Robert Fico sa dnes vrátil z neformálneho samitu členských štátov Európskej únie venovanom obrane. Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) v pondelok večer po návrate z neformálneho samitu členských štátov Európskej únie venovanom obrane na sociálnej sieti potvrdil, že sa stretol aj s eurokomisárom pre energetiku a bývanie Danom Jorgensenom, s ktorým rokoval o preprave azerbajdžanského plynu na Slovensko tranzitom cez Ukrajinu.
Fico tieto rokovania avizoval už minulý týždeň po tom, ako pre letecké problémy musel zrušiť stretnutie s predstaviteľmi Európskej komisie: „V pondelok je v Bruseli neformálny samit, na ktorý pôjdem. Už som sa dohodol s mojimi kolegami, že časť tohto samitu obetujem, a stretnem sa tak s komisárom pre energetiku. Pokúsime sa aj o stretnutie s komisárom pre právne otázky,“ povedal vtedy Fico.
Dobré, kvalitné dodávky plynu
Premiér uviedol, že šéfovia vlád a štátov na neformálnych rokovaniach hovorili o možnostiach obchodnej vojny medzi EÚ a USA vzhľadom an rôzne rozhodnutia, ktoré prijíma americký prezident Donald Trump. Dodal tiež, že v rámci rokovaní cítiť tlak na zvyšovanie obranných výdavkov v Európe.
Zároveň však pripomenul, že po tom, čo z technických dôvodov nemohol minulý týždeň pristáť v Bruseli, nadviazal na predošlé rokovania s eurokomisárom pre energetiku Danom Jorgensenom v rámci rokovaní o obrane.
„Opäť sme hovorili o plyne pre Slovensko. Spoločne s Európskou komisiou pracujeme na alternatíve dovozu plynu z Azerbajdžanu na Slovensko, čo by zabezpečilo dobré, kvalitné dodávky plynu pre našu krajinu, pokiaľ ide o vnútornú spotrebu,“ opísal situáciu. Ako dodal, pomohlo by to postupne ovplyvniť tranzit plynu cez Ukrajinu a vyjadril, že už v krátkom čase prídu dobré správy pre Slovensko.
Komisár Jorgensen na sociálnej sieti oznámil, že pokračuje v diskusiách s predsedom vlády SR o energetických otázkach, pričom obe strany hľadajú riešenia na zmiernenie ukončenia tranzitu plynu a zabezpečenie dodávok tejto suroviny, čo má byť v súlade s programom EÚ RepowerEU.
Technicky právny problém
Okrem účasti na neformálnom samite Európskej únie sa Robert Fico v Bruseli stretol aj s eurokomisárom pre demokraciu a právny štát Michaelom McGrathom. Predmetom rozhovoru s McGrathom bol „technicky právny problém“, kedy môže mať Ústava SR prednosť pred aktmi EÚ, ozrejmil Fico. McGrath už predtým pripomenul, že prednosť práva EÚ je pevne stanovená v judikatúre Súdneho dvora EÚ a o tejto veci nie je možné diskutovať.
Premiér eurokomisárovi predstavil zámer dať do ústavy ustanovenie, že SR rozpoznáva iba dve pohlavia – mužské a ženské. Úprava sa podľa neho týka aj adopcií detí. Fico takisto chce, aby bol štátny výchovno-vzdelávací program v súlade s ústavou. S McGrathom sa Fico podľa svojich slov dohodol na dialógu. Vyjadril preto presvedčenie, že ak bude akýkoľvek návrh v prípade úpravy Ústavy SR definitívne predložený do Národnej rady SR, tak bude z právneho hľadiska „perfektný“ a nebude vyvolávať žiadne konflikty s Bruselom.
Samit EÚ podľa Fica potvrdil, že „svet sa úplne zmenil“. Spomenul kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý uvalil clá na Mexiko, Kanadu i Čínu, tlačí na zvyšovanie zbrojných výdavkov a navrhuje, aby sa Grónsko stalo súčasťou USA. „Za týchto okolností je čím ďalej tým dôležitejšie povedať slovenskej verejnosti, ako sa bude vláda správať v rámci nášho členstva v EÚ a NATO, ak bude čeliť všetkým ťažkostiam vzhľadom na popísané udalosti,“ dodal Fico, aktuality.sk
X X X
Českom otriasala surová šikana 12-ročného dievčaťa: Rasizmus, údery, pľuvance. Deti si všetko natáčali a podporovali útok
V českom Hodoníne došlo k surovému útoku na 12-ročné dievča, ktoré sa stalo terčom fyzického násilia pred zrakmi desiatok detí. Incident zahŕňal facky, kopance, pľuvanie a ponižovanie, pričom podľa matky obete išlo o vyvrcholenie dlhodobej šikany s rasistickým podtextom. Matka tvrdí, že vedenie školy o situácii vedelo, no nezasiahlo. Riaditeľ školy sa však bráni a tvrdí, že podozrenia zo šikany preveroval aj nezávislý odborník, ktorý nič podozrivé nezistil.
Incident bol zaznamenaný na video, ktoré matka zverejnila na sociálnych sieťach. Podľa jej výpovede video nezachytáva všetko, čomu jej dcéra čelila. Tvrdí, že agresori ju prinútili lízať topánky, kopali jej do hlavy a v dôsledku strachu sa dievča pomočilo. Redakcia iDNES.cz sa snažila s matkou spojiť, no zatiaľ bez úspechu.
Šikanovanie žiačky v Hodoníne
Video
Zdroj: facebookový profil matky šikanovaného dievčaťa
Na zázname je vidieť, že hlavným útočníkom bolo vyššie dievča, zatiaľ čo ďalšie deti útok sledovali a niektoré ho natáčali na mobily. Matka tvrdí, že k šikane dochádzalo opakovane a jej dcéra už v deviatich rokoch kvôli tomu uvažovala o samovražde. Napriek opakovaným upozorneniam škola podľa nej nerobila dostatočné opatrenia na ochranu jej dcéry.
Skončila na pohotovosti
Po útoku matka odviezla dieťa na pohotovosť, kde strávili tri hodiny. Napriek odporúčaniu lekárov, aby dievča zostalo na pozorovaní, matka podpísala reverz, pretože nechcela, aby jej dcéra zostala sama v nemocnici. Na sociálnych sieťach sa objavilo aj vyjadrenie matky hlavnej útočníčky, ktorá vyjadrila ľútosť nad činom svojej dcéry.
Riaditeľ školy odmieta obvinenia z nečinnosti a tvrdí, že situáciu riešil v spolupráci s nezávislým koordinátorom pre šikanu. Podľa neho sa v šikane angažovali žiaci z iných škôl, pričom zo školy, ktorú riadi, boli na mieste len napadnuté dievča a dvaja ďalší žiaci, ktorí útok nevyvolali. Riaditeľ zároveň tvrdí, že nemá právomoc riešiť incident, keďže sa stal mimo školských priestorov.
Polícia prípad vyšetruje a podľa hovorcu sa pripravuje začatie trestného konania. Vzhľadom na vek zúčastnených však nebude možné poskytnúť bližšie informácie. Česká školská inšpekcia zároveň preverí, či škola podnikla dostatočné kroky na prevenciu šikany.
V Hodoníne ide už o druhý prípad so školským kontextom, ktorý vyšetruje polícia. Nedávno sa objavili informácie o žiakovi, ktorý plánoval útok na učiteľku. Mesto Hodonín zatiaľ vydalo len stručné stanovisko, v ktorom uviedlo, že situácii venuje maximálnu pozornosť, no detaily ponecháva na vyšetrenie polície./agentury/
X X X
Ak Trump zavedie clá na EÚ, Slovensko to zasiahne najviac. O prácu môžu prísť stovky ľudí
V prípade, že Spojené štáty americké pod vedením prezidenta Donalda Trumpa pristúpia k zavedeniu obchodných opatrení na Európsku úniu (EÚ), Slovensko bude suverénne najzasiahnutejšou krajinou. Jedným z najdotknutejších sektorov bude automobilový priemysel, ktorý by v prípade zvýšenia ciel zaznamenal stratu až do výšky 300 miliónov eur ročne. Upozornila na to Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD), ktorá v tejto súvislosti zdôraznila aj hroziacu stratu pracovných miest v domácej ekonomike.
„Pokiaľ Donald Trump zavedie obchodné clo aj voči EÚ, slovenské podniky budú nútené čeliť dramatickému predraženiu svojich výrobkov, čo zníži ich predaj na americkom trhu a ohrozí stovky pracovných miest na Slovensku. Ak dôjde k zavedeniu 10 % ciel na európske automobily, slovenské autá na americkom trhu zdražejú a ich predaj môže klesnúť o 6 % až 9 %. Len v tomto segmente by to znamenalo stratu exportu na úrovni 150 miliónov eur až 300 miliónov eur ročne,“ uviedol generálny sekretár asociácie Andrej Lasz po tom, ako USA minulý týždeň oznámili zavedenie ciel na Kanadu, Mexiko a Čínu.
Prepad dopytu po výrobkoch domáceho automobilového sektora by podľa odborníkov ohrozil tisíce pracovných miest. Lasz zdôraznil, že automobilky a ich dodávatelia sú kľúčovými zamestnávateľmi, najmä v menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Ak clá pribrzdia export, prví dotknutí budú podľa neho pracovníci vo výrobe. V tejto súvislosti odhadol, že pokles vývozu o štyri percentá môže zvýšiť celkovú nezamestnanosť na Slovensku o 0,2 až 0,5 percentuálneho bodu.
Asociácia vyčíslila, že v prípade, že by sa obchodné vojny prehĺbili, do konca roka 2029 by mohol slovenský export klesnúť až o 4,4 miliardy eur.
Navyše, pre odstúpenie USA od Parížskej klimatickej dohody nemusia tamojšie firmy dodržiavať prísne emisné limity, čo podľa asociácie zlacňuje ich výrobu. „Európski výrobcovia tak budú čeliť dvojitému úderu. Ich produkty budú na americkom trhu drahšie z dôvodu ciel a zároveň budú v nevýhode oproti domácim firmám, ktoré majú voľnejšie ruky pri znižovaní nákladov. Vyzerá to tak, že európsky priemysel čakajú veľmi ťažké roky,“ doplnil Lasz.
Na problém upozornil v priebehu minulého týždňa aj slovenský minister financií Ladislav Kamenický (Smer): „Slovenskému vývozu do USA dominujú autá. Vyviezli sme do USA produkciu asi za 4,5 miliardy eur, z čoho 90 % tvoria stroje a automobily. V rámci krajín V4 má Slovensko najväčší podiel exportu do Spojených štátov, a to až 5,8 %. Je teda veľmi dôležité, či budú zo strany USA zavedené colné tarify.“
Slovenský export do USA je z veľkej časti tvorený automobilmi a súčiastkami, ktoré predstavujú viac ako 65 % nášho exportu. Okrem toho Slovensko vyváža do USA aj priemyselné tovary, ktoré tvoria približne 20 % exportu. Tieto sektory sú presne tie, na ktoré sa Trump zameriava s cieľom presunúť výrobu späť do USA. Ako upozornil analytik finančných trhov XTB Tomáš Vranka, nové clá môžu výrazne ovplyvniť americké HDP, pričom podľa UBS by sa mohol znížiť rast reálneho HDP až o 1,6 percentuálneho bodu.
Akcie európskych automobiliek, ako sú Stellantis, BMW, Volkswagen a Porsche, už zaznamenali podľa analytika pokles. Trumpove clá tiež posilnili americký dolár, čo spôsobilo oslabenie kanadského dolára a mexického pesa. Kryptomeny, považované za rizikové aktíva, reagovali poklesom, pričom bitcoin klesol o 8 % a thereum o viac ako 20 %./agentury/
X X X
Bidenova administratíva podľa Reuters spomalila dodávky zbraní pre Ukrajinu
Na Ukrajinu po schválení pomoci dorazila len tretina zo sľubovaných obrnených vozidiel, píše agentúra Reuters.
Administratíva bývalého amerického prezidenta Joea Bidena podľa agentúry Reuters počas posledného roku Bidena vo funkcii spomalila rozhodnutia o kľúčových dodávkach zbraní pre Ukrajinu.
Dôvodom mali byť obavy z možnej eskalácie zo strany Ruska aj toho, či majú samotné USA dostatočné zásoby.
Najväčšie omeškania pomoci zo strany Spojených štátov sa objavovali najmä počas mesiacov, keď sa v Kongrese schvaľoval balík pomoci vo výške viac ako 60 miliárd dolárov. Šarvátky medzi republikánmi a demokratmi trvali od decembra 2023 do konca apríla 2024, Kongres nakoniec vojenskú pomoc jednomyseľne schválil.
Pripomíname, že vo februári 2024 Ukrajinci prišli o dôležitý obranný pás pri meste Avdijivka. Jedným z dôvodov bol aj tzv. muničný hlad na ukrajinskej strane či ruská prevaha vo vzduchu. Podľa niektorých ukrajinských veliteľov mali Ukrajinci a Rusi začiatkom roka 2024 palebnú silu v pomere 1:10.
Zdržiavanie aj po schválení peňazí na pomoc
Reuters píše, že zdržiavanie však pokračovalo aj po schválení peňazí. Agentúra uvádza, že od apríla do septembra 2024 Bidenova administratíva mesačne v priemere vyčlenila okolo 558 miliónov dolárov na pomoc Ukrajine. Po tom, čo Donald Trump vyhral prezidentské voľby, sa táto pomoc zvýšila na 1,1 miliardy mesačne.
Zdroje, s ktorými hovorila agentúra, tvrdia, že do novembra 2024 bola Ukrajine doručená asi polovica nákladov na vojenskú pomoc z celkovej sumy, ktorú jej Washington prisľúbil vyčleniť v roku 2024 z amerických armádnych skladov.
Zároveň, do decembra 2024 dorazila na Ukrajinu len tretina zo sľubovaných obrnených vozidiel.
Generál upozorňoval na zastavenú dynamiku
Niektorí analytici, na ktorých sa odvoláva Reuters, tvrdia, že medzi oneskorenou americkou pomocou a ukrajinskými územnými stratami neexistuje jasná súvislosť. Problém skôr videli v neschopnosti Kyjeva zabezpečiť ľudskú silu či v tom, ako Ukrajina používa zbrane, ktoré už má k dispozícii.
Bývalý veliteľ amerických ozbrojených síl v Európe, generálporučík Mark Hertling však oneskorenie americkej pomoci v máji 2024 kritizoval. Ako príklad uvádzal, ako len týždňové omeškanie v dodávateľskom reťazci skomplikovalo jednotlivé operácie počas jeho misie v irackom Bagdade v rokoch 2003 a 2004.
„Niektoré veci sme museli zrušiť. Bolo neuveriteľné, ako veľmi môže poškodený dodávateľský reťazec ovplyvniť bojovú operáciu. V prípade Ukrajiny hovoríme až o siedmich mesiacoch. Nielenže to zastavilo dynamiku, ktorú Ukrajina mala, pokiaľ ide o jej obranné operácie, ale bude dosť ťažké ju obnoviť,“ povedal v podcaste Burn the Boats.
Vysoký predstaviteľ Bidenovej administratívy pre Reuters poprel, že by sa USA pomoc Ukrajine poskytovali pomalým tempom alebo ju dávkovali.
Ukrajinská armáda ani kancelária ukrajinského prezidenta zistenia Reuters nekomentovali.
„Vždy, keď o niečo žiadame, príde to o šesť, deväť mesiacov neskôr, keď sa vojna už zmenila,“ citovala agentúra poradkyňu ukrajinského ministra obrany Oleksandru Ustinovú.
Zelenskyj hovoril o „holých brigádach“
Po tom, čo dosluhujúca Bidenova administratíva Ukrajine vlani v decembri radila, aby znížila odvodový vek z aktuálnych 25 na 18 rokov, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj do Washingtonu nepriamo odkazoval, že Ukrajina nemá dostatok zbraní, aby ich mohla vybaviť.
„Povedzte mi, prosím, aký je rozdiel medzi 20- a 30-ročným človekom, ak pred vami stojí bez zbrane? Nie je medzi nimi žiadny rozdiel. Partneri venujú pozornosť fyzickým schopnostiam toho či onoho vojaka. A my si zasa všímame, že máme holé brigády,“ povedal na tlačovej konferencii počas samitu Európskej únie koncom roka 2024.
Podotkol, že Ukrajina so spojencami diskutovala o potrebe vycvičiť najmenej 12 brigád. Nakoniec sa podarilo trénovať a zabezpečiť dve – pričom tú brigádu, ktorá podstúpila výcvik vo Francúzsku, nakoniec sprevádzal škandál spojený s masovými dezerciami.
Ukrajinské oficiálne miesta tvrdia, že aktuálne neexistujú žiadne prekážky včasného dodania akýchkoľvek zbraní či vojenského vybavenia na front.
Agentúra Ukrinform cituje šéfa oddelenia kontroly obstarávania ministerstva obrany Serhija Bulavka, podľa ktorého bude v tomto roku dodaných 55 percent zbraní a vybavenia, ktoré boli zazmluvnené v roku 2024, akrtuality.sk
X X X
Nálada na bode mrazu. Kanaďania vypískali hymnu USA bojkotujú výrobky, rušia dovolenky. Ontario dalo stopku Muskovi.
Kanaďania začali po uvalení ciel na kanadské výrobky bojkotovať americké produkty, niektorí rušia cesty do USA a Američania si vypočuli reakcie na kroky prezidenta Donalda Trumpa aj pri zápasoch v NHL či NBA. Informovala o tom agentúra Reuters.
Trump sľúbil uvalenie dovozných ciel na kanadské a mexické výrobky už počas predvolebnej kampane. Zrealizovanie toho prísľubu však mnohých Kanaďanov vzhľadom na geografické a kultúrne väzby prekvapilo. „Vyzerá to tak, že Trump sa rozhodol zmeniť svetový poriadok,“ povedal starosta mesta Windsor, ktoré sa nachádza pri amerických hraniciach, Drew Dilkens. „Je ochotný začať s najbližšími spojencami. Ak nemá problém urobiť to Kanade, čo urobí tým ostatným,“ položil si otázku.
Trump cez víkend nariadil zaviesť na kanadské produkty, s výnimkou energetiky, 25-percentné dovozné clo. Na energetické produkty, ktoré sú pre mnohé americké rafinérie kľúčové, stanovil clo na úrovni 10 percent. Kanadský premiér Justin Trudeau ihneď na to oznámil odvetné clá na americké výrobky v hodnote 155 miliárd kanadských dolárov (103,09 miliardy eur). Clá na produkty za 30 miliárd kanadských dolárov začnú platiť od utorka 4. februára. Clá na výrobky za zvyšných 125 miliárd kanadských dolárov vstúpia do platnosti do troch týždňov.
Ontario zakázalo Starlink
Premiér zároveň vyzval Kanaďanov, aby si kupovali domáce výrobky a aj dovolenky trávili doma. Jeho výzvu podporili aj politici na regionálnych úrovniach.
Doug Ford, premiér provincie Ontario, ktorá je najľudnatejšia v Kanade, nariadil do utorka stiahnutie amerických produktov z obchodov štátom riadeného podniku LCBO (Liquor Control Board of Ontario), ktorá kontroluje distribúciu a predaj alkoholu v provincii. LCBO pritom každý rok predá americké víno, pivo, liehoviny a seltzery takmer za jednu miliardu amerických dolárov (962,19 milióna eur).
Ontario tiež zruší kontrakt so spoločnosťou Starlink a zakáže americkým spoločnostiam účasť na verejnom obstarávaní v tejto provincii. Americké firmy tak v priemyselnom srdci Kanady „prídu o desiatky miliárd dolárov nových príjmov“, uviedol Ford v reakcii na uvalenie 25-percentných ciel na dovoz tovaru z Kanady.
„Vyčítať to môžu jedine prezidentovi Trumpovi,“ uviedol Ford na sieti X. „Ideme ešte o krok ďalej. Roztrháme zmluvu provincie so spoločnosťou Starlink. Ontario nebude obchodovať s ľuďmi, ktorí sú odhodlaní zničiť našu ekonomiku,“ dodal. Podľa agentúr má kontrakt so spoločnosťou, ktorú ovláda miliardár a kľúčový Trumpov spojenec Elon Musk, hodnotu 100 miliónov kanadských dolárov.
„Kanada tento boj so Spojenými štátmi nezačala, ale verte, že sme pripravení ho vyhrať,“ uzavrel premiér Ontaria, najľudnatejšieho z desiatich kanadských provincií.
Pridávajú sa aj bežní ľudia
Pridali sa aj bežní Kanaďania. Ken Lima-Coelho z Calgary povedal, že správy o uvalení ciel na kanadské výrobky viedli v jeho rodine k hrdosti na všetko kanadské. Syn si pred cestou do Európy plánuje na batoh prišiť kanadskú vlajku a dcéra skontrolovala, ktoré potraviny v kuchyni sú domáce. Ako povedal, s režimom u susedov nemôžu urobiť nič, môžu však zmeniť výrobky, ktoré kupujú.
Loraine MacKenzie Shepherd z Winnipegu uviedla, že jej nákupné zvyklosti sa zmenia. Dodala, že by chcela podporovať nielen kanadské produkty, ale aj mexický tovar. „Musíme nájsť spôsob, ako byť solidárny s ostatnými, ktorých zasiahne tento iracionálny hnev,“ dodala.
Američania pocítili hnev Kanaďanov aj počas zápasov NHL či NBA. Keď klub Ottawa Senators hostil hráčov Minnesota Wild, americkú hymnu vypískali. S rovnakým prístupom sa stretli aj basketbalisti z LA Clippers, ktorí v nedeľu (2. 2.) pricestovali na zápas s Toronto Raptors.
Guvernér kanadskej provincie Manitoba Wab Kinew vyzýva, aby ľudia zachovávali chladnú hlavu. „Musíme si uvedomiť, že nie sme v spore s bežnými Američanmi,“ povedal. Upozornil, že Kanaďania majú v USA naďalej mnoho príbuzných a priateľov.
Mike Davies z kanadskej provincie Britská Kolumbia však zostáva rozhorčený. Jeho hnev už pred zavedením ciel odštartovali Trumpove výroky o tom, že Kanada by sa mala stať 51. štátom USA. „To, že Američania urážajú Kanadu, ma rozzúrilo. Myslím, že všetci Kanaďania sú znechutení,“ uviedol Davies. Clá pritom označil za zradu.
Davies kvôli svojmu rozhorčeniu založil na sociálnej sieti Facebook skupinu, ktorá nabáda k bojkotu amerického tovaru. Zrušil aj svoj účet v americkej streamovacej službe Netflix a snaží sa nepoužívať americký internetový obchod Amazon. Vzdal sa aj svojich plánov na návštevu priateľa v americkom štáte Severná Karolína./agentury
X X X
Pamätník na Dargove poškodili vandali farbou. Nie je to ojedinelý incident, tvrdia samosprávy i kraj
Dargovský pamätník, ktorý pripomína jednu z najkrvavejších bitiek II. svetovej vojny na našom území, sa opäť stal dejiskom vandalizmu. Zatiaľ neznámi páchatelia ho nedávno pomaľovali modrou a žltou farbou.
Branislav Caban03.02.2025 20:00
Pamätník víťazstva na Dargove pomaľovali vandali vulgárnymi nápismi
Video
Zdroj: ta3
O incidente informoval v nedeľu (2. 3.) minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na sociálnej sieti. Uviedol, že pamätník víťazstva na Dargove bol hanebne pomaľovaný vulgárnymi nápismi a svastikou. “Tento čin nie je len obyčajným vandalizmom – je to priama provokácia namierená proti našej histórii, našim hrdinom a hodnotám, na ktorých bolo samostatné Slovensko vybudované,” zdôraznil Šutaj Eštok.
Prípadom sa podľa jeho slov už zaoberá polícia, čo Pravde potvrdila aj košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová. “Polícia pátra po páchateľovi alebo páchateľoch, ktorí v doposiaľ nezistenom čase v areáli na horskom priesmyku Dargov poškodili podstavec pamätníka nanesením farby a vytvorením nápisov. Škoda, ktorá bola týmto konaním spôsobená, ešte nebola vyčíslená,” ozrejmila Ivanová.
Pamätník už čistia
Dodala, že po ukončení obhliadky miesta udalosti policajti začali trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovania cudzej veci. “V prípade dokázania viny hrozia páchateľovi, alebo páchateľom až dva roky za mrežami,” konkretizovala policajná hovorkyňa.
Ako sme sa v pondelok ráno presvedčili priamo na mieste, pamätník už čistili pracovníci sociálneho podniku Košického samosprávneho kraja (KSK). Snažili sa zotrieť nápisy a symboly, ktoré boli na jeho prednej, zadnej a jednej bočnej strane. Nebolo to vôbec jednoduché, o čom svedčili farby rozmachlené po kamennom podstavci. Nedotknutá bola v dobe našej návštevy časť nápisu v najvyššej časti podstavca, ktorú prekrývala slovenská zástava. Vietor ju však často dvíhal hore a odkrýval písmená.
Pamätník sa nachádza trochu bokom od cesty, čo páchateľom zrejme vyhovovalo, keďže neboli priamo na očiach okoloidúcim vodičom a v noci mohli v ľudoprázdnom areáli svoj čin vykonať nepozorovane. Na neďalekej budove sa však nachádzajú kamery, z ktorých jedna mieri priamo na pamätník. Záznamy z týchto kamier má polícia k dispozícii a sú predmetom vyšetrovania.
Nebolo to prvýkrát
Hovorkyňa Košického samosprávneho kraja (KSK) Katarína Strojná pre Pravdu uviedla, že vandalizmus v tejto lokalite Dargovského priesmyku neriešia prvý raz. “Posprejované sme mali už aj tanky a viackrát sme riešili i odpadky v areáli. Každý takýto prípad riešime operatívne a snažíme sa čo najskôr zjednať nápravu,” povedala Strojná.
Čin neznámych páchateľov odsúdil starosta obce Dargov Ján Kiš. “Je to vandalizmus a neúcta k našim predkom. A aj k tým, ktorí nás oslobodili. Toto sa proste nerobí. Bohužiaľ, my sme to už zažili, pretože neďaleko za dedinou máme tank, ktorý sme obnovili a tiež nám ho pred pár rokmi nastriekali farbou,” rozhorčil sa Kiš.
Foto: Branislav Caban
Informačná tabuľa v areáli pamätníka
Na druhej strane Dargovského priesmyku sa nachádza dedina Košický Klečenov a práve v jej katastri je pamätník situovaný. Starosta Michal Kmec pre Pravdu zdôraznil, že poškodenie pamätníka medzi miestnymi obyvateľmi vyvolalo negatívne reakcie. “Ľudia sú z toho pobúrení,” skonštatoval Kmec s tým, že pamätník je zaujímavosťou, pri ktorej sa zvykne zastavovať veľa turistov. Takisto pripomenul incident spred pár rokov, keď vandali pomaľovali tanky v priesmyku i pri obci Dargov.
Nahnevaní boli tiež návštevníci areálu, ktorých sme stretli priamo pri pomaľovanom pamätníku. “Je to hanba, že tu vôbec vyrástli ľudia, ktorí sú schopní niečoho takého – pošpiniť pamiatku tých chlapov a žien, ktorým môžeme ďakovať za to, že sme sa narodili. Takú pamiatku pošpiniť a používať na nejaké politické účely môže len mentálny chudák,” uviedol Cyprián, ktorý sa na pamätník prišiel pozrieť od Michaloviec.
Investície do pamätníka i bezpečnosti
Kamery, ktoré sa v súčasnosti v areáli pamätníka nachádzajú, patria podľa hovorkyne KSK Ministerstvu vnútra SR. Vyšší územný celok má ale ukončený projekt na vlastný bezpečnostný kamerový systém v hodnote asi 45 000 eur, ktorý bude v lokalite pamätníka inštalovať v najbližších mesiacoch. “Riešenie by malo byť hotové v prvom polroku 2025,” avizovala Strojná s tým, že financie na tento účel pôjdu z vlastných zdrojov samosprávneho kraja.
Pamätník oslobodenia a víťazstva v Dargovskom priesmyku, ktorý bol pomaľovaný nápismi a svastikou
Hovorkyňa zároveň pripomenula, že v roku 2022 realizoval KSK rekonštrukciu rozsiahleho schodiska ku pamätníku a tiež dlažby v priestore pod ním, ktorá bola výrazne poškodená. “Oproti pôvodnému projektu bola napokon demontovaná všetka dlažba v okolí pamätníka, čo ovplyvnilo aj rozpočet rekonštrukcie,” upozornila Strojná.
Doplnila, že okrem novej dlažby bol na príjazdovej ceste položený nový asfaltový koberec a pamätník osvetlili LED svetlami. V jeho okolí pribudli vodozádržné opatrenia, časť plochy nahradila zeleň a sfunkčnený bol i odvodňovací rigol. Aj túto rekonštrukciu financoval KSK zo svojho rozpočtu a stála viac ako 390 000 eur.
“Investície do revitalizácie areálu budú pokračovať v priebehu roka, kedy sa v Sieni bojovej slávy zrealizuje modernizácia výstavných priestorov (vrátane bezpečnostného a kamerového systému) cez finančnú podporu najmenej rozvinutých okresov,” pokračovala hovorkyňa KSK.
Pripomienka významných bojov
Areál pamätníka na Dargove bol dokončený v roku 1955 a rozkladá sa na obidvoch stranách cesty I/19 spájajúcej Košice a Sečovce. Jeho ústredným prvkom je súsošie s tromi postavami v nadživotnej veľkosti. V strede je vojak so samopalom, po jeho bokoch stoja roľníčka a robotník.
V roku 1965 bol pamätník presunutý ďalej od komunikácie, čím sa vytvoril priestor pre pietne zhromaždenia a oslavy výročí. Na druhej strane cesty je umiestnený sovietsky tank T-34/85, samohybné delo SU-100 a informačná tabuľa o bojoch v lokalite počas II. svetovej vojny.
Tie v okolí Dargovského priesmyku prebiehali koncom roka 1944 a začiatkom roka 1945 medzi Červenou armádou a nemeckými nacistickými vojskami. Boje trvali zhruba jeden a pol mesiaca a podľa odhadov počas nich zahynulo 20 000 až 22 000 ľudí./agentury/
X X X
Donald Trump sa chce s Ukrajinou dohodnúť na dodávkach vzácnych kovov
Za kritické pre hospodárstvo a obranu USA označujú americké úrady 50 nerastných surovín vrátane niekoľkých druhov vzácnych zemín, niklu a lítia.
Americký prezident Donald Trump v pondelok naznačil, že chce rokovať s Ukrajinou o dohode, na základe ktorej by Kyjev dodával Spojeným štátom kovy vzácnych zemín výmenou za pokračovanie americkej pomoci. TASR o tom informuje podľa agentúry AP.
„Chceme uzavrieť dohodu s Ukrajinou, v rámci ktorej by si zabezpečili to, čo im dávame my (výmenou) za ich vzácne zeminy a ďalšie veci,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Takisto sa posťažoval, že Spojené štáty poslali Ukrajine viac vojenskej i ekonomickej pomoci než jej európski spojenci.
Podľa agentúry Reuters nebolo bezprostredne jasné, či Trump hovoril iba o vzácnych zeminách alebo o všetkých druhoch kritických surovín. Vzácne zeminy sú totiž skupinou 17 kovov, ktoré sa používajú na výrobu magnetov využívaných pre pohyb elektrických vozidiel, mobilné telefóny a inú elektroniku.
Na Ukrajine sa nachádzajú veľké zásoby uránu, lítia a titánu, hoci žiadne z nich sa nepovažujú za jedny z piatich objemovo najväčších na svete. USA majú vlastné nevyužité zásoby týchto a ďalších dôležitých nerastov. Takisto majú len jednu prevádzkovú baňu na vzácne zeminy a veľmi malú spracovateľskú kapacitu. Najväčším svetovým producentom vzácnych zemín a mnohých ďalších kritických nerastov je Čína.
Ako Trump ďalej uviedol, ukrajinská vláda už údajne prejavila ochotu uzavrieť dohodu, aby USA získali prístup k prvkom, ktoré sú pre moderné hospodárstvo založené na pokročilých technológiách kľúčové.
„Chcem mať istotu vzácnych zemín,“ zdôraznil Trump s tým, že Ukrajina, do ktorej USA „vkladajú stovky miliárd dolárov“, má „skvelé vzácne zeminy“.
Americký prezident sa tiež vyjadril k vojne na Ukrajine, ktorú predtým prisľúbil rýchlo ukončiť, čo sa napokon nestalo. Teraz tvrdí, že rokovania pokračujú a Spojeným štátom sa podarilo dosiahnuť „veľký pokrok“, pokiaľ ide o Rusko a Ukrajinu. „Uvidíme, čo sa stane. Zastavíme tú smiešnu vojnu,“ vyhlásil.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotňajšom rozhovore pre AP povedal, že akékoľvek rozhovory medzi Washingtonom a Moskvou sú neprijateľné, ak sa na nich nezúčastňuje aj Kyjev.
„Môžu mať svoje vlastné vzťahy, ale hovoriť o Ukrajine bez nás – to je nebezpečné pre všetkých,“ povedal Zelenskyj. Jeho tím podľa neho komunikuje s Trumpovou administratívou, ale ide nekonkrétne rozhovory. Dúfa preto, že sa čoskoro uskutočnia aj osobné stretnutia, aktuality.sk
X X X
Francúzska vláda bude podrobená hlasovaniu o vyslovení nedôvery
Bayroua do čela vlády vymenoval prezident Emmanuel Macron v decembri po mesiacoch politickej krízy, ktorá trvala od letných parlamentných volieb.
Menšinová vláda francúzskeho premiéra Francoisa Bayroua bude v stredu podrobená hlasovaniu o vyslovení nedôvery. Bayrou v pondelok presadil rozpočet na budúci rok bez hlasovania v parlamente, pričom sa odvolal na osobitnú právomoc vyplývajúcu z ústavy. Krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko (LFI) v reakcii avizovali podanie dvoch návrhov na vyslovenie nedôvery vláde. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Bayroua do čela vlády vymenoval prezident Emmanuel Macron v decembri po mesiacoch politickej krízy, ktorá trvala od letných parlamentných volieb. Ani jedna zo strán v parlamente nezískala väčšinu. Dlhoročný politický veterán sa tak stal štvrtým francúzskym premiérom v priebehu jedného roka.
„Toto je hodina pravdy. Žiadna krajina nemôže prežiť bez rozpočtu a Francúzsko ešte menej menej ostatné … Je tento rozpočet dokonalý? Nie. Nikto ho nepovažuje za dokonalý. Je vyvážený,“ povedal Bayrou pred Národným zhromaždením, kde následne presadil zákony o rozpočte a sociálnom zabezpečení.
V oboch prípadoch využil ústavný článok 49.3, ktorý umožňuje vláde prijímať legislatívu bez debaty a hlasovania v parlamente. Toto opatrenie je podľa AFP výhodné pre menšinovú vládu, opozícii však zároveň zaručuje právo vyvolať hlasovanie o nedôvere.
Socialistická strana (PS) už avizovala, že akýkoľvek návrh, ktorý by viedol k pádu druhej vlády za menej než dva mesiace, nepodporí. Krajne pravicové Národné združenie (RN) Mariny Le Penovej sa zatiaľ nevyjadrilo, či za návrhy LFI zahlasuje. Podľa médií je však nepravdepodobné, že napokon prejdú a vláda padne.
LFI tvrdí, že návrh rozpočtu, aký predložil Bayrou, je horší než ten, ktorý priniesol kabinet bývalého premiéra Michela Barniera. Poslanci jeho vláde v decembri vyslovili nedôveru počas rozpravy o rozpočte, čo sa vo Francúzsku stalo prvýkrát od roku 1962. Socialisti pri tomto hlasovaní, ktoré vyvolalo RN, Barniera nepodržali.
Neschopnosť Francúzska schváliť rozpočet podľa AP znepokojila investorov a poškodila aj 20 krajín eurozóny. Francúzsko je tiež pod tlakom Európskej únie, aby znížilo svoj obrovský dlh a deficit, aktuality.sk
X X X
Prečo nevzali extrémistu Daniela Bombica do väzby? Prokurátor slabo argumentoval, sudca vraj nemohol byť hluchý
Obvinený Bombic predložil písomný sľub aj záruku poslankyne. Podľa informácií Aktuality.sk ide o europoslankyňu za stranu Smer Juditu Laššákovú, ktorá s Bombicom dlhodobo spolupracuje a kamaráti sa s ním. Fakt, že v Británii jazdil pod vplyvom a bez vodičáku, mu na súde nepriťažil.
Daniel Bombic, ktorý na internete vystupuje ako Danny Kollar, čelí na Slovensku už roky obvineniam z extrémizmu, obťažovania, podnecovania a neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Boli na neho vydané tri medzinárodné zatykače. Pred Špecializovaný trestný súd sa však po prvý raz postavil až minulý týždeň.
Z Londýna, kde žil, ho do Bratislavy eskortovali vládnym špeciálom. O návrhu na jeho väzobné stíhanie rozhodoval sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman.
Prokurátor žiadal pre obvineného muža väzbu z dvoch dôvodov: z obavy, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol stíhaniu alebo trestu, a z obavy, že bude ďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti, aktuality.sk
X X X
Zavedenie ciel medzi USA a EÚ by bolo škodlivé pre obe strany, tvrdí predseda Európskej rady Costa
„Vládne silný konsenzus na tom, že clá medzi USA a EÚ by boli škodlivé pre obe strany,“ citovala slová predsedu Európskej rady.
Zavedenie ciel medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou (EÚ) by bolo škodlivé pre obe strany. Uviedol to v pondelok predseda Európskej rady António Costa v rámci prebiehajúceho mimoriadneho stretnutia lídrov EÚ v Bruseli, ktoré je zamerané na posilnenie európskej obrany, informuje spravodajca TASR.
Hovorkyňa Costu Beatriz Navarrová novinárov v Bruseli informovala, že v prvej časti rokovaní lídri členských krajín EÚ vyzdvihli hodnotu partnerstva medzi EÚ a USA, ktoré „má hlboké korene a má trvať v čase“, a zhodli sa, že keď nastanú problémy, „treba nájsť riešenia“.
K tejto téme sa v Bruseli vyjadril aj poľský premiér Donald Tusk, ktorého krajina zabezpečuje polročné predsedníctvo v Rade EÚ. „Konfliktom medzi spojencami sa treba vyhnúť. Obchodná vojna by bola úplne zbytočná. Nesmieme stratiť zo zreteľa zdravý rozum a naše európske záujmy,“ odkázal Tusk.
Účastníci mimoriadneho samitu v bruselskom paláci Egmont sa počas rokovaní venovali aj nedeľňajšiemu tvrdeniu Donalda Trumpa, že čoskoro uvalí clá aj na dovozy z EÚ, podobne ako predtým na tovary z Kanady, Mexika a Číny.
Trump nepovedal, kedy zavedie clá na produkty z EÚ, ale upozornil, že tak urobiť chce, lebo Spojené štáty majú s EÚ deficit „viac ako 300 miliárd dolárov“ (približne 288,66 mld. eur).
Týždenník Politico v pondelok v tejto súvislosti upozornil, že Trump nehovorí pravdu, lebo podľa oficiálnych údajov EÚ americký obchodný deficit s krajinami eurobloku v roku 2023 dosiahol 155,8 miliardy eur, aktuality.sk
X X X
Ukrajinský občan po brutálnej bitke zomrel, podozriví sú SBS-kári aj polícia. Veľvyslanectvо Kyjeva je šokované
Polícia aktuálne vyšetruje úmrtie ukrajinského bezdomovca, ktorého 30. januára našli v blízkosti obchodného centra Nivy v Bratislave so závažnými zraneniami hlavy a tela. Muž bol objavený pred prevádzkou Gold Barber Shop – Twin City a následne hospitalizovaný v Nemocnici Ružinov, kde nasledujúci deň zomrel. Po jeho úmrtí sa podarilo potvrdiť jeho totožnosť ako ukrajinského občana bez domova. Podozrenie z napadnutia má smerovať na SBS a políciu. Prípad prevzala policajná inšpekcia.
Podľa informácií ta3 vzniklo podozrenie, že na útoku sa mohli podieľať pracovníci súkromnej bezpečnostnej služby (SBS) a policajná hliadka z Ružinova. Incident sa mal odohrať ešte predtým, ako bol muž objavený na ulici. Táto verzia sa dostala do pozornosti vyšetrovateľov na základe získaných dôkazov a svedectiev.
Prichytený pri krádeži
Konflikt údajne vznikol po tom, čo bol bezdomovec prichytený pri krádeži v predajni oblečenia New Yorker. Následne mal byť odvedený do miestnosti v zázemí obchodu, kde ho mali fyzicky napadnúť SBS pracovníci a policajti.
Preverovanie bolo spustené po tom, čo záchranár, ktorý muža ošetroval, vyjadril podozrenie, že sa stal obeťou násilia zo strany ozbrojených zložiek. Po pozretí záznamov z bezpečnostných kamier a ďalších dôkazov sa objavili indície, ktoré naznačujú, že muž bol pravdepodobne napadnutý práve v priestoroch obchodného centra.
Poslanec Smeru R. Glück: Je potrebné prijať jednotné stanovisko, že policajti nemôžu mlátiť ľudí
Vyšetrovanie úmrtia človeka bez domova v Bratislave prevzal Úrad inšpekčnej služby (ÚIS). V tejto veci je vedené konanie pre trestný čin zabitia. Zatiaľ nie je možné vylúčiť protiprávne konanie policajtov. Informovala o tom hovorkyňa policajnej inšpekcie Andrea Dobiášová. „Prebiehajú v týchto chvíľach procesné úkony, a preto nie je možné poskytnúť žiadne bližšie informácie,“ potvrdila hovorkyňa.
Polícia pracuje s viacerými verziami
V prípade úmrtia pracuje polícia s viacerými verziami. Počas Výboru Národnej rady (NR) SR pre ľudské práva a národnostné menšiny to potvrdila poverená policajná prezidentka Jana Maškarová. Podľa štátnej tajomníčky rezortu vnútra Lucie Kurilovskej nemožno zatiaľ povedať, či išlo o policajnú brutalitu.
„V tomto prípade bude dôsledná kontrola, či všetci tí príslušníci, ak sú podozriví, si vykonali svoju úlohu,“ uviedla Maškarová.
Hovorca bratislavskej krajskej polície Michal Szeiff potvrdil, že prípadom sa zaoberá Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I. „Z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu prebiehajúceho vyšetrovania, prípadne k jeho ohrozeniu, akékoľvek bližšie informácie nie je možné v súčasnom štádiu k prípadu poskytnúť,“ informoval Szeiff.
Len prednedávnom podobný incident ÚIS vyšetroval. Začiatkom novembra 2024 zadržali v Košiciach policajta Mareka A. (45), ktorý ubil k smrti o tri roky staršieho bezdomovca Ľubomíra.
Spôsobil mu viaceré zranenia hlavy, tváre a ďalších častí tela, čo viedlo k opuchu mozgu ťažkého stupňa. Postihnutá osoba zomrela na následky týchto zranení 6. novembra po prevoze do Univerzitnej nemocnice (UNLP) v Košiciach a vykonaní operačného zákroku.
Podľa medializovaných informácií zadržaný muž kradol alkohol v potravinách. Pri jeho čine ho nachytala bezpečnostná služba, ktorá následne privolala štátnu políciu. „Už po príchode policajtov do obchodu zrejme došlo k fyzickému stretu medzi nimi a podozrivým,“ tvrdí zdroj.
Veľvyslanectvo Ukrajiny na Slovensku v pondelok vyhlásilo, že je šokované okolnosťami úmrtia ukrajinského občana v Bratislave s možnou účasťou pracovníkov súkromnej bezpečnostnej služby a policajtov, ako o tom informovali slovenské médiá.
„Ukrajinská strana nevylučuje, že tento zločin mohol byť spáchaný na základe príslušnosti obeti k etnickej skupine v kontexte bezdôvodného podnecovania protiukrajinských nálad v slovenskej spoločnosti, a považuje tento tragický incident za hrubé porušenie základných ľudských práv a princípov právneho štátu,“ tvrdí ukrajinské veľvyslanectvo.
Zároveň vyzvalo príslušné orgány v SR, aby zabezpečili nestranné, dôkladné a rýchle vyšetrenie okolností smrti ukrajinského občana a informovali veľvyslanectvo aj verejnosť o jeho priebehu a výsledkoch. Veľvyslanectvo Ukrajiny sa v tejto súvislosti obrátilo o pomoc aj na slovenského ombudsmana Róberta Dobrovodského./agentury/
X X X
Z Prahy prišla ponuka, z Bratislavy ticho? Slovensko vraj neodpovedalo na českú pomoc s plynom
Česko v decembri ponúklo pomoc slovenskej vláde v podobe prepravnej a zásobníkovej kapacity plynu. Slovensko na túto pomoc nereagovalo, tvrdí český premiér.
„K dobrým vzťahom patrí aj pomoc priateľom v núdzi. Takže keď Slovensko začalo hovoriť, že je preň problém zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, tak sme mu ponúkli, že im s plynom pomôžeme. Urobil to pán minister Vlček a obrátil sa na svoju rezortnú kolegyňu, a ja mám pocit, že doteraz žiadna odpoveď neprišla,“ povedal v nedeľu v Českej televízii premiér Petr Fiala.
„Snažíme sa vyjsť v ústrety Slovensku a snažíme sa mu pomáhať. Ale určite tomu nepomáhajú také útoky na nášho veľvyslanca, aké predviedol Robert Fico,“ podotkol.
Jeho slová nám napokon potvrdilo aj české ministerstvo priemyslu a obchodu.
„Zo strany Slovenska nemáme reakciu,“ uviedol pre Aktuality.sk hovorca českého ministerstva priemyslu a obchodu Marek Vošahlík.
Rezort hospodárstva reagoval
Reakcia zo slovenskej strany je však protichodná.
„Slovenská republika mala dostatočne vopred zarezervované prepravné kapacity v českých plynovodoch, o čom zrejme český minister hospodárstva nevedel v čase, keď verejne deklaroval ochotu ponúknuť Slovensku dodatočné kapacity v ich prepravných trasách,“ uviedla pre Aktuality.sk hovorkyňa ministerstva hospodárstva Mária Pavlusík.
„Hlavným problémom, ktorý aktuálne trápi Slovensko, teda nie sú kapacitné obmedzenia plynovodov na českom území, ale vysoká cena plynu na európskych trhoch a vysoké prepravné poplatky v porovnaní so situáciou, ak plyn prúdi na Slovensko cez Ukrajinu,“ pokračovala, aktuality.sk
X X X
Dráma na parížskej stanici: policajti postrelili dvoch ľudí
Žena, ktorá bola v čase incidentu priamo na stanici, povedala, že bolo počuť krik a streľbu, pričom niektorí ľudia zo stanice zjavne v panike utekali.
Francúzska polícia postrelila v pondelok na železničnej stanici na juhovýchode Paríža dve osoby vrátane muža, ktorý tam sprejoval hákový kríž a mal pri sebe napodobneniu zbrane. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Muž zjavne sprejoval svastiku na rušnej parížskej stanici Gare d’Austerlitz. Keď sa k nemu priblížila tzv. železničná polícia, vytiahol zdanlivú zbraň. Polícia ho, a rovnako aj jednu ďalšiu osobu, „niekoľkokrát“ postrelila, povedal aj AFP zdroj z prostredia polície.
Obe osoby utrpeli zranenia, pričom parížska prokuratúra neskôr informovala, že v prípade mužovej zbrane išlo o atrapu. Dodala, že zmienený sprejer bol ťažko zranený, zatiaľ čo odrazená strela zasiahla a poranila aj jedného z cestujúcich.
Pre incident bola narušená doprava a niektoré vlaky meškali. Na mieste zasahovalo viacero policajtov aj vojakov a priestor pred stanicou pre verejnosť uzavreli, uviedol spravodajca AFP.
Žena, ktorá bola v čase incidentu priamo na stanici, povedala pre AFP, že bolo počuť krik a streľbu, pričom niektorí ľudia zo stanice zjavne v panike utekali, aktuality.sk
X X X
Veľká Británia pripravuje odpoveď na možné clá zo strany USA
Trump počas víkendu uvalil s platnosťou od utorka clo vo výške 25 % na dovoz z Kanady a Mexika a clo vo výške 10 % na dovoz z Číny.
Veľká Británia pripravuje opatrenia, ktorými zareaguje na prípadné zavedenie ciel zo strany Spojených štátov. Pre denník Financial Times (FT) to uviedli v pondelok britské vládne zdroje. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.
„Sme pripravení. Tešíme sa na úzku spoluprácu s prezidentom Donaldom Trumpom, ale ministri vždy robia to, čo je najlepšie pre národný záujem,“ uviedol pre FT vládny zdroj. Trump v nedeľu (2. 2.) vyhlásil, že Veľká Británia sa nachádza „dosť za hranicou“, čo sa týka jej dovozu z USA. V prípade Londýna zároveň naznačil perspektívu dohody, pričom sa odvolal na konštruktívne rozhovory s britským premiérom Keirom Starmerom.
„Smer, ktorým sa Spojené štáty vybrali tento víkend, zmiatol väčšinu analytikov. Otvorenosť britskej ekonomiky je veľkou výhodou, ale je tu prítomná veľmi vysoká miera neistoty. Nemôžete nič vylúčiť,“ uviedol pre FT ďalší predstaviteľ vlády v Londýne.
Denník upozornil na veľký prebytok bilaterálneho obchodu USA so Spojeným kráľovstvom, ktorý podľa jeho údajov dosahuje 14,5 miliardy amerických dolárov (13,95 miliardy eur). Vďaka tomu by mal mať Londýn výhodnejšiu pozíciu, keďže Trumpove hrozby zavedenia ciel smerujú najmä proti krajinám s veľkým obchodným deficitom so Spojenými štátmi.
Trump počas víkendu uvalil s platnosťou od utorka (4. 2.) clo vo výške 25 % na dovoz z Kanady a Mexika a clo vo výške 10 % na dovoz z Číny. Okrem toho pohrozil aj clami na dovoz z Európskej únie (EÚ). V prípade Mexika Trump v pondelok súhlasil s pozastavením účinnosti ciel na jeden mesiac, aktuality.sk
X X X
V strednej Európe nemá Rooseveltka konkurenciu. Má najviac „robotov“, ktorými naraz operuje vo viacerých sálach
Nový prístroj za milióny eur je pre špičkové pracovisko robotickej chirurgie banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice obrovským prínosom. Nie je prvý a veria, že ani posledný, ktorý získali. Najčastejšie je využívaný pri liečbe nádorových ochorení. K pacientom je šetrnejší, oveľa rýchlejšie sa regenerujú. Vo „forme“ sú do dvoch týždňov, no domov odchádzajú už na tretí deň po zákroku.
Roboticky asistovanú operáciu môžu v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici sledovať aj na veľkej obrazovke v priamom prenose.
Vo svojej „stajni“ má banskobystrická nemocnica už tretí robotický systém da Vinci – stala sa tak prvým Centrom robotickej chirurgie v strednej Európe s takýmto počtom prístrojov. Benefity to neprináša len pacientom, ale aj odbornej obci.
Najnovší z „robotov“ vyskúšali v pondelok (3. februára), pričom v tamojšom centre prebiehali simultánne až tri roboticky asistované operácie v odbornostiach chirurgia, urológia a gynekológia. Moderné stroje teda nasadili v plnom počte, pričom celý proces bolo možné sledovať na veľkej obrazovke.
Priamo z operačnej sály prišiel medzi novinárov prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky Rooseveltovej nemocnice Karol Dókuš. Zákrok pacientky podľa neho prebiehal hladko, pričom si pochvaľoval nového pomocníka.
„Je to nástroj, ktorý v našom odbore používame pri celom spektre ochorení. Samozrejme, dominujú onkologické, ale vypichol by som aj hlbokú infiltrujúcu endometriózu, pri ktorej nám pomáha zvládať ťažké stavy,“ reagoval Dókuš. „Je to minimálne invazívny prístup s rýchlejšou rekonvalescenciou a menšou bolestivosťou. Môžem to len vrelo odporúčať,“ dodal.
Zameraní na excelentnosť
Vedúci tamojšieho centra Vladimír Baláž uviedol, že najnovší systém da Vinci má duálnu konzolu, čím je oveľa univerzálnejší a flexibilnejší. Ramená robota a nástroje, ktoré sú na nich umiestnené, umožňujú operatérovi ešte väčší rozsah pohybu a tým operácie vo všetkých kvadrantoch brušnej dutiny bez potreby ich prestavenia. Zároveň systém spolupracuje s operačným stolom, ktorý sa prispôsobí potrebnej polohe. Vďaka novinke plánujú rozšírenie spektra operácií o hrudníkovú, bariatrickú a hepato-pankreaticko-biliárnu chirurgiu.
„S tromi systémami sme schopní vykonávať operácie naraz na troch operačných sálach v rôznych odbornostiach. To znamená lepšiu dostupnosť šetrnej chirurgickej liečby a rozšírenie spektra vykonávaných zákrokov,“ povedal Baláž. „Naše centrum je zamerané na excelentronsť. Pre nás je výsledok liečby pacienta a jeho bezpečnosť na prvom mieste,“ hovorí.
„Ďalšími piliermi sú vzdelávanie, veda, výskum a publikovanie našich výsledkov na odborných fórach. Sústavne sledujeme ekonomické výsledky a efektivitu využívania systémov,“ podčiarkol pripomínajúc, že ich výsledky sú porovnateľné s najlepšími pracoviskami v Európe.
„Hneď sme začali ako multidisciplinárne centrum. Operovali sme najmä urológiu – celosvetovo vlastne začal fungovať robotický systém pre zle dostupné karcinómy prostaty,“ vysvetlil Baláž. „Ďalšie zákroky zahŕňajú chirurgiu, gynekológiu, nádory hlavy a krku. Ideme rozširovať a dúfam, že už budúci mesiac budeme mať prvé výkony na hepato-pankreaticko-biliárnej chirurgii,“ poznamenal.
Je rád, že pacientom môžu aj v ťažkých časoch prinášať dobré správy. „Keď sa im zistí nádor v malom rozsahu, odstráni sa, ak sa dá, čo najšetrnejším výkonom,“ podotkol. Rehabilitácia je tak vďaka tomu výrazne kratšia ako v minulosti. Pacienti sú po zákroku schopní do dvoch týždňov plne pracovať. V nemocnici sa pritom zdržia len tri dni. „Pri inak platenom a organizovanom zdravotníctve to v zásade vieme robiť ako jednodňovú chirurgiu. Číže pacient príde, odoperujeme ho a môže ísť domov,“ konštatoval Baláž.
„Nechcem byť hrubý, ale boli časy, keď sme do pacienta strčili obidve ruky, operovali sme hmatom a niečo vytiahli ako nejakí kaukliari na Filipínach. Tu všetko vidíme v 3D rozlíšení, s vysokou presnosťou. Nepoškodzuje to tkanivá okolo, čo je veľmi dôležité,“ uzavrel.
Školia aj cudzincov
Ako všetko v medicíne, aj da Vinci je drahá záležitosť. Vo svete je stanovený limit na 250 operácií ročne, aby sa vyvážili náklady v rámci odpisov. V Banskej Bystrici už teraz robia, pri každom systéme, 400 operácií ročne. Ekonomická efektivita je podľa vedenia zaručená.
Najnovší „prírastok“ stál Rooseveltku, v rámci celého verejného obstarávania, 5 miliónov eur. Z toho samotný prístroj je v hodnote zhruba 2 milióny eur. Zvyšok tvorí rámcová zmluva na päť rokov výkonu – to znamená, že už objednávajú všetky inštrumenty, ktoré k tomu potrebujú.
„V celkovej hodnote tej zákazky zohráva významnú rolu aj servis vrátane inštrumentov. V zásade sa používajú tri ramená, no podľa toho, o aký výkon ide, ich môžeme používať aj menej. Z ekonomického hľadiska je to potom trochu efektívnejšie,“ objasnila riaditeľka nemocnice Miriam Lapuníková. „Pre nás je kľúčová najmä dĺžka hospitalizácie, čiže v danom čase vieme vybaviť viac pacientov, čo zvyšuje obrátkovosť,“ povedala.
Roboticky asistovanú operáciu môžu v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici sledovať aj na veľkej obrazovke v priamom prenose.
Rooseveltka sa môže pochváliť aj akreditáciou ako proktoringové a observačné centrum pre robotickú chirurgiu v Európe. Má sa stať tiež referenčným národným centrom pre to, aby vzdelávali novú generáciu robotických chirurgov. Doktor Jozef Babeľa už vyškolil desiatky takýchto odborníkov v Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Česku aj Slovensku. K pacientovi sa tak dostali perfektne vytrénovaní.
„Školenci tu sledujú našu prácu a my to komentujeme,“ priblížil Babeľ. „Snažíme sa im vysvetliť základné kroky s inštrumentáriom. Druhá fáza je, že my vycestujeme na ich domovské pracovisko, kde dohliadame na prácu začínajúceho robotického chirurga. Zasahujeme v prípade, ak vidíme, že je v nejakej slepej uličke, alebo by mohol niečo urobiť lepšie,“ zhodnotil. Cieľom je teda odovzdať nováčikom určitý návod či odovzdať im nejaké tipy a triky, ako majú postupovať.
V minulosti takýto program neexistoval. „To, čo sme my museli zvládnuť za tri roky, oni to majú za tri týždne,“ podotkol Babeľ. „Na Slovensku sa takéto školenia nikde inde ako v Banskej Bystrici nerobia,“ doplnil.
Riaditeľka objasnila, že ich Centrum robotickej chirurgie vzniklo v roku 2011. Potvrdila, že základom bola v tejto sfére urológia, no postupne pribúdala brušná chirurgia a gynekológia. „Predovšetkým pri liečbe nádorových ochorení. Ako posledná pribudla chirurgia hlavy a krku, najmä pre nádory koreňa jazyka,“ priblížila Lapuníková./agentury/
X X X
Trump: Clá USA na mexický tovar sa na mesiac pozastavujú
Americké clá na mexický tovar sa o mesiac odkladajú. Oznámili to po telefonickom rozhovore mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová a americký prezident Donald Trump. Rokovania oboch krajín budú pokračovať.
Trump v sobotu podpísal nariadenie, ktoré zavádza clá vo výške 25 percent na dovoz tovaru z Kanady a Mexika a desať percent nad rámec existujúcich ciel na dovoz z Číny. Clá majú nadobudnúť účinnosť od utorka.
Sheinbaumová na svojom účte na sociálnej sieti X uviedla, že Mexiko okamžite posilní stráženie svojej severnej hranice o 10 000 príslušníkov Národnej gardy, aby sa zabránilo pašovaniu drog z Mexika do USA, najmä fentanylu. USA sa zaviazali pracovať na bránení pašovaniu zbraní do Mexika. Tímy z oboch krajín potom okamžite začnú spolupracovať na dvoch frontoch, v bezpečnosti a obchode.
Trump dodal, že mal s mexickou prezidentkou veľmi srdečný rozhovor. Spresnil, že v čase mesačnej pauzy sa uskutočnia rokovania, ktorých cieľom je dosiahnuť dohodu s Mexikom. Na rokovaniach sa majú zúčastniť aj ministri zahraničných vecí, financií a obchodu.
Mexické peso, ktoré sa voči doláru obchodovalo so stratou viac ako jedno percento, po oznámení obrátilo kurz a posilňuje, upozornila agentúra Reuters.
Ekonomický poradca Bieleho domu Kevin Hassett naznačil, že Washington je spokojnejší s tým, ako na zavedenie ciel doteraz reagovalo Mexiko, než ako odpovedala Kanada. V rozhovore s televíznou stanicou CNBC povedal, že „Mexičania veľmi, veľmi vážne mienia robiť to, čo povedal prezident Trump“, zatiaľ čo Kanaďania podľa neho „jasný jazyk exekutívneho príkazu zjavne nepochopili“.
Trump v pondelok ráno washingtonského času na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že s kanadským premiérom Justinom Trudeauom „práve hovoril“ a že s ním bude znovu hovoriť o 15.00 h (21.00 h SEČ). Trudeau má počas dňa rokovať so špeciálnym poradným zborom pre americko-kanadské vzťahy.
Trump už v čase svojho prvého mandátu v marci 2018 podpísal dekrét o uvalení 25-percentného cla na dovoz ocele a desaťpercentného cla na dovoz hliníka. Pre EÚ, Kanadu a Mexiko bol termín napokon posunutý do 1. júna, potom však už boli clá uplatňované./agentury/
X X X
Poľský prezident Duda varuje pred medzinárodným zločinom po skončení vojny na Ukrajine
Straty počas ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 boli omnoho vyššie ako počas vojny v Afganistane, tvrdí Andrzej Duda.
Potenciálne ukončenie vojny na Ukrajine môže viesť k rozšíreniu medzinárodného organizovaného zločinu, vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda v rozhovore pre denník Financial Times. Informuje o tom spravodajca TASR podľa agentúry PAP.
Duda varoval, že ukončenie bojov by mohlo spôsobiť nárast kriminality šíriacej sa z Ukrajiny do Poľska, celej Európy a dokonca aj do USA. Situáciu prirovnal k obdobiu po návrate sovietskych veteránov z Afganistanu v 90. rokoch, keď došlo k zvýšeniu miery organizovaného zločinu a zapojeniu vojakov do kriminálnych skupín.
„Stačí si spomenúť na časy, keď sa rozpadol Sovietsky zväz, a na to, ako výrazne narástla miera organizovaného zločinu v západnej Európe, ale aj v USA,“ uviedol poľský prezident. Podľa neho bude Kyjev potrebovať rozsiahlu podporu Západu na zabezpečenie stability a bezpečnosti.
Podľa Dudu boli straty počas ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 omnoho vyššie ako počas vojny v Afganistane. Poukázal na to, že vojaci sa budú vracať do svojich domovov, kde nájdu zničené mestá, priemyselné závody, žiadne pracovné príležitosti a neistú budúcnosť.
„Predstavte si situáciu, keď sa domov vrátia tisíce ľudí priamo z frontovej línie. Mnohí z nich budú vykazovať vážne psychické problémy,“ upozornil Duda a zdôraznil potrebupodpory Ukrajiny, aby si krajina dokázala udržať vnútorný poriadok a bezpečnost, aktuality.sk
X X X
Zásah do hlavy i do srdca a odtrhnutá noha. Ako atentátnik prenikol do stráženej zóny v Moskve? A pomohla zabiť nepriateľa Ukrajiny mladá žena?
Armen Sarkisjan všade chodil s ochrankou a býval vo vežiaku, ktorého okolie strážili esbéeskári. Ako je možné, že sa stal terčom atentátu v moskovskom obytnom dome, ktorý sa nachádza v luxusnej rezidenčnej štvrti Šarlátové plachty?
Luxusný obytný komplex Šarlátové plachty v Moskve. Na kombinovanej snímke je vpravo hore Armen Sarkisjan, ktorý niekoľko hodín po atentáte podľahol ťažkým zraneniam. Foto: SITA/AP/Alexander Zemlianichenko, Antikor
Rodáka z Arménska, ktorý mal 46 rokov, zlikvidoval dosiaľ neznámy páchateľ v pondelok dopoludnia v Moskve. V Kyjeve ho označovali za nepriateľa, čiže takmer určite sa ho rozhodli odstrániť ukrajinské tajné služby. Sarkisjan sa najprv zviditeľnil počas dramatických dní revolučného Majdanu na prelome rokov 2013 a 2014, neskôr bolo zase o ňom počuť po februári 2022, keď ruská armáda vtrhla na ukrajinské územie. O minulosti Arména pochádzajúceho z Jerevanu ešte bude reč, najprv si zhrňme podstatné informácie, ktoré sú o atentáte zatiaľ známe.
Výbušné zariadenie niekto nastražil vo vežiaku v pondelok ráno. Dodala, že explózia mala silu porovnateľnú s 300 až 400 gramami TNT. Prvé správy uvádzali, že výbuch nastal v šachte výťahu, ale bolo to inak. K explózii došlo na prízemí vo vstupnej hale vežiaku. Jeden z nájomníkov pre Komsomolskú pravdu poznamenal, že smrtiaca pasca mohla byť nastražená za kreslom alebo za gaučom vo vstupnej hale. Kriminalisti zatiaľ nespresnili, kde presne na prízemí nastal výbuch.
Kúpiť byť v Šarlátových plachtách si môžu dovoliť iba bohatí ľudia. Dokazuje to cenová ponuka na webových stránkach moskovských realitných agentúr. Napríklad 3-izbový byt s rozlohou až 184 štvorcových metrov stojí 100 miliónov rubľov, čo v prepočte vychádza na 980-tisíc eur (z inzerátu nie je jasné, či ide len o plochu na bývanie alebo je v tom započítaná prípadne aj terasa, respektíve garážové státie).
Vo vežiaku zadunelo, keď mal Sarkisjan namierené na parkovisko. Bolo to pred 10. hodinou. Ak je opodstatnená verzia vyšetrovateľov, že nálož niekto priniesol v pondelok ráno, objavili sa už prvé svedectvá z toho času o možnom páchateľov atentátu? Zatiaľ jedno, o ktorom informoval kanál Mash na sociálnej sieti Telegram: „Jedna obyvateľka domu videla neznámu ženu na prízemí, keď vychádzala von okolo 9.20. Keď si nájomníčku všimla, spanikárila a odvrátila svoju tvár.“ Svedkyňa povedala, že podozrivá bola veľmi mladá žena s dlhými vlasmi a mala na sebe oblečený kabát čiernej farby.
Vyšetrovatelia možno už majú jasno v hlave, kto priniesol nálož. V celom areáli funguje bezpečnostný kamerový systém a samozrejme, že pokrýva aj priestor haly na prízemí. Viaceré ruské médiá predpokladajú, že človek, ktorý tam umiestnil výbušninu, zároveň namontoval miniatúrnu videokameru. Tá by upozornila na to, že Sarkisjan sa objavil na prízemí a tak by už len stačilo odpáliť nálož na diaľku.
Výbuch zabil dvoch ľudí: spolu s Arménom zomrel jeho ochrankár. „Sarkisjanovi poskytli prvú pomoc obyvatelia vežiaku, ktorí sa snažili zastaviť mu krvácanie,“ podotkol server Izvestia. Utrpel však zranenia nezlučiteľné so životom. Explózia mu zasiahla hlavu i srdce a odtrhla mu časť ľavej nohy. Zomrel tri hodiny po prevoze do nemocnice.
Komsomolská pravda napísala, že areál Šarlátových plachiet je dôkladne strážený. Esbéeskári púšťajú iba autá tamojších obyvateľov, respektíve by sa doň nemal dostať nikto bez súhlasu nájomníkov. Zjavne sa však nedá hovoriť o prísnom režime stráženia, pretože do obytnej zóny sa bez problémov dostávajú kuriéri, ktorí roznášajú objednanú stravu a iný tovar. Médiá usudzujú, že páchateľ (či už muž alebo žena) prekĺzol ako kuriér na motocykli alebo na elektrokolobežke.
Otázne je však, ako sa potom dostal dovnútra vežiaku so zamykacími dverami. Vyšetrovatelia nateraz hovoria o trestnom čine vraždy, ale pripúšťajú, že klasifikáciu zmenia na teroristický útok.
Sarkisjan zrejme býval v Šarlátových plachtách zhruba šesť mesiacov, čo vyplynulo z tvrdenia jedného nájomníka, ktorý ho stretával v areáli. „Vždy chodil s ochrankármi, títo muži stále nosievali nejaké kufríky,“ povedal pre Komsomolskú pravdu. „V hale na prízemí sú dve kreslá, hovorí sa, že niekto tam za jedno z nich mohol ukryť nálož,“ dodal nájomník.
Esbéeskári si zapisujú každého, kto autom prichádza do areálu (nájomníci vopred informujú strážnikov o očakávanej návšteve). Komsomolská pravda však upozornila, že kuriérov púšťajú bez kontroly.
A aká bola minulosť Sarkisjana? Keď odišiel z rodného Arménska, zamieril do Horlivky, čo je ukrajinské mesto, ktoré sa nachádza v Doneckej oblasti. Zjavne tam rozbehol úspešný biznis, patrila mu napríklad reštaurácia, podnikal vo viacerých oblastiach. V Horlivke sa o ňom hovorilo, že je miestna sivá eminencia: kamarátil sa s jedným poslancom, ktorý dobre vychádzal s vtedajším prezidentom Viktorom Janukovyčom.
Na Ukrajine v roku 2014 po páde Janukovyča vyhlásili medzinárodné pátranie po Sarkisjanovi. „Bol známy tým, že na Majdan v Kyjeve posielal tituškov,“ pripomenula agentúra UNIAN. Tituškovia bola prezývka platených provokatérov, ktorí mali za úlohu počas demonštrácií proti Janukovyčovmu režimu vyvolávať násilnosti, aby polícia získala zámienku tvrdo zasiahnuť. (Prezývku odvodili od majstra bojových umení Vadyma Titušku, ktorý v máji 2013 so skupinou stúpencov Janukovyča brutálne napadol dvoch novinárov).
V septembri 2022, čo bolo niekoľko mesiacov od začiatku invázie Rusov na Ukrajinu, Sarkisjan zakladal bojový oddiel, ktorý sa začlenil do zložiek ruskej armády. Dal mu názov ArBat. Nemalo by ísť o narážku na známu veľkú ulicu v Moskve, ale o spojenie prvých písmen z týchto dvoch slov: arménsky a batalión (v slovenčine zastaraný výraz), čiže prápor. Agentúra UNIAN tvrdí, že ruské velenie presunulo ArBat do Kurskej oblasti, keď do nej vlani v lete vtrhli ukrajinskí vojaci, ktorí doteraz ovládajú časť tohto ruského územia./agentury/
X X X
THERMO|SOLAR dodávať aj tepelné čerpadlá
Novinka na Aquatherme v Nitre – tepelné čerpadlo AirfloW-M
THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., sa na výstave Aquatherm Nitra, v dňoch od 4.2. do 7.2. 2025, predstaví so svojou novinkou – vzduchovým tepelným čerpadlom AirfloW-M. V priebehu januára 2025 už prebehla registrácia tepelných čerpadiel AirfloW-M do zoznamu oprávnených zariadení pre podporný program Zelená domácnostiam, takže zákazníci už môžu na inštaláciu týchto zariadení získať aj zaujímavú finančnú podporu. Informoval o tom Tomáš Jančařík, vedúci obchodného úseku THERMO|SOLARU.
,,V priebehu tohto roku sa budeme snažiť častejšie informovať o tepelných čerpadlách typu Airflow-M, pretože ide o úplnú novinku na trhu a to nie len na Slovensku ale aj v Európe. Sú to špičkové vysoko-efektívne zariadenia zostavené z kvalitných komponentov od renomovaných výrobcov v odbore chladiacej a vykurovacej techniky. Prvé tepelné čerpadlo typu Airflow-M budú môcť záujemci vidieť na výstave Aquatherm v Nitre. Bude to jednotka s tepelným výkonom 2-9kW, o ktorej si myslíme, že bude pre slovenský trh zaujímavým artiklom. Radi preto privítame záujemcov na našom stánku, kde sa budú môcť porozprávať s odborníkmi nie len o tepelných čerpadlách ale aj o ostatných produktoch THERMO|SOLARU, hlavne slnečných kolektoroch a kotloch Hargassner,“ pozýva T.Jančařík.
Veľtrh Aquatherm
Veľtrh Aquatherm bude v Nitre, v dňoch 4. až 7. februára 2025 a je najväčším odborným veľtrhom technického zariadenia budov na Slovensku. Na tomto veľtrhu budú vystavovať aj spoločnosti zamerané na obnoviteľné zdroje energie, vrátane slnečných kolektorov. THERMO|SOLAR Žiar, najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov, bude na veľtrhu vystavovať svoje produkty, vrátane horizontálnych a vertikálnych kolektorov, ako aj ďalších výrobkov súvisiacich so solárnymi systémami.
Unikátne monoblokové zariadenia –kúria aj chladia
Vzduchové tepelné čerpadlá AirfloW-M, majú reguláciu kompatibilnú s kotlami Hargassner. Ide o vzduchové tepelné čerpadlá, s výkonom od 2 až do 20kW, odstupňované do ôsmich výkonovo modulovaných jednotiek, z ktorých si zákazník vyberie podľa svojich potrieb pre konkrétny objekt, ktorý chce vykurovať. Ide o monoblokové zariadenia, ktoré v štandarde majú výstupnú teplotu až +65°C a okrem vykurovania je s nimi možné aj chladiť, taktiež v štandarde.
Výhody montáže
Tepelné čerpadlá AirfloW-M sú monoblokové zariadenia čo v tomto prípade znamená, že kompletný chladiaci okruh je umiestnený v exteriérovej jednotke. Výhodou monobloku je v tom, že inštalatér nepotrebuje mať chladiarenské vzdelanie ako je to pri tepelných čerpadlách deleného „SPLIT“ systému. Môže ho teda inštalovať každý, kto má skúsenosti s montážou kotlov alebo iných vykurovacích zariadení a systémov.
Vykurovanie aj diaľkovo
K externému tepelnému čerpadlu sú dostupné rôzne vnútorné riadiace jednotky a hydro-bloky podľa požiadaviek zákazníka. Zákazník si môže zvoliť buď jednoduchú riadiacu jednotku typu BASIC alebo komplexnejšie riadiace hydro-bloky typu STYLE alebo COMFORT, ktoré majú v sebe predmontované ďalšie nevyhnutné aj doplnkové komponenty k vykurovaciemu systému. Vnútorné jednotky sú dizajnovo aj užívateľsky príjemné a majú ovládanie na diaľku prostredníctvom mobilnej aplikácie cez Android, iOS alebo cez webový portál./ku/
X X X
V strednej Európe nemá Rooseveltka konkurenciu. Má najviac „robotov“, ktorými naraz operuje vo viacerých sálach
Nový prístroj za milióny eur je pre špičkové pracovisko robotickej chirurgie banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice obrovským prínosom. Nie je prvý a veria, že ani posledný, ktorý získali. Najčastejšie je využívaný pri liečbe nádorových ochorení. K pacientom je šetrnejší, oveľa rýchlejšie sa regenerujú. Vo „forme“ sú do dvoch týždňov, no domov odchádzajú už na tretí deň po zákroku.
Roboticky asistovanú operáciu môžu v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici sledovať aj na veľkej obrazovke v priamom prenose.
Vo svojej „stajni“ má banskobystrická nemocnica už tretí robotický systém da Vinci – stala sa tak prvým Centrom robotickej chirurgie v strednej Európe s takýmto počtom prístrojov. Benefity to neprináša len pacientom, ale aj odbornej obci.
Najnovší z „robotov“ vyskúšali v pondelok (3. februára), pričom v tamojšom centre prebiehali simultánne až tri roboticky asistované operácie v odbornostiach chirurgia, urológia a gynekológia. Moderné stroje teda nasadili v plnom počte, pričom celý proces bolo možné sledovať na veľkej obrazovke.
Priamo z operačnej sály prišiel medzi novinárov prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky Rooseveltovej nemocnice Karol Dókuš. Zákrok pacientky podľa neho prebiehal hladko, pričom si pochvaľoval nového pomocníka.
„Je to nástroj, ktorý v našom odbore používame pri celom spektre ochorení. Samozrejme, dominujú onkologické, ale vypichol by som aj hlbokú infiltrujúcu endometriózu, pri ktorej nám pomáha zvládať ťažké stavy,“ reagoval Dókuš. „Je to minimálne invazívny prístup s rýchlejšou rekonvalescenciou a menšou bolestivosťou. Môžem to len vrelo odporúčať,“ dodal.
Zameraní na excelentnosť
Vedúci tamojšieho centra Vladimír Baláž uviedol, že najnovší systém da Vinci má duálnu konzolu, čím je oveľa univerzálnejší a flexibilnejší. Ramená robota a nástroje, ktoré sú na nich umiestnené, umožňujú operatérovi ešte väčší rozsah pohybu a tým operácie vo všetkých kvadrantoch brušnej dutiny bez potreby ich prestavenia. Zároveň systém spolupracuje s operačným stolom, ktorý sa prispôsobí potrebnej polohe. Vďaka novinke plánujú rozšírenie spektra operácií o hrudníkovú, bariatrickú a hepato-pankreaticko-biliárnu chirurgiu.
„S tromi systémami sme schopní vykonávať operácie naraz na troch operačných sálach v rôznych odbornostiach. To znamená lepšiu dostupnosť šetrnej chirurgickej liečby a rozšírenie spektra vykonávaných zákrokov,“ povedal Baláž. „Naše centrum je zamerané na excelentronsť. Pre nás je výsledok liečby pacienta a jeho bezpečnosť na prvom mieste,“ hovorí.
„Ďalšími piliermi sú vzdelávanie, veda, výskum a publikovanie našich výsledkov na odborných fórach. Sústavne sledujeme ekonomické výsledky a efektivitu využívania systémov,“ podčiarkol pripomínajúc, že ich výsledky sú porovnateľné s najlepšími pracoviskami v Európe.
„Hneď sme začali ako multidisciplinárne centrum. Operovali sme najmä urológiu – celosvetovo vlastne začal fungovať robotický systém pre zle dostupné karcinómy prostaty,“ vysvetlil Baláž. „Ďalšie zákroky zahŕňajú chirurgiu, gynekológiu, nádory hlavy a krku. Ideme rozširovať a dúfam, že už budúci mesiac budeme mať prvé výkony na hepato-pankreaticko-biliárnej chirurgii,“ poznamenal.
Je rád, že pacientom môžu aj v ťažkých časoch prinášať dobré správy. „Keď sa im zistí nádor v malom rozsahu, odstráni sa, ak sa dá, čo najšetrnejším výkonom,“ podotkol. Rehabilitácia je tak vďaka tomu výrazne kratšia ako v minulosti. Pacienti sú po zákroku schopní do dvoch týždňov plne pracovať. V nemocnici sa pritom zdržia len tri dni. „Pri inak platenom a organizovanom zdravotníctve to v zásade vieme robiť ako jednodňovú chirurgiu. Číže pacient príde, odoperujeme ho a môže ísť domov,“ konštatoval Baláž.
„Nechcem byť hrubý, ale boli časy, keď sme do pacienta strčili obidve ruky, operovali sme hmatom a niečo vytiahli ako nejakí kaukliari na Filipínach. Tu všetko vidíme v 3D rozlíšení, s vysokou presnosťou. Nepoškodzuje to tkanivá okolo, čo je veľmi dôležité,“ uzavrel.
Školia aj cudzincov
Ako všetko v medicíne, aj da Vinci je drahá záležitosť. Vo svete je stanovený limit na 250 operácií ročne, aby sa vyvážili náklady v rámci odpisov. V Banskej Bystrici už teraz robia, pri každom systéme, 400 operácií ročne. Ekonomická efektivita je podľa vedenia zaručená.
Najnovší „prírastok“ stál Rooseveltku, v rámci celého verejného obstarávania, 5 miliónov eur. Z toho samotný prístroj je v hodnote zhruba 2 milióny eur. Zvyšok tvorí rámcová zmluva na päť rokov výkonu – to znamená, že už objednávajú všetky inštrumenty, ktoré k tomu potrebujú.
„V celkovej hodnote tej zákazky zohráva významnú rolu aj servis vrátane inštrumentov. V zásade sa používajú tri ramená, no podľa toho, o aký výkon ide, ich môžeme používať aj menej. Z ekonomického hľadiska je to potom trochu efektívnejšie,“ objasnila riaditeľka nemocnice Miriam Lapuníková. „Pre nás je kľúčová najmä dĺžka hospitalizácie, čiže v danom čase vieme vybaviť viac pacientov, čo zvyšuje obrátkovosť,“ povedala.
Roboticky asistovanú operáciu môžu v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici sledovať aj na veľkej obrazovke v priamom prenose.
Rooseveltka sa môže pochváliť aj akreditáciou ako proktoringové a observačné centrum pre robotickú chirurgiu v Európe. Má sa stať tiež referenčným národným centrom pre to, aby vzdelávali novú generáciu robotických chirurgov. Doktor Jozef Babeľa už vyškolil desiatky takýchto odborníkov v Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Česku aj Slovensku. K pacientovi sa tak dostali perfektne vytrénovaní.
„Školenci tu sledujú našu prácu a my to komentujeme,“ priblížil Babeľ. „Snažíme sa im vysvetliť základné kroky s inštrumentáriom. Druhá fáza je, že my vycestujeme na ich domovské pracovisko, kde dohliadame na prácu začínajúceho robotického chirurga. Zasahujeme v prípade, ak vidíme, že je v nejakej slepej uličke, alebo by mohol niečo urobiť lepšie,“ zhodnotil. Cieľom je teda odovzdať nováčikom určitý návod či odovzdať im nejaké tipy a triky, ako majú postupovať.
V minulosti takýto program neexistoval. „To, čo sme my museli zvládnuť za tri roky, oni to majú za tri týždne,“ podotkol Babeľ. „Na Slovensku sa takéto školenia nikde inde ako v Banskej Bystrici nerobia,“ doplnil.
Riaditeľka objasnila, že ich Centrum robotickej chirurgie vzniklo v roku 2011. Potvrdila, že základom bola v tejto sfére urológia, no postupne pribúdala brušná chirurgia a gynekológia. „Predovšetkým pri liečbe nádorových ochorení. Ako posledná pribudla chirurgia hlavy a krku, najmä pre nádory koreňa jazyka,“ priblížila Lapuníková./agentury/