Predseda vlády skritizoval aj návrh opozície na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu o zahraničnopolitickej orientácii krajiny. Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) chce vo štvrtok (9. 1.) v Bruseli riešiť škodu vo výške takmer 1,5 miliardy eur, ktorú podľa neho Ukrajina spôsobila Slovensku zastavením tranzitu plynu. Taktiež to bol dôvod, pre ktorý cestoval do Moskvy. Uviedol to v stredu vo videu na sociálnej sieti.
„Prezident Zelenskyj sabotáž na finančných záujmoch Slovenska a EÚ pácha napriek tomu, že Európska komisia jasne vo svojom oficiálnom liste konštatuje, že Ukrajine nič nebráni pokračovať v tranzite. Ani európske právo, ani sankcie,“ uviedol Fico s tým, že Zelenského rozhodnutie spôsobí EÚ škody za asi 70 miliárd eur.
„Zajtra cestujem do Bruselu na rokovanie s komisárom pre energetiku a urobím všetko, aby som ho zobudil zo sladkého spánku. Lebo máme ‚sakra‘ vážny problém – problém v desiatkach miliárd eur. Ani Slovensko, ani EÚ nie je vo vojne, nemáme žiadny dôvod tolerovať Zelenského avantúry, a to najmä pri pohľade na pomoc, ktorú Slovensko a EÚ Ukrajine poskytuje,“ povedal premiér SR.
Dôvodom, prečo cestoval do Moskvy, bolo podľa jeho slov zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu a poškodenie slovenských národných a finančných záujmov. „Potreboval som zabezpečiť minimálne plyn na domácu spotrebu Slovenska, čo máme zabezpečené, dokonca bez zvyšovania cien plynu,“ podotkol. Rovnako chcel dostať odpoveď, či je Rusko pripravené pokračovať v dodávkach plynu na tranzit cez Ukrajinu a Slovensko ďalej na západ. Odpoveď bola podľa neho kladná.
Taktiež skritizoval návrh opozície na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Poslancom Smeru-SD bude predseda vlády SR odporúčať, aby sa na tejto opozičnej iniciatíve nezúčastnili.
„Ani v Moskve, ani v Bruseli nejde o zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska. Tá je daná, hoci pri pohľade na EÚ sa obávam, že sa rozpadne skôr, ako si vôbec vieme predstaviť. Opozícia by mala preto prestať otravovať s povinnými rétorickými cvičeniami a zaujať jednoznačný postoj k škodlivým rozhodnutiam prezidenta Zelenského,“ uzavrel Fico, aktuality.sk
X X X
Kosovskí policajti zapečatili vchody do srbského daňového úradu v Mitrovici
Srbský Úrad pre Kosovo tento krok označil za nezákonný. Kosovská polícia v stredu v meste Mitrovica zatvorila daňový úrad patriaci pod srbské ministerstvo financií. S odvolaním sa na policajné vyhlásenie o tom informovala agentúra AFP s tým, že pri policajnej operácii nebol nikto zadržaný. Srbský Úrad pre Kosovo tento krok odsúdil a označil ho za nezákonný a za politickú kampaň, píše TASR.
V priestoroch daňového úradu kosovskí policajti skonfiškovali dokumentáciu i osobné veci zamestnancov a zapečatili štyri vchody do budovy. Veliteľ polície pre severné Kosovo Veton Elshani objasnil, že v rámci danej operácie kosovské úrady „zatvorili paralelnú inštitúciu podozrivú z toho, že fungovala ako daňový úrad srbského ministerstva financií“ v severokosovskej Mitrovici.
Kosovský minister vnútra Xhelal Svečla dodal, že srbský úrad „nezákonne vyberal finančné prostriedky od občanov a subjektov žijúcich a pôsobiacich v Kosovskej republike“. Vo svojom statuse zverejnenom na sociálnej sieti Facebook Svečla dodal, že kosovské úrady budú pokračovať v boji proti paralelným inštitúciám Srbska v Kosove.
Svečla vo svojom statuse avizoval, že v prípade sa začne vyšetrovanie, ale zároveň deklaroval, že „ide o vydieranie“. Obvinil z neho „zločinecké skupiny lojálne agresívnemu Srbsku a osobám ako (ruský prezident) Vladimir Putin“.
Srbský Úrad pre Kosovo postup kosovských úradov odsúdil a vysťahovanie približne 80 zamestnancov daňovej správy v Mitrovici označil za „brutálne porušenie ich základných ľudských práv vrátane práva na prácu“.
Napätie pretrváva
AFP doplnila, že záťah proti „paralelným daňovým štruktúram“ sa uskutočnil v čase etnického napätia v Kosove, ktoré súvisí aj s februárovými parlamentnými voľbami. Kandidovať v nich zrejme bude aj kosovský premiér Albin Kurti, ktorý by o priazeň voličov mohol zabojovať svojou snahou zrušiť zostávajúce inštitúcie Belehradu sídliace v Kosove.
AFP v tejto súvislosti pripomenula, že kosovské úrady vlani fakticky postavili srbský dinár mimo zákona, zatvorili banky, ktoré pracovali s touto menou, ako aj pošty, kde sa v dinároch vyplácali dôchodky. Kosovskí Srbi už nemôžu ani šoférovať autá so srbskými poznávacími značkami a musia mať kosovské vodičské preukazy.
Nevraživosť medzi Kosovom a Srbskom pretrváva od vojny medzi srbskými jednotkami a albánskymi povstalcami na konci 90. rokov. Kosovo v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť, ktorú Srbsko – podobne ako aj mnohé ďalšie štáty vrátane SR – doteraz neuznalo. Kosovo je obývané prevažne etnickými Albáncami, no na severe pri hraniciach so Srbskom zostali žiť aj etnickí Srbiaktuality.sk
X X X
Hranice sú nedotknuteľné, reaguje nemecký kancelár Olaf Scholz na výroky Donalda Trumpa
Scholz odmietol vyhlásenia Trumpa o možnom využití nátlaku na získanie Grónska alebo Panamského prieplavu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu odmietol slová zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nevylúčil použitie vojenského alebo ekonomického nátlaku na získanie Grónska alebo Panamského prieplavu pod správu USA. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Nedotknuteľnosť hraníc je základným princípom medzinárodného práva. V záverečnom akte Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975, uprostred studenej vojny, sa na tomto základnom princípe opäť zhodli štáty Európy a krajiny vtedajšieho východného bloku, USA a Sovietsky zväz. Hranice sa nemôžu posúvať nasilu,“ uviedol Scholz vo vyhlásení.
Tento princíp podľa neho porušil ruský prezident Vladimir Putin útokom na Ukrajinu. Nemecko je na strane Ukrajiny, podporuje jej suverenitu a územnú celistvosť, ako aj princíp nedotknuteľnosti hraníc.
„Princíp nedotknuteľnosti hraníc platí pre každú krajinu, bez ohľadu na to, či leží na východ alebo na západ od nás. Musí ho dodržiavať každý štát, bez ohľadu na to, či ide o malú krajinu alebo veľmi silný štát. Je to základný princíp medzinárodného práva a základná súčasť toho, čo nazývame západné hodnoty,“ konštatoval Scholz. Kancelár tiež uviedol, že o Trumpových výrokoch diskutoval s európskymi partnermi, ktorí vyjadrili „určité nepochopenie“ ohľadom súčasných vyhlásení zaznievajúcich z USA, aktuality.sk
X X X
Pellegrini reaguje na Ficov návrh: Memorandum zo septembra je dostačujúce
Deklarácia o zahraničnej politike Slovenska, ktorú pred štyrmi mesiacmi podpísali traja najvyšší ústavní predstavitelia SR, poskytuje v súčasnosti dostatočný priestor na výkon každodennej politickej práce. Skonštatoval to prezident Peter Pellegrini. Hlava štátu je pripravená hovoriť o téme zahraničnej politiky po zvolení predsedu parlamentu.
0„Deklarácia o zahraničnej politike Slovenska, ktorú pred štyrmi mesiacmi podpísali traja najvyšší ústavní predstavitelia Slovenskej republiky, jasne definuje pevné slovenské ukotvenie v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, a zároveň právo Slovenska vykonávať suverénnu zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany,“ uviedli z prezidentskej kancelárie v reakcii na návrh premiéra Roberta Fica (Smer).
Deklarácia zo septembra 2024 podľa prezidenta poskytuje v súčasnosti dostatočný priestor na výkon každodennej politickej práce. „Prezident je však pripravený hovoriť o tejto téme na stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov po zvolení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky,“ doplnili z odboru komunikácie.
Spoločné vyhlásenie o jednotnom postupe v otázkach zahraničnej politiky podpísali 1. septembra 2024 prezident, premiér a podpredseda NR SR poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas). V memorande deklarovali pevné ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO.
Premiér chce navrhnúť najvyšším ústavným činiteľom a predsedom koaličných strán vydanie stanoviska k zahraničnopolitickej orientácii SR. Avizoval to v utorok (7. 1.). Má ísť podľa jeho slov o reakciu na nástup iných názorov, ako presadzuje Brusel, a popieranie základných demokratických pravidiel. V stanovisku sa majú podľa Fica definovať aj zásady, ktorými sa v zahraničných otázkach riadi SR.
Mimoriadnu schôdzu zvolali na utorok
Parlament bude o opozičnom návrhu na uznesenie k zahraničnopolitickej orientácii SR rokovať v utorok (14. 1.) od 10.00 h. O zvolaní mimoriadnej schôdze informoval odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie Národnej rady. Opozičné Progresívne Slovensko (PS), KDH a SaS chcú na schôdzi potvrdiť zahraničné ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO.
Podporou uznesenia majú poslanci ukázať, že nepodporujú kurz zahraničnej politiky premiéra Roberta Fica (Smer) smerom na východ. „Predseda vlády si pripravuje pôdu, aby Slovensko vyviedol z Európy. (…) Miesto Slovenska vo svete je jasne definované naším členstvom v EÚ, NATO, platnými strategickými dokumentami a platnom memorande najvyšších ústavných činiteľov,“ povedal predseda hnutia PS Michal Šimečka. Premiér nemá podľa neho žiadny mandát z NR SR či volieb, aby kurz zahraničnej orientácie Slovenska menil.
Opozícia tiež vyčíta Ficovi jeho návštevu v Moskve pred Vianocami, ochladnuté vzťahy SR s partnermi a spojencami, s Českom, Poľskom či Francúzskom. Premiér tiež podľa opozičných strán vyvoláva strach a ničí dôveru partnerov v EÚ, koaličných partnerov, opozície aj občanov.
Šutaj Eštok: Opozícia je hysterická a nastavená nepriateľsky voči svojej krajine
Vládna koalícia chce stavať mosty na všetky štyri svetové strany. Opozícia je nastavená nepriateľsky voči vlastnej krajine. Vo videu na sociálnej sieti to uviedol líder Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Opoziční predstavitelia podľa neho spustili nemiestnu hystériu po tom, čo sa Slovensko ponúklo ako priestor na rozhovory o mieri.
„Nepamätám si, či malo niekedy Slovensko opozíciu, ktorá dokázala byť tak nepriateľsky nastavená voči vlastnej krajine, ako je tá naša súčasná. Hystéria, ktorú spustili za mediálnej pomoci kvôli snahám vlády a prezidenta ponúknuť Slovensko ako priestor na rozhovory o mieri, je nemiestna a úbohá,“ povedal Šutaj Eštok.
Politika opozície je podľa neho plná nenávisti a negativity. „Nech by urobila vláda SR čokoľvek, všetko bude zlé. Najhoršie je, že ich hysterickosť škodí samotnému Slovensku,“ skonštatoval. Vyzval opozíciu, aby rešpektovala výsledky parlamentných volieb./agentury/
X X X
Bude stáť viac ako 30 miliónov, dokončiť ju chcú do dvoch rokov. Základný kameň haly v Šamoríne prišiel poklepať aj šéf MOV
Prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach v stredu spolu s ďalšími účastníkmi slávnostne poklepal základný kameň novej viacúčelovej športovej haly, ktorá vyrastie v areáli Olympijského tréningového centra x-bionic sphere v Šamoríne.
Prezident Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach v Šamoríne.
Nová hala bude mať kapacitu minimálne 5000 divákov a bude slúžiť až pre 15 olympijských športov. Dokončiť by ju chceli do dvoch rokov.
„Tento projekt nemožno porovnávať s veľa inými, ak vôbec nejakými na svete. Naozaj na mňa zapôsobilo to, čo som tu videl a čo som si tu vypočul o novej multifunkčnej hale.
Pre Európu i svet je to príklad toho, čo dokážete, keď sa spoja národný olympijský výbor, politické autority a privátny sektor. Je to projekt nie len pre šport, ale aj pre mládež a budúcnosť,“ povedal po slávnostnom akte.
Hala vyrastie v blízkosti multifunkčného športového a voľnočasového areálu a mala by spĺňať najvyššie štandardy športových organizácií FIBA (basketbal), FIVB (volejbal), IHF (hádzaná), ITF (tenis) a IFF (florbal), čo umožní organizáciu medzinárodných športových podujatí v synergii s priľahlým športovým a voľnočasovým areálom.
Celková kapacita divákov by mala byť minimálne 5000 miest. Komplex má slúžiť nielen pre potreby štátnych reprezentácií, ale aj športové kluby, trénerov a inštruktorov a širokú verejnosť. Celkovo by v ňom malo nájsť zázemie 15 olympijských športov.
Sú to hádzaná, volejbal, basketbal, box, bedminton, gymnastika, džudo, karate, stolný tenis, šerm, športové lezenie, taekwondo, tenis, vzpieranie a zápasenie. V celom areáli tak bude priestor až pre 27 olympijských športov.
„Pomocou takejto infraštruktúry môžete spájať šport napriek všetkými generáciami. Od amatérskeho športu po tvorenie podmienok pre profesionálnych športovcov. Preto vám chcem všetkým zagratulovať k tomuto úžasnému projektu a tiež k výsledkom, ktoré ste už dosiahli organizovaním rôznych medzinárodných športových podujatí,“ dodal Bach.
Deviaty prezident MOV vedie strešnú športovú organizáciu od roku 2013 a na svojom poste skončí tento rok, keďže už nebude kandidovať na marcovom 144. zasadnutí MOV.
Nová multifunkčná Olympic Arena by mala vyrásť do dvoch rokov, momentálne prebieha proces výberu zhotoviteľa. Štát na jej výstavbu poskytne 20 miliónov eur. Predpokladaná hodnota investičného zámeru výstavby je 31 miliónov eur, okrem štátneho príspevku má projekt kofinancovať aj vklad majiteľa súčasného športového komplexu v Šamoríne.
Hala bude zároveň súčasťou rozvoja športovej infraštruktúry, ktorá môže slúžiť pre potreby organizovania letných olympijských hier v horizonte rokov 2036 – 2040 v prípade, že sa o usporiadanie hier bude uchádzať Maďarsko.
Olympic Arena má však predstavovať aj trvalo udržateľné riešenie a návratnú investíciu nezávisle na tom, či bude, alebo nebude súčasťou olympijských športovísk.
Na slávnostnom poklepaní základného kameňa sa zúčastnili okrem iných aj prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Anton Siekel, podpredseda parlamentu Andrej Danko, minister cestovného ruchu a športu SR Dušan Keketi, štátny tajomník pre šport Ján Krišanda, či zástupcovia x-bionic sphere a množstvo funkcionárov národných športových zväzov a federácii.
„Veríme, že tento rok poklepeme ešte veľa základných kameňov, aby sa postavili ďalšie športoviská pre slovenských ako aj zahraničných vrcholových športovcov,“ povedal Danko.
Prezidenta SOŠV potešilo, že sa pri príležitosti poklepania základného kameňa novej haly bol šéf olympizmu Bach, keďže sa ho už dlhšie snažili pritiahnuť na Slovensko. „Návštevu pána prezidenta Bacha sme plánovali dlhšiu dobu.
No covidové opatrenia a jeho veľmi nabitý program znemožnili, aby sa uskutočnila skôr. Sme radi, že sa to podarilo práve v tomto termíne, je to jeho prvá zahraničná návšteva v tomto roku a pre nás obrovská odmena za to, aké máme vzťahy s MOV.
Myšlienka novej haly sa nerodila ľahko a ešte nás čaká cesta plná úskalia. Nerobíme ju pre seba, pre nás, ale pre ďalšie generácie slovenských športovcov, ktorí budú mať možnosť rozvíjať svoje kariéry práve v tomto centre,“ uviedol Siekel, ktorý verí, že hala bude stáť do plánovaného termínu: „Slovensko ju potrebuje a čím skôr sa uvedie do prevádzky, tým lepšie.“
Minister Keketi sa vyjadril aj k možnej spolupráci na organizovaní olympijských hier v prípade, že sa o ne bude uchádzať Maďarsko. „Dohodli sme si rokovania s ministrom obrany Maďarska, ktoré sa nezrealizovali a presunuli sme ich na prvý kvartál tohto roka.
Verím, že sa posunieme ďalej. Zatiaľ nemám žiadne iné informácie. Nikdy sme nehovorili, že táto hala má byť súčasťou projektu OH, konkretizovali sme jazdecký areál v Šamoríne, Slovakia ring, futbalové štadióny a Čunovo. Pokiaľ tu vznikne aj hala, ktorá sa bude dať využiť, tak to bude len prídavok,“ uviedol a dodal, že nápad možnej spolupráce na OH vzišiel z maďarskej iniciatívy./agentury/
X X X
Politológ Profant: Za povodne môžu bohatí
Nie, ani nedávna hrozivá povodeň, ani budúce čoraz ničivejšie katastrofy nepresvedčia ľudí k rozhodnej akcii, k zmene správania, mieni politológ Tomáš Imrich Profant. Správanie dokážu meniť dane. Aj to je jeden z kľúčov k riešeniu klimatickej krízy a k bezpečnejšej budúcnosti pre naše deti. Lenže politici pri aktuálnom konsolidačnom balíku podľa politológa prepásli príležitosť.
Pohľad na vlastné alebo cudzie nešťastie ľudí nerozhýbe. Záber je z českej obce Hruška, ktorú pred tromi rokmi zdevastovalo tornádo.
Vo svojich úvahách sa nepýtate „čo“ môže za nedávne katastrofálne povodne, ale pýtate sa priamo – „kto“. Kto teda môže za povodne?
Pýtam sa aj na „čo“. Odpoveď delím. Na jednej strane ide o systém – kapitalizmus a v ňom o konkurenciu, ktorá núti firmy, aby sa správali neekologicky. To vedie ku klimatickej kríze a tá zas k čoraz extrémnejším povodniam. Na druhej strane platí, že aj bežní ľudia konajú neekologicky. Pretože napríklad vo svojej práci musia využívať auto a ekologickejšia infraštruktúra jednoducho chýba. Ťažko je potom viniť takéhoto človeka. Naopak, pri bohatých platí, že ich spotreba nie je nevyhnutná. Ale ani oni nemôžu celkom za to, že sa od nich ako od bohatých očakáva nadmerná spotreba. Ak sa teda pýtate, „kto“ môže za povodne, odpoviem jedným slovom. Bohatí. Lenže odpoveď by mala byť komplexnejšia.
Primárnym cieľom koalície, ale i opozície je hospodársky rast. A nie ochrana prírody, to treba jasne povedať.
Ako konkrétne sa bohatí podieľajú na klimatickej kríze?
Zaoberajú sa tým viaceré výskumy od Oxfamu, Lucasa Chancela a Thomasa Pikettyho (francúzskych ekonomóv, ktorí sa venujú príjmovej nerovnosti) alebo aj World in Data. Tam všade nájdete úplne jednoznačné dáta. Podľa posledných dát Oxfamu, keď sa emisie prepočítajú na spotrebu, jednoducho vyjde, že jedno percento najbohatších ľudí emituje toľko skleníkových plynov ako dve tretiny najchudobnejších. Ten nepomer je obrovský. A to dáva jednoznačnú odpoveď – naozaj platí, že bohatí spôsobujú klimatickú zmenu. Ak by sme sa zas pozreli na prepočty, koľko emisií by v prípade globálnej spravodlivosti mohol emitovať jeden človek, zistili by sme, že obrovské množstvo chudobných ľudí tohto sveta neemituje nad tento rámec. Chudobní klimatickú krízu nespôsobujú.
Ako je to so strednou triedou?
Tam platí, že ľudia konajú tak, ako je nastavená spoločnosť. O to išlo v úvodnom príklade s človekom, ktorý musí používať auto, pričom nemôže inak. Ocitáte sa v štruktúre, ktorej sa musíte podvoliť. Tá štruktúra má rôzne formy a jedna je vyslovene materiálna. A potom sú tu aj rôzne očakávania. Tiež som to už spomenul – očakáva sa, že ak ste bohatí, budete dávať najavo svoje bohatstvo. Možno tým spochybňovať otázku viny, že vy za to nakoniec nemôžete, veď sa to od vás očakáva, aby ste dávali najavo svoje bohatstvo a tým aj nadmernú spotrebu. Ale na to možno argumentovať, že to naozaj robiť nemusíte, tú jachtu a tryskáč používať nemusíte.
Je potom nesprávne používať výrazy ako „ľudstvo spôsobilo klimatickú krízu“?
Je to nesprávne. Pretože tým hovoríte, že aj chudobní, ktorí patria do skupiny „ľudstvo“, spôsobili klimatickú krízu. A to nie je pravda. My to vieme povedať adresne, vďaka dátam, ktoré proti sebe stavajú jedno percento najbohatších a dve tretiny najchudobnejších. A vieme o tom hovoriť aj s výraznejším emocionálnym zafarbením alebo viac bulvárnejšie, ak chcete – boháči prežierajú planétu. Aj takáto správa je rovnaká, ako keby sme ju formulovali stroho vecne.
Zaplavená oblasť Nysa v Poľsku.
Napísať hoci stroho – „bohatí môžu za klimatickú krízu“ je podľa vás korektné?
Myslím si, že určite. Správnejšie by bolo asi „mnohí bohatí“. Pretože niekto je bohatý, ale žije skromný život. Sú takí ľudia. Ale myslím si, že takéto zovšeobecnenie je úplne v poriadku.
Tvrdíte, že je naivné myslieť si, že ľuďmi pohnú vytopené pivnice, škody spôsobené čoraz viac pustošiacim počasím, ktoré sa zextrémňuje vinou klimatickej krízy. Tak ako presvedčiť spoločnosť, aby bola aktívnejšia v riešení klimatickej krízy?
Ani osobné prežívanie katastrof nefunguje. Hoci u nejakých poľnohospodárov možno azda očakávať, že to po niekoľkých suchých periódach naozaj pochopia. Ale ako to teda spraviť… Správanie spoločnosti viete ovplyvniť cukrom a bičom. Je to veľmi jednoduché. Veci, ktoré spôsobujú klimatickú krízu, treba zdražiť. Veci, ktoré ju pomáhajú riešiť, treba zlacniť a reklamu, ak má ešte vôbec existovať, treba nasmerovať na tieto oblasti. Zmeny by sa však mali udiať aj v masovej kultúre. Nemám pritom na mysli umenie, niekto by možno povedal vyššie umenie, ktoré masy až tak nekonzumujú. Ale napríklad televízne seriály. Mali by byť natáčané tak, aby ukazovali, že nie je dobré mať veľké drahé auto, SUV, ale, naopak, že je dobré mať bicykel. Zhovárame sa o skutočne masovej kultúrnej produkcii, pretože aj tá významne vplýva na ľudí.
Jedna z demokratických ciest je znemožniť bankám požičiavať fosílnym korporáciám.
Čo teda zdražiť a čo zlacniť?
Zdražiť treba pohonné hmoty, mäso, mlieko, syr, elektrinu vyrobenú zo „špinavej“ energie, autá, lety. Ale zároveň s tým musíte ponúkať ľuďom alternatívy. Tomu, kto jazdí autom, treba ponúknuť alternatívu ísť bezpečne na bicykli alebo kvalitnou MHD. V týchto prípadoch možno použiť úpravu DPH, ale nielen tú. DPH predstavuje iba jedno z možných opatrení. Nuž a zlacniť možno elektroautá alebo skôr najmä elektronákladiaky, pretože elektroautá celkom nepredstavujú riešenie. Môžete nejakým spôsobom dotovať alebo nižšie zdaňovať lokálne potraviny, zvýhodniť ich certifikáciou. Možností je mnoho, tie nástroje sú prepracované mnohými odborníkmi.
Ak teda hovoríte, že si na základe dát vieme a mali by sme si užšie zadefinovať, kto spôsobuje klimatickú krízu, a keď je podľa vás korektné povedať, že za klimatickú krízu môžu bohatí, ako to riešiť?
Základná odpoveď spočíva v tom, že je potrebné dosiahnuť viac rovnosti. A to napríklad aj tým, že sa zníži príjem a majetok bohatých. Potom nebudú schopní toľko spotrebúvať. Je to jednoduché a logické.
Pozoruhodnú iniciatívu s názvom Tax Me Now, čo by sme mohli preložiť ako „Zdaňte ma hneď“, spustila milionárka s nemeckými a rakúskymi koreňmi Marlene Engelhorn. Hoci sama zdedila ohromný miliónový majetok, žiada, aby ona aj ostatní superboháči platili vyššie dane z majetku. Jej petíciu podpísalo vyše 200-tisíc ľudí, ak sa jej podarí získať milión podpisov, Európska komisia bude musieť prísť s návrhom majetkovej dane pre najbohatších. Ako vnímate podobné iniciatívy? Môžu uspieť?
Vnímam to v zásade pozitívne. Pretože ide o iniciatívu, ktorá sa usiluje o väčšiu rovnosť. Ale otázka, či môže uspieť, je kľúčová. Samozrejme, môže. Ale nakoniec ide o takú istú iniciatívu ako o akúkoľvek inú. Je to loby, ktorá sa o niečo usiluje. A na druhej strane už existuje veľmi silná opačná loby, ktorá sa usiluje o to, aby boli dane čo najnižšie. Loby, ktorá nechce, aby zanikli daňové raje. Ak by sa iniciatíva Marlene Engelhorn prepracovala naozaj až k Európskej komisii, tá by nemala veľký manévrovací priestor a návrh by sa preniesol do rady aj parlamentu, kde sa bude rozhodovať. A tam budú proti sebe bojovať tieto dve loby. Existuje pritom návrh na minimálnu 15-percentú globálnu korporátnu daň, takáto možnosť tu už je. Výsledok však určia mocenské vzťahy.
Marlene Engelhorn, milionárka, ktorá rozbehla iniciatívu, aby ona aj ďalší superboháči platili vyššie dane.
Mohli by sa podobné iniciatívy smerujúce k väčšiemu zdaneniu najbohatších prejaviť na riešení klimatickej krízy?
Nie som si istý, či je iniciatíva Marlene Engelhorn spojená s tým, ako budú tieto peniaze použité. Zatiaľ som jej iniciatívu nevnímal ako ekologickú. Rovnako si nemyslím, že superbohatí by po takejto dani znížili svoj životný štandard, tú svoju nadspotrebu.
Spomínali ste úsilie o väčšiu rovnosť. Ako to dosiahnuť?
Možno to riešiť ekologickými daňami, ale to sa stále zhovárame o reálnom, súčasnom svete. Nezhovárame sa o radikálnejšej myšlienke dosahovania výrazne rovnostárskejšej spoločnosti, než akú máme.
Bolo by to fér, bolo by spravodlivé siahnuť najbohatším na majetok?
Ide o ťažkú otázku. Pretože, čo je to spravodlivosť? Čo je to férovosť? To bohatstvo sa niekde začalo a potom sa dedilo. Tak potom, kde sa začína tá nespravodlivosť? Čiže to je jedna vec. A mnohé bohatstvo bolo jednoducho ukradnuté. Prečo sú západné štáty také bohaté? Lebo kolonizovali chudobné štáty, ktorým vydrancovali prírodné bohatstvo a kde spôsobili smrť miliónov ľudí. Ak by medzi týmito dvomi skupinami mala byť väčšia rovnosť, išlo by o nastavenie stavu spred kolonizácie. Môžeme sa na to pozrieť aj z nejakého demokratického hľadiska. Čo si ľudia prajú? Čo si väčšina praje? Prajete si mať sa lepšie? Áno, prajem si mať sa lepšie. Prajete si nemať problém s hypotékou? No jasné, prajem si to. Tak dobre, zoberieme bohatým a dáme vám. Takže je to aj otázka demokracie. Ak ale ľudia nechcú väčšiu rovnosť, nejdem im ju vnucovať. Ale väčšinou sa pri týchto témach diskutuje o tom, či je nerovnosť užitočná, alebo nie.
Ako môže byť nerovnosť užitočná?
Motivuje chudobnejších, aby sa stali lepšími, a to je motorom rastu. Nielen ekonomického, ale i spoločenského. Toto je základný argument. Protiargument okrem toho, že to tak nemusí byť, znie, že v nerovnej spoločnosti nemáte demokraciu. Pretože nemáte rovnosť v ovplyvňovaní spoločnosti. Vy, ja, máme výrazne nižšiu možnosť ovplyvniť spoločnosť ako bohatí. A teraz nejde ani tak o „nenávidených miliardárov“ ako je George Soros alebo Bill Gates, ale o ľudí ako je napríklad Andrej Babiš, majitelia Esetu alebo spevák Bono zo skupiny U2. Niekto si myslí, že sú dobrí, niekto, že sú zlí. Sú to v každom prípade ľudia, ktorí ovplyvňujú politiku. Nie sú to tí najbohatší, ale ovplyvňujú. Majú omnoho väčší dosah na to, kam smeruje táto spoločnosť, než väčšina obyvateľov krajiny, kde žijú. Ako potom môžeme hovoriť o demokracii, o „vláde ľudu“? Ale neodpovedal som na vašu pôvodnú otázku.
A teda bolo by to fér siahnuť bohatým na majetok?
Bolo by to fér, ak by o tom bolo demokraticky rozhodnuté. Ak by šlo o rozhodnutie ľudu. My napokon bohatým už siahame na majetky. Už máme progresívne zdanenie, ktoré vnímame ako demokratické rozhodnutie tejto spoločnosti. Bohatým berieme a chudobným dávame. Som za to, aby sme sa demokraticky rozhodli, že to urobíme omnoho zásadnejším spôsobom.
Ak teda ľudské správanie možno zásadne meniť daňami, mohla byť aktuálna konsolidácia príležitosťou reálne riešiť príčiny klimatickej krízy na Slovensku?
Určite to bola skvelá príležitosť! Kedykoľvek meníte dane, meníte správanie spoločnosti. Vy nimi motivujete alebo demotivujete ľudí nakupovať. Keď zvýšite všetky dane, tak motivujete ľudí, aby kupovali vo všeobecnosti menej, čo, samozrejme, neplatí pre bohatších. Alebo môžete urobiť daňový mix, znížite niektoré dane, aby ste kompenzovali nárast iných daní.
Ale ako to prepojiť s klimatickou krízou?
Riešením sú environmentálne dane. Príkladom je uhlíková daň existujúca v mnohých krajinách. Otázna je však zmysluplnosť takejto dane. V niektorých krajinách takáto daň spolu s ďalšími opatreniami skutočne môže viesť k nižším emisiám CO2, ale môže nastať jeden problém. Domáca spotreba sa možno znižuje, ale môže sa zvýšiť dovoz zo zahraničia.
Aké dane v tomto smere zavádzali krajiny vo svete?
Vo Francúzsku zaviedli nedávno pomerne pokrokovú daň z palív. Tá však viedla k protestom žltých viest. Práve tu sa ukázalo, aké je dôležité, aby sa tieto dane nastavovali sociálne. Aby bol nárast ceny benzínu kompenzovaný niečím iným, aby to nezasiahlo najchudobnejších a aby to viedlo k reálnemu zníženiu emisií. Toto však Emmanuel Macron neurobil. Tu treba zdôrazniť, že žlté vesty neboli proti environmentálnym daniam, to preukázali prieskumy aj rozhovory s tými ľuďmi. Ďalším príkladom je daň z lietania, ktorá bola v roku 2011 zavedená v Nemecku, ešte predtým vo Veľkej Británii, teraz by mala byť zavedená vo Francúzsku. Aj jej efekt je sporný. Jeden výskum napríklad ukazuje, že výraznejší enviroefekt nepriniesla. Ak nejaký priniesla, tak jedine v prípade najlacnejších leteniek. A toto opäť zasiahlo skôr ľudí, ktorí nemajú vysoké príjmy. Tých chudobnejších zo strednej triedy, ktorí si predtým mohli dovoliť práve iba takéto najlacnejšie lety. Ale to asi nie je prekvapujúce.
Tak ako by sa teda podľa vás mohli na Slovensku upraviť dane?
Tak ako kdekoľvek inde na svete. Treba u nás zaviesť uhlíkovú daň okrem už existujúcich emisných povoleniek. Ide o niečo, čo v mnohých krajinách už existuje. Otvára sa zásadná otázka, a to, aké dôsledky bude mať naozaj vysoká uhlíková daň, od sto eur vyššie. Zaznieva protiargument, že to priemysel jednoducho neunesie. Verme, že skeptická strana sa mýli. Nuž a potom sú tu ďalšie dane, ktoré som spomínal a ktoré by sa mohli zaviesť. Dane týkajúce sa jedla, áut, lietania. Ale o tom sa debata v slovenskej politike vôbec nevedie. Hoci opozícia prišla s návrhom, že by sa mali zaviesť ekologické dane, čo treba privítať. Ale treba povedať, že ich environmentálna politika nie je celkovo v poriadku. Nemusíme sa však zhovárať len o daniach. Jedným z nástrojov sú aj rôzne zákazy, prenastavenie regulácie bánk, toho, čo môžu financovať, čo nemôžu financovať. Spektrum regulácií je omnoho širšie ako dane.
Na Slovensku sa plánuje plynárenský megaprojekt – LNG terminál na Dunaji. Bolo by správne, keby politici zakázali bankám na Slovensku investovať do takýchto fosílnych projektov a rovnako by zakázali poisťovniam poisťovať fosílne projekty?
Určite. Vzhľadom na to, v akej sme situácii, potrebujeme, aby všetky fosílne palivá zostali v zemi a už sa žiadne ďalšie nehľadali. A aby sme čo najrýchlejším spôsobom opustili spaľovanie fosílnych palív. Jedna z demokratických ciest je znemožniť bankám požičiavať fosílnym korporáciám a znemožniť poisťovniam poisťovať takéto projekty, čo sa stále deje.
Zdražili by ste mäso. Ktoré?
Najmä červené, primárne hovädzie, a tiež mliečne produkty. Hovädzie je najviac environmentálne škodlivé mäso. A zároveň je dôležité povzbudiť spotrebu lokálnych potravín.
Mala by zlacnieť lokálna zelenina a ovocie?
Áno. Treba sa však zamyslieť nad tým, že lokálne paradajky vypestované v októbri môžu byť environmentálne náročnejšie ako zahraničné. Respektíve – je naozaj potrebné mať paradajky v januári?
Navrhujete vyššiu DPH na mäso a mlieko. Nie je to však tiež jeden zo zjednodušujúcich a škodlivých prístupov? V úvode ste hovorili o tom, že je potrebné byť adresnejší. Ale čo ak je potrebná citlivosť a adresnosť aj v prípade mäsa? Je mäso „škodlivé“ ako také? Alebo je skôr škodlivý spôsob, akým mäso dnes v prevažnej miere získavame? Vyšším daňovým zaťažením totiž postihnete jednak farmárov, ktorí s dobytkom narábajú priemyselne, chovajú ho neprirodzene natlačený v maštaliach, kŕmia ho neprirodzenými krmivami a skutočne vysokými emisiami prispievajú ku klimatickej kríze. Ale rovnako postihnete aj farmárov, ktorí sa to snažia zmeniť, dobytok vrátili von, na pašu, usilujú sa obnoviť krajinu a v nej prirodzené procesy, ktoré pomáhajú pôde dokonca ukladať uhlík. A anglickom panstve Wild Ken Hill sa venujú regeneratívnemu poľnohospodárstvu, štvrtinu pozemkov prenechali divočine. Nezávislá organizácia Farm Carbon Toolkit vypočítala, že za rok 2021 táto farma vypustila asi 800 ton emisií CO2. Zároveň však ich prostredie dokázalo pohltiť 4 000 ton emisií.
Mal som na mysli priemyselný chov. Hlavné dáta sa týkajú industriálneho chovu, toho, koľko emisií sa skrýva za kilogramom hovädzieho mäsa. Pokiaľ ide o biomäso, hovoríme o nižšom množstve emisií, ako ste správne naznačili. Ale nie je to nulové, môžeme sa zhovárať o nejakom 40-percentnom znížení. Vy naznačujete, že je možné chovať dobytok na mäso a dokonca sťahovať uhlík z atmosféry. To je skvelá správa. Ale problém je v tom, že ak by sa takto choval všetok dobytok, nemôžete chovať také kvantá zvierat ako dnes. Cena mäsa by vystrelila nie kvôli úpravám DPH ale kvôli nedostupnosti. Takže potrebujeme azda nejaké náboženstvo, ktoré obmedzí spotrebu. Alebo silnú reguláciu, ktorej výsledkom by bolo, že hovädzinu dostanete v jedálni raz za dva mesiace. Ale napokon už dnes je hovädzie drahé. Ale ďakujem za spresnenie. Biomäso má nižšiu stopu ako priemyselné mäso. Ale potom už daň nie je hlavným spôsobom cenotvorby. Tobôž ak dnes poľnohospodárstvo vo veľkom dotujeme. Takže by to bolo aj o tom, ako obmedziť dotácie do poľnohospodárstva.
Napísali ste zaujímavú vec: Dunaj kulminoval, aj slnko vyšlo a slovenská politika si ide ďalej svojou ignorantskou cestou, príroda ostáva mimo záujmu. Čo to znamená?
Ide o metaforickú skratku. Primárnym cieľom koalície, ale i opozície je hospodársky rast. A nie ochrana prírody, to treba jasne povedať. Napriek čiastkovým opatreniam, ktoré robia vlády, pretože musia, pretože je tu nejaké ministerstvo životného prostredia, hlavný námet politiky zostáva stále ekonomický a nie ekologický. Platí to aj pre opozíciu, ktorá sa tiež usiluje o hospodársky rast. Nehovorím len o SaS, ktorá to mala v kampani ako hlavný bod svojho programu. Opakoval to aj Michal Šimečka v debatách, že aj oni sú za hospodársky rast. Treba povedať, že záujem o prírodu je príliš slabý.
Ale je vôbec možné, aby to bolo iné?
Existujú niektoré miestne vlády, ktoré sú schopné presadzovať viac ekologické politiky. Sú firmy, ktoré sú schopné konať viac ekologicky a trh a konkurencia ich úplne nezomelú. Ale dominantný postoj spoločnosti je stále taký, že na prírode až tak nezáleží. Akurát v ľudskej predstavivosti robíme „mnoho“. Tým, že triedime, že sa staráme o cirkulárnu ekonomiku. Alebo že Európska komisia má nejaké politiky, ktoré vláda implementuje. Ale stále dominuje prístup, ktorý prírodu neberie vážne. Už prešiel celý rok, keď bolo teplejšie o 1,5 stupňa nad dlhodobým priemerom. Smerujeme k výrazne vyššiemu otepleniu ako len o dva stupne (k čomu sa zaviazal celý svet v Paríži v roku 2015, pozn. red.). Je veľmi ťažké nastoliť trend, ktorý by sa proti tomu postavil a usiloval by sa o politiku v súlade s prírodou.
Štáty boli schopné pomerne rýchlo prerobiť fabriky na to, aby vyrábali zbrane. Teraz by to bola vojna na obranu prírody. A rovnako ako vtedy aj teraz by to viedlo k vyššej rovnosti, a to prostredníctvom daní, mieni Tomáš Imrich Profant.
Ale ak by sa to podarilo, ako by sa to v reálnej politike prejavilo?
Znamenalo by to niečo ako vojnovú ekonomiku. Ľudia to zažili počas druhej svetovej vojny. Štáty boli schopné pomerne rýchlo prerobiť fabriky na to, aby vyrábali zbrane. Teraz by to bola vojna na obranu prírody. A rovnako ako vtedy aj teraz by to viedlo k vyššej rovnosti, a to prostredníctvom daní. Zároveň by to viedlo k výrazne nižšej spotrebe uhlíkovo náročných odvetví, prestali by sa vyrábať SUV autá pre bežnú spotrebu. Vo všeobecnosti by sa vyrábalo viac autobusov a vlakov a miesto vymieňania by sme ich opravovali. Legislatíva by sa nastavila tak, že právo na opravu by bolo plne vymáhateľné. Stavalo by sa iným spôsobom, omnoho úspornejšie. Zateplenie by nabralo omnoho väčšie kontúry ako dnes. Poľnohospodárstvo by sa zmenilo, bolo by pravdepodobne viac náročné na ľudskú prácu. Viac by sa investovalo do školstva, zdravotníctva, starostlivosti o starých ľudí a nakoniec do voľného času. Pretože, ak by sme spotrebovali menej, tak by sme mohli aj menej pracovať. Viac by sme si mohli užívať voľných chvíľ s rodinami alebo priateľmi.
Ale to by bola radikálna zmena spoločnosti.
Lenže my sme to už neraz dokázali. Okrem druhej svetovej vojny je príkladom do istej miery aj covid. Keď sa podarilo výrazne a veľmi náhle zmeniť ľudské správanie. Dôležité je, že my vieme už dnes dobre spočítať veci súvisiace so spotrebou a s emisiami. Ak by sme si predstavili dokonalú rovnosť, vyjde vám jeden život, ktorý by sa veľmi nevzďaľoval od života dnešnej strednej vrstvy, alebo skôr nižšej strednej vrstvy. Normálne by ste bývali v byte, mali by ste dostatok teplej vody, kúrenie, klimatizáciu, chodili by ste autobusom. No už by ste napríklad nemohli letieť do Madridu za 100 eur. Ale mohli by ste ísť vlakom. Po meste na bicykli. Na cestách by nejazdili takmer žiadne autá. Takáto spoločnosť by vyzerala inak. Prepočty ukazujú, že je to niečo, čo je možné. Nejde o utópiu v zmysle materiálnej nemožnosti. Pre mnohých ľudí by to však znamenalo stratu privilégií. A preto ide o utópiu v zmysle mocenskej nemožnosti./agentury/
X X X
Rusko obvinilo Ukrajinu z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň
Jeden zo zničených dronov explodoval a následne sa podľa ministerstva vznietil na streche výcvikového centra elektrárne.
Rusko obvinilo Kyjev z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorú už takmer tri roky okupujú ruské sily. Pri útoku sa nikto nezranil a prítomné ruské zložky nehlásili ani žiadne škody. TASR informuje podľa agentúry DPA.
Ukrajina podľa ruského ministerstva obrany na elektráreň a priľahlé mesto Enerhodar zaútočila ôsmimi dronmi. Všetky bezpilotné lietadlá údajne ruské sily zneškodnili. Jeden zo zničených dronov však explodoval a následne sa podľa ministerstva vznietil na streche výcvikového centra elektrárne.
DPA pripomína, že Záporožskú jadrovú elektráreň, najväčšiu v Európe, obsadili ruské jednotky krátko po spustení celoplošnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Ukrajina sa ju niekoľkokrát pokúsila oslobodiť, avšak neúspešne.
Kyjev a Moskva sa odvtedy pravidelne obviňujú z delostreleckých a dronových útokov na elektráreň, čo vyvoláva obavy z jadrovej havárie. Reaktory elektrárne sú vzhľadom na obavy o bezpečnosť v tzv. studenej odstávke už od roku 2022, naďalej však potrebujú chladenie. V areáli jadrového zariadeniu sa nachádzajú aj pozorovatelia z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, aktuality.sk
X X X
PREČO NEIDE UKRAJINA NA DOHODU S RUSKOM?
UKRAJINCI ODMIETAJÚ VÁLKU, BOJOVAŤ, VRAŽDIŤ, SÚ V CIZINE
Rusko je teroristický štát, vyhlásil Fedorov po krvavom útoku v Záporoží. OSN zverejnilo štatistiky mŕtvych civilistov
Pri ruskom vzdušnom útoku na mesto Záporožie na juhovýchode Ukrajiny dnes bolo zabitých najmenej 13 ľudí. Informoval o tom podľa agentúry Reuters šéf oblastnej správy Ivan Fedorov, ktorý predtým informoval o jednom mŕtvom a 30 ranených. Za takmer tri roky vojny s Ruskom bolo na celej Ukrajine zabitých viac ako 12 300 civilistov, informovala podľa agentúry Reuters zástupkyňa Vysokého komisára OSN pre ľudské práva Nada Nášifová.
„Trinásť ľudí zomrelo v dôsledku nepriateľského útoku na Záporožie. Rusko je teroristická krajina,“ napísal dnes šéf správy Záporožskej oblasti Fedorov na platforme Telegram. Útok sa odohral za bieleho dňa. Fedorov predtým uviedol, že terčom útoku bolo aj bližšie nespresnené priemyselné zariadenie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po útoku na Záporožie vyzval v príspevku na platforme X na vyvinutie tlaku na Rusko kvôli jeho teroru. Podľa neho Rusi na Záporoží zaútočili leteckými bombami a išlo o úmyselný útok na mesto. „Nie je nič krutejšie ako zhodiť letecké bomby na mesto s vedomím, že budú trpieť bežní civilisti,“ uviedol Zelenskyj vo svojom príspevku, ku ktorému pripojil aj video zachytávajúce následky útoku.
„Ruské ozbrojené sily zintenzívnili svoje operácie s cieľom zabrať ďalšie územie na východe Ukrajiny, čo tvrdo dopadá na civilistov v frontových oblastiach, najmä v Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti,“ uviedla Nášifová vo vyhlásení k vývoju od vlaňajšieho septembra. Vyšší počet obetí v posledných mesiacoch OSN vysvetľuje používaním dronov, striel dlhého doletu a kĺzavých bômb.
„Sme hlboko znepokojení dopadmi na civilistov v dôsledku zvýšeného používania dronov a používania nových zbraní,“ dodala Nášifová s čiastočným poukazom na to, že Rusko používa vysoko deštruktívne riadené bomby alebo kĺzavé bomby v obytných oblastiach.
Jeden z ruských útokov dnes v Záporoží zabil jedného človeka a ďalší troch zranil, uviedol dnes šéf správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov na platforme Telegram. Terčom útoku sa stalo bližšie nespresnené priemyselné zariadenie.
Ukrajinské letectvo predtým oznámilo, že protivzdušná obrana v noci zostrelila 41 z celkového počtu 64 bezpilotných lietadiel, ktoré vypustilo Rusko. Z toho 22 bezpilotných prístrojov označilo za imitácie útočných dronov, ktoré zmizli z radarov bez toho, aby spôsobili škody, alebo odleteli smerom do Ruska či Bieloruska.
Na súkromný dom v Kyjevskej oblasti podľa miestnych úradov dopadli trosky dronu, ktoré poškodili fasádu a okná, nikoho však nezranili./agentury/
X X X
Ovečkin? Keby radšej Gretzkého rekord prekonal Kanaďan. Rusi sú až na výnimky primitívny národ, naložila československá ikona
23. Toľko gólov chýba ruskému hokejovému cárovi Alexanderovi Ovečkinovi, aby prekonal gólový rekord legendárneho Waynea Gretzkého a navždy sa tak zapísal do dejín NHL ako jeden z najlepších hráčov všetkých čias.
Sezóna je ledva za polovicou a ak ruského útočníka nezradí zdravie, nie je otázka či, ale kedy Gretzkého predbehne. „Ovi“ má momentálne na konte už 872 profiligových gólov.
Keď sa v televíznom štúdiu Nova Sport pred pár dňami preberala stíhacia jazda kapitána Washingtonu, Ovečkinove kvality uznal aj legendárny český hokejista Václav Nedomanský.
„To číslo, ktoré má teraz na konte, je ohromné, to treba uznať. Je to asi iba otázka času, kedy sa mu to podarí.
Ale poviem na rovinu, radšej by som bol, keby Gretzkého predbehol kanadský hokejista ako ruský,“ uviedol na margo najsledovanejšieho hokejistu aktuálnej sezóny.
Nedomanského slová neprekvapia nikoho, kto aspoň trocha zakopol o životný príbeh 80-ročného rodáka z Hodonína. Averziou k Rusom sa netají.
„Podľa mňa sú Rusi, okrem výnimiek ako geniálni spisovatelia či skladatelia, primitívnym národom. Vždy to tak bolo a po roku 1918 to platí obzvlášť. Režim vraždil vlastných ľudí po miliónoch, žiadna úcta k ľudskému životu je tam stále bežná realita.
Keď som hral proti Rusom, máloktorý z nich bol po mentálnej stránke nejako v norme. Niektorí naši hráči s nimi boli kamaráti, boli u nich na návšteve, ale ja som s nimi nechcel mať nikdy nič spoločné,“ povedal bez obalu českému webu idnes.cz.
Hviezda Slovana a reprezentant ČSSR bol prvým hokejistom, ktorý prekonal Železnú oponu a presadil sa v NHL. Keď v roku 1974 emigroval, nemal v úmysle sa vracať.
„Nemal som ľútostivé pocity, skôr u mňa prevládalo sklamanie zo správania sa z niektorých ľudí. Ako sa ku mne správali a mnohí na mňa aj donášali.
Veď v roku 1971 sledovala Štátna bezpečnosť každý môj krok,“ spomínal na pomery vo vtedajšej Československej socialistickej republike.
Na Nedomanského donášal jeho spoluhráč zo Slovana Ján Starší. „Keď som prestúpil z Hodonína do Slovana, Starší sa ma ako skúsený spoluhráč ujal. Pozval ma aj k sebe domov.
So ženou sa ku mne správali dobre a ja ako mladík som im bol vďačný. Zrejme potom ho tamojší systém zomlel a spolupracoval s tajnou službou.“
„Eštebáci“ ho mali sledovať napríklad pomocou prístroja nainštalovaného na streche Ekonomickej vysokej školy v Bratislave, plošticu si našiel aj v aute.
S manželkou si odvtedy hovorili dôležité veci počas prechádzky alebo pri splachovaní záchodu, cez ktoré nebolo nič rozumieť.
S reprezentáciou ČSSR sa od roku 1963 viackrát dostal aj do Severnej Ameriky a jeho hra zaujala viaceré miestne kluby, no hokejista spočiatku chcel iba „hrať a vyštudovať vysokú školu“.
V roku 1965 mu kanadský novinár povedal, že New York Rangers mu ponúkajú zmluvu. „Komu by som o tom hovoril? Veď z nás robili idiotov, keď sme hrali niekde na zápase s národným tímom.
Organizovali nejaké schôdzky, aby sa nikto nemohol vzdialiť na niekoľko hodín a s niekým rokovať. Stále nás strážili,“ pokračoval Nedomanský.
Pridal aj historku z roku 1972. „Dorazili za mnou dvaja manažéri, jeden bol z Atlanty, Druhý z Calgary.
Chcel som dohodnúť stretnutie v Prahe s vtedajším predsedom Československého zväzu telesnej výchovy na hokejovom zväze. Lenže papaláši sa na nich vykašlali, nechali ich týždeň čakať a nakoniec ich vôbec neprijali.“
K úteku z východného bloku došlo v lete 1974, keď sa rodina Nedomanských vybrala na dovolenku do Švajčiarska. „Ja, manželka a syn sme mali každý iba jeden malý kufor, išli sme tam len s vecami, ktoré si človek bežne berie na dovolenku.
Všetko ostatné zostalo doma, nemohli sme na hraniciach vzbudiť podozrenie. Keď sme cez ne prešli, bola to obrovská úľava, ale aj vo Švajčiarsku sme sa radšej skrývali u kamaráta.
Báli sme sa československých agentov, ktorí by nás tam mohli sledovať. Definitívne sme si vydýchli až v lietadle do Kanady.“
Zvyšok je história. Cez klub Toronto Toros sa dostal až do NHL, kde postupne obliekal dres slávnych New York Rangers, St. Louis Blues a Detroitu Red Wings. Pred koncom kariéry v roku 1983 stihol v profilige odohrať šesť sezón a nastrieľať 125 gólov v 428 zápasoch/agentury/