Fico z Bruselu: Musíme chrániť vonkajšie hranice, pokiaľ nie je neskoro. Putin predlžuje politický život starej garde. Hlas avizuje návrh zmeny volebného systému v SR. Na budovu čínskeho konzulátu zaútočili výbušným zariadením. Baťavova firma sa o vás postarala od kolísky až po hrob

Premiér Robert Fico po summite lídrov Európskej únie vraví najmä o riadení migrácie na vonkajších hraniciach Únie. Nemôžeme si dovoliť pokaziť jeden z hlavných symbolov a najväčších úspechov Európskej únie v podobe schengenského priestoru tým, že na neschopnosť chrániť si vonkajšie hranice Únie reagujeme zavádzaním kontrol na svojich vnútorných hraniciach. Pred novinármi to v piatok po summite lídrov EÚ v Bruseli vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Konečne začína platiť v rámci EÚ filozofia, že ak si neochránime vonkajšie hranice, už je neskoro. Pretože z tých 100 percent nelegálnych migrantov, ktorí prídu na územie Únie, možno 20 percent vieme niekam vrátiť, ale 80 percent zostáva na našom území,“ uviedol Fico.

Ocenil preto iniciatívu talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá uzavrela dohodu o presune žiadateľov o azyl v Taliansku do centier pre migrantov v Albánsku, kde bude prebiehať posudzovanie ich žiadostí.

 Vyzdvihuje príklad Poľska

Pripomenul aj snahu poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý vo štvrtok požiadal lídrov EÚ o pozastavenie azylových procesov vydávania rozhodnutí v súvislosti so situáciou na hraniciach s Bieloruskom. Fico upozornil, že povoliť takúto výnimku z pravidiel EÚ nie je jednoduché.

„Preto si myslím, že sme vo štvrtok veľmi správne rozhodli. Výnimočná situácia si vyžaduje výnimočné riešenia. Tým sme akoby dali Poľsku zelenú, že môže na svojich hraniciach s Bieloruskom urobiť určité opatrenia, ktoré budú brániť zneužívaniu migrácie aj na politické ciele,“ spresnil slovenský premiér.

Fico spolu s predstaviteľmi ďalších desiatich krajín absolvoval pred štvrtkovým summitom Európskej rady neformálne stretnutie o riadení migrácie. Na to bude nadväzovať podľa neho malý summit, ktorý Fico zvolal do Komárna na 22. októbra, pričom prizval srbského prezidenta Aleksandra Vučiča a maďarského premiéra Viktora Orbána. Priblížil, že majú v pláne riešiť západobalkánsku migračnú trasu, ktorá je podľa jeho slov v súčasnosti viac-menej pokojná.

Cieľom stretnutia je podľa Fica vyslať aj dovnútra EÚ jasnú správu, že „nám veľmi záleží na tom, aby západobalkánska trasa nebola používaná“. Po tomto stretnutí nevylučuje predseda slovenskej vlády stretnutie aj s ďalšími dotknutými krajinami vrátane Chorvátska a Rakúska.

X X X

Pražský súd zamietol žalobu ruského podniku na českú vládu

 Ruský podnik pre správu majetku v zahraničí sa snažil brániť proti zaradeniu na sankčný zoznam. Súd uznal, že štát postupoval správne.

Mestský súd v Prahe zamietol správnu žalobu, ktorú na českú vládu podal ruský štátny podnik pre správu majetku v zahraničí. Bránil sa proti zaradeniu na český vnútroštátny sankčný zoznam a zmrazeniu majetku. Štát podľa súdu postupoval v súlade so zákonom. S odvolaním sa na stanicu ČT24 o tom informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Sudca podotkol, že súd nehodnotil správnosť vládneho rozhodnutia a nezaoberal sa ani politickými okolnosťami. Preskúmaval len to, či bol ruský štátny podnik umiestnený na sankčný zoznam zákonne.

Advokát podniku tvrdil, že v správnom konaní došlo k hrubým chybám a že české orgány s ním počas neho nedostatočne komunikovali a nereagovali ani na jeho námietky proti zaradeniu na zoznam. Súd tento postup preskúmal a podľa ČT24 dospel k záveru, že žiadne právne predpisy v tomto procese porušené neboli.

 Majetok im zmrazili už minulý rok

Česko v novembri minulého roka zaradilo na svoj vnútroštátny sankčný zoznam Podnik pre správu majetku v zahraničí Kancelárie prezidenta Ruskej federácie. Zmrazilo tak všetok ruský štátny majetok v ČR, ktorý tento podnik spravuje, s výnimkou diplomatických objektov podliehajúcich ochrane. Ide o štyri objekty z celkového počtu asi 70 nehnuteľností, ktoré Rusko v ČR vlastní.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský vtedy tento krok zdôvodnil slovami, že podnik je právnickou osobou, z ktorej príjmov je priamo financovaný ruský režim. Majetok odvtedy nie je možné previesť ani predať a bankové účty, na ktoré chodí nájomné za tieto nehnuteľnosti, nesmie Rusko nijako využívať.

Štvrtkové rozhodnutie pražského mestského súdu je právoplatné a je možné proti nemu podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd, aktuality.sk

X X X

Putin predlžuje politický život starej garde. Jeho „politbyro“ bude staršie, ako mal Brežnev

Týždeň po svojich 72. narodeninách si šéf Kremľa spomenul na starého priateľa. Podpísal zákon, ktorý mu umožňuje udeliť výnimku predsedovi Vyšetrovacieho výboru, aby po dovŕšení veku 70 rokov nemusel opustiť štátnu službu. Rovnakým spôsobom Vladimir Putin predĺžuje politický život aj ďalším členom svojej starej gardy, s ktorými sa napriek ich vysokému veku nechce rozlúčiť.

 Leonid Iľjič Putin? Demonštranti v Petrohrade na archívnej snímke z roku 2012 nesú portrét Vladimira Putina vyobrazeného na spôsob niekdajšieho komunistického vodcu Brežneva.

 Generál Alexandr Bastrykin, ktorý ruskú obdobu FBI vedie od jej založenia, sa koncom augusta dožil 71 rokov. Podľa doteraz platnej legislatívy mu mandát, už raz mimoriadne predlžovaný, mal definitívne vypršať pred štrnástimi mesiacmi. „Nie je jasné na základe čoho šéf Vyšetrovacieho výboru zastával svoju funkciu v minulom i tomto roku až doteraz,“ odvážil sa poznamenať telegramový kanál Brifing.

Z Kremľa sa to nik neunúval vysvetliť. Zrejme im táto nechápavosť pripadá naivná. Veď predsa každý musí vedieť, aké dávne puto spája prezidenta s jeho hlavným vyšetrovateľom. Študovali spolu na Leningradskej štátnej univerzite, pričom Bastrykin bol vtedy, ako študentský „starosta“ ročníka, faktickým vedúcim Putina.

Šéf Kremľa napokon zjavne usúdil, že už vzhľadom na právnické diplomy, ktoré obaja majú, by sa služobné postavenie jeho priateľa z mladosti patrilo dať do súladu s legislatívou. Parlamentu predložil príslušný návrh, obe komory mu ho expresne schválili (Štátna duma za jediný deň hneď v troch čítaniach) a tak tento týždeň Putin mohol novelu zákona podpísať.

Čarovná formulka podľa webovej stránky Kremľa znie nasledovne: „Federálny zákon stanovuje možnosť prezidenta Ruskej federácie predĺžiť funkčné obdobie predsedu Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie.“

 Vekový limit pre výkon štátnej služby v Rusku je dedičstvom medzivládia, keď Putinovu stoličku v Kremli štyri roky zahrieval o trinásť rokov mladší Dmitrij Medvedev. Ten presadil pravidlo, na základe ktorého vysokí štátni úradníci po dovŕšení šesťdesiatky mali odísť do dôchodku a aj po udelení výnimky mohli vo funkcii nadsluhovať nanajvýš päť rokov.

Keď sa Putin v roku 2012 z čela vlády vrátil do Kremľa, mal už sám na krku šesťdesiatku. Na hlavu štátu sa síce horné vekové obmedzenie nevzťahuje (dolný limit je prinajmenšom 35 rokov), na členov jeho suity, generačných druhov, ktorí starnú zarovno s ním, však áno. Starých dôverníkov, ktorých si do Moskvy priviedol z predchádzajúcich pôsobísk – zo sovietskej štátnej bezpečnosti KGB a petrohradskej radnice, sa ale Putin nemienil vzdať.

 Krátko po výmene kresiel s Medvedevom preto Putin pred dvanástimi rokmi presadil novelu zákona, aby s jeho špeciálnym povolením mohli vybraní členovia vlády, prezidentskej administratívy, ako aj šéfovia federálnych inštitúcií, splnomocnenci i poradcovia hlavy štátu zostať vo svojich kreslách o päť rokov dlhšie.

„S cieľom udržať vo verejnej službe vysokokvalifikované vedúce kádre návrh zákona ráta s tým, že federálnemu štátnemu úradníkovi zastávajúcemu niektorú z kategórie najvyšších funkcií môže byť obdobie verejnej služby z rozhodnutia prezidenta Ruskej federácie predĺžené do dosiahnutia veku 70 rokov,“ píše sa v dokumente zo septembra 2012, ktorý je stále na internetovej stránke Kremľa.

Už ani 70-ročné maximum nestačí

Napriek priam faraónskym právomociam ani ruský prezident nedokáže zastaviť plynutie času. Minulý týždeň sa neobmedzený vládca Ruska, ktorý o dva a pol mesiaca oslávi štvrť storočie od príchodu k moci, dožil 72 rokov. Nie je to málo. Priemerný vek dožitia mužov v Rusku je dnes podľa štatistického úradu Rosstat 66 rokov.

V Putinovom veku sa mnohí komunistickí šéfovia Kremľa už postupne poberali na druhý svet. Konstantin Černenko mal iba o rok viac, Josif Stalin o dva, Leonid Brežnev o štyri, a Jurij Andropov bol dokonca o tri roky mladší, keď ich na moskovskom Červenom námestí uložili na večný odpočinok.

Putinovi priatelia neodvratne starnú spolu s nim. Mnohí členovia ruskej bezpečnostnej rady už dávno prekročili nielen dôchodkový vek 65 rokov ale aj 70-ročný limit pre zotrvanie v štátnej službe. Prezident im ho preto každoročne predlžuje. Niekoľko mesiacov pred veľkou ruskou inváziou na Ukrajinu Putin podpísal aj zákon umožňujúci predĺžiť na 70 rokov maximálny vek pre službu generálov a admirálov.

 Šéf Kremľa Vladimir Putin a jeho stará garda na zasadaní Bezpečnostnej rady Ruskej federácie v októbri 2024.

Starší ako za Brežneva

Bezpečnostná rada na čele s Putinom svojim vekovým priemerom minulý rok predstihla aj politbyro, najmocnejší riadiaci orgán v Sovietskom zväze, ktorý bol na sklonku komunistickej éry symbolom gerontokracie. Tento ukazovateľ, ktorý bol v roku 1986 v sovietskom politbyre 62,7, u členov bezpečnostnej rady vlani dosiahol 64,92 rokov.

Podľa portálu Moscow Times na budúci rok zlomí bezpečnostná rada aj rekordný vekový priemer politbyra z roku 1981, keď za Brežneva dosahoval 67,7 roka.

Foto: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko

Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a jeho šéf diplomacie Sergej Lavrov.

Stálymi členmi bezpečnostnej rady sú šéfovia všetkých bezpečnostných zložiek (ministerstva obrany, vnútra, tajnej služby FSB, zahraničnej rozviedky SVR i národnej gardy), šéfovia oboch komôr parlamentu, ako aj 74-ročný minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

 Predsedníčku Rady federácie Valentinu Matvienkovú, ktorá na jar oslávila 75. narodeniny, pred dvoma týždňami senátori jednomyseľne zvolili už na štvrté funkčné obdobie. Viacerí pozorovatelia to vyhodnotili ako jasný signál zo strany Kremľa, že najvyššie poschodie politických elít má doživotne garantované posty. Ako príklad môže poslúžiť predseda Najvyššieho súdu Valerij Zorkin, ktorý má 81 rokov.

Do klubu sedemdesiatnikov vstúpi tento mesiac šéf SVR Sergej Naryškin, tajomníka bezpečnostnej rady Sergeja Šojgua to čaká o pol roka. Šéf Rossgvardie Valerij Zolotov, bývalý Putinov ochrankár, oslávi v januári 71. narodeniny, riaditeľ FSB Alexander Bortnikov na budúci mesiac na pomyselnej trorte sfúkne 73 sviečok.

Putinov terajší mandát vyprší na jar 2030, keď bude mať 77 rokov. Vďaka kontroverznej ústavnej zmene sa ale bude môcť ešte raz uchádzať o znovuzvolenie. Ak nezasiahne vyššia moc, tak teoreticky bude môcť sedieť v Kremli ešte v roku 2036 ako 83-ročný.

Za právo byť doživotným vládcom je ale potrebné dať rovnaké výsady svojim dvoranom, upozorňuje známy publicista Anatolij Nesmian. „Gerontokracia nikdy nie je osobná, je to systém, ktorý sa vždy končí rovnako – pretekmi na lafetách,“ pripomenul na svojom telegramovom kanáli ironické označenie prvej polovice 80. rokov minulého storočia, keď v priebehu 3,5 roka v Moskve pochovali troch šéfov Kremľa a viacerých ďalších členov prestarnutého sovietskeho vedenia.

„Gerontokracia takmer nevyhnutne vedie ku generačnej priepasti. Veľmi starých ľudí nahrádzajú extrémne mladí. A tí svoj nedostatok skúseností kompenzujú nadšením. Naposledy sa takýto mladý nadšenec dostal k moci v roku 1985. Neskončilo sa to dobre,“ napísal Nesmian v narážke na Michaila Gorbačova, ktorý prišiel k moci vo veku 54 rokov a kým oslávil šesťdesiatku, štát, ktrého hlavou bol, sa mu rozpadol./agentury/

X X X

Gašpar: Šéf SIS povedal, že žiadna správa o atentáte neexistuje. Mal by Šutaj Eštok odstúpiť? Kolíková: Možno nás predbehne

Výroky ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) po utorkovom rokovaní vlády vyvolali rozruch. Povedal totiž, že správu o atentáte si u Slovenskej informačnej služby (SIS) objednal premiér Robert Fico (Smer). Hneď podvečer svoje slova opravoval a na druhý deň Fico poprel, že by si čokoľvek objednal. Šéf SIS Pavol Gašpar sa postavil na Ficovu stranu, no doteraz nie je jasné, či sú správy dve, alebo len jedna a kto na nej vlastne pracuje. Poslanec Smeru Tibor Gašpar, syn riaditeľa SIS povedal, že vlastne ani žiadna správa neexistuje, napriek tomu, že o nej hovoril sám Fico, ale aj ďalší koaličníci.

 Situácia okolo správy o atentáte sa tak zamotáva ešte viac. Opozícia varuje, že pôjde o správu na objednávku. Fico už teraz vie, aké „škaredé veci“ v nej budú.

 Žiadna správa vlastne nie je

Tibor Gašpar v Sobotných dialógoch na STVR neodpovedal na otázku, kto stojí za správou SIS o atentáte na premiéra. „Nemôžete mi dávať otázku, kto stojí za správou, keď zatiaľ riaditeľ služby povedal, že správa neexistuje,“ povedal. Šéf SIS však v reakcii potvrdil Ficovu verziu, že si premiér nič neobjednal a ani nepožiadal SIS o spravodajskú informáciu v súvislosti s atentátom, no nepovedal, že správa neexistuje.

Šutaj Eštok o správe o atentáte: Šéf SIS dostal zadanie od prijímateľa správ, teda od premiéra Fica

 „Slovenská informačná služba v predmetnej veci spolupracuje v úzkej súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní,“ uviedol v stanovisku šéf SIS. „Keby si aj premiér takúto správu vyžiadal, ale povedal, že nie, je to úplne v súlade so zákonom,“ povedal Tibor Gašpar s tým, že premiér nemusel myslieť správu, ale napríklad nejakú informáciu.

Existenciu správy opakovane potvrdil aj minister vnútra. Šutaj Eštok na otázky Pravdy ohľadom jeho sporných výrokov reagoval tento týždeň zaslaním statusu, ktorý zverejnil na sociálnych sieťach. V ňom opäť zaútočil na vybrané médiá a ich „úderky“, ktoré podľa neho prekrúcajú a manipulujú. „Aktuálne sa okrem samotného vyšetrovania atentátu vypracováva aj správa SIS, na odhalenie rizík spojených s ďalšími možnými útokmi na politikov.

 Podľa neho to nie je konflikt záujmov, aj keď jeho syn – šéf SIS – tvrdil niečo iné. Gašpar v stanovisku SIS zdôraznil, že takéto informácie Ficovi neboli a ani nie sú poskytované práve z dôvodu možného konfliktu záujmov. Výnimkou sú informácie poskytované v prípade činnosti smerujúcej k ohrozeniu života alebo vážnemu ohrozeniu zdravia osôb, „ktorým je zo zákona alebo na základe zákona zaisťovaná osobná bezpečnosť počas výkonu funkcie alebo po jej skončení, alebo inej závažnej trestnej činnosti namierenej proti týmto osobám“.

„Z môjho pohľadu, ak má informácie z trestného konania, tak má právo si požiadať, pretože to môže ohrozovať ústavné zriadenie. To je môj názor,“ dodal Tibor Gašpar. Podľa ministra vnútra však informácie z vyšetrovacieho spisu nemá nikto, ani premiér. Poslanec za Smer Richard Glück pritom hovoril, že premiér ako poškodená osoba má prístup k celému vyšetrovaciemu spi­su.

Ako sa líder Hlasu opravil

Podľa poslanca a bývalého šéfa polície Gašpara ide len o „pseudoproblém“ a išlo o „nešťastný výrok“ ministra vnútra. Minister vnútra v utorok po rokovaní vlády informoval, že SIS má vypracovať správu o atentáte na premiéra Fica na pokyn samotného predsedu vlády. Zadanie mal dostať priamo riaditeľ SIS. „Musíte sa opýtať riaditeľa SIS, takéto zadanie dostal od prijímateľa správ, teda od pána premiéra, na základe toho pán riaditeľ koná,“ odpovedal Šutaj Eštok na to, o akú správu ide.

 Šéf rezortu doplnil, polícia atentát vyšetruje nezávisle od SIS. Šutaj Eštok si myslí, že aspoň obmedzenú časť správy by teraz tajná služba mohla poskytnúť médiám. „Nemyslím si, že zem je plochá a ani to, že správa bude vykonštruovaná,“ reagoval na otázky novinárov, ako má verejnosť uveriť v pravdivosť správy SIS, keď si objednal samotný premiér. Pár hodín po týchto vyjadreniach, o ktorých médiá informovali, však svoje tvrdenia korigoval. Na mysli mal vraj inú správu.

„V súvislosti s medializovanými informáciami, že si správu o atentáte objednal v SIS premiér, uvádzame, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok potvrdil len to, že predseda vlády Robert Fico si ako oprávnený prijímateľ informácií vyžiadal od SIS správu o bezpečnostných rizikách spojených s ďalším možným pokusom o atentát na jeho osobu, na čo má z titulu svojej funkcie zákonný nárok,“ uviedol v stanovisku za rezort vnútra hovorca Matej Neumann.

 „Nemyslel tým v žiadnom prípade správu o atentáte zo dňa 15. mája v Handlovej. Na takejto správe SIS pracuje aj v spolupráci s PZ SR, a mala by byť prezentovaná poslancom NR SR, a v rámci zákonných možností aj verejnosti, aby sa zamedzilo šíreniu konšpiračných teórii v spojitosti s atentátom ešte do konca roka,“ reagoval rezort. Ešte v utorok doobeda tvrdil, že nevie, o akú správu ide a treba sa pýtať šéfa SIS. Správa, o ktorej hovoril, mala byť pritom takisto predložená poslancom dokonca roka.

Mal by Šutaj Eštok odstúpiť?

Poslanec Gašpar však nevidí dôvod, prečo by mal líder Hlasu skončiť na poste ministra vnútra. „Nevidím dôvod, prečo by mal položiť funkciu,“ povedal. Minister má podľa neho výsledky, keďže za posledné obdobie klesla majetková kriminalita. „Pokiaľ sa sám rozhodne, že pôjde robiť, ja neviem, predsedu parlamentu, a bude robiť viac v prospech politickej strany s poslancami Hlasu, budem to rešpektovať,“ do­dal.

  Podľa poslankyne Márie Kolíkovej (SaS) Šutaj Eštok „absolútne nezvláda pozíciu ministra vnútra“ a mal by odstúpiť. Kritizuje ho najmä za destabilizáciu Policajného zboru a likvidáciu kľúčových jednotiek boja proti organizovanému zločinu. V opozícii zvažujú podať návrh na jeho odvolanie, no podľa nej je možné, že odíde sám. „Je možné, že nás minister predbehne. Myslím si, že únik na post predsedu parlamentu je práve z toho dôvodu, že túto rolu nezvláda,“ povedala. Minister vnútra už čelil ako prvý z tejto vlády odvolávaniu len pár dní po nástupe do funkcie.

O odchode Šutaja Eštoka z ministerstva vnútra do vedenia parlamentu sa už dlhšie špekuluje. Šutaj Eštok však doteraz tvrdil, že nominantom na post predsedu Národnej rady SR je stále minister investícií Richard Raši (Hlas) „Priznávam, občas som už unavený, lebo vidím, že tých frontov je veľa, ale snažím sa robiť všetko preto, aby som to zvládal,“ povedal nedávno líder Hlasu v rozhovore pre Plus 7 dní. So Šutajom Eštokom na poste predsedu parlamentu by súhlasila aj časť poslancov klubu SNS. Traja poslanci okolo predsedu Národnej koalície Rudolfa Huliaka už skôr potvrdili, že podporia akéhokoľvek kandidáta Hlasu. Líder SNS Andrej Danko sa pritom na tejto stoličiek videl od prezidentských volieb. Aj kvôli tomu sa spor medzi SNS a Hlasom prehĺbil.

Mimoriadny výbor

„Ak si niekto niečo vyžiadal, tak to boli opoziční poslanci na príslušnom kontrolnom výbore pre SIS. Ja som nič nežiadal, je to celé nezmysel a výmysel,“ reagoval Fico na slová ministra vnútra. „Ja k tomu nebudem nič viac hovoriť,“ reagoval na otázku, o čom správa bude. Opozícia však odmieta, že by si niečo objednali. Poslanec KDH a člen kontrolného výboru SIS František Majerský pre Pravdu uviedol, že správu o atentáte na premiéra si nemôže vyžiadať ani opozícia, ani členovia osobitného kontrolného výboru na činnosť SIS. „Toto nie je úloha kontrolného výboru na činnosť SIS,“ uviedol s tým, že výbor bol dlhodobo neuznášaniaschopný, keďže ho koalícia pravidelne neotvára. Kolíková iniciovala spolu s Majerským zvolanie mimoriadneho rokovania výboru na kontrolu SIS k údajnej správe SIS ohľadom prešetrenia atentátu na Fica.

Matúš Šutaj Eštok o schvaľovaní atentátu: V jednom z prípadov išlo o prívrženca opozície

 Poslanec za Smer Peter Šuca informoval, že mimoriadne rokovanie osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, ktoré sa má týkať jej činnosti v súvislosti s vyšetrovaním okolností atentátu na Fica, sa má uskutočniť v stredu 23. októbra o siedmej ráno. O deň neskôr je naplánované riadne rokovanie výboru, ktoré sa má týkať informácie riaditeľa SIS Gašpara o bezpečnostných rizikách v súvislosti s politickým extrémizmom.

Upozornil, že súčasťou mimoriadneho rokovania má byť podľa požiadavky opozície aj informácia, vo verejnosti označovaná ako správa SIS k atentátu na premiéra. „Nikto nevie, či takáto správa vôbec existuje,“ upozornil Šuca, ktorý navyše poukázal na to, že i v prípade existencie správy nie sú poslanci prijímateľmi oprávnenými zo zákona. Na tento fakt upozorňovali podľa neho aj samotní opoziční poslanci, nerozumie preto požiadavke opozície o sprístupnenie daného materiálu.

 Vo štvrtok sa má uskutočniť podľa jeho slov riadne rokovanie výboru, ktoré sa má týkať správy SIS o bezpečnostných rizikách súvisiacich s politickým extrémizmom. Túto správu si mal vyžiadať ešte 2. októbra predseda poslaneckého klubu PS a člen výboru Martin Dubéci. „Pán Dubéci žiadal od riaditeľa SIS informáciu o politickom extrémizme a tam bola priamo debata o atentáte na premiéra,“ uviedol Šuca. Avizoval, že v prípade vážnych zistení pristúpi výbor k ďalším krokom. „Ak sa uznesieme na tom, že informácie sú natoľko závažné, že je potrebné spracovať správu SIS, požiadame o vypracovanie takejto správy pre prijímateľov zo zákona, teda aj predsedovi parlamentu,“ upozornil Šuca. Smer odmieta vyjadrenia opozície o zneužívaní SIS predsedom vlády pri vyšetrovaní atentátu.

Opozičná SaS naopak nezrovnalosti okolo správy SIS o atentáte na premiéra vníma ako potvrdenie toho, že sa premiér i koalícia chystajú správu o atentáte zneužiť proti opozícii. „Už v máji sme volali po zriadení medzinárodnej vyšetrovacej komisie, pretože obava zo zneužitia atentátu bola na mieste. Dnes je jasné, prečo s takouto komisiou vládna koalícia nesúhlasila a prečo potrebovala narýchlo vytvoriť vymyslené zámienky na odvolanie Márie Kolíkovej,“ povedal predseda SaS Branislav Gröhling./agentury/

X X X

Na budovu čínskeho konzulátu zaútočili výbušným zariadením

Nikto nebol zranený pri tomto incidente.

Budova čínskeho konzulátu v mjanmarskom meste Mandalaj sa stala cieľom útoku výbušného zariadenia, uviedli v sobotu miestne médiá. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Výbuch zasiahol kanceláriu konzulátu

Výbuch zasiahol kanceláriu konzulátu južne od kráľovského paláca okolo 19.00 hod. miestneho času (14.30 SELČ), uviedli miestne médiá. Výbuch pre AFP v sobotu potvrdil zástupca miestnych úradov, ktorý uviedol, že „včera neskoro večer sa v kancelárskom komplexe čínskeho veľvyslanectva odohral incident. Nikto sa pri ňom nezranil“. Zdroj povahu incidentu nekonkretizoval.

Spravodajský portál Irrawaddy uviedol, že na pozemku veľvyslanectva vybuchol granát. Veľvyslanectvo pritom zvyčajne strážia príslušníci mjanmarských bezpečnostných síl.

 Čínske veľvyslanectvo v Rangúne na žiadosť AFP o komentár nereagovalo, rovnako sa nepodarilo získať stanovisko hovorcu vojenskej junty vládnucej v Mjanmarsku.

Dôvod útoku nie je bezprostredne známy. Čína je podľa analytikov významným dodávateľom zbraní pre vojenskú juntu vládnucu v krajine, zároveň však udržiava vzťahy s etnickými skupinami bojujúcimi proti junte na severe krajiny v Šanskom štáte.

Chaos v Mjanmarsku vypukol v roku 2021, keď armáda zvrhla vládu premiérky Aung Schan Su Ťijovej a prevzala moc v krajine, aktuality.sk

X X X

Dráma v Rakúsku: Slováka podozrivého z vraždy ženy našli mŕtveho. Zabarikádoval sa v dome s výbušninami, zranil policajta

V sobotu zomrel 59-ročný slovenský občan v rakúskom Zistersdorfe (okres Gänserndorf). Jeho telo našli zasahujúci policajti bez známok života. Informovali o tom viaceré rakúske médiá, píše TASR podľa agentúry APA.

 Oficiálne potvrdenie poskytlo APA Krajinské policajné riaditeľstva Dolného Rakúska, viac podrobností majú zverejniť počas tlačového vyhlásenia v sobotu popoludní.

Muž bol podozrivý z piatkovej smrti 65-ročnej obyvateľky. Policajný hovorca v sobotu ráno potvrdil, že ženu našli mŕtvu v miestnej vinici s bodnými ranami. Podozrivého slovenského občana videli svedkovia utekať v blízkosti miesta činu. Potom sa skrýval v budove a podzemnej pivnici. V sobotu v skorých ranných hodinách počas policajného zákroku skupiny Cobra zrejme odpálil výbušné zariadenie a jedného príslušníka Cobry vážne zranil.

Podľa policajného hovorcu Johanna Baumschlagera mal okrem zbraní pri sebe aj výbušniny. Slovenského občana označil za „všeobecne nebezpečného“, pretože v minulosti bol zadržaný vo viacerých krajinách Európy za neoprávnené držanie výbušnín a zbraní./agentury/

X X X

O osude Slovenska nemôže rozhodovať len Bratislava. Hlas avizuje návrh zmeny volebného systému

Na sobotňajšej programovej konferencii strany Hlas v Liptovskom Mikuláši ministri prezentovali odpočet opatrení prijatých v rezortoch počas ročného pôsobenia vo vláde a predstavil hlavné tézy budúcej stratégie. Konferencia sa sústredila na témy sociálneho bezpečia a posilnenia moci regiónov.

 Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš zdôraznil úspech s implementáciou 13. dôchodku, ktorý bude vyplatený pred Vianocami. „Pevne verím, že novela zákona o minimálnej mzde, ktorá už získala 108 hlasov v prvom kole, bude schválená na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu. To by umožnilo postupné zvyšovanie minimálnej mzdy na Slovensku k hranici 1000 eur,“ uviedol.

Okrem toho sa plánujú zvýšiť opatrovateľské príspevky pre odkázaných, najmä pri starostlivosti o zdravotne ťažko postihnuté deti. Tieto príspevky už nebudú krátené na základe príjmu osoby. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny má v pláne aj ďalšie opatrenia vrátane príspevkov na bývanie pre ohrozené skupiny, rodinnej karty, zvýšenia životného minima a kľúčovej reformy financovania sociálnych služieb.

 Strana Hlas má tiež ambíciu posilniť demokraciu návrhom nového volebného systému, ktorý by zohľadňoval regionálnu reprezentáciu a umožnil zvoliť do parlamentu ľudí, ktorí rozumejú reálnym potrebám svojich oblastí. Predseda strany a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok avizoval, že chcú posilniť regióny.

„Slovenské regióny sa budú mať lepšie, ak budú rozhodovať sami o sebe. O osude Slovenska nemôže predsa rozhodovať len Bratislava. Hlas chce vrátiť skutočnú moc našim slovenským regiónom. Preto verejne oznamujem, že Hlas na budúci rok predstaví nový a oveľa spravodlivejší volebný systém. Predstavíme ho bez ohľadu na to, akých politických reakcií sa dočkáme, pretože to urobíme kvôli ľuďom,“ povedal.

Detaily návrhu Šutaj Eštok nekonkretizoval. „Dôležitý je princíp, ktorý znie, aby každý jeden slovenský región mal priamo zastúpeného svojho poslanca v Národnej rade SR,“ dodal.

 Šutaj Eštok na záver konferencie zdôraznil regionálnosť strany s posolstvom práce pre ľudí a poukázal aj na prebytočný štátny majetok v zlom technickom bez využitia. „Štát má množstvo prebytočných budov, ktoré sa nevyužívajú. Prerobme ich na nájomné byty pre štátnych zamestnancov,“ povedal minister s tým, že hlavným posolstvom ich dnešnej programovej schôdze je dostupnosť všetkých základných služieb v každom regióne Slovenska. To si podľa neho vyžaduje naplnenie dvoch hlavných aspektov, ekonomického a politického./agentury/

X X X

Dostanú cirkvi viac štátnych peňazí? Šimkovičovej návrh prešiel vládou, nemá však plnú podporu v koalícii

 Ministerstvo kultúry navrhlo zvýšenie štátneho príspevku pre cirkvi, pričom tento návrh už prešiel vládou. Napriek tomu nemusí získať potrebnú podporu v parlamente. Najsilnejšia koaličná strana Smer naznačila, že o zmene chce ešte rokovať, hoci kabinet ministrov sa návrhom už zaoberal dvakrát. Zvýšené výdavky na cirkvi navyše nie sú zahrnuté v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.

 Návrh na zvýšenie finančného príspevku pre cirkvi je opäť v parlamente. Tentokrát ho do Národnej rady (NR) SR predkladá vláda ako novelu z dielne ministerstva kultúry. Rezort navrhuje zmeniť spôsob výpočtu štátneho príspevku pre cirkvi a naviazať jeho výšku na rast minimálnej mzdy. V súčasnosti sa výška dotácie pre náboženské organizácie určuje na základe dvoch ukazovateľov: miery inflácie a výšky valorizácie platov zamestnancov vo verejnej správe. Tieto pravidlá platia od roku 2019.

Podľa ministerstva kultúry by mala byť štátna dotácia pre duchovných vyššia. „Počas piatich rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 percent, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 percent,“ vysvetľuje rezort kultúry v dôvodovej správe k návrhu. Autori novely preto navrhujú zmeniť spôsob výpočtu príspevku tak, aby sa viazal na tempo rastu minimálnej mzdy, a nie na valorizáciu miezd vo verejnej správe.

 Na Slovensku je momentálne registrovaných osemnásť cirkví a náboženských spoločností. Tento rok dostali od štátu viac ako 59 miliónov eur. Ak by zákon vstúpil do platnosti, už budúci rok by dostali takmer 64 miliónov eur, a v roku 2026 by to bolo dokonca viac ako 69 miliónov eur.

Väčšina tejto sumy – až 97 percent – smeruje na výplatu miezd duchovných. Zvyšok príspevku sa využíva na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie či stravovanie. „Zvýšením podielu štátneho príspevku na rozpočtoch cirkví sa zníži potreba dofinancovania mzdových nákladov z vlastných zdrojov. Tie potom môžu byť použité na ostatné činnosti cirkví v sociálnej oblasti, katechizácii a školstve, v oblasti zdravotnej starostlivosti či správe a obnove historických pamiatok,“ uviedla hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Katarína Jančišinová.

Schválenie je zatiaľ otázne

Rezort pod vedením Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) tak chce v čase konsolidácie verejných financií zvyšovať výdavky štátneho rozpočtu. Takýto postup nie je podľa politológa Tomáša Koziaka vhodný. „V čase, keď sa šetrí každé euro, keď lekári hovoria, že nemajú dostatok peňazí, a nemocnice budú mať menej prostriedkov, zvyšovanie príspevkov pre cirkvi a náboženské spoločnosti nie je úplne dobrý nápad,“ zhodnotil.

Návrh z dielne ministerstva kultúry sa môže v NR SR zaseknúť, keďže pravdepodobne nemá jednoznačnú podporu v koalícii. Aj vo vláde novela prešla až na druhý pokus. Pôvodne rezort navrhoval zvýšiť príspevok pre cirkvi ešte výraznejšie. Začiatkom októbra kabinet ministrov schválil upravenú verziu návrhu a poslal ju na rokovanie parlamentu. Vedúca oddelenia ministerstva kultúry Petra Bačinská pre Pravdu uviedla, že návrh má v koalícii podporu.

 Tlačové oddelenie najsilnejšej vládnej strany Smer však uviedlo, že téma finančného príspevku štátu pre cirkvi bude najskôr predmetom rokovania koaličnej rady. Smer má v NR SR najväčší poslanecký klub, a bez jeho podpory by nebolo možné zákon v parlamente schváliť. Navyše, návrh štátneho rozpočtu na budúci rok nepočíta so zvýšením príspevku pre cirkvi, upozornil portál HNonline.

Politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave upozornil, že situácia okolo návrhu je zvláštna. Pripomenul, že ministri za SNS by nemohli schváliť tento návrh vo vláde bez podpory kolegov z iných koaličných strán. „Je zvláštne, že o návrhu, ktorý prešiel vládou, musí ešte rokovať koaličná rada,“ uviedol Lenč.

„Občania by očakávali, že ak s návrhom už raz koalícia vo vláde súhlasila, nemal by byť predmetom ďalších koaličných rokovaní. Avšak, ako sme toho svedkami od začiatku tejto vládnej koalície, neštandardné a chaotické postupy sa stali akýmsi štandardom jej práce,“ uzavrel politológ.

 Koziak dodáva, že dve väčšie vládne strany – Smer a Hlas – sú sociálnodemokra­tické, a preto by mali obmedzovať finančnú podporu cirkví. „Podpora financovania cirkví je skôr agendou konzervatívnych strán, ktoré sú často ideologicky prepojené s náboženskými spoločenstvami alebo cirkvami,“ poznamenal politológ.

„Toto by mohlo byť agendou pre SNS, ktorá sa prezentuje ako konzervatívna strana a má blízko k cirkvi. Pre sociálnodemokra­tické strany je takáto podpora neštandardná,“ do­dal.

SNS avizovala, že za návrh zákona bude hlasovať. Opozičné Kresťanskodemo­kratické hnutie (KDH) návrh podporí. „Mzdy duchovných sú dlhodobo podfinancované. V minulom roku bola ich priemerná mzda zo štátneho príspevku 763 eur,“ uviedla hovorkyňa hnutia Lenka Kovár.

Progresívne Slovensko (PS) navýšenie nepodporí, pričom upozorňuje, že situácia s podfinancovaním duchovných trvá už viac ako 30 rokov a ani nový zákon z roku 2019 tento problém nevyriešil. Okrem toho upozorňuje na nesystémovú zmenu, ktorú by spôsobilo naviazanie príspevku na rast minimálnej mzdy.

Hnutie Slovensko minulý rok predkladalo podobný návrh, ktorý prešiel prvým čítaním. „O podpore návrhov bude rokovať poslanecký klub na budúci týždeň,“ dodal hovorca hnutia Matúš Bystriansky./agentury/

X X X

 Archeológ o meškajúcich dotáciách v Šimkovičovej rezorte: Je to kolaps, nestrácame len jednu sezónu

Archeológ Ján Beljak. Vpravo pohľad na takzvaný Dončov hrad po obnove v roku 2022. Je súčasťou Pustého hradu vo Zvolene.Zdroj: Archív Jána Beljaka

 Ministerka kultúry vo veľkej miere nerešpektovala rozhodnutia komisií, ktoré sama menovala, hovorí Ján Beljak.

JÁN BELJAK začal pri záchrane Pustého hradu vo Zvolene pomáhať už ako pätnásťročný. Stal sa archeológom a výskum hradného areálu, ktorý so spolupracovníkmi „vykopali spod sutín“, vedie už šestnásť rokov.

Je tiež krajským predsedom KDH a banskobystrickým vicežupanom pre regionálny rozvoj. Ako člen hodnotiacej komisie jedného z podprogramov dotačnej schémy ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom hovorí o kolapse podpory obnovy pamiatok. Rezort s ministerkou Martinou Šimkovičovou (nom. SNS) podľa neho zlyhal. „Ak sa niečo preruší a príde o kontinuitu, bude náročné znovu to oživiť,“ komentuje v rozhovore niekoľko mesiacov meškajúce dotácie pre slovenské pamiatky.

S akým predstihom ste sa ako člen hodnotiacej komisie zvyčajne v minulých rokoch dozvedeli, že budete jej súčasťou, a kedy to bolo tento rok?

 Na jar sme už zvyčajne mali žiadosti vyhodnotené a ministerstvo ich administratívne spracovalo, teraz mi prišla prvá mailová správa o menovaní do komisie 22. mája. V štandardne nastavených rokoch sa už v tomto termíne začínalo na pamiatkach pracovať.

Majú už žiadatelia v rukách peniaze na svoje projekty? Ako sa niekoľkomesačné meškanie prejaví v praxi?

Rozdelenie dotácií je už zverejnené, nie všetci však majú podpísané zmluvy, takže administratívny proces pri niektorých projektoch ešte prebieha. Z tejto sezóny sa dá zachrániť pár týždňov, no s prvými mrazmi väčšine prác odzvonilo. Problém je aj pri výskumoch – archeologických a ďalších pamiatkových – všetci výskumníci majú teraz horúce linky, no určite nedokážu pokryť všetky dopyty. To isté platí pre statikov, pre špecializovaných remeselníkov a podobne.

Je koniec roka, kapacity sú vyčerpané, počasie už nie je vhodné a stihnúť všetko zrealizovať, spracovať a odovzdať dokumentácie do polovice januára je nereálne.

Do veľkej miery je po funuse, málokto zo žiadateľov dokáže uskutočniť práce, na ktoré peniaze dostal.

Niektorí ešte pred pár mesiacmi zvažovali úvery, no obávali sa rizika, že neuspejú a dotáciu nedostanú, aktuality.sk

X X X

Baťa nebol iba priemyselník. Jeho firma sa o vás postarala od kolísky až po hrob. Za vernosť a lojalitu

Postarať sa o pracovníka od jeho narodenia až po smrť. S týmto krédom prišiel Tomáš Baťa a uskutočňoval ho v praxi. Svoje továrne dal obstavať obytnými štvrťami so všetkým potrebným pre každodenný život zamestnancov. Pred 100 rokmi sa začala zlatá éra takzvaného batizmu v Česku a neskôr i na Slovensku. Zásady systému riadenia a sociálnej práce z dielne zlínskeho podnikateľa sa šírili do celého sveta. Niekde sa uplatňujú dodnes. Prečo nie aj u nás?

 Tomáš Baťa, zakladateľ obuvníckej firmy Baťa.

V roku 1924 existovala Baťova firma už tri desaťročia. Vznikla zo šusterskej živnosti v trojtisícovom mestečku a stala sa fabrikou s 3 000 zames­tnancami a výrobou 14 000 párov obuvi denne v 15-tisícovom meste. Práve v tom čase sa tam začínali veľké premeny.

„Bez odvahy niečo zmeniť nie je možné dosiahnuť zlepšenie ani blahobyt,“ tvrdil vtedy 48-ročný Baťa. Už nebol iba majiteľom podniku, ale nedávno ho zvolili za starostu Zlína. „Vznikla personálna únia továrne a mesta a úplné prepojenie vzájomného rozvoja,“ zovšeobecnil Eduard Staša, jeden z letopiscov zlínskych premien.

Významný český architekt F. L. Gahura mohol odvtedy projektovať podľa Baťovho zadania „Továreň v záhradách“.

V prvom rade išlo o bývanie jej zamestnancov, z ktorých mnohí dovtedy dochádzali z okolitých i zo vzdialenejších valašských dedín, kde žili vo veľmi skromných pomeroch. Baťa bol proti výstavbe činžiakov, preferoval byty v nájomných domčekoch obklopených zeleňou, nie však zeleninou a kurníkmi či chlievmi.

 Jeho zamestnanci sa už nemali po práci hrabať v zemi či vyvážať hnoj, ale jednoducho oddychovať. Tým skôr, že všetko potrebné si mohli nakúpiť v Baťových predajniach s potravinami.

Pre lepšiu predstavu – Baťov jednodomček so záhradou bol kompromisom medzi rodinným domom a bytom. Podľa odborných výpočtov má dnes v Zlíne hodnotu vyše troch miliónov českých korún (asi 120-tisíc eur). Ale pred sto rokmi na tamojšom vidieku to bol obrovský luxus – domček s kúpeľnou a vaňou, so splachovacím WC, obývacia izba, z ktorej viedli schody na poschodie so spálňami.

Podobné domčeky neskôr vyrástli v Baťovanoch (dnes Partizánske) a vo Svite, kde zlínsky podnik budoval svoje slovenské filiálky.

Baťa sa zaujímal aj o plánovanie mesta, jeho priestorové usporiadanie. Išlo mu o to, aby závod a mesto žili v symbióze, aby výrobou netrpelo životné prostredie, aby továreň pracovala pre mesto a naopak. Tak vznikol koncept Baťovho priemyselného mesta. Dodnes možno spoločné črty rozoznať v Zlíne, Partizánskom, vo Svite či vo viacerých mestách v Amerike či v Ázii.

Keď v roku 1935 navštívil Zlín francúzsky architekt, spoluzakladateľ funkcionalizmu Le Corbusier, bol ním po šiestich týždňoch pobytu doslova uchvátený. Nazval ho „žiarivým fenoménom“, „jedným z ohnísk nového sveta“.

„Kým Zlín je mesto, plné života, Paríž nám umiera,“ povedal slávny architekt.

 Chcem formovať ľudí

V roku 1924 vrcholili v zlínskom obuvníckom podniku prípravy na zriadenie vlastnej učňovskej školy – Baťovej školy práce.

Baťa nebol iba priemyselník. „Úlohou, ktorú som si vytýčil, nebolo budovať podnik, ale formovať ľudí,“ povedal v rozhovore pre francúzsky odborný časopis L’Economie.

Do učňovky prijímali absolventov meštianskych škôl vo veku medzi 14. a 15. rokom. Súčasťou prijímačiek bola psychotechnická skúška a lekárska prehliadka.

Ako prízvukuje znalkyňa Baťovho systému vzdelávania Romana Lešingerová, prednosť mali uchádzači zo sociálne slabšieho rodinného prostredia a tiež z obuvníckych rodín. Baťa u nich predpokladal skromnosť a pracovitosť.

Sociálna infraštruktúra výrobných firiem časom nadobudla ekonomicky neúnosné rozmery.

Igor Tomeš, český odborník na sociálnu politiku

Napokon, on sám nemal ľahké detstvo. Ako sedemročnému mu zomrela matka, otec šuster sa znovu oženil. Syn dokončil iba štyri triedy základnej školy, ale v desiatich rokoch už dokázal ušiť svoje prvé topánky. Po nezhodách s otcom sa odsťahoval k sestre do Viedne. Od štrnástich rokov už pracoval v obuvníckej dielni.

„Pracovalo sa od brieždenia do 10. hodiny v noci a v sobotu a pred jarmokom až do rána,“ spomínal. V nedeľu ráno sa išlo spať alebo predávať vyrobený tovar na jarmok.

 .V Baťovej škole práce sa „mladí muži“ a „mladé ženy“ – ako ich volali – učili obuvníckemu remeslu, účtovníctvu, cudzím jazykom. Výučba sa snúbila s výchovou k finančnej gramotnosti. Každý študent musel byť od svojich 15 rokov sebestačný a vedieť správne hospodáriť s peniazmi. Rodičia mali zakázané finančne podporovať deti, veď od nástupu do školy si zarábali.

Škola ich viedla k šetrnosti. „Nevydám viac, ako zarobím,“ tak znelo jedno z desatora mladého muža a mladej ženy. To, čo zarobili a neminuli, im firma ukladala na osobné účty.

O rozvrhu dňa v Baťovej škole nám kedysi porozprávala Margita Francistyová zo Svitu. „Pracovali sme osem hodín denne, potom nasledovala hodinová prestávka na obed a pokračovali sme výučbou, ktorá trvala tri až štyri hodiny.“

 Baťa bol presvedčený, že mladých je najlepšie vzdelávať prácou. V jeho učilišti sa preto učilo nielen v triedach, ale najmä v školských dielňach a priamo vo výrobnej prevádzke. Najlepší pokračovali na vyššej priemyselnej škole s maturitou.

Bývali v internátoch, ale ráno mali budíček ako v kasárňach, nasledovala rozcvička, raňajky a pred siedmou sa už ponáhľali do práce.

Priveľa disciplíny, priveľká záťaž na mladistvý organizmus? Z dnešného pohľadu určite áno. Rytmus života Baťových učňov pred sto rokmi sa však musel prispôsobiť pásovej výrobe, ktorú Baťa odpozoroval na svojich skusoch v Amerike. Šetrila totiž čas a čas boli peniaze.

Rozmlátili kinosálu

Baťa bol na svojich ľudí veľmi náročný. Vládol vo firme železnou rukou. Mal na to morálne právo, lebo ani sám sebe nič nedaroval, ako zvykol hovoriť. Preto zďaleka nie každý pracovník vydržal uňho pracoval až do dôchodku. Ale tí, čo zostali, si nevedeli tvrdého šéfa vynachváliť.

Súčasní striktní ochrancovia individuálnych práv by mali v Baťovom prípade na čo poukazovať. Napríklad neuznával charitu a dobročinnosť. „Každý musí začať sám od seba a pomáhať si sám, až potom môže prísť pomoc od iných,“ tvrdil Baťa.

Alebo iný príklad: zamestnával ženy po vyučení, ale keď sa vydali a odišli na materskú, chcel, aby ostávali strážkyňami rodinného kozuba. Pritom obuvnícky priemysel bol doménou ženskej práce, napríklad pri zošívaní zvrškov. Ako však pripomína súčasný historik Baťovho koncernu Ondřej Ševeček, „kráľ obuvi“ rád komunikoval s manželkami svojich zamestnancov, lebo mu záležalo na tom, aby mali dobré rodinné zázemie. Preto ich „polovičky“ pozýval na podnikové oslavy, do prvomájového sprievodu a podobne.

Kým Zlín je mesto, plné života, Paríž nám umiera.

Le Corbusier, francúzsky architekt

Baťov štýl riadenia bol zjavne paternalistický. Myslel si, že on ako šéf najlepšie vie, čo podriadení potrebujú, čo je pre nich dobré a čo zlé, ako sa majú správať v práci i v súkromí. A že sám sa o nich najlepšie postará. Na to predsa nepotrebuje odborovú organizáciu.

Po polročnom pobyte v USA, kde sa Baťa zoznamoval s organizáciou práce vo Fordových a Taylorových závodoch, prepukol v jeho podniku štrajk. Nerozpakoval sa protestujúcich prepustiť a ďalšie pôsobenie odborov na svojich pracoviskách zakázal.

Poslanci ľavicových strán v československom parlamente opakovane vyvolávali diskusie o údajne neľudských podmienkach práce v Baťových závodoch. Kritici spravidla zamlčali, že „vykorisťovaní“ majú o polovicu vyššie platy, ako bol priemer vo vtedajšom priemysle, a že vďaka nízkym cenám v závodných predajniach spotrebujú dvojnásobne viac mäsa a mlieka na osobu ako bežný Čech.

 Historické výskumy potvrdzujú, že u Baťu vládla nadmerná intenzita práce, preto zlínsky podnikateľ rád zamestnával mladých ľudí. Priemerný vek robotníkov sa vtedy pohyboval okolo 26 rokov, tých nad 50 rokov bolo vtedy podstatne menej. „Len mladí ľudia unesú veľkosť našich cieľov,“ vyhlasoval ich šéf. Vysoká bola fluktuácia, mnohí nevydržali všadeprítomnú kontrolu, postihy za nízku kvalitu a radšej po roku či dvoch dávali Baťovi zbohom. Ako český prozaik Svatopluk Turek, ktorý pracoval na propagačnom oddelení firmy.

V roku 1933 sa bývalému zamestnávateľovi pomstil vydaním knihy Botostroj, ktorú napísal pod pseudonymom T. Svatopluk. Tomáša Baťu v nej opísal ako tyrana. O dvadsať rokov neskôr vznikol podľa tejto knihy v barandovských ateliéroch rovnomenný film, ktorý zapadol do prúdu vtedajšej komunistickej propagandy o kapitalistoch – neľútostných vykorisťovateľoch.

Keď film prvýkrát premietali v Zlíne premenovanom na Gottwaldov, pobúrení diváci zdemolovali kinosálu.

 Účasť na zisku i na strate

Po prepuknutí najväčšej hospodárskej krízy v 30. rokoch musel aj Baťa na jej začiatku prepúšťať. Po dvoch rokoch však počet zamestnancov zdvojnásobil a výrobu obuvi zvýšil o polovicu. To už aj vďaka expanzii do sveta. Medzitým totiž otvoril filiálky – výrobné alebo obchodné – v 37 krajinách sve­ta.

Ale hospodársky úspech Baťovho systému – batizmu – spočíval v čomsi inom. Ekonóm František Šantavý, ktorý u Baťu pracoval od roku 1931, ho charakterizoval takto: „Išlo o systém samosprávneho riadenia podniku na všetkých jeho úsekoch, zavŕšený úplným a presným strediskovým účtovníctvom.“

Na otázku, ako to vyzeralo v praxi, odpovedal: „Každé stredisko fungovalo ako samostatná hospodárska jednotka, dalo by sa povedať, že bolo samostatným podnikateľom. Na základe rozpísaného plánu vnútropodnikových cien nakupovalo materiál, polotovary, platilo režijné náklady, spotrebovalo energiu, zabezpečovalo služby a vynaložené mzdy. Na druhej strane svoje výrobky či polotovary predávalo – opäť za vnútropodnikové ceny – ďalším strediskám. To všetko podľa polročného plánu rozvrhnutého na jednotlivé týždne.“

Francúzsky expert Paul Devinat v správe pre Medzinárodný úrad práce roku 1930 napísal: „Hlavná je v Baťovom systéme samostatnosť dielní, účasť pracovníkov na zisku aj strate, kolektívne mzdy, prémie a odmeny. To vytvára účinné záujmové spoločenstvo medzi podnikom a zamestnancami.“

Rok 1924 odštartoval expanziu Baťovej firmy do ďalších výrobných odborov a služieb – do výroby gumárenskej, chemickej a poľnohospodárskej, do stavebníctva, do dopravy železničnej i leteckej. Pričom vo všetkých týchto i ďalších odvetviach podnik budoval vlastné výskumné pracoviská.

 V tom istom roku sa začala výstavba baťovskej nemocnice s dvomi pôrodníckymi oddeleniami. „Svojím moderným vybavením budú presviedčať širšiu verejnosť, že bezpečnosť života rodičiek i novorodencov je pri pôrode v nemocnici nepomerne väčšia ako v domácnosti,“ napísal ešte pred otvorením nemocnice jej prvý riaditeľ Bohuslav Albert.

Valašské ženy vtedy privádzali potomkov na svet spravidla doma. V roku 1936 mala nemocnica 300 lôžok a 41 lekárov a sedem oddelení, z ktorých detské a pôrodnícke boli najväčšie. Medzitým sa počet obyvateľov Zlína zdvojnásobil.

Pri nemocnici postupne vyrástli dve poschodové budovy Domova pre prestarnutých bývalých zamestnancov továrne. Väčšinou tam strávili zvyšok života bezdetné vdovy a vdovci. Starali sa o nich ošetrovateľky.

Nuž a ešte v roku 1924 sa Baťa zamýšľal aj nad umiestnením „firemného“ cintorína. „Nemalo by to byť miesto, kam sa nevyhnutne chodí nariekať,“ zdôveroval sa spolupracovníkom. „Aj cintorín by mal, ako všetko na svete, slúžiť životu. Preto by nemal strašiť, aby ho živí mohli navštevovať v pokoji a radosti.“

Nariadil nájsť takéto miesto v blízkom lese na okraji Zlína. Po čase ho našli a nazvali Lesným cintorínom. Večný sen tam sníva aj Tomáš Baťa obklopený svojimi blízkymi a mnohými zamestnancami. Po leteckej tragédii staršieho brata v lete 1932 viedol potom obuvnícke impérium Baťa mladší Jan.

 Prežitok socializmu?

Dnes už málokto vie, že Baťovu školu práce absolvovali kedysi aj „mladí muži“, ktorí po prevrate vo februári 1948 urobili kariéru v komunistickej strane, v socialistických podnikoch a niektorí z nich sa dostali dokonca do politického vedenia štátu.

Napríklad Jozef Lenárt bol jeden čas „červeným“ riaditeľom v Závodoch 29. augusta Partizánske (pôvodne Baťove obuvnícke závody v Baťovanoch). V septembri 1963 sa stal v poradí tretím premiérom Československa v jeho histórii (do apríla 1968). Po nástupe normalizácie takmer dve desaťročia viedol Ústredný výbor KSS. Na svoje učňovské roky v škole práce (najprv v Zlíne, neskôr vo Svite) spomínal už ako člen politbyra často a rád.

Aj posledný generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš bol absolventom Baťovej školy. Tvrdil, že z väčšiny dvanástich maturantov jeho triedy sa neskôr stali kapitáni socialistického priemyslu. Medzi nimi aj Jan Martinák, generálny riaditeľ Škody Plzeň, alebo šéf Elektrotechnického výskumného ústavu v Novej Dubnici Ján Šuriak.

Čo mali spoločné? Podľa českého ekonóma a publicistu Petra Korbela, ktorý sa na to spýtal pamätníkov, boli dosť tvrdohlaví, presvedčení o vlastnej pravde. Kládli dôraz na zachovanie makroekonomickej rovnováhy a neradi sa zadlžovali. Baťa predsa učil „nepodporovať bankrotujúcich, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, tvrdo pracovať a šetriť“.

 František Šantavý spomínal, že prvé tri roky po februárovom prevrate bol pri pokusoch uplatňovať viaceré prvky Baťovho systému vnútropodnikového riadenia. V niektorých odvetviach znárodneného priemyslu ich aj uplatňovali. Dialo sa tak pod skratkou SPH (socialistické podnikové hospodárstvo). Od roku 1953 s tým však museli prestať, lebo podľa sovietskeho vzoru sa všetko začalo plánovať a riadiť z centra.

Zato systém prevzali známe japonské firmy, napríklad Kyocera, nadnárodný výrobca keramiky a elektroniky. Japonské vysoké školy o Baťovi prednášajú v rámci predmetu „zahraničný manažment“. Viac pochopenia prejavilo politické vedenie ČSSR pre systém sociálnej starostlivosti v Baťových závodoch. Významnejšie štátne podniky mali aj za socializmu vlastné materské školy, odborné učilišťa, ubytovne, polikliniky, zotavovne, rekreačné strediská a podobne. Ich činnosť však spadala pod odborové organizácie a financovali sa z podnikových fondov. Tie sa tvorili z podielov zamestnancov na zisku. Ale najmä po roku 1970 štát prenášal svoje sociálne funkcie čoraz viac na štátne podniky. „Starostlivosť o pracujúcich“ sa započítavala do ich výrobných nákladov. Pritom zamestnávateľ sa musel postarať aj o vyslovených lajdákov.

„Sociálna infraštruktúra výrobných firiem časom nadobudla ekonomicky neúnosné rozmery.“ K tomuto záveru dospel Igor Tomeš, český odborník na sociálnu politiku.

Napríklad podniky z koncernu Hutníctvo železa mali v svojej réžii štyri nemocnice s vyše 500 lekármi, 36 rekreačných zariadení (z toho tri v zahraničí), viac ako 14-tisíc bytov. Do Východoslovenských železiarní patrila aj poľnohospodárska farma, ktorá produkovala zeleninu a chovala ošípané na mäso pre závodné jedálne košických hutníkov.

Po roku 1989 a po prechode na trhovú ekonomiku spolu s liberalizáciou cien a otvorením sa zahraničnej konkurencii sa domáce podniky urýchlene zbavovali všetkej tejto „sociálnej záťaže“. Pritom s vodou často vyliali aj dieťa. Sociálna práca vo firme sa dokonca na odborných fórach označovala za „prežitok socializmu“. Ako sme si však ukázali, začal s ňou už Baťa. So srdcom, ale aj s rozumom.

X X X

Zväz pri Slafkovskom spáchal manažérsku samovraždu. Táto téma mala byť do troch dní mŕtva, nechápe Lintner

Juraj Slafkovský možno netušil, aký rozruch spôsobí jeho rozhovor pre web The Athletic. Hviezda Montrealu Canadiens v ňom spomínala rodinkárstvo a korupciu v Slovenskom zväze ľadového hokeja.

 V mnohokrát spomínanom rozhovore spomínal aj dotieravosť médií na Slovensku v porovnaní s Montrealom či bronz na poslednej zimnej olympiáde, na ktorý Slovensko dosiahlo podľa mladíka iba vďaka tomu, že v Pekingu neštartovali hráči v NHL.

Najtvrdšie slová však smerovali hokejovú organizáciu pod vedením Miroslava Šatana. Na Slovensku podľa Slafkovského hrá ten, kto má známosti.

„Pravdepodobne potrebujeme viac ľudí, aby pracovali pre zväz, ale nikto tam nechce pôsobiť. Myslíte si, že Marián Hossa chce pracovať pre SZĽH? Nie.

Marián Gáborík? Nie. Nechcú, pretože určití ľudia, ktorí tam už sú, si robia veci po svojom. Lenže takým spôsobom, že profitujú z toho oni a nie slovenský hokej. Taký je môj názor.“

   SZĽH nemlčal. Slafkovskému poslal do zámoria reakciu v zmysle, že je ešte stále mladým hokejistom a v kariére zatiaľ nedosiahol toľko, aby si mohol „dovoliť“ vyjadrovať sa k podobným záležitostiam.

Po tom si slovo zrejme naposledy zobrala draftová jednotka z roku 2022. Zväzu ľadového hokeja na čele s Miroslavom Šatanom odkázal, že nejde o to, koľko má rokov, ale o to, či sa zväz dokáže postaviť realite.

Zároveň dodal, že už sa nechce si nechce so zväzom posielať odkazy na diaľku s tým, že vždy rád využije príležitosť reprezentovať svoju krajinu.

K téme sa vyjadril aj Richard Lintner, majster sveta z Göteborgu 2002. V podcaste Góly z bufetu priznal, že je prekvapený z toho, aké rozmery celá záležitosť nadobudla.

 Mrzí ho, že takýmito „zbytočnosťami“ sa prekrývajú pokroky, ktoré podľa neho urobil slovenský hokej počas posledných rokov.

„Juraj je dnes určite najvýraznejšia slovenská hokejová osobnosť, ktorá je stále aktívna. Tak to vnímajú aj v zahraničí.

Tento chlapec dá nejaké vyjadrenie, to je jedno aké, proste povie si svoj názor. A ja sa nestačím čudovať, že odpoveď zväzu bola nepríjemná, sarkastická a bola ja, povedal by som, fackou mladému chalanovi.

Takáto odpoveď a odkaz Jurajovi, ktorý bude ďalších 20 rokov určite kľúčovou osobnosťou v našom hokeji, je podľa mňa manažérskou samovraždou.

 Juraj teraz bude v nadchádzajúcom a veľmi dlhom čase vnímať, možno slovenskú reprezentáciu, možno zväz, ako nepriateľa.

Keby na to aspoň bol dôvod, ale čo také strašné sa stalo?“ pýtal sa bývalý obranca, ktorý dlhé roky stál na čele najvyššej slovenskej hokejovej súťaže.

Ako šéf dnes už neexistujúceho subjektu Pro-Hokej mal s kritikou tiež bohaté skúsenosti. „Ježišmária, čo všetko som si o sebe musel vypočuť…

Keby som na každú situáciu reagoval takto, tak by som nič iné nerobil a zabudol by som, že mám robiť svoju robotu.“

Prekvapilo ho, aké rozmery spor Slafkovského so zväzom nabral. „Odvtedy prešli už skoro dva týždne a my sa o tom stále bavíme. Tá téma mala byť mŕtva do troch dní.“/agentury/

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.