Polícia použila plyn i zatýkala. V ukrajinskom meste Vinnycja vypukli v noci na dnešok potýčky medzi políciou a miestnymi obyvateľmi. Stovky ľudí sa zišli pri štadióne, na ktorom vojaci z náborového strediska zhromaždili stovku miestnych mužov, aby ich odviedli do armády. Demonštrujúce ženy požadovali prepustenie svojich príbuzných, uviedli ukrajinské médiá. Vinnycja sa nachádza asi 250 kilometrov juhozápadne od Kyjeva.

 Policajti podľa očitých svedkov použili na rozohnanie demonštrácie korenisté spreje, slzný plyn a tiež zatýkali protestujúcich. Po výzvach na rozchod kvôli zákazu nočného vychádzania v meste časť demonštrantov odišla domov, ale asi dve desiatky ľudí hliadkovali pri štadióne do troch do rána. Asi o dve hodiny neskôr začali mobilizovaných mužov zo štadióna odvážať, píše server Meduza.

Polícia ráno oznámila, že vyšetruje okolnosti incidentu pri štadióne. Informovala tiež o zadržaní muža, po ktorom úrady vyhlásili pátranie, pretože sa vyhýbal vojenskej službe.

 Hneď po vpáde ruských vojsk z 24. februára 2022 Ukrajina vyhlásila mobilizáciu a do ozbrojených síl vstúpilo aj mnoho dobrovoľníkov. Nadšenie odvtedy postupne opadlo. Povolávanie do armády rozdeľuje spoločnosť a tisíce mužov v brannom veku utiekli zo zeme, aby unikli nasadeniu do vojny.

Na pozadí vojny s Ruskom, ktorá trvá už viac ako tri roky, sa ukrajinská verejnosť podľa médií často nepriateľsky stavia k pracovníkom náborových stredísk, známych pod ukrajinskou skratkou TCK (teritoriálne centrá doplňovania ozbrojených síl), a sťažuje sa na nezákonné spôsoby získavania nových vojakov jednotkách.

 Slovom minulého roka sa podľa slovníka modernej ukrajinčiny stal výraz „busifikácia“ označujúci záťahy verbírov z TCK na mužov v mobilizačnom veku, ktoré násilím naháňajú do mikrobusov, čiže tzv. busíkov, napísal pred časom server Meduza./agentury/

X X X

 Viac peňazí do armády alebo 13. dôchodok? Slováci v tom majú jasno, ukázal prieskum

 Drvivá väčšina Slovákov má jasný názor pri otázke zvyšovania výdavkov na obranu na úkor sociálneho zabezpečenia. Prieskum prezradil, ako vnímajú tlak na zbrojenie voliči jednotlivých strán aj jednotlivé skupiny obyvateľov v závislosti od ich veku.

 Prevažná väčšina slovenskej verejnosti odmieta vyššie výdavky na obranu na úkor sociálnych istôt. Približne sedem z desiatich nesúhlasí s tým, aby štát postupne do roku 2035 navýšil vlastné výdavky na obranu zo súčasných 2 % na 5 % HDP, ak by to znamenalo škrty v sociálnej oblasti – napr. zrušenie 13. dôchodku alebo iných sociálnych benefitov.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry Focus pre web 360tka.sk. Uskutočnil sa od 7. do 13. júla 2025 na vzorke 1032 respondentov.

Naopak zhruba dvaja z desiatich súhlasia s navyšovaním výdavkov na zbrojenie na úkor sociálneho zabezpečenia obyvateľov štátu. Sedem zo sto oslovených sa nevedelo k otázke vyjadriť. Prieskum ukazuje, aký výrazný je nesúhlas verejnosti s predstavou, že by sa bezpečnosť štátu mala posilňovať na úkor zabehnutých sociálnych štandardov.

Záväzok SR v očiach voličov

Detailnejší pohľad na dáta ukazuje zaujímavé rozdiely naprieč politickým spektrom aj demografickými skupinami. Myšlienke navyšovania výdavkov na obranu za cenu škrtov v sociálnej oblasti sú zďaleka najotvorenejší voliči opozičného Progresívneho Slovenska. Zhruba polovica z nich je za, druhá proti.

Len voliči progresívcov nie sú k otázke z prieskumu (Súhlasíte alebo nesúhlasíte s tým, aby Slovensko postupne do roku 2035 navýšilo svoje výdavky na obranu zo súčasných 2 % na 5 % HDP, ak by to znamenalo škrty v sociálnej oblasti – napr. zrušenie 13. dôchodku alebo iných sociálnych benefitov?) dominantne odmietaví.

Väčšina voličov iných strán nesúhlasí s vyzbrojovaním na úkor obmedzovania sociálneho štandardu. Silný nesúhlas vyjadrili voliči vládnych strán Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS. Proti sú približne ôsmi z desiatich, pritom práve za prezidentovania zakladateľa a čestného predsedu Hlasu Petra Pellegriniho a vlády šéfa Smeru Roberta Fica sa Slovensko spolu s ďalšími krajinami zaviazalo, že do roku 2035 zvýši vojenské výdavky na 5 percent.

Takéto použitie verejných financií je úplne proti srsti voličom mimoparlamentnej Republiky. Deväť z desiatich voličov tohto radikálneho prúdu v politike nesúhlasí s plánovaným zvýšením obranných výdavkov.

Čísla, ktoré nepustia

Jednoznačne proti siahaniu na 13. dôchodky sú penzisti aj demografické skupiny, ktorým k dosiahnutiu dôchodkového veku už veľa rokov nechýba.

Ak sa politici rozhodnú zvyšovať rozpočet na obranu na úkor sociálnych istôt, voliči im to podľa výsledku prieskumu ešte môžu spočítať vo volbách, aktuality.sk

X X X

Hamas: Nezložíme zbrane, kým nebude zriadený suverénny Palestínsky štát

 Hamas boj tiež podľa vlastných slov neukončí, kým bude Izrael pokračovať v okupácii palestínskych území. Americkú vládu Hamas vyzval, aby prestala zatvárať oči nad zločinom storočia v Gaze a pristúpila k dohode o prímerí.

Palestínske militantné hnutie Hamas v sobotu vyhlásilo, že nezloží svoje zbrane, dokým nebude zriadený nezávislý a suverénny palestínsky štát, ktorého hlavným mestom bude Jeruzalem. Upozornila na to agentúra Reuters a portál Times of Israel, píše TASR.

„Ozbrojeného odporu sa nemožno vzdať až do úplného obnovenia našich národných práv, medzi ktorými je na prvom mieste vytvorenie nezávislého, plne suverénneho palestínskeho štátu s Jeruzalemom ako jeho hlavným mestom,“ uviedli militanti vo vyhlásení. Svoj boj tiež podľa vlastných slov neukončia, dokým bude Izrael pokračovať v okupácii palestínskych území.

Hamas zároveň priamo kritizoval piatkovú návštevu osobitného vyslanca USA pre Blízky východ Stevea Witkoffa v Pásme Gazy. Podľa hnutia išlo o „vopred pripravené divadlo, ktorého cieľom je zavádzať verejnú mienku, vylepšiť obraz okupačnej mocnosti a poskytnúť politické krytie pre hladomor a pokračovanie systematického zabíjania detí a neozbrojených civilistov v Pásme Gazy“.

Americkú vládu Hamas vyzval, „aby niesla svoju historickú zodpovednosť, prestala zatvárať oči nad zločinom storočia v Gaze a pristúpila k dohode o prímerí, ktorá povedie k ukončeniu agresie, stiahnutiu okupačnej armády a zrušeniu nespravodlivého obliehania palestínskeho ľudu.“ Reuters pripomína, že nepriame rokovania medzi Hamasom a Izraelom zamerané na zavedenie 60-dňového prímeria v Pásme Gazy minulý týždeň uviazli, aktuality.sk

X X X

 39-percentné clo od Trumpa: A Švajčiarsko zrazu zostalo osamotené. Rúbal Bern príliš vysoko?

Švajčiarsko zrazu zostalo úplne osamotené, píše denník Tages-Anzeiger v reakcii na 39-percentné clo, ktoré na dovoz tovaru zo Švajčiarska do Spojených štátov ohlásil americký prezident Donald Trump. Denník z toho vyvodzuje, že je potrebné, aby sa táto alpská krajina viac orientovala na Európu.

„Je to rovnako brutálne ako jednoduché: Donald Trump nechce mať so Švajčiarskom zvláštny vzťah. Práve naopak: Chce naňho vyvíjať tlak a ťažiť z neho. A Švajčiarsko, ktoré sa rado prezentuje ako výnimka, sa zrazu ocitá úplne samo,“ cituje z článku agentúra DPA.

Ako sa k tým 39 percentám došlo, sa podľa denníka ešte len uvidí. „V apríli ešte existoval dobrodružný výpočtový vzorček, ale aj ten teraz chýba. Možno sa spolková prezidentka Karin Kellerová-Sutterová alebo švajčiarski vyjednávači dopustili chýb v zákulisí, hrali príliš vysokú hru,“ pokračuje švajčiarsky denník. Oveľa pravdepodobnejšie ale podľa neho je, že amerického prezidenta argumenty z Bernu nezaujímali. Svojou colnou kampaňou Trump v súčasnej dobe prevracia liberálny svetový ekonomický poriadok, ktorý sa budoval po celé desaťročia.

„A zatiaľ mu to prechádza. Keď superveľmoc povýši chaos na politický princíp, malý štát ako Švajčiarsko nemá veľa priestoru na manévrovanie. Jeho obchodné vzťahy so Spojenými štátmi sú príliš dôležité, takže sa do istej miery bude musieť s ľubovôľou vo Washingtone vyrovnať,“ píše denník

 „Švajčiarsko však má spoľahlivých partnerov, najmä v Bruseli. Malo by sa na nich viac zamerať. Už tak urobilo v zbrojnej politike aplikovaním princípu ‚Buy European‘ (Nakupujte európske). ‚Think European‘ (Myslite európsky) sa teraz musí dariť aj v ďalších oblastiach politiky,“ uzatvoril Tages-Anzeiger./agentury/

X X X

 Výbuchy dnes vyradili z prevádzky plynovod Stredná Ázia-Centrum v ruskej Volgogradskej oblasti. 

Uviedla to agentúra Ukrinform a ďalšie ukrajinské médiá. Plynovod vlastní ruský koncern Gazprom, príčinu explózií ukrajinská agentúra nezmienila.

Príslušné potrubie prepravuje zemný plyn z Turkménska cez Uzbekistan a Kazachstan do Ruska. V oblasti Volgogradu, ktorý leží na juhozápade Ruska, bola podľa zdrojov Ukrinformu preprava plynu prerušená na neurčito. Podľa miestnych obyvateľov na mieste pracujú opravárske tímy.

Ukrajinská agentúra píše, že plynovod dodáva zdroj energie niekoľkým kľúčovým zariadeniam ruského vojensko-priemyselného komplexu, vrátane muničnej továrne.

Rusko už tri a pol roka vedie vojnu proti Ukrajine, ktorá zodpovedá aj útokom na ruskú infraštruktúru. Ak za poškodením plynovodu bol jeden z takýchto útokov, agentúra neuvádza.

X X X

 Počas uplynulého týždňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 5 960 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 055 210. Vyplýva to z údajov, ktoré na Facebooku od nedele do soboty zverejnil ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý týždeň Moskva podľa neho prišla aj o 11 tankov, šesť obrnených bojových vozidiel pechoty, 160 delostreleckých systémov a tri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 11 068 tankov, 23 069 obrnených bojových vozidiel pechoty, 30 982 delostreleckých systémov a 1 452 raketometov.

 X X X

 Najmenej traja ľudia zahynuli v noci na sobotu na západe Ruska v dôsledku ukrajinských dronových útokov. Ďalšie dve osoby utrpeli zranenia. Oznámili to v sobotu miestni gubernátori, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Pri útoku na podnik v Penzianskej oblasti prišla o život jedna žena a ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia, informoval na platforme Telegram tamojší gubernátor Oleg Melničenko.

K ďalšiemu úmrtiu v dôsledku takéhoto útoku došlo v Samarskej oblasti. Starší muž tam zahynul v dome, ktorý začal horieť po tom, ako ho trafil úlomok z dronu, uviedol taktiež na Telegrame miestny gubernátor Viačeslav Fedoriščev.

 V Rostovskej oblasti zase zahynul strážca priemyselného zariadenia, a to v dôsledku dronového útoku a požiaru, ktorý následne vypukol v jednej z budov tohto komplexu, uviedol úradujúci gubernátor Jurij Sľusar. „Armáda v noci odrazila masívny letecký útok“ a zničila drony nad siedmimi okresmi tejto oblasti, napísal na Telegrame.

Ruské ministerstvo obrany medzičasom informovalo, že jeho protivzdušná obrana zničila v noci na sobotu – počas takmer deviatich hodín – nad svojím územím celkovo 112 ukrajinských dronov. Bezpilotné lietadlá údajne zneškodnila nad ôsmimi svojimi oblasťami, ako aj nad Krymom a tiež nad Čiernym a Azovským morom. Najviac, a síce 34 dronov, ich údajne zničila nad Rostovskou oblasťou.

X X X

Útok dronov a rozsiahle požiare v Rusku v ropných rafinériách, výbuchy v rádiových závodoch a v blízkosti vojenskej leteckej základne hlásili v noci na sobotu ruské telegramové kanály. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Videá zverejnené na sociálnych sieťach ukázali rozsiahly požiar údajne v areáli ropnej rafinérie Novokujbyševsk v ruskej Samarskej oblasti. Gubernátor oblasti Viačeslav Fedoriščev útok dronov na Novokujbyševsk potvrdil. „Nepriateľské bezpilotné lietadlá dnes ráno zaútočili na jeden z priemyselných zariadení v Novokujbyševsku,“ napísal.

Drony údajne zasiahli aj firmu Electropribor v meste Penza v ruskej Penzianskej oblasti. Tento podnik je priamo prepojený s ruským zbrojárskym sektorom a špecializuje sa na výrobu riadiacich komponentov pre ruské raketové a komunikačné systémy. Neďaleko sa nachádza firma Radiozavod, ktorá pravdepodobne tiež bola zasiahnutá. Očití svedkovia hlásili výbuchy aj v blízkosti leteckej základne Ďagilevo v Riazanskej oblasti. V meste Riazaň bola údajne zasiahnutá ropná rafinéria./agentury/

X X X

Rusov netrápi, že Trump presunul jadrové ponorky bližšie k nim. Kto a ako mu odpovedal z Moskvy?

Vôbec prvýkrát v dejinách sa stalo, že príspevky na sociálnych sieťach viedli k zmene polohy zbraní hromadného ničenia. Udialo sa to po výrokoch ruského exprezidenta, ktoré nahnevali šéfa Bieleho domu. Aké sú reakcie v Moskve na správu z Washingtonu, že atómové ponorky sa presunuli bližšie k Rusku? A ako sa v Kremli stavajú k ultimátu, ktoré americký líder dal ruskému vodcovi v súvislosti so snahou ukončiť vojnu na Ukrajine?

 Prezident USA Donald Trump, ktorý nariadil, aby sa americké jadrové ponorky presunuli bližšie k Rusku.

Pripomeňme, ako si Dmitrij Medvedev, exprezident a v súčasnosti podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, rypol do šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa: „Mal by pamätať na dve veci. 1. Rusko nie je Izrael ani Irán. 2. Každé nové ultimátum je hrozbou a krokom k vojne. Nie medzi Ruskom a Ukrajinou, ale s (jeho) vlastnou krajinou,“ napísal na sociálnej sieti Telegram.

Trump ho následne označil viac-menej za skrachovaného bývalého prezidenta a odkázal mu, aby si dával pozor na jazyk. Slovná prestrelka nakoniec viedla k tomu, že Trump na sociálnej sieti Truth Social informoval, že nariadil presunúť dve americké jadrové ponorky bližšie k ruským brehom.

 Medzitým v Kyjeve dali najavo, že Medvedev zverejnil svoj príspevok po tom, čo si asi vypil veľa vodky. Naznačil to šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Podobné poznámky zaznievajú z Ukrajiny, keď Medvedev publikuje nenávistné a agresívne texty na Telegrame. Slová, s ktorými nahneval Trumpa, súvisia s jeho ultimátom, ktoré dal ruskému prezidentovi. Nedávno zdôraznil, že mu skracuje lehotu 50 dní na desať až dvanásť dní, aby ukončil zabíjanie na Ukrajine. V opačnom prípade pohrozil Vladimirovi Putinovi novými sankciami, ktoré by jeho ekonomiku mohli veľmi zabolieť.

 Stojí za povšimnutie, že Putin si asi dal pozor, aby nepoštval Trumpa proti sebe, naopak, Medvedev pôsobil takpovediac ako pes odtrhnutý z reťaze. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov totiž na Trumpovo ultimátum reagoval iba s poznámkou, že Rusko ho berie na vedomie. Sú to celkom iné slová, aké použil na jar tohto roku, keď viacerí európski spojenci Ukrajiny stanovili Moskve lehotu ukončenia vojny. Peskov im vtedy odkázal, že nikto nebude hovoriť s Ruskom rečou ultimáta o sankciách, podčiarkol, že také výroky naň neplatia.

Po oznámení o presune dvoch atómových ponoriek USA je v Moskve ticho na najvyšších poschodiach vládnej moci. Doteraz nereagoval Putin, respektíve nič nepovedal Peskov, to isté platí o rezorte diplomacie aj o ministerstve obrany. Čo sa týka Trumpovho ultimáta, vyprší na konci budúceho týždňa. Rozhodnutie o podobe nových protiruských sankcií by možno mohlo byť známe v piatok 8. augusta.

Úplné ticho však v Moskve nezavládlo. Ozvali sa dvaja vyššie postavení členovia z dvoch komôr parlamentu. Zástupca predsedu zahraničného výboru Rady federácie Vladimir Džabarov ponúkol vysvetlenie Trumpovho rozhodnutia, ktorému nikto triezvo uvažujúci nemôže uveriť. Obrátil totiž veci naruby: „Čo sa týka rozmiestnenia dvoch jadrových ponoriek, pravdepodobne je to reakcia na spustenie na vodu ponorky Knieža Požarskij,“ povedal pre server RBK. Dodal, že presun amerických ponoriek Rusov nijako neznepokojuje. Označenie Knieža Požarskij patrí novej ruskej strategickej atómovej ponorke, ktorú tento týždeň zaradil do Severnej flotily ruského vojenského námorníctva.

Po ruských útokoch na Ukrajinu je vyše 20 mŕtvych a 85 zranených

 Viktor Vodolackij, podpredseda výboru pre euroázijskú integráciu v Dume, vyhlásil, že vlastne vôbec nie je potrebné venovať pozornosť Trumpovmu rozhodnutiu. „Našich atómových ponoriek je oveľa viac v svetových oceánoch, s najsilnejšou výzbrojou. Nech sa plavia obe lode USA, už sú dlho v hľadáčiku,“ uviedol Vodolackij pre agentúru TASS.

Samozrejme, že terajšia situácia sa absolútne nedá prirovnať ku karibskej kríze v roku 1962, keď sa USA a Sovietsky zväz ocitli na pokraji atómovej vojny. Presun amerických ponoriek však má jeden dopad na Rusko: „Hodnota akcií na burze v Moskve prudko kleslo po vyhlásení Trumpa,“ upozornila stanica BBC. Konkrétne ide o mínus jedno percento.

 Ešte pred ostrou reakciou Trumpa na Medvedeva sa Vodolackij vyjadril v inom interview pre TASS aj o ultimáte amerického lídra. Nezachoval sa takpovediac neutrálne ako Peskov, ale na druhej strane ani nenapodobnil Medvedeva. „Trump sa snaží so svojimi maniermi, vrátane vydierania, robiť všetko, aby vstúpil do dejín ako mierotvorca,“ poznamenal Džabarov o úsilí prezidenta USA ukončiť vojnu na Ukrajine.

Putinovi sa kráti čas, ktorý mu dal Trump, no nič nenasvedčuje tomu, že by bol ochotný podniknúť niečo zásadné, čo by viedlo k zastaveniu bojov na území napadnutého susedného štátu. Šéf Kremľa opakuje iba slová, ktoré nevedú k nastoleniu mieru alebo aspoň k dlhodobému prímeriu. „Potrebujeme trvalý a stabilný mier na pevných základoch, ktorý by uspokojil Rusko aj Ukrajinu a zabezpečil by bezpečnosť oboch krajín,“ citovala ho agentúra RIA Novosti po stretnutí so samozvaným bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Putinova predstava o mieri však spočíva v tom, že Ukrajinci by v podstate kapitulovali. Ich líder Volodymr Zelenskyj medzitým apeloval na Putina, aby sa s ním osobne stretol, ale ten stále neprejavuje o taký summit záujem.

 V prípade, že Putin v najbližších dňoch neurobí nič, čo by Trump považoval za výrazný krok smerom k ukončeniu vojny, očakáva sa, že splní sľub o uvalení prísnych sankcií. Išlo by o tzv. sekundárne sankcie. Znamená to, že USA by zaviedli vysoké clá na štáty, ktoré od Rusku kupujú nielen ropu a zemný plyn, ale aj jadrové palivo do svojich atómových elektrární. Na tieto krajiny by Trump zatlačil tak, aby prestali odoberať od Rusov energetické suroviny, čo b malo výrazne negatívne ovplyvniť výšku príjmov ch štátneho rozpočtu.

Šéf Bieleho domu však súčasne pripúšťa, že ani tvrdé sankcie možno ruského lídra neprivedú k snahe zastaviť vojnu: „Putin sa vie veľmi dobre vysporiadať so sankciami, vie ich obchádzať,“ poznamenal Trump pre televíznu stanicu Newsmax./agentury/

X X X

 Zdá sa, že z tranzitu sa dlho netešilo. Česku hrozí zdraženie plynu, vraj je za tým aj Slovensko

Česko sa dlho netešilo z „povesti“ plynovej tranzitnej krajiny. Cez Českú republiku už zase zásadný objem plynu neprúdi. Českým domácnostiam tak preto môže zdražiť plyn. Je za tým aj Slovensko?

Ako uviedol pre agentúru SITA hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, tranzit plynu cez Českú republiku na Slovensko v piatok klesol prakticky na nulu. S koncom júla tak nateraz skončila preprava plynu cez Česko do ďalších krajín, za ktorú mohol štátny podnik Net4Gas inkasovať tranzitné poplatky. Minulý týždeň pritom české média písali o tom, že Českom opäť prúdi plyn „vo veľkom“. „Takáto situácia by bola argumentom v prospech tak veľa diskutovanom zoštátnením plynovodnej siete Net4Gas v roku 2023. Jedným z kľúčových argumentom pre zoštátnenie bolo práve to, že Česko bude môcť inkasovať tranzitné poplatky, ktoré až do tej doby išli súkromným zahraničným vlastníkom spoločnosti Net4Gas,“ uviedol Kovanda.

 Po začatí vojny na Ukrajine, odpojení sa podstatnej časti Európy od dodávok ruských energií a ukončení prevádzky plynovodu Nord Stream prestalo Česko v roku 2022 z hľadiska plynu slúžiť ako tranzitná krajina. O rok neskôr sa potom česká vláda rozhodla zoštátniť Net4Gas, čo okrem iného zdôvodňovala možným inkasovaním poplatkov z tranzitu plynu. V júli tohto roku sa podľa Kovandu vôbec po prvýkrát mohlo zdať, že Česko skutočne poplatky inkasovať bude. Tranzit plynu na stanici Lanžhot, na česko-slovenských hraniciach, totiž prudko narástol. V prvý augustový deň však prudko klesol. „Česko tak stratilo svoju krátko získanú pozíciu tranzitnej krajiny,“ podotkol Kovanda.

 Od budúceho roku môže Česko podľa ekonóma stratiť pozíciu tranzitnej krajiny úplne. Slovensko totiž plánuje, že od budúceho roka bude všetok svoj plyn dovážať výhradne z Ruska. V súčasnosti má Slovensko z Ruska len menej ako polovicu svojho dovážaného plynu, čo práve Česku umožňovalo vykazovať v júli nenulový tranzit plynu.

„Lenže od januára 2026 zakáže EÚ nakupovať ruský plyn eurounijným obchodníkom na okamžitom trhu. Tým sa uvoľní plynovodná kapacita slovenskému podniku SPP a jeho maďarskému kolegovi MVM. Tieto podniky budú mať naďalej v rámci výnimky možnosť dovážať ruský plyn. Budú ho tak môcť dovážať o to viac, a to kvôli spomínanej uvoľnenej kapacity,“ vysvetlil Kovanda.

 Výnimku si Slovensko a Maďarsko vyrokovali pod hrozbou vetovania európskych sankcií voči Rusku. Pokiaľ Slovensko budúci rok bude naozaj brať všetok importovaný plyn z Ruska, tranzit plynu cez Česko na Slovensko podľa Kovandu klesne opäť trvalo k nule, a tým pádom príde náš západný sused o tranzitné poplatky.

„Zostáva však nádej, že cez Česko by aj v takom prípade mohol prúdiť plyn na Slovensko a ďalej na Ukrajinu, ktorá by touto západnou trasou doplňovala svoje zásobníky. Dáta z prvého augustového dňa ale tomuto scenáru nezodpovedajú, a to aj napriek tomu, že Ukrajina je plynom pred nadchádzajúcou zimnou sezónou kriticky podzásobená,“ dodal Kovanda.

 Ekonóm upozorňuje, že plynovodnú sieť treba udržiavať v chodu bez ohľadu na to, či cez ňu plyn prúdi alebo nie. „Pokiaľ náklady na údržbu siete nezaplatia príjmy Net4Gas, premietne sa to do účtov všetkým spotrebiteľom cez regulovanú zložku ceny plynu,“ konštatoval Kovanda./agentury/

X X X 

Rusko údajne obsadilo ďalšie mesto, Ukrajina správu poprela

 Mesto v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny bolo strategickým miestom a dejiskom intenzívnych bojov. Rusko v okolí mesta nedávno útočilo.

Ruské sily obsadili mesto Časiv Jar na východe Ukrajiny, oznámilo vo štvrtok ruské ministerstvo obrany. Toto mesto v Doneckej oblasti bolo podľa agentúry AFP strategickým bodom ukrajinských síl a počas uplynulých mesiacov sa stalo dejiskom intenzívnych bojov. Hovorca jednotky ukrajinskej armády, ktorá bojuje v tejto oblasti, neskôr správy Ruska o dobytí Časiv Jaru poprel, píše TASR.

Ruský rezort obrany vo svojom vyhlásení uviedol, že ruské sily „oslobodili“ toto ukrajinské mesto.

Ukrajinský generálny štáb podľa agentúry Reuters vo štvrtok ráno oznámil, že ruská armáda zaútočila na oblasti v blízkosti Časiv Jaru. Mapy ukrajinského vojenského blogu DeepState ukázali, že ukrajinské sily kontrolujú západnú časť tohto mesta. AFP konštatuje, že ruské jednotky už niekoľko mesiacov dosahujú postupné územné zisky na Ukrajine.

 Ukrajina správu poprela

Správa o obsadení Časiv Jaru ruskými silami prišla po tom, čo kyjevská vojenská správa informovala, že nočné ruské raketové a dronové útoky v Kyjeve si vyžiadali šesť mŕtvych a 52 zranených. Poškodené boli mnohé budovy vrátane škôl či nemocníc.

Ukrajinská armáda tvrdenie ruského ministerstva obrany o dobytí mesta na východe Ukrajiny poprela. „Vždy radím nepovažovať ruské ministerstvo obrany za zdroj informácií. Oni skrátka systematicky klamú a to, že sa očakáva, aby sme zakaždým komentovali ich najnovšie klamstvá, je samo o sebe nesprávny prístup,“ povedal hovorca operačnej skupiny Chortycia ukrajinských pozemných síl Viktor Trehubov, aktuality.sk

X X X

 Významný súdny spor s krvnou plazmou vyriešený, Česko zaplatí 700 miliónov eur 

 Expolicajt Boris Drevenák čaká na nové vypočutie po rozhodnutí Najvyššieho súdu zrušiť rozsudok za škandály spojené s jeho činnosťou v sátorovskom gangu.

Denný prehľad najzaujímavejších správZáhada tendra na záchranky: Nové sanitky už čakajú na výsledok

Tender na prevádzkovanie záchraniek sprevádza množstvo otáznikov ohľadom transparentnosti. V priemyselnom areáli vo Vlkanovej sa údajne nachádza viac ako 80 nových sanitiek skupiny Agel, ktoré tam vozia už niekoľko týždňov. Hoci tender ešte nie je ukončený, takáto predčasná investícia vyvoláva podozrenia z personálnych prepojení a možného neférového ovplyvňovania výberu poskytovateľov. Kritici upozorňujú, že výberová komisia je utajená, podmienky tendra sú podľa nich príliš voľné a poukazujú na absenciu dôvery verejnosti v celý proces. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že proces bude zákonný a transparentný.

 Český „starý hriech“: Londýn priklepol enormné odškodné, milióny za kauzu Diag Human

Tridsať rokov starý spor okolo obchodu s krvnou plazmou z čias Československa stále nekončí. Súd v Londýne uznal nárok podnikateľa Jozefa Šťávu na odškodné 17 miliárd Kč (700 miliónov eur), ktoré musí vyplatiť Česká republika. Prípad sa stal synonymom zaťažujúcej arbitráže, rastúcich úrokov a zložitých súdnych sporov kvôli nerozvážnym rozhodnutiam štátu v 90. rokoch. Kým škandál sa zamotáva ďalšími zmenami v rozhodcovských senátoch, ministerstvo venuje pozornosť aj iným kontroverziám, od nových štátnych hymien po nákupy zbraní a otázne výdavky politických strán.

Policajt v službách mafie? Súd s expolicajtom „Nosatým“ má nový termín

Expolicajt Boris Drevenák, ktorý mal podľa výpovedí členov gangu sátorovcov pomáhať mafii výmenou za peniaze a informácie, sa roky skrýval a nenastúpil na výkon trestu. Odsúdili ho na 17 rokov, tento rozsudok však Najvyšší súd zrušil a prípad sa vracia na nové pojednávanie. Drevenák podľa svedkov vynášal mená utajených svedkov, dôležité detaily z vyšetrovaní a poberal finančné či iné benefity od mafiánov. Jeho ďalší osud bude riešiť súd v septembri.

 Markízny spor pokračuje: Adela Vinczeová uznáva kritiku voči manipulácii, no televíziu neodcudzuje

Po nedávnych personálnych otrasoch v TV Markíza sa viaceré osobnosti ohradili proti postupom vedenia. Docent Dobiáš naživo naznačil, že médium používa jemné formy cenzúry, čo podporili aj reakcie z verejnosti a zo strany moderátorky Adely Vinczeovej. Vinczeová ocenila schopnosť odhaliť a pomenovať manipulačné techniky, avšak vyjadrila sa, že zatracovanie celej televízie by nebolo fér. Vyhrotená situácia nemá jasný koniec, Kovačič rieši svoj spor so zamestnávateľom na súde.

 Fico pri konšpiráciách sľúbil voličom dôležitú vec: DPH sa zvyšovať nebude

Premiér Fico opakovane tvrdí, že Británia zasahovala do slovenských volieb, čo však nie je podložené faktami ani vyjadrením autora pôvodného článku. Popri konšpiračných naratívoch však Fico vo svojich mediálnych vystúpeniach jasne prisľúbil, že DPH sa v rámci konsolidácie nebude zvyšovať. Táto téma bude podľa komentátora pamätná aj pre voličov, keďže priamo zasahuje ich peňaženky.

Status Jaroslava Naďa rieši už aj polícia, Fico zaútočil na tlačovke

Premiér Fico počas nedávnej tlačovej konferencie kritizoval status predsedu Demokratov Jaroslava Naďa, v ktorom naznačuje potrebu postaviť „kolaborantov a zradcov“ pred spravodlivosť. Fico túto rétoriku považuje za útok na demokratické princípy a žiada políciu aj prokuratúru o reakciu. Kým prokuratúra zaujala odmietavý postoj k politickým tlakom, polícia už prípad intenzívne preveruje.

 Vlna nevole od českých turistov: Slováci prichádzajú o zahraničných hostí, Česi uvádzajú politiku aj ceny

Záujem českých turistov o Slovensko výrazne klesá – oficiálne o 11,3 %, podľa ministra Huliaka až o 40 %. Hlavnými dôvodmi je nespokojnosť s politickou situáciou, vysoké ceny služieb, problémy s infraštruktúrou, ale aj následky pandémie. Respondenti v českých médiách otvorene kritizujú proruské smerovanie Slovenska, nekvalitné služby a drahé parkovanie, čo ich ženie napríklad do Poľska či Álp. Cestovné kancelárie vyzývajú na zlepšenie služieb a lepšiu infraštruktúru, aby sa trend poklesu návštevnosti obrátil.

 Robert Fico znovu zaútočil na Michala Šimečku

Premiér Fico ukazuje, že ovláda politickú scénu – jeho kampaň a mediálne vystúpenia dokázali viackrát zatlačiť lídra PS Šimečku do defenzívy. Fico využíva nielen útoky na členov a partnerov opozície ale aj konštrukcie okolo údajného financovania zo zahraničia, čo odčerpáva pozornosť od káuz Smeru. Opozičné PS tak stále nedokáže nájsť účinnú proti-stratégiu.

 X X X

 Rakúsko chce v školách zakázať hidžáb a migrantov nahnať do práce

Je to zásah do slobody vyznania alebo boj proti extrémizmu? Rakúska vláda chce žiačkam mladším ako 14 rokov zakázať nosenie hidžábu (moslimskej šatky). Podobný zákon u našich susedov pritom platil už pred šiestimi rokmi, ale museli ho zrušiť, pretože bol protiústavný. Politici sa tiež chystajú tvrdšie zakročiť proti migrantom, ktorí namiesto práce iba poberajú sociálne dávky.

 Rakúska vláda sa rozhodla, že moslimským žiačkam zakáže nosiť hidžáb. Podľa nej je to symbol útlaku a prejav extrémistických tendencií.

„Šatka na hlave je symbolom útlaku,“ vyhlásila rakúska ministerka pre európske záležitosti, integráciu a rodinu Claudia Plakolmová, ktorá sporný zákon pripravuje.

Ako dodala, moslimské dievčatá nútia, aby sa do hidžábu skrývali v rozhodujúcej etape života, keď sa vyvíja nielen ich telo, ale aj osobnosť. „A tieto extrémistické tendencie – práve pri deťoch – nemajú na našich školách miesto,“ zdôraznila vo videu, ktoré zverejnila na sociálnych sieťach.

„Ak sa pozrieme na to, kde vo svete nosia šatky, zistíme, že je to najmä v krajinách, kde je čoraz viac na vzostupe aj radikálny islam,“ prezradila v relácii rozhlasu Ö1.

SIS má dobre podchytenú moslimskú komunitu na Slovensku, tvrdí expert

 Okrem samotného zákazu nosenia hidžábu podľa nej uvažujú aj o špeciálnych školeniach pre mladé moslimky, aby posilňovali ich sebavedomie, no aj o rozhovoroch s rodičmi a opatreniach proti „strážcom morálky“, teda dospievajúcim mužom, ktorí dievčatá nútia zahaľovať sa do šatky v mene islamu.

„Hidžáb pritom často nenosia ani ich matky. Tlak medzi rovesníkmi, tlak sociálnych sietí a islamistických infuencerov však jednoducho rastie,“ priblížila 30-ročná politička.

 Pokus číslo dva

Opatrenie je súčasťou prísnejšej azylovej politiky, ktorú si vláda zložená z ľudovcov (ÖVP), sociálnych demokratov (SPÖ) a liberálov zo strany NEOS dala i do vládneho programu.

Okrem nelegálnej migrácie plánuje obmedziť udeľovanie azylu a zlepšiť integráciu prisťahovalcov do spoločnosti. Jedným z dôvodov, prečo to kabinet Christiana Stockera (ÖVP) tak presadzuje, je aj to, aby oslabil krajne pravicovú Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ), ktorá v septembri minulého roka síce vyhrala voľby, ale nedokázala zostaviť vládu.

Podľa Plakolmovej (ÖVP) sa bude koalícia návrhom zákona zaoberať hneď po skončení letných prázdnin a hotový by mohol byť už na jeseň. Mal by sa vzťahovať nielen na verejné, ale aj na súkromné školy.

Koľkých žiačok vo veku do 14 rokov sa to bude týkať, nie je známe. Rakúske médiá uviedli, že by mohlo ísť asi o 12-tisíc dievčat, no ministerka neskôr spresnila, že ich odhady hovoria o 9– až 12-tisíc žiačkach len vo Viedni.

Zákaz nosenia hidžábu v rakúskych školách zaviedla už v roku 2019 pravicová vláda ľudovcov a FPÖ na čele so Sebastianom Kurzom (ÖVP). Platil pre šesť- až 10-ročné žiačky, ale dlho nevydržal.

V decembri 2020 ústavný súd (VfGH) rozhodol, že zákon bez bližšieho zdôvodnenia postihuje iba jedno náboženstvo – islam, čím porušuje slobodu vyznania. Moslimským dievčatám vraj mohol sťažiť prístup k vzdelaniu alebo ich vystaviť diskriminácii.

Ústavní právnici sa domnievajú, že rovnaký osud postihne aj nový návrh. V rakúskych školách je totiž celkom bežné, že v triedach či na chodbách visia na stenách kríže.

Nikto žiakom ani nezakazuje nosiť kipu (jarmulku – židovskú okrúhlu čiapočku), retiazky s krucifixom či dokonca turban. Prečo by mal teda štát isté náboženské symboly zakazovať a iné tolerovať?

Podľa právnych expertov by bol zákaz nosenia moslimskej šatky v škole v rozpore s ústavou.

Ministerka tvrdí, že hidžáb je na rozdiel od kipy alebo kríža súčasťou útlaku, podriadenosti a extrémistických tendencií. Preto verí, že zákon tentoraz obstojí, aj keby ho napadli na súde.

„Dôkladne sme sa pozreli na vtedajšiu kritiku a zavedieme napríklad sprievodné opatrenia, ktoré vtedy súdu chýbali. Dievčatá chceme povzbudzovať, aby viedli samostatný život. Mali by si užívať všetky možnosti slobodnej západnej spoločnosti,“ vysvetlila v rozhovore pre portál Standard.at.

V prípade potreby by moslimských dievčatám či chlapcom mali byť k dispozícii aj sociálni pracovníci či školskí psychológovia.

 Ohlasované zmeny

Zámer vlády už podrobila kritike Islamská náboženská obec v Rakúsku (IGGÖ), ktorú vraj „veľmi rozhorčil“. Predseda organizácie Ümit Vural sa v tlačovej správe ohradil proti spájaniu islamu – oficiálne uznaného náboženstva – s extrémizmom, čo údajne znepokojilo mnohé moslimské ženy, no aj všetkých, čo sa spoliehajú na ochranu slobody vierovyznania a rovnosť.

O úspechu zákona však pochybujú i odborníci. „Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z roku 2020 vytýčil veľmi úzke hranice a ja nevidím, ako by sa dali prekonať,“ vyjadril sa pre Ö1 ústavný právnik Heinz Mayer. Šatka podľa neho zostáva náboženským symbolom.

„Zákaz by bol porušením náboženskej slobody, aj keď spolková vláda argumentuje bojom proti politickému islamu. Nájdu sa predsa i dievčatá, ktoré ju  

Ako navyše upozornil, legislatíva by mohla porušiť zásadu rovnosti, keďže jarmulku či prívesok s krížom vláda nezakazuje. „Prísna náboženská výchova môže existovať aj v iných náboženských spoločnostiach. Kto hovorí, že existuje iba v islame?“ položil si otázku Mayer.

Zároveň varoval, že keby sa zákaz naozaj začal uplatňovať, mohlo by to viesť k neželanému dôsledku, že by dievčatá prestávali chodiť do školy (napríklad pri prechode na domáce vyučovanie), takže by nakoniec boli vystavené ešte väčšiemu útlaku.

Ťaženie proti hidžábu je len začiatok celého balíka opatrení, na ktoré sa vláda v tejto oblasti chystá. Plánuje napríklad vyriešiť nízku zamestnanosť migrantiek. Až tri štvrtiny žien zo Sýrie, Afganistanu a Iraku vôbec nepracujú, iba poberajú sociálne dávky. Plakolmová je odhodlaná rázne zakročiť.

 „Ľudia, ktorí k nám prichádzajú, sa musia učiť po nemecky, navštevovať kurzy o našich hodnotách a pracovať. Ak niektorý z tých bodov nesplnia, budú nasledovať sankcie. Naše sociálne dávky sú zatiaľ príliš štedré, takže veľmi nemotivujú k hľadaniu práce.

To sa zmení. 78 percent Sýrčanov, ktorí žijú vo Viedni, dnes berie sociálne dávky. Ale poviem to celkom jasne: nikto, kto nechce pracovať a integrovať sa, nie je vítaný,“ pripomenula pre server Standard.at.

 Aj týmito otázkami by sa mala vláda zaoberať na jeseň. Ako Plakolmová podotkla, postihnú každého migranta, ktorý je odkázaný na pomoc od štátu.

„Nik nerozumie, ako je možné, že niekto, kto poberá sociálne dávky, dostáva podobne veľa ako rodina, v ktorej sú dvaja ľudia zamestnaní,“ zdôraznila.

„V Rakúsku ponúkame veľmi širokú škálu príležitostí, aby sa podarila integrácia. Často sa to však vníma len ako pozvánka. Tu zmeníme postup. Integrácia nie je pozvanie, ale povinnosť, ktorú treba splniť,“ uzavrela ministerka./agentury/

X X X

Tichá pivná revolúcia na Slovensku: Éra lacných krígľov končí, prichádza čas zážitkov

Vzťah Slovákov k pivu sa dramaticky mení. Milovníci horkého nápoja nehľadia na množstvo, ale kvalitu piva. Výroba aj spotreba zoštíhleli. Ak sa kedysi chlapi chválili, že za večer zvládnu osem aj desať krígľov čapovaného piva, dnes sú aj štyri pollitre „chlapáckym“ výkonom.

 To, že sa časy zmenili, dosvedčuje štatistika. Ešte v roku 2002 sa vypilo priemerne ročne na hlavu 92 litrov napospol alkoholického piva. V roku 2024 bolo len 48 litrov. Pivovary výpadok tejto produkcie nahradili v posledných rokoch čoraz populárnejšími nealkoholickými radlermi a pivom s nulovým obsahom alkoholu. Tých ročne Slováci vypijú á až 9 litrov primerane na jedného obyvateľa.

Slovensko v roku 2025 akoby definitívne dalo Zbohom 20. storočiu, jeho zvyklostiam a spotrebiteľským návykom, pre ktoré bola typická vysoká konzumácia piva. Životný štýl sa zmenil a nemá to na svedomí iba motorizmus, v ktorom hromadnú autobusová a železničnú dopravu nahradila individuálna.

 Do života ľudí zasiahli nové výživové trendy, sociálne siete s kultom štíhlych postáv a zdravého spôsobu života a mimoriadne výrazne aj také globálne udalosti, akými bola pandémia covidu. V rodinných rozpočtoch, ktoré sú zaťažené hypotékami na bývanie, splátkami za automobily, ale aj smartfóny odrazu zostalo na pivo, kedysi lacný ľudový nápoj, menej peňazí. Podpísala sa pod to aj stále pretrvávajúca kríza v gastronómii.

Rastú nealkoholické pivové nápoje

Čerstvé štatistiky o spotrebe piva a rôznych s ním spojených nápojov, ktoré zverejnil Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, hovoria celkom jednoznačne o víťazstve nových trendov v konzumácii piva. Produkcia piva na Slovensku v roku 2024 medziročne síce vzrástla na 2,976 milióna hektolitrov oproti 2,916 milióna hektolitrov v roku 2023, ale v porovnaní s prelomom 20. a 21. storočia je to veľký úpadok. V roku 2002, tesne pred zavedením zvýšenej spotrebnej dane na pivo kulminovala výroba piva na Slovensku dnes nepredstaviteľnou produkciou 4,850 miliónov hektolitrov piva.

Éra vysokej výroby spotreby piva je preč. Na nové pomery zareagovali pivovary reštrukturalizáciou výroby. Vidno to z údajov produkcie piva, nealkoholického piva a radlerov aj za posledné dva roky. Výroba alkoholického piva mierne poklesla, produkcia nealkoholických pív i radlerov stúpli o viac ako desatinu. Informoval o tom Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ SZVPS pri príležitosti Medzinárodného dňa piva, ktorý každoročne pripadá na prvý augustový piatok.

 „Produkcia nealkoholického piva vzrástla medziročne o viac ako 15 percent, pričom nepretržite stúpa od pandemického roku 2020. Rast zaznamenávame nielen v objeme, ale aj v počte nealkoholických pív, do ich výroby sa totiž púšťa čoraz viac pivovarov,“ uviedol Vladimír Machalík. Dodal, že Slovensko tým potvrdzuje celoeurópsky trend – nepretržitý rast produkcie tohto prírodného kvaseného nápoja bez pridaných umelých látok a konzervantov a jeho zväčšujúcej sa obľuby medzi spotrebiteľmi.

Kým nealkoholické pivo rástlo, a to zo 144 000 hektolitrov v roku 2023 na 166 000 hektolitrov v roku 2024, hlavný prúd piva, ktorým je alkoholické pokračoval v poklese. Bol síce mierny, keď sa ho vlani vyrobilo o 22 tisíc hektolitrov menej (2,23 milióna hektolitrov) oproti roku 2023.

Keď je menej viac

Roky pokračujúci pokles produkcie alkoholického piva nahradili pivovary výrobou radlerov. Tá vlani dosiahla úroveň 602 000 hektolitrov, čo je medziročný nárast o viac ako 11,5 percenta. Nealkoholické o ovocné zložky ochutené radlery sú slovenským fenoménom. Na raste spotreby sa nepochybne podieľajú aj ženy, ktorým vyšli pivovary v ústrety tým, že začali baliť radlery ako aj nealkoholické pivo do tretinkových plechoviek. Akceptovali tým pripomienku žien, že pollitrová plechovka je pre nich príliš veľká.

To, že súčasná generácia konzumentov piva sa neženie za množstvom, ale za pivným zážitkom vidno aj na zmene pohárov vo výčapoch. Pivo sa už nečapuje len do klasických pollitrákov, ale do pohárov s objemom 0,4 litra . To umožňuje ochutnať počas návštevy či už malých pivovarov alebo pivných reštauráciívica viac pivných štýlov, upozornil na ďalšiu zmenu manažér pivovarníckeho združenia Vladimír Machalík.

 To, čo sa na Slovensku roky nemení, je prevaha dopytov po desaťstupňových pivách, ktoré sú lacnejšie ako klasické dvanástky. Spomedzi pivných štýlov však jednoznačne medzi štamgastami vyhráva klasický ležiak, svetlá dvanástka plzenského typu. V ponuke je množstvo rôznych pív, vrchne i spodne kvasené, pivá pšeničné, ale napriek všetkým zmenám, pivo vyrobené z chmeľu, jačmenného sladu a dobrej slovenskej vody dominuje.

To, s čím sa musia pivovary aj spotrebitelia vyrovnať, je hospodárska kríza. „Minuloročná konsolidácia zasiahla z potravinárskeho sektora najviac pivovary. Tento rok analyzujeme dopady zvyšovania mýta a rozšírenia spoplatnenia cestnej siete. Pivo je totiž najnáročnejším nápojom nielen na výrobu, ale aj na logistiku. Privítali by sme aj zlepšenie situácie v gastro sektore, ktorý stále bojuje o priazeň zákazníkov a taktiež na neho dopadajú zvýšené náklady konsolidácie. Rok 2025 preto bude pre pivovarnícky sektor veľkou výzvou,“ povedal Vladimír Machalík./agentury/

X X X

Lietadlá zhodili do Pásma Gazy 90 paliet s humanitárnou pomocou

 Napriek koordinácii s izraelskou armádou kritici poukazujú na neefektívnosť a riziká tohto spôsobu dodávok.

Transportné lietadlo A400M nemeckých ozbrojených síl, ktoré vzlietlo z Jordánska, v sobotu opäť zhodilo humanitárnu pomoc do palestínskeho Pásma Gazy. Išlo o 22 paliet s potravinami a zdravotníckym materiálom s celkovou hmotnosťou 9,6 tony. Ak to bude možné, takéto lety budú pokračovať aj v nedeľu, uviedol v Berlíne pre agentúru DPA hovorca nemeckého letectva.

Podľa izraelskej armády, ktorá operáciu koordinuje, bolo v sobotu zhodených celkovo 90 paliet s humanitárnou pomocou. Okrem Nemecka pochádzala aj z Francúzska, Egypta, Jordánska a Spojených arabských emirátov.

Kríza v Gaze

Podľa OSN je Pásmo Gazy na pokraji hladomoru. Izraelská armáda kontroluje všetky prístupy k tejto pobrežnej enkláve a už niekoľko mesiacov značne okliešťovala prísun humanitárnej pomoci, respektíve ju tam nepúšťala vôbec. Izrael tým chce zvýšiť tlak na militantné hnutie Hamas, aby prepustilo posledných rukojemníkov unesených 7. októbra 2023 pri vpáde na územie židovského štátu.

Utrpenia palestínskych civilistov Izrael od minulej nedele opäť povolil väčšie dodávky pomoci po zemi a jej zhadzovanie z lietadiel.

Medzinárodné organizácie však považujú zhadzovanie pomoci z lietadiel za neúčinné a drahé pre jej relatívne malé množstvo. Humanitárni pracovníci tiež poukazujú na to, že palety by mohli v tejto husto osídlenej oblasti zraniť alebo zabiť ľudí na zemi, aktuality.sk

X X X

 Podľa SNS má tender na sanitky za miliardu eur v rukách prezident. Reaguje Pellegrini i Hlas

Slovenská národná strana (SNS) vyzvala prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) požiadal o zrušenie tendra na sanitky Záchrannej zdravotnej služby v celom rozsahu. Podľa Hlasu je výzva národniarov „úplne mimo reality“, vyzýva zároveň, aby SNS prestala so zbytočnými útokmi na Hlas i na hlavu štátu. Pellegrini považuje výzvu za snahu predsedu SNS Andreja Danka zvýšiť preferencie svojej strany.

 SNS v sobotňajšom vyhlásení požaduje od Pellegriniho zásadné kroky, ktoré zabránia škodám v zdravotníctve. „Obzvlášť v ťažkých časoch konsolidácie je nepredstaviteľné, aby v utajenom režime boli vyberané záchranné služby,“ uviedli národniari. Pripomenuli, že sám prezident svojou výzvou na transparentnosť obstarávania vyjadril reálnu obavu o jeho priebeh. „Peter Pellegrini ako čestný predseda strany Hlas nesie plnú zodpovednosť za nomináciu exministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas) a súčasného ministra Kamila Šaška (Hlas), zdôraznila SNS, podľa ktorej nesie prezident plnú politickú zodpovednosť za rezort zdravotníctva. Je len v jeho rukách či tento tender bude zrušený alebo nie,“ dodala SNS.

 Prezident Pelelgrini považuje výzvu SNS za ďalšiu z politických hier Andreja Danka, ktorou sa útokom na prezidenta snaží získať politické body. „Ústavné kompetencie prezidenta sú jasné a rušenie tendrov v akomkoľvek rezorte v nich nefiguruje, pretože je to zodpovednosť konkrétneho ministra, resp. vlády. Andrej Danko to ako právnik veľmi dobre vie a dal by to určite aj nahlas najavo, ak by sa pán prezident išiel takýmto spôsobom angažovať v rezortoch, patriacich SNS,“ tlmočila stanovisko hlavy štátu prezidentova hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.

Hlas v reakcii svojmu koaličnému partnerovi pripomenul, že za oblasť zdravotníctva je vecne zodpovedný minister Kamil Šaško. „Pokiaľ má Andrej Danko akékoľvek kompetentné otázky v téme, v ktorej sa s pribúdajúcim časom objavuje čoraz viac klamstiev a primitívneho politického populizmu, môže sa kedykoľvek obrátiť s dôverou na riadne zvolené vedenie Hlasu,“ uviedla hovorkyňa strany Michaela Eliášová.

 Zároveň pripomenula SNS, že politickí súperi vládnej koalície nie sú ani v Prezidentskom paláci a ani vo vnútri koalície. Podobnými vyjadreniami preto podľa Hlasu ide líder SNS skôr v ústrety opozícii a najmä jej najexpresívnejšej časti. „Ak teda nie je úmyslom Andreja Danka nájsť si nového koaličného partnera v Igorovi Matovičovi a spoločne s ním deštruovať orgány štátu, mal by nových voličov SNS hľadať inde a inými spôsobmi,“ dodala hovorkyňa Hlasu.

Podmienky tendra kritizujú opozičné strany aj Lekárske odborové združenie, považujú ich za netransparentné. Pochybnosti majú aj o výberovej komisii, ktorej členov chce ministerstvo zverejniť až po skončení súťaže. Pellegrini požiadal ministra, aby pri súťaži dodržal zákon. Rezort zdravotníctva deklaroval, že výberové konanie prebehne riadne, transparentne a v súlade so stanovenými podmienkami. Vo výberovom konaní sa súťaží o prevádzkovanie 344 pozemných staníc a siedmich ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby./agentury/

X X X

 Prekvapenie na VC Maďarska. Kvalifikáciu zvládlo najlepšie Ferrari

Monacký pretekár Charles Leclerc na Ferrari získal pole position na VC Maďarska majstrovstiev sveta formuly 1.

 Charles Leclerc bude štartovať z prvého miesta.

V prvom rade s ním bude stáť vedúci pretekár celkového poradia Austrálčan Oscar Piastri z McLarenu, ktorý bol v kvalifikácii o pozíciu vyššie ako jeho britský tímový kolega Lando Norris.

Ferrari malo vo všeobecnosti náročnú kvalifikáciu, keď v závere prvej časti poslali Leclerca a Lewisa Hamiltona na trať neskoro a obaja jazdci sa na nejaký čas ocitli v eliminačnej zóne. Presvedčivý nebol ani výkon v Q2, ktorú poznačil mierny dážď, pričom Hamiltonovi, ktorého monopost sa zdal nedotáčavý, sa ani nepodarilo postúpiť do záverečnej časti.

Boj o pole position sa očakával po úvodných pokusoch v Q3 medzi Piastrim a Norrisom, ani jednému však nevyšla rozhodujúca jazda ideálne a najlepšie kolo poskladal Leclerc. Obzvlášť kvalitný bol v najtechnickejšom prostrednom sektore, kde predviedol najlepší čas zo všetkých. Piastri zaostal za Leclercom o 26 tisícin sekundy a Norris o ďalších pätnásť.

„V dnešnej F1 už ničomu nerozumiem. Celá kvalifikácia bola extrémne náročná, bolo nárorčné sa dostať vôbec do Q2. Vedel som, že musím mať čisté kolo, ak chcem byť v prvej trojke, pole position som však vôbec nečakal,“ povedal Leclerc v rozhovore po kvalifikácii.

 V nedeľných pretekoch na krátkom a kľukatom Hungaroringu považuje za kľúčovú prvú zákrutu po štarte. Preňho i pre tím ide o premiérovú pole position od septembrovej VC Azerbajdžanu.

Sobotná kvalifikácia bola mimoriadne vyrovnaná – prvý štyria jazdci sa zmestili do 53 tisícin sekundy. Norrisa doplní v druhom rade Brit George Russell na Mercedese za ktorým budú Aston Martiny v poradí Fernando Alonso a Lance Stroll.

Pre britský tím ide o kvalitný výsledok ako aj pre siedmeho Brazílčana Gabriela Bortoleta na Sauberi. Ten dosiahol kariérne kvalifikačné maximum a zdolal aj ôsmeho úradujúceho majstra sveta Maxa Verstappen na Red Bulle (+0,356).

K prekvapivým vypadnutiam prišlo v Q2, keď okrem Hamiltona nepostúpil ani Kimi Antonelli na Mercedese. Pôvodne bol jedenásty, jeho najlepší čas však vedenie pretekov zmazalo pre prekročenie traťových limitov a vyštartuje tak z 15. pozície.

Už v prvej časti kvalifikácie vypadol Japonec Juki Cunoda, ktorý sa tak naďalej v Red Bulle trápi a z posledného miesta odštartuje Alexander Albon z Williamsu – Thajčan sa pritom v tejto sezóne dostal vo farbách tradičného tímu niekoľkokrát do Q3.

 X X X

 Polícia ukončila nelegálnu technopárty: Akcia sa konala v chránenej oblasti

 Na základe sťažností obyvateľov úrady akciu rozpustili a účastníkov vyzvali, aby miesto opustili.

Polícia zasahovala na nelegálnej technopárty, ktorá sa konala v chránenej krajinnej oblasti neďaleko obce Bílkove Humence v okrese Senica. Akcia bola napokon ukončená a rozpustená. Trnavská krajská polícia o tom informovala v sobotu na sociálnej sieti.

Ako uviedla, na políciu sa obrátila obyvateľka obce s tým, že sa celou obcou už od noci šíri hlasná hudba a bubny. „Policajti situáciu preverili a na mieste zistili, že akcia nie je povolená a navyše sa koná v chránenej krajinnej oblasti. Operačné stredisko na miesto vyslalo viacero policajných hliadok na zabezpečenie verejného poriadku,“ priblížila.

Zásah na mieste

Na mieste boli prítomní aj zástupca organizácie, ktorá má oblasť v prenájme, ako aj zástupca obce, ktorý nelegálnu akciu ukončil a rozpustil. „Policajti účastníkov skontrolovali a upozornili, aby miesto čo najskôr opustili. Zároveň kontaktovali, vzhľadom na chránenú oblasť, aj kolegov z enviropolície, a to v súvislosti so zaparkovanými vozidlami. Policajti budú situáciu aj naďalej monitorovať,“ doplnili z policie, aktuality.sk

X X X

 Slafkovský by nemal byť hokejistom roka. O slovenský hokej sa nebojím. Ak ma Šatan a spol. potrebujú pred olympiádou, pomôžem aj zadarmo

V auguste sa Slovensko opäť dozvie, ktorý hráč bude vyhlásený hokejistom roka. Bolo by prekvapením, ak by ocenenie nezískal športovec, ktorého fanúšikovia pod Tatrami riešia každú chvíľu.

 Juraj Slafkovský je momentálne najvýraznejším slovenským hokejovým artiklom. Na jednej strane neustále rastie a zlepšuje svoje výkony v profilige, dáva o sebe vedieť aj mimo ľadu. Minulý rok sa zviditeľnil kritikou pomerov v Slovenskom hokejovom zväze.

Na druhej strane sú jeho odporcovia, ktorí od neho očakávajú, že bude hrať väčšiu rolu v slovenskej reprezentácii. Mnohých si pohneval, keď pred účasťou na MS uprednostnil prípravu na novú sezónu v NHL.

Legendárny Peter Bondra, jeden z najlepších hokejistov samostatného Slovenska a strelec zlatého gólu v predĺžení svetového šampionátu 2002, si myslí, že ocenenie by nemal získať mladík v službách Montrealu Canadiens.

Bondra ako bývalý hráč Washingtonu Capitals sleduje dianie v NHL a pochopiteľne mu neušli výkony obrancu Martina Fehérváryho. Práve jemu by titul hokejista roka doprial viac.

 „Pevne verím, že to vyhrá a odborníci či novinári nepozerajú len highlighty, asistencie a góly, ale aj čas strávený na ľade, počet rozdaných bodyčekov či striel. To sú štatistiky, ktoré sa nedajú poprieť. Začína v zápasoch a posledné dve minúty akoby ani neschádzal z ľadu.

Nový kontrakt bol zaslúžený. Som šťastný, že zostáva v Capitals a ukáže stabilitu výkonov,“ povedal Denníku Šport.

Pripomenul, že Fehérváry si zikom 25 bodov zlepšil aj osobné maximum v profilige. „Po februárovom Turnaji štyroch národov konečne prišlo aj viac gólov a nahrávok. Dodalo mu to sebavedomie, aby sa posúval ďalej.

Už teraz ho vidí ako vodcovskú osobnosť. „Martin je už teraz lídrom washingtonskej obrany. Ukázalo sa, aká diera vznikla v zostave, keď sa zranil a Capitals vypadli v play off. Veľmi im chýbal v sérii s Carolinou.“

 Fehérváry so Slafkovským by mali tvoriť kostru slovenského tímu, ktorý sa o polroka predstaví na zimnej olympiáde. Bondra v minulosti pôsobil na pozícii generálneho manažéra slovenskej reprezentácie a ako uviedol, s výpomocou pred hrami v Miláne by nemal najmenší problém.

„Slovenskému hokeju stále pomáham, som v kontakte s Mirom Šatanom. Netvrdím, že riešim veci za stolom, ale debatujeme. Neviem, ako by som mohol viac pomôcť.

Ak by pred olympiádou prišla prosba, aby som sledoval našich chlapcov v NHL, urobím to veľmi rád. Nepotrebujem ani kompenzáciu, naopak, veľmi by ma to bavilo. Chcel by som byť toho súčasťou,“ priznal útočník, ktorý na 503 gólov v NHL potreboval len 1083 zápasov.

57-ročný bývalý hokejista pozná všetkých profiligových Slovákov, keďže navštevujú jeho golfový turnaj, ktorý Bondru každý rok pritiahne na Slovensko. Popritom stihne pozrieť aj rodinu s kamarátmi.

O budúcnosť slovenského hokeja nemá obavy napriek tomu, že na rozdiel od jeho čias v NHL počas minulej sezóny hrávalo pravidelne iba päť slovenských hokejistov.

„Všetkých chlapcov v lige poznám, veď v lete chodia na môj golfový turnaj. Ak hrajú vo Washingtone, ale aj mimo toho sa s nimi rád stretnem alebo si zavoláme. K slovenskému hokeju mám stále blízko a stále to s ním vidím pozitívne.

Posledné roky neboli silné, ale o pár rokov si myslím, že príde zlepšenie. Osemnástka aj dvadsiatka majú dobré výkony na šampionátoch. Musí tam vyskočiť niekto, kto zacelí dieru. Nebojím sa o to,“ verí Bondra./agentury/