Odchádzal potupne, vráti sa triumfálne? Francúzsko zažilo prekvapenie: niekdajší prezident François Hollande oznámil svoj návrat do politiky. Rozhodol sa kandidovať v predčasných parlamentných voľbách. Má namierené iba do poslaneckých lavíc alebo si chystá pôdu pre pokus o návrat do Elyzejského paláca?

Hollande, ktorý v auguste oslávi 70. narodeniny, zastával funkciu hlavy štátu v období 2012 – 2017. O druhý päťročný mandát sa už neuchádzal, pretože nemal šancu uspieť. Pán troch percent – tak ho posmešne prezývali v narážke na rekordne nízku popularitu medzi Francúzmi, keď sa lúčil s prezidentským úradom.

 Na jar 2017 nahradil Hollanda v Elyzejskom paláci Emmanuel Macron, v tom čase rýchlo vychádzajúca politická hviezda. Predtým najprv robil fakticky šéfa prezidentskej kancelárie, potom sa stal ministrom hospodárstva. Macron bol odhodlaný kandidovať bez ohľadu na to, či Hollande opäť vstúpi do volebného zápasu, keď ešte nebolo známe jeho rozhodnutie neuchádzať sa o druhé funkčné obdobie. Ten aj keby zázrakom postúpil do druhého kola volieb, utŕžil by debakel s novou obľúbenou tvárou francúzskej politiky. Ambícia Macrona sa mohla podpísať pod dobrovoľný odchod Hollanda z verejného diania.

 Teraz sa majú veci inak. Po tom, čo Macron vypísal predčasné parlamentné voľby, Hollande sa vracia na scénu, aby mu pomohol zabrániť v nástupe krajnej pravice k moci.

„Výnimočná situácia, výnimočné rozhodnutie,“ objasnil podľa agentúry AFP, prečo sa uchádza o miesto poslanca. „Krajná pravica sa ešte nikdy nenachádzala tak blízko k moci,“ pokračoval Hollande. Ubezpečil, že je pripravený v druhom kole parlamentných volieb podporiť či už lepšie postaveného kandidáta tradičnej pravice alebo Macronových centristov. (Voľby budú dvojkolové, z prvého kola postúpia traja uchádzači s najvyšším počtom získaných hlasov.)

 Hollandovi sa podarilo získať miesto na kandidátnej listine Nového ľudového frontu, ktorý združuje socialistov, komunistov, zelených a krajne ľavicovú stranu Nepoddajné Francúzsko. Všetkých v tábore tejto volebnej aliancie však nenadchol. „Dá sa uveriť Hollandovi, že sa zmenil za jednu noc? Že sa zrazu prikláňa k odchodu ľudí do dôchodku vo veku 60 rokov? Že sa prikláňa k zvyšovaniu platov o mieru inflácie? Pochybujem o tom,“ citovali noviny Le Monde poslanca Françoisa Ruffina z Nepoddajného Francúzska.

 Manuel Valls, ktorého Hollande po svojich dvoch rokoch na čele štátu v rámci výmien vo vláde vymenoval za nového premiéra, vyhlásil, že ho rozhodnutie exprezidenta šokovalo. Poznamenal o ňom, že vytvára falošnú predstavu o vládnutí socialistov, ku ktorým patrí, pretože hlavné slovo v Novom ľudovom fronte patrí krajne ľavicovej strane. Ekonomické a rozpočtové plány Nepoddajného Francúzska označil za zbíjanie verejných financií. „A najhoršie z najhoršieho je (ich) zahraničná politika,“ povedal Valls pre televíznu stanicu TF1 o predstaviteľoch krajnej ľavice.

Valls zdôraznil, že ak sa už Hollande rozhodol kandidovať v parlamentných voľbách, mal to urobiť ako nezávislý. Dodal, že ho zároveň sklamal v tom, že sa pridal k Novému ľudovému frontu, v ktorom je veľa politikov, ktorí neprestali kritizovať hodnoty, ktoré Hollande zastáva.

Exprezident sa bude uchádzať o poslanecký mandát medzi voličmi departementu Corrèze(departement je názov francúzskych administratívnych častí). Tamojších občanov už zastupoval v parlamente (1988 – 1993 a potom viac rokov v období 1997 – 2002).

 Hollande tvrdí, že pre seba nič nehľadá, len chce slúžiť štátu. „Prezidentom som už bol,“ podotkol v súvislosti so špekuláciami, že by mohol na jar 2027 znovu kandidovať vo voľbách hlavy štátu. Dovtedy však zostávajú ešte tri roky a v politike platí zásada nikdy nehovor nikdy…

„Hollande kandidátom v roku 2027? Otvorilo sa mu okno, aby uspokojil svoju posadnutosť: byť znovu prezidentským uchádzačom,“ napísali noviny Le Journal du Dimanche. (Otvoreným oknom mienili vypísanie predčasných parlamentných volieb.) Tvrdenie novín asi vyznieva prehnane, ale na druhej strane aj keby Hollande uvažoval o roku 2027, nevytrúbil by to teraz v predstihu troch rokov.

 Je však vôbec zmysluplné špekulovať o Hollandovi s prihliadnutím na skutočnosť, že o druhý mandát sa v roku 2017 radšej nepokúšal zjavne preto, aby si neurobil veľkú hanbu? Zmenilo sa niečo v jeho prospech odvtedy, čo z politiky odišiel? Nedávny prieskum verejnej mienky agentúry Ifop ukázal, že Hollande je tretí najpopulárnejší francúzsky politik. A dokonca najobľúbenejší ľavičiar. Ako je to možné? „Tento úspech treba pripísať mladým voličom vo veku 18 – 25 rokov, ktorí ho výrazne podporujú,“ upozornil server Radio France s tým, že ide o generáciu, ktorej veľmi záleží na ochrane životného prostredia.

 A čo má Hollande spoločné s ekológiou? Keď bol prezident, v Paríži sa v roku 2015 uskutočnila celosvetová konferencia OSN o klimatických zmenách, na ktorej účastníci prijali záväzné rozhodnutia proti globálnemu otepľovaniu. Bol to jeden z mála úspechov (ale výrazný), ktorý sa spája s vládnutím Hollanda. „Bol prezidentom ich detstva,“ podotkol server Radio France o sympatiách mladých voličov k bývalej hlave štátu./agentury/

X X X

Cenzúra vo veľkom denníku? Po bývalých politikoch o nej hovorí končiaci redaktor

Redakcia Pravdy sa napríklad najprv nepripojila k vyhláseniu novinárov na podporu RTVS, ktoré dostali šéfredaktori mailom. Na otázku prečo, dostali redaktori vysvetlenie, že mail s výzvou vraj „padol do spamu“.

Od nástupu súčasnej vlády sa na verejnosti pretriasala situácia vo viacerých médiách. Niekoľko mesiacov sa diskutuje o budúcnosti RTVS, televízia Joj uprostred sezóny zrušila politickú diskusiu Na hrane a len nedávno sa upokojila situácia v Markíze. A najnovšie k týmto médiám pribudla aj Pravda. Dôvodom sú obvinenia zo zásahov v prospech aktuálnej koalície.

Šéf obsahu denníka Ľuboš Kamenistý akúkoľvek cenzúru a obmedzovanie redakčnej slobody v Pravde odmieta. Hovorí, že ide o bežné zásahy pri editácii. Nižšie nájdete celé jeho stanovisko.

Prvé náznaky sťažností prišli ešte v marci. Poukázali na to bývalí politici Peter Weiss a Boris Zala. V prípade Weissa vraj denník odmietol publikovať pravidelný komentár a pri Zalovi zas žiadali úpravu v podstatných pasážach. Podľa Weissa bol dôvodom týchto krokov fakt, že obaja sa kriticky vyjadrovali k súčasnej vláde.

Najnovšie o cenzúre hovoril jej odchádzajúci redaktor Tomáš Bakoš. Na Facebooku uviedol, že sa na Slovensku začína v médiách šíriť vlna normalizácie a podľa jeho slov výnimkou nie je ani denník Pravda.

„Zasahovaniu do obsahu článkov v prospech súčasnej vládnej koalície som čelil v denníku aj ja osobne. Nebol som jediný. V živote by ma nenapadlo, že budem v redakcii vo svojich článkoch v roku 2024 cenzurovaný. Jediným východiskom bolo pre mňa podať výpoveď. Ohradil som sa voči zásahom šéfredaktora do obsahu s cieľom cenzurovať. Nemal som garanciu, že môžem ďalej písať v Pravde slobodne a nezávisle,“ napísal v príspevku.

V Pravde pracoval tri roky a počas tohto obdobia zažil dvoch šéfredaktorov.

„Pod Jakubom Prokešom som písal zhruba rok a potom ho vystriedal Ľuboš Kamenistý. Až do volieb som sa nestretol s nijakým náznakom zasahovania v prospech jednej či druhej vlády. Zlom nastal až po jesenných voľbách,“ povedal Bakoš pre Aktuality.sk.

Redaktor narazil na problém pri článku, kde sa venoval zmenám v Trestnom zákone. Tie koalícia pretlačila začiatkom tohto roka. Ich výsledkom je napríklad zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Bakoš hovorí, že zo svojho článku musel odstrániť celý odsek, v ktorom dal priestor odborníkom kritizujúcim vládne zmeny v Trestnom zákone.

„Dostali sa ku mne aj informácie z redakcie, že o protivládnych demonštráciách v tom čase sa muselo informovať len stroho. Cenzúre neunikli ani komentátori, o ktorých už bola verejnosť informovaná,“ pripomenul.

Zdôraznil, že svoj odchod z redakcie pre cenzúru považuje za správne rozhodnutie.

Novinár o zásahoch v redakcii

Bakoš tvrdí, že postupne dostával od kolegov indície, že sa zásahy dejú aj im. „Takto pomaly sa to nabaľovalo. Prichádzal som do Pravdy s vedomím, že mala v minulosti pošramotenú povesť. Ale povedal som si, že keď sa budú diať problémy, nezostanem tam,“ povedal.

Podľa informácií Aktuality.sk viacerí redaktori za uplynulé týždne vyjadrovali nespokojnosť s podobnými zásahmi, ktoré prichádzali od riaditeľa obsahu Kamenistého.

Redakcia Pravdy sa napríklad najprv nepripojila k vyhláseniu novinárov na podporu Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), ktoré dostali šéfredaktori mailom.

Na otázku, prečo v tomto vyhlásení nefigurovalo meno Kamenistého, dostali redaktori vysvetlenie, že mail s výzvou vraj „padol do spamu“. Redaktori Pravdy sa napokon k vyhláseniu pripojili individuálne.

„Mohol som odísť a nestarať sa viac, čo bude s denníkom Pravda. Lenže fakty sú jasné. Denník Pravda je najčítanejším mienkotvorným printovým denníkom na Slovensku a 5. najčítanejším spravodajským webom. Čitatelia v takejto situácii majú právo vedieť, že ak budú ďalej denník Pravda čítať a články budú ďalej cenzurované, tak sa k nim budú dostávať len čiastkové informácie a prešľapy súčasnej vlády môžu byť potláčané do úzadia. Nemusia sa tak dozvedieť celú pravdu,“ tvrdí novinár Bakoš.

Vyjadrenie riaditeľa obsahu Pravdy v plnom znení:

Ľuboš Kamenistý odmieta akékoľvek obvinenia z cenzúry. Prinášame vám jeho vyjadrenie v plnom rozsahu.

„Chcem sa ohradiť voči vyjadreniam nášho bývalého redaktora, ktorý hovorí o cenzúre, či dokonca o normalizácii. Popieram, že by v Pravde bola obmedzovaná redakčná sloboda a nezávislosť v prospech akéhokoľvek politického subjektu.

Naopak, mojou snahou a snahou mojich kolegov je podávať čitateľom objektívne informácie s oslovením všetkých relevantných strán, ktorých sa spracúvaná téma týka. Každý autorský text v redakcii prechádza editačným procesom, ktorý je nevyhnutnou a štandardnou praxou v mienkotvorných médiách.

Rovnako tomu bolo aj v prípade textu Tomáša Bakoša, pričom nemožno povedať, že by bol spracovaný v prospech vládnej koalície. Jeho vyjadrenia vnímam ako nekorektné a škodiace reputácii Pravdy,“ reagoval pre Aktuality.sk riaditeľ obsahu Ľuboš Kamenistý.

Peter Weiss: Je to „poďakovanie“, čo som pre denník urobil

Bývalý politik a diplomat Peter Weiss pripomenul, že aj on čelil v Pravde problémom, aktuality.sk

X X X

Taraba nečakane zahlasoval: štáty EÚ schválili normu o obnove prírody, nariadenie prešlo len tesne

 Ministri životného prostredia Európskej únie v Luxemburgu formálne prijali nariadenie o obnove prírody, ktoré je jedno z opatrení Európskej zelenej dohody. Cieľom prvého zákona tohto druhu je zaviesť opatrenia na obnovu najmenej 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a všetkých ekosystémov, ktoré potrebujú obnovu do roku 2050, informuje spravodajca TASR.

 Opatrenie prešlo len tesne, proti boli podľa diplomatických zdrojov ČTK Taliansko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Fínsko a Švédsko.

 Za nariadenie po niekoľkých mesiacoch debaty na domácej pôde zahlasovala aj rakúska ministerka životného prostredia Leonore Gewesslerová, čo napokon umožnilo jeho prijatie, píše agentúra AP. Nariadenie stanovuje právne záväzné ciele a povinnosti pre obnovu prírody v každom z uvedených ekosystémov – od suchozemských po morské, sladkovodné a mestské ekosystémy.

Slovensko normu taktiež podporilo, napriek tomu, že minister životného prostredia Tomáš Taraba nariadenie kritizoval. V minulosti vyhlásil, že zákon nepodporí.

Cieľom je zmierniť dopady klimatických zmien a prírodných katastrof, Únii to pomôže splniť jej medzinárodné environmentálne záväzky a obnoviť európsku prírodu.

 Nariadenie vyžaduje, aby členské štáty zaviedli opatrenia na obnovu aspoň 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030. Vzťahuje sa na celý rad suchozemských, pobrežných a sladkovodných, lesných, poľnohospodárskych a mestských ekosystémov vrátane mokradí, trávnatých plôch, lesov, riek a jazier, ako aj morských ekosystémov vrátane morských tráv a húb a koralov.

Na biotopoch, ktorých stav je považovaný za poškodený, členské štáty prijmú opatrenia na obnovu aspoň 30 percent do roku 2030, aspoň 60 percent do roku 2040 a aspoň 90 percent do roku 2050.

Nariadenie zavedením osobitných požiadaviek do roku 2030 predvída aj ochranu opeľovačov, lebo v posledných desaťročiach sa početnosť a diverzita voľne žijúcich opeľovačov hmyzu v Európe dramaticky znížila.

 Členské štáty by mali prijať opatrenia zamerané na zlepšenie stavu populácie motýľov na pasienkoch, zásob organického uhlíka v minerálnych pôdach na ornej pôde a na zvýšenie podielu poľnohospodárskej pôdy s vysoko rozmanitými krajinnými prvkami. Dôležitým prvkom nového zákona je aj zvýšenie populácie lesných vtákov a zabezpečenie, aby nedochádzalo k čistým stratám na mestských zelených plochách do konca roka 2030.

Národné vlády musia prijať aj opatrenia zamerané na obnovu vysušených rašelinísk a do roku 2030 na úrovni EÚ pomôžu vysadiť najmenej tri miliardy ďalších stromov. V pláne je do roku 2030 zmena najmenej 25 000 kilometrov toku riek na voľne tečúce rieky – členské štáty prijmú opatrenia na odstránenie umelých prekážok prepojenia povrchových vôd.

Podľa nových pravidiel musia členské štáty predložiť Európskej komisii národné plány obnovy, ktoré ukážu, ako dosiahnu ciele v tejto oblasti. Musia tiež monitorovať dosiahnutý pokrok a podávať o ňom správy.

Presadili sme vlastné záujmy, hlási ministerstvo

Slovensku sa podarilo na európskej úrovni presadiť vlastné záujmy tak v oblasti ochrany medveďov, ako aj v otázke zákona o obnove prírody, uviedlo ministerstvo životného prostredia SR.

Ako uviedol minister životného prostredia SR Tomáš Taraba, Európska komisia (EK) uznala nový slovenský zákon o eliminácii medveďov za kompatibilný s európskou legislatívou, čo vníma ako obrovský posun. Zároveň dodal, že finálne znenie zákona o obnove prírody navyše umožní Slovensku získať významné finančné zdroje na obnovu priemyselne zamorených lokalít, ako je aj Chemko Strážske. „Slovensko dnes plní ciele obsiahnuté v zákone o ochrane prírody, a preto to bude mať na našu krajinu len finančne pozitívny dopad,“ spresnil Taraba.

 O prijatí zákona rozhodlo Slovensko svojím hlasom spoločne s Rakúskom. Taraba zdôraznil, že Slovensko podporilo iba znenie zákona, ktoré garantuje významnú flexibilitu na lokálnej úrovni a nemá dopad na poľnohospodárstvo. „Finálna dohoda je vyvážená a vzhľadom na to, že Slovensko už dnes plní požiadavky zákona o 20-percentnej ochrane plochy územia, nevidím dôvod, aby sme sa odrezali od možných veľkých financií, ktoré vieme využiť napríklad v prospech dekontaminácie problémových častí Slovenska,“ podotkol Taraba.

Šéf envirorezortu tiež poukázal na význam regulácie medvedej populácie v slovenskom kontexte ako otázky bezpečnosti ľudí a ochrany biodiverzity. Slovensko ocenilo vyváženú a korektnú komunikáciu s EK a plánuje v nej pokračovať.

 Nariadenie nadobudne účinnosť po jeho zverejnení v Úradnom vestníku EÚ a stane sa priamo uplatniteľným vo všetkých členských štátoch.

Komisia do roku 2033 preskúma uplatňovanie nariadenia a jeho vplyv na sektory poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a lesného hospodárstva ako aj jeho širšie sociálno-ekonomické účinky.

Rakúsko podnikne právne kroky proti nariadeniu

Rakúska ľudová strana (ÖVP) prisľúbila, že pred Súdnym dvorom Európskej únie (EÚ) podnikne právne kroky proti prijatiu nariadenia o obnove prírody členskými štátmi EÚ. Za toto nariadenie hlasovala aj rakúska ministerka pre ochranu klímy Leonore Gewesslerová – v rozpore s kancelárom Karlom Nehammerom a vládou. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Počas hlasovania ho podporila aj rakúska ministerka Gewesslerová zo strany Zelených, čo napokon umožnilo jeho prijatie. V Rakúsku to však rozhnevalo koaličného partnera ÖVP.

Kancelár Nehammer (ÖVP) oznámil, že vláda na európskom súde podá sťažnosť proti „nezákonnému“ hlasovaniu. „Nikto nie je nad zákonom,“ uviedol vo vyhlásení s tým, že v Rakúsku podá na Gewesslerovú samostatné trestné oznámenie s argumentom, že „zneužila svoju funkciu“ a podľa neho konala vedome v rozpore s ústavou.

Ministerka rozhodnutie hlasovať za nariadenie zamerané na obnovu zničených ekosystémov označila za odvážne a legálne. „Dnešné rozhodnutie je víťazstvom prírody,“ zdôraznila.

Ministerskému zasadnutiu v Bruseli predsedal belgický minister životného prostredia Alain Maron. Ešte pred hlasovaním spor označil za „vnútornú záležitosť Rakúska“.

Najnovšia nezhoda medzi Nehammerom a Gewesslerovou je najvážnejšia od vzniku koaličnej vlády ľudovcov a Zelených v roku 2020. Pravdepodobne ovplyvní aj volebnú kampaň pred parlamentnými voľbami v septembri./agentury/

X X X

 Putin sa postaral o praneter. Vymenoval ju za námestníčku ministra obrany. Jej manžel šéfuje rezortu energetiky

 Dcéra Putinovho bratranca mesiac po svojom manželovi tiež zasadne v ruskej vláde. Jej prastrýko jej venoval kreslo vo vedení rezortu obrany.

 Praneter ruského prezidenta Anna, za slobodna Putinová, pred asi štyridsiatimi rokmi a dnes, keď už používa manzelka ministra energetiky a donedávneho kemerovského gubernátora priezvisko Civilievová.

Na pohreb jej otca, Jevgenija Putina, ktorý skonal v marci vo veku 91 rokov, šéf Kremľa neprišiel. Bol vtedy zaneprázdnený prípravou svojho znovuzvolenia. O dcéru svojho zosnulého bratranca sa však Vladimir Putin dôsledne stará. V pondelok Annu Civilievovú, rodenú Putinovú, dosadil na post námestníčky ministra obrany.

 Prezidentský dekrét o vymenovaní manželky Sergeja Civilieva, donedávneho gubernátora bohatého sibírskeho regiónu Kemerovo, ktorý sa iba minulý mesiac stal ministrom energetiky, zverejnila oficiálna webová stránka Kremľa.

Päťdesiatdvaročná vyštudovaná psychiatrička bude vo svojej novej pozícii zodpovednať za organizáciu sociálnej a bytovej podpory pre vojakov, ako aj za „transformáciu a uvedenie všetkých súvisiacich procesov vo vojenskom rezorte na novú kvalitatívnu úroveň, kde je v centre pozornosti človek,“ citoval z vyhlásenia ministerstva obrany spravodajský portál denníka Kommersant.

 Putinovci v polovici 80. rokov – budúci prezident a jeho vtedajšia manželka Ľudmila stoja vľavo hore. Pod nimi sedia otec Vladimir S. Putin a matka Maria. Bratranec súčasného šéfa Kremľa Jevgenij sedí vpravo v dolnom rade, za ním stojí jeho manželka Dija a pri nej ich dcéra Anna. Ich syn Michail na snímke nie je, možno preto, že on rodinu fotografoval.

Rezort obrany doplnil, že táto oblasť činnosti je novej námestníčke ministra „dobre známa z jej pracovných skúseností v nadácii Obrancovia vlasti“.

 Tento fond založil šéf Kremľa v apríli 2023 a za jeho prvú šéfku vymenoval svoju praneter. Nadácia sa zaoberá poskytovaním pomoci vojakom, ktorí sa vrátili z bojového nasadenia na Ukrajine.

Putinova praneter bola už aj doteraz vďaka ochrannej ruke hlavy štátu dobre zabezpečená. Od roku 2012 vlastní 70 percent akcií jedného z najväčších ruských podnikov na ťažbu uhlia Kolmar. Kontrolný balík podľa portálu Meduza kúpili Civilievovci od miliardára Gennadija Timčenka. O tomto oligarchovi, blízkom spojencovi šéfa Kremľa, sa hovorí aj ako jednom z pokladníkov Putina, ktorý spravoval jeho peniaze vo Švajčiarsku a inde vo svete.

 „Spoločnosť Kolmar zaznamenala za posledných sedem rokov 15-násobný nárast produkcie uhlia, čo je oveľa rýchlejšie, ako je priemer v uhoľnom sektore. Spoločnosť investovala obrovské sumy peňazí do rozvoja svojich ložísk v Jakutsku, otvorila nové bane a spracovateľské závody. Výsledkom je, že aktíva spoločnosti Kolmar majú v súčasnosti hodnotu 2,4 miliardy amerických dolárov,“ napísala predvlani webová stránka Projekt.

Praneter prezidenta a jej spoločnosť podľa portálu Agentstvo rozprávkovo bohatnú vďaka podpore štátu „Vláda vynaložila na pomoc spoločnosti najmenej 11 miliárd rubľov (asi 110 miliónov eur) z rozpočtu a poskytla jej aj zvýhodnený úver za ďalšie 4 miliardy rubľov (40 miliónov eur). Okrem toho bol Kolmar oslobodený od mnohých daní, čím ušetril ešte viac peňazí,“ tvrdí Agentsvo./agentury/

X X X

Taraba nečakane zahlasoval: štáty EÚ schválili normu o obnove prírody, nariadenie prešlo len tesne

 Ministri životného prostredia Európskej únie v Luxemburgu formálne prijali nariadenie o obnove prírody, ktoré je jedno z opatrení Európskej zelenej dohody. Cieľom prvého zákona tohto druhu je zaviesť opatrenia na obnovu najmenej 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a všetkých ekosystémov, ktoré potrebujú obnovu do roku 2050, informuje spravodajca TASR.

 Opatrenie prešlo len tesne, proti boli podľa diplomatických zdrojov ČTK Taliansko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Fínsko a Švédsko.

 Za nariadenie po niekoľkých mesiacoch debaty na domácej pôde zahlasovala aj rakúska ministerka životného prostredia Leonore Gewesslerová, čo napokon umožnilo jeho prijatie, píše agentúra AP. Nariadenie stanovuje právne záväzné ciele a povinnosti pre obnovu prírody v každom z uvedených ekosystémov – od suchozemských po morské, sladkovodné a mestské ekosystémy.

Slovensko normu taktiež podporilo, napriek tomu, že minister životného prostredia Tomáš Taraba nariadenie kritizoval. V minulosti vyhlásil, že zákon nepodporí.

Cieľom je zmierniť dopady klimatických zmien a prírodných katastrof, Únii to pomôže splniť jej medzinárodné environmentálne záväzky a obnoviť európsku prírodu.

 Nariadenie vyžaduje, aby členské štáty zaviedli opatrenia na obnovu aspoň 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030. Vzťahuje sa na celý rad suchozemských, pobrežných a sladkovodných, lesných, poľnohospodárskych a mestských ekosystémov vrátane mokradí, trávnatých plôch, lesov, riek a jazier, ako aj morských ekosystémov vrátane morských tráv a húb a koralov.

Na biotopoch, ktorých stav je považovaný za poškodený, členské štáty prijmú opatrenia na obnovu aspoň 30 percent do roku 2030, aspoň 60 percent do roku 2040 a aspoň 90 percent do roku 2050.

Nariadenie zavedením osobitných požiadaviek do roku 2030 predvída aj ochranu opeľovačov, lebo v posledných desaťročiach sa početnosť a diverzita voľne žijúcich opeľovačov hmyzu v Európe dramaticky znížila.

 Členské štáty by mali prijať opatrenia zamerané na zlepšenie stavu populácie motýľov na pasienkoch, zásob organického uhlíka v minerálnych pôdach na ornej pôde a na zvýšenie podielu poľnohospodárskej pôdy s vysoko rozmanitými krajinnými prvkami. Dôležitým prvkom nového zákona je aj zvýšenie populácie lesných vtákov a zabezpečenie, aby nedochádzalo k čistým stratám na mestských zelených plochách do konca roka 2030.

Národné vlády musia prijať aj opatrenia zamerané na obnovu vysušených rašelinísk a do roku 2030 na úrovni EÚ pomôžu vysadiť najmenej tri miliardy ďalších stromov. V pláne je do roku 2030 zmena najmenej 25 000 kilometrov toku riek na voľne tečúce rieky – členské štáty prijmú opatrenia na odstránenie umelých prekážok prepojenia povrchových vôd.

Podľa nových pravidiel musia členské štáty predložiť Európskej komisii národné plány obnovy, ktoré ukážu, ako dosiahnu ciele v tejto oblasti. Musia tiež monitorovať dosiahnutý pokrok a podávať o ňom správy.

Presadili sme vlastné záujmy, hlási ministerstvo

Slovensku sa podarilo na európskej úrovni presadiť vlastné záujmy tak v oblasti ochrany medveďov, ako aj v otázke zákona o obnove prírody, uviedlo ministerstvo životného prostredia SR.

Ako uviedol minister životného prostredia SR Tomáš Taraba, Európska komisia (EK) uznala nový slovenský zákon o eliminácii medveďov za kompatibilný s európskou legislatívou, čo vníma ako obrovský posun. Zároveň dodal, že finálne znenie zákona o obnove prírody navyše umožní Slovensku získať významné finančné zdroje na obnovu priemyselne zamorených lokalít, ako je aj Chemko Strážske. „Slovensko dnes plní ciele obsiahnuté v zákone o ochrane prírody, a preto to bude mať na našu krajinu len finančne pozitívny dopad,“ spresnil Taraba.

 O prijatí zákona rozhodlo Slovensko svojím hlasom spoločne s Rakúskom. Taraba zdôraznil, že Slovensko podporilo iba znenie zákona, ktoré garantuje významnú flexibilitu na lokálnej úrovni a nemá dopad na poľnohospodárstvo. „Finálna dohoda je vyvážená a vzhľadom na to, že Slovensko už dnes plní požiadavky zákona o 20-percentnej ochrane plochy územia, nevidím dôvod, aby sme sa odrezali od možných veľkých financií, ktoré vieme využiť napríklad v prospech dekontaminácie problémových častí Slovenska,“ podotkol Taraba.

Šéf envirorezortu tiež poukázal na význam regulácie medvedej populácie v slovenskom kontexte ako otázky bezpečnosti ľudí a ochrany biodiverzity. Slovensko ocenilo vyváženú a korektnú komunikáciu s EK a plánuje v nej pokračovať.

 Nariadenie nadobudne účinnosť po jeho zverejnení v Úradnom vestníku EÚ a stane sa priamo uplatniteľným vo všetkých členských štátoch.

Komisia do roku 2033 preskúma uplatňovanie nariadenia a jeho vplyv na sektory poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a lesného hospodárstva ako aj jeho širšie sociálno-ekonomické účinky.

Rakúsko podnikne právne kroky proti nariadeniu

Rakúska ľudová strana (ÖVP) prisľúbila, že pred Súdnym dvorom Európskej únie (EÚ) podnikne právne kroky proti prijatiu nariadenia o obnove prírody členskými štátmi EÚ. Za toto nariadenie hlasovala aj rakúska ministerka pre ochranu klímy Leonore Gewesslerová – v rozpore s kancelárom Karlom Nehammerom a vládou. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Počas hlasovania ho podporila aj rakúska ministerka Gewesslerová zo strany Zelených, čo napokon umožnilo jeho prijatie. V Rakúsku to však rozhnevalo koaličného partnera ÖVP.

Kancelár Nehammer (ÖVP) oznámil, že vláda na európskom súde podá sťažnosť proti „nezákonnému“ hlasovaniu. „Nikto nie je nad zákonom,“ uviedol vo vyhlásení s tým, že v Rakúsku podá na Gewesslerovú samostatné trestné oznámenie s argumentom, že „zneužila svoju funkciu“ a podľa neho konala vedome v rozpore s ústavou.

Ministerka rozhodnutie hlasovať za nariadenie zamerané na obnovu zničených ekosystémov označila za odvážne a legálne. „Dnešné rozhodnutie je víťazstvom prírody,“ zdôraznila.

Ministerskému zasadnutiu v Bruseli predsedal belgický minister životného prostredia Alain Maron. Ešte pred hlasovaním spor označil za „vnútornú záležitosť Rakúska“.

Najnovšia nezhoda medzi Nehammerom a Gewesslerovou je najvážnejšia od vzniku koaličnej vlády ľudovcov a Zelených v roku 2020. Pravdepodobne ovplyvní aj volebnú kampaň pred parlamentnými voľbami v septembri./agentury/

X X X

Ruský prezident Putin sa chystá na návštevy do dvoch štátov

Diskutovať bude „o rozvoji strategického partnerstva a medzinárodnej agende“.

Ruský prezident Vladimir Putin uskutoční v dňoch 18. a 19. júna „priateľskú štátnu návštevu“ Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR). Oznámil to v pondelok Kremeľ, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Severokórejský vodca Kim Čong-un pozval Putina do Pchjongjangu počas svojej návštevy ruského Ďalekého východu vlani v septembri. Putin bol v KĽDR naposledy v júli 2000, keď sa stretol s vtedajším vodcom Kim Čong-ilom.

Spojené štáty a ich spojenci tvrdia, že Severná Kórea dodáva Rusku zbrane, ktoré nasadzuje do bojov na Ukrajine, pripomenul Reuters. Severná Kórea tieto tvrdenia opakovane poprela a označila za výmysel západných propagandistov.

Následne Putin zavíta do Vietnamu, kde bude 19. a 20. júna. Stretne sa s generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Vietnamu, prezidentom To Lamom, predsedom vlády Pham Minh Tinom a predsedom parlamentu Tranom Thanh Manom, aktuality.sk

X X X

Rakúsko chystá právne kroky proti nariadeniu o ochrane prírody v EÚ

Najnovšia nezhoda medzi Nehammerom a Gewesslerovou je najvážnejšia od vzniku koaličnej vlády ľudovcov a Zelených v roku 2020. Pravdepodobne ovplyvní aj volebnú kampaň pred parlamentnými voľbami v septembri.

Rakúska ľudová strana (ÖVP) v pondelok prisľúbila, že pred Súdnym dvorom Európskej únie (EÚ) podnikne právne kroky proti prijatiu nariadenia o obnove prírody členskými štátmi EÚ.

Za toto nariadenie hlasovala aj rakúska ministerka pre ochranu klímy Leonore Gewesslerová – v rozpore s kancelárom Karlom Nehammerom a vládou. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Ministri životného prostredia krajín EÚ formálne prijali nariadenie, ktoré je súčasťou Európskej zelenej dohody. Cieľom je zaviesť opatrenia na obnovu najmenej 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a všetkých ekosystémov, ktoré potrebujú obnovu do roku 2050.

Počas hlasovania ho podporila aj rakúska ministerka Gewesslerová zo strany Zelených, čo napokon umožnilo jeho prijatie. V Rakúsku to však rozhnevalo koaličného partnera ÖVP.

Kancelár Nehammer (ÖVP) oznámil, že vláda na európskom súde podá sťažnosť proti „nezákonnému“ hlasovaniu. „Nikto nie je nad zákonom,“ uviedol vo vyhlásení s tým, že v Rakúsku podá na Gewesslerovú samostatné trestné oznámenie s argumentom, že „zneužila svoju funkciu“ a podľa neho konala vedome v rozpore s ústavou.

Ministerka rozhodnutie hlasovať za nariadenie zamerané na obnovu zničených ekosystémov označila za odvážne a legálne. „Dnešné rozhodnutie je víťazstvom prírody,“ zdôraznila.

Ministerskému zasadnutiu v Bruseli predsedal belgický minister životného prostredia Alain Maron. Ešte pred hlasovaním spor označil za „vnútornú záležitosť Rakúska“, aktuality.sk

X X X

Cenzúra vo veľkom denníku? Po bývalých politikoch o nej hovorí končiaci redaktor

Redakcia Pravdy sa napríklad najprv nepripojila k vyhláseniu novinárov na podporu RTVS, ktoré dostali šéfredaktori mailom. Na otázku prečo, dostali redaktori vysvetlenie, že mail s výzvou vraj „padol do spamu“.

Od nástupu súčasnej vlády sa na verejnosti pretriasala situácia vo viacerých médiách. Niekoľko mesiacov sa diskutuje o budúcnosti RTVS, televízia Joj uprostred sezóny zrušila politickú diskusiu Na hrane a len nedávno sa upokojila situácia v Markíze. A najnovšie k týmto médiám pribudla aj Pravda. Dôvodom sú obvinenia zo zásahov v prospech aktuálnej koalície.

Šéf obsahu denníka Ľuboš Kamenistý akúkoľvek cenzúru a obmedzovanie redakčnej slobody v Pravde odmieta. Hovorí, že ide o bežné zásahy pri editácii. Nižšie nájdete celé jeho stanovisko.

Prvé náznaky sťažností prišli ešte v marci. Poukázali na to bývalí politici Peter Weiss a Boris Zala. V prípade Weissa vraj denník odmietol publikovať pravidelný komentár a pri Zalovi zas žiadali úpravu v podstatných pasážach. Podľa Weissa bol dôvodom týchto krokov fakt, že obaja sa kriticky vyjadrovali k súčasnej vláde.

Najnovšie o cenzúre hovoril jej odchádzajúci redaktor Tomáš Bakoš. Na Facebooku uviedol, že sa na Slovensku začína v médiách šíriť vlna normalizácie a podľa jeho slov výnimkou nie je ani denník Pravda.

„Zasahovaniu do obsahu článkov v prospech súčasnej vládnej koalície som čelil v denníku aj ja osobne. Nebol som jediný. V živote by ma nenapadlo, že budem v redakcii vo svojich článkoch v roku 2024 cenzurovaný. Jediným východiskom bolo pre mňa podať výpoveď. Ohradil som sa voči zásahom šéfredaktora do obsahu s cieľom cenzurovať. Nemal som garanciu, že môžem ďalej písať v Pravde slobodne a nezávisle,“ napísal v príspevku.

V Pravde pracoval tri roky a počas tohto obdobia zažil dvoch šéfredaktorov.

„Pod Jakubom Prokešom som písal zhruba rok a potom ho vystriedal Ľuboš Kamenistý. Až do volieb som sa nestretol s nijakým náznakom zasahovania v prospech jednej či druhej vlády. Zlom nastal až po jesenných voľbách,“ povedal Bakoš pre Aktuality.sk.

Redaktor narazil na problém pri článku, kde sa venoval zmenám v Trestnom zákone. Tie koalícia pretlačila začiatkom tohto roka. Ich výsledkom je napríklad zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Bakoš hovorí, že zo svojho článku musel odstrániť celý odsek, v ktorom dal priestor odborníkom kritizujúcim vládne zmeny v Trestnom zákone.

„Dostali sa ku mne aj informácie z redakcie, že o protivládnych demonštráciách v tom čase sa muselo informovať len stroho. Cenzúre neunikli ani komentátori, o ktorých už bola verejnosť informovaná,“ pripomenul.

Zdôraznil, že svoj odchod z redakcie pre cenzúru považuje za správne rozhodnutie.

Novinár o zásahoch v redakcii

Bakoš tvrdí, že postupne dostával od kolegov indície, že sa zásahy dejú aj im. „Takto pomaly sa to nabaľovalo. Prichádzal som do Pravdy s vedomím, že mala v minulosti pošramotenú povesť. Ale povedal som si, že keď sa budú diať problémy, nezostanem tam,“ povedal.

Podľa informácií Aktuality.sk viacerí redaktori za uplynulé týždne vyjadrovali nespokojnosť s podobnými zásahmi, ktoré prichádzali od riaditeľa obsahu Kamenistého.

Redakcia Pravdy sa napríklad najprv nepripojila k vyhláseniu novinárov na podporu Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), ktoré dostali šéfredaktori mailom.

Na otázku, prečo v tomto vyhlásení nefigurovalo meno Kamenistého, dostali redaktori vysvetlenie, že mail s výzvou vraj „padol do spamu“. Redaktori Pravdy sa napokon k vyhláseniu pripojili individuálne.

„Mohol som odísť a nestarať sa viac, čo bude s denníkom Pravda. Lenže fakty sú jasné. Denník Pravda je najčítanejším mienkotvorným printovým denníkom na Slovensku a 5. najčítanejším spravodajským webom. Čitatelia v takejto situácii majú právo vedieť, že ak budú ďalej denník Pravda čítať a články budú ďalej cenzurované, tak sa k nim budú dostávať len čiastkové informácie a prešľapy súčasnej vlády môžu byť potláčané do úzadia. Nemusia sa tak dozvedieť celú pravdu,“ tvrdí novinár Bakoš.

Vyjadrenie riaditeľa obsahu Pravdy v plnom znení:

Ľuboš Kamenistý odmieta akékoľvek obvinenia z cenzúry. Prinášame vám jeho vyjadrenie v plnom rozsahu.

„Chcem sa ohradiť voči vyjadreniam nášho bývalého redaktora, ktorý hovorí o cenzúre, či dokonca o normalizácii. Popieram, že by v Pravde bola obmedzovaná redakčná sloboda a nezávislosť v prospech akéhokoľvek politického subjektu.

Naopak, mojou snahou a snahou mojich kolegov je podávať čitateľom objektívne informácie s oslovením všetkých relevantných strán, ktorých sa spracúvaná téma týka. Každý autorský text v redakcii prechádza editačným procesom, ktorý je nevyhnutnou a štandardnou praxou v mienkotvorných médiách.

Rovnako tomu bolo aj v prípade textu Tomáša Bakoša, pričom nemožno povedať, že by bol spracovaný v prospech vládnej koalície. Jeho vyjadrenia vnímam ako nekorektné a škodiace reputácii Pravdy,“ reagoval pre Aktuality.sk riaditeľ obsahu Ľuboš Kamenistý.

Peter Weiss: Je to „poďakovanie“, čo som pre denník urobil

Bývalý politik a diplomat Peter Weiss pripomenul, že aj on čelil v Pravde problémom, aktuality.sk

X X X

Keď pominul ošiaľ z princeznej Kate, objektívy mierili na vojvodkyňu Sophie! Na balkóne paláca žiarila v trendovej farbe sezóny

59-ročná Sophie, vojvodkyňa z Edinburghu, na podujatí Trooping the Colour naozaj žiarila. Mala na sebe žltý model šiat aj fascinátor v rovnakom odtieni.

 Sophie, vojvodkyňa z Edinburghu, zažiarila na Trooping the Colour v slnečne žltých šatách značky Beulah. Po jej boku princ Edward.

Zatiaľ, čo princezná Kate na prehliadke „Trooping the Colour“ očarila v bielo-čiernej kombinácii farieb a siahla po recyklovaných šatách zo svojho šatníka, 59-ročná Sophie, vojvodkyňa z Edinburghu, sa ukázala v celkom odlišnom looku.

Princ William a princezná Kate, princ Louis, princ George, princezná Charlotte, Kráľ Karol III., kráľovná Camilla, Sophie, vojvodkyňa z Edinburghu a princ Edward a Lady Louise Windsor na balkóne Buckinghamského paláca po slávnostnej prehliadke Trooping the Color.

Aj manželka princa Edwarda je známa skvelým vkusom, na balkóne Buckinghamského paláca sa ukázala vo veľmi trendovej farbe sezóy. Slnečné žlté maxi šaty značky Beulah v hodnote 620 libier mali krémový citrusový odtieň, jemne nazberané rukávy zakončené volánmi a ozdobné gombíky na boku. Svoj slávnostný vzhľad doplnila fascinátorom v rovnakej farbe, ktorý bol ozdobený sieťovinou. Výrazným šperkom očarujúcej blondínky boli zlaté náušnice.

Lady Louise Windsor mala na sebe štýlové modro-biele kvetinové šaty a bledomodrý klobúk, ktorý si požičala od mamy.

Počas sprievodu Sophie sedela v koči spolu so svojou dcérou, Lady Louise Windsor, ktorá mala na sebe štýlové modro-biele kvetinové šaty a bledomodrý klobúk, ktorý si požičala od mamy. 20-ročná Louise takisto zaujala objektívy výraznou módnou voľbou./agentury/

X X X

Prezident bude pod mikroskopom, či je nadstranícky, myslí si Béla Bugár. Politológ očakáva príchod iného Petra Pellegriniho (podcast)

Peter Pellegrini vo svojom inauguračnom prejave naznačil, že bude suverénny prezident. Či sa mu to podarí, ukáže čas, hovorí v podcaste jeho bývalý koaličný partner Béla Bugár. Predpokladá, že nový prezident bude zo začiatku pod mikroskopom a každý bude sledovať, či sú jeho rozhodnutia nadstranícke.

Petra Pellegriniho čaká prvý týždeň vo funkcii prezidenta a známe sú aj prvé mena ľudí, ktori by mohli tvoriť jeho tím poradcov. Okrem diplomata Jána Kubiša sa začínajú objavovať aj ďalšie možné mená. Spomína sa napríklad spisovateľ Jozef Banáš. Viac v podcaste priblíži novinár Aktualít Martin Sliz.

Podľa politológa Erika Láštica práve zloženie ľudí okolo nového prezidenta môže ukázať, ako bude vyzerať obdobie Petra Pellegriniho vo funkcii hlavy štátu. V podcaste tiež rozoberáme, čo čaká hlavu štátu najbližšie mesiace v úrade. Petrovi Pellegrinimu pristane na stole viacero zákonov, ktoré mu umožnia sa vyjadriť a prijať rozhodnutie, a to napríklad v podobe, či podpíše zákony, ktoré boli predmetom kritickej debaty,“ hovorí politológ. Dodáva, že by však na základe prvých rozhodnutí nerobil z toho charakteristiky, že aké bude obdobie prezidenta v paláci.

Očakáva „návrat“ Petra Pellegriniho spred volebnej kampane. „Myslím si, že je väčšia šanca, že verzia, ktorú sme mali možnosť spoznať počas prezidentskej volebnej kampane bude nahradená Petrom Pellegrinim, ktorý sa bude jasnejšie na úrovni komunikácie a symbolov odlišovať od toho, čo poznáme v súčasnosti od Smeru,“ dopĺňa Erik Láštic.

Bývalý šéf strany Most-Híd Béla Bugár v podcaste hovorí, že Peter Pellegrini vo svojom inauguračnom prejave naznačil, že bude suverénny prezident. Dodáva však, že či sa mu to podarí, ukáže čas. Predpokladá, že nový prezident bude zo začiatku pod mikroskopom a každý bude sledovať, či sú jeho rozhodnutia nadstranícke, aktuality.sk

X X X

UKRAJINCOM  VDAČIT  ZA  MRTVÉ  MILIONY  LUĎÍ,  STATISÍCE ZNIČENÝCH  MEST,  OBCI?

MILIONY  UKRAJINCŮ  UTEKLO  DO  CIZINY

DNES  STÁLE  UTÍKAJÍ  PŘED  VOJNOU  DO   CIZINY,  RUMUNSKA,  MAĎARSKA,  NĚMECKA,  ITÁLIE…

JSOU  TO  BLBCI,  KTEŘÍ  ZAČALI  VÁLKU  A  NEUZAVŘELI  DOHODU,  ŘÍKÁ  UKRAJINKA  ZE  LVOVA  A  DALŠÍ  ROZUMNÍ  UKRAJINCI

DO  VÁLKY  MĚL  JÍT  HLAVNĚ  ZELENSKÝ  A  VŠICHNI  KAMARÁDI  ZÁPADU,  CO  VÁLKU  ZAHÁJILI

Ukrajincom vďačíme za dva roky. Je načase odplatiť sa im?

 Pomoc USA napadnutej Ukrajine zďaleka nie je taká veľká, ako sa zdá alebo hovorí. Samozrejme nominálne v poskytovaných vojenských výdavkoch Spojené štáty vedú, no v pomere k HDP zaostávajú aj za malými štátmi, ako je Bulharsko, Česko či Slovensko. A ani zďaleka sa nepribližujú krajinám ako Estónsko, Dánsko, Poľsko, Lotyšsko, Litva a Fínsko.

 Dievčatko odeté v ukrajinskej zástave stojí na zničenom futbalovom štadióne v meste Charkov, jún 2024

Doterajšia pomoc bola opatrná, váhavá a až doposiaľ neistá, čo agresora len posmelilo v jeho plánoch pokračovať vo výbojoch a na Západe rozšírilo porazeneckú náladu. Podľa historika Timothyho Snydera je to veľká irónia, pretože je pochopiteľné, že ak nezvýšime pomoc, Ukrajina naozaj nebude schopná ubrániť sa. Nejde však o osud alebo niečo dané.

A čím dlhšie naše uvažovanie, rozhodovanie sa a diskutovanie trvá, tým viac ľudských životov to stojí, ako nedávno priblížil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj: „Náš postoj k času je úplne odlišný, pretože cena, ktorú za to platíme, je omnoho bolestivejšia ako v partnerských krajinách, kde v ich rodinách (v dôsledku vojenských útokov) nikto nezomrel.“

Vyhliadky na zrýchlenú pomoc Európskej únie nevyzerajú optimisticky. Maďarsko až doposiaľ bránilo vyplateniu prostriedkov mimorozpočtového Európskeho mierového fondu a nového Fondu pre pomoc Ukrajine. Chýbajúcu jednotu členských krajín sa preto snažila čiastočne suplovať iniciatíva Nemcov zabezpečujúca vzdušnú obranu, Čechov na nákup munície (ku ktorej sa pridali aj Slováci) a Lotyšskom vedená koalícia na nákup dronov.

Podľa Snydera si pritom málokto uvedomuje, že Ukrajinci nebránia iba seba a svoje územie. Len vďaka ich odvážnej obrane zatiaľ nedošlo k obrovskej genocíde a zabránilo sa všeobecnému zničeniu ukrajinskej spoločnosti. Ukrajinci však podržali aj pravidlá medzinárodného práva, podľa ktorého jeden štát nemôže bezdôvodne zaútočiť na iný a vziať si jeho územie. Ak by sa Ukrajinci prestali brániť, stav tohto princípu by bol, rovnako ako svet, v ktorom žijeme, úplne iný.

Súčasný ukrajinský odpor ukazuje Číne, že podvratné operácie iných štátov sa môžu končiť nepredvídateľne a ťažko. Tým odstrašujú aj Čínu od podobných krokov (napríklad proti Taiwanu).

Ukrajinci, popri našej nevedomosti, chránia aj model Európskej únie, postavený na princípe koexistencie postimperiálnych mocností bez vojny. Ak by svoj boj vzdali, tento model by prestal platiť a mohol by byť jej členom byť akurát na smiech. Ukrajina však supluje aj rolu NATO. Ak je zmyslom obrannej aliancie pohlcovať a odrážať ruské ozbrojené sily, tak práve to dnes robí krajina, ktorá ani nie je jej členom.

Bránenie svojej územnej celistvosti nášho východného suseda súčasne bráni vojenskému konfliktu USA s Čínou. Súčasný ukrajinský odpor totiž ukazuje Číne, že podvratné operácie iných štátov sa môžu končiť nepredvídateľne a ťažko. Tým odstrašujú aj Čínu od podobných krokov (napríklad proti Taiwanu), a to spôsobom, akým to USA nedokážu, pretože by to z ich strany bolo považované za provokáciu. Snyder napokon dopĺňa, že vďaka Ukrajincom sme zatiaľ predišli aj jadrovej vojne. Dokazujú nám totiž, že aj štát bez jadrových zbraní sa dokáže brániť jadrovej veľmoci v konvenčnej vojne. To znamená, že štáty ich na svoju ochranu nepotrebujú. Ak sa však vzdajú alebo prehrajú s Ruskom, bude to argument pre Nemecko, aby si nukleárne zbrane radšej tiež zadovážilo.

Uplynulé dva roky nám Ukrajinci získavali čas. Medzinárodná bezpečnosť a právo stáli aj na ich odhodlaní a schopnosti brániť svoju krajinu proti väčšiemu a silnejšiemu agresorovi. Našou odplatou im za to často bola ignorancia, vyhýbanie sa a strach robiť politiku nad rámec toho, čo je nutné. Krajiny G7 by sa im mali odplatiť a podporiť ich v ich spravodlivom a opodstatnenom boji.

Okrem posilnenia vojenskej pomoci a rokovaní o podmienkach vstupu Ukrajiny do EÚ by sme mali podporiť aj odpustenie dlhov či dôstojné pracovné podmienky jej občanov. Najväčšiu ťarchu vojny totiž znášajú ukrajinskí pracujúci, zabezpečujúci logistiku ozbrojených síl a údržbu kritickej infraštruktúry. Vládne okresávanie sociálnych práv ich však demoralizuje a tým ohrozuje obranyschopnosť krajiny.

V týchto mesiacoch sa črtá vytvorenie mechanizmu, ktorý by zúročoval zmrazené aktíva Ruska. Okrem doterajšieho poskytovania pôžičiek by EÚ mala pomôcť aj dodatočným zdanením zbrojárskych, plynárenských a ropných firiem, ktorým vďaka ruskej invázii značne narástli zisky. Takto by sa zároveň obmedzila ich chuť tešiť sa z pokračovania vojny a prispievať k nej, pretože by z nej nemali priamy prospech.

V súčasnosti sme podľa Snydera v situácii podobnej roku 1938, teda tesne pred začatím druhej svetovej vojny. Západné mocnosti vtedy bez zástupcov Československa rozhodli o vydaní časti jeho územia Hitlerovi. Hoci šlo o nedokonalú a najvýchodnejšiu demokraciu v Európe, podobne ako Ukrajina bolo Československo pripravené bojovať a brániť sa. Keď o rok nato Nemecko napadlo Poľsko, bolo posilnené o český zbrojársky priemysel, vtedy najlepší na svete, a slovenských vojakov, ktorí sa stali jeho spojencami.

Ak bude Ukrajina odovzdaná do rúk Putina, Rusko bude posilnené o jej vojenskú techniku, skúsených vojakov a schopnosť viesť vojnu z lepšej geografickej polohy. Využijeme čas, ktorý nám Ukrajinci darovali, aby sa vojna nerozšírila?/agentury/

X X X

 V českom vojenskom priestore explodovala munícia, jeden vojak zahynul. Ďalší sú zranení

Pri pondelkovom výbuchu v českom vojenskom výcvikovom priestore Libavá zomrel jeden človek, osem ľudí sa zranilo. Na sociálnej sieti X to v pondelok napísala česká armáda. Na miesto nešťastia smeruje česká ministerka obrany Jana Černochová, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

 Zatiaľ nešpecifikovaná munícia vybuchla podľa armády krátko po 11. hodine v priestore trhacej jamy Čermná počas plánovaného výcviku pyrotechnikov. „Na mieste bolo zranených osem vojakov z povolania a jeden občiansky zamestnanec. Jeden vojak, bohužiaľ, zomrel,“ napísala armáda. Všetci boli príslušníkmi Centra zabezpečenia munície Týniště nad Orlicí.

Na mieste zasahujú hasiči a udalosť vyšetruje vojenská polícia, ktorá začala úkony v trestnom konaní. Armáda dodala, že blízkych zranených a zomrelého vojaka už o nešťastnej udalosti informovala.

Na miesto výbuchu smeruje aj ministerka obrany, aby sa podľa svojich slov bezprostredne zoznámila s následkami výbuchu a poďakovala všetkým zasahujúcim zložkám za profesionálny zásah. „Výbuch, ku ktorému došlo vo vojenskom výcvikovom priestore Libavá, je tragickou udalosťou, ktorej príčina je a bude predmetom vyšetrovania… Myslím na všetkých pozostalých zomrelého vojaka a tiež na všetkých ranených,“ uviedla na sociálnej sieti X. Zraneným popriala čo najrýchlejšie uzdravenie.

Sústrasť pozostalým vyjadril aj český premiér Petr Fiala. „Je to tragická udalosť, chcel by som vyjadriť sústrasť pozostalým a rýchle uzdravenie všetkým, ktorí boli pri tejto nešťastnej udalosti zranení,“ povedal pred odletom na neformálny summit EÚ do Bruselu.

Na sociálnej sieti X sa k nešťastiu vyjadrilo viacero českých politikov vrátane predsedníčky Poslaneckej snemovne Markéty Pekarovej Adamovej. „Správa o úmrtí českého vojaka ma zasiahla, moje myšlienky sú s jeho rodinou,“ napísala šéfka snemovne.

Vojenský výcvikový priestor Libavá so správnym strediskom v meste s rovnakým názvom vznikol v roku 1946 východne od Olomouca na základe rozhodnutia vtedajšej vlády. Po zákonných úpravách bol v roku 1950 zriadený vojenský obvod Libavá. Vstup na územie obvodu je bez povolenia obvodného úradu zakázaný./agentury/

X X X

„Povedala, že otec bol legitímny cieľ.“ Slová 7-ročnej vojnovej siroty môžu ruskú lekárku dostať na dlhé roky za mreže

Na procese s moskovskou pediatričkou Nadeždou Bujanovovou zaznel údajný záznam výsluchu dieťaťa, ktorý pre ňu môže byť osudný. Šesťdesiatosemročná lekárka, ktorú udala Anastasia Akinšinová, exmanželka padlého vojaka, čelí obvineniu podľa paragrafov o dezinfomáciách o ruskej armáde a šírení politicky motivovanej nenávisti. Hrozí jej až desať rokov väzenia.

 Pediatričke Nadežde Bujanovovej hrozí desať rokov väzenia za ,,dezinformácie“ o ruskej armáde.

Incident sa udial na jednej z moskovských kliník v posledný januárový deň tohto roka. Akinšinová sa pohádala s lekárkou a svoj konflikt zahorúca opísala na sociálnej sieti. Ďalší deň jej rozhorčené tvrdenia zverejnil populárny telegramový kanál Mash.

Prípad sledujú aj ďalšie ruské médiá. O 34-ročnej Akinšinovej pritom viaceré píšu ako o vojnovej vdove po Antonovi Seslavinskom. Ten dobrovoľne narukoval do armády a vlani v lete padol na Ukrajine.

Podľa BBC sa ale manželia v skutočnosti rozviedli už v roku 2020, a v januári 2022 Akinšinová otca svojich dvoch detí dokonca zažalovala, lebo jej neplatil výživné.

Ruské zverstvá vo Vovčansku: Mŕtvi civilisti na uliciach a zlikvidované mesto

Všetko sa to začalo nespratnosťou sedemročného chlapca v ordinácii, kam ho matka priviedla pre problémy s okom. Akinšinová jeho správanie lekárke vysvetlila stratou otca.

„Najprv prejavila súcit, pýtala sa ako sa to stalo, odpovedala som, že na SVO (skratka pre špeciálnu vojenskú operáciu, ako v Rusku označujú vojnovú agresiu proti Ukrajine – pozn. red.). A potom Bujanovová ožila,“ citoval Mash Akinšinovú.

„Nasledovali otázky, či išiel sám, kde predtým pracoval, ako zomrel a kde. A potom mi povedala, že môj bývalý manžel a otec mojich detí, rovnako ako ďalší príslušníci ruských ozbrojených síl, sú legitímnym cieľom Ukrajiny a že Rusko zaútočilo na Ukrajinu a ruské ozbrojené sily zabíjajú civilistov na Ukrajine. A tiež sa ma absolútne posmešne spýtala, či sledujem správy a aké?“

Na záver videa, ktoré Akinšinová nahrala na svoj mobil, požiadala o radu: „Kde sa mám sťažovať na túto špinu, aby ju … (vulgárna nadávka – pozn, red.) mohli vyhodiť z krajiny a posadiť k čertom rohatým?“

Ruskí Pati a Mati? Ukrajinci sa vysmievajú z ruských tankistov

Hneď ďalší deň zareagoval Alexandr Bastrykin, šéf Vyšetrovacieho výboru, ruskej obdoby FBI, a nariadil promptne začať trestné stíhanie Bujanovovej.

Lekárku, ktorá dostala od vedenia kliniky hodinovú výpoveď, policajti podrobili päťhodinovému nočnému výsluchu. Spravili u nej domovú prehliadku, po ktorej – ako vidno na snímkach zverejnených na sociálnej sieti, zanechali jej byt ako po živelnej pohrome – s rozhádzanými vecami, poškodenou posteľou i strhanými tapetami. Zhabali jej mobilný telefón, kde v korešpondencii lekárky podľa vyšetrovateľov našli príznaky proukrajinských postojov.

Bujanovová sa ocitla vo vyšetrovacej väzbe, o celu sa delí s tridsiatimi ďalšími ženami. Jej proces sa začal už v polovici mája. Najdramatickejší moment ale nastal až minulý štvrtok, keď obžaloba na treťom pojednávacom dni prečítala záznam tajnej služby FSB z údajnej výpovede sedemročného chlapca.

Otec a syn 35-ročného ruského vojaka Daniila Dumenka, ktorý zahynul počas bojov na Ukrajine, stoja pri jeho rakve počas pohrebu v ruskom meste Vožskij neďaleko Volgogradu vo štvrtok 26. mája 2022.

„Keď som bol v ordinácii lekárky, začal som sa baviť s mydlom a umývadlom. Lekárka sa spýtala matky: ‚Ako sa to správa váš syn?‘ Mama povedala, že som rozrušený kvôli ockovi, pretože ocka zabili na SVO. Lekárka povedala mame, že otec bol legitímnym cieľom Ukrajiny, Rusko je agresorská krajina,“ citoval portál Mediazona tajnou službou reprodukované slová, ktoré by málokto očakával od predškoláka.

„Od toho, čo som počul, som sa cítil zle, pretože hovorila zlé veci o ockovi. Nie je to tak, pretože ocko je náš hrdina, bránil našu krajinu, Rusko,“ pokračuje zápis z výpovede malého svedka.

Na otázku dôstojníka FSB, či si presne zapamätal slová lekárky, chlapec podľa záznamu odpovedal: „Áno, pamätám si ich, pretože v tej chvíli som sa veľmi zľakol po vyrieknutých slovách o ockovi.“

 To, či dieťa bolo prítomné počas rozhovoru lekárky s matkou, je kľúčová okolnosť – pod paragraf o „dezinformáciách“ o ruskej armáde totiž spadá len ich verejné šírenie, upozorňuje obhajoba. Rozhovor dvoch ľudí je neverejná záležitosť. Iná vec by bola, keby kontroverzný rozhovor mal svedka.

Klinika, kde k incidentu došlo, oznámila, že nemôže poskytnúť súdu zvukový záznam rozhovoru v ordinácii. Ministerstvo zdravotníctva v Moskve síce takéto zvukové záznamy vyžaduje od decembra 2023, klinika však tvrdí, že nahrávka je nekvalitná a ako dôkaz nepoužiteľná.

Samotná Akinšinová, ktorá na lekárku podala trestné oznámenie, na súde najskôr uviedla, že si nepamätá, či bol jej syn počas inkriminovaného rozhovoru v ordinácii prítomný.

„V pôvodnej verzii vyšetrovania bolo dieťa za pootvorenými dverami ordinácie a mohlo konverzáciu počuť. Neskôr bol vykonaný vyšetrovací experiment, ktorý ukázal, že dvere boli vybavené automatickým zatváraním a spoza dverí nebolo možné nič počuť,“ pripomína nezávislý telegramový kanál Sota.

Akinšinová neskôr výpoveď zmenila a vyhlásila, že chlapec bol v ordinácii a všetko počul.

Pediatrička Bujanovová popiera, že by hovorila o „legitímnom cieli Ukrajiny“ a vo všeobecnosti, že by sa rozhovor s Akinšinovou zvrtol na politiku a „špeciálnu operáciu“. „Môžem sa prežehnať, som veriaca,“ zaprisahávala sa. „Som lekárka, nemôžem vyriecť také slová, je to choré, sú to choré slová.“

Na súdnom pojednávaní prokurátor prečítal popis záznamu bezpečnostnej kamery z chodby kliniky. Na videu vidno, ako dieťa odchádza z ordinácie o dve minúty skôr ako matka. Video nemá zvuk, ale keď sa Akinšinová objaví na chodbe, „na základe neverbálnych znakov je možné usudzovať, že došlo ku konfliktu,“ uviedol prokurátor. Nie je ale jasné, či ku konfliktu došlo ešte v prítomnosti chlapca alebo až potom, a ani to, aké slová zazneli.

„Naša verzia je, že sa vôbec nehovorilo o politických témach. Svedkovia uvádzajú, že Bujanovová je tajnostkárska, nespoločenská osoba, čo dokazuje, že by takéto rozhovory nikdy v živote neviedla,“ povedal lekárkin obhajca Oskar Čerdžiev novinárom.

Akinšinová na procese upozornila, že Bujanovová pochádza zo západnej Ukrajiny, z čoho podľa nej vyplýva jej nacionalizmus a nenávisť voči Rusom. „Som Ruska, moja mama sa narodila v Moskve, babka pri Tveri. Sme Rusky. Bujanovová nenávidí Rusov. Cíti ku mne odpor,“ vyhlásila podľa portálu Mediazona.

Obvinenia z „politicky motivovanej nenávisti“ pediatrička kategoricky popiera: „Nikdy v živote sa mi nestalo, že by som niekoho nenávidela. Som lekárka. Ako môžem nenávidieť nejakú národnosť? My akceptujeme ľudí všetkých národností.“

Za zastavenie trestného stíhania pediatričky a jej prepustenie na slobodu sa vyslovilo už takmer päťtisíc signatárov internetovej petície.

Otvorený list s rovnakou požiadavkou podpísalo vyše 250 lekárov. „Kauza Bujanovová dáva mladým silný signál – nechoďte na medicínu, nepomáhajte ľuďom, každú chvíľu vás môžu ohovoriť, a pôjdete do väzenia,“ upozornili. Viacerí zdravotnícki pracovníci nahrali a na sociálnej sieti zverejnili video, kde sa zastávajú kolegyne, ktorá 40 rokov svedomito pomáhala malým pacientom.

V Rusku zakázaná ľudskoprávna organizácia Memorial označila Nadeždu Bujanovovú za politickú väzenkyňu. Paragraf o „dezinformáciách“, ktorý sa objavil v trestnom zákonníku ihneď po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 „je v rozpore s ústavou, a preto už samotný fakt stíhania na základe neho je nezákonný,“ uviedol Memorial na Telegrame.

Ľudskoprávna organizácia pripomína, že Bujanovová popiera, že by vyslovila vety, ktoré jej pripisujú, a zvukový záznam rozhovoru neexistuje./agentury/

X X X

 Dokonalý vstup do turnaja! Slováci v prvom zápase zdolali belgického

Slovenská reprezentácia začala svoju púť európskym šampionátom senzačnou výhrou 1:0 nad favorizovaným Belgickom.

 Vo Frankfurte skóroval ako jediný v siedmej minúte krídelník Ivan Schranz. Slovákov dvakrát zachránil pred inkasovaným gólom systém VAR, ktorý odhalil v prvom polčase ofsajd Romelua Lukakua a v závere aj ruku Louisa Opendu./agentury/

x x x

Modulové kotolne od Hargassneru už aj s podporou solárneho ohrevu

Moderné kotly na biomasu sú ekologické, ale vzhľadom na stále sa sprísňujúce sa legislatívne požiadavky na kvalitu ovzdušia, predsa len emitujú nežiadúce látky. Pre ich priblíženie sa k bez emisným zdrojom je vynikajúcim krokom inštalácia solárnej podpory. Onedlho by sa kombinácia so slnečnými kolektormi dokonca mohla stať štandardom pre všetky modulové aj klasické zdroje tepla bez možnosti voľby. Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., v súlade s týmto trendom, vlani inštaloval prvú modulovú kotolňu na biomasu osadenú slnečnými kolektormi. Informuje o tom vedúci technického úseku THERMO|SOLARU Ondrej Dobrocký.

Komplexné riešenia pre väčšie objekty

,,Materská firma THERMO|SOLARU, rakúska spoločnosť HARGASSNER vyrába a dodáva okrem samotných kotlov na biomasu aj komplexné riešenia pre objekty, kde z dispozičného alebo iného hľadiska nie je možné umiestniť kotly priamo do objektu. Sú to modulové kotolne, ktoré je možné inštalovať ako samostatne stojace objekty mimo budovu, pre ktorú je dodávané teplo,“ vysvetľuje O.Dobrocký.

Dodáva, že v železobetónových prefabrikovaných kontajneroch je inštalovaná kompletná technológia kotlov aj so zásobníkom paliva a dopravného systému paliva. Pripojenie k budove je následne riešené cez energo kanál, v ktorom sú podľa projektovej dokumentácie inštalované potrebné potrubné rozvody vykurovacieho systému objektu. Podľa požiadaviek zákazníka je možné tieto modulové kotolne dodávať v kaskádach kotlov až do celkového výkonu viac ako 1,5MW.

 Prvá modulová kotolňa so 14 slnečnými kolektormi už slúži

,,V minulom roku bola inštalovaná prvá modulová kotolňa osadená aj s kolektormi od THERMO|SOLARU Žiar. Konkrétne išlo o systém 14ks kolektorov TS 300. Kolektory zabezpečujú podporu ohrevu vody, ide najmä o letné a prechodné obdobia s vyššou intenzitou slnečného žiarenia. Kolektory tým šetria palivo a tiež samotné kotly, keďže tie nemusia pracovať v plnej prevádzke. Vzhľadom na fakt, že kolektory sú jedným z mála bez emisných zdrojov energie znižujú produkciu CO2 do ovzdušia z celého zdroja,“ konštatuje O.Dobrocký.

Upozorňuje na to, že po viac ako ročnej prevádzke tejto prvej kotolne so solárnou podporou ohrevu vody bolo rozhodnuté, že solárny ohrev bude zaradený ako voliteľná opcia do sortimentu vybavenia modulových kotolní. ,,S ohľadom na stále viac sprísňujúce sa legislatívne požiadavky na kvalitu ovzdušia a tým aj potreby inštalácie bez emisných zdrojov energie predpokladáme, že bude čoskoro solárna podpora inštalovaná ako štandard na všetky modulové aj klasické zdroje tepla bez možnosti voľby,“ dodáva.

Biomasa forever

Záujem o biomasu na Slovensku za posledné dva roky značne stúpol a to vo všetkých segmentoch, či už ide o pelety, drevenú štiepku, alebo kusové drevo. Zvýšenému záujmu o spaľovacie  zariadenia čelí aj THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. Postupne uvádza do prevádzky po celom Slovensku kotly na jednotlivé druhy biomasy, ale aj kombinované kotly. Tie sa tešia obľube hlavne na vidieku, lebo kombinujú výhody pri viacerých druhov paliva (cenové, dostupnosti, komfortu prevádzky, nočný režim). THERMO|SOLAR práve taký uviedol vlani do prevádzky v rodinnom dome v Lokci. Je na kusové drevo a pelety.

Kombikotol Neo-HV 20 kW / Nano PK 20 kW predstavuje vlastne dva samostatné kotly s jedným ovládaním. NEO-HV je drevosplyňujúci s tepelným výkonom 20 kW a NANO-PK je na drevné pelety s tepelným výkonom 20kW. Zároveň je kotol na drevné pelety napojený na silo na pelety, osadené v priestore kotolne. Silo na pelety má kapacitu 5,2 tony, čo pri kombinovanej prevádzke s kusovým drevom môže postačovať na 2 vykurovacie sezóny, čiže plnenie sila stačí každý druhý rok. K zostave je aj akumulačná nádoba s objemom 2000 l. Reguláciou sa riadia 3 vykurovacie okruhy a 2 zásobníky teplej vody. Celé je to s diaľkovým prístupom cez aplikáciu v mobile alebo počítači.

Zaujímavé zakázky na kotly

THERMO|SOLAR v minulom roku uviedol do prevádzky aj ďalšie zaujímavé zakázky-kotol na drevné pelety v rodinnom dome v Prochoti a na drevnú štiepku pre hotel na Prednej hore na Muránskej planine s tepelným výkonom 170 kW, či na drevné pelety pre hotel na Donovaloch – 3 kotly na biomasu s tepelným výkonom 120 kW.

THERMO|SOLAR už nie je len výrobcom slnečných kolektorov, ale výrazne prehovára aj do dodávok a montáží špičkových kotlov na biomasu od rakúskej firmy HARGASSNER i na slovenskom trhu. THERMO|SOLAR zároveň vo svojej  divízii Biomasa vyrába pre materskú firmu HARGASSNER aj niektoré súčiastky pre kotly, vrátane elektrorozvádzačov.

 Rýchla realizácia rodinného domu -za deň môžete byť pripojení

Príkladom modernosti  je aj realizácia rodinného domu v Prochoti. Firma počas jedného dňa  doviezla kotol na drevné pelety HARGASSNER SMART-PK na stavbu, zapojila ho do systému a popoludní ho už uviedli do prevádzky, spustili vykurovanie a zaškolili obsluhu. Celé to trvalo s dopojením na existujúci systém vykurovania, elektroinštalácie a dopojenia na komín cca 5 hodín.

X X X

Mnohí Slováci z KHL si nezahrajú na majstrovstvách sveta ani o rok. Rusi pristúpili k drastickej zmene

Aj keď sa Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) chystá zmeniť spôsob rozhodovania o hráčoch z KHL v reprezentácii, na budúcoročných majstrovstvách sveta sa mnoho z nich pravdepodobne neukáže.

 Slovenská reprezentácia na MS 2024. Hráči z KHL opäť chýbali.

Návrat Slovákov z ruskej nadnárodnej súťaže do reprezentácie je na Slovensku aktuálnou témou. Na poslednom šampionáte v Česku sa neukázali.

O ich absencii rozhodol zväz, no možno sa tak udialo naposledy. Šéf HKM Zvolen Dušan Mráz na poslednom kongrese SZĽH navrhol, aby o legionároch z KHL hlasovali kluby. O zmene by sa malo rozhodnúť na najbližšom kongrese./agentury/