Ceny zemného plynu v Európe v pondelok na začiatku obchodovania prudko vzrástli po tom, ako ruský plynárenský monopol Gazprom zastavil na neurčito dodávky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka. To vyvolalo obavy z úplného odstavenia ruských dodávok počas zimy.
Potrubné systémy a uzatváracie zariadenia v prijímacej stanici plynovodu Nord Stream 1 v Baltskom mori a odovzdávacej stanice plynovodu OPAL v Lubmine na severe Nemecka 30. augusta 2022. Cena na holandskej burze vyskočila až o 30 percent, píšu ekonomické noviny The Financial Times. Ide o referenčný kontrakt na burze TTF. Cena plynu stúpla na 272 eur za megawatthodinu.
Dodávky ruského plynu cez Ukrajinu zostávajú stabilné, ukazujú zatiaľ údaje. Aj na tejto trase je však tok plynu obmedzený od mája, keď bol jeden z dvoch priechodov vyradený z prevádzky. Po uzavretí Nord Streamu 1 sa tak trh sústredí na transport cez Ukrajinu. Nórske toky plynu sú tiež obmedzené pre sezónne práce.
Kroky Gazpromu sú druhou veľkou eskaláciou ekonomického boja, ktorý vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Spoločnosť zverejnila správu o odstávke plynovodu v piatok (2. 9.) ihneď po skončení obchodovania so zemným plynom v Európe a len pár hodín po tom, ako sa ministri financií skupiny G7 dohodli na zavedení cenového stropu na vývoz ruskej ropy v snahe obmedziť Rusku prísun peňazí na financovanie vojny.
Gazprom pred úplným zastavením dodávok koncom augusta prepravoval cez Nord Stream 1 približne 30 miliónov kubických metrov (m3) plynu denne, čo bolo len zhruba 20 % celkovej kapacity potrubia. Strata týchto dodávok sťažuje európskym energetickým spoločnostiam pokračovať v plnení zásobníkov pred zimnou vykurovacou sezónou, pri ktorom dosahovali značný pokrok.
Plnenie zásobníkov v celej eurozóne sa v uplynulých týždňoch rýchlo zvyšovalo vďaka dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG). Tento týždeň však budú stredobodom záujmu vyhliadky na prideľovanie komodity a ďalšie iniciatívy na obmedzenie dopytu po plyne a elektrine, upozornili stratégovia zo Saxo Bank v poznámke pre klientov.
Európski ministri energetiky sú pripravení diskutovať o radikálnych návrhoch na obmedzenie cien energie na mimoriadnom stretnutí v piatok (9. 9.) vrátane cenových stropov na plyn a pozastavenia obchodovania s energetickými derivátmi./agentury/
X X X
Ministri SaS podali demisiu, Heger povedie menšinovú vládu. A Matovič?
Čakalo sa, aký nečakaný krok spraví líder hnutia OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Stále mohol na poslednú chvíľu prekvapiť svojou demisiou. Nestalo sa tak. Aj zvyšní traja ministri zo strany SaS podali demisiu. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister školstva Branislav Gröhling a minister zahraničných vecí Ivan Korčok tak nasledovali lídra strany a ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Ten hovorí o odchode SaS do opozície. Matovič po rokovaní vlády povedal, že počíta s odvolávaním z funkcie ministra financií.
„To, čo zažíva Slovensko pod vedením Igora Matoviča, sa nedá nazývať inak ako rozvrat,“ podotkol Sulík a pripomenul dôvody SaS na odchod z vlády. Partneri mali podľa slov Sulíka dva mesiace na to, aby sa zariadili a ukázali, že im na krajine záleží. Sulík opakovane kritizoval ministra financií Matoviča.
Hovoril o jeho konfliktoch či neschopnosti, spolupráci s fašistami, znásilňovaní legislatívneho procesu a rozvrate verejných financií. Nádejou na zmenu bol podľa Sulíka premiér Eduard Heger (OĽaNO), no nechal sa Matovičom šikanovať. Dodal, že po dvoch rokoch tak končia vo vláde, v ktorej robili kvalitnú robotu. „Ostáva po nás kus dobrej práce a sme na ňu hrdí,“ doplnil s tým, že odchádzajú do opozície. „Budeme konštruktívnou, odbornou, ale aj tvrdou opozíciou,“ poznamenal.
Sulík odmieta obvinenie, že by utekal pred zodpovednosťou. Rád by ostal vo vedení rezortu a pokračoval v práci. Stačí podľa neho, ak by Matovič odišiel, a Sulík by sa vrátil dokončiť rozpracované. Čo sa týka ďalšej práce v parlamente, Sulík avizoval rokovanie poslaneckého klubu SaS na utorok (6. 9.). Následne budú informovať o krokoch k jednotlivým zákonom, a to aj k otázke skrátenia volebného obdobia. Ozrejmil, že zmeny pri dlhovej brzde podporia, ak s nimi prejde aj daňová brzda. Na rozpočet je podľa slov Sulíka ešte čas a bude závisieť od toho, čo v ňom bude. Odmieta však oberanie obcí o financie či niektoré škodlivé opatrenia.
Zároveň uviedol, že budú mať záujem o post podpredsedu parlamentu. Aktuálne ho za SaS zastáva Milan Laurenčík, ktorý je však náhradníkom za ministrov. Strana bude navrhovať Martina Klusa. Rovnako budú mať záujem, aby vo funkcii ostali aj ich predsedovia výborov. Pri otázke ich odvolania poukázal na počet poslancov v klube SaS. „Ak majú aspoň v nejakých otázkach záujem o týchto 21 hlasov, tak nech pekne nechajú predsedov výborov na pokoji,“ uviedol.
Na otázku o návrhu na odvolanie Matoviča v parlamente reagoval, že o postupe sa poradia. Ak takýto návrh príde, osobne bude hlasovať za a bude o tom presviedčať aj kolegov zo strany. „Bolo by nelogické, keby sme odišli z vlády preto, lebo Igor Matovič je členom vlády, a následne by sme nehlasovali za jeho odvolanie,“ priblížil Sulík.
Gröhling podotkol, že zotrvanie Matoviča vo funkcii považuje za pochovanie akejkoľvek šance na normálne a zodpovedné vládnutie. Podobne to vníma aj Kolíková. S Matovičom sa podľa nej nedá vládnuť a dokončiť reformy, pretože si nevie vážiť koaličného partnera a pošliapava princípy právneho štátu. Korčok pri svojom odchode argumentoval aj tým, že je nominantom SaS. Podotkol, že doteraz nie je známe ďalšie fungovanie trojkoalície v menšinovej vláde, preto si nevie predstaviť ani svoje zotrvanie v nej. Upozornil na možnú nestabilitu, ktorá by sa mohla prejaviť aj v zahraničnopolitických otázkach či zmene proeurópskeho smerovania Slovenska.
Matovič: Opozícia v koalícii odchádza do opozície
Opozícia v koalícii odchádza do opozície, komentoval líder OĽANO a minister financií Igor Matovič odchod SaS z vlády. Naznačil, že líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík uteká pred zodpovednosťou, a označil to za zbabelosť.
„Podľa toho, čo nám dnes na rozlúčku povedali, idú nám v parlamente s mafiou a fašistami urobiť zo života peklo. Peklo, na ktoré doplatia len a len obyčajní ľudia,“ skonštatoval Matovič na sociálnej sieti. Dodal, že nadchádzajúca doba bude pre všetkých ťažká.
Matovič po rokovaní vlády povedal, že počíta s odvolávaním z funkcie ministra financií v Národnej rade SR. „Sulík pri svojej nenávisti neodolá pokušeniu,“ podotkol. Skonštatoval, že je „vo hviezdach“, či vláda dovládne do konca riadneho volebného obdobia.
Menšinová vláda by sa tiež podľa neho nemala báť predkladať zákony. „Ak sa nájde podpora, zákon prejde,“ poznamenal Matovič. SaS zároveň vyzval, aby nerobila „s mafiou a fašistami spoločne zle vláde“.
Heger oznámil vstup do menšinovej vlády
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) oznámil, že jeho vláda bude vzhľadom na demisie ministrov SaS menšinová. S menami nástupcov odchádzajúcich ministrov plánuje najprv oboznámiť prezidentku Zuzanu Čaputovú. Budúci týždeň by ich mohla spoznať aj verejnosť.
„Mojou preferenciou je, aby sme obsadili rezorty odborníkmi,“ povedal Heger s tým, že je na tom v koalícii zhoda.
Najväčšou prioritou schvaľovania v parlamente budú zákony v súvislosti s energetickou krízou. „Predpokladám, že z tohto pohľadu bude aj podpora v parlamente väčšinová, lebo to bude pomoc ľuďom,“ poznamenal predseda vlády.
Ďalej budú podľa Hegera dôležité zákony k plánu obnovy. Očakáva, že návrh, ktorý prinesú na jeseň, podporí aj SaS. Pri podpore zákonov z programového vyhlásenia vlády pôjde o konkrétne politické rokovania.
Pri schvaľovaní zákonov v parlamente sa chce s menšinovou vládou uchádzať o hlasy poslancov demokratických strán. Vylúčil rokovania o podpore s poslancami ĽSNS. „Máme viacero vecí, ktoré potrebujeme najbližšie obdobie schváliť. Najväčšia priorita je pomoc ľuďom,“ uviedol premiér. Predpokladá, že tak ako počas pandémie bude celý parlament bude podporovať riešenia na pomoc ľuďom. Druhou prioritou sú podľa neho zákony súvisiace s plánom obnovy.
Prezidentka deklarovala, že vždy bude zvažovať ponúknutých kandidátov, no nevidí dôvod predlžovať aktuálnu agóniu v súvislosti s vládnou krízou. Od premiéra očakáva mená kandidátov na uvoľnené miesta. Apelovala na ukončenie konfliktov a na stabilnú vládu, pričom upozornila na aktuálnu energetickú krízu.
Spor v koalícii trvá už niekoľko týždňov. SaS oznámila odchod z koalície, žiadala odstúpenie Matoviča z vlády, čo OĽANO odmietlo. V deň, keď ministri SaS mali podať demisiu, prišlo OĽANO na rokovanie vlády s opatreniami, ktoré ak SaS podporí, Matovič z vlády odíde. SaS povedala, že je ochotná o návrhoch rokovať, ale až keď odstúpi Matovič.
Fico vyzval prezidentku, aby vyhlásila referendum o predčasných voľbách
Predseda opozičného Smeru Robert Fico vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby okamžite vyhlásila referendum, ktoré bude viesť k predčasným voľbám. Fico o tom informoval na sociálnej sieti.
„Dnešný definitívny rozpad vládnej koalície je prejavom absolútnej neschopnosti jej členov a ignorancie záujmov ľudí v najťažších časoch zdražovania a oberania krajiny o suverenitu,“ vyhlásil.
Fico tvrdí, že Smer vytvoril zorganizovaním petičnej akcie prezidentke legitímny nástroj, ako ústavnú krízu vyriešiť. „Stačí, ak 29. októbra vyhlási referendum, ktoré bude viesť k definitívnemu pádu menšinovej vlády a krátko po tom aj k predčasným voľbám,“ poukázal šéf Smeru. Tie sú podľa neho jediným legitímnym východiskom.
Hlas: Slovensko okamžite potrebuje predčasné voľby
Slovensko okamžite potrebuje predčasné voľby, tvrdí mimoparlamentná strana Hlas-SD v súvislosti s odchodom SaS z vlády. Vládna koalícia podľa strany skončila, a to s obrovskou hanbou, fiaskom a úplným zlyhaním. V prípade dohody na predčasných voľbách je Hlas pripravený podporiť všetky potrebné návrhy k prijatiu pomoci pre ľudí a firmy.
„Je nemysliteľné, aby sme boli v parlamente ďalšie mesiace svedkami ďalších hádok a urážania. Preto vyzývam všetky parlamentné politické strany, aby sme začali rokovania o termíne predčasných volieb,“ uviedol líder strany a nezaradený poslanec Peter Pellegrini.
Strana vyzvala premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby bezodkladne požiadal parlament o vyslovenie dôvery svojej vláde. Vyzýva aj prezidentku republiky Zuzanu Čaputovú, aby si pred menovaním nových ministrov vyžiadala od premiéra 76 podpisov poslancov, ktorí mienia vládu podporovať. „Ak jej ich Eduard Heger nedonesie, je načase, aby sa prezidentka chopila iniciatívy a začala rokovania s politickými lídrami o predčasných voľbách,“ zdôraznil Pellegrini./agentury/
X X X
Často mení názory a Rusi ju ponížili. Kto je nová britská premiérka Liz Trussová?
Britskí konzervatívci dnes zverejnili výsledky volieb svojho nového lídra. Povedie ich bývalá ministerka financií Liz Trussová.
Pre ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova to bola ideálna príležitosť, ako ponížiť Západ, ktorej nedokázal odolať. Keď za ním do Moskvy vo februári tohto roka pricestovala na návštevu vtedajšia šéfka britskej diplomacie Liz Trussová, chytil ju do pasce.
Uznali by ste právo Ruska na Rostovskú a Voronežskú oblasť, spýtal sa jej údajne Lavrov. Spojené kráľovstvo s tým nikdy nebude súhlasiť, mala mu podľa ruských médií odpovedať britská ministerka. Netušila, že obe oblasti nepatria Ukrajine, ale Rusku.
Bolo to, ako keby sa nemý rozprával s hluchým, povedal neskôr Lavrov ruským novinárom o schôdzke s ministerkou.
Navyše, ako sa ukázalo až neskôr, v tej chvíli už ruský prezident Vladimir Putin musel mať v pláne napadnúť Ukrajinu. Už o dva týždne po schôdzke medzi Lavrovom a Trussovou ruské vojská skutočne zaútočili na svojho suseda.
Teraz sa rovnaká britská politička Trussová stane novou premiérkou Spojeného kráľovstva. Za líderku si ju vybrala jej Konzervatívna strana po odstúpení Borisa Johnsona, ktorý tak urobil po sérii škandálov ešte v júli. Trussová sa ho teraz nahradí aj na čele britskej vlády, pričom kráľovná Alžbeta II. ju podľa očakávania vymenuje za premiérku už zajtra.
No zahanbujúca historka z Moskvy nie je jediným dôvodom, prečo nová líderka britskej vlády už teraz čelí kritike.
Vyčítajú jej najmä to, že za svoju pomerne krátku 12-ročnú politickú kariéru má za sebou už toľko zmien názorov, že začínajú spochybňovať už aj to, či vlastne verí aspoň základným hodnotám britských konzervatívcov.
Hrala sa na Thatcherovú. Už od malička
Keď mala sedem rokov, Trussová údajne v školskom predstavení hrala vtedajšiu premiérku, dnes už zosnulú Margareth Thatcherovú.
Práve k nej sa často a rada dodnes prirovnáva. Britské médiá však dnes túto 47-ročnú političku prezývajú „Thatcherová z obchodu so zmiešaným tovarom“ (Poundshop Thatcher).
Je to preto, že často mení nielen svoje názory, ale v minulosti aj strany.
Trussová vyrastala v rodine, kde obaja rodičia boli zanietenými socialistami. Sama ako malá vraj chodila na demonštrácie britských ľavičiarov či odborárov a mávala transparentmi, ktoré si vyrobila doma.
Chcela zrušiť monarchiu. Neverili jej to ani vlastní
V mladosti napriek tomu vstúpila do strany Liberálni demokrati, ktorá by sa dala charakterizovať ako zoskupenie podporujúce slobodu jednotlivca, liberalizáciu trhu, ale aj témami ako legalizácia mäkkých drog či manželstvá homosexuálov.
Najmä posledné dve veci nepatria do výbavy klasického britského konzervatívca.
Trussová napriek tomu už v roku 1996 stále ako mladá nádejná politička vstúpila práve do Konzervatívnej strany. Ešte dva roky predtým ako liberálna demokratka obhajovala zrušenie monarchie.
No dokonca ani viacerí jej vtedajší kolegovia z Liberálnych demokratov celkom neuverili jej prejavu. „Úprimne si myslím, že to vtedy hrala, keď hovorila o dekriminalizácii drog alebo o zrušení monarchie,“ povedal pre CNN jej vtedajší spolustraník Neil Fawcett.
Bola proti brexitu. Potom zrazu za
Za poslankyňu dolnej komory britského parlamentu ju však zvolili na kandidátke konzervatívcov v roku 2010 ako 35-ročnú, teda na britské pomery pomerne neskoro.
Už o dva roky vstúpila aj do vlády, pričom sa postupne prepracovala z nižších pozícií štátnej tajomníčky až na ministerku spravodlivosti, neskôr financií, obchodu, šéfky rezortu pre rovnoprávnosť žien a od roku 2021 je šéfkou britskej diplomacie.
Odvtedy má za sebou, mierne povedané, nespočetné množstvo názorových obratov.
Keď v roku 2016 Briti usporiadali referendum o vystúpení z Európskej únie, Trussová bola za zotrvanie v EÚ.
No neskôr, keď už bola po brexite členkou vlády Theresy Mayovej, ktorá mala dotiahnuť brexit do konca, zrazu bola za. Trussová to vysvetľovala tým, že postoj niektorých členských štátov, špeciálne Francúzska, ju sklamal.
O Francúzoch hovorila neskôr aj v známom prejave, ktorý jej vyčítali aj jej vlastní. Zamýšľala sa nad tým, ako by Briti mali znížiť dovoz francúzskych syrov, keďže tie britské sú podľa nej kvalitnejšie.
Briti sú spojencami Ukrajiny
Británia je od začiatku vypuknutia agresie Ruska jasným spojencom Ukrajiny, z vojenského hľadiska v rámci Európy dokonca najdôležitejším a z celosvetového druhým hneď po Spojených štátoch.
No ani výmena Trussovej za odstupujúceho premiéra Borisa Johnsona by na tom nemala nič zmeniť.
„Bude tu veľa kontinuity,“ cituje Newsweek odborníka Marka Leonarda z Európskej rady pre zahraničné vzťahy. „Aj pokiaľ ide o vojenské dodávky a tvrdý tón (voči Moskve), aj pokiaľ ide o akékoľvek rokovania (s Ruskom),“ myslí si.
V ekonomickej oblasti sa Trussová chce držať klasickej témy konzervatívcov, teda znižovaniu daní. Uvažuje však údajne aj o zastropovaní cien energií pre domácnosti.
No voľba Trussovej nemusí byť dobrou správou pre samotných britských konzervatívcov. Strana je podľa všetkého rozdelená na dve takmer rovnaké polovice. Za Trussovú hlasovalo zhruba 80-tisíc straníkov, za jej protikandidáta Rishiho Sunaka až 60-tisíc z nich, aktuality.sk
X X X
Menšinovú vládu čaká smutný koniec: Spolupráca s fašistami alebo predčasné voľby, tvrdí politológ
Po ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi aj ostatní nominanti SaS kvôli zotrvaniu Igora Matoviča odchádzajú z vlády. Koaličná kríza sa skončila, tá politická však pokračuje. Začína sa bitka o interpretáciu kto za rozpad štvorkoalície môže. No a otázniky zatiaľ zostávajú aj nad tým ako chcú zvyšné koaličné strany ďalej vládnuť.
Bez mien nových ministrov, bez dostatočného počtu poslancov v parlamente a bez liberálov. Letná vládna kríza dosiahla svoj vrchol.
Do poslednej chvíle sa čakalo, akým ťahom v boji o záchranu vlády prekvapí líder hnutia OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Všetko totiž mohol zvrátiť svojou demisiou. Lenže to sa nestalo a namiesto neho vypadávajú z hry ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister školstva Branislav Gröhling (obaja SaS) a aj nominant liberálov, minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Svoju rezignáciu podal prezidentke Zuzane Čaputovej už minulý týždeň aj minister hospodárstva v demisii Richard Sulík (SaS).
Premiér Heger po dvoch mesiacoch priznal, že jeho vláda bude vzhľadom na demisie ministrov zo SaS menšinová. S menami nástupcov odchádzajúcich ministrov plánuje najprv oboznámiť prezidentku Čaputovú. Na budúci týždeň by ich mohla spoznať aj verejnosť. „Mojou preferenciou je, aby sme obsadili rezorty odborníkmi,“ povedal Heger s tým, že je na tom v koalícii zhoda.
Otázne však zostáva, akí odborníci budú chcieť fungovať v menšinovej vláde. Najväčšou prioritou schvaľovania v parlamente budú zákony v súvislosti s energetickou krízou. „Predpokladám, že z tohto pohľadu bude aj podpora v parlamente väčšinová, lebo to bude pomoc ľuďom,“ poznamenal predseda vlády. „Skončí sa to predčasnými voľbami,“ priznal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Dodal, že rozpad koalície bude znamenať návrat „mafie“ a príchod fašistov. Stabilná vláda bola podľa neho štvorkoalícia s 95 poslancami. Dnes po odchode SaS má koalície v parlamente 70 poslancov.
Parlamentná politika v teórii náročná nie je. Buď má koalícia dostatok hlasov na presadzovanie svojich zákonov, alebo je nefunkčná. Pri presadzovaní sa o tom presvedčil aj predkladateľ prorodinného balíčka Matovič. Bagrom sa mu vtedy podarilo pretlačiť prezidentkino veto pomocou hlasov fašistov. Podobne ako vtedy, ani dnes sa nemôže pri hlasovaní spoliehať na hlasy od liberálov. Preto podľa politológa Radoslava Štefančíka bude musieť koalícia s hlasmi fašistov obchodovať.
„Podľa mňa je to základný predpoklad na to, aby mohla vláda Eduarda Hegera fungovať. Inak im nebudú prechádzať návrhy zákonov. Väčšina návrhov zákonov v parlamente sa prijíma jednoduchou väčšinou, ale už to, že sa poslanci za ĽS NS nezúčastnia schôdze, čím znížia kvórum, bude skrytá spolupráca medzi Hegerovou vládou a krajnou pravicou,“ ozrejmil Štefančík. Spresnil tiež, že aj menšinová vláda na fungovanie potrebuje väčšinu v parlamente. /agentury/
X X X
Menšinová vláda je iba prechodné štádium. Napätie sa bude stupňovať
Ministri za stranu SaS podali demisiu a premiér Eduard Heger ohlásil vznik menšinovej vlády. Konečne. Nie tak celkom. Richard Sulík si ponechal otvorené dvere. Vyhlásil, že keď Igor Matovič odíde z postu ministra financií, SaS je ochotná vrátiť sa do koalície. Napätie pretrváva.
Mená nových ministrov hospodárstva, školstva, spravodlivosti ani zahraničných vecí nie sú známe. Premiér Heger ich mal mať pripravené 1. septembra. Je nanajvýš nezodpovedné ponechať počas vážnej krízy tieto dôležité rezorty bez vedenia. Termín sa posúva na budúci týždeň. Je zrejmé, že OĽaNO, Za ľudí ani Sme rodina Borisa Kollára nemajú v straníckom košiari pripravených kvalitných odborníkov. Ešte ani nevieme, podľa akého kľúča si koaličné strany ministrov mienia medzi sebou rozdeliť. Medzitým už podpredseda Sme rodina a minister práce Milan Krajniak oznámil, že pre ďalšie fungovanie trojkoalície bude strana vyžadovať splnenie určitých požiadaviek.
Krajniak pripúšťa aj predčasné parlamentné voľby, Sulík prekvapivo nie. Liberáli preferujú dovládnutie menšinovej vlády do riadneho termínu volieb. Na jednej strane vystupujú z koalície, pretože odmietajú byť spoluzodpovední za rozvrat krajiny. Na druhej strane chcú podporovať tento rozvrat až do konca. To nemá žiadnu logiku. Vyvliekajú sa tak iba z koaličného nálepkovania, ale vonkoncom nie zo zodpovednosti. Práve naopak. Až príliš to zaváňa kalkulovaním a politickým marketingom.
Koaličná kríza sa blíži k svojmu záveru, ale vládna naďalej graduje. Až schvaľovanie štátneho rozpočtu o dva mesiace dá za všetkým bodku.
Sulík zároveň pripúšťa, že liberáli sú ochotní v Národnej rade podporiť odvolanie Matoviča z postu ministra financií. To sa môže stať čoskoro, aj tento mesiac. Budú však liberáli hlasovať aj s extrémistami a fašistami? Práve tými, ktorých podpora Matovičovho protiinflačného balíčka bola poslednou kvapkou na odchod z koalície?
Napriek tomu, že všetky Matovičove „neresti“ a prešľapy sú vážnym dôvodom na opustenie koalície, načasovanie sa môže stať pre liberálov nočnou morou. Sulík odchádza z postu ministra hospodárstva v čase stupňujúcej sa ekonomickej krízy. Práve na rezorte hospodárstva leží hlavná ťarcha v boji proti energetickej kríze. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá by za súdnu reformu ešte nedávno „položila život“, odchádza s neznesiteľnou ľahkosťou v polovici cesty. A minister školstva Branislav Gröhling dal „výpoveď“ v deň otvorenia školského roka. Ten otváral už po tretíkrát a zakaždým školy čelili stále vyššiemu nedostatku učiteľov. Za dva a pol roka nepriniesol žiadne riešenie.
Matovič si na margo demisie ministrov SaS neodpustil štipľavé poznámky. Na sociálnej sieti napísal, že odchádzajú do parlamentu, aby s mafiou a fašistami robili vláde zo života peklo. Akosi zabudol, že odchádzajú aj preto, že Matovič sa spojil pri hlasovaní o protiinflačnom balíčku s fašistami. A pokiaľ ide o mafiu, na mysli má Smer. A to v čase, keď celé OĽaNO čelí na ministerstve vnútra kauze, ktorú by si tak okato nedovolil ani Smer.
Koaličná kríza sa blíži k svojmu záveru, ale vládna naďalej graduje. Až schvaľovanie štátneho rozpočtu o dva mesiace dá za všetkým bodku. Nebolo by čestnejšie, keby premiér Heger dal v Národnej rade hlasovať o dôvere vlády? Aspoň by sa vopred vyjasnilo, na čom Slovensko je./agentury/
X X X
Matovič: O mojom zotrvaní na poste ministra rozhodlo hlasovanie cez WhatsApp
Igor Matovič zopakoval, že z postu ministra financií neodchádza. O svojom prípadnom odstúpení nechal dnes hlasovať poslanecký klub OĽaNO. Väčšina členov hlasovala za jeho zotrvanie vo funkcii, proti boli dvaja členovia. Hlasovať sa podľa slov Matoviča malo cez aplikáciu WhatsApp, kde má OĽaNO spoločnú diskusiu.
Igor Matovič v relácii Braňa Závodského v Rádiu Expres zopakoval, že SaS dnes povalí tretiu demokratickú protikorupčnú vládu. „Veľakrát som už chcel, aby SaS z vlády odišla, pretože Sulík kašle na ľudí a pracuje pre zbohatlíkov a oligarchov,“ tvrdí Matovič. Podľa jeho slov sme vo vojne a SaS „zbabelo uteká z boja“, uviedol Matovič ku konfliktu na Ukrajine a energetickej kríze v Európe. Dodal, že zámienkou Sulíka na povalenie vlády Ivety Radičovej bol euroval a v roku 2021 v prípade jeho vlády to bola vakcína Sputnik.
Podľa Matoviča „šesťpercentný Sulík“ vydiera nielen OĽaNO, ale celé Slovensko. Šéf OĽaNO zároveň odmietol tvrdenie, že koaličná kríza vznikla kvôli jeho osobe. „Našou úlohou je odolať vydieraniu SaS a pokračovať v boji proti mafii,“ uviedol Matovič.
Ministrov za SaS by mali po ich demisii nahradiť nominanti z radov odborníkov a nie straníci. Mali sa na tom predbežne dohodnúť koaliční partneri. Prípadné mená nových ministrov však Matovič odmietol prezradiť. Dodal, že mená najprv predstaví premiér Eduard Heger prezidentke Zuzane Čaputovej. Zároveň poprel, že by mal obsadiť post ministra hospodárstva. Prezidentka Čaputová by ho podľa jeho slov aj tak nevymenovala. Matovič povedal, že sa hlava štátu nespráva nadstranícky.
Otázke o vládnych opatreniach v súvislosti so stúpajúcimi cenami sa Matovič vyhol a vyhovoril sa na ministerstvo hospodárstva. „Sulík je diletant a tri mesiace nič nerobil. Bol už na troch dovolenkách,“ tvrdí Matovič.
Líder OĽaNO spoluprácu s fašistami a extrémistami pri hlasovaní v parlamente nepovažuje za červenú čiaru. „Ostatní sa na nás pri rodinnom balíku vykašľali,“ uviedol minister financií.
Matovič vyhlásil, že stojí za svojím výrokom, že SaS je rovnakým ohrozením pre demokraciu ako Smer. Tvrdí, že pri odchode Juraja Krúpu z OĽaNO do SaS sa udiala politická korupcia. „K Sulíkovi prešiel aj pre sľúbenú vysokú pozíciu na kandidátke vo voľbách,“ tvrdí minister.
K víkendovému teambuildingu hnutia OĽaNO na Liptove Matovič uviedol, že iba „dvaja – traja ľudia“ z OĽaNO ho presviedčali, aby z pozície ministra odstúpil a vyhovel tak požiadavkám SaS./agentury/
X X X
Česi chránia nebo piatim krajinám. Je to na hrane, hovorí veliteľ
Česká armáda od septembra zabezpečuje ochranu vzdušného priestoru nad piatimi krajinami súčasne vrátane Slovenska. Podľa veliteľa základne taktického letectva v Čáslavi Jaroslava Míku je situácia na hranici možností. Uviedol to vo vysielaní ČT24, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Česká armáda má k dispozícii letku gripenov, ktorú tvorí 14 strojov. Podieľa sa na ochrane dosiaľ najviac štátov, keď od septembra chráni aj územie Slovenska spolu s poľským letectvom. „Systém je na svojej hrane,“ priznal Míka.
„Vzdušný priestor Slovenska je pokrytý. Ale situácia nie je ideálna, pretože trvá nejaký čas, kým tam doletíme,“ povedal Míka. Nad Slovenskom lietajú české gripeny zo základne v Čáslavi. Územie Estónska, Litvy a Lotyšska chránia české lietadlá zo základne priamo v Pobaltí.
„Nemôžeme si dovoliť pôsobiť súčasne z troch základní. Na to nemáme ani leteckú techniku, ani personál,“ uviedol veliteľ. Uistil však, že gripeny sú schopné operovať nad celým Slovenskom, vrátane východu. V prípade potreby môžu tankovať za letu. Dodal, že misiu nad Slovenskom považujú len za dočasnú.
Pomoc v Pobaltí je na rozdiel od toho plánovaná a pravidelná. České letectvo nie je jediné, ktoré tam pôsobí. „Sú tam ešte ďalšie tri národy, ktoré sa spoločne podieľajú na ochrane vzdušného priestoru pobaltských krajín,“ upozornil Míka.
Slovensko požiadalo o pomoc pri ochrane vzdušného priestoru susedné Česko a Poľsko, pretože ukončilo prevádzku strojov Mig-29. Dodávka stíhačiek F-16, ktoré ich mali nahradiť, sa oneskorila. Slovenská republika tak aktuálne nemá nadzvukové letectvo.
Česko má stroje Gripen prenajaté od Švédska do roku 2027. Ministerstvo obrany rokuje o kúpe nových stíhačiek, pričom ich počet chce zvýšiť na 24. Ministerka obrany Jana Černochová naznačila, že cieľom je zabezpečiť stroje F-35 Lightning II od Spojených štátov./agentury/
X X X
Vláda zabudla na 40 % obyvateľov Slovenska, ktorí žijú v bytoch. Nedoplatia sa za teplo?
Vláda svojím návrhom úplne odignorovala pomoc 761 tisíc domácnostiam, teda 40 % obyvateľov Slovenska, ktoré odoberajú teplo zo systémov centrálneho zásobovania teplom.
Vláda vo svojom Návrhu všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) na zabezpečenie kvality a ceny dodávok elektriny a Návrhu (VHZ) na zabezpečenie kvality a ceny dodávok plynu predstavila zmierňovanie dopadov extrémne vysokých cien elektriny a zemného plynu na domácnosti. Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT) ju však vyzýva, aby zvážila a prehodnotila svoje kroky.
Vláda navrhuje na zmiernenie zdražovania plynu pre domácnosti využitie strategických zásob plynu v Dolných Bojanoviciach, a vytvoriť tým mix z ceny na trhu a ceny uloženého plynu. Domácnosti, teda najmä rodinné domy, tak budú mať lacnejší plyn. Súčasne vláda avizuje pomoc aj podnikateľom, pre ktorých štát zvažuje kompenzácie zo schémy štátnej pomoci, z ktorej na základe finančného nároku budú môcť požiadať o vykompenzovanie vysokých cien energií.
Svojím návrhom úplne odignorovala pomoc 761 tisíc domácnostiam, teda 40 % obyvateľov Slovenska, ktoré odoberajú teplo zo systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT). Tieto domácnosti nenakupujú zemný plyn priamo, ale odoberajú teplo zo systému CZT, kde je dominantným palivom na výrobu tepla tiež zemný plyn.
Pri súčasnom návrhu vlády by sa ich pomoc netýkala a v cene tepla by znášali trhovú cenu zemného plynu. Jedná sa pritom o obyvateľov v bytových domoch, nízkopríjmové domácnosti, mladé rodiny, dôchodcovia, ale tiež školy, škôlky alebo nemocnice.
„Upozorňujeme, že nie je žiadny reálny dôvod riešiť len domácnosti bývajúce v rodinných domoch, na ktorých sa návrhy vlády zameriavajú a nechať napospas obyvateľov žijúcich v bytových domoch, je to čisto len o rozhodnutí vlády. Okolité krajiny už pomoc domácnostiam s nákladmi na teplo zavádzajú, či už v podobe zníženej DPH na teplo z CZT alebo priamou finančnou kompenzáciou,“ povedal Stanislav Janiš, predseda predstavenstva SZVT. Vyzýva vládu, aby v rámci svojej sociálnej politiky zabezpečila systém ochrany pred astronomickým nárastom cien energií pre všetky domácnosti, nie selektívne, nie len pre vybrané skupiny domácností./agentury/
X X X
Kto ušetrí, bude platiť rovnako ako v súčasnosti, vraví Sulík. Matovič robí paniku, o ceny sa nezaujímal
Ceny elektriny a plynu budú v budúcom roku na Slovensku na prijateľnej úrovni. Ako uviedol pred pondelňajším rokovaní vlády minister hospodárstva v demisii Richard Sulík, ceny energií by mali byť vo výške, ako vláda už sľúbila.
„Všetko je to na dobrej ceste. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa to nemalo podariť,“ povedal Sulík, ktorý stále nevie, komu má odovzdať agendu na ministerstve. „Meno môjho nástupcu neviem dodnes, a to som už pár dní v demisii. Toto je ďalší príklad, ako sa nemá riadiť štát,“ konštatoval Sulík.
Energiami treba šetriť
Sulík znova avizoval, že je potrebné s energiami šetriť. Každá jedna domácnosť by mala v budúcom roku ušetriť zhruba 15 % spotreby energií. „Kto ušetrí 15 % bude mať cenu elektriny veľmi blízku k tomu, čo platí aj dnes,“ uzavrel Sulík.
Mrzí ho, že Igor Matovič (OĽaNO) sa o problematiku nezaujímal cez leto, pričom v piatok po rokovaní vlády iba zbytočne vyvolal paniku, že ceny budú o 101 percent vyššie.
Prepočty podľa Sulíka
V položkách, z ktorých sa skladá výsledná cena elektriny, by mala vzrásť zo 79,6 eura za megawatthodinu (MWh) na 83 eur časť, ktorá obsahuje cenu za silovú elektrinu, náklady na diagram, náklady na odchýlku a primeraný zisk. „Táto cena pôjde na 83, a to z dôvodu, že odhadované náklady na odchýlku pôjdu výrazne hore, pôjdu na dvojnásobok podľa odhadu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,“ povedal Sulík.
Naopak, mierne sa zníži cena za distribúciu a prenos elektriny vrátane strát a tarifa za prevádzku systému (TPS). O koľko vzrastie tarifa za systémové služby (TSS), zatiaľ nie je jasné, no v minulosti išlo o približne desať eur za MWh. Sulík pripomenul, že ide o platby pre Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS), ktorá patrí pod ministerstvo financií. Bez tejto položky by cena za MWh nemala podľa Sulíka prekročiť 180 eur, pričom v súčasnosti je vrátane TSS tesne pod 190 eurami./agentury/
X X X
Masové vraždenie nožmi vydesilo Kanadu, podozriví sú na úteku
Kanadská polícia intenzívne pátra po dvoch mužoch podozrivých zo série útokov nožom, pri ktorých v nedeľu na stredozápade krajiny zahynulo desať ľudí a najmenej 15 ďalších utrpelo zranenia. Uviedli to agentury Reuters a AFP a stanica BBC.
Polícia zverejnila fotografie a popis dvoch podozrivých, ktorými sú 31-ročný Damien Sanderson a 30-ročný Myles Sanderson.
K bodným útokom došlo prevažne v riedko osídlenej domorodej komunite v provincii Saskatchewan v nedeľu skoro ráno. Miest činu, na ktorých našli mŕtvych alebo zranených, je celkovo 13.
Jedny z najhorších masových útokov v novodobej histórii Kanady vyvolali odozvu po celej krajine, ktorá na rozdiel od susedných Spojených štátov nie je zvyknutá na takéto násilie, píše Reuters.
„Som šokovaný a zdrvený dnešnými hroznými útokmi,“ uviedol kanadský premiér Justin Trudeau. „Ako Kanaďania smútime so všetkými, ktorých toto tragické násilie zasiahlo,“ dodal vo vyhlásení.
Polícia zverejnila fotografie a popis dvoch podozrivých, ktorými sú 31-ročný Damien Sanderson a 30-ročný Myles Sanderson. Bližšie podrobnosti a motíve ani obetiach činu však neuviedla.
Niektoré obete boli podľa vyšetrovateľov zjavne napadnuté zámerne, pokým iné náhodne. Do nemocníc previezli 15 zranených, ďalší sa však mohli na ošetrenie prepraviť sami.
Prvé útoky hlásili o 5.40 h miestneho času (13.40 h SELČ). Niekoľko hodín neskôr polícia vydala varovanie pred nebezpečnými osobami pre Saskatchewan, ktoré popoludní rozšírila o susedné provincie Alberta a Manitoba.
Podľa policajných upozornení podozriví cestovali čiernym vozidlom Nissan Rogue a videli ich v provinčnom hlavnom meste Regina, 320 kilometrov južne od miest útokov. Úrady vyzvali občanov, aby podnikli preventívne opatrenia, nepribližovali sa k podozrivým osobám a nebrali stopárov.
Polícia podľa BBC neskôr uviedla, že nemá dôvod sa domnievať, že títo muži odišli z mesta Regina, kde už mobilizovala početných príslušníkov v súvislosti s vypredaným futbalovým zápasom. Po celej provincii však preventívne zriadila kontrolné stanovištia.
Útoky sa odohrali v domorodej komunite James Smith Cree Nation s asi 3400 obyvateľmi, kde vyhlásili mimoriadny stav, a v dedine Weldon so zhruba 200 obyvateľmi./agentury/
X X X
Jaroslav Naď: Opierať sa budeme o SaS. Noví ministri budú špičkoví
Niekoľkotýždňová koaličná kríza sa zavŕšila podaním demisie štyroch ministrov zo strany SaS. Strana tak odchádza do opozície
Akékoľvek podmienky by hnutie OĽaNO splnilo, SaS by aj tak odišla z vlády. Uviedol to minister obrany Jaroslav Naď v relácii Na rovinu Aktuality.sk.
„Som presvedčený o tom, že ten odchod nesúvisí s osobou Igora Matoviča. Súvisí to iba s dlhodobejším cieľom, ktorý SaS má,“ doplnil. Strana SaS sa podľa neho nechcela rozprávať o procesných a ani o obsahových zmenách v koaličnej zmluve, ktoré OĽaNO navrhovalo.
Podporu budú hľadať u SaS
Igor Matovič podľa Naďa viedol vládu a ministerstvo financií racionálne, naopak tvrdí, že Richard Sulík patril medzi ministrov, ktorí najviac na rokovania vlády „nosili veci pod pazuchou“.
„Minulý týždeň bol predložený materiál z dielne ministerstva hospodárstva – všeobecný hospodársky záujem pre plyn a elektrinu. Taký zásadný materiál nikto z vlády nevidel predtým, ako bol predložený na rokovanie,“ vysvetlil.
Na schválenie štátneho rozpočtu, ale aj iných zákonov bude vláda podľa ministra obrany hľadať primárne podporu u SaS. Spolieha sa na fakt, že SaS bude stáť za svojimi hlasovaniami v minulosti a „nebude politikárčiť“.
„Prvá destinácia, za ktorou pôjdeme, aby nám prešli veci, je SaS,“ povedal Naď.
Ak sa však SaS rozhodne, že bude hlasovať pri návrhoch proti, je podľa neho možné, že niekedy podporí návrhy Jozef Šimko, Tomáš Taraba či bratia Kufovci.
Tvrdí, že zostávajúca vládna koalícia podľa jeho názoru nebude predkladať „hodnotové otázky“, zároveň však dodáva, že zatváranie obchodov v nedeľu by prijal ako dočasné riešenie v súvislsoti so šetrením energií.
Noví ministri budú špičkoví
Trojkoalícia bude musieť nájsť za odchádzajúcich ministroch SaS náhradu. Šéf rezortu obrany o nich už predstavu má.
„Mená, ktoré som videl sú špičkové, ktoré nedokáže spochybniť absolútne nikto,“ tvrdí minister obrany. Na miesto Ivana Korčoka príde podľa Naďových slov človek, ktorý je dlhodobo nespochybniteľný vo svojích postojoch. Na spoluprácu s ním sa teší.
Vláda by podľa neho mala byť kompletná pravdepodobne budúci týždeň, keď sa prezidentka Zuzana Čaputová vráti zo zahraničnej cesty.
Budúcnosť hnutia OĽaNO necháva Jaroslav Naď na ľudí, ktorí dajú strane „vysvedčenie“. „V hnutí je otvorená diskusia a Igor Matovič má v klube drvivú väčšinu podporovateľov,“ dodáva, aktuality.sk
X X X
Prezidentka Zuzana Čaputová pricestovala na návštevu Grécka
Naspäť na Slovensko sa prezidentka vráti v stredu večer. Medzitým navštívi aj Severné Macedónsko.
Prezidentka Zuzana Čaputová v pondelok popoludní odcestovala na oficiálnu návštevu Grécka. Jej dlhodobo plánovaná zahraničná cesta bude v stredu (7. 9.) pokračovať v Severnom Macedónsku. TASR o tom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.
V Aténach prezidentku SR v utorok prijme prezidentka Helénskej republiky Katerina Sakellaropulosová a stretne sa aj s predsedom gréckej vlády Kyriakosom Mitsotakisom.
Diskutovať budú o riešení energetickej krízy, diverzifikácii energetických zdrojov a ďalších výzvach, ktorým obe krajiny čelia v súvislosti s vojnou na Ukrajine. „Cieľom ich spoločných rokovaní je otvorenie novej kapitoly vo vzájomných vzťahoch,“ uviedol Strižinec. Prezident SR navštívil Grécko naposledy v roku 2008.
Čaputovú sprevádza aj skupina zástupcov slovenských firiem a inštitúcií, ktoré sa zaoberajú zelenou tranzíciou a energetikou. Súčasťou delegácie sú i predstavitelia regionálnej samosprávy z Trenčianskeho, Banskobystrického a Košického kraja, ktorí budú mať možnosť vymeniť si skúsenosti týkajúce sa zelenej transformácie regiónov závislých od ťažby uhlia.
V Aténach sa pod záštitou prezidentky uskutoční spoločné grécko-slovenské podnikateľské fórum zamerané na zelenenú transformáciu Green Growth Business Forum.
„Hneď po prílete do Atén prezidentka otvorí projekt Skusy – slovensko-grécky rezidenčný dom, ktorý bude podporovať tvorivé pobyty slovenských umelcov a prezentovať tak naše umenie v zahraničí,“ dodal hovorca. Stojí za ním trojica žien aktívnych v nezávislej kultúre a umení, ktorými sú Zuzana Bodnárová, Lucia Tkáčova a Tamara Kametani.
Počas oficiálnej návštevy Severného Macedónska sa prezidentka v stredu (7. 9.) v Skopje stretne s prezidentom Stevom Pendarovskim a premiérom Dimitarom Kovačevskim.
Diskutovať budú o aktuálnej medzinárodnej politickej a ekonomickej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine a energetickou krízou, ako aj o podpore integračného procesu Severného Macedónska a ďalších krajín Západného Balkánu. Naspäť na Slovensko sa prezidentka vráti v stredu večer, aktuality.sk
X X X
Sulík: Hegera podržíme. Ak Korčok pôjde do politiky, tak len spolu s SaS
SaS dnes definitívne odišla z vlády Eduarda Hegera. Premiér musí nájsť náhradu za štyroch ministrov.
Pokiaľ sa v parlamente bude rokovať o vyslovení dôvery či nedôvery vláde Eduarda Hegera, SaS nebude hlasovať tak, aby kabinet padol. Dnes to v relácii Na rovinu portálu Aktuality.sk potvrdil predseda strany Richard Sulík.
„Našim odchodom vláda nepadá,“ povedal líder SaS. Nevie si predstaviť, že by poslanci SaS hlasovali za vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera. V strane majú problém iba s jedným ministrom – konkrétne s ministrom financií.
Nedôveru jej nevyslovia
Hegerova vláda by tak teoreticky mohla dovládnuť do konca riadneho volebného obdobia, aj keď má po odchode SaS z koalície len menšinovú podporu 70 poslancov.
Dnes vypršalo ultimátum sulíkovcov, dokedy mal opustiť funkciu ministra financií predseda OĽaNO Igor Matovič. Keďže sa tak nestalo, SaS definitívne odišla z vlády aj z koalície.
„Mne osobne sa dobre ministrovalo, pokiaľ viem, mojím kolegom tiež,“ skonštatoval Sulík. Za najúspešnejšieho ministra považuje Ivana Korčoka, ktorý viedol rezort diplomacie.
Aj na základe jeho popularity sa množili otázky, či neprestúpi z diplomacie do politiky. Korčok totiž nie je členom SaS, iba jej nominantom a roky pôsobí v diplomatickom zbore. Predseda SaS tvrdí, že ak by sa Korčok angažoval v straníckej politike, udeje sa to len cez stranu SaS.
V kuloároch sa hovorí aj o návrate bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. Predseda SaS vylúčil, že by sa mal angažovať v SaS. Podľa Sulíka o to nemal záujem ani Dzurinda.
S Matovičom nemá osobný problém
Zopakoval, že dôvodom na odchod z vlády je Igor Matovič.
„Ten človek je jeden problém za druhým. Furt niečo vymyslí, a je to škodlivé alebo nefunkčné, alebo to stojí kopec peňazí,“ tvrdí Sulík o ministrovi financií Matovičovi.
Odmietol však, že by prechovával osobnú nenávisť voči lídrovi OĽaNO. „To vôbec nemá s osobnými vzťahmi nič. My, ministri za SaS, sme už nevedeli riadne vykonávať svoju prácu,“ povedal Sulík.
Krátko pred uplynutím ultimáta SaS OĽaNO predložilo zoznam desiatich podmienok, po ktorých splnení by Igor Matovič opustil kreslo ministra financií. Sulík tvrdí, že zoznam desiatich podmienok na odchod Igora Matoviča je iba provokácia. Predseda SaS nevie, či podporia predčasné voľby, chcú najprv vyčerpať iné možnosti, nevylúčil ani návrat do koalície.
Podľa ministra hospodárstva v demisii bude na Slovensku na jeseň dostatok plynu, ak budú dodržané kontrakty s nórskym dodávateľom alebo dodávateľom LNG plynu z Ameriky.
Rozvrat verejných financií
Koaličná kríza vypukla 6. júla, keď Richard Sulík po republikovej rade SaS oznámil, že strana vypovedá koaličnú zmluvu. Hlavnou podmienkou SaS pre zotrvanie v štvorkoalícii na začiatku júla bolo, aby vo vláde nebol súčasný minister financií Igor Matovič.
Dôvodom podľa Richarda Sulíka nie sú osobné útoky, ale rozvrat verejných financií. Všetci štyria ministri nominovaní SaS podali demisiu. Ivan Korčok, Mária Kolíková a Branislav Gröhling tak spravili dnes, Richard Sulík z vlády odišiel už minulú stredu. Podľa Sulíkových slov bude strana SaS konštruktívnou, ale tvrdou opozíciou. Minister financií Igor Matovič hovorí, že je to obyčajná zbabelosť, aktuality.sk
X X X
Mníchovský masaker: Keď polícia zlyhala a teroristi pozabíjali všetkých rukojemníkov
Olympiáda v Mníchove mala byť symbolom mieru a bratstva športovcov z rôznych kútov sveta. Úspechy olympionikov zatienil útok palestínskych teroristov. Ani polstoročie po mníchovskom masakri nie sú všetky otázky zodpovedané.
. To najdôležitejšie: rukojemnícka dráma v Mníchove a Fürstenfeldbrucku trvala zhruba 21 hodín; o život prišlo 17 ľudí: 11 izraelských olympionikov, nemecký policajt a päť palestínskych teroristov; išlo o jeden z prvých známych aktov medzinárodného terorizmu; olympiáda bola prerušená, ale pokračovala aj napriek teroristickému útoku; Nemecko nemalo pred útokom špeciálnu jednotku určenú na boj s terorizmom; kancelár Willy Brandt inicioval založenie komanda GSG 9 ako reakciu na mníchovský masaker.
Nekompetentnosť nemeckých bezpečnostných zložiek pred 50 rokmi šokovala aj vtedajšieho kancelára Willyho Brandta. Keď im mladí palestínski teroristi pod nosom pozabíjali izraelských športovcov, zvrátili podľa Brandta beh dejín. Nemecko vrátili o niekoľko rokov dozadu.
Pokus o reparát po 36 rokoch
Megalomanské olympijské hry v Berlíne v roku 1936 zneužil Adolf Hitler na propagandu nacionálneho socializmu. Vodcov režim neskôr rozpútal krvavú a krutú vojnu, ktorá zasiahla celý svet. Tridsaťšesť rokov po hitlerovskej olympiáde väčšina Nemcov odmietala nosiť nálepku gestapákov. Verili si a usporiadali hry v Mníchove.
Die Heiteren Spiele (veselé hry, pozn. red.) bolo heslo, ktorým lákali ľudí do Mníchova. Nemecko chcelo svetu ukázať, že nie je policajný štát. Neskôr sa ukázalo, že bavorskí policajti podcenili bezpečnostné riziká. Nešlo o poslednú chybu, ktorú v septembri 1972 urobili.
Ani po polstoročí Nemci nezverejnili utajované dokumenty, ktoré sa týkajú rukojemníckej drámy a nevydarenej záchrannej akcie v Mníchove a Fürstenfeldbrucku. Berlín nedávno prisľúbil, že archívy sprístupní.
Dvetisíc neozbrojených policajtov
Tri desaťročia po holokauste chceli západní Nemci odprezentovať vlastnú krajinu ako priateľskú a mierumilovnú. Na poriadok a bezpečnosť počas olympiády dohliadalo dvetisíc policajtov. Mníchovský policajný prezident Manfred Schreiber nariadil, aby boli neozbrojení. Počas hier mali byť nenápadní a nekonfliktní.
Celkové náklady na bezpečnosť na olympiáde sa vyšplhali na dva milióny dolárov. Pri porovnaní s inými masovými podujatiami vo svete však išlo o nižšiu sumu.
Izraelská delegácia spočiatku nemala dôvody na obavy. Jej členovia sa v metropole Bavorska cítili bezpečne. Vyplýva to z vyjadrení tlmočníka Alexandra Millera, ktorého pridelili izraelským športovcom. Ten sa počas mníchovského masakru vyhol smrti len šťastnou zhodou okolností.
„Všetko bolo tak krásne zorganizované. Bol som si istý, že spolu prežijeme úžasné chvíle,“ spomenul si Miller na atmosféru olympiády v dokumente televízie ZDF. Večer pred útokom trávil s izraelskými športovcami v mníchovskom Šalom klube, kde sa dobre zabávali. Neskôr Miller uprednostil domácu posteľ pred nocovaním v olympijskej dedine.
Jozef a Moše – prvé obete
Piaty september. Päť minút po pol piatej ráno. Osem ťažko ozbrojených členov palestínskeho teroristického komanda Čierny september vtrhlo do domu, kde bol ubytovaný izraelský olympijský tím.
Teroristov lezúcich cez oplotenie olympijskej dediny videli ráno len montéri kontrolujúci telefonické spojenie. Palestínčania si v ruksakoch a športových taškách niesli útočné pušky a granáty.
Okolo piatej ráno sa tréner izraleských zápasníkov Moše Weinberger pokúsil útočníkom vzoprieť a utiecť. Teroristi ho však zastrelili a neskôr jeho mŕtve telo vyvliekli na ulicu. Ťažké zranenie spôsobili aj vzpieračovi Jozefovi Romanovi. Nepustili k nemu lekárov a nechali ho vykrvácať pred očami rukojemníkov.
Čierny september
Palestínska teroristická skupina mala úzke väzby s hnutím Fatah Jásira Arafata. Palestínsky vodca sa tým však verejne nechválil – obával sa straty priazne niekoľkých arabských štátov, ktoré Palestínu podporovali, ale zločiny Čierneho septembra verejne odsudzovali.
Zakladateľom a vodcom teroristickej skupiny bol Salah Chaláf, známy tiež ako abú Ijád. Názov Čierny september je odvodený od udalostí, ktoré sa odohrali v Jordánsku v roku 1970. Šestnásteho septembra jordánsky kráľ Husajn po pokuse o jeho zvrhnutie s pomocou armády zabil alebo vyhnal z krajiny tisíce Palestínčanov.
Deklarovanou snahou teroristov bolo pomstiť túto porážku a upriamiť pozornosť sveta na problémy Palestíny. Zjednodušene povedané: Palestínčania vnímali ako krivdu „izraelskú okupáciu historicky palestínskych území“.
Podmienky teroristov
V osudné utorkové ráno boli v rukách mladých palestínskych teroristov deviati Izraelčania. Militanti žiadali od Izraela prepustenie vyše 200 väznených Palestínčanov a od Nemecka prepustenie zakladateľov ľavicovej teroristickej skupiny Frakcia Červenej armády Andreasa Baadera a Ulriky Meinhofovej. V opačnom prípade zajatcov zabijú.
Izrael bol pripravený nasadiť proti paletínskym teroristom špeciálne jednotky. Izraelská premiérka Golda Meirová ponúkla Nemcom najlepších mužov z útvaru Mosadu, ktorý sa špecializoval na zásahy v cudzine. Západonemecký minister vnúra Hans-Dietrich Genscher aj kancelár Brandt s nasadením Mosadu súhlasili, ale bavorská polícia si neželala operáciu cudzích ozbrojených zložiek vo vlastnom rajóne.
„Nikto na to nebol priravený, veď to bolo len športové podujatie,“ spomína si na rukojemnícku drámu jeden z radových príslušníkov bavorskej polície Heinz Dixius. Počas dňa policajti nepoznali ani presný počet teroristov v olympijskej dedine. Počítali s piatimi a až večer zistili, že deviatich rukojemníkov zadržiavajú ôsmi ozbrojenci.
Zábery z Mníchova obleteli svet
Mladému filmovému režisérovi Stephanovi Hayserovi a jeho kameramanovi sa podarilo urobiť autentické zábery z balkóna, oproti ktorému operovali teroristi. Absurdné je, že kým sa v dome s izraelskými olympionikmi odohrávala rukojemnícka dráma, o stovky metrov ďalej pokračovala olympiáda. Desaťtisíce ľudí prvé hodiny ani netušili, ako blízko boli teroristickému ohrozeniu.
Až popoludní sa objavili prví demonštranti vyzývajúci k zastaveniu hier. Hovorca olympiády Hans Klein reagoval vyhlásením, že olympijské hry boli prerušené.
Správy o teroristickom útoku a dramatické televízne zábery z Mníchova vďaka médiám obleteli svet. S čím však policajti nepočítali, bolo, že ich videli aj členovia Čierneho septembra. Mali tak dobrý prehľad o rozmiestnení policajtov oblečených v teplákových súpravách. Na rozdiel od kolegov, ktorí mali dohliadať na bezpečnosť na olympiáde, držali v rukách zbrane. Teroristi boli čoraz nervóznejší.
Palestínska hlava a nemecký komplic
Hlavou mníchovskej teroristickej operácie bol Latíf Afíf. Vyjednávačom sa predstavil ako Ísá (arabské meno, ktoré zodpovedá pôvodne hebrejským menám Ježiš a Jozue, pozn. red.).
Ísá hovoril dobre po nemecky, kládol ultimáta a žiadal skoré splnenie požiadaviek. Vyjednávači sa, naopak, snažili hrať o čas.
Teroristi mali nemeckého komplica. Členom Čierneho septembra bol aj Willi Voss. Nemec mal niekoľko rokov prístup nielen k abú Ijádovi, ale aj k Jásirovi Arafatovi. Pomohol pri plánovaní aj realizácii teroristického útoku v Mníchove. Pred orgánmi činnými v trestnom konaní sa vyhováral, že nevedomky.
Vrtuľníky do Fürstenfeldbrucku
Neskôr popoludní poslal Afíf do okna ubytovne izraelského tímu jedného z rukojejmníkov – Andrého Spitzera. Keďže vedel po nemecky, tlmočil bavorskému krízovému štábu, stojacemu pod oknom, žiadosť teroristov o lietadlo do Káhiry. Palestínčania v ňom chceli vyviezť rukojemníkov z krajiny.
Podľa dostupných informácií kancelár Brandt telefonoval večer s egyptským premiérom. Ten však krajinu nechcel zaťahovať do medzinárodného sporu. S tým, že by Nemecko nechalo teroristov s rukojemníkmi odletieť do Egypta, sa nepočítalo.
Na vojenské letisko Fürstenfeldbruck, kde sa nachádzalo Nemcami pripravené lietadlo, previezli teroristov s rukojemníkmi vrtuľníky. Na letisku boli rozmiestnení piati ostreľovači, ktorých úlohou bolo zneškodniť teroristov.
Chyba za chybou
Podľa dostupných informácií ostreľovači neprešli formálnym výcvikom, nemali puškohľady, vysielačky ani nočné videnie. V rukách mali skôr útočné ako ostreľovacie pušky. Dostali informácie o piatich, a nie ôsmich teroristoch.
Ďalší príslušníci bezpečnostných zložiek boli prezlečení za posádku Boeingu 727. Nemali nepriestrelné vesty a ešte pred príletom teroristov zrejme v obave o vlastné životy vystúpili z lietadla.
Zatiaľ čo teroristov a rukojemníkov so spútanými končatinami a previazanými očami prevážali vrtuľníky, obrnené vozidlá, ktoré chceli policajti nasadiť pri záchrane Izraelčanov, uviazli v dopravnej zápche.
17 ľudských životov
Keď teroristi zistili, že lietadlo je prázdne, uvedomili si, že ide o podvod. Krátko potom nemecké bezpečnostné zložky spustili paľbu, teroristi ju opätovali a strelili do hlavy západonemeckého policajta. Neprežil.
Záchranná akcia sa skončila tragicky aj pre izraelských športovcov. Jeden z útočníkov hodil granát do vrtuľníka. Ten vybuchol. Ostreľovačom sa podarilo militanta zneškodniť a krátko nato zabili aj hlavu operácie Afífa. Iný terorista však v rovnakom čase vraždil rukojemníkov spútaných v druhom vrtuľníku. Nebolo im pomoci.
Keď sa vedúci krízového štábu Bruno Merk v stredu o pol tretej nad ránom postavil pred médiá, nezostalo mu nič iné len s ľútosťou skonštatovať, že všetci izraelskí olympionici, ktorých Palestínčania držali ako rukojemníkov, prišli o život. Smutnú bilanciu masakra dopĺňajú zastrelený policajt a piati usmrtení teroristi. Spolu 17 ľudských životov.
„Hry musia pokračovať“
Teroristi sa bránili, že len chceli upozorniť na problémy Palestínčanov v Izraeli. Fatah označil vraždenie v Mníchove za akt heroizmu. Niektorí Palestínčania oslavujú 5. september dodnes.
Ľudia, ktorým neboli obete násilia ľahostajné, reagovali smútkom či solidaritou. Uvedomovali si, že na obete Mníchovského masakra nesmie svet nikdy zabudnúť.
Čo bolo s olympiádou? „Hry musia pokračovať.“ Výrok Averyho Brundagea, šéfa Medzinárodného olympijského výboru, sa zapísal do histórie. Mníchovská olympiáda po krátkom prerušení skutočne pokračovala.
V dejisku olympiády bolo 80-tisíc ľudí a milióny ďalších po celom svete čakali pred televíznymi obrazovkami. Navzdory tomu však bolo Brundageovo rozhodnutie vnímané ako kontroverzné a mnoho ľudí ho odsudzovalo.
Otca nikdy nepoznala
Celé desaťročia je hlasom pozostalých po izraelských športovcoch Ankie Spitzerová, vdova po zavraždenom Andrém. Aj po 50 rokoch tvrdí, že nikdy nezabudne, ako si ako 26-ročná prišla vyzdvihnúť osobné veci po manželovi.
Videla neporiadok a množstvo krvi po Jozefovi Romanovi, ktorého zabili teroristi. „Bolo to niečo strašné,“ opisuje dnes už 76-ročná Izraelčanka. Dcéra Spitzerovcov mala sotva dva mesiace, otca nikdy nepoznala.
Matka tvrdí, že v nej nevychovávala nenávisť voči Palestínčanom či Arabom. Snažila sa jej vysvetliť, že Andrého zabila len malá skupina a nemôže zotrvávať v nenávisti k ostatným.
Spitzerová si uvedomuje, že zodpovednosť za masaker nesú Palestínčania. Za to, čo sa stalo, však podľa nej nesú veľkú zodpovednosť aj nemecké autority. Apelovala na predstaviteľov štátnych orgánov, aby si priznali, že urobili všetky chyby, ktoré mohli. Roky vyzývala na adekvátne odškodnenie poškodených.
Zodpovednosť a odškodné
Brandtov kabinet síce krátko po útoku rozdelil milión mariek pozostalým po izraelských obetiach, ale výčitky neustali. Na 30. výročie masakra v roku 2002 dostali dodatočné tri milióny eur a tento rok kabinet Olafa Scholza schválil celkom 28 miliónov eur. V celkovej sume je však započítané aj už vyplatené odškodné.
Podľa Spitzerovej však príbuzným nikdy nešlo len o peniaze, ale o zverejnenie dokumentov viažucich sa k rukojemníckej dráme, ktoré Nemci dlhé roky utajujú. Je presvedčená, že aj v prípade takýchto tragických udalostí by mal mať každý k dispozícii dokumenty viažuce sa k okolnostiam, za ktorých ľudia zahynuli.
Vdova po olympionikovi je presvedčená, že oficiálnym predstaviteľom nemá za čo ďakovať – určite nie za to, že športovcov neochránili a nechali ich pozabíjať. Pripomína, že Izrael ponúkal Nemcom na pomoc vlastných špecialistov Mosadu. „Za túto nekompetentnosť nesú určite zodpovednosť,“ vyjadrila sa Spitzerová o nemeckých autoritách.
Počiatok GSG 9
„Boli to najťažšie, zďaleka najťažšie hodiny v celej mojej politickej kariére,“ vyjadril sa s odstupom času Hans-Dietrich Genscher, ktorý za kancelára Brandta pôsobil ako minister vnútra a v ďalších rokoch ako šéf nemeckej diplomacie či predseda OBSE. „Cítil som, že nemôžem nijako pomôcť.“
„Polícia nevynaložila ani minimálne úsilie na záchranu ľudských životov,“ povedal niekdajší šéf Mosadu Zvi Zamir po návrate z Mníchova, kde sa oboznamoval s príčinami a okolnosťami teroristického útoku.
Laureát Nobelovej ceny za mier Willy Brandt priznal, že Mníchovský masaker bol šokujúcou ukážkou nemeckej nekompetentnosti. Inicioval vytvorenie komanda GSG 9 (Grenzschutzgruppe 9, pozn. red.). Špeciálna jednotka nemeckej polície určená na boj s terorizmom, oslobodzovanie rukojemníkov a likvidáciu výbušnín vznikla do troch týždňov od masakra.
Nároky na bezpečnosť pri masových podujatiach v Nemecku sa od roku 1972 výrazne sprísnili.
Niektoré krajiny sveta sa poučili a zintenzívnili spoluprácu – výmenu informácií a know-how pri boji s medzinárodným terorizmom. Mosad aj GSG 9 sa v ďalších rokoch chválili viacerými úspešnými operáciami.
Kamene na pamätníku
Okrem trénera izraelských šermiarov Andrého Spitzera, trénera zápasníkov Mošeho Weinbergera a vzpierača Jozefa Romana teroristi pripravili o život aj rozhodcu gréckorímskeho zápasenia Jozefa Gutfreunda, trénera atlétov Amicura Šapiru, trénera strelcov Kehata Šoru, rozhodcu vzpierania Jakova Springera, vzpierača Davida Bergera, zápasníka Eliezera Halfina, zápasníka Marka Slavina, vzpierača Ze’eva Friedmana a západonemeckého policajta Antona Fliegenbauera.
Ich mená okrem policajta Fliegenbauera sú na pamätnej tabuli venovanej obetiam mníchovského masakra pred vchodom do niekdajšej ubytovne izraelského tímu v olympijskej dedine.
Ich pamiatku si ľudia uctievajú položením kameňa na vrch tabule. Ide o židovský zvyk nahrádzajúci zapaľovanie sviečok, čo je typické pre kresťanov. Náhrobné kamene židovských obetí mníchovského masakra sú na cintorínoch v Tel Avive a Jeruzaleme, kam pred 50 rokmi previezli pozostatky obetí z Nemecka.
Únoscovia
Na letisku Bundeswehru v Fürstenfeldbrucku zahynuli okrem veliteľa teroristov Latífa Afífa, ktorý si nechal hovoriť Ísá, aj Júsuf Nazzál zvaný Tony, Chalkid Džavád alias Salah, Afif Ahmed Hamid zvaný Paolo a Ahmed Thaa známy tiež ako abú Halla.
Preživších tvorili palestínski bratia al-Ghášíovci – Adnan zvaný Denawi a Džamal alias Samir, tretím bol Mohammad Safadí, ktorý si nechal hovoriť Badrán.
Predĺžená ruka Izraela
Izraelská premiérka Golda Meirová si o niekoľko dní nechala predvolať príbuzných obetí mníchovského masakra a prisľubila im, že Izrael sa pomstí.
Izraelské spravodajské služby dostali úlohu prenasledovať všetkých, ktorí boli zapletení do teroristického útoku v Mníchove, a eliminovať ich. Operácia vošla do dejín pod názvom Boží hnev.
V minulosti Mosad vypátral podobným spôsobom aj jedného z hlavných strojcov holokaustu Adolfa Eichmanna. Dolapili ho v Argentíne a súd v Izraeli neskôr rozhodol o jeho treste smrti obesením.
Kontroverzná pomsta
Vždy keď Mosad dostal nejakého človeka, ktorého označoval za spojenca Čierneho septembra – a nie je vylúčené, že sa pri niekom zmýlili –, anonym zavolal vdove Ankie Spitzerovej, aby si pustila správy.
„Mysleli si, že takto mi učinia zadosť. Žiadne zadosťučinenie neprišlo, pretože toto nebolo to, čo som chcela,“ spochybnila konanie izraelských tajných služieb Spitzerová. Nie všetci pozostalí mali s teroristami a ich komplicmi zľutovanie. Časť Izraelčanov dodnes žije v presvedčení, že za to, čo urobili, si nič iné ako smrť nezaslúžili, aktuality.sk
X X X
Slovan uzavrel súpisku na EKL. Vynechal jednu z nových posíl
Belgický stopér Siemen Voet sa nedostal na súpisku Slovana Bratislava v Európskej konferenčnej lige.
Dvadsaťdvaročný stopér prišiel do kádra slovenského futbalového majstra z holandského Zwolle. Podľa špecializovaného portálu transfermarkt.de za neho Slovan zaplatil 150-tisíc eur. „Je to dobrý hráč a chlapec. Hrá ľavou nohou, je solídny v rozohrávke. Verím, že nám pomôže,“ vravel ešte na začiatku európskej cesty kouč belasých Vladimír Weiss
So svojimi zverencami sa nakoniec s odretými ušami dostali do skupinovej fázy Európskej konferenčnej ligy.
Voet si v nej však nezahrá. Rovnako ako napríklad slovinský útočník Žan Medved zostal mimo európsku súpisku.
Na nej sa naopak objavili Vladimír Weiss ml., ktorý sa dáva dokopy po zranení lýtka z domácej odvety s Ferencvárosom a dlhodobo zranený Ibrahim Rabiu./agentury/
X X X
Slovan uzavrel súpisku na EKL. Vynechal jednu z nových posíl
Belgický stopér Siemen Voet sa nedostal na súpisku Slovana Bratislava v Európskej konferenčnej lige.
Dvadsaťdvaročný stopér prišiel do kádra slovenského futbalového majstra z holandského Zwolle. Podľa špecializovaného portálu transfermarkt.de za neho Slovan zaplatil 150-tisíc eur.
„Je to dobrý hráč a chlapec. Hrá ľavou nohou, je solídny v rozohrávke. Verím, že nám pomôže,“ vravel ešte na začiatku európskej cesty kouč belasých Vladimír Weiss.
So svojimi zverencami sa nakoniec s odretými ušami dostali do skupinovej fázy Európskej konferenčnej ligy. Voet si v nej však nezahrá. Rovnako ako napríklad slovinský útočník Žan Medved zostal mimo európsku súpisku.
Na nej sa naopak objavili Vladimír Weiss ml., ktorý sa dáva dokopy po zranení lýtka z domácej odvety s Ferencvárosom a dlhodobo zranený Ibrahim Rabiu./agentury/
X X X
Na majstrovstvách Európy v basketbale sa cez víkend udiali incidenty, ktoré by niekoho prekvapili aj v prípadnej dedinskej lige. Všetko sa stalo v stretnutí dvoch temperamentných susediacich tímov, Gruzínsko privítalo na svojej pôde Turecko.
Napätie eskalovalo na konci štvrtej štvrtiny. Domáci viedli nad tureckým favoritom necelých päť minút pred koncom o tri body. Furkan Korkmaz išiel sám na kôš, keď ho fauloval Gruzínec Duda Sanadze. Následný konflikt týchto dvoch hráčov vyústil až do potýčky na celom ihrisku. Domáci Duda Sanadze mal počas neho ukazovať hráčom súpera, nech idú spolu do útrob štadióna, kde si to vybavia.
A presne to sa aj malo stať. Obaja hráči, ktorých rozhodcovia vylúčili, sa mali stretnúť na chodbe, kde malo prísť k fyzickému konfliktu. „Furkan a náš masér išli po chodbe, keď ich napadli hráči, ktorí neboli na súpiske, spolu s tými, ktorých vylúčili,” povedal v oficiálnom vyhlásení viceprezident tureckej basketbalovej federácie Omer Onan.
Ďalší incident sa mal odohrať po skončení zápasu, ktorý Gruzínci napokon vyhrali po dvojnásobnom predĺžení 88:83. Pripísali si prvý triumf z troch duelov, Turci naopak prvú prehru.
„Dostali sme sa do bitky s asi 30 gruzínskymi policajtmi. Napadla nás oficiálna gruzínska polícia. Okamžite volám na FIBA. Nech si nemyslia, že nás oklamú. Ak nám nedodajú kamerové záznamy z chodby minútu po minúte, tak okamžite opustíme turnaj,” vyhlásil Omer Oman.
V predĺžení bol navyše ešte vylúčený tréner Turecka Ergin Ataman, keď vybehol na rozhodcu po odpískaní úmyselného faulu.
Po stretnutí sa objavila ďalšia kauza. Počas potýčky medzi Furkanom Kromazom a Dudom Sanadzezom sa z nepochopiteľných dôvodov pustila časomiera a zastavila sa až po 22 sekundách, aj keď nebol žiadny dôvod na to, aby bol v tom momente pustený čas. Vyhovovalo to domácim Gruzíncom, ktorí vtedy vyhrávali. Turci mali preto podať oficiálny protest na výsledok stretnutia, aktuality.sk