Skončí minister spravodlivosti za mrežami? A ktorá veľká ryba unikla? Bojovníci proti korupcii hodili siete na veľké ryby. Elitní kriminalisti na Ukrajine odhalili skupinu organizovaného zločinu, ktorej členovia sa dlhodobo priživovali na štátnych zákazkách. Jedným z podozrivých je aj minister spravodlivosti Herman Haluščenko. Národný protikorupčný úrad (v ukrajinčine má skratku NABU) si posvietil tiež na Timura Mindiča, ktorý má blízko k prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Ukrajinský líder v reakcii na škandál zdôraznil, že v prípade dokázania viny treba každého potrestať. „Nikto nemôže stáť nad zákonom,“ podčiarkol Zelenskyj vo svojom vyhlásení.
Ukrajinský minister spravodlivosti Herman Haluščenko v minulosti pôsobil vo funkcii ministra energetiky. Elitní kriminalisti uňho vykonali domovú prehliadku v súvislosti s veľkým korupčným škandálom.
Škandál súvisí so štátnou spoločnosťou Enerhoatom, ktorá prevádzkuje jadrové elektrárne. NABU informoval, že odhalil korupčnú schému, v rámci ktorej si významní predstavitelia pýtali veľké provízie. Boli v rozpätí 10 až 15 percent. „Protistrany museli odvádzať provízie, aby sa vyhli blokácii platieb alebo strate postavenia dodávateľa,“ spresnil NABU na sociálnej sieti Telegram.
Medzi obvinenými sa nachádza bývalý poradca ministra energetiky, výkonný riaditeľ odboru bezpečnosti v Enerhoatome, známy podnikateľ a štyria ďalší zamestnanci tohto štátneho podniku. Nimi sa však výpočet ľudí, ktorí sa dostali do hľadáčiku orgánov činných v trestnom konaní, asi ešte neskončí. Server Ukrajinská pravda totiž napísal, že podľa jeho zdrojov sa uskutočnila domová prehliadka aj u ministra spravodlivosti Hermana Haluščenka. Súvisí to zjavne s tým, že od apríla 2021 do júla 2025 vykonával funkciu ministra energetiky (rezort spravodlivosti riadi necelé štyri mesiace).
Na pranie nelegálne získaných peňazí slúžila jedna obchodná kancelária v centre Kyjeva. „Priestory patria rodine bývalého poslanca a v súčasnosti ruského senátora Andrija Derkača,“ upozornil server Obozrevateľ. Derkač zmizol z Ukrajiny pred niekoľkými rokmi. V iných prípadoch ho už dávnejšie obžalovali z vlastizrady pre spoluprácu s Ruskom, pre ktoré podľa prokuratúry začal od roku 2016 vyvíjať podvratnú činnosť na Ukrajine.
Členovia organizovanej skupiny postupovali ostražito: „Veľká časť finančných transakcií, najmä výbery v hotovosti, sa uskutočňovala za hranicami Ukrajiny,“ poukázal Obozrevateľ. Niekoľko rokov trvajúce kšefty viedli k tomu, že cez zmienenú kanceláriu v Kyjeve sa prepralo dokopy až 100 miliónov dolárov.
Kľúčové úlohy v korupčnej schéme patrili dvom ľuďom, ktorých NABU označuje s prezývkami Tenor a Roket. Zneužili pritom pravidlá, ktoré platia počas platnosti vojnového stavu, ktorý prezident vyhlásil 24. februára 2022 po invázii ruskej armády. Vedeli totiž, že v tomto období nie je možné vymáhať peniaze od Enerhoatomu na základe súdneho rozhodnutia a túto skutočnosť zneužívali na vydieranie dodávateľských firiem.
Explózia pri Moskve: Všetky tri vetvy strategického ropovodu vybuchli súčasne, hlási HUR
NABU má k dispozícii dlhé hodiny odpočúvania (až tisíc hodín). Členov organizovanej skupiny monitorovali a zbierali dôkazy proti nim viac ako 15 mesiacov. Kriminalisti teraz vykonali až 70 domových prehliadok. Nielen obytných priestorov, ale aj úradov vrátane Enerhoatomu.
Na jednej z nahrávok sa korumpovaní úradníci rozprávajú o projekte ochrany staníc prenosovej energetickej sústavy v hodnote 4 miliárd hrivien. Sťažujú sa, že za predchádzajúcu zmluvu v hodnote troch miliárd hrivien dostali iba 90-tisíc. Zo zvukového záznamu nie je jasné, o akej mene bola reč. Zrejme však išlo o doláre alebo o eurá (3 miliardy hrivien sú v prepočte viac ako 82 miliónov eur, takže nelegálna provízia sa im z ich pohľadu pochopiteľne zdala byť malá).
Zelenskyj dal jasne najavo, že korupčníkov treba potrestať. „Enerhoatom v súčasnosti dodáva Ukrajine najviac elektrickej energie. Čisté prostredie vo firme je priorita. Každý, kto mal prsty v tejto schéme, musí dostať jasnú procesnú odpoveď,“ podčiarkol prezident.
Čo sa týka ministra Haluščenka, nateraz nie je oficiálne jasné, akú úlohu mohol prípadne zohrávať v celom korupčnom mechanizme. Server RBK-Ukrajina, ktorý sa odvoláva na dobre informované zdroje, napísal, že členom organizovanej skupiny bol aj Haluščenko. Údajne tvoril mozog všetkých machinácií spolu so zmieneným podnikateľom Mindičom, exporadcom ministra energetiky Ihorom Miroňukom a Dmitrijom Basovom, ktorý má v Enerhoatome v agende dohľad nad bezpečnosťou. Opozičný poslanec Jaroslav Železňak na sociálnej sieti Telegram napísal, že do parlamentu predložil návrh na odvolanie Haluščenka z funkcie.
V prípade Mindiča má škandál ešte ďalší rozmer. Kriminalistom sa ho počas záťahu nepodarilo nikde nájsť, ako keby sa pod ním zľahla zem. Špekuluje sa, že sa mu podarilo utiecť včas do zahraničia. Ukrajinská pravda nevylúčila možnosť, že došlo k únik informácií: Mindič sa údajne dozvedel o plánovanej razii od svojho advokáta, ktorý sa dobre pozná so zástupcom šéfa NABU. Národný protikorupčný úrad ubezpečil, že podnikne kroky, aby preveril toto závažné podozrenie. Mindič má blízko k Zelenskému. Je spoluvlastník televíznej produkčnej spoločnosti Kvartal 25, ktorú kedysi zakladal súčasný prezident.
Korupčný škandál má dohru. Ukrajinská vláda odvolala dozornú radu Enerhoatomu
Ukrajinská vláda odvolala dozornú radu Enerhoatomu, spoločnosti spravujúcej jadrové elektrárne, po odhalení korupcie týkajúcej sa výstavby energetických ochranných zariadení.
Ukrajinská vláda odvolala dozornú radu štátnej jadrovej spoločnosti Enerhoatom, ktorá je predmetom vyšetrovania údajnej korupcie, oznámila v utorok premiérka Julija Svyrydenková. Zároveň uviedla, že urýchlene bude vykonaný audit Enerhoatomu, ktorý je zodpovedný za prevádzku jadrových elektrární na Ukrajine.
TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Ukrajinská vláda odvolala dozornú radu spoločnosti Enerhoatom. Korupcia sa týkala ochranných zariadení energetickej infraštruktúry. Operácia odhalila úplatky vo výške 100 miliónov dolárov.
Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) a Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) v pondelok oznámili, že v rámci operácie Midas odhalili rozsiahlu korupciu v energetickom sektore, ktorý je pritom vážne narušený pokračujúcimi útokmi ruskej armády.
Rozsiahle vyšetrovanie
Vyšetrovanie sa týka úplatkov vyplatených údajne pri výstavbe ochranných zariadení okolo energetických objektov na Ukrajine. Takéto konštrukcie majú chrániť jej energetickú infraštruktúru pred dronovými a raketovými útokmi.
Podľa vyšetrovania korupčníci preprali úplatky vo výške približne 100 miliónov dolárov.
Poslanec ukrajinského parlamentu Jaroslav Železňak uviedol, že razie protikorupčných úradov sa konali nielen v sídle spoločnosti Enerhoatom, ale aj v rezidencii bývalého ministra energetiky Hermana Haluščenka, ktorý je v súčasnosti ministrom spravodlivosti.
Podozrivý je aj Zelenského kamarát
NABU v utorok informoval, že v prípade sú piati zadržaní a siedmi podozriví.
Stopy vedú aj k dôverníkovi a obchodnému partnerovi prezidenta Volodymyra Zelenského z čias jeho hereckej a producentskej kariéry Timurovi Mindičovi. Tento hlavný podozrivý údajne ovplyvňoval štátne rozhodnutia „v energetickom a obrannom sektore“ vo svoj prospech.
Ukrajinské médiá informovali, že Mindič iba niekoľko hodín pred raziami opustil územie krajiny.
Podľa expertov ide o najväčší úplatkársky škandál na Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Napriek reformám je Ukrajina, ktorá sa snaží vstúpiť do Európskej únie, stále považovaná za jeden zo štátov Európy najviac zasiahnutých korupciou, poznamenala agentúra DPA, aktuality.sk
X X X
Viktor Orbán avizuje zavedenie dohôd z Washingtonu
Maďarská vláda sa pripravuje implementovať dohody z Washingtonu, ktoré zahŕňajú spoluprácu s USA v energetike, obrane a vesmíre, oznamuje Orbán.V stredu zasadne maďarská vláda, aby začala s implementáciou dohôd dosiahnutých minulý týždeň vo Washingtone. Podľa servera magyarnemzet.hu to oznámil premiér Viktor Orbán v utorok v príspevku zverejnenom v skupine Klub bojovníkov (Harcosok klubja) na Facebooku, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Americký prezident Donald Trump prijal Orbána a jeho delegáciu 7. novembra v Bielom dome.
Finančný štít a plány Bruselu
Orbán sa vo svojom príspevku okrem iného venoval výsledkom washingtonského stretnutia, plánom Bruselu pre Budapešť a reakciám svojej vlády na ne.
Americká cesta mala podľa slov premiéra fantastické výsledky. „Naša krajina získala finančný štít pred špekulatívnymi ekonomickými a politickými útokmi,“ napísal Orbán s poznámkou, že to skomplikuje aj plány Bruselu.
Perspektívy spolupráce s USA
„V Maďarsku zostávajú najnižšie ceny energií v Európe, znížené režijné náklady domácností a vzniká spolupráca s USA v jadrovom, obrannom a vesmírnom priemysle. To je budúcnosť,“ dodal predseda maďarskej vlády, aktuality.sk
X X X
Šutaj Eštok „kontumačne“ prehral súd s čurillovcami, musí im zaplatiť vysoké odškodné. Minister reagoval
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok prehral súd s policajtmi zo skupiny takzvaných čurillovcov. Musí sa im za prirovnanie k právoplatne odsúdenému Mikulášovi Černákovi ospravedlniť. Šiestim policajtom má tiež zaplatiť spolu 90-tisíc eur, trovy konania a úroky z omeškania.
Na sociálnej sieti o tom informoval advokát policajtov Peter Kubina. Šutaj Eštok podľa neho nepreberal elektronickú poštu a súd tak prehral „kontumačne“. Opozícia ministra za jeho exekúciu po kontumačne prehratom spore kritizuje.
„Žalovaný minister bol však natoľko pasívny, že po doručení rozsudku (opäť do jeho elektronickej schránky) nevyužil ani možnosť podať opravný prostriedok, a tak sa rozsudok stal právoplatným a o pár dní na to aj vykonateľným. Preto sme podali návrh na vykonanie exekúcie a v súčasnosti je tak minister v exekúcii a exekútor mu zablokoval účet,“ uviedol Kubina.
Advokát doplnil, že Šutaj Eštok musí zaplatiť aj odmenu exekútora. „Dobrovoľným zaplatením do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si ju môže znížiť,“ vysvetlil.
Ako Kubina dodal, minister musí odškodné Jánovi Čurillovi, Pavlovi Ďurkovi, Štefanovi Mašinovi, Milanovi Sabotovi, Róbertovi Magulovi a Branislavovi Dunčkovi zaplatiť zo svojich peňazí, pretože žalobu na neho podali ako na fyzickú osobu. Policajti nežalovali ministerstvo.
Šutaj Eštok: Nenechám sa zastrašiť
Na rozhodnutie súdu reagoval aj minister vnútra. „Začiatkom roka som reagoval na aktivistické médiá a opozíciu, ktoré z obvinených čurillovcov robia hrdinov a svätcov, čo kategoricky odmietam. Vtedy som napísal, že ZLOČINCI SA STALI HRDINAMI a na svojom výroku trvám a kedykoľvek ho zopakujem,“ uviedol minister v statuse na sociálnej sieti.
Šéf rezortu vnútra doplnil, že pred niekoľkými sa dozvedel, že proti nemu čurillovci podali žalobu a sudca rozhodol bez jeho vypočutia a bez riadneho dokazovania v ich prospech. „Tento postup považujem za neprijateľný a podozrivý z politickej motivácie. Nenechám sa ani zastrašovať a ani nebudem meniť svoj názor a využijem všetky dostupné právne prostriedky, aby som toto pochybné rozhodnutie zvrátil,“ dodal Šutaj Eštok.
Kubina pripomenul, že Šutaj Eštok v apríli spomenul vo verejnom príspevku na sociálnej sieti čurillovcov a Mikuláša Černáka. Vo vyjadrení sa sťažoval, z akých ľudí robí „niekto“ hrdinov. Policajti tak v máji podali žalobu na ochranu osobnosti. Rozsudok pre zmeškanie súd vyhlásil 10. septembra.
Právoplatným sa stal 14. októbra a vykonateľným 18. októbra. O dva dni neskôr podali policajti na exekučný súd návrh na ministrovu exekúciu. Minister tak má podľa ich advokáta na účte v banke zablokovanú celú sumu odškodného.
Kubina predpokladá, že prípad vyvolá ešte množstvo otázok. „Všetky politicky činné osoby, ktoré majú vo zvyku verejne dehonestovať čurillovcov nepravdivými tvrdeniami, by si však mali uvedomiť, že ich verejne vyslovené dehonestujúce výroky majú nielen svoju váhu, ale aj svoju cenu. Všetky ich dehonestujúce výroky, ktoré vyhodnotíme ako speňažiteľné, aj budú speňažené,“ vyhlásil.
Opozícia ministra za jeho exekúciu kritizuje
Opozícia ministra Matúša Šutaja Eštoka za jeho exekúciu po kontumačne prehratom spore kritizuje. Predseda SaS Branislav Gröhling na sociálnej sieti napísal, že SaS požaduje odchod ministra vnútra z funkcie.
„Je to človek, ktorý sa k postu dostal ‚trollovaním‘ na sociálnych sieťach. Ako minister vnútra šikanoval vyšetrovateľov, obhajoval zákony pre mafiánov a na študentov poslal zbesnený dav, ktorý sa im vyhrážal. Pod Šutajom Eštokom sa kompletne rozpadla polícia a o bezpečnosti na Slovensku nemôžeme ani chyrovať,“ vyhlásil.
Poslanec PS Jaroslav Spišiak vyhlásil, že takto to končí, keď si internetový troll začne myslieť, že môže bez následkov robiť, čo sa mu zachce. „Minister vnútra musí byť garantom práva a zákonnosti. Musí vykonávať svoju službu verejnosti pre voličov všetkých politických strán, nielen pre svojich podporovateľov. Matúš Šutaj Eštok uprednostnil politický marketing, a tak to aj dopadlo. Namiesto svojej práce sa sústredí na očierňovanie policajtov, šikanu detí na internete a predražené nákupy,“ doplnil neskôr Spišiak. Dodal, že rozhodnutie súdu je tragickým obrazom stavu ministerstva.
Exminister vnútra a poslanec hnutia Slovensko Roman Mikulec považuje ministra vnútra za chronického porušovateľa zákonov. „Matúš Šutaj Eštok, ktorý sa tak rád prezentuje ako právnik, ako on je profesionál, ako všetkému rozumie, no tak ignoroval súdy. Ignoroval to, že mal ísť na súd vysvetliť svoje pohnútky k tomu, čo ho viedlo k takým konštatovaniam,“ vyhlásil. Ministra vnútra zároveň nazval zbabelcom. Ako dodal, zvrátiť už nedokáže nič./agentury/
X X X
Európska komisia zverejnila správu o migrácii, Česko a Poľsko získajú výnimku z príspevkov
Pakt o migrácii a azyle zavádza Fond solidarity pre členské štáty EÚ najviac postihnuté migračným tlakom, pričom jeho účinnosť je plánovaná od júna 2026.
Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko budú mať v dôsledku migračných tlakov nárok na prostriedky z Fondu solidarity EÚ, keď v júni budúceho roka nadobudne účinnosť Pakt o migrácii a azyle. Uviedla to v utorok vo výročnej správe o stave migrácie Európska komisia. Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko budú môcť požiadať o vyňatie z prispievania do fondu na nadchádzajúci roky, a to z dôvodu významného migračného tlaku za posledných päť rokov. Informuje o tom TASR.
Štyri krajiny dostanú prostriedky z Fondu solidarity EÚ. Členské štáty s migračnými tlakmi získajú podporu z Fondu solidarity.
Európska komisia eviduje pokles nelegálnych prekročení hraníc EÚ. Pakt o migrácii prináša povinné presídľovanie a finančné pokuty.
Súčasťou paktu, ktorý členské štáty EÚ prijali v roku 2024, je mechanizmus povinnej solidarity, ktorý nariaďuje presídľovanie migrantov, pokutu vo výške 20 000 eur za každého neprijatého migranta alebo poskytnutie operatívnej a technickej podpory pre štáty, ktoré sú najviac vystavené migračnému tlaku.
Pokles počtu nelegálnych prekročení hraníc
Európska komisia v správe skonštatovala, že k júlu 2025 medziročne klesol počet nelegálnych prekročení hraníc EÚ o 35 percent. Zároveň však podľa nej pretrvávajú výzvy v podobe nelegálnych príchodov a neoprávnených pohybov v rámci EÚ, prijatia utečencov z Ukrajiny a zneužívania migrácie zo strany Ruska a Bieloruska.
„Členské štáty naďalej dosahujú pokrok pri vykonávaní paktu a zabezpečovaní, aby ich vnútroštátne azylové, prijímacie a migračné systémy boli pripravené do júna 2026. Existuje však všeobecná potreba urýchliť tempo týchto reforiem,“ píše sa v dokumente.
Fond solidarity pre vybrané krajiny
Grécko a Cyprus sú pod migračným tlakom v dôsledku množstva prichádzajúcich migrantov za posledný rok. Tlaku sú vystavené aj Španielsko a Taliansko, tie zas pre vysoký počet migrantov, ktorých zachránili na mori. Táto štvorica krajín preto bude oprávnená využívať Fond solidarity, ktorý sa začne uplatňovať v polovici roka 2026.
Ohrozené migračným tlakom sú aj Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko, a to buď pre vysoký počet prichádzajúcich migrantov v predchádzajúcom roku, pretrvávajúce zaťaženie ich prijímacích systémov, alebo hrozbu zneužitia migrácie na politické účely. Tieto krajiny budú preto mať prednostný prístup k nástrojom EÚ na podporu zvládania migrácie. Ich situácia bude priebežne vyhodnocovaná.
Plán o presídlení migrantov
Oznámenie eurokomisie bude podľa agentúry AFP slúžiť ako základ pre rokovania medzi členskými štátmi o tom, koľko ďalších žiadateľov o azyl je každý z nich ochotný prijať alebo akú finančnú podporu sú štáty pripravené poskytnúť. Niektoré krajiny trvajú na tom, že v rámci paktu nikoho neprijmú a prispejú iba finančne. Premiér SR Robert Fico migračný pakt odmieta.
Podľa nového systému bude potrebné každý rok presídliť najmenej 30 000 migrantov. Ich konečný počet však ešte nie je stanovený a rozhodnutie o tom, kto pôjde kam, sa musí prijať do konca decembra, napísala AFP, aktuality.sk
X X X
Tisíce Srbov protestovali proti plánovanej premene vojenského areálu na projekt spojený s Trumpom
Tisíce demonštrantov v Belehrade vyjadrili nesúhlas s plánom premeniť historickú vojenskú budovu na luxusný komplex investičnej spoločnosti spojenej so zaťom amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Tisíce ľudí sa v utorok zišli v Belehrade pri bývalom sídle juhoslovanskej armády, aby protestovali proti novému zákonu, ktorý umožňuje urýchliť jeho premenu na luxusný komplex investičnej spoločnosti založenej zaťom amerického prezidenta Donalda Trumpa Jaredom Kushnerom.
Tisíce ľudí protestovali proti premene armádnej budovy. Zákon zrýchľuje postupy pre investičnú firmu Jareda Kushnera. Armádna budova symbolizuje obete juhoslovanského konfliktu.
Ako uviedla agentúra Reuters, z ktorej čerpala TASR, toto zhromaždenie sa zaradilo do série protestov, ktoré sa v Srbsku konajú už viac ako rok a sú namierené proti vláde prezidenta Aleksandara Vučiča. Ich bezprostredným impulzom bola vlaňajšia tragédia v Novom Sade, kde po zrútení betónovej nadstavby nad vchodom do železničnej stanice zahynulo 16 ľudí.
Nový zákon a jeho dosah
Daný zákon prijal srbský parlament minulý piatok (7. novembra). Vďaka nemu sa zrýchlia administratívne postupy pre spoločnosť Affinity Global Development, ktorá patrí Kushnerovi a má v areáli bývalého vojenského veliteľstva vybudovať hotel, byty, obchody a kancelárie.
Niektorí opoziční poslanci tvrdia, že prijatý zákon je protiústavný. Vládna väčšina ho však schválila bez pripomienok a označila za dôležitý pre udržiavanie dobrých vzťahov s USA.
Symbol obetí konfliktu
Mnohí obyvatelia Belehradu pritom vnímajú armádnu budovu, poškodenú počas bombardovania alianciou NATO v roku 1999, ako symbol obetí konfliktu a významnú pamiatku juhoslovanskej modernej architektúry.
Podľa demonštrantov sa schválený zákon snaží „zavďačiť Trumpovi a získať si jeho priazeň“, čo by vraj následne mohlo viesť k zrušeniu sankcií voči spoločnosti Naftna industrija Srbije (NIS), jedinej srbskej rafinérii vo vlastníctve Ruska, na ktorú sa vzťahujú sankcie USA.
Kushnerom založená súkromná investičná firma Affinity Partners získala v roku 2022 od srbskej vlády bezodplatný 99-ročný prenájom pozemku určeného na výstavbu spomínaného hotelového komplexu v Belehrade.
Jedným z partnerov spoločnosti Affinity v tomto projekte je Eagle Hills zo Spojených arabských emirátov, ktorá bola spojená s prestavbou veľkej časti belehradského nábrežia – projektom, ktorý v roku 2016 vyvolal verejné pobúrenie, aktuality.sk
X X X
Poľsko je pod migračným tlakom, Česko zažíva migračnú situáciu, konštatuje Brusel. Slovensko ani Maďarsko v správe nespomenul
Česko, ktoré hostí veľký počet utečencov z Ukrajiny, spadá podľa Európskej komisie do kategórie krajín, ktoré zažívajú významnú migračnú situáciu, preto si môže požiadať o vyňatie z mechanizmu solidarity. Unijná exekutíva to uviedla vo svojej prvej výročnej správe o migrácii a azyle. Pod tlakom je podľa komisie aj Poľsko a iné krajiny, aj keď nehraničia s Ukrajinou. Slovensko a Maďarsko nespomenula, Rumunsko tiež nie.
V správe tiež uvádza, že počet nelegálnych prekročení hraníc bloku sa za posledný rok znížil o 35 percent. Komisia tiež rozhodla o takzvanom mechanizme solidarity, teda ktoré krajiny EÚ sú pod migračným tlakom a ako by im ostatné štáty mali pomôcť.
Na základe zistení výročnej správy Komisia konštatuje, že členské štáty v celej Únii čelia rôznym migračným situáciám a tlakom, píše sa v tlačovom vyhlásení komisie. Na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií stanovených v legislatíve paktu Komisia najmä konštatuje, že:
Grécko a Cyprus sú vystavené migračnému tlaku z dôvodu neúmerného počtu príchodov za posledný rok. Španielsko a Taliansko sú tiež vystavené migračnému tlaku z dôvodu neúmerného počtu príchodov po pátraní a záchrane na mori v rovnakom období. Tieto štyri členské štáty budú preto oprávnené na prístup k fondu solidarity, keď pakt nadobudne účinnosť v polovici roka 2026.
Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Poľsko a Fínsko sú ohrozené migračným tlakom, či už z dôvodu vysokého počtu príchodov v predchádzajúcom roku, pretrvávajúceho zaťaženia ich prijímacích systémov alebo hrozby zneužitia migrácie ako zbraní, ktorá by mohla v nasledujúcom roku vytvoriť neúmerné záväzky. Budú mať prioritný prístup k súboru nástrojov EÚ na podporu migrácie a ich situácia bude urýchlene prehodnotená, ak sa situácia zhorší.
Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko čelia v dôsledku kumulatívnych tlakov za posledných päť rokov výraznej migračnej situácii. Budú mať preto možnosť požiadať Radu o úplné alebo čiastočné odpočítanie z ich príspevkov do fondu solidarity na nasledujúci rok.
Slovensko ani Maďarsko nie sú v tlačovej správe spomenuté.
„S cieľom zachovať rovnováhu medzi solidaritou a zodpovednosťou pakt zabezpečuje, že členské štáty prispievajúce do fondu solidarity nebudú musieť plniť svoje záväzky solidarity voči členskému štátu vystavenému migračnému tlaku, ak Komisia zistí systémové nedostatky v danom členskom štáte, pokiaľ ide o nové pravidlá zodpovednosti. Komisia túto situáciu posúdi v júli 2026 a opäť v októbri 2026,“ píše sa v tlačovej správe.
Komisia tiež navrhla zriadenie prvého fondu solidarity na riešenie potrieb členských štátov vystavených migračnému tlaku. V súlade s pravidlami paktu tento návrh nie je verejný. „Teraz je na Rade, aby prijala návrh Komisie a dohodla sa na veľkosti fondu solidarity a na tom, ako každý členský štát prispeje podľa svojho spravodlivého podielu. Keď Rada prijme rozhodnutie o fonde solidarity, príspevky členských štátov v rámci solidarity budú verejne dostupné a právne záväzné. Členské štáty si môžu slobodne zvoliť formu svojich príspevkov v rámci solidarity medzi solidaritou medzi ľuďmi (prípadne kompenzáciami za premiestnenie alebo zodpovednosť), finančnou podporou a alternatívnymi opatreniami alebo kombináciou týchto opatrení,“ uvádza sa v správe komisie.
Zatiaľ neverejný návrh Komisie týkajúci sa Fondu solidarity uvádza spravodlivý podiel príspevkov, ktoré by každý členský štát mohol do fondu poskytnúť. Skutočné príspevky budú odrážať to, čo požadujú členské štáty pod tlakom, čo ponúkajú prispievajúce členské štáty, a tiež zohľadnia, aké budú odpočty alebo oslobodenia od príspevkov. Zhoda na zložitých prepočtoch by pritom mala byť nájdená do konca roka, dánske predsedníctvo by podľa zdrojov ČTK chcelo všetko schvaľovať na rokovaní únijných ministrov vnútra 8. decembra.
Migračný pakt, ktorý bol schválený v minulom roku a má nadobudnúť účinnosť v júni 2026, má viesť k lepšiemu riadeniu migrácie, k efektívnejším kontrolám a k rýchlejšiemu vracaniu neúspešných žiadateľov o azyl. Schvaľovanie paktu bolo náročné aj kvôli tomu, že ho tvorí desať legislatívnych návrhov. Česi sa vo všetkých desiatich hlasovaniach zdržali. Proti všetkým častiam migračného paktu hlasovali Maďarsko a Poľsko, niektoré z predpisov nepodporili ani Slovensko či Rakúsko./agentury/
X X X
iRobot kraľoval výrobcom robotických vysávačov. Dnes je na hranici krachu
1Manažment spoločnosti iRobot otvorene pripúšťa riziko, že bez nového investora alebo financovania môže byť nútený požiadať o ochranu pred veriteľmi. Analytici hovoria, že na riešenie svojej situácie mu zostávajú rádovo len mesiace.
iRobot bol kráľom medzi výrobcami robotických vysávačov. Zaspal však na vavrínoch.
iRobot, priekopník medzi výrobcami robotických vysávačov, ktorý sa preslávil modelmi Roomba, sa ocitol v najťažšej finančnej kríze vo svojej histórii. Vo výsledkoch za tretí štvrťrok 2025 spoločnosť priznala, že hotovosť k 27. septembru klesla na 24,8 milióna dolárov a že nemá k dispozícii ďalšie zdroje kapitálu. Manažment otvorene pripúšťa riziko, že bez nového investora alebo financovania môže byť nútený požiadať o ochranu pred veriteľmi. Napätie zvyšuje aj to, že firma vstupuje do predvianočnej sezóny s obmedzenými zásobami a schopnosťou rýchlo dopĺňať tovar.
Jadro problémov tvorí prudký pokles tržieb a oslabovanie marží v kombinácii s rastúcou konkurenciou. Tržby v treťom štvrťroku medziročne klesli približne o štvrtinu na 145,8 milióna dolárov, čo prehĺbilo prevádzkovú stratu aj negatívny cash-flow. V dokumentoch pre investorov firma uvádza, že ďalšie kapitálové zdroje nie sú dostupné, pričom dočasné rezervy sú prakticky vyčerpané. Investori preto spochybňujú schopnosť spoločnosti pokračovať ako fungujúci podnik.
Súčasná kríza nadväzuje na zlyhanie plánovaného predaja iRobotu Amazonu, ktorý v januári 2024 stroskotal na regulačných prekážkach v USA a EÚ. Následne prišla rozsiahla reštrukturalizácia vrátane výmeny na poste generálneho riaditeľa a výrazného znižovania počtu zamestnancov. V roku 2024 spoločnosť zrušila zhruba tretinu pracovných miest a neskôr prepustila ďalších 16 percent zamestnancov. Napriek úsporám a ohláseniu najväčšej produktovej obnovy sa iRobotu v roku 2025 nepodarilo svoju situáciu stabilizovať.
Konkurenti spoločnosti zrýchlili tempo inovácií a sú agresívni v cenách aj marketingu. iRobot odpovedal novými modelmi s pokročilou navigáciou a upraveným hardvérom, nepodarilo sa mu však stabilizovať podiel na trhu. Dlhé roky staval na prémiových cenách a silnej značke, zatiaľ čo tlak lacnejších, technicky vyspelých robotických vysávačov znižoval priemerné predajné ceny naprieč segmentom. Kritici upozorňujú, že spoločnosť sa príliš spoliehala na proprietárny cloudový ekosystém a rozširovala niektoré funkcie neskôr než súperi v strednej triede. V dôsledku toho stratila cenovú pružnosť a spomalila obmenu portfólia práve v čase, keď predaj domácich robotov ťahajú zľavy a sviatočné kampane.
Krach dohody s Amazonom pripravil iRobot nielen o strategického vlastníka, ale aj o neformálnu poistku pre splácanie dlhu a dostupnosť kapitálu. Posledné náznaky potenciálneho odkúpenia za cenu nižšiu než trhová napokon taktiež stroskotali, čo sa negatívne prejavilo aj na akciách spoločnosti.
Pre zákazníkov zatiaľ nie je situácia priamo viditeľná, riziká však existujú. V prípade obmedzenia alebo vypnutia cloudových služieb by zariadenia Roomba ostali funkčné v základnom režime, no bez časti inteligentných funkcií, mobilnej aplikácie či hlasového ovládania. Otvorené zostávajú aj otázky budúcej dostupnosti náhradných dielov a servisu, ktoré dnes iRobot zabezpečuje v kombinácii vlastných kanálov a partnerskej siete. V Európskej únii by sa pri prípadnom bankrote uplatnili štandardné pravidlá zákonnej záruky a zodpovednosti predávajúceho, prax však ukazuje, že dlhodobá podpora príslušenstva a softvéru sa v takýchto scenároch často zužuje.
Ďalší vývoj sa môže uberať viacerými smermi od predaja aktív a licencovania duševného vlastníctva cez dohodu s veriteľmi až po formálnu reštrukturalizáciu pod súdnou ochranou. Spoločnosť deklaruje snahu udržať zákaznícku podporu a dodať nasľubované produkty počas sviatkov, no kľúčové bude, či sa jej podarí rýchlo zabezpečiť nový kapitál a presvedčiť investorov, že má jasnú stratégiu. Ak iRobot prežije najbližšie mesiace, bude musieť nanovo nastaviť produktovú politiku, posilniť partnerstvá a ukázať, že vie konkurovať nielen silou etablovanej značky, ale aj technikou a cenou./agentury/
X X X
Úderná skupina lietadlovej lode USS Gerald R. Ford je už pri Latinskej Amerike
Do vôd v oblasti Karibiku a Latinskej Ameriky, ktorá ako celok spadá pod južné veliteľstvo amerického námorníctva, dorazila v utorok úderná skupina americkej lietadlovej lode USS Gerald R. Ford. Podľa venezuelskej vlády toto vojenské nasadenie USA môže vyústiť do otvoreného konfliktu, uviedla agentúra AFP.
Lietadlová loď USS Gerald R. Ford sa na snímke z 24. júna 2025 pripravovala na opustenie Námornej stanice Norfolk vo Virgínii.
Vo vyhlásení Južného veliteľstva námorných síl USA sa uvádza, že lietadlová loď USS Gerald R. Ford, ktorej nasadenie nariadil Pentagón pred takmer tromi týždňami s cieľom pomôcť v boji proti obchodovaniu s drogami, vstúpila do oblasti pôsobnosti veliteľstva.
Venezuela v reakcii na avizovaný príchod americkej lietadlovej lode v utorok oznámila aktiváciu všetkých zložiek ozbrojených síl. AFP konštatuje, že venezuelská vláda či armáda majú v poslednom období často takéto vyhlásenia, avšak nie vždy to vedie k viditeľnému nasadeniu vojakov.
Napätie medzi Washingtonom a Caracasom v poslednom období dramaticky vzrástlo, keď americký prezident Donald Trump nariadil armáde útočiť na venezuelské plavidlá, ktoré obvinil z pašovania drog.
Podľa amerických údajov Washington od začiatku septembra vykonal útoky na najmenej 20 plavidiel v medzinárodných vodách, pri ktorých zahynulo približne 76 ľudí.
Trumpova administratíva taktiež tvrdí, že venezuelský prezident Nicolás Maduro je šéfom drogového kartelu. Maduro tieto obvinenia odmietol a trvá na tom, že Venezuela je proti svojej vôli využívaná ako trasa pre pašovanie kokaínu z Kolumbie. Americké operácie vyvolali v Caracase obavy, že konečným cieľom USA je práve zvrhnutie Madura./agentury/
X X X
Tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Rustom Umerov, ktorý viedol ukrajinský tím na rokovaniach s Ruskom, je v Istanbule, aby sa pokúsil odblokovať proces výmen zajatcov s ruskou stranou. Umerov o tom podľa ukrajinských médií informoval na sociálnych sieťach.
„Úloha od ukrajinského prezidenta (Volodymyra Zelenského) je jasná – Ukrajinci sa musia vrátiť domov zo zajatia,“ napísal Umerov. Dodal, že bude rokovať v Turecku a v iných blízkovýchodných krajinách. Niektoré z nich v minulosti výmeny pomohli sprostredkovať.
Ruskojazyčný servis BBC uvádza, že Rusko a Ukrajina si zajatcov naposledy vymenili 2. októbra. Akcia sa týkala 185 vojakov na každej strane. Na Ukrajinu sa vtedy vrátilo aj 20 civilistov. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa uskutočnilo 69 výmen.
Výmeny zajatcov boli jediným výsledkom troch kôl rokovaní medzi zástupcami Ukrajiny a Ruska, ktorá sa predtým počas tohto roka konala v Istanbule. Počas jedného z nich sa znepriatelené krajiny dohodli napríklad na výmene „všetci za všetkých“ vzťahujúcej sa na ťažko zranených a ťažko chorých vojakov a na zajatcov mladších ako 25 rokov.
20:43 Jednotky ukrajinskej armády sa po intenzívnych bojoch s ruskými silami stiahli z piatich dedín v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. S odvolaním sa na zvodku generálneho štábu ukrajinskej armády o tom v utorok informovala agentúra DPA.
Velenie skupiny Juh ukrajinskej armády na sieti Facebook okrem toho informovalo, že ukrajinskí vojaci vedú urputné boje v sektore severovýchodne od mesta Huľajpole – o dediny Jablukove, Rivnopilľa a Solodke.
Rozkaz na ústup z dedín Novouspenivske, Nove, Ochotnyče, Uspenivka a Novomykolajivka v Záporožskej oblasti bol vydaný po „faktickom zničení všetkých krytov a opevnení“ po intenzívnej delostreleckej paľbe z pozícií ruských jednotiek.
DPA doplnila, že aj vojenskí pozorovatelia hlásili ruský prielom na tomto úseku frontu a ruská armáda oznámila dobytie viacerých lokalít.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer na sociálnych sieťach informoval, že ho hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj oboznámil so „zložitou situáciou“ v Záporožskej oblasti „v dôsledku poveternostných podmienok, ktoré prispievajú k (ruským) útokom“.
Zelenskyj mal zrejme na mysli dážď a hmlu, ktoré obmedzujú schopnosť ukrajinských ozbrojených síl používať ich primárne prostriedky na odrazenie ruských útokov – drony – a zároveň umožňujú Rusom postupovať skryto.
Komplikovaná situácia je podľa Syrského aj v oblasti mesta Pokrovsk, ale v oblasti Kupianska sa ukrajinským jednotkám darí dosahovať stanovené ciele, čo je „trend pretrvávajúci už niekoľko týždňov.“
Ukrajina odoláva ruskej invázii už viac ako tri a pol roka. Jej jednoty už niekoľko mesiacov pomaly ustupujú ruským jednotkám na viacerých úsekov frontu, najmä vo východoukrajinskej Charkovskej a Doneckej oblasti./agentury/
X X X
Trump počas rozhovoru nečakane zaútočil na Francúzsko: Máme veľa problémov s Francúzmi
Americký prezident Donald Trump v rozhovore pre Fox News náhle zaútočil na Francúzsko, keď povedal: „Máme veľa problémov s Francúzmi.“ Moderátorka Laura Ingrahamová sa prezidenta opýtala na zápis čínskych študentov na americké univerzity a povedala: „Nie sú to Francúzi, sú to Číňania. Špehujú nás. Kradnú naše duševné vlastníctvo.“
Počuj, blokuješ ulicu, telefonoval Macron Trumpovi. Pre prejazd prezidentskej kolóny musel ísť i on pešo
Trump jej však náhle skočil do reči a odpovedal: „Myslíte si, že Francúzi sú na tom lepšie? Nie som si taký istý.“
Americký líder tiež počas rozhovoru presunul pozornosť z Číny na daňovú politiku Francúzska, ktorá je podľa neho problémom pre Spojené štáty. „S Francúzmi máme veľa problémov. Neférovo zdaňujú naše technologie.
Šéf Bieleho domu a francúzsky prezident Emmanuel Macron majú notoricky známy priateľský, ale občas napätý vzťah. Napríklad Trump ostro kritizoval uznanie Palestínskeho štátu zo strany Paríža aj francúzsku klimatickú politiku. Macron je jedným z európskych lídrov, ktorí sa Trumpa snažia presvedčiť, aby USA naďalej podporovali Ukrajinu.
X X X
Fiasko na súde: Mali ukradnúť 22 miliónov za 12 sekúnd. Ostali bez trestu, čo sa deje pri známom prípade s kryptomenami?
Jeden z najočakávanejších súdnych procesov vo svete kryptomien sa skončil nečakane.
Federálny súd na newyorskom Manhattane vyhlásil koncom týždňa za zmarený súdny proces v prípade dvoch bratov, ktorí čelia obvineniam z krádeže kryptomien v hodnote 25 miliónov dolárov (zhruba 21,6 milióna eur). Ako informovala agentúra Reuters, sudca k tomuto kroku pristúpil po tom, ako sa porota dostala do patovej situácie a nedokázala dospieť k verdiktu.
Bratia Anton Peraire-Bueno a James Peraire-Bueno boli obžalovaní z podvodu a prania špinavých peňazí ešte v máji 2024.
Podľa prokurátora vykonali bleskovú krádež, ktorá trvala len 12 sekúnd. Mali pritom zneužiť zraniteľnosť v zdrojovom kóde kryptomeny Ethereum, konkrétne v mechanizme, ktorý dohliada na validáciu transakcií.
Obaja bratia študovali na prestížnom MIT. Práve tam mali nadobudnúť potrebné znalosti a skúsenosti, ktoré im neskôr umožnili závratný zisk na burze.
Zneužitím zraniteľnosti vo funkcii zvanej MEV-boost vytvorili na burze „pascu“ na automatických botov, cez ktorých majú svoje obchody automatizované bežní ľudia aj profesionálni obchodníci. Návnada fungovala a obchodovacie algoritmy začali na účet dvojice prevádzať cudzie prostriedky.
ilustračná snímkaZdroj: Shutterstock
Prokuratúra označila ich konanie za sofistikovanú „high-tech“ lúpež. Obhajoba však počas procesu trvala na tom, že konanie bratov nebolo krádežou, ale legitímnou obchodnou stratégiou, aktuality.sk
X X X
Rokovania o novej vláde v Holandsku uviazli, strany D66 a CDA sa majú pokúsiť získať väčšinu
Holandský mediátor navrhol spojenie D66 s CDA na zostavenie novej vlády. Lídri strán majú tri týždne na dosiahnutie dohody o politických témach, uvádza AFP.
Mediátor, ktorý bol poverený posúdením možností na zostavenie novej holandskej vlády, v utorok večer navrhol, aby pri hľadaní možných koalícií spolupracovala liberálna D66 s Kresťanskodemokratickou výzvou (CDA), informuje TASR.
Mediátor Wouter Koolmees oznámil, že lídri strán Rob Jetten (D66) a Henri Bontenbal (CDA) by mali v nasledujúcich troch týždňoch pracovať na dosiahnutí dohody s inými potenciálnymi partnermi o kľúčových témach, ako sú migrácia, bývanie, obrana, znečistenie dusíkom, hospodárstvo a investičné prostredie v Holandsku. Malo by ísť o „pozitívnu agendu“, uviedol Koolmees.
Komplikácie pre koalície
Holandská politická scéna je veľmi fragmentovaná, takže sa nestáva, že by nejaká strana vo voľbách získala väčšinu v 150-člennom parlamente. Jettenova strana D66 získala 26 parlamentných mandátov, čo je najmenej v nedávnej histórii volieb. Tento nízky zisk mu cestu k parlamentnej väčšine (76 kresiel) ešte viac skomplikoval, objasnila agentúra AFP.
Jetten ako koalíciu preferuje štvorčlenné zoskupenie svojej D66, stredopravej CDA (18 kresiel), pravicovej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VDD – 22 kresiel) a ľavicového bloku Zelenej ľavice (Groen Links) a Strany práce (PvdA – 20 poslancov). Táto koalícia by mala pohodlnú väčšinu 86 kresiel.
Výzvy pre mediátora Koolmeesa
Líderka VVD Dilan Yešilgözová však odmieta vládnuť s Groen Links/PvdA a ani mediátor Wouter Koolmees tieto zoskupenia v prvej etape rokovaní nedokázal spojiť.
Yešilgözová chce pravicovú koalíciu, ktorá by zahŕňala jej VVD, CDA, Jettenovu D66 a Konzervatívnych liberálov (JA21), ktorí vo voľbách prekvapujúco získali deväť mandátov. Táto koalícia by však mala iba 75 kresiel, čo by znamenalo, že v prípade obštrukcií by bola zraniteľná.
Snaha o čo najrýchlejšiu vládu
Koolmees, ktorý bol vymenovaný na vyriešenie tohto hlavolamu, navrhol, aby Jetten a Bontenbal z CDA, ktorí sú si politicky najbližšie, najprv spolupracovali na dohode o politických otázkach.
„Zdá sa, že existuje široká podpora pre vytvorenie koalície aspoň s CDA a D66, dvoma najväčšími víťazmi v týchto voľbách,“ objasnil Koolmees v utorok novinárom.
Koolmees vyjadril nádej, že po tom, ako budú načrtnuté kontúry potenciálnej vládnej politiky – do 9. decembra –, sa pridajú aj ďalšie politické strany.
AFP pripomenula, že všetky politické strany sa zhodli v názore, že novú vládu v Holandsku treba vytvoriť čo najrýchlejšie. Koolmees však jej sformovanie do Vianoc považuje za nepravdepodobné. Ozrejmil, že vyskladať fungujúcu koalíciu je „mimoriadne komplikované“. Súčasne zdôraznil, že pri formovaní vlády bude dôležité brať do úvahy aj väčšinu v hornej komore parlamentu (Senáte), aby zákony mohli byť schválené v oboch komorách zákonodarného zboru.
Až do vytvorenia novej vlády Holandsko – piatu najväčšiu ekonomiku Európskej únie – vedie úradujúci premiér Dick Schoof.
X X X
Žiak z Popradu vyvolal po celom Slovensku kriedovú vlnu odkazov Ficovi. Riaditeľka školy prehovorila
Minulý piatok mal premiér Robert Fico prednášať na popradskej škole Dominika Tatarku o zahraničnej politike. Pred budovou ho však na ceste a chodníku čakali kriedové nápisy „Dosť bolo Fica“ a „Ako chutí Putinov ko..t?“, či srdce v ukrajinských farbách. Tie tam na protest proti jeho návšteve nakreslil študent školy Michal. Prednáška Fica bola zrušená a devätnásťročný stredoškolák musel následne vypovedať na polícii. Incident vyvolal vlnu nenávistných reakcií, no aj širokú vlnu podpory po celom Slovensku.
Tá sa prejavila v podobe kriedových odkazov Ficovi a jeho vláde, ktoré sú inšpirované študentom Michalom. Odkazy sa od uplynulého víkendu začali objavovať vo viacerých mestách po celom Slovensku.
Na sociálnych sieťach vznikla aj skupina Kriedová novembrová vlna – solidarita s Murom, ako prezývajú študenta Michala.
Skupina týmto pozýva na týždeň kriedových odkazov, ktorý potrvá do 17. novembra. Výzva chce vyjadriť nielen solidaritu so študentom, ale tiež pripomenúť slobodu slova a ducha novembra ’89. „V čase, keď študentov predvolávajú za nápisy kriedou, je dôležité ukázať, že pýtať sa je normálne a potrebné,“ uvádza skupina.
Riaditeľka školy prehovorila
„Incident, ktorý sa odohral pred hlavným vchodom našej školy vyvolal vlnu reakcií, otázok, emócií – a žiaľ, aj nepravdivých interpretácií. Cítim potrebu sa k tomu vyjadriť aj ako riaditeľka školy, ale aj ako človek, ktorý celý svoj profesijný život zasvätil výchove a vzdelávaniu mladých ľudí,“ povedala v úvode svojho príhovoru riaditeľka školy Mária Vojtaššáková.
Škola sa podľa nej ocitla v centre spoločenskej polarizácie, ktorá presahuje rámec vzdelávania. Riaditeľka vyjadrila ľútosť, že sa politické názory dostali do priestoru, ktorý mal byť bezpečným miestom pre rast, dialóg a vzájomný rešpekt. Zdôraznila, že sa dištancuje od akýchkoľvek politických manipulácií.
„Nikdy som nekandidovala za žiadnu politickú stranu, nikdy som nevystupovala v mene žiadnej ideológie. Moja jediná lojalita patrí deťom, kolegom a hodnotám, ktoré škola má stelesňovať,“ zdôraznila Vojtaššáková. Vysvetlila, že z podnetu vlády SR sa mala uskutočniť beseda s premiérom.
Škola podľa jej slov pristúpila k tejto situácii zodpovedne. „Prebehol prieskum medzi rodičmi, na základe ktorého 18 percent z nich odhlásilo svoje deti z účasti. Ich rozhodnutie sme plne akceptovali a zabezpečili sme pre týchto žiakov náhradné vyučovanie,“ vysvetlila riaditeľka.
„Privolanie polície zamestnancom školy v čase, keď som žiadala neznámeho, aby v svojej činnosti nepokračoval, nebolo aktom pomsty, ale reakciou na jeho konanie, ktoré v danom momente vyvolávalo obavy. To, že išlo o nášho žiaka, sme zistili až neskôr,“ priblížila riaditeľka, ktorá si stojí za tým, že v tej chvíli konala nie ako sudca, ale ako zodpovedná osoba.
„Zdôrazňujem, že na uvedeného žiaka som trestné oznámenie nepodala,“ dodala Vojtaššáková s tým, že rozumie tomu, že mladí ľudia hľadajú spôsoby, akými vyjadriť svoje názory. Súčasne vyzdvihla žiakov, ktorí zvolili kultivovanú a slušnú formu vyjadrenia názoru.
Ako však riaditeľka školy podotkla, sloboda prejavu má svoje hranice. „Rešpekt k druhým, k verejnému priestoru a k pravidlám spolužitia je základom každej demokratickej spoločnosti,“ uzavrela Vojtaššáková.
Riaditeľky sa zastal aj študent
Riaditeľky školy sa zastal aj študent Michal vo videu na sociálnej sieti. „Prosím, ušetrite našu riaditeľku hejtu, ktorý dostáva.“ Všetko podľa neho nasvedčuje tomu, že Fica do školy nepozvala, „ale sa tam pozval sám“ aj že políciu naňho nezavolala ona, hoci ju volal niekto zo školy. Zároveň kritizoval politické strany za to, že si na jeho prípade robia kampaň. Doplnil, že sa nestotožňuje so žiadnym programom slovenskej politickej strany vrátane tých opozičných.
Študenti a absolventi Spojenej školy na Ulici Dominika Tatarku v Poprade v pondelok verejne odmietli, aby ich akademická pôda bola zneužívaná na politické ciele. Uvádzajú to vo svojej výzve, ktorú od soboty podpísalo viac ako dvetisíc ľudí.
Fico uviedol, že dôvodom zrušenia prednášky nebol incident pred školou, ale nečakaná informácia o tom, že Európska komisia začala konať proti Slovensku pre prijaté zmeny v Ústave. Premiér avizoval, že prednáška sa uskutoční, no v inom termíne.
Študenti vo výzve však pripomínajú, že jeden zo základných princípov demokratického školstva, ktorý považujú za samozrejmosť, je apolitickosť škôl. Uistenie o tom, že by debata s premiérom dokázala zostať politicky neutrálna, neakceptujú.
Debata s ním podľa študentov nemôže byť už z princípu apolitická, pretože predseda vlády podľa nich ťahá krajinu preč z demokratických štruktúr a sympatizuje s totalitnými režimami. Študenti sa tak obávajú zneužitia vzdelávania na propagáciu ideológie a politických cieľov./agentury/
X X X
Nezamestnanosť na Slovensku opäť narastá. Najviac na východe Slovenska. V ktorých odvetviach je najväčší problém?
Po rokoch klesania začala nezamestnanosť na Slovensku mierne rásť – podľa úradov aj štatistikov nejde síce o dramatický zvrat, stúpajúca tendencia však môže byť signálom hlbších problémov. Čo sa skrýva za číslami a prečo sa niektorým regiónom a profesiám darí horšie než iným? Prinášame pohľad odborníkov z Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) na aktuálny vývoj aj možné scenáre do budúcnosti.
Sociálny podnik v Kľakovskej doline, šanca po rokoch bez práce
Nezamestnanosť na Slovensku v posledných mesiacoch pozvoľna stúpa, odborníci ju však stále považujú za relatívne nízku. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sa podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie (PDU) od mája do septembra 2025 zvýšil z 3,71 % na 3,88 %. Mierne zhoršenie potvrdzujú aj údaje Štatistického úradu SR z výberového zisťovania pracovných síl (LFS), podľa ktorých dosiahla miera nezamestnanosti v 2. štvrťroku 2025 úroveň 5,3 %, kým v rovnakom období minulého roka to bolo 5,2 %. Ide pritom o prvý medziročný nárast po približne štyroch rokoch postupného poklesu.
Dve metodiky, jeden trend
Na prvý pohľad môže verejnosť miasť fakt, že štát pracuje pri nezamestnanosti s dvomi rôznymi číslami. ÚPSVaR sleduje ľudí, ktorí sú evidovaní na úradoch práce a sú teda pripravení nastúpiť do zamestnania, zatiaľ čo LFS je reprezentatívny štatistický prieskum, ktorý zachytáva aj tých, ktorí v evidencii úradov práce nie sú. „Rozdiel medzi údajmi z ÚPSVaR a Štatistického úradu SR vyplýva najmä z odlišných metodík – kým ÚPSVaR eviduje iba registrovaných uchádzačov o zamestnanie, LFS zachytáva širší okruh ľudí bez práce. Obe metodiky však dnes ukazujú rovnaký trend – mierny nárast nezamestnanosti,“ vysvetľuje prezidentka APAS Zuzana Rumiz.
Podľa Pavla Petríka z personálnej agentúry Europersonal odráža tento trend kombináciu sezónnych vplyvov a aktuálneho správania firiem: „Každý rok o tomto čase vplývajú na čísla nezamestnanosti veľmi podobným spôsobom faktory ako je sezónnosť niektorých odvetví či príchod nových absolventov na trh práce. Tentoraz však okrem nich pozorujeme aj opatrnejšie správanie firiem. Zamestnávatelia, ktorí v tomto období zvyčajne prijímali nových ľudí, dnes skôr čakajú ako sa situácia vyvinie. Niektoré pozície tak ostávajú neobsadené aj napriek dostupnej pracovnej sile.“
Kto má najväčší problém nájsť si prácu
Dáta Štatistického úradu ukazujú, že nezamestnanosť sa v 2. štvrťroku 2025 zhoršila v piatich z ôsmich krajov, hoci väčšinou len mierne. Najviac nezamestnaných už tradične pripadá na Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. „Najväčšie výzvy vidíme dlhodobo v regiónoch na východe krajiny, kde sa kumuluje viacero problémov – slabšia infraštruktúra, nižšia ekonomická aktivita a obmedzené investičné príležitosti,“ hovorí Zuzana Rumiz. Dodáva, že v poslednom období sa znižujú aj náborové plány v niektorých regiónoch stredného Slovenska, zatiaľ čo Bratislavský a Trnavský kraj si stále držia nízku nezamestnanosť.
Z hľadiska odvetví vidia personalisti najväčšie problémy vo výrobe, automotive, stavebníctve, logistike, gastronómii a poľnohospodárstve, a to najmä mimo veľkých miest. „Firmy tu často hľadajú pracovníkov, ktorí jednoducho nie sú k dispozícii. Nejde však len o nedostatok žiadaných zručností, teda o rozdiel medzi požiadavkami na strane zamestnávateľov a ponuky na strane zamestnancov, ale o kombináciu tohto faktoru s nízkymi mzdami, obmedzenou mobilitou pracovnej sily a nedostupnosťou bývania, čo obsadenie voľných miest sťažuje,“ približuje dôvody dnešnej situácie Pavol Petrík. Podľa neho ide o problém, ktorý si vyžaduje komplexný prístup: nestačí len hľadať nových ľudí, potrebná je aj podpora ich vzdelávania, cestovania či bývania.
Štrukturálny nesúlad a slabá mobilita
Odborníci sa zhodujú, že za miernym nárastom nezamestnanosti nie je dramatický kolaps trhu práce. Ide skôr o štrukturálne problémy, ktoré sa kumulujú a postupne prehlbujú. „Tento vývoj súvisí najmä so štrukturálnym nesúladom medzi ponúkanými pracovnými miestami a zručnosťami uchádzačov, ale aj s úbytkom voľných pracovných pozícií v niektorých sektoroch a dopadom sezónnosti. Dôležitými faktormi sú tiež slabšia mobilita pracovnej sily, odchod mladých ľudí do zahraničia a opatrnosť firiem pri prijímaní nových zamestnancov,“ opisuje Zuzana Rumiz. Podľa nej slovenský trh práce zostáva celkovo stabilný, no citlivo reaguje na spomalenie ekonomiky a rast nákladov firiem.
Z tohto pohľadu má zásadný vplyv aj tlak technologických zmien a digitalizácie. Tie zvyšujú dopyt po špecializovaných technických a IT zručnostiach a zároveň znižujú potrebu niektorých, najmä manuálnych profesií. Firmy tak na jednej strane zápasia s nedostatkom kvalifikovaných ľudí, na druhej strane však evidujú skupinu uchádzačov, ktorým chýbajú presne tie zručnosti, ktoré si trh aktuálne žiada.
Čo môže podľa odborníkov priniesť najbližší rok
Prognózy odborníkov na najbližšie obdobie sú skôr opatrné. „Očakávame, že miera nezamestnanosti sa u nás v nasledujúcich mesiacoch stabilizuje, alebo bude mierne klesať, pričom dynamika sa bude líšiť podľa sektora a regiónu,“ odhaduje Pavol Petrík, ktorý považuje za hlavné riziká vonkajšie ekonomické vplyvy – spomalenie ekonomiky EÚ, infláciu, kolísanie cien energií a surovín či odkladanie investícií v priemysle a stavebníctve.
Aj Zuzana Rumiz je vo výhľade zdržanlivá: „V najbližšom období očakávame skôr stagnáciu alebo mierny nárast miery nezamestnanosti. K hlavným rizikám patrí spomalenie ekonomiky v eurozóne, nižšia investičná aktivita firiem, fiškálne reštrikcie a neistota v automobilovom sektore.“ Podľa jej slov však môžu situáciu zmierniť nové investície do digitalizácie, energetiky a zelenej transformácie, a tiež rozvoj infraštruktúry a efektívnejšie rekvalifikačné programy.
Obaja odborníci z APAS sa zhodujú, že kľúčom k pozitívnemu vývoju bude schopnosť prepojiť vzdelávanie s reálnymi potrebami firiem a zlepšiť mobilitu pracovníkov – či už cez dostupnejšie bývanie, lepšiu dopravu alebo podporu pri presťahovaní. Ak sa tieto opatrenia podarí uviesť do praxe, Slovensko môže udržať nezamestnanosť na priaznivej úrovni aj v čase, keď ekonomika už nerastie tak rýchlo ako v predchádzajúcich rokoch /agentury/
X X X
Nahota im nerobí problém: Tieto slávne herečky vo filmoch neskryli nič
Vo filmovom svete patrí nahota často k umeleckému vyjadreniu, niektorí ju považujú za prirodzenú súčasť príbehu, iní ju vnímajú ako výzvu. Kým niektoré hviezdy sa pri nakrúcaní odvážnych scén spoliehajú na dablérov, mnohí známi herci a herečky sa pred kamerou nemajú problém ukázať tak, ako ich príroda stvorila.
Nicole Kidman a jej nahé scény v seriáli „Nine Perfect Strangers“.
Pre väčšinu z nich nejde o provokáciu, ale o profesionálny prístup k úlohe. Ak scéna vyžaduje intimitu alebo zraniteľnosť, dokážu ju zahrať s plným nasadením, bez toho, aby stratili rešpekt k sebe či divákovi.
Profesionálny prístup namiesto senzácie
Mnoho filmových tvorcov zdôrazňuje, že nahota na plátne by mala mať zmysel. Nemá ísť o lacný šok, ale o súčasť charakteru postavy či atmosféry filmu. Práve preto sa niektoré herečky, od hollywoodskych hviezd ako Kate Winslet, Nicole Kidman či Sydney Sweeney, až po európske filmové ikony, rozhodli nechať za seba hovoriť svoje telo, keď to príbeh vyžadoval.
Niektorí herci zas priznávajú, že nahé scény im pomohli prekonať vlastné komplexy a prijať sa takých, akí sú. V iných prípadoch ide o výraz dôvery medzi režisérom a hercom, o spoluprácu, ktorá má priniesť autentický zážitok.
Pozrite si aj:
Všetky sme to zažili, hovorí Hana Vagnerová. Keď sa opýtala v miestnosti plnej herečiek na sexizmus v praxi, odpoveď šokovala aj ju samu
Herečka Hana Vagnerová je druhým hosťom v histórii relácie Ide o nás, ktorý ku nám do štúdia zavítal znovu. Hovorili sme o novom filme, nie jednom, ale rozobrali sme aj niekoľko tém z jej kariérneho a súkromného života, s ktorými má skúsenosti nejedna žena (alebo aj nejaký muž).
Nahota ako súčasť filmového umenia
Hoci téma nahoty vo filme vždy rozdeľuje verejnosť, jedno je isté, pre mnohých umelcov je to forma sebaobjavovania a slobody. Vnímajú ju ako rovnaký nástroj hereckého prejavu, akým je slza, úsmev či dotyk.
A hoci nie všetci sú ochotní zájsť tak ďaleko, tí, ktorí to urobili, dokazujú, že odvaha a profesionalita idú ruka v ruke, aj keď kamera zachytáva viac, než by si niektorí diváci trúfli predstaviť./agentury/
X X x
Srbsko a Ukrajina potvrdili spoločnú víziu integrácie do EÚ. Chcú posilniť vzájomnú spoluprácu a technickú pomoc
Srbská predsedníčka parlamentu Ana Brnabičová počas návštevy Kyjeva vyjadrila podporu Ukrajine na ceste do EÚ. Pripomenula aj výnimočné priateľské vzťahy oboch krajín.
Predsedníčka srbského parlamentu Ana Brnabičová v pondelok počas návštevy Kyjeva zdôraznila, že Srbsko a Ukrajina majú spoločný strategický cieľ – integráciu do EÚ. Ubezpečila, že „Srbsko plne podporuje Ukrajinu na jej európskej ceste“, a dodala, že Ukrajina môže rátať s technickou pomocou a skúsenosťami Srbska, informovala agentúra Tanjug, píše TASR.
Po stretnutí s predsedom ukrajinského parlamentu Ruslanom Stefančukom Brnabičová uviedla, že srbský minister pre európsku integráciu Nemanja Starovič ju informoval o dokončení memoranda o porozumení medzi Srbskom a Ukrajinou o spolupráci v oblasti európskej integrácie, ktoré je pripravené na podpis.
Humanitárna pomoc Ukrajine
Pripomenula, že Srbsko už poskytlo Ukrajine významnú humanitárnu a finančnú pomoc – podľa Brnabičovej slov „väčšiu, než všetky krajiny západného Balkánu dohromady“.
Šéfka srbského parlamentu ocenila priateľské vzťahy medzi oboma krajinami, poukázala na nedávne stretnutie prezidentov oboch krajín – Volodymyra Zelenského a Aleksandara Vučiča – a dodala, že manželka srbského prezidenta Tamara Vučičová navštevuje Kyjev pomerne často.
Záväzky voči medzinárodnému právu
Vo svojom príhovore na tlačovej konferencii sa Brnabičová poďakovala Ukrajine za rešpektovanie územnej celistvosti Srbska. „Rovnako aj Srbsko rešpektuje Chartu OSN a všetky princípy medzinárodného práva,“ zdůraznila, aktuality.sk