Hasič SR žaluje štát: Kam až nás necháte padnúť? Zvyšných 8 hodín musí „darovať“ štátu. NAKA: Vo Vlčanovej firme machinácie? Maďarsko už neprijímať kritiku USA

Slovensko by nemalo zotročovať ľudí, hovorí hasič, ktorý žaluje štát. Hasičom sa do odpracovaného času nerátajú desiatky hodín. Štát sa nami chváli, keď ideme pomáhať do cudziny, potom nám podkopáva nohy. Chceme len to, čo nám patrí, tvrdia. V Hasičskom a záchrannom zbore odpracoval 20 rokov, za sebou má stovky zásahov a tisíce hodín strávených na stanici, no teraz žaluje štát podobne ako mnoho jeho kolegov.

Bratislavský hasič, ktorý chce zostať v anonymite, sa rozhodol, že pre Aktuality.sk vysvetlí svoje dôvody. „Nechcem rebelovať, preto tu nie som. Chcem ukázať, ako to v hasičskom zbore chodí,“ tvrdí.

V médiách nikdy predtým nevystupoval, no pomery v hasičskom zbore pozná dobre. Do výsluhového dôchodku mu chýba pár rokov, preto nechce zverejniť svoje meno a tvár, kým bude v zbore pracovať.

„Hnevá nás, že pani prezidentka nás víta, pán premiér nás odprevádza, keď ideme pomáhať do cudziny, a všetci nám len ďakujú, sú na nás hrdí, no každý mesiac nás štát núti, aby sme odrobili 80 hodín v podstate zadarmo,“ začína rozprávať bratislavský hasič.

Zrejme nie je jediný, kto má takéto pocity. Len v Bratislavskom kraji sa údajne nazbieralo približne sto hasičov, ktorí žalujú štát o náhradu nemajetkovej ujmy. Ministerstvo vnútra hovorí, že zatiaľ bolo súdom doručených 43 žalôb.

Štát hasičom nezarátava do odpracovaného času pohotovostnú službu. Hasiči musia byť v pohotovosti na hasičskej stanici od 22:00 večer do 6:00 ráno, ale tieto hodiny nikde započítané nemajú. Ak je hasič v službe 24 hodín, ako odpracovaný čas sa mu eviduje len 16 hodín. Zvyšných osem hodín musí „darovať“ štátu.

„Za hodinu pohotovosti mám približne 1,75 eura. To znamená, že za odpracovanú pohotovosť dostanem zhruba 14 eur,“ približuje bratislavský hasič. Mnohí jeho mladší kolegovia dostanú výrazne nižšiu hodinovú sumu.

 Keď štát čaká

Asi 50 košických hasičov už predtým zažalovalo štát za porušovanie smernice Európskej únie z roku 2003. Slovenské súdy rozhodli, že zavedený systém je skutočne v rozpore s európskym právom. Celkový čas strávený na pracovisku sa má hasičom započítavať do fondu pracovného času, presne tak, ako to určuje smernica.

„Rozhodnutie súdu je právoplatné a štát by mal konať. Stále viac príslušníkov podáva žaloby a verím, že možno sa niečo zmení, ale je to beh na dlhú trať,“ začína vysvetľovať Kamil Ferko, predseda Odborového zväzu zmenových hasičov Košice, ktorý je dnes na výsluhovom dôchodku.

Košickí hasiči sa snažia tento problém vyriešiť už od roku 2012. Najprv zažalovali zamestnávateľa, no žaloby stiahli, pretože súdne konanie sa naťahovalo a kvôli dokazovaniu museli pravidelne cestovať do Bratislavy. O dva roky neskôr podali prvé žaloby na štát o nemajetkovú ujmu a spory začali vyhrávať.

Košickí hasiči nám poskytli aj niekoľko rozsudkov, v ktorých im Krajský súd v Košiciach priznal odškodné vo výške 1500 eur.

V jednom z nich sa uvádza, že hasič odrobil za tri roky viac ako 1864 hodín nad maximálny 48-hodinový rozsah pracovného času pripadajúci na sedem dní. „Vznikla mu tak ujma vo forme straty možnosti odpočinku, regenerácie fyzických a psychických síl…“ konštatuje v rozsudku košický súd.

 Predseda zväzu Kamil Ferko otvorene hovorí o tom, že krajskí riaditelia vyvíjajú tlak na hasičov, aby žaloby stiahli. Mnohí z nich sa preto obrátili na Úrad na ochranu oznamovateľov a takéto praktiky nahlásili. Exminister vnútra Roman Mikulec a prezident hasičských odborárov Peter Šagát však akýkoľvek nátlak na pracovisku odmietajú.

 Každému vyhovuje niečo iné

Kým časť hasičov žiada zmenu, väčšine takto nastavený systém podľa odborárov vyhovuje. „V odborovou zväze máme asi 1340 členov a robili sme anketu. Až 95 percent členov v nej odpovedalo, že chcú, aby bol zachovaný systém služieb taký, ako je. Mám na to doklad,“ hovorí šéf hasičských odborov Šagát.

Bratislavský hasič redakcii Aktuality.sk potvrdil, že takýto dotazník mu naozaj prišiel, ale otázky boli podľa neho naformulované zle. Odbory sa totiž hasičov pýtali len na to, či chcú pracovať 24 alebo 12 hodín.

Hasič vysvetľuje, že systém 24-hodinových služieb mu vyhovuje a meniť by ho nechcel. Trvá však na tom, že chce mať riadne zaplatené za všetko, čo odrobí. Práve takýto typ otázok však v dotazníku chýbal.

Po 24-hodinovej službe hasičov čakajú vždy dva dni voľna. Povinne však musia odpracovať pohotovostnú službu. V prípade, že majú nočný výjazd, tak im štát zaplatí nadčas, do pracovného fondu im však nejde nič.

Hasiči proti pohotovosti neprotestujú, no nechápu, prečo im ju zamestnávateľ nezaráta do odpracovaného času. Na konci mesiaca sa tak stáva, že im chýbajú hodiny.

Koncom januára vtedajší minister vnútra Roman Mikulec povedal, že 99 percent hasičov chce ostať v 24-hodinových službách a inak to chcú len tí hasiči, ktorí podali žaloby. Odvtedy sa ku košickým hasičom pridali aj bratislavskí, banskobystrickí či zvolenskí. Situácia tak nemusí byť taká jednoznačná, ako ju prezentovalo ministerstvo vnútra.

Roman Mikulec to však odmieta. „Ja som sa ikskrát pýtal hasičov, či chcú 12-hodinové služby. Tých 99 percent by stále preferovalo aktuálne 24-hodinové služby,“ hovorí dnes už bývalý minister Mikulec pre Aktuality.sk.

Na to, aby nový systém mohol fungovať, zbor by podľa Mikulca musel prijať asi 700 nových príslušníkov, čo je momentálne nereálne. Ako možné riešenie bývalý minister vidí riadne preplácanie odrobených hodín. To by však malo výrazný vplyv na štátny rozpočet.

Nemáme ľudí, odkazujú odbory

Prechodu na 12-hodinové zmeny nie je naklonený ani Odborový zväz hasičov Slovenska. Obáva sa, že mnoho hasičov, ktorí s kratšími službami nesúhlasia, by odišlo do výsluhového dôchodku. Ak by hasiči naozaj prešli na 12-hodinové služby, problém so spornými hodinami by sa vyriešil, pretože by už nemávali pohotovostné služby.

Dnes sa tak hasiči dostali do začarovaného kruhu. Aj keď súdy rozhodnú v prospech hasičov a priznajú im tisícové odškodné, podľa Šagáta sa systém nezmení, pretože na to nie sú personálne kapacity.

„Upozorňujeme našich odborárov, že aj oni môžu podávať žaloby. Zažalovať štát o nemajetkovú ujmu môžu maximálne tri roky spätne. Chceme, aby sa to dalo na poriadok, ale v súčasnej situácii to nie je možné,“ vysvetľuje zamotanú situáciu šéf odborárov Šagát.

Riešenie vidí v tom, aby boli hasiči považovaní za bezpečnostný zbor podobne ako polícia. Ďalšou možnosťou je zrušenie malých hasičských staníc. Hasiči by sa premiestnili do staníc s väčším počtom personálu, čo by im umožnilo pracovať v súlade s európskou smernicou.

Odborári však tvrdia, že v takomto prípade by sa výrazne predĺžil čas príjazdu k požiarom a hrozilo by, že hasičské a záchranné jednotky na miesto zásahu nedorazia včas. Súčasné rozmiestnenie staníc vrátane tých malých je navrhnuté tak, aby pokrylo celé územie Slovenska.

„Písali sme aj na inšpekciu ministerstva vnútra, písali sme prezidentovi hasičského zboru a aj pani prezidentke Čaputovej, že dochádza k sústavnému porušovaniu smernice a že odmietame vykonávať takúto službu. V apríli minulého roka nás dali v Košiciach na rozhodnutie prezidenta hasičov na 12-hodinové služby,“ vysvetľuje Kamil Ferko.

Aj keď ide o najväčší útvar na Slovensku, nadriadení nedokázali hasičmi obsadiť všetky zmeny. Museli preto vyplácať nadčasy a v decembri tento systém zrušili. Kamil Ferko sa preto s niektorými kolegami rozhodol zbor opustiť. Požiadal o ukončenie služobného pomeru a odišiel do výsluhového dôchodku.

„Chcel som odpracovať ešte ďalšie roky, pretože práca hasiča je naozaj krásna. Podmienky, v akých pracujeme, sú však zlé. Štát na rozhodnutie súdu nereagoval. Niektorí hasiči štát žalujú už druhý, iní tretíkrát. Súdia sa už deväť rokov,“ približuje Ferko. Od septembra by sa mal systém v Košiciach opäť zmeniť. No na ako dlho, jasné nie je.

Podľa stanoviska rezortu vnútra ministerstvo skúma možnosti úpravy služobného času príslušníkov tak, aby boli zmeny v súlade so zákonom o Hasičskom a záchrannom zbore. Problém mala vyriešiť novela zákona, ktorú ministerstvo navrhlo koncom minulého roka. Vláda ju schválila a parlament ju vrátil rezortu vnútra na prepracovanie.

 Výhodné prehrávanie súdov

Viacerí hasiči, ktorých sme oslovili, tvrdia, že nápravu nedokážu zabezpečiť ani súdne rozhodnutia. Obrátili sa preto už aj na Európsku komisiu.

Hasiči naznačili, že ministerstvu vnútra sa viac oplatí prehrávať súdy ako zmeniť celý systém fungovania hasičského zboru. Len košickí hasiči na súdoch už od štátu vysúdili tisíce eur.

„Štát sa zachoval ako nejaký mafiánsky klan, ktorý si povie, že je preň jednoduchšie zaplatiť to tým – ako povedal exminister Mikulec – pár nespokojným hasičom. Nie každý má odvahu podať žalobu na zamestnávateľa a na štát,“ priznáva bývalý hasič Kamil Ferko. Ten zároveň hovorí, že nemá pocit, že by odbory stáli na strane hasičov.

Hasiči musia žalovať štát za nemajetkovú ujmu jednotlivo. Odbory zas hovoria, že majú právnickú firmu, ktorá hasičom vypracuje návrh podania žaloby. „Potom si to musia manažovať už sami. Keď sa chcú súdiť, tak nech sa páči,“ odkazuje prezident hasičských odborárov Šagát.

Hasiči sú hrdinovia, len kým nepríde na mzdy

„Myslím, že budem hovoriť za všetkých, ak poviem, že sme na Vás, chlapci, naozaj veľmi hrdí a nesmierne si vážime Vaše nasadenie a oddanosť hasičskému remeslu,“ napísal vtedajší minister vnútra Roman Mikulec pred dvoma rokmi v auguste, keď sa slovenskí hasiči vrátili z misie v Grécku.

Hasičom na rôznych útvaroch, ktorých oslovili Aktuality.sk, však takýto prístup prekáža. Štát sa nimi a ich prácou chváli, no hrdinovia sú preň len dovtedy, kým sa nedomáhajú svojich práv. A pociťujú to aj hasiči, ktorí na zahraničné misie nechodia.

„Kolegovia odišli pomáhať do Grécka a Talianska. Nás zavolali do práce, lebo niekto robiť musí. Už nechcem tomuto štátu darovať ďalšie hodiny z môjho života,“ hovorí bratislavský hasič.

Počas poslednej hasičskej misie do Grécka mal prísť do práce, pretože zobral službu za kolegu. Žiadal náhradné voľno, no za 12-hodinový záskok dostal len štyri hodiny náhradného voľna. Zvyšok bola nočná pohotovosť, a keďže sa mu nerátala do pracovného času, nemal za ňu ani nárok na náhradné voľno.

„Kam až necháme hasičov padnúť? My sa nemáme už kam dovolať. Keď som sa obrátil na nadriadeného, ten s tým nemá čo spraviť, lebo tak máme nastavený zákon. Písali sme aj pani prezidentke Čaputovej, ale konkrétnej odpovede sme sa nedočkali, iba utešenia, že sa to hádam zlepší,“ sťažuje sa.

Hoci systém fungovania práce bratislavský hasič pred príchodom do zboru poznal, hovorí, že keď nastupoval, pohotovostné služby tvorili len šesť hodín. Zvyšných 18 sa hasičom rátalo do odpracovaného času. Pomery sa však odvtedy zmenili.

„V dnešnej dobe by štát nemal zotročovať ľudí. Keď je štátom daná minimálna sadzba pohotovosti za neaktívnu činnosť na pracovisku, tak prečo hasiči podliezajú minimálnu sadzbu stanovenú štátom? Slovensko len priviera oči,“ kritizuje hasič, ktorý žaluje štát.

Na štátnu službu hasičov sa vzťahuje osobitný zákon o Hasičskom a záchrannom zbore. Ten im však nepriznáva nárok na príplatky za víkendy či sviatky, ako majú bežní zamestnanci. Práve tento zákon je podľa bratislavského hasiča jednou z prekážok, ktorá bráni vyjednávaniu o férových pracovných podmienkach.

„Štát z nás robí občanov druhej kategórie. Máme v štáte ľudí, ktorí za pohotovostnú službu majú najmenej štyri eurá, a potom máme ľudí, ktorým platiť nemusíme, a to sme my,“ dodáva hasič z bratislavskej stanice, aktuality.sk

X X X

 NAKA preveruje v kauze Vlčanovej firmy podozrenia z machinácie.

Schválenie miliónovej dotácie pre firmu ministra Vlčana bolo pred pár mesiacmi posledným klincom do rakvy vlády Eduarda Hegera (Demokrati). Polícia aj vláda sľúbili preveriť zákonnosť poskytnutia nenávratného príspevku (NFP) v sume 1,4 milióna eur. Hoci kontrola zistila nezrovnalosti, firma nárok na výplatu dotácie nestratila a s ministerstvom životného prostredia podpísala ďalšiu zmluvu, ktorá je potrebná na vyplatenie financií z eurofondov.

 Začiatkom mája firma patriaca rodine dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana (nom. OĽaNO) dostala od ministerstva životného prostredia nenávratný príspevok vo výške 1,4 milióna eur. Vlčan kritiku v súvislosti s udelením dotácie odmietol, ako aj vrátenie dotácie. Namiesto toho ponúkol prezidentke Zuzane Čaputovej svoju funkciu.

Kauza zároveň dovŕšila rozpad vlády Eduarda Hegera (Demokrati). Po Vlčanovi z vlády odišiel aj minister zahraničných veci Rastislav Káčer, celú kauzu označil za „babráctvo“. Heger 8. mája vrátil prezidentke poverenie dočasne viesť vládu. Hlava štátu následne vymenovala úradnícku vládu, na čele ktorej doteraz pôsobí Ľudovít Ódor.

NFP z eurofondov mal byť vyplatený spoločnosti Reko Recycling. Firma získala dotáciu ako jediný úspešný uchádzač výzvy v rámci programu Kvalita životného prostredia. Vlčan prostredníctvom inej firmy vlastní v Reko Recycling 55-percentný podiel.

 Prípadu sa chytil Smer-SD. Predseda strany Robert Fico označil pridelenie dotácie za škandál, keďže ju mal odsúhlasiť Vlčanov vládny kolega a šéf ministerstva životného prostredia Ján Budaj. Obaja ministri Hegerovej vlády sa bránili tým, že hodnotenie žiadosti o NFP bolo v súlade zo zákonom. Vlčan na kauzu reagoval tým, že získanie príspevku z eurofondov považuje za výsledok odbornej práce ľudí zo spoločnosti Reko Recycling. Budajov rezort tvrdil, že pridelenie dotácie prebehlo v súlade s pravidlami EÚ.

Našli nezrovnalosti

Vlčanova firma prevádzkuje skládku v obci Iža pri Komárne, o dotáciu žiadala s cieľom zvýšiť kapacitu pre zhodnocovanie komunálnych odpadov. Preto potrebovala nakúpiť nové drviče, stroje na triedenie a technológiu na fermentáciu biologicky rozložiteľného odpadu. Celková hodnota nákupu mala byť maximálne 3,5 milióna eur.

 Novú techniku firma sčasti financovala z vlastných prostriedkov, ďalšie peniaze chcela získať z eurofondov ako nenávratný príspevok. Vo verejnej súťaži zaobstarala zariadenia v celkovej cene 2,8 milióna eur bez DPH. Z eurofondov požiadala vrátiť polovicu tejto sumy a na jar jej toto mal schváliť envirorezort. Reko Recycling však z tejto sumy zatiaľ nedostala ani euro. Úrady si pre istotu chcú počkať na výsledok kontroly. Po medializácii prípadu sa rozbehlo hneď niekoľko kontrol.

Vlani bol spustený vládny audit žiadosti o NFP, vlastnú previerku začali aj envirorezort a Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), ktorá vyhodnocovala žiadosť Vlčanovej firmy v rámci výzvy. Ministerstvo pre Pravdu uviedlo, že vládny audit ako celok zatiaľ nie je ukončený. SAŽP našla v projekte nezrovnalosti.

 Agentúra ďalej priblížila, že zaevidovala v podkladoch konkrétne dva nedostatky. Reko Recycling totiž v žiadosti uviedla nesprávnu sumu NFP.

„Nezrovnalosť bola zaevidovaná vo výške 2,8 milióna eur, čo zároveň predstavuje výšku celkových oprávnených výdavkov projektu. Nenávratný finančný príspevok je stanovený na 50 percent z celkových výdavkov, t.j. 1,4 milióna eur,” informovala SAŽP v stanovisku pre Pravdu. Aj keď na prvý pohľad toto zistenie vyzerá ako drobná kancelárska chyba, kvôli nemu vznikli pochybnosti o správnosti a zákonnosti výdavkov, vysvetlila agentúra.

Ďalšia nezrovnalosť bola zaevidovaná v rovnakej výške na základe zistení vládneho auditu. Podľa pravidiel poskytnutia NFP, uchádzač sa má ku každému zistenému nedostatku vyjadriť. „SAŽP začala opätovnú finančnú kontrolu verejného obstarávania. Návrh správy z kontrol bol prijímateľovi (firme Reko Recycling, pozn. redakcie) odoslaný. Prijímateľ má možnosť voči zisteniam podať námietky, k dnešnému dňu však stanovisko agentúre nebolo doručené,” uviedla štátna inštitúcia.

 Spoločnosť Reko Recycling nereagovala na otázky nášho denníka k tejto téme. Rovnako bez výsledku je zatiaľ kontrola dotácie, ktorú začiatkom mája začala Národná kriminálna agentúra (NAKA). Momentálne policajti preverujú podozrenia zo spáchania trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.

„V rámci preverovania boli požiadané o súčinnosť a vykonanie kontrol jednotlivých procesov príslušné štátne orgány, kde doposiaľ nám neboli doručené výsledky kontrol a z uvedeného dôvodu nebolo možné doposiaľ vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť,” informovala polícia vo svojom stanovisku.

Proces beží, firme sa darí

Napriek zisteným nedostatkom a nedokončeným kontrolám však implementácia dotácie pre Vlčanovu firmu naďalej beží. V polovici augusta bola v Centrálnom registri zmlúv zverejnená dohoda o zriadení záložného práva medzi Reko Recycling a ministerstvom životného prostredia. Zmluva je súčasťou žiadosti o príspevok z eurofondov a podmienkou jeho vyplatenia.

Funguje to tak, že najprv sa podáva projekt s popisom, čo firma vlastne chce z dotácie financovať, a následne ho príslušné orgány schvália. Nákup treba financovať za vlastné peniaze, ale keď firma už potrebné zariadenie má, zriadi naň záložné právo a následne podáva žiadosť o platbu. Na základe tej potom refundujú časť kúpnej ceny, väčšinou ide o 50 percent.

 Vlčanova firma Reko Recycling teda spravila ten posledný krok pred podaním žiadosti o výplatu miliónovej dotácie. Spoločnosť nereagovala na otázky Pravdy k téme poskytnutia príspevku z eurofondov. Ministerstvo pod vedením Milana Chrenka zdôraznilo, že uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva neznamená automatické poskytnutie dotácie. „Ide o zriadenie štandardného zabezpečovacieho inštitútu, ktorý je využívaný v procese implementácie projektov v súlade s platnou legislatívou, zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a metodickými dokumentmi,” uviedol rezort.

Hoci firma Reko Recycling zatiaľ nedostala refundáciu za nákupy nového zariadenia na triedenie odpadov, modernizácia jej biznisu už výrazne pomohla. Svedčia o tom aj finančne výsledky spoločnosti za vlaňajšok, zverejnené na portáli Finstat. Rok 2022, keď spolumajiteľ firmy Samuel Vlčan nastúpil do vlády, bol pre firmu historicky najúspešnejší. Tržby Reko Recycling vlani narástli o milión eur a zisk presiahol 450-tisíc eur./agentury/

X X X

Vlčanova firma zo škandalóznej dotácie financovala nákup strojov. V súťaži na 3,5 milióna uspela firma s nulovými tržbami

Rodinná firma exministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana pomocou dotácie z eurofondov financovala miliónový nákup linky na triedenie odpadu. Stroje zaobstarala v súťaži, víťazom ktorej sa stála neznáma firma s nulovými tržbami a bez skúsenosti v odpadovom hospodárstve.

Bývalý minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan

Spoločnosť Reko Recycling, ktorú vlastní rodina exministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuela Vlčana (nom. OĽaNO), dostala v apríli od ministerstva životného prostredia (MŽP), teda od rezortného kolegu, nenávratný príspevok vo výške 1,4 milióna eur. Kvôli tejto dotácii de facto skončila vláda Eduarda Hegera.

 Vlčanova firma prevádzkuje skládku v Iži, o dotáciu žiadala s cieľom zvýšiť kapacity pre zhodnocovanie komunálnych odpadov. Preto potrebovala nakúpiť nové drviče, stroje na triedenie a technológiu na fermentáciu biologicky rozložiteľného odpadu. Celková hodnota nákupu mala byť nie výšia ako 3,5 milióna eur.

„Realizácia bude financovaná z vlastných prostriedkov zadávateľa zákazky a spolufinancovaná z prostriedkov Operačného programu Kvalita životného prostredia,“ informovala spoločnosť. Podľa pravidiel poskytovania eurofondov, dodávateľa špecializovaných strojov mala firma vybrať vo verejnom obstarávaní.

 Firma bez skúseností

„Inteligentné vysokoteplotné aeróbne fermentačné zariadenie má valcové prevedenie, priemer sila je 6 metrov a celková výška zariadenia je 9 metrov, celková hmotnosť je 32 ton a celkový objem je 120m3,“ popisuje Reko Recycling nový sofistikovaný systém na svojom webe.

Súťaž bola vyhlásená vlani v marci a jej víťazom sa stala firma Both Real z okresu Dunajská Streda. Ide pri tom o spoločnosť, ktorá nemá skúsenosti s odpadovým hospodárstvom. Na miliónové obstarávanie, v ktorom neznáma firma predbehla skúsených hráčov z trhu, ako prvý upozornil web odpady-portal.sk.

 Dodávateľ strojov totiž bol vybraný spomedzi siedmich firiem, ktorých Vlčanova eseročka vyzvala na predloženie ponúk. Tri z nich – eseročky Redox, VÚMZ SK a Both Real – na výzvu zareagovali. Prvé dve firmy dávno pôsobia na trhu dodávateľov strojov pre odpadové hospodárstvo, píše špecializovaný portál. Víťazná firma Both Real je na tomto trhu nováčikom.

Predmetom zákazky Reko Recycling bolo nielen dodanie nového technologického zariadenia, ale aj jeho montáž a školenie personálu. Úspešného uchádzača vyberali na základe najnižšej ceny. VÚMZ v ponuke uviedol cenu 3,9 milióna eur bez DPH, Redox ponúkol dodanie a montáž za 4,2 milióna. Firma Both Real ako jediná dokázala ponúknuť cenu v rámci finančného limitu, teda 2,8 milióna eur (3,4 milióna s DPH).

Chýbajú tržby a web

Informácii o tejto eseročke z obci Povoda je iba málo. Nemá webové sídlo a na internete sa dá zistiť iba základne veci o jej aktivitách. Podľa údajov z účtovnej závierky pôsobí Both Real v oblasti veľkoobchodu s kovmi a kovovými rudami. Zisky firmy sa pohybujú v desiatkach tisíc eur, jej ročné tržby za tovary a služby sú pritom nulové. Celkové výnosy za vlaňajšok vo výške 1,7 milióna eur firme tvoril predaj dlhodobého hmotného a nehmotného majetku.

Stroje sú, dotácia zatiaľ nie

Both Real má niekoľko sesterských spoločnosti s rovnakými spoločníkmi, žiadna z nich sa však nezaoberá odpadovým hospodárstvom. Pravda kontaktovala e-mailom spoločnosť Both, ktorá je jednou zo sesterským firiem Both Real, s otázkami, aké skúsenosti má s montážou liniek na spracovávanie odpadov a ako sa spoločnosti podarilo zabezpečiť dodanie strojov za cenu nižšiu, než u firiem, ktoré sa zaoberajú výrobou podobných zariadení. Spoločnosť do uzávierky na otázky nereagovala.

Rovnako sme sa pýtali Vlčanovej firmy Reko Recycling, či sa pri hodnotení ponúk bralo do úvahy aj to, že úspešný uchádzač pravdepodobne nemá skúsenosti s predmetom zákazky. Otázky sa týkali aj toho, či firma skúmala schopnosť spoločnosti Both Real dodať potrebné stroje, keď hodnota zákazky je vysoká a spoločnosť ju financuje aj z vlastných zdrojov. Do uzávierky sme odpovede nedostali.

Aeróbna technológia na stabilizáciu a hygienizáciu biologicky rozložiteľnej frakcie komunálneho odpadu, ktorú firma Reko recycling nakúpila za vyše 3 milióna eur.

Vlčanova eseročka však zverejnila na svojom webe vyhlásenie, v ktorom odmieta byť súčasťou predvolebnej kampane. „Investíciu na nákup linky sme zabezpečili z vlastných zdrojov a bankového úveru. Úver bol podmienený zmluvou so Slovenskou agentúrou životného prostredia o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vo výške 1,4 milióna eur,“ uvádza sa v ozname. Firma zároveň informuje, že zariadenie z miliónového nákupu už bolo nainštalované a príspevok z eurofondov spoločnosti doteraz vyplatený nebol.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) začiatkom mája informovala, že preveruje dotáciu, ktorú dostala firma Reko Recycling. „NAKA na základe vlastných zistení preveruje od 2. mája dotáciu, ktorú malo poskytnúť MŽP SR spoločnosti, ktorej konečným užívateľom výhod je minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan,“ priblížili policajti na sociálnej sieti.

 Exminister Vlčan kritiku v súvislosti s udelením dotácie odmieta, získanie príspevku z eurofondov považuje za výsledok odbornej práce ľudí zo spoločnosti Reko Recycling. „Verím, že rezort životného prostredia disponuje kontrolami na predchádzanie možného konfliktu záujmov alebo vylúčenie rizika, či jeden projekt nebol uprednostnený na úkor iných. Moje majetkové podiely v spoločnostiach a moje predchádzajúce podnikanie som nikdy netajil,“ branil sa politik v máji.

Envirorezort tvrdí, že žiadosť posudzovali hodnotitelia pridelení losom. „Vedenie Sekcie environmentálnych programov a projektov ministerstva životného prostredia konštatovalo, že pri žiadosti spoločnosti Reko Recycling, prebehlo hodnotenie v súlade pravidlami EÚ,“ reagovalo na kauzu MŽP.

O čom je kauza Vlčanovej firmy?

Začiatkom mája poslanci opozičnej strany Smer-SD informovali, že firma Reko Recycling patriaca rodine dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana dostala od ministerstva životného prostredia nenávratný príspevok vo výške 1,4 milióna eur.

Kauza dovŕšila rozpad vlády Eduarda Hegera (Demokrati). Vlčan odmietol vrátiť dotáciu a ponúkol prezidentke svoju funkciu. Následne z vlády odišiel aj minister zahraničných veci Rastislav Káčer, celú kauzu označil za „babráctvo“. Šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič obvinil vtedajšieho premiéra Hegera zo snahy ututlať kauzu. Heger v reakcii poznamenal, že Matovič uteká pred zodpovednosťou, lebo Vlčana do funkcie nominovalo jeho hnutie.

Heger 8. mája vrátil prezidentke Zuzane Čaputovej poverenie dočasne viesť vládu. Hlava štátu následne vymenovala úradnícku vládu, na čele ktorej pôsobí Ľudovít Ódor./agentury/

X X X

Szijjártó: Maďarsko už nebude prijímať kritiku USA v otázkach demokracie

Maďarská vláda odteraz nebude akceptovať žiadnu kritiku zo strany Spojených štátov ohľadom stavu demokracie po tom, čo chcú z tamojších volieb vylúčiť najpravdepodobnejšieho prezidentského kandidáta Donalda Trump.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Podľa servera szeretlekmagy­arorszag.hu to vyhlásil vo štvrtok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.. Szijjártó o tom hovoril v reakcii na otázky novinárov na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom diplomacie Severného Macedónska Bujarom Osmanim.

Šéf maďarskej diplomacie členom administratívy USA odkázal, že Maďarsko odteraz nechce od Američanov počuť o tom, ako v Maďarsku funguje demokracia, ako fungujú inštitúcie, a ani o otázkach právneho štátu. Vylúčenie Donalda Trumpa by podľa Szijjártóa bola veľmi zlá správa, pretože sa mu dá dôverovať v spojitosti s nastolením mieru, keďže bol ako jediný v posledných desaťročiach úspešný pri urovnaní situácie na Blízkom východe.

„Myslím si, že sa oprávnene domnievame, že ak by bol Donald Trump prezidentom Spojených štátov, potom by veľmi rýchlo nastal mier v našom susedstve. Sme tiež presvedčení, že ak by Trump zostal prezidentom USA, táto vojna by nevypukla,“ povedal maďarský minister./agentury/

X X X

Riešenie migračnej krízy je jednoduché, stačí prijať tieto tri opatrenia

Neprejde deň, aby sme nepočuli, že polícia nájde na území Slovenska stovky nelegálnych migrantov. Svoje o tom vedia v Bratislave, Nových Zámkoch, vo Veľkom Krtíši, kde dokonca okresný úrad vyhlásil pre nárast neregulárnej migrácie mimoriadnu situáciu. Líder Smeru-SSD Robert Fico bije na poplach a celú túto situáciu hodnotí ako zámer súčasnej vlády.

 Súčasnú situáciu so zvýšeným počtom migrantov na našom území nehodnotí ako výsledok benevolencie, ale priamo zámer súčasnej vlády. „Robí všetko pre to, aby sa na územie Slovenska dostalo čo najviac migrantov,“ vyhlásil Fico a dodal, že už dnes Slovenská republika eviduje približne 25-tisíc nelegálnych migrantov, ktorí cez naše územie prešli alebo sa na ňom stále zdržiavajú. Títo ľudia podľa jeho slov na Slovensko smerujú najmä z toho dôvodu, že sa im na migračnej trase od ostatných migrantov donieslo, že u nás dostanú úradný papier, ktorý im umožní voľne sa pohybovať po Slovensku, ako členskom štáte Európskej únie a rovnako tak aj po celom schengenskom priestore EÚ a uľahčí sa im tak cesta do Nemecka alebo iného štátu západnej Európy.

Ďalej upozorňuje aj na fakt, že dokumenty im úrady vydávajú nezákonne a polícia, vláda Slovenskej republiky či migračný úrad nie sú povinné nelegálnym migrantom doklady dávať, a to navyše v prípade, ak všetci tvrdia, že pochádzajú z rovnakého mesta, všetci sa narodili v rovnaký dátum a každý z nich má veľmi podobné meno. „Zväčša ide o mladých mužov, ktorí tvrdia, že utekajú zo Sýrie pred vojnou, pritom svoje ženy a deti nechali vo vojnovej zóne,“ spochybňuje líder Smeru-SSD to, že všetci migranti sú vojnoví utečenci. Fico sa odvoláva aj na osobné skúsenosti z Veľkého Krtíša. „Jeden koncentračný utečenecký tábor sa nachádza aj v meste Veľký Krtíš, pričom je v ňom umiestnených takmer 700 nelegálnych migrantov. Nikto nevie, odkiaľ presne títo ľudia pochádzajú, či nie sú napojení na teroristické bunky, alebo neprenášajú vážne ochorenia. Títo ľudia čakajú len na to, kedy dostanú úradný papier a zatiaľ iba kradnú úrodu zo záhrad, kúpu sa v súkromných bazénoch a znečisťujú verejné priestory miest a obcí, ale ich nespokojnosť rastie. Unavení policajti zatiaľ strieľajú len do vzduchu, ale je ich málo a vedenie polície sa na nich vykašlalo. Zostali bez inštrukcií a bez vybavenia,“ upozorňuje Fico.

Tri opatrenia a bude pokoj

Obáva sa, že Slovensko čelí vážnemu škandálu, ak cez udeľovanie úradných dokumentov týmto ľuďom štát legalizuje aj pašeráctvo. „V zásade ide o to, že nelegálnych migrantov na územie SR privezú pašeráci a akonáhle títo nelegálni migranti získavajú úradný papier udelený štátom, z pašerákov sa automaticky stávajú taxikári, ktorí nelegálnych migrantov prevážajú ďalej na západ,“ skonštatoval.

Podľa lídra Smeru-SSD je pritom riešenie veľmi jednoduché – treba len prijať tri opatrenia. Tým prvým je poctivá kontrola zelenej hranice s Maďarskom. Stačí prísnejšie kontrolovať len približne polovicu hranice, lebo druhú tvorí prirodzená vodná prekážka a migranti nepôjdu do Nemecka cez niekoľkostoki­lometrovú zachádzku cez Košice. „Hamran sa tvári, že to polícia nedokáže, ale všetci si dobre pamätáme, ako v čase covidu dokázali kontrolovať každý jeden hraničný priechod a každého jedného Slováka vracajúceho sa domov. Ako dokázali kontrolovať všetky cesty medzi okresmi a nasilu držať ľudí v rámci okresu,“ tvrdí.

Druhým opatrením je zaistenie každého migranta za účelom administratívneho vyhostenia do zistenia totožnosti. Umiestnenie migrantov do cudzineckej väznice je podľa jeho názoru tým najsilnejším signálom pre prevádzačov, aby obišli naše územie, lebo umiestnenie do väznice sa prirodzene nepáči migrantom, ktorí platia prevádzačom obrovské sumy. „Namiesto strachu z väzenia sa dnes migranti veselo hlásia na polícii, ktorá im podpíše potvrdenia o zotrvaní a nechá ich slobodne behať po Slovensku. Presne pred takouto zmenou migračnej politiky Slovenska sme varovali, keď sa šéfom migračného úradu stal Ján Orlovský, bývalý riaditeľ v Sorošovej Nadácii otvorenej spoločnosti,“ uviedol.

No a tretím opatrením je podľa Smeru-SSD po dohode s Maďarskom obnovenie readmisnej dohody a spoločné stráženie južnej hranice Maďarska so Srbskom. Readmisná dohoda s Maďarskom je stále v platnosti, aj keď dnes poukazuje policajný prezident Štefan Hamran na maďarských kolegov, že túto dohodu neplnia. „Bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer nevynechal ani jednu príležitosť, aby si kopol do Maďarska alebo jeho vlády, a preto sa nemožno čudovať, že predstavitelia Maďarska majú benevolentný prístup v migrácii voči Slovensku. Práve preto je nevyhnutné rehabilitovať spoločné vzťahy, opätovne sfunkčniť readmisnú dohodu s Maďarskom a zintenzívniť spoluprácu pri dôslednej ochrane vonkajšej hranice, ktorá by preťala migračnú trasu,“ myslí si Fico a dodáva, že túto vlnu dokážeme zastaviť iba v spolupráci s ďalšími štátmi, ale odkloniť ju poriadnou kontrolou našej hranice a ochrániť tak Slovákov musíme zvládnuť sami. „My sme to dokázali v roku 2008 aj 2015 a dokážeme to aj dnes v roku 2023,“ sľubuje.

Smer-SSD inicioval mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorá sa má okrem iných tém venovať aj nelegálnej migrácii. Poslanci sa stretnú vo štvrtok (7. 9.) a Ficova strana chce, aby parlament požiadal vládu nariadiť dočasné obnovenie kontroly hraníc SR s Maďarskom a súčasne by vláda mala uplatňovať readmisnú dohodu s Maďarskom a všetkých zaistených nelegálnych migrantov odovzdávať maďarským orgánom./agentury/

X X X

Poslanci schôdzu o migrantoch bojkotovali. Fico: Medzi utečencami môžu byť teroristi

Po ukončení poslednej riadnej parlamentnej schôdze mali zostať poslanecké lavice prázdne. Národná rada sa však stala súčasťou predvolebnej kampane. Svedčí o tom aj dnešok. Poslanci sa pokúšali otvoriť hneď tri mimoriadne schôdze. Rokovať chceli o Trestnom zákone, nelegálnej migrácii aj o výpovediach pediatrov.

Ani jedno rokovanie sa však nepodarilo otvoriť. V parlamente sa neprezentoval dostatočný počet zákonodarcov. Na neúspechy pri otváraní schôdzí sa prišiel pozrieť aj premiér Ľudovít Ódor, ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová a minister zdravotníctva Michal Palkovič, ktorých návrhy mali poslanci prerokovať.

Ako prvú sa poslanci neúspešne pokúšali otvoriť schôdzu zvolanú stranou Smer, pod ktorú sa podpísali aj Tomáš Taraba a Filip a Štefan Kuffovci (kandidujúci za SNS, pozn. red.). Tá sa mala venovať „ďalšej vlne nelegálnej migrácie“, ktorá podľa navrhovateľov predstavuje „vážne bezpečnostné riziko pre občanov“.

 V navrhovanom uznesení Smer žiadal vládu, aby nariadila dostatočnú kontrolu hraníc s Maďarskom a aby migrantov zaisťovala a vyhostila. Vláda však už včera schválila sériu opatrení, ktoré majú tento problém vyriešiť. Medzi nimi je aj nasadenie 500 profesionálnych vojakov a schválená novela zákona, podľa ktorej by už polícia nemala vydávať potvrdenie o zotrvaní na území Slovenska každému cudzincovi.

Pri jej otváraní sa prezentovalo len 70 zo 150 poslancov. Predseda Smeru Robert Fico po neúspechu pri otváraní schôdze kritizoval, že na Slovensku sa skončila politika tvrdej ruky proti migrantom a vláda nechala „totálne“ otvorené hranice.

„Je tragédiou, že vláda nechala bez povšimnutia prejsť cez maďarsko-slovenskú hranicu okolo 30-tisíc migrantov,“ pokračoval Fico. Ešte pred rokovaním strašil tým, že utečenci prichádzajúci na Slovensko môžu mať exotické choroby alebo môžu byť teroristi.

Vláda chce vyriešiť problémy pediatrov

Do parlamentu zvolala poslancov aj vláda, ktorá od nich chce schválenie svojho riešenia krízy na pediatriách. Ministerstvo zdravotníctva im navrhuje viacero opatrení, ktoré vznikli po rokovaniach s pediatrami – skrátenie pohotovostí z 22. na 20. hodinu a zvyšovanie poplatkov na pohotovostiach a urgentoch.

Prečítajte si tiež:

Kríza v pediatrii: pre pohotovosti zasadne mimoriadne parlament, poslanci sa už vyhraňujú voči vyšším poplatkom

Viaceré strany jasne neodpovedajú na otázku, či podporia požiadavku pediatrov skrátiť ordinačné hodiny na pohotovostiach. O čosi jasnejšie sa stavajú k zvyšovaniu poplatkov.

Pri prezentovaní sa na začiatku schôdze bolo prítomných len 62 poslancov a schôdza sa teda nezačala. Aby sa tak stalo, musí byť prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov – teda minimálne 76.

Šéf národnej rady Boris Kollár oznámil, že sa posledná šanca na otvorenie tejto mimoriadnej schôdze bude zajtra.

Zatiaľ neotvorili žiadnu

Otvoriť sa nepodarilo ani mimoriadnu schôdzu, ktorá sa týkala novely Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti. Tú chce vláda dostať cez parlament v skrátenom legislatívnom konaní. Zmena zákona má zabezpečiť dostatočnú kontrolu osôb, ktorým bola uložená ambulantná forma ochranného liečenia.

Ešte pred zasadnutím parlamentu Boris Kollár varoval, že ak by poslanci rokovali o novele Trestného zákona, hrozilo by, že by do neho chceli poslanci v predvolebnom čase vložiť rôzne pozmeňujúce návrhy. Preto schôdzu jeho poslanci nepodporili. Opätovný pokus o otvorenie schôdze bude zajtra.

Od júla si poslanci zvolali už štyri mimoriadne schôdze – na odvolanie Borisa Kollára pre zbitie expartnerky, k cenám energií, ku konfliktu medzi Ivanom Šimkom a vedením polície a k zásahu polície na SIS a NBÚ. Ani jedna z nich nebola otvorená. Dôvodom bol nedostatok prítomných poslancov.

Kollár: Všetci chcú pomáhať, nikto nič nerobí

Predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár kritizoval svojich poslaneckých kolegov, že nepomohli otvoriť rokovania o migrantoch a pediatroch. „Pri tej tretej najdôležitejšej schôdzi o zdravotníctve bolo kopec farizejov v tejto sále. Chýbalo nám len pár hlasov, aby sme túto schôdzu otvorili. Z SaS tu boli 18 poslanci a stačilo nám 14 hlasov. Bol tu aj Igor Matovič, ktorý sa neprezentoval,“ povedal na koniec parlamentného dňa.

Podľa Kollára sa navyše poslanci vyhovárajú, keď hovoria, že schôdzu neotvorili pre zvýšenie poplatkov na pediatrických pohotovostiach. „Hovoril som s pánom premiérom a boli ochotní ustúpiť od toho poplatku. Krásne by sme to vedeli odstrániť pozmeňovákom a vedeli by sme vyriešiť tie ambulancie a žiadne poplatky by sa neboli zaviedli,“ pokračoval.

Na schôdzi k pediatrom, mal byť podľa Kollára prerokovaný aj pozmeňujúci návrh zákona, ktorý by zrušil vydávanie potvrdení o zotrvaní na území Slovenska pre utečencov. Takúto novelu včera schválila vláda.

„Budem dnes po tejto tlačovej konferencií sedieť s pánom premiérom. S vysokou pravdepodobnosťou mi navrhne, aby sme zvolali mimoriadnu schôdzu len k bodu migrantom,“ vysvetlil ďalší postup Kollár s tým, že keď Sme rodina podporí opatrenia vlády voči nelegálnej migrácií.

„Toto bude moje stanovisko pri stretnutí s pánom premiérom a druhí nech sa vyhovárajú, koľko chcú. Všetci chcú pomáhať, a nikto nič nerobí,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Pýcha našej armády. Američania vyrobili prvú slovenskú stíhačku F-16

 Prvé stíhacie lietadlo F-16 pre Slovensko je vyrobené, produkcia ďalších 13 pokračuje podľa plánu, informovala hovorkyňa Ministerstva obrany Mária Precner.

 V stredu 6. septembra 2023 v americkom meste Greenville v Južnej Karolíne spoločnosť Lockheed Martin predstavila prvé lietadlo F-16 Block 70 nesúce slovenský znak.

Nové lietadlo ministrovi obrany Martinovi Sklenárovi predstavili v stredu (6. 9.) vo fabrike v americkom meste Greenville v Južnej Karolíne. „Som veľmi rád, že som mal príležitosť vidieť prvé stíhacie lietadlo, ktoré posunie vzdušné sily o generácie vpred a spolu s ním aj našu obranyschopnosť,“ vyzdvihol Sklenár. Viceprezident Integrovanej stíhacej skupiny spoločnosti Lockheed Martin OJ Sanchez vysvetlil, že stíhačky F-16 umožnia vzdušným silám udržať si náskok pred hrozbami v regióne a byť súčasťou spojeneckej misie v Európe, v rámci NATO a vo svete. Ide podľa neho o silné partnerstvo medzi spoločnosťou Lockheed Martin, Spojenými štátmi americkými, Slovenskou republikou a spojencami.

Úplná finalizácia tohto lietadla a jeho zalietavanie sa očakáva v priebehu novembra 2023. Objednaných je aj ďalších 13 lietadiel. Sklenár dodal, že ide o najväčší investičný projekt SR v oblasti modernizácie Ozbrojených síl SR a tiež o príležitosť na prehĺbenie strategického partnerstva.

 Rokovania expertných tímov na jednotlivých úrovniach podľa ministerstva pripravujú všetko potrebné tak, aby prvé dve vyrobené lietadlá boli využité na výcvik slovenských technikov v USA. „Stíhacie lietadlá F-16 tak budú podľa aktuálnej dohody postupne dodávané na Slovensko od druhého kvartálu budúceho roka,“ podotkol generálny riaditeľ sekcie modernizácie MO SR a národný riaditeľ pre vyzbrojovanie Michal Homza.

Meškanie pre covid i čipy

Pôvodne malo Slovensko prvé štyri stíhačky F-16 dostať už vlani a zvyšných desať lietadiel tento rok. Oneskorenie v dodávkach slovenské ministerstvo obrany predtým zdôvodnilo problémami so subdodávkami v súvislosti s pandémiou choroby covid-19 a nedostatkom čipov na svetovom trhu.

 Slovensko po minuloročnej invázii Ruska na Ukrajinu predčasne ukončilo prevádzku svojich stíhačiek sovietskej konštrukcie MiG-29. V lete sa potom dohodlo s Českom a Poľskom na tom, že mu obe tieto krajiny pomôžu so zabezpečením ochrany neba do doby, než Bratislava prevezme americké stíhačky. K ostrahe slovenského neba sa pripojilo aj Maďarsko a najnovšie aj Nemecko. Tento rok v marci Slovensko odovzdalo svoje vyradené lietadlá MiG-29 Ukrajine.

Nákup stíhačiek je najväčším projektom v prebiehajúcej modernizácii vybavenia slovenskej armády. Bratislava už kúpila alebo objednala napríklad viacúčelové vrtuľníky, armádne dopravné lietadlá, ako aj pásové a kolesové obrnené vozidlá./agentury/

X X X

Mimovládky vyzvali komisára pre deti na odstúpenie

Dvadsaťjeden mimovládnych organizácií vyzýva komisára pre deti Jozefa Mikloška na odstúpenie. Propagovaním spolupráce s hnutím Republika podľa nich závažným spôsobom porušil prísľub verejnosti, že bude obhajovať všetky deti.

 „Úlohou komisára pre deti je ochraňovať všetky deti a mladých ľudí. Komisár pre deti by sa preto mal vždy jasne vyhraniť voči konaniu politikov, ktorí v rámci svojho verejného pôsobenia opakovane nerešpektujú demokratické princípy a základné ľudské práva,“ uviedli s výzvou na ospravedlnenie sa a odstúpenie.

Mikloško podľa výzvy závažne poškodil dôveryhodnosť Úradu komisára pre deti ako apolitickej inštitúcie, ktorá sa zameriava na ochranu ľudských práv, keď pred voľbami do Národnej rady SR prijal zástupcu politickej strany, ktorej viacerí predstavitelia opakovane násilne vystupujú voči iným, nerešpektujú menšiny, základné ľudské práva a svojimi názormi sa vymedzujú proti základným demokratickým princípom.

Signatárov výzvy znepokojilo aj to, že sa komisár neohradil voči vyjadreniu predsedu hnutia a europoslanca Milana Uhríka na sociálnych sieťach pripojenému k spoločnej fotografii s komisárom. Uhrík v ňom tvrdí, že cieľom politickej strany je chrániť deti „aj pred zhubným vplyvom progresívnej agendy“. Stal sa podľa nich súčasťou zastrašujúcej a manipulatívnej politickej agendy Republiky.

Výzvu podpísali napríklad mimovládne organizácie Koalícia pre deti Slovensko, Liga za duševné zdravie, Nadácia pre deti Slovenska, Nadácia Zastavme korupciu, IPČKO, Centrum sociálnych služieb Krupina, My Mamy, Žena v tiesni či Linka detskej istoty.

Mikloško v predchádzajúcom vyjadrení k diskusii po jeho stretnutí s predstaviteľmi hnutia Republika vyhlásil, že stretnutie sa uskutočnilo v rámci série stretnutí so všetkými demokraticky zvolenými politickými stranami zastúpenými v Národnej rade SR, ako aj so stranami, ktoré majú v predvolebných prieskumoch preferencie nad päť percent preferenčných ukazovateľov, a bolo vedené výlučne v odbornom duchu k témam spadajúcim do kompetencie úradu. Ohradil sa voči akýmkoľvek tvrdeniam týkajúcim sa spochybňovania nezávislosti jeho úradu./agentury/

X X X

Ak sa Ukrajinci prebijú ešte pár kilometrov južne, tak dostanú Rusov do veľkých problémov

 Ak sa ukrajinské sily dokážu posunúť o ďalších desať až 15 kilometrov južnejšie od oslobodenej dediny Robotyne v Záporožskej oblasti, mohlo by to stačiť na to, aby to negatívne pocítili ľudia žijúci na okupovanom polostrove Krym.

 Ukrajinský viacnásobný raketomet kalibru 122 mm nazvaný Verba strieľa na pozície ruskej armády na bojovej línii v Charkovskej oblasti 2. augusta 2022.

Ako referuje web news.sky.com, povedal to popredný predstaviteľ Centra pre analýzu európskej politiky Jan Kallberg.

 Niektorí kritici v ostatných týždňoch „pochmúrne“ hodnotili postup ukrajinskej armády v rámci protiofenzívy voči ruským silám. Nedávno však Ukrajinci prelomili prvú obrannú líniu Rusov v Záporožskej oblasti. Viacerí experti tvrdia, že ak by prekonali ďalšie línie ruskej obrany, mohli by sa ukrajinské sily dostať k pobrežiu Azovského mora a rozdeliť ruskú armádu.

 Kallberg je však optimistickejší a tvrdí, že Ukrajinci nepotrebujú postúpiť až k spomenutému Azovskému moru, aby Rusov dostali do problémov. „V skutočnosti nepotrebujete dosiahnuť Melitopoľ, aby ste mali významný vplyv na možnosti Ruska. Nemusíte sa dostať na pobrežie Azovského mora na to, aby sa na ruskej strane začala rozpadávať logistika,“ poznamenal.

 Podľa Kallberga by ďalšie ukrajinské územné zisky v melitopoľskom smere mohli nielen „uškrtiť“ zásobovacie trasy Rusov, ale malo by to taktiež obrovský vplyv na to, kde má Rusko svoje veliteľské stanovištia. „Akékoľvek narušenie ruskej logistiky bude mať vplyv aj na civilné obyvateľstvo Krymu, ktoré predstavuje asi milióna a pol ľudí, a tí sami potrebujú zdroje,“ skonštatoval Kallberg./agentury/

X X X

V Rusku tajne opravovali vojenskú techniku pre Kyjev. Ukrajina vyváža obilie cez nové prístavy

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala skupinu pašerákov obchodujúcich s časťami vojenských lietadiel, z ktorých niektoré skončili na Ukrajine. Ako referuje web news.sky.com s odvolaním sa na agentúru TASS a FSB, pašeráci pochádzali z Ukrajiny a stredoázijských štátov. FSB nemenovala žiadne ďalšie pašerácke destinácie, uviedla len, že diely smerovali do západnej Európy. Skupina údajne nakupovala a opravovala časti vojenských lietadiel a vrtuľníkov v Rusku, aby ich neskôr vyviezla zahraničným spotrebiteľom vrátane tých, ktorí konajú v mene ukrajinskej armády.

X X X

Poľská vláda vyčlenila 185 miliónov eur na výrobu samohybných húfnic Krab v závode Bumar-Labedy v Gliviciach na juhu Poľska, oznámil vo štvrtok poľský premiér Mateusz Morawiecki. Tento typ artilérie často zasahuje do bojov na Ukrajine a je jednou z kľúčových zbraní poľského delostrelectva, informuje TASR na základe správy agentúry PAP.

„Podpísali sme veľmi dôležitú dohodu s prezidentom poľskej zbrojárskej skupiny PGZ Sebastianom Chwalekom,“ vyhlásil premiér Morawiecki počas návštevy 31. Medzinárodného veľtrhu obranného priemyslu v meste Kielce na juhovýchode Poľska.

„Vláda Poľskej republiky prevádza na účet závodu Bumar-Labedy v Gliviciach 185 miliónov eur,“ dodal. Prostriedky sa majú použiť na postavenie nových výrobných hál, ktoré poslúžia na výrobu približne 50 nových samohybných húfnic.

X X X

Ruský generál Konstantin Ogijenko, ktorý velil 1. armáde protivzdušnej obrany zvláštneho určenia brániacej Moskvu pred vzdušnými útokmi, je vo vyšetrovacej väzbe kvôli podozreniu z prijatia úplatku. V prípade odsúdenia hrozí generálovi až 15 rokov za mrežami, napísala štátna agentúra TASS.

Agentúra s odvolaním sa na rozhodnutie posádkového súdu uviedla, že Ogijenko je stíhaný od júla, vyšetrovaciu väzbu mu súd predĺžil skoro do konca novembra.

Ogijenko podľa vyšetrovateľov spolu s veliteľom 4. divízie protivzdušnej obrany, generálmajorom Dmitrijom Beljackým dostal od organizácie Nadežda pol milióna rubľov ako prvú splátku úplatku vo výške 30 miliónov rubľov. Za ten mali generáli poskytnúť stavebné pozemky v okolí Moskvy z majetku ministerstva obrany.

Beljackij podľa denníka Kommersant vinu čiastočne priznal a pristúpil na dohodu s vyšetrovateľmi, a tak je v domácom väzení, zatiaľ čo Ogijenko, ktorý vinu popiera, je vo väzbe. Generál podľa vyšetrovateľov disponuje takými konexiami, že by mohol ovplyvniť svedkov a prípadne utiecť.

Generál velil armáde protivzdušnej a protiraketovej obrany od roku 2021. Odvolaný bol po začatí trestného stíhania, poznamenal server Meduza. Aféra generálov je podľa Kommersantu jedným z troch veľkých škandálov okolo machinácií s pozemkami ministerstva obrany pri ruskej metropole, ktoré sa momentálne vyšetrujú.

X X X

Spojené štáty a Británia uvalili vo štvrtok sankcie na ďalších 11 členov ruskej hackerskej skupiny Trickbot, pričom USA zároveň obvinili deväť ďalších osôb z napojenia na machinácie tejto skupiny so škodlivými softvérmi typu malware či ransomware. Oznámilo to americké ministerstvo financií, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Obe zmienené krajiny uvalili sankcie na siedmich vedúcich členov hackerskej skupiny Trickbot už vo februári. Tvrdili pritom, že skupina sa počas pandémie koronavírusu nabúrala do informačných systémov nemocníc, ako aj úradov americkej vlády či viacerých amerických firiem, a to s cieľom peňažného zisku.

Americké ministerstvo financií teraz uviedlo, že najnovšie sankcie sa zameriavajú na „kľúčových aktérov“ v manažmente a obstarávaní pre skupinu Trickbot, pričom zmienilo väzby tohto hackerského gangu na ruské tajné služby.

Sankcie zaberajú, ruská ropa má problémy. Divízia Gazpromu sa prepadla o vyše 40 percent

X X X

Multimiliardár Elon Musk tajne nariadil svojim inžinierom, aby minulý rok vypli jeho satelitnú komunikačnú sieť Starlink neďaleko pobrežia okupovaného ukrajinského polostrova Krym, aby prerušili ukrajinský tajný útok na ruskú námornú flotilu. Ako referuje spravodajský web CNN, v biografii o excentrickom podnikateľovi s názvom Elon Musk to napísal spisovateľ Walter Isaacson.

Keď sa ukrajinské ponorkové drony s výbušninami priblížili k ruskej flotile, „stratili spojenie a neškodne sa vyplavili na breh“, píše Isaacson v knihe, ktorá by mala vyjsť vo vydavateľstve Simon & Schuster 12. septembra.

Muskovo rozhodnutie, po ktorom ho ukrajinskí úradníci prosili, aby satelity znova zapol, bolo vraj vyvolané akútnym strachom, že Rusko odpovie na ukrajinský útok na Krym jadrovými zbraňami. Musk sa toho podľa Isaacsona začal báť po rozhovoroch s poprednými ruskými predstaviteľmi.

Nová kniha od Isaacsona, autora uznávaných biografií Stevea Jobsa a Alberta Einsteina, poskytuje nový pohľad na Muska a na to, ako ho jeho existenciálny strach z rozpútania rozsiahlejšej vojny dohnal k tomu, že odmietol ukrajinské požiadavky na systémy Starlink, ktoré by mohli použiť na útok na Rusov.

Po tom, čo Rusko vo februári minulého roka narušilo ukrajinské komunikačné systémy, Musk súhlasil, že Ukrajine poskytne satelitné terminály Starlink vyrobené spoločnosťou SpaceX, ktoré sa stali kľúčovými pre ukrajinské vojenské operácie. Aj keď boli ukrajinské mobilné telefóny a internetové siete zničené, terminály Starlink umožnili Ukrajine bojovať a udržať si spojenie. Keď však Ukrajina začala používať terminály Starlink na ofenzívne operácie voči Rusku, Musk začal toto rozhodnutie prehodnocovať.

X X X

Na miestach dopadu ukrajinských dronov v Rostove vyhlásili núdzový stav. Úrady podľa starostu Rostova zvažujú, či nevyhlásia núdzový stav tiež vo štvrti na západe mesta, kde po páde druhého dronu výpadok elektriny postihol tri tisícky ľudí, napísal portál Kommersant na svojom webe.

V prípade útoku v Moskovskej oblasti bolo podľa Unian zasiahnuté medzinárodné letisko Žukovskij, ale podľa miestnych úradov, na ktoré sa odvoláva BBC a Kommersant, dron rozbil okná vo viacerých bytoch v obytnom dome v meste Ramenskoje blízko spomínaného letiska.

Cieľom náletu dronu sa nad ránom stalo tiež mesto Brjansk, ktorý rovnako ako Rostov na Done leží neďaleko hraníc s Ukrajinou. „Padajúce trosky čiastočne poškodili zasklenie budovy železničnej stanice Brjansk I, nádražné námestie a niekoľko automobilov,“ uviedol gubernátor Brjanskej oblasti Alexander Bogomaz. Útok si podľa neho nevyžiadal žiadnych zranených.

Zostrelenie dronu ohlásil dnes popoludní tiež gubernátor Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov. Dron totiž podľa neho žiadne škody nespôsobil. „Sily ministerstva obrany Ruska dnes zachytili a zneškodnili bezpilotné lietadlo. Nikto nebol zranený, ani neboli spôsobené škody,“ uviedol gubernátor podľa agentúry TASS.

O dronových útokoch informujú Moskva a ďalšie ruské regióny v poslednom čase prakticky každý deň. Kyjev sa k tejto vzdušnej kampani oficiálne nehlási. Podľa analytikov však útoky dokazujú, že Ukrajina je schopná zasahovať či aspoň ohrozovať ciele aj hlboko v ruskom týle. /agentury/

X X X

O „vzácnej“ slovenskej odolnosti voči tolerancii

Švédsko je lídrom vo viacerých oblastiach a drží mnoho svetových prvenstiev, pričom si vari ani neuvedomujeme, že krajina má len dvakrát viac obyvateľov ako Slovensko. Niektorí tvrdia, že je to o číslach – ak chcel malý počet ľudí na rozľahlom území prežiť, bol historicky nútený stále hľadať inovatívne, kreatívne riešenia. Určite tu niekde nájdeme základ ich prosperity a spokojnosti, dnes podporený silným priemyslom a ekonomikou, kvalitným školstvom, ale najmä otvorenou mysľou slobodných jednotlivcov v tolerantnej a solidárnej spoločnosti.

 Preto nie je prekvapením, že Švédsko zároveň patrí ku krajinám, ktoré ako prvé zrovnoprávnili manželstvá s registrovanými partnerstvami (2009). Nedávno sa v Štokholme konal už 25. ročník Pride pochodu, na ktorom sa zúčastnilo vyše 50-tisíc ľudí vrátane predsedov šiestich (z ôsmich) parlamentných politických strán. Hrdo kráčali v sprievode s ostatnými spoluobčanmi. Tu sa pozastavím, keď čítam správy z Košíc, že Pride pochod musela polícia chrániť pred extrémistami…

Nečudujem sa však, LGBTI+ komunita je vďačným cieľom agresívnych kampaní viacerých politických strán na Slovensku (a nielen tých extrémistických) a mesiac pred voľbami je príležitosť o to lákavejšia. Sme, žiaľ, nepoučiteľní a závan spoločenskej zodpovednosti z vraždy z nenávisti na Zámockej už dávno odvial čas. Všetci sme zodpovední, aby sme vybudovali a chránili spoločnosť, ktorá sa stará o človeka, ktorá zaistí ochranu a rovnoprávnosť všetkým občanom, spoločnosť, ktorá akceptuje rôznosť ako jeden z pilierov demokratickej spoločnosti.

Späť do Švédska: ani tu sa celospoločenská podpora LGBTI+ nezrodila zo dna na deň. A ešte aj dnes krajná pravica (áno, aj vo Švédsku je politicky aktívna krajná pravica, aktuálne tretia najsilnejšia parlamentná strana oscilujúca okolo 20 %, ktorá nesie príznačný názov – Švédski demokrati) vyhlasuje, že Pride pochod legitimizuje pedofíliu. Stotožňovanie homosexuality a pedofílie je „zlatým klincom“ argumentov odporcov práv LGBTI+ komunity a netreba poň chodiť do železiarstva vo Švédsku, stačí sa obzrieť po rodnej strednej Európe…

Ako sa vyvíjal postoj švédskej spoločnosti k LGBTI+ komunite? Už roku 1972 Švédsko ako prvé na svete umožnilo transrodovým osobám zákonne zmeniť pohlavie. V roku 1979 deklasifi­kovalo homosexualitu ako chorobu či poruchu. Od roku 1995 mohli páry rovnakého pohlavia zlegalizovať svoj partnerský vzťah ako registrované partnerstvo. V roku 2003 svoj právny partnerský vzťah posilnili aj osoby, ktoré spolu žili ako druh a družka. A od roku 2009 Švédsko zrovnoprávnilo manželstvo s registrovaným partnerstvom preformulovaním zákona o manželstve do rodovo neutrálnej podoby. Tunajšia cirkev možnosť sobášenia párov rovnakého pohlavia teologicky skúmala desaťročia už od roku 1972, až napokon roku 2009 Generálna synoda Švédskej cirkvi odobrila konanie sobášov pre všetky páry bez rozdielu v kostole. A na vládnom stole už leží návrh zákona o rodovej identite, založený na sebaurčení, ktorý už uplatňujú viaceré krajiny Európy.

Len 31 % z nás si myslí, že LGBTI+ komunita by mala mať rovnaké práva ako heterosexuálna väčšina. Čudujeme sa potom, že členovia slovenskej LGBTI+ komunity patria k tým, ktorí zo Slovenska cielene odchádzajú? Kto z nás by chcel žiť v krajine, v ktorej sa nevie dovolať rovnakých práv ako ostatní, kde je atmosféra v spoločnosti dlhodobo voči nemu nepriateľská?

Ale naspäť na Slovensko. Podľa Eurobarometra (2019) patríme ku krajinám EÚ s najnižšou mierou spoločenskej akceptácie neheterosexuálnych a transrodových ľudí – len 31 % z nás si myslí, že LGBTI+ komunita by mala mať rovnaké práva ako heterosexuálna väčšina. Čudujeme sa potom, že členovia slovenskej LGBTI+ komunity patria k tým, ktorí zo Slovenska cielene odchádzajú? Kto z nás by chcel žiť v krajine, v ktorej sa nevie dovolať rovnakých práv ako ostatní, kde je atmosféra v spoločnosti dlhodobo voči nemu nepriateľská? Na porovnanie, vo Švédsku podľa spomínaného európskeho výskumu vyjadrilo podporu rovnakých práv pre LGBTI+ komunitu 98 % opýtaných…

Necelý rok po útoku pred bratislavskou Teplárňou sa homofóbia a transfóbia opäť neskromne zaradili medzi tradičné hodnoty roduverných Sloveniek a Slovákov. Hlboko zakorenené, lebo takí už sme, spätí s pôdou a tradičnou rodinou. Naše tradičné hodnoty však nemôžu obmedzovať či porušovať univerzálne ľudské práva a slobody.

Slovensko musí odstrániť diskrimináciu LGBTI+ komunity a zrovnoprávniť jej členov s ostatnými občanmi. Ani hlboké karpatské doliny a kultúrna uzavretosť nezabránia tomu, že LGBTI+ komunita tu je a žije s nami. Nikoho neohrozuje, pracuje, platí dane a chce byť aktívnou súčasťou spoločnosti. Prestaňme o nej šíriť stredoveké tmárstva. Rešpektujme, že rovnoprávnosť získala narodením, nemusí ju dokazovať ani si ju zaslúžiť. Nejde o žiadnu kultúrnu vojnu ani ideologickú dišputu o agende – je to zápas o životy a identity našich vlastných občanov.

Áno, túto spoločenskú dohodu musíme prijať doma, zahraničie nám ju nechce ani nebude nanucovať, ukazuje nám iba na príklade vlastných občanov, že sa plnej rovnoprávnosti nemusíme báť. Paralela s diplomaciou? Ťažko budovať dobré vzťahy s inými krajinami, ak nedokážeme nastoliť dobré vzťahy medzi vlastnými občanmi.

Buďme hrdí na našich LGBTI+ občanov tak, ako sme hrdí na svoje rodiny. V opačnom prípade bude v depresii nielen LGBTI+ komunita, ale čoskoro celé Slovensko. Začnime tým, že počúvajme, čo nám títo ľudia hovoria. A ako druhý krok – snažme sa porozumieť, čo nám vravia…/agentury/

X X X

Smer u hlavného hygienika neuspel. Za protest v čase covidu bude musieť platiť pokutu

Rozhodnutie hlavného hygienika je konečné a strana sa už proti nemu nemôže odvolať. Hygienici definitívne uzavreli prípad protivládneho zhromaždenia v Rimavskej Sobote, ktoré v čase pandémie covidu-19 organizovala strana Smer.

Za protest, ktorý Robert Fico zvolal aj napriek tomu, že na Slovensku vtedy umierali desiatky ľudí denne a štát sa chystal na ďalšiu silnú vlnu, strana bude musieť zaplatiť pokutu.

V polovici júla o tom rozhodol úrad hlavného hygienika, na ktorý sa Smer odvolal po tom, ako mu regionálny úrad verejného zdravotníctva ešte minulý rok uložil pokutu 5000 eur.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR napokon sankciu mierne znížil na 3000 eur. Jeho rozhodnutie je konečné a nedá sa proti nemu odvolať.

Postupovali správne

ÚVZ tvrdí, že regionálny úrad postupoval správne, keď sa rozhodol Smer pokutovať „za to, že umožnil vstup do priestorov hromadného podujatia bez toho, aby overil, či tieto osoby spĺňajú požiadavky režimu“ podľa platnej vyhlášky.

„Účastník konania si tieto požiadavky sám zvolil (vstup výlučne plne očkovaným osobám) a umiestnil o tom oznam pri vstupe do priestorov hromadného podujatia,“ vysvetľuje hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR Daša Račková.

Pokutu podľa nej úrad znížil „z dôvodu, že správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali rozdiely“.

Protest sa konal v Rimavskej Sobote 17. októbra 2021. V miestnom amfiteátri sa zišlo okolo štyritisíc ľudí, veľká väčšina z nich bez rúšok a rozostupov. Smer si s pandemickými opatreniami príliš veľké starosti nerobil, hygienici preto avizovali, že akciu preveria a strane pohrozili pokutou až do výšky 20-tisíc eur.

Červený okres

Rimavská Sobota bola v čase konania protestu tzv. červeným okresom. Inak povedané, v okrese platili prísne pravidlá, ktoré museli organizátori hromadných podujatí rešpektovať. Povinné boli napríklad rúška aj v exteriéroch.

Tie nemali nielen účastníci protestu, ale ani predstavitelia Smeru, ktorí vtedy na pódiu rečnili. Ďalšie obmedzenia sa týkali množstva ľudí, ktorí sa na zhromaždení v amfiteátri mohli zúčastniť.

Politici Smeru v čase pandémie vystupovali na viacerých protestoch s účasťou tisícok ľudí. Jeden z najväčších sa konal 17. novembra 2020 v Bratislave. Na Hodžovom námestí vtedy demonštrovalo okolo 10-tisíc ľudí.

Opozičné strany na čele so Smerom pokračovali v organizovaní protestov aj v nasledujúcom roku, a to aj napriek tomu, že v nemocniciach ležali tisíce ľudí a na covid zomierali desiatky ľudí denne.

Hygienici nemohli zasiahnuť, preto aspoň vyzývali iniciátorov protestov, aby nosili rúška a dodržiavali opatrenia, aktuality.sk

X X X

Anonym s bombou odstavil električky v Košiciach. Po páchateľovi rozbehli pátranie

Falošný bombový poplach v stredu zastavil rýchliky a vlaky na mnohých miestach na Slovensku. Anonym však „nezabudol“ ani na MHD v Košiciach. Kvôli tomu večer v meste nepremávali električky.

MHD v Košiciach zatiaľ funguje, no nákup nových autobusov a električiek je nevyhnutný.

Výpadok spojov potvrdila aj hovorkyňa Dopravného podniku mesta Košice (DPMK) Vladimíra Bujňáková. Keďže električky museli nahradiť autobusmi, tie zase chýbali na iných linkách. „Včera vo večerných hodinách od zhruba 19:30 do 21:00 nepremávala električková doprava v Košiciach. Dôvodom bolo oznámenie o údajnom umiestnení bômb v električkách. Na základe tohto oznámenia sme odstavili električkovú dopravu, pričom obnovená bola až po policajnej kontrole. Náhradnú dopravu zabezpečovalo 15 autobusov. Cestujúcim sa za vzniknuté nepríjemnosti ospravedlňujeme,“ uviedla Bujňáková s tým, že DPMK v tejto súvislosti podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

 Nahlásil bomby na celom Slovensku

Prípadom sa intenzívne zaoberá aj polícia. „Doposiaľ neznámy páchateľ včera 6.septembra 2023 popoludní zamestnal záchranné zložky nielen v meste Košice, ale takmer na celom Slovensku. Krátko po 16. hodine bol do emailovej schránky Železničnej spoločnosti Slovensko, sídliacej v Košiciach, zaslaný email, že „vo vlakoch na linke Bratislava – Zvolen – Košice a ďalej vlakoch na linke Bratislava – Žilina – Košice a hlavnej stanici sú umiestnené bomby“.

Policajti okamžite vykonali potrebné bezpečnostné opatrenia, v mestách Košice, Bratislava, Zvolen, Žilina, Vrútky, Kraľovany, Prešov, Vranov nad Topľou, Humenné, Trnava a Poprad-Tatry boli vykonané kontroly železničných staníc a kontroly vlakov na železničných staniciach aj za prítomnosti psovodov so služobnými psami špeciálne vycvičenými na vyhľadávanie výbušnín,“ informovala košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová. Dodala, že pyrotechnické prehliadky boli ukončené na všetkých miestach s negatívnym výsledkom a prítomnosť výbušniny sa ani v jednom z miest nepotvrdila.

 Električky včera večer v Košiciach nejazdili. Dôvodom bola údajná bombová hrozba. Električková doprava bola nakoniec obnovená. / Zdroj: TV Pravda/Boris Macko

Po vlakoch aj MHD

„O pár minút neskôr bolo do emailovej schránky Dopravného podniku Košice zaslaný email, že bomby sú umiestnené aj v električkách. Preto policajti aj psovod so služobným psom špeciálne vycvičeným na vyhľadávanie výbušnín prekontrolovali aj košické električky. Ani v tomto prípade nebola prítomnosť výbušniny po ukončení pyrotechnických prehliadok potvrdená,“ upresnila hovorkyňa s dôvetkom, že v oboch prípadoch tak dosiaľ neznámy páchateľ oznámil poplašnú správu, hoci vedel, že je nepravdivá. Svojim konaním tak úmyselne spôsobil nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta a spôsobil nielen meškanie vakov na Slovensku, ale aj električiek v meste Košice.

A aký trest hrozí zatiaľ anonymnému „bombomaniakovi“? „Po ukončení pyrotechnických prehliadok a vykonaní potrebných prvotných úkonov na miestach vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach začal trestné stíhanie pre zločin šírenia poplašnej správy, za ktorý je Trestným zákonom stanovená trestná sadzba jeden až 5 rokov,“ vysvetlila Ivanová. Natíska sa aj otázka, či je autorom oznámení o umiestnení bômb jeden a ten istý človek.

„Samozrejme, polícia preveruje aj to, či tieto dva prípady spolu súvisia, preto nateraz, aby nedošlo k zmareniu alebo sťaženiu ďalšieho vyšetrovania, bližšie ani podrobnejšie informácie poskytovať nebudeme,“ uzavrela policajná hovorkyňa./agentury/

X X X

Nemci zadržali dvoch Sýrčanov podozrivých z členstva v teroristickej skupine

Sýrčania sú obvinení z členstva v teroristickej organizácii Liwá Džund al-Haramajn.

V Nemecku zadržali dvoch Sýrčanov podozrivých z členstva v islamistickej organizácii. Oznámila to tamojšia prokuratúra, informuje TASR podľa správ agentúr AP a DPA.

Dvojicu Sýrčanov, ktorých v súlade s nemeckými pravidlami o ochrane osobných údajov identifikovali len ako Amir A. a Básil O., zadržali v stredu, a to jedného v severonemeckom meste Kiel a druhého v Mníchove. Polícia u nich uskutočnila domové prehliadky a obaja podozriví sú vo väzbe.

Obaja sú obvinení z členstva v teroristickej organizácii Liwá Džund al-Haramajn, ktorú podľa vyjadrenia nemeckej prokuratúry založil v roku 2013 samotný Amir A. Poprednú funkciu v skupine údajne zastával aj Básil O.

Podozrenia z vojnových zločinov

Amir A. je okrem toho podozrivý zo spáchania vojnových zločinov a tiež aj členstva v ďalšej extrémistickej organizácii – Islamský štát. Podozrenia z vojnových zločinov sa týkajú útoku na dedinu Hatla v provincii Dajr az-Zaur na východe Sýrie v júni 2013, pri ktorom zahynulo približne 60 šiitských obyvateľov.

Útok podľa vyjadrenia prokuratúry vykonala pod velením Amira A. práve skupina Liwá Džund al-Haramajn v spolupráci s ďalšími islamistickými organizáciami. Dedinu džihádisti vyrabovali, podpálili a preživších podľa prokuratúry prinútili odísť do iných častí Sýrie alebo zahraničia, čím z nej vyhnali všetkých šiitov.

Cieľom skupiny Liwá Džund al-Haramajn je údajne zvrhnutie sýrskeho režimu. Od roku 2014 je táto skupina spájaná s militantnou organizáciou Islamský štát, uvádza DPA, aktuality.sk

X X X

Spor medzi ministrom Bírešom a kandidátom Hlasu. Dôvodom je firma známa z megakauzy s kuracinou, o ktorej píšu aj Aktuality

 Poslanec Patrick Linhart viní agrorezort z nečinnosti v prípade biznisu eseročky Globaltrading Slovakia. Ministerstvo tvrdí, že vo firme žiadne pochybenia nenašlo. Firma medzitým ďalej podniká, aj keď je v konkurze.

Nezaradený poslanec a kandidát Hlasu Patrick Linhart pred pár dňami informoval, že podal trestné oznámenie pre podozrenie z korupcie a ohrozovania verejného zdravia. Oznámenie sa podľa jeho slov týka spoločnosti, ktorú podozrieva z falšovania pôvodu kuracieho mäsa dodávaného do obchodnej siete či laboratórnych testov.

Podľa našich informácií ide o spoločnosť Globaltrading Slovakia z východoslovenskej obce Rozhanovce. O zvláštnom spôsobe podnikania tejto firmy Aktuality.sk nedávno zverejnili článok.

Podľa hovorkyne Hlasu Patrície Medveď Macíkovej sa má prípadu na základe Linhartovho oznámenia aktuálne ujať Národná kriminálna agentúra (NAKA). Jedným z najzávažnejších obvinení zo strany kandidáta Petra Pellegriniho je, že firma mala do obchodov a škôl dodávať kurčatá so salmonelou, pričom falšovať mala nielen pôvod mäsa, ale aj výsledky laboratórnych testov.

Rezort pôdohospodárstva k tejto veci uviedol, že na základe tvrdení poslanca si minister Jozef Bíreš vyžiadal stanovisko miestne príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Košiciach. „Na základe doterajšieho výkonu úradných veterinárnych kontrol sa v predmetnej prevádzkarni nezistila prítomnosť salmonely vo vyšetrovaných úradných vzorkách hydinového mäsa,“ odkázal tlačový odbor agrorezortu.

Dodal, že firma hydinové mäso okrem Slovenska distribuuje aj na francúzsky trh. „Z Francúzska neevidujeme ani jednu sťažnosť, ktorá by potvrdzovala tvrdenia pána poslanca,“ konštatuje rezort. Na ďalšie otázky redakcie, ktoré sa týkajú biznisu kontroverznej spoločnosti, už ministerstvo nereagovalo. Neodpovedala nám ani spomínaná regionálna veterina v Košiciach či Štátna veterinárna a potravinová správa.

Práve táto inštitúcia pritom za bývalej vlády podala trestné oznámenie na východoslovenskú eseročku. Firme bola dokonca uložená pokuta vo výške 50-tisíc eur. Voči nej sa však odvolala a vo veci podala správnu žalobu. „Príslušný súd o nej nateraz nerozhodol, no priznal jej odkladný účinok,“ uviedla v auguste firma.

Samotná spoločnosť tvrdí, že Linhart sa svojou aktuálnou aktivitou voči nej iba snaží zbierať politické body. „Bohužiaľ, výsledok bude, tak ako v iných kauzách ním vyvolaných, že si pán poslanec strelí do vlastnej nohy,“ odkázala. Zároveň dodala, že Linhart nerozumie odbornej problematike, jeho vyjadrenia sa nezakladajú na pravde, spája si nespojiteľné veci a jeho aktuálne konanie hodnotí ako ohováranie bez akéhokoľvek skutkového základu.

Firma podniká, aj keď je v konkurze

Meno eseročky Globaltrading Slovakia sa v médiách prvýkrát začal skloňovať v júni 2021, keď vyšlo najavo, že do predajní reťazca Lidl dodala 120 ton hydinového mäsa, ktoré označila ako slovenské, no nakoniec vyšlo najavo, že jeho pôvod bol neznámy. Aféra však napriek prvotnému pohoršeniu verejnosti, vtedajšieho šéfa agrorezortu Samuela Vlčana aj kompetentných inštitúcií postupne utíchla.

Východoslovenská eseročka sa do povedomia verejnosti opäť dostala minulý mesiac, keď ju financujúca UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia poslala do konkurzu. Aktuálne tak má byť jej činnosť obmedzená len na bežné právne úkony. Samotná firma nám však potvrdila, že napriek konkurzu ďalej podniká. „Podnikateľská činnosť našej spoločnosti pokračuje naďalej. Návrh na konkurz považujeme za predčasný. Máme ambíciu konkurzné konanie zvrátiť v náš prospech, čo by malo byť aj záujmom veriteľov našej spoločnosti,“ odkázal sekretariát spoločnosti.

Aktuality.sk sa boli pozrieť v sídle spoločnosti na východe Slovenska. Areál firmy sa nachádza v bývalom hospodárskom dvore na konci obce Rozhanovce v okrese Košice-okolie. Budova na rozdiel iných v okolí nie je pôvodná, no postavená bola už po revolúcii.

 Areál je strážený kamerami a podľa informačnej tabule v ňom sídlia viaceré firmy. Všetky zvončeky okrem jedného patria firme Globaltrading Slovakia a vedú do mraziarne, výroby či do kancelárie odbytu.

 Počas našej návštevy sme sa snažili overiť tvrdenia poslanca Linharta, podľa ktorého sa mala firma z pôvodnej adresy koncom augusta odsťahovať. „Chodia sem majiteľ aj nejakí pracovníci. Teraz tu však nie sú, dnes majú voľno, no spomínali niečo o problémoch s kamiónmi,“ povedal nám minulý týždeň robotník z areálu, ktorý sa nachádza v blízkosti spoločnosti. Tvrdí, že o problémoch firmy vie len z počutia. Samotná eseročka uviedla, že z adresy sa neodsťahovala.

Podľa našich informácií však časť areálu začiatkom tohto roka prenajala dvom spoločnostiam na obdobie desiatich rokov. Ide o eseročku Meat invest a spoločnosť 4 concept, ktorej spoločníkom je firma sídliaca v meste Bar v Čiernej Hore, aktuality.sk

X X X

Cirkev v Ríme ukrývala počas vojny 3200 Židov, vyplýva z vatikánskych archívov

Pápeža Pia XII. kritizujú viacerí historici za to, že počas vojny verejne nevystúpil proti holokaustu. Katolícka cirkev v Ríme ukrývala počas druhej svetovej vojny pred nacistami približne 3200 Židov. Vyplýva to z vatikánskych dokumentov zverejnených vo štvrtok, píše TASR podľa správy agentúry DPA.

V záznamoch Pontifikálneho biblického inštitútu sa nachádzajú mená 3600 ľudí, ktorých počas vojny prichýlili katolícke rády. Celkovo sa v dokumentoch podľa agentúry AP hovorí o viac než 4300 ukrývaných. Z porovnania s archívom rímskej židovskej obce vyplynulo, že 3200 z konkrétne menovaných osôb boli Židia.

Predpokladalo sa, že sa stratili

Dokumenty Pontifikálneho biblického inštitútu zostavili jezuiti po oslobodení Ríma od nacistov v júni 1944 a slúžili ako predloha na výskum talianskeho historika Renza de Feliceho v roku 1961. Neskôr sa predpokladalo, že sa stratili.

Pápeža Pia XII., ktorého pontifikát trval od roku 1939 do roku 1958, kritizujú viacerí historici za to, že počas vojny verejne nevystúpil proti holokaustu. Podľa iných historikov sa pápež obával, že jeho výzvy by nacistov nepresvedčili, ale, naopak, popudili k ostrejšiemu prenasledovaniu Židov i katolíkov v Európe, a tak sa radšej rozhodol pomáhať Židom v tichosti.

Agentúra DPA pripomína, že terajší pápež František v roku 2020 nariadil sprístupnenie všetkých vatikánskych archívov týkajúcich sa druhej svetovej vojny. Na jej začiatku žilo v Ríme 10.000 – 15.000 Židov, viac než 2000 z nich zabili nacisti. Tí okupovali mesto deväť mesiacov až do jeho oslobodenia spojeneckými jednotkami v júni 1944, aktuality.sk

X X X

Masy ľudí na letisku v Bratislave vítali legendu. Cristiano Ronaldo je na Slovensku

Reprezentácia Portugalska s Cristianom Ronaldom priletela do Bratislavy pred kvalifikačným súbojom so Slovenskom.

 Fanúšikovia čakajú na prílet portugalskej futbalovej reprezentácie s Cristianom Ronaldom. Jeden z najlepších futbalistov sveta sa so spoluhráčmi budú v hlavnom meste pripravovať na zajtrajší kvalifikačný duel proti Slovensku. Výkop je na programe o 20.45, prenos vysiela RTVS.

Portugalčania sú veľkými favoritmi šlágra J-skupiny kvalifikácie o postup na ME 2024. V kvali­fikácii ešte nestratili ani bod a ani neinkasovali.

Slováci na nich z druhej priečky strácajú dva body. Hoci sú v hre ďalšie tri, najväčším lákadlom pre slovenských priaznivcov je Ronaldo.

Potvrdilo sa to aj dnes popoludní na Letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave, kam Portugalčania prileteli./agentury/

X X X

Nadalov strýko ostro kritizuje Djokoviča: Novak, kedysi si hral oveľa lepšie! Srb bleskovo reagoval

Dianie na záverečnom grandslame roka US Open smeruje do bojov o tituly a pozorne to sleduje aj Toni Nadal.

 Strýka fenomenálneho Španiela Rafaela Nadala, ktorý bol dlhé roky aj jeho trénerom, pochopiteľne najviac zaujíma situácia v mužskom pavúku.

V hre o celkový triumf na kurtoch vo Flushing Meadows zostala už len štvorica – Srb Novak Djokovič, Španiel Carlos Alcaraz, Rus Daniil Medvedev a domáca vychádzajúca hviezda Ben Shelton.

 Ak v zajtrajších semifinále Djokovič prejde cez Sheltona a Alcaraz cez Medvedeva, New York uvidí reprízu finále z parížskeho Roland Garros.

Vo francúzskej metropole triumfoval ale Djokovič, ale podľa Toniho Nadala sa tak na US Open nestane. Dôvod je jednoduchý – Nadalov strýko vraví, že Srb stratil kvalitu a hrá omnoho slabšie, ako keď na kurtoch bojoval proti dvojici Nadal, Roger Federer.

„Je horším hráčom, akým bol pred piatimi či desiatimi rokmi. Keď súperil s Rafom či Federerom, hral oveľa lepšie. Týka sa to hráčov celkovo, kedysi mali väčšiu kvalitu,“ uviedol Toni Nadal v rozhovore pre španielsky denník El País.

Srbský veterán, ktorý v New Yorku útočí na svoj 24. grandslamový titul, si zo slov Španiela veľkú hlavu nerobí. Pochopiteľne s nimi nesúhlasí.

„Každá generácia má silnú skupinu hráčov, ktorá ju vedie. Teraz sú to Alcaraz, Rune či Sinner. Posledné dva roky dominujú na turnajoch,“ vyhlásil Djokovič.

Od novinárov pred semifinále dostal aj otázku, akoby by dopadol zápas medzi jeho terajším ja a Djokovičom spred 10 rokov.

„Bol by to veľmi zaujímavý duel. Vtedy som mal viac mobility a energie. Na druhej strane, teraz mám viac skúseností a som mentálne silnejší. Snažím sa zlepšovať každým rokom, pretože to je jediná cesta, ako uspieť proti mladíkom,“ dodal Srb.

Jeho semifinálový duel proti Sheltonovi je na programe v piatok podvečer SELČ, v rovnaký deň zabojuje aj Alcaraz proti Medvedevovi./agentury/

X X X

Slováci konzumujú ruskú propagandu „na milióny“. Je im šitá na mieru

Rozhovor vznikol s podporou Holandského kráľovstva.

Pomocou dezinformácií šírených cez internet je veľmi jednoduché meniť verejnú mienku. O to viac, keď sa im krajina adekvátne nebráni.

V 21. storočí vojna neprebieha iba na bojovom poli, ale aj v online priestore. Zvyčajne však nejde o boj, ktorý vidíme alebo si ho uvedomujeme. Pôsobí na nás často len podprahovo, celé roky. Preborníkom v tejto oblasti sa stala Ruská federácia.

Vojnu, o ktorej neviete alebo si jej existenciu odmietate priznať, však nejde vyhrať. Dnes taká vojna prebieha aj na Slovensku. Využíva najmä sociálne siete, komunikačné platformy či „alternatívne“ médiá, ktoré sa prezentujú ako nezávislé, no od skutočnej žurnalistiky majú ďaleko.

O dezinformáciách ako o súčasti takzvanej hybridnej vojny sme sa zhovárali s riaditeľom Centra boja proti hybridným hrozbám na Ministerstve vnútra SR Danielom

Daniel Milo

Riaditeľ Centra boja proti hybridným hrozbám (CBHH) na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky je právnik a expert na extrémizmus. Šesť rokov pracoval v združení Ľudia proti rasizmu, viac ako tri roky bol aj jej výkonným riaditeľom.

Ako poradca pre boj proti rasizmu a xenofóbii pôsobil v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, neskôr na Úrade vlády SR viedol oddelenie pre rodovú rovnosť a férové zaobchádzanie.

Päť rokov pôsobil ako výskumník a poradca v organizácii Globsec. Téme bezpečnosti, radikalizácie a extrémizmu sa venuje aj v rámci Európskej komisie ako nezávislý odborník. Vedenia CBHH patriaceho pod Inštitút správnych a bezpečnostných analýz sa ujal v lete 2022 krátko po jeho zriadení, pri ktorom stál.

Štát má recept, ale nechce sa mu ísť do lekárne

X Priama otázka hneď na úvod – je si štát plne vedomý toho, že sme v informačnej vojne s Ruskou federáciou?

Na expertnej, odbornej úrovni si to určite uvedomujeme. Máme pravidelné analytické výstupy pre jednotlivé rezorty. A tak ako my pre naše vedenie, viem, že iní kolegovia, či na Úrade vlády, ministerstve zahraničných vecí alebo ministerstve obrany, robia niečo podobné pre svoje vedenie. A súdiac podľa verejných vyjadrení jednotlivých ministrov úradníckej vlády, si dokonca myslím, že aj na exekutívnej úrovni to povedomie existuje.

To, čo podľa môjho názoru úplne nefunguje, je prenesenie tých opatrení do praxe. Vieme, aký asi je ten problém rozsiahly, máme na to dáta a monitorujeme to na pravidelnej báze zhruba od leta minulého roka. Všetci členovia Bezpečnostnej rady dostávajú každý mesiac presný report o tom, ako takéto snahy o hybridné pôsobenie vyzerajú. Takže tá informačná báza je pomerne dobre pokrytá.

Povedomie o tom, že Slovensko je naozaj „pod paľbou“ proruských naratívov a aktérov, tu podľa mňa existuje. Navyše zhruba od apríla tohto roka je na svete aj nateraz neverejná analýza zraniteľnosti verejnej správy, ktorú naše Centrum boja proti hybridným hrozbám viedlo. Ide o najrobustnejšiu analýzu, ktorá bola na Slovensku vypracovaná v oblasti analýzy bezpečnosti ako takej – 126 odporúčaní, 11 spolupracujúcich subjektov a nejakých 21 kapitol s veľmi konkrétnym pomenovaním zraniteľností a konkrétnymi návrhmi opatrení.

X Ruské informačné operácie na Slovensku

Polícia Slovenskej republiky len za ostatný rok verejne poukázala na dva prípady prebiehajúcich informačných operácií Ruskej federácie v našom informačnom priestore.

Prvou z nich bola kauza vojenského cintorína v Ladomirovej. Ruské veľvyslanectvo obvinilo obec, že došlo k zničeniu hrobov ruských vojakov z 1. svetovej vojny. Ako sa ukázalo, obec len odstránila schátrané obrubníky kvôli údržbe pietneho miesta a s veľvyslanectvom mala paradoxne v pláne konzultovať jej plány na obnovu cintorína. Ruský veľvyslanec namiesto toho šíril hoax o hanobení miesta posledného odpočinku, čím okrem polarizácie spoločnosti zapríčinil aj to, že starosta obce Ladomirová dostal vyhrážky smrťou.

Ďalší prípad sa odohral len pred pár týždňami, keď sa u nás rozšíril hoax o tom, že po útoku na ukrajinský muničný sklad nám hrozí nebezpečenstvo zvýšenej radiácie. Správu šírili aj niektorí politici, a hoci namerané hodnoty radiácie boli mierne zvýšené, riziko bolo len fiktívnou hrozbou. Hodnoty radiácie boli totiž stále v bezpečných limitoch a ich príčinou bolo počasie – atmosférický front prechádzajúci Európou a zapríčiňujúci výdatné zrážky.

Problémom však je, vzhľadom na to, že sme uprostred predvolebnej kampane – akékoľvek legislatívne zmeny sú už de facto nemožné. V predmetnej analýze sú však niektoré opatrenia, ktoré sú realizovateľné aj bez legislatívnych zmien, ale tých je menšina. Veľká väčšina vecí, ktoré tie analýza ukázala, je, že tu máme dlhodobo neriešené niektoré problémy, ktoré sa práve v čase takejto krízy, aká je od vypuknutia vojny na Ukrajine, ukázali v plnej kráse.

Máme teda popis, diagnózu situácie. My sme spolu so všetkými dotknutými rezortmi navrhli aj konkrétne riešenia, čo s tým. Problémom však je, že vo veľmi nestabilnej politickej situácii a v súčasnom rozložení síl parlamentu, keď všetci už myslia na voľby, je veľmi ťažké presadiť opatrenia, ktoré sú podľa môjho názoru apolitické a mali by byť ochranou národno-štátnych záujmov krajiny. Tie by pritom mali byť totožné pre akúkoľvek politickú reprezentáciu, bez ohľadu na to, či sú tam modrí, ružoví, zelení, fialoví…

X Čiže máme diagnózu, ale nevieme ju liečiť?

Máme predpis na liek, ale vybrať si ho z lekárne a začať liečbu, nie je také jednoduché v čase predčasných volieb, nestabilnej vlády, respektíve dnes už úradníckej vlády.

Na nedávnej konferencii Globsec Bratislava Forum prezentoval Daniel Milo časť dát spomínanej analýzy, ako aj desiatku navrhovaných krokov pre zvýšenie odolnosti SR.Zdroj: iStockphoto / Globsec

X V podstate sa teda čaká do predčasných volieb, aby sa kormidla ujala ďalšia vláda. Otázka je, či tieto problémy bude chcieť budúca vláda aj riešiť. Povedali ste totiž, že štát si to uvedomuje na expertnej úrovni, ale uvedomujú si to aj vrcholoví štátni činitelia a parlamentná 150-tka?

X Aká je vyhliadka, že keď sa k moci dostanú strany (podľa súčasných vyjadrení) orientované na Východ alebo kritizujúce Západ, že si ich vláda ten spomínaný recept pôjde vyzdvihnúť?

To je, samozrejme, veštenie z krištáľovej gule – ako dopadnú voľby, v akom zložení bude vláda. Rozumiem otázke, že je naozaj ťažké si predstaviť a očakávať od politikov, ktorí už dnes kritizujú pomoc Ukrajine alebo spochybňujú, že za vojnu na Ukrajine môže Rusko a šíria práve ten istý typ naratívov, ktorý od začiatku vojny šíri aj Ruská federácia a s ňou spojené subjekty, že by títo politici zrazu po voľbách začali budovať odolnosť spoločnosti voči takémuto pôsobeniu.

Vrátim sa k vašej otázke, či si uvedomujú, že sme v informačnej vojne – alebo ja to nazvem v nejakom hybridnom konflikte s Ruskou federáciou, ktorá využíva všetky možné nástroje: od informačných, cez kybernetické, cez ovplyvňovanie politických aktérov, používanie proxy aktérov… Nemyslím si, že si to celá 150-tka uvedomuje alebo ak si to uvedomujú, tak s tým niektorí ani nemajú vnútorne problém, súdiac podľa ich verejných vyjadrení, čo mňa naozaj prekvapuje.

Pretože ak Slovensko ako samostatný nezávislý štát chce byť súčasťou medzinárodných štruktúr typu EÚ a NATO, tak by si malo vedieť ten svoj domáci priestor ochrániť a ustrážiť pred takýmto zasahovaním zvonka – najmä zo strany Ruskej federácie a s ňou spojených aktérov – a to teda zatiaľ v plnej miere, bohužiaľ, nevidím.

X Keď sa pozrieme na oblasť dezinformácií ako celok, robí dnes podľa vášho zhodnotenia štát dostatok, pokiaľ ide o boj proti nim? Alebo je tam aspoň ten pozitívny trend, že hoci stále nerobíme dosť, aspoň to ide správnym smerom? Predsa len prišiel Covid, už pri ňom sme si veľa uvedomili, potom prišla vojna…

Faktom je, že objektívne tu bola ostatné tri roky veľmi ťažká situácia. Pandémia bola bezprecedentná situácia, aj čo sa týka dopadov na ľudí, psychiku, ekonomiku. Zároveň však bola veľmi významnou živnou pôdou pre dezinformačných aktérov. Čísla, ktoré dnes vidíme v akýchkoľvek prieskumoch verejnej mienky, by som vzťahoval aj k tomu, čím ľudia žili a aké informácie konzumovali počas pandémie. A hneď potom, de facto bez akejkoľvek pauzy prišla vojna na Ukrajine.

Aj na tých aktéroch je to krásne vidieť, že keď si pozriete tie zdroje, ktoré do februára 2022 hovorili o zlých konšpirátoroch alebo nejakom sprisahaní, ktoré nás tu chce začipovať a ovládať, oni okamžite preskočili na tému „za vojnu na Ukrajine môže zlý Západ a USA“.

Tam úplne krásne vidieť, ako tí istí konšpirátori, ktorí predtým nadávali na očkovanie a boli proti akýmkoľvek protipandemickým opatreniam, okamžite preskočili na túto tému. Čo zároveň priniselo tieto geopolitické témy aj k ľuďom, ktorí sa o ne dovtedy nezaujímali. Ale zrazu, keď tí istí aktéri, ktorí majú v online prostredí vysoký výtlak, zmenili tému, tak sa tie „geopolitické konšpirácie“ dostali aj k nim.

„Tridsaťsedem percent Slovákov si myslí, že za vojnu na Ukrajine môžu USA, lebo provokovali Rusko, tak si hovorím, že odkiaľ to tí ľudia majú. Z tých informačných zdrojov, ktorými sú kŕmení.“

X A čo s tým teda robí štát?

Vidím tam viaceré fázy. Minulý rok, tesne po vypuknutí invázie, bolo obdobie, keď aj vzhľadom na šok, ktorý to vyvolalo, boli postoje ľudí úplne iné a aj strana tých proruských aktérov chvíľu nevedela, čo má robiť.

To bolo vidieť na dátach, že oni zrazu nepublikovali, nevedeli, snažili sa to nejak vysvetliť a ako to otočiť. Zároveň však v tom období štát urobil jeden významný krok – že zablokoval štyri dezinformačné weby (Hlavné správy, Armádny magazín, Hlavný denník, InfoVojna, pozn. red).

Poviete si „čo sú to štyri weby v porovnaní s celou tou sieťou aktérov“, ale bol to veľmi významný symbolický krok, že my ako štát, ako Slovenská republika sme ochotní si ochrániť informačný priestor, ktorý následne ovplyvňuje postoje a názory pred naozaj tvrdou ruskou propagandou. To si povedzme rovno, že to neboli nejaké názory. To boli weby, ktoré priamo prebrali ruské naratívy a dokonca od slova do slova vieme vysledovať, kde sa tie články predtým objavili a zrazu ich tu máme v slovenčine.

Čiže štát sa v určitom období dokázal zmobilizovať a robiť určité kroky, ale potom z rôznych dôvodov – myslím si, že primárne vnútropolitických – akoby došlo k oslabeniu tých krokov. Že ten dobrý nástup, také to vzopätie verejnosti, sme opäť nechali upadnúť podobne, ako to bolo pri pandémii. Spomeňme si, v úvode sme tlieskali zdravotníkom, čakali sme v radoch na očkovanie.

Malo to podobný trend – prvotná rázna reakcia, no potom akoby to časom vyšumelo…

…a tá druhá strana prebrala iniciatívu. A to vidíme aj dnes, keď sa pozrieme na prieskumy. Tridsaťsedem percent Slovákov si myslí, že za vojnu na Ukrajine môžu USA, lebo provokovali Rusko, tak si hovorím, že odkiaľ to tí ľudia majú. Z tých informačných zdrojov, ktorými sú kŕmení.

Vyrobené v Rusku, určené na „export“

X Keď hovoríme o dezinformáciách a vplyvových operáciách, v každej krajine nefunguje tá istá šablóna, respektíve tie isté témy a naratívy. Ako funguje toto šitie informačných operácií na mieru pre potreby dosiahnutia cieľov v tom či onom štáte?

V každej krajine je to odlišné, pretože každá krajina má iný problém, inú tému na polarizáciu. V niektorej to môže byť Európska únia. Napríklad v Českej republike táto téma oveľa viac rezonovala. Euroskepticizmus a odmietanie Bruselu rezonovali omnoho viac v Česku ako na Slovensku.

U nás ide dlhodobo práve o otázku vnímania Ruska a Spojených štátov ako dvoch strán jednej mince. Vysoká miera odmietania USA z akýchkoľvek dôvodov a naopak veľmi pozitívny až nekritický obraz o Rusku je u nás jednoznačne téma, ktorej sú si vedomí títo proruskí aktéri.

V iných krajinách môže ísť o iné kultúrne a etické otázky. Jednoducho tá vplyvová, respektíve informačná operácia vždy v danej krajine identifikuje témy, ktoré sú rozdeľujúce, kde z akýchkoľvek historických, kultúrnych či sociálnych dôvodov panuje rozdelenie populácie, a rozdúchava práve tieto témy.

V Spojených štátoch to môžu byť otázky napríklad držby zbraní alebo rasovo podmieneného násilia. V každej krajine je to naozaj niečo iné a, bohužiaľ, títo aktéri sú veľmi efektívni v rozdúchavaní konfliktov a polarizácii spoločnosti.

„Až 20 % obsahu na slovenských telegramových kanáloch a účtoch preberá obsah z ruskojazyčných zdrojov. Tie sú z 99,9 % ruskou propagandou a ich informačnými operáciami.“

Niečo ste už načrtli – v čom je slovenská spoločnosť charakteristická, aké sú jej slabiny, ktoré môžu dezinformátori zneužívať?

Jednu som už spomínal. Ide o protizápadné postoje a s nimi spojená nadpriemerne vysoká viera v konšpiračné teórie. Psychológia a výskumy potvrdzujú, že ak človek verí jednej konšpiračnej teórii, je preňho oveľa ľahšie prijať akékoľvek ďalšie.

A toto krásne vidieť v prípade Slovenska. Bolo to už pred vojnou na Ukrajine v 2017-18, keď sme v rámci Globsecu robili prieskumy, v ktorých Slovensko vyšlo ako krajina v regióne, kde najviac ľudí verí konšpiračným teóriám. Preto, ak dnes príde niekto s konšpiračnou teóriou, že za vojnu na Ukrajine nemôže Vladimir Putin, ktorý nevyprovokovane zaútočil na nášho suseda, ale môže za to EÚ, NATO a USA, Slováci sú tomu náchylní veriť práve preto, lebo predtým verili konšpiračnej teórii o tom, že nás tu riadia Židia, že existujú svetové elity, ktoré nám chcú uškodiť, že Američania si zhodili dvojičky sami, Covid neexistuje a chcú nás začipovať.

Ide o blok nezmyslov, ktorým ľudia na Slovensku, bohužiaľ, v nadpriemernej miere dôverujú. A je k tomu pomerne veľké množstvo dát, ktoré to potvrdzujú. Keď potom s takýmito naratívmi pracujú najmä politici alebo iní aktéri, ktorí sa neskôr profilujú politicky, tak na tom vedia získavať voličské hlasy a zvyšovať svoju podporu.

X Ako vyzerá typická cesta falošnej správy skrz slovenský informačný priestor? Ako ten reťazec začína, kým sa dezinformácia dostane ku koncovým konzumentom, ktorí ju už len pasívne prijímajú, prípadne sami aktívne zdieľajú ďalej, no už len z vlastného presvedčenia?

Vo všeobecnosti ten model funguje tak, že primárnym miestom, kde dochádza k presakovaniu alebo priamo k preberaniu ruských strategických naratívov, je Telegram.

Telegram ako sieť, ktorá nemá veľký počet slovenských používateľov – bavíme sa o nejakých 100- až 200-tisíc používateľoch, tie dáta sú rôzne – je významná práve preto, že podľa našej internej analýzy až 20 % obsahu na slovenských telegramových kanáloch a účtoch preberá obsah z ruskojazyčných zdrojov. Tie sú z 99,9 % ruskou propagandou a ich informačnými operáciami.

Zo slovenských telegramových skupín a kanálov sa tento obsah následne šíri na Facebook k nazvem to „influencerom“. Či už sú to politici alebo nejakí nepolitickí aktéri. A odtiaľ sa to často dostáva ďalej za pomoci napríklad tých dezinformačných médií, ktoré mnohokrát iba preberú status z Facebooku, najmä u politikov, a vydajú to ako vlastný článok.

X Telegram: Hlas pre utláčaných aj nástroj propagandy

Komunikačná platforma Telegram, pôvodom z Ruska, je mobilnou aplikáciou pre bežné posielanie správ, má však aj pokročilé sociálne funkcie. Jej používatelia môžu odoberať kanály alebo sa zapájať do diskusií v skupinách s limitom až 200-tisíc používateľov.

Prevádzkovatelia Telegramu sú známi tým, že sa vyhýbajú spolupráci a súčinnosti s úradmi. Aplikácia poskytuje pomerne bezpečný spôsob komunikácie najmä v krajinách ako je Rusko, kde je kritika vlády a jej predstaviteľov či úradov štátom silno potláčaná.

Platforma však svojím prístupom zároveň vytvára priestor pre šírenie propagandy a dezinformácií, proti čomu nijak nebojuje. To je aj prípad Slovenska, kde sa Telegram stal semeniskom nepravdivých správ a nenávisti. Viac o platforme sa dozviete v samostatnom článku >>>

Toto sme videli v prípade Ladomirovej, keď sa zistilo, že z údajného zničenia ruských hrobov sa zistilo, že to nie sú ruské hroby, lebo išlo o hroby z 1. svetovej vojny, kde sú pochovaní vojaci rôznych armád, a že to nebolo žiadne ničenie, ale rekonštrukcia a odstránenie obrubníkov. Ale bežný slovenský používateľ Facebooku sa dočíta, že starosta zničil a znesvätil miesto posledného odpočinku ruských vojakov…

Nedávno detto pri tom rádioaktívnom oblaku. Pôvodná správa sa vyskytla niekde na ruskojazyčných médiách, na nejakom telegramovom kanále, ktorý dlhodobo šíri presne tento typ ruskej propagandy. Odtiaľ to preberie nejaká slovenská telegramová „celebrita“, potom to preberú jej nasledovníci, začne sa to šíriť na Facebook a tam sa to dostane medzi širokú populáciu. Takto ten mechanizmus v zásade funguje.

Ďalším konkrétnym zdrojom je NewsFront – asi najznámejší slovenskojazyčný kanál, ktorý priamo produkuje Ruská federácia. Samotné médium je pritom na sankčnom zozname, a to práve preto, že je preukázateľne financované a organizované ruskou tajnou službou (o pozadí NewsFrontu podrobne informovalo Investigatívne centrum Jána Kuciaka, pozn. red.).

X Jeho obsah sa pritom denne dostáva priamo na tunajšiu „alternativnu“ scénu.

Niekto si dáva tú robotu, že ruskojazyčné spravodajstvo každý deň prekladá v desiatkach článkov do slovenčiny na web, kde je to komukoľvek voľne dostupné bez akéhokoľvek obmedzenia. Odtiaľ to následne ide na tie sociálne platformy, odtiaľ to preberajú tí takzvaní influenceri a zrazu je z toho naratív. Už je z toho téma, ktorá ovplyvňuje celú populáciu.

Napríklad, že masaker v Buči sa údajne nestal, Ukrajinci si nejakú budovu vyhodili do vzduchu sami… A takto nájdeme viaceré prípady, keď práve z týchto hlasných trúb ruskej propagandy sa k nám šíri obsah, ktorý potom o deň, dva, tri uvidíte napríklad aj u politických predstaviteľov.

 Vyhodili ich dverami, vrátili sa oknom

Ešte pred publikáciou rozhovoru sa NewsFront dostal do problémov. V polovici augusta Telegram v EÚ zablokoval prístup k viacerým kanálom vrátane toho slovenského s 30-tisíc odoberateľmi. Stalo sa tak po otázkach ICJK na Telegram, ktorý v reakcii uviedol, že nevedel o skutočnosti, že šéfredaktor média Konstantin Knyrik je na sankčnom zozname EÚ.

NewsFront podľa ICJK prevádzkoval desiatku telegramových kanálov. Slovenská jazyková mutácia bola s veľkým náskokom druhá najsledovanejšia (populárnejší bol len pôvodný ruskojazyčný kanál). Autori kanála pritom dlho neváhali a ešte v deň zablokovania založili nový slovenský kanál. Ten má dnes zhruba 5-tisíc odoberateľov.

Doména webstránky NewsFrontu, na ktorú jeho telegramový kanál vo svojich príspevkoch odkazoval, bola zrušená 19. augusta, len pár dní po zrušení telegramových kanálov. O dôvodoch zrušenia nepoznáme bližšie informácie a aj v tomto prípade platí, že veľmi rýchlo sa objavila náhrada.

Nová webstránka celkom výstižne zakotvila na doméne .su, kedysi patriacej Sovietskemu zväzu. Hoci ten už dávno zanikol, doména .su naďalej prežíva, dá sa zakúpiť, pričom ju vo veľkej miere využívajú kybernetický podvodníci.

ICJK v rámci svojej investigatívy uvádza, že NewsFront je podľa viacerých zdrojov pod kontrolou ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).

Propaganda na sieťach generuje ohromné čísla

X Môžete priblížiť, ako sa líšia úlohy jednotlivých platforiem sociálnych médií, pokiaľ ide o šírenie dezinformácií a informačné kampane? Ako sa líši napríklad úloha YouTubu od Facebooku?

Máte pravdu v tom, že každá z platforiem má svoje špecifiká. Ak to mám vysvetliť jednoducho z môjho uhla pohľadu, Telegram slúži ako most medzi slovenským a ruským informačným priestorom. Oveľa viac ako štandardné weby, práve preto, že sú tam rôzne komunity a tie kanály si preberajú obsah. Dosah obsahu na Telegrame je však pomerne limitovaný.

Telegram je teda nazvem to semeniskom, respektíve zdrojom tých dezinformácií, ktoré následne putujú najviac na Facebook a napríklad aj na Instagram, ako Reelsy a podobne. Odtiaľ sa to dostáva už k širokej populácii.

Youtube je akoby samostatnou platformou, kde v poslednej dobe vznikli viaceré clickbaitové kanály, ktoré kombinujú akési bulvárne spravodajstvo s politickými odkazmi. Tieto kanály majú pomerne vysoký výtlak.

Jedno zaujímavé číslo z analýz – priemerný počet zhliadnutí videí na Facebooku s tým, čo nazývame ruské strategické naratívy, dosahuje na Slovensku mesačne 15 až 20 miliónov videní. Každý jeden mesiac, a to v krajine, ktorá má 5 miliónov obyvateľov, pričom nie každý má účty na sociálnych médiách. Ide o obrovské množstvo, a to sú iba videá, nehovoríme o obrázkoch alebo textových statusoch. Čiže táto, ako to vy správne nazývate, informačná operácia dosahuje obrovské rozmery.

X Čo sa s tým dá robiť?

V rámci zákonných možností nie tak veľa. Lebo opäť: boli tu síce návrhy napríklad na zavedenie novej skutkovej podstaty šírenia závažnej dezinformácie, ktorá bola pomerne dobre vyprecizovaná, nemala v žiadnom prípade postihovať názory. Nie, mala sa zameriavať na ľudí, ktorí systematicky, dlhodobo a cieľavedomo úmyselne šíria nepravdivé informácie, ktoré spôsobujú reálnu škodu. Cieľom bolo vedieť voči takýmto ľuďom nejakým spôsobom zasiahnuť.

Toto bolo pripravené, no opäť to z politických dôvodov nebolo schválené. Čiže napríklad aj polícia má tým pádom v tomto veľmi zviazané ruky.

Ak sa pozrieme do susednej Českej republiky, kde je za podobný typ obsahu, ktorý u nás nie je možné stíhať, boli niektorí ľudia minimálne obžalovaní a myslím, že už boli v niektorých prípadoch aj právoplatne odsúdení.

X Aký má v takýchto situáciách význam spoločný medzinárodný postup? Napríklad nedávne zavedenie európskeho aktu o digitálnych službách (DSA) implementujúceho reguláciu sociálnych médií.

DSA má veľmi veľký význam, ale vo vzťahu k protiprávnemu, ilegálnemu obsahu. DSA len veľmi okrajovo pokrýva oblasť dezinformácií, najmä vo vzťahu ku Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií, čo je dobrovoľný záväzok platforiem voči Európskej komisii.

Čiže nejaký dosah to určite bude mať, no účinnosť však DSA v plnej sile nadobúda až od budúceho roka, keďže tam bolo prechodné obdobie na jeho implementáciu. Takže bude to mať význam, keď to bude efektívne, respektíve bude to mať nejaký dosah. Voči klamstvu sa však nedá vždy postupovať iba postihmi. Je tam veľmi veľký priestor na rôzny typ aktivít a zásahov.

Rozhovor vznikol s podporou Holandského kráľovstva., aktuality.sk

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.