Gerasimov: Ruská armáda veľké reformy, čelí celému Západu. Legalizovali špinavé peniaze, obvinili 15 ľudí. U Penca utajované dokumenty

 Ozbrojené sily Ruskej federácie potrebujú výrazné reformy, zdôraznil v utorok náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov po 11 mesiacoch bojov na Ukrajine. „Takú úroveň a intenzitu bojových operácií ešte moderné Rusko nezažilo,“ povedal Gerasimov v rozhovore pre ruský týždenník Argumenty i fakty. Ruská armáda podľa jeho slov v súčasnosti čelí prakticky celému Západu.

Dodal, že pri prebudovaní a rozvoji ozbrojených síl budú zohľadnené skúsenosti nadobudnuté počas bojov na Ukrajine. Kľúčové bude zriadenie vojenských obvodov v Petrohrade a Moskve, ktoré bude reakciou na plánované pristúpenie Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie, povedal.

 Dodal, že Moskva plánuje aj vytvorenie troch veľkých vojenských jednotiek s obrnenou pechotou v Chersonskej a Záporožskej oblasti na Ukrajine, ktorých časti Rusko vlani nezákonne anektovalo.

Gerasimov načrtol, že plánuje zriadiť armádny zbor v Karelskej republike na severozápade Ruska, ktorá hraničí s Fínskom. Cieľom týchto reforiem je podľa neho zabezpečenie suverenity Ruska a vytvorenie podmienok pre hospodársky a sociálny rozvoj krajiny.

Londýn oznámil, že Kyjevu v boji proti ruskej invázii pošle hlavné bojové tanky Challenger 2. Viac o týchto strojoch sa dozviete vo videu spoločnosti Rheinmetall.

Zároveň priznal problémy s čiastočnou mobilizáciou záložníkov, ktorú vlani v septembri vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Dodal, že pôvodne nastavený systém nespĺňal moderné požiadavky, a preto bol v procese mobilizácie upravený. „Takáto mobilizácia nebola od druhej svetovej vojny,“ povedal Gerasimov.

Niektorí povolaní záložníci boli nespôsobilí na vojenskú službu pre svoj vek, zdravotný stav či iné dôvody, píše DPA. Vojaci sa tiež sťažovali na nedostatok techniky.

Západní odborníci tvrdia, že Rusko sa vo vojne na Ukrajine chystá na veľkú ofenzívu./agentury/

X X X

USA: V dome bývalého viceprezidenta Mikea Penca sa našli utajované dokumenty

V dome bývalého amerického viceprezidenta Mikea Penca v štáte Indiana sa minulý týždeň našlo niekoľko utajovaných vládnych dokumentov. V utorok o tom informoval jeho právny zástupca.

„Ide o malé množstvo dokumentov označených ako tajné, ktoré boli neúmyselne zabalené a dopravené do domu bývalého viceprezidenta na konci jeho funkčného obdobia,“ vyhlásil Penceov právnik v liste adresovanom americkému Národnému archívu.

V liste sa tiež uvádza, že „Pence si nebol vedomý, že takéto citlivé alebo utajované dokumenty sa v jeho rezidencii nachádzajú“. Bývalý viceprezident si podľa svojho právnika uvedomuje „dôležitosť ochrany citlivých dokumentov a je pripravený plne spolupracovať s Národným archívom a vyšetrovateľmi“. Pence už dokumenty údajne odovzdal Federálnemu úradu pre vyšetrovanie (FBI).

Mike Pence však odmieta tvrdenia, že si utajované spisy zobral so sebou z kancelárie po skončení svojho funkčného obdobia ako viceprezident.

Utajované dokumenty sa v minulosti našli aj v domoch exprezidenta Donalda Trumpa či súčasného šéfa Bieleho domu Joea Bidena. Televízia CNN uvádza, že všetky podobné dokumenty musia americkí ústavní činitelia po skončení vo funkcii odovzdať Národnému archívu, aktuality.sk

X X X

Riceová a Gates vo Washington Post: Čas nie je na strane Ukrajiny

Condoleezza Riceová, ktorá bola ministerkou zahraničných vecí Spojených štátov v rokoch 2005 až 2009 a Robert Gates, ktorý bol v rokoch 2006 až 2011 ministrom obrany, komentovali pre Washigton Post situáciu na Ukrajine. Momentálne je isté len to, že boje a ničenie na Ukrajine budú pokračovať, zhodujú sa.

 Vladimir Putin je naďalej odhodlaný dostať celú Ukrajinu späť pod ruskú kontrolu alebo – ak sa to nepodarí – zničiť ju ako životaschopnú krajinu. Verí, že jeho historickým osudom – jeho mesiášskou misiou – je obnoviť ruské impérium. Ako pred rokmi poznamenal Zbigniew Brzezinski, bez Ukrajiny nemôže existovať ruské impérium.

Obaja sme sa pri mnohých príležitostiach stretli s Putinom a sme presvedčení o jeho presvedčení, že čas je na jeho strane: že môže Ukrajincov „dať dolu“ a že jednota USA a Európy a podpora Ukrajine sa nakoniec naruší a rozbije. Samozrejme, ruská ekonomika a ľudia budú trpieť, keď vojna bude pokračovať, ale Rusi už zniesli aj oveľa horšie, píšu Riceová a Gates pre Washington Post.

Pre Putina porážka neprichádza do úvahy. Nemôže Ukrajine postúpiť štyri východné provincie, ktoré vyhlásil za súčasť Ruska. Ak tento rok nemôže byť vojensky úspešný, musí si zachovať kontrolu nad pozíciami na východnej a južnej Ukrajine, ktoré v budúcnosti poskytnú východiskové body pre obnovenie ofenzívy s cieľom dobyť zvyšok ukrajinského pobrežia Čierneho mora, ovládnuť celý región Donbasu a potom sa presunúť na západ. Osem rokov delilo ruské zabratie Krymu a jeho inváziu takmer pred rokom. Počítajte s tým, že Putin bude trpezlivý, aby dosiahol svoj cieľ.

Aj keď reakcia Ukrajiny na inváziu bola hrdinská a jej armáda si počínala bravúrne, ekonomika krajiny je v troskách, milióny jej obyvateľov utiekli, jej infraštruktúra je zničená a veľká časť jej nerastného bohatstva, priemyselných kapacít a veľkej výmery poľnohospodárskej pôdy je pod ruskou kontrolou. Vojenská spôsobilosť a ekonomika Ukrajiny sú teraz takmer úplne závislé od záchranných lán zo Západu – predovšetkým od Spojených štátov. Bez ďalšieho významného ukrajinského prielomu a úspechu proti ruským silám budú rásť západné tlaky na Ukrajinu, aby rokovala o prímerí. To by ponechalo ruské sily v silnej pozícii na obnovenie invázie, kedykoľvek budú na to pripravené. To je neprijateľné, tvrdia Riceová a Gates pre Washington Post.

 Jediný spôsob, ako sa vyhnúť takémuto scenáru, je, že vojenská pomoc Spojených štátov a ich spojencov Ukrajine urýchlene dramatický narastie – dostatočne na to, aby odradila obnovenú ruskú ofenzívu a umožnila Ukrajine zatlačiť ruské sily na východe a juhu. Kongres poskytol dostatok peňazí na zaplatenie takejto pomoci. Teraz sú potrebné rozhodnutia Spojených štátov a ich spojencov poskytnúť Ukrajincom dodatočné vojenské vybavenie, ktoré potrebujú – predovšetkým mobilné zbrane. Americká štvrtková dohoda o poskytnutí bojových vozidiel Bradley je chvályhodná, ale je po lehote trvanlivosti. Keďže s vyslaním amerických ťažkých tankov Abrams sú spojené vážne logistické výzvy, túto potrebu by mali naplniť Nemecko a ďalší spojenci. Členovia NATO by mali Ukrajincom poskytnúť aj rakety s dlhším doletom, pokročilé drony, značné zásoby munície (vrátane delostreleckých granátov), ​​viac možností na prieskum i sledovanie a ďalšie vybavenie. Potrebujú to v priebehu týždňov, nie mesiacov, žiadajú Riceová a Gates.

Členovia Kongresu ale aj iní sa vo verejnej debate čoraz častejšie pýtajú: „Prečo by nás to malo zaujímať? Toto nie je náš boj“. Ale Spojené štáty sa v rokoch 1914, 1941 a 2001 tvrdo poučili, že nevyprovokovanú agresiu a útoky na právny štát a medzinárodný poriadok nemožno ignorovať. Nakoniec, bola ohrozená naša bezpečnosť a boli sme vtiahnutí do konfliktu. Tentoraz ekonomiky sveta – vrátane našej – už vidia inflačný vplyv a brzdenie rastu spôsobené Putinovou agresiou. Je lepšie ho zastaviť hneď, než sa od Spojených štátov a NATO ako celku bude vyžadovať viac. Na Ukrajine máme odhodlaného partnera, ktorý je ochotný znášať následky vojny, aby sme to v budúcnosti nemuseli robiť my sami.

Vystúpenie prezidenta Volodymyra Zelenského pred Kongresom minulý mesiac nám pripomenulo prosbu Winstona Churchilla z februára 1941: „Dajte nám nástroje a my dokončíme prácu“. Súhlasíme s odhodlaním Bidenovej administratívy vyhnúť sa priamej konfrontácii s Ruskom. Posmelený Putin by nám však túto možnosť nedal. Spôsob, ako sa v budúcnosti vyhnúť konfrontácii s Ruskom, je teraz pomôcť Ukrajine zatlačiť útočníka. Toto je poučenie z histórie, ktoré by nás malo viesť, a dáva naliehavosť opatreniam, ktoré treba podniknúť – kým nebude príliš neskoro, dodávajú Riceová a Gates pre Washington Post./agentury/

X X X

Legalizovali špinavé peniaze. NAKA po zásahu v Jurki obvinila 15 ľudí

V rámci policajnej akcie Jurgium obvinil vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) 15 fyzických a sedem právnických osôb, informovala policajná hovorkyňa Denisa Bárdyová.

 „V rámci akcie sú na území západného Slovenska vykonávané zaisťovacie a ďalšie procesné úkony, preto v tejto chvíli zatiaľ nie je možné poskytnúť ďalšie informácie,“ doplnila. NAKA počas akcie zasahovala od skorých ranných hodín na niekoľkých miestach na západnom Slovensku.

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na sociálnej sieti informoval o doterajšom zadržaní 13 osôb. Akcia Jurgium súvisí s podozrením z daňovej trestnej činnosti a s tým súvisiacej legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Ako informuje ÚŠP, akcia súvisí s vyšetrovaním daňovej trestnej činnosti a s tým súvisiacej legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Úrad špeciálnej prokuratúry vzhľadom na aktuálne štádium trestného konania nemôže poskytnúť bližšie informácie.

Ako informoval portál Aktuality.sk, policajti vykonali domové prehliadky v Bratislave, Nitre aj Prievidzi.

Podľa portálu Startitup NAKA zasahovala v budove spoločnosti Jurki. Medzi obvinenými má byť majiteľ tejto siete čerpacích staníc Martin Jurkovič, ďalší majitelia spoločností, ktoré sa venujú obchodu s pohonnými hmotami, aj bývalý policajt./agentury/

X X X

Zvrat pred hlasovaním. Dokáže bývalá koalícia zmeniť ústavu? 90 nie je istá, o týždeň tu môžeme mať úradnícku vládu

To, čo bolo včera takmer isté, dnes už neplatí. Nie je to však nič, na čo by volič nebol pri tejto vláde zvyknutý. Odvolaný premiér Eduard Heger (OĽaNO) v nedeľu veľkolepo oznámil, že je dohoda na predčasných voľbách a dátume 30. september. Potvrdil tak vôľu 90 poslancov zmeniť ústavu, skrátiť volebné obdobie, vyhlásiť voľby na september a podporiť aj podmienku OĽaNO o zabetónovaní súčasného volebného systému. Po začiatku utorkovej schôdze však už 90 poslancov neexistovalo ani na jednej strane.

 Poslanci začali rokovať o zmene ústavy, ktorou si skrátia volebné obdobie.

Schôdza sa začala s dvadsaťminútovým oneskorením a už od začiatku bolo jasné, že v kuloároch to je riadne napäté. Poslanci vytvárali malé skupinky, líder Sme rodina Boris Kollár sa vzadu potichu rozprával so šéfom hnutia OĽaNO Igorom Matovičom, následne išiel k zástupcom SaS. Líder Smeru Robert Fico sa pristavil pri poslancoch Republiky, líder Hlasu pri Martinovi Beluskom z ĽS NS a ďalších, podobne ako podpredseda Sme rodina Peter Pčolinský.

 Kolíková predložila návrh na novelu ústavy, ktorá by mala viesť k skráteniu volebného obdobia uznesením

Predčasné voľby sú možné len uznesením NR SR

Ten bol spolu s podpredsedom Za ľudí Jurajom Šeligom aj pri nezaradených poslancoch Miroslavovi Kollárovi (Spolu) a Tomášovi Valášekovi (PS). No a Katarína Hatráková, ktorá sa stále nerozhodla, ako bude hlasovať, bola takisto v zovretí poslancov Sme rodina i ministra práce Milana Krajniaka. Aj keď sa to na prvý pohľad zdá ako bežná parlamentná debata, bolo jasné, že 90 hlasov stále nie je úplne istých. Poslankyňa za SaS Mária Kolíková predložila pozmeňujúci návrh, na ktorom sa lídri dohodli v nedeľu. Podľa neho sa bude ústava meniť tak, že skrátiť volebné obdobie parlamentu bude možné len uznesením.

 Poslanci začali rokovať o zmene ústavy, ktorou si skrátia volebné obdobie.

Návrh uznesenia by mohla predložiť aspoň pätina poslancov, teda 30 zákonodarcov. Opozícia trvá na tom, že skrátenie volebného obdobia by malo byť možné aj referendom, s pozmeňujúcim návrhom preto nesúhlasí. Po opätovnom otvorení diskusie sa do nej prihlásilo viac ako 20 poslancov z opozície aj bývalej koalície, čím sa čas naťahuje. Kolíková argumentovala tým, že ide o najjednoduchší spôsob. „Je to spôsob, ktorý je vhodnejší ako predkladaný návrh na skrátenie ústavným zákonom alebo referendom,“ uviedla. Opozícia hovorila o „mrzačení demokracie“, kritizovala vypustenie možnosti referenda, ale aj zakotvenie aktuálneho volebného systému.

 Fico bývalej koalícii: Bojíte sa demokracie, pokiaľ ide o voľby

Podľa Pellegriniho sa koalícia bojí ľudí, preto nechce do ústavy zapracovať možnosť predčasných volieb cez referendum. „Vládna koalícia pripomína skôr oslíka so zlomenou nohou, ktorá sa ledva potáca,“ povedal v rozprave. Šéf Smeru Fico zas hovoril, že sa koalícia bojí demokracie. „Vy sa strašne bojíte najvyššej formy demokracie, vrátane pani prezidentky,“ hovoril. Ani Smer a ani Hlas zmenu ústavy nepodporí.

Má Heger 90 poslancov alebo nie?

Už po pár minútach a niekoľkých vystúpeniach bolo jasné, že 90 hlasov nie je úplne istých, aj keď väčšia šanca je na podporu 30. septembra a zmenu ústavy bez referenda, za ktorú by mohlo teoreticky hlasovať 92 alebo 93 poslancov. Pellegrini už v pondelok avizoval, že plánuje podať vlastný pozmeňujúci návrh k uzneseniu o vyhlásení predčasných volieb s návrhom na termín konania volieb 24. júna. Poslanec Smeru Ladislav Kamenický v pléne hovoril o 30. júni.

 Poslanci rokujú o zmene ústavy.

Nie je však jasné, ako bude pozmeňovací návrh Hlasu vyzerať, no zrejme bude obsahovať aj skrátenie volebného obdobia prostredníctvom referenda. Najprv je potrebné schváliť pozmeňujúce návrhy, tak sa bude hlasovať o zákone ako celku. Rozprava skončila krátko pred siedmou večer. Dôvodom bolo aj to, že viacerí poslanci prišli o možnosť vystúpiť, keďže neboli v sále. Hlasovanie bude v stredu o 11.00.

 Čo sa týka druhej roviny, Kolíkovej návrh je naviazaný na septembrový termín, Pellegriniho na júnový. V tejto chvíli medzi poslancami podľa informácií denníka Pravda neexistuje 90 hlasov ani na návrh a ani na termín. Váhať majú niektorí poslanci Občiansko-demokratickej platformy (desať odídencov z OĽaNO, pozn. red.), ktorí predčasné voľby odmietajú úplne, ale aj niektorí z ostatných nezaradených poslancov. Váha napríklad nezaradená Katarína Hatráková (exOĽaNO), ktorá si nemyslí, že predčasné voľby sú riešením. Miroslav Kollár (Spolu), Tomáš Valášek (PS) aj Martin Klus (exSaS) zmenu podporia.

 Hnutie Sme rodina podporí jeden aj druhý pozmeňujúci návrh. Pčolinský reagoval, že hnutie Sme rodina je ochotné hlasovať aj za to, aby bola v ústave možnosť referenda. A podporí aj skorší termín predčasných volieb. „My určite nebudeme prekážkou toho, aby takáto úprava bola. Prispôsobíme sa väčšinovému názoru,“ skonštatoval. Kolíková nevidí dôvod, prečo by sa 90 hlasov medzi koaličnými poslancami nemalo nájsť. „Neviem, odkiaľ sú tieto informácie, pretože na základe dohody bývalých koaličných partnerov by tých 90 hlasov malo byť,“ uviedla s tým, že o tom svedčí aj to, že pod pozmeňujúcim návrhom sú podpísaní zástupcovia Za ľudí, Sme rodina, SaS aj OĽaNO. Návrh by mal byť prijateľný aj pre odídencov z OĽaNO.

Ak zmena ústavy neprejde, predložiť návrh v tej istej veci budú môcť poslanci až o pol roka. „Otázka je, či budeme mať dosť hlasov na zmenu ústavy, lebo s opozíciou ich mať nebudeme,“ skonštatoval v pléne jeden z predkladateľov návrhu Miloš Svrček s tým, že na júnový termín by potrebovali aj hlasy SaS. Liberáli však podľa ich lídra Richarda Sulíka nebudú hlasovať za májový alebo júnový termín, ale za september. Líder SaS nerozumie správaniu Fica a Pellegriniho.

Úradnícka vláda na spadnutie

„Keď nebude 90 hlasov na zmenu ústavy, tak je po predčasných voľbách. Potom je to otázka na Fica a Pellegriniho, prečo nepodporia predčasné voľby, keď ich tak túžobne chcú a organizovali referendum,“ uviedol Sulík. „Ten, kto nepodporí zmenu ústavy, chce úradnícku vládu,“ dodal Svrček. Kolíková si stojí za tým, že predkladajú najjednoduchšie možné riešenie. „My sa nebudeme hádzať o zem kvôli ničomu. Vaším systémom, páni poslanci, predčasné voľby nebudú vôbec. Lebo vy sa tu neviete dohodnúť nikdy na ničom,“ uviedol Pčolinský v pléne.

 Čaputová pohrozila: Dohodnite sa na predčasných voľbách a vládnite profesionálne, inak menujem úradnícku vládu

Ak bude chaos pokračovať a do konca januára, teda do budúceho utorka, sa nenájde 90 poslancov, ktorí podporia zmenu ústavy, prezidentka Zuzana Čaputová vyhlási úradnícku vládu. Čaputová pred začiatkom hlasovania uviedla, že verí, že poslancom sa v utorok podarí schváliť zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Jej postoj je však jasný.

„Jasne som povedala, že treba predčasné voľby vzhľadom na to, že máme vládu s obmedzenými právomocami,“ uviedla. Vyhlásiť termín predčasných volieb či prijať primerané rozhodnutia je podľa nej potrebné najneskôr do 30. januára. „Inak zostavím úradnícku vládu,“ doplnila hlava štátu./agentury/

X X X

 Hlasovanie o ústave môže byť ešte napínavé. Modrá koalícia bude úzka

Predčasné voľby parlament zatiaľ neumožnil. Mikuláš Dzurinda sníva o tom, že Spolu nie je malá strana.

Kolíková nám práva ešte nezobrala. Ani nám ich neberie

Vyzeralo to, že bývalá vládna koalícia dnes odhlasuje novelu ústavy, ktorá umožní predčasné voľby a do nášho základného zákona dopíše aj základné princípy volebného systému, teda pomerné zastúpenie a jeden volebný obvod. Návrh novely z dielne Sme rodina už v parlamente bol, stačilo tak schváliť „pozmeňovák“ Márie Kolíkovej, ktorý síce pôvodnú novelu kompletne prepísal, ale na takýto štandard legislatívneho procesu sme si už zvykli.

Nakoniec sa to však nepodarilo. Hlasovanie sa skrátka nestihlo kvôli veľkému počtu rečníkov prihlásených do rozpravy a množstvu faktických poznámok. Opoziční poslanci mali neodbytnú potrebu vykričať Márii Kolíkovej a jej kolegom, že ohrozujú demokraciu na Slovensku, berú ľuďom základné ľudské práva a boja sa ich a prezidentka Zuzana Čaputová odrádzala od účasti na referende, pretože vie, že táto vláda je najlepším prietokovým ohrievačom, ktorým prúdia zbrane na Ukrajinu, aktuality.sk

X X X

Heger má 90 poslancov, no presvedčí aj ľudí? Vláda premrhala tri roky. Za osem mesiacov sa chce pokúsiť o nemožné

Dohoda o predčasných voľbách sa nerodila ľahko. Napokon sa zdá, že popri podmienkach hnutia OĽaNO a strany Za ľudí sa našlo v radoch bývalej koalície 90 hlasov poslancov, ktorí podporia zmenu ústavy a predčasné voľby 30. septembra. Po neúspešnom referende je to aktuálne jediná možnosť, ako si môžu poslanci skrátiť volebné obdobie. Čaká sa už len na finálny návrh. Odvolaný premiér Eduard Heger uviedol, že strany majú osem mesiacov na to, aby presvedčili voliča o tom, že vedia vládnuť. Na to však už môže byť neskoro.

 Nový návrh ešte v nedeľu rozposlala lídrom bývalej koalície strana SaS, vypracovala ho exministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Súčasťou má byť už spomínané jednoduché technické riešenie, pridať sa má podmienka OĽaNO o potrebe 90 hlasov na zmenu volebného systému a vynechá sa možnosť skrátiť volebné obdobie referendom, s čím nesúhlasili liberáli a výhrady malo aj OĽaNO.

 Dočasne poverený premiér Eduard Heger oznámil, že sa lídri bývalej koalície dohodli na termíne predčasných volieb

„Zároveň padla dohoda na pozmeňujúcom návrhu, ktorý bude schválený hneď po prerokovaní v utorok 24. januára, keď sa o zmene ústavného zákona bude rokovať. Dohoda jasne hovorí o tom, že dôjde k zmene Ústavy SR tak, aby uznesením mohlo byť skrátené volebné obdobie,“ tvrdí odvolaný premiér. Hlas však v reakcii uviedol, že navrhne termín predčasných parlamentných volieb na 24. júna. „Niet žiadneho dôvodu nechávať bačovať súčasnú neschopnú vládu až do konca septembra,“ uviedol líder Hlasu Peter Pellegrini.

Heger našiel potrebných 90 poslancov, lídri sa dohodli na 30. septembri

Strana SaS si nekládla žiadne podmienky a s termínom súhlasila. „Vieme s ním žiť. Skorší termín nebol v hre, aby ho dokázala odsúhlasiť celá koalícia,“ povedal po rokovaniach líder SaS Richard Sulík. „Je načase ukončiť toto doťahovanie. Momentálne máme dostatok hlasov na 30. septembra. Teraz je dôležité sa venovať riešeniu hospodárskej krízy a druhá vec je venovať sa tomu, aby sme s plným nasadením presvedčili ľudí, že poctivá politika a výsledky je to, za čo sa oplatí bojovať,“ dodala Remišová.

 Na rokovaní nebol prítomný predseda Sme rodina Boris Kollár ani žiaden iný zástupca jeho hnutia. Heger uviedol, že s Kollárom telefonoval. „Sme rodina podporuje všetky možnosti, takže nebolo potrebné, aby tu boli. Ja som potom komunikoval aj s Borisom Kollárom, oznámil som mu to, bol s tým okej,“ povedal odvolaný premiér.

Hnutie Sme rodina potvrdilo, že súhlasí s termínom, aj keď preferovalo skorší, júnový termín. „My sme nemali žiadne požiadavky ani výhrady voči termínom a ani podmienky, ktoré by sme chceli prezentovať,“ uviedla pre Pravdu Linda Tribusová z tlačového oddelenia na otázku, prečo hnutie Sme rodina nemalo na rokovaní zástupcu.

Heger našiel 90 hlasov

OĽaNO (37), ODP (10), Sme rodina + Martin Borguľa (18), SaS (20), Za ľudí (3), nezaradení poslanci (4): Miroslav Kollár, Tomáš Valášek, Ján Mičovský, Martin Čepček

Heger už počíta s tým, že potrebných 90 hlasov na zmenu ústavy nájde. „Klub hnutia OĽaNO, hnutia Sme rodina, strany SaS a taktiež Občiansko-demokratická platforma podporia takúto zmenu,“ povedal s tým, že ak to tak bude, rokovania sú na konci. Heger ďalej dodal, že prezidentka Zuzana Čaputová s ich dohodou bude súhlasiť a ponechá ich dovládnuť, ak nedôjde k vážnym zlyhaniam. S návrhom budú súhlasiť aj nezaradení poslanci Tomáš Valášek (PS) a Miroslav Kollár. Ráta sa aj s podporou ďalších nezaradených poslancov – Ján Mičovský, Katarína Hatráková a Martin Čepček (všetci exOĽaNO).

Hlas Kataríny Hatrákovej však zatiaľ istý nie je, keďže zatiaľ nevidela uznesenie, o ktorom bude parlament hlasovať. „Ja som opakovane komunikovala, že predčasné voľby nevnímam ako riešenie aktuálnej politickej situácie rovnako, ako mám za to, že zmeny v ústave by mali prechádzať v dôstojnejšom procese, než akého sme svedkom,“ uviedla pre Pravdu bývalá poslankyňa za OĽaNO.

Presné znenie návrhu bude známe zrejme až v utorok. „Čakáme na prípadné pripomienky,“ uviedla strana SaS. „Definitívne to bude vtedy, keď ho Mária Kolíková napíše a rozpošle a kolegovia povedia áno, platí,“ povedal Sulík po nedeľnom rokovaní. Kolíková zopakovala, že v rámci dohody trvajú na tom, aby išlo o čo najjednoduchšie riešenie pre možnosť urobiť predčasné voľby na základe ústavy. Po prvom rokovaní lídrov uviedla, že by sa mohla do ústavy napríklad doplniť veta, že sa dá skrátiť volebné obdobie, ak sa na tom parlament zhodne ústavným zákonom alebo uznesením.

 Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave by bol vhodnejší skorší termín. „A to preto, že táto vláda nemá legitimitu na spravovanie vecí verejných. Prišla o dôveru v parlamente, a preto mala urobiť všetko pre to, aby čo najskôr umožnila občanom rozdať karty nanovo. Posledný septembrový víkend znamená, že politici preferujú svoje vlastné a úzko stranícke záujmy,“ zhodnotil pre Pravdu. Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner skonštatoval, že sa ešte uvidí, či bude vôbec dohoda dodržaná. „Nie všetci poslanci bývalej vládnej koalície sú ,pod kontrolou‘,“ zhodnotil s tým, že skorší termín by bol lepší, či už kvôli rozpočtu, alebo skončeniu parlamentného chaosu. „Dodám však, že lepšie neskoro ako nikdy,“ uviedol Cirner.

Koniec septembra považuje ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka za najhorší možný termín predčasných parlamentných volieb. Nová vláda bude v tomto prípade podľa jeho slov vymenovaná krátko po tom, čo tá odchádzajúca predloží vlastný návrh zákona o štátnom rozpočte. Zákon o štátnom rozpočte považuje Procházka za najdôležitejší zákon roka.

Z „Mečiarovho dedičstva“ sa stane Matovičovo

Okrem tejto zmeny bude v ústave po dohode ukotvená aj požiadavka, aby na zmenu volebného systému bolo potrebných 90 hlasov miesto súčasných 76. „Mimo predčasných volieb tam bude len jedna téma, a to je téma volebného systému a jedného volebného obvodu. Teraz sa budeme baviť už o konkrétnych slovách,“ uviedla Kolíková.

Heger: Z referenda sme sa nič nové nedozvedeli, 10 miliónov eur bolo vyhodených

Boris Kollár cez víkend uviedol, že túto zmenu legislatívy je ochotný podporiť „so zatvorenými očami“. Podľa predsedníčky Za ľudí Veroniky Remišovej musí k zmene volebného systému prebehnúť veľká celospoločenská diskusia, 90 hlasov na schválenie preto podporujú. „Pre férovosť a stabilitu celého politického systému je dôležité, aby to bola dohoda naprieč politickým spektrom a aby to nebolo ako v Maďarsku, že jedna strana sa rozhodne a prevalcuje vás,“ uviedla.

S návrhom prišiel líder OĽaNO Igor Matovič. „Smer, Hlas a Republika sú dohodnutí, že ak získajú väčšinu, teda 76 hlasov, v budúcich voľbách zmenia volebný systém podľa Maďarska,“ tvrdil Matovič s tým, že chce chrániť demokraciu na Slovensku.

 Podľa politológa Štefančíka ide o zabetónovanie súčasného volebného systému. „A to je najväčšia katastrofa, ktorú táto vládna koalícia za sebou nechá. Už to nebude len Mečiarovo dedičstvo, ale aj to Matovičovo,“ uviedol. Pripomenul, že paradoxne Matovič bol politik, ktorý kedysi „Mečiarovo dedičstvo“ kritizoval. „Jeden volebný obvod totiž vyhovuje politickým stranám, ktoré sa vo svojej podstate podobajú viac na eseročky, ako na strany, ktoré poznáme zo západoeurópskych demokracií. A jednou takou eseročkou je práve OĽaNO,“ zhodnotil.

Ani podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera to nie je dobrý nápad. „Na druhej strane volebný systém pre parlamentné voľby mohli politici zmeniť od roku 1998 a nikto to neurobil, takže štvrťstoročie tu politickým silám, ktoré boli v parlamente, tento systém vyhovoval a vyhovuje, i keď ho z času na čas kritizujú,“ skonštatoval.

 Na podmienke Za ľudí o inštitucionálnom posilnení Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), s ktorou prišiel podpredseda strany Juraj Šeliga, sa bývalý štvorlístok nedohodol. Liberáli o tom síce boli ochotní debatovať, no Boris Kollár to jasne odmietol. Sulík neskôr argumentoval, že veľa podmienok sťažuje dohodu.

„Snažili sme sa presvedčiť všetkých bývalých koaličných partnerov. Hnutie Sme rodina s tým zásadne nesúhlasilo, odborné výhrady sme nedostali, ale rešpektujeme to,“ povedal Šeliga s tým, že v tejto situácii je zbytočné to blokovať. OĽaNO a SaS však prisľúbili podporu pozmeňovaciemu návrhu. „No a potom sa môžu všetci vyfarbiť,“ uviedol Šeliga s tým, že Hlas, Smer aj ďalšie opozičné strany potom môžu ukázať, či chcú, alebo nechcú zrušiť ÚŠP.

Presvedčiť voličov za osem mesiacov? Heger nevníma realitu

Prezidentka Zuzana Čaputová pre Pravdu zopakovala, že bude súhlasiť aj so septembrom, napriek tomu, že podporovala voľby v prvej polovici tohto roka, a Hegera nechá dovládnuť. „V prípade zásadných zlyhaní vlády Eduarda Hegera v tomto období je však prezidentka pripravená jej kedykoľvek odňať poverenie a na zostávajúci čas do volieb vymenovať úradnícku vládu. Rovnako, ako to urobí v prípade, keď do konca januára nedôjde k dohode politických strán na termíne predčasných volieb,“ uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.

 Prečítajte si, čo všetko doviedlo štvorkoalíciu k jej zániku. Spory, škriepky a každodenné osočovanie nakoniec rozbili vzťah medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.

Podľa Hegera sa skôr nájde dostatok poslancov na schvaľovanie zákonov pri súčasnej poverenej vláde než pri úradníckej. „Ak by úradnícka vláda nastúpila, musela by si vypýtať súhlas, podporu 76 poslancov. Ak by ju nedostala, nachádzala by sa presne v tom stave ako my,“ uviedol. Politológ si myslí, že prezidentke tento krok pomôže. „Ak by vymenovala vlastnú vládu, ktorá by rovnako nemala väčšinu v parlamente, navyše by noví ministri neboli v rezortoch zorientovaní, mohlo by to narobiť Slovensku viac škody ako osohu,“ uviedol Štefančík. „Je dobré, že tu bude existovať ten Damoklov meč, že si tu torzo vládnej koalície nebude môcť urobiť zo Slovenska eldorádo. A pani prezidentka by to mala Eduardovi Hegerovi každú chvíľu pripomínať,“ dodal.

Cirner si, naopak, myslí, že jej to uškodí. „Pretože zodpovednosť za vládu má od pádu vlády aj prezidentka, a opozícia to bude proti nej využívať, a to predovšetkým Robert Fico a Smer,“ uviedol politológ pre denník Pravda. Heger na záver s úsmevom dodal, že sa bude snažiť za osem mesiacov presvedčiť voličov o tom, že táto vláda vie spolupracovať.

 Keďže však dôvera v jednotlivých členov, ale aj v celú vládu klesala a Heger nedokázal získať podporu v parlamente, bude to zložité a pokúsi sa o nemožné. „Ak chcú demokratické strany získať dôveru občana Slovenskej republiky, tak je potrebné, aby sme im ukázali, že vieme spolupracovať a že vieme spolu vládnuť a vychádzať v parlamente. Bude na to teraz osem mesiacov, aby sme o tom voličov presvedčili,“ uviedol.

Čaputová pohrozila: Dohodnite sa na predčasných voľbách a vládnite profesionálne, inak menujem úradnícku vládu

„Toto je práve ten výrok, pre ktorý o ňom niektorí ľudia hovoria, že je bez charizmy, ako destilovaná voda, bez chuti a zápachu. On akoby vôbec nevnímal realitu a ide si svoje naučené frázy,“ myslí si politológ Štefančík. „Nepodarilo sa mu udržať pokope ústavnú väčšinu v parlamente, prečo by mu mal volič uveriť, že sa mu za tých osem mesiacov zrazu začne dariť viac,“ povedal. „Reči sa hovoria a chlieb sa je. Myslím, že to bude ešte zaujímavé a keďže vlastne už neoficiálne prebieha predvolebná kampaň, nemožno očakávať, že politické strany na seba budú milé. Sú to konkurenti, majú vlastné záujmy a bojujú o voličov,“ dodal Cirner.

Dočasne poverený premiér zároveň stále nekomentoval, či odíde z hnutia OĽaNO, alebo nie. „Na toto ešte príde čas,“ dodal premiér. Boris Kollár a Richard Sulík sa zhodli na tom, že Heger by sa mal čo najskôr vyjadriť, či zostáva, alebo odchádza z hnutia. Zatiaľ teda stále nie je jasné, či bude Heger zastupovať OĽaNO, OĽaNO 2, prípadne iný politický subjekt./agentury/

X X X

NAKA udrela na naftárov: Pri akcii Jurgium zadržali aj majiteľa siete čerpačiek

Polícia dnes udrela na ďalších podnikateľov s pohonnými hmotami. Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie siedmim právnickým a 15 fyzickým osobám. Ich firmy majú vysoké dlhy na dani, rádovo v miliónoch eur. Medzi obvinenými má byť aj bývalý policajt.

 Na viacerých miestach západného Slovenska zasahujú od skorých ranných hodín policajti z Národnej kriminálnej agentúry, podľa informácií Aktuality.sk sa akcia týka daňovej trestnej činnosti. Obvinených je niekoľko osôb aj firiem obchodujúcich s pohonnými hmotami.

Medzi zadržanými majú byť osoby, ktoré figurujú alebo figurovali vo viacerých firmách. Väčšia časť zadržaných sa venuje podnikaniu v oblasti pohonných hmôt. Niektoré z nich majú vysoké dlhy na Finančnej správe a to až v miliónoch eur. Niektoré firmy sú prepísané buď na zahraničné spoločnosti, alebo na tzv. biele kone.

Zásah už potvrdil Úrad špeciálnej prokuratúry.

„Prebieha zaisťovacia akcia Národnej kriminálnej agentúry, odboru Západ, pod dozorom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry s názvom „JURGIUM“, a to pre podozrenie z daňovej trestnej činnosti a s tým súvisiacu legalizáciu výnosov z trestnej činnosti. Doposiaľ bolo zadržaných 13 osôb. Vo veci sa aktuálne vykonávajú viaceré domové a iné prehliadky,“ napísala prokuratúra na Facebooku.

Denisa Bárdyová z policajného prezídia neskôr doplnila, že vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry vzniesol obvinenie 15 fyzickým a siedmim právnickým osobám.

Medzi obvinenými osobami má byť aj Martin Jurkovič, známy majiteľ siete čerpacích staníc, ktoré sú na trhu už desiatky rokov. Sieť je známa najmä svojimi nízkymi cenami palív, čo vzbudzovalo dlhodobo otázky o ich kvalite resp. legálnosti biznisu. Portál Startitup informuje, že policajti momentálne zasahujú v budove spoločnosti Jurki. Spoločnosť sme požiadali o stanovisko. Na otázku zatiaľ nereagovala.

Akcia by mohla súvisieť so staršími policajnými zásahmi. Medzi obvinenými má byť totiž aj Peter S., ktorý je kľúčovou postavou kauzy Voz. Peter S. mal ako zamestnanec spoločnosti OMV ponúkať menším odberateľom výhodnejšie kontrakty cez sprostredkovateľské firmy, za ktorými v skutočnosti mal stáť on sám.

Podľa polície však obchody boli založené na podvode s neplatením dane z pridanej hodnoty. Muž mal využívať trik s nejasným pôvodom nafty. Tá sa tankovala v susednom Rakúsku a tak daňová povinnosť vznikala v oboch krajinách. Tú však firmy neplatili, domnievajúc sa, že nákup prebehol na Slovensku. Cena nafty tak potom mohla byť znížená práve o hodnotu DPH, čím bola výrazne lacnejšia.

Medzi firmami, ktoré takýmto spôsobom odoberali naftu od firiem spriaznených s Petrom S. bola aj firma Oliva za ktorou stál vtedy Marek Kaňka, neskôr šéf štátneho Tiposu. Aj on je stále obvinený v prípade Voz.

Pri akcii JURGIUM mali byť obvinení aj ďalší majitelia či konatelia firiem zaoberajúcich sa distribúciou a predajom palív. Obvineniu sa podľa našich informácií nevyhol ani bývalý príslušník policajného zboru.

Zorientujte sa v témach, ktoré hýbali Slovenskom a menia náš život. Kauzy 2022 vám aj tento rok prinášajú analýzu kľúčových udalostí v súvislostiach. Ročenku si môžete objednať na obchod.aktuality.sk

X X X

Novela ústavy k predčasným voľbám nie je stále schválená. Bývalá koalícia nemusí mať dosť hlasov

Dnes sa začala rozprava v parlamente, ktorá umožní poslancom skrátiť si volebné obdobie. Hlasovať by sa mohlo už zajtra.

Poslanci dnes nestihli ukončiť rozpravu k novele ústavy, ktorá umožní poslancom skrátiť si volebné obdobie. Rokovanie trvalo do 19:00 a hlasovanie o zmene ústavy odložili na stredu o 11:00. Na jej odobrenie je potrebných aspoň 90 hlasov.

Dnešné rokovanie začalo podaním pozmeňujúceho návrhu poslankyne SaS Márie Kolíkovej k návrhu strany Sme rodina. Jej návrh vyšiel z dohody bývalej štvorkoalície OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí. Návrh dovolí poslancom skrátiť si volebné obdobie uznesením, ktoré musí odsúhlasiť trojpätinová väčšina. Rovnako ústavne ochraňuje aktuálny volebný systém.

Hľadá sa 90 hlasov

Odvolaný premiér Eduard Heger po nedeľňajšom rokovaní na úrade vlády uviedol, že tento pozmeňujúci návrh by mal mať podporu poslancov Obyčajných ľudí, SaS, Sme rodina, Občiansko-demokratickej platformy a Za ľudí, ktorí majú spolu 87 hlasov. Predstaviteľ OĽaNO György Gyimesi však oznámil, že on za návrh nezahlasuje. Nepozdáva sa mu totiž zavedenie jedného volebného obvodu.

 Za tento návrh ale možno zahlasujú niektorí nezaradení poslanci. Jedným z nich je napríklad Martin Borguľa, ktorého podporu avizoval predseda parlamentu Boris Kollár. Pre Aktuality.sk potvrdili podporu aj Ján Mičovský, Tomáš Valášek a Miroslav Kollár. S touto trojicou by koalícia mala mať presne 90 hlasov. Ak však zahlasuje inak čo i len jeden poslanec, celý návrh Márie Kolíkovej nebude schválený.

Návrh nemusia podporiť podporiť napríklad odídenci z OĽaNO Martin Čepček a Katarína Hatráková. „Nie som ešte rozhodnutá. Ešte sa rokuje. Ale nemyslím si, že také vážne zmeny by sa mali diať v takýchto procesoch,“ povedala dnes.

Pochybnosti o návrhu má aj ďalší nezaradený poslanec Martin Klus. „O mne sa vie, že som chcel predísť predčasným voľbám. To čo sa aktuálne deje v Národnej rade považujem síce za zlý, ale predsa len nejaký kompromis. Na teraz som pripravený tú novelu podporiť, ale mám tam niekoľko výhrad,“ povedal Klus, ktorému sa rovnako ako Gyimesimu nepáči doplnenie jedného volebného obvodu do ústavy.

Hlas žiada možnosť referenda

Zmenu ústavy nepodporia opoziční poslanci Hlasu a Smeru. Žiadali totiž, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie aj úspešným referendom. Pozmeňujúci návrh, ktorý pripravila poslankyňa SaS Mária Kolíková a ktorý podporia bývalí koaliční partneri, však takúto možnosť neobsahuje.

„O možnosť odvolať vládu prostredníctvom referenda požiadalo len pred troma dňami 1,2 milióna slovenských občanov. Hlas je presvedčený, že ak občan moc dáva, má ju právo aj brať. Preto určite nepodporíme pozmeňujúcí návrh, ktorý sa bojí vôle ľudu a znemožňuje referendum o predčasných voľbách,“ uviedol predseda Hlasu Peter Pellegrini.

Podľa Sulíka sa treba spýtať Roberta Fica prečo nepodporí predčasné voľby, „keď ich tak túžobne chce a robili kvôli nim referendum”, uviedol šéf SaS. „SaS dodá 20 hlasov, ako sme sa dohodli. Keď nebude 90 hlasov na zmenu ústavy, tak je po predčasných voľbách,” reagoval Richard Sulík.

Šeliga chce ochraňovať špecializovaný súd

V Národnej rade sa bude zajtra rozhodovať aj o pozmeňujúcom návrhu k zmene ústavy, ktorý predložil poslanec Za ľudí Juraj Šeliga. Jeho cieľom je doplniť Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry do ústavy. Chce tak sťažiť prípadné rušenie inštitúcií v budúcnosti.

Jeho návrh však odmieta podporiť hnutie Sme rodina. Je teda pravdepodobné, že nenájde podporu 90 poslancov na jeho schválenie. „Ja som nepočul žiadnu odbornú výhradu. Počul som výhradu o tom, že či dáme do ústavy aj to, ked budú chcieť niektorí chrániť psy a mačky. Na to som odpovedal, že ak tu bude niekto, kto bude chcieť po voľbách zakázať psy a mačky tak sa o tom bavme,” uviedol dnes pred začiatkom parlamentnej schôdze Juraj Šeliga, aktuality.sk

X X X

Naď: V politike zostanem pri Hegerovi. Kyjev chce od nás 11 Zuzán

 Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) si svoju politickú budúcnosť predstavuje po boku odvolaného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO).

 K odchodu z hnutia Igora Matoviča by sa podľa neho mali pridať i ďalší ministri. Nepredpokladá, že sa vojna na Ukrajine po zime skončí a verí, že či už vojenská, alebo materiálna podpora bude pokračovať aj po predčasných voľbách.

„Mrzí ma to, bude to stáť ešte veľmi veľa ľudských životov a najradšej by som bol, keby sa tá vojna skončila zajtra. Ale na to, aby sa skončila spravodlivo, by sa museli Rusi stiahnuť na svoje územie,“ povedal v relácii Ide o pravdu./agentury

X X X

Regióny majú smolu, nové sanitky za milióny dostanú len Bratislava a Košice

Obnova vozového parku záchranných služieb z plánu obnovy sa má podľa štátu sústrediť len na dve miesta. Z eurofondov má ísť do Bratislavy a do Košíc aspoň 22 miliónov na nákup nových sanitiek a v stredu chce vláda obom záchranným zdravotným službám priklepnúť ďalších 30 miliónov eur z plánu obnovy.

 Ministerstvo zdravotníctva v rámci optimalizácie siete nemocníc ráta so silnejšou sieťou záchranných služieb. Návrh na nákup nových sanitiek z vlastnej iniciatívy na vládu predkladá dočasný minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO).

Rezort zdravotníctva je zriaďovateľom dvoch poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby. Tie pokrývajú 46 percent všetkých staníc. Preto rezort navrhuje Záchrannú zdravotnú službu Bratislava a Záchrannú službu Košice, ako priamo určených prijímateľov za účelom realizácie obnovy vozového parku v rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

„Tieto zdroje mali skvalitniť sanitky, ktoré zachraňujú život a zdravie pacientov volajúcich na linku 155 na celom Slovensku. Podľa dostupných informácií to však vyzerá tak, že väčšina obyvateľov Slovenska bude mať smolu a z obnovy vozového parku sanitiek z plánu obnovy nebudú mať nič,“ upozornil Matej Polák riaditeľ Záchrannej zdravotnej služby.

 V stredu má vláda schváliť návrh ministerstva zdravotníctva, aby peniaze z plánu obnovy dostali na nové sanitky len bratislavská a košická štátna záchranná zdravotná služba. „Tieto dve záchranky spolu nezabezpečujú ani len polovicu záchranárskych posádok na Slovensku iba 150 z takmer 330 záchranárskych posádok,“ podotkol Polák.

Pomôcť môže Európska komisia

Polák sa obáva, že ak v stredu návrh vláda schváli, obyvatelia mnohých veľkých okresov, ako napríklad Trnava, Trenčín, Spišská Nová Ves, Nové mesto Nad Váhom, Piešťany, Komárno, Dunajská Streda, Malacky, Senica, Lučenec, Detva, Veľký Krtíš, Kežmarok či Stará Ľubovňa sa nových sanitiek z plánu obnovy nikdy nedočkajú.

„Záchranky v týchto a ďalších mestách chce vláda z čerpania peňazí z plánu obnovy vylúčiť. Vláda týmto krokom obmedzí kvalitu záchrannej zdravotnej služby na väčšine územia Slovenska. S takouto diskriminačnou zmenou prichádza vláda bez akejkoľvek verejnej diskusie a až po tom, ako jej bola parlamentom vyslovená nedôvera,“ podotkol Polák.

 Štát chce pre Záchrannú zdravotnú službu Bratislava vyčleniť 13 779 765 eur bez DPH na obstaranie 74 vozidiel rýchlej zdravotnej pomoci, 20 vozidiel rýchlej lekárskej pomoci, 21 rendez-vous vozidiel, a troch vozidiel rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky a 6 vozidiel určených na hromadnú prepravu osôb.

Záchranná služba Košice má získať indikatívnu výšku alokácie vo výške 8 428 707 eur bez DPH na obstaranie 46 vozidiel rýchlej zdravotnej pomoci, 10 vozidiel rýchlej lekárskej pomoci, 9 rendezvous vozidiel, 5 vozidiel rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky a 3 vozidlá určených na hromadnú prepravu osôb.

 „Rozhorčené záchranky, ktorých sa má diskriminácia týkať, spolu s predstaviteľmi miestnych samospráv už teraz avizujú, že pre diskrimináciu pri čerpaní zdrojov z plánu obnovy sa obrátia na Brusel,“ zdôraznil Polák.

Tvrdí, že ak tak urobia, ich šanca na úspech je vysoká. „Podobne postupovali súkromné nemocnice, keď štát chcel obmedziť zdroje z Plánu obnovy len na štátne nemocnice. Súkromné nemocnice sa obrátili na Európsku komisiu a Slovensku hrozilo zastavenie čerpania zdrojov z plánu obnovy. Ministerstvo zdravotníctva nakoniec muselo ustúpiť a diskrimináciu súkromných nemocníc odstrániť. Teraz podobný problém hrozí pri záchrankách,“ spresnil.

Záchrannú zdravotnú službu na Slovensku zabezpečuje 14 poskytovateľov, ktorí prevádzkujú 328 staníc na 236 miestach.

Veľká časť ambulancií záchrannej zdravotnej služby v súčasnosti využívaných štátnymi poskytovateľmi je podľa rezortu v nevyhovujúcom stave. Okrem samotného veku vozidiel, pričom niektoré sú staršie ako desať rokov, majú neprimeraný nájazd kilometrov, často viac ako 500-tisíc. V praxi sú stále používané aj vozidlá s nájazdom viac ako trištvrte milióna kilometrov.

Bratislavská a košická záchranka však majú pre svoje posádky 151 nových sanitiek značky Ford, ktorých vek nedosahuje v priemere ani štyri roky.

„Zároveň tieto dve záchranky podpísali zmluvu na nákup ďalších 100 nových sanitiek s termínom dodania v roku 2023. Teraz z plánu obnovy majú nakúpiť ďalších 188 sanitiek. Načo je dvom záchrankám, ktoré dokopy prevádzkujú 151 posádok záchranky, potrebné vlastniť spolu 439 sanitiek, nie je vo vládnom materiáli vôbec vysvetlené. Ak zajtra vláda návrh z dielne ministerstva zdravotníctva schváli, ďalší prešľap v oblasti záchrannej zdravotnej služby bude na svete,“ uzavrel Polák.

No nie sú to jediné európske peniaze, ktoré bratislavská a košická záchranka majú dostať. Deväť z trinástich poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, ktorí žiadali o finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu, získali spolu viac ako 28 miliónov eur na nákup vozidiel. Najviac získali štátne záchranky. Záchranná zdravotná služba Košice dostane 30 sanitiek za 12 miliónov eur a Záchranná zdravotná služba Bratislava dostane 30 vozidiel za 10 miliónov.

 Vypustite rybičky, šetríme

No slovenskí záchranári dostávajú od vedenia a štátu neustále polená pod kolená. Napríklad záchranári v Košiciach dostali stabilizačné príspevky naraz a z toho dôvodu museli platiť tzv. milionársku daň. Vodiči sanitiek stabilizačné príspevky nedostali vôbec. Nemajú potrebné vzdelanie, ktoré je uvedené v zákone o poskytovateľoch zdravotnej služby.

Bratislavskí záchranári musia od nového roka riešiť absurdné šetriace opatrenia. Pre vysoké ceny energií dostali od vedenia nezvyčajný príkaz. Nadriadení nakázali, aby sa zbavili akvárií, ktoré majú na pracoviskách. Rybičky mali na pracovisku v rámci psychohygieny. Tí, ktorí príkaz neuposlúchli mali údajne prísť o príplatky na tri mesiace. Nepomohlo ani riešenie, že by akvária hradili zo svojho. Prevádzka zhruba 700 litrového akvária stojí mesačne približne 10 eur.

Riaditeľ Záchrannej zdravotnej služby Bratislava mal pred Vianocami vydať nariadenie v zmysle šetrenia energií. V ňom sa spomínalo, že na staniciach platí príkaz regulovať teplotu vykurovania pričom maximálna teplota môže byť 19 až 20 stupňov.

 Záchranná zdravotná služba Bratislava reagovala, že sa riadi uznesením vlády k návrhu opatrení na zníženie spotreby energií vo verejných budovách.

„Problematiku prevádzkovania akvárií na staniciach bude ďalej riešiť vedenie našej organizácie výlučne interne,“ pre denník Pravda ozrejmila Darina Schreková vedúca oddelenia komunikácie bratislavskej záchranky.

Podotkla, že otázku rušenia akvárií je potrebné vnímať v celistvosti. „Akákoľvek prítomnosť zvierat a živočíchov na pracovisku, podlieha v každej organizácii vopred dohodnutým pravidlám,“ zdôraznila. Informácia, že si zamestnanci nemôžu v práci nabíjať telefóny, rovnako ako tvrdenie, že boli zamestnancom odobraté osobné príplatky, sa podľa nej nezakladá na pravde./agentury/

X X X

Poslanci z OĽaNO môžu poslať do straty pološtátny energetický kolos. Zasiahla prezidentka aj minister Hirman

Spoločnosť Eustream prepočítala, aký dopad na ňu by mala daň z osobitnej stavby. Dodatočné náklady predstavujú 171 miliónov ročne.

 Prepravia ruský plyn cez územie Slovenska a dostanú za to slušne zaplatené. To je biznisový model pološtátnej spoločnosti Eustream. Dlhé roky z vysokých ziskov spoločnosti profitoval aj štát. Ešte v roku 2019 dosahoval zisk energetického kolosu takmer 400 miliónov eur, ukazujú dáta Finstatu.

V spoločnosti má štát 51-percentný podiel. Manažérske pozície a 49 percentný podiel je v rukách Energetického a priemyselného holdingu (EPH) českého podnikateľa Daniela Křetinského a Slováka Patrika Tkáča.

 Situácia sa v spoločnosti môže v tomto období rapídne otočiť. Z obdobia dlhoročných ziskov sa môže ocitnúť v strate. Objem ruského plynu cez územie Slovenska dlhodobo klesá, a to sa prejavuje aj v ziskoch spoločnosti.

V období od augusta do konca roka 2022 jej predbežný čistý zisk klesol zo 131 miliónov eur na 17 miliónov eur v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2021. Rozdiel je teda 114 miliónov eur. Zjednodušene už to nie je sliepka, ktorá by znášala zlaté vajcia.

Okrem nižších dodávok ruského plynu bojuje aj s ďalším problémom. Poslanci ju chcú zdaniť špeciálnou daňou. Ak by spoločnosť v rovnakom období od augusta do konca decembra 2022 platila aj novú daň, tak by bola v strate 38 miliónov eur. Mimoriadnu daň, ktorú koaliční poslanci už v parlamente schválili v decembri a následne ju vetovala prezidentka Zuzana Čaputová, ju tak môže poslať do straty.

Novelu 22. decembra schválilo 91 poslancov. Základom pre výpočet dane je dĺžka plynovodu vyjadrená v kilometroch. Sadzba dane je 6000 eur za každý aj začatý kilometer plynovod. V rokoch 2023 až 2025 by štát získal 126,3 milióna eur.

Za kilometer 6-tisíc eur

Vedenie spoločnosti Eustream sa voči novej dani ohradilo. Podľa nich je nová daň diskriminačná, pretože je namierená výlučne proti jednej spoločnosť. Daň sa zameriava na subjekt, ktorý je zasiahnutý krízou a v dôsledku vojny na Ukrajine sa výrazne znižuje tok ruského plynu do Európy. Podľa menšinového akcionára EPH neplatí ani argument, že má spoločnosť vysoké zisky a rovnako aj argument, že Eustream neplatí žiadnu daň z nehnuteľností. Podľa vedenia spoločnosti je to zavádzajúce, lebo platia takúto daň v prípade, ak sa na nich daň z nehnuteľnosti uplatňuje. Kde je zastavaná plocha, tak tam dane platíme, vysvetlilo vedenie spoločnosti situáciu na utorkovom stretnutí s novinármi.

EPH odhaduje, že pokiaľ by zákon o dani z osobitnej stavby vo svojej pôvodne schválenej podobe bol v platnosti už za obdobie piatich mesiacov, ktoré uplynuli k 31. decembru 2022, hospodársky výsledok spoločnosti po zdanení za toto obdobie by sa znížil o ďalších 54 miliónov eur z dôvodu dane z osobitnej stavby, čo by viedlo k čistej strate vo výške 38 miliónov eur.

Spoločnosť Eustream prepočítala, aký dopad na ňu by mala daň z osobitnej stavby. Náklady predstavujú 171 miliónov ročne. Je pritom jedno, či plyn prúdi, alebo neprúdi. Spoločnosť by platiť musela za každý kilometer plynovodu 6000 eur.

Prezidentka aj minister Hirman sú proti dani

Proti schválenému zákonu sa ale postavila prezidentka Zuzana Čaputová začiatkom tohto roka. Eustream má podľa nej strategický význam pre našu krajinu aj európsky región z pohľadu energetickej infraštruktúry. Schválený zákon by dokonca mohol ohroziť energetickú bezpečnosť Slovenska. „Zákonodarca na tieto hrozby nijako nereagoval v dôvodovej správe a ani nepredstavil alternatívne riešenie alebo sanáciu takýchto potenciálnych dosahov,“ uviedla.

Tesne pred Vianocami a pred samotnom hlasovaní v parlamente sa proti dani pre Eustream postavil aj minister hospodárstva Karel Hirman. Apeloval na poslancov, že takéto neuvážené rozhodnutie o dodatočnom zdanení spoločnosti Eustream nielen že môže fatálne postihnúť finančnú situáciu spoločnosti, ale následne značne i ohroziť prepravu plynu cez Slovensko. Poslanci jeho slová nezobrali do úvahy a poslanecký návrh parlamentom prešiel.

Svoje obavy načrtol aj šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO). Podľa neho je to iná situácia, ako keď štát ide zdaňovať rafinériu Slovnaft. „To je firma, ktorá zarába na vojne, ktorá ťaží z tej situácie, pretože dostáva výraznú zľavu na ruskú ropu, ale firma Eustream, ktorá trpí vojnou, pretože ten objem plynu prepravovaného cez Eustream sa znižuje, čiže ona dostáva menej poplatkov, tú ideme veľmi brutálne zdaniť, v podstate bez ohľadu na to, koľko plynu potečie cez ten Eustream,“ povedal na tlačovej konferencii v parlamente koncom decembra. Dodal, že ak by Rusi zajtra vypli kohútik a tento zákon bude schválený, tak Eustream bude ďalej platiť tú daň, bez ohľadu na to, či plyn tečie, alebo netečie.

Predkladateľ návrhu Milan Vetrák (OĽaNO) a ďalší traja poslanci hovoria, že argumentom na zavedenie dane z rúry má byť skutočnosť, že Eustream za svoj plynovod neplatí daň z nehnuteľností.

Zákon sa tak vracia späť do parlamentu a ak by zákon chceli poslanci opätovne schváliť tak bude potrebné prelomiť veto prezidentky aspoň so 76 hlasmi v parlamente. Nie je v súčasnosti jasné, či vôbec a v akej podobe zákon o osobitnej stavby v parlamente prejde. Podľa Eustreamu však prijatie zákona v jeho súčasnom alebo podobnom znení môže mať významný negatívny dopad na podnikanie spoločnosti, na jej prevádzkové výsledky, peňažné toky a finančnú situáciu. Hlasovať o zákone z osobitnej stavby by sa mohlo už na ďalšej schôdzi, ktorá začne koncom januára./agentury/

X X X

Rusko nemá v pláne obnoviť oceliarne Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupol

Azovstaľ bol jedným z najväčších hutníckych závodov v niekdajšom Sovietskom zväze.

Ruská vláda v utorok priznala, že nemá v pláne obnoviť oceliarne Azovstaľ, ktoré boli zničené na jar minulého roka počas urputných bojov o prístavné mesto Mariupol na juhovýchode Ukrajiny.

V rozsiahlom komplexe oceliarní sa niekoľko týždňov pred ostreľovaním ruskou armádou skrývali desiatky civilistov, ako aj ukrajinskí obrancovia mesta.

Nerentabilná

Ako v utorok informoval britský denník The Guardian, predstaviteľka ruského ministerstva výstavby Julija Maximovová podľa agentúry TASS uviedla, že obnova oceliarní v Mariupole, okupovanom Ruskom, nie je „možná ani rentabilná“. Dodala, že Rusko plánuje odškodniť ľudí, ktorí pre zastavenie výroby prišli o prácu.

Po 24. februári 2022, keď ruská armáda vpadla na územie Ukrajiny, boli technológie oceliarne Azovstaľ zakonzervované. Mariupol bol od prvých dní vojny obliehaný ruskými jednotkami a vystavený masívnemu ostreľovaniu a bombardovaniu. Poslednou baštou obrancov mesta boli práve oceliarne Azovstaľ, kde príslušníci pluku Azov a 36. námornej brigády ukrajinských ozbrojených síl naďalej kládli odpor okupačným ruským jednotkám. V oceliarňach — najmä v komplexe ich podzemných krytov — sa počas bojov ukrývali aj civilisti vrátane detí, seniorov a chorých.

Obliehanie Azovstaľu sa skončilo v máji, po viac ako dvoch mesiacoch. Ukrajinskí vojaci, ktorí ho bránili a prežili, sa vzdali.

Šéf samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin vtedy vyhlásil, že Azovstaľ bude zbúraný a mesto Mariupol sa zmení na letovisko.

Ako ďalej?

V júni 2022 podpredseda ruskej vlády Marat Chusnullin, ktorý dohliada na obnovu okupovaných ukrajinských území, oznámil, že Azovstaľ bude naďalej fungovať „ako priemyselný park alebo miesto pre odpočinok, ale „už nie ako hutnícky komplex“.

Vlani v októbri bol zverejnený aj projekt, ktorý ráta s tým, že na území Azovstaľu vznikne technopark s viacerými továrňami príbuzných odvetví. Podľa tohto projektu má byť obnovené aj činoherné divadlo, pri ktorého ostreľovaní zahynuli stovky civilistov.

Azovstaľ bol jedným z najväčších hutníckych závodov v Sovietskom zväze. Založený bol v roku 1933, prežil i nemeckú okupáciu. Po rozpade Sovietskeho zväzu bol naďalej jedným z najväčších výrobných závodov na Ukrajine a zamestnával viac ako desaťtisíc ľudí. Od roku 2006 je súčasťou skupiny Metinvest patriacej ukrajinskému priemyselníkovi Rinatovi Achmetovovi. Ročne podnik vyrobil 5,7 milióna ton surového železa a 5,3 milióna ton konvertorovej ocele, aktuality.sk

X X X

Fínsko ponúka svoje výcvikové kapacity budúcim ukrajinským tankovým jednotkám

Fínsky prezident Sauli Niinistö v utorok počas návštevy Kyjeva ponúkol výcvikové kapacity fínskej armády pre budúce ukrajinské tankové jednotky. Táto ponuka prišla v situácii, keď európske krajiny rokujú o dodávkach tankov Leopard na Ukrajinu.

„Sme jednou z mála krajín v Európe, ktorá ešte stále má brannú povinnosť. To znamená, že náš výcvikový systém je veľmi rozvinutý,“ povedal Niinistö na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským počas svojej vopred neohlásenej návštevy Kyjeva.

Zelenskyj na tlačovej konferencii informoval, že s fínskym prezidentom diskutovali aj o „vytvorení samostatnej platformy na posilnenie Ukrajiny obrnenými vozidlami vrátane tankov“. Dodal, že Fínsko sa chce do tohto projektu zapojiť tiež.

Niinistö zdôraznil, že prebiehajúca diskusia sa netýka len jednotlivých tankov, ale „väčšej jednotky“ a „spôsobu jej vybudovania“. Poznamenal súčasne, že otázka, či Fínsko dodá Ukrajine niektoré vlastné tanky typu Leopard, je stále otvorená – vysvetlil, že Fínsko musí túto záležitosť starostlivo zvážiť, aj vzhľadom na svoju dlhú hranicu s Ruskom.

Fínsko a jeho spojenci v rámci EÚ a tiež partneri z aliencie NATO, ako aj Ukrajina v poslednom období stupňovali tlak na Nemecko, aby povolilo dodanie tankov Leopard 2, ktoré vyrába, na Ukrajinu tretími krajinami, alebo aby ich dodalo samé.

Agentúra DPA v utorok večer informovala, že nemecký kancelár Olaf Scholz súhlasil s poskytnutím tankov typu Leopard 2 ukrajinskej armáde a povolil aj ich reexport inými krajinami.

Podľa televízie ABC News, ktorá sa odvolala na nemenovaného vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa, dodávku približne 100 tankov Leopard 2 nemeckej výroby prisľúbilo Kyjevu minulý piatok 12 krajín zúčastnených na rokovaní o vojenskej pomoci Ukrajine konanom na leteckej základni Ramstein v Nemecku, aktuality.sk

X X X

Bloomberg: Nemecko v stredu povolí Poľsku dodať Ukrajine tanky Leopard 2

Poľsko už niekoľko týždňov tlačí na Nemecko, aby prehodnotilo svoj opatrný prístup vo veci dodania tankov pre Ukrajinu.

Nemecká vláda by mala už v stredu schváliť žiadosť Poľska o reexport svojich tankov Leopard 2 na Ukrajinu. Informovala o tom v utorok agentúra Bloomberg s odvolaním sa na osoby oboznámené s touto záležitosťou, ktoré si neželali byť menované.

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v utorok oznámil, že Poľsko požiadalo Nemecko o súhlas s poskytnutím 14 tankov Leopard 2 Ukrajine. Hovorca nemeckej vlády v tejto súvislosti povedal, že Berlín „urgentne“ posúdi žiadosť Varšavy.

Bloomberg pripomína, že nemecké zákony umožňujú reexport vojenského vybavenia vyrobeného v Nemecku len so súhlasom Berlína. Znamená to, že stovky tankov Leopard v Európe môžu byť na Ukrajinu dodané ibav prípade, že to povolí Nemecko.

Poľsko už niekoľko týždňov tlačí na Nemecko, aby prehodnotilo svoj opatrný prístup vo veci dodania tankov. Poľský premiér Mateusz Morawiecki v utorok povedal, že od Berlína čaká „okamžité“ schválenie svojej žiadosti.

Americkí i európski predstavitelia kritizujú nemeckého kancelára Olafa Scholza za jeho pomalé rozhodovanie v tejto záležitosti a žiadajú väčšiu asertivitu po tom, čo Berlín výrazne zmenil svoju bezpečnostnú politiku.

Scholz však v rozhovore pre Bloomberg minulý týždeň zdôraznil, že Nemecko nechce konať osve v otázke poskytnutia nových druhov ťažkých zbraní na Ukrajinu a žiada koordinovaný prístup. Obáva sa totiž, že tieto kroky by mohli vyprovokovať eskaláciu konfliktu zo strany Moskvy.

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall by mohla dodať Ukrajine 139 tankov Leopard 2, ak o to Kyjev požiada, povedal jej hovorca denníkom mediálnej skupiny RND, aktuality.sk

X X X

Súd: Kandidát na starostu v Hromoši zasahoval do volieb, sú neplatné

Rozhodnutie je právoplatné. Neúspešný kandidát je spokojný, starosta sa chce obrátiť na Ústavný súd.

Voľby starostu v obci Hromoš v okrese Stará Ľubovňa sa budú opakovať. O ich neplatnosti rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Súboj o kreslo starostu zviedli 29. októbra 2022 dvaja kandidáti. V obci s takmer 500 obyvateľmi súčasný starosta Maroš Kočiš získal len o osem hlasov viac, ako jeho protikandidát František Mojcher. Obaja kandidovali aj v roku 2018, vtedy bol rozdiel hlasov v prospech Kočiša až o 70 viac.

Žalobu vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce Hromoš súd dostal len niekoľko dní po voľbách 9. novembra 2022. Mojcher, ktorý ju podal, je s rozhodnutím spokojný. „Neteší ma, že sa v obci niečo také deje, ale som rád, že takto súd rozhodol.“

Starosta Kočiš zvažuje možnosť podania na Ústavný súd. „Nestotožňujem sa s rozsudkom.“

Starosta mal byť vo volebnej miestnosti

Najvyšší správny súd konštatoval závažné porušenie zákona o podmienkach výkonu volebného práva.

„Volebnú žalobu podal neúspešný kandidát na starostu obce, ktorý v komunálnych voľbách v obci Hromoš získal 150 hlasov. Žalovaným je úspešný kandidát na starostu obce, ktorý získal v komunálnych voľbách 158 hlasov,“ informuje v tlačovej správe Najvyšší správny súd .

Žalobca Mojcher žalobou napadol voľby starostu obce. „Dôvodil tým, že členovia volebnej komisie nehlasovali medzi sebou, ktorí členovia vykonajú voľbu prostredníctvom prenosnej volebnej schránky u voličoch požadujúcich takéto hlasovanie tak, ako to predpokladá zákon,“ ozrejmil súd jednu zo sťažovaných vecí.

Vzhľadom na uvedenú pochybnosť, senát Najvyššieho správneho súdu SR ďalej skúmal priebeh hlasovania do prenosnej volebnej schránky, ako aj to, či nedochádzalo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania.

„Žalobca v žalobe taktiež namietal vážne narušenie priebehu volieb a porušenie volebného moratória, ktoré mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť rozhodovanie niektorých voličov. Jedným z ťažísk predmetnej volebnej žaloby je tiež námietka, že kandidát na funkciu starostu obce opakovane počas konania volieb – počas hlasovania, no mimo času, keď hlasoval, a po jeho skončení, bol v čase sčítavania hlasov prítomný vo volebnej miestnosti,“ spresňuje súd.

Všetci hlasovali za neplatnosť volieb

Zásahy žalovaného do volieb a hlasovanie do prenosnej schránky považuje Najvyšší správny súd za „neprijateľný zásah do volieb zo strany kandidáta“.

Spolu s vyššie uvedenými porušeniami vytvára komplex porušení a zásahov do slobody volieb, ktorý je takej intenzity, že “odôvodňuje vyhlásenie volieb za neplatné a ich zopakovanie.“

„Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu obce Hromoš za neplatné. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne a je právoplatné,“ píše v závere Najvyšší správny súd.

Bude opäť kandidovať

František Mojcher, ktorý neúspešne kandidoval za strany Spolu – občianska demokracia, Sloboda a Solidarita, Obyčajný ľudia a nezávislé osobnosti, Nova, rozhodnutie súdu víta.

„Informácie o prenosnej volebnej urne, teda že v komisii nehlasovali, som mal od členov komisie. Preto som podal aj žalobu. Som rád, že to dopadlo takto. Moje podozrenia sa potvrdili. Všetci členovia senátu boli za,“ poznamenal Mojcher.

O post starostu sa bude uchádzať vo voľbách, keď ich vypíše predseda parlamentu.

Osloví Ústavný súd

Víťazný kandidát Maroš Kočiš (Smer – sociálna demokracia, Slovenská národná strana ) je v úrade už od roku 2010. Obrátiť sa chce na Ústavný súd. „Nestotožňujem sa s rozsudkom.“

„Som si vedomý, že som žiaden zákon neporušil a žiadne výsledky neovplyvnil. Nekupčil som s hlasmi a nikoho som nepodplácal,“ hovorí.

Mrzí ho, že súd nevypočul všetkých svedkov a tvrdí, že komisia hlasovala o tom, kto pôjde s prenosnou volebnou urnou. „Ja som navrhol tri mená, a to ľudí, ktorí majú oprávnenie šoférovať obecné vozidlo. Oni si odhlasovali dvoch z nich,“ vysvetľuje.

Potvrdil, že v čase volieb bol na obecnom úrade. „V žiadnom prípade som nebol vo volebnej miestnosti, ale vo svojej kancelárií,“ dopĺňa, aktuality.sk

X X X

Najväčšie vodíkové lietadlo úspešne absolvovalo letovú skúšku

V budúcnosti má byť technológia použiteľná aj pre ešte väčšie stroje.

Vodíkové lietadlo ZeroAvia úspešne absolvovalo letecký test. Na jeho palube je miesto pre 19 pasažierov. Stroj mal len jeden elektromotor, druhý pohon bol spaľovací. Pre zaistenie bezpečnosti.

Spoločnosť ZeroAvia informovala o úspešnej letovej skúške historicky najväčšieho lietadla s vodíkovým pohonom. Išlo však len o relatívne krátky test, celková dĺžka letu bola zhruba 10 minút. Téme sa venoval web Engadget.

V rámci testu sa konkrétne do vzduchu dostal špeciálne upravený stroj Dornier 228 s miestom pre 19 pasažierov. Ide o prototyp vyvíjaný v rámci britského vládneho projektu HyFlyer II. Vodíkový pohon tohto lietadla je v istom zmysle technologicky podobný väčšine ostatných dopravných prostriedkov poháňaných týmto plynom. Samotnú pohonnú jednotku tvorí elektromotor, pričom energia je na palube vyrábaná z vodíkových palivových článkov.

Plánom firmy je získať certifikáciu pre svoju technológiu ešte počas tohto roka. Do praxe ju chce dostať do roku 2025. ZeroAvia tvrdí, že jej systém bude v budúcnosti možné využiť aj v oveľa väčších strojoch s kapacitou do 90 cestujúcich.

 Nechali mu jeden pôvodný motor ako zálohu

Dodajme, že okrem vodíkových palivových článkov bolo lietadlo vybavené takisto niekoľkými Li-ion batériami. Hoci zatiaľ boli obe palivové úložiská priamo na palube stroja, v rámci ďalšieho vývoja je naplánovaný ich presun z kabíny do exteriéru – aby sa vytvorilo miesto pre väčší počet pasažierov.

Okrem elektromotora navyše výskumníci lietadlu ponechali aj jeden pôvodný motor. Odôvodnili to ako bezpečnostné opatrenie, zároveň ale spaľovací pohon pomohol lietadlu pri vzlete, aktuality.sk

X X X

Obrí nákladiak z Nemecka má batériu s kapacitou až 1 400 kWh, nabije sa za 30 minút

Banícky stroj prejde skúškami v austrálskom regióne Pilbara.

Liebherr T 264 má hmotnosť 176 ton a nosnosť 240 ton. Naftový generátor nahrádza úložisko energie, ktoré tvorí osem segmentov. Systém vyvinula britská firma Williams Advanced Engineering. Firmy chcú preveriť aj možnosť použitia vodíkových palivových článkov.

Medzi nákladnými vozidlami používanými v povrchových baniach začína byť pohon batériami čoraz väčšou témou. Vlani s ním začala naostro experimentovať firma Caterpillar, jeden z najdôležitejších hráčov v sektore. Ďalším veľkým menom je Liebherr. Aj ten skúša vymeniť naftu za akumulátor, o čom informoval portál Electrek.

Nemecko-švajčiarska spoločnosť ide testovať akumulátor v type T 264, ktorý má prázdnu hmotnosť 176 ton a nosnosť 240 ton. Jeho kolesá roztáčajú elektromotory s výkonom 3 254 kW (4 425 k). Tie ho rozbehnú na maximálnu rýchlosť 55 km/h, pričom energiou ich štandardne zásobuje turbodiesel dosahujúci 2 013 kW (2 738 k).

Akumulátor s hmotnosťou 15 ton

Naftový generátor nahrádza v experimentálnej forme veľké úložisko energie vyvinuté 50 inžiniermi v réžii britskej firmy Williams Advanced Engineering (WAE) patriacej pod koncern Fortescue. Obrí nákladiak má batériu s celkovou kapacitou až 1 400 kWh, tvorí ju osem častí so samostatným chladením i manažmentom. Každý segment sa skladá z 36 modulov.

 Systém má pôdorys 3,6 × 1,6 metra a výšku 2,4 metra, pričom má hmotnosť 15 ton. Dôležitým prvkom je podpora rýchleho nabíjania. Konkrétne čísla týkajúce sa schopností čerpať energiu nepoznáme, no gigantický akumulátor sa údajne nabije len za 30 minút. Nechýba schopnosť rekuperácie energie pri jazde z kopca.

Komponenty akumulátora boli v uplynulých dňoch dodané do dielne Fortescue v Perthe na západe Austrálie, kde bude celok skompletizovaný a nainštalovaný do baníckeho vozidla z Nemecka. Liebherr následne prejde ostrými skúškami v austrálskom regióne Pilbara. Známy je najmä bohatými zásobami železa, na jeho území sa ale ťaží aj mangán či lítium.

Batériový pohon nie je jedinou alternatívou k nafte, ktorú plánuje Liebherr spolu s WAE skúmať na platforme typu T 264. Firmy chcú preveriť aj možnosti použitia vodíkových palivových článkov. Takúto verziu techniky avizovali vlani, o ďalšom pokrokuzatiaľ neinformovali, aktuality.sk

X X X

Súboj o najväčšiu veternú elektráreň pokračuje. EÚ chce prepájať morské farmy

Čínska spoločnosť MingYang ohlásila model MySE 18.X-28X. Jeho funkčná plocha je porovnateľná s deviatimi futbalovými ihriskami.

Nová veterná elektráreň má mať vrtuľu s priemerom vyše 280 m. Taliani chystajú dve farmy na mori, Estónsko vybuduje jednu na súši. Poľský parlament má hlasovať o zmene pravidiel pri stavbe turbín. Európska únia spustila projekt zameraný na sieťovanie morských fariem. Čepele turbín možno recyklovať i využiť pri produkcii cementu či betónu.

Vývoj v oblasti veterných elektrární naberá tempo. Len pred týždňom sme písali o viacerých inováciách, ktoré sa týkali čoraz väčších vrtúľ a ich udržiavania pomocou robotov. Teraz je téma na pretrase opäť. Bitka o prvenstvo vo veľkosti a výkone totiž pokračuje, pričom front sa napevno presunul do Číny. O rekord sa opätovne hlási firma MingYang Smart Energy.

Jedna vrtuľa pokryje potreby 96-tisíc ľudí

Dlhé roky boli v tejto oblasti pionierom západné mená ako General Electric, Siemens Gamesa či Vestas. V roku 2021 ich všetky parametrami prekonal MingYang s modelom MySE 16.0-242, na ktorý nedávno reagovala konkurencia menom CSSC Haizhuang s vlastným gigantom H260-18MW. Ten o svoje prvenstvo prišiel ešte pred začiatkom výstavby prvého exemplára.

MingYang teraz vracia úder. Ohlásil budúcu najväčšiu veternú elektráreň sveta, nesie označenie MySE 18.X-28X. Priemer vrtule tohto modelu presahuje 280 metrov. Jeho funkčná plocha dosahuje 66 052 metrov štvorcových a je porovnateľná s deviatimi futbalovými ihriskami.

Čínska firma hovorí, že pri priemernej rýchlosti vetra 8,5 metra za sekundu dokáže jedna takáto turbína vyrobiť ročne 80 GWh elektrickej energie. Pokryje tak potreby asi 96-tisíc ľudí. MingYang tiež hovorí, že zariadenie ušetrí každoročne 66-tisíc ton oxidu uhličitého.

Elektráreň určená na morskú inštaláciu má využívať hybridný pohon, ľahkú konštrukciu a najmodernejšie technológie vrátane takzvaného digitálneho dvojčaťa. Výrobca vyzdvihuje aj odolnosť konštrukcie schopnej zvládnuť tajfúny 17. kategórie podľa stupnice používanej v časti Ázie, čo znamená rýchlosť vetra presahujúcu 56,1 m/s (202 km/h).

Čo je to digitálne dvojča?

S termínom digitálneho dvojčaťa sa dnes stretávame v rôznych sektoroch. Ide o virtuálny model reprezentujúci fyzický mechanizmus (v tomto prípade veternú turbínu), ktorý je zásobovaný reálnymi dátami. Vďaka nim dokáže v rámci simulácii veľmi presne reflektovať skutočnosť. Cieľom experimentov s digitálnym dvojčaťom býva spravidla zvýšenie efektivity fungovania.

Veľkosť vrtule pritom nie je samoúčelná, podľa čínskej spoločnosti šetrí financie. MingYang porovnáva počet jednotiek potrebných pre zostavenie farmy s inštalovanou kapacitou 1 GW. Ak sa použije najväčší model namiesto menších 13 MW jednotiek, táto inštalácia potrebuje o 18 vrtúľ menej. V prepočte na výkon jedného megawattu sa tak ušetrí 120- až 150-tisíc dolárov (111- až 139-tisíc eur).

Nové projekty v Taliansku aj Estónsku

V eektor sú okrem toho aj ďalšie novinky. Ako informovala agentúra Reuters, firma Plenitude patriaca pod priemyselného giganta Eni pripravuje dve morské farmy s plávajúcimi elektrárňami. Spolupracovať na nich bude s írskym partnerom Simply Blue Group.

Prvý projekt nesie označenia Messapia a vznikne približne 30 kilometrov od pobrežia obce Otranto v regióne Apúlia. Má disponovať inštalovanou kapacitou 1,3 GW. O niečo nižší celkový výkon 1,1 GW má mať farma Krimisa, ktorá bude vzdialená asi 45 km od mesta Crotone spadajúceho pod oblasť Kalábrie. Spoločne majú zariadenia poskytnúť elektrinu pre 2,5 milióna domácností.

Pozemné elektrárne majú oproti morským skromnejšie parametre.Zdroj: Nordex

V týchto dňoch upozornil portál Recharge aj na vyhlásenie výsledkov obstarávania týkajúceho sa výstavby veternej farmy Sopi-Tootsi v Estónsku, ktorú chystá firma Enefit Green. S plánovanou kapacitou 255 MW bude najväčšia v pobaltských štátoch.

V tendri za vyše 200 miliónov eur zvíťazil nemecký výrobca Nordex. Na estónskej súši plánuje postaviť 38 kusov svojich vrtúľ s výkonom 6,8 MW, pričom začiatok ich prevádzky avizuje na rok 2024. Veterné turbíny by pritom mal doplniť park so solárnymi panelmi.

Poľsko pozemné veterné elektrárne aktuálne nemôže stavať na asi 98 % svojho územia, keďže aplikuje pravidlo 10H. Podľa neho je minimálna vzdialenosť turbíny od obydlí desaťnásobkom jej celkovej výšky. Dolnú komoru parlamentu však čaká hlasovanie o zmene na hodnotu 500 metrov, čo si všimol portál Wind Europe.

Okrem toho sa tento web venoval aj projektu InterOpera. Ide o iniciatívu Európskej únie zameranú na sieťovanie morských fariem vysokonapäťovým vedením s jednosmerným prúdom a viacerými terminálmi obsluhovanými rôznymi spoločnosťami.

Takéto prepájanie umožní zvýšiť efektivitu schémy, ako aj stabilitu siete. Projekt oficiálne spustili v uplynulých dňoch vo francúzskom Lyone. EÚ do neho plánuje investovať 50 miliónov eur, ďalších 19 miliónov poskytnú programu súkromní partneri. Tých je celkovo viac než dvadsať.

Recyklácia i použitie v stavebnom priemysle

V uplynulých dňoch prišla na pretras opäť aj problematika druhotného spracovania vyslúžilých čepelí turbín. Tie doposiaľ končili na skládkach. Americká firma Regen Fiber ohlásila plán na využitie listov pri výrobe betónu, malty a ďalších materiálov stavebného priemyslu. Po rozbehnutí všetkých procesov má v pláne spracovať ročne približne 30-tisíc ton vyradeného materiálu z elektrární.

Podobné možnosti využitia vyradených čepelí sa spomínajú už dlhšie. Predstavitelia americkej spoločnosti General Electric koncom roka 2020 hovorili o primiešavaní z nich získaného materiálu v rámci produkcie cementu, čo môže znížiť emisie oxidu uhličitého pri tomto procese o 27 %. Pilotnú fázu začali s francúzskou firmou Veolia.

 Ministerstvo energetiky USA ešte v októbri vyzdvihlo startup Carbon Rivers, ktorý vyvinul špeciálny proces zameraný na sklenené vlákna tvoriace v priemere polovicu hmotnosti listov vrtúľ. Pomocou pyrolýzy ich dokáže separovať s výslednou čistotou suroviny na úrovni až 99,9 %. Vlákna možno potom opätovne použiť, pričom možnosti sú široké.

Carbon Rivers v súčasnosti na území štátu Tennessee buduje fabriku, v ktorej chce týmto spôsobom spracovať ročne asi 50-tisíc ton komponentov z veterných elektrární. Podľa veľkosti a materiálovej skladby by malo ísť o 5- až 7-tisíc turbínových listov.

Výrobcovia pritom začínajú konštrukciu optimalizovať s dôrazom na možnosť opätovného spracovania, dánsky Vestas s týmto cieľom v roku 2021 vytvoril priemyselnú koalíciu. Vlani vstúpili do prevádzky prvé elektrárne Siemens Gamesa využívajúce špeciálne navrhnuté komponenty, ktoré možno po skončení životnosti relatívne jednoducho recyklovať a materiál využiť na rôzne nové produkty.

(1 EUR = 1,0815 USD), aktuality.sk

X X X

Toyota na Slovensku má za sebou najúspešnejší rok v histórii, je trojkou na trhu

Automobilka Toyota predala a zaregistrovala minulý rok na slovenskom trhu 9080 osobných a ľahkých úžitkových vozidiel. Japonská značka tak obsadila tretie miesto na trhu s trhovým podielom 10,5 percenta.

 Najúspešnejší rok v histórii na slovenskom trhu Toyota zavŕšila v decembri, keď sa s 877 novými registráciami umiestnila na druhej pozícii s podielom 12,6 percenta. Celý trh v roku 2022 rástol len o 3 percentá, Toyota však narástla, čo sa predajov týka, až o 37 percent.

„Tretie miesto v poradí značiek a prekročenie hranice 10 % trhového podielu je potvrdením obľúbenosti vozidiel značky Toyota na Slovensku. Ponuku modelov sme v roku 2022 doplnili až o dve vozidlá kategórie crossover: Yaris Cross a Corolla Cross, ktoré sa podľa očakávania okamžite zaradili medzi najobľúbenejšie modely Toyota.“ hovorí generálny riaditeľ slovenského zastúpenia Toyota a Lexus Milan Kočka.

 Doterajší vývoj objednávok sľubuje veľmi silný predaj v prvých mesiacoch nového roka. Toyota by si tak mohla ešte viac upevniť svoje postavenie.

„Rok 2022 bol v znamení nedostatku vozidiel a my sme dokázali odovzdať zákazníkom o 2 500 vozidiel viac ako v predchádzajúcom roku. Napriek tomu sme neboli schopní uspokojiť všetkých zákazníkov a skutočný záujem, hlavne firemných zákazníkov, bol omnoho vyšší ako výrobné kapacity v roku 2022.“

 Darilo sa aj značke Lexus

Rok 2022 bol na slovenskom trhu úspešný aj pre značku Lexus. Oproti 244 predaným vozidlám v roku 2021 predal Lexus v roku 2022 až 401 vozidiel. Ide tak o 64 % nárast. Úspech zaznamenali hlavne nová generácia modelu NX a rovnako tak na jeseň predstavená nová generácia modelu RX. Prvé vozidlá tejto novinky dorazia na Slovensko už v nasledujúcich týždňoch.

30 rokov na slovenskom trhu

Tento rok je pre slovenské zastúpenie Toyoty a Lexus jubilejné, oslavuje 30 rokov na tuzemskom trhu. Toyota ako jedna z mála automobilových značiek ponúka na slovenskom trhu všetky typy alternatívnych pohonov, od plne hybridných cez plug-in hybridné modely až po batériové a vodíkové elektromobily. V tomto roku predstaví modernizovaný najpredávanejší model sveta Toyota Corolla s 5. generáciou hybridného pohonu, úplne novú generáciu legendárneho modelu Prius vo verzii plug-in hybrid a úplne novú generáciu revolučného modelu Toyota C-HR./agentury/

X X X

Toyota na Slovensku má za sebou najúspešnejší rok v histórii, je trojkou na trhu

Automobilka Toyota predala a zaregistrovala minulý rok na slovenskom trhu 9080 osobných a ľahkých úžitkových vozidiel. Japonská značka tak obsadila tretie miesto na trhu s trhovým podielom 10,5 percenta.

 Najúspešnejší rok v histórii na slovenskom trhu Toyota zavŕšila v decembri, keď sa s 877 novými registráciami umiestnila na druhej pozícii s podielom 12,6 percenta. Celý trh v roku 2022 rástol len o 3 percentá, Toyota však narástla, čo sa predajov týka, až o 37 percent.

„Tretie miesto v poradí značiek a prekročenie hranice 10 % trhového podielu je potvrdením obľúbenosti vozidiel značky Toyota na Slovensku. Ponuku modelov sme v roku 2022 doplnili až o dve vozidlá kategórie crossover: Yaris Cross a Corolla Cross, ktoré sa podľa očakávania okamžite zaradili medzi najobľúbenejšie modely Toyota.“ hovorí generálny riaditeľ slovenského zastúpenia Toyota a Lexus Milan Kočka.

 Doterajší vývoj objednávok sľubuje veľmi silný predaj v prvých mesiacoch nového roka. Toyota by si tak mohla ešte viac upevniť svoje postavenie.

„Rok 2022 bol v znamení nedostatku vozidiel a my sme dokázali odovzdať zákazníkom o 2 500 vozidiel viac ako v predchádzajúcom roku. Napriek tomu sme neboli schopní uspokojiť všetkých zákazníkov a skutočný záujem, hlavne firemných zákazníkov, bol omnoho vyšší ako výrobné kapacity v roku 2022.“

 Darilo sa aj značke Lexus

Rok 2022 bol na slovenskom trhu úspešný aj pre značku Lexus. Oproti 244 predaným vozidlám v roku 2021 predal Lexus v roku 2022 až 401 vozidiel. Ide tak o 64 % nárast. Úspech zaznamenali hlavne nová generácia modelu NX a rovnako tak na jeseň predstavená nová generácia modelu RX. Prvé vozidlá tejto novinky dorazia na Slovensko už v nasledujúcich týždňoch.

30 rokov na slovenskom trhu

Tento rok je pre slovenské zastúpenie Toyoty a Lexus jubilejné, oslavuje 30 rokov na tuzemskom trhu. Toyota ako jedna z mála automobilových značiek ponúka na slovenskom trhu všetky typy alternatívnych pohonov, od plne hybridných cez plug-in hybridné modely až po batériové a vodíkové elektromobily. V tomto roku predstaví modernizovaný najpredávanejší model sveta Toyota Corolla s 5. generáciou hybridného pohonu, úplne novú generáciu legendárneho modelu Prius vo verzii plug-in hybrid a úplne novú generáciu revolučného modelu Toyota C-HR./agentury/

X X X

Predstiera Djokovič zranenie stehna? Favorit na titul sa bráni

Srbský tenista Novak Djokovič sa mal sťažovať na odlišné zaobchádzanie a na to, že jeho zranenie stehna je spochybňované.

 Djokoviča v tejto súvislosti citoval portál tennismajors.com. „Ak sú zranení niektorí ďalší hráči, potom sú obeťami, ale ak som to ja, predstieram to. Je to veľmi zaujímavé,“ uviedol Djokovič.

Takéto vyhlásenie mal mať v rozhovore so srbskými novinármi po víťazstve v osemfinále Australian Open nad domácim Alexom de Minaurom. Djokovič zároveň zdôraznil, že nemá pocit, že by musel niekomu niečo dokazovať.

Napriek tomu uvažuje o zverejnení snímok, napríklad z magnetickej rezonancie a ultrazvukových vyšetrení: „Možno to urobím, možno nie“. Djokoviča delia od 22. titulu na grandslamovom turnaji a jubilejného desiateho na Australian Open v Melbourne už len tri víťazstvá.

Djokovičov môže byť jedno, čo o jeho zranení hovoria iný. „Zvykol som si,“ konštatuje. Hovorí, že takéto reči mu skôr dodávajú silu a motiváciu navyše. Srbský tenista sa v stredu vo štvrťfinále stretne s Ruskom Andrejom Rubľovom./agentury/

X X X

Nominácie na Oscary 2023 sú známe: Film Všetko, všade, naraz zabodoval až v 11 kategóriách

 Najprestížnejšie filmové ocenenia poznajú nominovaných svojho 95. ročníka.

Odovzdávanie cien americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) sa bude konať 12. marca 2023 v hollywoodskom Dolby Theatre. Moderovania ceremoniálu, ktorý bude vysielať stanica ABC, sa zhostí už tretíkrát komik Jimmy Kimmel. Režisérom podujatia bude Glenn Weiss.

Prehľad konečných nominácií zverejnili herci Riz Ahmed a Allison Williams v utorok 24. januára z kalifornského Beverly Hills prostredníctvom livestreamu na stránke Oscarov a ich sociálnych sieťach. Po minuloročnej vlne kritiky filmového priemyslu, keď bolo z priameho prenosu oznamovania oscarových nominácií vystrihnutých osem kategórií, sa tentokrát v živom vysielaní zverejnilo všetkých 23.

Najviac, až 11 nominácií získal film Všetko, všade, naraz (Everything Everywhere All At Once) od režisérov Dana Kwana a Daniela Scheinerta. Originálna akčná sci-fi komédia zobrazuje majiteľku práčovne, ktorá bojuje so zlom spájaním sa s rôznymi verziami samej seba v paralelných vesmíroch.

Film získal nomináciu v najdôležitejšej kategórii Najlepší celovečerný film, ako aj v kategórii Najlepšia réžia. Michelle Yeoh získala nomináciu v hlavnej ženskej hereckej kategórii a Ke Huy Quan bude súťažiť v kategórii Najlepší herec vo vedľajšej úlohe. Ďalšie nominácie vo vedľajšej ženskej hereckej kategórii získali za tento film Jamie Lee Curtis a Stephanie Hsu, okrem toho bude snímka súťažiť v kategóriách kostýmy, zvuk, pôvodná pieseň, pôvodná hudba a pôvodný scenár.

 S deviatimi nomináciami nasleduje írsky film Duchovia Inisherinu (The Banshees of Inisherin) od režiséraMartina McDonagha, ktorý sa v roku 2017 zaskvel oscarovou snímkou Tri billboardy kúsok od Ebbingu. Jeho nová komediálna dráma sa odohráva na odľahlom ostrove pri západnom pobreží Írska a sleduje celoživotných priateľov Padraica a Colma, ktorí sa ocitnú v slepej uličke, keď Colm nečakane ukončí ich priateľstvo.

Snímka získala nomináciu v najdôležitejšej kategórii Najlepší celovečerný film, ako aj v kategóriách réžia, strih, pôvodná hudba a pôvodný scenár. Zabodovali aj jeho herci Colin Farrell, Brendan Gleeson, Barry Keoghan a Kerry Condon.

 Rovnako deväť nominácií získal aj nemecký film Na západe nič nové (All Quiet on the Western Front), ktorý vyšiel na jeseň na Netflixe. Kritici opisujú film ako majstrovský portrét brutality vojny, ktorý síce nie je ľahkým sústom, no zároveň uspokojí fanúšikov kinematografie bezchybným vizuálom.

Dielo nemeckého režiséra Edwarda Bergera natočené podľa slávneho protivojnového románu Ericha Maria Remarqua získalo nomináciu nielen v kategórii Najlepší medzinárodný film, ale rovno aj v najprestížnejšej kategórii Najlepší celovečerný film. Film tiež získal zápisy v kategóriách pôvodný scenár, zvuk, pôvodná hudba, kamera, make-up a kostýmy, výprava a vizuálne efekty.

 Darilo sa aj životopisnej snímke Elvis režiséra Baza Luhrmanna, ktorá bola nominovaná na osem Oscarov vrátane Najlepší celovečerný film. V hlavnej mužskej hereckej kategórii bude súťažiť predstaviteľ zosnulého hudobníka, Austin Butler, okrem je film nominovaný v kategóriách kamera, kostýmy, výprava, make-up a účesy, strih a zvuk.

Sedem nominácií získali Fabelmanovci (The Fabelmans) režiséra Stevena Spielberga. Snímka o malom chlapcovi, ktorý sa zamiluje do kinematografie a natáčania, je voľne založená na detstve a dospievaní samotného Spielberga. Film získal nomináciu v hlavnej filmovej kategórii i za najlepšiu réžiu, najlepšou herečkou v hlavnej úlohe sa môže stať Michelle Williams, najlepším hercom vo vedľajšej úlohe Judd Hirsch. Film tiež bodoval v kategóriách hudba, pôvodný scenár a výprava.

 Za pomerne prekvapivú sa považuje nominácia Any de Armas v kategórii Najlepšia herečka v hlavnej úlohe za film Blonde, v ktorom stvárnila Marilyn Monroe. Len včera získal film až osem nominácií na Zlaté maliny, teda filmové anticeny.

Prvenstvo priniesla kategória Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe. Angela Bassett získala za film Čierny panter: Navždy Wakanda vôbec prvú nomináciu za herecký výkon z filmov Marvelu. Celkovo filmy Marvelu predtým získali 19 nominácií, väčšinu však v technických kategóriách.

Silné zastúpenie v nomináciách má írska kinematografia. Vďaka filmu Duchovia Inisherinu sú nominovaní až štyria írski rodáci – Colin Farrell, Brendan Gleeson, Barry Keoghan a Kerry Condon. Ďalším írskym nominovaným hercom je 26-ročný Paul Mescal za film Aftersun. Film The Quiet Girl sa zapísal do histórie ako prvý írsky hraný film, ktorý získal nomináciu v kategórii Najlepší medzinárodný film. O zápis pre Írsko sa postaral aj film An Irish Goodbye, ktorý získal nomináciu v kategórii Najlepší krátky hraný film.

 Už teraz je zrejmé, že slávnostný ceremoniál bude napínavý, keďže ako sa zhodujú filmoví odborníci, hlavné kategórie sú pomerne vyrovnané a nemajú jasného favorita. To by spolu so skutočnosťou, že medzi nominovanými v najdôležitejšej kategórii sa objavili aj blockbustre, ako napr. Top Gun: Maverick, Avatar: Cesta vody či Elvis, mohlo nahrať sledovanosti Oscarov, ktorá je dlhodobo nízka. Kým v roku 1998 sledovalo Oscary viac ako 55 miliónov divákov, minulý rok to bolo len niečo 16,62 milióna, v roku 2021 to bolo dokonca len 10,4 milióna divákov, čo však bolo spôsobené aj virtuálnou povahou podujatia vplyvom pandémie.

Reputácii udeľovania týchto cien nepomohol ani minuloročný incident, keď dal herec Will Smith facku moderátorovi večera Chrisovi Rockovi za vtip o jeho žene Jade Pinkett Smith. Tento moment zatienil nielen Smithov zisk zlatej sošky, ale aj celý ceremoniál, keďže sa následne takmer nehovorilo o iných víťazoch. Naopak, debatovalo sa o tom, či organizátori podujatia tento kontroverzný moment nemohli zvládnuť lepšie.

Oscary sa tak tento rok budú výrazne snažiť udržať si svoj imidž najprestížnejších filomových cien a pôsobiť ako noblesné podujatie oceňujúce význam kinematografie. Podľa Billa Kramera, generálneho riaditeľa AMPAS, bude šou zameraná na „oslavu filmárov, umenia a vied a kolaboratívnej povahy filmovej tvorby“, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.