Veľa starších ľudí mohlo nadobudnúť pocit, že žijú v úplne cudzej krajine. No tento pocit majú aj Američania, ktorí žijú mimo veľkých miest na juhu krajiny alebo Briti, ktorí žijú na severovýchode krajiny. Títo ľudia potom chcú vrátiť čas späť a žiť v krajine, ktorú poznali, hovorí o súčasnom pocite nespokojnosti prestížny britský hlavný ekonomický komentátor novín The Financial Times Martin Wolf. Schopnosť, ako sa dokázal vrátiť späť k moci Robert Fico, ho naozaj prekvapila.
Hlavný ekonomický komentátor novín The Financial Times Martin Wolf. V rozhovore pre denník Pravda hovorí, či sleduje slovenskú politiku, čo si myslí o kríze demokracie, ako je možné bojovať so starnutím populácie či s pomalým rastom a aká ekonomická budúcnosť nás čaká.
X Nedávno sme si pripomenuli 34. výročie nežnej revolúcie. Ak sa pozrieme na stav demokracie, možno sa zdá, že ľudia nielen na Slovensku, ale v celom regióne strednej Európy zabúdajú na to, aké ľahké je stratiť slobodu. Čo si myslíte o tom?
To, čo sa deje v strednej a vo východnej Európe, nie je vzhľadom na to, čo sa deje všade inde vo svete, výnimočné. Politické udalosti v Maďarsku, Poľsku, u vás, ale aj v Česku ukazujú, že demokracia je krehká. A ako píšem v mojej knihe Kríza demokratického kapitalizmu, platí to už od piateho storočia pred Kristom. Filozof Platón, ktorý bol vyhranený voči demokracii, hovoril, že je to krehký systém. A to isté si myslel aj Aristoteles.
Nie je nič prekvapujúce na tom, že ľudia chcú hierarchiu, poriadok, silných lídrov. Je to súčasť nášho politického života. Znepokojivé je to, ako rýchlo po páde komunizmu sa u vás vracia chuť po autokratických lídroch. Nedokážem však posúdiť, či je posun k nedemokratickej politike neodvratný, no určite nie je prekvapujúci ani vítaný.
X Skoro dve tretiny ľudí podľa jedného prieskumu chcú autoritársku vládu. Ako veľmi je to znepokojivé?
To je veľmi veľa ľudí. Je to deprimujúce, no tieto trendy nájdeme aj v iných krajinách. Prekvapuje ma, že toto chcú ľudia, ktorí prežili vládu tvrdej ruky, ktorá ich obmedzovala na slobode.
Pre mnoho ľudí je zrejme pojem sloboda veľmi abstraktný. Chcú najmä dobré zamestnanie, platy a pokojný život. A práve uplynulých vyše 30 rokov slobody to prinieslo. Platy narástli, práca už nie je taká fyzicky namáhavá, žijeme dlhšie a zdravšie ako v časoch komunizmu. Ako si vysvetľujete, že ľudia toto nevedia oceniť?
Úprimná odpoveď je: vôbec netuším. Pravdupovediac, udivuje ma to. Napadli mi tri veci, ktoré však zrejme nesúvisia s vývojom vo vašom regióne. No keď sa pozrieme na posledných 30 až 40 rokov v západných vyspelých krajinách, vidíme, že ekonomický rast sa citeľne spomalil oproti rokom po druhej svetovej vojne. A toto spôsobilo evidentnú nespokojnosť v týchto krajinách.
Po druhé, opäť neviem, či toto platí pre vašu krajinu, v západných krajinách výrazne narástla nerovnosť. To znamená, že niektorým ľuďom sa darí oveľa viac ako iným a toto poháňa resentiment voči úspešným. Po tretie, prechod do modernej demokratickej spoločnosti, akú vidíme v súčasnosti, priniesol so sebou veľa nielen politických, ale aj ekonomických, spoločenských a kultúrnych zmien.
X Čo z toho sa dá uplatniť na Slovensko?
Vyslovím hypotézy, ktoré môžu, ale aj nemusia platiť. Krajiny strednej a východnej Európy zažili simultánne dva šoky. Pád komunizmu a ekonomická transformácia na nový ekonomický systém priniesli veľké zmeny. Druhým bola kultúrna zmena. Pre väčšinovo konzervatívnu a katolícku spoločnosť, ktorá zažila komunizmus, zmena systému priniesla veľké politické, ekonomické, spoločenské a kultúrne transformácie.
Veľa mladých a vzdelaných ľudí vyrástlo v novom prostredí, ktoré bolo podstatne iné, v akom vyrastali ich rodičia a starí rodičia. Kultúrne rozdiely medzi generáciami sa tak ohromne prehĺbili. Veľa starších ľudí mohlo nadobudnúť pocit, že žijú v úplne cudzej krajine. No tento pocit majú aj Američania, ktorí žijú mimo veľkých miest na juhu krajiny alebo Briti, ktorí žijú na severovýchode krajiny. Títo ľudia potom chcú vrátiť čas späť a žiť v krajine, ktorú poznali.
X Sledujete slovenskú politiku?
Iba zbežne, ako človek, čo číta noviny. Viem niečo o Robertovi Ficovi ako o politikovi, ktorý používa určité praktiky, ktoré mu pomohli vrátiť sa naspäť k moci. Prekvapuje ma, aký je neskutočne talentovaný demagóg. Je taký veľký trumpovec.
Ako je možné, že sa vrátil späť k moci, keď nominanti jeho vlády boli odsúdení za korupciu alebo sa priznali k trestnej činnosti, pričom za jeho vlády zastrelili novinára Jána Kuciaka s jeho snúbenicou?
Na základe toho, čo viem, je to veľmi extrémny prípad, ak to poviem veľmi diplomaticky. Prípad muža, ktorý sa vrátil k moci a ktorý je obvinený z toľkých vecí, nie je normálny. Napríklad Donald Trump je obvinený z kriminálnych zločinov a keď sa vráti späť k moci, bude to absolútne ohromujúce. Krutá pravda je, že takíto politici priťahujú ľudí. Myslia si, že sú nekompromisní lídri a v tvrdom svete ich ochránia pred nepriateľmi. Ľudia chcú, aby bol ich silný patrón, ktorý ich ochráni. Ak sa však pozrieme na politické vedenie za posledných pár tisíc rokov, väčšinu z nich tvorili lídri počas vojen, čiže vojnoví lídri. Nie je tak veľkým prekvapením, že keď sa ľudia cítia nahnevaní a zneistení, tak si ich zvolia. Prekvapujúce by bolo, ak by si takýchto populistických lídrov zvolili v dobrých časoch.
X Čo to hovorí o slovenskej politickej opozícii a o opozícii vo všeobecnosti?
Napadlo mi niekoľko vecí, no neviem, či to platí aj pre slovenskú opozíciu. Dôležité sú silne zakorenené inštitucionálne strany a silný pocit lojality a identity voličov voči nim. Vznik takýchto strán si vyžaduje veľa času. Tieto strany následne vyžadujú disciplínu politického správania – ako je napríklad v Británii, kde máme väčšinový politický systém. Kde je volebný systém pluralistickejší, potrebujete veľmi pevný politický stred. Veľmi úspešná krajina s viacstraníckym systémom je Holandsko.
A to preto, lebo Holanďania majú veľmi silný politický stred. Ale ich politické dejiny siahajú niekoľko storočí dozadu. Ak sa pozrieme na Francúzsko či Taliansko, veľa donedávna stabilných strán tam úplne skončilo. To znamená, že politické strany nahradili demagógovia. Preto uspela talianska premiérka Giorgia Meloniová a preto možno budúcou francúzskou prezidentkou bude Marine Le Penová. Proti takýmto demagógom musíte mať silné inštitucionálne stranícke prostredie, veď predsa sama Konzervatívna strana sa zbavila Borisa Johnsona, nezvrhli ho ľudia. Proti zlým demagógom potrebujete tiež dobrých demagógov, takzvaných demokratických. Napríklad aj preto uspel Donald Tusk, ktorého považujem za dobrého politika.
X Majú byť opoziční politici viac populistickejší a demagogickejší? Veľká väčšina obyvateľov na Slovensku totiž stále žije v malých mestečkách alebo na vidieku, a tých by mali politici vedieť zaujať.
V mojej novej knihe píšem, že keď chcete byť úspešný demokratický líder, musíte byť v nejakom zmysle demagóg. Pod tým mám na mysli, že takýto politik musí byť schopný formulovať veľmi jasne a silne myšlienky v jazyku, ktorému ľudia rozumejú. Musí takisto veľmi jasne povedať, kto sú jeho nepriatelia a vysvetliť, prečo sú jeho nepriatelia.
Najúspešnejší politik 20. storočia je absolútne bez debaty americký prezident Franklin Delano Roosevelt. Bol to muž, ktorý zachránil demokraciu v Amerike a ktorý zachránil svet. Roosevelt bol však naozajstný demagóg. V knihe citujem niekoľko jeho krásnych výrokov zo začiatku 30. rokov 20. storočia, ktoré sú demagogické a namierené proti kapitalistom či Wall Street.
Demagóg musí byť jednoducho schopný zmobilizovať populárnu emotívnu podporu. Vždy to bolo o tomto. Politika nie je prednášanie za katedrou na univerzite. Najväčším rečníkom 20. storočia v Británii bol Winston Churchill. On bol tiež demagóg. Snažil sa viesť ľudí vo vojne, a preto tak rečnil. Povedzme si rovno, demokratická politika nie je debatný krúžok, inak by som už v nej bol. Pozrime sa napríklad na bývalú britskú premiérku Margaret Thatcherovú, amerického prezidenta Ronalda Reagana alebo britského expremiéra Tonyho Blaira – títo všetci boli v nejakej miere demagógovia. No bol ním aj Barack Obama.
Musíte hovoriť jazykom, ktorému ľudia rozumejú. Nanešťastie, a čo je veľká tragédia, Donald Trump je veľmi dobrý demagóg.
X Čo by mali robiť obyčajní ľudia proti zlým demagógom?
Musia sa mobilizovať a protestovať proti krokom, ktoré jasne porušujú zákony a normy. Napríklad krokom, ktoré obmedzujú práva justície, krokom, ktoré zavádzajú cenzúru či slobodu slova. Nestačí proti tomu bojovať v parlamente, treba vyraziť aj do ulíc.
X Niektorí si myslia, že táto vláda bude napodobňovať tvrdú ruku maďarskej vlády Viktora Orbána a obmedzí rôzne slobody. Ako to vidíte?
Maďarsko je jasná neliberálna demokracia. V podstate to nie je žiadna demokracia, iba taká predstieraná demokracia. Prvou podmienkou demokracie je odovzdanie moci a či sa jej politik vzdá, ak prehrá voľby. Napríklad v Poľsku je väčšia demokracia, ako som si myslel (Vládna strana PiS zrejme nezostaví vládu a moci sa ujme opozícia – pozn. red.).
Mám silné presvedčenie, že toto v Maďarsku nie je možné. Orbán tvrdo obmedzil slobodu médií, obklopil sa oligarchami miliardármi a teraz benefituje z európskych pravidiel, aj keď ich na druhej strane podrýva. Je to neakceptovateľné. Pravdou však je, že ekonomicky si krajina zle nevedie, čo sa mojim kamarátom z Maďarska príliš nepáči. Samozrejme, veľa iným ľuďom sa to páči. Tento model môže byť pre Slovensko budúcnosť, aj keď nemusí. V každom prípade si myslím, že z dlhodobého hľadiska tento maďarský model neprežije.
X Ako je možné, že v Bruseli nevedia Maďarsko odrezať od eurofondov, keď jasne porušuje európske pravidlá?
Nechcú Maďarov vyhodiť z Európskej únie a možno na to ani nie je sila, pretože na to treba konsenzus. A možno je to aj preto, že aj niektoré iné členské štáty sa obávajú, že podobný osud Maďarska by ich mohol postihnúť a nechcú to riskovať. Aj keby vedeli Maďarsko odstrihnúť od eurofondov, neodstavia ich od najväčšieho benefitu, aký Európa ponúka – a to je jednotný európsky trh. Odstrihnutie od peňazí by bolo mysliteľné, no krajine by sa darilo ekonomicky zrejme aj tak viac-menej dobre. A čo ak by sa objavili v Maďarsku v prípade, že by odišlo z únie, Rusi? To EÚ nechce.
X Aktuálne sa na Slovensku skloňuje slovo konsolidácia. Európska komisia nám odhaduje najvyššie deficity v rokoch 2024 a 2025. Aj keď ekonómovia vyzývajú vládu na konsolidáciu v objeme 1 či 1,5 percenta, vláda chce iba 0,5 percenta. Dlh máme na úrovni tesne pod 60 percentami hrubého domáceho produktu (HDP). Myslíte si, že konsolidácia, akú chce Smer, bude stačiť?
Pre malú krajinu, ktorá je pevne ukotvená v EÚ a má relatívne dobrý ekonomický výkon a má dlh pod 60 percentami – a teraz ma hnevá, že to musím povedať – takéto deficity nebudú pravdepodobne až také problematické. Dlh na úrovni 60 percent HDP je veľmi malý, máme krajiny, ktoré ho majú oveľa vyšší. Napríklad také Taliansko (vyše 140 % – pozn. red.), ale aj Francúzsko (cca 110 – pozn. red.) sa vie financovať úplne bez problémov. Samozrejme, v súčasnosti už sú úroky vyššie, ako donedávna boli, čiže vo všeobecnosti platí, že deficity treba znižovať. Myslím si, že takéto deficity môžete mať ešte nejaký čas.
X Dokedy bude možné spravovať verejné financie s takýmito deficitmi?
Zlé to bude, keď ich nikdy neznížite. Príde čas, keď budú deficity a dlh problematické. No z čísiel, ktoré ste mi povedali, by mohli problémy prísť, myslím si, až keď dlh stúpne na 90 percent. A to bude až o pekných pár rokov. Odhadujem to na päť rokov. Všetko však záleží aj na iných okolnostiach. Ak bude ekonomika rásť, vie z dlhu vyrásť. Ak bude ekonomika rásť rýchlejšie a inflácia bude nižšia, viete takéto deficity udržať dlho. Žiadna fiškálna kríza vám nemusí hroziť.
X A čo ak sa ekonomické ukazovatele, trebárs rast či inflácia, zhoršia?
Ak by napríklad úroky za váš dlh vyskočili zo štyroch na sedem percent a rast by sa znížil k nule, situácia by sa stala oveľa komplikovanejšou.
X Hovoríte, že situáciu s verejnými financiami by sme vedeli udržať na uzde, aj keď by sme mali vyššie deficity, no platili by sme vyššie úroky za dlh. Ale keby sme viac konsolidovali, nemuseli by sme platiť viac za dlh a namiesto toho by sme tieto peniaze mohli viac investovať.
To je pravda. V krátkodobom horizonte by to znamenalo zrejme menej verejného míňania alebo vyššie dane. Nezodpovedné by bolo tiež to nechať na ďalšiu vládu. No v každom prípade je úplne možné, že fiškálna kríza vám pravdepodobne nehrozí.
X Ekonómovia vo všeobecnosti hovoria, že treba viac zdaniť bohatstvo, majiteľov viac nehnuteľností či spotrebu a menej zdaňovať daňovo-odvodové zaťaženie práce či škrtať investície. Mala by sa naša vláda vybrať touto cestou?
Určite by sa nemali škrtať investície, ak smerujú do dobrých oblastí. Škrtať by sa nemalo ani na základných verejných službách, ako je školstvo či zdravotníctvo. Určite je lepšie zdaniť majetok bohatých ako ich príjmy, podobne sa dá uvažovať aj pri firmách a korporáciách. Dá sa zdaňovať aj tak, aby sa neohrozil ekonomický rast.
X Je éra malých vlád – vyjadrená percentom verejných výdavkov na HDP – už za nami? Respektíve, bola tu niekedy takáto éra?
Veľmi dôležitá otázka. Ak veľkosť štátov vyjadríme verejnými výdavkami ako podielu z HDP, tak sme na Západe nezažili éru malých vlád po druhej svetovej vojne. Ani revolúcia Margaret Thatcherovej či Ronalda Reagana nepriniesla zníženie veľkosti vlády. Vo väčšine západných štátov nedošlo až na pár malých výnimiek k zmenšeniu vlády, prinajlepšom došlo k stabilizácii jej veľkosti. Menia sa však regulačné podmienky. Došlo k uvoľneniu regulácií na trhu práce, obchodu či pohybu kapitálu, no oveľa viac sa začalo regulovať životné prostredie či finančný systém. Čiže zmenila sa regulačná povaha vlád, no nezmenšovala sa veľkosť vlád.
X Ako sa bude vyvíjať veľkosť vlád v budúcnosti?
V súčasnosti čelíme veľmi veľkým tlakom na čoraz väčšie verejné výdavky. Zažívame aj čoraz menší rast a čoraz väčšie starnutie populácie. Vo všeobecnosti tiež vidíme, že viera vo voľný trh sa oslabuje. A tak máme možnosť vidieť čoraz väčšie míňanie verejných výdavkov, vyššie dane, vyššie deficity, čoraz viac regulácií v ekonomike, a teda viac protekcionistickú ekonomiku. V odlišných podobách na rôznych miestach vo svete vidíme rovnaký trend.
X Je udržateľný trend čoraz väčšej a silnejšej vlády a čoraz vyšších daní?
Toto je veľmi dobrá otázka. Napadli mi dve otázky, na ktoré musíme odpovedať. Prvá je: Ako veľmi tento trend poškodzuje ekonomický rast? To veľmi závisí od typu a povahy regulácií. Keď som hovoril, že čelíme nízkemu rastu, nemôže za to podľa mňa zmena povahy regulácie – teda že sme menej začali regulovať trh práce či obchod a viac sme sa zamerali na reguláciu životného prostredia či finančného systému – ale oveľa viac to súvisí so starnutím populácie a s poklesom produktivity práce, ktorá je stále tak trochu záhada. No a keď čelíme nízkemu ekonomickému rastu, je čoraz ťažšie udržať veľkú vládu.
X Čo je tá druhá otázka?
Druhá otázka znie – ak by veľká vláda viedla ku krachu, respektíve k neudržateľnosti, na ktorú ste sa pýtali, už by sme zažili fiškálne krízy. Myslím tým situáciu, ak by investori neverili krajine, ktorej požičiavajú a zbavovali by sa jej dlhopisov. No vidíme, že fiškálne krízy sú veľmi ojedinelé a ťažko k nim prichádza. Prečo? Pretože keď ste investor a chcete vložiť peniaze do štátnych dlhopisov ako časť vášho portfólia, kam ich dáte, ak ich neinvestuje do vyspelých štátov ako Spojené štáty americké, Nemecko či Francúzsko? Nie je veľa alternatív. No k fiškálnej kríze môže dôjsť v extrémnych prípadoch.
X Veľkým problémom vyspelých ekonomík – a Slovensko nie je výnimka – je starnutie populácie. Existuje na to nejaké rýchle riešenie? Ako majú krajiny bojovať s nedostatkom pracovnej sily, keď – ako napríklad Slovensko – odmietajú viac imigrácie?
V tom prípade musíte akceptovať osud a úpadok Japonska.
X Úpadok v akom zmysle?
Ak máte mieru reprodukcie 1,7 dieťaťa na ženu a mladí ľudia zostávajú v krajine – čo je veľmi dôležité, lebo ak by tu nezostávali a odchádzali by do zahraničia, tak máte veľký problém – populácia sa pomaly zmenšuje, no je to manažovateľné. A to napríklad tak, že dvihnete vek odchodu do dôchodku, zvyšuje sa tiež počet rokov prežitých v zdraví a povaha práce sa mení k lepšiemu – nie je taká fyzicky náročná.
Zrejme nenájdete žiadny liek na to, aby ste motivovali ženy rodiť viac detí a ak bude ekonomika rásť medzi jedným a dvomi percentami a produktivita bude aká-taká, je toto manažovateľná situácia. No ak by sa miera reprodukcie znížila na hodnotu 1, o jednu generáciu neskôr by sa veľkosť populácie znížila o polovicu a o dve generácie až na štvrtinu. Vtedy by nastali veľké problémy, ktoré čakajú napríklad Taliansko či Španielsko, no Slovensko im zatiaľ nečelí.
X Ako sa dá zvýšiť pôrodnosť?
Treba sa postarať o to, aby mladí rodičia mali dostupné bývanie, dobre platenú prácu a veľmi dôležité je pre ženy, aby vedeli materstvo dobre skĺbiť s pracovným životom. To práve robia, a to je zaujímavé, moslimské krajiny. Napríklad v Južnej Kórei či Japonsku, kde sa miera reprodukcie pohybuje okolo hodnoty 1, ženy veľmi ťažko kombinujú prácu a kariéru. No najväčšia irónia tkvie v tom, že najnižšiu mieru pôrodnosti majú konzervatívne krajiny.
X Vojna na Ukrajine ukázala, že Európa sa vie veľmi rýchlo odstrihnúť od ruských fosílnych palív. Budeme sa rovnako efektívne vedieť vyrovnať aj so zmenou klímy?
Veľmi zaujímavá otázka. Pravdupovediac, nebol som prekvapený reakciou Európy, bol som optimista, že ten energetický šok zvládne. Jenou z najúžasnejších vlastností trhovej ekonomiky je prispôsobenie sa na cenové šoky.
Nikdy v histórii neboli dostupnejšie technologické výdobytky na prechod k inému energetickému systému. Samozrejme, je ešte potrebné veľmi veľa investícií. Aj Medzinárodná energetická agentúra je veľmi optimistická ohľadom moderných technológií. Všetko je však otázka motivácií. Kým technológie sa neustále zlepšujú, náš systém motivácií je zlý. A tu je problém klimatickej politiky. Potrebujeme oveľa lepší regulačný systém, ktorý nastaví lepšie fungovanie toho, ako spotrebovávame a produkujeme energie. Chybou je, že sa tvárime, že za zmenu týchto motivácií a nastavení nikto nebude musieť zaplatiť vyššiu cenu. Ale takto to nikdy nebude fungovať.
Pôsobí ako hlavný ekonomický komentátor britských ekonomických novín The Financial Times. V novinách pracuje od roku 1987. Píše o rôznych politicko-ekonomických témach. Narodil sa v roku 1946 v Londýne. V roku 2000 dostal cenu Britského impéria za prínosy pre finančnú žurnalistiku. Najnovšie napísal knihu Kríza demokratického kapitalizmu. Predtým napísal okrem iného Posuny a otrasy. Druhá vyšla v češtine a prvá sa aktuálne prekladá do češtiny./agentury/
X X X
Tisícky českých lekárov podali výpovede z nadčasov, sú dobrovoľné ale nevyhnutné
V českých nemocniciach hrozí od ďalšieho mesiaca obmedzenie zdravotnej starostlivosti.
Podľa Sekcie mladých lekárov Českej lekárskej komory (ČLK) podalo výpovede z nadčasov viac než 6100 z 13-tisíc lekárov. Tí požadujú, aby bol dodržiavaný zákonník práce. V pondelok to uviedli zástupcovia ČLK, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Českí lekári sa už niekoľko týždňov sporia s ministerstvom zdravotníctva ohľadne zmien v zákonníku práce. Tieto zmeny vrátane zdvojnásobenia povoleného počtu dobrovoľných nadčasov z 416 na 832 spôsobili rozpory. Ministerstvo na začiatku reagovalo na ich nespokojnosť tým, že nadčasy sú dobrovoľné a nikto nie je nútený ich vykonávať. Avšak Česká lekárska komora tvrdí, že skutočná situácia v nemocniciach je odlišná.
Po naliehaní lekárov sa ministerstvo rozhodlo zmeniť túto časť novely, aby sa počet povolených nadčasových hodín vrátil na pôvodnú hodnotu. Zástupkyňa Sekcie mladých lekárov České lekárskej komory Monika Hilšerová uviedla, že len zrušením paragrafu o nadčasoch na papieri nezmení skutočný stav a ich cieľom je zabezpečiť, aby neboli nutné ani v praxi. Považuje za dôležité motivovať lekárov s atestáciou, aby zostali v nemocniciach, a podnecovať študentov k štúdiu medicíny.
Nezhody tiež stále pretrvávajú v oblasti odmeňovania. Aktuálne sa podľa Hilšerovej plat pre lekára v nemocnici pohybuje na úrovni okolo 200 – 300 korún (približne osem až 12 eur) za hodinu, čo v ČLK nepovažujú za adekvátne. Platy sa podľa jej slov zvyšujú vo všetkých okolitých krajinách vrátane Slovenska. Hromadný štrajk lekárov, ktorý by mal začať od 1. decembra tým, že začnú platiť ich výpovede z nadčasovej práce, tak hrozí naďalej.
„Táto akcia nie je protestom ani hrozbou, ale len dodržiavaním zákonníka práce a poukázaním na to, čo nám bolo opakovane zdôrazňované – že nadčasy sú dobrovoľné a kto nechce, nech ich neslúži,“ povedal viceprezident Českej lekárskej komory Jan Přáda.
Podľa Hilšerovej bude zabezpečená akútna zdravotná starostlivosť, ale obmedzí sa plánovaná lekárska starostlivosť, odložia sa stovky operácií a tisíce ambulantných návštev. Aktuálne rozpisy služieb na december sú však podľa nej také napäté, že ak jeden lekár ochorie, bude ohrozená aj akútna starostlivosť. „Ak s nami ministerstvo nezačne rokovať, obmedzenia pocíti každý pacient,“ povedala Hilšerová s tým, že ich požiadavky nie sú nereálne, aktuality.sk
X X X
Dolinková a Drucker predstavili riešenia, ako zaplátať dieru po chýbajúcich lekároch. Riešenie má stáť milióny
Slovensko má problém s nedostatkom zdravotníkov, lekári bijú na poplach už roky. Mnohí slúžia v preddôchodkovom veku, situácii nepomáha ani odchod absolventov za lepšími podmienkami do zahraničia. Hrozí, že ak štát nezasiahne, o pár rokov nebude mať Slovensko kto ošetrovať. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková a minister školstva Tomáš Drucker chcú počet slovenských medikov navýšiť na úkor zahraničných študentov na lekárskych školách. Štát by to odhadom mohlo vyjsť na tri milióny eur.
„Jeden z kľúčových problémov Slovenska je aj nedostatok kvalitného personálu,“ uviedol v pondelok Drucker a poukázal na chýbajúcich odborníkov v rôznych oblastiach. Vytvoriť chce preto mechanizmus, akým by si mohol štát objednávať u fakúlt a škôl absolventov pre odvetvia, kde chýbajú odborníci. Sú to podľa jeho slov lekári, sestry, pôrodné asistentky, ale napríklad aj operátori jadrových zariadení a podobne.
Menej zo zahraničia, viac zo Slovenska
Na troch slovenských lekárskych fakultách absolvuje štúdium priemerne 627 študentov zo Slovenska a zhruba 362 zo zahraničia. „Zhruba 100–150 zahraničných študentov by sa mohlo transformovať na slovenských,“ vyhlásil minister. S fakultami už diskutoval. Kvôli „objednávke štátu“ bude zrejme potrebná aj legislatívna zmena.
Na niektorých slovenských školách je podľa Dolinkovej pomer tuzemských a zahraničných študentov 50:50. „Potrebujeme, aby lekári zostali na Slovensku a liečili našich pacientov,“ podotkla šéfka zdravotníctva. Zásah vlády by podľa nej konkurencieschopnosti škôl uškodiť nemal. Podotkla, že 150 nových lekárov ročne nemusí stačí. Časť zdravotníkov je totiž v hraničnom veku odchodu do dôchodku. Pokiaľ do penzie neodídu hneď, tlak bude miernejší. „Pri 100–150 lekárov navyše cítite, že dlh budeme odrezávať dlhšie a postupne,“ skonštatoval Drucker.
Financovanie 130 nových slovenských študentov by sa mohlo pohybovať okolo sumy 2,5 až 3 miliónov eur. Drucker si limity štátnej kasy uvedomuje, no Slovensko je podľa neho v situácii, že na to peniaze jednoducho „musíme dať“.
Do úplných detailov na stretnutí ministri nešli. Uzavretá nie je podľa Druckera ani téma, či budúcich absolventov nezaviažu, aby po štúdiu zostali na Slovensku. Upozornil, že aj v rezidentskom vzdelávaní bola lehota päť rokov, ktorú absolventi museli odpracovať na Slovensku. „Nechceme demotivovať ľudí, ale je to normálne aj v zahraničí,“ dodal.
So sestrami je to iné
Pri študentoch ošetrovateľstva Drucker vníma iný problém ako pri medikoch. Uchádzačov, ktorých školy prijmú a potom aj nastúpia do prvého ročníka je 67 percent. Školy dokončí len 55 percent študentov. „Máme 10 fakúlt ošetrovateľstva. Nemáme taký veľký problém s tým, že by sa nám nehlásil veľký počet, oveľa väčší problém je s tým, že na školy neprídu alebo ich nedokončia,“ vysvetlil. Pomôcť by mohli štipendiá alebo iné motivácie. Prispieť k riešeniu by mohol podľa ministerky nábor na stredné zdravotnícke školy, ktorý by sa robil už na základných školách.
Čo sa týka regionálneho rozmiestnenia lekárov naprieč krajinou, Dolinková uviedla, že na ministerstve pracujú na „sieti špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti“. Ukázať má, kde a koľko špecialistov, pediatrov alebo všeobecných lekárov chýba.
Motivovať doktorov, aby sa nesústreďovali len vo veľkých mestách by mohlo aj zreálnenie cien, ktoré neboli menené posledných 15 rokov. Predstaviť si vie aj náborovú kampaň na základných školách s medikmi. O rozpočte na nábor nových lekárov budú rokovať s ministerstvo financií, aby sa mohol začať už k 1. septembru budúceho roka.
Navýšiť počet medikov by Dolinková a Drucker chceli už od budúceho školského roky, no rátajú s tým, že k zmenám dôjde najskôr až v školskom roku 2025/2026. Zmeny si bude vyžadovať kurikulárna školská reforma./agentury/
X X X
Udávať ma naučil dedo. ‚Sériová donášačka‘ nahlásila už 1400 ľudí. Bráni tým svoj vlastný blahobyt, tvrdí
Udavačstvo, teda donášanie na susedov, kolegov a dokonca aj cudzích ľudí bolo v časoch Sovietskeho zväzu v Rusku bežné. V súčasnosti, keď ruská vláda umlčuje kritikov vojny na Ukrajine, sa táto prax opäť vracia, píše server BBC.
Na výročie boľševickej revolúcie sa centrum Moskvy znova zaplnilo sovietskymi symbolmi. Nostalgicky na Sovietsky zväz spomína viac ako polovica Rusov.
„Udávať ma naučil môj starý otec, sám udavač,“ tvrdí žena, ktorá sa predstavila ako Anna Korobkovová. Uvádza, že žije v jednom z veľkých ruských miest, odmieta ale prezradiť, v ktorom. O svojom dedovi hovorí, že bol anonymným informátorom sovietskej tajnej polície za Stalinovho režimu, kedy udávanie bolo na každodennom poriadku, a ona ide teraz v jeho šľapajách. Nahlasuje každého, o kom si myslí, že kritizuje vojnu na Ukrajine.
Korobkovová tvrdí, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára 2022 podala 1397 udaní. Ľudia kvôli tomu dostali pokuty, boli prepustení zo zamestnania alebo označení za zahraničných agentov.
„Nie je mi ich ľúto. Teší ma, že sú vďaka mojim udaniam potrestaní,“ uvádza žena, ktorá sama seba označuje za sériovú udavačku.
Rusko zaviedlo nové cenzúrne zákony krátko po svojom vpáde na Ukrajinu. Korobkovová odvtedy trávi väčšinu svojho voľného času online a často ľudí nahlasuje za „diskreditáciu ruskej armády“. Za tento trestný čin hrozí pokuta až 50-tisíc rubľov alebo až päťročný trest väzenia, ak ho daný človek spácha viac ako dvakrát.
Korobkovová je pri komunikácii s novinármi veľmi opatrná. Odpovedá len prostredníctvom e-mailu, nechce sa ukázať a odmieta predložiť akýkoľvek doklad totožnosti. Tvrdí, že jej často chodia vyhrážky smrťou, a bojí sa, že sa jej niekto nabúra do osobných údajov alebo jej ukradne identitu.
Zdá sa, že na svojich spoluobčanov donáša z dvoch dôvodov. Po prvé si myslí, že tým pomáha Rusku poraziť Ukrajinu, a po druhé sa domnieva, že tým chráni vlastnú finančnú stabilitu. Žije sama, pracuje na čiastočný úväzok ako učiteľka na poli humanitných vied a spolieha sa predovšetkým na vlastné úspory. Obáva sa, že ak Rusko vojnu prehrá a Moskva bude musieť vyplácať reparácie, čo ovplyvní ekonomiku celej krajiny.
„Všetci tí, ktorí broja proti špeciálnej vojenskej operácii, bojujú proti môjmu vlastnému blahobytu,“ vysvetľuje a dodáva, že víťazstvo Ukrajiny by pre ňu bolo osobnou prehrou. „Mohla by som prísť o všetky úspory a musela by som si nájsť prácu na plný úväzok,“ uvádza.
Korobkovová väčšinou udáva tých, ktorí hovoria s médiami, najmä tými medzinárodnými. Jedným z jej terčov sa stala aj antropologička Alexandra Archipovová.
„Udala ma sedemkrát,“ hovorí Archipovová, ktorá teraz žije v exile a myslí si, že Korobkovová svojím konaním prispela k tomu, že ju ruský štát tento rok v máji označil za zahraničnú agentku. „Moji priatelia, ktorých udala, teraz odmietajú poskytovať akékoľvek komentáre akýmkoľvek médiám. Takže sa dá povedať, že bola úspešná. Misia je splnená,“ dodáva antropologička.
Kým Korobkovová bez kvapky ľútosti trvá na tom, že sa zameriava na tých, ktorých považuje za nepriateľov štátu, iní ľudia hovoria o udaní ako o prostriedku na vybavenie osobných účtov.
Rybár Jaroslav Levčenko z Kamčatského polostrova sa tento rok vo februári vrátil do prístavu po mesiac dlhej rybárskej výprave. Tvrdí, že mu jeden z kolegov rybárov po návrate ponúkol alkohol, ktorý odmietol. Domnieva sa, že si s ním tento muž chcel vybaviť účty, pričom sa rozpútala hádka. Levčenko dostal fľašou po hlave a zobudil sa v nemocnici.
Po prepustení rybár zamieril na policajnú stanicu podať trestné oznámenie, ale s hrôzou zistil, že bol už nahlásený – nie kvôli roztržke, ale kvôli protivojnovým názorom. Polícia mu oznámila, že jeho kolegu obviniť pre nedostatok dôkazov nemožno.
Levčenka 13. júla zadržala polícia. Podľa súdnych dokumentov si vypočul obvinenia z ospravedlňovania terorizmu, čo odmieta. V tejto chvíli čaká vo väzbe na súd a s médiami je v kontakte prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Ruská polícia priznáva, že je od začiatku vojny zavalená udaniami. Úradníci pod sľubom anonymity uviedli, že trávia veľa času vyšetrovaním a revíziami „nekonečných obvinení z diskreditácie armády“.
„Ľudia stále hľadajú zámienku, aby niekoho udali kvôli ‚špeciálnej vojenskej operácii‘,“ povedal pre BBC policajt, ktorý nedávno odišiel do dôchodku. „Kedykoľvek sa objaví ozajstný prípad, nemajú ho kedy vyšetrovať. Všetkých zamestnáva preverovanie výpovede nejakej babky, ktorá zazrela záclonu vyzerajúcu ako ukrajinská vlajka,“ uviedol./agentury/
X X X
Naša ekonomika porastie, tvrdí Putin. Skutočnosť je oveľa horšia, milióny Rusov žijú v chudobe, varuje ekonóm
Ruská ekonomika vzrastie tento rok o viac než tri percentá, povedal ruský prezident Vladimir Putin. To je optimistickejšia prognóza než tie predchádzajúce, ktoré poukazovali na rast pod touto hranicou. Informovala o tom agentúra Reuters.
V roku 2022 klesla ruská ekonomika o 2,1 percenta po tom, ako západné krajiny uvalili na Rusko rozsiahle sankcie v reakcii na inváziu na Ukrajinu. Ruská vláda a centrálna banka však urobili viacero opatrení, ktorými ekonomiku postupne stabilizovali a tento rok by sa mala opäť vrátiť k rastu, pričom na základe najnovších prognóz vyššiemu, než sa pôvodne čakalo.
„Celý čas sme prezentovali opatrné predpovede, že to bude o 2,7 percenta, o 2,5 percenta, o 2,8 percenta. Teraz s istotou môžeme povedať, že to bude o viac než 3 percenta,“ povedal Putin koncom minulého týždňa na Medzinárodnom kultúrnom fóre v Petrohrade.
Odhad ruskej centrálnej banky, ktorý zverejnila minulý mesiac, je však menej optimistický. Banka očakáva, že v tomto roku by ruská ekonomika mala zaznamenať rast v rozmedzí od 2,2 do 2,7 percenta.
Medzinárodný menový fond (MMF) je ešte opatrnejší. Rast ruského hospodárstva odhaduje na úrovni 2,2 percenta a na budúci rok počíta s výrazným spomalením tempa rastu na 1,1 percenta.
Inflácia dosiahla minulý rok 11,9 percenta a za tento rok centrálna banka očakáva rast v rozmedzí od 7 percent do 7,5 percenta. Niektorí ekonómovia odhadujú, že inflácia bude v závere roka ešte vyššia než 7,5 percenta, pričom časť z nich upozorňuje na rastúci počet ľudí prepadávajúcich sa do chudoby.
Štatistický úrad uviedol, že v Rusku žije pod hranicou chudoby, ktorá predstavuje hodnotu 14 375 rubľov, v prepočte 157 dolárov (144,4 eura) mesačne, minimálne 15,7 milióna ľudí. Aj podľa ruského ekonóma Igora Lipica je reálna situácia v Rusku vážna, napriek prezentovaniu pozitívnych ekonomických dát.
„Skutočná situácia je zlá,“ povedal Lipic, pričom dodal, že po prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia v marci budúceho roka, očakáva zhoršovanie ekonomickej situácie, v tom najlepšom prípade stagnáciu.
„Veľká časť ruskej populácie má veľmi nízke mzdy,“ povedal. Zároveň dodal, že on sám odhaduje, že pod hranicou chudoby, prípadne na jej hranici môže byť v Rusku zhruba 20 miliónov ľudí. Mnohí majú v dôsledku vysokých úrokových sadzieb dlhy a ekonómovia predpokladajú, že po prezidentských voľbách sa rubeľ môže opäť oslabiť./agentury/
X X X
Zomrela exministerka školstva Martina Lubyová. Významná vedkyňa mala 56 rokov
Vo veku 56 rokov zomrela v pondelok akademička, vedkyňa a bývalá ministerka školstva Martina Lubyová. V úrade bola v rokoch 2017-2020 za vlády Roberta Fica a neskôr Petra Pellegriniho. TASR o tom v mene rodiny informovala jej bývalá hovorkyňa Andrea Pivarčiová. Bývalá šéfka rezortu zomrela po dlhej a ťažkej chorobe.
Pivarčiová priblížila, že Lubyová bola členkou – akademičkou Európskej akadémie vied a umení. „Počas svojej bohatej profesionálnej kariéry pracovala aj ako vedecko-výskumná pracovníčka Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Bratislava či právna poradkyňa Ministerstva financií SR. Desať rokov pracovala pre Medzinárodnú organizáciu práce. Od roku 2013 riadila Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied,“ doplnila. Neskôr pôsobila ako šéfka rezortu školstva a tiež v predsedníctve SAV.
Úmrtie zasiahlo kolegov zo SAV, vyzdvihujú jej odborné kvality
Úmrtie vedkyne a bývalej ministerky školstva Martiny Lubyovej zasiahlo jej kolegov zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Pre TASR vyzdvihli jej kvality.
„Veľmi nás táto správa zasiahla. Je to pre nás veľká strata z pohľadu odbornosti aj kolegiality. Martina Lubyová bola výnimočná v nezdolnosti a neoblomnosti pri dosahovaní cieľov a bola tiež veľmi zásadová,“ povedala riaditeľka Centra spoločenských a psychologických vied (CSPV) SAV Denisa Fedáková, ktorá bola Lubyovej blízka spolupracovníčka.
Vyzdvihla aj kontakty Lubyovej. „Mala mimoriadne vyvinutý zmysel pre spájanie ľudí pre spoločnú vec,“ doplnila Fedáková.
Aj Ivana Studená, poverená vedením Prognostického ústavu CSPV SAV, vyzdvihla vedecké kvality Lubyovej. „Je to ľudská strata, s kolegami sme zdrvení. Martina bola mladá žena a jej odchod je strata aj pre oblasť, ktorej sa vedecky venovala,“ poznamenala pre TASR.
Prezidentka vyjadrila úprimnú sústrasť
Prezidentka Zuzana Čaputová vyjadrila úprimnú sústrasť rodine, blízkym a kolegom akademičky, vedkyne a bývalej ministerky školstva Martiny Lubyovej. Uviedla to na sociálnej sieti.
Aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) vyjadril úprimnú sústrasť rodine zosnulej exministerky. „V mene svojom a v mene ministerstva školstva vyjadrujem jej pozostalým úprimnú sústrasť. Česť jej pamiatke,“ uviedol Drucker.
„Úprimnú sústrasť rodine a blízkym. Odchod človeka v takom mladom veku je vždy neskutočne smutný,“ uviedol v reakcii exminister školstva Branislav Gröhling.
Martina Lubyová sa narodila 12. mája 1967 v Bratislave. Bola dcérou známeho fyzika a bývalého dlhoročného predsedu SAV Štefana Lubyho.
Magisterské štúdium biofyziky absolvovala v roku 1991 na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského. Titul doktora práv získala v roku 1999 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Doktorát zo štatistiky získala v tom istom roku na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave. Druhý doktorát z ekonómie získala v roku 2002 na State University of New York a Centre for Graduate Education – Economics Institute v Prahe.
V rámci profesionálnej kariéry pôsobila na domácich i zahraničných pracoviskách, akými sú napríklad Národohospodársky ústav Českej akadémie vied v Prahe, Tinbergen Institute v Amsterdame, Institute fuer Hoehre Studien vo Viedni a OECD v Paríži.
Desať rokov (2000 – 2010) pôsobila v Medzinárodnej organizácii práce najskôr ako špecialistka na rozvoj zamestnanosti v Subregionálnom úrade pre južnú Áziu so sídlom v Naí Dillí, od roku 2002 ako špecialistka na rozvoj zamestnanosti v Subregionálnom úrade pre východnú Európu a strednú Áziu so sídlom v Moskve. V roku 2009 sa stala riaditeľkou tohto úradu.
Samostatnou vedeckou pracovníčkou Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) bola od roku 2010, od roku 2012 pôsobila ako zástupkyňa riaditeľa. Na čelo Prognostického ústavu SAV sa postavila 1. februára 2013. Následne bola zástupkyňou riaditeľky Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Od roku 2017 bola členkou Predsedníctva SAV. Taktiež bola členkou – akademičkou Európskej akadémie vied a umení.
Prezident SR Andrej Kiska vymenoval Martinu Lubyovú 13. septembra 2017 za ministerku školstva, vedy, výskumu a športu SR. Na tento post, na ktorom zotrvala do 21. marca 2020, ju nominovala Slovenská národná strana (SNS), členkou strany sa stala v roku 2019.
Venovala sa aj pedagogickej činnosti. Vyučovala štatistiku a sociálnu štatistiku na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave.
JUDr. Mgr. Martina Lubyová, PhD. bola členkou redakčných rád viacerých vedeckých časopisov, členkou OECD Expert Group on Migration. Bola autorkou a spoluautorkou vyše 60 vedeckých publikácií zameraných najmä na oblasť ekonomiky zamestnanosti a trhu práce, migrácie, integrácie a celoživotného vzdelávania./agentury/
X X X
Vybuchla jedna z najnebezpečnejších sopiek sveta. Vychrlila až 15 km vysoký stĺp popola
Sopka Ulawun na Papue-Novej Guinei začala v pondelok eruptovať a chrliť sopečný popol až do výšky 15 kilometrov. Japonský meteorologický úrad (JMA) v tejto súvislosti vyhodnocuje možné riziko cunami na pobreží Japonska, informuje agentúra AP.
Seizmickú aktivitu sopky Ulawun ležiacej na ostrove Nová Británia zaznamenali o približne 07.30 SEČ.
JMA dosiaľ nevydala varovanie pred cunami. Uviedla, že na pozorovacích miestach v Japonsku a mimo neho neboli zistené žiadne výrazné zmeny morskej hladiny. Na Japoncov žijúcich v pobrežných oblastiach však apelovala, aby boli ostražití pre prípad možného oneskoreného príchodu prívalovej vlny.
Tichomorské centrum varovania pred cunami so sídlom na Havaji tiež nevydalo žiadnu výstrahu.
Ulawun patrí k najnebezpečnejším sopkám na svete. Jej erupcia v júni roku 2019 vyhnala z domovov približne 7 000 – 13 000 ľudí. V minulom storočí tiež figurovala na zozname tzv. sopiek desaťročia pozorovaných seizmológmi z dôvodu intenzívnych erupcií a súvisiacich rizík./agentury/
X X X
Novoročný bankový zverák
Slovenské banky majú dobrých klientov na strane sporiteľov aj dlžníkov. Majitelia úspor sa príliš nezaoberajú tým, že im banky neplatia za odložené úspory skoro žiadne úroky.
Miliardy eur ležia napríklad s nulovým úrokom ako prostriedky fondov údržby a opráv bytových domov. Bytových správcov pritom znehodnocovanie týchto úspor vôbec nezaujíma. Pre banky, naopak, tieto peniaze prinášajú enormné zisky. Spoliehajú sa na pasivitu klientov a zvyšovanie úrokov na vkladoch je to posledné, čo ich zaujíma, pretože vyššie úročenie by im znižovalo mastné úrokové marže.
Sporitelia s peniazmi v konzervatívnych podielových fondoch nie sú na tom o nič lepšie. V časoch rastu úrokov klesá cena dlhopisov a tým aj hodnota ich majetku prepočítaná cez podielové jednotky fondov. Veľa závisí od finančnej gramotnosti obyvateľstva, ktorá je žalostne nízka.
Vklady v krajinách EÚ sú chránené do výšky 100-tisíc eur na klienta štátom. V tých vyspelých nie je preto žiadnym prekvapením vysoký záujem sporiteľov o vklady v zahraničí. Ľudia zo západných krajín si dnes ľahko otvárajú elektronicky termínované vklady napríklad v Litve, Estónsku, Bulharsku alebo na Malte bez toho, aby túto krajinu vôbec navštívili. Vklady s viazanosťou nad dva roky sú v niektorých prípadoch úročené až 5 % ročne.
Naše banky majú radosť aj z úverových dlžníkov, najmä ak ide o hypotéky. Klientom v poslednom čase prudko zvyšujú úroky pri skončení fixácie úrokovej sadzby. Pohodlnosť klientov, ktorí nie sú ochotní podstúpiť administratívu spojenú s refinancovaním hypoték v inej banke, je vodou na mlyn zvyšovaniu výnosov bánk z úverových obchodov. Vzhľadom na katastrofálny stav verejných financií sú veľké zisky bánk tŕňom v oku vládnych politikov, ktorí volajú po zavedení bankového odvodu. Ten síce platil do roku 2020, ale vybrané peniaze štát nemal priamo na plátanie dier v štátnom rozpočte. Teraz by mali putovať priamo do štátnej pokladnice.
Banky a opoziční politici bijú na poplach a absolútne nesúhlasia so zavedením bankového odvodu odkazujúc na riziko zvyšovania bankových poplatkov a horšou dostupnosťou úverov. Na trhu však stále budú pôsobiť menšie banky ako šťuky v rybníku, ktoré naďalej dokážu viesť účty klientom zadarmo. Zarábajú totiž hlavne na platbách platobnými kartami využívajúc skutočnosť, že množstvo úhrad je v menách susedných krajín, ktoré nemajú euro. Preto si môžu dovoliť svojim klientom umožniť k bezplatnému účtu ponúknuť napríklad dva výbery z cudzích bankomatov mesačne.
Všetky banky čaká v budúcom roku zaťažkávacia skúška v povinnosti sprístupniť svojim klientom expresné platby v eurách bez ohľadu na pracovnú dobu, víkendy alebo sviatky. Okamžité platby naprieč celou úniou v eurách s pripísaním peňazí do 10 sekúnd zatiaľ ponúka u nás len päť bánk. Ostatné zatiaľ iba tŕpnu, či klienti požadujúci platby v reálnom čase neodídu ku konkurencii.
Ryžovisko bankových ziskov bude slabšie ako doteraz. Bankový odvod v minulosti nebol naviazaný na zisk bánk a platili ho aj málo výkonné banky. Kalkulovaný bol vo výške 0,4 % z objemu prijatých vkladov. To bankám zvyšovalo náklady a znižovalo marže. Nový bankový odvod mala vláda zaviesť už pred rokom. Teraz by už bol čas na jeho zrušenie./agentury/
X x x
Štát sa púšťa do noviniek s PN-kami Slovákov, spozornieť by mali zamestnávatelia
Sociálna poisťovňa informuje, že odštartovala pilotný projekt. Novinka zo strany štátu má zamestnávateľom uľahčiť prehľad o práceneschopnosti svojich zamestnancov a jej spracovanie.
„Ide o elektronickú službu, ktorá umožňuje automatický prenos dát o elektronickej PN (ePN) z portálu eSlužieb Sociálnej poisťovne priamo do mzdového softvéru. Služba, ktorá prináša benefity pre zamestnávateľov, je už vo vybraných softvéroch dostupná,“ informoval Aktuality.sk hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Zamestnávatelia, ktorí využijú túto elektronickú službu (tzv. B2B ePN) a integrujú sa do nej cez mzdový softvér, získajú podľa hovorcu vyšší komfort pri spracovaní práceneschopnosti svojich zamestnancov a zároveň ušetria čas, ktorý doteraz museli venovať kontrole ePN.
Poisťovňa hovorí o výhodách
„Už sa nebudú musieť prihlasovať na portál eSlužieb viackrát denne a kontrolovať, či tam pribudla ePN niektorých zamestnancov. Pri doterajšom postupe bolo navyše potrebné údaje o ePN prepisovať do mzdového softvéru, čo si najmä pri väčšom počte zamestnancov žiadalo osobitnú pozornosť, čas a spôsobovalo aj chybovosť pri prepise údajov,“ doplnil.
Zdôraznil, že výraznou výhodou novej služby je, že zamestnávatelia si jedným klikom stiahnu a aktualizujú údaje o všetkých zamestnancoch, ktorí sú práceneschopní, a to priamo do výpočtu mzdy.
„Služba teda zabezpečuje automatizovaný prenos údajov, ktorý zamestnávateľom výrazne uľahčí ich prácu v mzdovom systéme. Zobrazovanie ,péeniek’ na portáli eSlužieb a ich individuálna kontrola, samozrejme, zostávajú zamestnávateľom naďalej k dispozícii,“ poznamenal Kontúr.
Čo má zamestnávateľ urobiť?
Zamestnávateľ vypíše žiadosť, ktorá je dostupná v účte zamestnávateľa na Portáli eSlužieb a pošle ju naskenovanú cez svoju elektronickú schránku Sociálnej poisťovni.
Zamestnávateľ sa tak stane novým B2B subjektom s prideleným identifikátorom B a môže začať výhody tejto služby využívať.
Aktuálne je pilotný projekt otestovaný a prístupný cez softvéry Vema a Kros.
Sociálna poisťovňa zamestnávateľom odporúča, aby sa v prípade, ak ich mzdový softvér zatiaľ túto funkcionalitu neponúka, obrátili s požiadavkou priamo na poskytovateľa svojho mzdového softvéru.
Poskytovanie tejto služby je prvý krok v novej koncepcii služieb Sociálnej poisťovne zameranej na prepojenie systémov externých klientov priamo so systémom eSlužieb.
„Cieľom je, aby nové služby postupne umožnili klientom vykonávať svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni v podobnom rozsahu, ako na portáli eSlužieb. Takto sa klientom otvára ďalší kanál pre elektronickú komunikáciu so Sociálnou poisťovňou, ktorý prispeje k lepšiemu komfortu pri ich práci,“ uzavrel Kontúr.
Technickú dokumentáciu, podľa ktorej je možné integrovať sa k novej službe pre zobrazenie ePN v mzdovom systéme (B2B ePN) nájdu dodávatelia softvéru pre zamestnávateľov TU, aktuality.sk
X X X
Predĺži Slovensko zákaz dovozu agrokomodít z Ukrajiny?
Slovensko predĺži tento zákaz, v prípade ak Európska únia vyrieši, čo sa stane s prebytočným ukrajinským obilím.
Slovensko je pripravené predĺžiť zákaz dovozu agrokomodít z Ukrajiny, ak Európska komisia (EK) nenájde vhodný spôsob, ako riešiť prebytok ukrajinského obilia v Európe. Uviedol to minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) po zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli.
Takáč spresnil, že sa pred zasadnutím Rady ministrov stretol s prvým podpredsedom EK Marošom Šefčovičom, eurokomisárom pre poľnohospodárstvom Januszom Wojciechovským a svoj prvý pracovný pobyt v Bruseli využil aj na rokovania s rezortnými partnermi z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Rakúska a tiež z krajín susediacich s Ukrajinou.
„V rámci rokovaní s Wojciechovským som otvoril tému, že na budúci rok oslávime 20 rokov od vstupu do EÚ a Slovensko ešte nie je vyrovnané v konvergencii, v priamych platbách, s inými členskými krajinami. Sme na úrovni okolo 82 percent a eurokomisár uznal, že to je problém,“ opísal situáciu Takáč. Dodal, že komisára uistil, že proces digitalizácie a transparentnosti na Pôdohospodárskej platobnej agentúre bude pokračovať v snahe premeniť túto agentúru na modernú inštitúciu 21. storočia.
Téma, ktorej sa venovalo veľa pozornosti
Minister zároveň spresnil, že naprieč všetkými stretnutiami rezonovala téma dovozu ukrajinského obilia do EÚ. Táto téma nebola predmetom oficiálnych rokovaní, ale počas jednotlivých stretnutí sa tomu všetci venovali. Podľa Takáča ide o veľký problém z pohľadu Slovenska, ktoré inak podporuje prevoz ukrajinského obilia cez tranzitné koridory do tretích krajín.
„Realita je taká, že tieto komodity zostávajú v EÚ a Slovensko zhruba jednu tretinu pôdy využíva na pestovanie obilnín a ich predaj do krajín západnej Európy. Hrozí nám, že tieto trhy obsadia nejakí dodávatelia lacnejšej pšenice vypestovanej za iných podmienok na Ukrajine,“ vysvetlil.
Upozornil, že to môže byť problém, lebo čo má potom Slovensko robiť so zhruba 500 000 hektármi pôdy ak stratí možnosť vyvážať obilie. Pestovanie zeleniny, ovocia či krmiva pre hospodárske zvieratá obrábanie tejto plochy vyrieši len okrajovo.
Zákaz môže trvať do konca roka
„S veľkou pravdepodobnosťou predložím na vládu návrh predĺženia zákazu dovozu, ktorý máme z našej strany do konca roka. Neradi robíme tieto veci, ale Európska komisia musí prísť s nejakým návrhom riešení. O tom som hovoril aj s Wojciechowským, aby sme hľadali spoločné riešenie toho, že ukrajinské komodity sú umiestňované na spoločnom trhu,“ povedal.
Na otázku TASR, na ako dlho by chcel tento zákaz dovozu ukrajinských agrokomodít predĺžiť a či to konzultuje s ostatnými krajinami susediacimi s Ukrajinou, uviedol, že tieto krajiny musia zachovať jednotný postoj. Dodal, že o termínoch je predčasné hovoriť, ale môže to trvať dovtedy, kým eurokomisia nenájde prijateľné riešenie pre všetkých, aktuality.sk
X X X
Smutná správa pre milovníkov československého filmu: Zomrela herečka Zdena Hadrbolcová
Českú kinematografiu zasiahla smutná správa. Vo veku 86 rokov zomrela herečka Zdena Hadrbolcová.
Nielen českí, ale aj slovenskí diváci ju môžu poznať napríklad zo snímok Slavnosti sněženek, František je děvkař alebo Probudím se včera.
Zahrala si tiež v známom seriáli TV Nova Ulice, ale aj v legendárnom Lietajúcom Čestmírovi. Zdena Hrabolcová sa narodila 13. júla 1937. Vyštudovala francúzske gymnázium a následne nastúpila na DAMU.
Po absolvovaní štúdia prišla do Divadla S.K. Neumana (dnes pražské Divadlo Pod Palmovkou), kde vydržala 30 rokov.
Potom nasledoval angažmán v Divadle Komedie a Rubín. Od roku 2004 hrala v Divadle Na zábradlí a vystupovala aj s divadelným štúdiom Továrna a v Divadle V Řeznické.
Hoci vo filmoch a seriáloch hrala väčšinou mamičky alebo tety, sama deti nemala.
„Bola to moja voľba. Nikdy som deti nechcela, čo neznamená, že by som ich nemala rada. Naopak prechovávam k nim nežné city, ale nikdy som si nevedela predstaviť, že by som mala svoje vlastné,“ zverila sa v minulosti podľa portálu umelkyňa, aktuality.sk
X X X
Rozvoj vidieka podľa Bruselu podporil aj poslanec Richard Takáč
Dlhodobý rozvoj vidieka bol jednou z tém na Rade Európskej únie pre poľnohospodárstvo a rybolov.
Slovensko podporuje snahy o dlhodobý rozvoj vidieka, čo bolo aj predmetom pondelňajších debát na Rade EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli. Po skončení sa rokovaní to uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD).
Rada ministrov schválila závery o dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti EÚ, ktoré poskytujú politické usmernenia pre Európsku komisiu a členské štáty zamerané na posilňovanie prosperity, odolnosti a sociálnej štruktúry vidieckych oblastí a vidieckych spoločenstiev. Ministri zdôraznili úlohu vidieckych oblastí pri zabezpečovaní udržateľnosti a potravinovej bezpečnosti a pri zachovávaní kultúrneho dedičstva miestnych komunít.
Podľa ministrov by zefektívnenie financovania pomohlo riešiť nízku dostupnosť verejných služieb a zlepšiť infraštruktúru a konektivitu na vidieku. Ministri podporili aj riešenia zamerané na prilákanie mladých ľudí vrátane mladých farmárov do vidieckych oblastí, čo má zabrániť vyľudňovaniu vidieka.
Transparentný vstup Ukrajiny do eurobloku
Takáč s odkazom na bruselské rokovania spresnil, že svojich rezortných kolegov uistil o tom, že v rámci obnovených rokovaní o spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ chce Slovensko poukázať na to, že s očakávaným vstupom Ukrajiny do eurobloku treba nastaviť procesy transparentne. Teda tak, aby Slovensko neprichádzalo napríklad o možnosť pestovania a vývozu obilia pre lacnejšiu ukrajinskú pšenicu.
A s odkazom na samotnú stratégiu na rozvoj vidieka dodal, že na Slovensku si všetci dobre uvedomujú, že žijú vo vidieckej krajine. „Sme vidiecka krajina. Až 48 percent potenciálu aj rozvoja ľudí je tvorené na vidieku, preto je dôležité pokračovať v nastaveniach procesov, aby sme podporili vidiek ako taký,“ opísal situáciu Takáč. Zdôraznil, že s krokmi, ktoré budú prijímané na celoeurópskej úrovni na rozvoj vidieka, bude Slovensko určite súhlasiť, aktuality.sk
X X X
Opozícia odsúdila rozhodnutie premiéra prerušiť konverzáciu s vybranými médiami
Premiér Robert Fico prerušil komunikáciu s televíziou Markíza, Denníkom N a SME, a portálom Aktuality.sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil tvrdením, že neplnia svoje povinnosti a klamlivo sa vyjadrujú.
Hnutie Slovensko, SaS a KDH kritizujú rozhodnutie premiéra SR Roberta Fica (Smer-SD) prerušiť komunikáciu s vybranými médiami. Považujú ho za neakceptovateľné.
Podľa KDH zámerné ignorovanie vybraných médií ešte viac podnecuje rozdelenie v spoločnosti, ktorú by mal Fico skôr upokojovať. Hnutie Slovensko označilo Ficovo konanie za neprípustné a nehodné predsedu vlády. Tieto praktiky mu pripomínajú praktiky spred Novembra ’89.
KDH a hnutie Slovensko sa odvolávajú na význam Nežnej revolúcie pre slobodu médií a slobodu slova. Hnutie Slovensko kritizuje kroky premiéra ako nedostatočnú úctu k právu občanov na slobodný prístup k informáciám.
Ako uviedla predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková, Fico v roku 1998 vyhlasoval, aké je potrebné zabezpečiť to, že televízia Markíza bude mať možnosť vysielať objektívne aj kritické informácie. „O 25 rokov je všetko inak a dnes je to práve Robert Fico, ktorý sa chystá médiá obmedzovať,“ dodala.
Prácou médií je podľa člena Výboru NR SR pre kultúru a médiá Jozefa Hajka (KDH) strážiť demokraciu a sprostredkúvať informácie občanom, vyjadrovať sa k činnosti štátnych inštitúcií a politických strán. To je podľa neho dôvod, prečo by nemali byť obmedzované.
SaS na sociálnej sieti pripomenula, že europoslanec Eugen Jurzyca spolu s Ivanom Štefancom inicioval list pre Európsku komisiu, v ktorom žiada preveriť súlad krokov Fica namierených proti médiám s hodnotami a princípmi EÚ. Iniciatívu podporili aj ďalší siedmi slovenskí europoslanci. „Kľúčovou povinnosťou orgánov verejnej správy v demokratickom štáte je informovať médiá a verejnosť a umožniť tak verejnú kontrolu politikov,“ zdôraznili.
Premiér prerušil komunikáciu s televíziou Markíza, denníkmi N a SME, ako aj webovým portálom Aktuality. Tvrdí, že neplnia povinnosť pravdivo, všestranne a včas informovať verejnosť o činnosti orgánov verejnej moci. Proti premiérovmu prístupu protestovalo v pondelok pred Úradom vlády SR niekoľko študentov žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, aktuality.sk
X X X
Španielsky premiér Pedro Sánchez oznámil zloženie svojho nového vládneho kabinetu
Skladá sa z 22 členov, z čoho je desať žien.
Sánchezova Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) má vo vláde 17 členov. Päť kresiel patrí koaličnému partnerovi, ľavicovému zoskupeniu SUMAR. Ministrom zahraničných vecí zostáva José Manuel Albares a ministerkou obrany bude aj naďalej Margarita Roblesová. Ministerkou práce a sociálnych vecí je Yolanda Díazová, ktorá je zároveň vedúcou osobnosťou hnutia SUMAR. Kabinet má štyroch vicepremiérov vrátane Díazovej. TASR informácie prevzala z agentúr AFP a EFE.
Premiér vyjadril presvedčenie, že nová koalícia začne ďalšiu etapu s väčším odhodlaním, chuťou i entuziazmom ako kedykoľvek predtým. Nový kabinet sa podľa jeho slov bude usilovať zaistiť krajine stabilitu.
Sánchez na sociálnej sieti X napísal, že Španielsko je v súčasnosti silnejšie než pred piatimi rokmi. Takisto sa poďakoval ministrom a ministerkám, ktorý svoje pôsobenie vo vláde ukončili. Sáncheza minulý štvrtok v parlamentnom hlasovaní podporila väčšina poslancov, čím sa stal premiérom na ďalšie volebné obdobie.
V júlových parlamentných voľbách v Španielsku zvíťazila konzervatívna Ľudová strana (PP), ale neuspela v zostavení novej vlády. Kráľ Filip VI. preto pověřil zostavením vlády úradujúceho premiéra Pedra Sáncheza, ktorého strana PSOE skončila druhá vo voľbách. Sánchez sa snažil získať potrebnú podporu menších politických strán, vrátane katalánskych a baskických separatistov, aby získal dostatočný počet hlasov v parlamente.
PSOE prisľúbila posilnenie autonómie Baskicka. Sánchez sľúbil amnestiu pre katalánskych separatistov, ktorí sa pred šiestimi rokmi podieľali na neúspešnom vyhlásení nezávislosti Katalánska. V reakcii na tieto amnestie vyšli obyvatelia niekoľkých španielskych miest do ulíc v proteste. V sobotu sa na demonštrácii v Madride zúčastnilo približne 170-tisíc ľudí, informuje AFP s odvolaním sa na miestnu políciu, aktuality.sk
X X X
Príbeh pornohviezdy s tragickým osudom ovládol pražskú Lucernu: Hlavná hrdinka Germáni žiarila, ambície má svetové
Nepochybne je to jeden z najočakávanejších domácich filmov tohto roka. Snímku Jej telo, v ktorej hlavnú rolu stvárnila slovenská herečka Natália Germáni, uviedli v Prahe.
Herečka Natália Germáni na premiére filmu Jej telo v pražskej Lucerne. V šatách od slovenského dizajnéra Patrika Haaza.
Ešte minulý týždeň sa uskutočnila slávnostná premiéra v pražskej Lucerne, na ktorej sa objavili tvorcovia a hlavné hviezdy filmu inšpirovaného osudom československej profesionálnej športovkyne a neskôr pornohviezdy Andrey Absolonovej. Hlavná hrdinka Natália Germáni bola celkom logicky stredobodom pozornosti.
Čerstvá mamička, ktorá pred dvoma mesiacmi priviedla na svet druhé dieťa, sa pred objektívmi fotografov objavila v čiernej kreácii od slovenského dizajnéra Patrika Haaza a dodala premiére pompézny nádych. Slovenská herečka však film nevidela prvýkrát až v Prahe. Podarilo sa jej to niekoľko dní skôr. V estónskom Tallinne, kde malo Jej telo slávnostnú festivalovú premiéru v rámci projektu Black Tallinn Nights.
Na červenom koberci v pražskej Lucerne sa objavili aj ďalšie známe tváre ako Denisa Barešová, Martin Finger či Zuzana Mauréry. Pozrieť si nový film, ktorý témou rozhodne púta pozornosť, prišla napríklad aj Vlastina Svátková. Herečka Alžbeta Ferencová na slávnostnej premiére filmu Jej telo.
Azda najväčšiu radosť musela mať Natália Germáni z prítomnosti inej známej a pôvabnej Slovenky. Reč je o Alžbete Ferencovej, hviezde seriálu Iveta. Bol to práve jojkársky projekt, ktorý dve talentované a príťažlivé dámy spojil nielen pracovne, ale aj súkromne a od jeho nakrúcania sú z nich veľmi dobré priateľky.
Ako naznačili sociálne siete oboch, stretávajú sa pravidelne. Dokonca sa nedávno videli aj v New Yorku, kam sa Germáni presťahovala s manželom Martinom Valihorom. Práve v Amerike plánuje herečka skúsiť šťastie s herečkou kariérou. Prezradila to aj v rozhovore pre Pravdu v relácii Ide o nás.
Herečka Natália Germáni vo filme Jej telo nakrúcala intímnu scénu aj s vlastným manželom Martinom Valihorom (vľavo). Režisérka jej vyšla v ústrety, aby sa cítila pred kamerou čo najkomfortnejšie.
„Som vo veku, keď si myslím, že ešte mám šance s tým nejako pracovať, pretože tiež má svoje limity prísť do inej krajiny a začať budovať kariéru od začiatku. Určite sa ale nechcem vzdávať krásnych príležitostí, ktoré mám na Slovensku alebo v Česku. Môj cieľ je vyskúšať si to vo väčšej konkurencii, vo väčšom svete, v nejakom porovnaní s niečím iným a zároveň cestovať za prácou tam, kde bude tá príležitosť, kde budú nejaké pekné roly,“ uviedla pre Pravdu Germáni. Viac si pozrite v rozhovore nižšie. Galériu z českej premiéry nájdete na záberoch vyššie./agentury/
X X X
Spravodlivé nastavenie spolupráce, obojstranný prospech a efektivita: na Slovensku vzniklo desatoro férového tendra
jú v kreatívnej sfére ročne desiatky tendrov, ktoré v ideálnom prípade vyústia do kvalitnej spolupráce. Napriek tomu sa často stáva aj to, že bez konkrétnych pravidiel pre tendrovanie dochádza k zbytočnej práci zapojených ľudí.
Podľa údajov Klubu reklamných agentúr Slovenska investujú jej členské agentúry ročne do tendrov svoj čas v hodnote 4,5 milóna eur a podľa údajov Asociácie PR agentúr Slovenska je až 60 % tendrov vedených netransparentným spôsobom.
Práve preto najväčšie asociácie kreatívneho priemyslu, združujúce 72 agentúr, pozvali 100 najväčších zadávateľov reklamy na Slovensku, aby sa pridali k iniciatíve Férový tender. Urobiť tak môžu tým, že sa budú v tendroch, ktoré vyhlasujú, riadiť odporúčaniami férového tendrovania.
Tisíce hodín, ktoré možno využiť lepšie
Ako pre portál Aktuality.sk povedal Peter Kontra, člen prezídia Klubu reklamných agentúr Slovenska, téma netrasparentných a často až neetických spôsobov tendrovania bola prítomná v diskusiách členských agentúr dlhšie:
„Spúšťačom väčšej aktivity bol interný prieskum medzi členskými agentúrami o ekonomickej situácii v branži. Jedna z otázok sa týkala aj objemu času, ktorý naše členské agentúry ročne investujú do výberových konaní. Zistili sme, že je to ročná investícia v hodnote 4,5 milóna eur. A ak sa k tomu pridá fakt, že viac ako polovica výberových konaní nie je vedená férovo, hovoríme o tisíckach hodín zbytočnej práce ľudí pracujúcich v marketingovom odvetví, ktoré mohli byť použité na oveľa ušľachtilejšie účely. Je však dôležité zdôrazniť, že naša iniciatíva nesmeruje proti tendrom ako takým. Tendre rešpektujeme ako regulérny proces výberu partnera na spoluprácu. Cieľom našej iniciatívy je prinášať návody a odporúčania na efektívne tendrovanie a tak pomôcť zadávateľom aj agentúram. Zadávateľom, aby našli toho najlepšieho partnera pre svoje komunikačné aktivity a agentúram, aby zbytočne nemrhali potenciálom svojich ľudí. To totiž v konečnom dôsledku môže viesť aj k ich vyhoreniu.“
Súhlasí s tým aj Soňa Lexmanová z Asociácie public relations Slovenskej republiky:
„Iniciatíva, ktorú sme vytvorili v spolupráci najväčších asociácií v rámci kreatívneho priemyslu, združuje 72 agentúr s ročným obratom 370 miliónov eur. Aj z toho vidieť, že ide o tému, ktorá trápi značnú časť odvetvia. Ide pritom o viac ako len o peniaze a čas. Ide o vzájomný rešpekt a férovosť. Tie často absentujú aj v spoločnosti v širšom zmysle slova a preto túto iniciatívu vnímame ako prvý krok branže prispieť k obnoveniu dôvery. Začať treba od seba,“ vysvetlila.
Pravidiel je 10 a ich cieľom je poskytnúť čo najkomplexnejšie vodítko pri príprave tendrov ako aj pre účasť agentúr v nich. Desaťbodová schéma pomôže veľmi jednoducho posúdiť, či je zvolená podoba tendra tou správnou formou.
Odporúčania v podobe 10 pravidiel sú primárne určené pre tendre v súkromom sektore. Aj tu Kontra dopĺňa, že v rámci Klubu reklamných agentúr pragmaticky zhodnotili, že sa prioritne začnú venovať komerčnej sfére, kde je miera prispôsobovania vyššia:
„Pri štátnom sektore, ktorý sa riadi pravidlami o verejnom obstarávaní, rozumieme, že ide o komplexnejšiu a komplikovanejšiu otázku, ktorá si môže vyžadovať legislatívne úpravy. Ale počítame s tým, že pravidlá Férového tendra budeme chcieť časom dostať aj do verejných obstarávaní.“
Jasné pravidlá vedú k obojstrannej efektivite
Podľa Sone Lexmanovej si niektorí zadávatelia robia z tendrov akýsi „národný šport“.
„Aj športové disciplíny však majú jasne stanovené pravidlá. Pre agentúry férové a jasné pravidlá zjednodušia prípravy v rámci tendra a umožňujú im sústrediť svoj čas a energiu na čo najkvalitnejšie výstupy. Klienti zas budú vedieť tender korektne vyhodnotiť oveľa rýchlejšie a efektívnejšie, keď majú jasne stanovené pravidlá, jasné formáty, jasné rozsahy. Nie je dôležité, aby mala tendrová prezentácia od agentúry 50 slidov. Stačí, keď ich má 15 a je tam presne to, čo tam má byť, aby sa klient vedel rozhodnúť a mal jasnú predstavu o tom, čo od spolupráce očakávať,“ hovorí.
Čo sa týka časového rámca, kedy by mohli byť pravidlá prijaté všetkými agentúrami aj klientmi, jednoznačná odpoveď neexistuje.
„Ani neviem, či je nejaký časový horizont podstatný. Našu iniciatívu vnímame ako dlhodobý a nekončiaci sa dialóg medzi dvoma stranami. Jednou, ktorá tender organizuje a druhou, ktorá sa ho zúčastňuje s cieľom dosiahnuť win-win situáciu pre oboch,“ zdôraznil Kontra a doplnil, že napriek tomu, že asociácie sa snažia o edukáciu trhu v tejto oblasti už nejaký čas, mnohí, aj významní zadávatelia o nej zatiaľ nevedia.
„Mali sme dnes možnosť rozprávať sa s predstaviteľmi TOP 100 zadávateľov, čiže s tými, ktorí majú na Slovensku najväčšie reklamné rozpočty a reprezentujú najvýznamnejšie značky. Ak niekto z nich povedal, že o tejto iniciatíve ešte nepočul, tak to znamená, že sme zatiaľ neurobili dostatočne dobrú prácu a musíme v edukácii férových pravidiel pre tendrovanie usilovne pokračovať.“
Lexmanová dodáva, že aj to, ako zadávatelia robia tendre, je na konci dňa ich vizitkou, ktorá ovplyvňuje ich značku a reputáciu. „Férovo vedený tender šetrí čas, peniaze a energiu a je efektívny pre všetkých,“ uzavřela, aktuality.sk
X X X
Prvá svadba známeho miliardára bola len naoko, mladučká nevesta totiž oficiálny obrad v exotike odmietla
Vždy sa okolo neho točili krásne ženy. Napokon si berie dcéru známej herečky, ktorá by mohla byť jeho dcérou!
Keď sa Richard Chlad (61) zamiloval do mladej krásky Anny-Marie Kánskej (30), ich vzťah vzbudzoval v Čechách veľa pozornosti. Okolo tohto boháča sa vždy tradične točilo mnoho atraktívnych žien.Anna je od neho o 31 rokov mladšia a napriek tomu sa jej po dvoch rokoch vzťahu podarilo ho skrotiť a dostať pred oltár. Šesťdesiatnik je pritom takmer rovesník jej rodičov.
Jeho svokru poznáme všetci
Jeho svokra, herečka Veronika Kánska (57), alias Blažena z kultovej komédie Slnka, seno… je od neho mladšia o štyri roky, otec nevesty robí starostu. Na Maldivách však rodičia Anny-Marie chýbali.
Známa ako Blažena, herečka Veronika Kanská, a jej dcéra Anna-Marie Kánská, ktorá má za sebou prvú svadbu. Nie však úplne oficiálnu… Prečo?Zdroj: Profimedia/ Facebook: Anna-Marie Kánská
Prebehol tu síce obrad a párik si povedal áno, ale je išlo len o svadbu ‚‚naoko“. Nevesta si totiž naštudovala, že podľa islamského práva šaría by jej nastávajúci manžel mohol mať ešte ďalšie dve manželky…
Potvrdil to aj bohatý ženích: „Môj advokát ma upozornil, že keby svadba prebehla podľa maldivských zákonov, tak ich zákony sú postavené na práve šaría, a to sa nepáčilo Anne, takže oficiálnu svadbu na Maldivách rovno zamietla. Musíme sa zobrať ešte raz, oficiálne, podľa českých zákonov, “ povedal pre blesk.cz Chlad. Preto je v pláne ešte druhá svadba v Česku.
Kto je Richard Chlad? Bol automobilovým pretekárom, preto najviac peňazí investuje práve do kupovania luxusných áut. Dnes sa môže pochváliť luxusnou zbierkou, ktorej zrejme v Čechách nemôže nikto konkurovať. Napriek veľkému bohatstvu sa na verejnosti veľmi nechcel ukazovať, v poslednej dobe sa dostal viac do povedomia aj pre spory s manželom Zuzany Belohorcovej:
Jeho jedinou neresťou boli krásne a mladé ženy. Až keď si našiel Annu-Mariu, až vtedy sa o neho začali viac zaujímať médiá. Chlad investoval aj do nehnuteľností. Na Tenerife kúpil novú vilu vo vyhľadávanej štvrti na pobreží Adeje, a spolu s Annou si tak užívajú luxusný život mimo médií.
So svokrou nemá problém
Richard si rozumie aj so svokrovcami, pre Extra.cz odzneli na adresu Veroniky Kánskej z jeho úst samé chvály.
‚‚So svokrou vychádzam od začiatku skvele, musím povedať, že je to fantastická ženská, elánom a všetkým je stále mladá. S Veronikou sme si od začiatku sadli, myslím si, že jej ani od začiatku neprekážal ten vekový rozdiel, pretože Anna už predo mnou mala niekoľko starších partnerov. Takže Veronika na to bola pomerne zvyknutá.“
Čo hovorí na svojho zaťa a ako zareagoval na staršieho ženícha nevestin otec si môžete prečítať na Diva.sk tu:
Kým na svadbu na Maldivoch si nevesta obliekla nádherné dlhé biele šaty na ramienka, z hodvábu, zdobené perlami, ktorú jej navrhla Kateřina Šimo, na českú svadbu žiadnu romantiku neplánuje. ‚‚Druhú svadbu som vôbec neriešila, je to pre mňa formalita. Budem mať oblek.“ Na českej matrike si predbežne zapísala svoje nové priezvisko Chladná, aktuality.sk
X X X
Djokovič je kanibal, jeho tenis ako z videohry. Novinári si o ňom v Turíne šepkali všehovoriaci vtip
V jeho prípade naozaj platí, že už nedokáže prekvapiť. Zdoláva o generáciu mladších hráčov, neustále zbiera trofeje, v tenisovej histórii uniká legendám tohto športu takým výrazným spôsobom, že im vlastne prestáva byť na dohľad.
Napriek tomu bolo „vyčíňanie“ Novaka Djokoviča na Turnaji majstrov v Turíne svojim spôsobom ohromujúce. Ten, kto sledoval, akým dominantným spôsobom sa vo finále porátal s – v životnej forme hrajúcim – Jannikom Sinnerom, zostal v nemom úžase.
Bola to tenisová poézia a na jej konci – po výsledku 6:3, 6:3 – rekordný siedmy titul zo záverečného podujatia sezóny.
Mimochodom, slovo rekord začína byť v Djokovičovom prípade otrepaným klišé, lebo čo turnaj, to nový historický zápis. Od nedele môžeme o srbskom velikánovi tvrdiť, že je nielen majiteľom najväčšej zbierky grandslamových titulov (24), výhier na Masters (40), ale je z neho aj osemnásobná koncoročná svetová jednotka, čo sa dosiaľ nikdy nikomu nepodarilo.
Tých naj je v jeho športovom životopise neúrekom. Napríklad včera odštartoval na tenisovom tróne 400. týždeň v kariére. S prihliadnutím na fakt, s akou silnou generáciou hráčov Djokovič roky súperil, je toto číslo priam abnormálne.
A s určitosťou nie konečné…
Smädný kanibal
Do Turína pricestoval v pozícii jednoznačného favorita. V základnej skupine však siahol na dno svojich síl. Na to, aby z nej postúpil, sa musel spoľahnúť aj na pomoc druhých. V semifinále proti Carlosovi Alcarazovi a vo finále so Sinnerom však hral famózne. Súperom dovedna pustil iba jedenásť gemov.
Tenisoví analytici na základe dát vypočítali, že v sobotu to bol od Djokoviča štvrtý najlepší tenisový výkon spomedzi všetkých hráčov v tejto sezóne. A v nedeľu dokonca najlepší. Tak, ako sa na šampióna patrí, to najlepšie úplne na záver.
U tridsaťšesťročného Srba to je akási obyčaj – čím viac je v stávke, tým hrá lepší tenis. Napokon, bol to vždy jeden z kľúčových pilierov Djokovičovho úspechu. Keď zacíti možnosť vyhrať ďalšiu veľkú trofej, je na nezastavenie.
Talian Sinner totiž päť dní predtým Belehradčana zdolal po troch vyčerpávajúcich setoch. Djokovič však v nedeľu svoj tenis povýšil na úroveň, na ktorú rodák z Bergama zrazu nedokázal odpovedať. Talianske médiá v ňom videli „smädného kanibala“.
Britský denník The Guardian sa zasa pokúsil vystihnúť to, čo sa asi odohrávalo v Sinnerovej hlave. „Čo môžete, preboha, robiť, keď vás najlepšie returnujúci hráč a najlepší obranár všetkých čias prevyšuje aj pri servise a víťazných úderoch?“
Odpoveď je nasledovaná: Talian v nedeľu nemohol robiť nič. Djokovič stratil v prvom sete pri vlastnom podaní iba dva body a jeho hra od základnej čiary vyzerala ako videohra.
„Sinner bol bábkou, ktorú šampión núti pohybovať sa po kurte podľa vlastného uváženia,“ napísal srbský portál Sportklub.
Djokoviče údery boli také dokonalé, že v jednej chvíli získal štrnásť bodov v rade a medzi novinármi v turínskej hale vraj úspešne začal kolovať vtip: polejte kurt, nech vieme, či tento muž dokáže chodiť aj po vode.
Cieľ je zlatý slam
V tomto bode jeho kariéry prichádza takmer každý triumf s ďalším novým rekordom. Srb sa tentoraz siedmym titulom z Turnaja majstrov odpútal od Rogera Federera. S 98 turnajovými vavrínmi, ktoré v mužskej dvojhre prekonali iba Jimmy Connors (109) a Federer (103), aj on pomaly smeruje do klubu stovkárov.
Novinári sa ho po slávnostnom ceremoniáli pýtali aj na jeho ďalšie ciele – napríklad na Connorsovu métu číslo 109. Otázka pôsobila možno trošku úsmevne, keďže toto je azda posledný z veľkých rekordov, ktoré Djokovič ešte nevlastní.
S odpoveďou sa nezdráhal. Samozrejme, že pôjde po ňom. Aj po Monte Carle, aby mal v zbierke po tri triumfy zo všetkých Masters.
Po Australian Open, Roland Garros, Wimbledone, US Open i olympiáde – aby mohol mať v budúcej sezóne aj zlatý slam. „Vždy mám tie najvyššie ambície a ciele. Nebude to inak ani na budúci rok,“ sľubuje.
Počas toho aktuálneho dával často najavo, že jeho prioritou sú najväčšie turnaje. Étos, ktorý verne dodržiaval. V sezóne 2023 vyhral štyri z piatich najväčších titulov – v Melbourne, v Paríži, v New Yorku i finále ATP v Turíne – azda len jedna nevynútená chyba a inšpiratívny výkon Alcaraza na tráve v Londýne mu zabránili mať všetko.
„Bola to jedna z najlepších sezón, aké som v živote zažil. Korunovať ju víťazstvom proti domácemu miláčikovi, ktorý hral tento týždeň úžasný tenis, je fenomenálne,“ vyhlásil v nedeľu na severe Talianska Djokovič.
Ročník zakončil s bilanciou 55 víťazstiev a iba šesť prehier. Človek by si povedal, že to robí poľahky. „Ale nie je to tak. Nie je to ľahké. Nie je to ľahké,“ opakoval po finále jeho tréner Goran Ivaniševič.
A čo dôchodok?
Nie je to jednoduché ani pre generáciu tenistov, o ktorej sa už roky hovorí, že je „nastupujúca“. Jej najväčším problémom azda je, že aj keď sa zlepšuje a robí zmysluplné kroky, to isté robí aj Djokovič, hoci má už 36 rokov.
Jeho odhodlanie pracovať na svojom remesle a byť neustále lepší – aj po tom všetkom, čo už dosiahol – je pre mnohých nepochopiteľné.
„Prečo by som mal prestať, ak aj naďalej vyhrávam tieto turnaje? Keď ma začnú súperi ničiť, zvážim odchod do dôchodku,“ vyslal sokom úsmevný odkaz.
Sezóna sa skončila. O dva mesiace sa začne Australian Open. Nuž hádajte, kto koho zase bude ničiť…/agentury/
X X X
V nedeľu si možno nenakúpime, poslanci chcú zatvoriť v tento deň obchody
Poslanci majú opäť rokovať o zatvorení obchodov počas nedieľ, návrh Záborskej a Vašečku pozná len štyri výnimky. Navrhovaná zmena má podľa predkladateľov ambíciu pomôcť manželstvám, rodinám a deťom. .
Parlament by sa mal na decembrovej schôdzi opäť zaoberať zatvorením obchodov počas nedieľ. Poslanci Anna Záborská a Richard Vašečka (Klub Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia) totiž predložili do parlamentu návrh novely Zákonníka práce, podľa ktorého by bol počas nedieľ na Slovensku zakázaný maloobchodný predaj.
Výnimkou by boli len štyri nedele v roku. Obchody by zostali otvorené poslednú nedeľu pred začiatkom školského roka a tri adventné nedele pred Vianocami. Ak však tretia nedeľa pripadne na Štedrý deň, obchody by mohli byť otvorené len do 12:00. Novela Zákonníka práce by sa pritom mala uplatňovať až od 1. januára 2025.
Práca počas nedele spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 % zamestnancov v maloobchode, nemožnosť tráviť voľný deň s rodinou, argumentujú poslanci Záborská a Vašečka. Navrhovaná zmena podľa nich zavádza oproti súčasnému stavu približne 44 dní v roku, keď zamestnanci nemusia vykonávať pracovnú činnosť a má tak ambíciu pomôcť manželstvám, rodinám a deťom.
„Z ekonomického hľadiska patria nedele podľa štatistík Inštitútu finančnej politiky medzi najmenej ziskové dni v týždni. Nákupné správanie spotrebiteľov sa tak predpokladane zmení iba v tom, že nebudú nakupovať počas siedmich dní, čoho dôsledkom nebude rapídne znížený obrat predajcov,,“ tvrdia predkladatelia. Podobnú legislatívnu úpravu, teda úplný alebo čiastočný zákaz nedeľného predaja, podľa nich majú aj mnohé vyspelé krajiny Európskej únie a Európy, ako napríklad Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené Kráľovstvo, Dánsko, Nórsko, Grécko, Malta, Španielsko či Poľsko.
„Medzi najaktuálnejšie benefity navrhovanej zmeny možno zaradiť možnosť šetrenia energií, ktorých ceny zaznamenali z pohľadu obchodníkov v poslednom období prudký rast a z pohľadu štátu existujú dôvody na obavu o ich dostatok,“ dodali./agentury/