Gazprom hrozí, že zastaví dodávky plynu cez Ukrajinu. Výpovede lekárov Slovenska sú na spadnutie

 Ruský energetický koncern Gazprom pohrozil, že zastaví dodávky plynu do Európy cez Ukrajinu. Dôvodom je spor s ukrajinským Naftogazom, na ktorý môže Moskva uvaliť sankcie.

 Gazprom varoval Naftogaz, ktorý približne pred dvomi týždňami začal nové arbitrážne konanie proti ruskému koncernu, že táto arbitráž môže viesť k uvaleniu sankcií na Naftogaz zo strany Ruska. Gazprom by v takom prípade nemohol platiť tranzitné poplatky. To v podstate znamená, že Moskva hrozí zastavením aj zvyšných dodávok plynu do Európy, ktoré ešte stále prúdia.

 Táto hrozba sa objavila len niekoľko hodín po správach o únikoch plynu z dvoch plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 smerujúcich po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka a ich poškodení. Zatiaľ nie je jasné, čo úniky vyvolalo, ale európski politici a bezpečnostní experti tvrdia, že ich zrejme spôsobili trhliny v plynovodoch spôsobené sabotážou.

Ani jeden z poškodených plynovodov v čase úniku nebol v prevádzke. Ich poškodenia však zmarili aj posledné nádeje, že Európa by mohla pred začiatkom zimy ešte dostať plyn cez Nord Stream 1.

Naftogaz pred dvomi týždňami oznámil nové arbitrážne konanie proti Gazpromu. Požaduje, aby ruský koncern zaplatil za transport plynu cez Ukrajinu v súlade s klauzulou ship-or-pay, čo znamená, že musí platiť za rezervované kapacity, aj keď ich nevyužíva. Gazprom zasa tvrdí, že nemôže platiť za objemy, ktoré Ukrajina neakceptuje po tom, ako prevádzkovateľ ukrajinskej siete zastavil transport cez jednu vetvu v súvislosti s vojnou.

Aktuálne zostávajú rezervácie prepravných kapacít cez ukrajinské územie na stredu (28. 9.) stále, uviedol prevádzkovateľ ukrajinskej siete./agentury/

X X X

Rast cien bude väčší, platy nebudú stíhať. Hrozí gigantická redistribúcia bohatstva, varuje Matovičov tajomník

 Keď budú ceny rásť v okolí 13 percent, vieme udržať ekonomiku nad vodou, hovorí riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Juraj Valachy o novej ekonomickej prognóze. „Bude nás to stáť síce veľa energie, ale problémy s energiami zvládneme,“ vyhlásil štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek.

Vyššie regulované ceny sa od nového roku prejavia opätovným dvojciferným rastom spotrebiteľských cien. Reálne mzdy tak klesnú a spolu s nimi aj miera úspor a spotreba domácností. Viditeľné oživenie ekonomiky príde s rokom 2024, informujú o vývoji slovenskej ekonomike v komentári IFP ekonómovia Daniel Dujava a Miroslav Kľúčik.

 Klimek hovorí, že vláda zastropuje ceny elektriny a plynu, čo domácnostiam prinesie 2,6 miliardy eur v prípade elektriny a 1 miliardu v prípade plynu. „Keby nedošlo k zastropovaniu a nedošlo by k mimoriadnym riešeniam, inflácia by vyskočila na nepredstaviteľné hodnoty okolo 30 percent,“ dodal Klimek.

„Energetická kríza, ak nedôjde k zmierneniu, hrozí gigantickou redistribúciou bohatstva od takmer všetkých odvetví a sektorov v prospech zahraničného energetického a finančného sektora,“ hovorí Klimek. „Vláda má nástroje a musí konať, aby zmiernila dopad na celú ekonomiku – domácnosti, verejnú správu a firmy,“ dodal Klimek.

 Ak dôjde k regulácii cien energií, rast cien bude „iba“ okolo 13,5 percenta v budúcom roku. V tomto roku by mal rast cien dosiahnuť 12,4 percenta. Reálne platy, teda očistené o tento rast cien, budú záporné – teda veľa ľudí schudobnie, pretože si za mzdy bude dovoliť menej kúpiť. „Nominálne mzdy budú nasledujúce roky rásť vysokým tempom, no na infláciu sa v tomto ani v budúcom roku nedotiahnu. Reálne mzdy v rokoch 2022 a na 2023 kumulatívne poklesnú o viac než 6 %,“ predpovedá Dujava a Kľúčik v komentári.

Sumár hlavných bodov ekonomickej prognózy podľa IFP:

Ekonomika v aktuálnom aj budúcom roku porastie aj napriek vysokým cenám. Vysoké ceny energií doliehajú na celú reálnu ekonomiku.  Neistoty v ďalšom vývoji cien energii pretrvávajú a materializuje ich pesimistický scenár prognózy. Firmám sa v minulom roku darilo historicky najviac. Výber daní v aktuálnom roku mierne zaostáva za ekonomickými fundamentami. Inflačný šok ťahá aj bežné výdavky štátu (na dávky a dôchodky), čo sa naplno začne prejavovať od budúceho roka. Celkový vplyv aktualizácie na rozpočet však bude závisieť od reakcie vlády na zvyšnú časť – nie zákonom daných – výdavkov.

Valachy priblížil, že v prvom polroku tohto roka podporila HDP domáca spotreba, keď obyvatelia využili rezervy vytvorené počas predchádzajúceho obdobia, no tento efekt postupne oslabuje. „Nožnice medzi príjmom domácností a výdajom domácností sa musia niekde spojiť a nemôžu byť otvorené natrvalo,“ upozornil Valachy. Ekonomiku však v budúcom roku zasiahnu aj problémy zahraničných partnerov, kde eurozónu podľa Valachyho čaká stagnácia.

Pozrite si celú tlačovku:

Valachy povedal, že chvalabohu, že máme verejný dlh iba niečo vyše 60 percent hrubého domáceho produktu, lebo dnes treba hasiť problémy, ktoré sa na Slovensko valia. Ak by sme ho mali vo výške niekde okolo 120 percent, „diskusia o dlhu by bolo diametrálne odlišná,“ povedal Valachy. „Diskusia o verejnom rozpočte nie je na mieste, dnes treba hasiť, čo sa dá,“ povedal Valachy.

Slovensko sa teda vie dobre zafinancovať na finančných trhoch, dodal Klimek s tým, že investori veria krajine a chcú jej požičiavať./agentury/

X X X

 Štyri ukrajinské oblasti rozhodli o pripojení k Rusku, tvrdia proruské úrady

 Proruskí predstavitelia v Záporožskej, Chersonskej, Luhanskej a Doneckej oblasti na Ukrajine v utorok po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v referende rozhodli o pripojení týchto oblastí k Rusku. Západné krajiny vopred avizovali, že Ruskom zmanipulované referendá na Ukrajine neuznajú.

 X X X

Proruskí predstavitelia v Luhanskej oblasti na východe Ukrajine v utorok po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v referende rozhodli o pripojení oblasti k Rusku. Zatiaľ však ide len o predbežné výsledky. Západné krajiny vopred avizovali, že Ruskom zmanipulované referendá na Ukrajine neuznajú.

Podľa Ruskom dosadených volebných úradov v Luhanskej oblasti sa po sčítaní všetkých hlasov za pripojenie k Rusku vyslovilo viac ako 98 percent hlasujúcich. Úrady však upozorňujú, že ide o predbežné výsledky.

Referendá sa konali od piatka do utorka v štyroch ukrajinských regiónoch, ktoré obsadila ruská armáda – v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike na východe a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Tieto oblasti tvoria asi 15 percent ukrajinského územia.

Tento „vopred určený výsledok“ znamená novú fázu v sedem mesiacov trvajúcom konflikte na Ukrajine. Očakáva sa, že výsledok v referendách bude Rusku slúžiť ako zámienka na anexiu spomínaných oblastí.

Horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, bude zrejme posudzovať žiadosti nových oblastí o pripojení k Rusku už 4. októbra, uviedla v utorok jej predsedníčka Valentina Matvijenková. Mnohé krajiny už avizovali, že výsledky pseudoreferend neuznajú – rovnako ako v prípade sporného plebiscitu z roku 2014 o pripojení Krymského polostrova k Rusku. (ap, afp, tasr)

X X X

Lotyšsko zaviedlo v utorok núdzový stav v oblasti na hranici s Ruskom. Reaguje tak na snahu mnohých Rusov odísť z vlasti po čiastočnej mobilizácii. Lotyšské nariadenie umožňuje nasadiť dodatočné zdroje na ochranu hranice v prípade, ak sa do pobaltskej krajine bude snažiť dostať viac ľudí z ruskej strany.

Osobitný režim bude v platnosti od stredy 28. septembra. Vyhlásili ho na tri mesiace vo viacerých okresoch na východe krajiny vrátane hraničných priechodov a vstupných bodov do krajiny, ako sú letiská a železničné stanice.

Vláda v Rige rozhodla tiež o uzavretí hraničného priechodu Pededze s cieľom obmedziť prílev ruských občanov a pohraničná stráž dostala pokyn zvýšiť dohľad v regióne. Lotyšské ministerstvo vnútra uviedlo, že situácia na hranici s Ruskom je pokojná a pod kontrolou. Zdôraznilo však, že po nariadení mobilizácie významne vzrástol počet ľudí, ktorí chcú odísť z Ruska a hrozí rýchly nárast počtu nelegálnych migrantov.

V Lotyšsku platí už viac než rok núdzový stav na hranici s Bieloruskom. Vyhlásili ho v auguste 2021 po tom, ako sa odtiaľto pokúsili nelegálne dostať cez vonkajšie hranice EÚ tisíce migrantov. (dpa, tasr)

X X X

Tri výbuchy bolo počuť v utorok večer v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov a následne vypadla elektrina, hlásil svedok tlačovej agentúre Reuters. „V niektorých častiach mesta nesvietia svetlá. Overujeme informácie o obetiach,“ napísal na svojom účte na sociálnej sieti Telegram starosta Charkova Ihor Terechov. Oznámil aj štvrtý útok.

Podľa neho bolo zasiahnuté zariadenie infraštruktúry a už sa pracuje na čo najskoršom obnovení dodávok elektriny. Rusko na Charkov útočilo raketami 9. septembra a zranili najmenej desať ľudí. Ukrajinskí predstavitelia vyhlásili, že išlo o ruskú odplatu za úspechy ukrajinských ozbrojených síl. (reuters, tasr)

X X X

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok dôrazne vyhlásil, že Západ nikdy neuzná pripojenie ukrajinského územia k Rusku. Reagoval tak na informácie o výsledkoch referend o pričlenení k Ruskej federácii na okupovanej časti Ukrajiny. Blinken označil tieto ľudové hlasovania za súčasť „diabolského plánu“ Moskvy.

„My a mnohé ďalšie krajiny to už dali veľmi jasne najavo. Neuznáme – naozaj nikdy neuznáme – anektovanie ukrajinského územia Ruskom,“ povedal Blinken novinárom. Zopakoval slová prezidenta Joea Bidena, že Spojené štáty „spôsobia ďalšie rýchle a ťažké straty Rusku“ za usporiadanie referend.

„Je dôležité si pripomenúť, čo sa tu deje. Rusko napadlo Ukrajinu, obsadilo jej územie a rozohráva diabolský plán na časti územia, ktoré dobylo a z ktorého vysťahovalo miestnych obyvateľov,“ uviedol. Niektorých deportovalo a ďalší „jednoducho zmizli“, upozornil šéf americkej diplomacie.

„Potom autobusmi priviezli Rusov, dosadili bábkové samosprávy, zapojili ich do referenda a pre každý prípad zmanipulovali výsledok, aby potom mohli vyhlásiť, že územie patrí Rusku,“ zosumarizoval Blinken. (afp, tasr)

X X X

Proruskí predstavitelia v Záporožskej a Chersonskej oblasti na Ukrajine v utorok po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v referende rozhodli o pripojení oboch oblastí k Rusku. Zatiaľ však ide len o predbežné výsledky. Západné krajiny vopred avizovali, že Ruskom zmanipulované referendá na Ukrajine neuznajú. (afp, ap, tasr)

X X X

Počet ruských občanov vstupujúcich do Európskej únie vzrástol po ohlásení čiastočnej mobilizácie v Rusku o 30 percent, uviedla Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Počas uplynulého týždňa prišlo podľa agentúry do EÚ takmer 66-tisíc ruských občanov, čo je o 30 percent viac ako týždeň predtým. Väčšina z nich prišla do Fínska a Estónska.

 X X X

Referendá zorganizované v štyroch okupovaných oblastiach na Ukrajine o pripojení k Rusku sú „podvodom“ a „bezohľadným porušením medzinárodného práva“, uviedol generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrovi Zelenskému.

Stoltenberg dal Zelenskému jasne najavo, že „spojenci NATO neochvejne podporujú suverenitu Ukrajiny a právo na sebaobranu“, napísal v príspevku na sociálnej sieti Twitter. „Falošné referendá usporiadané Ruskom nemajú žiadnu legitimitu a sú očividným porušením medzinárodného práva. Tieto územia sú ukrajinské,“ dodal Stoltenberg.

Hlasovanie v referendách v samozvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR) a Luhanskej ľudovej republike (LĽR) a v častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti sa konali od piatka do utorka. Ruské a proruské úrady ich zorganizovali napriek tomu, že plne nekontrolujú žiaden z týchto ukrajinských regiónov.

Z prvých čiastočných výsledkov referend vyplýva, že pripojenie k Rusku podporila prevažná väčšina hlasujúcich, oznámili v utorok ruské médiá. Mnohé krajiny už avizovali, že výsledky pseudoreferend neuznajú – rovnako ako v prípade sporného plebiscitu o pripojení Krymského polostrova k Rusku v roku 2014. (tasr, afp)

X X X

 Rusko nebude žiadať vydanie ruských občanov, ktorí odchádzajú z krajiny s cieľom vyhnúť sa mobilizácii. Uviedlo to v utorok ruské ministerstvo obrany. Do susedných krajín už odišli tisíce mužov v povolávacom veku. „Ruské ministerstvo obrany neposlalo nijakú žiadosť úradom v Kazachstane, Gruzínsku alebo v akejkoľvek inej krajine na údajné nútené vydanie ruských občanov späť na ruské územie a ani tak neplánuje urobiť,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Kazachstan v utorok uviedol, že od minulej stredy jeho hranice z Ruska prekročilo približne 98 000 ruských občanov. Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v utorok prisľúbil ochranu ruským občanom utekajúcim z „beznádejnej situácie“.

Mnoho Rusov tiež zamierilo do Gruzínska, ktoré po ohlásení mobilizácie zaznamenalo zdvojnásobenie počtu príchodov z Ruska. „Pred štyrmi až piatimi dňami prichádzalo do Gruzínska denne 5000 – 6000 Rusov. Teraz ten počet vzrástol na približne 10 000 denne,“ uviedol v utorok gruzínsky minister vnútra Vachtang Gomelauri. (tasr/afp)

Na satelitnej snímke americkej spoločnosti Maxar Technologies dlhý rad nákladných vozidiel a osobných áut čakajúcich na prekročenie hraníc z Ruska do susedného Gruzínska cez kontrolné stanovište Verchnyj Lars 25. septembra 2022.

X X X

 Uruguaj v utorok poprel, že by vyslal svojich pozorovateľov na referendá o pričlenení k Rusku na okupovanom ukrajinskom území. Reagoval tak na obvinenia ukrajinských úradov, ktoré ho zaradili na zoznam ôsmich štátov snažiacich sa „legitimizovať“ zmienené referendá. TASR informuje podľa správy stanice BBC.

Uruguajské ministerstvo zahraničných vecí na Twitteri uviedlo, žena referendá nevyslalo pozorovateľov a ani „nepodporuje žiadne kroky zamerané na legitimizáciu násilnej okupácie častí ukrajinského územia“.

Na referendách sa zúčastňuje „ako jednotlivec“ uruguajský politik Sebastian Hagobian, člen opozičnej ľavicovej koalície Frente Amplio (Široký front). Podľa úradov v Montevideu to však „nekompromituje ani nijakým spôsobom neovplyvňuje pozíciu Uruguaja a jeho vlády“.

X X X

 Nemeckí vyšetrovatelia prehľadali v utorok jachtu patriacu ruskému oligarchovi Ališerovi Usmanovovi, ktorý je podozrivý z daňových únikov, prania špinavých peňazí a porušovania sankcií EÚ. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP odvolávajúce sa na vyhlásenie frankfurtskej prokuratúry. Samotná prokuratúra však oligarchu, ktorého jachtu prehľadalo vyše 60 policajtov, nemenovala. Uviedla len, že ide o „69-ročného ruského podnikateľa“, ktorý sa už minulý týždeň stal terčom obdobného zásahu.

Reuters aj AFP tak jednoznačne uvádzajú, že ide o Usmanova, ktorému minulý týždeň prehľadali vilu ležiacu pri jazere Tegernsee. Usmanovovi zástupcovia sa k razii bezprostredne nevyjadrili. V pondelok však vydali vyhlásenie, v ktorom obvinenia voči jeho osobe označili za „nepodložené a hanlivé“, pripomína Reuters.

Ališer Usmanov, bývalý predseda Medzinárodnej šermiarskej federácie, má blízko k ruskému prezidentovi.

Podľa utorňajšieho vyhlásenia nemeckej prokuratúry je podozrivý z toho, že v rokoch 2017–2022 vykonal rozsiahle finančné transakcie v hodnote miliónov eur, aby tak zatajil pôvod prostriedkov pochádzajúcich z trestných činov, najmä daňových únikov.

Utorňajší zásah na jachte sa podľa prokuratúry uskutočnil aj s cieľom vyhovieť v tomto smere žiadosti ministerstva spravodlivosti USA, ktoré nemeckú stranu požiadalo o pomoc v rámci svojho vlastného vyšetrovania tohto podnikateľa.

X X X

 Výpovede lekárov sú na spadnutie. Odborári ich vyzbierali minimálne tisícpäťsto

Lekárski odborári sa rozhodujú, či výpovede podajú, nemocnice pripravujú scenáre, ako budú postupovať, a minister zdravotníctva zvolal na pondelok poradu s riaditeľmi zdravotníckych zariadení.

Verím, že k hromadným výpovediam lekárov nepríde, opakoval minulý týždeň minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Napriek tomuto presvedčeniu to však zatiaľ vyzerá skôr pesimisticky. Podľa predbežných informácií od lekárskych odborárov sa rozhodlo podať výpoveď viac ako tisíc lekárov, a to už čoskoro.

Okolo tisícpäťsto lekárov

Lekárski odborári už v roku 2011 dokázali, že svoje slová o hromadných výpovediach myslia vážne. Výpoveď vtedy podalo vyše dvetisíc lekárov, a vytrvalo v nich približne tisícdvesto. Vláda Ivety Radičovej musela kvôli tomu vyhlásiť v niektorých nemocniciach núdzový stav.

Odborári aj tentokrát zvolili rovnaký postup – výpovede najprv zozbierajú a až následne ich naraz podajú na riaditeľstvách nemocníc.

Pôvodne ochotu podať výpovede prejavilo vyše tritisíc lekárov, podľa predbežných informácií sa k tomuto kroku odhodlala asi polovica z nich.

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský hovorí, že minulý týždeň mali vyzbieraných okolo tisícpäťsto výpovedí. Aktuálny počet povedať nevedel, pretože sa mení. Presné číslo budú poznať v stredu alebo vo štvrtok, keď sa aj definitívne rozhodnú, či výpovede podajú.

„Zatiaľ to vyzerá tak, že keďže sme nedostali žiadny návrh od vlády, že sa rozhodneme pre výpovede,“ povedal Visolajský. Ak ich podajú, neznamená to, že lekári skončia v nemocniciach hneď – počas októbra a novembra im bude plynúť výpovedná lehota.

Odborári stále čakajú, či ministerstvo pri riešení ich požiadaviek urobí ešte nejaký posun.

Rezort zdravotníctva síce lekárom predostrel návrh na zvýšenie platov, odborári však mali vlastný protinávrh. Navyše trvajú na tom, že ide len o jednu z požiadaviek, pričom oni ich mali celkovo osem. Zvyšné sa týkali napríklad navýšenia počtu slovenských študentov na lekárskych fakultách, reformy vzdelávania, zavedenia DRG systému či navýšenia počtu lekárov a sestier v nemocniciach.

Trojciferné číslo v bratislavskej nemocnici

Do výpovedí sa podľa podpredsedu LOZ Miroslava Mendela zapojili aj lekári zo súkromných nemocníc, ale gro je zo štátnych fakultných a univerzitných nemocníc. Hovorí tiež, že poväčšine ide o lekárov naprieč oddeleniami.

„Žiadna rozumná váda nedopustí, aby lekári v takomto počte a štruktúre podávali výpovede, tobôž keď žiadame systémové zmeny,“ hovorí Visolajský.

Mendel pracuje v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) a hovorí, že len v prípade tejto nemocnice ide o trojciferné číslo výpovedí, teda minimálne o stovku lekárov.

„Bez tých ľudí, od ktorých sme výpovede vyzbierali, bez nich nemôže UNB fungovať,“ povedal lekár a odborár.

Obraz o tom, ako by to mohlo s výpoveďami vyzerať v ostatných nemocnicach, by mal dať aj Lengvarského dotazník. Minister začal pred časom v nemocniciach zisťovať, či a aký vážny problém môže v jednotlivých zariadeniach nastať.

Zdravotnícke zariadenia mali v dotazníku uviesť, koľko výpovedí očakávajú na jednotlivých oddeleniach a aký to môže mať vplyv na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Ministerstvo malo tieto informácie dostať v priebehu pondelka, následne ich chcelo vyhodnocovať. Či už nejaké čísla má, sme sa do uzávierky nedozvedeli.

Podľa reakcií niektorých nemocníc však samy nevedia, o aké počty môže ísť. „Na stretnutí so zástupcom odborov nám, žiaľ, neboli poskytnuté žiadne informácie o počte lekárov, ktorí plánujú podať výpoveď,“ uviedla hovorkyňa trenčianskej nemocnice Martina Holecová.

Aj Univerzitná nemocnica Bratislava odkázala na odborárov.

Pripravujú scenáre

Niektoré nemocnice otvorene priznávajú, že ak lekári podajú výpovede, situácia môže byť kritická, iné sa odvolávajú na to, že zatiaľ nemajú potrebné informácie.

Všetky však svorne tvrdia, že situáciu priebežne mapujú, riešia ju s ministerstvom a ich cieľom je, aby zdravotná starostlivosť bola naďalej kontinuálne zabezpečená.

Podľa Lengvarského má ministerstvo predbežný plán, no hovoriť o ňom zatiaľ nechcel.

„Plán závisí od reality, ktorá bude. Realitu zatiaľ nevieme, lebo nevieme, koľko bude výpovedi, keď to budeme vedieť, tak sa na to pripravíme,“ povedal v televízii JOJ. Na budúci pondelok, keď by mohol byť už známy presný počet výpovedí, zvolal poradu s riaditeľmi nemocníc.

Popritom sa na rôzne scenáre pripravujú aj samotné nemocnice.

„Pre všetky medicínske pracoviskách má nemocnica vytvorené krízové scenáre pre rôzne počty výpovedí tak, aby sme vedeli zabezpečiť akútnu zdravotnú starostlivosť, plynulú prevádzku a aby sa v minimálne miere skomplikovalo poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom, u ktorých ide o odkladnú zdravotnú starostlivosť,“ uviedla hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Monika Krišková.

Martinská nemoncica zase hovorí, že v prípade výpovedí lekárov by boli nútení redukovať rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

„Vedenie detskej nemocnice celú situáciu od začiatku veľmi citlivo vníma a monitoruje, vnímame ju ako vážnu až kritickú. S lekármi a ostatnými zdravotníckymi zamestnancami prebieha priama a intenzívna komunikácia,“ uviedla zase hovorkyňa detskej nemocnice v Banskej Bystrici Jana Petríková. Dodala, že urobia všetko pre to, aby to zvládli.

Dva mesiace na dohodu

Ak by prišlo k výpovediam, tak dva mesiace – október a november – bude lekárom plynúť výpovedná lehota. „Kedy vznikne priestor na osobné rokovanie s každým lekárom vo výpovednej dobe za účelom jeho stabilizácie a presvedčenia o stiahnutí výpovede,“ uviedla trenčianska nemocnica.

Práve dvojmesačná výpovedná lehota dáva nemocniciam a ministerstvu ešte priestor, aby sa s lekármi dohodli.

Ak sa tak nestane, vážne problémy v nemocniciach nastanú v decembri. Vtedy bude zároveň jasné, koľko lekárov vo výpovediach vytrvalo a pred aký veľký problém bude postavený Lengvarský.

Je zrejmé že ani jedna strana nechce situáciu vyhrotiť až do definitívneho odchodu lekárov z nemocníc, zároveň to však zatiaľ na dohodu nevyzerá.

Ministerstvo uznáva, že kroky, ktoré žiadajú odborári, sú potrebné, ale hovorí, že niektoré sa nedajú zrealizovať za pár mesiacov. V tomto drží stranu Lengvarskému aj premiér Eduard Heger.

„Ministerstvo zdravotníctva aktívne pristupuje aj k požiadavkám odborárov. Nie je však možné všetky požiadavky splniť okamžite,“ uviedla Hegerova hovorkyňa Ľubica Janíková. Podľa jej slov urobila súčasná vláda za dva roky pre zdravotníkov viac ako vlády za posledných desať rokov.

Odborári zase opakujú, že im už prísľuby nestačia a chcú konkrétne riešenia. Často poukazujú na to, že sa pre nedostatok zdravotníkov odkladajú operácie a inú možnosť ako tlačiť na vládu nemajú, lebo nemocnie pre nedostatok personálu skolabujú, aktuality.sk

X X X

Nádejný predseda Úradu pre verejné obstarávanie zahmlil odpoveď na jasne položenú otázku

Kandidát na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie neodpovedal na otázku položenú verejnosťou celú pravdu. Tomáš Lepieš odmieta, že by niečo zatajoval alebo zamlčiaval.

Koncom minulého týždňa prebehlo verejné vypočutie kandidátov na pozíciu šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. Jeho predsedu volí parlament na návrh vlády. Doterajšiemu predsedovi úradu Miroslavovi Hlivákovi končí funkčné obdobie a do ďalšieho už nekandiduje.

Na pozíciu sa pôvodne hlásili štyria uchádzači. Na verejné vypočutie kandidátov však pustili len dvoch zo záujemcov. Ľubomír Kubička a Helena Polónyi totiž nepredložili potvrdenie o previerke na stupeň tajné.

Dvomi zostávajúcimi kandidátmi sú Peter Kubovič, ktorý pôsobí v odvolacej rade úradu, a riaditeľ odboru dohľadu toho istého Úradu pre verejné obstarávanie Tomáš Lepieš.

Otázky od verejnosti

Počas verejného vypočutia na neho padli aj také otázky, či pozná podnikateľa s politickým vplyvom Roberta Saliu a známeho kajúcnika, bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy, Ľudovíta Makóa a či mali vplyv na jeho menovanie do funkcie na úrade. „Nie, vôbec. Ani som ich nikdy nevidel. Neviem, kto to je,“ vyhlásil Lepieš.

Aktuality však dostali upozornenie, že minimálne v jednej zo svojich odpovedí na otázku položenú verejnosťou nepovedal celú pravdu.

„Rozhodovali ste niekedy o subjektoch, s ktorými ste v súdnom spore? Ak áno, nepovažujete to za kontroverzné? Najprv nám asi zodpovedzte, že či áno ale nie,“ opýtal sa predseda jedenásťčlennej komisie, inak šéf Úradu vlády, Július Jakab. Tomáš Lepieš odpovedal „nie“, čím Jakab považoval vec za uzatvorenú, a padla tak ďalšia otázka.

Tomáš Lepieš však rozhodoval o uchádzačovi vo verejnom obstarávaní, s ktorým je v súdnom spore. Ide o bratislavskú projekčno-stavebnú spoločnosť Cedis, ktorá sa napríklad ako člen širšieho konzorcia uchádzala o veľké infraštruktúrne zákazky za desiatky až stovky miliónov eur hradené z európskych peňazí.

Firma Cedis pred časom Lepieša žalovala o ochranu dobrej povesti. Spor prebiehal na Okresnom súde Bratislava IV. Prvostupňový súd žalobu zamietol, spoločnosť Cedis sa voči rozsudku odvolala.

V priebehu súdneho sporu ten istý štátny úradník vydal vo vzťahu k Cedis dve rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Jedno pochádza zo dňa 29. novembra 2021 a druhé zo dňa 20. júna tohto roka. Na tieto skutočnosti boli tiež upozornení všetci členovia výberovej komisie.

Vraj je terčom opakovaných útokov

Tomáš Lepieš pre Aktuality dodatočne spresňuje, že pri svojej odpovedi na spomínanú otázku prečítanú Júliusom Jakabom počas verejného vypočutia povedal „nie“ v tom zmysle, že „nepovažujem za kontroverzné, ak som rozhodoval vo veci spoločnosti, ktorá voči mne podala žalobu na ochranu dobrej povesti a zároveň opakovane na mňa podala aj trestné oznámenia“.

Odmieta, že by zatajoval alebo nehovoril celú pravdu. Podobnú otázku dostal aj počas nedávneho verejného vypočutia na Americkej obchodnej komore, kde na ňu obšírne odpovedal aj nad rámec opýtaného.

Súčasný šéf odboru dohľadu úradu ďalej tvrdí, že k otázke svojho vylúčenia pri rozhodovaní pristupuje obozretne a v súlade so zákonom. „Ak účastník konania podá námietku zaujatosti, vždy je vyhodnotená v súlade s príslušnými právnymi predpismi,“ hovorí Lepieš.

Zo strany spoločnosti Cedis je vraj predmetom opakovaných útokov. Diať sa tak má aj v čase, kedy kandiduje na funkciu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. „Považujem to za účelové a možnú snahu o diskreditáciu mojej osoby v čase mojej kandidatúry. Od informácií, ktoré daná spoločnosť šíri, sa zásadne dištancujem,“ dodáva Lepieš.

Mimovládka má v Lepiešovi svojho favorita

Výberovú komisiu, ktorá vláda doporučí nového šéfa úradu, vedie šéf Úradu vlády Július Jakab, svojich zástupcov v nej majú štátne inštitúcie aj mimovládne organizácie – Nadácia Zastavme korupciu a Transparency International Slovensko.

Favoritom mimovládnej organizácie Transparency International na post predsedu úradu je práve Lepieš. „Z nášho pohľadu lepšie zvládol verejné vypočutie, pozitívnejšie sme vnímali jeho víziu pre úrad a vpredu je i z hľadiska manažérskych kvalít,“ napísala na sociálnej sieti Transparency International. Druhého kandidáta Kuboviča naopak ohodnotila ako o niečo lepšieho odborníka na verejné obstarávanie – vzhľadom na jeho skúsenosti z praxe.

Pri oboch kandidátoch napokon utrpela v priebehu vypočutia ich morálna integrita. „Lepieš sa priznal k známosti s Ábelom Ravaszom až potom, ako prenikla informácia, že sa tento politik zúčastnil jeho svadby. Kubovičovi sme zase škrtali body za to, že v dokumentoch pre komisiu utajil fakt, že mal až doteraz zmluvu s Úradom vlády,“ informovala mimovládna organizácia.

Kto je Tomáš Lepieš

Lepieš je v súčasnosti šéfom Odboru podpory implementácie fondov Európskej únie. Ide o krycí názov pre dobrovoľné, takzvané „ex-ante“, kontroly verejných obstarávateľov, ktorí obstarávajú komodity preplácané z európskych peňazí.

Na úrad nastúpil v roku 2011 na pozíciu referenta odboru konania o námietkach. Od roku 2014 bol vymenovaný za riaditeľa novovzniknutého odboru podpory implementácie fondov Európskej únie, aktuality.ak

X X X

 Martin Behula: Pred zahraničím sa aj Fico tvári ako normálny politik

Milan Kuriak hlasoval proti vstupu Švédska a Fínska do NATO. S výberom nového ministra školstva však musí byť spokojný.

Parlamentu a vláde nedôverujú štyria z piatich Slovákov, no i v tejto situácii sa nájde dôvod, aby sme našich volených zástupcov občas pochválili. Našiel sa aj dnes. Za vstup Švédska a Fínska do NATO hlasovalo viac ako 120 poslancov. Prístupové protokoly sa tak podarilo schváliť bez problémov.

Nechcel byť za vyvrheľa

V situácii, keď sa takmer každá parlamentná strana viac či menej snaží zapáčiť sa antisystémovému voličovi, takéto hlasovanie nemusela byť samozrejmosť. Ak však Robert Fico a Smer očakávajú pochvalu za to, ako štátnicky a zodpovedne sa zachovali, nedočkajú sa jej. Sám expremiér Fico kedysi vyzýval NATO i záujemcov o členstvo, aby „nešetrili v úsilí o jeho úspešné rozširovanie“.

Ak by chcel to isté odoprieť Švédsku a Fínsku, bolo by to pokrytecké. Dnes však Smer počúva iného voliča ako vtedy, keď premiér Fico ťahal Slovensko do jadra EÚ. S pokrytectvom má jeho strana tiež dostatočné skúsenosti. Napokon, dnes sa obvinený Robert Fico tvári ako ochranca právneho štátu, ktorým podľa neho Slovensko nebolo ani za jeho vlády.

Fico si však uvedomuje, že ak chce voľby vyhrať, alebo sa po nich aspoň podieľať na moci, nesmie byť v medzinárodnej komunite považovaný za úplného vyvrheľa. Hlasovaním proti vstupu Švédska a Fínska by doma nič nezískal a v zahraničí veľa stratil. Presnejšie veľa z toho mála rešpektu, ktorý mu po vypisovaní otvorených listov napríklad Európskej komisii a slovných útokoch na jej predsedníčku Ursulu von der Leyenovú ešte zostal.

Samozrejme, Smer svoju pravú povahu zaprieť nedokázal. Poslanec Marián Kéry v rozprave šíril nepravdivé tvrdenie, že na Slovensku rastie počet ľudí, ktorí sú za vystúpenie z NATO. Fico si pre svojich priaznivcov pripravil návrh vyhlásenia, ktorým zhodil ekonomické problémy Európskej únie na vojnu na Ukrajine a sankcie proti Rusku.

Apeloval na Brusel, aby pripravil stratégiu mierového riešenia konfliktu. To, ako by mala vyzerať, samozrejme, nepovedal. Nuž, človeka, ktorý pokladá ruskú agresiu na Ukrajine za proxy vojnu Spojených štátov a Ruska, je asi lepšie nepýtať sa, ako si ten mier predstavuje.

Veterán kultúrnych vojen

Poslanec OĽaNO Milan Kuriak, ktorý v minulosti vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sa odsťahoval do Spojených štátov a užíval si tam „obrovské peniaze“, bol ako jediný z koalície proti. Kým na zahraničnopolitický konsenzus nemajú takíto kuriakovia žiaden vplyv, a ich názory sú považované skôr za excentrické bizarnosti, v iných hodnotových otázkach majú väčšie slovo.

Príkladom je pravdepodobný nominant na post ministra školstva Ján Horecký. Milan Kuriak ho určite nevyberal, na to je zanedbateľná politická váha. Je však rovnako isté, že s ním musí byť nadmieru spokojný. Konzervatívny odborník, o ktorom hovoril Boris Kollár, je zrejme podľa koalície to isté ako veterán kultúrnych vojen.

Horecký v roku 2014 vystúpil na proteste proti vládnej Stratégii ľudských práv. Rodovú rovnosť označil za nevedecký nezmysel, ktorý ničí dôstojnosť človeka, stratégiu prirovnal k snahám totalitných režimov a hovoril o proaktívnej propagande LGBTI spôsobu života medzi deťmi.

A mimochodom, Horecký vtedy poznamenal, že deti prijímajú názory od svojich vychovávateľov a učiteľov „tak, ako sú im dávané. Nekriticky, s mladým, čistým rozumom“. Nuž, to neznie ako vyjadrenie človeka, ktorý by si uvedomoval význam samostatnosti a kritického myslenia vo vzdelávaní. Skôr to znie, ako keby v slovnom spojení konzervatívny odborník koalícia kládla dôraz najmä na tú prvú časť.

Mikulcov nepríjemný pocit

Kým Horecký sa ministrom ešte len má stať, Roman Mikulec by ním asi najradšej už nebol. Nie je to príjemný pocit, keď Ministerstvo vnútra Českej republiky oznámi, že v krajoch, ktoré hraničia so Slovenskom, je kritická situácia s nelegálnymi migrantmi, štandardné opatrenia už vyčerpali, a tak musia zaviesť dočasné hraničné kontroly.

Ešte menej príjemné je, keď partnerské ministerstvo vyhlási, že diplomatickými krokmi nedosiahlo také úspechy, ako čakalo a vyzve Slovensko, aby si plnilo medzinárodné záväzky vyplývajúce z readmisnej dohody. Podľa nej sa majú nelegálni migranti, ktorí prišli z nášho územia, vracať na Slovensko.

Zavedenie dočasných kontrol nie je nič výnimočné. Od migračnej krízy v rokoch 2014 až 2015 je dokonca skôr bežné, no treba pripomenúť, že Česko robí takýto krok kvôli migrantom prvýkrát. Navyše proti svojmu najbližšiemu zahraničnému partnerovi.

Na Mikulcovom Facebooku ešte v utorok večer svietili iba fotky nových policajných áut. Jeho ministerstvo zachraňuje situáciu tým, že vinu hádže na Európsku úniu a tvrdí, že české opatrenie nie je namierené proti Slovensku.

Zajtra sa začne rozprava o odvolaní ministra financií Igora Matoviča, ktorý sa ministrom nikdy nemal stať. Ministrom školstva bude odborník na kultúrne vojny a minister vnútra popri rozväzovaní rúk polícii zabudol, že jeho rezort nie je ministerstvom boja proti mafii. No mohlo by byť aj horšie. Všetci títo ministri by napríklad mohli byť súčasťou menšinovej vlády…, aktuality.sk

X X X

Shakiru čaká súd pre daňové podvody

Španielska prokuratúra obvinila 45-ročnú umelkyňu zo šiestich daňových trestných činov, za čo jej hrozí okrem pokuty osemročné väzenie.

Španielsky súd v utorok rozhodol, že kolumbijská popová speváčka Shakira sa bude zodpovedať v súvislosti s obvinením z „podvodného“ nezaplatenia daní. TASR informuje podľa správy AFP.

Shakira pochybenia popiera

Prokuratúra obvinila 45-ročnú umelkyňu zo šiestich daňových trestných činov, za čo jej hrozí okrem pokuty osemročné väzenie. Podľa obvinenia nezaplatila 14,5 milióna eur na daniach z príjmov zarobených v rokoch 2012 až 2014. Shakira opakovane popiera akékoľvek pochybenia.

Speváčka sa presťahovala do Španielska v roku 2011, keď sa verejnosť dozvedela o jej vzťahu s futbalistom FC Barcelona Gerardom Piquém, ale až do roku 2015 si udržiavala oficiálny daňový pobyt na Bahamách. Pár, ktorý má spolu dve deti, v júni oznámil rozchod.

Prokuratúra v Barcelone tvrdí, že víťazka Grammy v rokoch 2012-2014 viac ako polovicu tohto obdobia prežila v Španielsku a mala tam platiť aj dane, hoci oficiálne bydlisko mala na Bahamách.

3 milióny eur na úrokoch

Jej právnici tvrdia, že do Španielska sa plnohodnotne presťahovala až v roku 2015, pričom si splnila všetky daňové povinnosti. Okrem toho zaplatila ďalšie 3 milióny eur na úrokoch.

Shakira, vlastným menom Shakira Isabel Mebarak Ripollová, pre magazín Elle povedala, že hroziaci súdny proces, rozchod s Piquém, boj o opatrovníctvo detí a choroba jej otca znamenali, že to boli „jedny z najťažších hodín jej života“.

Meno speváčky sa v októbri 2021 objavila v jednom z najväčších únikov finančných dokumentov, známom ako Pandora Papers, medzi verejne známymi osobami spojenými s majetkom v zahraničí, aktuality.sk

X X X

Generálny riaditeľ Slovenskej pošty končí

Slovenská pošta bude mať nového riaditeľa, Martin Ľupták vo funkcii končí

Martin Ľupták ako generálny riaditeľ Slovenskej pošty končí. Aktuálne sa uskutočňuje výber dočasného generálneho riaditeľa spomedzi interných manažérov Slovenskej pošty. Ministerstvo dopravy zároveň bezodkladne spustí výberové konanie na uvoľnenú pozíciu. TASR o tom informovalo tlačové oddelenie hnutia Sme rodina.

Hnutie zdôvodňuje koniec Ľuptáka vo funkcii zmenou politickej reality. „Ďakujeme za jeho prácu a za odštartovanie historicky najväčšej reformy pošty. V záujme zachovania kontinuity bude aj naďalej pôsobiť na Slovenskej pošte ako predseda predstavenstva,“ uviedol predseda Národnej rady SR a Sme rodina Boris Kollár.

Ľupták sa stal v júni 2020 novým predsedom Predstavenstva Slovenskej pošty. Do tejto pozície ho vymenoval minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina). Vo funkcii vystriedal Petra Helexu, ktorý bol odvolaný aj z postu generálneho riaditeľa. Ľupták tak súčasne vykonával aj povinnosti generálneho riaditeľa, aktuality.sk

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.