Kyjev: Nepochopili ste príčinu konfliktu. Zelenskyj sa poďakoval európskym lídrom za ich podporu. Jedným dychom dodáva, že Ukrajina musí mať možnosť rozhodnúť o svojej budúcnosti. Fico tvrdí, že Ukrajina zaplatí za neúspešnú stratégiu Západu oslabiť Rusko. Jej členstvo v NATO je podľa neho nemožné. Rusko sa neusiluje o mier na Ukrajine a namiesto toho pripravuje novú ofenzívu, vyhlásil v utorok (12. augusta) ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zároveň vyjadril vďaku európskym lídrom za ich podporu Ukrajiny po tom, čo 26 členských štátov EÚ v spoločnom vyhlásení uviedlo, že Ukrajinci musia mať slobodu rozhodnúť o svojej budúcnosti.

„Vidíme, že ruská armáda sa nechystá ukončiť vojnu. Naopak, robí kroky, ktoré naznačujú prípravy na nové ofenzívne operácie,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Verejná vďaka lídrom

Zelenskyj na sociálnych sieťach vyjadril vďaku lídrom Európy za ich podporu ukrajinskej „nezávislosti, územnej celistvosti a aktívneho prístupu k diplomacii, ktorý môže pomôcť ukončiť túto vojnu dôstojným mierom“.

Konštatoval, že všetci podporujú odhodlanie Trumpa a spoločne musia zaujať postoj, ktorý nedovolí Rusku „opäť oklamať svet“.

„O otázkach týkajúcich sa bezpečnosti Ukrajiny a Európy diskutujeme všetci spoločne. Každé rozhodnutie musí prispieť k našim spoločným obranným kapacitám. A ak Rusko odmieta zastaviť zabíjanie, musí niesť zodpovednosť,“ pokračoval ukrajinský líder.

Pokým „vojna a okupácia“ pokračujú, musia podľa Zelenského všetci pokračovať vo vyvíjaní tlaku – tlaku sily, tlaku sankcií a tlaku diplomacie.

 „Ruská agresívna vojna proti Ukrajine má širšie dôsledky pre európsku a medzinárodnú bezpečnosť,“ uvádza vyhlásenie, ktoré podporil aj premiér Fico.

„Všetci už vedia, že konflikt má vážne korene v nedávnej histórii, že nemá vojenské riešenie. Že členstvo Ukrajiny v NATO je nemožné. Že bola použitá Západom na oslabenie Ruska, čo sa nepodarilo a za čo draho zaplatí,“ povedal.

Napriek tomu Slovensko podporilo vyhlásenie, v ktorom sa jednoznačne hovorí len o ruskej agresii, ktorá ohrozuje európsku bezpečnosť. Fico zatiaľ spoločné stanovisko európskych lídrov nekomentoval.

„Ukrajina draho zaplatí za neúspešnú stratégiu Západu oslabiť Rusko cez podporu vojny na Ukrajine,“ hovoril vo videu na Facebooku.

  Na Ficove slová rýchlo reagovala aj ukrajinská diplomacia. „Po viac ako troch rokoch ozbrojenej agresie Ruskej federácie voči Ukrajine si premiér Slovenskej republiky Robert Fico stále nedokáže uvedomiť skutočné dôvody tejto zločineckej invázie a nebezpečenstvo spolupráce s agresorským štátom,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Fico na kritiku Kyjeva odpovedal, že vojna na Ukrajine deformovala slobodu prejavu v EÚ, a v súvislosti s atentátom zopakoval, že jeho suverénny názor na konflikt ho takmer stál život./agentury/

X X X

 Teraz musí vzťahy s Ruskom urovnať aj EÚ, povedal Fico. Pellegrini stretnutie Trumpa s Putinom vníma ako zásadný krok k mieru

Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vnímam ako významný medzinárodný krok na ceste k hľadaniu trvalého a udržateľného mieru na Ukrajine. Vyhlásil to prezident SR Peter Pellegrini v reakcii na piatkový (15. 8.) samit na Aljaške. Podľa premiéra Roberta Fica (Smer) stretnutie oficiálne spustilo štandardizáciu vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou. Cesta podľa neho nevedie cez „osočovanie“ ruského politického vedenia ani cez sankcie, ale cez konštruktívne rozhovory.

 „Hoci neprinieslo konkrétne výsledky, za najdôležitejšie považujem, že sa uskutočnilo a otvorilo dvere k ďalším rokovaniam, a to aj s priamou účasťou Ukrajiny. Atmosféra vzájomného rešpektu, v ktorej sa stretnutie prezidentov nieslo, je dobrým predpokladom na to, aby rozhovory pokračovali a viedli k najdôležitejšiemu cieľu, ktorým je ukončenie vojny na Ukrajine, zastavenie zabíjania a utrpenia nevinných obetí,“ priblížil prezident.

Predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas) považuje každý krok smerom k mierovému riešeniu vojny na Ukrajine za dôležitý. Pozitívne hodnotí aj to, že americký Trump po skončení stretnutia informoval o jeho priebehu prezidenta Ukrajiny Zelenského, ako aj európskych spojencov.

„Zachovanie rovnováhy v komunikácii je kľúčové pre hľadanie spravodlivého a udržateľného riešenia. Budem pozorne sledovať ďalší vývoj a verím, že diplomatické úsilie sa pretaví do konkrétnych krokov smerujúcich k ukončeniu agresie a obnoveniu trvalého mieru,“ podotkol Raši.

 Podľa premiéra Fica cesta nevedie cez „osočovanie“ ruského politického vedenia ani cez sankcie, ale cez konštruktívne rozhovory. „Prezidenti spustili na Aljaške životne dôležitý proces. Je to proces, ktorý je súčasne veľkou pascou pre Európsku úniu. Najbližšie dni ukážu, či veľkí hráči v Únii tento proces podporia a budú viesť ukrajinský konflikt k rýchlemu koncu, alebo bude pokračovať neúspešná európska stratégia pokúsiť sa oslabiť Rusko cez tento konflikt všemožnou, doslova až neuveriteľnou finančnou, politickou či vojenskou pomocou,“ povedal premiér.

 Myslí si, že vojna na Ukrajine má svoje historické korene. Zdôraznil, že je potrebné hovoriť o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu aj pre Rusko. Podľa jeho slov forma a priebeh aljašského samitu plne zapadajú do suverénnej slovenskej zahraničnej politiky orientovanej na „všetky štyri svetové strany“. „Verím, že tento postoj budem môcť opätovne prezentovať aj v Pekingu na bilaterálnom stretnutí s čínskym prezidentom či s ďalšími štátnikmi, s ktorými sa stretnem 3. septembra v Číne pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny,“ poznamenal.

 Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) označil aljašský samit za prvý krok k mieru, zdôrazňuje takisto potrebu dialógu. Každý, kto si myslel, že samit ukončí konflikt, bol podľa neho naivný, povedal v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.

„Každý, kto si myslel, že jeden samit ukončí tento komplikovaný konflikt na Ukrajine, tak si myslím, že bol veľmi naivný. Ale čo je veľmi dôležité zdôrazniť (…), že sa začal proces a že sa diskutuje, pretože tento konflikt nemá vojenské riešenie, iba diplomatické, a jediný, kto dokázal dostať tieto dve strany za stôl, ukrajinskú a ruskú, bola práve administratíva Donalda Trumpa a my to od začiatku podporujeme,“ povedal Blanár. Zdôraznil, že Trump po samite okamžite informoval lídrov Európskej únie aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čím podľa neho ukázal, že Úniu nenecháva bokom z mierového procesu.

Blanár pripomenul, že podľa Trumpa sa lídri na samite zhodli, že cieľom je uzavretie mierovej dohody, nielen prímeria, keďže to býva často porušované. „Teraz je na európskych lídroch a rovnako aj Slovensku, aby sme to podporili (…). Pre nás sú akékoľvek teritoriálne ústupky rovnako problematické, iba ak sa na tom dohodnú spoločne pán prezident Putin a pán prezident Zelenskyj,“ podotkol. Ozrejmil tiež, že postoj Slovenska k 19. balíku protiruských sankcií bude závisieť od toho, či nepoškodí slovenské záujmy./agentury/

X X X

 Putin žiada od Ukrajiny Donbas, ako výmenu za zmrazenie frontu na juhu

 Výmenný návrh by znamenal úplnú kontrolu Ruska nad okupovanými časťami územia Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin počas piatkového stretnutia s americkým prezidentom Donaldom Trumpom požadoval, aby sa Ukrajina stiahla z Doneckej a Luhanskej oblasti ako podmienku pre ukončenie vojny. Podľa štyroch zdrojov oboznámených s rokovaniami zároveň Putin Trumpovi naznačil, že v prípade splnenia tejto podmienky by bol ochotný zmraziť zvyšok frontovej línie, píše denník Financial Times.

Trump následne odovzdal túto požiadavku ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a európskym lídrom počas sobotného telefonátu, v ktorom ich vyzval, aby upustili od snáh o dosiahnutie prímeria s Moskvou. Výmenný návrh by znamenal úplnú kontrolu Ruska nad časťami územia, ktoré okupuje už viac ako desať rokov, a kde v posledných týždňoch zaznamenalo najrýchlejší postup od novembra minulého roka.

Putin žiada Donbas, ale trvá aj na zastavení rozširovania aliancie NATO

Ako uvádzajú tri zdroje blízke rokovaniam, v prípade postúpenia Donbasu by Putin súhlasil so zmrazením bojov na juhu Ukrajiny – konkrétne v oblastiach Cherson a Záporožie – a zdržal by sa ďalších útokov na nové územia. Putin však zdôraznil, že sa nevzdal svojich základných požiadaviek, ktorých cieľom je podľa neho „riešiť hlavnú príčinu konfliktu“. Tie zahŕňajú aj snahy o oslabenie ukrajinskej štátnosti a zastavenie rozširovania NATO smerom na východ.

Bývalý vysokopostavený predstaviteľ Kremľa uviedol, že hoci Putin trvá na strategických cieľoch, je pripravený ustúpiť v niektorých územných otázkach, ak budú jeho hlavné požiadavky uznané.

Ruské sily v súčasnosti ovládajú približne 70 % Doneckej oblasti, pričom jej západné mestá zostávajú pod kontrolou Ukrajiny a sú kľúčové pre obranu východného frontu. V Luhanskej oblasti má Rusko pod kontrolou prakticky celé územie okrem úzkeho pásu na západe.

Postoj Zelenského k jednaniam

Zdroje oboznámené s postojom prezidenta Zelenského uvádzajú, že odovzdanie Donbasu neprichádza do úvahy, no Zelenskyj je ochotný o otázke území diskutovať s Trumpom počas plánovaného pondelkového stretnutia vo Washingtone. Rovnako by uvítal aj trojstranné rokovanie s Putinom a Trumpom, ak by k nemu došlo.

Putinove územné požiadavky sa podľa všetkého vyostrujú. Ešte v apríli počas rozhovorov s Trumpovým vyslancom Steveom Witkoffom uvádzal, že by Rusko mohlo zmraziť celý front, ak budú vyriešené „hlavné príčiny“ konfliktu.

Reakcia Bieleho domu

Biely dom sa k obsahu rozhovorov nevyjadril a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nereagoval na žiadosť o komentár. Trump na rokovania do Anchorage vstupoval s hrozbami tvrdých následkov pre prípad, že Putin neodobrí prímerie. Napokon však zo summitu odišiel bez dohody a namiesto toho tlmočil ruské požiadavky európskym lídrom.

Na sociálnej sieti Truth Social Trump po telefonáte s európskymi partnermi, medzi ktorými boli nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron, vyzval na uzatvorenie mierovej dohody namiesto prímeria, ktoré je podľa neho často nestabilné. Zároveň naznačil, že ak sa rokovania posunú, môže prísť aj na stretnutie s Putinom.

Kremeľ však poprel, že by sa počas rokovania v Anchorage hovorilo o trojstrannom stretnutí s ukrajinským prezidentom.

Macron varuje Trumpa pred Putinovými sľubmi

Podľa európskych diplomatov zdieľajúcich obsah telefonátu Macron varoval Trumpa, že Putinovi nemožno veriť a pripomenul mu skúsenosti s neuskutočneným minským prímerím spred desiatich rokov. „Putin hrá dlhú hru a nebude dodržiavať sľuby,“ uviedol nemenovaný diplomat. „Trump sa snaží o rýchlu dohodu, ale Putin taký záujem nemá.“

Diplomati zároveň upozorňujú, že snaha vyjednať mier bez predchádzajúceho prímeria je síce teoreticky chvályhodná, no v praxi veľmi riskantná a ťažko realizovateľná.

V nedeľu by sa mala zísť tzv. Koalícia ochotných – skupina krajín, ktoré sa zaviazali podporovať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu po prípadnom mierovom urovnaní. Medzi jej členov patria napríklad Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Kanada či Japonsko, aktuaity.sk

  X X X

 FT: Putin je ochotný zastaviť vojská v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Povedal, čo požaduje za ukončenie vojny na Ukrajine

Rusko podmieňuje ukončenie svojej ofenzívy na Ukrajine tým, že sa Kyjev stiahne z východnej Doneckej oblasti. Ruský prezident Vladimir Putin to povedal na piatkovej schôdzke na Aljaške svojmu americkému náprotivku Donaldovi Trumpovi, píše denník Financial Times s odvolaním sa na informované zdroje. Moskva v takom prípade zastaví svoje vojská v južnej Chersonskej oblasti a juhovýchodnej Záporožskej oblasti.

 Trump o Putinovej požiadavke dnes informoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a európskych lídrov. Spojencom americký prezident oznámil, že Putin nechce prímerie a dáva prednosť komplexnej dohode o ukončení vojny proti Ukrajine. Samotný Trump od variantu dosiahnutia pokoja zbraní tiež upustil.

Podstúpenie Doneckej oblasti by podľa FT znamenalo, že Moskva bude mať pod plnou kontrolou túto strategickú časť východnej Ukrajiny, ktorú čiastočne okupuje už viac ako desať rokov. Ruské vojská tam od vlaňajšieho novembra rýchlo dobývajú ďalšie územia a Moskva tak ovláda asi 70 percent tohto priestoru, avšak najzápadnejšie mestá naďalej kontroluje Kyjev.

 Za Doneckú oblasť by potom šéf Kremľa zastavil postup ruskej armády v Chersonskej a Záporožskej oblasti, kde Moskva okupuje značnú časť územia. Putin však neupustil od svojej požiadavky, aby Ukrajina bola neutrálnou krajinou mimo vojenských blokov.

Zelenskyj by podľa zdrojov FT s odstúpením Doneckej oblasti nesúhlasil, ale je pripravený vyjednávať o územných ústupkoch výmenou za ukončenie vojny. S Trumpom sa vo Washingtone stretne v pondelok. Pozvanie dostali aj európski lídri.

 Požiadavka na stiahnutie ukrajinskej armády z Doneckej oblasti, z ktorej sa po medzinárodne neuznávanom referende stala samozvaná Donecká republika, ktorá je teraz „súčasťou Ruska“, patrí medzi obvyklé podmienky Moskvy.

Rusi si „nárokujú“ nielen časť, ktorú okupujú, ale aj to územie spomínanej oblasti, nad ktorou nemajú kontrolu.

 V piatok rokoval Trump s Putinom bez prítomnosti Kyjeva a európskych predstaviteľov. Putin označil rozhovory s Trumpom za konštruktívne a užitočné. Šéf Bieleho domu potom rokovania charakterizoval ako extrémne produktívne a bez podrobností poznamenal, že prinieslo skvelý pokrok. Nie sú však informácie, že by summit priniesol prelom ohľadom ruskej invázie na Ukrajinu či možného prímeria. /agentury/

X X X

 Francúzsko vyzýva Izrael na upustenie od plánu osídlenia Západného brehu Jordánu

Francúzsko kritizuje Izrael za výstavbu v Predjordánsku. Projekt E1 údajne porušuje medzinárodné právo a oslabuje šance na riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí v sobotu vyzvalo Izrael, aby upustil od plánu výstavby tisícok nových domov na Západnom brehu Jordánu. Tento projekt označilo za „závažné porušenie medzinárodného práva“, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Hovorca ministerstva uviedol, že Francúzsko „s maximálnou dôraznosťou odsudzuje“ rozhodnutie Izraela postaviť 3 400 domov v obzvlášť spornej oblasti okupovaného Predjordánska. Viaceré krajiny uviedli, že projekt nazvaný E1 podkopáva nádeje na budúci súvislý palestínsky štát s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom.

Západný breh Jordánu Izrael okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967. Je domovom pre približne 3 milióny Palestínčanov a sídli tam aj Palestínska samospráva. Zároveň na tomto území žije takmer 500 000 Izraelčanov v osadách, ktoré sú podľa medzinárodného práva nezákonné. Je ich viac ako 100 rozličnej veľkosti od malých komunít až po plne rozvinuté obce s bytovými domami, nákupnými centrami, továrňami a verejnými parkami, aktuality.sk

X X X

  Briti: Keď bude prímerie, do týždňa vstúpime na ukrajinskú pôdu. Nebo postrážia naše lietadlá

Podľa denníka The Telegraph by britskí vojaci mali prísť na Ukrajinu do týždňa po vyhlásení prímeria. Premiér Keir Starmer tiež schválil použitie stíhačiek Kráľovského letectva na pomoc pri dohľade nad oblohou na Ukrajine, píše britský denník.

 Americký prezident Donald Trump sa v meste Anchorage na Aljaške stretol s ruským vodcom Vladimirom Putinom. Hlavnou témou rozhovorov je možná dohoda o prímerí na Ukrajine, ktorá by ukončila najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

 X X X

Dvaja ľudia prišli o život pri útoku ukrajinského bezpilotného lietadla v Kurskej oblasti na západe Ruska, oznámil dnes gubernátor tohto regiónu Alexander Chinštejn. Dron podľa neho zaútočil na auto, v ktorom zahynul 52-ročný muž a jeho 13-ročný syn. Gubernátor súčasne varoval obyvateľov oblasti pred návratom do pohraničia, „pretože to môže skončiť tragédiou“.

Pred rokom do Kurskej oblasti prekvapivo vpadli ukrajinské jednotky, ktoré jednu chvíľu ovládali stovky kilometrov štvorcových ruského územia s desiatkami obcí, vrátane okresného mesta Sudža. Išlo o najväčší vpád cudzích vojsk na ruské územie od druhej svetovej vojny. Moskva po deviatich mesiacoch ohlásila, že za pomoci severokórejských vojakov vyhnala ukrajinské sily zo svojho územia, Kyjev to poprel.

O štyroch zranených civilistoch pri nálete dronov na Belgorod a okolie dnes informoval gubernátor rovnomennej ruskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou Vjačeslav Gladkov. Jeden zo zranených je podľa neho vo vážnom stave.

X X X

 Ruské vojská okupovali ďalšie dve dediny v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, Popij Jar a Ivano-Darjivku, uviedol dnes server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na zoskupenie ukrajinských síl, ktoré má obranu tohto úseku frontu na starosti. Ruské sily môžu v najbližších dňoch vystupňovať svoje útoky, aby vytvorili priaznivejšie podmienky pre rokovania, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Nepriateľ naše jednotky vytlačil a obsadil Popiv Jar. Snaží sa rozšíriť ovládanú oblasť obce Nove Šachove a zosilniť útok smerom na Ivanivku. Prebiehajú opatrenia na likvidáciu nepriateľských síl,“ uviedlo ukrajinské zoskupenie na sociálnej sieti. Informovalo tiež o pokračujúcich ruských útokoch pri Pokrovsku.

Ivano-Darjivka leží pri meste Siversk, Popiv Jar pri meste Dobropillja pri Pokrovsku, kde sa ruským silám podaril v uplynulých dňoch prienik do ukrajinskej obrany až do hĺbky desiatich kilometrov.

Už v piatok neskoro večer ukrajinské médiá informovali s odvolaním sa na zbor Azov, že ukrajinskí vojaci zastavili ruský postup pri strategicky významnom meste Pokrovsk na východe krajiny a oslobodili šesť dedín na tomto dôležitom úseku frontu. O vyhnaní nepriateľa zo siedmich dedín informovali podľa servera Ukrajinska pravda tiež analytici z projektu DeepState, ktorý je pokladaný za blízky ukrajinskej armáde.

„Bránime svoje pozície pozdĺž celej frontovej línie a už druhý deň po sebe máme úspechy v niektorých extrémne ťažkých miestach v Doneckej oblasti, pri Dobropillje a Pokrovsku. Pokračuje ničenie okupantov, ktorí sa pokúsili infiltrovať hlboko do našich pozícií,“ napísal na sociálnej sieti Zelenskyj po porade s hlavným veliteľom, generálom Oleksandrom Syrskym.

Predpovedal, že sa ruská armáda v najbližších dňoch môže pokúsiť vystupňovať útoky na ukrajinské pozície, aby vytvorila priaznivejšie podmienky pre rozhovory s globálnymi aktérmi. „Zaznamenávame pohyb a prípravu ruských vojsk. Samozrejme, tomu budeme čeliť – v prípade potreby aj asymetricky,“ konštatoval ukrajinský prezident a zdôraznil, že Ukrajina potrebuje byť v silnom postavení.

X X X

 Pri výbuchu v továrni v Riazanskej oblasti na juhu európskej časti Ruska prišlo o život najmenej 11 ľudí. Desiatky ďalších osôb utrpeli zranenia. Ruské nezávislé médiá informovali, že výbuch nastal v továrni na výrobu pušného prachu, doplnila agentúra AFP.

Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie na sociálnych sieťach zverejnilo fotografie poškodenej budovy a dodalo, že pri výbuchu bolo zranených 130 ľudí. Hospitalizovaných muselo byť 29 z nich.

Podľa správ nezávislých médií k výbuchu došlo v piatok v továrni Elastik, ktorá sa nachádza neďaleko mestečka Lesnoj v centrálnej časti Riazanskej oblasti a kde sa vyrába pušný prach a munícia. V roku 2021 tam pri výbuchu zahynulo 17 ľudí.

Úrady v Riazanskej oblasti vyhlásili pondelok 18. augusta za deň smútku. „Vlajky budú spustené na pol žrde na území celého regiónu,“ povedal gubernátor Pavel Malkov v príspevku na platforme Telegram.

V súvislosti s výbuchom sa začalo aj vyšetrovanie pre podozrenie z nedodržiavania bezpečnostných noriem pri práci.

AFP podotkla, že smrteľné nehody v priemyselných továrňach nie sú v Rusku ničím nezvyčajným./agentury/

X X X

 Berlín víta snahu amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie vojny a Ukrajinu ubezpečuje, že sa môže spoľahnúť na solidaritu Nemecka, uviedol kancelár Friedrich Merz na sieti X.

„Ukrajina sa môže spoľahnúť na našu neochvejnú solidaritu, pretože sa usilujeme o mier, ktorý ochráni zásadné bezpečnostné záujmy Ukrajiny a Európy,“ uviedol Merz.

X X X

Európski lídri sú pozvaní na pondelkové stretnutie vo Washingtone, kde spolu budú rokovať americký prezident Donald Trump a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj, píše podľa agentúry Reuters denník New York Times (NYT). Hovoriť budú o výsledkoch Trumpovej piatkovej schôdzky s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške a prímerí na Ukrajine.

X X X

 Lídri Francúzska, Nemecka a Británie v nedeľu popoludní usporiadajú videokonferenciu za účasti spojencov Ukrajiny zoskupených v takzvanej koalícii ochotných, oznámil v sobotu Elyzejský palác. Rokovanie sa uskutoční deň pred návštevou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Washingtone.

Videokonferencia, ktorú povedie francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz a britský premiér Keir Starmer, nadviaže na piatkový summit medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške a následné konzultácie európskych lídrov.

Koalícia ochotných bude podľa Elyzejského paláca diskutovať o krokoch na ceste k mieru na Ukrajine.

X X X

 Západ si musí zachovať jednotu, keďže hra o budúcnosť Ukrajiny, bezpečnosť Poľska a celej Európy vstúpila do rozhodujúcej fázy. Uviedol to dnes poľský premiér Donald Tusk v reakcii na piatkový summit amerického prezidenta Donalda Trumpa so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom na Aljaške.

„Dnes je vidieť ešte jasnejšie, že Rusko si váži výlučne silných, a Putin sa ešte raz previedol ako šikovný a bezohľadný hráč. Preto je tak dôležité zachovať jednotu celého Západu,“ napísal Tusk na sociálnej sieti X.

X X X

 Samotné rokovania nestačia, keďže ruský prezident Vladimir Putin nemá záujem na dohode a usiluje sa oslabiť suverenitu krajín vrátane Slovenska, povedal podpredseda zahraničného výboru Národnej rady SR Tomáš Valášek (PS) v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.

Pripomenul tiež, že v dialógoch s Ruskom treba priniesť aj tlak a dôvody pre Putina, aby zmenil postoj. Jeho požiadavky však označil za maximalistické. „Medzi tými požiadavkami je aj to, aby napríklad Slovensko nemalo právo slobodne sa rozhodovať o tom, s kým a ako sa môžeme brániť, chcú z nás urobiť spojencov druhej kategórie. To nie je moja domnienka, to nám poslali čierne na bielom v decembri 2021 v podobe zmluvy medzi NATO a Ruskou federáciou,“ priblížil poslanec. Podľa neho Putin na samite tento postoj nepriamo zopakoval, no slovenská diplomacia na to vôbec nereagovala, čo označil za škandalózne.

X X X

 Britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron dnes uviedli, že vítajú ochotu Spojených štátov prispieť k bezpečnostným zárukám pre Ruskom napadnutú Ukrajinu ako súčasť budúcej mierovej dohody. Podľa Starmera ide o dôležitý posun, Macron varoval pred sklonom Ruska nedodržiavať vlastné záväzky. Podľa zdrojov agentúry Reuters rokoval americký Trump s európskymi lídrami o zárukách, ktoré by Ukrajine neposkytovalo NATO, ale mali by charakter aliančného článku 5.

„Je to dôležitý pokrok, ktorý bude mať zásadný význam pri odrádzaní Putina,“ uviedol Starmer podľa agentúry Reuters s odvolaním sa na údajnú americkú ochotu poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky.

Macron vo vyhlásení na X uviedol, že trvalý mier musia sprevádzať „neochvejné bezpečnostné záruky“ Ukrajine. „V tomto ohľade vítam pripravenosť Spojených štátov prispieť. Budeme na tom pracovať spoločne s nimi aj so všetkými našimi partnermi z ‚koalície ochotných‘,“ napísal Macron. Pri vytváraní mierovej dohody bude podľa neho zásadné „poučiť sa zo skúseností posledných 30 rokov, najmä z dobre známeho sklonu Ruska nedodržiavať svoje vlastné záväzky“, dodal.

X X X

 USA navrhli Ukrajine bezpečnostné záruky podobné zárukám NATO, ale bez vstupu krajiny do bloku, informovala v sobotu agentúra AFP.

Ako jednu z bezpečnostných záruk pre Ukrajinu navrhla americká strana záruku typu článku 5 Zmluvy o NATO, údajne dohodnutú s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedol pre AFP diplomatický zdroj po telefonáte medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym a európskymi lídrami.

Článok 5 Zmluvy o NATO hovorí o kolektívnej obrane. Stanovuje, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým zmluvným stranám v Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým zmluvným stranám. V praxi to znamená, že ak je jedna krajina NATO napadnutá, ostatné krajiny sú povinné poskytnúť jej pomoc, vrátane použitia ozbrojenej sily, ak to považujú za potrebné. Článok 5 bol zatiaľ aktivovaný len raz, po teroristických útokoch 11. septembra v Spojených štátoch.

 X X X

Pokračovanie tlaku na Rusko a posilnenie Ukrajiny je nevyhnutné pre dosiahnutie mieru, uviedol dnes šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha. Ruský prezident Vladimir Putin podľa neho musí čeliť dôsledkom za to, že vojnu preťahuje.

„Stratégia mieru cez silu zostáva našou prioritou. Zvýšený tlak na Moskvu a posilnenie Ukrajiny sú kľúčovými prvkami pre dosiahnutie mieru,“ napísal Sybiha na X.

Putin, z ktorého rozkazu ruské vojská vo februári 2022 v plnom rozsahu napadli Ukrajinu, podľa ukrajinského ministra zahraničia musia pochopiť dôsledky predlžovania svojej vojny. „Jedine jeho činy sú skutočnými ukazovateľmi toho, či je naozaj ochotný ukončiť svoj teror a agresiu,“ napísal.

Kyjev si podľa neho cení pozitívne signály Spojených štátov ohľadom ich ochoty pracovať na vytvorení „spoľahlivej infraštruktúry bezpečnostných záruk“ pre Ukrajinu. „Podporujeme tiež snahy prezidenta Trumpa zorganizovať trojstranné stretnutie lídrov Ukrajiny, USA a Ruska,“ dodal Sybiha.

X X X

Mier na Ukrajine je možný už pred Vianocami, vyhlásil americký republikánsky senátor Lindsey Graham v reakcii na summit prezidenta USA Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

„Ak sa uskutoční trojstranné stretnutie medzi prezidentom [Trumpom], [ukrajinským] prezidentom [Volodymyrom] Zelenským a Putinom, potom som opatrne optimistický, že táto vojna skončí ešte pred Vianocami,“ napísal Graham na sociálnej sieti X.

Graham povedal, že najväčším úspechom stretnutia na Aljaške bolo Trumpovo vyhlásenie, že Putin s takýmto stretnutím súhlasil. „Ak sa toto stretnutie neuskutoční, myslím si, že prezident Trump sa môže postarať o to, aby to malo vážne následky pre Putina i tých, ktorí kupujú od neho ropu a plyn,“ pokračoval Graham.

X X X

 Európski lídri v sobotu po summite prezidentov USA a Ruska – Donalda Trumpa a Vladimira Putina – vyhlásili, že sú „pripravení pokračovať v tlaku“ na Rusko prostredníctvom sankcií.

„Budeme naďalej posilňovať sankcie a širšie ekonomické opatrenia s cieľom vyvíjať tlak na ruskú vojnovú ekonomiku, kým nenastane spravodlivý a trvalý mier,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré podpísali okrem iných predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz či britský premiér Keir Starmer.

„Moskva nemôže mať právo veta“ v otázke, či Ukrajina vstúpi do Európskej únie alebo NATO, zdôraznili európski lídri vo svojom vyhlásení. Uviedli tiež, že sú „pripravení pracovať… na trojstrannom summite s európskou podporou“, ktorého by sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

X X X

 Americký prezident Donald Trump po stretnutí so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom na Aljaške a telefonátoch s lídrami Ukrajiny a Európy uviedol, že najlepšou cestou ku koncu vojny je mierová dohoda, nielen prímerie na Ukrajine. Šéf Bieleho domu to dnes oznámil na svojej sociálnej sieti.

„Bolo stanovené všetkými, že najlepší spôsob, ako ukončiť hrôzostrašnú vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou, je prejsť priamo k mierovej dohode, ktorá vojnu ukončí, a nie k obyčajnej dohode o prímerí, ktorá často nevydrží,“ Napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social k svojej schôdzke s Putinom a telefonátom s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, európskymi lídrami a generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom.

Potvrdil tiež skoršie oznámenie ukrajinského prezidenta Zelenského, že začiatkom budúceho týždňa priletí do Spojených štátov na rokovania s Trumpom. „Príde v pondelok popoludní do Washingtonu D.C., do Oválnej pracovne. Ak všetko pôjde podľa plánu, následne naplánujeme stretnutie s prezidentom Putinom,“ dodal Trump.

  X X X

 Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vnímam ako významný medzinárodný krok na ceste k hľadaniu trvalého a udržateľného mieru na Ukrajine, vyhlásil to prezident SR Peter Pellegrini.

„Hoci neprinieslo konkrétne výsledky, za najdôležitejšie považujem, že sa uskutočnilo a otvorilo dvere k ďalším rokovaniam, a to aj s priamou účasťou Ukrajiny. Atmosféra vzájomného rešpektu, v ktorej sa stretnutie prezidentov nieslo, je dobrým predpokladom na to, aby rozhovory pokračovali a viedli k najdôležitejšiemu cieľu, ktorým je ukončenie vojny na Ukrajine, zastavenie zabíjania a utrpenia nevinných obetí,“ priblížil.

X X X

Svet je dnes bezpečnejším miestom ako včera, konštatoval v sobotu na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v reakcii na piatkový summit amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa servera hirado.hu maďarský premiér sa pozitívne vyjadril k historickému stretnutiu a vyjadril nádej, že by sa mohla začať nová éra vo vzťahu medzi oboma svetovými mocnosťami.

„Roky sme sledovali, ako dve najväčšie jadrové mocnosti rozbíjajú rámec svojej spolupráce a posielajú si navzájom odkazy. Tomu je teraz koniec. Svet je dnes bezpečnejším miestom ako včera,“ napísal premiér a dodal: „Nech nikdy nemáme horší víkend!“

X X X

 Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ukázalo, že sa otvárajú možnosti na ukončenie vojny. Uviedol to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Zdôraznil, že aj keď sa samit skončil bez dohody, je dobré, že k stretnutiu došlo.

„Obaja prezidenti dali najavo, že vojna na Ukrajine je geopolitickou záležitosťou. Preto je dôležité, že sa prezidenti dvoch svetových veľmocí stretli a že ich stretnutie prebehlo v dobrej atmosfére. Samit dal svetu dôležité odkazy,“ podotkol minister vnútra.

Šutaj Eštok zároveň pripomenul, že jeden samit nemohol ukončiť vojnu na Ukrajine. „Vždy je však lepšie rokovať, komunikovať a rozprávať sa, ako bojovať a zabíjať sa, preto je dôležité, že k samitu na Aljaške došlo,“ dodal.

Podľa koaličnej SNS je stretnutie príležitosťou pre mier na Ukrajine. Podľa nej Európa nemôže zostať „bokom“ pri ďalších diplomatických rokovaniach. „Ideálnym by bol formát zložený z európskych štátov a Ruska priamo, aby neboli vynechané východné štáty Únie vrátane Slovenska,“ dodala SNS.

X X X

 Americký prezident Donald Trump po piatkovom summite na Aljaške európskym lídrom povedal, že ruský prezident Vladimir Putin nechce prímerie a dáva prednosť komplexnej dohode o ukončení vojny na Ukrajine. Na sociálnej sieti X to napísal reportér serveru Axios Barak Ravid, podľa ktorého mierovú dohodu namiesto pokoja zbraní preferuje aj Trump.

Trump po summite v Anchorage na Aljaške telefonicky hovoril s šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom a európskymi politikmi.

K vyše hodinovému hovoru sa pripojili tiež prezidenti Francúzska Emmanuel Macron, Poľska Karol Nawrocki a Fínska Alexander Stubb, nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer a šéfka talianskej vlády Giorgia Meloniová, uviedla agentúra Reuters.

Putin Trumpovi podľa Ravida povedal, že namiesto prímeria preferuje komplexnú dohodu o ukončení vojny. „Myslím, že rýchla mierová dohoda je lepšia ako prímerie,“ oznámil Trump. 

X X X

 Vinárstvo manželky oligarchu Norberta Bödöra získalo 81-tisíc od PPA. Investigatívci odhalili prepojenia

 Manželka obžalovaného nitrianskeho oligarchu blízkeho vláde Norberta Bödöra získala dotáciu na vinársku spoločnosť Pivnica Radošina.

Vinárstvo Bödörovej manželky dostalo 81-tisíc z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), informovalo vo štvrtok Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK). Investigatívci zároveň zmapovali projekty s prepojením na obžalovaného nitrianskeho oligarchu.

Desaťtisíce PPA pridelila tento rok spoločnosti Pivnica Radošina. Tú spoluvlastní Bödörova manželka Petra. ICJK píše o viacerých projektoch s väzbou na bödörovcov. Uvádza, že majitelia mobilného operátora 4ka, v ktorom mal Bödör v minulosti podiel, dostali v jednom roku dotácie pre štyri firmy, celkovo v hodnote takmer 3,5 milióna eur.

Bödörová podľa ICJK drží podiel vo vinárstve Pivnica Radošina cez firmu Merus od konca júna 2024. Zmluva na dotáciu vo výške viac ako 81-tisíc eur na nákup sadeníc, traktorov a ďalších strojov bola podpísaná v januári 2025.

 Stretnutia funkcionárov s Bödörom

Pripomeňme, že podľa výpovedí svedkov v kauze Očistec sa v Radošine stretávali s Bödörom viacerí vysokopostavení funkcionári polície či prokuratúry vrátane bývalého policajného prezidenta a dnes politika Smeru a podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara či z korupcie usvedčeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Účasť na schôdzkach vo vinárstve priznal aj minister obrany Robert Kaliňák, aktuality.sk