Eskalácia sporu o obilie a oznámenie o zastavení dodávok poľských zbraní Ukrajine vyvolalo pozornosť v celom svete. O tom, či to nie je len búrka v pohári vody, sme sa porozprávali s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom.

 X Je to naozaj také vážne, alebo bude vyhlásenie o zastavení dodávok zbraní trvať len do poľských volieb v októbri?

V tomto prípade narazila kosa na kameň. Je pochopiteľné, že Ukrajina potrebuje vyvážať to, čo dokáže vyprodukovať. Ich HDP sa minulý rok prepadol o takmer 40 %. Z niečoho musia financovať aj naďalej chod štátu a základné verejné služby. Už aj tak je Ukrajina závislá od priamej vonkajšej finančnej pomoci. Bez exportu svojej vlastnej produkcie to bude ešte horšie. Takže ukrajinská reakcia na embargo na jej obilie je pochopiteľná a nemá nič s prejavom nevďačnosti. Na druhej strane Zelenskyj si musí uvedomiť, že akokoľvek sme na jeho strane, krajiny, ktoré mu pomáhajú, tak robia len podľa všeobecných morálnych zásad a povinností z Charty OSN. Všetky krajiny majú svoje vnútropolitické problémy a volebné cykly. Hroziť arbitrážou pred voľbami nie je práve to najrozumnejšie. Verím, že ide o dočasné rozpory, ktoré sa pravdepodobne urovnajú ešte pred voľbami v Poľsku. Poľsko aj ostatné krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu, sú si vedomé, že ak padne Ukrajina, budeme mať posilneného agresora na našich hraniciach. Ten by bol navyše presvedčený, že jeho prípadnej agresii nebudeme vedieť odhodlane čeliť. Náklady na zaistenie bezpečnosti a existencie by v takom prípade boli mnohonásobne vyššie ako cena za protekcionistickú ochranu agrárneho sektoru v Poľsku či EÚ. Táto roztržka je dočasná, ale naznačila, aké ťažké bude integrovať Ukrajinu do EÚ, a to nie preto, že nebude pripravená, ale preto, že by mohla viaceré krajiny vytlačiť z komfortnej zóny. Ukazuje sa, že napriek deklaráciám politikov lacné potraviny nikto vlastne až tak veľmi nechce.

X Zelenskyj sa takto pustil do susedov a nahneval Poliakov

Čoho sa môže toto vyhlásenie týkať? Môže to ovplyvniť aj už uzavreté obchody týkajúce sa napríklad obrnených vozidiel Rosomak, za ktoré dostáva Poľsko zaplatené?

V tomto okamihu považujem toto vyhlásenie za politický signál, a to dokonca viac pre domáce poľské publikum ako pre Ukrajinu. To, že by sa Poľsko vzdalo komerčného predaja svojich systémov ako Rosomak je nepravdepodobné. Bolo by to nelogické. Pokiaľ ide o pomoc zo skladových zásob, tak je už viac-menej aj tak vyčerpaná.

X Môže sa takéto ochladenie vzťahov preliať aj na Slovensko?

Úradnícka vláda má len obmedzený manévrovací priestor a už si vybrala ochranárske opatrenia. Je to paradox, lebo tento rok síce bola u nás rekordná úroda pšenice, ale nie v potravinárskej kvalite. Takže chlieb bude ešte drahší, ale to asi teraz nik nebude riešiť. Bohužiaľ, Poľsko a prezident Zelenskyj touto roztržkou veľmi silno podporili slovenskú ruskú piatu kolónu a jej volebné ambície tesne pred voľbami. Všetci rusofili, ale aj viac ako polovica obyvateľstva, ktorá pod vplyvom propagandy odmieta akúkoľvek pomoc Ukrajine, dostali do rúk precedens, na ktorý sa budú odvolávať. Neočakávam však zastavenie komerčných dodávok našich zbraní a munície na Ukrajinu. To sú pracovné miesta a peniaze pre nás a tie nebudú smrdieť žiadnemu z politikov.

 V prípade, že by sa Slovensko tiež rozhodlo zastaviť dodávky zbraní, čoho by sa to mohlo týkať? Sú tu dohody týkajúce sa napríklad Zuzán 2 alebo munície – boli by v prípade ich porušenia nejaké sankcie?

Slovensko už nemá nič veľké alebo významné, čo by mohlo ponúknuť Ukrajine zo svojich vlastných zásob. Naša armáda bola podvyživená a z veľkej časti odzbrojená ešte pred ruskou inváziou. Darovaním materiálu sa len urýchlila desaťročia meškajúca modernizácia, ktorú dlhodobo brzdil Smer. Je preto paradoxné, že Smer teraz hovorí o odzbrojení našej armády veď to bola dlhodobá politika Smeru. Pokiaľ ide o Zuzany 2 a muníciu, to sú klasické komerčné kontrakty. Ak by sme ich nedodržali, hrozia výrobcom sankcie, respektíve zmluvné pokuty a veľké hospodárske straty. Tie by im musel kompenzovať štát, teda my všetci. Navyše chcem upozorniť, že tieto kontrakty nefinancuje Ukrajina, ale západné krajiny (napríklad Dánsko) a EÚ.

X Črtá sa podobné ochladenie aj v prípade iných krajín ako Poľska?

Nemyslím si, že to bude masový jav. Krajiny na západ od Ruska by boli proti sebe a vlastnej bezpečnosti. Ukrajina drží ruského agresora ďaleko od nás. Ak padne, je naivné veriť, že Rusko sa zastaví na našich hraniciach. Naopak, bude pokračovať v agresii, ak nie priamo vojensky, tak hybridne určite. Najhorúcejším a ojedinelým kandidátom na ochladenie vzťahov bude práve Slovensko, kde až tri-štyri zvoliteľné politické strany majú silné proruské sympatie a dlhodobo pôsobia proti Ukrajine a jej podpore. /agentury/

X X X

Kadyrov sa stále nepriznal, že je mŕtvy

Žije. Aspoň vo svojich čudných videách. Čečenský vládca dal o sebe znova vedieť.

 Ramzan Kadyrov, o ktorom sa pred týždňom na ruských a ukrajinských sociálnych sieťach začali šíriť chýry, že umiera, zverejnil nové zábery zo svojej údajnej pracovnej cesty v Moskve. Pochybnosti však nerozptýlil.

 Štyridsaťšesťročný „Putinov pešiak“, ako o sebe tento kontroverzný generálplukovník rád hovorí, sa na svojom telegramovom účte ukázal po boku šéfa ruského ministerstva pre mimoriadne situácie Alexandra Kurenkova.

Kadyrov a Kurenkov na stretnutí diskutujú o práci regionálneho ministerstva pre mimoriadne situácie a opatreniach prijatých na odmínovanie území Čečenska. Kadyrov tiež poznamenal, že „významné úspechy“ v bojovej zóne na Ukrajine boli dosiahnuté vďaka Kurenkovovi, ktorý „pomáha pri riešení problematických otázok a pomáha aj pri zabezpečovaní a aktualizácii materiálno-technickej základne našich záchranárov“.

„Výsledkom stretnutia sme našli spôsoby riešenia niektorých problematických otázok a načrtli kroky na zlepšenie činnosti regionálneho odboru. Som vďačný Alexandrovi Kurenkovovi za pomoc a podporu, ktorú poskytuje Čečenskej republike. Som presvedčený, že pozitívne výsledky nášho rozhovoru nenechajú na seba dlho čakať,“ napísal Kadyrov.

Čakať ale na seba nenechali ani nové vyrývačné poznámky. Telegramový kanál BRIEF postrehol, že tí, čo ho zostrihali si dali záležať, aby z úst ministra zaznelo datovanie. V súvislosti s odmínovacími prácami hovorí o 21. septembri.

„Kadyrovova priama reč v 54-sekundovom videu ale netrvá viac ako desať sekúnd a jeho hlas má v porovnaní s ministrovým výrazné echo. Televízna moderátorka Xenia Sobčaková naznačila, že záznam Kadyrovových slov bol na videosekvenciu priložený samostatne. Maximálny čas nepretržitej prítomnosti Kadyrova v zábere videa, zostrihaného s častými prestávkami, nepresahuje sedem sekúnd. Nie je tiež jasné, kde presne sa natáčanie uskutočnilo – interiéry nevyzerajú ako Kurenkovova kancelária,“ napísal BRIEF.

 O ešte záhadnejších okolnostiach informuje telegramový kanál VČK-OGPU. Podľa jeho zdrojov je Ramzan Kadyrov skutočne v Moskve, ale zostáva v Ústrednej klinickej nemocnici, kde sa – ako tvrdí – lieči jeho strýko. „Odtiaľ sa s ťažkosťami (možno helikoptérou) dostal na stretnutie s Kurenkovom, nahrávka z ktorého musela byť značne upravená a zvuková stopa dodatočne nadabovaná,“ píše spomínaný kanál.

„Večer sa v Ústrednej klinickej nemocnici začali diať zvláštne udalosti. Najprv nabehlo za sebou niekoľko kolón (po 4–5 áut), vrátane tých s blikajúcimi majákmi. Autá mali buď čečenské poznávacie značky, alebo ľudia vo vnútri boli Čečenci. Všetci smerovali do piatej terapeutickej budovy a jednotky intenzívnej starostlivosti. Bol obkolesený mocnými ľuďmi z Čečenska. A čoskoro na to pristál vrtuľník v areáli Ústrednej klinickej nemocnice,“ uvádza VČK-OGPU.

Zvesti o chorobe a vážnom stave Ramzana Kadyrova sa šíria od polovice septembra. Ukrajinská vojenská rozviedka minulý víkend tvrdila, že Kadyrovove dlhodobé choroby sa údajne zhoršili. Čečenské opozičné telegramové kanály dokonca písali, že hlava republiky údajne upadla do kómy.

Uplynulú nedeľu Kadyrov na svojom telegramovom účte zverejnil video z prechádzky a odporučil „všetkým, ktorí na internete nedokážu rozlíšiť pravdu od klamstiev, aby sa prešli na čerstvom vzduchu“. Kde presne zábery z prechádzky vznikli, to neuviedol.

Špekulácie o Kadyrovovom podlomenom zdraví sa však ani potom na internete neprestali šíriť. Deň po zverejnení videa z prechádzky v daždi šéf zrušeného rádia Echo Moskvy Alexej Venediktov, ktorý je povestný svojimi skvelými informačnými zdrojmi, na Telegrame napísal, že Kadyrov trpí na „typické zlyhanie obličiek“. Podľa Venediktova sa čečenský vodca na klinike v Moskve podrobuje hemodialýze. Je to metóda odstraňovania prebytočnej vody, minerálov a odpadových látok z krvi pacienta pri zlyhaní obličiek.

Kremeľ odmietol „poskytnúť informácie“ o zdravotnom stave hlavy Čečenska s tým, že touto záležitosťou sa nezaoberá.

V stredu sa ale znova ohlásil Kadyrov na Telegrame. Potvrdil, že je v Ústrednej klinickej nemocnici v Moskve, pretože tam navštevuje svojho strýka Magomeda Kadyrova. Zverejnil aj video z nemocničného oddelenia. Zobrazuje samotného Kadyrova pri lôžku pacienta. Prítomný je aj čečenský poslanec Štátnej dumy Adam Delimchanov a ďalší ľudia.

„Vyjadrím sa aj k fámam okolo môjho zdravotného stavu. Chvála Všemohúcemu, som živý a zdravý a vôbec nechápem, prečo by aj moja prípadná choroba mala vyvolať rozruch? – napísal pod videom čečenský autokrat.

 Video z návštevy chorého strýka ale vyvolalo len nové otázky o zdravotnom stave samotného Ramzana Kadyrova. Kým po videu z prechádzky v daždi si blogeri všimli, že má zmenenú tvár a ťažko dýcha, tentoraz pozorných pozorovateľov zaujal iný detail. „Zaujímavé je, že hlava Čečenska je jediným z návštevníkov Magomeda Kadyrova, ktorý sedí takmer počas celého videa. Až na samom konci videa sa Ramzan Kadyrov zdvihne zo stoličky,“ poznamenal telegramový kanál Agentstvo. 

„Domnievam sa, že Kadyrov by mohol ľahko vyvrátiť fámy hneď v prvých hodinách po tom, čo sa objavili, ak by naozaj nemal žiadne zdravotné problémy,“ zauvažoval na Telegrame novinár Dmitrij Koleziov.

„Alexej Venediktov napísal, že Kadyrov je na hemodialýze – v tomto prípade mu nefungujú obličky alebo fungujú zle a potrebuje si umelo prečisťovať krv. Tento postup sa zvyčajne vykonáva trikrát týždenne a trvá štyri hodiny. Samozrejme, medzi procedúrami môže vykazovať relatívne normálny stav a nemusí byť pripútaný na lôžko. Ale jeho závislosť od lekárov je v tejto situácii silná,“ napísal Koleziov.

Vzhľadom na to, ako sa šéf Kremľa spolieha na Kadyrova ako garanta stability na tradične nepokojnom severnom Kaukaze i na jeho podporu vo vojne proti Ukrajine, zdravotný stav čečenského vládcu je podľa pozorovateľov dôležitým vnútropolitickým faktorom. Viacerí sa už zamýšľajú nad tým, čo sa stane, keď sa po šestnástich rokoch vlády jeho éra skončí.

„Neviem, či je Kadyrov nažive, ale ak zomrie, v terajšom Čečensku bude rovnako málo nepokojov ako u vagnerovcov po zavraždení Jevgenija Prigožina, napísala na Telegrame novinárka Julia Latyninová. „Nástupcu vymenuje Putin, ten bude menej samostatný. To logicky zapadá do centralizácie moci,“ dodala Latyninová.

Úvahy o zmene na čele Čečenska zazneli už skôr. „Konkrétne sa o nástupníctve na tomto poste špekulovalo na jar, keď sa s ruským prezidentom stretol Achmat Kadyrov, syn čečenského vodcu,“ pripomenul spravodajský portál Echo.

Pre mnohých kritikov Kadyrova sú jeho zdravotné problémy i videá, ktorými sa ich snaží poprieť, vďačným terčom vtipkovania.

„Kadyrov je moderný ruský Eugen Onegin,“ ironizuje na Telegrame novinár Alexander Pľuščev. „Buď stráži svojho chorého strýka alebo strieľa ľudí,“ dodáva.

Čierny humor použil vo svojej spravodajskej relácii na YouTube tím kolegov väzneného opozičného aktivistu Alexeja Navaľného, keď príspevku na tému zdravotného stavu čečenského vodcu dal titulok: „Kadyrov odmieta priznať, že je mŕtvy“./agentury/

X X X

Rusi pozorne sledujů situáciu v SR. Aj preto posielajú odkazy Ficovi, hovorí dezinfoexpert Kriššák

Hoaxy i papagájovanie ruskej propagandy sa stali súčasťou predvolebnej kampane. Expert na informačnú bezpečnosť Tomáš Kriššák v rozhovore vysvetľuje, ako nenaletieť politikom, ktorí si vďaka toxickej agende zvyšujú šance na zisk lukratívnych kresiel.

V posledných rokoch sa zásadne zmenil spôsob konzumovania informácií – tradičné médiá sčasti nahradili sociálne siete, na ktorých sa často šíria práve dezinformácie a hoaxy. To môže byť nebezpečné práve v predvolebnej kampani, pretože na týchto sieťach dominujú politici, ktorí nepravdivé informácie intenzívne šíria.

Ako sa si brániť proti dezinformáciám v ostrej volebnej kampani? Vráťte sa do reálneho sveta, kde sú knihy, štandardné médiá, rozhlas či televízia. Mobilné telefóny používajte na užitočné veci ako sú napríklad internetbanking, hudba a podobne, odporúča v rozhovore expert na informačnú bezpečnosť zo spoločnosti Gerulata Tomáš Kriššák.

 X Začiatkom leta zahrnuli politici voličov nesplniteľnými sľubmi aj strašiakmi v podobe konšpirácií. Čo má volič robiť, aby sa nestratil v množstve protichodných informácií?

Na Slovensku máme ponuku médií a zdrojov, ktoré dlhodobo prinášajú objektívne a neskreslené informácie. Každému odporúčam, aby si znova obnovil návyk získavať informácie z médií, ktoré majú zavedené profesionálne novinárske a etické štandardy. Človek tak získa prístup k dôležitým informáciám v komplexnej podobe.

Naopak, z digitálnych platforiem a sociálnych sietí treba čerpať minimum informácií. Práve tie sú totiž naplnené nezmyslami a nekvalitným obsahom, ktorý manipuluje, snaží sa získať našu pozornosť a zmiasť nás.

X Z najnovšieho výskumu Reuters Institute však vyplýva, že záujem ľudí o štandardné médiá klesá. V čom vidíte príčinu?

Ľudia sú prirodzene náchylní hľadať ľahšiu cestu. Keď sa majú v niečom zorientovať, hľadajú krátky formát a tomu zodpovedajúcu platformu. Štandardné médiá, ktoré si dávajú na obsahu záležať, sa tak stávajú neatraktívnymi. Ľudia by sa však mali zamyslieť nad tým, kde je pridaná hodnota. Mali by opustiť fastfoodovú cestu „konzumácie“ informácií a vrátiť sa k tomu, že informácie budú „konzumovať“ pomaly, racionálne, s plným zapojením pozornosti a kritickým úsudkom.

X Čo konkrétne to znamená v praxi?

Podobá sa to zdravému stravovaniu. Základný princíp spočíva v tom, že si na jedlo musíte nájsť dostatok času: pripraviť si pokrm z kvalitných a zdravých surovín a jesť pomaly. Ak sa chcete zdravo stravovať, nepôjdete do prevádzok rýchleho občerstvenia, kde si kúpite kalorickú bombu plnú cukrov a tukov. Hoci sa rýchlo zasýtite, z dlhodobého hľadiska budete na tom, čo sa týka zdravia, horšie.

A podobne to funguje s informáciami. Treba vyhľadávať najkvalitnejšie zdroje informácií, čo si však vyžaduje čas a úsilie. Úsilie musíte vynaložiť vy ako konzumenti, pretože trh zvýhodňuje tých, ktorí prinášajú niečo rýchle a menej kvalitné.

Všetky dôležité informácie o parlamentných voľbách. Prehľadne, komplexne a v súvislostiach. Analýzy, komentáre, rozhovory, infografiky, servis a anketa. 80 strán, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v predvolebnom súperení. Volebný špeciál Voľby 2023 nájdete na obchod.aktuality.sk.

X Ste expertom na informačnú bezpečnosť – ako ste z tejto pozície vnímali prvú fázu kampane a možné riziká spojené s jej ovplyvňovaním?

Z otvorených dát sme videli, že niektorí politici, obzvlášť extrémisti a extrémni populisti, mali blízko k reprodukcii ruských a proruských naratívov. Bolo zrejmé, že cieľavedome pracovali s rôznymi psychologickými manipuláciami, propagandou a klamstvami. Tie v spoločnosti vytvárajú vieru vo veci, ktoré nie sú pravdivé, a ovplyvňujú morálku aj hodnotové ukotvenie obyvateľov.

Výsledkom je, že ľudia čoraz viac dôverujú falošným naratívom, ktoré im nahovárajú, že po zavedení režimu neslobody sa budú mať lepšie, prípadne sa budú mať horšie tí, na ktorých extrémisti ukazujú prstom a robia z nich pomyselné terče. A to sú nebezpečné psychologické operácie, ktoré Slovensko opakovane zažilo v dvadsiatom storočí. Vtedy to viedlo k najhorším zločinom a tragédiám v našej histórii, na čo by sme nemali zabúdať.

X Exminister obrany Jaroslav Naď už v máji vyhlásil, že Ruská federácia sa snaží ovplyvňovať volebnú kampaň v prospech strany Smer. Existovali o tom konkrétne dôkazy?

Stačilo sa pozrieť na to, čo písali začiatkom leta ruské médiá, a rýchlo ste objavili styčné body s Naďovými tvrdeniami. Roberta Fica chválil pre jeho proruskú komunikáciu a pozície vplyvný prokremeľský web, ktorý napísal: „Spoliehame sa na vás, pán Fico.“

Rusi dlhodobo investujú obrovské množstvo peňazí a času do toho, aby vytvárali polarizačný obsah, ktorý rozdeľuje spoločnosť. Liberalizmus je umelo vykresľovaný tak, aby v ľuďoch vyvolal až emocionálne, afektované správanie, keď na liberalizmus reagujú s takmer animálnou nenávisťou.

Rusi to robia celkom otvorene minimálne cez facebookový účet ruskej ambasády na Slovensku, ktorá bola najaktívnejšia zo všetkých ruských ambasád v Európe. Okrem toho existujú ďalšie otvorené skupiny na sociálnych sieťach a rôzne youtubové kanály, ktoré manipulujú slovenskou verejnosťou. Vytvárajú skupinu ľudí, ktorá svetu nerozumie na základe objektivity, ale na základe propagandistických konštruktov.

X Predstavu o podobe ovplyvňovania volebnej kampane si možno urobiť na základe volieb v USA. Ruský oligarcha Jevgenij Prigožin otvorene priznal, že zasahovali do volieb.

V USA existovali trollie farmy. Cieľom bolo vytvárať fiktívne účty a skupiny, ktoré následne umelo polarizovali americkú spoločnosť. Na základe skupín sa organizovali podujatia, ktoré mali dostať Američanov do ulíc, primäť ich k vzájomnej konfrontácii a zvýšiť tak polarizáciu americkej spoločnosti. Kampaň odštartovali v roku 2015 testom na Twitteri – vytvorili falošné účty, ktoré tvrdili, že sa ľudia otrávili pokazeným morčacím mäsom pred Dňom vďakyvzdania. V skutočnosti išlo o test, nakoľko efektívne sú digitálne platformy pri manipulácii a ovplyvňovaní verenej mienky.

X Z prieskumu Globsec Trends 2023 vyplynulo, že viac ako polovica Slovákov viní z vojny na Ukrajine Kyjev alebo Západ. Znamená to, že slovenskí politici s proruským naratívom cielia práve na túto skupinu?

Šírenie prokremeľskej propagandy je pre politikov iba nástrojom, ktorým sa snažia dostať k podpore od určitej skupiny obyvateľstva. Je to však vedomé postavenie sa za zlo. Je to nečestné, nebezpečné a zločinné, keď sa takáto propagandistická činnosť priamo prelieva aj do politickej kampane.

X Na Slovensku však existuje aj skupina ľudí, ktorá nepatrí medzi obdivovateľov Vladimira Putina, no zároveň sa stráca v množstve protichodných informácií. Ako s nimi komunikovať?, aktuality.sk

X X X

Axe Capital Group zverili investori desiatky miliónov eur, vyšetrovatelia pátrajú, kde sú

Peniaze investovali vo viere, že zarobia, no hrozí, že sa stále prepierajú.

KOŠICE: V prípade podvodnej pyramídovej schémy investovania okolo košickej spoločnosti Axe Capital Group vyšetrovatelia NAKA i samotní poškodení klienti stále pátrajú, kde skončila väčšia časť vložených peňazí od dôverčivých investorov.

Polícii sa zatiaľ nedarí získať dôkazy o tom, kam sa podeli. Stále pritom panuje obava z pokračovania procesu ich prania – čiže legalizácie výnosov z trestnej činnosti.

Prokuratúra im zaistila majetky

Košickej firme Axe Capital Group zverili stovky investorov dokopy až desiatky miliónov eur, ale od vlaňajšej jesene sa k sľubovaným výnosom ani vloženým peniazom nedostali. Firma pritom sľubovala výnosy až do výšky 300 percent.

Vyšetrovatelia v máji tohto roka urobili raziu Investor vo viacerých firmách košického podnikateľa Petra Béreša. Medzi nimi boli aj Axe Capital Group a spriaznená Zizzy SE, do ktorých ľudia investovali milióny eur vo viere, že ich takto zhodnotia na finančných trhoch. Počas razií zároveň polícia zadržala niekoľko osôb. Boli medzi nimi Peter Béreš aj košický advokát Ján Šofranko.

V priebehu júla a augusta tohto roka vydal dozorujúci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry príkazy na zaistenie ich majetku. V prípade figuruje aj ďalšia obvinená osoba. Ide o podnikateľa Tomáša Krajňáka pôvodom z obce Cernina v okrese Svidník, ktorému prokuratúra taktiež zablokovala celý majetok ako obvinenému Bérešovi.

Napriek tomu, že sa v ich prípade predpokladá aj trest prepadnutia majetku, stále pre nich platí prezumpcia neviny. Prezumpcia neviny znamená, že každý podozrivý, ktorý je obvinený zo spáchania priestupku alebo trestného činu, je považovaný za nevinného dovtedy, kým súd nevyhlási právoplatné rozhodnutie o jeho vine a treste.

Béreš nehnuteľnosti priamo nevlastní

Údajný finančný mág Peter Béreš je stíhaný pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva. Neskôr mu bolo vznesené ďalšie obvinenie, a to z obzvlášť závažného zločinu legalizácie výnosov z trestnej činnosti spáchaného formou spolupáchateľstva.

„Mal sa ho dopustiť na tom skutkovom základe v podstate spočívajúcom v následnom reťazci dispozícií s finančnými prostriedkami, u ktorých je podozrenie, že pochádzajú z predikatívneho trestného činu podvodu,“ píše sa v uznesení o zaistení majetku, ktoré majú Aktuality.sk k dispozícii.

Vo vzťahu k Bérešovi – na rozdiel od obvinených Jána Šofranka a Tomáša Krajňáka – navyše pretrváva podozrenie, že v jeho prípade ide skôr o takzvané „samopranie“, teda legalizáciu výnosov z trestnej činnosti vykonávanú samotným páchateľom a nie treťou osobou.

K zablokovanému majetku Béreša patrí osem rôznych účtov vo viacerých slovenských bankách, jeho akcie košickej firmy Zizzy SE a podiely v troch obchodných firmách – PASTRI a Cantino z Košíc a Open Trade z Bratislavy. Nominálna výška jeho podielov vo všetkých troch firmách je dokopy 6 166 eur. Spoločnosť Open Trade spoluvlastní na polovicu so svojím otcom Petrom Bérešom starším.

Mali cez neho prať peniaze

Polícia ani prokuratúra nateraz nezistili, že by obvinený podnikateľ vlastnil na svoje meno nejaký nehnuteľný majetok. V tejto súvislosti sa však pracuje s vyšetrovacou verziou, že Béreš použil približne 1,5 milióna eur na kúpu domu na meno blízkeho príbuzného,ktorý ho mal potom darovať. Ten podľa prokuratúry „nemal mať legálne príjmy postačujúce na takú čiastku“.

Obvinený podnikateľ Tomáš Krajňák je stíhaný pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie výnosov z trestnej činnosti spáchaného formou spolupáchateľstva.

Financie od investorov vyzbierané spoločnosťou Axe Capital Group sa následne cez bankové účty posielali na ďalšie účty a takto sa reťazením preháňali opakovane. Tým sa zahmlieval pôvod peňazí, pričom oficiálne sa pri platbách používala poznámka „pôžička“. Ide o často využívaný systém prekrytia skutočného pôvodu peňazí, ktoré často pochádzajú z trestnej činnosti.

Krajňákovi Úrad špeciálnej prokuratúry odstavil celkovo sedem bankových účtov a byt na košickom sídlisku Terasa. Tiež spoluvlastnícke podiely v dvoch firmách – KTT Wood a BUILDERA –dokopy v hodnote 5 000 eur.

X Mal mať aj vlastný investičný projekt

Obvineného košického advokáta Jána Šofranka NAKA stíha z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu legalizácie výnosov z trestnej činnosti spáchaného formou spolupáchateľstva.

Šofranko má preto v slovenských bankách zablokovaných celkovo až 10 účtov. Okrem toho mu prokuratúra zaistila byt v centre Košíc, ako aj ďalšie dva byty v bytových domoch v košických lokalitách Lorinčík a Nižná Úvrať. Okrem toho do zaisteného majetku spadajú aj tri strelné zbrane značiek Smith & Wessen, Heckler & Koch a ČZ a tiež Šofrankovo životné investičné poistenie na dôchodok.

Uznesenie o zaistení majetku sa v jeho prípade však netýka akcií Šofrankovej spoločnosti Erste Medical Group. Podľa výpisu z registra partnerov verejného sektora je košický advokát jej jediným akcionárom. V dozornej rade firmy sedí jeho otec Ján Šofranko starší, podobne ako to bolo svojho času v dozornej rade Axe Capital Group.

V rozhodnutí Najvyššieho súdu, vďaka ktorému sa Šofranko dostal z väzby na slobodu, sa okrem iného píše, že v prípade podnikania Erste Medical Group ide o jeho vlastný projekt, pri ktorom „sa však javí na základe podaného oznámenia podozrenie na rovnaké ,vyťahovanie‘ peňazí od iných bez reálnej šance na návratnosť v budúcnosti“.

X Béreš sedí vo väzbe, Šofranko je vonku¨

Obvinený a väzobne stíhaný údajný finančník Peter Béreš z Košíc sedí od svojho zadržania vo väzbe v Košiciach. Iba nedávno Aktuality.sk upozornili na to, že Najvyšší súd z väzby prepustil druhého väzobne stíhaného podnikateľa v kauze Investor – košického advokáta Jána Šofranka. Trestne stíhaných osôb je však v celom prípade viacero.

Denník Korzár informoval, že Šofranko sa na slobodu dostal preto, lebo „Špecializovaný trestný súd nerozhodol o zamietnutí advokátovej žiadosti o prepustenie z väzby v zákonnej lehote – teda bez meškania, urýchlene a prednostne“.

V čase májového rozhodovania o väzbe Béreša a Šofranka vyšetrovatelia konštatovali, že škodu spôsobili najmenej sto osobám vo výške najmenej 6,65 milióna eur. V augustovom rozhodnutí Najvyššieho súdu o Šofrankovom prepustení z väzby, ktoré majú Aktuality.sk k dispozícii, sa spomína už viac ako 150 poškodených s identifikovanou sumou do 10 miliónov eur. Vyšetrovatelia NAKA však stále hľadajú ďalších poškodených a dokumentujú výšku škody.

Peniaze, ktoré získali Axe Capital Group a Zizzy SE od klientov, sa prevádzali na viaceré účty. Časť financií sa použila na výplatu výnosov skorších klientov, veľká časť sprostredkovateľom ako provízia a zvyšok sa investoval. Pred časom košický mestský súd vyhlásil na majetok spoločnosti Axe Capital Group konkurz na návrh jej českého veriteľa – firmy Driller z Brna, aktuality.sk

X X X

Bitka o nerozhodnutých. Ako rozmýšľajú voliči týždeň pred voľbami? Najviac prijateľný Hlas, PS už nevysáva partnerov

Nerozhodnutí voliči, upevňujúce sa jadrá strán či druhá voľba… To všetko sú parametre, ktoré nám popri prieskume môžu ukázať, ako zmýšľajú voliči a ako sa v posledných týždňoch rozhodovali. Nerozhodnutá je stále zhruba tretina voličov. Veľká časť voličov hnutia Sme rodina odišla k OĽaNO a voliči SNS viac inklinujú k Smeru a zdá sa, že Hlasu sa podarilo presvedčiť časť voličov Roberta Fica. Hrozí rekordná neúčasť a na hranici zvoliteľnosti je za posledných takmer 15 rokov historicky najviac strán. Koho však chcú voliči určite vidieť vo vláde?

 Najprijateľnejším pre voličov je Hlas Petra Pellegriniho, Progresívne Slovensko Michala Šimečku už neoslabuje partnerov.

Podľa aktuálneho prieskumu agentúry Ipsos pre denník Pravda je nerozhodnutých niečo vyše 30 percent voličov, ktorí chcú prísť voliť, no nemajú len jedného favorita. Z nich niečo vyše štyroch percent nevie koho a nemá ani svojich favoritov.

 Od nerozhodnutých nečakajme zázraky

Za posledný mesiac a pol sa znižuje podiel tých, ktorí netušia, koho budú volit, ale podiel pevne rozhodnutých pre jednu stranu je stále približne 65 percent. „Toto potvrdzuje predpoklad, že až tretina voličov si finálne rozhodnutie nechá na posledné dni, prípadne až na deň volieb,“ zhodnotil riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.

 Je dôležité povedať, že rozhodnutie medzi dvoma až troma favoritmi u nerozhodnutých voličov sa vďaka skúmaniu prvej, druhej a tretej voľby zaznamenáva vo volebnom modele a odzrkadľuje aj ich nálady. „Spoliehať sa preto na to, že zázračne niekomu pribudnú vysoké jednotky percent od nerozhodnutých nie je na mieste. Skôr to potvrdzuje fakt, že do poslednej chvíle sa dá zabojovať o veľký podiel tých zvažujúcich,“ vysvetľuje šéf Ipsosu.

Aký je rozdiel medzi nevoličom a nerozhodnutým voličom?

Nevoliči: Respondetni, ktorí na otázku, či by sa zúčastnili parlamentných volieb, odpovedajú negatívne, teda skôr nie alebo určite nie.

Nerozhodnutí voliči: Respondenti, ktorí deklarujú, že voliť budú, ale stále nemajú jedného favorita, o ktorého voľbe sú presvedčení. Väčšinou majú nerozhodnutí dve alebo tri strany alebo hnutia, ktoré zvažujú.

Najviac nerozhodnutých voličov má strana Demokrati a hnutie Sme rodina. „Majú nízke jadro a v oboch prípadoch cez 70 percent deklarovaných voličov stále zvažuje aj voľbu inej strany,“ uviedol Hankovský. Istá časť voličov si rozhodnutie necháva na posledný týždeň. Do akej miery to môže ovplyvniť výsledky? Tento údaj sa zisťuje až po odvolení, kedy sa voliča v rámci prieskumu pýtajú, kedy sa rozhodol.

„Vychádza to tak, že necelá tretina urobí svoje definitívne rozhodnutie posledný týždeň,“ hovorí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik s tým, že tieto údaje korešpondujú s počtom nerozhodnutých, o ktorom hovoria odborníci ešte pred voľbami.

Nerozhodnutí voliči by teda nemali prekvapiť vo voľbách zásadným spôsobom. „Skôr nám už dnes indikujú, že stále existuje pre strany, ktoré zdieľajú voličov s inými stranami (t. j. stále majú vysoký široký potenciál), šanca zabojovať o značnú časť voličov, ktorí ich dnes zvažujú,“ uviedol Hankovský.

Efekt obavy z prepadnutia hlasu

Po septembrovom prieskume Ipsosu pre Pravdu líder SaS Richard Sulík vyzval k odstúpeniu všetky strany, ktoré sa pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti a upozornil na hrozbu prepadnutia množstva demokratických hlasov, ktoré môžu byť kľúčové pri zostavovaní vlády.

Dokonca stranám ponúkol, že ak sa vzdajú v prospech SaS, je pripravený rokovať s nimi po voľbách o obsahu vládneho programu či personálnych nomináciách. Chce sa vyhnúť vláde v zložení Smer, Hlas, SNS a Republika, ktorá by mala podľa posledného prieskumu 84 mandátov. Podľa Sulíka by to bol najhorší scenár pre Slovensko.

Keďže apeloval najmä na Demokratov, ich líder Eduard Heger vytiahol ten najťažší kaliber. „Richard, chápem to správne, máme sa vzdať, aby si mal šancu povaliť ďalšiu vládu?“ pýtal sa na sociálnej sieti. Sulík sa oprel aj do PS, ktoré je jeho najbližším partnerom.

 „O to viac ma mrzí, že Richard Sulík za posledné dni uverejnil sériu postov, v ktorých zavádza o našom programe a útočí na PS,“ skonštatoval líder progresívcov Michal Šimečka, ktorý malé strany na odstúpenie nevyzýva. Politici si pár dní pred voľbami podobné veci odkazujú na dennej báze a bitka o nerozhodnutého voliča je v plnom prúde. Odstúpiť zatiaľ neplánuje ani jedna z menších strán.

Zo septembrového prieskumu Ipsosu vyplynul aj fakt, že sa v spojení s menšími stranami začína prejavovať tzv. efekt obavy z prepadu hlasu a prejavuje sa pri menších stranách pod tri percentá – teda Modrí, Most-Híd, Maďarské fórum, ĽS NS a ďalších. Na Demokratoch sa zatiaľ tento efekt neprejavil.

Demokrati totiž spolu so SaS ako hlavnými rivalmi PS začali naopak rásť. „Rast PS je sprevádzaný rastom jeho najväčších konkurentov z hľadiska blízkosti a prekryvov elektorátov a to SaS a Demokratov. Nedá sa preto konštatovať, že ich vysáva, naopak celý tento blok sa pomaly zväčšuje a keďže práve v tejto časti spektra je zvažujúcich voličov viac, stále sa môže stať, že viacerí, ktorí dnes deklarujú voľbu PS sa rozhodnú zachraňovať svoju druhú voľbu,“ uviedol.

Kvôli viacerým premenným, ktoré ešte pred voľbami vstúpia do hry, sa nedá odhadnúť, či budú Demokrati a SaS rásť aj naďalej. „Ale ak áno, neprekvapí ma to. Jednak sa im podarilo vyhnúť nálepke „prepadnutý hlas“ a zároveň na seba viažu vysoký počet nerozhodnutých, pre ktorých sú druhou alebo treťou voľbou,“ zhodnotil Hankovský.

SaS má navyše výhodu, že na rozdiel od Demokratov sa stabilne pohybuje nad hranicou piatich percent. „V aktuálnom prieskume sa im podarilo navýšiť podiel rozhodnutých voličov, tzv. voličského jadra. Prebieha tam teda postupné utvrdzovanie svojho elektorátu, že sú tou správnou voľbou,“ hovorí šéf Ipsosu. Nad Demokratmi ich voliči ešte nezlomili palicu. „Stále ich zvažujú, ale ich jadro je nízke, čo potvrdzuje, že kľúčovou výzvou do volieb pre nich bude konverzia svojho slušného potenciálu na voličov, ktorí sa rozhodnú dať im 30.9. svoj hlas,“ dodáva na margo dvoch strán.

Na hranici zvoliteľnosti je najviac strán za posledných 13 rokov

Na hranici zvoliteľnosti, teda v zóne ohrozenia, sa aktuálne pohybuje sedem subjektov – SaS, KDH, SNS, Sme rodina, Demokrati a Aliancia, ale aj OĽaNO, ktoré potrebuje ako koalícia dosiahnuť vo voľbách minimálne sedem percent, čo je zatiaľ podľa Slosiarika najviac strán od roku 2010.

„Pred týmito voľbami sme v situácii, kedy je naozaj vysoký počet strán v tzv. zóne ohrozenia a tiež platí, že spoločenská klíma momentálne nepraje stranám, ktoré posledné tri roky vládli,“ konštatuje Hankovský. Mimoparlamentné strany majú v tomto ohľade istú výhodu.

„Čo nakoniec vidíme aj v rozložení podpory, kedy nielen SNS a KDH, ale aj PS, ktoré nevládlo a dokonca nemalo ani zastúpenie v parlamente (Tomáša Valáška nepočítam) dosahuje vysokú mieru podpory,“ uviedol šéf Ipsosu.

V zóne ohrozenia je rekordný počet strán. Aká bola situácia pred voľbami v minulosti?

Za zónu ohrozenia považujeme interval od troch do siedmich percent.

Pred voľbami 2020 to boli strany SMK, KDH, SNS, Most-Híd, Dobra voľba a Vlasť. „Je zaujímavé, že žiadna z týchto strán sa do parlamentu nedostala, zároveň žiadna z nich nebola v poslednom neverejnom prieskume pre Iniciatívu 50 dní nad hranicou piatich percent,“ povedal pre Pravdu Slosiarik.

Pred voľbami 2016 išlo o strany SMK, KDH, SaS, Sme rodina, OĽaNO a tesne pred voľbami sa pridala aj ĽS NS. „V tomto prípade sa do parlamentu dostali štyri z týchto strán (SaS, OĽaNO, Sme Rodina, ĽS NS), pričom dve z nich (SaS, OĽaNO) boli v prieskumoch nad piatimi percentami a dve z nich pod piatimi percentami. Jedine KDH, ktoré bolo nad hranicou zvoliteľnosti sa do parlamentu nedostalo,“ uviedol.

Pred voľbami 2012 to boli strany SDKÚ-DS, SMK, SNS, SaS, OĽaNO a Most-Híd. „Do parlamentu sa dostali štyri z týchto strán (SaS, OĽaNO, SDKÚ-DS, Most-Híd), pričom všetky štyri boli v prieskumoch nad úrovňou päť percent,“ zhodnotil.

Pred voľbami 2010 išlo o SMK, SNS, HZDS, Most-Híd. „Všetky boli merané nad piatimi percentami, ale SMK a HZDS sa do parlamentu relatívne tesne nedostali,“ dodal.

X Koho zvažujú voliči pár dní pred voľbami?

Voliči vrátane tých nerozhodnutých v prieskume Ipsosu hovoria aj o svojej druhej a tretej voľbe, čo ukazuje to, kto ich okrem ich favorita oslovuje. Druhú a ďalšiu voľbu sme rozoberali na základe posledného prieskumu Ipsosu pre Pravdu, teda v čase 51 dní do volieb. Nastali po viac ako mesiaci posuny?

Stále platí, že Demokrati a SaS sú stranami druhej voľby. „Platí, že obe strany sú druhou voľbou veľkej časti voličov, čo im dáva stále šancu na dobrý volebný výsledok. V prípade strany SaS sa ale zväčšuje aj podiel rozhodnutých voličov, čo im dáva väčšiu istotu, že nečakane neklesnú pod úroveň súčasných čísel,“ skonštatoval šéf Ipsosu.

Osem dní pred voľbami sa pomaly zvyšujú jadrá strán, čo je vzhľadom k blížiacim sa voľbám prirodzené. Väčšina zdieľaných elektorátov ostáva rovnaká, to znamená, že tu máme stále dvojičky, ktoré sa delia o rovnakého voliča – ako je Smer a Hlas a PS a SaS. Podobne sa u väčšiny strán nemenila ani druhá voľba. Zmena nastala v elektoráte OĽaNO. Takmer 23 percent voličov Igora Matoviča zvažovalo začiatkom augusta Demokratov, podľa septembrového prieskumu je už ich druhou voľbou KDH (okolo 19 percent). Voliči OĽaNO už naopak nezvažujú prejsť k Sme rodine, no čo sa týka hnutia Borisa Kollára, jeho voličov oslovil práve Matovič.

 Kým pred vyše mesiacom takmer 27 percent voličov nevedelo vybrať inú stranu, pričom takmer 14 percent voličov Kollára by si vybralo Hlas. Dnes majú na druhom mieste Hlas s takmer 20 percentami a treťou voľbou by bolo práve OĽaNO. Takmer 15 percent si stále nevie vybrať. Kollár pritom zaznamenal v septembrovom Ipsose zatiaľ najhorší výsledok – 4,2 percenta a značne mu kleslo jadro. Veľká časť jeho voličov prebehla práve k Matovičovi.

Pomery sa zmenili aj pri SNS. Začiatkom augusta bolo druhou voľbou pre voličov SNS hnutie Republika, dnes by takmer 40 percent voličov v druhej voľbe volilo Smer. Andrejovi Dankovi odchádza časť voličov k Smeru. Kým druhou voľbou pri Smere ostáva Hlas, treťou však už nie je Republika, ale SNS na úrovni takmer 31 percent, pričom predtým bola na tomto mieste Republika s podobnou hodnotou. No a čoraz viac voličov Republiky uvažuje o Smere ako druhej voľbe.

Čo sa týka Hlasu, percento jeho voličov, ktorí by mohli v septembri nakoniec voliť Smer, sa znížilo. Naopak čoraz viac voličov Smeru zvažuje Hlas, čo je spôsobené zrejme aj vyhraňovaním sa voči PS v doterajšej kampani. „Hlasu sa zmenšuje prienik elektorátov s PS a mierne sa zväčšuje so Smerom,“ skonštatoval Hankovský.

Strana Petra Pellegriniho je zároveň najprijateľnejšou stranou v koalícii z pohľadu voličov. „Stranu Hlas považuje naprieč politickým spektrom za prijateľnú vo vláde 42,5 percent opýtaných,“ ozrejmil riaditeľ Ipsosu. Naopak, najmenej prijateľná strana v koalícii je pre voličov Aliancia (18,3 percenta). „Subjekt s najvyšším podielom tých, ktorí ho vo vláde odmietajú, je koalícia OĽANO a priatelia, ktorú odmieta až 66 percent opýtaných, 23 percent ju vo vláde chce a 11 percent nevie,“ dodal Hankovský s tým, že Hlas odmieta najmenej voličov (45 percent).

 Nie je žiadnym prekvapením, že pre voličov Smeru je najpriateľnejšia strana do koalície Hlas a naopak. V prípade Smeru si jeho voliči nevedia predstaviť, že by vládol s PS, v prípade Hlasu je to OĽaNO. Podobne je to s voličmi PS a SaS, pre ktorých je toto spojenie najideálnejšie rovnako, ako pre lídrov týchto strán a voliči oboch strán odmietajú Smer.

Stranu Roberta Fica najviac odmietajú aj voliči KDH. Práve hnutie Milana Majerského je jednou zo strán, na ktorej rozhodnutí môže závisieť vznik koalície, ak sa do parlamentu dostane. Majerský však doteraz striktne spoluprácu so Smerom odmieta. Pre voličov Demokratov je ideálnym partnerom PS a zhruba rovnako odmietajú Smer aj SNS.

Ak by voľby dopadli podľa výsledkov posledného prieskumu Ipsosu, vzniknúť by mohli len dve koalície, no ani jedna by nebola reálna. Smer, Hlas, SNS a Republika by mali 84 mandátov. Pellegrini však spoluprácu s Republikou odmieta. Viac ako 76 mandátov by mala aj koalícia v zložení Smer, Hlas, SNS a KDH. PS na čele s Michalom Šimečkom by nezložilo ani jednu koalíciu. Najbližšie k 76 mandátom by mala štvorkoalícia PS, SaS, Hlas a KDH, čo by si vyžadovalo veľmi tvrdé kompromisy.

Hrozí historický prepad hlasov?

V posledných voľbách prepadlo niečo vyše 28 percent hlasov, čo predstavovalo viac ako 820-tisíc hlasov – vo volebnej histórii zatiaľ najviac. Podobným scenárom strašia politici aj dnes. Hankovský aj Slosiarik sa zhodli, že pesimistickým scenárom je prepad 30 percent hlasov, čo by bolo novým a nie pozitívnym rekordom.

Čo sa týka najhoršieho scenára, teda že by sa do parlamentu nedostal ani jeden subjekt, ktorý je blízko alebo pod hranicou zvoliteľnosti, hrozil by prepad až okolo 40 percent. Hankovský však takýto scenár nepredpokladá. Osem dní pred voľbami ešte stále môžu nastať zvraty v kampani, koniec koncov, nikto nečakal ani fyzické potýčky. Lídri budú vystupovať v diskusiách a voliči sa budú pomaly rozhodovať. Niektoré strany tak môžu ťažiť aj z chýb iných, trendy sa však zatiaľ väčšie prekvapenie nenaznačujú./agentury/

X X X

Hoaxy začala vyvracať na TikToku: S dezinformáciami treba bojovať tam, kde sa šíria

Hoaxy a dezinformácie sú globálnym fenoménom, s ktorým bojuje každá krajina. Nie všade však ide o rovnako veľký problém. Pozreli sme sa preto za hranice Slovenska.

Moderné vplyvové operácie, ktoré sú súčasťou takzvanej hybridnej vojny a ich cieľom je meniť verejnú mienku, sú šité na mieru konkrétnej krajine. Kým napríklad na Slovensku sa ruskej propagande veľmi darí, v iných štátoch to má oveľa ťažšie.

Jednou z takých krajín je aj Holandsko. Historický vzťah tejto západoeurópskej krajiny so Sovietskym zväzom a Ruskou federáciou je totiž diametrálne odlišný a vplyv naň mali aj vážne udalosti z ostatných rokov.

Viac nám v rozhovore prezradila mladá holandská novinárka a fact-checkerka projektu Nieuwscheckers Marieke Kuypersová, venujúca sa overovaniu správ. Robí to pritom pomerne netradičnou formou – virálnymi videami na sociálnej sieti TikTok, ktorá rýchlo rastie aj na Slovensku. V rozhovore sa dočítate:

Čo pred pár rokmi vrazilo klin do holandsko-ruských vzťahov a aké to malo dôsledky.

Aké sú „slabiny“ holandskej spoločnosti, ktoré sa dezinformátori snažia zneužiť.

Ako Holanďania zvládali pandémiu a prečo im komunikácia úradov narobila problémy.

Prečo novinárka začala vyvracať hoaxy práve cez TikTok a aké sú jej tipy pre ostatných novinárov a aktivistov.

Že snaha novinárov poukazovať na sociálnych sieťach na dezinformácie dvojsečnou zbraňou.

Vzťah s Ruskom zmenila jediná udalosť

Napriek dlhej a negatívnej histórii Slovenska s Ruskom a Sovietskym zväzom verí veľká časť slovenskej populácie ruskej propagande, respektíve proruským naratívom. Naša spoločnosť teda zjavne nie je dostatočne odolná voči hoaxom, konšpiráciám a dezinformáciám.

Aká je naopak situácia v Holandsku? Aká je u vás úroveň mediálnej gramotnosti a kritického myslenia? Dezinformácie sú totiž globálny problém, no v každej krajine sa jeho rozsah líši. Aký veľký je u vás?

Je ťažké to kvantifikovať, ale je to problém a je tu o tom taktiež veľká diskusia medzi politikmi, médiami i samotnými ľuďmi.

Nedávno o tom politici rozprávali, nakoľko dostávali viac a viac vyhrážok online, a taktiež sa viac ľudí v niektorých prípadoch objavovalo pred dverami ich domov.

Myslím, že to boli naše tajné služby, kto povedal, že za to mohli protivládne naratívy, ktoré sú v Holandsku veľmi populárne. Zachádza to za hranicu obyčajnej kritiky našej vlády – a je toho veľa, prečo byť kritický – je to potiahnuté o krok ďalej v zmysle, že sa nás snažia kontrolovať „elity“, ktoré taktiež robia rôzne nehanebné veci s deťmi a podobne. Teda je to celé zamiešané do konšpiračných teórií.

Môžete konkrétnejšie popísať historický vzťah Holandska k Rusku? Pretože je určite diametrálne rozdielny od toho nášho, pričom tieto historické súvislosti majú veľký vplyv na to, ako spoločnosť v danej krajine v súčasnosti vníma Rusko a informácie, ktoré z neho prichádzajú. Majú holandskí občania tendenciu podliehať proruským naratívom alebo ich skôr odmietajú?

Myslím si, že Holandsko má pomerne unikátny vzťah k Rusku kvôli tragédii letu MH17 (civilné lietadlo zostrelené nad Ukrajinou v roku 2014, pozn. red.), ktorý bol plný holandských občanov, ktorí zahynuli. A ohľadom tejto havárie sa taktiež šírilo množstvo dezinformácií.

Zanechalo to akúsi ranu na holandskej spoločnosti, ktorá nás vo všeobecnosti ako krajinu robí skeptickejšou voči Rusku.

Takže si myslím, že v tomto smere nám to pomohlo, pretože ruské naratívy a ruské propagandistické techniky využili tie isté techniky, keď pomáhali al-Asadovi v Sýrii a keď šírili dezinformácie o tom, čo sa tam deje a taktiež v skutočnosti robili veľmi podobné veci v zmysle vojenských techník. Avšak keďže sme ohľadom Sýrie neboli takí zainteresovaní, myslím si, že tunajší ľudia sa menej zapájali pokiaľ ide o to vidieť, čo bola pravda a čo nie.

A potom nastane efekt, ktorý sa ruská propaganda v skutočnosti pokúša docieliť – zmätenie. Dostáva sa k vám toľko rôznych naratívov, že potom viac už naozaj neviete, čo je pravda.

Avšak čo sa deje teraz, je, že Holanďania sú o čosi skeptickejší, hoci aj u nás máme krajne pravicovú populistickú stranu Fórum pre demokraciu, ktorá je taká menšia, avšak má vplyv a sú veľmi proruskí.

Tragédia letu MH17

K zostreleniu civilného lietadla Boeing 777 smerujúceho do Malajzie došlo 17. júla 2014. Zahynulo všetkých 298 ľudí na palube, z toho 198 bolo holandskej národnosti.

Za zostrelením pomocou raketového systému BUK stáli proruskí separatisti v Doneckej oblasti na Ukrajine. O niekoľko rokov neskôr bola obžalovaná štvorica mužov. Súd, ktorý sa začal v marci 2020, po 32 mesiacoch odsúdil trojicu z nich. Zároveň konštatoval, že Ruská federácia mala kontrolu nad separatistickými jednotkami v oblasti.

Odsúdený bol niekdajší príslušník ruskej spravodajskej služby FSB Igor Girkin, člen ruskej vojenskej rozviedky Sergej Dubinskij a ich podradený, ukrajinský separatista vedúci vojenskej bojovej jednotky v Donecku, Leonid Charčenko.

Všetci traja muži dostali doživotný trest odňatia slobody, na ktorej však ostávajú dodnes.

Dezinformačné kampane, najmä pokiaľ ide o koordinované vplyvové operácie zo zahraničia, sú často „ušité na mieru“ danej krajine, pretože v každom štáte sú polarizujúce rôzne témy.

Títo záškodníci využívajú akési slabé miesta v našej spoločnosti. Identifikujú polarizujúce témy alebo udalosti, ktoré následne zneužívajú vo svoj prospech. Na Slovensku to je napríklad téma migrácie, v Spojených štátoch povedzme držba strelných zbraní… Aké sú slabé miesta holandskej spoločnosti, do ktorých ohňa je prilievaný olej so snahou rozdeliť spoločnosť?

Napadajú mi dve. Jedným je holandský škandál s príspevkom na starostlivosť o dieťa, keď bolo množstvo ľudí vládou neprávom obvinených z podvodu. Veľa ľuďom tak vláda v podstate zničila život, pretože kvôli obvineniam prišli o dávky a niekedy dokonca o domov, prípadne sa dostali do finančných problémov.

Čo na tom bolo podľa mňa zaujímavé, je, že množstvo ľudí bolo veľmi oprávnene nahnevaných na vládu. Avšak táto téma bola akoby „unesená“ skupinou ľudí, ktorí sa chytia všetkého, čo môžu použiť na to, aby vládu vykreslili v negatívnom svetle, nafúkli to a zatiahli to do vôd konšpiračných teórií. Každopádne naozaj išlo o niečo, čo bolo veľmi zlé.

A druhá veľmi holandská vec, ktorú sme tak takpovediac „exportovali“ pre potreby medzinárodných konšpiračných teórií, je téma našich farmárov. Tí boli naštvaní na vládu pre opatrenia na zníženie emisií dusíka, vyplývajúce z našich európskych dohôd, ktoré sme uzavreli pre obmedzenie dusíka a jeho negatívnych účinkov na životné prostredia. Pretože ich má.

Avšak viedlo to ku konšpiračným teóriám o vláde. Že sa snaží zničiť farmárov klamúc o dusíku, ku konšpiráciám o Európskom parlamente a taktiež o imigrantoch – že farmári budú odmietnutí a ich pôdu využijú pre umiestnenie imigrantov.

No a mohli ste vidieť, že témy holandských farmárov ako symbolu odporu voči tejto globálnej konšpirácií sa chytili aj medzinárodní konšpirátori. Takže Holanďania boli napríklad témou u Tuckera Carlsona, ktorý o tom rozprával…

Spomínaná dôvera vo vládu a štátne inštitúcie všeobecne je jedným z hlavných faktorov prispievajúcim k odolnosti spoločnosti. A dezinformačné kampane sa snažia dosiahnuť práve oslabenie tejto dôvery. Jej dôležitosť sme pritom mohli vidieť počas pandémie, keď verejnosť mala veriť vláde, jej inštitúciám a vedcom.

Ako si Holandsko viedlo počas pandémie pokiaľ ide o popieranie Covidu, odmietanie očkovania a zdieľanie množstva konšpirácií, ktoré cirkulovalo najmä vďaka sociálnym sieťam? Bol to veľký problém alebo išlo skôr o minoritnú záležitosť?

Nie, bol to napokon veľký problém. Holandsko malo podľa mňa podobné problémy ako niektoré ďalšie krajiny. Najprv nám bolo povedané, že rúška nepomáhajú – až nato, že pomáhali, len sme ich nemali dostatok a oni ich chceli šetriť pre našich zdravotníkov. A keď ich potom bol dostatok: „Áno, pomáhajú a teraz ich potrebujete nosiť.“ Takže ľudia boli zmätení, keď najprv je to takto, potom je to takto. A to isté ohľadom dezinfekcie…

Kvôli všetkým tým veciam si ľudia hovorili: „Ako to, že sa to mení? Mysleli sme, že viete (o čom hovoríte, pozn. red).“ A veľa ľudí, samozrejme, bolo vystrašených, zmätených alebo v jednom bode viac nechceli opatrenia dodržiavať.

Myslím si, že Holandsko spočiatku nemalo najprísnejšie opatrenia proti Covidu a niekedy bývali taktiež celkom dlhé, takže ľuďom už liezli hore krkom.

No a čo sa stalo – neviem, či to bolo holandské špecifikum alebo sa to isté dialo v iných krajinách vrátane tej vašej – je, že máme zopár influencerov, ktorí hrali celkom veľkú úlohu. Na začiatku bola napríklad Doutzen Kroes, holandská supermodelka, ktorá zrazu tak trocha prepadla covidovým konšpiráciám a malo to tiež svoj vplyv.

Dnes už podľa mňa nie sú covidové správy také veľké a nemáme viac protipandemické opatrenia. Avšak veľa skupín, ktoré vznikli počas pandémie, tu naďalej ostáva, len s tým rozdielom, že sa zameriavajú na iné témy, aby ľudí udržali v ich skupinách a konšpiračné teórie udržali nažive.

„Niektorí ľudia sú skeptickí ohľadom zmyslu overovania správ, ale ja si myslím, že ak je nejaká skupina ľudí, u ktorej to bude fungovať, sú to práve mladí.“

Algoritmy sociálnych sietí využíva vo svoj prospech

Osobne ste si vybrali pomerne zaujímavú cestu, ako bojovať s dezinformáciami – cez videá na TikToku. A boli ste pomerne úspešná, keď vaše videá majú desaťtisíce až státisíce videní.

Jednou z hlavných výziev pri takzvaných debunkoch, teda vyvracaní takýchto neprávd, je pritom dostať ich späť k širšiemu publiku. Pretože oveľa viac ľudí zvyčajne vidí pôvodnú falošnú správu než následné vysvetlenie, ktorého preverenie a publikovanie môže trvať aj niekoľko dní. Snažili ste sa nejakým spôsobom riešiť aj tento problém?

Je pravda, že by ste podľa mňa mali byť tam, kde sú dezinformácie, aby ste ich následne mohli overovať.

Ak niekto hovorí na TikToku niečo nepravdivé a je to škodlivé, a ja to preverím a zistenia zverejním na mojej parádnej webstránke, tak šanca, že ľudia, ktorí videli ten nepravdivý TikTok, zároveň uvidia aj vysvetlenie na mojom webe, sú pomerne malé. Pretože ľudia, ktorí sledujú TikTok, sa po prezretí videa nezastavia, aby mohli ísť vyhľadať moju stránku a pozrieť si daný fact-check. Je to priveľa „práce“ a proste sa to nestane.

Preto si myslím, že na to, aby ste oslovili ľudí vidiacich dezinformáciu, musíte využiť tú istú platformu ako ľudia, ktorí ju rozšírili. Aby tak preverenie správy malo ozajstný efekt.

Marieke Kuypers vyvracia hoaxy a dezinformácie cez TikTok. Jej videá majú desaťtisíce aj státisíce videní. Jej debunk nevinného hoaxu o zubnej paste dosiahol až 1,7 milióna prezretí.Zdroj: Marieke Kuypersová, reprofoto TikTok

A funguje to?

Áno, už mi niekto hovoril: „Videl som TikTok, ktorý si fact-checkovala, práve pred tvojím videom.“ Takže v tomto prípade algoritmus (navrhujúci obsah na prehratie, pozn. red.) naozaj hrá v môj prospech. Preto to podľa mňa funguje.

Taktiež som sa naučila to, že spočiatku som začala overovať správy cez TikTok, lebo tam veľa novinárov jednoducho nebolo alebo o tom nevedeli, čiže nevideli dezinformácie šíriace sa na ňom. A v tom čase tam boli najmä veľmi mladí ľudia. Samozrejme, dnes je na TikToku oveľa viac ľudí a nielen tí mladí, ale v tom čase tam bolo veľmi veľa mladých ľudí. A myslím si, že často nie sú braní vážne.

Niektorí ľudia sú skeptickí ohľadom zmyslu overovania správ, ale ja si myslím, že ak je nejaká skupina ľudí, u ktorej to bude fungovať, sú to práve mladí. Pretože sú stále akoby otvorení a viete mnoho z nich osloviť, ak im dáte dostatok informácií, a keď im vysvetlíte, akým spôsobom ste správu preverili.

Takže im nepoviete iba: „Toto je fejk a ak tomu veríš, si hlupák.“ Pretože potom to, samozrejme, nebude fungovať. Musíte vysvetliť, ako ste dané informácie overovali.

Zároveň je často komplikované dostať sa zo svojej informačnej „bubliny“ ľudí, ktorí konšpiráciám beztak neveria, a aby ste naopak dokázali osloviť tých, ktorí sú o ich pravdivosti presvedčení alebo sú stále „niekde medzi“ a otvorení vašim argumentom.

Býva ťažké sa k nim dostať, ale pritom je to kľúčové, pretože inak vytvárate obsah len pre ľudí, ktorí pôvodnej správe aj tak nikdy neverili. A tým pádom vlastne len zabíjate svoj čas. Snažili ste sa riešiť aj tento fakt?

Áno. Myslím si, že pokiaľ ide o toto, sociálne médiá sú pomerne nápomocné, pretože viete tak trocha cieliť na požadované publikum.

Keď som na TikToku spravila fact-check napríklad na tému dezinformácií o téme takzvaného Veľkého resetu (konšpiračná teória The Great Reset, pozn. red.) – čo je u nás o celkom populárna konšpirácia – jednoznačne som oslovila ľudí, ktorí mi neverili. (smiech)

Dokážete osloviť ľudí, pretože môžete použiť tie isté hashtagy ako ľudia šíriaci konšpirácie. A tak sa môj fact-check dostane priamo medzi videá s konšpiračnými teóriami.

Čiže ste akýmsi votrelcom vo feede ľudí sledujúcich konšpirácie.

Áno. Identifikujem bublinu a následne do nej vstúpim. (smiech)

Ukážka fact-checku Marieke Kuypersovej na TikTok, konkrétne o hoaxe, že v známych tyčinkách Kinder Bueno sa nachádzajú červy. Na sieti video zaznamenalo takmer pol milióna videní:

Dá sa to, no spravíte zo seba terč

Spomenuli ste, že publikum na TikToku bolo dosť mladé. Postupne mierne starne, ale stále je táto sieť pokladaná za platformu atraktívnu najmä pre mladých. Môže byť váš prístup prispôsobený a replikovaný tak, aby sa dal použiť na konkurenčných sieťach? Teda, aby ste oslovili aj staršie vekové kategórie?

Podľa mňa áno.

Robím to, že vystupujem ako ja. Som novinárka, ale TikToky, ktoré robím, zverejňujem na vlastnom účte, a to je podľa mňa výhoda, pretože tak môžem ľahšie osloviť ľudí. A taktiež k nim hovorím ako osoba a nie ako mediálna spoločnosť, čo je trocha neosobné a ťažšie pre pochopenie toho, ako to funguje, kto o čom rozhoduje…

Keď to robím ako ja, je to len o mne, čo má svoje výhody i nevýhody. Avšak myslím si, že to pomáha osloviť ľudí a pre veľké spravodajské organizácie je ťažšie dosiahnuť to isté.

Nakoľko ak chcete osloviť veľmi špecifickú cieľovú skupinu určitými hashtagmi, môžete podľa mňa spraviť to isté. Ale potom si musíte byť veľmi dobre vedomí toho, ako fungujú platformy sociálnych médií, na ktorých ste, a kde sa dezinformácie šíria a akých ľudí sa snažíte osloviť. Pretože niektorí ľudia sú, samozrejme, veľmi intenzívne „stratení“ v konšpiračných teóriách a otázkou je, či sa snažíte osloviť ich alebo tých „niekde medzi“, ako ste ich nazvali.

Rozumiem tomuto prístupu, avšak ak to novinári robia rovnako a snažia sa cielene prezentovať svoje fact-checky cez vlastné kontá na sieťach, zároveň zo seba robia akýsi cieľ. Upútavajú pozornosť často veľmi agresívneho davu priamo na svoju osobu. Výsledkom je, že dostávate množstvo hrubých komentárov alebo výhražných správ.

Ako to bolo u vás? Máte množstvo podobných negatívnych skúseností a ako ste sa s nimi vysporiadali?

Áno, je pravda, že keď to robíte takto pod svojím menom, niekedy je pre ľudí jednoduchšie si s vami vytvoriť prepojenie a veriť vám, ale keď poviete niečo, s čím ľudia nesúhlasia alebo si myslia, že to nie je pravda, zároveň sa ľahšie nahnevajú priamo na vás než na vaše médium.

Mala som také skúsenosti. Veľmi to závisí od témy, pretože niektoré témy sú oveľa polarizujúcejšie než iné. Najmä pokiaľ ide o konšpiračné teórie. Tie sú, prirodzene, obzvlášť polarizujúce, pretože ľudia, ktorí v ne veria, si myslia, že ja som tiež súčasťou konšpirácie, keď ju fact-checkujem.

Čiže ste pre nich v podstate nepriateľ.

Áno. Ak naozaj veľmi veríte v istú konšpiračnú teóriu a ja ľuďom hovorím, že nie je pravdivá, potom vo vašich očiach v podstate klamem, a tak sa na mňa nazlostíte a myslíte si, samozrejme, že som nepriateľ. To je súčasťou práce.

Niečo, čo som si taktiež vyskúšala, bola tvorba série fact-checkov pre YouTube kanál istej holandskej televízie. Bola primárne zameraná na zdravotnícke dezinformácie a také menšie veci. A myšlienka za tým bola, že keď ide o menšie veci, oni stále využívajú podobných typ mechanizmov ako tie veľké konšpiračné teórie, ktoré sú veľmi polarizujúce.

Čiže keď ide o vakcíny, ktoré sú jednou z tých väčších tém, niektorí ľudia hovoria, že čokoľvek, čo je prírodné, je lepšie, takže vakcíny nie sú prírodné a sú nebezpečné. Ale rovnaký mechanizmus môžete vidieť aj pri menej polarizujúcej téme, akou sú deodoranty. Tam niektorí ľudia nepoužívajú deodoranty s hliníkom, lebo sa domnievajú, že dostanú rakovinu alebo, že proste nie sú prírodné a tak radšej používajú prírodné deodoranty. Toto je jedna z tém, kde sme preverovali, čo je na tom pravdy.

Myslím si, že týmto spôsobom dokážete osloviť ľudí a vysvetliť im mechanizmy, a túto vedomosť potom, dúfajme, môžu oni využiť pri väčších témach. No pri nich ich už dokážem osloviť bez toho, aby to pôsobilo tak polarizujúco.

„Myslím si, že by sme mali byť opatrní, keď ideme regulovať a mali by sme fact-checkovať taktiež naše návrhy týkajúce sa dezinformácií.“

Na reguláciu sietí treba ísť s citom

Jedna vec je, čo robia v boji s dezinformáciami novinári, fact-checkeri a aktivisti. Ale snáď ešte dôležitejšie je úsilie štátu ako takého.

Myslíte si, že holandská vláda robí v tomto smere dostatok? Robia nejaké kampane, ktoré stoja za zmienku, prípadne systémové opatrenia, ktoré by tento problém adresovali a podporovali budovanie kritického myslenia a mediálnej gramotnosti naprieč spoločnosťou?

Viem, že naša vláda s tým chce niečo robiť – veľa o tom rozprávajú – ale čo presne chcú robiť…

Nedávno predsedníčka holandského parlamentu poslala list Elonovi Muskovi, aby spravil niečo s vyhrážkami politikom na Twitteri – ktoré boli taktiež zapríčinené konšpiračnými teóriami. No vy môžete Elona Muska požiadať, aby niečo urobil, ale nemyslím si, že to spraví. Nie je to to isté ako zákon.

A pokiaľ ide o zákony, podľa mňa musia byť skôr na európskej úrovni… Vždy ma to trocha vystraší (keď príde na zákony regulujúce sociálne médiá, pozn. red.) – som fact-checkerka a nemám rada dezinformácie a myslím si, že prevádzkovatelia sociálnych médií musia robiť viac, avšak zákony o dezinformáciách sú podľa mňa riskantnou oblasťou, ak ich nenavrhnete veľmi starostlivo. Myslím si, že existuje spôsob, ako sa to dá, ale musíte byť veľmi opatrní, aby ste to neprehnali.

Inak dostanete kopec negatívnych reakcií o štátnej cenzúre a tak podobne…

Áno. Ale prirodzene podľa mňa musia byť na sociálnych sieťach pravidlá a spoločnosti musia vynucovať ich dodržiavanie, pretože už som na TikToku nahlásila množstvo hrozných vecí a pritom neboli zmazané. Avšak niekedy počujete ľudí hovoriť: „Áno, potrebujeme zakázať TikTok.“ A to je podľa mňa veľmi prehnané.

Čiže poďme mať informovanú diskusiu na túto tému a neriaďme sa len našimi pocitmi, lebo tie niekedy nie sú najpresnejšie.

Dokonca aj pokiaľ ide o dezinformácie. Ľudia tak hovoria, že by sme mali zakázať anonymné účty, aby sa ľudia navzájom toľko neobťažovali a nevyhrážali, no v skutočnosti na toto nemáme veľmi dobré výskumy, ktoré by hovorili, že to pomôže a niekedy dokonca hovoria proti.

Takže si myslím, že by sme mali byť opatrní, keď ideme regulovať a mali by sme fact-checkovať taktiež naše návrhy týkajúce sa dezinformácií.

Rozhovor vznikol s podporou Holandského kráľovstva.

X X X

 Pellegrini s Republikou spolupracovať nechce. Smer sa tomu nebráni

Robert Fico a Peter Pellegrini sa počas posledných dní kampane pochytili a posielajú si odkazy cez sociálne siete. Kým Fico výzyva voličov Hlasu, aby volili Smer, tak Pellegrini sa ho pýta, či chce vládnuť s fašistami z Republiky.

Spoluzakladateľ Smeru Boris Zala v podcaste tvrdí, že Robert Fico vždy veľmi šikovne využíval všetky mechanizmy na to, aby oslaboval Hlas a bral mu voličov. Rozdiely medzi týmito stranami však vidí vo volebných programoch a postojoch strany Hlas, ktorá odmieta spoluprácu s fašistami. Smer by sa takejto spolupráci nebránil.

Podľa politológa Radoslava Štefančíka sa Fico pokúsi presvedčiť Pellegriniho, aby išli do vlády spoločne, keďže sú si názorovo blízkí a vychádzajú z rovnakého prostredia. Možná spolupráca Smeru a poslancov okolo Milana Uhríka nie je podľa Štefančíka možnosťou číslo jedna, ktorú by si želal trojnásobný predseda vlády, aktuality.sk

X X X

Po ruskej invázii na Ukrajinu prudko vzrástli represie voči občianskej spoločnosti v Rusku

Ťažké časy v Rusku zažívajú nezávislé médiá i všetci, ktorí vyjadrujú nesúhlas s režimom.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prudko vzrástli represie voči občianskej spoločnosti v Rusku, situácia sa však zatiaľ nedá porovnávať s úrovňou útlaku z čias stalinistického Sovietskeho zväzu. V piatok to uviedla osobitná spravodajkyňa Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) Marijana Kacarovová. TASR píše podľa správy agentúry AFP.

Bulharská odborníčka v piatok prezentovala svoje zistenia týkajúce sa dodržiavania ľudských práv v Rusku. Vyjadrila poľutovanie nad potláčaním disentu, najmä odkedy Rusko vlani vo februári zaútočilo na susednú Ukrajinu.

Umlčaná občianska spoločnosť

„Miera represií voči občianskej spoločnosti, nezávislým médiám a všeobecne všetkým, ktorí vyjadrujú nesúhlas, nemá v novšej histórii (Ruska) obdobu,“ skonštatovala osobitná spravodajkyňa.

Ruské úrady podľa nej fakticky umlčali tamojšiu občiansku verejnosť. Podotkla, že Moskva sofistikovaným spôsobom vykonáva represie, pričom takmer každý týždeň sú v Rusku predkladané nové zákony za účelom potlačenia akejkoľvek formy nesúhlasu.

Kacarovová poznamenala, že súčasná situácia v Rusku je vážna, avšak nedá sa porovnávať s obdobím gulagov. „Teraz je však príležitosť… nedopustiť to, aby sa situácia v samotnom Rusku zhoršila na úroveň stalinských represií,“ vyhlásila Kacarovová a vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby v tejto súvislosti konalo.

Odmietnutie vstupu do Ruska

Rada OSN pre ľudské práva zvolila Kacarovovú za osobitnú spravodajkyňu vlani v apríli, aby monitorovala situáciu v oblasti práv v Rusku a iných krajinách, ktoré sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN, pripomína AFP.

Rusko jej však odmietlo povoliť vstup na svoje územie a neuznalo ani jej mandát. Moskva zároveň nevyužila svoje právo zúčastniť sa na diskusii o odborníčkinej správe na pôde UNHCR.

Kacarovovej práca si vyslúžila uznanie zo strany viacerých veľvyslancov na pôde OSN, Čína to, naopak, odmietla za politizáciu ľudských práv. Odborníčkin mandát vyprší na budúci mesiac, ak Rada neschváli jej predĺženie, ktoré navrhuje Európska únia. To Moskva odmieta.

Osobitná spravodajkyňa v piatok zdôraznila, že je dôležité pokračovať v monitorovacej misii, najmä preto, že Rusko v podstate zrušilo všetky možnosti na vyjadrenie nesúhlasu.

„Myslím si, že je dôležité pokračovať najmä teraz, v týchto temných časoch pre ľudské práva v Ruskej federácii,“ skonštatovala Kacarovová na záver, aktuality.sk

X X X

Prokurátor Matúš Harkabus: Súd odignoroval viacero správ medzi Kočnerom a Zsuzsovou. V odvolaní navrhujeme nový dôkaz

 Práve v prípade s veľkým spoločenským dosahom je odôvodnenie rozsudku nepresvedčivé tak pre nás, ako aj pre viacerých ľudí, ktorí si ho prečítali. Je mi veľmi ľúto, že sa to stalo práve v takom závažnom prípade, hovorí v rozhovore dozorujúci prokurátor prípadu vraždy Jána Kuciaka a objednávok vrážd prokurátorov Matúš Harkabus.

 X Od opakovaného oslobodenia Mariana Kočnera prvýkrát poskytujete rozhovor na túto tému. Vráťme sa do 19. mája 2023, keď rozsudok padol. Z pojednávacej miestnosti doslova vybehli rodičia Jána a Martiny, nechceli si ho ani len vypočuť dokonca. Vy ste tam museli s kolegom Danielom Mikulášom zostať. Čo vám vtedy išlo hlavou?

Mlčali sme preto, lebo sme nevedeli, čo bude v písanom odôvodnení rozsudku. Nepovažujeme za príliš vhodné komentovať závery, ktoré nevidíme napísané na papieri.

Bohužiaľ musím konštatovať, že sme veľmi nerozumeli dôvodom oslobodenia Mariana Kočnera spod obžaloby, ktoré odzneli v májovom ústnom odôvodnení rozsudku. A najmä tomu, ako bol posúdený prípad pána Kočnera a ako prípad pani Zsuzsovej.

Ani písomné odôvodnenie ma, žiaľ, nepresvedčilo, že existovali závažné pochybnosti o jeho (Kočnerovej) vine.

X Vnímali ste s kolegom Danielom Mikulášom rozsudok ako prehru?

Áno, určite nás ten rozsudok prekvapil, aj rozdiel v záveroch o obžalovaných. Teda že súd nemá rozumné pochybnosti o vine pani Zsuzsovej, ale u Mariana Kočnera pochybnosti má.

X Viem, že prokurátori a prokurátorky často hovoria, že ku každému prípadu pristupujú rovnako dôsledne a rovnako precízne a zákonne. Ale vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej bola obrovským míľnikom v slovenskej spoločnosti, mala aj politické dôsledky. Je pre vás tento prípad niečím výnimočný?

Určite patrí k najzávažnejším kriminálnym prípadom, ktoré sa dostali na súd a mali veľký vplyv na spoločnosť. Miera vykonaného dokazovania a rozsah kauzy – najmä po spojení prípadu vraždy Jána Kuciaka s prípravami vrážd prokurátorov – sú obrovské. Vyžaduje si enormné množstvo času na prípravu.

Pokiaľ ide o vašu otázku: našu prácu robíme zodpovedne a tak pristupujeme aj ku každému jednému prípadu. Inak to nejde. O to viac ma potom mrzí, že práve v prípade s veľkým spoločenským dosahom je odôvodnenie rozsudku nepresvedčivé tak pre nás, ako aj pre viacerých ľudí, ktorí si ho prečítali. Je mi to veľmi ľúto, že sa to stalo práve v takom závažnom prípade.

X Písomné odôvodnenie odvolania má 115 strán, ale skúste to zhrnúť – v čom je rozsudok problematický?

Základný problém rozsudku je v tom, že súd hodnotil dôkazy v prípade Mariana Kočnera iba jednotlivo a nie v ich súhrne. Samostatne zhodnotil výpoveď Zoltána Andruskóa, rovnakým spôsobom pristúpil ku komunikácii v Threeme a k ďalším dôkazom. Akoby opomenul synergiu prameniacu z dôkazov. Teda otázku, či by sa mohli udalosti udiať bez toho, aby sa na nich podieľali všetci obžalovaní. Moja odpoveď znie, že nemohli.

Okrem toho došlo k ignorovaniu rôznych dôkazov. Napríklad existujú pasáže zo správ z Threemy, ktoré sú pre mňa pomerne presvedčivé, ale v rozsudku sa nenachádzajú. Napriek tomu, že boli na súde vykonané.

X Už v májovom ústnom odôvodnení rozsudku zaznel argument súdu, že Alena Zsuzsová mohla mať dostatok peňazí, aby si bez vedomia Kočnera našetrila a zaplatila objednávky vrážd. Je pravdou, že aj pri domovej prehliadke u nej polícia našla hotovosť 23-tisíc eur. Je taká verzia možná?

Nie, z dokazovania nevyplýva, že by dostatok prostriedkov mohla mať. A určite tie prostriedky nemohla mať.

Senát pri odôvodnení rozsudku vyslovil tézu, že hlavným motívom Zsuzsovej bola snaha ochrániť Kočnera. Vzápätí sa však vynára otázka, prečo povedala hlavnému sprostredkovateľovi Zoltánovi Andruskóovi, že si vraždy objednáva pre Kočnera. Súd napokon dospel k záveru: aj keby Zsuzsová povedala, že vraždy objednáva Kočner, tak to urobila preto, že im chcela dať akýsi punc dôležitosti. Vy ste rozumeli tomu argumentu?

Nerozumiem, to je domýšľanie si skutkových okolností za obžalovanú Zsuzsovú. No dobre, tak potom sa môžeme pýtať: Ak Zoltán Andruskó chcel dať objednávke vraždy váhu u vykonávateľov, prečo im hovoril o nejakom fiktívnom Rusovi, ktorý si ich má objednávať? A oni vraždu vykonali, však sú za to odsúdení.

Ak by teda bola váha objednávky bez mena obžalovaného Kočnera malá, tak by aj Zoltán Andruskó zrejme musel postupovať rovnako pri vykonávateľoch – musel by dať nejaké meno, pre koho to je.

Vzťah tejto trojice (Kočner – Zsuzsová – Andruskó, pozn. red.) v danom čase vnímam ako veľmi dôverný. Spomínané presviedčacie metódy neboli potrebné.

Venovala sa polícia a prokuratúra dostatočne verzii, ktorú súd v máji vyslovil? Teda že Zsuzsová si vraždy objednala bez vedomia Kočnera ako darček pre neho, respektíve ako zadosťučinenie alebo pomoc, ktorú mu chcela poskytnúť?

V záverečnej reči, ktorú ste na súde počuli, sme mysleli aj na túto verziu. Predpokladali sme, že by Zsuzsová mohla vziať vinu na seba a vynechať z toho Kočnera, aj tak by to dôkazne podľa môjho názoru nemohlo obstáť. Súd to však nakoniec urobil aj bez jej prejavu. A to ma prekvapilo.

X Už ste spomenuli Threemu. Sudcovia – a medzi nimi aj Jozef Pikna, ktorý hlasoval za vinu Kočnera – upozornili na problém s jej výkladom. Podľa ich názoru si ani jedna zo strán nemôže správy z nej vysvetľovať iba po svojom. Nikto iný ako Kočner a Zuzsová totiž pri komunikácii cez Thremu nebol. Kde je podľa vás hranica výkladu, čo mysleli šiframi a kedy pripisovať vysloveným slovám ich pôvodný význam?

Zo získanej komunikácie niečo vyplýva a nadväzuje na seba. Je úplne zrejmé, ktoré jej časti sú šifrované a kde sa zase bavia otvorene. Dokonca takto otvorene komunikujú aj o falošných podpisoch pre politickú stranu Cieľ.

Podľa mňa je to trochu obhajobná stratégia, založená na tom, že nevieme rozlíšiť, kedy hovoria otvorene a kedy šifrovane. Ašak aj súd v rozsudku hovorí, ktoré šifry používala pani Zsuzsová. No zároveň neverí tomu, že pán Kočner tomu rozumie. Je to pre mňa nezrozumiteľný argument.

X V správach neraz spomínali napríklad slovo SVRAB. Marian Kočner neskôr vravel, že je to skratka, ktorá znamená „Sk****ne Veľký Ro***baný Aknéovitý Bolák“. Teda že toto slovo má aj iný ako doslovný význam. A súd to uzavrel tak, že keď Marian Kočner píše o svrabe, tak to má súvisieť s jeho histamínovou intoleranciou, a keď o svrabe píše Zsuzsová, tak ona tým myslí naozaj vraždu. Je možné, aby dvaja ľudia písali o jednom symbole, o jednej kožnej chorobe a jeden myslí vraždu a druhý myslí reálnu alergiu?

Myslím si, že ste to v otázke vystihli za mňa. Že to možné nie je.

X Ale ako si vysvetľujete, že takto uvažujú dvaja sudcovia Špecializovaného trestného súdu?

Nemôžete odo mňa chcieť vysvetlenia, ako zmýšľajú sudcovia. Ja mám pred sebou text odôvodnenia rozsudku, ktoré ma sklamalo. Proti rozsudku sme sa odvolali a snažíme sa ho spochybniť.

Áno, toto sú najvypuklejšie chyby, napríklad spomínaná komunikácia o svrabe. V rozsudku obžalobe vytýkajú, že sme nepredložili dôkaz, či pán Kočner skutočne trpí histamínovou intoleranciou. Ja sa však pýtam: Keby aj trpel, čo to mení na podstate komunikácie o svrabe? A keby netrpel, čo to mení na podstate komunikácie o svrabe? Nič. Je to jedna z iks chýb v odôvodnení rozsudku, ktoré sú nelogické.

X Urobili dvaja členovia senátu pri odôvodnení rozhodnutia nadprácu?

Ja neviem, akým spôsobom to písomné odôvodnenie vzniklo. Či ho tvorili naraz, či priebežne. Viaceré veci v ňom nesedia – napríklad čas zadania objednávky vraždy doktora Šufliarskeho sa nezhoduje s výsledkom objektívneho dokazovania, s výpoveďami.

Vy teraz odo mňa chcete, aby som špekuloval, prečo to sudcovia takto vnímajú?

X Nie. Pýtam sa vás, že ak sa v rozsudku nachádzajú vysvetlenia a argumenty, ktoré ani nezazneli počas celého hlavného pojednávania a sudcovia ich do rozhodnutia doplnili alebo si ich domysleli, či to bola z ich strany nadpráca.

Nie, lebo potom by som mohol povedať na akékoľvek hodnotenie dôkazu, keď ho dáva do nejakého kontextu, že ide o nadprácu. Takto by som to nehodnotil a podľa mňa je to správne. Ide o vyvodzovanie skutkových záverov z vykonaného dokazovania.

X V druhom kole hlavného pojednávania prípadu ste navrhli prečítať ešte viac správ z komunikácie cez Threemu. Prečo ste rovno nechceli prečítať na súde kompletné správy Kočnera a Zsuzsovej, aby si aj tí sudcovia urobili naozaj ucelený pohľad na ich vzťah a komunikáciu? Nebolo by to rozumnejšie?

Pretože pojednávanie už trvalo aj tak dlho. My sme Threemu čítali opakovane a pasáže, ktoré boli vykonané a ktoré sme vyselektovali, sme považovali za presvedčivé.

Ale vidím, že asi bude potrebné vykonať komunikáciu v Threeme v celku, aby si súd mohol urobiť obraz práve o tom, kde je komunikácia šifrovaná, kde je otvorená, kde je opatrná, kde je rozjarená. Po vražde Jána Kuciaka je taká bujará, kde je zas perfídna. To vidno.

Potreba vykonania celej ich vzájomnej komunikácie vzrástla práve vzhľadom na prekvapujúce odlíšenie viny obžalovanej Zsuzsovej a neviny obžalovaného Kočnera súdom. Však napokon aj sudca Pikna poukazuje na nepresvedčivé vysvetlenia obžalovaných. Myslím si, že to nie je ťažké odlíšiť, kedy je ich vysvetlenie nejakej komunikácie vierohodné a kedy je špekulatívne, útekové. Čerešničkou na torte v týchto otázkach je 22. február 2018 (deň po vražde Jána a Martiny, pozn. red.) a správy „Som tu“ a „Ja tiež“.

X To bolo deň po vražde, Zsuzsová už vedela o vražde Jána Kuciaka a mala sa teda stretnúť s Kočnerom, ale oni stretnutie popierajú…

Vysvetlenie daných správ a komunikácie, ktorá sa začína opäť večer po Zsuzsovej návrate do Komárna, je nepresvedčivé. Tie správy boli vykonané ako dôkaz. Nedostatok rozsudku je ten, že súd akoby nevyvodil žiadne závery z klamstiev obžalovaných, ktorých tam nebolo málo. Chýba mi zarámcovanie tejto časti dokazovania do celkového kontextu.

Deň po vražde, teda 22. februára 2018 si v Threeme naozaj píšu správy „Som tu“ a „Ja tiež“. Kočner ich vysvetľuje tak, že sa len opäť pripojil do aplikácie Threema, teda že už má opäť signál. Ale ako chcete dvom obžalovaným dokázať, že sa stretli, keď iný dôkaz ako ten, že si napíšu, nie je? Neexistujú fotky, neexistujú kamerové záznamy, hoci to vyzerá tak, že mobily sa im pripájali na blízke BTS stanice.

Čiže vy vlastne tvrdíte, že bez priameho dôkazu by sa nemala dať preukázať nejaká okolnosť?

X Nie, pýtam sa, prečo ste si taký istý, že sa naozaj stretli, hoci to popierajú.

Je zachytený ich pohyb na BTS bunkách, ich ranná komunikácia o tom, ako si Alena Zsuzsová dohaduje stretnutie. Jednoducho, existuje kontext daných správ.

V rozsudke nie je vyhodnetená ani ďalšia zaujímava vec: stretávajú sa deň po vražde Jána Kuciaka a potom v deň zverejnenia vraždy Jána Kuciaka (26. februára 2018) – prakticky okamžite. Netvrdím, že tieto okolnosti samotné dokazujú vinu alebo nevinu. Je to však veľmi podstatný kamienok do celej mozaiky dokazovania, jeden z mnohých. Vyhodnotenia takýchto kamienkov mozaiky dôkazov mi v odôvodnení rozsudku chýbajú. Neurobili to tak, aby dávali celkový obraz. Podľa mňa je reálny.

X Sudca Pikna hlasoval inak ako jeho dvaja kolegovia, teda za vinu Kočnera, a pripojil k rozsudku svoje stanovisko. Je to štandardné? Poznáme to skôr z rozhodnutí Ústavného súdu, že niekto sa odlíši vlastným nesúhlasným stanoviskom.

Nevravím, že mám nejaký reprezentatívny pohľad na všetky pojednávania prvostupňových súdov v Slovenskej republike. Ale jedinýkrát som to pri prvostupňovom rozhodnutí videl v tomto prípade.

X Sudca Pikna na desiatich stranách spísal zhrnutie, prečo sa názorom odlišuje od kolegov a prečo je presvedčený nielen o vine Zsuzsovej, ale aj Kočnera.

X X X

Keby ste si prečítali len tých desať strán jeho vysvetlenia, odzrkadľovalo by to vaše vnímanie prípadu?

Áno. V odvolaní sme jeho myšlenky rozpracovali, ale je tam ešte oveľa viac argumentov, pre ktoré závery prvostupňového súdu nemôžu podľa nás obstáť.

X V odvolaní teraz už navrhujete, aby súd prečítal celú komunikáciu z Threemy medzi Kočnerom a Zsuzsovou. Prečo?

Zjavne to odvolanie koluje niekde vo verejnom priestore… Čiže áno, je tam takýto návrh, sú tam aj iné návrhy. Dokonca som zachytil reportáž televízie Markíza o úplne novom dôkaze, ktorý navrhujeme vykonať. Bola o údajnom vydieraní pána Kočnera zo strany nebohého pána Lučanského a pána Šufliarskeho. Zámerne hovorím údajného, lebo nikto netvrdí, že takáto vec sa v skutočnosti udiala. A aj to je dôvod, prečo teraz verejne vystupujem – aby som niektoré veci dal na pravú mieru.

 ​​X Tak ich dajme na pravú mieru. Údajný nový dôkaz má súvisieť s podozrením, že na jar 2018 niekto prišiel za Marianom Kočnerom a ponúkol mu, že za 10 miliónov eur mu vybaví kauzu zmenky alebo jeho problémy. A peniaze si teda mali údajne pýtať Milan Lučanský a Peter Šufliarsky, z ktorého objednávky vraždy je Kočner obžalovaný. Skúste nám priblížiť ten príbeh…

No ten príbeh nebudem približovať celý, ale poviem iba jednu vec, ktorá je podstatná s prihliadnutím na rozsudok. Prípad už vyšetrovali a bol ukončený s tým, že skutok sa nestal. Všetci zúčastnení (Kočner, Lučanský, Šufliarsky a i., pozn. red.) podozrenie popreli.

Ja nemám v aktuálnom stave dokazovania dôvod toto spochybňovať. Aby teda nedošlo k interpretácii, že dozorový prokurátor tvrdí, že pán Šufliarsky s pánom Lučanským boli vydierať Kočnera. Takto to nie je.

Ale medzi osobami v okolí Kočnera išli reči, že sa niečo také malo udiať. Napokon, sú k tomu zachytené odposluchy (z rozhovoru medzi bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a exsiskárom právnikom Lórantom Kósom, pozn. red.).

No a ako to súvisí s trestnou vecou prípravy vrážd prokurátorov? Súd v rozsudku pochybuje o tom, že Marian Kočner mal na prípravu vraždy poškodeného Petra Šufliarského nejaký silný motív – mimo jeho služobnej činnosti. S tým tiež nesúhlasím.

X Súd povedal, že nenašiel u Kočnera „silný motivačný náboj“ voči prokurátorovi Šufliarskemu.

Áno, silný motivačný náboj, presne to je tá dikcia. A s tým tiež nesúhlasím. Napokon z Threemy ten motivačný náboj vyplýva, a aj z iných listinných dôkazov. No neviem vylúčiť, že či už na základe fikcie, paranoje, konšpirácie, skreslenia, ohovárania alebo reality mohol mať Marian Kočner nejaký ďalší motív, ktorý nám z dokazovania doteraz nevyplýval. A o tomto dôkaze sme sa konkrétne dozvedeli až po vyhlásení rozsudku.

X Ako je možné, že ste sa o tom dozvedeli až po vyhlásení rozsudku v máji 2023? Čo sa stalo?

Cesta tohto dôkazu aj to, akým spôsobom sa vlastne stretol s nejakými tvrdeniami vyšetrovateľa vo veci prípravy vrážd prokurátorov, je opísaná v odvolaní. Ten spis bol založený a zase len obozretnosťou určitých ľudí, ktorí o tom vedeli a ktorí si pospájali súvislosti, sme sa o tom dozvedeli.

Môžem otvorene povedať, že ten dôkaz bol identifikovaný po príchode pána Juhása ako vyšetrovateľa vraždy Jána Kuciaka na inšpekciu.

X Čiže pán Juhás sa zrejme s nejakým policajtom porozprával a spojili si nejaké súvislosti…

Pospájali sa tie informácie tak, že sme sa o tom dozvedeli a z uvedených dôvodov navrhujeme vykonať viacero dôkazov. Ale opäť opakujem – nikto netvrdí, že páni Lučanský a Šufliarsky boli pána Kočnera vydierať.

X Tvrdíte, že nejaká iná vyšetrovateľka vyšetrovala podozrenie z údajného vydierania alebo vypaľovania Kočnera. Ako teda funguje informačný tok medzi vyšetrovateľmi? Prečo sa o tomto podozrení nedozvedel vyšetrovateľ, ktorý mal na stole prípad prípravy vražd prokurátorov, mal tam obvineného Kočnera a poškodeného Šufliarskeho?

No to je tá relevantná otázka, neviem, čo mám na ňu odpovedať. Samozrejme, že neexistuje nejaká centrálna databáza informácií k vyšetrovaným prípadom na Slovensku. Existuje analytické centrum, kde sa analyzujú veci, ale takáto požiadavka musí prísť. Povedal by som, že je to o prezieravosti jednotlivých policajtov. Myslím si však, že nikto tu vyslovene nepochybil. Musím povedať ešte jednu vec, že potreba vykonať tento dôkaz sa podľa nás zvýšila práve tým pochybovačným prístupom súdu k údajnému motivačnému náboju obžalovaného Kočnera. Čiže naliehavosť toho dôkazu je teraz vyššia, ako bola pred rozsudkom. Keby sme o ňom v tom čase vedeli, asi by sme ho navrhli, ale teraz ho navrhujeme určite po tom, čo spochybňuje súd v odôvodnení rozsudku.

Počkáme si, čo na to obhajoba, lebo tá môže namietať, že účelovo niečo vyťahujete zo zásuviek, čo ste doteraz nemali alebo ste teraz vykonštruovali.

No, tak život je taký, že dôkazy sa jednoducho objavujú aj po podaní obžaloby. Ja sám som dal asi šesť alebo sedem pokynov na zabezpečenie dôkazov po podaní obžaloby v tejto veci, asi najviac v mnou dozorovaných veciach. Samozrejme, že obhajca musí spochybňovať takýto postup prokuratúry, ale je to štandardný postup na základe Trestného poriadku.

My sme oprávnení zabezpečovať dôkazy aj po podaní obžaloby a dokonca na to máme zákonné ustanovenie, ktoré nám umožňuje policajtovi uložiť takúto činnosť. Áno, obhajca môže povedať, že prokurátor to mal dopredu vedieť a predpokladať všetko, čo bude potrebné, a mal to zabezpečiť ešte v prípravnom konaní. To je však len vyhlásenie. Život je taký – jednoducho, dokazovanie sa v realite vyvíja, samozrejme. Aj keď čítate nejaký príbeh alebo pozorujete nejaký dej okolo seba v reálnom svete, tak ten dej má tiež nejaké trvanie a inak ho možno vnímate na začiatku, inak v strede, inak na konci.

X Nielen strana Smer, ale aj obhajca Marek Para a ďalší upozorňovali, že polícia nedostatočne preverila jednu z výšetrovacích verzií – že Andruskó síce naozaj sprostredkoval objednávku vraždy Jána Kuciaka, ale skutočnými objednávateľmi boli akísi dépeháčkari z južného Slovenska. Faktom je, že polícia sa naozaj v počiatkoch zaoberala aj jednou z takýchto verzií. Bola táto verzia riadne preverená?

Ja si myslím, že všetky verzie boli dostatočne preverené vrátane verzie Vadalovcov, ktorá bola prvá. Absolútne nemám pochybnosť o tom, že všetky verzie boli preverené. A navyše, názorom troch sudcov, že Alena Zsuzsová je neprávoplatne vinná, sa vyvracia naratív o nejakom alternatívnom objednávateľovi.

X Len aby sme ľuďom priblížili, ako vyzerá také vyšetrovanie. Na začiatku je väčšinou viac vyšetrovacích verzií. Je povinnosťou vyšetrovateľa alebo aj prokurátora vypočúvať každú jednu podozrivú osobu, alebo sa stane, že máte jednu z možných verzií, ale v nejakom čase vypadne alebo nezapadne do kontextu a tie podozrivé osoby nemusíte ani vypočuť?

Samozrejme, že sa to stane. Podozrivé osoby by asi mali byť minimálne kontaktované zo strany polície, ak je podozrenie reálne. Ide o to, že my máme veľmi nešťastný konštrukt prípravného konania, príliš formalizovaný. Čiže ak máme rozlíšiť procesný výsluch svedka alebo vyžiadanie informácie zo strany operatívy, tieto odlišnosti proces komplikujú. Potom, samozrejme, vznikajú aj takéto rôzne možnosti konšpirovania, šírenia naratívov, či to bolo dôsledne preverené. Podstata je iná. Vecne sa pozerajúc na dôkaznú situáciu, tvrdím, že dostupnými úkonmi polície v tom čase bola preverená každá vyšetrovacia verzia dostatočne. Samozrejme, že sa išlo po verzii, ktorá bola najpravdepodobnejšia, a daný rozsudok to minimálne do istej miery potvrdzuje.

X Počas hlavného pojednávania iný vyšetrovateľ v inej súvisiacej veci požiadal súd, konkrétne predsedníčku Ruženu Sabovú, o zapožičanie Kočnerových a Zsuzsovej mobilov. Podľa IT znalca už existujú nové metódy, ktoré sú modernejšie, a možno by sa z daných mobilov dnes dalo získať niečo viac. Vy ste sa k tejto žiadosti potom pripojili. Ako to dopadlo? Získali ste tie mobily?

Nie, my nie. Pokiaľ viem, ani do inej veci neboli mobily zapožičané. Ešte po rozsudku sme požiadali súd, že v prípade, ak má problém zapožičať ich do iného konania, aby ich zapožičal v tomto konaní nám, že my zabezpečíme ich odborné skúmanie. Zatiaľ je naša žiadosť bez reakcie.

X Je bežné, že súd reaguje na nejakú takúto žiadosť mesiace?

Bežne sa nepožičiavajú dátové nosiče na ich ďalšie skúmanie. Nikdy som to neriešil. Riešime to teraz prvýkrát, takže sa k tomu neviem vyjadriť.

X Rozumiem, že neviete povedať, čo Kočner a Zsuzsová už v telefónoch nemali. Ale aké indície máte, že niečo bolo vymazané?

Je tam ešte možnosť, ktorá vyplýva z ich zaistenej komunikácie, že komunikovali aj cez iné komunikačné platformy, nielen cez Threemu. Takže to by nás zaujímalo asi najviac. Ťažko predpokladať, čo tam je, čo tam nie je. A či sa vôbec niečo nájde.

X Žiadate odvolací súd, aby zrušil pôvodný rozsudok a prvostupňový súd vykonal aj vami nové navrhované dôkazy, opätovne vypočul aj niektorých svedkov. Ak by sa tak stalo, prípad by sa opäť vrátil podľa všetkého rovnakým sudcom, ktorí už dvakrát oslobodili Kočnera. Tak najprv otázka na vás osobne – dôverujete tejto dvojici sudcov?

Zrejme náražate na to, aký by bol náš postoj k prípadnej zmene senátu. Je to možnosť odvolacieho súdu – nariadiť, aby vec bola prejednaná v inom zložení senátu. Môj názor je taký, že zatiaľ to nenavrhujeme. Súdu dôverujeme. Podľa nášho názoru je teraz neúčelné meniť zloženie senátu vzhľadom na to, že zrejme by sa dal očakávať nesúhlas zo strany obžalovaných a takýmto postupom by sa celé dokazovanie muselo vykonať odznova.

X Časť verejnosti to môže vnímať tak, že ako sa sudcovia, ktorí už dvakrát rozhodli o oslobodení Kočnera, odrazu budú vedieť pozrieť na prípad z iného uhla pohľadu? Dá sa to vôbec?

Dá sa to a aj sa to deje.

X Takže verejnosť nemusí mať obavy, či sudcovia dokážu zmeniť názor?

Sudcovia bežne menia názor, pretože sú viazaní rozsahom dokazovania, ktorý im nariadi ešte vykonať odvolací súd, a takisto aj jeho právnym názorom. Samozrejme, že nemôže odvolací súd povedať: „Tohto človeka musíte odsúdiť!“ Verím tomu, že keď sa dokazovanie prehodnotí, navyše sa vykonajú dôkazy, ktoré podľa mňa súdu pomôžu urobiť skutkový záver, ktorý zodpovedá objektívnemu pohľadu na vec, tak si myslím, že z tohto verejnosť obavy mať nemusí.

X Máme prípady, ktoré síce pohnú spoločnosťou, ale nie je dostatok dôkazov voči hlavnému alebo niektorému z tých aktérov. Vy osobne ste pripravený aj na takú možnosť a mala by sa na to pripraviť aj slovenská verejnosť, že voči Marianovi Kočnerovi jednoducho nebude nikdy dostatok dôkazov na uznanie viny?

Očakávam to, že odvolací súd sa skutočne objektívne pozrie na vykonané dokazovanie, na naše odvolacie argumenty, na argumenty súdu prvého stupňa a urobí rozhodnutie, ktoré navrhujeme. Ďalej to budeme vyhodnocovať. Samozrejme, myslím si, že svetská spravodlivosť dokonalá nie je. Ale nemyslím si, že práve v tomto konkrétnom prípade by mal byť problém.

X Dá sa na druhý oslobodzujúci rozsudok pozrieť aj z opačnej strany? Že slovenskí sudcovia vyslali signál, že nepodľahli istému tlaku časti spoločnosti a rozhodli podľa vedomia a svedomia?

Myslím si, že každý z nich rozhodol podľa vlastného vedomia a svedomia, to je v poriadku. Čo považujem za nešťastné, je to, že v prvom zrušenom rozsudku ešte z roku 2020 to bolo použité ako nejaký argument, prečo oslobodzujú pani Zsuzsovú a pána Kočnera. To považujem za mimoriadne nešťastné, pretože súd by nemal rozhodovať podľa očakávania verejnosti, ale nemal by z princípu rozhodovať ani proti očakávaniam verejnosti. Či verejnosť očakáva odsúdenie Mariana Kočnera? Nemyslím si. Myslím si, že verejnosť očakáva spravodlivé rozhodnutie. Ak by dokazovanie vychádzalo tak, že skutočne sú o jeho vine rozumné pochybnosti a o pani Zsuzsovej nie sú, tak nech to tak rozhodnú. Ja len tvrdím, že odôvodnenie rozsudku v tejto konštelácii je nepriliehavé a nepresvedčivé. Lebo takto sa vykonané dokazovanie objektívne vnímať nedá.

X Generálny prokurátor Maroš Žilinka v pondelkovom vyhlásení podotkol, že ho pobúrila reakcia prezidentky Zuzany Čaputovej k oslobodzujúcemu rozsudku z mája 2023. Napísala, že cíti sklamanie a prekvapenie ako možno veľká časť verejnosti. Vyrušil alebo pobúril vás status prezidentky?

Ja som vyhlásenie pani prezidentky nezaregistroval. Ako dozorujúci prokurátor sa vyjadrím k tomu, k čomu sa môžem vyjadriť a čo mi zákon umožňuje – k podstate toho, čo sme napísali do odvolania. Teda že som očakával presvedčivejšie odôvodnenie rozsudku, ktorý som dostal na stôl začiatkom augusta.

X Mala by verejnosť, novinári, komentátori, advokáti komentovať alebo kritizovať rozhodnutia súdov? Alebo ste skôr názoru, že sudcovia rozhodli a my to musíme rešpektovať?

No, to je veľká téma a najmä v dnešnej dobe, keď vlastne obhajoba používa verejnú obhajobu ako keby takú ďalšiu stratégiu presadzovania záujmov klienta. Nakoniec, myslím, že obhajcovia v profilových kauzách aj priznávajú, že odporúčajú klientom vyjadrovať sa. Podľa mňa to sleduje dva ciele: spochybniť konajúce orgány, ak konajú spôsobom, ktorý klientovi nevyhovuje, a sekundárne je to istým spôsobom nejaký odkaz, teda že nie všetko je v poriadku, nemusí to byť v poriadku, ide o podsúvanie naratívu, že konania sú nevierohodné.

My ako orgány činné v trestnom konaní sme povinní dbať aj na to, aby trestné konanie bolo presvedčivé a vierohodné. Sekundárne daná taktika sleduje zrejme to, aby sme sa aj my nejakým spôsobom vyjadrili a aby potom bolo prípadne možné namietať našu zaujatosť a podobne. A my sa s tým tiež učíme pracovať. Nám Trestný poriadok (paragraf 6) ukladá povinnosť informovať oznamovacími prostriedkami o priebehu trestného konania – v takom rozsahu, aby sme neohrozili jeho účel. Ale otázka, ako reagovať na verejnú obhajobu, je pomerne nová, a teda sa s tým učíme pracovať. Tiež nevieme, či neurobíme niekedy chybu, či nepovieme málo, či nepovieme veľa.

Takže v tomto zmysle by som určite nepresadzoval záver, že jednoducho súd rozhodol a všetci to rešpektujte. To je v poriadku, rešpektovať sa to musí, ale jednoducho zakazujeme akúkoľvek kritiku alebo ako sa na to chceme pozrieť? Ak žijeme v demokracii, rešpektujem, že obvinení, iné strany trestného konania, poškodení majú plnú slobodu komentovať, zverejňovať veci zo súdneho a dokonca aj z prípravného konania, tak potom aj my ako orgány, ktoré sme povinné presadzovať právo, by sme mali dbať na to, aby nami vedené konania boli dôveryhodné. A do nejakej miery sa vyjadriť musíme. Špeciálne v súdnom konaní trestnom, ktoré má mať „výchovné pôsobenie na verejnosť“, ako trošku archaicky stanovuje Trestný poriadok. Tieto tvrdenia platia o to viac v spoločensky citlivých a masívne sledovaných kauzách.

X Vražda Jána Kuciaka sa stala v roku 2018. Trpí táto kauza tým, koľko rokov už uplynulo a ešte stále nie je finálne uzavretá?

Trpia predovšetkým poškodení, v tejto veci pozostalí po Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej. Tí trpia, lebo skutočne ľudský rozmer nie je možné ignorovať pri takej dĺžke trestného konania. Na druhej strane, objektívne musím povedať, že pri rozsahu dokazovania, ktorý bol po spojení vecí, súd konal extrémne rýchlo. Možno sa to verejnosti tak nejaví, ale chodili ste na tie pojednávania, videli ste, akým spôsobom je súdne konanie vedené. To nie je jednoduché, len že niekto príde a niečo povie… Musí sa poučiť svedok, čítajú sa listiny, prezentujú sa obrazové dôkazy, musia sa dodržať formálne postupy. A to si vyžaduje čas. Špecializovaný trestný súd nie je málo zaťažený. Skutočne by som chcel oceniť, že rýchlosť konania v tomto prípade bola viac než uspokojivá.

 Matúš Harkabus je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry od roku 2021. Po príchode na nové pracovisko dostal prípad vraždy Jána Kuciaka, ktorý napokon spojili s prípravami vrážd prokurátorov. Túto spojenú kauzu dozoruje s kolegom Danielom Mikulášom. Harkabus mal na stole viaceré mediálne známe prípady, napríklad kauzu Súmrak, v ktorej stíhali Roberta Fica či Roberta Kaliňáka, no generálna prokuratúra cez paragraf 363 stíhanie stopla. Rovnako dozoroval prípad skorumpovaného policajného funkcionára Mariána Kučerku, ktorý je už právoplatne odsúdený a na úteku. Ešte počas vysokej školy pôsobil v advokátskej kancelárii, neskôr už ako vyšší súdny úradník v Martine. Kariéru prokurátora odštartoval na Okresnej prokuratúre v Martine, potom na krajskej v Žiline, aktuálne pôsobí v Pezinku na špeciálnej prokuratúre, aktuality.sk

X X X

 Zomrel taliansky exprezident Giorgio Napolitano

Giorgio Napolitano začínal ako komunista. V politike pôsobil Napolitano viac ako 70 rokov.

Vo veku 98 rokov zomrel v piatok na klinike v Ríme bývalý taliansky prezident Giorgio Napolitano. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informovala agentúra ANSA, ktorá dodala, že Napolitanov zdravotný stav bol už nejaký čas kritický.

Vzhľadom na zdravotný stav a vysoký vek boli jeho verejné vystúpenia v posledných rokoch mimoriadne zriedkavé.

Prvý znovuzvolený prezident Talianska

V politike pôsobil Napolitano viac ako 70 rokov, začínal ako komunista. Vyvrcholením jeho politickej kariéry bol post prezidenta Talianskej republiky, ktorým sa ako kandidát stredoľavej koalície stal v máji roku 2006.

V apríli roku 2013 bol na tento post zvolený na ďalších sedem rokov. Stal sa tak vôbec prvým talianskym prezidentom v dejinách, ktorý bol zvolený aj na druhé funkčné obdobie.

Dňa 13. januára 2015 oznámil, že pre svoj pokročilý vek odstúpi zo svojej funkcie. Novým prezidentom sa stal Sergio Mattarella. Napolitano sa potom sústredil na svoje pôsobenie v Senáte, do ktorého bol ako doživotný senátor vymenovaný v roku 2005 vtedajším prezidentom Carlom Azegliom Ciampim.

Počas svojej kariéry bol Napolitano poslancom Európskeho parlamentu, predsedom talianskej Dolnej snemovne i ministrom vnútra, dodáva TASR, aktuality.sk

X X X

Nemeckí dôchodcovia uviazli na odpočívadle. Vodič autobusu ich ponechal osudu

Dôchodcom sa snažili nájsť náhradného vodiča, ale keď nechodil celéh hodiny, sami kontaktovali príslušné úrady.

Vodič turistického autobusu, ktorý viezol 42-člennú skupinu prevažne starších ľudí vo veku 70 až 80 rokov, po prekročení povolených jazdných hodín v noci na piatok odstavil autobus aj s pasažiermi na diaľničnom odpočívadle neďaleko nemeckého Stuttgartu a odišiel. Dôchodcovia napokon zostali na odpočívadle do skorých ranných hodín. TASR píše podľa agentúry DPA.

Zavolal kamaráta

Vodič si na výmenu pôvodne zavolal kamaráta, ten aj prišiel na odpočívadlo, ale dopravná spoločnosť mu nedovolila sadnúť si za volant. Obaja následne z odpočívadla odišli a autobus tam nechali aj s dôchodcami.

Spoločnosť informovala políciu o incidente približne o 19.00 h, keď vodiči odišli. Firma sa pokúšala nájsť náhradného vodiča, ale keď neprišiel ani do 22.00 h, dôchodcovia sa rozhodli sami kontaktovať úrady.

Nemecký Červený kríž im potom poskytol nápoje a jedlo. Niektorí z nich sa sťažovali, že od raňajok v hoteli nič nejedli, pretože vodič autobusu zastavoval len na odpočívadlách bez možnosti občerstvenia. Podľa Červeného kríža dovolenkovali turisti vo Švajčiarsku.

Dôchodcov z odpočívadla napokon pozvážali na hlavnú železničnú stanicu v Stuttgarte taxíky, posledného o 02.30 h nadránom, aktuality.sk)

X X X

Migračná kríza môže Nemcov dotlačiť ku kontrolám na hraniciach s Českom a Poľskom

Nemecko, Poľsko aj Česko sú súčasťou EÚ aj schengenského priestoru. Zavedenie hraničných kontrol v schengenskej zóne je povolené len za výnimočných okolností.

Nemecká vláda v reakcii na nápor nelegálnych migrantov zvažuje zavedenie stálych kontrol na hraniciach s Českom a Poľskom. V piatok to vyhlásila nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Snaha odradiť ilegálnych migrantov

„Dočasné stále kontroly by mohli ľudí od nelegálnej migrácie odradiť,“ povedala Faeserová pre nedeľník Welt am Sonntag. Dodala, že Nemecko už teraz zvýšilo počet policajtov na hraniciach s východnými susedmi.

Ministerka však upozornila, že prísnejšie kontroly nebudú znamenať, že „neprídu žiadny žiadatelia o azyl“.

„Ak niekto požiada na hranici o azyl, Nemecko musí zo zákona žiadosť preskúmať,“ dodala. Taktiež vyhlásila, že ako zásadnú vníma ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, ktorú dosiahne spoločným azylovým systémom.

Nie Taliansku

Nemecko, Poľsko aj Česko sú súčasťou EÚ aj schengenského priestoru. Zavedenie hraničných kontrol v schengenskej zóne je povolené len za výnimočných okolností.

Minulý týždeň Berlín oznámil, že neprijme viac migrantov žijúcich v Taliansku v rámci dobrovoľného mechanizmu solidarity. Tento mechanizmus je vytvorený s cieľom pomôcť hraničným štátom EÚ, ktoré sú často prvými miestami, kam migranti prichádzajú, aktuality.sk

X X X

Mižigárovci sa nevzdávajú, voľby v Žehre rieši súd. Nedôstojný sused kaštieľa

Kto postaví nemocnicu a kedy sa skončí tridsaťročná vojna? Vitajte v našich regiónoch.

Čo sa dialo v našich regiónoch v uplynulé dni? Výber zaujímavých informácií pripravila Jana Paulovská.

Tridsaťročná vojna v Žehre opäť raz skončila na súde

ŽEHRA: Pri očakávaní predčasných parlamentných volieb trocha unikajú pozornosti doplňujúce regionálne voľby do obecných a miestnych zastupiteľstiev. Tie minulé boli 9. septembra v 28 obciach, kde chýbal starosta či poslanci. A neboli v tomto roku posledné, nie všade sa totiž podarilo doplniť ľudí na prázdne stoličky.

Podarilo sa to v Žehre, kde voľbám predchádzala akcia NAKA, píše Robo Hakl. Avšak volebný výsledok bude opäť posudzovať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý dostal dve volebné žaloby. Jedna z nich je zo Žehry, aktuality.sk

X X X

Igor Matovič podal trestné oznámenie na Roberta Kaliňáka a ďalších ľudí zo Smeru

Nenechám si ujsť príležitosť zavrieť „slovenského Al Caponeho“, hovorí Igor Matovič. Dôvodom je potýčka, ktorá sa stala pred pár dňami na tlačovej besede strany Smer.

Dnes pred obedom prišiel pred budovu generálnej prokuratúry Igor Matovič. V rukách držal trestné oznámenie na podpredsedu strany Roberta Kaliňáka a ďalších členov zo strany Smer.

„Identifikovali sme dokopy štyroch páchateľov, ktorí podľa právnikov spáchali viacero trestných činov,“ hovorí predseda Matovič. Po incidente pritom hovoril, že trestné oznámenie podávať nebude.

Matovič tvrdí, že ho kontaktovali viacerí právnici, ktorí mu povedali, že Slovensko má teraz unikátnu príležitosť dostať „slovenského Al Caponeho“ za mreže. Menovať právnikov nechcel, označil ich za elitu, ktorá je často v médiách.

„Neodolal som pokušeniu,“ dodáva Matovič pred budovou prokuratúry pár minút pred podaním trestného oznámenia.

Tvrdí, že niekdajší minister vnútra Kaliňák neuniesol váhu situácie a spáchať mal trestný čin lúpeže, poškodzovanie cudzej veci a trestný čin útoku na verejného činiteľa.

Potýčka bola pred pár dňami pred úradom vlády v Bratislave, keď sa Matovič snažil narušiť tlačovku strany Smer-SD k migrantom. Hovorca strany Ján Mažgút sa snažil vytrhnúť káble z megafónu, kým Matovič kričal do mikrofónu, že to Smer schválil papier, vďaka ktorému chodia utečenci na Slovensko.

Do konfliktu sa zapojil aj Richard Glück, ktorý Matoviča udrel päsťou do tváre a líder hnutia OĽaNO z auta zas kopol Kaliňáka do hrude, aktuality.sk

|X X X

Kam pošlú Slovensko nerozhodnutí voliči? V hre je menšinová vláda

Ani týždeň pred voľbami nemáme žiadnu istotu, ako dopadnú. V hre je príliš veľa neznámych. Stále je nerozhodnutých 10 % voličov a ďalších zhruba 20 % nie je pevne rozhodnutých. Stovky tisíc váhajúcich voličov môže premiešať súčasné rozloženie síl na nepoznanie. Zloženie budúcej vlády je preto stále vo hviezdach.

Najmä pravicovo orientovaní voliči majú v rukách silné karty. Iba malé odklony v preferenciách môžu dramaticky zmeniť počty budúcich poslancov. Neistý je osud Demokratov. Ich účasť v Národnej rade môže úplne zmeniť pôdorys budúceho zloženia parlamentu.

Demokratom chýba dvadsať až tridsať tisíc voličov. Pritom nerozhodnutých sú stovky tisíc. Ak veľká časť váhajúcich pravicových voličov alebo nepevne rozhodnutých pre PS, zvlášť tých, ktorí boli ešte začiatkom jari fanúšikovia hegerovcov, to hodí nakoniec Demokratom, môže sa stať pravicová vláda realitou. Aj bez Hlasu. Prečo?

Stále uvažujeme iba v intenciách väčšinovej vlády, no zabúdame, že v hre je aj menšinová vláda. Najmä ak si uvedomíme, že žiadna pravicová strana si už nechce zopakovať vládnutie s nepredvídateľným Igorom Matovičom. Zároveň šéf OĽaNO si zatvoril bránu do akejkoľvek koalície ultimátnymi nezmyselnými požiadavkami. No nepovedal „B“: v prípade, že bude na výber medzi pravicou koalíciou a koalíciou na čele so Smerom, so „zaťatými“ zubami bude náchylný na kompromisnú podporu menšinovej vlády, len aby sa nedostali k moci „mafiáni a zlodeji“.

V prípade, že stabilná pravicová koalícia nebude schodná, KDH môže dať prednosť konzervatívnemu Smeru a SNS pred „ultraliberálmi“ z PS a SaS. Ak KDH obsadí post ministra vnútra a „ochráni“ špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, kredibilita takejto koalície môže byť zachránená.

Okrem Demokratov a OĽaNO bude jazýčkom na váhach aj strana Sme rodina. Škandály okolo mileniek Borisa Kollára pošramotili jeho povesť. A jeho fanúšičky sa po rokoch od neho odkláňajú. Sme rodina má pritom veľký koaličný potenciál: je želanou nevestou do pravicovej vlády aj do koalície so Smerom, Hlasom a SNS. Hoci Kollár stále vylučuje spoluprácu s Robertom Fico, predsa len pri „ochrane rodiny“ a v boji proti „ideológii LGBTI+“ to vôbec nie je nepravdepodobné.

A druhým jazýčkom na váhach je Republika. Tej síce poškvrnenie reputácie predsedu Milana Uhríka v angažovaní sa v Dzurindovej SDKÚ pred 10 rokmi a dvojky kandidátky Miroslava Suju v zelených a „antirorbánovsko-sorovskom“ Moste-Híd až tak nepoškodil, no prieskumy ukázali, že nejaké šrámy Republika predsa len utrpela. Časť jej voličov môže preto na poslednú chvíľu dať prednosť SNS alebo „materskej“ Kotlebovej ĽS NS.

Hoci Peter Pellegrini jasne povedal, že s Republikou nikdy nepôjde do koalície, nie je opäť vylúčená menšinová vláda s toleranciou Republiky. Pre ľavicu to je nepredstaviteľné, až na jednu maličkosť. Keď v Taliansku vládne strana „rovnakej krvnej skupiny“ ako Republika – Bratia Talianska – a s premiérkou Meloniovou sa bežne stretávajú európski ľavicoví premiéri, prečo by pre Slovensko mali platiť iné pravidlá?

Republiku môže nahradiť KDH. V prípade, že stabilná pravicová koalícia nebude schodná, KDH môže dať prednosť konzervatívnemu Smeru a SNS pred „ultraliberálmi“ z PS a SaS. Ak KDH obsadí post ministra vnútra a „ochráni“ špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica (svojho bývalého podpredsedu), kredibilita takejto koalície môže byť zachránená.

Nerozhodnutí voliči alebo tí, ktorí ešte nie sú na 100 % rozhodnutí, majú momentálne v rukách veľkú moc. Akým smerom pošlú Slovensko v najbližších rokoch?/agentury/

X X X

Smer chce vrátiť všetky sociálne istoty. Štát musí podať pomocnú ruku, odkázal Fico

Posledné tri roky sme si dosť vytrpeli. Najprv nás vymordoval covid, finančná kríza a momentálne prebiehajúca vojna u našich východných susedov, ktorá cez ekonomické sankcie negatívne dopadá na slovenský priemysel, firmy a jednotlivých zamestnancov. Čo v tomto marazme môžu pre nás urobiť naši politici?

Európsky štatistický úrad Eurostat prišiel s nemilou správou. Slovensko je druhou najchudobnejšou krajinou Európske únie. Horšie je na tom už len Bulharsko a zaujímavosťou je, že dokonca aj Rumuni sa umiestnili lepšie ako my. Slováci si tak môžu dovoliť iba 68 % z toho, čo priemerní obyvatelia Európskej únie.

„Máme verejné financie v katastrofálnom stave, deficit verejných financií stúpol od konca vlády Smeru z 0,7% na 7% čo je 10-násobný nárast na približne 8 miliárd eur nového dlhu. Reálne mzdy poklesli o viac ako 4 percentá, čo je najviac od 90. rokov minulého storočia a znamená to, že si ľudia za rovnaké peniaze nakoniec kúpia menej potravín alebo tovarov či služieb, ako tomu bolo v minulosti,“ tvrdí líder Smeru-SSD Robert Fico. Ľudia sú dnes podľa jeho slov na kolenách a namiesto predlžovania vlády chaosu alebo nástupu ďalších neskúsených a neodborných politikov do vlády potrebuje štát stabilizovať situáciu, priniesť pokoj a sociálne istoty pre ľudí.

Pomoc aj v opozícii

Fico pripomína, že Smer-SSD dokázal aj v opozičnom prostredí, že je schopný presadiť dôležité opatrenia pre pomoc ľuďom. Ako konkrétny príklad uviedol intenzívne rokovania so zástupcami potravinárskeho sektora, ktoré boli zakončené prípravou a schválením zákonov z ich dielne a ktoré v konečnom dôsledku zabrzdili nekončiaci rast cien potravín, pomáhajú potravinárom, poľnohospodárom, prvovýrobcom a spotrebiteľom prekonať ťažké časy kríz. Po ruke má hneď aj ďalšie príklady pomoci. „Ďalej je to rozmrazenie minimálnych dôchodkov, presadenie zníženie odvodov pre zamestnancov pracujúcich v potravinárstve najmä v noci, aby napríklad pekári nemali existenčné problémy a mohli byť naďalej produktívny v konkurenčnom prostredí,“ vyratúva Fico.

Kritizuje Matovičovu a Hegerovu vládu, ktoré od roku 2020 vzali seniorom 13. dôchodok, zmrazili najnižšie peniaze a definitívne zrušili dôchodkový strop 64. rokov. „Namiesto priemerného starobného dôchodku dostávajú iba vianočný príspevok v rôznej výške. 13. dôchodok Smeru bol totiž nastavený na výšku priemerného dôchodku daného druhu pre každého poberateľa. Každý starobný dôchodca tak mal v roku 2020 dostať 13. dôchodok vo výške 460 eur a každý ďalší rok by bola jeho výška, samozrejme, vyššia,“ uviedol. Obnoviť je potrebné podľa neho aj strop na vek odchodu do dôchodku, inak sa pri strednej dĺžke dožitia môže stať, že mladšie generácie budú musieť byť v práci až do veku 70 a viac rokov.

 „Papier znesie všetko, najmä ten, ktorým sa dookola oháňajú Matovič, Heger aj Krajniak, aby presvedčili seniorov, že im dali toľko peňazí ako snáď ešte nikto. Pravdou však je, že im skôr vzali tak ako nikto. Veď seniorov obrali každý rok o stovky miliónov eur na 13. dôchodkoch, ďalšie milióny ušetrili na dôchodcoch s minimálnymi penziami, ktoré im surovo zmrazili, a nič navyše im nedali ani v časoch extrémneho rastu cien. A hoci sa chvália, že im v tomto roku rozdelia o jednu miliardu eur viac, sú to z väčšej časti peniaze, ktoré pre nich v parlamente vybojovala opozícia presadením mimoriadnej valorizácie všetkých dôchodkov a rozmrazením minimálnych penzií. Čiže pomoc zo strany Matoviča, Hegera aj Krajniaka je v tomto prípade naozaj nulová,“ pripája sa ku kritike aj exminister práce Ján Richter, podľa ktorého mnohí seniori museli po celé roky vyžiť mesačne z necelých 335 či 410 eur, čo pri nezastaviteľnom raste cien pre nich nebolo jednoduché.

Exministrovi Krajniakovi takisto vyčíta, že krátko po nástupe na rezort sa postaral nielen o to, aby ľudia pracujúci za minimálnu mzdu mali nižšie výplaty, ale zmrazil aj príplatky za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu. „Od januára 2022 ani od januára 2023 sa tak s rastom minimálnej mzdy príplatky nezvýšili a zamestnanci každý mesiac prichádzali o desiatky eur, ktoré by im najmä v ťažkých časoch enormného zdražovania rozhodne pomohli. Pritom ľudí, ktorí pracujú v noci či v nedeľu, je viac ako 300 000 a v sobotu chodí do práce dokonca viac ako 400 000 zames­tnancov,“ dodáva Richter. Príplatky sú už dnes opäť zvýšené. Ešte koncom minulého roka sa na zmene zákona dohodli opoziční poslanci Smeru Martin Nemky a Boris Susko s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a vtedajšou koalíciou.

 Ďalším z opatrení, kde cíti Smer krivdu, že zrušenie obedov zadarmo. „Rodinám zobrali obedy bezplatne. Pritom sú to opatrenia, za ktoré hlasovala ešte z opozičných lavíc pred rokom 2020 aj strana Sme rodina a koalícia dokonca krátko po voľbách vyhlasovala, že ich rušiť nebudú. Opak bol však pravdou a na žiadosť strany SaS boli školské obedy bezplatne zrušené a nahradené neosobným a nedostačujúcim daňovým bonusom,“ spomína Fico. Obedy bezplatne sa nakoniec do legislatívy po troch rokoch vrátili, ale len v obmedzenej miere a nie univerzálne pre každé dieťa.

Smer-SSD má jasný cieľ – vrátiť ľuďom dôstojnosť do života, ktorú im amatérske vlády Matoviča a Hegera veľmi rýchlo vzali, tvrdí Fico. „Nepochopiteľné rušenie sociálnych istôt, nekonečný chaos a amaterizmus či ignorovanie skutočných problémov ľudí spôsobili, že mnohí sa prepadli pod hranicu chudoby alebo na nej balansujú a potrebujú, aby im štát urýchlene podal pomocnú ruku. Smer-SSD takouto pomocnou rukou je a vždy bude stáť na strane ľudí – seniorov, rodín, mladých ľudí, zamestnancov aj ľudí so zdravotným znevýhodnením či ľudí bez práce,“ dodal s tým, že mnohé sociálne opatrenia, ktoré boli roky v platnosti sa budú po výmene vlády musieť jednoznačne obnoviť.

X X X

Pokrytectvo? Zelená ministerka jazdila v USA autobusom. Za ňou letel prázdny tryskáč

Vodu káže a víno pije. Nemecká šéfka diplomacie Annalena Baerbocková čelí po návšteve USA kritike. Chválila sa totiž ekologickou dopravou autobusom. Letieť pre ňu aj tak musel prázdny vládny špeciál. Podľa opozičných politikov sa tým odhalila „pseudomorálka“ Zelených.

 Nemecká šéfka diplomacie Annalena Baerbocková počas návštevy USA. Ministerka odletela z Berlína vládnym špeciálom a pristála v Austine v Texase. Tam nastúpila do autobusu a išla dve a pol hodiny do Houstonu, všíma si idnes.cz.

„Ak chcete spoznať a ochutnať skutočnú Ameriku, samozrejme nemôžete len prejsť okolo naozajstného texaského barbecue grilu,“ napísala o svojej ceste v USA na instagramovom profile.

 „Čo však nespomenula, je, že jej vládny Airbus letel z Austinu prázdny 236 kilometrov do Houstonu,“ podotkol nemecký denník Bild. Airbus A350 podľa denníka spotrebuje šesť ton paliva za hodinu. Keďže bol na trase Austin – Houston vo vzduchu 45 minút, podľa týchto prepočtov spotreboval 4,5 tony paliva.

Bild tiež upozorňuje, že na vojenskej základni vo Wichita Falls, kde sa nachádzajú nemeckí vojaci, nemali vhodné výstupné schody pre A350. Museli ich preto zohnať na inom letisku za 10-tisíc dolárov.

Ministerstvo zahraničia uviedlo, že od roku 2014 federálna vláda finančne kompenzuje dopad na klímu spôsobenú služobnými cestami lietadlom a autom.

 Na ministerke a spolupredsedníčke Zelených však nenechali nitku suchú jej politickí kolegovia. Podľa poslankyne za Kresťanskodemo­kratickú úniu (CDU) Christinu Stumpperovú sa v plnej nahote ukázala „zelená pseudomorálka“. „Baerbocková káže ochranu klímy, ale nedrží sa vlastných zásad. Typická zelená: veľká prázdna show“.

„Kým Annalena Baerbocková cestuje naprieč USA v autobuse šetrnom k ​​životnému prostrediu a robí krásne fotky, prázdny vládny tryskáč letí za ňou. Zelení obťažujú celú krajinu pod zámienkou ochrany klímy a medzitým ministerka zahraničia lieta po svete a plytvá nezmyselne kerozínom. Ochrana klímy hrá len sekundárnu úlohu v politickej show zelených,“ napísal generálny sekretár bavorskej Kresťansko-sociálnej únie Martin Huber.

Baerbocková potom, ako sa ujala postu ministerky, sľúbila, že bude cestovať tak neškodne voči klíme, ako to len bude možné. Z analýzy jej deväťdesiatich zahraničných návštev vyplýva, že iba trikrát využila pravidelné letecké linky. Inak cestovala lietadlom Bundeswehru./agentury/

X X X

Nitriansky Bonul dlhuje milión eur na dani

Päť mesiacov po predaji Bonulu sa niekdajšia najväčšia bezpečnostná služba na Slovensku ocitla v zozname daňových dlžníkov s dlhom takmer 1,2 milióna eur.

Informácie o predaji firmy Bonul Miroslava Bödöra manažérovi rakúskej pobočky Bonulu ani nestihli zostarnúť. V krátkom čase sú tu zlé správy pre najznámejšiu slovenskú SBS Bonul. Objavila sa totiž na zozname dlžníkov finančnej správy, a to s mimoriadne vysokým dlhom na dani – 1 164 031 eur. Na zoznam dlžníkov sa firma dostala 20. septembra.

Aktuality.sk oslovili s otázkami Bonul aj finančné riaditeľstvo, odpoveď však do zverejnenia článku nedostali.

Z obrovských ziskov do problémov

Dlhé roky esbéeska Bonul nitrianskeho oligarchu Miroslava Bödöra kraľovala rebríčkom súkromných bezpečnostných služieb na Slovensku a to nielen v biznise so štátom. V najúspešnejšom roku 2016 boli jej tržby nad 60 miliónmi eur a zisk – spoločne so ziskom firmy Vel Security, kam Bonul zisky prelieval, sa vyšplhal nad 10 miliónov eur.

Odvtedy sa však Bonulu prestalo dariť a firme, na ktorej vianočných večierkoch býval niekdajší premiér Robert Fico pravidelným hosťom, klesli tržby pod 20 miliónov eur a zisk jej klesol v podstate desaťnásobne.

Už minulý rok ho na pozícii trhovej jednotky vystriedala LAMA SK blízka Ľudovítovi Makóovi. Problémy Bonulu sa začali krátko po zmene vlády v roku 2020. Už počas povolebnej jesene totiž Bonul prišiel o bezpečnostnú previerku a taktiež štatút subjektu hospodárskej mobilizácie – išlo pritom o dve z podmienok, vďaka ktorým sa Bonulu za Smeru darilo vyhrávať častokrát diskriminačne nastavené tendre.

O pol roka neskôr okresný súd v Žiline vymazal firmu Vel Security, nazývanú aj nepriznaná sestra Bonulu, z protischránkového registra. Firma, do ktorej Bonul prelieval milióny eur ziskov, teda prišla o možnosť získavať štátne zákazky. Prišla aj o možnosť sa o štátne tendre vôbec uchádzať a naoko tak v súťažiach konkurovať spriaznenému Bonulu.

Po rokoch klesajúcich tržieb, ziskov a strát štátnych zákaziek na jar 2023 Bonul informoval, že jeho zakladateľ a dlhoročný vlastník Miroslav Bödör sa firmu rozhodol predať.

Dvanásteho septembra tohto roka sa firma Bonul premenovala na Protectus, no v jej orgánoch aj po predaji a premenovaní zostali stále ľudia prepojení s Bonulom. O osem dní neskôr daniari vyrubili firme dlh vo výške viac ako milión eur, aktuality.sk

X X X

Hodnota rubľa klesá, Rusko chce výrazne zvýšiť výdavky na obranu

Budúcoročné ruské výdavky na obranu by mali vzrásť o vyše 25 percent.

Rusko plánuje v roku 2024 zvýšiť svoje výdavky na obranu o viac ako 25 percent v porovnaní s rokom 2023. Podľa britskej televízie Sky News to v piatok vo svojom prejave potvrdil ruský premiér Michail Mišustin.

Agentúra Bloomberg informovala, že ruská vláda má na budúci rok v úmysle zvýšiť rozpočtové výdavky na obranu zo súčasných 3,9 percenta HDP na šesť percent. V absolútnom vyjadrení sa výdavky na obranu zvýšia zo 6,4 bilióna rubľov na 10,8 bilióna rubľov.

V predvojnovom roku 2021 predstavovali výdavky Ruska na obranu 3,6 bilióna rubľov.

O bilión menej na sociálnu politiku

Na sociálnu politiku sa v Rusku na budúci rok vyčlení 7,5 bilióna rubľov, čo je o bilión menej ako v roku 2023. Výdavky ruského štátu na armádu tak na budúci rok vôbec prvýkrát v novodobej histórii presiahnu výdavky do sociálnej sféry, ktorá zahŕňa dôchodky, sociálne dávky a iné platby, konštatovala agentúra Bloomberg.

Návrh rozpočtu predpokladá pre rok 2024 celkové výdavky vo výške 36,6 bilióna rubľov, čo je o 15 percent viac ako v roku 2023.

Očakávaný rast príjmov

Bloomberg zároveň píše, že ruská vláda napriek prudkému nárastu vojenských výdavkov a sankciám očakáva, že rozpočtové príjmy budú vo výške viac ako 35 biliónov rubľov, teda o 22 percent vyššie ako v roku 2023.

Rozpočtový deficit v roku 2024 bude podľa vládneho dokumentu 0,9 percenta HDP.

Agentúra Reuters v auguste informovala, že Rusko v tomto roku zdvojnásobilo výdavky na obranu na 9,7 bilióna rubľov, čo je tretina všetkých verejných výdavkov. Agentúra konštatovala, že náklady na vojnu na Ukrajine špirálovite rastú a zvyšujú tlak na financie Moskvy, akgualit

X X X

Slovenskej armáde pribudli cenné posily. Tretinu z nich tvoria ženy

Takmer štyristo nových vojakov zložilo verejne slávnostnú vojenskú prísahu pod banskobystrickým Pamätníkom SNP. Slúžiť vlasti sa rozhodli v čase mnohých kríz, no idú do toho s veľkým odhodlaním. Každý z nich prešiel náročným výcvikom, ktorý preveril ich fyzickú aj psychickú pripravenosť.

Presne 396 vojakov prešlo sedem týždňov trvajúcim výcvikom v martinských kasárňach. Prísahu zložili na trávnatej ploche v blízkosti Múzea SNP v Banskej Bystrici, kde hromadne napochodovali v piatok ráno. S mohutnými pokrikmi „vernosť, čestnosť, statočnosť, disciplinovanosť, tvrdosť, zodpovednosť, obetavosť“ reagovali na otázku, či poznajú morálne hodnoty Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Nasledoval samotný akt zloženia slávnostnej vojenskej prísahy, na ktorú sa okrem najbližších príbuzných pozerala aj široká verejnosť.

 Sledovať túto udalosť na vlastné oči dojalo najmä rodičov mladých ľudí, ktorí si vybrali túto profesiu. Slzy do očí sa tlačili aj matke a otcovi mladíka, ktorý za najlepšie dosiahnuté výsledky pri absolvovaní základného vojenského výcviku dostal disciplinárnu odmenu. Jeho meno je Andrej Moravanský. Krátko po prísahe nám prezradil, že prvenstvo nečakal.

„Ten výsledok ma príjemne prekvapil. Rátal som možno top desať, ale toto je pre mňa pocta,“ usmial sa. A prečo sa rozhodol pre tak náročné povolanie? „Odmalička sa mi páčili zbrane, streľby, adrenalín,“ zdôvodnil Moravanský. Najťažšie na výcviku vraj bolo pochodovanie. „Celý deň na tom buzeráku, počas tridsať stupňových horúčav, v kanadách a na betóne, to bolo asi najnáročnejšie,“ povedal. Jeho mama otvorene hovorí, že s rozhodnutím svojho potomka najskôr nesúhlasila. „Syn je však veľmi ambiciózny a verím, že to dotiahne ďaleko. Som veľmi hrdá matka,“ podotkla.

Andrej Moravanský dosiahol počas vojenského výcviku najlepšie výsledky.

Mimo komfortnej zóny

Zhruba tretinu zo stoviek nových armádnych posíl tvoria mladé ženy. Jednou z nich je Daniela, ktorá zhodnotila, že sedem týždňov prípravy bolo ťažkých. „Najmä na psychiku, no tiež fyzicky. Mali sme tam napríklad streľby, no dosť náročné boli aj dva dni v okope či pätnásť kilometrové presuny,“ vysvetlila s tým, že nechýbali ani rôzne ranné rozcvičky. Vstúpiť do armády ju inšpiroval fakt, že vo vojsku má veľa priateľov. „Tí ma motivovali, aby som sa pridala a tak som tu,“ uzavrela Daniela.

To, že výcvik bol náročný najmä na psychiku, potvrdil aj ďalší jej kolega Timotej Štefanec. Objasnil, že ich museli pripraviť na vypäté situácie, preto ich dosť tlačili mimo ich komfortnú zónu. „Ale dalo sa to zvládnuť. Naši spolubojovníci a inštruktori nám pomáhali,“ poznamenal Štefanec. Vysvetlil, že celé tie týždne sa museli zaobísť bez rodín.

„No niektorí, čo zvládli fyzické testy na jednotku, mohli mať za odmenu, cez víkend, hodinovú návštevu,“ prezradil. K rozhodnutiu stať sa vojakom dospel v čase pandémie, keď si na celoplošných testovaniach všimol vojakov, z ktorých vraj išlo dobro. „Každý hovorí, že zo mňa ide tiež dobro, preto som sa rozhodol, že to chcem posúvať ďalej, aj iným ľuďom,“ dodal úprimne.

Výber najlepších

Štátny tajomník ministerstva obrany Marián Majer tvrdí, že záujem o profesiu vojaka bol vysoký. „Podarilo sa nám dosť výrazne navýšiť aj finančné odmeňovanie, čo atraktivitu tohto povolania zväčšilo,“ hovorí Majer. „Pre nás je dôležité, že stále máme na jedno voľné miesto niekoľko uchádzačov. Samozrejme, nie každý sa stane aj vojakom. Počas tohto výcviku tiež došlo k nejakému odlivu – vypadol zhruba každý desiaty,“ priblížil. Snažia sa to robiť tak, aby naozaj išlo o výber tých najlepších.

Majer pokračoval, že za ostatné roky vojaci významne pomáhali pri riešení rôznych ťažkých situácií v súvislosti s pandémiou či ochranou hraníc a spoločných hliadok pri migračnej kríze.

„Toto sú úlohy, ktoré ich zrejme čakajú hneď v najbližších dňoch. Pre vojaka je prvoradé zabezpečovať ochranu Slovenskej republiky, prípadne nasadenie v zahraničných operáciách medzinárodného krízového manažmentu,“ ozrejmil štátny tajomník. V súčasnosti je podľa neho naplnenosť stavu armády na úrovni osemdesiatich percent. „Stále pracujeme na tom, aby to bolo viac. Máme rozbehnutú aj regrutačnú kampaň,“ dodal.

Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko podčiarkol, že novodobá armáda je budovaná na pevných morálnych a hodnotových pilieroch, medzi ktoré patrí aj odkaz bojovníkov Slovenského národného povstania.

Zmeko objasnil, že stovky nových vojakov budú pôsobiť, v rámci útvarov, po celej republike. „Snažíme sa napĺňať v prvom rade útvary, ktoré majú operačný význam, alebo tie, ktoré sú naším záväzkom do aliančného prostredia,“ spresnil. Podčiarkol, že svoje miesto si nájde každý jeden. „Sú tu aj budúci kadeti Akadémie ozbrojených síl, ktorí majú pred sebou ešte päťročné štúdium,“ vysvetlil. Upozornil, že v armáde im stúpa počet vojačiek, teda žien.

„Teraz nám pribudlo približne desať percent, ale my to nejakým zásadným spôsobom nevyhodnocujeme. Na vojačky sú rovnaké požiadavky, ako na vojakov. Dôležité je, aby si všetci plnili povinnosti, ktoré sú na nich kladené, takže tie počty nejako neporovnávame,“ reagoval.

Prostredie, kde prísahu vojaci zložili, vybrali podľa Zmeka zámerne. „Aby sme si v pomyselnom tieni tohto pamätníka pripomenuli jeden z najdôležitejších symbolov našej vojenskej tradície – Slovenské národné povstanie,“ povedal. Vzápätí spomenul ďalšie dva symboly. Prvým je neďaleká banskobystrická budova novovytvoreného spoločného operačného veliteľstva.

„Ide o objekt, odkiaľ sa v minulosti riadilo Povstanie – generáli Ján Golian a Rudolf Viest tam mali svoje stanovište. No a dnes máme 22. september, teda spomienku na meruôsme roky a bitku v Brezovej pod Bradlom,“ odhalil tretí symbol slávnostného dňa.

Burácajúca prísaha

Stovky mladých žien a mužov v uniformách spoločne a nahlas predniesli v Banskej Bystrici, pred očami množstva ľudí, tieto slová: „Slávnostne prisahám, že budem verný Slovenskej republike. Sľubujem, že budem zodpovedne plniť úlohy, ktoré ozbrojeným silám vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov a zákonov a budem vykonávať vojenské rozkazy. Budem čestným, statočným a disciplinovaným vojakom. Som pripravený brániť slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť Slovenskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc. Na to som pripravený vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!“/agentury/