Sudca im trest sprísnil, za motív označil nudu. Podpaľovali drevo, seno a jeden z požiarov založili aj na cintoríne. BREZNO: Zakladali požiare, aby ich mohli hasiť. Fotografiami z „úspešných zásahov“ sa následne chválili na sociálnej sieti. Trojica dobrovoľných hasičov zo Závadky nad Hronom sa priznala spolu k desiatim skutkom z rokov 2021 a 2022.

V rukách polície skončili po požiari v drevárskej firme v Polomke v auguste 2022, usvedčili ich kamerové záznamy. Hasiči-podpaľači tam pred touto udalosťou boli už dvakrát, v „ich réžii“ sa však rozhoreli ohne aj v Heľpe, kde zapálili drevo určené na štiepku, no i kontajner na cintoríne, od ktorého sa chytila budova márnice, a v Závadke, kde horeli balíky sena na družstve a inokedy drevná hmota či kontajnery na odpad.

Vo štvrtok si trojica Ján, Kamil a Miroslav, pričom posledný menovaný sa podieľal na jednom z požiarov a v čase skutku ešte nebol plnoletý, vypočula verdikt na Okresnom súde v Brezne. Keďže ide o dohodu o vine a treste, s ktorou súhlasili, rozhodnutie je právoplatné.

 Sudca im trest sprísnil

Hoci zo strany prokurátorky prišiel návrh na 14-mesačné tresty s podmienečným odkladom na 18 mesiacov a v prípade dnes 19-ročného Miroslava až na upustenie od potrestania, sudca sa s takýmto obsahom dohody o vine a treste nestotožnil a prišiel s vlastnou úpravou výšky trestov.

Dvaja obvinení z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve a tretí obvinený iba za jeden, no ten najzávažnejší zo skutkov, na dohodu s vyššími trestami kývli, rovnako ako prokurátorka. Súd ju následne schválil.

Jánovi, ktorý bol už v minulosti trestaný, vymeral tri roky a desať mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu piatich rokov plus päťročný zákaz pôsobiť ako dobrovoľný hasič. Kamilovi tri roky a šesť mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu štyri roky a šesť mesiacov a rovnako päťročný zákaz pôsobiť v Dobrovoľnom hasičskom zbore.

Miroslav dostal trest dvanásť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov, dva roky preňho platí zákaz pôsobiť ako dobrovoľný hasič.

Všetci traja majú pritom nahradiť časť škôd, ktoré úmyselne zakladané požiare spôsobili niekoľkým firmám a dvom obciam – dokopy takmer 40-tisíc eur. S prípadnými ďalšími nárokmi odkázal súd poškodených na civilný proces.

 Sudca ako motív videl nudu, advokát mladícku nerozvážnosť

Sudca sprísnenie trestov zdôvodnil závažnosťou a nebezpečnosťou konania trojice mužov, ktorí boli všetci členmi dobrovoľného hasičského zboru a mali pred požiarmi chrániť a nie ich zakladať.

„Neboli pri svojom konaní ovplyvnení ničím iba sebou, sú duševne zdraví a ich pohnútka k páchaniu trestnej činnosti sa dá zjednodušene popísať ako snaha zabiť nudu, snaha o to, aby technika nestála, čo je jedna z najhorších pohnútok,“ zdôvodnil svoj postup sudca.

„Hasiči“ sa hneď na začiatku obhajovali práve snahou predviesť sa vyšším počtom zásahov či udržať obecnú hasičskú techniku v pohybe.

Sudca tiež povedal, že ak by strany v konaní zmenenú dohodu neakceptovali, došlo by k hlavnému pojednávaniu, kde by pravdepodobne po podmienečných trestoch nesiahol.

Odsúdení sa pre médiá vyjadriť nechceli. „Všetci sa priznali, oľutovali svoje skutky a zaviazali sa, že škodu uhradia tak, ako budú vládať. Trest je pomerne prísny, ale v rámci zákona,“ reagoval v ich mene aspoň advokát Tomáš Hláčik.

Motiváciu trojice rozvádzať nechcel. „Nazval by som to mladíckou nerozvážnosťou z ich strany. Neuvedomili si úplne dôsledky svojho konania,“ komentoval.

V obci vrátili aj ocenenie

Okrem aktuálneho trestu sa trojica hneď po zadržaní v auguste 2022 musela vysporiadať aj s negatívnymi reakciami okolia a hanbou v regióne, kde žije. V Závadke nad Hronom si počínanie dobrovoľníkov nevedeli vysvetliť. „Keď sme sa to dozvedeli, bola to pre nás tvrdá rana a šok. Poškodili nielen svoje dobré meno, ale aj meno rodičov, DHZ ako celku a tiež obce,“ reagoval vtedy začiatkom septembra starosta obce Ján Tešlár.

Celá situácia ho mrzela a v mene miestnych hasičov sa za ňu ospravedlnil všetkým poškodeným subjektom aj verejnosti. Dobrovoľníci si len pár mesiacov pred prevalením kauzy prevzali ocenenie od krajského šéfa profesionálnych hasičov Dušana Hancka.

„Dostali sme pamätný list za mimoriadne nasadenie pri zdolávaní požiarov a nežiaducich udalostí za rok 2021. Po porade so zvyšnými členmi hasičského zboru sme ho vrátili,“ potvrdil nám vtedy starosta., aktuality.sk

X X X

 Maďarsko plánuje predĺžiť stav núdze kvôli vojne na Ukrajine. 

 Maďarský parlament prerokuje návrh na predĺženie stavu núdze do 14. novembra kvôli rusko-ukrajinskej vojne a jej dopadom na azyl, ekonomiku a energetiku.

Poslanci maďarského parlamentu vo štvrtok prerokujú vládny návrh novely zákona o predchádzaní a zvládaní následkov ozbrojeného konfliktu a humanitárnych katastrof v Maďarsku v susednej krajine, ktorou by parlament splnomocnil vládu na predĺženie stavu núdze do 14. novembra. S odvolaním sa na server atv.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Vláda návrh odôvodňuje tým, že ozbrojený konflikt a humanitárna katastrofa na území Ukrajiny, ako aj ich dôsledky v Maďarsku, najmä z hľadiska azylu, ekonomiky a energetiky, sa ani v uplynulom období nezmenili.

Poslanci o predĺžení stavu núdze vyhláseného kvôli rusko-ukrajinskej vojne o ďalších 180 dní rozhodli naposledy vlani 4. novembra.

Vláda premiéra Viktora Orbána vtedy iniciovala predĺženie stavu núdze s platnosťou do 18. mája 2025. Predchádzajúci stav núdze platil do 19. novembra 2024.

Stav núdze pre vojnu na Ukrajine na návrh kabinetu vyhlásili pôvodne 1. novembra 2022 a následne ho priebežne predlžovali.

Orbánova vláda vyhlásila stav núdze prvýkrát v marci 2016, vtedy bola príčinou masová migrácia. Aj v tomto prípade došlo k jeho viacnásobnému predĺženiu.

Kritici upozorňujú, že vláda sa svojimi nariadeniami v stave núdze môže odkláňať od zákonov a má možnosť obmedziť, prípadne aj pozastaviť základné práva. Maďarská ľudskoprávna organizácia Spoločnosť za občianske slobody (TASZ) upozornila na to, že snahou kabinetu je prispôsobiť si pravidlá hry vlastným potrebám. Vládnutie dekrétmi podľa TASZ ďalej degraduje význam zákonodarného zboru, aktuality.sk

X X X

 Ruská prokuratúra žiada takmer šesťročné tresty pre štyroch novinárov

 Ruská prokuratúra žiada takmer šesťročné tresty pre štyroch novinárov obvinených zo spolupráce s Navaľného protikorupčnou skupinou.

Ruská prokuratúra žiadala vo štvrtok takmer šesťročné tresty väzenia pre štyroch novinárov obvinených zo spolupráce s protikorupčnou skupinou. Založil ju zosnulý opozičný politik Alexej Navaľnyj a úrady ju označili za extrémistickú. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.

Antonina Favorská, Arťom Kriger, Sergej Karelin a Konstantin Gabov sú vo väzbe od minulého roka a odmietajú obvinenia z účasti na činnosti extrémistickej skupiny.

Prokurátorov návrh trestov

Prokuratúra v závere procesu moskovský súd požiadala, aby každého z nich odsúdil na trest päť rokov a 11 mesiacov odňatia slobody.

 Neverejný proces je súčasťou pokračujúceho zákroku ruských orgánov proti disentu, ktorý zosilnel vo februári 2022 po invázii na Ukrajinu, napísala AP. Úrady odvtedy podnikajú kroky voči opozičným politikom, novinárom, ľudskoprávnym aktivistom i radovým občanom kritizujúcim Kremeľ. Stovky skončili vo väzení a tisíce sa vyhli stíhaniu útekom z krajiny.

Napojenie na Navaľného organizáciu

Štyria novinári sú obvinení zo spolupráce na Navaľného Nadáciou na boj proti korupcii (FBK), ktorú úrady v roku 2021 vyhlásili za extrémistickú organizáciu a zakázali.

Navaľnyj bol najostrejším a najznámejším protivníkom ruského prezidenta Vladimira Putina. Vo februári 2024 zomrel vo väzenskom tábore za polárnym kruhom, kde si odpykával celkovo 19 rokov väzenia pre rôzne obvinenia vrátane vedenia extrémistickej skupiny. Navaľnyj ich označil za politicky motivované.

Favorská a Kriger pracovali pre nezávislé ruské médium SotaVision, ktoré informuje o protestoch a politických procesoch. Gabov je producent na voľnej nohe, ktorý pracoval pre viaceré organizácie vrátane tlačovej agentúry Reuters. Videoreportér Karelin spolupracoval so západnými médiami vrátane agentúry Associated Press, aktuality.sk

X X X

 Nakupujte, radil Trump. Vzápätí burza vystrelila a sám zbohatol

Streda ráno sa na amerických burzách začala vo víre neistoty. Trhy reagovali na napätie okolo začínajúcej colnej vojny, čo sa prejavilo kolísaním akcií a celkovým poklesom. Práve v tomto čase, o 9:37 miestneho času, zverejnil prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social stručný odkaz: „TOTO JE SKVELÝ ČAS NAKUPOVAŤ!!!“.

 Ekonomické turbulencie, najmä rýchly rast výnosov štátnych dlhopisov, amerického prezidenta Donald Trumpa prinútili, aby v stredu na 90 dní pozastavil takzvané recipročné clá pre väčšinu krajín. Napísal to denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na štyri zdroje, ktoré sú s prezidentovým rozhodnutím priamo oboznámené.

Trump v uplynulom týždni vyzýval na zachovanie pokoja tvárou v tvár chaosu, ktorý vyvolal uvalením takzvaných recipročných ciel na desiatky krajín, a odolával výzvam na ich odvolanie. „Viem, čo sakra robím,“ povedal Trump republikánom v utorok, zatiaľ čo sa kvôli jeho masívnym clám prepadali svetové trhy. „BUĎTE V POKOJI! Všetko dobre dopadne,“ napísal republikánsky prezident v stredu ráno v príspevku na sociálnej sieti Truth Social.

 Skvelý čas nakupovať!

„TOTO JE SKVELÝ ČAS NAKUPOVAŤ!!!,“ napísal v ďalšom príspevku len niekoľko hodín predtým, ako na rovnakej sieti oznámil odloženie platnosti zvýšenia ciel. Niektorí užívatelia sociálnych sietí prezidenta následne obvinili, že sa príspevkom snažil zmanipulovať trh, píše web stanice NBC News. Minister obchodu Howard Lutnick uviedol, že Trump podnietil ľudí, aby nakupovali na trhu, kým boli ceny relatívne nízke.

Nakoniec to bol samotný trh, ktorý Trumpa prinútil svoj prístup ku clám prehodnotiť, píše NYT. „Prišlo mi, že ľudia reagovali trochu nepatrične. Boli trochu vyhúkaní, viete,… trochu sa báli,“ vyhlásil Trump, keď ho novinári požiadali, aby vysvetlil svoje rozhodnutie clá pozastaviť.

 Akciové trhy prudko vzrástli a deň zakončili rastom bezmála o desať percent. Akcie združené v indexe S&P 500 získali späť približne 4 bilióny dolárov, teda asi 70 percent toho, o čo prišli počas predchádzajúcich štyroch obchodných dní, píše agentúra AP.

Trumpovo konanie však vyvolalo otázky o legálnosti takéhoto zásahu do trhu. Právnik Richard Painter upozornil, že prezident by mal byť opatrný, pretože ak niekto investoval na základe jeho statusu, mohlo by to hraničiť s manipuláciou trhu. Zákony pritom výslovne zakazujú obchodovanie na základe neverejných informácií, píše iDNES.cz.

Trumpov náhly obrat prišiel necelých 24 hodín po tom, ako začali platiť nové vysoké clá na dovoz od desiatok amerických obchodných partnerov. Nové obchodné prekážky otriasli akciovými trhmi, zvýšili pravdepodobnosť recesie a vyvolali odvetnú reakciu zo strany Číny./agentury/

X X X

Rusko a USA uskutočnili výmenu dvoch väzňov na neutrálnej pôde v Abú Zabí

 Výmena väzňov medzi Ruskom a USA prebehla za podpory vlády SAE.

Rusko a USA si vo štvrtok ráno na letisku v Abú Zabí, metropole Spojených arabských emirátov (SAE), vymenili dvoch väzňov. TASR o tom informuje na základe správy ruskojazyčného vysielania BBC, ktoré sa odvoláva na denník Wall Street Journal (WSJ).

Rusko vydalo Spojeným štátom americko-ruskú občianku Xeniu Karelinovú, ktorú minulý rok odsúdili na 12 rokov väzenia za „vlastizradu“; tej sa dopustila tým, že darovala necelých 52 dolárov charitatívnej organizácii Razom so sídlom v New Yorku, ktorá pomáha Ukrajine.

Výmenou za to Spojené štáty vydali Rusku nemecko-ruského občana Arthura Petrova, ktorého zatkli v roku 2023 na Cypre na žiadosť Spojených štátov pre obvinenia z nezákonného vývozu americkej elektroniky do Ruska.

Podľa WSJ rokovania o výmene viedol riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe, ktorý niekoľkokrát telefonoval s riaditeľom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexandrom Bortnikovom a šéfom Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergejom Naryškinom. Ratcliffe bol osobne prítomný na výmene v Abú Zabí.

„Prezident (USA Donald) Trump dnes priviedol z Ruska domov ďalšieho nelegálne zadržaného Američana. Som hrdý na agentov CIA, ktorí neúnavne podporovali toto úsilie. Sme vďační aj vláde SAE za to, že túto výmenu umožnila,“ cituje WSJ šéfa CIA.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio oznámil, že lietadlo s Petrovom je už na ceste do Spojených štátov., aktuality.sk

X X X

 Najskôr prudký pád, potom rast. Trumpove colné šoky pokračujú, minister Tomáš navrhol možnosti na záchranu ekonomiky

Európske akciové trhy začali prudko rásť po tom, ako americký prezident Donald Trump prekvapivo oznámil dočasné zníženie ciel na dovoz pre väčšinu krajín na obdobie 90 dní. Toto rozhodnutie sa netýka Číny, kde clá, naopak, zvýšil zo 104 na 125 percent. Trhy tak len v priebehu niekoľkých dní zažili viacero šokov – najskôr v podobe prudkého prepadu akcií, po ktorom nasledoval rýchly rast. Trumpove opatrenia môžu vážne poškodiť európsku ekonomiku, vrátane tej slovenskej.

V praxi by zavedenie amerických ciel mohlo výrazne zasiahnuť najmä náš priemysel – o prácu by mohli prísť desiatky tisíc ľudí. Sociálni partneri preto zvolali rokovanie, na ktorom preberali možnosti, ako zabrániť najhorším dosahom na našu ekonomiku. Tripartita – teda vláda, odborári a zástupcovia zamestnávateľov sa zhodli na tom, že riešenie situácie by sa malo hľadať na celoeurópskej úrovni.

Z výstupov rokovania vyplýva, že 90 dní, počas ktorých budú vysoké clá odložené, poskytnú čas na vyjednávanie medzi Európskou úniou (EÚ) a USA. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) vyhlásil, že Európa by mala prijať tvrdé recipročné opatrenia a zároveň by malo dôjsť k posilneniu vnútorného trhu únie. V hre je aj národná pomoc – napríklad v podobe využitia schémy kurzarbeit či šrotovného.

 Tomáš dodal, že musíme byť pripravení na to, ako to s americkými clami napokon celé dopadne. Slovenská ekonomika je otvorená a v najväčšom ohrození sa môže ocitnúť náš automobilový priemysel. Zatiaľ u nás totiž fungujú štyri automobilky a ďalšia sa buduje.

Prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Alexej Beljajev v tejto súvislosti spresnil, že automobilový priemysel predstavuje približne 10 percent HDP a vývoz do USA z tohto sektora je na úrovni asi 4 percent HDP. To dokopy predstavuje zhruba 96-tisíc áut v celkovej hodnote 2,6 miliardy eur. Ak by clá platili dlhodobo, podľa Beljajeva by bolo ohrozených 9– až 15-tisíc pracovných miest.

Pod najväčším tlakom by bola naša automobilka Volkswagen, ktorá exportuje až 16 percent svojej výroby. Podľa asociácie zamestnávateľských zväzov a združení je kľúčové hľadanie nových obchodných partnerov. „Diverzifikácia obchodných vzťahov je nevyhnutná pre stabilitu nášho hospodárstva. Podporujeme snahu EÚ o uzatváranie nových obchodných dohôd s dynamickými trhmi mimo USA, ktoré môžu slovenským firmám otvoriť nové príležitosti,“ uvádzajú zamestnávatelia vo svojom stanovisku.

Trump drží svet v neistote

Svetová ekonomika je v neistote, ktorú spôsobujú nepredvídateľné rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa. Začiatkom apríla uvalil clá na väčšinu krajín na základe argumentu o tom, že sú to odvetné opatrenia, no neskôr sa rozhodol väčšiu časť z týchto opatrení pozastaviť a ich účinnosť odložiť o deväťdesiat dní.

Odloženie ciel znamená v podstate ich úpravu. Pôvodne avizovaná sadzba pre jednotlivé krajiny sa znižuje na desať percent, teda sadzbu, ktorú Trump uplatňuje ako základné plošné clo napríklad aj voči územiam, ktoré neobývajú ľudia. V prípade EÚ znamená táto zmena zníženie cla z 20 percent na desať.

Neustále zmeny postoja k EÚ vnášajú na finančné trhy obrovskú mieru neistoty. Trhy v reakcii na Trumpove rozhodnutia najprv prudko padali, po oznámení odkladu zase výrazne posilnili. „Svet finančných trhov sa aktuálne rýchlo mení. Vyhlásenia jedného človeka spôsobujú na akciových trhoch až neuveriteľné výkyvy. Namiesto zdĺhavého analyzovania zložitých a rozsiahlych výročných správ, makroekonomických ukazovateľov a štatistík svet finančných trhov dychtivo a často s obavami sleduje, kedy Biely dom pridá nový status na sociálnu sieť X či Truth Social,“ hodnotí situáciu Rastislav Kráľ, investičný analytik KBC Asset Managment Slovensko.

Upozorňuje, že v priebehu dvoch dní americké akcie klesli o vyše desať percent, čo bol piaty najväčší dvojdňový pohyb za uplynulých 75 rokov. Za krátkych 48 hodín burzoví investori prišli o bilióny dolárov.

Neskôr prišiel obrat a napríklad index Stoxx 600 krátko po otvorení obchodovania v Londýne narástol o 4,9 percenta. Najviac sa darilo bankám, technologickým a priemyselným firmám, ktoré si pripísali zisky na úrovni 6,9 percenta, 6,5 percenta a 5,8 percenta.

Správa o pozastavení ciel okamžite nakopla aj americké burzy. Index S&P 500 vzrástol o 9,5 percenta, čo bol nielen najväčší jednodňový nárast od marca 2020, ale aj jeden z najlepších dní v histórii. Dow Jones si pripísal 7,87 percenta, najviac od marca 2020, a technologický Nasdaq vyskočil o viac ako 12 percent, vďaka čomu dosiahol najvyšší denný zisk od januára 2001. „Včera po oznámení deväťdesiatdňového pokoja zbraní akciové trhy opäť reagovali pohybom o desať percent. No tentoraz v priebehu jediného dňa a opačným smerom – nahor,“ dodáva Kráľ.

Nástroj populistov

Populisti, medzi ktorých patrí aj samotný Trump, majú clá vo veľkej obľube. Takíto politici radi hádžu všetky problémy na vonkajšie sily a tvrdia, že ak im budeme vzdorovať, život sa zlepší. Clá sa na to výborne hodia — ľuďom sa totiž dá nahovoriť, že nás ostatné krajiny, ktoré na nás zarábajú, zaplavili dovozom, továrne sa zatvárajú a ľudia prichádzajú o prácu.

Podľa Trumpa môžu clá zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu a znížiť jeho deficit, spôsobiť výrobný boom v USA a vytvoriť množstvo pracovných miest. Americký prezident opakovane tvrdil, že zavedenie ciel môže znížiť ceny potravín, ukončiť vojny, ba dokonca pomôcť pri starostlivosti o deti.

Logika toho je nasledovná: štátny rozpočet získa peniaze z ciel. Dovážané produkty zdražejú a Američania budú viac nakupovať od domácich výrobcov. Aby sa tomu zahraniční výrobcovia vyhli, niektorí z nich sa rozhodnú vyrábať priamo v USA — postavia tam továrne. V oboch prípadoch ide o pozitívny prínos pre ekonomiku: dane do rozpočtu, nové alebo zachované pracovné miesta.

„Clá a iba clá vytvorili toto obrovské bohatstvo našej krajiny,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. Pravdou však je, že to bolo na konci 19. storočia a odvtedy sa svet výrazne zmenil — ale to amerického prezidenta neznepokojuje. „Nikdy sme neboli takí bohatí ako v tom období. Clá splatia náš dlh a urobia Ameriku opäť bohatou!“ sľubuje Trump.

 K čomu povedú clá

Vo väčšine prípadov spôsobujú viac škody než úžitku. Profesor Konstantin Sonin zo Chicagskej univerzity vysvetľuje: ak medzi sebou krajiny obchodujú, znamená to, že im to prináša výhody. Každá prekážka, ktorá obchod brzdí, znamená stratu pre obe strany.

Samozrejme, ide o zjednodušený pohľad. Vplyv ciel môže byť veľmi rôznorodý, niekedy aj nejednoznačný – to závisí od mnohých faktorov. Čo môže byť prospešné v jednej situácii, môže byť škodlivé v inej. Aké to má dôsledky, ekonómovia vysvetľujú na príklade ciel samotného Trumpa.

V roku 2018, počas svojho prvého prezidentského obdobia, zaviedol clo na práčky – 20 percent, ktoré po prekročení dovozu 1,2 milióna kusov stúplo na 50 percent. Sľuboval, že tieto opatrenia vytvoria v USA „množstvo pracovných miest“. Nakoniec vzniklo okolo 1 800 nových miest. Najmä vďaka kórejským firmám Samsung a LG, ktoré otvorili svoje závody v USA. Americká spoločnosť Whirlpool prijala len 200 nových zamestnancov, General Electric ani jedného. Americký štátny rozpočet získal z týchto ciel približne 82 miliónov dolárov ročne. Nie je to veľká suma v mierke celej krajiny, ale predsa len istý prínos.

Straty však boli omnoho väčšie. Keďže sa dovoz predražil, dopyt po amerických práčkach v USA skutočne stúpol. Americké firmy však v reakcii na to zvýšili ceny – práčky zdraželi v priemere o 12 percent. A nielen ony. Americkí výrobcovia zvýšili ceny aj na sušičky, ktoré si ľudia často kupujú spolu s práčkami. Američania tak začali platiť za práčku v priemere o 86 dolárov viac, za sušičku o 92 dolárov viac. V konečnom dôsledku vyššie clá stáli Američanov 1,5 miliardy dolárov ročne – čo znamená, že za každé nové pracovné miesto zaplatili v priemere 815 000 dolárov.

„Existuje mýtus, že ak zavediete clá na dovoz, domáci výrobcovia nezmenia ceny. To jednoducho nie je pravda,“ hovorí profesor ekonómie z Dartmouth College a autor knihy Obchodné vojny: história obchodnej politiky USA Douglas Irwin.

Trumpove súčasné clá sa však týkajú mnohých tovarov, a preto budú škody ešte väčšie. Ekonómovia sa obávajú nárastu inflácie. V decembri, keď bol Trump už zvolený, ale ešte nevykonával funkciu, Federálny rezervný systém (Fed, centrálna banka USA) označil „potenciálne zmeny v obchodnej politike“ za faktor, ktorý môže udržať infláciu na vysokej úrovni aj počas tohto roka. Koncom januára, po inaugurácii, tento signál zopakoval.

Vyššia inflácia znamená aj vyššie úrokové sadzby, vrátane tých na štátne dlhopisy. Jednoducho povedané, splácanie dlhov sa predraží. To isté platí pre hypotéky – úroky stúpnu, čím sa zvýši aj výška splátok. Pre mnohých Američanov je to veľmi citlivá téma.

 Krajiny, na ktoré sa clá vzťahujú, zvyčajne nezostávajú nič dlžné a zavádzajú odvetné clá. Výsledkom tak bude nielen pokles dovozu do USA, ale aj zníženie exportu, varuje ekonóm Douglas Irwin.

Importné clá často poškodzujú aj domáce firmy. Podľa odhadov Tylora Cowena, profesora ekonómie z Univerzity Georgea Masona, americkí výrobcovia dovážajú približne 20 % komponentov potrebných na svoju produkciu. To znamená, že ich náklady vzrastú, ich výrobky budú drahšie, Američania za ne zaplatia viac a vývozcovia budú ťažšie konkurovať zahraničným firmám.

Zvýšenie cien sa pritom prejaví prakticky okamžite, no reorganizácia dodávateľských reťazcov a presun výroby potrvá. Clá v Severnej Amerike zasiahnu peňaženky spotrebiteľov skôr, než sa do krajiny vrátia pracovné miesta, tvrdia ekonómovia./agentury/

X X X

Veľvyslankyňa USA na Ukrajine Bridget Brink zrejme predčasne odstúpi

 Bridget Brink vyslal na Ukrajinu bývalý americký prezident Joe Biden, predtým pôsobila na Slovensku. Zatiaľ sa nevie, kto ju u našich východných susedov nahradí.

Veľvyslankyňa USA na Ukrajine Bridget Brink má v úmysle predčasne odstúpiť zo svojej funkcie. Informuje o tom CBS News s odvolaním sa na tri zdroje. Brinkovej úmysel odstúpiť potvrdilo už aj americké ministerstvo zahraničných vecí.

„Veľvyslankyňa Brink odstupuje. Vo funkcii bola tri roky – to je dlhá doba vo vojnovej zóne. A úprimne povedané, vojna trvá už príliš dlho,“ uviedol vo vyhlásení hovorca ministerstva zahraničných vecí. „Skutočnou otázkou je, či sú Rusi a Ukrajinci pripravení urobiť to, čo je potrebné na ukončenie tejto vojny,“ doplnil

Brink dosiaľ formálne nerezignovala, ale podľa zdrojov CBS News sa už rozlúčila s kolegami. Samotná veľvyslankyňa na otázky amerického média nereagovala.

Rubio ju chcel na Ukrajine nechať

Jeden z vysokopostavených amerických predstaviteľov pre CBS News uviedol, že rezignácia Brink je dôsledkom nezvyčajnej kombinácie osobných a politických obáv vrátane nedávneho prepúšťania v USAID. Brink slúžila vo vojnovej zóne ďaleko od svojej rodiny, keďže Kyjev je označený ako miesto bez sprievodu (diplomati tam slúžia bez toho, aby si so sebou zobrali vlastných členov rodiny – pozn. red.)

Trumpov šéf americkej diplomacie Marco Rubio mal v úmysle ponechať Brink, kariérnu diplomatku vo funkcii a odmietol jej pôvodnú rezignáciu, ktorú mu podala už v januári v rámci štandardnej fluktuácie.

Američania píšu, že Brinkovej rezignácia prichádza v kľúčovom momente pre americko-ukrajinské vzťahy.

 Pôsobenie na Slovensku

Pripomeňme, že Brink vyslal do Kyjeva bývalý americký prezident Joe Biden v roku 2022, predtým od júla 2019 pôsobila na Slovensku. Keď sa s ňou Aktuality.sk pred rokmi rozprávali, tvrdila, že Slovensko je pre Trumpa priorita. „Ale stali sa u vás hrozné veci,“ nezakrývala si oči pred realitou v malej krajine pod Tatrami.

Zatiaľ nie je známe, kým Rubio Brink v Kyjeve nahradí.

Washingtonu dochádza trpezlivosť s Moskvou

Pred nástupom Trumpovej administratívy, bol Vladimir Putin po vojenskej invázii z februára 2022 na Ukrajinu diplomaticky izolovaný zo strany Západu. Izoláciu ukončil až tohtoročný pokus Donalda Trumpa o mierové rokovania, ktoré by prispeli ku koncu vojny Ruskej federácie proti susednej Ukrajine.

Minister Rubio len nedávno na samite NATO naznačil, že trpezlivosť USA s Ruskom sa vyčerpala. „Už čoskoro, v priebehu niekoľkých týždňov, nie mesiacov, sa dozvieme, či to Rusko myslí s mierom vážne alebo nie. Dúfam, že áno,“ nechal sa Rubio počuť 4. apríla, aktuality.sk

X X X

 Turecko a Izrael začali rokovania v Sýrii, prvé stretnutie v Azerbajdžane

 Turecko a Izrael začali rokovania o znížení napätia v Sýrii, prvé stretnutie sa uskutočnilo v Azerbajdžane.

Turecko a Izrael začali spoločné rokovania s cieľom znížiť napätie v Sýrii, oznámili vo štvrtok predstavitelia oboch krajín. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Izrael podnikol letecké útoky a pozemné operácie, obsadil tiež časť sýrskeho územia, aby udržal sýrske jednotky ďalej od svojich hraníc. Turecko je kľúčovým podporovateľom islamistami vedenej koalície, ktorá v decembri minulého roka zvrhla v Sýrii režim prezidenta Bašára Asada.

Rokovania o konflikte

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan potvrdil rozhovory v komentári pre spravodajskú televíziu CNN-Turk v stredu neskoro večer. Zatiaľ čo Turecko podniká „isté operácie v Sýrii“, musí existovať spôsob, ako zabrániť konfliktu s Izraelom, ozrejmil Fidan. „Tel Aviv v regióne lieta so svojimi lietadlami rovnako ako my s Američanmi a Rusmi,“ povedal.

 Zdroj z tureckého ministerstva obrany vo štvrtok uviedol, že prvé technické stretnutie s Izraelom sa uskutočnilo už v stredu v Azerbajdžane, uviedla AFP. Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua rozhovory potvrdil. Dohodli sa, že „budú pokračovať v dialógu s cieľom zachovať regionálnu stabilitu“, uvádza sa vo vyhlásení. Fidan podotkol, že to ešte neznamená normalizáciu vzťahov krajín, ktoré sú napäté pre vojnu v Pásme Gazy.

Napäté vzťahy v regióne

Turecko pozastavilo všetok obchod s Izraelom a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil Netanjahua zo „štátneho teroru a genocídy“ v Pásme Gazy. Izrael tam od októbra 2023 vedie vojnu proti militantnému hnutiu Hamas, ktorá si doposiaľ vyžiadala viac ako 50-tisíc obetí.

Americký prezident Donald Trump sa v pondelok počas návštevy izraelského premiéra v Bielom dome označil za sprostredkovateľa medzi Izraelom a Tureckom v ich súperení o získanie vplyvu v Sýrii. Trump vyzdvihol svoje vzťahy s tureckým prezidentom a označil ho za „veľmi múdreho“., aktuality.sk

X X X

 Ruské sily oznámili dobytie dediny Žuravka v Sumskej oblasti Ukrajiny

 Rusko oznámilo dobytie dediny Žuravka na severovýchode Ukrajiny, čím pokračuje v ofenzíve v Sumskej oblasti.

Rusko vo štvrtok oznámilo dobytie ďalšej dediny na severovýchode Ukrajiny. Žuravka sa nachádza hneď za ukrajinskými hranicami v Sumskej oblasti, kde ruské sily postupujú, odkedy vytlačili ukrajinské jednotky z väčšiny západnej časti Kurskej oblasti. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Správa o prevzatí kontroly nad ukrajinskou dedinou prišla od ruského ministerstva obrany iba deň po tom, čo hlavný veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj potvrdil, že Rusko už skutočne začalo novú ofenzívu v Sumskej a Charkovskej oblasti.

Nové ruské útoky

„Už niekoľko dní, takmer týždeň, pozorujeme takmer zdvojnásobenie počtu útokov nepriateľa vo všetkých hlavných smeroch,“ priblížil Sysrkyj. O príprave tejto ruskej ofenzívy predtým hovoril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

 Cieľom Ruska podľa ukrajinského generála zostáva vytvoriť nárazníkovú zónu pozdĺž hranice oboch krajín v Charkovskej, Sumskej a Černihivskej oblasti. Ruský prezident Vladimir Putin tento zámer už viackrát verejne spomenul.

Masívne dronové útoky

Moskva je blízko k úplnému vytlačeniu ukrajinských síl z Kurskej oblasti, ktorej časť kontrolujú od vlaňajšieho augusta a ktorá susedí so Sumskou oblasťou. Zelenskyj v pondelok povedal, že ukrajinské jednotky sa nachádzajú aj v susediacej ruskej Belgorodskej oblasti.

Rusko medzitým v stredu podniklo ďalšie útoky dronov na Ukrajinu. Z mesta Nikopol v Dnepropetrovskej oblasti hlásili v dôsledku trosiek zostrelených bezpilotných lietadiel, ktoré dopadli na obytné budovy, najmenej 12 zranených vrátane 16-ročného tínedžera. Tri osoby utrpeli zranenia aj v Kyjeve, kde úlomky zo zostrelených dronov zapríčinili aj vznietenie skladu.

Rusko celkovo podľa ukrajinských vzdušných síl zaútočilo so 145 dronmi, pričom 85 z nich zničili systémy protivzdušnej obrany. Moskva zase hlásila zostrelenie 42 ukrajinských dronov nad západnými a južnými oblasťami Ruska, aktuality.sk

X X X

 Slovensko zachránilo nevestu diktátora Lukašenka pred sankciami EÚ (výber investigatívy)

 Hanna Lukašenková našla nezvyčajného strážneho anjela v EÚ. Vďaka slovenskej diplomacii môže voľne cestovať a užívať si majetky.

Postoj slovenského premiéra Roberta Fica k sankciám voči Rusku a Bielorusku je výrazne negatívny, to je dlhodobo známa vec. Často hovorí o normalizácii vzťahov a inváznu vojnu Ruska na Ukrajine nepovažuje za dôvod, pre ktorý by Európa nemala s Ruskom či Bieloruskom obchodovať a spolupracovať.

Tieto svoje názory však často nepretaví do konkrétnych krokov v rámci rozhodnutí Únie. Slovensko zatiaľ vždy sankcie voči Rusku či Bielorusku podporilo. Zdá sa však, že Slovensko sa predsa len v jednom prípade vzoprelo voči sankčným snahám. Stalo sa to ešte minulý rok v lete.

Litva ako členský štát Únie vtedy navrhla, aby bola nevesta Alexandra Lukašenka zaradená na sankčný zoznam EÚ. Tento návrh zrejme zablokovala práve slovenská diplomacia. Bieloruský portál Buro získal túto informáciu z troch nezávislých politických, diplomatických a ľudskoprávnych zdrojov., aktuality.sk

X X X

 Fico pre ruský denník: Sankcie voči Rusku zlyhali, Zelenskyj poškodil Slovensko, dal by som mu anticenu

Premiér Robert Fico poskytol rozsiahly rozhovor ruskému denníku Izvestija, v ktorom prezentoval svoj kritický postoj k vojenskému konfliktu na Ukrajine, sankčnej politike Západu, energetickej agende EÚ a dôrazne obhajoval suverenitu Slovenska. Dotkol sa aj historických tém a vyslovil obavy z militarizácie Európy.

 Rozhovor pre Izvestiju pripravil bývalý poslanec Peter Marček, ktorý pôsobil v parlamente medzi rokmi 2016 až 2020. Izvestija je známa ako celoštátne médium s prokremeľským postojom.

Na úvod rozhovoru Fico uviedol, že plánuje účasť na oslavách výročia víťazstva nad fašizmom v Moskve, čím chce vzdať úctu obetiam druhej svetovej vojny. Zároveň kritizoval avizovanú neúčasť európskych lídrov na tomto podujatí.

 „Nikto ma nezastaví. Jediná vec, ktorá ma môže zastaviť, je moja choroba, ale dúfam, že sa to nestane,“ povedal. „Veľmi rád by som položil vence pri hrobe Neznámeho vojaka alebo pri iných pamätníkoch. Ak niekto spochybňuje prínos bývalého Sovietskeho zväzu, Červenej armády a národov bývalého Sovietskeho zväzu, robí obrovskú chybu. Ja túto chybu neurobím,“ dodal Fico.

Nefunkčné sankcie a spolupráca s Maďarskom

Fico v rozhovore vyhlásil, že sankcie voči Rusku neplnia svoj cieľ, naopak, prispeli k jeho väčšej sebestačnosti:

„Sankcie môžu druhú stranu len nahnevať, ale nemôžu ju dostať na kolená,“ tvrdí premiér. „Ak niekto pozná Rusov aspoň trochu, vie, že sú mimoriadne vynaliezaví a vedia sa dostať z rôznych situácií.“

Zároveň upozornil na negatívny dopad sankcií na slovenský priemysel a ocenil spoluprácu s Maďarskom pri presadzovaní výnimiek zo sankčného zoznamu.

Zelenskyj údajne poškodil Slovensko

Fico v rozhovore opätovne potvrdil, že Slovensko nebude poskytovať Ukrajine žiadne zbrane ani financie. „Slovenská republika nedá žiadne peniaze ani žiadne zbrane zadarmo Ukrajine. Rovnako nemáme záujem posielať vojenský personál na Ukrajinu. Nechceme s tým mať nič spoločné,“ uviedol predseda vlády.

 Fico sa dôrazne postavil proti tomu, aby sa Ukrajina stala členom Severoatlantickej aliancie. Podľa neho by jej vstup do NATO znamenal závažné bezpečnostné riziko:

„Ukrajina by nikdy nemala vstúpiť do NATO. Členstvo Ukrajiny v aliancii predstavuje nebezpečenstvo pre celý svet, ktoré si ani nevieme predstaviť,“ uviedol premiér.

 V rozhovore pre Izvestiju zároveň upozornil na nárast militarizácie v Európe a vyjadril znepokojenie nad tým, že kontinent sa pripravuje na vojenský konflikt bez jasne definovaného nepriateľa. „Musíme si položiť otázku, na akú vojnu, preboha, sa pripravujeme? Proti komu sa chceme postaviť?“ pýta sa Fico.

Kritike neunikol ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Fico ho obvinil, že svojím konaním v oblasti energetiky spôsobil škody nie len Slovensku, ale aj celej Európe. „Plyn je niečo, za čo by som ukrajinskému prezidentovi dal antiocenenie, pretože poškodil Slovensko, poškodil celú Európu,“ vyhlásil.

Premiér tiež uviedol, že Slovensko má záujem o opätovné spustenie tranzitu ruského plynu cez ukrajinské územie. Zastavenie dodávok podľa neho viedlo k vážnym hospodárskym stratám a prudkému rastu cien energií. Dodal, že Európa nie je schopná zabezpečiť cenovú stabilitu bez dodávok plynu z Ruska.

Brusel sa príliš spoliehal na USA

Fico v rozhovore zopakoval, že Slovensko bude aj naďalej presadzovať svoju vlastnú a nezávislú zahraničnú politiku. V tejto súvislosti odmietol návrhy na zmenu pravidiel rozhodovania v rámci Európskej únie, ktoré by oslabili postavenie menších štátov. „Slovensko nikdy nebude súhlasiť so zavedením pravidla kvalifikovanej väčšiny v otázkach medzinárodnej politiky v Európskej únii,“ deklaroval premiér.

 Zároveň sa zastal maďarského premiéra Viktora Orbána. Podľa Fica si Orbán iba plní záväzky voči svojim voličom, no čelí za to neprimeranému tlaku. „Akonáhle niečo povie, všetci ho chcú hneď potrestať,“ skonštatoval Fico na adresu maďarského predsedu vlády.

Fico ďalej kritizoval Európsku úniu za jej nedostatočnú diplomatickú aktivitu pri riešení vojnového konfliktu na Ukrajine. Tvrdí, že Brusel sa príliš spoliehal na Spojené štáty. „Európa by mala mať svoj mierový plán. […] Nemala sa pozerať na administratívu prezidenta Bidena, ale konať od začiatku.“

Vyjadril aj podporu možným rokovaniam medzi bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktoré by mohli viesť k ukončeniu konfliktu. „Držím [im – pozn. red.] palce, aby čo najskôr vyriešili problém Ukrajiny,“ odkázal premiér.

Na záver obsiahleho rozhovoru premiér Fico varoval pred tým, že Európska únia sa vzdialila od svojich pôvodných hodnôt a stáva sa z nej vojenský blok. „Európska únia bola mierovým projektom, dnes je to vojenský projekt,“ tvrdí predseda vlády.

Členské štáty únie vyzval, aby chránili zmluvy, ktoré podľa neho „dnes už neplatia“. Zdôraznil, že Slovensko má záujem zostať aktívnym hráčom v európskom priestore, ale len za predpokladu, že si zachová svoju suverenitu a bude konať v súlade s národnými záujmami./agentury/

X X X

 Američania ukázali Slovákom, ako sa to robí

Nijaká kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Toto známe príslovie pasuje v týchto dňoch ako uliate na Trumpove colné avantúry. Hystéria okolo vysokých ciel sa už šplhala k nedozerným výšinám, no nakoniec celá nafúknutá bublina spľasla. Zvíťazil tradičný anglosaský pragmatizmus. Donald Trump pod stupňujúcim sa tlakom ustúpil.

 Nič iné mu ani nezostávalo. Finančné trhy začali padať, najdôležitejšie burzové indexy sa oslabili cca o 10 %, dominový efekt sa šíril celým svetom. Trump so svojím ekonomickým poradcom Petrom Navarrom, i podľa dokumentu ďalšieho jeho ekonóma Stephena Mirana, zámerne vytiahol clá do neúmerných výšok, aby primal ostatné krajiny rokovať s USA. Rokovania sa už rozbiehajú. Lenže to nestačilo, clá postupne vstupovali do platnosti a s nimi aj odvetné clá, napríklad od EÚ. Globálna ekonomická kríza bola na „spadnutie“.

Prudké nezhody sa prejavili aj v najbližšom Trumpovom tíme. Konkrétne najbohatší človek planéty Elon Musk sa pohádal s ekonómom, či skôr ideológom, Petrom Navarrom. Muskov biznis založený na slobodnom obchode by utrpel vážne straty (a čelí im už od vstupu do Trumpovej administratívy, kde však v máji končí). Svoj nesúhlas začali prejavovať viacerí miliardári – a na nich americký prezident dá. Trump zistil, že je zle. Jeho stratégia zlyhala. Pragmaticky odložil platnosť ciel o 90 dní.

Svet si vydýchol, burzové indexy sa vrátili na pôvodné hodnoty. Hoci ide iba o odklad, momentálne nikto nepochybuje, že dôjde k rozumným dohodám. Trumpov cieľ prinavrátiť priemyselnú výrobu do Ameriky a dať americkým robotníkom znovu adekvátne zamestnanie sa nemení. Hoci viacerí ekonómovia a liberáli reptajú, že je to nemožné a nakoniec obeťami budú samotní Američania, ekonomická závislosť USA a EÚ od výrobkov z východnej Ázie je enormná. Pre našu bezpečnosť to dobré nie je.

Trump politickú samovraždu a ekonomickú „vraždu“ USA nemieni spáchať. Teda, aspoň čiastočne, pretože v súboji s Čínou, nepoľavil.

Veľa sa špekuluje, či Trump ustúpil iba pod narastajúcim tlakom a varovaniami, alebo to bola premyslená stratégia, ako zbohatnúť. Presne tak, pretože rýchly pád akcií a po niekoľkých dňoch identický obrat kladie logickú otázku, či to predsa len nebol zámer. Zbohatnúť mohli najmä ľudia blízki Trumpovi, najmä po tom, čo zavesil na sociálne siete status nabádajúci k nakupovaniu. Čas ukáže, ako to bolo. Ale skôr sa zdá, že napriek tomu, že Trump je rodený obchodník, prevláda u neho samoľúbosť a skalné presvedčenie o vlastnej neomylnosti nad túžbou po príliš okatom zbohatnutí.

Nič sa však nekončí. Rokovania o novom „naštelovaní“ ciel nebudú jednoduché. Jedno už vieme, Trump politickú samovraždu a ekonomickú „vraždu“ USA nemieni spáchať. Teda, aspoň čiastočne, pretože v súboji s Čínou nepoľavil. Na Čínu uvalil najprv clá 64 %, Peking kontroval 84 %, následne Washington 104 %, aby to včera Trump uzavrel na 125 %.

Kto z koho? Veľmoci bojujú o dominanciu vo svete, ani jedna nemôže ukázať slabosť. Čína síce vyváža oveľa viac tovarov do USA, ale zároveň drží v rukách nemalú časť amerických dlhopisov a môže sa pohrať s americkými fabrikami na čínskom území. Takže ešte by sme nemali jasať nad koncom colnej vojny.

A poučenie by sme si mali vziať aj na Slovensku. V Amerike len čo zavetrili veľké problémy, Trump zavelil na ústup. Zruinovanie ekonomiky nedáva zmysel. Na Slovensku, ako teraz pri transakčnej dani, buď sa ide s buldočou húževnatosťou ďalej, alebo sa hľadá spôsob, ako krízu čo najviac politicky zúročiť. Na ľudí a na krajinu sa u nás myslí až v druhom slede. Nuž, nemali by sme sa inšpirovať?/agentury/

 X X X

 Chorvátsko odsudzuje vyhostenie svojich občanov Srbskom pre podporu protestov

 Chorvátsko odsúdilo vyhostenie troch občanov zo Srbska, ktorí podporili protikorupčné protesty. Belehradu zaslalo protestnú diplomatickú nótu.

Chorvátska vláda vo štvrtok odsúdila postup Srbska, ktoré vyhostilo niekoľkých chorvátskych občanov pre zapojenie sa do protikorupčných študentských protestov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Chorvátsky veľvyslanec v Belehrade Hidajet Biščevič v stredu uviedol, že Srbsko za posledné tri dni vyhostilo z bezpečnostných dôvodov troch Chorvátov vrátane šéfa chorvátskej obchodnej komory. Biščevič následne vyhlásil, že zaznamenali ešte niekoľko podobných prípadov.

Diplomatická nóta

Niektorí z vyhostených žili v Srbsku dlhodobo a svoju podporu študentským protestom vyjadrili aj prostredníctvom sociálnych sietí. „Žiadame srbské orgány o vysvetlenie tohto neprijateľného postupu, ktorý Chorvátsko odsudzuje,“ vyhlásil vo štvrtok chorvátsky premiér Andrej Plenkovič a dodal, že Belehradu zaslali protestnú diplomatickú nótu a upovedomili Európsku úniu.

 Protesty sa v Srbsku začali v novembri 2024 po tom, čo sa zrútil betónový prístrešok na zrenovovanej vlakovej stanici a zomrelo pri tom 16 ľudí. Demonštranti za príčinu nešťastia priamo označili vládnu korupciu. Srbská vláda protestujúcich označila za „ovplyvnených Západnými spravodajskými službami“ s cieľom „zvrhnúť prezidenta Aleksandara Vučiča“.

Napäté vzťahy

Chorvátsko v januári 2025 odporučilo svojim občanom vyhnúť sa zbytočnému cestovaniu do Srbska. Vzájomné vzťahy medzi dvoma krajinami ostávajú narušené od chorvátskej vojny za nezávislosť. Belehrad vtedy politicky aj vojensky podporoval srbských povstalcov., aktuality.sk

X X X

 Kotlár označil vedcov za panákov a ránhojičov. Na tlačovke ukázal aj rukou kreslené obrázky a naznačil medzinárodné sprisahanie

Vedci, ktorí argumentujú medicínou založenou na faktoch, sú šarlatáni, ránhojiči a hochštapleri. Vyhlásil to na dnešnej tlačovej konferencii splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 a koaličný poslanec Peter Kotlár.

Ako ďalej uviedol s poukazom na svoju analýzu šarží vakcín Pfizer a Moderna, tým, že je stále na Slovensku povolená očkovanie m-RNA vakcínami, dopúšťame sa trestnej činnosti. Vedci by sa podľa Kotlára proti tomuto mali ozvať a pokiaľ tak nerobia, sú slepí nevedomí a skorumpovaní panáci.

Kotlár v tejto súvislosti vyzval vládnu koalíciu, aby ukončila očkovanie m-RNA vakcínami. „Ja chcem spochybniť kompletne celé očkovanie,“ vyhlásil. Zároveň sa pýta, načo nám je Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). „Ja keby som minister zdravotníctva, vyhodím kompletne celý ŠUKL,“ povedal.

Richard Raši reagoval na tlačovku splnomocnenca Kotlára

Video

Drucker: Kotlárova analýza je na úrovni teórie plochej Zeme, a dokonca ešte nebezpečnejšia

Video

Poslanec tiež kritizoval vládnu koalíciu, že aj ona sa v otázke očkovania podieľa na klamaní verejnosti. „Nemôžem dôverovať nikomu, lebo toto má medzinárodný rozmer,“ skonštatoval. Takisto Kotlár kritizoval schválenú covidovú amnestiu, keďže podľa neho legitimizuje vyhlášky bývalého hlavného hygienika Jána Mikasa. „Pretože amnestovať nulitné vyhlášky je ťažké,“ zdôraznil Koltár. Doplnil však, že za amnestiu sám hlasoval, pretože „niekedy je lepšie urobiť niečo ako vôbec nič“. V tejto súvislosti Kotlár povedal, že na rôzne hlasovania v rámci koalície má svoj názor. Prioritou však podľa neho je, aby sa mohol venovať téme očkovania a vakcín.

 Kotlár tiež na štvrtkovej tlačovke prezentoval rukou kreslené obrázky. „Je to obrázok. Obrázok je dôkazom Kotlárových tvrdení. Kotlár povedal, že ho urobil mikroskopom. A Klempa a Sabaka ten obrázok vraj nemajú. A sám nakreslil ďalší obrázok. Toto bola Kotlárova argumentácia. Obrázok. Nemám čo dodať. Ďakujem za pozornosť, nakreslite si dnes obrázok aj vy,“ uviedol k šéf SaS Branislav Gröhling.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka ešte v marci prijal splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára. Ten mu odovzdal výsledky svoje analýzy šarží vakcín, ktorú mali orgány činné v trestnom konaní dôsledne posúdiť, vyhodnotiť a vysporiadať sa s ňou z trestnoprávneho hľadiska. Záležitosť má preveriť Krajská prokuratúra v Trenčíne./agentury/

X X X

Pošta zdvojnásobila počet výdajných miest. Zvažuje ďalšieho partnera

 Kým konkurenti budujú najmä výdajné boxy, pošta rozširuje počet výdajných miest.

Slovenská pošta za necelých rok výrazne rozšírila svoju sieť výdajných miest PoštaPoint. Kým pred rokom ich bolo 100, aktuálne ich je už 233. Na stretnutí s novinármi to oznámili zástupcovia spoločnosti s tým, že v rozširovaní tejto služby plánujú pokračovať.

Slovenská pošta spresnila, že rokujú aj so zástupcami jednej zo sietí čerpacích staníc, aby výdajné miesta mohli pribudnúť aj na ich prevádzkach.

PoštaPointy slúžia na vyzdvihovanie zásielok a zvyšujú dostupnosť služieb Slovenskej pošty bez potreby návštevy tradičnej pobočky. Výdajné miesta sú umiestňované v spolupráci s partnermi – napríklad v obchodoch, trafikách či iných prevádzkach.

Pre doručovateľské firmy je lacnejšie, keď sa zmluvne dohodnú s predajcami a platia im iba províziu za zásielky. Nemajú náklady na zamestnancov ani samotné priestory. V minulosti takto vyrástla Packeta, neskôr pridala vlastnú sieť balíkomatov, čím znižuje svoje náklady, aktuality.sk

X X X

 Slovenská poľnohospodárska univerzita – škola, ktorá ti otvorí dvere do budúcnosti

Za kvalitným vzdelaním nie je nutné utekať hneď do zahraničia. Aj na Slovensku máme univerzity, ktoré držia krok so svetom. Jednou z nich je určite aj Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre, ktorá ponúka pestrú paletu programov, moderné výučbové metódy, špičkové vybavenie a množstvo príležitostí mimo prednáškových miestností. Na tejto škole sa rozhodne nudiť nebudeš, ale čo je dôležitejšie, na trhu práce sa hravo uplatníš.

 Žijeme v dobe, kde sa technológie menia rýchlejšie, než stihneme mrknúť okom. To, čo bolo moderné včera, môže byť už dnes zastarané. Svet sa posúva dopredu raketovým tempom a ak chceš držať krok, musíš byť neustále v strehu – vzdelávať sa, prispôsobovať sa, inovovať. Preto je dôležité vybrať si školu, ktorá ťa na túto dynamiku pripraví. Takú, kde sa nebudeš učiť len teóriu, ale aj flexibilitu, kritické myslenie a prácu s modernými technológiami. Slovenská poľnohospodárska univerzita ťa na svojich šiestich fakultách naučí myslieť dopredu a otvorí ti dvere do budúcnosti.

Ponuka je naozaj pestrá. Vybrať si môžeš z oblastí ako poľnohospodárstvo, chovateľstvo zvierat, rastlinná a živočíšna výroba, krajinotvorba, environmentálna a finančná gramotnosť, strojárstvo či dokonca autonómna robotika. Univerzita nie je len centrom vzdelávania, ale aj vedy a výskumu. Dôkaz pritom kladie na produkciu zdravých a bezpečných potravín, ochranu životného prostredia, zachovanie biologickej diverzity a trvalo udržateľného rozvoja. Vedeli ste, že táto škola patrí medzi najudržateľnejšie slovenské univerzity? V aktuálnom hodnotení UI GreenMetric za rok 2024 sa v rámci krajín V4 umiestnila spomedzi 39 univerzít na 6. mieste.

 Plávanie, kone, tanec

Štúdium nie je len o sedení nad knihami a prednáškach. Je to aj o zážitkoch, nových priateľstvách a aktivitách, ktoré sa dejú mimo učební – či už ide o šport, kultúru, študentské projekty, kde môžeš ukázať, čo v tebe je. A týchto aktivít je na SPU neúrekom.

Okrem toho, že ako študent budeš môcť vycestovať cez Erasmus+ do zahraničia a spoznať nové kultúry, univerzita ponúka množstvo zážitkov aj doma. Môžeš si vyrobiť vlastné pivo, pestovať ovocie v Demonštračnej záhrade, zajazdiť si na koni, stať sa sokoliarom či chovať hady alebo trénovať psy.

Na svoje si prídu aj milovníci športu – moderná športová hala s 25-metrovým krytým bazénom, tenisové kurty, posilňovne či workoutové ihriská ti pomôžu udržať sa vo forme. Ak ťa zaujímajú moderné technológie, v Kreatívnom centre SPU vo virtuálnej miestnosti s 22 miliónmi svetelných bodov, ktorá je jedinečná v celej strednej Európe, zažiješ virtuálnu realitu na vlastnej koži.

Umelecké duše zase ocenia folklórny súbor Zobor, kde pri tanci zabudneš na všetky starosti spojené so školou a skúškami. Zábavu dopĺňajú festivaly, vianočné trhy či tradičné podujatia ako súťaž vo výrobe klobás.

Ak ťa baví poľovníctvo, máš možnosť si na škole spraviť aj poľovnícke skúšky. A čo tak vodičák bez zbytočných komplikácií? Univerzitná Autoškola Akadémia ťa pripraví na všetky kategórie vozidiel.

 Absolventi SPU v Nitre dlhodobo patria medzi TOP 10 najžiadanejších na trhu práce. A tento trend bude pokračovať. Udržateľnosť, enviro inovácie, uhlíková neutralita – toto sú výrazy, ktoré dnes počúvame z každej strany. Je teda jasné, že budúcnosť je zelená, a to doslova.

Podľa odborníkov budú poľnohospodári už čoskoro patriť medzi najžiadanejších ľudí na trhu práce. Svet sa rýchlo mení, niektoré profesie pomaly miznú, iné vznikajú ako na páse, ale práca v poľnohospodárstve bude zaujímavá a žiadaná aj o desať rokov.

 Ak teda hľadáš štúdium, ktoré má zmysel a uplatnenie, toto je zásah do čierneho. Výberom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre získaš nielen kvalitné vzdelanie, ale aj perspektívu stabilného a úspešného uplatnenia v budúcnosti.

Čo všetko môžeš na SPU študovať:

Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov – zistíš, ako funguje v reálnom svete farmárstvo, chov zvierat, ekologické pestovanie plodín a ako možno zlepšiť výživu ľudí.

Fakulta biotechnológie a potravinárstva – naučíš sa moderné postupy výroby a spracovania potravín, osvojíš si poznatky o ich kvalite a bezpečnosti.

Fakulta ekonomiky a manažmentu – získaš vedomosti a zručnosti, ako rozbehnúť vlastné podnikanie, riadiť firmu, rozumieť marketingu, bankám a financiám, ale aj účtovníctvu či moderným informačným systémom.

Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja – prenikneš do tajov fungovania Európskej únie, objavíš, ako sa rozvíjajú regióny a ako môže vidiek žiť moderným a udržateľným spôsobom – aj vďaka cestovnému ruchu.

Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva – naučíš sa, ako navrhovať parky, záhrady či verejné priestory a pracovať s modernými technológiami v záhradníckej výrobe.

Technická fakulta – budeš rozumieť tomu, ako pracovať s modernou technikou – od poľnohospodárskych strojov až po tie z automobilového priemyslu, vrátane ich vývoja, výroby, predaja či servisu./agentury/

X X X

 Španielsky súd zamietol odvolanie Puigdemonta v prípade amnestií za spreneveru

 Španielsky Najvyšší súd zamietol odvolanie Carlesa Puigdemonta proti jeho vylúčeniu zo zákona o amnestiách pre podozrenia zo sprenevery.

Španielsky Najvyšší súd vo štvrtok zamietol odvolanie vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta proti jeho vylúčeniu zo zákona o amnestiách pre podozrenia zo sprenevery verejných financií. Amnestie mali vyriešiť dlhotrvajúcu krízu medzi centrálnou španielskou vládou a lokálnou vládou v Katalánsku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Podozriví nadobudli osobné finančné výhody, keďže podporovali nezákonný politický projekt a jeho náklady presúvali na regionálnu samosprávu bez toho, aby takáto iniciatíva napĺňala akýkoľvek verejný záujem,“ uviedol súd vo vyhlásení.

Amnestie separatistom

Španielsky premiér Pedro Sánchez ešte v roku 2023 súhlasil s amnestiou pre katalánskych separatistov a ďalšími ústupkami, aby získal podporu dvoch katalánskych separatistických strán vrátane Puigdemontovej strany Spoločne pre Katalánsko (Junts). Najvyšší súd minulý rok rozhodol, že na Puigdemonta a jedného jeho spolupracovníka sa tento zákon nemôže vzťahovať pre obvinenia zo sprenevery.

 Puigdemont stál na čele regionálnej vlády Katalánska v roku 2017, keď presadila nezákonné referendum o odtrhnutí sa od Španielska. Nasledovalo vyhlásenie krátkej nezávislosti, madridské úrady ju však zrušili. Líder separatistov pred trestným stíhaním utiekol do exilu do Belgicka.

Reakcia Puigdemonta

Puigdemont na sociálnej sieti X napísal, že rozhodnutie „nie je prekvapením“ a potvrdzuje „rebelský postoj“ súdu proti zákonu, ktorý sa im nepáči. Líder katalánskych separatistov sa môže ešte odvolať na ústavný súd., aktuality.sk

X X X

 Istanbulské súdy oslobodili 107 študentov zadržaných po protestoch

 Istanbulské súdy prepustili 107 študentov zatknutých počas protestov proti zadržaniu primátora Ekrema Imamogla.

Dva istanbulské súdy vo štvrtok rozhodli o prepustení najmenej 107 študentov zatknutých počas masívnych protestov proti zadržaniu istanbulského primátora a dôležitej osobnosti tureckej opozície Ekrema Imamogla. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Súdy tiež zrušili trest domáceho väzenia pre 25 ďalších študentov. Agentúra AFP uvádza, že väčšina prepustených študentov mala okolo dvadsať rokov a na demonštráciách sa zúčastnili po prvýkrát v živote.

Politické motivácie zatknutí

Turecká polícia zatkla takmer 2 000 ľudí vrátane 300 študentov, čo mnoho politikov a médií označilo za politicky motivované alebo za policajnú brutalitu.

 Imamoglu mal byť pár dní po zatknutí vymenovaný za opozičného kandidáta do prezidentských volieb v roku 2028 a mal v nich byť hlavný vyzývateľ proti súčasnému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.

Ekrem Imamoglu je vo väzbe v istanbulskej väznici Marmara s vysokým stupňom ochrany. Primátora najväčšieho tureckého mesta zadržali v jeho dome na základe obvinení z korupcie a napojenia na teroristickú skupinu, akuality.sk

X X X

 Zajatý Číňan povedal, prečo išiel bojovať proti Ukrajine. V službách Moskvy je oveľa viac jeho krajanov. Kremeľ reaguje

Číňan, ktorého zajali Ozbrojené sily Ukrajiny, povedal, že išiel bojovať na strane Ruska proti Ukrajine, pretože mu sľúbili občianstvo Ruskej federácie. Z Číny odišiel ako turista.

 Informuje o tom portál Ukrajinska pravda. Uvádza, že bojovníci 81. samostatnej mechanizovanej brigády v oblasti Bilohorivky zajali troch okupantov, medzi nimi bol aj občan Čínskej ľudovej republiky. Útočná skupina protivníka, ktorá sa ocitla pod paľbou ukrajinských operátorov dronov, sa rozhodla vzdať. Vtedy zajali Číňana.

Bojovať do ruskej armády sa vraj dostal vďaka sprostredkovateľovi v Číne. Za možnosť vstúpiť do radov Ozbrojených síl Ruskej federácie zaplatil 300-tisíc rubľov (približne 3100 eur). Podľa jeho slov prešiel výcvikom na dočasne okupovanej Luhanskej oblasti v skupine, ktorá bola vytvorená z občanov Číny. Číňania počas výcviku nemali tlmočníka – používali gestá a mobilný prekladač. Okrem toho, povedal, že niektorí členovia skupiny mali problémy so zákonom v Číne.

 Hlavnou motiváciou zajatého Číňana ísť bojovať bolo želanie stať sa vojakom a získať občianstvo Ruskej federácie, uvádza Ukrajinska pravda. Podľa jeho slov rodina vedela o jeho úmysle odísť do Ruska, oficiálne však odišiel ako turista. Číňan sa počas útočných akcií nedokázal dobre orientovať kvôli jazykovej bariére, takže skupina utrpela straty a rozhodla sa vzdať. Ukrajinci tvrdia, že zajatý spolupracuje s vyšetrovateľmi a jeho totožnosť a občianstvo boli potvrdené. Tiež zdôraznili, že Ukrajina prísne dodržiava ustanovenia Ženevskej konvencie o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

 Čínska otázka je vážna

Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že na prípade pracuje ukrajinská spravodajská služba. „V súčasnosti máme presné údaje o viac ako 150 čínskych občanoch, ktorí boli zapojení do vojny proti Ukrajine zo strany Ruska. Vieme, že skutočný počet je vyšší,“ napísal ukrajinský líder. Ukrajina sa domnieva, že takéto očividné zapojenie čínskych občanov do nepriateľských akcií na území Ukrajiny počas ruskej agresie je úmyselným krokom k rozšíreniu vojny. „Je to ďalším dôkazom toho, že Moskva jednoducho potrebuje boje naťahovať. Rusku je jedno, kto v tejto šialenej vojne zomrie, potrebuje len, aby vojna pokračovala,“ dodal Zelenskyj.

„Čínska otázka je vážna. Existuje 155 ľudí s menami a pasovými údajmi, ktorí bojujú proti Ukrajincom na území Ukrajiny,“ povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve. Agentúre AFP sa podarilo od nemenovaného ukrajinského predstaviteľa získať zoznam čínskych občanov bojujúcich na Ukrajine, ktorý obsahoval až 168 mien.

 Ukrajina už skôr informovala, že v Doneckej oblasti boli zajatí dvaja čínski vojaci. Zelenskyj tiež uviedol, že poveril ministra zahraničných vecí Ukrajiny, aby okamžite kontaktoval Peking a zistil, ako Čína plánuje na to reagovať.

Ministerstvo zahraničných vecí Číny uviedlo, že „preveruje situáciu“ s Ukrajinou a zdôrazňuje výzvy svojim občanom, aby sa držali ďalej od zón ozbrojených konfliktov a nezúčastňovali sa na ozbrojených konfliktoch. „Čína nezasahuje do konfliktu na Ukrajine,“ povedal oficiálny predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí Číny Lin Jiang, pričom dodal, že na ukrajinskej pôde nebude žiadny čínsky vojak, píše agentúra UNIAN.

Rusko odmietlo tvrdenia Ukrajiny

Rusko odmietlo tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Moskva do vojny zaťahuje Čínu. Podľa Kremľa je naopak postoj Pekingu vyvážený, napísala agentúra Reuters. Moskva takto komentovala Zelenského štvrtkové oznámenie, že proti ukrajinským ozbrojeným silám bojuje v ruskej armáde najmenej 155 čínskych občanov.

Takéto ukrajinské vyjadrenia sú podľa Ruska nezodpovedné. Kremeľ dnes Čínu označil za partnera, priateľa a súdruha.

Čína žiada zdržať sa ‚nezodpovedných vyjadrení‘

Čína vyzvala „príslušné strany“ vojny na Ukrajine, aby sa zdržali „nezodpovedných vyjadrení“. Bez konkrétneho menovania tak reagovala na tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Peking vie o verbovaní čínskych občanov Ruskom do bojov na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien vo štvrtok (10. apríla) povedal, že Čína vždy vyžadovala, aby sa jej občania „vyhýbali zapojeniu do ozbrojených konfliktov v akejkoľvek forme“.

„Čína nie je tvorcom ukrajinskej krízy ani jej účastníkom. Sme presvedčenými podporovateľmi a aktívnymi propagátormi mierového riešenia. Odporúčame príslušným stranám, aby správne a jasne uznali úlohu Číny a zdržali sa nezodpovedných vyjadrení,“ uviedol Lin Ťien v reakcii na otázku k Zelenského vyjadreniam.

 Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu. Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane – na rozdiel od USA a ďalších západných krajín.

Členské krajiny NATO ju napriek tomu označujú Čínu za „rozhodujúceho prispievateľa“ k invázii Moskvy, ktorú nikdy neodsúdila. Kyjev opakovane vyzýval Peking, aby vytvoril tlak na Moskvu a ukončil jej inváziu, pre ktorú zahynuli už desaťtisíce ľudí./agentury/

X X X

 Transakčná daň v praxi: Podnikatelia vyzývajú zákazníkov na platbu v hotovosti, ľuďom sa to nepáči. Odborník vysvetľuje, čo je za tým

Od zavedenia transakčnej dane je internet je zaplavený fotografiami, kde podnikatelia najmä v gastro prevádzkach vyžadujú platby v hotovosti, nechcú, aby ľudia platili kartou. Aký význam to pre nich má? Platby kartou na účet podnikateľa sú od transakčnej dane oslobodené, čo vyvoláva otázniky zákazníkov.

 „Malých a stredných podnikov je na Slovensku približne 360-tisíc a väčšina z nich už teraz pociťuje enormnú finančnú záťaž,“ vysvetlil v diskusnej reláci TA3 prezident Asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov Vladimír Sirotka. „Malý podnikateľ pracuje s presným kalkulačným vzorcom – pozná svoje náklady, počíta s DPH a vie, aký zisk potrebuje dosiahnuť. Ak sa do jeho nákladov zaradí ďalšia daň z finančných prevodov, ktorá rozhodne nie je zanedbateľná, musí buď znížiť svoj zisk, alebo navýšiť cenu pre zákazníka.“ Podľa odhadov môže transakčná daň firmám zvýšiť náklady až o 2 400 eur ročne.

Prichádzajúce platby kartou nie sú zdaňované transakčnou daňou, podnikatelia sa aj tak snažia hromadiť hotovosť. Mnohí tvrdia, že s atak vyhnú poplatkom spojeným s bezhotovostnými transakciami a z nahromadenej hotovosti zaplatia aj faktúry. Mnohí podnikatelia oslovujú dodávateľov, aby tovar posielali na dobierku, aby zaň mohli oni zaplatiť hotovosťou.

Podľa Sirotku to znamená, že podnikateľ sa snaží čo najviac peňazí získať v hotovosti a následne s nimi pracovať mimo bankového systému a tým sa vyhnúť ďalšiemu zdaneniu pri prevodoch.

„Ide o takzvaný reťazový princíp – príjmem hotovosť, zaplatím hotovosťou,“ opísal Sirotka prax medzi podnikateľmi. Takýto systém má však svoje nevýhody. „Platí obmedzenie na hotovostné platby do výšky 15-tisíc eur. Tento limit bol počas pandémie a ďalších mimoriadnych situácií dočasne zrušený, ale už opäť platí. Možno si to nie každý uvedomuje, ale aj platenie v hotovosti nie je jednoduché – ste viazaní týmto limitom,“ upozornil Sirotka.

„Chodiť s kufríkom plným peňazí je nepraktické a pravdepodobne sa to medzi podnikateľmi neujme. Rovnako držať veľké sumy v pokladni a mať nad nimi dohľad je zložité a rizikové,“ dodal Sirotka.

Zrušenie živnosti

Každý desiaty živnostník, malá alebo stredná firma zvažuje ukončenie podnikania z dôvodu zavedenia transakčnej dane, ktorá začne platiť už od apríla. Nad možným ukončením podnikania v závislosti od vývoja situácie uvažuje ďalších viac ako 20 percent podnikateľov, vyplýva z prieskumu spoločnosti Mojesidlo.sk.

„Pre mnohých podnikateľov nie je problémom len samotná výška dane, ale aj dodatočná administratívna záťaž, ktorá s ňou prichádza a predstavuje ďalšie náklady na čas a zdroje,“ vysvetlil Lukáš Adamec zo spoločnosti. Na druhej strane, viac ako tretina podnikateľov uviedla, že v podnikaní zostáva, ale musí prehodnotiť svoje fungovanie. Ukončiť svoje podnikanie sa nechystá 33,2 percenta podnikateľských subjektov.

Z hľadiska predpokladaných nákladov na transakčnú daň je medzi živnostníkmi, malými a strednými podnikmi najpočetnejšia 29 percentná skupina, ktorá ich odhaduje na 200 až 500 eur ročne. Náklady do 1 000 eur avizuje 16 percent a do 5 000 eur celkovo 14,5 percenta podnikateľov. Spočítané náklady ich stále nemá 16,5 percenta.

Z prieskumu vyplynulo, že šesť z desiatich podnikateľov bude musieť z dôvodu zavedenia tejto dane v nejakých oblastiach šetriť. Najviac pri rozvoji firmy, a to 21,4 percenta z nich. 14 percent pri platoch a odmenách a viac ako 12 percent na počte zamestnancov. Podniky chcú obmedziť marketing, ktorí uviedlo 8,4 percenta spoločností, a sedem percent podnikov aj zamestnanecké benefity. Zároveň však 70 percent podnikateľov ocenilo zníženie nákladov zriadením virtuálneho sídla.

Možnosti optimalizácie

Aj keď mnohí podnikatelia vnímajú transakčnú daň negatívne, 40 percent z nich jej účinkom rozumie. Vôbec jej nerozumie 15,3 percenta z opýtaných. Daň z finančných transakcií je súčasťou januárového konsolidačného balíčka. Konsolidáciu vníma vyše 69 percent podnikateľov ako zbytočnú a priveľkú záťaž pre firmy. Úplné pochopenie pre ňu vyjadrilo len 4,2 percenta firiem a živnostníkov. Prieskum tiež ukázal, že takmer 40 percent živnostníkov, malých a stredných podnikov zvažuje zmeny v štruktúre svojho podnikania, a to v reakcii na novú transakčnú daň. Adamec spresnil, že 14,1 percenta podnikateľov už aktívne hľadá možnosti optimalizácie, vrátane zahraničných riešení a ďalších 24,9 percenta ich začína tiež zvažovať.

„Toto je znepokojivý signál o vnímaní slovenského podnikateľského prostredia. Aj keď presun podnikania do zahraničia je komplexný proces a nie pre každého firmu je to reálne riešenie, samotný záujem o takéto kroky naznačuje, že mnohí podnikatelia hľadajú cesty, ako zmierniť dosahy novej dane,“ dodal Adamec./agentury/

 X X X

Znepokojení Levičania chcú odpovede na otázky o zakopávaní uhynutých zvierat. Ľudia sa obávajú znečistenia studní, vláda nereaguje

Čakali, že príde minister, no márne. Na nedostatok informácií v súvislosti s likvidáciou uhynutých zvierat z dôvodu výskytu slintačky a krívačky na území Levíc sa sťažovali tamojší poslanci na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva. Obávajú sa, čo sa bude diať so spodnými vodami, tiež znečistenia studní či hnilobného zápachu v uliciach. Na podobné otázky chceli poznať odpoveď, no stále žiadnu nemajú.

 Levické mimoriadne zasadnutie mestského zastupiteľstva sa „točilo“ okolo jedinej témy – zakopávanie zvierat na území mesta, konkrétne na vojenskom cvičisku. Ľudí „kvária“ strach a neistota. Znepokojili ich tiež správy z Maďarska, kde sa zo zakopaných kráv uvoľňovali plyny a tekutina. Do Levíc začali mŕtve zvieratá voziť v podstate hneď po vypuknutí nákazy.

Na zastupiteľstve mal byť pôvodne prítomný aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer), no kvôli pracovnej zaneprázdnenosti sa ospravedlnil. Už predtým však na túto tému niekoľkokrát verejne reagoval. „Nevytvárajme tu dojem, že dôjde k nejakej kontaminácii spodných vôd. To určite nenastane,“ ubezpečoval.

 Na levické zastupiteľstvo prišiel aj zástupca ozbrojených síl, ktorý len uviedol, že na túto tému platí informačné embargo, takže sa k nej nevyjadrí. Poslanci však žiadajú odborné posudky, ktoré by miestnych jednoznačne ubezpečili, že im nič nehrozí.

Poslanec: Majú nás v paži

Do rozpravy sa počas rokovania prihlásilo viacero poslancov. Opakovane sa sťažovali na nedostatok informácií a nezodpovedané otázky. Niektorí tvrdili, že zastupiteľstvo sa skončí opäť len s ďalšími otáznikmi, na ktoré nedostanú odpovede, preto vraj ide o zbytočné stretnutie. Žiadne vysvetlenia totiž nemal k dispozícii ani levický primátor Ján Krtík.

„Ak sa nebudeme pýtať, tie odpovede ani nemôžeme čakať. Takže je dobre, že tu dnes sedíme a diskutujeme o tom,“ oponovala poslankyňa Petra Števková. Jej kolega Štefan Kalocsay mal však iný názor.

„Mám pocit, že toto zasadnutie je jedna infantilná fraška,“ podotkol. „Aký to bude mať vplyv na nás, ľudí v Leviciach, ani Pán Boh nevie,“ mieni. Pokračoval, že hnilobným procesom tam vznikne množstvo tekutín, ktoré majú schopnosť nájsť si cestu a môžu zamoriť spodné vody. „Zaujímalo by ma, čo potom budeme robiť. Ako sa k tomu postaví vláda a minister Takáč, ak sa to stane. V tej jame sú stovky zvierat – aké procesy tam nastanú, to si vieme len veľmi ťažko predstaviť,“ zhodnotil.

 Kalocsay predpokladal, že na ich zasadnutie prídu aj kompetentní, ktorí majú záujem s nimi komunikovať. „Namiesto toho sme sa dozvedeli len to, že na túto tému platí informačné embargo. Na čo tu sedíme? Prijmeme nejaké uznesenie, ktoré bude mať hodnotu zdrapu papiera – lebo nič sa nedozvieme. Ako sa po slovensky hovorí, majú nás hlboko v paži,“ povedal ostro.

„Žiaľ, stalo sa, čo sa stalo – neobviňujem z toho nikoho, ani vládu. Ale prvý, kto tu mal byť informovaný, je minimálne primátor mesta. No nehnevajte sa, ale keď sa on len z televízie dozvie, že kilometer od polikliniky bude uložených neviem koľko stoviek zvierat, tak toto je vážne brutálny cynizmus od dotknutých inštitúcií, a najmä od ministra Takáča,“ povedal Kalocsay. „Je smutné, že sme nedostali odpovede, ktoré sme my mohli posunúť ľuďom. Takže som plný očakávania, čo sa stane so spodnými vodami a s tým smradom, ktorý bude ťahať na ulice,“ uzavrel.

 Chcú analýzy a posudky

Na slová o „zdrape papiera“ reagoval poslanec Vladimír Kuny. „Uznesenie je oficiálne vyjadrenie postoja mesta. Je to niečo iné, ako keď len radový občan pošle nejaký list. Ak ho schválime, primátorovi mesta dáva mandát, tiež väčšiu relevanciu a silu, apelovať na orgány, ktoré to majú v kompetencii,“ ozrejmil. Nepochopiteľné ticho okolo tejto záležitosti podľa neho vytvára paniku a strach. „Ticho je tá najhoršia vec,“ dodal./agentury/