Azda najväčší a popredný propagandista Kremľa Vladimir Solovjov urobil rozhovor pre štátnu televíziu s generálplukovníkom Andrejom Mordvičevom, ktorého nedávno vymenovali do funkcie. Ten v rozhovore nepriamo uviedol, že Ukrajina je iba začiatkom a istým medzistupňom k pohlteniu celej východnej Európy Ruskou federáciou. Vojna s Kyjevom bude podľa jeho slov trvať veľmi dlho, takže nespresnil dátumy invázie do ďalších krajín východnej Európy.

Ruská akcia v Jalte na Kryme v piatok 17. marca 2023 pri príležitosti deviateho výročia anexie Krymu. Mládež nesie transparent s nápisom: „Rusko nezačína vojny, ale ich ukončuje“ vedľa obrazu ruského prezidenta Vladimira Putina.

Ako referuje portál Novinky.cz Mordvičev reagoval na Solovjovovu otázku, či je Ukrajina iba medzistupeň na ceste k dobytiu východnej Európy. „Iste, najskôr,“ odpovedal ruský generálplukovník. Celý záznam odvysielala ruská štátna televízia Rossija 1.

 „Myslím, že na to budeme musieť vynaložiť ešte veľa času,“ dodal generál s tým, že nemá zmysel presný dátum ruského postupu. „Ak sa bavíme o východnej Európe, ktorú budeme musieť…,“ pokračoval Mordvičev s tým, že síce nedokončil myšlienku, je zrejmé, čo tým myslel. „Samozrejme to bude trvať dlhší čas,“ dodal.

 Ruský prezident Vladimír Putin, údajne za lojalitu a poslušnosť voči vyššiemu vojenskému veleniu, v stredu povýšil troch ruských generálov. Medzi nimi aj veliteľa Centrálneho vojenského okruhu generálplukovníka Andreja Mordvičeva. Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) uviedli, že Putin ich povýšil skôr za oddanosť, než za výsledky na bojisku.

Generálporučík Andrej Mordvičev bol vymenovaný 17. februára 2023 za veliteľa vojsk Centrálneho vojenského okruhu. Ruská redakcia BBC upozornila, že Mordvičev, ktorý v 47 rokoch patrí medzi najmladších generálov a doteraz zastával hlavne štábne funkcie, sa ani nezúčastnil bojov na východe Ukrajiny v roku 2014, ani ruskej operácie v Sýrii. Vlani v marci ukrajinská armáda mylne informovala o jeho zabití v Chersonskej oblasti.

 Mordvičev bol podľa vojnových spravodajcov ranený pri dobýjaní Mariupoľu, ale medzitým sa zotavil. Vo funkcii vystriedal generálplukovníka Alexandra Lapina, ktorý sa – aj napriek verejnej kritike kvôli porážke ruských vojsk v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny – stal podľa správ médií náčelníkom hlavného štábu pozemných síl. Kremeľ vtedy informácie nekomentoval.

 Čoskoro uplynie rok od toho, ako ruská armáda dobyla ukrajinské mesto Mariupoľ. Minister obrany Sergej Šojgu 20. mája 2022 podal hlásenie prezidentovi Vladimírovi Putinovi o „úplnom oslobodení oceliarní Azovstaľ a mesta Mariupolu“. Stalo sa tak potom, čo sa posledný obrancovia vzdali.

„O vojenskom talente generálporučíka Mordvičeva sa zatiaľ nič nevie okrem toho, že dokáže zmazať mestá z povrchu zemského a je ochotný sa objímať s Ramzanom Kadyrovom. Zdá sa, že v roku 2023 to k závratnej kariére v ruskej armáde stačí,“ poznamenala k tomu mu BBC.

Generál riadil útok na juhoukrajinský Mariupoľ, po ktorom z polmiliónového mesta ostala hromada trosiek, pripomínajúca ruské zničenie čečenského mesta Groznyj. No práve terajší čečenský vodca Ramzan Kadyrov uviedol Mordvičeva do povedomia verejnosti, keď ho pri Mariupole pred novinármi objímal./agentury/

X X X

Pápež František nemôže byť sprostredkovateľom ukončenia vojny na Ukrajine, pretože je proruský, vyhlásil podľa agentúry ANSA poradca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak.

„Pápež nemôže zohrávať úlohu sprostredkovateľa, lebo je proruský, nedôveryhodný,“ uviedol Podoľak v dlhom polemickom rozhovore pre ukrajinskú televíznu stanicu 24 Kanal.

Poukázal tiež na ruské investície v Inštitúte pre náboženské diela, ktorý je verejnosti známy ako vatikánska banka a má výlučnú právomoc nad správou majetku Svätej stolice.

Vyjadrenia Podoľaka prichádzajú dva týždne po tom, ako pápež František počas videopríhovoru k účastníkom 10. všeruského stretnutia katolíckej mládeže v Petrohrade povedal, že sú dedičmi „veľkého ruského impéria“. V príhovore hovoril aj o ruských cároch Petrovi I. a Kataríne II., ktorí sú známi tým, že významne rozšírili ruské územie.

Po kritike zo strany Ukrajiny pápež uznal, že svoje slová zle formuloval, a objasnil, že chcel mladým Rusom pripomenúť ich kultúrne, nie politické dedičstvo.

X X X

 Rusko zhromažďuje svoje sily pri dedine Novojehorivka v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny v smere na mesto Lyman. Tento smer patrí k epicentrám bojov na Ukrajine. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje hovorcu Východného zoskupenia síl ukrajinskej armády Iľju Jevlaša. „Teraz tam nepriateľ akumuluje všetky svoje sily. Pripravujú údernú silu v tomto smere,“ povedal Jevlaš. Rusko údajne konsoliduje sily zničených jednotiek a posiela do boja všetok armádny personál vrátane signalistov.

Koncom augusta hovorca Východného zoskupenia síl ukrajinskej armády konštatoval, že Rusko skoncentrovalo v smeroch na mestá Kupiansk a Lyman viac ako 100-tisíc vojakov. Podľa obranného spravodajstva Veľkej Británie pravdepodobne ide o súčasť ruskej stratégie získať iniciatívu, keďže ukrajinské sily napredujú na južnom fronte a v okolí mesta Bachmut v Doneckej oblasti.

 X X X

 Rada Európskej únie (EÚ) uvalila reštriktívne opatrenia na

šiestich jednotlivcov zodpovedných za porušenia ľudských práv v Rusku a na ruskom okupovaných územiach Ukrajiny. Sankcionovaní sú prokurátori a sudcovia, ako aj dvaja členovia ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Rada o tom informuje na svojej webstránke.

Sankcionovaní sudcovia a prokurátori sú aktívni na súdoch zriadených okupačnými silami na nelegálne anektovanom Kryme. Zúčastnili sa na politicky motivovanom súdnom konaní proti novinárovi Vladyslavovi Jesypenkovi, ktorý bol odsúdený na 6 rokov väzenia, a Krymskému Tatárovi Narimanovi Dželjalovovi. Členovia FSB sa buď podieľali na mučení Vladyslava Jesypenka, alebo viedli vyšetrovanie jeho prípadu, ako aj členov krymskotatárskej komunity a Jehovových svedkov na Kryme.

Reštriktívne opatrenia EÚ uvalila v rámci globálneho režimu sankcií v oblasti ľudských práv. Ten už uplatňujú dovedna na 67 jednotlivcov a 20 subjektov. Sankcie zahŕňajú zmrazenie majetku, zákaz sprístupňovania fondov a zákaz cestovania./agentury/

X X X

Maďarská vláda sa pripravuje na prevzatie predsedníctva v Rade EÚ

Povedal to v piatok v parlamente minister zodpovedný za záležitosti Európskej únie János Bóka.

S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Na dvojdňovej konferencii týkajúcej sa európskych reakcií na globálne demografické výzvy Bóka zdôraznil, že súčasťou prípravy na budúcoročné predsedníctvo je aj príprava a rokovanie o programe predsedníctva. „Určujúcim prvkom tohto programu je rozvoj európskeho hospodárstva, posilňovanie konkurencieschopnosti a do toho zapadá aj riešenie demografických výziev,“ dodal minister.

Populistický prístup

Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg v stredajšom rozhovore pre rakúsku tlačovú agentúru APA uviedol, že nesúhlasí s iniciatívami, ktoré by pripravili Maďarsko o budúcoročné predsedníctvo.

Schallenberg označil tieto pokusy za populistický prístup. Dodal, že predsedníctvo môže byť pre Maďarsko skúškou aj napriek existujúcim oprávneným obavám – okrem iného z protiúnijného postoja maďarského premiéra Viktora Orbána.

Podľa jeho slov je potrebné hovoriť s maďarskými politikmi veľmi jasne a otvorene. „Som tiež veľkým zástancom plnenia podmienok právneho štátu, ako aj toho, aby sa vyplácanie fondov podmieňovalo plnením týchto podmienok,“ podčiarkol Schallenberg, podľa ktorého by však odobratie predsedníctva Maďarsku bolo nesprávnym prístupom.

Obavy o Maďarsko

Európsky parlament (EP) 1. júna vyjadril vážne obavy v súvislosti s vývojom v Maďarsku vzhľadom na nadchádzajúce maďarské predsedníctvo v Rade EÚ v druhom polroku 2024. Europoslancov znepokojuje stav hodnôt EÚ v Maďarsku. Podľa nich sa zhoršuje v dôsledku „úmyselného a systematického úsilia vlády“ aj napriek tomu, že EP aktivoval mechanizmus podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.

Ide najmä o prijímanie zákonov bez dostatočnej parlamentnej kontroly a verejných konzultácií, zneužívanie stavu ohrozenia, ochranu oznamovateľov s cieľom oslabiť práva LGBTIQ+ osôb a slobodu prejavu a porušovanie sociálnych a pracovných práv učiteľov.

Po Španielsku polročné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ od 1. januára 2024 preberie Belgicko a od 1. júla 2024 Maďarsko, aktuality.sk

X X X

Má Viktor Orbán vplyv na naše predčasné voľby? Výsledky prieskumu analytikov prekvapili

Zistenia prieskumu AKO nabúravajú predstavu o tom, že by maďarská menšina žijúca na Slovensku žila v informačnej bubline, kde by zásadne dominovali zdroje šíriace pohľady maďarskej vlády. Napriek tomu má politika Viktora Orbána na ňu pomerne veľký vplyv.

 Výskumný inštitút Political Capital v rámci spoločného projektu s Adapt Institute vypracoval analýzu zameranú na politický a mediálny vplyv Maďarska na Slovensku. V prieskume verejnej mienky agentúry AKO boli tiež skúmané postoje maďarsky hovoriacich občanov Slovenska k aktuálnym otázkam, a to práve v súvislosti s konzumáciou­ médií.

Analýza mediálneho diskurzu pokrýva vybraných 16 médií v maďarskom jazyku za obdobie od 1. marca do 15. júla 2023. Osem z nich pôsobí v Maďarsku a preberá rétoriku maďarskej vlády (blikk.hu, hirado.hu, index.hu, magyarnemzet.hu, mandiner.hu, origo.hu, pestisracok.hu, ripost.hu). Ďalších päť pôsobí na Slovensku a má isté väzby na maďarskú vládu, či už prostredníctvom dotácií, personálnych prepojení, alebo strategických partnerov (ma7.sk, körkép.sk, hirek.sk, felvidek.ma, piros7.es). Skupinu vybraných médií nakoniec dopĺňajú tri nezávislé (ujszo.com, napunk.dennikn.sk, parameter.sk).

V máji 2022 na veľkej konferencii amerických konzervatívcov v Budapešti zhrnul Viktor Orbán svoj politický program do hesla „nie migrácii, nie genderu, nie vojne“. Monitoring maďarských vládnych predstaviteľov, médií a influencerov potvrdzuje, že toto sú tri najčastejšie naratívy, ktoré sú systematicky tlačené do maďarského informačného priestoru.

Prieskum agentúry AKO z 2. 8. – 4. 8. 2023 zameraný špecificky na maďarsky hovoriacich občanov Slovenska ukázal, že tieto postoje preberá aj väčšina z nich. Napríklad až 64 percent respondentov uviedlo, že by podľa ich názoru mala byť vojenská pomoc Ukrajine ukončená alebo znížená, až 60 percent súhlasilo s tvrdením, že sankcie viac poškodzujú našu ekonomiku ako tú ruskú a ako hlavný dôvod vysokej inflácie a cien energií uviedlo 34 percent politiku Európskej únie. Tieto postoje sa však nijako zvlášť nelíšia od výsledkov nameraných staršími prieskumami na celej populácii Slovenska.

Prieskum agentúry AKO však takisto ukázal, že až 63 percent maďarsky hovoriacich opýtaných sleduje spravodajstvo viac v slovenčine, 22 percent rovnako po maďarsky aj po slovensky, a len osem percent sleduje spravodajstvo viac v maďarčine. Veľký mediálny výskum z roku 2021 zasa potvrdil, že v segmente on-line portálov sú obľúbenejšie a čítanejšie portály v slovenskom jazyku. Tieto zistenia nabúrali predstavu o tom, že by maďarská menšina žijúca na Slovensku žila v informačnej bubline, kde by zásadne dominovali zdroje šíriace pohľady maďarskej vlády./agentury/

X X X

Vražda Jána Kuciaka: Prokurátori podali 115-stranové odvolanie, navrhujú nové dôkazy voči Marianovi Kočnerovi

  Súd zatiaľ nezapožičal Kočnerove a Zsuzsovej mobily na opätovné skúmanie. Podľa znalca by sa vďaka novým technológiám dali obnoviť aj viaceré vymazané dáta.

Po tom, čo Špecializovaný trestný súd v Pezinku v máji opäť oslobodil Mariana Kočnera vo veci objednávky vraždy Jána Kuciaka a prokurátorov, dozoroví prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry sa na mieste odvolali.

Uplynulé týždne a mesiace pripravovali písomné odôvodnenie odvolania a v piatok (8. septembra) ho zaslali súdu. Má 115 strán a prokurátori v ňom navrhujú aj celkom nové dôkazy.

„Obsahom odôvodnenia odvolania je aj návrh na vykonanie nových dôkazov, ktoré nám neboli známe v čase konania pred súdom prvého stupňa, a aj návrh na vykonanie ďalších dôkazov vzhľadom na jednostranné vyhodnotenie dôkaznej situácie súdom prvého stupňa najmä v prospech obžalovaného M. K. a ignorovanie viacerých vykonaných dôkazov v jeho neprospech zo strany súdu. Bližšie sa v tomto štádiu konania k novým dôkazom vyjadrovať nebudeme,“ reagoval pre Aktuality.sk jeden z dozorových prokurátorov Matúš Harkabus.

Znalec, ktorý skúmal Kočnerove a Zsuzsovej mobily, už počas hlavného pojednávania potvrdil, že súčasné technológie by zrejme dokázali obnoviť aj iné a vymazané dáta, ku ktorým sa doteraz nepodarilo polícii dostať. Novšie analýzy však zatiaľ prokurátori nezískali, keďže súd doteraz nevydal mobily na opätovné skúmanie.

„Zaistené mobilné telefóny nám zo strany súdu neboli doposiaľ zapožičané napriek tomu, že sme o to požiadali osobitným prípisom dňa 22. 5. 2023 za účelom zabezpečenia ich odborného skúmania v tomto konaní, keďže počas konania ich súd nesprístupnil konajúcim orgánom v inom trestnom konaní,“ dodal Harkabus.

 Vinná, nevinný

Pripomeňme, že senát Špecializovaného trestného súdu v máji rozhodol tak, že Alenu Zsuzsovú uznal vinnou z objednávky vraždy Jána Kuciaka a prokurátorov. V písomnom rozsudku vysvetlil, že podľa vykonaných dôkazov to Zsuzsová urobila pre Kočnera. Okrem zabitia novinára si mala objednať aj likvidáciu prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho.

Súd však zároveň vyhlásil, že nebol dostatok dôkazov o tom, že by za objednávkami vrážd stál Kočner. Práve naopak, podľa súdu to Zsuzsová urobila bez jeho vedomia.

K tomuto verdiktu však nedospeli traja sudcovia jednomyseľne. Jeden z nich, konkrétne Jozef Pikna, bol presvedčený aj o vine Kočnera. Na deviatich stranách, ktoré pripojil k rozsudku ako odlišné stanovisko, vysvetlil verejnosti, prečo s kolegami v senáte nesúhlasil.

„Samotná Zsuzsová nemala iný motív na objednávku vraždy práve týchto osôb ako taký, ktorý by sa spájal s osobou Mariana Kočnera. Je potrebné posudzovať jej osobu optikou vnímania Mariana Kočnera, ktorý ju ako dôveryhodnú a blízku osobu využíval aj v minulosti na zabezpečovanie svojich cieľov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Alena Zsuzsová Mariana Kočnera obdivovala, bol medzi nimi intenzívny vzťah, keď s ním riešila množstvo aj osobných záležitostí, bola ním finančne podporovaná, čiže nad jej správaním mal nepochybne istú formu kontroly. Je teda potrebné vychádzať pri vyhodnocovaní dôkazov v tomto konaní z premisy, že Marian Kočner mal zásadný vplyv na Alenu Zsuzsovú a jej konanie,“ napísal sudca Pikna.

Aktuality.sk zverejnili aj ďalšie jeho argumenty.

Po podaní písomného odvolania sa k nemu môžu vyjadriť strany v konaní. Následne by mal prípad dostať na stôl odvolací súd, v tomto prípade Najvyšší súd. Ten si musí kauzu, prvostupňové rozhodnutie a aj argumenty obhajoby a obžaloby naštudovať a potom rozhodne o ďalšom postupe, aktuality.sk

X X X

Dva svety, názor emeritného sudcu Ľudovíta Bradáča

„Na celom prípade ma však zaujalo čosi iné. Niečo, čo doposiaľ zostalo nepovšimnuté a aj v početných komentároch sa takej téme nevenovala pozornosť. Ide o pomenovanie sveta, v ktorom žije sudkyňa Pamela Záleská, a sveta, v ktorom žijú uvedené členky súdnej rady, azda i ďalší sudcovia,“ píše v komentári emeritný sudca a člen súdnej rady Ľudovít Bradáč.

Nevyhnutná úvodná poznámka. Prosím cynikov, tvrdých pragmatikov a kariérnych oportunistov, aby ďalej nečítali!

Súdna rada Slovenskej republiky na svojom ôsmom zasadnutí konanom dňa 15. 8. 2023 rokovala okrem iného aj o bode: Stanovisko sudkyne Pamely Záleskej k medializovaným informáciám.

Nezaujímajú ma skutočnosti ohľadne jej súkromného života, nepovažujem za dôležité, ako sa tento bod dostal na program zasadnutia súdnej rady. Kým sa nepreukáže jej zaujatosť v konkrétnej veci, nezaujíma ma ani jej vzťah s novinárkou.

Ako člen súdnej rady som sedel na rokovaní o tomto bode a počúval neuveriteľnú smršť tautologicky sugestívnych až kapcióznych otázok na sudkyňu Pamelu Záleskú. O úrovni takého „vypočúvania“ si každý môže urobiť záver sám.

Predsa však odkážem na dopisovateľa týždenníka Postoj Rakúšana Martina Leidenfrosta, ktorý uviedol: „… uvidí tam tri ,sudkyne‘, ktoré oblievajú sudkyňu Záleskú počas štyroch hodín citovými výlevmi. A možno sa opýta, kedy zeleninové, dobytkárske či rybie trhy získali nárok poslať svojich delegátov do súdnej rady…“

Nepochybujem o tom, že hodnotenie významného novinára Die Presse je súčasťou i verejnej mienky. Aj nemalej časti sudcov.

Na celom prípade ma však zaujalo čosi iné. Niečo, čo doposiaľ zostalo nepovšimnuté a aj v početných komentároch sa takej téme nevenovala pozornosť. Ide o pomenovanie sveta, v ktorom žije sudkyňa Pamela Záleská, a sveta, v ktorom žijú uvedené členky súdnej rady, azda i ďalší sudcovia.

Prvý svet očami Pamely Záleskej

Citujem zo záznamu z rokovania súdnej rady. Pamela Záleská hovorí, že žije v krajine:

– „kde zavraždili Róberta Remiáša,

– kde bol prezidentov syn zavlečený do cudziny,

– kde osoba poverená vydať amnestie ich aj vydala a tie boli následne zrušené,

– kde zavraždili Kuciaka,

– kde sa podľa všetkého obchodovalo so spravodlivosťou.“

Bolo to zrozumiteľné, kritické, smutné až tragické, ale v súlade s realitou.

Svet Dany Jelínkovej Dudzíkovej

V ďalšej, už ikstej komentovanej otázke sa členka súdnej rady obracia na Pamelu Záleskú a kopíruje jej prístup výpočtom vlastných poznatkov. „Ja žijem v krajine:

– kde slovo policajta v mediálnom svete je viac ako slovo sudcu a viac ako slovo ministra vnútra,

– kde vybrané médiá a novinári sa rozhodli vziať spravodlivosť do rúk a siahnuť po svojpomoci,

– kde sa zo strážcov demokracie stali porušovatelia zákona a zasahovatelia do práv jednotlivcov,

– kde sa v mediálnom svete degradujú trestné kauzy, robí sa z nich gašparkove divadlo,

– kde vládne mediálna anarchia, kde sa nerešpektujú základné princípy právneho štátu, kde sa degradujú práva obvinených, zasahuje sa do ich súkromia, do ľudskej dôstojnosti…“

Dva nezlučiteľné hodnotové postoje

Slová týchto dvoch sudkýň Slovenskej republiky vyjadrujú v zásade dve základné, ale veľmi odlišné skupiny hodnotiacich úsudkov o postoji k štátu, k justícii, k občianskej spoločnosti, k morálke. Citácie z ich prejavov vytvárajú aj akýsi uzavretý rámec o vlastných hodnotových, svetonázorových, morálnych i etických postojoch.

Prvý svet je pomenovaný konkrétnymi udalosťami i osobami. Svet reálny, čitateľný, kritický, pravdivý. Môžeme a musíme o ňom slobodne diskutovať, či sa nám už páči, alebo nie.

Druhý svet je zámerne nepomenovaný a ľubovoľne rozširovaný priestor. Plný alternatívnych zákutí, záškodníkov, neobjektívnych médií, nehodných policajtov i zlyhávajúcich sudcov. Priebežne, podľa aktuálnej potreby dopĺňaný. Svet, ktorý vzniká len v hlavách tých, ktorí princípy právneho štátu vidia len cez prizmu osobných alebo úzko skupinových záujmov. Prekrútene, egoisticky, zhora sa dívajúc na ostatných.

Ide o floskuly ako vystrihnuté z konšpiračných teórií a pofiderných mediálnych plátkov, kde vládne bezbrehá iracionalita, oportunizmus, kde hodnoty demokracie i právneho štátu sú otočené o 180 stupňov a argumenty a názory sa presadzujú hádavým až agresívnym spôsobom.

Opísaný svet príliš pracuje s negatívnymi emóciami, rozvratom, dezinformáciami… Na tom prekvapuje len to, že jeho protagonistkou je sudkyňa Slovenskej republiky.

Rozhodnutie o väzbe verzus surová vražda novinára ako potvrdenie úpadku druhého sveta

Ľadový šok prišiel v momente, keď ďalšia členka súdnej rady v priamej reči k sudkyni Pamele Záleskej uviedla: „… keď si brala generála Lúčanského do väzby, toho si zabudla spomenúť, keď si hovorila, v akej krajine žiješ, a aj ten tu zahynul, nie len teda pán novinár Kuciak…“

Ozaj významný posun z toho amorfného a alternatívneho sveta, ktorý by pri prižmúrení oboch očí zniesol všeobecne zaužívanú formulku: To je môj názor! Verbálne prihlásenie sa k najextrémnejším názorovým prúdom o tzv. Lučanského smrti, kde naozaj už len posledné držiaky zadného mozgu nedovolili vysloviť „vražda“, je jednoznačné, ba až fanatické prihlásenie sa k názorom časti politického spektra zneužívajúceho tragický skon bývalého policajného prezidenta na vlastnú ochranu pred väzobným stíhaním. Navyše dávať smrť Lučanského do jednej roviny s brutálnou, plánovanou vraždou Jána Kuciaka je ľudsky zavrhnutiahodné a právne neudržateľné.

Najmä od sudkyne Slovenskej republiky.

Koexistencia dvoch svetov ako veľký otáznik

Ako za takýchto antagonistických okolností dosiahnuť nevyhnutnú mieru koexistencie, ba spolupráce medzi týmito dvoma svetmi?

Nemalá čas intelektuálov je presvedčená, že len vzájomnou komunikáciu, tolerantnosťou a noblesou. Iní sú zas toho názoru že platí zásada „presvedčeného nepresvedčíš a debata je zbytočná“.

Jeden český autor na margo komunikácie s deštruktívnymi názormi uviedol: „Vraj s dezolátmi je potrebné hovoriť slušne, chápať ich a tolerovať. Zdeněk Svěrák je etalónom slušnosti, chápania a tolerancie. A dezoláti? Nenávidia ho, pretože slušne hovorí, čo sa im nepáči, rovnako ako nenávideli slušného Karla Čapka. Nie, v tom to nebude!“

Dlhodobo sa potácame medzi týmito dvoma pólmi. Vzájomné prieniky sú veľmi komplikované, nezriedka vylúčené. Vidím to i pri riešení závažných otázok na zasadnutiach súdnej rady. Mnohokrát rozhodne len prevaha hlasov, bez akejkoľvek viditeľnej snahy o konsenzus, spoluprácu, prípadne kompromis. Rozhoduje vždy len väčšina, ktorá závisí od počtu prítomných na zasadnutí, s čím sa v podstate aj kalkuluje.

Kritériá spolupráce a koexistencie ako ešte väčší otáznik

Ako teda určiť základné kritériá spolupráce a koexistencie v takom ústavnom orgáne, akým je Súdna rada Slovenskej republiky? Ako nastaviť pravidlá a aký úzus prijať, aby sa vážny orgán sudcovskej legitimity nestal deštrukčnou arénou politického populizmu, odborárskeho korporativizmu a skupinového presadzovania tzv. našej sudcovskej nezávislosti? Priama odpoveď je veľmi ťažká a je otázne, či vôbec existuje v horizonte našich životov. Môžeme síce produkovať množstvo právnických štúdií, eticko-morálnych štandardov, organizovať konferencie a vystupovať v diskusných fórach, v médiách, ale ich efekt bude stále diskutabilný. Až do momentu, keď dôjde v našom vedomí k zásadnému obratu k základom európskeho humanizmu a osvietenstva, historicky vyvinutého a vteleného do predstavy demokratického a právneho usporiadania spoločnosti. Podčiarknem ešte raz, predstavu o demokracii nemožno totiž degradovať iba na počet hlasov pre a proti.

Trpezlivé hľadanie zásadných odpovedí ako každodenná agenda

Dva citáty nesporne múdrych ľudí. Autora prvého nepoznám, ale znie: „Keď múdri ustupujú, hlupáci rýchlo postupujú.“ Samozrejme, za slová múdri a hlupáci môžeme dosadiť akékoľvek iné kategórie ľudí nášho spoločenského spektra. Veľmi to vypovedá o slabine slušných ľudí, pre ktorých je aj konflikt kvôli zásadnej a správnej veci osobným rubikonom.

Druhý citát pochádza od sira Anthonyho Hopkinsa: „Žijeme vo svete, kde je pohreb dôležitejší než mŕtvy, svadba je dôležitejšia než láska, vzhľad je dôležitejší než myseľ. Žijeme v obalovej kultúre, ktorá pohŕda obsahom!!!“

Výrok sira Anthonyho zasahuje do smutného poznatku. Traduje sa totiž, že dnešný človek je málo autentický. Sme príliš civilizovaní, a preto máme stále sa zväčšujúci problém s vlastným názorom. Dôsledok? Ťaživý a nepríjemný obsah balíme do pekných obalov. A sme spokojní. Máme pocit, že sme sa dôstojne vyrovnali s obsahom, ale i s vlastným svedomím, ktoré sme pre „pokoj v dome“ prepli do spiaceho režimu.

Nie je to tak. Nevyrovnali sme sa s ničím. Iba sme spriechodnili cestu pokriveným a deformovaným názorom. A na dôvažok, naše opatrne a civilizovane formulované náhľady boli zavše zneužité. Na podporu postojov, s ktorými nesúhlasíme.

A záverom si preto položíme pálčivú otázku. Môžeme sa nádejať, že prvý svet ovplyvní silou argumentov, pevnosťou, reálnosťou a neustupovaním zlu druhý svet, alebo pripustíme, aby druhý svet kontaminoval prvé videnie sveta konšpiráciami, agresivitou, klamstvami a polopravdami?

Odpovede trpezlivo hľadajme každý deň, aktuality.sk

X X X

Fico chce dva týždne po voľbách mlčať. Zožal za to kritiku od expertov

 Výzva predsedu Smeru Roberta Fica na zavedenie dvojtýždňového povolebného moratória hraničí podľa organizácie na ochranu slobody médií Article 19 s absurditou.

 Píše o tom portál zameraný na dianie v Európskej únii euractiv.sk. Ak strana Smer zvíťazí v septembrových predčasných voľbách, jeho líder Fico sľubuje „dvojtýždňové moratórium na akékoľvek mediálne informácie“ ako prvý krok, ktorý má stranám poskytnúť čas na rokovania o vládnej koalícii. Experti na slobodu médií predpokladajú, že to bolo myslené ako „džentlmenská dohoda“, keďže povolebné moratórium zavedené do legislatívy je neslýchané.

 „Organizácia Article 19 by bola veľmi znepokojená akoukoľvek džentlmenskou dohodou politikov nekomunikovať s médiami. Úprimne povedané, táto myšlienka hraničí s absurditou,“ zhodnotila riaditeľka pre právo a politiku v organizácii na ochranu slobody médií Article 19 Barbora Bukovská. Zároveň podčiarkla, že jednou z úloh politikov je komunikovať svoje ciele a proces tvorby novej vlády je toho dôležitou súčasťou. „Moratóriá na informácie pre médiá po voľbách sú neslýchané a boli by veľmi problematické z hľadiska medzinárodného a európskeho práva v oblasti ľudských práv,“ dodala.

V roku 2019 sa Smer pokúsil presadiť predĺžené 50-dňové moratórium na prieskumy verejnej mienky pred parlamentnými voľbami, ktoré je jedným z najdlhších na svete, ale Ústavný súd skrátil toto obdobie na dva týždne. V roku 2021 ho poslanci zmenili na 48 hodín. Mária Žuffová z Centra pre slobodu a pluralitu médií uviedla, že ak prieskumy naznačujú zlý výsledok preferovaných kandidátov, každý desiaty človek sa podľa výskumov rozhodne svoju voľbu zmeniť, čo môže byť zásadné. Podľa Žuffovej je však dôležité, aby boli takéto obmedzenia krátke a trend smeruje skôr k ich skracovaniu než k predlžovaniu. „V demokratických krajinách by ľudia mali mať prístup k informáciám, aby vedeli robiť dobré rozhodnutia. To isté platí o voľbách, aj o období po nich. Nevidím dôvod, pre ktorý by prístup k informáciám mal byť obmedzený,“ skonštatovala.

 Podľa vedúceho kancelárie Reportérov bez hraníc pre EÚ a Balkán Pavla Szalaia majú politici právo nastaviť si vlastnú komunikačnú stratégiu s médiami, pred voľbami aj po voľbách. Čo však podľa neho už zachádza do oblasti porušovania slobody médií, je bojkot televízie Markíza, ktorý iniciovala strana Smer a pridala sa k nemu aj Republika. „Ak najväčšia strana bojkotuje najväčšiu televíznu stanicu, obmedzuje sa právo občanov na informácie. Platí to najmä pre volebnú kampaň, počas ktorej sa občania rozhodujú, ktorú stranu budú voliť,“ povedal Szalai a vyzval Smer, aby s bojkotom prestal. Szalai tiež poukazuje na to, že vyjadrenia Smeru ohrozujú novinárov. Bolo tomu tak v prípade novinára Mateja Pribelského, ktorý sa stal terčom útokov po zverejnení článku o účasti Roberta Fica v podcaste Dannyho Kollára, na ktorého sú vydané medzinárodné zatykače, a tiež Marty Jančkárovej, ktorú strana Smer kritizovala, pretože odmietla prijať do diskusie jej poslanca Ľuboša Blahu./agentury/

X X X

Syn Miroslava Suju čelí obžalobe, že spolu s kamarátmi zbili muža. Trpí za mňa, tvrdí poslanec

Syn poslanca Republiky Miroslava Suju stojí pred súdom pre výtržníctvo. V minulosti sa v článku portálu Topky objavila fotka, na ktorej má Gabriel Suja zdvihnutú pravicu.

Syn podpredsedu strany Republika Miroslava Suju Gabriel má problémy so zákonom. Spolu s ďalšími dvoma mladíkmi čelí obžalobe z výtržníctva, za ktoré hrozí väzenie až na tri roky.

Prokuratúra ich obžalovala, že bezdôvodne fyzicky napadli iného muža. K incidentu malo dôjsť ešte v júni 2019 pred štvrtou ráno v Detve pri garážach neďaleko centra voľného času. Jeden z trojice obžalovaných mal muža udrieť päsťou do hlavy počas toho, ako sedel na zemi. Neskôr ho spoločne kopali a udierali, až kým sa mu nepodarilo z miesta utiecť. Výsledkom boli viaceré zranenia vrátane pomliaždenín a hematómov na čele a v spánkovej časti tváre.

Všetci traja už počas vyšetrovania odmietli, že by muža napadli. Vypovedali, že večer a noc strávili spolu, pobudli v niekoľkých kaviarňach a do žiadneho konfliktu sa nezapojili.

Gabriel Suja v piatok na Okresný súd vo Zvolene neprišiel, dal súhlas na konanie v jeho neprítomnosti. Sudkyňa však napokon pre neprítomnosť predvolaných svedkov pojednávanie odročila na november.

Skutok popiera, na mieste vraj nebol

„Môj klient dosiaľ chodil na súd v termínoch hlavného pojednávania, no dnes využil svoje zákonné právo nezúčastniť sa. Cíti sa byť nevinný, aktívnym spôsobom sa bráni a obžalobu považuje za nedôvodnú,“ povedal pre Aktuality.sk advokát Tomáš Rosina, ktorý obhajuje Gabriela Suju.

K detailom obhajoby sa vyjadrovať nechcel, no zhrnul, že syn poslanca „spolu so spoluobžalovanými popierajú spáchanie skutku“.

Ďalší dvaja mladíci, s ktorými mal Suja podľa prokurátorky konať v spolupáchateľstve, na súd dorazili, no odmietli sa s nami baviť.

Poslanec Republiky Miroslav Suja tvrdí, že syn Gabriel doplatil na jeho politickú kariéru. „Trpí za mňa. Vyšetrovateľa v prípade vymenili x-krát, vyšetrovateľka, čo tam bola predtým, ani nechcela dať obžalobu,“ hovorí Suja.

Poznamenal, že jeho 26-ročný syn sa zaoberá podnikaním, má firmu v Nemecku. „Je to dobre vychovaný chlapec,“ vraví poslanec.

Syna sa na prípad pýtal a verí verzii, ktorú mu prezentoval. „Popiera to, tvrdí, že tam v živote nebol,“ reagoval Gabrielov otec, poslanec Republiky Miroslav Suja.

Suja: Môj syn nehajloval

Bloger a dnešný poslanec Ján Benčík v minulosti napísal blog, v ktorom sa zmienil aj o Gabrielovi Sujovi. Spomínal v ňom napríklad narodeninové prianie od Gabrielovho bratranca Miroslava Mišoveho, ktorý mu v ňom poslal hákový kríž a číslovky 88, ktoré v neonacistickej symbolike znamenajú „Heil Hitler“. K prianiu priložil fotku, na ktorej má Gabriel Suja zdvihnutú pravicu. Tú už v minulosti zverejnil portál Topky.

Poslanec Suja si nemyslí, že by jeho syn na fotke robil známy pozdrav nacistov.

„Bol som sa v tom podniku pozrieť. Sedíte na biliardovom stole, vchádza niekto do dverí, zdravíte kamarátov a na to niekto napíše, že chlapec hajluje,“ bráni syna Suja.

Dodal aj opis, prečo sa mu nepozdáva, že by išlo práve o tento pozdrav. „Hajlovanie by malo mať nejaký systém, človek stojí a nejaká ruka, ľavá alebo pravá, sa dvíha. Nemusíte mi veriť, ale neviem, ktorou rukou sa hajluje,“ povedal poslanec Republiky.

Benčík v blogu zverejnil aj fotku Gabriela Suju s bratrancom, na ktorej boli pred koncentračným táborom so zdvihnutým palcom.

Gabriel Suja je konateľom firmy Romi Trade, ktorú spoluvlastní jeho otec Miroslav Suja. Romi Trade získala od ministerstva dopravy desaťtisíce eur za ubytovanie odídencov z Ukrajiny, pričom novú zmluvu s ministerstvom podpisoval Suja mladší.

V minulosti bol trestaný za jazdu pod vplyvom alkoholu, aktuality.sk

X X X

Doplňujúce komunálne voľby budú v 28 obciach, dôvody sú rôzne, niekde kandidáti chýbajú

 Niekde boli neplatné hlasy, v iných prípadoch skončili vo väzení a jeden aj umrel.

KOŠICE: Dvakrát pôjdu v septembri obyvatelia 28 obcí na Slovensku k volebným urnám. Okrem parlamentných koncom mesiaca sa už túto sobotu 9.septembra uskutočnia doplňujúce komunálne voľby.

Konajú sa v obciach, kde z rôznych dôvodov zanikol starostovi mandát, prípadne potrebujú doplniť zloženie obecných zastupiteľstiev. V niektorých obciach sa konajú aj po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu. V tomto roku sa už jedny doplňujúce voľby uskutočnili 25. marca v 54 obciach.

Opakovaný nezáujem

Pôvodne sa mali konať až v 32 obciach, no v troch nikto nekadiduje a v jednej obci odstúpil kandidát.

Starostu ani po sobote nebudú mať obyvatelia Stariny v okrese Stará Ľubovňa a Brezovci v humenskom okrese. V oboch neboli voľby ani v riadnom termíne v októbri 2022, záujem nebol ani v marci tohto roka.

Jediný kandidát na starostu odstúpil v obci Drňa v okrese Rimavská Sobota. V Kvačanoch v okrese Liptovský Mikuláš nemá nikto záujem o kreslo poslanca.

Voliť budú starostov aj poslancov

Starostu i poslancov by si mali 9. septembra vyberať v obciach Haluzice, Dolné Semerovce a Michalková.

Starostu budú voliť v obciach Dlhá, Brunovce, Slavnica, Hrlica, Svinia, Vyšný Mirošov, Vojany, Bystrany, Žehra, Uhliská, Chanava, Šimonovce, Širkovce, Kosihy nad Ipľom a Šarišská Poruba.

Poslanca alebo poslancov si majú v septembri voliť v Dolnom Kubíne a v obciach Malé Borové, Veľké Borové, Báhoň, Trenčianska Teplá, Veľké Chyndice, Vysoká nad Kysucou, Bobrovček, Baláže a Šarišské Bohdanovce.

Veľa nových voličov

O opätovnom konaní komunálnych volieb v obci Haluzice v okrese Nové Mesto nad Váhom rozhodol Najvyšší správny súd SR. Voľby na starostu aj poslancov do miestneho zastupiteľstva boli neplatné.

Žalobu podala neúspešná kandidátka na starostku obce a poslankyňu obecného zastupiteľstva, ako aj politická strana, za ktorá kandidovala. Namietala, že tesne pred voľbami v obci pribudlo 24 nových voličov.

„Senát najvyššieho správneho súdu zistil, že v období od 29. apríla 2022 do 14. decembra 2022 sa v obci Haluzice na trvalý pobyt prihlásilo spolu 23 osôb,“ píše v uznesení súd.

Dvaja noví obyvatelia si trvalý pobyt nahlásili v požiarnej zbrojnici. Po voľbách sa z 23 nových obyvateľov 17 znova z trvalého pobytu v obci Haluzice odhlásilo a prihlásili na tú istú adresu, na akej boli prihlásené predtým.

Starosta zomrel

Obyvatelia obce Uhliská v okrese Levice čakali na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu, ktorý rozhodoval o podobnom prípade ako v Haluziciach.

Rozdiel medzi prvým a druhým kandidátom bol 13 hlasov. Podľa žalobcu však pred voľbami malo v dedine pribudnúť 20 nových osôb, teda vyšší počet osôb ako bol rozdiel hlasov medzi žalobcom a žalovaným.

Najvyšší správny súd požiadal zistil, že sa síce na trvalý pobyt v obci Uhliská prihlásilo 19 ľudí, z toho však tri deti. Volieb sa zúčastnilo len 12 osôb zo zoznamu a tento počet je nižší ako volebný rozdiel v počte hlasov.

Úradovať preto začal víťaz volieb Ferdinand Ďurdík, no 25.apríla 2023 zomrel.

Napätie do poslednej chvíle

Rušno je v obci Žehra až do posledných dní pred konaním doplňujúcich volieb v sobotu. V pondelok príslušníci Národnej kriminálnej agentúry zadržali jedného z dvoch kandidátov na starostu Mariána Mižigára. Obvinili ho z volebnej korupcie, no sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu nevyhovel návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby a prepustil ho zo zadržania na slobodu.

 Komunálne voľby v roku 2022 vyhral Jozef Mižigar pred Mariánom Mižigárom o 33 hlasov. Po oznámení výsledkov došlo v obci k výtržnostiam. Ľudia neboli spokojní s výsledkom volieb starostu.

Najvyšší správny súd rozhodol aj o neplatnosti volieb v Žehre. Množstvo voličov sa totiž osobne volieb nezúčastnilo, no volebné právo za nich uplatnili iné osoby, ktoré boli voliť opakovane. Časť voličov pri vstupe do volebnej miestnosti mala zakrytú tvár rúškom, prípadne šálom a členovia komisie nevyžadovali, aby si pri identifikácií dali rúško z tváre dole.

Neplatné hlasy

K manipulácii volebných výsledkov malo dôjsť v obci Vojany, kde rozdiel medzi prvým a druhým uchádzačom o miesto starostu bol len štyri hlasy. Podľa Najvyššieho správneho súdu malo dôjsť k zneplatneniu hlasovacích lístkov v neprospech žalobcu – neúspešného kandidáta. Na neplatných hlasovacích lístkov boli zakrúžkované poradové čísla viacerých kandidátov rôznymi perami.

Zdravotné ťažkosti či problémy s čítaním alebo písaním malo v obci Dolné Semerovce v Levickom okrese až 109 obyvateľov. Všetkým pri úprave hlasovacích lístkov asistovala stále tá istá žena. Asistenciu potrebovala až tretina ľudí, pretože volieb sa zúčastnilo 335 voličov. Prípadom sa zaoberala aj polícia.

O výsledku volieb starostu obce Slavnica v okrese Ilava rozhodli iba tri hlasy. Žalobkyňa získala 198 hlasov a žalovaná a víťazka 201 hlasov. Najvyšší správny súd rozhodol o ich neplatnosti, pretože sa uskutočnili nezákonným a neústavným spôsobom. Vo vyhranenom priestore na voľby boli súčasne viaceré osoby.

Vzdali sa

Až v ôsmich obciach sa starostovia vzdali svojich funkcií. Stalo sa tak v obciach Brunovce v novomestskom okrese, Dlhá v okrese Trnava, Šarišská Poruba v okrese Prešov a Kosihy nad Ipľom v okrese Veľký Krtíš.

Kuriózna situácia nastala v obciach Chanava, Drňa, Širkovce či Šimonovce. Špecializovaný trestný súd uznal šiestich starostov vinných zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a iné v kauze s kamerovými systémami.

 Súd uložil podmienečné tresty odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom, ako aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu vo verejnej správe. Štyria z nich prijali tresty a odstúpili, zvyšní dvaja sa odvolali a vo funkciách zotrvali.

Odsúdili ich

Starosta obce Svinia v okrese Prešov skončil len po pár dňoch strávených vo funkcii. Prešovský krajský súd ho odsúdil za útok na verejného činiteľa. Ešte v roku 2017 mal napadnúť bývalého starostu.

V Bystranoch úspešný kandidát síce vyhral s rozdielom až 49 platných hlasov, no protikandidát upozornil, že víťaz nespĺňa „podmienky na výkon pasívneho volebného práva“. Bol totiž právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, pričom jeho odsúdenie nebolo zahladené.

Najvyšší správny súd požiadal o odpis z registra trestov, podľa ktorého mal úspešný kandidát štyri záznamy. Tresty si odpykal, no neskoro požiadal okresný súd o ich zahladenie. O jeho žiadosti rozhodol až po voľbách.

Krajský súd v Prešove odsúdil starostu obce Vyšný Mirošov v okrese Svidník na dva roky väzenia nepodmienečne. Uznal ho vinným zo zločinu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku a z prečinu podvodu v štádiu pokusu. Zaradil ho do väzenia s minimálnym stupňom stráženia.

Mali byť, už nebudú

Komunálnymi voľbami z roku 2022 v obci Hromoš v okrese Stará Ľubovňa sa zaoberal nielen Najvyšší správny súd ale aj Ústavný súd. Prvý rozhodol o neplatnosti, druhý to zrušil s tým, že došlo k porušeniu základných práv Maroša Kočiša, ktorý vo voľbách získal najviac hlasov.

Súboj o kreslo starostu zviedli 29. októbra 2022 dvaja kandidáti. V obci s takmer 500 obyvateľmi súčasný starosta Maroš Kočiš získal len o osem hlasov viac, ako jeho protikandidát František Mojcher.

Žalobu vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb starostu podal neúspešný kandidát. Najvyšší správny súd konštatoval závažné porušenie zákona o podmienkach výkonu volebného práva a vyhlásil voľby starostu obce Hromoš za neplatné.

Mojchera rozhodnutie súdu potešilo. Víťazný kandidát Kočiš, ktorý je starostom od roku 2010, ihneď reagoval, že sa obráti na Ústavný súd. „Nestotožňujem sa s rozsudkom.“

Ústavnú sťažnosť Ústavný súd v polovici apríla prijal na ďalšie konanie a odložil právoplatnosť rozsudku Najvyššieho správneho súdu. V auguste Ústavný súd zrušil rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu, aktuality.sk

X X X

Ceny ropy po správach o obmedzení ťažby vzrástli

Náladu na trhoch opäť ovplyvnili obavy z obmedzenia ponuky v dôsledku informácií o dlhšom období obmedzovania ťažby a exportu zo strany Saudskej Arábie a Ruska.

Ceny ropy vzrástli v piatok o takmer jedno percento, pričom cena Brentu sa vrátila nad 90 USD za barel (159 litrov). Rast by mali ceny ropy zaznamenať aj za celý týždeň, aj keď tempo rastu bude v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o niečo miernejšie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v novembri dosiahla do 19.20 h SELČ 90,63 USD (84,67 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 71 centov (0,79 percenta). Cena americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou v októbri dosiahla 87,48 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje rast o 61 centov, alebo 0,70 percenta.

V obidvoch prípadoch smerujú ceny ropy k najvyššej uzávierke zhruba od polovice novembra. Rast by mali vykázať aj za celý týždeň, konkrétne na úrovni troch percent. V predchádzajúcom týždni vzrástla cena Brentu približne o päť percent a cena WTI o sedem percent, aktuality.sk

X X X

Radikálne zmeny rozdelili Bratislavu. Cyklistom prajú, motoristi hromžia. Proti cyklopruhom spisujú petíciu

 So začiatkom školského roka pribudli v bratislavskom Starom Meste novinky. Najciteľnejšie sú na nábreží Dunaja v úseku od Mosta SNP po Šafárikovo námestie, kde pribudla v oboch smeroch nová cykloinfraštruktúra. Autám zostal z dvoch jazdných pruhov len jeden. Časť motoristov zmeny kritizuje, mesto však pruhy do pôvodného stavu neplánuje vrátiť. Cyklisti si ich naopak pochvaľujú a hovoria, že Bratislava sa približuje k veľkým metropolám.

 „Na podobné riešenie Bratislava čakala roky, a ak chce mesto naplniť svoj cieľ znížiť podiel individuálnej automobilovej dopravy zo 40 % na 30 % do roku 2030, je najvyšší čas otvoriť diskusiu aj o ďalších úsekoch, ktoré prejdú podobnou zmenou,“ uviedol pre Pravdu Dan Kollár, prezident občianskeho združenia Cyklokoalícia. Úpravu nábrežia víta a je presvedčený, že doprave v Bratislave pomôže a výrazne zlepší komfort a bezpečnosť jazdy na bicykli. Nové cyklopruhy zároveň spoja viaceré už existujúce cyklotrasy.

Čo sa v Starom Meste zmenilo

V centre Bratislavy cítiť v tieto dni schnúce farby na značenie ciest. Na Rázusovom nábreží, Vajanského nábreží a Dostojevského rade platí od septembra nová organizácia dopravy. Výrazné sú zmeny v úseku od Mosta SNP po Šafárikovo námestie. Vozidlám zostal v tejto časti už len jeden jazdný pruh v každom smere. V bývalom druhom jazdnom pruhu vznikli červené trasy pre cyklistov, ktoré sú od jazdných pruhov oddelené vysokými obrubníkmi. V niektorých miestach sú zmiešané cyklo-bus pruhy.

Zrušené sú aj ľavé odbočenie cez električkovú koľaj na Kúpeľnú ulicu a Fajnorovo nábrežie. V úseku na Dostojevského rade medzi Landererovou ulicou a Šafárikovým námestím sa zároveň zmenilo značenie jazdných pruhov.

„Tieto zmeny dopravy sú v súbehu s tým, že vytláčame individuálnu dopravu z centra mesta. Osobne však nezávidím tým ľuďom, ktorí žijú v Starom Meste,“ myslí si o zmenách dopravný konzultant Maroš Palesch. Pýta sa však, čo bude s cyklopruhmi v zimných mesiacoch. „Robí sa to horúcou ihlou. Ľudia jazdia na bicykloch pol až trištvrte roka. Budú prázdne,“ skonštatoval.

Na závery je priskoro

V prvý septembrový týždeň sa sociálnymi sieťami šírili videá, ktoré poukazovali na to, že obmedzenie jedného z dvoch jazdných pruhov v prospech cyklodopravy prinieslo v ranných a popoludňajších špičkách ešte väčšie zápchy než sa tam vyskytovali pred zmenami. V centre sme sa stretli aj s názormi, že Bratislava na takéto zmeny jednoducho nie je prispôsobená.

Ranná špička na nábreží trvá hodinu od ôsmej do deviatej, popoludňajšia približne od 16. do 17. hodiny. „Vtedy môže byť situácia horšia, ale v priebehu celého dňa by to malo byť v poriadku,“ povedala pre Pravdu prvá námestníčka primátora Bratislavy Tatiana Kratochvílová.

 Súdy nad novinkami nechce vynášať hneď po prvom týždni. Upozornila, že každý pracovný deň sprevádzali premávku vážne autonehody, ktoré obmedzili dopravu v celej Bratislave. „Vtedy sa väčšinou stáva to, že nové trasy vyhľadávajú aj vodiči, ktorí nie sú presne z tejto oblasti. Nehodnotila by som dopravnú situáciu na základe skúseností z prvých dní,“ podotkla.

Zavedené zmeny plánujú po čase vyhodnotiť, no monitorujú ich aj priebežne. „Máme k tomu aj kamerový dohľad. V rámci projektu sme robili aj úpravy na cestnej signalizácii. Sledujeme teda aj to, nakoľko to vyhovuje chodcom, cyklistom aj vodičom,“ uviedla s tým, že denne sa Rázusovým a Vajanského nábrežím prevezie v MHD až 26-tisíc cestujúcich.

 Zvykať si na nové trasy mohli motoristi od polovice prázdnin, novinky by ich teda prekvapovať nemali. „Zmena sa robila v situácii, kedy už bol obmedzený jeden jazdný pruh pre motorové vozidlá a mali možnosť si to vyskúšať. Dostali túto informáciu dostatočne včas,“ pripomenula námestníčka.

Vallo: Nie je to len naše rozhodnutie

Primátor mesta Matúš Vallo tvrdí, že snaha presmerovať tranzitnú dopravu z nábrežia na vnútorný obchvat mesta nie je len autonómne rozhodnutie súčasného vedenia mesta. O podobe automobilovej dopravy na nábreží sa hovorilo už roky.

„Spomínam si na odpor občanov z roku 2014 voči rozšíreniu Vajanského nábrežia v úseku Štúrovho námestia. Doteraz tam aj po ich tlaku ostal v smere na Šafárikovo námestie len jeden jazdný pruh. V roku 2016 poveril starosta Starého Mesta Števčík organizáciu PDCS vypracovaním správy z procesu zapojenia verejnosti „Oživme verejné priestory“, ktorá mala slúžiť ako podklad pre oživenie a skvalitnenie Južného predmestia,“ napísal Vallo na sociálnej sieti s tým, že aj v tomto materiáli sa spomína ako jedno z odporúčaní utlmovanie dopravy na Vajanského nábreží. „Najaktuálnejšia je architektonická súťaž, ktorú v roku 2022 vyhlásila mestská časť Staré Mesto za starostky Aufrichtovej, ktorej víťazný návrh pre túto zónu tiež jednoznačne odporúča znížiť počet jazdných pruhov na nábreží,“ vysvetlil.

Reakcie cyklistov a motoristov sa rôznia. Za výborný označil nápad s cyklopruhmi v centre cyklista z Petržalky, ktorý sa tiež vybral otestovať nové cyklopruhy. Podľa jeho slov sa však stretol aj s názormi, že pruhy sú zbytočne široké. „Cyklisti to určite považujú za perfektné, lebo majú priestor. Nemusia sa sústavne uhýbať doprava, doľava, či ich niečo neťukne. Dnes je doprava nebezpečná. Cyklotrás máme veľmi málo v mestských častiach. Nerád chodím preto po meste, radšej idem na hrádzu. Tam, kde to nie je frekventované,“ uviedol. Domnieva sa však, že jeden jazdný pruh motoristom nebude postačovať. „Ak dôjde k havárii, odstaví to celý pruh. Uhnúť sa nemajú kam, jedine na električkovú trať, no tam sú zase električky. Bude s tým trošku problém,“ priznal i kritiku.

 70 % vozidiel tadiaľ len prechádza

Mesto pri zmene vychádzalo z dát a dopravných modelov, ktoré hovoria, že 70 % vozidiel nábrežím len prechádza a centrum nie je ich cieľovou zastávkou. Motoristom, ktorí cestu využívajú len na tranzit, odporúčajú, aby si zvolili iné trasy, napríklad na Einsteinovej ulici.

Časť kritikov označuje nové cyklopruhy na nábreží za zbytočné. Trasy pre ľudí na bicykli v tomto úseku podľa nich nechýbali a cyklisti mohli využiť nábrežie či cyklochodník na Viedenskej ceste na druhej strane Dunaja. Podľa Kratochvílovej tomu tak nie je.

„Treba povedať, že cyklotrasa neexistovala v celom úseku. V úseku medzi Mostom SNP a osobným prístavom cyklisti síce využívali promenádu, ale tam nebol dovolený pohyb cyklistov,“ uviedla. Podotkla, že promenáda je frekventované miesto pre peších. Súčasne sa na pri nej nachádza osobný prístav a mnoho pontónov, kde pristáva v sezóne množstvo lodí, ktorými prichádzajú do Bratislavy turisti. „Nebolo teda možné, aby cyklisti tento úsek nábrežia využívali. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli vybudovať segregovanú cyklotrasu,“ pokračovala.

 Čo bude s pruhmi cez zimu?

Tlakom, aby sa pruhy vrátili do pôvodného stavu, sa mesto nemieni podriadiť. A to ani v zimných mesiacoch, kedy jazdí menej cyklistov a vozovky sú zradnejšie. „Keby sme boli naučení všade chodiť na bicykli ako v Kodani, nič nepoviem. Ale uvidíte, ten cyklochodník bude prázdny od októbra do apríla. A ľudia v autách budú stáť hodiny. Ráno aj poobede,“ reagovala na zmeny poslankyňa národnej rady Romana Tabák, ktorá patrí ku kritikom zmeny. Tabák kandidovala v jesenných komunálnych voľbách aj na starostku Starého Mesta. Kratochvílová tvrdí, že aj v Bratislave je stále viac cyklistov, ktorí používajú bicykel ako dopravný prostriedok aj v zimných mesiacoch.

 Kollár z Cyklokoalície hovorí, že práve cyklistická infraštruktúra je kľúčom k tomu, aby sa percento cyklistov v zimných mesiacoch zvyšovalo. „Podľa údajov z automatických sčítačov jazdí v Bratislave v „najslabšom“ mesiaci v priemere zhruba 15 % cyklistov, oproti „najsilnejším“ mesiacom, čo nie je lichotivé číslo,“ vysvetlil s tým, že príkladom môže byť mesto práve Kodaň, kde celoročne využíva bicykel na dopravu do práce 75 % cyklistov. „Podobné čísla celoročného bicyklovania dosahujú aj výrazne chladnejšie podnebia, ako napríklad fínske mestá Oulu či Joensuu, vďaka kvalitnej sieti cyklotrás a dostatočnej zimnej údržbe,“ dodal a doplnil, že aj preto považuje rozhodnutie vytvoriť na Rázusovom a Vajanského nábreží cyklopruhy za pozitívne.

Za vytvorenie priebežne obojsmerne dvojprúdovej vozovky od Mosta SNP po nákupné centrum Eurovea už vznikla aj petícia. Jej iniciátori píšu, že mesto sa rozhodlo zaútočiť na vodičov, ktorí využívajú trasu na cestu do zamestnania, na nákupy a za voľným časom. „Je to ďalší krok vo vytváraní fantómových cyklotrás v Bratislave bez reálneho významu, ktoré dlhodobo používa minimum cyklistov – len pre potreby PR,“ uvádzajú.

Ako hodnotíte zmeny na nábreží v Bratislave?

Je to dobré riešenie aj pre cyklistov, aj pre motoristov.

Riešenie skomplikovalo dopravu pre autá, vyhovuje len cyklistom. Mesto by pruhy malo vrátiť do pôvodného stavu. Zobraziť výsledky ankety. Hlasovať

Autobusová zastávka verzus cyklotrasa

Nové cyklopruhy sú v niektorých úsekoch dokonca zmiešané s pruhmi pre MHD. To však len v miestach, kde sa nachádzajú autobusové zastávky. Ako by sa mal cyklista zachovať, ak sa pred ním alebo za ním ocitne vozidlo MHD? Cyklista musí v takomto prípade rešpektovať autobus. Aj pri vchádzaní, aj pri vychádzaní z autobusovej zastávky má autobus prednosť.

V Bratislave však nejde o ojedinelú situáciu, kde dochádza k prelínaniu zastávky a cyklotrasy. „Takúto situáciu má Ulica 29. augusta a je aj tam, kde máme ochranné pruhy vyznačené – na Devínskej ceste alebo na Karadžičovej ulici,“ pripomenula Kratochvílová. Ak sa pozrieme na opačný prípad, kedy sa v zmiešanom pruhu stretnú cyklista a za ním pôjde autobus, tak je to MHD, kto musí cyklistu rešpektovať. Novými červenými pruhmi na nábreží hlavné mesto rozvoj cyklodopravy nekončí. „Máme pripravených viac projektov, viac plánov. Samozrejme, je to limitované dostatočným množstvom finančných prostriedkov,“ dodala námestníčka.

 Nové cyklopruhy v centre si vyskúšala v stredu po prvýkrát aj cyklistka, ktorú denník Pravda stretol pred Univerzitou Komenského. Najčastejšie jazdí z mestskej časti Dúbravka cez park v Karlovej Vsi, kde nejazdia autá. Neskôr sa napojí na Most Lanfranconi. V Starom Meste musela jazdievať pomedzi ľudí. „Viem, aký je to problém jazdiť tak, aby to bolo bezpečné pre peších aj pre nás cyklistov. Myslím si, že je to veľmi dobrý nápad a ľudia si zvyknú – aj šoféri, aj cyklisti,“ uviedla. Ako bývalá šoférka sa však vie vcítiť do kože motoristu. Časom sa podľa nej vodiči, ktorí v centre jazdu nekončia, naučia využívať iné trasy. Myslí si, že takéto opatrenie priblíži hlavné mesto k iným svetovým metropolám.

Bratislava nateraz zaostáva a nevyskytuje sa ani v rebríčkoch miest, ktoré prajú cyklistom. Vlani dosiahlo najvyššie skóre v Global Bicycle Cities Index mesto Utrecht. Miesto si nenašla ani v Copenhagenize Index, ktorý možno podľa Kollára považovať za pomerne komplexné hodnotenie rozvoja cyklodopravy v mestách. Posledný vyšiel v roku 2019. To, že Bratislava má na čom pracovať priznáva aj Kratochvílová./agentury/

X X X

Tvorca vizuálu pre DPOH: Hviezdoslavovi som hlavu neodrezal. Politici plagát zneužili v kampani

 Vedieť rozpoznať slovenský znak a gardistický dvojkríž,“ hovorí tvorca vizuálu pre Divadlo P. O. Hviezdoslava. Odporučil by preto kritikom navštíviť predstavenia, ktoré divadlo ponúka.

Desiatky ľudí v stredu pred Divadlom P. O. Hviezdoslava (DPOH) v Bratislave protestovali proti novému vizuálu divadla. Zvolala ho Matica slovenská, ktorú na to vyzvala bývalá poslankyňa za OĽaNO, ktorá má v súčasnosti blízko k SNS, Romana Tabák. Kritici nazývajú plagát propagujúci novú sezónu mestského divadla za protislovenský, progresívny a podľa Matice „hrubo dehonestuje jedného z najvýraznejších predsedov MS Pavla Országha Hviezdoslava“.

Podľa tvorcu vizuálu Jakuba MIKULU však jeho práca odkazuje na súčasnosť, ktorá ovplyvňuje dianie v kultúre a na predstavenia divadla, s ktorým už pripravujú ďalšiu spoluprácu.

X Váš plagát propagujúci novú sezónu Divadla P. O. Hviezdoslava vyvolal tvrdé reakcie zo strany niektorých politikov, organizácií a dokonca sa proti nemu konal protest. Keď ste ho vytvárali, očakávali ste takúto reakciu?

Nečakali sme, že budú protesty, že to niektorí politici začnú zneužívať v rámci nejakej svojej politickej kampane. Ani to, že sa spíše petícia za odvolanie riaditeľky divadla.

Očakávali sme, samozrejme, že s ním nebude každý súhlasiť. To je podľa mňa úplne normálne, ale že sa vyvolala takáto obrovská vlna nenávisti, tak to nie.

X Vytvorili ste ho teda aj s nejakým motívom do istej miery provokovať?

Nie. Hlavným motívom bolo – aj jemne satiristicky – vyzdvihnúť tú takzvanú „bratislavskú kaviareň“. Niektoré symboly na ňu odkazujú. Rovnako ukazujeme aj na to, že je to slobodné divadlo, ktoré tu má svoju scénu a cieli na týchto divákov.

X Ako ste skonštatovali, tak váš vizuál zneužili niektorí politici. Prečo sa to podľa vás stalo?

Prichádzajú voľby. V krajine je teraz napätá situácia a niektorým ľuďom to môže prísť ako propaganda. Pritom to propaganda, samozrejme, nie je.

 X Americká spisovateľka Toni Morison povedala: „Každé dobré umenie je politické. Neexistuje také, ktoré nie je.“ Súhlasíte s tým?

Keď sa rozprávame v kontexte tohto vizuálu, tak my to neberieme ako umelecké dielo. Je to reklama, jednoducho vizuál, inšpirovaný vitrážami divadla. Vychádzali sme z nášho kreatívneho konceptu.

Ale ak sa rozprávame o umení, tak si myslím, že je obrazom doby. Nie každý umelec musí reagovať politicky, ale keď politika ničí umenie, tak sa nedivím, že ju kritizuje a reaguje. Nezabudnime na to, koľko umelcov v minulom režime bolo zakazovaných len preto, že na niečo reagovali. Mne vadí cenzúra. Buďme radšej tolerantní a nechajme umelcom slobodnú ruku.

X Prečo si myslíte, že váš vizuál nie je umenie?

Neberiem to ako umenie z mojej pracovnej pozície. V reklamke som predovšetkým grafický dizajnér. Keby som to chcel brať ako umelecké dielo, tak to nerobím v rámci reklamy. Súhlasil by som s tým, že je to umenie vtedy, keď by som tú vitráž reálne vyrobil a bol by iba jeden kus. Možno by ju potom tí ľudia na proteste rozbili (smiech).

X Ako ste sa vlastne dostali k tomu, že ste pre Divadlo P. O. Hviezdoslava vytvorili vizuál na novú sezónu?

Pracujem v agentúre Slovak&Friends. DPOH nás oslovilo za účelom vyrobiť novú vizualitu pre prichádzajúcu sezónu. Keď sme nad tým uvažovali, tak sme prišli s kreatívnym konceptom využiť niečo, čo je pre divadlo vizuálne najšpecifickejšie.

 To sú tie známe vitráže. V podstate aj samotné logo divadla z nej vychádza. Povedali sme si, že by bolo pekné a zaujímavé, keby sme upútavky na jednotlivé inscenácie pripravili takýmto štýlom.

X Aký bol teda celkový motív, ktorý stál sa vizuálom?

Reakcia na súčasných mladých ľudí a mesto, v ktorom divadlo sídli spolu s nimi. Máme tam aj motív Hviezdoslava, čiže odkazujeme aj na tému divadla a na divadelné hry, ktoré v ňom hrajú.

X Dalo vám aj divadlo nejaké zadania, ktoré chcelo v plagáte mať?

Samozrejme, komunikovali sme spolu. Oni dali svoje nápady a pripomienky, my sme dali svoje a nakoniec vznikol tento kľúčový vizuál. Klasický proces tvorby a komunikácie s klientom.

X Aká bola vaša reakcia, keď sa zdvihla prvá vlna kritiky voči plagátu?

Boli sme prekvapení, ale už to neriešime. My sa skôr zameriavame na to, ako ľudí prilákať do divadla, čo bol náš celkový zámer. Neriešime už viac tieto protesty a vyjadrenia politikov, ale pokračujeme ďalej.

X Myslíte, že sa podarilo týmto vizuálom prilákať viac ľudí?

Ozvali sa nám už aj ľudia, ktorí by ho chceli mať na tričku. Aj nás prosili, či by sme im poslali obrázok vo väčšej kvalite, aby si ho mohli vytlačiť. Čiže riešime, ako by ľudia mohli dostať nejaké pekné odmeny, keď sa rozhodnú divadlo podporiť tým, že ho navštívia.

X Divadlo tiež nemalo s vizuálom problém a chce s ním ďalej pracovať?

Samozrejme. Ako som spomínal, vitrážový koncept chceme ďalej rozvíjať pri budúcich predstaveniach. Namiesto toho, aby sme fotili hercov, tak opäť spravíme vizuály v podobe vitráží.

X Vráťme sa späť k negatívnej reakcii časti spoločnosti. Rozoberme si postupne ich rôzne výhrady. Prečo vo vizuáli nie je slovenská vlajka, ale je na nej ukrajinská a dúhová vlajka?

Plagát odkazuje na veci, ktoré sa dejú v súčasnosti a ovplyvňujú istým spôsobom dianie v kultúre. Vzdáva hold a ukazuje podporu týmto ľuďom. LGBTI komunita je tu jedna z najviac prenasledovaných skupín. Podobne sú na tom Ukrajinci, ku ktorým sa tiež niektorí ľudia nesprávajú dobre. Chceli sme teda v Bratislave vyzdvihnúť bezpečnú zónu aj pre nich. Takto to vnímame a myslím si, že to takto vnímajú všetci, ktorí sú trochu tolerantnejší.

 Vizuál sme nerobili s odporom k Slovensku. Práve naopak, ukazujeme Slovensko a Slovákov, ktorí podporujú slabších a tých ktorí sú prenasledovaní pre svoju orientáciu, vraždení pre príslušnosť k národu či náboženstvu, ctia si rôznorodosť, rešpektujú sa navzájom, aj keď sú iní. Ako som spomínal, riešime súčasné témy spojené s kultúrou a ľuďmi.

X Rovnako hovoria, že ste protislovenský, lebo je vo vizuáli preškrtnutý dvojkríž. Čo teda chcete týmto povedať?

Je to gardistický rovnoramenný dvojkríž, ktorý používal režim vojnového slovenského štátu. Nie je to prečiarknutý slovenský dvojkríž. Ak by sme tam chceli byť protislovenskí, tak tam dáme rovno celý znak, nie? Navyše DPOH malo v repertoári predstavenie Pressburger Fight Club, ktoré je aj o tom, že od konca 30. rokov 20. storočia boli Židia na Slovensku prenasledovaní práve Hlinkovou gardou. Čiže táto vlajka odkazuje na tú dobu, ktorá tu kedysi bola a bola zlá, a zároveň je to odkaz na predstavenie divadla.

X Čím to podľa vás je, že to časť ľudí na Slovensku nepochopila? Mali by predsa poznať rozdiel medzi slovenským znakom a rovnoramennym dvojkrížom.

Myslím si, že áno. Odporučil by som im ísť do Divadla P. O. Hviezdoslava a pozrieť si ich hry. Pochopia tak, s akými témami pracuje. Celkovo však nedokážem pochopiť, prečo vlastne takto reagovali.

X Nemáte pocit, že je slovenská spoločnosť výrazne polarizovaná, keď sa dokáže pohádať aj na niečom takom, ako je grafika divadla?

Vnímam to. Myslím si, že to tak bolo vždy, ale zhoršuje sa to. Možno je to aj kvôli politikom, ktorí šíria dezinformácie a nenávisť k ľuďom. Keď hovoria, že tu je liberálny fašizmus, tak automaticky to ľudí, ktorí majú sympatie k tým politickým stranám, motivuje byť takí.

 X Ďalej vás kritici vizuálu obvinili, že ste odrezali hlavu Hviezdoslavovi…

Neodrezali sme hlavu Hviezdoslavovi. Nemali sme ho v pláne zneuctiť ani nič podobné. Tá hlava je dokonca farebne odlíšená, aby si ľudia domysleli materiál, z ktorého je. Je to busta. Dievča, ktoré ho drží vo vzduchu odkazuje na hru Hamlet a otázku „Byť či nebyť?“. Tak ako Hamlet držal počas toho lebku, ona drží bustu Hviezdoslava. Určite to nie je žiadne gesto popravy, ako som čítal v rôznych komentároch na internete.

X Na aké ďalšie odkazy v plagáte by ste chceli upozorniť, ktoré mohli ľudia prehliadnuť?

Je tam napríklad kolobežka pohodená na zemi. V Bratislave sa všade vyskytujú tieto kolobežky. Neviem, čo sa s nimi deje, ale niektorí ľudia ich nedokážu zaparkovať poriadne. V pozadí sú bratislavskí kávičkári. Jeden drží papierový pohár a druhý koťogo, odkaz aj na to, že každý má rád kávu po svojom.

X Je tam večne pracujúce dievča s notebookom.

Je tam dievča, ktoré drží monsteru. To tiež niektorí ľudia zle pochopili a hovorili, že to je marihuana. Pritom to tak nie je. Je to klasická izbová rastlina, ktorá odkazuje na klimatickú krízu a na potrebu menej konzumného štýlu života.

X V stredu sa uskutočnil pred divadlom protest, ktorý organizovala Matica slovenská. Ako ste vnímali, že proti vašej práci sa konal nejaký protest?

Bol som prekvapený. Keď sme videli ten status od poslankyne Romany Tabák, že ide kontaktovať Maticu slovenskú, a potom sme videli vyjadrenie tejto inštitúcie, že pozýva ľudí na protest, tak to bol šok a hovorili sme si: „Wau, toto sa vážne deje kvôli obrázku? Naozaj nie sú dôležitejšie témy na Slovensku?“ Hovoria, že to je nejaká politická kampaň liberálov. Ale mám osobne pocit, že to politizovali len ľudia ako napríklad Romana Tabák.

X Protestujúci sa dostali dokonca fyzického konfliktu s ľuďmi, ktorí prišli vizuál a divadlo podporiť a zastať sa ho. Sledovali ste, čo sa v stredu pre divadlom dialo?

Niečo som videl, ale nie všetko. Napríklad tú bitku som nevidel. Neviem ani medzi kým bola a ani kedy sa to stalo. Videl som len, že tam prišli aj ľudia, ktorí to prišli podporiť. Počul som, že protestujúci skandovali moje meno a vybučali ho. To ma prekvapilo.

X Zažili ste nejaké ďalšie formy obťažovania alebo vyhrážania?

Zatiaľ mi napísal len jeden človek. Neviem, či ho môžem citovať. Bol to vulgarizmus. Osobne mi písali dvaja ľudia, ktorí mi vyjadrili podporu, čiže môj čet nebol nijako vyrušovaný. Nenávisť som videl najmä v komentároch pod príspevkami na internete. Priznám sa, že som to sledoval.

Niekto zverejnil status, v ktorom boli naše fotky. Uložil som si aj jeden komentár, ktorý ma tam zaujal. Napísal v ňom: „Ten napravo s tým három je taký európsky typ. Isto horí láskou k Slovensku a k európskym národom.“ Niekto mu na to reagoval, že: „Ešte záleží, s ktorým pohlavím horí tou láskou,“ a on na to odpovedal: „Mohol by horieť celý, to by bolo ideálne.“ Videl som viac takých vulgárnych komentárov, ktoré nestoja za nič iné iba ich ignorovať. Pokiaľ to, samozrejme, neprejde do fyzických útokov. Ale myslím si, že na túto tému sa o chvíľu zabudne.

X Poslanec a podpredseda kultúrneho výboru Národnej rady Dušan Jarjabek povedal, že treba preveriť trestnoprávnu stránku tohto činu. Neobávate sa nejakého trestného stíhania?

Zatiaľ nie. Nič také zatiaľ neprišlo. Neviem. Celé mi to príde ako taký bizár z ich strany, aktuality.sk

X X X

Predvolebný duel, Uhrík: Chceme brániť deti pred LGBTI agendou. Sulík: Ak sa dodržia dohody, vláda s nami bude fungovať

V predvolebnom dueli v relácii Ide o pravdu Petra Bielika sa stretli Milan Uhrík (Republika) a Richard Sulík (SaS).

 Ak by Republika dostala ponuku ísť do vlády, chcela byť jedno silové ministerstvo (obrany či vnútra), rezort hospodárstva alebo financií, ministerstvo pôdohospodárstva alebo životného prostredia a z „ideologických“ rezortov buď školstvo alebo kultúru, „aby sme zabránili indoktrinácii detí LGBTI agendou, pretože keď stratíme nasledujúcu mladú generáciu, tak stratíme celú budúcnosť“, uviedol Uhrík. Tvrdí, že na všetky tieto posty majú pripravených odborníkov.

Podľa Sulíka je strana SaS schopná byť pevnou súčasťou koalície, keď sa budú dodržiavať dohody. Tvrdí, že v koalíci, ktorá sa rozpadla, neboli súčasťou vnútornej opozície, tou bol Boris Kollár (Sme rodina). „Kollár chodil po nemocniciach, keď vláda pretláčala reformu nemocníc… to isté robil so súdmi, nehlasoval za vydanie Fica, nehlasoval za zmenu alebo zrušenie paragrafu 363…,“ povedal Sulík. „Keď sa budú dodržiavať pravidlá a dohody, potom to bude fungovať,“ dodal šéf SaS.

V relácii to aj zaiskrilo, keď Sulík uviedol, že si myslel, že „najväčší blbec v politike je Danko, ale vy ste ho dnes o konskú dĺžku dali dole“ alebo hovoril o opiciach v parlamente. Uhrík na jeho slová konštatoval, že „liberáli začínajú byť drzí ako ploštice“.

Čo hovoria na prílev nelegálnych migrantov a ako hodnotia opatrenia, ktoré chce urobiť vláda? Ako hodnotia situáciu v zdravotníctve? Čo treba urobiť, aby sa Slovensko pohlo dopredu? Pozrite si debatu v relácii Ide o pravdu./agentury/

X X X

Čínske automobilky strašia Európu. Vidieť to aj v Mníchove

Nie je to tak dávno, čo konštruktéri čínskych automobiliek na európskych autosalónoch skúmali produkty renomovaných výrobcov. S blokom a fotoaparátom v ruke. V Mníchove sa karta otočila.

 Kým prakticky všetky francúzske, talianske a americké automobilky výstavu v Mníchove „odpísali“, čínske značky si tu robia veľké promo.

Čínski návštevníci európskych autosalónov sa často stávali terčom posmeškov. V skutočnosti to boli totiž zamestnanci tamojších automobiliek, ktorí dopodrobna skúmali nové produkty renomovaných výrobcov. K ich koloritu patril blok s perom alebo notebook, meter a tiež fotoaparát. Fotili, merali a zapisovali každý detail automobilových premiér, aby tieto poznatky zužitkovali pri vývoji čínskych áut. Teraz je však všetko inak. Číňania sa už autá naučili vyvíjať aj vyrábať a expandujú za hranice vlastnej krajiny.

 Názvy značiek ako BYD, Geely, Denza, Nio, MG, Dongfeng či Lynk & Co sa nám pomaly dostávajú pod kožu. A ani ich netreba hľadať. Všetky sú totiž na autosalóne v Mníchove, kde, naopak, chýba napríklad Škoda alebo Seat a až 12 značiek koncernu Stellantis, teda prakticky všetky francúzske, talianske a americké automobilky. A okolo noviniek Denza 9, Dongfeng Forthing, BYD Seal, MG Cybersteer, Leapmotor C10, Zekr 001 alebo HiPi Z krúžia s mobilmi v ruke konštruktéri západných značiek.

 Hoci sa viacerí vysokopostavení manažéri známych automobiliek snažia tváriť pokojne, v automobilovej brandži to poriadne vrie. V čase elektrifikácie sa totiž nedá spoliehať na tradíciu. Spomeňme Teslu, ktorá svoj prvý masový elektromobil Model S uviedla na trh len roku 2011 a dnes je najväčším výrobcom batériových vozidiel na svete. Jednoducho, zákazníci túžiaci po elektrickom pohone nie sú spätí s klasickými značkami. A keďže budúcnosť európskych áut má byť elektrická, je to pre ne obrovské riziko.

 Je to neuveriteľné, ale ako ukazujú zábery z autosalónu v Mníchove, zástupcovia európskych automobiliek podrobne skúmajú čínske auta. Tak ako Číňania ešte pred pár rokmi v Ženeve či vo Frankfurte nad Mohanom.

Naopak, pre Čínu je to obrovská príležitosť, ktorú si dobre uvedomuje. Sám šéf BMW Oliver Zipse nedávno priznal, že zákaz spaľovacích motorov je pre Čínu tým najlepším darčekom, aký si mohla priať. Aj preto čínske značky prezentujú v Mníchove najmä elektromobily, ktoré vedia vyrábať oveľa lacnejšie ako tradiční hráči na trhu. Potvrdzuje to aj najnovšia štúdia spoločnosti UBS. Jej analytici tvrdia, že západné automobilky stratia do konca dekády pätinu svojho globálneho podielu na trhu v dôsledku nezastaviteľnej ofenzívy cenovo dostupnejších a lacnejších čínskych elektromobilov.

 „Globálny automobilový priemysel prejde v priebehu najbližších 10 rokov seizmickými zmenami,“ povedal pre Tge Drive Paul Gong, vedúci čínskeho automobilového výskumu UBS. Správa predpovedá, že globálny trhový podiel západných výrobcov automobilov do roku 2030 klesne na 58 percent zo súčasných 81. „To by bol krízový moment pre staršie západné značky,“ povedal Gong. V Európe to môže byť ešte viac. Cena je totiž presne to, na čo zákazníci počúvajú. A podľa Gonga má mať napríklad čínska značka BYD, najväčší konkurent Tesly, až o 25 % nižšie náklady v porovnaní s európskymi výrobcami. To je obrovská „palebná sila“ , aby BYD podkopal autoritu konkurentov.

 Pri nedávnej demontáži modelu BYD Seal spoločnosťou UBS sa zistilo, že až 75 % komponentov bolo vyrobených v réžii BYD-u. Ide o dvojnásobné číslo globálneho priemeru a znamená, že BYD má pod palcom vlastný plne integrovaný dodávateľský reťazec vrátane batérií a čipov, ktoré sám vyrába. Len 10 % komponentov pochádza od zahraničných dodávateľov, zostatok pripadá na tých čínskych. Výsledkom je, že oproti Tesle 3, vyrobenej v Číne, vie BYD vyrobiť svoj Seal o 15 % lacnejšie a v porovnaní s VW ID.3 až o 30 percent lacnejšie! Mimochodom, na domácom trhu BYD vlani zosadil VW z trónu najpredávanejšej značky v Číne. Čo teda zachráni európske automobilky? Snáď len dovozné reštrikcie, po ktorých sa dovoláva napríklad šéf Stellantisu Carlos Tavares./agentury/

X X X

Exposlanec Žiak, ktorý zverejnil Blahov falošný ruský pas: Vôbec mi nenapadlo, že nie je pravý

 Dezinformačná scéna dnes napríklad napísala, že ja a iní ľudia máme izraelské a americké pasy. Porovnajte si tieto dva svety, hovorí bývalý poslanec.

V roku 2020 kandidoval ako odborník SaS na gastronómiu. Do parlamentu sa Miroslav ŽIAK dostal ako náhradník. No nezviditeľnili ho zmeny v gastre, ale najmä jeho výmeny s rôznymi širiteľmi konšpiračných teórií a dezinformácií.

Po odchode SaS z vlády v parlamente skončil. Teraz kandiduje z 23. miesta SaS. Nedávno sa dostal do pozornosti, keď zverejnil ruský pas s fotografiou a menom Ľuboša Blahu zo Smeru. Tvrdil, že ide o dôkaz jeho kolaborácie s režimom Vladimira Putina. Ukázalo sa, že ide o podvrh.

 X Na volebnom vizuáli máte napísané: „V boji za vás proti dezinformátorom a hoaxom.“ Pred pár dňami ste zverejnili údajný ruský pas Ľuboša Blahu, ktorý sa ukázal ako falošný. Ako to ide dohromady s týmto sloganom?

Musíme si položiť otázku, čo je to dezinformácia a hoax, a čo neoverená informácia. Dezinformácie a hoaxy sú šírené, keď chcete ľudí zámerne oklamať a otočiť verejnú mienku – to, čo robia reprezentanti strany Smer. Ja som od začiatku hovoril, že ide o neoverenú informáciu a treba ju preveriť. Nemal som kapacitu na preverenie tejto informácie.

X Touto argumentáciou by sa mohli obraňovať všetky dezinformačné médiá a kanály, nie?

Áno. Preto som bol maximálne súčinný pri preverovaní tejto informácie. Kontaktoval ma pán Breiner, ktorý sa skontaktoval s Bellingcatom. Hneď, ako to preverili, sa ukázalo, že je to veľmi dobrý falzifikát. Medzitým mi však mnoho ľudí písalo, že ide o ruský pas a takto naozaj vyzerajú.

X Na tom videu ste povedali, že ide o neoverenú informáciu. Na druhej strane ste v ňom tvrdili, že máte dôkaz, že Ľuboš Blaha je ruský kolaborant.

Nevylučuje sa to? Buď to nie je overená informácia a teda nemáte dôkazy, alebo je to oficiálne.

Mal som zvoliť lepšiu argumentáciu a rétoriku. Budem teraz argumentovať štýlom Roberta Fica: Keď niečo kváka ako kačica a vyzerá ako kačica, asi je to kačica. Keď sa niekto správa ako ruský kolaborant a rozpráva ako ruský kolaborant a prišiel mi takýto dôkaz o tom, považoval som to za dôveryhodné.

X Dôkaz, ktorý nie je dôkazom…

Poslal som to ľuďom, ktorí by to vedeli overiť a majú počítačové schopnosti a vedia sa pohybovať v informačnom priestore a na sociálnych sieťach. Tí mi povedali, že ak to je „fejk“, je veľmi kvalitný. Práve preto si sypem popol na hlavu, mal som to urobiť inak.

X Na videu, kde ste to zverejnili, ste tvrdili, že tento „dôkaz“ ste mali dva týždne a snažili sa to overiť, čo sa vám za ten čas nepodarilo, tak ste s tým išli von. Keď ste to uverejnili podarilo sa to overiť v priebehu niekoľkých hodín. Takže ste to overovanie za ten čas neurobili dobre?

Keď overuje niečo 10-20 ľudí a niečo overuje celé Slovensko a najväčší investigatívny portál Bellingcat cez ruské zdroje, cez ruské ministerstvo a kontakty tam, je to rozdiel. Nabudúce budem vedieť, že mám tieto kontakty.

 X Váš kontakt, ktorý po zverejnení pomohol zistiť, že ide o podvrh, bol expert na dezinformácie a hybridné hrozby Victor Breiner. To nebol neznámy človek, o ktorého existencii sa nevie.

Nevedel som, priznám sa.

X Nemohli ste sa s ním spojiť aj predtým a spýtať sa ho na to?

Mohol, priznávam. Sú však tri týždne do volieb, bolo by zásadné, ak by sa táto informácia ukázala ako pravdivá, ako naozaj vyzerala. Pár dní predtým dokonca Ľuboš Blaha na mítingu k výročiu SNP hovoril o tom, ako zo západu prichádza vojna a zlo a z východu prichádza mier. Pritom Rusko napadlo Ukrajinu a vieme, čo tam pácha. Mal som impulz, že je na čase niečo s tým robiť…

Nebolo to úplne správne komunikované.

X Toto však nebol pas určený na cestovanie, ale ekvivalent ruského občianskeho preukazu. Nenapadlo vám, že môže byť nepravda, že Ľuboš Blaha má ruské občianstvo?

Vôbec mi to nenapadlo, absolútne nie.

X A nelegitimizuje to spôsoby dezinformačnej scény, ktorá si pomáha nepravdivými informáciami?

Dezinformačná scéna dnes napríklad napísala, že ja a iní ľudia máme izraelské a americké pasy. Porovnajte si tieto dva svety. Ja som od začiatku upozorňoval na to, že to nemusí byť pravda. To je obrovský rozdiel medzi nami. Ten pas nebol hoax, ale neoverená informácia.

X Vy ste v tom videu okrem iného hovorili, že nechcete, aby to bol matovičovský štýl, ako keď prišiel s Ficovým účtom na Belize. Líšil sa tento štýl od Igora Matoviča?

Žiaľ, bol to jeho štýl. Nemohol som to však urobiť neskôr, ak by bolo bližšie k voľbám, pretože by to bol útok. Myslím si, že to bol správny krok, vzhľadom na jeho vystúpenie, ktoré bolo 29. augusta na výročie SNP.

Išiel som von s tými informáciami, ktoré som v tom čase mal. Teraz som už múdrejší, už by som kontaktoval Victora Breinera.

X Konzultovali ste zverejnenie týchto informácií aj v strane?

Nie, bola to moja iniciatíva. Najmä preto, že som vedel, že to je neoverená informácia a nechcel som ťahať stranu do niečoho takéhoto.

X Nemyslíte, že ste ju do toho zatiahli, keďže ste jej kandidát?

Od začiatku som hovoril, že je to moja iniciatíva, čiže strana sa od toho môže pokojne dištancovať.

Reakcie strany boli také ako v spoločnosti, niektorým v strane to neprekážalo, niektorí tvrdili, že som to nemal vytiahnuť.

X Rozprávali ste sa o tom aj s Richardom Sulíkom?

Keď som tú informáciu zverejnil, povedal som mu o tom. Nie som ani vyšetrovateľ, ani orgán činný v trestnom konaní, nemal som kapacitu to preveriť. Odovzdal som to verejnosti, ktorá, ako som povedal, mala moju maximálnu súčinnosť pri preverovaní tých dokumentov.

 X Čiže Richard Sulík vám na to nepovedal nič? Keď sa ukázalo, že to nie je pravý dokument, už sa o to nijak nezaujímal?

Nie, už sme o tom nekomunikovali.

X Cítite naďalej dôveru v strane?

Áno, nemám dôvod ju necítiť. Od začiatku hovorím, že to bolo moja iniciatíva. Stále mám určitú podporu ľudí v strane, ale, samozrejme, aj som niekoľkých nahneval. Ale kto nič nerobí, nič nepokazí.

X Neprišla výzva, aby ste sa stiahli s kandidátky?

Nie.

X Takže budete vo voľbách 30. septembra kandidovať?

Áno, pokračujem naďalej v kampani. Ospravedlnil som sa za šírenie neoverených informácií. Nešíril som, že prezidentka je americká agentka a nevykrikoval som vulgarizmy na našu hlavu štátu. Nevidím dôvod odstupovať z kandidátky. Od začiatku som upozorňoval na to, že je to neoverená informácia.

X Hovorili ste o poslancovi Smeru, že je ruský kolaborant.

Keď niekto tak rozpráva, vyzerá a koná…

X Jedna vec je prezentovať sa nejakými názormi a druhá vec je vedome kolaborovať s cudzou mocou, ktorá našu krajinu označuje za nepriateľskú. Necítite tam rozdiel?

Veľa ľudí si myslí, že ten človek kolaboruje. Ja však nie som policajt, ani ten, kto to vie preveriť. Ja si to však myslím tiež.

X Pred voľbami 2020 ste boli odborníkom strany na oblasť gastronómie. Téme ste sa venovali už počas štúdia na poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V priebehu troch rokov ste sa preorientovali na dezinformácie – začali ste konfrontovať ľudí, ktorí ich šíria. Venujete sa ešte gastru?

Samozrejme. Som v tíme Jarmily Halgašovej, ktorá je tímlíderka pre pôdohospodárstvo.

Dezinformácie a hoaxy sú však témou, ktorá je teraz aktuálna. Slovensko je zaplavené dezinformáciami a hoaxami a ľuďmi, ktorí ich úmyselne šíria.

X Aká je vaša expertíza v boji proti hoaxom a dezinformáciám?

Aby som to uviedol na pravú mieru, v SaS mám na starosti osobné slobody, toto je skôr také moje hobby.

X Na webovej stránke strany je napísané, že ste expert na osobné slobody a bojovník proti hoaxom a dezinformáciám…

Áno, presne tak. Osobné slobody sú témy ako eutanázia a dekriminalizácia marihuany či prípady ľudí, ktorí sú odsúdení na drakonické tresty za pár gramov marihuany. Toto som riešil aj v parlamente. Aktívne som k tomu vystupoval, dokonca som k tomu predložil aj zákony.

X Máte vyštudovanú vysokú školu so zameraním na gastrosektor. Akú expertízu máte v dezinformáciách? Verejnosť vás vníma skôr cez to, že ste sa hádali s ľuďmi z dezinformačnej scény.

Ja som sa nehádal, snažil som sa vysvetľovať. S Občianskym tribunálom to bolo komplikovanejšie. Tam som si uvedomil, že keď sa dve minúty rozprávate s hlupákom, už sa rozprávajú dvaja hlupáci. Potom som z toho vystúpil. V parlamente som vždy konfrontoval vyjadrenia takýchto politikov. Nebál som sa postaviť sa Robertovi Ficovi, Milanovi Mazurekovi, Ľubošovi Blahovi a ďalším šíriteľom nenávisti. To ma k tejto téme dostalo. Keď si pozriete moje vystúpenia v Národnej rade, takmer výlučne sa venujem osobným slobodám, alebo vyvraciam tieto tvrdenia.

 X Máte teda aj nejaké kurzy a vzdelanie?

Samozrejme. Bol som dokonca aj v Amerike na republikánskom inštitúte, kde sme mali školenie k tomu, ako bojovať s hoaxami, s nenávistnými prejavmi. Zlepšoval som si vedomosti v tejto oblasti. To nie je o tom, že som spadol z neba.

X Čo by teda štát mohol urobiť inak? Podľa prieskumov verí rôznym konšpiráciám asi polovica ľudí.

V prvom rade by ľudia mali byť zodpovední za svoje činy. Tak ako som ja spravil chybu, priznal si ju a ospravedlnil sa, dôležité je, aby aj ľudia, ktorí sa na internete vyhrážajú, niesli trestnú zodpovednosť.

X Takže represia?

Ako prvý krok. Nemôže sa vám vyhrážať človek, že vás zabije… Moja iniciatíva je zatiaľ taká, že keď mi niekto napíše takýto komentár, tak ho vezmem, dám ho napríklad k fotke jeho rodiny, ak ju má zverejnenú a zverejním to, aby ľudia videli, ako sa ten človek správa. Ale v prípade štátu by to malo byť tak, že ak sa človek vyhráža takýmto spôsobom, mal by dostať v rýchlom konaní malú sankciu. Lebo teraz sú sankcie 1000 eur a trvá to dlho. Ďalším krokom by malo byť, že každý človek na sociálnej sieti by mal byť overený občianskym preukazom.

X Ako odborníkovi na osobné slobody by vám neprekážalo, že odovzdáte svoje osobné údaje?

Už teraz ich odovzdávate, keď chcete robiť akúkoľvek reklamu. Nemusí to byť občiansky, stačí, keď to bude niečo, čím vás identifikujú, aby ste boli dohľadatelný. Viete, ako to je, moja sloboda končí tam, kde začína sloboda niekoho iného. A keď sa vám niekto vyhráža, ja sa neviem proti anonymovi brániť. Je legitímne, aby ľudia na sociálnych sieťach vystupovali pod svojím menom.

X Čo treba robiť z dlhodobého hľadiska?

Školstvo a kritické myslenie. Určite sa treba naučiť vyhodnocovať, či je niečo dezinformácia alebo neoverená informácia, vedieť si kriticky vyhodnotiť informáciu a vedieť s ňou narábať. Teraz som už múdrejší, ale možno keby som sa o tom učil už v škole… No narážame na veľký problém. Kto tie deti vlastne bude učiť? Máme prieskumy, že 30 percent učiteľov verí dezinformáciám. Ľuboš Blaha či Marian Kotleba boli učitelia.

X Na poste ministra školstva bol dva roky nominant SaS. Nevedeli ste s tým urobiť niečo?

Viete, aký je rozdiel medzi školstvom a ekonomikou? Keď urobíte v ekonomike reformu, máte výsledky prakticky hneď. No keď urobíte reformu v školstve, výsledky máte o osem, o desať rokov. Aj preto si myslím, že Smer dlhodobo decimoval a poddimenzovával školstvo, aby sa národ ľahšie manipuloval.

X Toto nie je konšpiračná teória?

Nie, to je moja domnienka.

X Tvrdíte, že konkrétne elity dlhodobo manipulovali školstvo, aby dosiahli určitý cieľ.

Nehovorím, že manipulovali. Poddimenzovávali, podfinancovávali. Je to len moja myšlienka. Nehovorím, že to je fakt. To mám v hlave, že to tak vyzerá, akoby to tak robili. Netvrdím, že to tak spravili.

X Veď ste to povedali.

Nehovorím, že je to fakt, ale že mám taký pocit.

X Mali by ste to šíriť z pozície poslanca?

Ja to nešírim. To som povedal ako svoj názor, že to vyzerá tak, akoby to robili. Nehovorím, že to robili. To sa ani nedá dokázať.

X Preto sa pýtam, či to nie je konšpiračná teória.

Možno je to v mojej hlave konšpiračná teória. Ospravedlňujem sa, nemal som to povedať.

X  Tie kroky, ktoré urobilo ministerstvo školstva, povedú o tých osem-desať rokov k žiadanej zmene?

Myslím si, že bolo málo času. Chcelo by to normálnu vládu na štyri roky. Na veľké reformy potrebujete viac ako dva roky. Myslím, že ak nám ľudia dajú dôveru, tak toto bude jeden z primárnych cieľov na to, aby sa vyučovalo aj kritické myslenie a aby ľudia mali finančnú gramotnosť a ďalšie dôležité predmety. Nie tretia hodina telesnej výchovy.

X Čo sa týka dôvery, aktuálne máte okolo päť-šesť percent. Dnes je teda popularita SaS niekde úplne inde ako v čase, keď vrcholil spor s Igorom Matovičom. Ako sa vám darí v kampani?

Už sme vo všetkých relevantných prieskumných agentúrach nad šiestimi percentami. Myslím si, že trend sa začína obracať. Ľudia si uvedomujú, že sme jediná pravicová strana, ktorá vie zabezpečiť ekonomický rast. O tom niet pochýb. Stále si myslím, že na Slovensku je 15 percent ekonomicky zmýšľajúcich pravicových voličov, ktorí si uvedomia, že SaS má najlepší program.

 X A kde sú dnes tí voliči? Sú to nevoliči, alebo sú pri inej strane?

Možno nerozhodnutí. Rozpad vlády ich musel znechutiť. Sám som bol znechutený z rozpadu vlády a to som bol toho súčasťou. Bol som veľký podporovateľ toho, aby sme zostali vo vláde, ale nedalo sa. Po minuloročnej júnovej schôdzi, keď sa OĽaNO dohadovalo s ĽSNS a ďalšími, som si povedal, že toto nie je normálne, aby sme tu zostali my alebo Igor Matovič. Keď mi priatelia z ministerstva školstva povedali, že ak tam bude, nedokážeme otvoriť ročník, tak už nebolo cesty späť. Museli sme trvať na tom, aby Igor Matovič odišiel. Som však sklamaný z ľudí, ktorí sa rozhodli pokračovať vo vláde bez SaS a s Tomášom Tarabom a Kuffovcami. Niektorí z nich sa nechali „kúpiť” pozíciami ministrov a štátnych tajomníkov.

X Ako hodnotíte krok odísť z vlády? Ukázalo sa, že to bolo dobré?

Bol som veľkým zástancom zotrvania v koalícii. Uvedomoval som si, čo nastane, keď odídeme, že nastane veľký chaos a budeme dláždiť Robertovi Ficovi cestu naspäť do vlády. Ale to, čo sa dialo na minuloročnej júnovej schôdzi pred letnými prázdninami, to bolo šialenstvo. Oni sa tam dohadovali cez sálu, kričali po sebe, že my hlasujeme tak a tak a my sme len pozerali, čo sa deje. A následne prišiel Igor Matovič s tým, že nedá peniaze našim ministrom. Možno sme to mohli spraviť inak, možno sme mali zostať a povedať, že vyhoďte nás… Po boji je každý generál.

X Bol to teda dobrý krok?

Ten krok bol dobrý. Možno ten proces mohol byť trošku iný, ale asi by to nezmenilo na výsledku nič. Ja som počul aj takú verziu – len ma neobviňte, že je to konšpirácia -, že Igor Matovič bol rozhodnutý odísť z vlády, aby sme zostali, no niekto mu vraj zavolal a on sa rozhodol, že zostane. Neviem, či je to pravda, šírim neoverenú informáciu. Bojím sa čokoľvek povedať, aby ste ma neoznačili za dezinformátora, lebo ma dosť tlačíte do tej pozície.

X Jeden krok bol odchod z vlády, potom však prišiel návrh SaS na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera. Malo sa niečo takéto vôbec začať?

Od začiatku bolo naším cieľom, aby Igor Matovič nebol ministrom financií, lebo páchal škody na Slovensku. Aj sme dali návrh na jeho odvolanie. Bolo treba niečo robiť, tak sme to urobili. Žiaľ, museli sme mať aj podpisy poslancov za Hlas. Ďalšia vec sa stala tá, že Matovič si prefíkane dohodol podporu Tarabu, ktorý hlasoval za jeho zotrvanie, lebo keby sa to nestalo a boli by sme ho odvolali, vrátili by sme sa do vlády a pokračovali by sme ďalej.

X Stálo teda za to iniciovať toto všetko preto, aby Igor Matovič skončil v úrade?

Myslím si, že keby pokračoval na ministerskej pozícii a keby sme zostali v jeho područí, bolo by to ešte horšie, aktuality.sk

X X X

Nekončiaca arogancia: Ľudia sa naďalej kúpu v tatranských plesách, pokuty sú smiešne

Ostatné dni verejnosťou rezonovali zábery kúpajúcich sa ľudí v tatranských potokoch spolu s informáciami, že také správanie je v Tatranskom národnom parku (TANAP-e) neprípustné. Ani to však neodradilo otužilcov od vôd Batizovského či Velického plesa, ochranári ich preto pokutovali. Informovala o tom Správa TANAP-u a opäť upozorňuje na to, že tieto činnosti škodia tatranskému biotopu.

 Arogantní turisti kúpajúci sa v Batizovskom plese vo Vysokých tatrách.

Na dvoch mužov otužujúcich sa v Batizovskom plese narazil strážca Správy TANAP-u vo štvrtok (7. 9.) v dopoludňajších hodinách, obom udelil pokutu 50 eur. Rovnako dopadla v ten istý deň aj žena vo Velickej doline. Počasie podľa Správy TANAP-u naďalej láka niektorých návštevníkov do tatranských plies či potokov osviežiť sa. Deje sa tak aj napriek tomu, že viaceré médiá nedávno prevzali zábery početnej skupiny kúpajúcich a opaľujúcich sa turistov v okolí vodopádov Studeného potoka.

 Správanie sa návštevníkov najstaršieho slovenského národného parku presiahlo podľa riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka všetky limity. „Už niekoľko rokov intenzívne vyzývame ľudí, aby si nerobili z tatranských plies a potokov kúpalisko. Snažíme sa vysvetľovať, že tieto vody sú domovom mnohých živočíšnych druhov, pre ktoré môžu mať aj malé zmeny biotopu fatálne následky,“ upozornil.

Ekosystémy poškodzujú návštevníci napríklad už tým, že prichádzajú k plesám, ktorých okrajová časť je citlivá na zošliapavanie, nastáva erózia brehov a zakaľovanie vody. Navyše opaľovacie krémy a dezodoranty môžu podľa ochranárov uvoľňovať do vody chemické substancie.

 Riaditeľ skonštatoval, že profesionálni strážcovia prírody, ktorých je momentálne 16, nemôžu byť všade, keďže TANAP má rozlohu takmer 74 000 hektárov. „Sme v teréne dennodenne, v prvom rade však preto, aby sme návštevníkov vzdelávali,“ dodal s tým, že pokuty sú druhoradé. Ak sa však priestupok nevyrieši dohovorom, za kúpanie sa v plesách či bystrinách, ako i za iné priestupky hrozí turistom pokuta do výšky 300 eur na mieste v blokovom konaní. V následnom priestupkovom konaní sú sumy ešte vyššie./agentury/

X X X

Zdeněk Godla končí s herectvom: Herec nie som a nikdy nebudem

Nedávno zahviezdil v slovenských kinách v čiernej komédii Invalid, teraz sa jeho fanúšikovia dozvedajú nečakanú správu.

Zdeněk Godla oznámil koniec hereckej kariéry. Rozhodol sa ukončiť nakrúcania a vrátiť sa späť k manuálnej práci. Podľa jeho slov chce mať najmä pokoj a to, aby ho nebolo vidieť.

Informuje o tom portál tn.cz.

Hviezda seriálu Českej televízie Most! sa tak vracia k svojej pôvodnej profesii. Netajil sa tým, že mu chýba kopáčstvo a murárstvo.

Vo štvrtok na sociálnych sieťach oznámil, že už nechce mať s herectvom nič spoločné a začne opäť manuálne pracovať.

„Tak odo dneška končím. Ukončujem všetko natáčanie a idem späť do práce. Nech mám pokoj od médií, už nechcem mať nič s herectvom. Herec nie som a nikdy nebudem,“ vyhlásil Godla.

Špekulácie okolo konca kariéry

„Je mi ľúto, že je koniec, ale už nemôžem ďalej pokračovať. Touto cestou sa ospravedlňujem známym, fanúšikom, čo mi zostali. Už o mne nebudete počuť. Nikde ma nebude vidieť. Ďakujem všetkým za všetko, zbohom,“ napísal tiež.

České médiá špekulujú, že náhly koniec kariéry môže súvisieť s jeho nedávnymi finančnými problémami.

Podľa Extra.cz mu totiž súd pre neplatenie dlhov zrušil insolvenciu a poslal jemu aj manželke späť 19 exekúcií. Server tn.cz Godlu kontaktoval, ten však nedvíhal telefón, aktuality.sk

X X X

Spomalená ofenzíva? Zelenskyj: Môžu za to pomalé dodávky zbraní zo Západu a ruská vzdušná prevaha

Ukrajinskú protiofenzívu brzdí ruská prevaha vo vzduchu, povedal na konferencii v Kyjeve prezident Volodymyr Zelenskyj. Protiofenzíva, ktorá sa začala na začiatku júna, by podľa Zelenského dosiahla výraznejšie územné zisky na juhu a východe krajiny, keby ukrajinská armáda dostala od západných partnerov silnejšie zbrane.

 Zelenskyj sa podľa tlačových agentúr tiež posťažoval na spomaľovanie rozhodovacích procesov na Západe, či už ide o prijímanie sankcií proti Rusku alebo o dodávky zbraní Ukrajine.

„Vojna sa spomaľuje. To je pravda, uznávame to. Všetky procesy sa stávajú ťažšími a pomalšími – od sankcií až po dodávky zbraní,“ citovala Zelenského agentúra Reuters. Tá sa odvoláva na výroky zverejnené na prezidentovom webe.

„Ak nie sme na oblohe a Rusko je, zastaví nás zo vzduchu. Zastaví našu protiofenzívu“, vyhlásil ukrajinský prezident podľa agentúry AFP. Aj podľa nej Zelenskyj kritizoval „procesy, ktoré sa stávajú zložitejšími a pomalšími, či už ide o sankcie alebo dodávky zbraní“ zo Západu.

 „Keď sa niektorí partneri pýtajú, čo sa deje s protiofenzívou, kedy príde ďalší krok, odpovedám, že v súčasnosti naše kroky sú určite rýchlejšie ako nové balíky sankcií,“ poznamenal Zelenskyj podľa ruskojazyčného webu BBC.

„Je dôležité, že naši vojaci postupujú a že iniciatíva je na našej strane. Nesmieme to porovnávať s tým, čo bolo predtým,“ uviedol Zelenskyj a zdôraznil, že sa už podarilo oslobodiť veľkú časť ukrajinského územia. A čím skôr Ukrajina dostane ešte silnejšie zbrane s dlhším doletom, tým rýchlejšie bude postupovať protiofenzíva a oslobodzovanie ukrajinského územia od okupantov, tvrdí Zelenskyj. Podľa BBC poďakoval všetkým západným partnerom za poskytovanú vojenskú pomoc.

 Ukrajinské jednotky podľa dostupných informácií zatiaľ dokázali prelomiť prvú z ruských obranných línií na juhu krajiny a tiež dosiahli čiastkové územné zisky na krídlach okolo východoukrajinského Bachmutu, ktorý Rusi dobyli v máji. Pri vlaňajšej protiofenzíve boli ukrajinské územné zisky výrazne väčšie: ruské sily sa takmer úplne podarilo vytlačiť z Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny a v novembri protiofenzíva vyvrcholila oslobodením juhoukrajinského Chersonu./agentury/

X X X

Najväčšia banka na Slovensku zvyšuje úroky na vkladoch. Na peniazoch zarobíte viac, ponúkne aj bonusy

Slovenská sporiteľňa pokračuje vo zvyšovaní úrokov na vkladoch. Od 13. septembra zároveň rozširuje ponuku termínových vkladov o novú viazanosť 6 mesiacov, informuje banka v tlačovej správe.

Banka informuje, že 6-mesačná viazanosť začína so základnou úrokovou sadzbou 1,50 % ročne. 12– a 24-mesačný termínovaný vklad budú mať úrokovú sadzbu od 13. septembra zhodne vyššiu o 0,50 percen­tuálneho bodu v porovnaní s dneškom.

„Ak budú klienti spĺňať podmienky programu Lepšie úroky, získajú pri všetkých typoch viazaností ďalšie pol percento. Ďalší bonus pol percenta platí pre klientov, ktorí si zrušia vkladnú knižku a zriadia si nový termínovaný vklad,“ tvrdí spoločnosť. /agentury/

X X X

Prebytočné kapacity u starších solárnych systémov ponechajte v záloh

Ak raz niekto investuje do obnoviteľných zdrojov energie (OZE), neznamená to, že už nikdy viac nemusí rátať so žiadnymi výdavkami na ich udržanie. V prípade slnečných kolektorov  slnko zohrieva vodu cez slnečné dni zadarmo, ale nejaké tie drobné stojí práca obehového čerpadla a výmena nemrznúcej kvapaliny raz za cca 8-10 rokov. Zvyšok teplej vody sa v prípade nepriaznivého počasia hlavne v zime tiež musí doohriať. Solárny systém sa zvyčajne dimenzuje tak, aby v rodinnom dome pokryl cca 60% energie na ohrev teplej vody ročne. Informuje o tom vedúci obchodného oddelenia THERMO|SOLARU Tomáš Jančařík.

,,Samozrejme je na zvážení každého zákazníka aký veľký solárny systém si nainštaluje. Môžete mať nainštalovaných toľko slnečných kolektorov, koľko chcete a rovnako môžete mať predimenzované aj kapacity zásobníkov (bojlerov) z hľadiska akumulácie. O zmysluplnosti a ekonomike takejto investície sa dá diskutovať, no niektorí investori preferujú čo najväčšie solárne pokrytie (tzn. čo najvyššiu mieru sebestačnosti) pred ekonomickou zmysluplnosťou. Čo však robiť v opačnom prípade, keď sa vám zmenia pomery spotreby k výrobe teplej vody?“, pýta sa T. Jančařík.

Dodáva, že môže ísť napr. o prípad vysokej kapacity na ohrev vody vo viacgeneračnom  rodinnom dome, ktorú predtým spotrebovali dve rodiny s 8 členmi. A ešte k tomu v sezóne prevádzkovali aj bazén, prípadne v prechodnom období používali prebytky teplej vody na podporu vykurovania. Zrazu namiesto potrebných 1-2 kolektorov pre jednu reálne bývajúcu osobu majú 6 či 8 slnečných kolektorov.

Prepočítajte si to

,,Z ekonomického hľadiska nedáva príliš zmysel demontovať zvyšné kapacity. Samotná cena nových slnečných kolektorov tvorí (podľa rozsahu a zložitosti, typu zariadení) len cca štvrtinu až tretinu z ceny celej zostavy kompletného solárneho systému. Pritom montážne práce sa môžu vyšplhať až na polovicu. Zadarmo nie je ani demontáž a úprava pôvodného zariadenia. Pri zohľadnení zostatkovej hodnoty v prípade staršieho zariadenia nemusí byť jeho úprava vôbec ekonomicky zaujímavá. Preto si takýto krok treba dobre zvážiť. Veď ani terajší stav nízkej spotreby nemusí trvať večne a kapacity v zálohe sa s ohľadom až na 40 ročnú životnosť slnečných kolektorov môžu ešte zísť. Navyše prehrievanie solárnemu systému  nie je zásadný problém, ak je postavený z kvalitných komponentov. Skráti sa napr. interval výmeny kvapaliny z 8-10 rokov na povedzme 5-6 rokov. Na druhú stranu, podobne ale môže byť ekonomicky zaujímavé doplniť zostavu o ďalšie kolektory v prípade potreby rozšírenia počtu osôb, či ich spotreby,“ upozorňuje T. Jančařík.

Koľko kolektorov potrebujete na ohrev TÚV v rodinnom dome

,,Pri návrhu systému pre rodinné domy rátame s kolektorovou plochou 1,2 až 1,5 m2 na jedného obyvateľa, pričom na jeden meter štvorcový kolektorovej plochy pripadá 50 až 60 l objemu zásobníka, z čoho vychádzajú naše dve najviac predávané zostavy. Najmenšia ponúkaná zostava, ktorá sa skladá z dvoch kolektorov TS300 s celkovou absorpčnou plochou 3,56 m2 spolu s 200l solárnym zásobníkom, je vhodná pre menšiu domácnosť s 2—3 osobami na prípravu teplej vody. Druhá najviac predávaná zostava pozostávajúca z troch kolektorov TS300 spolu s 300l zásobníkom, je vhodná pre 4 až 5 osôb,“ vypočítava T.Jančařík.

Dodáva, že veľakrát sa zákazníci pýtajú, prečo potrebujú väčší zásobník, než aký mali v minulosti. Ak mali cca 120 l zásobník ohrievaný elektrickou špirálou, teraz budú potrebovať 200 l solárny zásobník. Je to preto, že solárny zásobník má niekoľko špecifických vlastností, ktoré mu umožňujú efektívne plniť svoju úlohu a nemôže byť nahradený akýmkoľvek zásobníkom. Musí byť schopný kedykoľvek absorbovať solárnu energiu a uchovať ju aj počas kritických dní (zamračené, nárazová nadspotreba vody a podobne) a v prípade potreby musí umožniť núdzový dohrev, ale len v nevyhnutnom objeme svojej zásoby. Na druhej strane plynový, alebo elektrický bojler, je zásobovaný energiou 24 hodín denne a vystačí si aj s menším objemom.

Nové pravidlá

Bez aktívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) sa nový dom „nezmestí“ do nových pravidiel platných od 1.1.2021. Najlepšia je kombinácia viacerých druhov OZE, ale v takomto energetickom mixe by nemali chýbať slnečné kolektory. Pretože energetická úroveň nových domov má byť blízka nule, práve finančne najdostupnejšie spomedzi OZE sú slnečné kolektory, ktoré zabezpečia zhruba polovicu energie na ohrev teplej vody a prispejú tak do celkovej energetickej bilancie tepelného systému.

,Slnečné kolektory nielen šetria náklady na ohrev vody, ale sú ekonomicky výhodné, prevádzka  je bezemisná a prevádzkové náklady sú v porovnaní s inými technológiami takmer nulové. Z hľadiska životného prostredia, ktorého ochrana je v dnešnej dobe na prvom mieste, sú tiež na špičke medzi OZE. Nezanedbateľný je fakt, že kým spotreba energií na kúrenie sa dá znižovať zvolenými materiálmi a zateplením, náklady na ohrev teplej vody sú menej ovplyvniteľné a ostávajú približne rovnaké pri všetkých typoch domov. Teplej vody, a teda aj energiu potrebnú na jej ohrev, potrebujeme rovnako, či bývame v staršom nezateplenom dome, nízkoenergetickom, pasívnom alebo takmer nulovom dome.  Preto potreba energie na ohrev vody predstavuje pri staršom nezateplenom dome cca 14%, zatiaľ čo pri takmer nulovom dome (A0) môže predstavovať aj 67%,“ vysvetľuje T. Jančařík.

 Kolektory a ich vplyv na energetickú triedu RD

Rozdelenie do energetických tried vypovedá o ich energetickej náročnosti, pričom potreba tepla na ohrev vody je rovnaká pre všetky typy domov (napr. 3 000 kWh/rok). Platí teda, že čím je dom energeticky menej náročný (lepšie zateplený), tým väčší je podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla:

Starší nezateplený dom (C) – spotreba tepla 22 000 kWh/rok – spotreba tepla na vykurovanie 19 000 kWh/rok – podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 14%

Nízkoenergetický dom (B) – spotreba tepla 13 000 kWh/rok – spotreba tepla na vykurovanie 10 000 kWh/rok – podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 23%

Ultranízkoenergetický dom (A1) – spotreba tepla 8 000 kWh/rok – spotreba tepla na vykurovanie 5 000 kWh/rok – podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 38%

Takmer nulový dom (A0) – spotreba tepla 4 500 kWh/rok – spotreba tepla na vykurovanie 1 500 kWh/rok – podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 67% Ing.Štefan Kuča