Dôvod na odstúpenie nevidí: Sme ostrieľanejší. Premiér Robert Fico v Sobotných dialógoch STVR uviedol, že protivládnych protestov sa zúčastňujú aj ukrajinskí občania a podľa premiéra tvoria tretinu demonštrantov. Fico podľa vlastných slov nerozumie, prečo Ukrajinci „bučia na slovenskú vládu“. Fico tvrdí, že ľudí do ulíc dostal „naratív, aby sa zabránilo vystúpeniu Slovenska z Európskej únie.“
Podľa jeho slov vláda SR nerobí žiadne kroky, ktoré by znamenali vystúpenie Slovenska z EÚ. Podľa Fica sú za kyberútokmi na kataster a VšZP tie isté skupiny, ktoré podľa premiéra cez mimovládne organizácie a opozíciu na čele s PS organizujú teraz protesty na Slovensku.
Fico napriek tlaku demonštrácií nevidí dôvod na svoje odstúpenie. Oproti roku 2018 je Smer vraj ostrieľanejší a skúsenejší. „Sme príliš ostrieľaní a skúsení na to, aby nám nejaké mimovládne organizácie a nejaké ukrajinské a gruzínske gardy rozvrátili štát,“ tvrdí Fico. Prípadné predčasné voľby nevylúčil, ale podľa neho nie sú „dobrým politickým riešením“.
Fico zopakoval, že úrady pripravujú zoznam desiatok ľudí, ktorí budú pre protivládne protesty vyhostení zo Slovenska, udiať sa tak má v najbližších dňoch. Ako už odznelo skôr, má ísť o „inštruktorov z viacerých krajín“. „Je to model, ktorý je známy na celom svete, nie je na ňom absolútne nič nové,“ tvrdí Fico.
Fico apeloval na šéfa SNS Andreja Danka a Hlasu Matúša Šutaja Eštoka, aby si urobili poriadok vo svojich stranách. „Smer je pevný ako skala“, tvrdí premiér o situácii v koalícii. „Pán Danko a pán Šutaj Eštok si musia urobiť domáce úlohy,“ dodal.
Od Šutaja Eštoka ale bude žiadať vysvetlenie, prečo Hlas vylúčil zo strany Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša.
„Robert Fico nie je predsedom vládnej koalície. Som predsedom strany Smer a vlády,“ uzavrel Fico, podľa ktorého je ale vláda a aj parlament funkčná.
Fico uviedol, že najbližšie stretnutie slovenskej a ukrajinskej vlády sa odohrá na území SR v marci alebo apríli. Dôvod na stretnutie s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským nevidí. Ukrajinu tiež obvinil z toho, že jej drony útočili na plynovod TurkStream, ktorý vedie z Ruska do Turecka. Prostredníctvom TurkStreamu a nadväzujúcich plynovodov je možné dopraviť ruský plyn aj na Slovensko.
Podľa Fica Ukrajina po vojne s Ruskom príde o tretinu územia a „bude okupovaná cudzími vojskami“. „Pánboh ochraňuj Ukrajinu, ako tá dopadne, keď sa dohodne prezident Trump s prezidentom Putinom,“ vraví premiér.
Fico víta komunikáciu amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Nesúhlasím s tým, aby EÚ prevzala väčší diel zodpovednosti za podporu Ukrajiny, ak sa vláda Donalda Trumpa rozhodne zmeniť svoj prístup ku Kyjevu,“ uviedol.
Fico označil Trumpa za politika, ktorý má rád clá a dane. Označil ho za politika, ktorý má rád zdravý rozum. „Európska únia by si mala sadnúť a nad všetkým rozmýšľať. Narieka a prejavuje neschopnosť reagovať na výzvy. Európa sa musí spamätať, je do seba zamilovaná. Zrazu zistíme, že nám celý svet uteká,“ uviedol Fico./agentury/
X X X
Ficova vláda je v menšine. Rebeli z Hlasu vyzývajú premiéra: Až do vyriešenia situácie nebudeme v NR SR hlasovať
Hlas vylúčil Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša zo strany. Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok ich označil za vydieračov, ktorí sa do strany dostali ako trójske kone. Zvyšných dvoch rebelov – Romana Malatinca a Ján Ferenčák pozval späť do politickej rodiny. Ani jeden z nich zatiaľ zo strany zrejme neodchádza, no všetci štyri vyzývajú premiéra, aby situáciu vyriešil a odmietajú obvinenia Šutaja Eštoka. Až do vyriešenia situácie nebudú v NR SR hlasovať.
Premiér Róbert Fico, riaditeľ Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar a ministri Matúš Šutaj Eštok, Erik Tomáš a Richard Takáč po mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady 23. január 2025.
Stanovisko zverejnila štvorica poslancov v sobotu podvečer po vyjadreniach premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý žiada od Šutaja Eštoka vysvetlenie, a samotného lídra Hlasu, ktorí ich označil za vydieračov.
„So znepokojením vnímame vyjadrenia predsedu strany Hlas Matúša Šutaja Eštoka, ktoré sa nezakladajú na pravde a diskreditujú nás. Namiesto diskusie pozorujeme zvýšený záujem o naše osoby. Na stretnutiach s vedením strany sme vždy zdôrazňovali garanciu bezpečnosti, aby nedochádzalo k zneužívaniu moci voči nám a občanom Slovenska. Vždy sme trvali na udržaní demokratických hodnôt a snahe venovať sa reálnym problémom ľudí. Stále nám ide o udržanie vládnej koalície. Žiadame premiéra SR o urýchlené riešenie týchto problémov, aby sa ukončila neistota v spoločnosti. Pod týmto tlakom nebudeme do vyriešenia v NR SR hlasovať,“ uviedla štvorica v stanovisku.
Bez Migaľa, Šalitroša, Malatinca a Ferenčáka má koalícia len 75 poslancov a je oficiálne v menšine. Ak odrátame aj huliakovcov, ostáva Ficovej štvrtej vláde v parlamente len 72 poslancov. Ferenčák a Malatinec nateraz ostávajú v strane. Ani jedného zo štvorice nemôžu nahradiť iným poslancom. Migaľ bol náhradníkom za Pellegriniho, ktorému mandát zanikol, takže Migaľov mandát je oficiálny. Šalitroš, Malatinec aj Ferenčák boli riadne zvolenými poslancami, o mandát tak prísť nemôžu. Na Malatinca a Ferenčáka však v strane môžu mať aj ďalšie „páky“. Ferenčák priznal, že sa oňho zaujímajú bezpečnostné zložky. Nové tlaky priznala štvorica aj vo víkendových vyhláseniach.
Sú to vydierači, Ferenčák a Malatinec podľahli
Šutaj Eštok nešetril kritikou na adresu vyhodených poslancov, podľa jeho slov si ju zaslúžia. „Poslednou kvapkou pre mňa bolo, keď poslanci Migaľ a Šalitroš nepodporili vlastného ministra zdravotníctva,“ povedal líder Hlasu po programovom sneme Hlasu a poďakoval Ferenčákovi a Malatincovi, že tak spravili. Migaľa a Šalitroša označil líder Hlasu po sneme za vydieračov, ktorým išlo len o posty. Naopak zvyšným dvom „podal pravú ruku“ a pozval ich späť do politickej rodiny, aby boli aj naďalej súčasťou strany.
„Som presvedčený, že pán Ferenčák a pán Malatinec boli ovplyvnení týmito vydieračmi, ktorí sa dostali sa do Hlasu ako nejaké trójske kone,“ reagoval na to, že prečo vyhodili len dvoch, pokiaľ žiadali štyri funkcie. „S vydieračmi sa v Hlase nevyjednáva,“ povedal. Predseda Hlasu verí, že to boli posledné zmeny v poslaneckom klube.
Na margo ďalších nespokojných poslancov povedal, že včerajšie rozhodnutie prijali jednohlasne. „Nechcem pritakávačov, chcem ľudí, ktorí majú vlastný názor,“ reagoval Šutaj Eštok potom, čo zo strany vyhodil svojich kritikov. „Ich požiadavky nemali nič spoločné s lepším životom ľudí a boli vyslovene osobného charakteru. Pýtali si funkcie, nie napĺňanie hodnôt,“ povedal Šutaj Eštok.
Šimečka: Fico stratil väčšinu, NR SR je paralyzovaná, no nie dielom temných síl
Líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka uviedol, že v uplynulých hodinách sa mnohé vyjasnilo a pripomenul protesty, na ktorých sa v piatok vo viacerých mestách Slovenska zúčastnilo odhadom viac ako 120-tisíc ľudí. „Jeho kampaň strachu nezafungovala. Pribúda kritických otvorených listov od stavovských organizácií, aj aktérov tradične blízkych Smeru. Koalícia práve stratila parlamentnú väčšinu, v tomto momente má maximálne 75 poslancov pripravených hlasovať. Národná rada je paralyzovaná – nie dielom temných síl zo zahraničia, ale neschopnosťou Roberta Fica stabilne vládnuť,“ reagoval.
„Koaliční poslanci otvorenie hovoria, že sú proti nim nasadzované policajné a bezpečnostné zložky štátu. Sledujeme rozklad štvrtej vlády Roberta Fica v priamom prenose. Jediným riešením sú teraz predčasné voľby. V parlamente sme pripravení ich podporiť. A urobíme všetko preto, aby sme v nich porazili Roberta Fica a zložili vládu, ktorá bude konečne slúžiť ľuďom,“ povedal Šimečka.
Fico chce vysvetlenie
„Rozhodnutie strany Hlas som zaznamenal. Budem potrebovať toto rozhodnutie vysvetliť. Keby nás bolo 100 vo vládnej koalícii, tak dobre, viem si predstaviť, že sa s niekým rozlúčim. Je náš 79, dvoch už vylúčili a ešte stále nie je vyriešený problém s pánom Huliakom a ďalšími dvoma, ktorí sú tam. Navyše, vôbec neviem, čo idú urobiť s pánom Ferenčákom a pánom Malatincom,“ povedal premiér v Sobotných dialógoch STVR.
Od diania v jeho koalícii sa dištancoval. „Ja viem, že sa vždy všetci obrátia na mňa, ale za toto zodpovedajú pán Danko a pán Šutaj Eštok. Vstúpili do vládnej koalície so stranami s určitým počtom poslancov NR SR. Toto sa im rozpadlo a ja im opakujem, nechcite odo mňa, aby som riešil vaše vnútorné problémy,“ povedal Fico a na margo koaličných partnerov. Fico si chce počkať na priebeh februárovej schôdze. Už teraz je jasné, že to bude problém, ak do jej začiatku koalícia situáciu nevyrieši. Predčasné voľby považuje za technické riešenie situácia „kedy Hlas a SNS zlyhajú ako koaliční partneri“./agentury/
X X X
Koalícia prišla o dvoch poslancov, bez Huliaka sú v menšine. Odídu aj Malatinec a Ferenčák? Fico chce od Hlasu vysvetlenie
Mali to byť rokovania, na ktorých si za pomyselným okrúhlym stolom mali situáciu v Hlase vydiskutovať predseda strany Matúš Šutaj Eštok, štvorica odídencov – Samuel Migaľ, Ján Ferenčák, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec, ale aj ostatní členovia a zástupcovia regiónov. Udalosti však v piatok večer nabrali rýchly spád. Hodinu po začiatku snemu migaľovci informovali, že sa ho po dohode nezúčastnia, priznali aj nové tlaky. O pár hodín osud dvoch z nich na kongrese spečatili a vyhodili ich zo strany. Koalícia je v kríze, oficiálne prišla o dvoch ďalších poslancov a osud ďalších dvoch je vo hviezdach. Nezaradení sú aj huliakovci, ktorých správanie je nevyspytateľné a takisto ešte nedospeli k dohode a žiadajú ministerstvo.
Lídri troch koaličných politických strán Matúš Šutaj Eštok, Andrej Danko a Robert Fico. (Snímka je zo septembra tohto roku, keď ich prezident Peter Pellegrini pozval na spoločný obed.)
Migaľa a Šalitroša oficiálne vylúčili zo strany členovia Hlasu po hlasovaní na piatkovom pracovnom kongrese.
Aktualizované 16:12 Šutaj Eštok uviedol, že Šalitrošovi ponúkli post štátneho tajomníka na rezorte hospodárstva, no neprijal ho. Podľa informácií Pravdy mal Ferenčák dostať ponuku byť veľvyslancom v Poľsku, ale aj stálym predstaviteľom pri OSN, ktorú však neprijal. O ponuke v diplomacii informoval pred niekoľkými dňami.
Šutaj Eštok nešetril kritikou na adresu vyhodených poslancov, podľa jeho slov si ju zaslúžia. „Poslednou kvapkou pre mňa bolo, keď poslanci Migaľ a Šalitroš nepodporili vlastného ministra zdravotníctva,“ povedal líder Hlasu a poďakoval Ferenčákovi a Malatincovi, že tak spravili. Migaľa a Šalitroša označil líder Hlasu po sneme za vydieračov, ktorým išlo len o posty. Naopak zvyšným dvom „podáva pravú ruku“ a pozval ich späť do politickej rodiny, aby boli aj naďalej súčasťou strany.
„Vidíte tu štyri prázdne stoličky. Snem nemusí skončiť, ak zavolajú, že prídu, počkáme ich,“ uviedol. Podľa Šutaja Eštoka je na nich, či chcú byť s ľuďmi, ktorí zakladali Hlas a chcú napĺňať sociálno-demokratické hodnoty a pokračovať v odkaze Petra Pellegriniho, alebo v partii vydieračov. „Som presvedčený, že pán Ferenčák a pán Malatinec boli ovplyvnení týmito vydieračmi, ktorí sa dostali sa do Hlasu ako nejaké trójske kone,“ reagoval na to, že prečo vyhodili len dvoch, pokiaľ žiadali štyri funkcie. „S vydieračmi sa v Hlase nevyjednáva,“ povedal.
Predseda Hlasu verí, že to boli posledné zmeny v poslaneckom klube. Na margo ďalších nespokojných poslancov povedal, že včerajšie rozhodnutie prijali jednohlasne. „Nechcem pritakávačov, chcem ľudí, ktorí majú vlastný názor,“ reagoval Šutaj Eštok potom, čo zo strany vyhodil svojich kritikov. „Želám im všetko dobré. Mám na nich iba ľudské odporúčanie. Viete, to sa v politike stane. Na politickom nebi sa vynorilo veľa hviezdičiek, ale veľa ich aj zhaslo,“ povedal s tým že Migaľovi a Šalitrošovi vraj zachutila moc až príliš.
„Ich požiadavky nemali nič spoločné s lepším životom ľudí a boli vyslovene osobného charakteru. Pýtali si funkcie, nie napĺňanie hodnôt,“ povedal Šutaj Eštok. „Niekoľko týždňov a mesiacov svojimi osobnými túžbami znechucujú verejnosť a poškodzujú náš spoločný projekt,“ uviedol. Dvere musia byť podľa neho pri kritickej debate zatvorené. „Keď sa otvoria, sme jedna strana, jedna partia a tím a ťaháme za jeden povraz,“ dodal. Šutaj Eštok nepovedal, či sa bude otvárať koaličná zmluva a neodpovedal ani na Ficove slová, ktorý chce od Hlasu vysvetlenie. O tom, ako bude koalícia ďalej postupovať, sa chce rozprávať s Andrejom Dankom a Robertom Ficom.
Migaľa a Šalitroša vyhodili
„Strana Hlas na dnešnom pracovnom kongrese vylúčila poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša zo svojich radov. Stalo sa tak na návrh prítomných členov kongresu,“ informovala strana okolo pol jedenástej večer. Pracovný kongres začal o štvrtej poobede. Návrh vznikol na základe informácií od vedenia strany o požiadavkách, ktoré štvorica vzniesla na osobnom rokovaní s predsedom a podpredsedami Hlasu v utorok 21. januára – v deň, keď mal premiér Robert Fico (Smer) čeliť odvolávaniu, no prekryl ho tajnou správou SIS, na základe ktorej bolo celé odvolávanie neverejné.
„Poslanci vzniesli ako jediné požiadavky vlastné personálne nominácie na štyri kľúčové posty: minister vnútra, podpredseda NR SR, riaditeľ vojenského spravodajstva a podpredseda strany Hlas,“ uviedla strana. Podľa informácií Pravdy nemali žiadať posty pre seba, ale personálnu výmenu na týchto postoch. Nie je však jasné, či žiadali všetky posty. Rebeli sa k týmto požiadavkám zatiaľ nevyjadrili.
V ďalšej časti zopakovali slová prezidenta a zakladateľa Hlasu Petra Pellegriniho, ktorý po rokovaní Bezpečnostnej rady SR prelomil „bobríka mlčanlivosti“ a prekvapivo sa postavil na stranu Šutaja Eštoka. Podľa informácií, ktoré dostal, migaľovci podmieňovali svoju lojalitu vláde ziskom významných mocenských pozícií. Pričom má isť o násobne vyššie požiadavky, než má na koalíciu Rudolf Huliak. Pellegrini to „ľudsky“ odmietol.
Podľa premiéra Fica, ktorý sa odvoláva na správu SIS, sa slovenská opozícia pripravuje na majdan
„Žiadam ich, aby sa prestali zaštiťovať mojím menom. Hlas som zakladal s myšlienkou, že v prvom rade je záujem SR, druhý je záujem strany a až tretie sú osobné ambície človeka, ktorý v strane pôsobí,“ povedal. Migaľovcov tieto slová prekvapili. „Keďže menovaným poslancom, nešlo o žiadne hodnoty, ktoré deklarujú vo svojich mediálnych vystúpeniach, ani žiadne také požiadavky nepredložili a jediné čo požadovali boli politické funkcie, je to nezlučiteľné s členstvom v Hlase. Návrh následne v súlade so stanovami schválilo predsedníctvo,“ dodala strana Hlas vo vyhlásení.
Zo štvorice poslancov sa vyjadril zatiaľ len Migaľ, ktorý svoj status začal slovami „mal som sen“, ktorými začal svoj legendárny prejav Martina Luthera Kinga. „Pre tento sen som sa rozhodol bojovať, keď sa naša strana začala z Hlasu meniť na Smer – aj keď len pár mesiacov,“ napísal. Migaľ verí, že aj ďalších pár mesiacov bude stáť na dobrej strane. „Povedali sme jasne, že chceme modernú sociálnu demokraciu, ktorá sa nebude schovávať v tieni iných strán, ale odvážne presadí vlastné ideály a sľuby,“ uviedol.
„Možno ma dnes vylúčili, no môj sen ostáva,“ vyhlásil poslanec a v závere dodal, že nikam neodchádza. Pár hodín pred ich vylúčením migaľovci informovali, že na sneme sa nezúčastnia. „Ako sme sa počas osobného stretnutia v utorok dohodli s vedením strany, víkendového pracovného kongresu sa nezúčastníme,“ uviedli. Rokovania s vedením však mali pokračovať. Informovať chcela štvorica až v prípade výsledku – pozitívneho lebo negatívneho.
Fico chce vysvetlenie
„Rozhodnutie strany Hlas som zaznamenal. Budem potrebovať toto rozhodnutie vysvetliť. Keby nás bolo 100 vo vládnej koalícii, tak dobre, viem si predstaviť, že sa s niekým rozlúčim. Je náš 79, dvoch už vylúčili a ešte stále nie je vyriešený problém s pánom Huliakom a ďalšími dvoma, ktorí sú tam. Navyše, vôbec neviem, čo idú urobiť s pánom Ferenčákom a pánom Malatincom,“ povedal premiér v Sobotných dialógoch STVR.
.Od diania v jeho koalícii sa dištancoval. „Ja viem, že sa vždy všetci obrátia na mňa, ale za toto zodpovedajú pán Danko a pán Šutaj Eštok. Vstúpili do vládnej koalície so stranami s určitým počtom poslancov NR SR. Toto sa im rozpadlo a ja im opakujem, nechcite odo mňa, aby som riešil vaše vnútorné problémy,“ povedal Fico a na margo koaličných partnerov uviedol, že sa nenaučili definíciu, ktorú ich učil. „Aj sa strana začne na 90 percent venovať svojim vlastným veciam a iba na 10 percent veciam verejným, skončí. V Smere je to inak,“ hovoril premiér.
Fico si počká na priebeh februárovej schôdze. „Kľúčová bude marcová schôdza, kde je množstvo zákonov, stále je priestor do marca rokovať,“ povedal. Predčasné voľby považuje za technické riešenie situácia „kedy Hlas a SNS zlyhajú ako koaliční partneri“. „V Hlase a SNS si musia odpovedať na to, či ich chcú. Ak ich chcú, tak ich vedia vyvolať za jeden deň, je to na nich. Predčasné voľby sú dobré technické riešenie, ale zlé politické riešenie,“ dodal s tým, že Smer chce byť garantom stability a obe strany si musia urobiť poriadok.
Aké sú počty v NR SR? Osud Malatinca a Ferenčáka je otázny
Zatiaľ je otázne, aký bude ďalší osud dvoch dnes už nezaradených poslancov Migaľa Šalitroša. Či budú vládu podporovať, alebo nie. Rovnako otázny je aj osud dvoch zvyšných rebelov – Malatinca a Ferenčáka, ktorý nateraz členmi ostávajú. Bez Migaľa a Šalitroša má koalícia 77 poslancov, ak odrátame aj huliakovcov, Ficova štvrtá vláda je v menšine so 74 poslancami.
Ak by sa zo strany rozhodli odísť, koalícia by mala oficiálne už len 72 poslancov, s podporou huliakovcov by sa parlament rozdelil na presnú polovicu – 75 koaličných poslancov a 75 opozičných (z toto štyria nezaradení rebeli). Ani jedného zo štvorice totiž nemôžu nahradiť iným poslancom. Migaľ bol náhradníkom za Pellegriniho, ktorému mandát zanikol, takže Migaľov mandát je oficiálny. Šalitroš, Malatinec aj Ferenčák boli riadne zvolenými poslancami, o mandát tak prísť nemôžu.
Malatinec a Ferenčák by mali podľa informácií Pravdy o svojom rozhodnutí informovať v najbližších hodinách. „Aj dnes vyšlo Slnko,“ napísal ráno na sociálnej sieti Migaľa. Obaja, zatiaľ ešte stále členovia Hlasu, však už raz zo svojich postojov ustúpili. Išlo o schválenie zákona, ktorý pod hrozbou väzenia prinúti lekárov pracovať. Dvojica koalíciu podržala napriek tomu, že pôvodne boli proti tomuto zákonu všetci štyria rebeli. Ferenčák neskôr v rozhovore pre Denník N uviedol, že to považuje za štátnické gesto, pretože ak by nezahlasoval za zákon, rozpadla by sa koalícia aj strana.
.Na Malatinca a Ferenčáka však v strane môžu mať aj ďalšie „páky“. „V utorok počas mimoriadnej schôdze jeden hlasák v kuloároch tvrdil, že Ferenčák je už uprataný. Prišli mu na nejaké podvody s pozemkami a zrejme bude musieť skončiť aj ako primátor,“ napísal na sociálnej sieti predseda hnutia Slovensko Igor Matovič. „Od začiatku na odbojnú štvorku určite nasadili SIS. Zároveň, ak s nimi doteraz roky bili bandu, na stopro nie sú čistí,“ dodal. Ferenčák priznal, že sa oňho zaujímajú bezpečnostné zložky. Nové tlaky priznala štvorica aj v piatkovom vyhlásení.
Koalícia v kríze, Huliak sa dištancoval od Danka
Nezaradení sú oficiálne už piati koaliční poslanci. Okrem migaľovcov nie je doriešený ani spor s odídencami zo SNS Rudolfom Huliakom, Pavlom Ľuptákom a Ivanom Ševčíkom. Ich hlavnou požiadavkou je rezort životného prostredia a podpis istej formy memoranda s koalíciou, aby mali väčší vplyv na koaličnej rade. Koncom decembra rokovali s premiérom Ficom a všetko bolo podľa Ľuptáka na dobrej ceste.
V utorok počas mimoriadnej schôdze sa zišli s Dankom, ktorý im podľa vlastných slov ponúkol post podpredsedu parlamentu a návrat do SNS, čo huliakovci odmietli. „Dostali sme opäť zopakovanú ultimatívnu požiadavku rezortu životného prostredia. Tlmočil som mu, že, v prvom rade, nikto ho zo strany ani z klubu nevyháňal, že si musí byť vedomý, že ak by som vyšiel v ústrety pri riešení životného prostredia, vznikli by ďalšie problémy z hľadiska súčasného ministra Tarabu a Kuffovcov, takže to nie je riešením problému,“ uviedol.
„Verím, že to Robert Fico dotiahne do úspešného konca,“ skonštatoval Danko s tým, že SNS sa už na rokovaniach nemôže ďalej zúčastniť, pretože urobila všetko, čo mohla. Podľa Huliaka trvalo stretnutie len pár minút. „Predstava Andreja Danka o našej spolupráci absolútne nevychádza z predošlých dohôd s Andrejom Dankom, ani z jeho sľubov,“ napísal Huliak na Telegrame.
„Pripomínam, že kvôli doterajšej blokácii Andreja Danka nám nebolo umožnené plniť naše programové témy, s ktorými sme do parlamentu prišli. Na základe tejto blokácie prichádzame o dôveru u našich voličov a neriešené otázky sa prehlbujú, až zachádzajú do krízových situácii,“ dodal. Danko následne povedal, že SNS chce iniciovať legislatívu, podľa ktorej by musel každý minister i štátny tajomník pri nástupe do funkcie deklarovať, že nemá kontakty so žiadnymi bezpečnostnými zložkami iných štátov a ani v nich nepôsobil. „Chcem predsedu vlády, aby inicioval z pozície vlády takýto zákon,“ povedal. „Pri konaní Huliaka a Migaľa cítim zahrničné spravodajské ruky,“ dodal.
Huliak sa dôrazne ohradil voči podľa neho „nepravdivým a zavádzajúcim vyjadreniam“ šéfa SNS. „Tieto klamstvá a konšpirácie, vrátane tvrdení o údajnej spolupráci našej strany so zahraničnými tajnými službami, považujeme za nepodložené a neprijateľné. Všetky rozhodnutia našej strany, vrátane krokov našich poslancov, sú výsledkom transparentných vnútrostraníckych diskusií a schválených postupov,“ uviedol.
Dištancoval sa aj od slov o spolupráci s Migaľom a jeho poslancami. „Zdôrazňujeme, že s jeho aktivitami nemáme absolútne nič spoločné. Navyše, hodnoty a smerovanie našej strany sú diametrálne odlišné od hodnôt a smerovania pána poslanca Migaľa, a preto akékoľvek spájanie našej strany s jeho osobou je nepravdivé a zavádzajúce,“ povedal. „Je poľutovaniahodné, že predseda SNS namiesto konštruktívnej spolupráce pokračuje v osobných útokoch a šírení klamstiev. Ak sú toto predstavy Andreja Danka o spolupráci, potom sú jeho praktiky mimoriadne zavádzajúce a škodlivé,“ dodal Huliak za svoju stranu Národná koalícia.
Poslanec Smeru Marián Kéry na sociálnej sieti priznal, že koalícia je v kríze napriek tomu, že Fico to stále popiera. Médiá obviňuje, že klamú a ide len o spory, ktoré sa vyriešia a aj nadchádzajúca februárová schôdza prebehne riadne podľa programu. „Človek by si mal dokázať naliať čisté víno. Aj to reálne, ale aj metaforické. To druhé vtedy, ak si to vyžaduje situácia, ktorej čelí. Takýmto obrazným čistým vínom je pre našu vládnu koalíciu priznanie, že sme v kríze,“ napísal na sociálnej sieti. „Skutočnosťou ale je vládna kríza, spôsobená niektorými nezodpovednými poslancami zo strany našich koaličných partnerov,“ uviedol Kéry a v statuse sa venoval migaľovcom. Pýtal sa, čo vlastne chcú dosiahnuť. Kritizoval, že chceli upokojiť situáciu stupňovaním požiadaviek, ktoré sa dotýkajú „ich neukojených osobných ambícií“ a pochválil slová Pellegriniho./agentury/
X X X
Červený kríž potvrdil ukončenie druhej fázy výmeny rukojemníkov
Izrael vymenil 200 Palestínčanov z väzníc za 4 rukojemníčky, ktoré zadržiaval Hamas.
Červený kríž v sobotu potvrdil ukončenie druhej fázy prepustenia rukojemníkov a väzňov v rámci dohody o prímerí v Pásme Gazy. Jeho pracovníci prepravili štyri izraelské rukojemníčky z Gazy a časť z 200 Palestínčanov prepustených z izraelských väzníc. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) oznámil, že uskutočnil rozhovory s 200 osobami v izraelských zadržiavacích strediskách, aby posúdil ich zdravotný stav a potvrdil ich totožnosť. MVČK prepravil 128 z týchto väzňov do Pásma Gazy a Predjordánska, prepustenie a prepravu zvyšných mali na starosti miestne úrady.
Izraelská väzenská služba predtým potvrdila, že z väzníc prepustili podľa plánu všetkých 200 palestínskych väzňov – výmenou za štyri izraelské vojačky, ktoré v sobotu prepustilo palestínske militantné hnutie Hamas.
Izrael obviňuje Hamas z problémov
Izraelská armáda však obvinila Hamas, že nedodržal podmienky prímeria, pretože na slobodu sa nedostala civilná rukojemníčka Arbel Jehudová. Hamas tvrdí, že ide o „technický problém“, pričom podľa zdrojov z hnutia je Jehudová nažive a prepustia ju v rámci tretej výmeny budúcu sobotu. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že do vyriešenia tejto záležitosti sa Palestínčania z Gazy nebudú môcť vrátiť na sever pásma.
Medzi 200 Palestínčanmi prepustenými v sobotu sú aj militanti, z ktorých viacerí si odpykávali doživotné tresty za účasť na útokoch s desiatkami obetí, vyplýva zo zoznamu zverejneného Hamasom.
Izrael uvádza, že osoby odsúdené za zabitie Izraelčanov sa nebudú môcť vrátiť domov. Približne 70 z nich podľa palestínskych úradov deportovali do Egypta, odkiaľ ich prepravia do iných krajín, možno Turecka, Kataru alebo Alžírska. Ďalších 16 poslali do Gazy a zvyšných prepustili v Predjordánsku.
Prímerie medzi Izraelom a Hamasom platí od 19. januára. V prvej z troch fáz, ktorá má trvať 42 dní, by malo dôjsť k prepusteniu 33 izraelských rukojemníkov výmenou za zhruba 1900 Palestínčanov väznených v Izraeli a tiež k postupnému sťahovaniu izraelských síl z Pásma Gazy smerom k hraniciam. Následne by sa malo začať nové kolo rokovaní o trvalom prímerí, aktuality.sk
X X X
Predseda Hlasu-SD Šutaj Eštok označil vylúčených poslancov za vydieračov
Minister zároveň verí, že v strane už žiadne zmeny neprebehnú. Hlas-SD chce do ústavy pridať právo žien na rovnaké odmeňovanie, ale aj posilniť regióny.
Predseda koaličného Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok verí, že v poslaneckom klube Hlasu-SD už nenastanú žiadne zmeny po vylúčení poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša zo strany. Označil ich za vydieračov, ktorí sa neriadili hodnotami strany a prišli do Hlasu-SD krátko pred voľbami. Vyhlásil to v sobotu po pracovnom kongrese strany.
Poslanci Ján Ferenčák a Roman Malatinec (obaja Hlas-SD) sú podľa Šutaja Eštoka vítaní na diskusiu. Šéf strany im odkázal, že si majú vybrať, či chcú byť medzi ľuďmi, s ktorými zakladali Hlas-SD, pokračovať v odkaze zakladateľa strany a súčasného prezidenta Petra Pellegriniho alebo chcú byť „v partii dvoch vydieračov, ktorým ide o mocenské pozície“.
Zo strany vylúčili len dvoch spomedzi štvorice nespokojných poslancov, pretože Malatinec a Ferenčák zakladali stranu, prešli si s nimi spoločnú cestu a vážia si ich. „Majú podanú ruku,“ skonštatoval Šutaj Eštok. Myslí si, že sa nechali ovplyvniť „dvomi vydieračmi“. Migaľ a Šalitroš sa podľa neho dostali do Hlasu-SD ako „trójske kone“. Chceli, aby Malatinec a Ferenčák prišli na kongres a tlmočili svoje výhrady. Šéf strany odmietol, že by Ferenčákovi ponúkal funkciu. Šalitrošovi podľa jeho slov ponúkali post štátneho tajomníka na ministerstve hospodárstva. Rozhodnutie o vylúčení prijali jednohlasne, po kongrese stoja pevní a jednotní.
Nemajú zabudnúť, kto ich dostal do parlamentu
Šutaj Eštok víta, že ani jeden z týchto poslancov nechce podporiť pád vlády. „Apelujem na to, že sa dostali do parlamentu iba vďaka Hlasu a vtedajšiemu predsedovi Petrovi Pellegrinimu,“ uviedol s tým, že si majú uvedomiť, koho reprezentujú. Dodal, že rozhodnutie o vylúčení urobili pre dobro Hlasu-SD, no sú politickí realisti a chcú zachovať stabilitu koalície.
Predseda Hlasu-SD sľubuje, že bude debatovať s predsedom Smeru-SD a premiérom Robertom Ficom a šéfom SNS Andrejom Dankom o tom, ako bude koalícia ďalej fungovať a presadzovať zákony. „Snažili sme sa do posledného dňa, aby boli štyria poslanci pevnou súčasťou klubu. No nenecháme sa vydierať,“ reagoval. „O tom sa budeme baviť so svojimi koaličnými partnermi,“ odpovedal na otázku, ako bude parlament fungovať. Predčasné voľby by podľa Šutaja Eštoka boli rezignáciou na to, čo sľubovali ľuďom.
Hlas-SD bol podľa neho dlho stabilizačným prvkom koalície, no v jednote poslaneckého klubu sa objavila trhlina a preniesla sa do fungovania koalície. Deklaruje, že sa nikdy nevyhýbal diskusii. „Pri debate musia byť dvere zatvorené, za nimi sa môžeme baviť o čomkoľvek,“ dodal s tým, že keď sa dvere otvoria, musia v strane ťahať za jeden povraz. Na pracovnom kongrese bol podľa neho otvorený priestor na debatu. „Programová diskusia nemá nič spoločné s ultimatívnym predkladaním osobných požiadaviek a napĺňaním si osobných ambícií,“ dodal. Podpredseda strany a minister investícií Richard Raši novinárom povedal, že dvaja poslanci neprejavili voči strane úctu a ak im nejde o posty, budú vládu podporovať. „Nepovedali, kto chce čo, ale keď si urobíte vyraďovací spôsob, minimálne Migaľ vám vychádza na toho ministra vnútra,“ povedal o požiadavkách poslancov.
Hlas-SD oznámil vylúčenie dvoch poslancov zo strany v piatok (24. 1.) počas pracovného kongresu. Dôvodom boli ich požiadavky na vlastné personálne nominácie na štyri kľúčové posty: minister vnútra, podpredseda NR SR, riaditeľ vojenského spravodajstva a podpredseda strany Hlas-SD.
Ženy budú odmeňované rovnako
Koaličný Hlas-SD navrhne zakotviť do Ústavy SR právo žien na rovnakú plácu za rovnako odvedenú prácu ako muži, tiež posilnenie regiónov cez zmenu volebného systému, zákaz diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a veku a tiež rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu.
O svojich návrhoch na zmenu ústavy chce Hlas-SD debatovať v koalícii. Šutaj Eštok zdôraznil, že strana je po kongrese pevná a jednotná a s touto „znova nadobudnutou jednotou“ chce presadiť ďalšie priority. „Zamerajme sa na ďalšie skupiny, ktoré naozaj potrebujú pomoc štátu na svoj dôstojný život,“ povedal a spomenul najmä neúplné rodiny, seniorov či mladé rodiny. Jeho strana chce aktívne presadzovať, aby mal každý región zastúpenie v parlamente, na čo treba upraviť ústavu.
Slovensko je členom Európskej únie, potvrdzuje
Šutaj Eštok pripomenul, že aj Hlas-SD a jeho voliči sú Európa a Slovensko je stabilný člen EÚ i schengenského priestoru. Reagoval tak na témy piatkových (24. 1.) protestov. Jedným z pilierov Hlasu-SD je podľa neho integračný pilier a vždy bude zástancom členstva v EÚ a NATO, pretože je to náš civilizačný priestor, v ktorom chce naďalej byť. „Hlas nikdy nebude súčasťou vlády, ktorá by chcela Slovensko vyviesť z EÚ alebo Severoatlantickej aliancie,“ vyhlásil s tým, že SR musí v týchto inštitúciách hovoriť suverénnym hlasom a hájiť svoje národné záujmy.
Líder Hlasu-SD deklaroval, že nielen jeho strana, ale aj celá vláda opakovane ubezpečuje občanov, že žiaden zahraničnopolitický obrat Slovenska sa nechystá a nie je ani témou. Zakotvené je to podľa neho vo viacerých dokumentoch vrátane záverov nedávnej Bezpečnostnej rady SR.
Nepopiera, že jedným zo zásadných problémov našej spoločnosti je vnútorná rozorvanosť a nevraživosť. „Vedome sme konali tak, aby sme toto napätie v spoločnosti nezvyšovali, ale utlmovali ho,“ povedal. Koaličným partnerom odkázal, že spory sú prirodzené, ale patria za zatvorené dvere koaličnej rady a dohody sa majú dodržiavať. Hlas-SD chce podľa neho prispieť k zmierneniu napätia v spoločnosti, a tým je skutočné riešenie problémov ľudí. Pripomenul, že medzi prvými splnila jeho strana hlavný predvolebný sľub, a to zavedenie 13. dôchodkov, aktuality.sk
X X X
Veľké otrasy v Hlase. Členovia rozhodli: Migaľa a Šalitroša vyhodili zo strany, mali žiadať štyri posty. Rebeli cítili tlak
Dvojdňový pracovný snem Hlasu mal byť priestorom, kde si štvorica nespokojných poslancov – Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš, Roman Malatinec a Ján Ferenčák – vydiskutuje všetky sporné veci tak, aby mohla koalícia na februárovej schôdzi fungovať. Interpretoval to tak aj líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok a vyzvali na to aj šéfovia krajských organizácií strany v otvorenom liste. Situácia sa však zmenila. Snem sa už začal a rebeli na ňom chýbali. O pár hodín v strane nastali otrasy. Večer prišla reakcia Hlasu – Migaľa a Šalitroša vyhodili zo strany. Mali žiadať rezort vnútra, post podpredsedu Hlasu aj parlamentu a post riaditeľa vojenského spravodajstva.
Na sociálnej sieti sa k situácii vyjadril aj Samuel Migaľ. „Mal som sen… Sen, že Slovensko môže byť krajinou, kde sloboda, demokracia a sociálna spravodlivosť nie sú len prázdne slová, ale reálna skúsenosť každého z nás. Sen, že sa politika neskloní pred tlakom silnejších hráčov ani pred klamstvami a nespravodlivosťou, ale bude stáť pevne na strane obyčajných ľudí. Sen, že džentlemanské dohody sa budú ctiť,“ povedal v úvode. „Pre tento sen som sa rozhodol bojovať, keď sa naša strana začala z Hlasu meniť na Smer – aj keď len pár mesiacov,“ pokračoval.
.Migaľ verí, že aj ďalších pár mesiacov bude stáť na dobrej strane. „Otvárali sme témy, na ktoré sa už mnohí báli čo i len spýtať, vo vnútri sme šokovali tým, že chceme o veciach diskutovať a nehrabať pre seba. Povedali sme jasne, že chceme modernú sociálnu demokraciu, ktorá sa nebude schovávať v tieni iných strán, ale odvážne presadí vlastné ideály a sľuby,“ uviedol.
„Možno ma dnes vylúčili, no môj sen ostáva. Sny o slobode, tolerancii a vzájomnom porozumení vždy prežijú ľudské nezhody či stranícku disciplínu. Som vďačný, že som mohol aspoň na chvíľu hájiť tieto hodnoty, a dúfam, že každé ďalšie odhodlané srdce ich bude brániť rovnako neúnavne. Preto vám odkazujem: nikdy sa nevzdávajte snov o lepšej spoločnosti. Každý hlas, ktorý na ne upozorní, je dôležitý. Lebo raz, možno už čoskoro, sa náš sen stane realitou – Slovensko bude miestom, kde má zmysel veriť v sociálnu spravodlivosť, slobodu a dôstojnosť pre každého,“ dodal s tým, že nikam neodchádza. Bez Migaľa a Šalitroša má koalícia 77 poslancov, ak odrátame aj huliakovcov, Ficova štvrtá vláda je v menšine so 74 poslancami. Migaľ bol náhradníkom za Pellegriniho, ktorému mandát zanikol. Šalitroš, Malatinec aj Ferenčák boli riadne zvolenými poslancami. Migaľ a Šalitroš tak budú nezaradenými poslancami.
Prečítajte si celé stanovisko Hlasu. „Strana Hlas na dnešnom pracovnom kongrese vylúčila poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša zo svojich radov. Stalo sa tak na návrh prítomných členov kongresu. Návrh vznikol na základe informácií od vedenia strany o požiadavkách, ktoré menovaní poslanci vzniesli na utorňajšom rokovaní s predsedom a podpredsedami Hlasu. Poslanci vzniesli ako jediné požiadavky vlastné personálne nominácie na štyri kľúčové posty: minister vnútra, podpredseda NR SR, riaditeľ vojenského spravodajstva a podpredseda strany Hlas. Strana Hlas vždy kladie na prvé miesto záujmy a potreby ľudí na Slovensku, garanciu ich sociálneho bezpečia, prinášanie stability do spoločnosti a nikdy nepodriaďuje tieto hodnoty osobným záujmom svojich členov. Keďže menovaným poslancom, nešlo o žiadne hodnoty, ktoré deklarujú vo svojich mediálnych vystúpeniach, ani žiadne také požiadavky nepredložili a jediné čo požadovali boli politické funkcie, je to nezlučiteľné s členstvom v Hlase. Návrh následne v súlade so stanovami schválilo predsedníctvo.“
Podľa informácií Pravdy nemali žiadať posty pre seba, ale personálnu výmenu na týchto postoch.
Migaľovci nakoniec na sneme nie sú
„Ako sme sa počas osobného stretnutia v utorok dohodli s vedením strany, víkendového pracovného kongresu sa nezúčastníme,“ reagovali poslanci pre Pravdu v piatok podvečer. „Dôvodom je neeskalovanie vnútrostraníckeho napätia a umožnenie vedeniu strany upokojiť situáciu, nakoľko stále evidujeme nové tlaky na naše osoby. Aj napriek tomu chceme nájsť cestu ako naďalej podporovať vládnu koalíciu a pokračujeme v rokovaniach s predsedom a vedením strany Hlas SD. O podrobnostiach budeme informovať po ich úspešnom či neúspešnom skončení,“ dodali.
O útokoch na ich osoby nehovoria prvýkrát. Tlak tretích strán priznali aj v otvorenom liste, ktorý zverejnili v nedeľu 19. januára. Ferenčák priznal, že sa oňho zaujímajú bezpečnostné zložky. V liste ďalej vyzvali na urýchlené rokovania, ktoré sa nakoniec konali v deň mimoriadnej schôdze, na ktorej mali pôvodne odvolávať premiéra Roberta Fica (Smer). „Naším cieľom je, aby sa situácia stabilizovala najneskôr do začiatku najbližšej riadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa začne 4. februára 2025,“ ozrejmili v otvorenom liste.
„Už tento piatok a sobotu sa stretneme na pracovnom kongrese strany Hlas spolu s členmi predsedníctva, poslancami NR SR a zástupcami regionálnych štruktúr z celého Slovenska. Bude to skvelá príležitosť v pokoji si sadnúť, otvorene si vyjasniť názory a porozprávať sa o konkrétnych návrhoch, ako najlepšie pomôcť mladým, rodinám, slobodným matkám a otcom, či seniorom. Každý z členov strany bude mať ideálny priestor povedať svoj názor,“ reagoval predseda Hlasu.
Podpis bez diskusie
Nasledoval pondelkový otvorený list šéfov krajských organizácií Hlasu. Členovia sú znepokojení konaním poslancov okolo Migaľa a postavili sa za Šutaja Eštoka. „Ostro odsudzujeme neuvážené a neprofesionálne konanie štyroch poslancov, ktorí (…) dnes otvorene narúšajú nielen stabilitu strany, ale ohrozujú aj stabilitu samotnej vlády,“ tvrdia zástupcovia regiónov.
.„Ich rétorika je čoraz viac opozičná a nezlučiteľná s hodnotami a orientáciou strany podľa jej základných princípov,“ dodali s tým, že požadujú, aby sa diskusia odohrala verejne na sneme a nie na súkromných rokovaniach. To už Šutaj Eštok hovoril deň predtým. Podľa našich informácií koloval otvorený list medzi šéfmi krajských organizácií a smeroval priamo na podpis bez predchádzajúcej diskusie. V liste totiž žiadali, aby si to vydiskutovali otvorene na sneme a nielen súkromné.
„Žiadame preto predsedu strany Hlas Matúša Šutaja Eštoka a vyzývame ho, aby akékoľvek diskusie, rozhovory i jednania s poslancami Samuelom Migaľom, Romanom Malatincom, Jánom Ferenčákom a Radomírom Šalitrošom neprebiehali len v úzkom kruhu, ale spoločne a demokraticky na našom blížiacom sa pracovnom kongrese strany, ktorý sa bude konať už tento piatok za účasti predsedníctva strany, poslancov NR SR za stranu HLAS, krajských predsedov a okresných predsedov,“ písalo sa v liste. Líder Hlasu sa však mal v utorok dohodnúť s migaľovcami na tom, že na snem neprídu, o čom už krajskí šéfovia vedomosť nemali./agentury/
X X X
Jednu z najmalebnejších vodných nádrží na Slovensku by chceli premenovať. Miestnym sa nepáči jej názov
Palcmanská Maša je nielen najväčšou vodnou nádržou na území Slovenského raja, ale súčasne i jednou z najkrajších vodných plôch na Slovensku. Hoci sa jej názov počas siedmich desaťročí existencie zaužíval, niektorí obyvatelia priľahlej obce Dedinky s ním dodnes nie sú stotožnení a chceli by zmenu.
„Nám sa to nepáči. Má to geografický názov Palcmanská Maša, ale veľa ľudí u nás s tým nesúhlasí, lebo celá nádrž je v katastri obce Dedinky a tak by sa aj mala volať. Nechápem, prečo ju nazvali inak,“ konštatoval starosta Dediniek Milan Červenka.
Príčinou takéhoto pomenovania priehrady môže byť podľa neho fakt, že dočasné ubytovne pre robotníkov boli počas výstavby v 50. rokoch 20. storočia situované v dolnej časti, pri osade Palcmanská Maša. Tá je dnes časťou susednej obce Mlynky. „Možno to vzniklo z toho,“ nazdáva sa Červenka.
Zmena názvu priehrady podľa neho je možná a v minulosti sa už ohľadom tejto možnosti informoval. „Nie je to jednoduché, ale napríklad aj Telgárt bol niekedy Švermovo. Ľudia chceli zmenu, tak to zmenili,“ podotkol starosta. Zatiaľ však samospráva v tomto smere nepodnikla žiadne oficiálne kroky.
Naopak, podľa starostu Mlynkov Maroša Turzáka ide o nepodstatnú záležitosť. „Mne je to úplne jedno, či sa to volá Dedinky, alebo Palcmanská Maša. Ja som ten názov priehrade nedal, takto sa volá odjakživa,“ konštatoval Turzák.
Obaja starostovia sa však zhodujú v tom, že najdôležitejší je rozvoj turizmu v regióne okolo priehrady a ten je na vzostupe. „Myslím si, že v lete tu bolo viac ľudí ako predtým. Možno k tomu prispieva i to, že z každej strany sa zrekonštruovali cesty, či už od Spišskej Novej Vsi, od Dobšinej cez Dobšinský kopec, alebo od Stratenej. Akurát ešte mosty by bolo dať do poriadku,“ ozrejmil starosta Mlynkov.
V dedine sú podľa neho dobré ubytovacie možnosti. „Veľa ľudí sa tu tým aj živí, že majú izby v penziónoch na prenájom. Máme tiež investora, ktorý chce postaviť apartmánové byty. Kúpil starý hotel Slalom, na jeseň ho chce búrať a postaviť nové byty,“ avizoval Turzák.
Lanovka je veľkým lákadlom
Aj podľa výkonnej riaditeľky Krajskej organizácie cestovného ruchu Košický kraj Turizmus Lenky Vargovej Jurkovej má táto oblasť veľký potenciál pre rozvoj cestovného ruchu. Podčiarkla, že Dedinky sú jednou z hlavných vstupných brán do Slovenského raja.
„Významným prvkom tohto rozvoja je obnovená lanovka na planinu Geravy, ktorá je jedinou funkčnou jednosedačkou na Slovensku. Lanovka, pôvodne postavená v 70. rokoch, ponúka unikátny retro zážitok s výhľadmi na Palcmanskú Mašu a okolité prírodné scenérie,“ priblížila riaditeľka.
Trasa lanovky meria takmer dva kilometre, prekonáva prevýšenie 221 metrov a jazda trvá približne 20 minút. „V minulom roku lanovka prekonala historický rekord, keď prepravila 23 500 návštevníkov. „Táto atrakcia výrazne prispela k zvýšeniu dopytu po službách v regióne, čo vedie k ich postupnému zlepšovaniu,“ skonštatovala Vargová Jurková.
Doplnila, že v budúcnosti zamýšľajú posilnenie v oblasti agroturizmu, najmä prostredníctvom hypoturistiky a zážitkového rybolovu. „V spolupráci s obcou plánujeme rekonštrukciu a modernizáciu autokempingu tak, aby sa dosiahol štandard akceptovaný aj zahraničnými turistami. Reprezentatívny autokemping na európskej úrovni je dlhodobou požiadavkou viacerých aktérov cestovného ruchu v lokalite,“ uviedla riaditeľka.
V pláne je podľa jej slov tiež rozšírenie ponuky nízkokapacitného ubytovania pre karavanistov priamo v obci Dedinky. „Táto infraštruktúra poskytne návštevníkom sociálne a hygienické zázemie vrátane sprchových zariadení, toaliet, miestnosti na prípravu jedla a priestorov na spoločenské aktivity,“ vymenovala Vargová Jurková.
V lete aj zime
Kúpanie v Palcmanskej Maši je podľa miestnych pôžitkom, hoci voda v tejto priehrade patrí v rámci Slovenska medzi tie najstudenejšie. Vplyvom globálneho otepľovania však aj jej priemerná teplota stúpa.
Mnohí si všímajú aj jej zafarbenie, ktoré býva v rôznych odtieňoch zelenej. Podľa niektorých názorov sú za tým vápence, z ktorých sú zložené okolité hory. „Je to naozaj nezvyčajná voda. Ani neviem, či vôbec niekde taká ešte je. Niektorí hovoria, že ju sfarbujú aj chaluhy či sinice,“ uviedol starosta Dediniek.
Priehradu si ešte za socializmu obľúbili nemeckí návštevníci, ktorí na Dedinky prichádzali vlakom. Ten je, mimochodom, ďalšou zo zaujímavostí, keďže železnica vedie po násype prechádzajúcom priamo cez priehradu.
„Vlak zastal a vyvalilo sa z neho 400 či aj 600 Nemcov. Bývali v stanoch a na brehu jazera sa opaľovali holí. Boli sme z toho vtedy hotoví,“ zaspomínal si jeden z obyvateľov Dediniek.
Vlani bola priehrada Úradom verejného zdravotníctva SR oficiálne zaradená medzi vody určené na kúpanie. Ide o prírodné povrchové vodné plochy, v ktorých kvalita vody dlhodobo vyhovuje na tento účel. Niektorí otužilci však využívajú nádrž aj v zime, keď si v ľade vyrúbu prieruby. Ďalší zase smerujú za lyžovačkou do dvoch lyžiarskych stredísk, v ktorých túto sezónu fungujú štyri vleky z celkovo piatich. Keď sú vhodné poveternostné podmienky, na zamrznutej Palcmanskej Maši sa dá aj korčuľovať či bežkovať.
„My to tu tak voláme, že v zime sú tu Alpy a lete Chorvátsko,“ zhrnul s úsmevom pri otvorení lanovky Branislav Šmelko, jeden z návštevníkov Dediniek.
Problematické parkovanie
Zvýšený záujem o Palcmanskú Mašu a okolitú prírodu spôsobuje v Dedinkách aj problémy. Starosta zdôraznil, že turistov si obci vážia, keďže samospráva má od nich príjmy, ale väčšina návštevníkov prichádza autami, ktorých je v obci veľa hlavne cez víkendy. Problematická je najmä situácia popri príjazdovej komunikácii, ktorá sa vinie po brehu jazera od osady Palcmanská Maša do Dediniek.
„Počty turistov v priebehu týždňa sú také akurátne, dá sa tu hýbať. Víkendy sú však dosť katastrofálne. Autá stoja všade popri ceste a vôbec nerešpektujú dopravné značenie. Od začiatku obce je zákaz státia, ale niektorí sa dokonca vyjadrili, že prečo by tam nestáli, keď im aj tak nikto nedal pokutu,“ rozhorčil sa Červenka.
Situáciu preto museli riešiť cez dopravný inšpektorát. „Neradi však pristupujeme k takýmto riešeniam. Radšej by sme boli, keby sa vodiči ‚umravnili‘ a parkovali na miestach na to určených,“ vyzval starosta Dediniek./agentury/
X X X
Americký prezident na Svetovom ekonomickom fóre oznámil, že bude trvať na okamžitom znížení úrokových sadzieb centrálnymi bankami po znížení cien ropy.
Donald Trump na Svetovom ekonomickom fóre v Davose prekvapil svojimi odvážnymi vyhláseniami o globálnej ekonomike a energetike. Americký prezident vyzval organizáciu OPEC a Saudskú Arábiu, aby znížili ceny ropy, čo podľa neho môže mať ďalekosiahle dôsledky.
Trump tvrdí, že nižšie ceny ropy by mohli ukončiť vojnu na Ukrajine tým, že by obmedzili Putinove finančné zdroje. Tento krok by podľa neho mal okamžitý vplyv na geopolitickú situáciu a mohol by viesť k stabilizácii regiónu.
Prezident USA zároveň oznámil, že po znížení cien ropy bude požadovať okamžité zníženie úrokových sadzieb nielen v Spojených štátoch, ale aj vo svete. Svoj ekonomický plán označil za „revolúciu zdravého rozumu“, ktorá zahŕňa radikálnu dereguláciu a rozsiahle daňové škrty. Trump argumentuje, že tieto opatrenia sú nevyhnutné pre stimuláciu ekonomického rastu a vytvorenie nových pracovných miest v USA.
Trump tiež apeloval na globálne spoločnosti, aby presunuli svoju výrobu do USA, inak budú čeliť vysokým clám. Tento prístup „America First“ je charakteristický pre jeho administratívu a má za cieľ posilniť domácu výrobu a znížiť závislosť USA na zahraničných dodávateľoch.
Zaujímavé bolo jeho vyjadrenie o investíciách zo Saudskej Arábie, kde naznačil, že bude žiadať navýšenie prisľúbených 600 miliárd dolárov na celý bilión. Takéto masívne investície by mohli výrazne ovplyvniť americkú ekonomiku a posilniť strategické partnerstvo medzi USA a Saudskou Arábiou.
V oblasti energetiky Trump prekvapivo vyzdvihol význam uhlia pre napájanie dátových centier potrebných pre umelú inteligenciu. Tvrdí, že USA potrebujú zdvojnásobiť svoju energetickú kapacitu pre rozvoj AI a plánuje urýchliť výstavbu nových elektrární. Tento postoj je v rozpore s globálnym trendom prechodu na obnoviteľné zdroje energie, ale Trump argumentuje, že uhlie je spoľahlivým a dostupným zdrojom energie pre rýchlo rastúci sektor AI.
Vzťahy s Čínou
Prezident sa dotkol aj medzinárodných vzťahov, keď vyjadril nádej na zlepšenie vzťahov s Čínou a kritizoval Európsku úniu za pokuty udelené americkým technologickým gigantom. Trump jasne naznačil, že jeho prioritou je ochrana amerických záujmov na globálnej scéne, či už ide o obchod, energetiku alebo technológie. Jeho kritika EÚ za „diskriminačné“ pokuty americkým firmám naznačuje možné napätie v transatlantických vzťahoch.
Celkovo Trumpov prejav v Davose naznačil, že jeho druhé funkčné obdobie bude charakterizované agresívnou ekonomickou politikou, dôrazom na energetickú nezávislosť a pokračujúcim tlakom na amerických obchodných partnerov.
Jeho vyhlásenia vyvolali zmiešané reakcie medzi účastníkmi fóra, pričom niektorí ocenili jeho odvážne vízie, zatiaľ čo iní vyjadrili obavy z možných dôsledkov jeho politiky na globálnu ekonomiku a medzinárodné vzťahy.
Google investuje ďalšiu miliardu dolárov do AI
Technologický gigant Google opäť posilňuje svoju pozíciu v oblasti umelej inteligencie (AI) prostredníctvom novej investície do perspektívneho startupu Anthropic. Spoločnosť patriaca pod Alphabet vkladá do Anthropicu ďalšiu miliardu dolárov, čím navyšuje svoj celkový vklad na približne 3 miliardy dolárov.
Anthropic, známy svojou rodinou AI modelov Claude, patrí medzi popredné startupy v oblasti generatívnej AI. Tieto modely dokážu vytvárať text, obrázky a kód na základe požiadaviek používateľov. Hoci Google stál pri zrode technológie, na ktorej sú postavené modely ako Claude či GPT-4 od OpenAI, v súčasnosti zaostáva v jej komerčnom využití.
Investícia do Anthropicu je súčasťou stratégie Googlu diverzifikovať svoje AI aktivity a konkurovať silným hráčom ako Microsoft, Meta či Amazon. Anthropic zároveň rokuje o ďalších 2 miliardách dolárov od investorov vedených spoločnosťou Lightspeed Venture Partners, čo by mohlo zvýšiť hodnotu startupu na približne 60 miliárd dolárov.
Anthropic sa nachádza v intenzívnom súboji s konkurentmi ako OpenAI a xAI Elona Muska, ktoré v minulom roku získali investície presahujúce 10 miliárd dolárov. Do hry vstupujú aj technologickí giganti ako Meta (materská spoločnosť Facebooku) a Microsoft.
Okrem Googlu investoval do Anthropicu aj Amazon, ktorý vložil rekordných 8 miliárd dolárov a plánuje integrovať modely Claude do novej generácie svojho hlasového asistenta Alexa.
Napriek tomu, že ročné príjmy Anthropicu dosiahli v decembri 1 miliardu dolárov, investori neočakávajú skorú ziskovosť vzhľadom na vysoké náklady na vývoj špičkových AI modelov. Veria však, že táto technológia môže v budúcnosti vytvoriť hodnotu v biliónoch dolárov.
Anthropic, založený v roku 2021 bývalými zamestnancami OpenAI, sa snaží odlíšiť od konkurencie dôrazom na bezpečnosť AI. Spoločnosť ako prvá predstavila určité funkcie, napríklad schopnosť AI ovládať počítače, a v tomto roku sa spolu s konkurentmi zameriava na vývoj AI agentov – softvéru, ktorý dokáže plniť úlohy a navigovať na webe v mene ľudských používateľov.
Netflix zaznamenal rekord
Netflix zaznamenal koncom roka 2024 pozoruhodný úspech, keď počet jeho predplatiteľov vzrástol o rekordných 19 miliónov, čím dosiahol celkový počet 301 miliónov. Tento 15% medziročný nárast výrazne prekonal očakávania analytikov a bol poháňaný najmä populárnou druhou sériou Squid Game a živými športovými prenosmi, vrátane boxerského zápasu medzi Mikeom Tysonom a Jakom Paulom. Spoločnosť tiež experimentovala s vysielaním zápasov NFL, čo vyvolalo špekulácie o možných budúcich športových právach.
V reakcii na tento úspech Netflix oznámil zvýšenie cien predplatného v niekoľkých krajinách, vrátane USA, kde sa najobľúbenejší plán zvýši na 17,99 USD mesačne. Finančné výsledky spoločnosti boli rovnako nad očakávanými, s tržbami 10,2 miliardy USD v štvrtom štvrťroku a viac ako zdvojnásobeným ziskom na akciu.
Netflix vstupuje do roku 2025 s veľkým optimizmom, očakávajúc ďalší rast príjmov z reklamy a pokračujúci úspech živých podujatí. Spoločnosť tiež oznámila, že v budúcnosti prestane zverejňovať štvrťročné údaje o počte predplatiteľov, čo naznačuje posun stratégie smerom k dlhodobej ziskovosti. Napriek intenzívnej konkurencii na trhu streamovacích služieb, Netflix si udržuje silnú pozíciu a naďalej inovuje svoje ponuky, aby pritiahol a udržal predplatiteľov, aktality.sk
X X X
Nemecko poskytne obetiam útoku v Magdeburgu 25 miliónov eur
Obete útoku, ku ktorému došlo vlani na vianočnom trhu v nemeckom Magdeburgu, by mohli dostať finančnú pomoc vo výške 25 miliónov eur z fondu zriadeného nemeckou vládou. V sobotu o tom informovala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti, píše TASR podľa správy agentúry DPA.
Hovorkyňa potvrdila, že ministerstvo požiadalo Spolkový snem (Bundestag) o schválenie prostriedkov. Komisár spolkovej vlády pre obete extrémistických a teroristických útokov odhaduje, že útok postihol viac ako 700 ľudí.
Minister spravodlivosti, dopravy a digitálnych záležitostí Volker Wissing oznámil finančnú podporu už v polovici januára. „Náš štát musí stáť pri obetiach,“ povedal vtedy pre agentúru DPA. Podľa Wissinga by však nemalo záležať na tom, či sa krutý útok v Magdeburgu klasifikuje ako teroristický čin alebo nie.
K útoku došlo 20. decembra, keď 50-ročný Tálib al-Abd al-Muhsin krátko po 19.00 h v prenajatom vozidle vrážal do ľudí na vianočných troch. Jeho čin si vyžiadal šesť mŕtvych (päť žien vo veku od 45 do 75 rokov a deväťročného chlapca) a 299 zranených. Policajti muža bezprostredne po útoku zadržali. Motív jeho konania ostáva neobjasnený, aktuality.sk
X X X
Americký obchodný reťazec Target ukončuje programy na podporu diverzity
Po nástupe Donalda Trumpa na pozíciu amerického prezidenta podobný krok oznámili viaceré spoločnosti.
Americký obchodný reťazec Target v tomto roku ukončí program na podporu diverzity, rovnosti a inklúzie. Spoločnosť v piatok (24. 1.) oznámila, že považuje za dôležité držať krok s „vyvíjajúcim sa“ vonkajším prostredím. Bližšie sa k dôvodom svojho rozhodnutia nevyjadrila. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Viaceré popredné spoločnosti v USA vrátane koncernu Meta, vlastníka sociálnych sietí Facebook a Instagram, alebo internetového predajcu Amazon v poslednom období ukončujú programy na podporu rôznorodosti, čo je trend, ktorý sa zrýchlil po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v novembri. Tento týždeň jeho administratíva nariadila federálnym agentúram ukončiť programy DEI a začať s prepúšťaním zamestnancov pôsobiacich v tejto oblasti. Súkromné spoločnosti zároveň vyzvala, aby „zastavili nezákonnú diskrimináciu“ založenú na programoch DEI.
Spoločnosť Target ďalej oznámila, že tento rok ukončí svoj program na podporu rasovej rovnosti (Racial Equity Action and Change, REACH), v rámci ktorého sa zaviazala investovať do konca roka 2025 viac ako dve miliardy dolárov (1,91 miliardy eur) do podnikov vlastnených Afroameričanmi.
Programy DEI podľa agentúry Reuters slúžia na podporu príležitostí pre ženy, etnické menšiny, LGBTQ+ osoby a iné tradične nedostatočne zastúpené skupiny. Tieto iniciatívy získali vo veľkých amerických korporáciách na sile po masových nepokojoch, ktoré vyvolalo usmrtenie Georgea Floyda a ďalších Afroameričanov pri policajných zásahoch v roku 2020, aktuality.sk