Bude pre Vladimira Putina Európa vyzerať ako roku 1914 či 1938? „Keby šéf Kremľa vojnu proti Ukrajine vyhral, bude mať k dispozícii armádu s bojovými skúsenosťami, ktorú by mohol v časovom rámci troch až piatich rokov obnoviť. Dôležité je, že to budú víťazné ozbrojené sily. Malo by to veľký vplyv na ich myslenie, veď na druhej strane možno budú oveľa skeptickejšie a demoralizované západné krajiny, ktoré sa budú báť, že sú ďalšie na rade,“ povedal pre Pravdu nemecký brigádny generál vo výslužbe Reiner Mayer zum Felde. V minulosti okrem iného zastupoval svoju krajinu vo Výbore NATO pre obrannú politiku a plánovanie. V súčasnosti pôsobí ako expert Inštitútu bezpečnostnej politiky na univerzite v Kieli.

Začnem otázkou, o ktorej podľa mňa rozmýšľajú všetci najmä v Kyjeve. Čo keď novozvolený prezident Donald Trump jednoducho povie, že ho nezaujíma Ukrajina a Rusko si môže robiť, čo chce? Možno to nebude také priamočiare, ale nevyzerá to tak, že by Európa bola schopná nahradiť pomoc, ktorú momentálne poskytuje Washington Kyjevu.

Súhlasím s týmto názorom. Európania nedokážu nahradiť to, čo momentálne robia pre Ukrajinu Američania. V tom spočíva rozdiel medzi superveľmocou s globálnym vplyvom a nami. V niektorých veciach sme dobrí. Prispievame k politike odstrašenia a sme pilierom NATO. No ani v rámci Európskej únie nemáme jednotnú politiku týkajúcu sa Ukrajiny. Za USA zaostávame aj vojensky. Európa má finančné zdroje a môže pomôcť Ukrajine s obnovou infraštruktúry. No čo urobíme, keď ju Putin bude ničiť rýchlejšie, ako ju Kyjev dokáže budovať? Ak by sa Trumpova vláda jednoducho stiahla a povedala Putinovi, nech si robí, čo chce, bola by to pre Ukrajinu veľká politická a ekonomická katastrofa. Musím však dodať, že neverím, že sa to stane.

 Prečo to tak vnímate?

Vychádzam len z toho, čo vidím v médiách a z rozhovorov s ľuďmi. Podľa mňa je Trump odhodlaný dospieť k mieru, rokovať o ňom a vyvíjať tlak na obe strany. Na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ale aj na Vladimira Putina. Trump by šéfovi Kremľa mohol povedať, že by mal s Kyjevom urobiť určitý kompromis za rozumných podmienok, ktoré by zaručili existenciu Ukrajiny ako suverénneho štátu. A keby to Putin neprijal, republikánsky prezident môže oznámiť, že zvýši podporu Ukrajine vrátane dodávok rakiet s dlhým doletom, ktoré sa dajú použiť proti cieľom na ruskom území. Možno by to ovplyvnilo Putinovo uvažovanie, aby bol ochotný zvážiť rozumný kompromis. Republikáni, ktorí by mali mať vplyv na politiku Trumpovej vlády, už naznačili, že veria, že Krym je stratený a že musí existovať nejaký štatút pre Donbas a mohla by vzniknúť demilitarizovaná zóna, ktorú by chránili Európania. Áno, úplne najhorší scenár by bol, keby Trump povedal, že je mu to úplne jedno. Nemyslím si však, že by to bolo v záujme USA. Verím, že v Trumpovom tíme sa nájdu rozumní ľudia, ktorí by ho presvedčili, že Spojené štáty nemôžu úplne zabudnúť na Ukrajinu. Spojené štáty sú garantom Budapeštianskeho memoranda, na základe ktorého sa Ukrajinci vzdali jadrových zbraní výmenou za americké, ruské a britské záruky, že ich krajina bude existovať ako suverénny štát. USA z toho nevyplývajú právne povinnosti, ale je to morálny záväzok. Nemôžu Ukrajinu nechať úplne napospas Rusku, lebo by úplne stratili povesť spoľahlivého lídra v globálnych záležitostiach.

Naozaj nepredpokladám, že Trumpa trápia nejaké právne povinnosti či dokonca morálne záväzky.

To nie, ale toto sa týka amerických záujmov. Pochopí to aj Trump a jeho ľudia, ktorí majú tieto veci na starosti. Dá sa argumentovať zahraničnou, obrannou aj obchodnou politikou. Že všetky americké investície v Európe by boli pre Američanov stratené, keby jednoducho povedali, že im na Ukrajine vôbec nezáleží. Poškodilo by to záujmy USA, ak nezvážia všetky dôsledky takého kroku. Je teda možné argumentovať v prospech udržania transatlantických vzťahov. Preto som presvedčený, že to nie je koniec NATO ani transatlantického zväzku. A okrem toho Trump nie je úplným zosobnením USA. Je tam Kongres a všetci podnikatelia, ktorí obchodujú a investujú v Európe.

 Veríte, že ak by Rusko zaútočilo povedzme na pobaltské štáty, Trump by prišiel Európe pomôcť?

USA by sa určite zapojili. Verím, že Američania by dokonca aj s Trumpom zostali naším spoľahlivým spojencom so všetkými silami, ktoré sú stále nasadené v Európe. A my musíme urobiť všetko pre to, aby sme ich tu udržali. Trump nikdy nepovedal, že odíde z NATO a že je izolacionista. Jednoducho hrozí krajinám, ktoré takpovediac neplatia účty za obranu a neplnia si záväzky prijaté na summite aliancie vo Walese roku 2014. Trump vraví, že nebude brániť tých, ktorí nedávajú na obranu dve percentá HDP. Z toho však vyplýva, že pod ochranou USA sú stále tí, čo si podľa novozvoleného prezidenta plnia záväzky, na obranu dávajú dve percentá a prispievajú k posilneniu NATO. Bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg Trumpovi v prvom prezidentskom období vždy hovoril, že rastúce výdavky na obranu sú jeho zásluha. Je to pravda len do istej miery, ale exšéf aliancie to vedel republikánovi podať tak, že ten to vnímal ako svoj úspech. Fakt je, že v NATO dlhodobo riešime rozdelenie obranného bremena. A zaoberali by sme sa tým aj v prípade, keby voľby vyhrala demokratka Kamala Harrisová.

V čom spočíva hlavný problém?

Musíme nastaviť rovnovážnejší stav v transatlantických vzťahoch. Tak, aby to bolo aspoň 50 na 50. Namiesto toho 70 percent všetkých zdrojov poskytujú NATO Američania a iba 30 percent ostatní členovia aliancie. Už však nemôžeme naďalej presviedčať amerických daňových poplatníkov, aby na európsku bezpečnosť dávali viac peňazí ako samotní Európania. Musíme si zaistiť vlastnú budúcnosť a je to veľmi rozumné. My dávame peniaze predovšetkým do systémov sociálneho zabezpečenia a blahobytu, rozvoja našej ekonomiky a získavania ešte lepších dohôd na globálnych trhoch. No musíme investovať aj do obrany, aby sa Európa spravodlivo podieľala na transatlantickej bezpečnosti. Je to jadro problému. V Berlíne sme to pochopili a Nemecko otočilo svoju politiku. Síce v poslednom momente, ale predsa. Vo Walese sme si sľúbili, že sa k dvom percentám na obranu dopracujeme za 10 rokov. Nemecko to nakoniec splnilo a bude to tak aj v budúcom roku. Pre Trumpa už nie sme v tejto otázke hlavným terčom. No napríklad Kanada, ako som počul v diskusii v Berlíne od jej veľvyslanca, dosiahne dvojpercentný cieľ v roku 2032, teda s oneskorením o osem rokov. Zaostávajú aj niektoré ďalšie štáty aliancie, ale už ich nie je veľa./agentury/

X X X

Rusko zasiahlo Ukrajinu medzikontinentálnou raketou, tvrdí Kyjev. Západ má pochybnosti, skúma to

 Rusko zasiahlo Ukrajinu medzikontinentálnou balistickou strelou. Vypálilo ju počas štvrtkového ranného útoku. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že to bolo prvýkrát, čo Rusko vo vojne použilo takúto raketu dlhého doletu. Nemenovaní americkí činitelia ale britskej stanici BBC a americkej televízii CBS povedali, že ruská armáda síce naozaj odpálila proti Ukrajine balistickú raketu, nebola však medzikontinentálna, ale stredného doletu. Aj dva zdroje spomedzi západných predstaviteľov to agentúre Reuters potvrdili.

Ruský útok bol podľa Ukrajincov zameraný na kritickú infraštruktúru v meste Dnipro. Z vyhlásenia ukrajinských ozbrojených síl nie je jasné, či strela spôsobila nejaké škody, prípadne, či ju zostrelili, a ani to, aký presný typ rakety okupanti použili.

Podľa niektorých ukrajinských médií Rusko útočilo raketou typu RS-26 Rubež, v kóde NATO označovanej ako SS-X-31. Tú server eutoday.net označuje za experimentálnu, má podľa neho dolet 2000 až 6000 kilometrov. Web denníku Ukrajinska pravda uviedol, že tento typ strely potenciálne môže byť nosičom atómovej zbrane.

Ruský úder novým typom zbrane by prišiel len pár dní po tom, ako Ukrajina prvýkrát použila západnými partnermi dodané strely dlhšieho doletu, predovšetkým americké ATACMS a britské Storm Shadow, k útokom do hĺbky ruského územia.

 Ako pripomenula agentúra Reuters, takéto rakety majú dolet aj tisíce kilometrov a môžu niesť jadrové, ale aj konvenčné hlavice. Strelu odpálili z ruskej Astrachaňskej oblasti.

Veľvyslanectvo USA v Kyjeve oznámilo, že dostalo informáciu o hrozbe možného významného útoku, a preto bude uzavreté. Americkým občanom odporučilo, aby boli pripravení sa okamžite ukryť v prípade leteckého poplachu. Svoju prevádzku obmedzili aj ambasády ďalších západných krajín v ukrajinskej metropole.

Telefonát Zacharovovej

Moskva zatiaľ útok priamo nekomentovala, hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová ale uprostred svojej štvrtkovej tlačovej konferencie zdvihla mobilný telefón, do ktorého jej niekto povedal, nech sa k veci vôbec nevyjadruje. Dotyčný pritom ako cieľ útoku spomenul závod na výrobu raketovej a leteckej techniky Južmaš, ktorý sa nachádza v Dnipre, uviedla Nexta.

Zelenskyj: Rusko si z nás robí cvičisko

Rusko si z Ukrajiny robí cvičisko, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po správach, že Rusko vo vojne prvýkrát použilo medzikontinentálnu balistickú raketu (ICBM). Ukrajina podľa neho nasadenie novej rakety naďalej preveruje. Zelenskyj podľa serveru BBC News na platforme Telegram napísal, že strela mala charakteristiky medzikontinentálnej balistickej rakety, či už ide o rýchlosť či výšku letu.

„Teraz sa uskutočňuje vyšetrovanie. Je zrejmé, že (ruský prezident Vladimir) Putin používa Ukrajinu ako cvičisko, „uviedol Zelenskyj.

„Dnes náš šialený sused opäť ukázal, kým naozaj je, a ako pohrdá dôstojnosťou, slobodou a životmi ľudí všeobecne. A ako sa bojí. Bojí sa tak veľmi, že už používa nové rakety,“ uviedol ukrajinský prezident.

Analytik: Použiť takúto zbraň nedáva zmysel

Ruské sily počas nočného útoku na východoukrajinské mesto Dnipro nevypálili medzikontinentálnu balistickú raketu (ICBM), ale balistickú strelu s kratším doletom. Na okraj stretnutia ministrov obrany ázijských krajín v laoskej metropole Vientian to vo štvrtok uviedol nemenovaný západný predstaviteľ. Ďalšie podrobnosti odmietol oznámiť s tým, že záležitosť sa stále preveruje, informuje TASR na základe správy televízie CNN.

O údajnom nasadení medzikontinentálnej balistickej rakety pri útoku na Dnipro z ruskej Astrachanskej oblasti ležiacej pri Kaspickom mori informovalo na platforme Telegram ukrajinské letectvo. Typ rakety nekonkretizovalo, podľa denníka Ukrajinska pravda išlo o raketu na tuhé palivo RS-26 Rubež, v kóde NATO označovanú ako SS-X-31, ktorá môže niesť aj jadrovú hlavicu.

Toto tvrdenie spochybnil podľa televízie Sky News aj Pavel Podvig, ruský analytik a odborník na jadrové zbrane z Centra pre kontrolu zbraní, energetiku a environmentálne štúdie na Moskovskom fyzikálno-technickom inštitúte. Podľa neho použitie ICBM na tak blízky cieľ „príliš nedáva zmysel“.

„Vzdialenosť z Kapustinho Jaru do Dnipra je asi 800 kilometrov. Nie je to dosah pre medzikontinentálne rakety,“ povedal. Dodal, že mnohé ICBM majú minimálny dolet, ktorý musia prekonať.

Medzikontinentálne balistické rakety majú minimálny dosah okolo 5000 kilometrov, no niektoré dokážu prekonať vzdialenosť viac ako 9000 kilometrov. Kapustin Jar je vojenský výcvikový priestor určený pre štarty rakiet, sond a družíc, vybudovaný v Sovietskom zväze po druhej svetovej vojne.

Podvig poznamenal, že program výroby rakiet RS-26 bol v roku 2018 zmrazený. Nedá sa vylúčiť, že táto raketa mohla byť znova nasadená, to by však znamenalo, že Rusko ich malo niekoľko v sklade takmer desať rokov. „Nie je to nemožné, ale skôr nepravdepodobné,“ konštatoval Podvig.

Odpálenie ICBM zatiaľ nepotvrdila ruská armáda ani nezávislé zdroje. Ak by sa tak stalo, išlo by o prvé použitie tohto typu rakiet od začiatku vojny.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa k nasadeniu rakety odmietol vyjadriť. „To je otázka pre našu armádu,“ povedal.

Západní spojenci by to považovali za eskaláciu

Ak sa potvrdí, že Rusko na Ukrajinu zaútočilo medzikontinentálnou balistickou raketou (ICBM), bude to podľa Európskej únie nová eskalácia konfliktu. Británia by to vnímala ako ďalšie potvrdenie ruskej bezohľadnosti. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

„Samozrejme sledujeme správy o tom, že Rusko použilo medzikontinentálnu balistickú raketu proti jednému alebo viacerým cieľom na Ukrajine,“ uviedol Peter Stano, ktorý je hovorcom šéfa únijnej diplomacie Josepa Borrella. „Je jasné, že takýto útok by znamenal novú eskaláciu zo strany (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ dodal.

Hovorca šéfa britskej vlády Keira Starmera povedal, že ak sa použitie uvedenej zbrane potvrdí, bude to ďalší príklad bezohľadnosti Rus­ka.

Hovorca francúzskeho ministerstva zahraničia Christophe Lemoine podľa agentúry AFP povedal, že ak by sa potvrdilo, že Rusko ICBM odpálilo, išlo by o „pokračovanie eskalačného správania Ruska“. Zároveň zdôraznil, že Paríž v tejto chvíli nemá potvrdené, že by Rusko takúto raketu použilo.

Nemenovaní americkí činitelia britskej stanici BBC a americkej televízii CBS povedali, že ruská armáda naozaj odpálila proti Ukrajine balistickú raketu. Nebola však medzikontinentálna, ale stredného doletu./agentury/

X X X

OSN reaguje na ruský zásah Ukrajiny novou raketou stredného doletu

Štvrtkový test novej ruskej rakety nebude znamenať významný zvrat v konflikte, znie z americkej armády. Washington údajne Ukrajinu a blízkych spojencov informoval o možnosti, že Rusko túto raketu v najbližších dňoch použije, a Kyjevu tým pomohol pripraviť sa.

Použitie novej rakety stredného doletu na zasiahnutie Ukrajiny je podľa Organizácie Spojených národov (OSN) znepokojujúcim vývojom. Podľa predstaviteľa USA sa Rusko použitím rakety snaží Ukrajinu zastrašiť, ale nejde o zvrat v konflikte. TASR informuje podľa agentúr Reuters a AFP.

„Toto je ďalší znepokojujúci vývoj (konfliktu). Všetko sa to uberá zlým smerom,“ uviedol hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric a vyzval všetky strany na deeskaláciu konfliktu.

Len niekoľko nových experimentálnych rakiet

Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa štvrtkový test novej rakety nebude znamenať významný zvrat v konflikte. Rusko podľa neho pravdepodobne disponuje iba niekoľkými novými experimentálnymi raketami tohto typu.

Washington údajne Ukrajinu a blízkych spojencov informoval o možnosti, že Rusko túto raketu v najbližších dňoch použije, a Kyjevu tým pomohol pripraviť sa. Predstaviteľ tiež ozrejmil, že Moskva Washington o raketovom útoku dopredu informovala cez komunikačné kanály slúžiace na odvrátenie rizika jadrového útoku.

Orešnik

Putin vo štvrtok večer v prejave v štátnej televízii uviedol, že Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou stredného doletu. „Naši inžinieri ju pomenovali Orešnik (Lieska),“ povedal. Dodal, že išlo o test v bojových podmienkach, pri ktorom zasiahli ukrajinské vojenské zariadenie. Ukrajina vo štvrtok potvrdila, že Rusko zasiahlo východoukrajinské mesto Dnipro medzikontinentálnou balistickou raketou.

Ruský prezident uviedol, že protivzdušná obrana nedokáže zachytiť raketu Orešnik, ktorá letí rýchlosťou Mach 10 (2,5 až tri km za sekundu). „Moderné systémy protivzdušnej obrany nedokážu zachytiť takéto rakety. Je to nemožné,“ deklaroval. Test Orešnika v bojových podmienkach označil za „reakciu na agresívne kroky krajín NATO voči Rusku.“

X X X

Slovenský starosta odovzdal Rusom desiatky tisíc eur. Putin vzdoruje západnej agresii, povedal v Moskve médiám

Návštevou starostu sa pochválilo na Facebooku aj ruské veľvyslanectvo. Dar označilo za prostriedky na „pomoc civilnému obyvateľstvu regiónu, postihnutému akciami ukrajinských ozbrojených formácií“.

Starosta maličkej obce Smilno so 700 obyvateľmi na severovýchode Slovenska neďaleko Bardejova sa rozhodol, že pomôže ľuďom, ktorí museli pre vojnu na Ukrajine utiecť zo svojho domova.

Vladimír Baran sa však nerozhodol finančne podporiť státisíce Ukrajincov, ktorých z domovov vyhnala ruská agresia. Naopak, na stránke obce v auguste zverejnil oznam o zbierke pre Rusov, ktorí ušli z Kurskej oblasti po ukrajinskej protiofenzíve, ktorá prvýkrát smerovala aj na územie Ruska.

Krok starostu blízkeho SNS si všimli aj v Rusku. Včera Barana pochválilo ruské veľvyslanectvo na Slovensku, napísalo o ňom viacero propagandistických médií a objavil sa dokonca aj v ruskej televízii.

Objavil sa v celoštátnej televízii

Baran totiž vycestoval priamo do Moskvy, aby predsedníčke Kurskej oblasti odovzdal 52-tisíc eur, ktoré vraj vyzbieral. „Zbrane dlhého doletu na území Ruska ohrozujú vážnu eskaláciu. Uviedlo to slovenské ministerstvo obrany. Občania tejto krajiny zorganizovali finančnú zbierku pre ruský región Kursk,“ prihováral sa divákom moderátor ruskej štátnej televízie Rossija 1aktuality.aktuality.sk

X X X

OSN reaguje na ruský zásah Ukrajiny novou raketou stredného doletu

Štvrtkový test novej ruskej rakety nebude znamenať významný zvrat v konflikte, znie z americkej armády. Washington údajne Ukrajinu a blízkych spojencov informoval o možnosti, že Rusko túto raketu v najbližších dňoch použije, a Kyjevu tým pomohol pripraviť sa.

Použitie novej rakety stredného doletu na zasiahnutie Ukrajiny je podľa Organizácie Spojených národov (OSN) znepokojujúcim vývojom. Podľa predstaviteľa USA sa Rusko použitím rakety snaží Ukrajinu zastrašiť, ale nejde o zvrat v konflikte. TASR informuje podľa agentúr Reuters a AFP.

„Toto je ďalší znepokojujúci vývoj (konfliktu). Všetko sa to uberá zlým smerom,“ uviedol hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric a vyzval všetky strany na deeskaláciu konfliktu.

Len niekoľko nových experimentálnych rakiet

Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa štvrtkový test novej rakety nebude znamenať významný zvrat v konflikte. Rusko podľa neho pravdepodobne disponuje iba niekoľkými novými experimentálnymi raketami tohto typu.

Washington údajne Ukrajinu a blízkych spojencov informoval o možnosti, že Rusko túto raketu v najbližších dňoch použije, a Kyjevu tým pomohol pripraviť sa. Predstaviteľ tiež ozrejmil, že Moskva Washington o raketovom útoku dopredu informovala cez komunikačné kanály slúžiace na odvrátenie rizika jadrového útoku.

Orešnik

Putin vo štvrtok večer v prejave v štátnej televízii uviedol, že Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou stredného doletu. „Naši inžinieri ju pomenovali Orešnik (Lieska),“ povedal. Dodal, že išlo o test v bojových podmienkach, pri ktorom zasiahli ukrajinské vojenské zariadenie. Ukrajina vo štvrtok potvrdila, že Rusko zasiahlo východoukrajinské mesto Dnipro medzikontinentálnou balistickou raketou.

Ruský prezident uviedol, že protivzdušná obrana nedokáže zachytiť raketu Orešnik, ktorá letí rýchlosťou Mach 10 (2,5 až tri km za sekundu). „Moderné systémy protivzdušnej obrany nedokážu zachytiť takéto rakety. Je to nemožné,“ deklaroval. Test Orešnika v bojových podmienkach označil za „reakciu na agresívne kroky krajín NATO voči Rusku.“, aktuality.sk

X X X

ir Putin Západ

Podľa Putina konflikt na Ukrajine nadobudol prvky globálneho charakteru. Západ opakovane obviňuje z eskalácie konfliktu.

Po tom, čo Ukrajina použila Západom dodané rakety dlhého doletu na zasiahnutie území v Rusku, nadobudol regionálny konflikt na Ukrajine prvky globálneho konfliktu. V príhovore v ruskej štátne televízii to vo štvrtok uviedol ruský prezident Vladimir Putin. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.

Putin taktiež varoval Západ, že Moskva môže zasiahnuť vojenské zariadenia ktorejkoľvek krajiny, ktorej zbrane boli použité proti Rusku. Západné štáty taktiež opätovne obvinil z eskalácie konfliktu.

Ukrajinské útoky americkými raketami dlhého doletu

Ruský prezident tak reagoval na ukrajinské útoky americkými raketami dlhého doletu, na ktoré dostala Ukrajina povolenie v nedeľu. Putin vyhlásil, že útoky na Rusko západnými zbraňami zlyhali, keďže ruská protivzdušná obrana väčšinu z rakiet zneškodnila. Ukrajinské útoky západnými raketami podľa neho „nezmenia výsledok špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva označuje svoju inváziu na Ukrajinu.

Putin taktiež uviedol, že Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou stredného doletu. „Naši inžinieri ju pomenovali Orešnik (Lieska),“ povedal. Ukrajina vo štvrtok vyhlásila, že Rusko zasiahlo východoukrajinské mesto Dnipro medzikontinentálnou balistickou raketou, aktuality.sk

X X X

 Konflikt na Ukrajine nadobudol prvky globálneho charakteru, tvrdí Putin a hrozí Západu raketovými útokmi

Po tom, čo Ukrajina použila Západom dodané rakety dlhého doletu na zasiahnutie území v Rusku, nadobudol regionálny konflikt na Ukrajine prvky globálneho konfliktu, vyhlásil Vladimir Putin. Dodali sme Abramsy, F-16, Patrioty, ale nie je priama úmera medzi zbraňami a výsledkami. Ukrajina potrebuje viac ľudí na fronte, povedal Jake Sullivan, Bidenov bezpečnostný poradca v rozhovore pre PB News. Vojna je stále krutejšia, naučte sa nebáť smrti, povedal ukrajinským vojakom, ktorí sa pripravujú v Británii, bývalý hlavný veliteľ Valerij Zalužnyj. Podľa prezidenta Zelenského v rozhovore pre Fox News bude Ukrajina bojovať ďalej, aj keď USA stiahnu vojenské financovanie, ale potom prehrá,

X X X

Kaliňák: Máme horšie karty ako Rusko, o mieri sa malo rokovať skôr, keď Ukrajinci získali Cherson a Charkov

očiatočné hodnotenie USA ukazuje, že útok Kremeľ podnikol balistickou strelou stredného doletu, uviedli dvaja americkí predstavitelia oboznámení so záležitosťou, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity. Tretí predstaviteľ USA tiež povedal, že sa nezdá, že by išlo o medzikontinen­tálnu strelu.

 Použiť raketu s dosahom nad 5 500 kilometrov proti svojmu susedovi nemá pre Rusko význam. Takéto rakety sú však navrhnuté tak, aby niesli atómové hlavice a ich použitie, dokonca aj s konvenčnou náložou, by slúžilo ako pripomienka ruských jadrových schopností.

Predstavitelia Veľkej Británie hneď nepotvrdili, aký druh rakety Rusko vypálilo. Hovorca premiéra Keira Starmera Dave Pares označil tieto správy za „hlboko znepokojujúce“, ale dodal, že spravodajské služby ich stále skúmajú. „Ak by to bola pravda, bol by to jednoznačne ďalší príklad vážneho, bezohľadného a eskalačného správania zo strany Ruska a slúžilo by to len na posilnenie nášho odhodlania,“ dodal.

**18:48 Po tom, čo Ukrajina použila Západom dodané rakety dlhého doletu na zasiahnutie území v Rusku, nadobudol regionálny konflikt na Ukrajine prvky globálneho konfliktu. V príhovore v ruskej štátne televízii to vo štvrtok uviedol ruský prezident Vladimir Putin, informovali Reuters a AFP.

Putin taktiež varoval Západ, že Moskva môže zasiahnuť vojenské zariadenia ktorejkoľvek krajiny, ktorej zbrane boli použité proti Rusku. „Považujeme za oprávnené použiť naše zbrane proti vojenským zariadeniam tých krajín, ktoré umožňujú použitie svojich zbraní proti našim zariadeniam. V prípade eskalácie agresívnych krokov budeme reagovať rovnako rázne,“ vyhlásil Putin.

Ruský prezident tak reagoval na ukrajinské útoky americkými raketami dlhého doletu, na ktoré dostala Ukrajina povolenie v nedeľu. Putin vyhlásil, že útoky na Rusko západnými zbraňami zlyhali, keďže ruská protivzdušná obrana väčšinu z rakiet zneškodnila. Ukrajinské útoky západnými raketami podľa neho „nezmenia výsledok špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva označuje svoju inváziu na Ukrajinu.

Putin taktiež uviedol, že Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou stredného doletu. „Naši inžinieri ju pomenovali Orešnik (Lieska),“ povedal a ozrejmil, že išlo o test v bojových podmienkach, pri ktorom zasiahli ukrajinské vojenské zariadenie. Ukrajina vo štvrtok vyhlásila, že Rusko zasiahlo východoukrajinské mesto Dnipro medzikontinentálnou balistickou raketou.

Podľa ruského lídra je Moskva je pripravená na všetky scenáre. „Vždy sme uprednostňovali riešenie sporných otázok mierovými prostriedkami. Sme však pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí. Ak o tom niekto pochybuje, mýli sa,“ deklaroval Putin.

x X X

 Spojené štáty uvalili nové sankcie na desiatky bánk z Ruska v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Patrí k nim aj Gazprombank, najväčšia z ruských bánk, proti ktorým dosiaľ sankcie nezaviedli. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Sankcie proti finančným ústavom a predstaviteľov „ďalej oslabia vojnovú mašinériu Ruska“, uviedla americká ministerka financií Janet Yellenová. „Toto rozsiahle opatrenie sťaží Kremľu obchádzanie sankcií USA a financovanie jeho armády,“ doplnila.

Nové sankčné opatrenia sa týkajú viac ako 50 bánk, vyše 40 ruských registrátorov cenných papierov a 15 ruských finančných predstaviteľov, uviedlo ministerstvo financií USA. Cieľom je obmedziť prístup krajiny k medzinárodnému finančnému systému a zabrániť jeho zneužitiu na platby za technológie a vybavenie potrebné pre vojnu. Ministerstvo upozornilo zahraničné finančné inštitúcie, že udržiavanie vzťahov s týmito bankami so sebou prinesie „značné riziko sankcií“.

Sankcie uvalili na základe výkonného nariadenia prezidenta Joea Bidena. Nie je jasné, či by ich novozvolený prezident Donald Trump mohol zrušiť v prípade, ak sa rozhodne zaujať iné stanovisko voči Rusku, napísal Reuters.

X X X

Ruský veľvyslanec v Londýne Andrej Kelin v rozhovore pre televíziu Sky News vyhlásil, že Británia je priamo zapojená do vojny na Ukrajine. Reagoval tak na informácie, že britské rakety dlhého doletu Storm Shadow Ukrajina použila proti cieľom v ruskom vnútrozemí, informuje TASR.

„Británia je teraz priamo zapojená do vojny, pretože tieto útoky sa nemôžu uskutočniť bez britského personálu a personálu NATO,“ uviedol Kelin.

 Na otázku, aký je rozdiel medzi útokmi Ukrajincov britskými raketami a tým, že čínske, iránske a severokórejské zbrane, technológie a ľudské zdroje využíva Rusko, Kelin neodpovedal. Namiesto toho poukázal na zahraničných vojakov bojujúcich na ukrajinskej strane. „Práve sme videli v Kurskej oblasti poľskú jednotku, oblečenú v špeciálnej uniforme, ktorú nosia poľskí vojaci,“ vyhlásil veľvyslanec.

Agentúra AFP pripomína, že Ukrajina tento týždeň po prvýkrát vystrelila rakety Storm Shadow na Rusko po udelení súhlasu Londýna na takéto údery.

 Initelia britskej stanici BBC a americkej televízii CBS povedali, že ruská armáda naozaj odpálila proti Ukrajine balistickú raketu. Nebola však medzikontinentálna, ale stredného doletu. Rusko podľa niektorých ukrajinských médií aj predstaviteľov útočilo na mesto Dnipre raketou typu RS-26 Rubež, v kóde NATO označovanej ako SS-X-31, ktorá má dolet až 6000 kilometrov a môže niesť jadrové hlavice.

X X X

  Žiadne okupované územie nemôžeme legálne uznať ako ruské, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s korešpondentom americkej televízie Fox News. „Právne to neuznávame, neprijímame to,“ povedal. Na otázku, či je ochotný vzdať sa Krymu v prospech mierovej dohody, ukrajinský prezident uviedol: „“Už som spomínal, že sme pripravení diplomaciou vrátiť Krym (Ukrajine),“ povedal Zelenskyj. „Nemôžeme minúť desiatky tisíc našich ľudí, aby zahynuli pre návrat Krymu… chápeme, že Krym sa dá vrátiť diplomaciu,“ uviedol pre Fox News.

Zelenskyj pre Fox News povedal, že Ukrajina bude pokračovať v boji aj bez podpory USA, ale verí, že vojnu nakoniec prehrá, ak USA stiahnu svoje vojenské financovanie.

Budúci rok sa rozhodne, či vojnu rozpútanú Kremľom vyhrá Rusko, alebo Ukrajina, vyhlásil ešte predtým Zelenskyj v ukrajinskom parlamente.

„Aby sme právo na nezávislosť uhájili, musíme zostať silní. Nesmieme sa teraz zrútiť, zrútiť sa musí okupant, a nie my,“ vyhlásil podľa agentúry AFP. Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina nesmie zradiť svojich mŕtvych na bojisku, a za potlesku poslancov vyhlásil, že Ukrajina môže poraziť Rusko, akokoľvek je to ťažké. Potvrdil tiež ambície krajiny stať sa členom Severoatlantickej aliancie.

X X X

Maďarsko sa chystá inštalovať systém protivzdušnej obrany pri hraniciach s Ukrajinou pre hrozbu eskalácie ukrajinsko-ruskej vojny. V rozhovore pre HírTV to oznámil minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Ide o preventívne opatrenie, ale je dôležité, aby sa tak stalo, aby sa náhodou niečo nedostalo cez Maďarsko v dôsledku eskalácie“ povedal minister.

Podľa jeho slov budú spôsobilosti založené na novom vybavení získanom v rámci rozvoja ozbrojených síl presunuté k severovýchodnej hranici.

Ruské sily pri svojich nočných útokoch na Ukrajinu nasadili aj medzikontinentálnu balistickú raketu. Odpálená bola z Astrachanskej oblasti ležiacej pri Kaspickom mori.

Ďalšie podrobnosti o údajnom nasadení rakety nie sú známe. Jej odpálenie zatiaľ nepotvrdila ruská armáda ani nezávislé zdroje. Ak by sa tak stalo, pôjde o prvé použitie tohto typu rakiet od začiatku vojny.

K údajnému útoku medzikontinentálnou balistickou raketou došlo dva dni po tom, čo Ukrajina prvýkrát zaútočila na ciele v Rusku americkými raketami ATACMS a britskými Storm Shadow.

X X X

Zvážiť v súvislosti s konfliktom na Ukrajine akúkoľvek „realistickú“ mierovú iniciatívu, ktorá zohľadní jeho záujmy a situáciu „na mieste“, povedala vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Informuje o tom agentúra Reuters.

„Sme otvorení rokovaniam, sme samozrejme pripravení zvážiť akúkoľvek realistickú, nespolitizovanú iniciatívu,“ povedala Zacharovová. Dodala, že Rusko zváži len také riešenie konfliktu, ktoré zohľadní jeho záujmy.

„Chcela by som ešte raz zdôrazniť: kľúčovým je zohľadnenie záujmov našej krajiny, aktuálnej situácie na mieste a záruky týkajúce sa dodržiavania príslušných dohôd,“ uviedla.

Reuters informuje, že Rusko je otvorené možnosti rokovať o dohode o prímerí na Ukrajine s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Vylučuje však akékoľvek väčšie územné ústupky a trvá na tom, aby sa Kyjev vzdal svojich ambícií vstúpiť do NATO.

X X X

Rozsah území, kde sa odohráva vojnový konflikt, vo svete za posledné tri roky vzrástol o 65 percent, čo zodpovedá takmer dvojnásobku rozlohy Indie. Uvádza to správa londýnskej analytickej spoločnosti Verisk Maplecroft, ktorá vyhodnocuje intenzitu konfliktov vo svete. Hlavnými ohniskami bojov sú teraz Ukrajina a Blízky východ, avšak najväčší nárast zaznamenali štáty v Afrike.

Hoci svet zažil relatívny útlm v počte vojnových konfliktov počas pandémie kovidu, v mnohých oblastiach sveta sa tendencia k násiliu prejavovala najmenej desať rokov dozadu, hovoria odborníci. Nedarí sa pritom ukončiť ani zmierniť množstvo dlhodobých konfliktov.

Ozbrojené boje, ktoré v poslednom čase vypukli, majú ďalekosiahle dopady na obchod, ekonomický rast a na potravinovú bezpečnosť, oznámil serveru The Guardian Hugo Brenan z Verisk Maplecroft. Ruská agresia na Ukrajine tak napríklad narušila dodávky obilia do Afriky a na Blízky východ. Podobne ovplyvňujú potravinovú bezpečnosť aj jemenskí povstalci Húsíovia, ktorí útočia na obchodné lode v Červenom mori.

„Za posledných pár rokov narastá riziko vypuknutia ozbrojených konfliktov, medzinárodný obchod by s tým mal počítať. Pozeráte sa na svetovú tlač a myslíte si: ‚Ja nemám žiadnu továreň v Sudáne, toto sa ma netýka‘. Ale v rámci dodávateľského reťazca aj veľmi vzdialené konflikty vás môžu nejako ovplyvniť,“ povedal Brenan.

Územie, kde sa bojuje, dosahuje 6,15 milióna kilometrov štvorcových. To zodpovedá zhruba piatim percentám zemskej plochy a je to takmer o dve percentá viac ako v roku 2021. Potenciálny konflikt potom môže prepuknúť v 27 krajinách, vrátane Ekvádoru, Kolumbie, Indie, Indonézie a Thajska. Avšak najohrozenejším regiónom je subsaharská Afrika.

Práve na africkom kontinente analytici z Verisk Maplecroft identifikovali problematické pásmo, kde sa počet ozbrojených bojov za posledné tri roky zdvojnásobil. Tiahne sa od Somálska až po Mali.

„Celosvetovo sa darí ukončiť oveľa menej konfliktov. Naopak, objavuje sa rad nových konfliktov,“ povedala serveru The Guardian Clionadh Raleighová z organizácie Acled. Dodala, že podľa nej bude násilie vo svete skôr narastať. Môže za to jednak miera napätia medzi Izraelom a Iránom, ale aj časté štátne prevraty, teroristické útoky a ozbrojené skupiny ľudí, ktorí môžu konať násilne bez toho, aby za svoje činy niesli následky.

X X X

Humanitárnu dávku poberá zhruba 92 000 z 380 0­00 utečencov z Ukrajiny. Podporu dostávajú najmä zraniteľné osoby, medzi nimi prevažujú deti. V českej snemovni to povedal český minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka (KDU-ČSL). Nezamestnaných je podľa neho vyše 10 000 ukrajinských utečencov s dočasnou ochranou, naopak, viac ako 150 000 z nich pracuje. Príjmy súvisiace s pobytom utečencov v Česku podľa Jurečku začali prevyšovať celkové výdavky na pomoc Ukrajine a Ukrajincom v polovici vlaňajška.

„V žiadnej inej krajine Európskej únie nemáme taký extrémny vysoký podiel ľudí, ktorí prišli za posledné tri roky z Ukrajiny a boli v takej miere zapojení do trhu práce,“ uviedol minister. V českej ekonomike podľa neho existujú sektory, ktoré by mali bez ukrajinských pracovníkov problémy.

V roku 2022, keď začala ruská vojenská invázia na Ukrajinu, ktorá vyvolala utečeneckú vlnu, predstavovali štátne výdavky súvisiace s Ukrajinou podľa Jurečku 25 miliárd českých korún, príjmy predstavovali 11,1 miliardy. V minulom roku boli podľa neho výdavky 22 miliárd korún a príjmy 19,4 miliardy korún. „Od polovice roka sa trend otočil, od polovice roka boli príjmy vyššie ako výdavky,“ poznamenal Jurečka. V treťom vlaňajšom štvrťroku to bolo podľa neho o 400 miliónov korún a v poslednom kvartáli o jednu miliardu korún. Tento rok doteraz výdavky predstavovali 11,4 miliardy korún a príjmy 17,1 miliardy ko­rún.

Téma sa na rokovanie parlamentného pléna dostala interpeláciou Aleša Juchelku (ANO), ktorý sa zaujímal najmä o to, z čoho príjmy a výdavky vychádzajú. Jurečka uviedol, že do nákladov sa započítavajú všetky výdavky, ktoré je možné v štátnej pokladnici identifikovať. V modeli príjmov podľa ministra figurujú odvody, dane z príjmu, podiel na spotrebe a daň z pridanej hodnoty.

Vychádza sa podľa ministra z údajov Českej správy sociálneho zabezpečenia a z údajov ministerstva vnútra o príchodoch a odchodoch Ukrajincov. „Čo sa týka výpočtu z pohľadu spotreby tých ľudí, ide o model, ktorý vychádza z výpočtu najchudobnejšej pätiny českých domácností, ktorý štandardne aplikujeme v štatistických metódach. Je to veľmi konzervatívny prístup,“ uviedol Jurečka. Príjmy z dane z príjmov právnických osôb potom podľa neho vychádzajú z modelu vypracovaného vlani pre vládu. Minister uviedol, že údaje sú pomerne presné.

X X X

 Medzikontinentálna balistická raketa, ktorú v noci na dnes zaútočilo Rusko na Ukrajinu, mierila podľa ukrajinskej armády na mesto Dnipro na východe krajiny. Informuje o tom agentúra AP. Podľa serveru BBC News je to vo vojne, ktorá trvá už tretí rok, prvýkrát, čo Rusko tento typ zbrane nasadilo.

x X X

 Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v čase svojej vlády snažila brániť rýchlemu vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie, pretože sa už vtedy obávala vojenskej reakcie Ruska. Politička, ktorá stála na čele nemeckej vlády 16 rokov, to napísala vo svojich memoároch, z ktorých pred vydaním citoval nemecký denník Die Zeit.ˇ/agenturyú

X X X

Taliansko by zatklo izraelského premiéra Netanjahua, vyjadril sa minister obrany Crosetto

Taliansko ako člen Medzinárodného súdneho dvora je povinné uplatňovať zatykače súdu, tvrdí Guido Crosetto. Minister zahraničných vecí Antonio Tajani bol vo vyjadreniach umiernenejší.

Taliansky minister obrany Guido Crosetto vo štvrtok povedal, že je povinnosťou jeho krajiny zatknúť izraelského premiéra Benjamina Netanjahua i bývalého ministra obrany Joava Gallanta, ak by vstúpili na talianske územie. Reagoval tak na štvrtkové vydanie príkazu na ich zatknutie Medzinárodným súdnym dvorom (ICC). TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Crosetto v televízii RAI vyhlásil, že podľa neho sa Medzinárodný trestný súd „mýli“, no zároveň zdôraznil, že ak by Netanjahu a bývalý minister obrany Joav Gallant „prišli do Talianska, museli by ich zatknúť“ podľa medzinárodného práva. Crosetto upresnil, že nejde o politické rozhodnutie, no Taliansko ako člen ICC je povinné uplatňovať zatykače súdu.

Právo, nie politika

Minister zahraničných vecí Antonio Tajani bol vo vyjadreniach umiernenejší. „Podporujeme ICC, pričom máme na pamäti, že súd musí zohrávať právnu, a nie politickú úlohu. Spolu s našimi spojencami vyhodnotíme, čo máme robiť, a ako toto rozhodnutie interpretovať,“ dodal.

ICC vydal zatykač aj na vodcu palestínskeho militantného hnutia Hamas Muhammada Dajfa. Izrael však tvrdí, že predstaviteľa skupiny zneškodnil pri júlovom leteckom útoku v Pásme Gazy. Hamas jeho smrť však doposiaľ nepotvrdil, aktuality.sk

X X X

Koalícia aj opozícia sa pripravujú na predčasné voľby. Podľa niektorých môžu prísť už budúci rok

Robert Fico cez víkend prekvapil svojím výrokom, že sa jeho strana musí pripravovať na predčasné voľby. Dôvodom je koaličná kríza, kt.orú vyostrila rebélia Rudolfa Huliaka. Budúci rok musí tiež vláda predložiť vyrovnaný rozpočet, čo môže byť pre ňu nepopulárny krok, ktorému by prípadnými predčasnými voľbami vedela predísť.

Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Bolo pár mesiacov do volieb, keď predseda Republiky Milan Uhrík vyštartoval po SNS a Andrejovi Dankovi a jeho kandidátku nazval „zlepenec oportunistov, ktorý sa rozpadne týždeň po voľbách“.

Síce sa tak nestalo po týždni, no už rok od volieb klub SNS opustili traja poslanci a jeho existenciu musel zachraňovať Smer požičaním poslanca Dušana Muňka. Koalícia tak rok po voľbách môže počítať len so 76 hlasmi, teda s najmenšou možnou väčšinou. Vláda pri každom zákone musí dúfať, že zaň zahlasuje trojica okolo Rudolfa Huliaka alebo budú všetci 76 prítomní.

Vratká situácia v koalícii môže viesť dokonca až k predčasným voľbám. Cez víkend to naznačil premiér Robert Fico. S touto možnosťou rátajú aj všetky parlamentné strany.

Keď sa cez víkend na slávnostnom sneme Smeru Robert Fico postavil na pódium, priznal, že vo svojom prejave bude „provokovať“ a „štekliť“. Svojich spolustraníkov a médiá takto pošteklil, keď strane zadal, aby sa začala pripravovať na parlamentné voľby.

„Želám si, aby sme vydržali do roku 2027 pretože to je tradícia Smeru, aby to tak bolo. Ale buďme aj realisti a pripravujme sa aj na iné alternatívy politického vývoja na Slovensku, ako sú parlamentné voľby v riadnom termíne,“ prekvapil prítomných Fico.

Premiér to zdôvodnil tým, že odmieta udržiavať vládnu väčšinu „rešpektovaním politického vydierania“. Išlo o nepriamy odkaz Huliakovi, ktorý od premiéra žiada, aby mu zverili ministerstvo životného prostredia, ktoré mu vraj bolo sľúbené po tom, ako bude Peter Pellegrini zvolený za prezidenta. Huliaka totiž predtým odmietla prezidentka Zuzana Čaputová.

„Nateraz fungujeme s tesnou väčšinou a je iba na nás troch, či naša koalícia pôjde ďalej, či vydržíme do roku 2027, alebo či budú iné alternatívy,“ doplnil Fico.

Aktuality.sk zisťovali, či podobne ako Fico rozmýšľajú aj iné koaličné či opozičné strany.

Rudolf Huliak po stretnutí s Ficom pritvrdil

Tlačové oddelenie Slovenskej národnej strany nám už tradične na otázky neodpísalo. Odpovedal nám len poslanec Roman Michelko, ktorý vnímal slová Fica inak ako prípravu na predčasné voľby.

„To treba brať v kontexte. Povedal okrem iného aj posolstvo, že vždy dokončil štvorročné volebné obdobie ako premiér. To znamená, že je skúsený politik, najskúsenejší zo všetkých, a preskákal si všelijaké veci. Druhá vec je, že sa nenechá vydierať,“ komentoval Michelko. Zároveň však priznal, že predčasné voľby sa nedajú vylúčiť, pretože Robert Fico odmieta ustupovať Rudolfovi Huliakovi.

Premiér a poslanec sa nedohodli ani v utorok na spoločnom stretnutí na úrade vlády. Po rokovaní sa dokonca zdá, že situácia sa ešte viac skomplikovala. „Zatiaľ k dohode nedošlo. Ich je 76 a Národná koalícia/nezávislí kandidáti do vyriešenia problému nebude nijako participovať na vládnych či koaličných záujmoch!“ reagoval Rudolf Huliak pre portál Postoj.

Podľa Michelka však koalícia dokáže fungovať aj bez huliakovcov, bez ktorých má stále potrebnú sedemdesiatšestku a traja poslanci tak nemajú možnosť úplne zablokovať vládu. „Predčasné voľby by pre neho znamenali politickú smrť (Rudolfa Huliaka, pozn. red.). To znamená, že nemá záujem ani na povalení vlády, ani na predčasných voľbách,“ dodal Michelko.

V Hlase majú odlišné postoje

Nad predčasnými voľbami sa údajne nerozmýšľa v Hlase. Aspoň tak nám to povedal minister školstva Tomáš Drucker. „Nie, určite nie. Vôbec tak neuvažujeme. Myslím si, že za tým bol skôr odkaz smerom k SNS,“ odpovedal nám Drucker na otázku, či rovnako ako Robert Fico neuvažuje Hlas nad predčasnými voľbami. Drucker nevidí problém ani v tom, že majú len 76 hlasov, ktoré teraz koalícia má.

Mierne odlišne sa však vyjadril poslanec Hlasu Samuel Migaľ. „Každá jedna strana musí byť pripravená na predčasné voľby, pretože nikde nie je napísané, že volebné obdobie musí trvať štyri roky,“ odpovedal stručne na našu otázku.

V Hlase si však uvedomujú, že doba je v súčasnosti nepredvídateľná a môže sa zomlieť čokoľvek. Jeden zdroj z Hlasu nás dokonca upozornil na to, že vládu čaká budúci rok náročná úloha, ktorá môže viesť až k jej pádu.

Výška verejného dlhu je v najvyššom sankčnom pásme a budúci rok v novembri sa končí vláde dvojročná výnimka zo zákona na prísnejšie sankcie. Znamená to, že bude musieť predložiť vyrovnaný rozpočet, čo bude spojené aj s vyslovením dôvery vláde. Toto hlasovanie je so 76 poslancami rizikové a mohlo by teoreticky viesť k pádu vlády.

Fico chce vraj nahradiť Danka Republikou

Zároveň je predkladanie vyrovnaného rozpočtu pre akúkoľvek vládu nepopulárny krok. Najmä v situácii, keď by musela zoškrtať niekoľko miliárd výdavkov. V minulosti ho musela predkladať aj vláda Ľudovíta Ódora a jeho návrh doteraz využíva v politickom boji Robert Fico, keď hovorí, že chcel Ódor siahnuť ľudom na dôchodky.

Práve zákon o dlhovej brzde je podľa Jaroslava Naďa jedným z dôvodov, prečo Robert Fico hovorí o predčasných voľbách. „Ústavný zákon o dlhovej brzde hovorí o tom, že budeme musieť smerovať k vyrovnanému rozpočtu. Samozrejme, to je ťažko predstaviteľné. To znamená, že je možné alebo pravdepodobné, že dôjde k prečasným voľbám,“ odpovedal nám, keď sme sa ho pýtali, či sa jeho mimoparlamentná strana Demokrati pripravuje na predčasné voľby.

Naď v súvislosti s výrokom Roberta Fica vidí ešte jednu špekuláciu. Podľa bývalého ministra obrany bude chcieť Robert Fico predčasné voľby, aby „odpálil“ Andreja Danka a nahradil ho krajne pravicovým hnutím Republika Milana Uhríka. V tejto koalícii by však potreboval aj Hlas, ktorý dlhodobo odmieta, že by s extrémistickou Republikou do vlády kedykoľvek išiel.

Naď sa preto so stranou na predčasné voľby pripravuje. Naberajú nových členov, začali tvoriť volebný program a organizujú aj podpisovú akciu na skrátenie volebného obdobia. Demokrati v preferenciách rastú a v súčasnosti atakujú aj päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti do parlamentu.

Opozícia sa už pripravuje. PS je na koni

O predčasných voľbách hovoria aj parlamentné opozičné strany. PS, SaS aj KDH upozorňujú na to, že vládna koalícia je nestabilná, a preto je možné, že nedovládne štyri roky. Z opozičných strán je na tom najlepšie Progresívne Slovensko, ktoré v prieskumoch predbehlo dokonca aj Smer a v súčasnosti je najpopulárnejšou stranou na Slovensku. Hnutie v rámci posilňovania svojej popularity prilákalo aj nové posily ako Ivan Korčok či Ľudovít Ódor a začalo viesť kampaň v regiónoch.

„Roberta Fica po 13 rokoch už zjavne nebaví vládnuť. Jeho zlepenec sa mu rozpadáva a on rieši len svoju pomstu a strašenie ľudí. Ak sa mu koalícia skôr či neskôr rozpadne, sme po voľbách pripravení zložiť vládu, ktorá konečne zlepší životy ľudí na Slovensku,“ odpovedalo nám tlačové oddelenie PS na otázku o možnosti predčasných volieb.

Po odchode Richarda Sulíka sa nad piatimi percentami stabilne drží SaS a rovnako sú pripravení na skorší termín volieb. Podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga by bolo najlepšie, keby občania poslali Roberta Fica do zabudnutia. „Životná úroveň klesá, jednotliví ministri svoje rezorty nezvládajú, a ak chcem krajinu zachrániť, potrebujeme novú pravicovú vládu,“ zhodnotil.

O potrebe predčasných volieb hovorí aj KDH. „Z koaličného zlepenca už odišli poslanci okolo poslanca Huliaka a je len otázkou času, kedy sa odčlenia aj poslanci Hlasu okolo poslanca Migaľa,“ odpovedalo nám KDH.

Migaľ spolu s ďalšími poslancami Hlasu Romanom Malatincom a Radomírom Šalitrošom odmieti zahlasovať za nápad Roberta Fica odvolať šéfa PS Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Rovnako boli kritickí k ministerke kultúry Martine Šimkovičovej.

„KDH si ctí právo a demokratickú voľbu občanov Slovenska, preto by dokončenie štvorročného mandátu vlády bolo normálne. Súčasnú koaličnú krízu vníma KDH ako podvod na voličoch, ktorým sľubovali právny štát a koniec Matovičových atómoviek. Zodpovednosť za koaličný zlepenec nesie premiér Fico a ten by mal konflikty, ktoré občanom Slovenska nepomáhajú, konečne ukončiť,“ doplnilo KDH.

Vyvolať predčasné parlamentné voľby nie je celkom jednoduchý proces. Musí sa na tom zhodnúť najmenej 90 poslancov. Pokiaľ by sa Fico rozhodol, že chce skorší termín volieb, musel by za to zahlasovať spolu s opozičnými stranami. V takom prípade by bolo hlasov dostatok, aktuality.sk Rumuni kúpia 32 stíhačiek F-35 od Američanov. Nič také drahé zatiaľ pre armádu nekupovali

 Rumuni kúpia 32 stíhačiek F-35 od Američanov. Nič také drahé zatiaľ pre armádu nekupovali

USA uzatvorili s Rumunskoom obchod za 6,5 miliardy dolárov. Rumuni nákup drahej vojenskej techniky odôvodňujú akútnou potrebou dôveryhodných odstrašujúcich a obranných prostriedkov. Lockheed Martin tvrdí, že vo svete je už viac ako tisíc stíhačiek F-35.

Rumunsko vo štvrtok podpísalo dohodu s USA na kúpu 32 stíhačiek F-35. Ide o najdrahší vojenský nákup tejto členskej krajiny NATO v hodnote približne 6,5 miliardy dolárov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Rumunský premiér Marcel Ciolacu pri slávnostnom podpise vyhlásil, že stíhačky „výrazne posilnia“ obranné kapacity Rumunska. „Súčasná geopolitická situácia, žiaľ, poukazuje na akútnu potrebu dôveryhodných odstrašujúcich a obranných prostriedkov, a to tak na spojeneckej, ako aj na národnej úrovni,“ zdôraznil.

Lepšia kolektívna bezpečnosť

Rozhodnutie Bukurešti vyzdvihla aj americká veľvyslankyňa v Rumunsku Kathleen Kavalecová, ktorá povedala, že to „výrazne prispeje… ku kolektívnej bezpečnosti“. Ministerstvo zahraničných vecí USA už v septembri avizovalo schválenie predaja lietadiel F-35 a súvisiaceho vybavenia. Východoeurópska krajina priamo susediaca s Ukrajinou prvé lietadlá z tejto dohody dostane začiatkom budúceho desaťročia.

Podľa výrobcu stíhačiek, spoločnosti Lockheed Martin, je v súčasnosti v prevádzke po celom svete vyše 1000 týchto lietadiel, ktoré chránia vzdušný priestor v štátoch ako Nemecko, Poľsko či Fínsko.

Rumunsko koncom septembra podpísalo so Spojenými štátmi aj dohodu o pôžičke vo výške 920 miliónov dolárov na modernizáciu vojenských kapacít. Krajina tiež chce zvýšiť výdavky na obranu na 2,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z minuloročných 1,6 percenta, aktuality.sk

X XX

Konsolidáciu opravia, alebo ublíži charitám a najchudobnejším – seniorom či osamelým rodičom 

Po zdravotníkoch sa na prezidenta obracajú aj mimovládky. Tvrdia totiž, že konsolidácia tak, ako je schválená, by ublížila charitám a v praxi teda najmä ich klientom. Ministerstvo financií im údajne už sľúbilo nápravu. Podobne ako to bolo s niekoľkými opravami narýchlo schváleného trestného zákona, aj konsolidačný balíček, ktorý prešiel v skrátenom konaní, sa zrejme bude musieť v krátkom čase v parlamente opravovať.

Mimovládky a charity najviac zasiahne nová transakčná daň. Ak sa nič nezmení a konsolidačný balíček bude platiť tak, ako je schávelný, budú musieť zvýšiť ceny pre svojich klientov – a to sú často seniori, ľudia bez domova alebo jednorodičovské domácnosti.

Minister financií Ladislav Kamenický im sľúbil výnimku, v zákone však zatiaľ nie je. Výnimka sa však zďaleka nebude týkať všetkých mimovládok, ale iba niektorých, aktuality

X X X

Zastavenie dodávok plynu do Rakúska je úplne opodstatnené, tvrdia v Rusku.  Uviedlo to vo štvrtok ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Rusko považuje zastavenie dodávok plynu do Rakúska za úplne opodstatnené. „Nemáme v úmysle zapojiť sa do charity v tomto prípade,“ povedala hovorkyňa ministerstva Maria Zacharovová podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS. TASR správu prevzala z DPA.

Rusko minulú sobotu zastavilo dodávky plynu do Rakúska po tom, ako spoločnosť OMV pohrozila, že zadrží časť platieb za plyn ako kompenzáciu za arbitrážny súd s Gazpromom. Arbitrážny súd priznal rakúskej firme v spore s ruským plynárenským gigantom náhradu škody vo výške 230 miliónov eur.

Zacharovová vyhlásila, že pre zníženie dodávok plynu pre rakúsku firmu v septembri 2022 existujú objektívne dôvody. Poukázala pritom na výbuch na plynovode Nord Stream v Baltskom mori a zastavenie tranzitu cez plynovod Jamal – Európa. Tieto faktory podľa nej Rakúsko nebralo do úvahy.

Rusko pritom samo na jar 2022 úplne zastavilo dodávky plynu cez plynovod Jamal – Európa. Ako dôvod uviedlo, že Poľsko nebolo ochotné platiť za plyn v rubľoch, aktuality.sk oniesli Putinovi 52-tisíc eur. Starosta a exposlanec SNS poslúžili ruskej propagandy.

Ruské veľvyslanectvo na Slovensku na svojom facebooku prinieslo záber slovenskej návštevy v Moskvy.

Starosta obce Smilno Vladimír Baran, ktorý kandidoval za SNS, priniesol so sebou šek na 52-tisíc eur na pomoc ruským utečencom z Kurskej oblasti. Ruská ambasáda na Slovensku označila prostriedky ako „pomoc civilnému obyvateľstvu regiónu, postihnutému akciami ukrajinských ozbrojených formácií“.

Na návštevu upozornili Aktuality s tým, že Baran ešte v auguste na stránke obce zverejnil oznam o zbierke pre Rusov, ktorí ušli z Kurskej oblasti po ukrajinskej protiofenzíve. Podobná výzva na podporu ukrajinských utečencov, ktorí pred ruskou agresiou opustili svoje domovy v rámci Ukrajiny alebo sa uchýlili na Slovensku, zo strany Barana neprišla.

 Krok starostu si samozrejme všimla ruská propaganda a aj ruská štátna. „Dnes bol slávnostne odovzdaný šek na 52-tisíc eur Fondu regionálneho rozvoja. Finančné prostriedky budú použité na pomoc utečencom, ako aj na obnovu infraštruktúry, ktorá bola poškodená v dôsledku ukrajinského ostreľovania,“ uviedla Rossija 1.

„Bolo nám cťou urobiť túto zbierku pre náš bratský ľud, ktorý nás najmä oslobodil od fašizmu a očistil od banderovcov. Za toto všetko vám veľmi pekne ďakujem,“ povedal vo vysielaní Baran.

Barana na jeho ceste sprevádzal bývalý poslanec Národnej rady za SNS Anton Korba, ktorý sedel v parlamente v rokoch 2006 až 2010. „Som presvedčený o úspechu ruskej armády. Slúžil som so sovietskymi vojakmi a viem, ako dobre ruská armáda funguje. Nepochybujem o správnosti a istote krokov Vladimíra Vladimiroviča Putina v jeho funkcii,“ dodal Korba.

Denník N si zase všimol armádne uniformy, v ktorých slovenská dvojica do Moskvy prišla. „Starosta Baran rozprával, ako sa Rusko snaží brániť Slovanov i celý svet pred fašizmom. V uniforme členského štátu NATO opakoval ruskú vojnovú propagandu namierenú aj proti Slovenskej republike,“ zhodnotil český analytik Roman Máca.

Išli bez povolení

Ozbrojené sily SR a ani rezort obrany o tomto výlete nevedeli a teda sa konal bez ich povolení.

„Dôrazne sa dištancujeme od medializovaných aktivít starostu obce Smilno – a ďalšej osoby – spojených s návštevou Moskvy a od všetkých podobných aktivít, ktoré môžu poškodiť dobré meno Ozbrojených síl SR,“ reagovala armáda na instagrame s tým, že postoje prezentované Baranom a Korbom sú v rozpore s hodnotami slovenskej armády súvisiacimi s ruskou agresiou na Ukrajine.

„Nevojak smie použiť uniformu ozbrojených síl len so súhlasom ministerstva obrany. Denník N sa spojil so starostom Baranom a spýtali sme sa ho, či mal takéto povolenie. Baran odmietol jednoznačne odpovedať s vysvetlením, že Denník N vraj píše o ňom lži,“ dodal zdroj.

Baran, bývalý vojak, však nešiel do Moskvy len na „humanitárnu misiu“. Cestu využil aj na šírenie propagandy Kremľu a skreslených naratívov o ruskom besnení na Ukrajine. V Moskve hovoril aj o tom, že ruská agresia na Ukrajine je prirodzeným vyústením provokácií Západu voči Rusku. „Na znak vďaky vašim vojakom, vašej armáde, ktorí teraz v náročných podmienkach bojujú za budúcnosť. A samozrejme, osobitná vďaka patrí odvahe vášho prezidenta Vladimira Putina za konfrontáciu so Západom, ktorý sa v poslednom čase správa čoraz agresívnejšie, počnúc Juhosláviou, ďalej Irakom, Sýriou, Líbyou,“ citovala Barana lokálna televízia 41.tv.

„V istom okamihu pohár trpezlivosti pretiekol a Vladimír Vladimirovič Putin sa rozhodol vzdorovať tejto narastajúcej expanzii západnej agresie,“ uviedol Baran podľa webovej stránky televízie./ agentury/

X X X

 Exprezidentovi Andrejovi Kiskovi od dnešnej polnoci končí osobná a dopravná ochrana zabezpečovaná Úradom pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR. Ako rezort vnútra informoval, stane sa tak na základe dnes doručenej písomnej informácie z Krajského súdu v Prešove o právoplatnom odsúdení bývalého prezidenta. Podľa zákona totiž „právo na zaistenie osobnej bezpečnosti po skončení výkonu funkcie zaniká dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin“.

 Kiska v reakcii na sociálnej sieti uviedol, že ako prezident dostal množstvo výhražných anonymov, a jeho ochranka riešila množstvo ľudí, ktorí sa snažili dostať k nemu domov alebo ho zachytiť na ulici, a vykrikovali heslá, ktoré proti nemu používal najmä Robert Fico. „Dodnes sa na ulici stretávam s nenávisťou. Spoločnosť táto vláda stále viac polarizuje, agresivita ľudí narastá,“ zdôraznil bývalý prezident s tým, že slovenská polícia dnes nedokáže zabezpečiť na dennej báze bezpečnosť ľudí, ktorí nie sú exponované osoby, teda na ktoré denne Robert Fico neútočí. „Verím preto, že polícia zabezpečí moju ochranu a ochranu mojej rodiny a nepríde k tragédii. Ak k niečomu príde, bude neskoro hovoriť o tom, čo mohla polícia urobiť lepšie, a kto je na vine,“ doplnil Kiska.

Kancelária prezidenta SR už od 1. novembra zastavila vyplácanie doživotného platu bývalému prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Urobila tak na základe zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorý hovorí, že bývalému prezidentovi republiky zaniká nárok na plat vo výške platu poslanca Národnej rady SR dňom právoplatného odsúdenia za spáchanie úmyselného trestného činu

Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí 31. októbra uznal bývalého prezidenta Andreja Kisku vinným v prípade daňového podvodu. Exprezidentovi vymeral trest na jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky. Odvolací senát zrušil pôvodné rozhodnutie Okresného súdu v Poprade, ktorý Kisku odsúdil na dvojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na tri roky, peňažný trest 15-tisíc eur a tiež zákaz činnosti vykonávať funkciu konateľa a štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti vo výmere šesť rokov. Rozhodnutie krajského súdu je právoplatné./agentury/

X X X

Ideme do ofenzívy a tisíce pracovníkov sú len ochutnávkou toho, čo príde. Vo Volkswagene sa vedú tuhé boje o budúcnosť automobilky

O prácu a výplaty by mohlo prísť viac ako 10-tisíc ľudí. Najväčšia automobilka v Európe Volkswagen dlhodobo zápasí s problémami. Zisky z predaja áut nemeckého giganta, ktorý je na Slovensku najväčším súkromným zamestnávateľom, padajú a výrobca automobilov musí šetriť, kde sa dá. Hovorí sa o tom, že automobilka, pod ktorú spadajú značka ako Škoda, Audi, Porsche, Man či Scania, sa v Nemecku chystá zatvoriť dve fabriky, tretia by mohla fungovať na báze zmluvnej výroby. Rokovania medzi zástupcami firmy a odborármi, ktorí hrozia štrajkom, o budúcom osude týchto fabrík a ich zamestnancov stále pokračujú.

 Ministerka hospodárstva Denisa Saková hovorí o o baterkárni Volkswagenu a cenách energií

p Už vo štvrtok 21. novembra, keď sa začalo tretie kolo rokovaní medzi vedením firmy a zástupcami zamestnancov, sa tisíce robotníkov z viacerých častí Nemecka zhromaždili na futbalovom štadióne vo Wolfsburgu, kde Volkswagen sídli. „Ide len o ochutnávkou toho, čo príde v decembri,“ cituje slová predsedníčky podnikovej rady automobilky Daniely Cavallovej Reuters. Niektorí robotníci prišli tematicky v maskách a v rukách držali náhrobný kameň, ktorý symbolizuje pochovávanie automobilky. Odborári a zamestnanci volajú po „veľkom ústretovom kroku“ zo strany firmy a odmietajú zatváranie závodov.

V prípade, že požiadavky vedenie koncernu akceptovať nebude, odborári avizujú, že zamestnanci pracujúci v nemeckých fabrikách Volkswagenu vstúpia do štrajku. Reuters pripomína, že by išlo o prvý rozsiahlejší štrajk v automobilke od roku 2018, keď viac ako 50-tisíc jej pracovníkov vyšlo do ulíc s požiadavkou na zvýšenie platov.

  Agentúra Bloomberg píše, že v ohrození sa ocitol závod v Osnabrücku, kde je zamestnaných asi 2 300 ľudí, závod v Drážďanoch s 340 zamestnancami a v meste Emden, kde pracuje až 8 600 ľudí. Zástupcovia zamestnancov, ktorí chcú k dohode dospieť ešte pred Vianocami, radikálny krok v podobe zatvárania fabrík odmietajú. Vedeniu preto navrhli zníženie platov, ktoré by spoločnosti mohlo ušetriť 1,5 miliardy eur.

Podľa odborového zväzu IG Metall hovorí vedenie Volkswagenu o tom, že chce ušetriť až 17 miliárd eur. Spoločnosť zatiaľ pristúpila k zrušeniu desaťročia platnej dohody, ktorá jej zamestnancom zaručovala istotou pracovných miest. Ďalším návrhom firmy je plošné zníženie platov zamestnancov v Nemecku o 10 percent. Pre lepšiu predstavu, koľkých ľudí by sa toto opatrenie dotklo – automobilka v krajine zamestnáva dokopy asi 300-tisíc ľudí, vôbec tak nejde o malé čísla.

Tamojšia podniková rada Volkswagenu spolu s odborármi predložila vedeniu firmy plán, ktorý nepočíta so zatváraním spomínaných fabrík ani s masívnym prepúšťaním. „Vzhľadom na to, že sú potrebné udržateľné riešenia, ideme teraz do ofenzívy a predstavujeme vlastný koncept. Je to protichodný model k plánu predstavenstva zredukovať pracovné miesta, čo bráni budúcnosti namiesto toho, aby ju vytváralo,“ vyslovila sa v tejto súvislosti predsedníčka podnikovej rady Daniela Cavallová.

Ak by k dohode medzi manažmentom a odborármi nedošlo, hrozilo by, že vôbec po prvýkrát za celých 87 rokov pôsobenia Volkswagenu v Nemecku spoločnosť zatvorí časť svojich závodov. Podľa Cavallovej návrhy vedenia znamenajú „vyhlásenie vojny historických rozmerov pre našu vlastnú pracovnú silu aj pre celý domáci región“.

Volkswagen má však nákladnú výrobu áut. Reuters uvádza, že vo fabrikách VW ide na mzdy 15,4 percenta z celkových tržieb. BMW, Mercedes aj Stellantis tento podiel majú nižší, zamestnancom platia menej v pomere voči svojim tržbám – od 9,5 do 11 percent. No vo svojich nemeckých fabrikách dávajú na mzdy oveľa viac – od 15,4 do 17,5 percenta.

Valcuje ich Čína

Zisky skupiny Volkswagen prudko klesajú. Len treťom štvrťroku tohto roka čistý zisk spoločnosti v medziročnom porovnaní klesol o 64 percent na 1,58 miliardy eur – ide o najmenej ziskový štvrťrok automobilky v priebehu posledných rokov. Najväčší európ   výrobca áut zápasí s viacerými problémami. V prvom rade ide o vysoké výrobné  náklady, spomalený prechod na elektrické autá a v neposlednom rade aj o zvyšujúcu  sa  konkurenciu zo strany Číny.

  Práve čínsky trh je pre automobilku kľúčový a Volkswagen tu v období od júla do   septembra tohto roka predal o 15 percent menej vozidiel ako doposiaľ. Spoločnosť celkovo v tomto období zaznamenala celosvetový pokles dodávok vozidiel o sedem percent a predaj elektroáut klesol o desať percent. Finančný riaditeľ automobilovej  roka 2024 sú výsledkom pôsobenia v náročnom trhovom prostredí.

Bloomberg upozorňuje na to, že tlak klesajúceho predaja už cítia aj samotní zamestnanci spoločnosti v Nemecku. Napríklad vo fabrike v prístavnom meste Emden, ktoré leží v spolkovej krajine Dolné Sasko, sa na budúci rok očakáva pokles produkcie z dôvodu nízkeho dopytu po elektrických autách. Spomínaný závod v Osnabrücku, ktorý bol v minulosti vyťažený, už nemá po roku 2026 uzatvorené nové zmluvy na výrobu áut. Vráťme sa však k Číne, v ktorej majú nemecké automobilky vyše 40 závodov na výrobu áut, čo je viac ako v Nemecku. Na čínskom trhu začínajú dominovať domáce značky a predaj tých zahraničných výrazne klesá. Bloomberg uvádza, že zatiaľ čo ešte v roku 2019 Volkswagen, Mercedes-Benz a BMW predali na tamojšom trhu každé štvrté auto, v súčasnosti je to už len každé siedme.

Trhový podiel týchto západných značiek klesol v krajine s 1,4 miliardy obyvateľmi z 25 na 14 percent. „Konkurenčná situácia v Číne je obzvlášť intenzívna,“ povedal Marco Schubert, ktorý má na starosti predaje Volkswagenu. Nemecký koncern sa pritom čínskeho trhu nemôže vzdať bez boja – ide o dosť veľké lákadlo. V krajine totiž stúpa počet potenciálnych bohatých zákazníkov a konkurencia iných značiek je veľká tak na trhoch v Európe, ako aj v USA. Nemecký automobilový priemysel sa ocitá v čoraz väčšej kríze a už s nemôže spoliehať na čínsky trh, ktorý predtým predstavoval významný zdroj rastu pre nemecké automobilky./agentury/

X X X

Ministerstvo investícií nakúpilo stôl za 14-tisíc eur, Raši podáva trestné oznámenie pre podozrivú zákazku

 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) podáva trestné oznámenie za netransparentné nákupy nábytku tohto rezortu počas pôsobenia ministerky Veroniky Remišovej (hnutie Slovensko). Súčasný minister Richard Raši (Hlas) na štvrtkovej tlačovej konferencii ukázal stôl v hodnote 14054 eur či kreslá za viac než 8-tisíc. Remišová trestné oznámenie označila za absurdné a upozornila na 10-tisícový plat, ktorý Raši priklepol sám seb

Tlačová konferencia sa konala netradične v zasadačke ministra na 26. poschodí v sídle ministerstva, kde sa nachádzali aj kusy obstaraného nábytku vrátane stola v cene auta, trojsedačky s dvom   kreslami dokopy za viac než 16-tisíc eur či pohovky pre vodičov za 1774 eur. „Za nákup predraženého nábytku, ktorý pani Remišová zaobstarala počas svojho pôsobenia, podávame trestné oznámenie pre podozrenia z trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní,“ povedal Raši.

Dodal, že ministerstvo si pri nákupe nábytku zadefinovalo prísne parametre, ktoré má spĺňať. „Tento stôl musel mať presne 559 až 561 centimetrov a šírku 159 až 161 centimetrov,“ spresnil. Presne vymedzená boli aj rozmery a tvar pracovnej dosky stola, ktorá musela mať hrúbku minimálne 28 milimetrov a obvodová hrana stola musela byť zúžená. „Ide o také podmienky, aby pravdepodobne mohla vyhrať len jedna spoločnosť a tá aj vyhrala,“ povedal.

  Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas) za stolom za viac než 14-tisíc eur, ktorý bol obstaraný počas predošlého vedenia rezortu.

Raši poukázal aj na sedačku, ktorá sa tiež nachádzala priamo v miestnosti. „Je to sedačka, kde ministerstvo pod vedením pani Remišovej zadefinovalo, že musí mať celkovú šírku 2210 milimetrov,“ povedal. „Zaujímavé je, že túto sedačku dokázala dodať firma, ktorá presne tieto parametre splnila na milimeter presne,“ upozornil minister investícií. Tiež bola nadefinované smotanové čalúnenie i farba. K sedačke boli obstarané aj dve kreslá s presne stanovenými rozmermi. „Toto je vrchol zneužitia verejného obstarávanie, lebo či sedačka, či kreslo, či tento stôl, keby bol nadefinovaný jednoduchšie, tak sa dá kúpiť možno za polovičnú cenu,“ povedal minister.

 Letáky zachytávajúce ceny predraženého nábytku obstaraného MIRRI počas pôsobenia ministerky Veroniky Remišovej.

Ďalej oznámil, že ministerstvo pre tieto zistenia podáva trestné oznámenie. „Lebo toto bola súťaž ušitá na vopred dohodnutého uchádzača – tak k tomu spejú všetky fakty,“ povedal Raši. Minister na netransparentné nákupy upozornil už pred niekoľkými mesiacmi. Trestné oznámenie rezort však podáva až teraz. Jedným z dôvodov bol aj jeho rozsah 500 strán. „Chceli sme, aby to bolo pripravené komplexne,“ vysvetlil politik.

„Keď sa ešte niekedy pani Remišová ozve, tak ju budem veľmi rád konfrontovať s touto jej lúpežou verejných peňazí,“ vyhlásil. Ministerstvo sa podľa jeho slov chcelo tohto obstaraného nábytku zbaviť, no nenašlo nikoho, kto by ho za pôvodnú cenu odkúpil. Konanie svojej predchodkyne označil za vrchol arogancie a papalášstva. „Miestnosť, v ktorej ste, je presne príkladom toho, ako sa rozhadzujú a drancujú verejné zdroje,“ povedal.

 Veronika Remišová v reakcii trestné oznámenie označila za absurdné. „Z dva roky starej kauzy nábytok, ktorý za môjho pôsobenia kúpilo ministerstvo na ďalších 20 rokov, vymyslel cirkus pre novinárov- a vraj sa vyhrážal nejakým absurdným trestným oznámením,“ uviedla na sociálnej sieti.

„V politike som už videla všelijaké šialenstvá, ale niečo podobné Rašimu by dokázal vymyslieť snáď len jeho „kamarát“ z koalície Andrej Danko,“ napísala. „A tak sa Rašiho radšej opýtajte, aké má výsledky a čo robí za plat 10-tisíc mesačne pre občanov. Alebo sa opýtajte, ako rozhadzuje vaše peniaze na odmeny pre tých, ktorí mu s ničnerobením a hlúposťami usilovne pomáhajú,“ uviedla a dodala, že, za peniaze, ktoré Raši priklepol sám sebe a zdvojnásobil si plat, mal by tento štát už nábytok zo zlata./agentury/