Ukrajincov viac zapojiť na slovenskom trhu práce. Premiér tiež avizoval, že na výjazdovom rokovaní vlády v Košiciach plánujú rokovať o urýchlení zapojenia cudzincov v slovenskom priemysle. Vidí priestor na diskusiu o tom, ako pomôcť odídencom z Ukrajiny aj tým, že ich budeme efektívnejšie zapájať na slovenskom trhu práce.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) trvá na tom, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Zdôraznil takisto, že vstup ruských vojsk na Ukrajinu bol porušením medzinárodného práva. Apeloval na mier, naďalej odmieta aj vojenskú pomoc Ukrajine. Uviedol to v sobotu v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

„Je naivné sa domnievať, že jadrovú veľmoc, ako je Ruská federácia, môže niekto poraziť v konvenčnej vojne,“ podotkol premiér. Skonštatoval, že na Ukrajine boje zamrzli. Tvrdí tiež, že kým sa Slovania zabíjajú, západ sa prizerá. Podotkol, že Európska únia by sa mala prestať pozerať na USA a začať apelovať na hľadanie riešenia. Chce, aby sa hľadala dohoda tak, aby sa na jednej strane rešpektovali požiadavky Ukrajiny a na druhej by sa dali bezpečnostné záruky Rusku.

„Tlačme obidve bojujúce strany – aj Ukrajinu, aj Rusko – do prímeria,“ uviedol s tým, že konflikt nemôže viac eskalovať. V tejto súvislosti zdôraznil svoj nesúhlas so vstupom Ukrajiny do NATO.

Avizoval tiež, že na výjazdovom rokovaní vlády v Košiciach plánujú rokovať o urýchlení zapojenia cudzincov v slovenskom priemysle. Premiér podľa vlastných slov pozval na Slovensko aj ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa. Chce s ním a ukrajinskou vládou rokovať o civilnej spolupráci, napríklad pri železničnej doprave a obnove hraničného priechodu Vyšné Nemecké. Rovnako tu vidí priestor na diskusiu o tom, ako pomôcť odídencom z Ukrajiny aj tým, že ich budeme efektívnejšie zapájať na slovenskom trhu práce.

X X X

Demokratické riešenie zmeny vedenia SIS

Premiér tiež deklaroval, že zmenu vedenia Slovenskej informačnej služby (SIS) vyrieši zákonne a demokraticky. Postup viac nešpecifikoval. Zopakoval, že do desiatich dní bude mať tajná služba nové vedenie na základe výsledkov parlamentných volieb. Urobil tak v sobotu v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

„Môžem garantovať, že SIS bude mať do desiatich dní vedenie, ktoré bude zodpovedať výsledkom parlamentných volieb. To je základ, to je celé. A bude to podľa zákona, demokratické, všetko, ako má byť,“ vyhlásil premiér. Plánovaný postup vlády nešpecifikoval. Podčiarkol, že SIS je tajná služba.

Opätovne kritizoval postoj prezidentky, ktorá už informovala o úvahách, že menovanie nového riaditeľa nechá na svojho nástupcu. Pripomenul, že v uplynulých rokoch čelili dvaja riaditelia SIS obvineniam a aktuálne tajná služba nemá riadne vedenie, len povereného námestníka. Trvá na tom, že nová vláda má právo navrhnúť vedenie SIS a mal by to byť niekto blízky kabinetu. Preto nominovali súčasného štátneho tajomníka rezortu spravodlivosti Pavla Gašpara. Podotkol tiež, že ich nominant nečelí žiadnej obžalobe či obvineniu.

X X X

Vojna podľa neho začala v roku 2014 vyčíňaním „ukrajinských neonacistov”. Vojenská invázia Ruskej federácie na Ukrajinu podľa slov predsedu vlády má svoju podstatu aj v „zavádzaní Ruska, že NATO sa nebude rozširovať ďalej na východ”.

Možné členstvo Ukrajiny v NATO označil za dobrý základ „akurát tak pre začatie tretej svetovej vojny”. Zároveň však uviedol, že vojenská invázia na Ukrajinu je porušením medzinárodného práva. (Aktuality.sk)

X X X

Šťastie sa od ukrajinskej armády odvrátilo, čelí ruskej prevahe v počte vojakov i zbraní

 Dva roky od začiatku otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu ide Kyjevu o všetko. Po sérii víťazstiev v prvom roku vojny sa šťastie od ukrajinskej armády odvrátilo, je v zákopoch a čelí ruskej prevahe v počte vojakov a zbraní.

 „Situácia je taká, že ani jedna strana nevyhrala. Ani jedna strana neprehrala. Ani jedna strana sa ani zďaleka nevzdáva. A obe strany do veľkej miery vyčerpali ľudskú silu a techniku, ktorú mali na začiatku vojny,“ povedal britský generál Richard Barrons z neziskovej organizácie Atlantic Council.

 Ukrajina zažila neúspechy po tom, ako dlho očakávaná letná protiofenzíva nepriniesla nijaké prielomy. Kyjev sa od jesene sústreďuje na obranu. Svetlým bodom pre Ukrajinu je to, že sa osvedčila v Čiernom mori, kde použila zbrane s dlhým doletom na údery na vojenské zariadenia na Kryme a námorné drony na potopenie ruských vojnových lodí. Ukrajina podľa Atlantickej rady znefunkčnila tretinu ruskej Čiernomorskej flotily.

 Bez ďalších vojakov však budú ukrajinské obranné línie preťažené a zraniteľnejšie, najmä ak Moskva začne intenzívne útoky pozdĺž frontovej línie dlhej tisíc kilometrov. Ukrajinské vojenské velenie tvrdí, že pre ďalšiu fázu vojny potrebuje 450-tisíc až pol milióna ďalších vojakov. Okrem toho, ak bude pretrvávať nedostatok munície, ohrozí to schopnosť Ukrajiny udržať si územie.

Rusko mobilizuje svoj obranný priemysel a čoskoro môže byť schopné používať 5-tisíc delostreleckých nábojov denne, uviedol Richard Barrons z Atlantic Council. Európska únia pritom nesplnila svoj sľub dodať Kyjevu do začiatku roka 2024 milión kusov munície a dodala ich len niekoľko stoviek tisíc./agentury/

X X x

Poľský prezident Duda: Z vojny na Ukrajine vyplýva, že žijeme v nebezpečnej dobe. Poľsko musí posilniť armádu

Duda pripomenul, že Poliaci od začiatku pomáhajú Ukrajine v boji proti Rusku. Z vojny na Ukrajine jasne vyplýva, že Poľsko musí posilniť svoju armádu. Uviedol to v sobotu poľský prezident Andrzej Duda. TASR správu prevzala z agentúry PAP.

„Opäť žijeme v nebezpečnej dobe,“ uviedol Duda vo videu zverejnenom na sociálnej sieti pri príležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Ruská agresia proti nezávislej Ukrajine podľa jeho slov prináša smrť, bolesť a utrpenie. Pripomenul, že Poľsko od začiatku pomáha Ukrajine v jej hrdinskom boji proti Rusku a takisto si vytvára závery z tejto vojny.

„Dnes si nemôžeme dovoliť byť nečinní a preto, tu a teraz, posilňujeme a budeme pokračovať v posilňovaní našej armády,“ uviedol Duda. „Povinnosťou politikov je starať sa o dôležité záležitosti ako obrana našich hraníc, posilňovanie našej armády a posilňovanie našich spojenectiev,“ dodal.

ADVERTISING

Poľský premiér Donald Tusk v sobotu na sociálnej sieti X ocenil statočnosť Ukrajincov a kritizoval tých, ktorí sú k vojne ľahostajní. „Dva roky ukrajinského hrdinstva. Dva roky ruského barbarstva. Dva roky hanby tých, ktorí zostávajú ľahostajní,“ uviedol, aktuality.sk

X X X

V piatok našli vo verejnom dome vo Viedni tri zabité ženy

V samostatnom prípade viedenská polícia v byte na Erdbergstrasse v piatok našla ďalšie dve mŕtve ženy — 51-ročnú matku a jej 13-ročnú dcéru.

Rakúska polícia našla v piatok večer vo viedenskom nevestinci tri mŕtve ženy so zjavnými ranami nožom na tele a krátko nato zatkla muža podozrivého z útoku. Verejný dom sa nachádza v 20. viedenskom obvode Brigittenau, ktorý je jedným z najchudobnejších v meste. TASR informuje podľa agentúr APA a AFP.

Políciu na miesto útoku privolal svedok, pričom krvavá stopa viedla von z podniku. Telá boli na viacerých miestach v podniku a ženy boli už mŕtve. „Je to prebiehajúca operácia, takže momentálne neposkytneme žiadne ďalšie informácie,“ uviedol v sobotu policajný hovorca Philipp Hasslinger.

Podozrivý útočník má 27 rokov a pri zadržaní neďaleko podniku mal pri sebe stále nôž, ktorý bol pravdepodobne vražednou zbraňou. Podozrivého vypočúva polícia a pričom motív vraždy nie je známy.

Dve ďalšie mŕtve

V samostatnom prípade viedenská polícia v byte na Erdbergstrasse v piatok našla mŕtvu 51-ročnú matku a jej 13-ročnú dcéru. Privolala ju pani, ktorá sa nedokázala spojiť s dcérou ani vnučkou. Privolaný lekár konštatoval, že pravdepodobnou príčinou ich smrti bolo udusenie pri použití „tupej sily“. Hlavným podozrivým je otec dievčaťa.

Rakúska asociácia autonómnych útulkov pre ženy eviduje za minulý rok 26 vrážd žien spojených s rodovo podmieneným násilím. V krajine to rozprúdilo diskusiu o pomoci obetiam a ochrane pred útočníkmi, ktorými sú partneri alebo bývalí partneri.

Rakúska vláda sa zaviazala obmedziť podobné situácie na minimum a prijať niekoľko opatrení vrátane lepšieho financovania organizácií, ktoré pomáhajú obetiam domáceho násilia. Mimovládne organizácie ju však kritizujú, že tieto kroky sú nedostatečné, aktuality.sk

X X X

Bestseller Fico: Keď ešte Fico kázal o dobrých mravoch a hádal sa s Gašparovičom i Mečiarom

Prvýkrát sa politik Fico výraznejšie zviditeľnil počas ustanovujúcej schôdze parlamentu v noci z 3. na 4. novembra 1994, ktorá dostala označenie noc dlhých nožov. Vladimír Mečiar spolu s SNS a ZRS vtedy začali s likvidáciou demokracie.

Bestseller Fico – Posadnutý mocou môžete čítať aj online. Každý víkend exkluzívne na Aktuality.sk. Kúpou knihy v tlačenej forme alebo ako audioknihy podporíte nezávislú žurnalistiku. Zdroje použité v tejto kapitole sú uvedené na konci textu.

JEDINÝ Z OPOZÍCIE

Fico vo voľbách kandidoval z piateho miesta na východoslovenskej kandidátke Spoločnej voľby, ktorú viedol predseda SDĽ Peter Weiss. A hviezda mladého právnika začala po neúspešných voľbách 1994 v SDĽ stúpať. On mal byť ten, kto ľavičiarov potiahne.

„Po voľbách mi volal Peter Weiss, že odkiaľ som vedel, ako dopadnú voľby,“ spomína Roman Šipoš, ktorý veľmi presne trafil slabý volebný výsledok.

„Povedal som mu, že proti nemu nič nemám, že urobil po roku 1989 pre SDĽ veľmi veľa, že si ho vážim, ale že by mal položiť funkciu. Na nasledujúcich výkonných výboroch sa ma pýtal: ,Máš niekoho, kto to bude po mne robiť?‘ Odpovedal som: ,Mám, Roberta Fica.‘ Bol mladý, ambiciózny, politike rozumel. Keď sa písali stanoviská výkonného výboru pre médiá, bol to Robert Fico, kto ich zväčša tvoril,“ približuje situáciu v strane Šipoš.

Weiss podľa neho zo začiatku nechcel skončiť vo funkcii, ale na jednom z výkonných výborov už na neho tlačili aj ďalší starší členovia SDĽ z východu či členovia robotníckej platformy.

Weiss sa znova opýtal Šipoša, kto by ho mal nahradiť na čele strany. A ten bez zaváhania zopakoval – Fico.

Začali sa diať veci.

„O Robovi sa malo potom rokovať na predsedníctve, ktoré rozhodlo, že ideme robiť na tom, aby bol Fico predsedom SDĽ. Bola to dovtedy moja najväčšia politická výzva. Regionálne štruktúry ma poznali a mal som s nimi naozaj dobrý vzťah, čo je pre takúto vec veľmi dôležité. Bol som rozhodnutý prejsť celé Slovensko a presviedčať ľudí, že Fico je najlepší kandidát. Chodil so mnou často aj Peter Weiss, čo bolo tiež veľmi dôležité,“ opisuje dianie vo vnútri SDĽ Roman Šipoš. „Zo začiatku regionálni predstavitelia nechceli zmenu vo vedení. Až keď ju začal podporovať aj Peter Weiss, tak tomu uverili.“

Prvýkrát sa Fico výraznejšie zviditeľnil počas ustanovujúcej schôdze nového parlamentu v noci z 3. na 4. novembra 1994, ktorá dostala označenie noc dlhých nožov.

Mečiar spoločne s SNS a ZRS začali s likvidáciou demokracie. Ukázali, že nebudú rešpektovať výsledky volieb a od nich odvodenú zásadu pomerného zastúpenia strán vo výboroch Národnej rady. Za predsedu parlamentu, jeho podpredsedov a predsedov parlamentných výborov zvolili len ľudí z koaličných strán.

Krádež štátu pokračovala – odvolali Radu Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, členov Prezídia Fondu národného majetku, vymenovali nových členov parlamentného výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby.

Podpis koaličnej dohody 11. decembra 1994. Zľava: Pavol Delinga, Vladimír Mečiar, Ján Ľupták, Ján Slota.

Na dôvažok sa Mečiar pomstil aj prezidentovi Michalovi Kováčovi, keď si koaliční poslanci schválili zriadenie vyšetrovacej komisie, ktorá mala objasniť príčiny „krízy ústavného zriadenia“ v marci 1994, teda udalostí, ktoré viedli k pádu Mečiarovej vlády.

V rokovacej sále Národnej rady bolo počas noci dlhých nožov len 83 poslancov valcujúcej koalície a po celý čas len jeden poslanec opozície, ktorý sa často zapájal do diskusie.

Bol to Robert Fico. „Zostal som tam ako jediný opozičný politik, aby som protestne hlasoval proti všetkým tým zmenám, ktoré silou pretláčala vtedajšia vláda,“ spomínal po rokoch.

V jednom zo svojich vystúpení počas nočného rokovacieho maratónu povedal: „Neberte moju účasť na rokovaní ako nejakú provokáciu, keďže som tu jediný zástupca z ostatných politických strán, ktorí odišli z rokovania Národnej rady – prepáčte, sme tu traja, a účelom môjho vystúpenia nie je ani rušiť hladký priebeh tohto rokovania, ale ako právnik nemôžem nevystúpiť.“

A nasledovali Ficove argumenty, ktoré triafali do čierneho. Dokazovali, že poslanci koalície prichádzali s návrhmi, ktoré boli v rozpore s právnymi predpismi aj s Ústavou Slovenskej republiky. „Preto som považoval za dôležité zostať tu s vami a upozorniť na tieto nedostatky. Chcem vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky tento návrh zákona neprijala,“ povedal vládnym poslancom Fico.

Navrhoval im, aby na hlasovanie o odvolávaní vedenia NKÚ či generálneho prokurátora pozvali tých, ktorých sa to týkalo.

To už nevydržal Mečiar a zobral si slovo: „Chcel by som uistiť pána poslanca Fica, že som urobil všetko, čo som v noci urobiť mohol, aby som na rôznych miestach pána generálneho prokurátora hľadal a poprosil ho, aby bol taký láskavý a na toto rokovanie prišiel. Napriek tomuto úsiliu bol som neúspešný.“

Nasledovala obhajoba zámerov odvolať generálneho prokurátora a ďalších, ktoré boli podľa Mečiara „vecne predložené a nie sú nové“.

Fico dokonca pri jednom z bodov školil poslancov valcujúcej koalície HZDS, SNS a ZRS o dobrých mravoch: „Povedzme si niečo o dobrých mravoch, čo sú to dobré mravy. Dobré mravy, pán poslanec, myslím si, že je dôležité vysvetliť, čo sú to dobré mravy, pretože je to právny pojem, ktorý treba priblížiť. Dobré mravy je niečo etické, je niečo morálne, čo nie je právne záväzné, a porušenie dobrých mravov nemá za následok žiadnu právnu sankciu.“

V jednom momente sa dostal aj do sporu s predsedom Národnej rady Ivanom Gašparovičom, ktorý schôdzu riadil, aktuality.sk

X X X

Rabín vyzýva Židov, aby sa z Británie odsťahovali. Tvrdí, že ich zlaté časy tam sa pominuli

 Britské ostrovy zasiahla vlna antisemitizmu. Palestínske zabíjanie civilistov v Izraeli našlo nebezpečný ohlas v Spojenom kráľovstve. Rabín pôsobiaci v Izraeli dokonca apeloval na Židov, ktorí žijú v Británii, aby emigrovali. Fakt je, že mnohí z nich sa tam prestávajú cítiť bezpečne.

Nezisková organizácia Ochrana našej židovskej komunity (CST) zverejnila správu za minulý rok, z ktorej vyplýva, že zaznamenala vyše 4 100 prípadov antisemitizmu. „Je to nárast o 147 percent v porovnaní s rokom 2022,“ informovala CST na svojej webovej stránke.

Organizácia upozornila, že nenávisť sa výrazne rozšírila po 7. októbri 2023, keď palestínski teroristi zmasakrovali stovky bezbranných Izraelčanov: „Z celkového počtu 4 103 prípadov sa 2 699 udialo od siedmeho októbra.“

Odkedy CST robí monitoring, ešte v žiadnom roku neregistrovala viac ako štyritisíc skutkov antisemitizmu. Za zmienku tiež stojí, že prudký nárast nastal po krvavých útokoch militantov z Hamasu, nie až po izraelskej vojenskej odplate v Pásme Gazy.

Ako konkrétne vyzerá antisemitizmus v Británii? CST napríklad zverejnila fotografiu budovy, na ktorú niekto nastriekal nápis Židia sú spodina Zeme, a uviedla prípad, keď sa Židia ocitnú priamo ohrození. Židovsky vyzerajúceho muža, ktorý išiel peši domov zo synagógy, si všimla skupinka propalestínskych demonštrantov a tí začali naňho pokrikovať. „Pôjdeme znásilniť tvoju matku, ty špinavý Žid!“ Potom sa mu vyhrážali, že ho zbijú, ak ho stretnú na jednej stanici metra, kam mali po demonštrácii asi namierené.

Čo sa týka počtu násilných protižidovských incidentov, tých CST zaznamenala v minulom roku 266. Dochádza napríklad aj k vyhrážaniu sa bombovým útokom na obchody, ktoré vlastnia Židia. Dávať najavo na verejnosti, že človek vyznáva judaizmus, môže byť riskantné. Rasistom prekáža aj to, keď má niekto na hlave jarmulku, čo je tradičná pokrývka Židov, ktorou vyjadrujú úctu k Bohu.

Jonathan Liebermann, žijúci v Izraeli od roku 2013, je šokovaný z najnovšieho vývoja až tak, že v denníku Jerusalem Post zverejnil text s názvom Všetci Židia by mali odísť z Británie. Rodák z Manchestru upozornil, že súčasnosť je neporovnateľná s pokojnou atmosférou spred pár desaťročí. Pripomenul, že Židia, ktorí sa narodili po skončení druhej svetovej vojny počas populačnej explózie, poznali Britské ostrovy ako časť sveta, kde sa zdal byť antisemitizmus minulosťou. „Boli to zlaté časy britského židovstva,“ zdôraznil s tým, že Židia sa vtedy zabávali s Nežidmi.

Liebermann je presvedčený, že čo bolo príjemné, sa pominulo, a nahradila to nenávisť. Náladu Židov plnú obáv dokumentoval nedávnymi slovami člena hornej komory britského parlamentu Davida Wolfsona: „Povedal, že sa viac bojí o bezpečnosť svojej dcéry v londýnskom metre, keď má na sebe Dávidovu hviezdu, ako o svojho syna, ktorý si teraz oblieka uniformu izraelskej armády na bojisku.“

Rabín sarkasticky naznačil, že Británii nevychádza budovanie „osvietenej multikultúrnej spoločnosti“, čoho dôkazom je napríklad to, že policajti strážia školy a synagógy. „Toto nie je Británia, v ktorej som vyrastal, nie je to krajina, kde chcem, aby vyrastali moji vnuci,“ podčiarkol Liebermann. Dodal, že Židia, ktorí tam bývajú, by si mali uvedomiť, že nadišiel čas odchodu: „Zatvorte za sebou dvere,“ uzavrel svoj pesimistický text.

Nie je pohľad rabína prehnaný? Odpoveď by sa dala hľadať v prieskume verejnej mienky a jeho výsledky výrazne kopírujú obavy Liebermanna. Britské združenie Kampaň proti antisemitizmu urobilo vlani v novembri rozsiahlu anketu, o zisteniach informovalo v decembri. Pýtalo sa na názory 3 744 respondentov. Viac ako tretina z nich sa neprikláňa k tomu, že po 7. októbri 2023 vyjdú na ulicu so symbolom Dávidovej hviezdy alebo s jarmulkou a takmer polovica opýtaných uvažuje o odchode z Británie./agentury/

X X X

Západ so sankciami pritvrdzuje, ruská ekonomika sa však drží. Odkiaľ berie Kremeľ zdroje na vojnu?

 Vojna na Ukrajine trvá už dva roky. Z pôvodných vyhlásení o dobytí Ukrajiny za niekoľko dní sa stal symbol ruského sebaklamu o vlastnej armáde. Dobrou správou je, že Ukrajina stále dokáže Rusku vzdorovať, zlá správa je, že Rusko nehodlá vojnu ukončiť. Vojnový konflikt na Ukrajine je typický príklad situácie v ktorej stráca úplne každý, koho sa týka.

Samotná Ukrajina bojuje o svoje prežitie, Rusko likviduje svoju politickú a ekonomickú budúcnosť a agresivita Moskvy poškodzuje aj európsku ekonomiku. Dva roky vojny priniesli jednoducho obrovské škody.

Tento text sa bude venovať ekonomickým škodám, tie je totiž možné vyčísľovať. Vplyv vojny na Ukrajinu je z ekonomického pohľadu devastačný. Ukazuje to pohľad najmä na rok 2022. V ňom sa ekonomika krajiny prepadla o 29,1 percenta, pretože hospodárstvo v krajine sa sústreďuje prevažne na obranu. Bežné hospodárske vzťahy prestali fungovať a Ukrajina musí aj svoje ekonomické sily míňať v obrannej vojne, ktorá je vo svojej podstate neproduktívna. V roku 2023 ukrajinská ekonomika posilnila o dve percenta.

 Ukrajinské výdavky na obranu raketovo stúpali

Od roku 2010 do roku 2014 Ukrajina vo forme vojenských výdavkov míňala menej ako tri miliardy dolárov ročne. Táto suma sa po ruskej anexii Krymu začala zvyšovať. V roku 2021 tak vojenské výdavky Ukrajiny dosiahli sumu necelých šesť miliárd dolárov, teda zhruba 3,2 percenta HDP. V roku 2022 vojnové výdavky samozrejme v obrovskej miere stúpli až na 33 percent HDP.

Navyše, Ukrajina prichádza o utečencov, ktorí by za štandardných okolností pracovali a vytvárali ekonomické hodnoty v krajine.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, že mimo Ukrajinu bolo v polovici februára tohto roku zhruba 6,5 milióna utečencov. Celkovo ale svoje domovy od začiatku vojny opustilo viac ako štrnásť miliónov Ukrajincov.

 Rusko problémy čiastočne maskuje

Ruská ekonomika svoje problémy zakrýva tým, že sa preorientovala na potreby armády. Vojnové výdavky pomáhajú ekonomiku držať v pluse. V minulom roku ruská ekonomika posilnila o 3,6 percenta. K tomuto rastu ekonomike pomohli najmä vojnové výdavky, ktoré prekryli zaostávanie hospodárstva krajiny v ostatných oblastiach.

Výkon zbrojárskeho priemyslu a ďalších odvetví spojených s vojnou boli v roku 2023 o 35 percent vyššie ako v predchádzajúcom roku. V sledovanom období rástlo aj stavebníctvo, ktoré posilnilo o pätnásť percent.

Na druhej strane spektra je spracovanie dreva, letecká preprava a automobilový priemysel. Pokles automobilového priemyslu sa doťahuje k úrovni štyridsiatich percent.

Napriek tomu by ruská ekonomika mala posilniť aj v roku 2024. Medzinárodný menový fond odhaduje, že Rusko si pripíše 1,1 percent v reálnom vyjadrení.

 Rusko nad vodou držia rezervy, ktoré si vybudovalo v minulosti. Hodnota likvidnej časti ruského štátneho investičného fondu, známeho ako Fond národného bohatstva, klesla od začiatku vojny na Ukrajine o viac než polovicu, keď po uvalení sankcií západných štátov musela ruská vláda investovať obrovské peniaze do vykrývania rozpočtového deficitu a podpory štátnych firiem. K 1. februáru tohto roka dosiahla hodnota tohto fondu, ktorý slúži na horšie časy, 55 miliárd dolárov, teda 51,08 miliardy eur. To predstavuje 2,7 percenta HDP, ukázali údaje ruského ministerstva financií. K 1. februáru 2022, teda pred útokom Ruska na Ukrajinu, dosahovali 112,7 miliardy dolárov teda 6,6 percenta HDP. Práve tento fond pomáha Rusku financovať vojnu. Režim ruského prezidenta Vladimira Putina už generuje rozpočtové deficity, no tie zatiaľ dokáže zvládať. Rusko na vojnu peniaze teda stále má.

Kondícia ruských verejných financií závisí aj od toho ako sa Rusku darí predávať fosílne palivá. Európa sa snaží od ruských energetických zdrojov odstrihnúť, no Rusko začalo viac ropy predávať do Turecka, Číny a aj Indie. Situáciu Ruska komplikuje to, že má problém poistiť tankery s fosílnymi palivami v EÚ a v krajinách G7. Napríklad v januári 2024 boli v týchto krajinách poistené dve tretiny tankerov. V súčasnosti je to len 28 percent. Je to jeden z prejavov sankcií voči Rusku.

Ani Európa sa od ruských fosílnych palív nedokáže úplne odstrihnúť. Od začiatku vojny získalo Rusko predajom fosílnych palív celkovo viac ako 600 miliárd eur, z toho z EÚ získalo Rusko viac ako 187 miliárd eur.

Aké sú výdavky na vojnu?

V roku 2022 Ukrajina na vojnu vynaložila podľa Svetovej banky 44 miliárd dolárov. Rádovo podobné sumy Ukrajina minula aj v predchádzajúcom roku. Tieto čísla ale nezahŕňajú hodnotu medzinárodnej pomoci.

Pre porovnanie Rusko len v roku 2022 minulo vo 86 miliárd dolárov. V minulom roku mohli ruské výdavky stúpnuť dokonca na vyše 100 miliárd dolárov odhady Štokholmského medzinárodného inštitútu pre mierový výskum (SIPRI) hovoria, že v roku 2024 by to mohla byť až suma 140 miliárd dolárov. Krajina by tak na vojnové výdavky v roku 2024 mohla vynaložiť viac ako sedem percent HDP.

Vojnu cíti aj EÚ

Európa si postupom času, s potenciálom ďalšieho posilnenia kvôli očakávanému spusteniu plynovodu NordStream II, vybudovala silnú závislosť pri dovoze plynu – až takmer polovica pochádzala z Ruskej federácie,“ hovoria analytici Slovenskej sporiteľne. „Výpadok príjmov vyplývajúci z menšieho odberaného objemu síce bol do veľkej miery kompenzovaný nárastom cien, to sa však, ako sme mohli vidieť, stáva minulosťou,“ dodávajú.

Analytici upozorňujú, že aktuálne sú ceny na úrovniach spred začiatku vojnového konfliktu. Pomáha tomu teplá zima, dostatok plynu v zásobníkoch, ale aj oslabená ekonomická aktivita.

Vojnou na Ukrajine trpí aj zvyšok Európy. Analýza spoločnosti Allianz ukázala, že vojna na Ukrajine zrýchlila rast cien v eurozóne o päť percentuálnych bodov. Miera inflácia v eurozóne tak bola dvojnásobná v porovnaní so scenárom, v ktorom by vojna nebola. Spoločnosť Allianz zároveň predpokladá, že Európska centrálna banka (ECB) zvýšila svoje úrokové sadzby o dvesto bázických bodov výraznejšie v porovnaní so situáciou, keď by vojna nenastala.

Zároveň jednotlivé európske krajiny pomáhajú Ukrajine a to ich stojí peniaze. Ukrajine pomáhajú aj vojensky. Inštitút pre svetovú ekonomiku (IfW) prepočítal, že celková pomoc z EÚ na Ukrajinu vo forme vládnej pomoci dosiahla do 15. januára 2024 celkovo 144 miliárd eur. Pre porovnanie USA prispeli Ukrajine sumou necelých 68 miliárd eur. Samotné Slovensko len vo forme vojenskej pomoci poslalo na Ukrajinu zhruba 670 miliónov eur. Ide o muníciu, systémy Božena, systém S-300 a podobne./agentury/

X X X

Fico: Polícia by mala vyšetriť všetky varianty vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Uviedol to v sobotu v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy pri príležitosti nedávneho šiesteho výročia vraždy.

Polícia by mala vyšetriť aj ďalšie verzie týkajúce sa vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Uviedol to premiér Robert Fico (Smer-SD) v sobotu v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy pri príležitosti nedávneho šiesteho výročia vraždy. Skonštatoval tiež, že vražda bola poprava, a odmieta zneužívanie smrti mladých ľudí na politické ciele.

„Verím, že keď urobíme poriadok na Národnej kriminálnej agentúre a Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), musia sa vrátiť policajti k verziám, ktoré neboli vôbec prešetrované, teda kto vlastne za tým je,“ povedal premiér. Zopakoval, že pri vyšetrovaní boli viaceré varianty týkajúce sa objednávateľa a motívu. Pýta sa, prečo ich polícia nevyšetrovala. Myslí si, že za uplynulé tri roky vedeniu krajiny vyhovovala verzia, že za vraždou stála Ficova vláda. Hovorí o politickom zneužívaní vraždy mladých ľudí.

Premiér sa vyjadril aj k novele Trestného zákona. Ak Ústavný súd SR povie, že v niektorých častiach nie je v súlade s ústavou, vláda je podľa neho pripravená to opraviť. „Pokiaľ ide o ÚŠP, jeho zrušenie, čo to má spoločné s ústavou? Absolútne nič,“ skonštatoval. Opätovne kritizoval aj postoj prezidentky Zuzany Čaputovej. Trvá na tom, že vláda postupuje zákonne, aktuality.sk

X X X

Zelenskyj podpísal bezpečnostné dohody s Kanadou a Talianskom

Kanada zároveň oznámila, že Ukrajine v roku 2024 poskytne pomoc vo výške viac než dve miliardy eur.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu v Kyjeve podpísal bilaterálne bezpečnostné dohody s kanadským premiérom Justinom Trudeauom a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Kanada takisto oznámila, že Ukrajine v roku 2024 poskytne pomoc vo výške viac než dve miliardy eur. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Je to pevné a dobre načasované rozhodnutie, ktoré výrazne posilní našu odolnosť,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X po podpise dohody s Trudeauom. Ten uviedol, že Kanada bude stáť pri Ukrajine za každých okolností.

Dohoda medzi Ottawou a Kyjevom s platnosťou na desať rokov zahŕňa záväzky Kanady v oblasti podpory Ukrajiny a obrany jej zvrchovanosti a územnej celistvosti, ochrany jej obyvateľov a obnovy jej hospodárstva, uviedla kancelária kanadského premiéra.

Kanadský premiér počas návštevy Kyjeva takisto pripomenul možnú spojitosť ruského prezidenta Vladmira Putina so smrťou ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, píše AFP. „Putin predstiera, že je mocný, no naozaj mocní vodcovia nezabíjajú svojich protivníkov,“ povedal Trudeau na tlačovej konferencii.

Sú to pevné základy, tvrdí

Ďalšiu dohodu Zelenskyj podpísal z talianskou premiérkou. „Tento dokument vytvára pevné základy pre dlhodobé bezpečnostné partnerstvo našich krajín,“ uviedol prezident. Dodal, že s Meloniovou rokovali aj o ďalšej podpore pre Ukrajinu v spojitosti s predsedníctvom Talianska v skupine krajín G7. Takisto sa Taliansku poďakoval za podporu pre obranné spôsobilosti Ukrajiny i vojenskú pomoc na rok 2024.

Zelenskyj vo štvrtok podpísal bilaterálnu bezpečnostnú dohodu s Dánskom a minulý piatok (16. februára) s Francúzskom a Nemeckom. V januári takúto spoluprácu uzavrel s Britániou.

Do ukrajinskej metropoly v sobotu pri príležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu pricestovala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a belgický premiér Alexander de Croo, aktuality.sk

X X X

Štát má na účte európske miliardy eur, ktoré nevie minúť. Čím menej Brusel pošle, tým to bude užitočnejšie, odkazuje odborník

 Slovensko sa možno tento rok nedostane k miliarde z plánu obnovy. No vážnejším problémom podľa vlády a analytikov je, že Slovensko nie je schopné minúť ani tie peniaze, ktoré Brusel štátu už poslal. V európskom rebríčku je Slovensko dlhodobo na posledných priečkach a situácia sa nemení už desaťročia. Príčin je viacero – od zlyhaní jednotlivcov cez zle nastavené pravidlá až po chýbajúcu víziu pre budúcnosť, odkazujú odborníci.

Slovensku zostávalo začiatkom roka dočerpať takmer jeden a pol miliardy eur zo starých eurofondov, teda z peňazí, ktoré mal štát minúť ešte do konca roku 2020. Z celkovej sumy 14,5 miliardy eur, ktorú krajina dostala z európskych zdrojov od roku 2014, sa podarilo preinvestovať 13 miliárd. Značná časť tejto sumy pritom mohla prepadnúť, Slovensku takpovediac pomohlo šťastie v nešťastí. V čase pandemickej krízy a vojny na Ukrajine Európska komisia významne uvoľnila dotačné pravidlá.

Miliarda eur sa tak dala presmerovať na zmierňovanie dôsledkov pandémie, ďalšia miliarda na riešenie energetickej krízy a opatrenia na podporu utečencov z Ukrajiny. Vláde sa navyše podarilo vyrokovať s Európskou komisiou predĺženie čerpania starých eurofondov aj na rok 2024. „Môžeme zúčtovať všetky projekty, ktoré boli naštartované do konca minulého roka, a môžeme ich zúčtovať v priebehu budúceho roka,“ uviedol v rozhovore pre Pravdu minister zahraničných veci Juraj Blanár (Smer).

Súčasne beží nové programové obdobie eurofondov, v rámci ktorého Slovensko má do konca roku 2027 minúť ďalších viac ako 12,5 miliardy eur.

„Zazmluvnených bolo 251 projektov v hodnote 949,43 milióna eur, čo predstavuje 7,5 percenta z celkovej alokácie. Zálohové platby pre prijímateľov boli poskytnuté vo výške 127,13 milióna eur, čo predstavuje jedno percento z celkovej alokácie,” informovalo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Dá sa teda predpokladať, že už o rok sa bude hovoriť o ďalšom možnom prepadnutí miliárd eur z eurofondov.

 Až 40 miliárd eur za 20 rokov

Hlavnou úlohou eurofondov je vyrovnávanie regionálnych rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. Finančné prostriedky pochádzajú z rozpočtu EÚ, ktorý tvoria príspevky členských štátov únie. Do rozpočtu idú tiež clá na tovar dovážaný z krajín mimo EÚ a pokuty pre firmy, ktoré porušujú európske pravidlá. Každá členská krajina prispieva do spoločného rozpočtu podľa veľkosti svojho hospodárstva. Medzi najväčších prispievateľov tak patria Nemecko, Francúzsko a Taliansko.

Eurofondy sú naplánované v sedemročných cykloch, takzvaných programových obdobiach. Zároveň platí, že prostriedky možno vyčerpať do troch rokov po skončení cyklu (pravidlo n+3).

Keď sa Slovensko 1. mája 2004 stalo členom EÚ, mohlo sa hneď zapojiť do čerpania eurofondov. Pre Slovensko bolo vtedy vyčlenených viac ako 1,2 miliardy eur a túto sumu sme dokázali celú preinvestovať. V ďalšom programovom období 2007 až 2013 malo Slovensko k dispozícii už vyše 11,6 miliardy eur, vyčerpať sa podarilo 11,2 miliardy. V rokoch 2014 až 2020 eurofondy pre Slovensko boli vo výške 14,5 miliardy, z toho doteraz bolo vyčerpaných vyše 13 miliárd. V novom programovom období máme k dispozícii 12,6 miliardy eur. Celkom od vstupu do EÚ Slovensko dostalo z Bruselu prostriedky v celkovej výške takmer 40 miliárd.

Europoslanec M. Hojsík: Eurofondy ohrozuje koalícia, nie opoziční poslanci v Bruseli

Nedá sa pritom povedať, že Slovensko nemá do čoho investovať peniaze z Bruselu. Nové eurofondy by totiž mali ísť primárne na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, modernú infraštruktúru, digitalizáciu a inovácie, podporu obnoviteľných a zelených zdrojov energie. Takmer štvrtina sumy je určená na investície do ľudských zdrojov a sociálnych služieb. Záujem o finančnú podporu z EÚ však zostáva nízky.

Štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre eurofondy Alena Sábelová skonštatovala, že Slovensko nikdy nemalo problém s nedostatkom finančných zdrojov či oblasťami, ktoré treba finančne podporiť. Problém podľa nej má štát inde. „Odkedy sme vstúpili do Európskej únie a boli sme recipientmi veľkých obálok, tak Slovensko vždy dostalo viac, ako vedelo minúť,” ozrejmila. Opiera sa pri tom o analýzu Národnej banky, podľa ktorej najvyššia absorpčná kapacita domácej ekonomiky, teda schopnosť minúť európske peniaze na konkrétne projekty, bola na úrovni troch miliárd za rok. „Nikdy sme neboli schopní investovať viac, stred je dve miliardy,” dopĺňa Sábelová.

Za menší problém preto považuje možné oneskorenie platby z plánu obnovy. Európska komisia 6. februára pozastavila hodnotenie žiadostí o štvrtú finančnú platbu a čaká na vysvetlenie čerstvých legislatívnych zmien od slovenskej vlády. Pôvodne platba vo výške takmer miliardy eur mala prísť v lete. Tajomníčka pripomína, že prostriedky z predošlých troch platieb sa míňajú pomaly. Poukazuje napríklad na nízky záujem samospráv pri výzve na výstavby kapacít v materských školách, a to aj napriek trvajúcemu nedostatku miest pre deti.

„Zásadným problémom je, že my nemáme ako spoločnosť, ako vláda naprieč politickým cyklom kontinuálnu dohodu, čo sú vlastne priority rozvoja Slovenska. Treba celospoločenskú debatu, keď sa zadefinuje, čo sú prioritné investície a akú krajinu vlastne chceme. Chceme byť agrárnou krajinou či ekonomikou, tak sa toho aspoň 20 rokov držme. Alebo sa chceme zameriavať na znalostnú ekonomiku, tak poďme týmto smerom a nemeňme priority,” ozrejmila Sábelová.

Posun v prioritách potvrdzujú aj dáta o projektoch, na ktoré Slovensko míňalo európske zdroje. „Na začiatku sme najviac investovali do verejnej infraštruktúry v oblasti dopravy. S postupným rozvojom dopravných tepien sa naše potreby menia na rozvoj vzdelávania, výskum, inovácie a zmenšovanie rozdielov v životnej úrovni medzi regiónmi, komunitami a rodinami. Nezanedbateľná pozornosť sa venuje otázke energetickej bezpečnosti a adaptácii na klimatickú zmenu,” konštatuje analytik NBS Marián Labaj.

Keďže štát potrebuje preorientovať ekonomiku na takú, ktorá je založená na poznatkoch, nateraz je prioritou podpora výskumu a inovácií. Aby sa však tieto ciele podarilo naplniť, treba prejsť ešte kus cesty, poukazuje analytik. „Neschopnosť čerpať eurofondy by nemala byť vnímaná ako príležitosť využívať ich na financovanie náhodných vládnych opatrení. Cieľom predsa je, aby regióny získali podporu na modernizáciu a mohli sa priblížiť k rozvinutejším častiam Európy,” upozorňuje Labaj. Slovensko sa preto podľa neho musí prispôsobiť novým príležitostiam a efektívnejšie využívať vnútorné zdroje rozvoja.

 Pomôže zníženie eurofondov

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana v zásade súhlasí s tým, že slovenská ekonomika má obmedzenú schopnosť absorbovať miliardové investície z eurofondov. Sú za tým podľa neho dva faktory – prvým je neschopnosť zabezpečiť minimálnu byrokraciu ich čerpania a poučiť sa z predchádzajúcich zlyhaní. „Potom to je schopnosť súkromného a čiastočne verejného sektora pripraviť zmysluplné projekty, dosiahnuť pridanú hodnotu z projektov aj za hranicou piatich rokov. Slovensko zjavne zlyháva v obidvoch smeroch,” kritizuje ekonóm.

Pripomína tiež, že dlhoročným trendom slovenských úradov je heslo „vyčerpať čo najviac”, namiesto toho, aby sa podporovali zmysluplné projekty. „Zvyšok by sme mali radšej nemeckým a fínskym daňovým poplatníkom vrátiť. Prekvapujúce je však to, že Európska komisia napriek tejto skutočnosti pokračuje v prideľovaní obrovských prostriedkov,” krúti hlavou odborník.

Chyba však podľa neho nie je len na Slovensku. „To, že dochádza k plytvaniu vzácnymi prostriedkami, je tak aj vizitkou európskych inštitúcií. Bohužiaľ, aj Európska komisia je politický orgán, ktorý chce byť znovuzvolený. Aj tam je motivácia skôr minúť veľa, ako kvalitne,” konštatuje ekonóm. Podľa neho táto situácia nemá iné riešenie, ako obmedzenie prísunu zdrojov z EÚ. „Zníženie daňového zaťaženia nemeckých či holandských občanov potom môže symbolicky zvýšiť dopyt po slovenských výrobkoch. Bude sa tak vyrábať to, čo je užitočné a žiadané, nie to, čo dokázalo splniť zložité podmienky a vyčerpať zdroje,” odhaduje Ďurana./agentury/

X X X

Ukrajina tvrdí, že požiar v oceliarni v ruskom meste Lipeck zapríčinil jej zásah dronmi

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) informovala, že závod vyrábal pre ruskú armádu zbrane na použitie na Ukrajine.

Ukrajina v sobotu uviedla, že počas nočného útoku dronmi zasiahla oceliareň v Lipeckej oblasti v západnej časti Ruska. Rusko hlásilo požiar v tomto zariadení. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Požiar zasiahol oceliarne medzinárodnej spoločnosti Novolipetsk Steel (NLMK). Na fotografiách zverejnených na sociálnych sieťach boli pozorovateľné rozsiahle plamene.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) útok potvrdila a uviedla, že závod vyrábal pre ruskú armádu zbrane na použitie na Ukrajine. SBU uvádza, že zásah dronmi na oceliareň NLMK zorganizovali naraz dve ukrajinské tajné služby. Okrem SBU sa na ňom podieľala aj vojenská tajná služba (GUR).

Ruská armáda v sobotu hlásila zneškodnenie dvoch dronov nad Lipeckou oblasťou. Regionálny gubernátor Igor Artamanov uviedol, že bezpečnostné zložky boli počas noci v pohotovosti po tom, ako v priestoroch NLMK vypukol požiar. Ten sa podľa jeho slov podarilo dostať pod kontrolu.

Ruské ministerstvo obrany tiež informovalo o ukrajinských dronových útokoch na Tulskú oblasť, ktorá sa nachádza asi 150 kilometrov od Moskvy, a Kurskú oblasť na hraniciach s Ukrajinou. Niekoľko dronov údajne zachytila a zničila protivzdušná obrana, aktuality.sk

X X X

Fico: SIS bude mať nové vedenie do 10 dní, na jej čelo musí prísť človek blízky koalícii

 „My vládneme a my musíme mať nášho riaditeľa SIS,“ povedal v diskusnej relácii Sobotné dialógy vo verejnoprávnej televízii RTVS. Do funkcie riaditeľa SIS navrhla Ficova vláda štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti Pavla Gašpara, ktorý je synom poslanca a policajného exprezidenta Tibora Gašpara (Smer).

 Premiér opätovne kritizoval postoj prezidentky, ktorá už informovala o úvahách, že menovanie nového riaditeľa nechá na svojho nástupcu. Pripomenul, že v uplynulých rokoch čelili dvaja riaditelia SIS obvineniam a aktuálne tajná služba nemá riadne vedenie, len povereného námestníka. Trvá na tom, že nová vláda má právo navrhnúť vedenie SIS a mal by to byť niekto blízky kabinetu. Preto nominovali súčasného štátneho tajomníka rezortu spravodlivosti Pavla Gašpara. Podotkol tiež, že ich nominant nečelí žiadnej obžalobe či obvineniu.

 Fico tak avizoval, že do desiatich dní bude mať SIS vedenie, ktoré bude zodpovedať výsledkom parlamentných volieb. „Môžem garantovať, že SIS bude mať do desiatich dní vedenie, ktoré bude zodpovedať výsledkom parlamentných volieb. To je základ, to je celé. A bude to podľa zákona, demokratické, všetko, ako má byť,“ vyhlásil premiér. Plánovaný postup vlády nešpecifikoval. Podčiarkol, že SIS je tajná služba./agentury/

X X X

Chýbal iba kúsok. Straka takmer šokoval Žilinu, Michalovciam vzala premiérový triumf penalta v posledných sekundách

Futbalisti MFK Zemplín Michalovce boli v 21. kole prekvapujúco blízko k prvému víťazstvu v tejto sezóne Niké ligy, no na ihrisku druhého tímu tabuľky MFK Žilina napokon remizovali 1:1.

 O prvý trojbodový zisk prišli v nadstavenom čase, keď z penalty vyrovnal Timotej Jambor. Pre trénera Františka Straku to bola premiéra na lavičke Michaloviec, ktoré sú naďalej na predposlednom 11. mieste tabuľky./agentury/