Ako sa im darí dnes? Sú úspešné v obstarávaniach, ale čo ich podnikanie? Aké zisky generujú firmy, ktoré dostávajú od štátu najštedrejšie zákazky?

Najväčší firemní giganti pomerne často obchodujú so štátom, od ktorého zinkasovali miliardy eur. Tak napríklad Doprastav počas svojej histórie urobil so štátom biznisy v celkovom objeme dve miliardy eur, rafinéria Slovnaft 1,3 miliardy eur. Vyplýva to zo štatistiky portálu uvostat.sk. Ten spracováva dáta Úradu pre verejné obstarávanie, odkedy sú verejne dostupné. Viacero z firiem, ktoré obchodujú so štátom, sa spája s oligarchami, škandálmi či dokonca policajnými vyšetrovaniami.

Pozreli sme sa na to, ako sa zmenili hospodárske výsledky firiem, ktorým sa v obchode so štátom darilo za ostatných vlád najviac. Vo viacerých prípadoch došlo k výraznemu prepadu ziskov, ale súvisí to aj s ťažkým obdobím počas pandémie ochorenia covid-19 a následnej ekonomickej krízy, ako aj s vojnou na Ukrajine. Firmy sme vybrali z rebríčka top 100 najúspešnejších firiem vo verejných obstarávaniach portálu uvostat.sk.

Doprastav

Stavebný gigant Doprastav dlhodobo čelil podozreniam, že má naň vplyv dnes už stíhaný oligarcha Miroslav Výboh. Len prednedávnom sa skončilo na žilinskom súde posudzovanie pravdivosti zápisu Doprastavu v registri partnerov verejného sektora práve preto, že Výboh nebol uvedený medzi jeho konečnými užívateľmi výhod. Pre Doprastav dopadol prípad úspešne. Súd uviedol, že aktuálne Výboh nepatrí medzi konečných užívateľov a zápis v registri je správny – jediným konečným užívateľom výhod tak je dlhodobý vrcholový manažér firmy Dušan Mráz.

Podľa údajov portálu Uvostat vyplatil štát doposiaľ Doprastavu doveda 1,9 miliardy eur za zákazky z verejného obstarávania. Je to najväčší balík peňazí spomedzi všetkých spoločností, a to za celú históriu zverejňovania týchto kontraktov. Pripomeňme, že Doprastav sa už raz v minulosti dostal do finančných problémov a museli ho ozdravovať.

Minulý rok stavebný gigant mierne zvýšil svoje tržby na úroveň 210 miliónov eur, ale oproti roku 2015 ide o pokles o približne 100 miliónov eur. Súčasne však jeho zisky takisto strmo klesajú a minulý rok dosiahli len úroveň 400-tisíc eur. V porovnaní s rokom 2017, keď zisky Doprastavu dosiahli takmer 30 miliónov eur, ide o výrazný prepad. Rovnako tak sa dlhodobo znižuje aj tzv. EBITDA (zisk pred zdanením, úrokmi, amortizáciou a znehodnotením).

 Slovnaft

Rafinéria Slovnaft je jednou z najväčších firiem na Slovensku. Patrí do portfólia maďarskej skupiny MOL a roky jej šéfuje Oszkár Világi. Ekonomický vývoj spoločnosti ovplyvnila vojna na Ukrajine, respektíve energetická kríza a s tým súvisiace stúpajúce ceny pohonných hmôt a sankcie voči Rusku. Tieto faktory budú ovplyvňovať ekonomiku Slovnaftu aj v budúcom roku.

Pokiaľ ide o o rok 2021, vtedy Slovnaft s prehľadom dosiahol najvyšší zisk za posledné roky – jeho zisk prekročil sumu 250 miliónov eur a tržby firmy dosiahli astronomické štyri miliardy eur. Keďže ceny pohonných hmôt v roku 2022 rástli, je možné, že čísla za tento rok budú ešte vyššie. Vláda špekulovala aj o špeciálnom odvode pre Slovnaft za používanie ruskej ropy. Aktuálne je zákon o špeciálnej dani z ruskej ropy v druhom čítaní v Národnej rade, či bude schválený, je tak stále otázne.

 TSS Grade

Spoločnosť TSS Grade sa zaoberá výstavbou železničných tratí. Médiá ju zvyknú spájať s trochu tajomným biznismenom Františkom Hodorovským. On sám spojenie s firmou poprel, priznal však, že jej pomáhal s financovaním. V minulosti firma vyhrala kontroverzný tender na modernizáciu železničných tratí v celkovej hodnote 245 miliónov eur.

Podľa hospodárskych výsledkov mala svoje najlepšie obdobie v rokoch 2016 a 2017, keď jej zisk vyskočil takmer k dvom miliónom eur. Jej tržby sa prakticky dlhodobo držia v rozmedzí od 70 do 80 miliónov eur, ale zisky sú už variabilnejšie. V uplynulom roku TSS Grade dosiahla zisk takmer pol milióna eur, čo je približne dvojnásobok zisku z roku 2020.

 ŽOS Vrútky

Aj ďalší veľký hráč slovenského priemyslu má veľmi blízko k železniciam. Ide o železničnú opravárenskú spoločnosť z Vrútok, ktorá je roky spájaná s expolitikom SNS Víťazoslavom Móricom. K Móricovi sa však pridala aj firma Budamar, okolo ktorej sa mihli podozrenia z daňových machinácií.

ŽOS Vrútky je jedným z hlavných dodávateľov pre Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK) a Železničnú spoločnosť Slovensko Cargo (ZSKC). Dodávajú a opravujú im lokomotívy a vozne. Po rokoch rastu zaznamenali vo Vrútkach prudký pokles tržieb, a to takmer až o polovicu. V minulom roku dosiahli tržby spoločnosti 46 miliónov eur. Rok predtým železniční opravári z Vrútok utŕžili 87 miliónov eur. Podpísalo sa to aj na výrazne nižšom zisku. Ten klesol z ôsmich miliónov v roku 2020 na jeden milión v roku 2021. Z dlhodobého pohľadu však ide o úspešnejší rok v podnikaní firmy.

 Pow-en

Akciovka Pow-en je v rukách rodinného klanu Brhelovcov a špecializuje sa na predaj elektriny. Najznámejši z nich – oligarcha a expolitik Jozef Brhel – čelí obžalobe v prípade Mýtnik, kde ho prokuratúra žaluje, že mal ryžovať na predražených IT zákazkách na finančnej správe.

Firma Pow-en, ktorá predáva elektrinu aj niektorým verejným inštitúciám, síce z pohľadu tržieb zažila vlani druhý najlepší rok vo svojej histórii, no z pohľadu ziskov však išlo o najhorší výsledok za uplynulé desaťročie.Pow-en takisto dosiahol len maržu na úrovni 2,3 percenta. Z každých sto utŕžených 100 eur tak na zisk pretavili len 2,3 eura. V minulosti tento ukazovateľ bol dokonca oveľa nižší, dosiahol len 1 percento.

 ŽOS Trnava

Aj ŽOS Trnava je firma zo sektora železníc. Túto opravárensku spoločnosť má dlhé roky v rukách oligarcha Vladimír Poór. Ten sa spomínal už v spojitosti s Vladimírom Mečiarom a neskôr aj Robertom Ficom. Známy bol aj ako dlhoročný majiteľ futbalového klubu Spartak Trnava, ten však predal.

Trnavská opravárenska fabrika, podobne ako tá vrútocká, je dodávateľom pre štátne železničné spoločnosti. Podobne ako vo Vrútkach, aj v Trnave prišlo k prepadu ziskov firmy. Minulý rok ŽOS Trnava zarobila niečo vyše 700-tisíc eur. Tržby firmy sa držali na úrovni 78 miliónov eur, čo je o takmer sedem miliónov eur viac ako rok predtým.

 Medical Group SK

Firma známa z kauzy piešťanského CT, spájaná s bývalým predsedom parlamentu Pavlom Paškom, sa dostala do vlastníctva finančnej skupiny Penta. Dnes medzi jej konečnými užívateľmi výhod figuruje rodina Hasčákovcov a Marek Dospiva. Medical Group SK patrí medzi jedného z veľkých dodávateľov slovenského zdravotníctva.

Firme sa darí dlhodobo rásť z pohľadu tržieb, minulý rok dosiahli rekordných viac ako 117 miliónov eur. Firma však má pomerne malú maržu a jej zisk sa tretí rok po sebe prepadol, a to na 250-tisíc eur. Zisková marža firmy je tak na úrovni 0,2 percenta a od roku 2011 nepresiahla ani 2,3 percenta.

 Váhostav – SK

Známa stavebná firma Váhostav vlani zmenila majiteľa. Po oligarchovi Jurajovi Širokom firmu dnes ovláda Čech Luděk Kostka. Váhostav sa nechválne preslávil v roku 2015, keď mal problémy s preplácaním faktúr svojim subdodávateľom. Téma bola na pretrase aj v politických kruhoch, až parlament napokon prijal –ex Váhostav – štát sa tak zapojil do reštrukturalizácie súkromnej spoločnosti a za polovicu hodnoty vykúpil všetky pohľadávky veriteľov. Hodnota tejto transakcie bola 26,5 milióna eur.

Už z vyššie napísaného vyplýva, že Váhostav nebol dlhodobo v dobrej kondícii, netreba sa tak čudovať, že za minulý rok bola firma v strate takmer 3,6 milióna eur. Tržby sa pritom Váhostavu výraznejšie nemenia od roku 2018 a pohybujú sa na úrovni 70 miliónov eur.

 Grafobal

Ide o hlavnú firmu Ivana Kmotríka zaoberajúcu sa tlačiarenskými a papierenskými službami a produktmi. Kmotrík zaujal najmä ako majiteľ futbalového klubu Slovan Bratislava a výstavbou štadióna, na ktorý prispel aj štát. Okrem tlačiarenskej firmy je v portfóliu Kmtoríka aj firma GGFS, ktorá prevádzkuje značku Callio so stravnými poukážkami a kartami.

Grafobal posledné tri roky z pohľadu tržieb rástol a v roku 2021 sa jeho tržby šplhali k 58 miliónom eur. Zisk zostal rovnako stabilný na úrovni 4,7 milióna eur. Na porovnanie v rokoch 2015 a 2016 zisk firmy neprekročil ani milión eur.

 Ditec

Firma z oblasti IT sveta, kde sa podieľala na štátnych zákazkách. Jej majiteľom je Peter Lukeš, ale v minulosti sa špekulovalo o jej blízkosti k Petrovi Kažimírovi či Jozefovi Brhelovi. Niektoré projekty, na ktorých mala firma Ditec pracovať, boli odborníkmi označené za zbytočné – išlo pritom o niekoľkomiliónové zákazky.

Ditec mal ešte v roku 2015 tržby nad 50-miliónovou hranicou, v roku 2021 však prešli len cez hranicu 40 miliónov. Ani predchádzajúce roky neboli také úspešné. Firma sa drží v zisku, za posledný rok bol na úrovni 2,5 milióna eur. Za posledné dva roky sa jej však výrazne zvýšil čistý dlh – teda koľko by firme ostalo peňazí, ak by splatila všetky svoje podlžnosti z voľných finančných prostriedkov.

 Rempo

Firma, ktorá sa zaoberá dodávkou ochranných pracovných prostriedkov, oblečenia či obuvi, sa spomína v kauze Vata, v ktorej ide o podozrenia z predražovania zákaziek na ministerstve vnútra. V minulosti sa so spoločnosťou Rempo spomínalo aj meno politika Tomáša Druckera, jeho manželka Lucia obchodovala s majiteľmi firmy Rempo. No a práve Druckerova manželka mala kúpiť od majiteľov firmy Rempo lukratívne pozemky pri Trnave hlboko pod trhovú cenu.

Firme Rempo pomerne výrazne stúpli zisky od roku 2018 a odvtedy sa držia okolo úrovne jedného milióna eur. Minulý rok zisk firmy dosiahol takmer 870-tisíc eur. Tržby od roku 2018 nepretržite mierne klesajú, zatiaľ čo v roku 2018 boli na úrovni 17 miliónov eur, v roku 2021 sa blížili k 15 miliónom eur.Časť verejných zákaziek v posledných rokoch už nesúťaží priamo firma Rempo ale spriaznená firma Port 7.

 Synchronix (Sevitech)

Opäť IT firma, ktorá mala v minulosti blízko k Jozefovi Brhelovi. Táto spoločnosť sa podielala aj na dodávkach softvéru pre finančnú správu. Dnes sú jej konečnými užívateľmi výhod Martin Kukoľ, Branislav Strižinec a Milan Klúčár.

Firme prakticky od roku 2015 klesajú ako tržby, tak aj zisky. Minulý rok sa zisk firmy dostal na 230-tisíc eur, zatiaľ čo tržby predstavovali 14,8 milióna eur. Na porovnanie v spomínanom roku 2015 boli tržby IT firmy takmer 38 miliónov eur a zisk viac ako tri milióny eur. S odchodom vplyvu Jozefa Brhela sa začala výrazne znižovať aj zisková marža firmy., aktuality.sk

X X X

Ficovo referendum by platné nebolo. Dokázalo by však zdvihnúť účasť?

Počas supervolieb sa konali dve referendá a šéf aktuálne stále najsilnejšej opozičnej strany Smer chcel, aby sa konalo aj tretie.

Sen o okamžitej demisii vlády sa síce Robertovi Ficovi rozplynul, no čo sa týka prvej otázky, o tej bude Slovensko zrejme najskôr koncom roka predsa len rozhodovať. Občania majú vyjadriť svoj názor na to, či by malo byť možné skrátiť volebné obdobie existujúceho parlamentu referendom alebo uznesením NR SR, a to zmenou ústavy. V prípade uznesenia by dokonca nebolo potrebných 90 hlasov, ale len 76, teda nadpolovičná väčšina.

Líder Smeru predpokladal, že účasť bude na úrovni 50 až 55 percent. Bohužiaľ, nestalo sa. Komunálne voľby síce potiahli tie župné, no zaznamenali historicky najnižšiu účasť. Celkovo prišlo voliť niečo vyše dvoch miliónov Slovákov, čo predstavuje 46,19 percenta. Ak by sa Ficovo referendum konalo v deň volieb, úspešné by nebolo.

Dokázalo by však zdvihnúť účasť? Podľa odborníkov to nie je také isté. „V roku 1998 sa konali parlamentné voľby, ktoré boli spojené s referendom o zákaze privatizácie niektorých podnikov, no pre nízku účasť bolo neplatné. Otázne je, ako by bolo organizované. Či ako v roku 1998 osobitne s dvoma komisiami a v dvoch oddelených miestnostiach, alebo by sa upravil zákon tak, aby sa mohlo konať spoločne s voľbami v jednej miestnosti. Ani vtedy by som si nedovolil povedať, že referendum bude úspešné, keďže niektoré strany by určite odrádzali svojich voličov od účasti na ľudovom hlasovaní,“ povedal pre denník Pravda politológ Radoslav Štefančík.

Rovnaký názor má aj sociológ Martin Slosiarik. „Myslím si, že ak by aj referendum bolo spojené s týmito voľbami, tak by sa ho nezúčastnil dostatočný počet voličov. Mohlo by síce k urnám priviesť nejakú časť voličov, ktorá nebola v sobotu voliť, ale predpokladám, že iná časť voličov by ho zámerne vo volebných miestnostiach ignorovala.

Inak povedané – nie každý, kto by k voľbám prišiel, by sa ho aj zúčastnil. Určitý precedens v tomto smere máme napr. z roku 2004, keď bolo referendum o skrátení funkčného obdobia parlamentu vypísané na deň konania 1. kola prezidentských volieb. Na referende sa zúčastnilo necelých 36 % voličov, zatiaľ čo účasť v 1. kole prezidentských volieb bola na úrovni 48 percent. Čiže časť respondentov, ktorí k voľbám prišli, zámerne v referende nehlasovala,“ skonštatoval.

Pre Fica je podstatné, že referendum bude a rozhodnutie o jednej z otázok ho nevyrušuje. „Bola to motivačná otázka, ktorá mala predovšetkým motivovať ľudí k ešte väčšej účasti,“ povedal a opäť obvinil Čaputovú z toho, že počúva pokyny zo Západu a marí referendum.

Ak by bolo referendum platné, v praxi to znamená, že by sa muselo uskutočniť ešte jedno ľudové hlasovanie už konkrétne o predčasnom ukončení mandátu súčasného parlamentu. Druhou možnosťou by bolo samorozpustenie NR SR, na čo by referendum nebolo potrebné.

Ústavný právnik z Univerzity Komenského Marek Domin pre Pravdu vysvetlil, čo bude nasledovať. Rozhodnutie Ústavného súdu v tomto prípade znamená, že prezidentke pokračuje 30-dňová lehota na vyhlásenie termínu referenda, ktorá sa prerušila v okamihu, ako sa obrátila na Ústavný súd.

„Referendum by sa následne malo konať do 90 dní od jeho vyhlásenia. Keďže vyhlásenie možno očakávať v najbližších dňoch, samotné referendum by sa mohlo stihnúť ešte do konca roka alebo začiatkom roka 2023,“ vysvetlil.

Ak by bolo referendum úspešné, teda platné a väčšina by odpovedala na otázku „áno“, dôsledkom bude zmena ústavy. „Ústava po novom umožní dosiahnuť skrátenie volebného obdobia, a tým aj predčasné parlamentné voľby buď hlasovaním Národnej rady, alebo referendom. To bude jediný priamy dôsledok úspešného referenda,“ vysvetlil Domin.

Národná rada sa teda môže, no nemusí uzniesť na tom, že si skráti volebné obdobie. Rovnako sa môže konať aj ďalšie referendum, tentoraz už o samotnom skrátení volebného obdobia parlamentu. „Prezidentka ho však (ako akékoľvek referendum) nemôže vyhlásiť sama. Bude sa musieť opäť vyzbierať aspoň 350 000 podpisov občanov, ktorí prezidentku o vyhlásenie referenda požiadajú,“ skonštatoval ústavný právnik.

Aktuálne sú v parlamente v druhom čítaní ešte dva návrhy na novelu Ústavy SR, ktoré by mali viesť k predčasným voľbám. Oba návrhy poslanci presunuli na ďalšiu schôdzu. Najbližšia schôdza by sa mala začať 29. novembra./agentury/

X X X

Študentka medicíny: Vyučujúci sú preťažení a máme obmedzený kontakt s pacientom  

 Nedostatok priestorov aj kníh, málo vyučujúcich a chýbajúce zapojenie do reálneho manažmentu pacientov. To je len časť problémov, s ktorými sa podľa medičky Laury Banovčanovej stretávajú študenti na lekárskych fakultách. Potom ale nie je možné, aby boli absolventi adekvátne pripravení na výkon lekárskej profesie, hovorí.

Namiesto toho, aby sa riešila súčasná situácia, sa podľa nej ešte zhorší s návrhom zvýšiť počet študentov medicíny.

„V praxi to prehĺbi problémy, ktoré máme. Degraduje to už teraz nedostatočnú kvalitu vzdelávania a ešte tým znížime záujem o slovenské fakulty zo strany šikovných maturantov,“ hovorí medička.

Banovčanová je študentkou medicíny na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine, ktorá patrí pod Univerzitu Komenského a zároveň je prezidentkou Slovenskej asociácie študentov medicíny.

X Keď ste sa rozhodovali, kam si dáte prihlášku na univerzitu, slovenské lekárske fakulty boli pre vás prvou voľbou?

Dávala som si prihlášky iba na slovenské fakulty, ale musím priznať, že som zvažovala aj odchod do zahraničia. Nakoniec som sa rozhodla zostať doma s tým, že ak sa počas štúdia naskytne príležitosť načerpať skúsenosti v zahraničí, tak ju rada využijem. Menšie problémy priniesli napríklad pandémia či medzery v programe Erasmus+, napriek tomu sa množstvo skvelých vecí podarilo, za čo som veľmi vďačná.

X V ktorom ročníku aktuálne ste?

Momentálne v šiestom ročníku, čiže končím štúdium všeobecného lekárstva.

X Už ste sa rozhodli, akú špecializáciu si zvolíte?

Zatiaľ nie. Mám šťastie, že ma baví veľa oblastí a na definitívne rozhodnutie si ešte nechávam čas. Tak ako všetci moji spolužiaci verím, že budem mať šťastie a nebudem si svoje zameranie a lokalitu vyberať iba podľa oklieštenej ponuky dostupných pracovných miest, ale budem mať šancu pracovať v odbore, ktorý ma baví a ku ktorému mám vzťah. A s vedením, ktoré mi ako mladej lekárke poskytne férové podmienky aj možnosť rastu.

X Nie vždy si máte možnosť voliť odbor, aký chcete?

Máme problém nájsť si voľné lekárske miesta a mnoho študentov je potom akoby dotlačených do odborov, ktoré neboli ich prvou voľbou, ku ktorým nemajú vzťah, prípadne kde nevidia kolektív, v ktorom by chceli pracovať.

Stretávame sa tiež s tým, že navrhované pracovné podmienky nie sú úplne korektné voči mladým lekárom, alebo s prekážkami založenými na pohlaví.

X Čo tým myslíte?

Dlhodobo sa stretávame s tým, že na pracovných pohovoroch sú napríklad kladené otázky, ktoré by kladené byť nemali. Rozumieme tomu, že z manažérskeho hľadiska je dôležitá udržateľnosť pracovného kolektívu, na druhej strane diskriminovať študentky a mladé lekárky bez ohľadu na ich schopnosti a vedomosti, je neférové a nekorektné.

X V akom zmysle vás diskriminujú?

Už počas štúdia sme napríklad v chirurgických odboroch jemne vytláčané z procesu.

Úplne bežne stretávam lekárky, ktoré sú minimálne tak múdre, šikovné a pracovité ako ich mužskí kolegovia, napriek tomu nie sú rovnako docenené a nedostávajú rovnaký priestor či príležitosti.

X Tiež ste mali takúto skúsenosť?

Bohužiaľ, mám aj osobnú skúsenosť. Stretávam sa napríklad s podprahovými narážkami, že na operačné sály sú vítaní skôr naši spolužiaci než študentky. Znie to banálne, no keď sa s tým človek stretáva často, jednoducho to nevie a nechce ignorovať.

X Prečo chcú na sálu skôr mužov ako ženy?

To je skôr otázka na spomínaných lekárov. Myslím si, že sú to predsudky a akási patriarchálna mentalita u časti lekárov, predstava o tom, že chirurgia alebo niektoré ďalšie odbory sú mužské a ženy sú vhodnejšie na iné špecializácie.

A možno je to aj snaha cielene prilákať budúcich absolventov – mužov.

X Okrem toho upozorňujete aj na iné problémy vo vzdelávaní.

Vnímame problémy na mnohých úrovniach, špeciálne pri klinickej výučbe.

Dobré príklady zo zahraničia ukazujú, že v ideálnom prípade na jedného lekára pripadajú jeden alebo dvaja študenti, ktorí sú aktívne zapojení do manažmentu pacienta a tým pádom si vedia oveľa lepšie fixovať a naozaj prepájať teoretické a praktické vedomosti.

U nás pripadá niekedy až 20-členná študijná skupina na jedného vyučujúceho, preťaženého lekára, ktorý sa popri starostlivosti o svojich pacientov stará aj o chod oddelenia.

Výsledkom je, že máme obmedzený osobný kontakt s pacientom, nemáme príležitosť dostatočne s ním interagovať. Rovnako nemáme možnosť dostatočne interagovať s vyučujúcim lekárom.

Potom ale nie je možné, aby boli absolventi adekvátne pripravení na výkon lekárskej profesie.

X Ako to vyzerá počas praktickej výučby v nemocnici?

Bežné praktické cvičenie prebieha tak, že prídeme na oddelenie, kde by mal byť lekár, ktorý sa nám bude venovať. Ale ten častokrát nemá čas na to, aby nás adekvátne vzdelával, tým pádom nemáme vyučujúceho a čas výučby je teda strávený úplne neefektívne.

V prípade, že vyučujúceho máme a rozdelia nám pacientov, ideme za nimi v dvoj- až štvorčlenných skupinách. V krátkosti si ich vyšetríme, zreferujeme, v lepšom prípade sa o jednotlivých stavoch bližšie porozprávame a praktické cvičenie končí. Nie sme zapojení do reálneho manažmentu, nevieme, ako sa rozhodovať v prípade pacientov, pretože na nás málokedy majú čas kvalitní vyučujúci. To nás to obmedzuje pri naberaní vedomostí a zručností.

X Ako by to malo prebiehať za ideálnych okolností?

Budem vychádzať zo skúseností našich spolužiakov, ktorí študujú v krajinách, kde je dobre nastavený vzdelávací systém.

Tam to funguje tak, že študenti sú braní ako súčasť personálu, ktorý sa stará o pacientov. V tíme riešia, aké vyšetrenia urobiť, akú liečbu zvoliť, štandardne sú na rozpise zákrokov, čiže si prejdú celú starostlivosť o pacienta. Metodika výučby tam tiež zodpovedá medzinárodným štandardom. Na Slovensku tiež chýba oficiálna možnosť absolvovania nepovinnej praxe.

Toto sú príklady, na ktorých vidíme priestor na zlepšenie.

 X Sú ešte nejaké ďalšie problémy, s ktorými sa potýkate?

Určite. Máme priestorové a kapacitné nedostatky a máme problémy aj s tým, v akom stave tieto priestory sú, nedostatok kníh v akademických knižniciach, nemáme miesta na vysokoškolských internátoch a tak ďalej.

Nechcem však znieť pesimisticky, pretože my študenti máme úprimný záujem situáciu zlepšiť a aktívne sa zapojiť do rozhodovacieho procesu.

X Pristavím sa pri stave priestorov. Pred rokmi sa vtedajší premiér Peter Pellegrini nechal počuť, ako rázne zakročí, ak v nemocničnej izbe nájde pleseň. Študenti to zobrali ako výzvua začali mu posielať fotografie, v akom stave sú priestory, v ktorých sa v rámci nemocničnej praxi pohybujú. Zmenilo sa za tie roky niečo?

Vtedy vznikla Kniha plesní, ktorú pripravila Študentská rada vysokých škôl v spolupráci s medikmi, aby poukázali na tragický stav slovenských nemocníc.

Vnímame, že v rámci obmedzených možností, ktoré nemocnice majú, renovujú priestory, ale stále sme veľmi ďaleko od toho, kde by sme ako vyspelá krajina mali byť.

Nechápte ma, prosím, zle – my si vážime, že môžeme študovať a pracovať v podmienkach, o ktorých napríklad zdravotníci v rozvojových krajinách môžu dnes, bohužiaľ, iba snívať, ale to nás na Slovensku neospravedlňuje. Neospravedlňuje to našu neochotu ďalej sa zlepšovať.

X Keď ešte zostaňeme pri expremiérovi. Svojho času chcel navyšovať počty študentov. Ako to v praxi dopadlo?

Návrh priniesol pán Peter Pellegrini v roku 2018 s tým, že nedostatok lekárov v systéme vyrieši práve navýšením študentov.

Tieto ročníky familiárne nazývame Pellegriniho deťmi. Ich študenti sú odsúdení na to, aby si naše problémy ako nedostatok kníh, pacientov a vyučujúcich, priestorové limitácie či nepostačujúce miesta na internátoch, zažívali v oveľa vyššej miere.

Už toto malo byť výstrahou, že náš systém je úplne na hrane. Mali sme sa z toho poučiť a začať riešiť podstatu problému.

X Teraz je tu nový plán, ktorý tiež počíta s navyšovaním počtu študentov medicíny. Na lekárske fakulty by sa mohlo prijať o päťsto slovenských medikov viac a to najmä na úkor zahraničných študentov a s tým, že sa vytvorí dodatočne ešte sto miest. Ten cieľ za tým je, aby sme do budúcna mali dostatok lekárov. Je to riešenie?

Myslíme si, že to situáciu nevyrieši. Podľa dostupných informácií návrh hovorí o tom, že sa navýšia ročníky o sto úplne nových slovenských študentov a o akomsi odkúpení 400 študentov zo zahraničných programov v prospech tých slovenských.

V praxi to ale iba prehĺbi problémy, ktoré už máme. Degraduje to už teraz nedostatočnú kvalitu vzdelávania a ešte tým znížime záujem o slovenské fakulty zo strany šikovných maturantov. Tí budú ešte vo väčšom putovať na atraktívnejšie, najmä české lekárske fakulty bez akejkoľvek motivácie, aby sa po ukončení štúdia vrátili späť na Slovensko.

Opakujeme, že je nevyhnutné najprv dať študentom a lekárom dôvod stať sa súčasťou nášho systému a potom v ňom aj dlhodobo zotrvať.

Apelujeme na to, aby boli financie investované efektívne a udržateľne do zlepšenia podmienok študentov aj lekárov, ktorých tu už máme. Až potom môžeme uvažovať nad zvyšovaním počtov študentov.

X Vidíte problém konkrétne v tom, že sa navýšia kapacity o sto miest?

Áno, pretože ak do systému, ktorý už teraz zlyháva, pridáme ešte viac študentov, kvalita vzdelávania aj budúcich zdravotníckych profesionálov klesne.

X Za Slovenskú asociáciu medikov ste k tomuto návrhu dávali aj oficiálne vyjadrenie. V ňom okrem iného píšete zaujímavú vec. Na jednej strane hovoríte, že najväčším problémom zdravotníctva na Slovensku nie je nedostatok absolventov, ale nedostatok lekárov v systéme a na druhej strane ste povedali, že je pre vás nemožné nájsť si pracovné miesto. To sa celkom nezlučuje. Ako ste to mysleli?

Znie to veľmi nelogicky, pretože neustále počúvame o tom, že máme nedostatok lekárov. Naozaj máme v nemocniciach personálu, lenže my sa po ukončení lekárskych fakúlt bežne stretávame s tým, že máme problém nájsť si lekárske miesta v našich nemocniciach.

Aby sa ušetrili financie, sú nemocnice personálne poddimenzované. Máme nastavené oficiálne počty zamestnancov, tieto počty však neodrážajú reálne požiadavky zo strany pacientov a oddelení. A zároveň si nemocnice nemôžu dovoliť prijať ďalších lekárov, ďalšie sestry, pretože ten stav je oficiálne naplnený.

X Vy hovoríte, že napriek tomu, že sú tu nejaké personálne normatívy a aj keď sa dodržujú, tak stále je to málo?

Áno, jednoznačne. Tým pádom sme po vysokej škole ako keby vytláčaní do menších okrajových nemocníc.

X Problém nájsť si miesto, máte teda vo fakultných a univerzitných nemocniciach?

V podstate áno, no závisí to aj od špecializácie.

X Riaditelia týchto veľkých nemocníc hovoria, že sú odbornosti, v ktorých im lekári naozaj chýbajú, lebo nie sú atraktívne a potom sú odbornosti, kde je lekárov prebytok. Riaditeľka Banskobystrickej nemocnice Miriam Lapuníková, hovorila, že zohnať lekára na neonatológiu, geriatriu alebo genetiku je priam nemožné. Na druhej strane sú tu odbornosti ako napríklad očné, kde je dostatok lekárov. Otázka potom, je, že či by sa aj fakulty a študenti nemali prispôsobiť dopytu?

Nemyslím si, že v medicíne by mala ponuka odrážať dopyt. Potrebujeme, aby jednotlivé miesta obsadili naozaj šikovní ľudia so vzťahom k danému odboru, preto ho budú vykonávať čo najlepšie.

Musíme sa snažiť o to, aby sme zatraktívnili podmienky a zostávali u nás aj ľudia so záujmom o odvetvia, ktoré v súčasnosti nie sú zo strany absolventov najžiadanejšími.

Ale treba povedať, že vo všeobecnosti zdravotníctvo na Slovensku nie je pre medikov atraktívne – koniec koncov k nám zo zahraničia lekári neprichádzajú tak ako slovenskí lekári tam.

 X Rozumiem tomu, že vy ako budúci lekári musíte mať vzťah k danej odbornosti. Na druhej strane, čo nám pomôže ak budeme mať veľa očných lekárov, ale nebude sa mať kto starať o novorodencov?

V súčasnom stave je náročné motivovať medika, aby išiel konkrétnym smerom. Všetko to vyplýva z výučby.

Ak napríklad vieme poskytnúť medikovi letnú prax v nemocnici, kde sa mu budú venovať, kde budú dobré a férové podmienky a kolektív, ktorý ho prijal, kde má nejakú perspektívu na odborný rast, tak to bude veľmi formovať jeho výber v budúcnosti.

Podobne je to s výučbou na vysokých školách. Ak by praktická výučba fungovala tak ako má, študenti sú v oveľa bližšom kontakte s pacientom a majú oveľa jasnejšiu predstavu o tom, čo zahŕňa starostlivosť o pacienta na konkrétnom oddelení. To za súčasných podmienok vedieť nemôžeme a v podstate po škole skáčeme do veľmi neznámych vôd.

X Čo bude formovať vás pri výbere špecializácie?

Pre mňa osobne, ale zhodujem sa aj s hlavnými faktormi v prieskumoch mienky medikov, je tu niekoľko atribútov, ktoré zvážim.

Napríklad to, či sú na danom pracovisku nastavené jasné podmienky, ako bude prebiehať predatestačná a špecializačná príprava, či mi vyhovuje pracovný kolektív a či zahŕňa aj naozaj skúsených lekárov, od ktorých sa môžem učiť a prísť si k nim po dobrú radu. Inak povedané, aby som nenastúpila do kolektívu, kde na mňa nikto nemá čas, pretože personál má čo robiť s tým, aby zvládal starostlivosť o svoje oddelenie a pacientov a kde ostatní kolegovia – lekári, budú síce o pár rokov starší, ale stále neatestovaní a bez dostatočných skúseností. Pretože aj to sa stáva, ovplyvňuje to kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a na mladého lekára to kladie enormný tlak.

Ďalej sa samozrejme budem rozhodovať na základe toho, kto vedie pracovný kolektív a aká je možnosť nielen platového, ale najmä kariérneho a odborného rastu, prípadne či tam vidím vyváženosť pracovného a osobného času.

X Keď ste hovorili, že príležitosti vo veľkých nemocniciach sú obmedzené a že ste vytláčaní menších nemocníc, znamená to, že pre vás nie je atraktívne pracovať aj v menšej nemocnici?

To by som netvrdila. Samozrejme, že časť z nás má záujem pracovať práve v menších nemocniciach nezáležiac na tom, či je to z dôvodu rodinného zázemia alebo preto, že sa rýchlejšie dostanú k praktickým výkonom, napríklad v prípade chirurgických odborov.

X Šéf asociácie, ktorá združuje menšie nemocnice Marián Petko hovoril, že sa im hlási málo ľudí a že nerobia výber ale robia nábor.

Presne tak a na to pochopiteľne v závere doplácajú pacienti.

X Preto sa pýtam, či pre vás nie sú atraktívne.

Menšie nemocnice sú atraktívne napríklad aj tým, že nie sú úzko špecializované na vybraný typ patologických stavov.

Treba ale povedať, že väčšie nemocnice sú pre nás zase atraktívnejšie preto, že spektrum lekárov na oddeleniach je od mladších kolegov po skúsených a špičkových lekárov, od ktorých sa môžeme učiť a odborne po ich boku rásť.

X Nie je to začarovaný kruh? Keď za špičkovými lekármi pôjdete do veľkých nemocníc, v menších nemocniciach bude tým pádom stále nedostatok ľudí.

Určite, ale kým sa plošne nezlepšia podmienky v slovenskom zdravotníctve, tak budeme nedostatkom lekárov ďalej trpieť. Vidíme trend odchodu nielen mladých lekárov, absolventov, prípadne ešte maturantov na zahraničné fakulty, ale registrujeme, že nám odchádzajú aj skúsení lekári a sestry, nehovoriac o aktuálne podávaných hromadných výpovediach lekárov.

X Ministri napríklad hovorili, že 83 percent absolventov lekárskych fakúlt ostáva pracovať na Slovensku. Vy hovoríte zase o trende, že odchádzajú. Ako to je ?

Je otázne či nám stačí, že tí šikovnejší zo Slovenska odídu a budeme sa spoliehať iba na to, že iní tu ostanú kvôli osobným záväzkom, prípadne neznalosti cudzích jazykov.

Takýmto smerovaním sa nezameriavame na kvalitu, ale na kvantitu a to nám vyplýva aj z aktuálneho návrhu navyšovania počtu študentov na lekárskych fakultách.

Čo sa týka konkrétnych údajov, tak podľa Barometra, ktorý prebieha medzi slovenskými medikmi, 78% študentov od 4. do 6. ročníka minulý rok udávalo, že chcú ostať pracovať na Slovensku. Avšak nevieme o štatistikách, ktoré sledujú koľko z nich zo zamestnania odišlo s odstupom pár rokov.

X Bez ohľadu na dáta, iste máte niečo odpozorované zo svojho okolia a poznáte absolventov medicíny, ktorí sa zamestnali v slovenskej nemocnici. Sú to ľudia odhodlaní vytrvať alebo sú aj takí, ktorí to po roku vzdali a odišli radšej do zahraničia?

Mám známych, ktorí nastúpili do zdravotníckeho systému na Slovensku a ten systém ich veľmi rýchlo pomlel, ich ideály a profesionálne ciele sa prakticky rozplynuli.

Od ľudí, ktorí už skončili doktorské štúdium na našich fakultách, počúvame aká je realita a nie je to niečo, v čom by človek chcel stráviť desaťročia svojho pracovného života.

Mám vo svojom okolí tiež ľudí, a jednoznačne ich neodsudzujem, ktorí odišli do zahraničia ihneď po ukončení štúdia, ale aj takých, ktorí už po strednej škole odišli študovať na zahraničné fakulty, lebo nemali pocit, že na Slovensku raz bude lepšie.

X Kde vidíte svoju budúcnosť?

Neodvážim sa hovoriť hop, kým nepreskočím. Ešte stále ma štátne skúšky, aby som sa stala lekárkou.

Považujem sa ale za súčasť menšiny študentov, ktorí ešte nie sú úplne frustrovaní a stále mám s mnohými šikovnými ľuďmi vo svojom okolí chuť zostať a zabojovať za to, aby sa veci zlepšili, aktuality.sk