Prechod z benzínu E5 na benzín E10 so zvýšeným podielom bioetanolu vyvolal pred dvoma rokmi poriadnu búrku. So touto látkou si totiž nerozumejú niektoré staršie motory alebo záhradná technika. To ale nie je koniec. Etanolu by malo v benzíne na Slovensku pribudnúť. Už benzín E10 vyvolal v roku 2020 poriadnu paniku. A teraz, v čase rekordných cien palív, pripravuje vláda prechod k ešte ekologickejším benzínom E15.

V roku 2020 sa na čerpacích staniciach objavil prvýkrát benzín E10 s maximálne 8,2 percentným podielom etanolu. Ten starý E5 z „čerpačiek“ zmizol. Spôsobilo to poriadny rozruch, pretože etanol zvyšuje riziko korózie v palivovom systéme a v samotnom motore. Rád na seba viaže vodu, a tak si sťahuje vzdušnú vlhkosť z okolia. Trpia aj gumené materiály, hlavne polyuretán, z ktorého sú vyrobené staršie tesnenia. Dlhodobým pôsobením ich etanol môže rozleptať, čím vzniknú netesnosti. Samotná Európska asociácia výrobcov áut ACEA vydala zoznam modelov áut, pre ktoré je benzín E10 rizikový.

Majiteľom starších áut tak neostávalo nič iné, ako tankovať drahšie prémiové benzíny, ktoré ostali na normeE5, teda s nižším podielom etanolu, pričom zvyšok nahradila iná, neškodná, biozložka ETBE, ktorá nie je taká agresívna. Súčasný stav ale nie je konečný. Do budúcna sa má podiel etanolu v benzíne opäť zvýšiť. Vláda totiž plánuje do roku 2030 postupne prejsť na palivá, kde by podiel biozložky stúpol z dnešných maximálne 8,2 % až na 11,4 % ich energetickej hodnoty. Mohli by sme sa tak stretnúť s benzínom E15. Vyplýva to z novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorú vo štvrtok vláda schválila.

Zmena teda nie je za rohom, v každom prípade budú mať motoristi, vlastniaci „nevhodné“ autá opäť smolu. Budú musieť ostať pri drahých 100-oktánových benzínoch. S pridávaním udržateľných pohonných látok zákon ráta aj pri využívaní stlačeného zemného plynu (CNG) a skvapalneného zemného plynu (LNG). Od budúceho roka by sa mal ich energetický podiel na týchto pohonných látkach zvýšiť na dve percentá a postupne narastať až na 14 % v roku 2030. „Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov,“ uviedol rezort hospodárstva v predkladacej správe k schválenému materiálu.

 Paradoxne, naši západný susedia sa pre takúto cestu znižovania CO2 v doprave nerozhodli. V Českej republike, ale napríklad aj v Rakúsku, Španielsku či Taliansku, sú naďalej bežne dostupné benzíny s normou E5. Teraz Česi zrušia od júla dokonca aj primiešavanie biozložky do nafty v snahe znížiť rekordné ceny palív a tiež s odôvodnením, že ekologický dopad biozložiek v palivách je sporný a toto riešenie dávno prekonané. Na benzín E10 si nezvykli dokonca ani Nemci, ktorí ho môžu nájsť na pumpách už od roku 2010. Hoci je lacnejší ako benzín E5, tamojší motoristi „ekobenzín“ obchádzajú veľkým oblúkom. Podľa prieskumu autoklubu ADAC ho tankuje len 14 % motoristov. Tí ostatní volia E5 alebo ešte drahšie prémiové palivá./agentury/

X X X

Odkiaľ Slovensko zoženie ropu a stúpnu ceny na čerpačkách?

Európski lídri sa dohodli na podmienkach zákazu dovozu ruskej ropy. Embargo sa dotkne viac ako dvoch tretín ropy z Ruska a platiť by mohlo už od začiatku roka 2023.

Zákaz dovozu ruskej ropy sa bude týkať len tankerov, ropovod Družba dostane časovo obmedzenú výnimku. Podľa šéfky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej kompromisná dohoda do konca roka zníži dovoz ropy z Ruska do EÚ o približne 90 percent. Cieľom embarga je, aby Putinov režim nemal zdroje na financovanie vojnovej mašinérie.

Zákaz dovozu ruskej ropy je súčasťou už šiesteho sankčného balíka namiereného na Ruska v dôsledku jeho agresie na Ukrajinu. Takmer mesiac sa lídri nevedeli zhodnúť na jeho podobe. Dohoda stála napríklad na postoji Maďarska, ktoré nesúhlasilo s podmienkami embarga na ruskú ropu. Slovenský premiér Eduard Heger v tejto súvislosti ocenil, že sa podarilo „dostať na palubu“ aj maďarského premiéra Viktora Orbána.

Kompromisná dohoda tak zakazuje dovoz ruskej ropy tankermi po mori, ale umožňuje jej dodávky ropovodom. Vnútrozemské štáty ako Maďarsko, ale aj Slovensko a Česko, tak budú aj naďalej dodávať ruskú ropu pre svoje ekonomiky.

 Bude k nám prúdiť ropa cez ropovod Družba?

Ropovod Družba má severnú a južnú vetvu. Cez tú severnú prúdi ropa z Ruska cez Bielorusko do Poľska ďalej do Nemecka. Únia počíta s individuálnymi záväzkami Poľska a Nemecka zastaviť odber, ktorý k nim prúdi práve z tejto vetvy ropovodu. Na druhej strane južná vetva k nám prináša ropu z Ruska cez Ukrajinu a putuje cez naše územie ďalej do Česka. Južná vetva, ktorá má byť vďaka výnimke v prevádzke aj po začiatku platnosti embarga, prepravuje približne desatinu celkového ruského vývozu ropy do EÚ.

Ropa touto cestou prúdi na Slovensko, do Česka a Maďarska. Tieto krajiny budú mať výnimku a budú teda ako jediné v EÚ môcť naďalej dovážať ruskú ropu aj po 2023. Budú tak môcť robiť až do vtedy, kým sa nájde uspokojivé riešenie, ako by mohli ruskú ropu nahradiť. Výnimku dostalo aj Bulharsko, ktoré má dlhší čas na odstrihnutie sa od ruskej ropy a bude ju môcť dovážať tankermi. Chorvátsko dostalo taktiež výnimku.

Ako sa to dotkne Slovenska?

Výsledok rokovaní je podľa premiéra Eduarda Hegera dobrou správou pre Slovensko. „Rokovali sme o sankciách na ruskú ropu a požiadavky Slovenska boli akceptované. To znamená, že Slovensko bude môcť využívať ruskú ropu až do momentu, keď bude mať za ňu plnohodnotnú alternatívu,“ uviedol.

Heger v tejto súvislosti ocenil, že sa podarilo „dostať na palubu“ aj maďarského premiéra Viktora Orbána, s ktorým mal osobitné bilaterálne stretnutie k tejto otázke v pondelok tesne pred začatím bruselského samitu. Orbán pritom po príchode do Bruselu naznačil, že ku kompromisu o embargu na ruskú ropu je ešte ďaleko.

„Európska únia ostala jednotná, čo je v tomto čase nesmierne dôležité,“ odkázal Heger v závere svojho príhovoru pre médiá.

Prečo sa zamerali práve na ropu?

Únia sa zamerala na kľúčový zdroj príjmu ruskej štátnej pokladnice, teda peňazí za dodávky energetických nosičov. Príjmy Ruska z predaja ropy a plynu dosiahli vlani vyše 104 miliárd eur. Vďaka vysokým cenám prekonali pôvodné plány Moskvy o 51,3 percent.

Najväčším dovozcom energetických surovín z Ruska je Nemecko, na ktoré pripadá dovoz za 9,1 miliardy eur, ďalej Taliansko (6,9 miliardy eur), Čína (6,7 miliardy eur), Holandsko (5,6 miliardy eur), Turecko (4,1 miliardy eur) a Francúzsko (3,8 miliardy eur).

Kto sú víťazi a kto porazení ropného embarga?

Český ekonóm Lukáš Kovanda informuje, že Kremeľ len v dôsledku embarga na ropu vyvážanú do EÚ po mori príde ročne o zhruba 9,3 miliardy eur, pretože bude musieť danú ropu predávať lacnejšie – až o 34 dolárov na barel – v Ázii, krajinám ako India alebo Čína. Tie sú tak podľa Kovandu víťazmi situácie.

„Zatiaľ čo EÚ sa bude musieť zmieriť s vysokými cenami ropy a pohonných hmôt a Rusko s citeľným poklesom ropných príjmov, India, Čína a ďalšie ázijské krajiny budú ruskú ropu nakupovať v historicky rekordnej zľave,“ píše vo svojom komentári Kovanda.

Embargo bude podľa rakúskeho kancelára Karla Nehammera bolestivé pre členské štáty aj pre Moskvu. Treba byť však podľa neho realistickí. „Bolesť, ktorú cítime my, je nič v porovnaní s tým, čo musia vydržať Ukrajinci,“ povedal.

Máme ja iné alternatívne trasy?

Dobrou správou pre Slovensko je skutočnosť, že Chorvátsko je pripravené rozšíriť kapacitu jadranského ropovodu, aby mohlo zásobovať Maďarsko a Slovensko v prípade prerušenia dodávok ropovodom Družba z Ruska. Oznámil to maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó. Ide o ropovod Adria, ktorý začína na chorvátskom prístave Omišalj, pokračuje cez Chorvátsko a Maďarsko a vstupuje na Slovensko pri meste Šahy. Práve prostredníctvom tohto ropovodu môžeme hľadať alternatívy voči ruskej rope./agentury/

X X X

Putin zastavuje dodávky plynu do ďalšej európskej krajiny

 Firma odmietla prijať požiadavky Moskvy a platiť za plyn v rubľoch.

 Holandská plynárenská spoločnosť GasTerra nebude od 31. mája dostávať zemný plyn od ruského energetického giganta Gazprom. Stane sa tak po tom, čo firma odmietla prijať požiadavky Moskvy a platiť za plyn v rubľoch. Informuje o tom spravodajský portál SkyNews s odvolaním sa na vyhlásenia oboch spoločností.

GasTerra, ktorá kupuje zemný plyn a obchoduje s ním v mene holandskej vlády, uviedla, že dve miliardy kubických metrov, ktoré očakávala od Gazpromu do októbra, zakontraktovala inde. Firma sa podľa svojho vyhlásenia rozhodla neprijať ruský systém, ktorý zahŕňa zriadenie účtov, na ktoré by posielala platby v eurách a tie by následne prekonvertovali na ruble, pretože by tým porušila sankcie Európskej únie. Takáto platobná cesta by podľa GasTerra tiež predstavovala príliš veľa finančných a prevádzkových rizík.

„Rozumieme rozhodnutiu GasTerra nesúhlasiť s jednostranne uloženými platobnými podmienkami Gazpromu. Toto rozhodnutie nebude mať žiadne dôsledky na fyzickú dodávku plynu do holandských domácností,“ vyjadril sa holandský premiér energetiky Rob Jetten./agentury/

X X X

Pre Slovensko sú fosílne palivá dôležitejšie ako mier, reaguje Greenpeace na našu výnimku z embarga na ropu

 Podľa organizácie je neprijateľné, aby peniaze zo Slovenska naďalej prispievali k financovaniu utrpenia ľudí na Ukrajine.

Výnimka z ropného embarga signalizuje, že pre Slovensko sú fosílne palivá dôležitejšie ako mier, tvrdí medzinárodná organizácia Greenpeace. Organizácia tak reaguje na výsledky rokovaní európskych lídrov na embargo dovozu ruskej ropy. To má ovplyvniť zhruba 75 percent dovozu ruskej ropy a do konca roku 2022 zhruba 90 percent ruskej ropy. Príjmy Ruska z ropy a plynu totiž tvoria 63 percent ruského štátneho rozpočtu. Slovensko, Maďarsko a Česko podľa organizácie budú naďalej prispievať k financovaniu utrpenia ľudí na Ukrajine. Informovala o tom hovorkyňa organizácie Greenpeace Slovensko Patrícia Brandysová v tlačovej správe.

„Dosiahnutím výnimky z ropného embarga dala vláda jasný signál, že pre Slovensko sú fosílne palivá dôležitejšie ako mier. Je až desivé, ako sa vláda nevie postaviť k ropnému embargu čelom. Namiesto toho, aby sa zaviazala k zníženiu spotreby ruskej ropy a prechodu na udržateľné alternatívy si žiada výnimky a rozbíja tak jednotu Európy. Je načase, aby naša vláda na čele s premiérom Hegerom našla odvahu a dala zbohom závislosti od fosílnych palív, ktoré zabíjajú ľudí aj planétu. Výnimky sú v čase vojny na Ukrajine a klimatickej krízy naozaj neprípustné. Cesta k bezpečnej a mierovej budúcnosti pre nás všetkých vedie cez obnoviteľné zdroje energie a udržateľné alternatívy,” uviedla koordinátorka klimatickej kampane Dorota Osvaldová.

Prístup slovenskej vlády k embargu na ruskú ropu je podľa organizácie nezodpovedný nielen voči Ukrajine, ale aj voči obyvateľom Slovenska. Vláda podľa nej neprišla s konkrétnym plánom odchodu od ruskej ropy ani od fosílnych palív ako takých. Nečinnosť vlády v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a zelených alternatív sa Slovensku môže vypomstiť, pričom organizácia poukazuje na nedobrovoľné odstrihnutie od ruských fosílnych palív Poľska, Bulharska, Fínska a Holandska, ktorým ruský plynový gigant Gazprom vypol plyn./agentury/

X X X

Srbský prezident zložil prísahu na druhé funkčné obdobie, vstup do EÚ označil za prioritu

Nová srbská vláda, ktorej vytvorenie sa očakáva v júli, bude musieť podľa prezidenta Vučiča zintenzívniť snahy o členstvo v eurobloku a riešiť ho ako prioritnú otázku.

Srbský prezident Aleksandar Vučič zložil v utorok prísahu na druhé funkčné obdobie. Vstup Srbska do EÚ označil vo svojom inauguračnom príhovore za prioritu a naznačil, že by sa Belehrad mohol pridať k západným sankciám prijatým v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine. Informovala o tom agentúra AP.

„Nie sme politicky neutrálni, pretože sa uchádzame o členstvo v Európskej únii,“ vyhlásil Vučič v prejave na pôde parlamentu. Srbsko však podľa neho zostane vojensky neutrálne a nebude sa usilovať o vstup do Severoatlantickej aliancie.

Nová srbská vláda, ktorej vytvorenie sa očakáva v júli, bude musieť podľa Vučiča zintenzívniť snahy o členstvo v eurobloku a riešiť ho ako prioritnú otázku. Podľa AP tiež naznačil možnosť, že by Belehrad, ktorý udržuje tradične dobré vzťahy s Moskvou, mohol zvážiť pripojenie sa k západným sankciám voči Kremľu.

„Budeme sa musieť zaoberať novými sankciami a súvisiacimi záležitosťami, ktoré by nám mohli spôsobiť ujmu, takže by sme požiadali našich európskych partnerov, aby nám pomohli,“ uviedol Vučič, ktorý je prezidentom Srbska od roku 2017 a predtým pôsobil tri roky ako premiér.

Voľby podľa zahraničných pozorovateľov neboli slobodné a spravodlivé

Vučič s výrazným náskokom obhájil svoj prezidentský mandát v aprílových voľbách, ktoré podľa srbskej opozície a zahraničných pozorovateľov neboli slobodné a spravodlivé. Kritici tvrdia, že populista Vučič sa v posledných rokoch uchyľoval k čoraz autoritárskejším spôsobom vládnutia, pričom upevňoval svoje vzťahy so šéfom Kremľa Putinom.

Napriek tomu opakovane deklaruje, že chce Srbsko priviesť do Európskej únie. „Musíme byť pevní v našom európskom smerovaní,“ povedal 52-ročný Vučič v utorkovom inauguračnom príhovore, aktuality.sk

X X X

Slovenská pošta ukončila zmluvy s Lama SK. Firma je spájaná s Makóom

Pre Lama SK mala na pozícii riaditeľky pracovať Makóova družka.

Slovenská pošta pristúpila k ukončeniu všetkých štyroch zmluvných vzťahov so spoločnosťou Lama SK. V utorok o tom informovala vedúca odboru komunikácie a marketingu Slovenskej pošty Jana Lukáčová.

Firmu Lama SK v minulosti médiá spájali s kajúcnikom a bývalým riaditeľom kriminálneho úradu Finančnej správy SR Ľudovítom Makóom. Pošta sa rozhodla zrušiť kontrakty, ktoré sa týkali služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, na základe rozhodnutia o výmaze firmy Lama SK z Registra partnerov verejného sektora.

O výmaze z registra rozhodol žilinský súd spravujúci protischránkový register. Portál Aktuality.sk koncom marca uviedol, že hoci Makó spájanie s firmou odmieta a ako konečný užívateľ výhod je zapísaný právnik Boris Reken, Okresný súd v Žiline tomuto tvrdeniu prestal veriť, a SNS z registra preto vyškrtne.

Pred súdom podľa portálu Reken vyhlásil, že majú s Makóom priateľský vzťah. Lama SK si zároveň prenajímala budovu od brata Ľudovíta Makóa Mareka v Jelenci. Pre Lama SK tiež na pozícii riaditeľky mala pracovať Makóova družka, aktuality.sk

X X X

Beluský dal Matovičovi spísané pripomienky ĽSNS. Miliardový balíček sa potom na poslednú chvíľu menil

Pozmeňujúce návrhy, ktoré obsahovali aj niektoré zo zásadných požiadaviek ĽSNS, v parlamente predkladal poslanec OĽaNO György Gyimesi. Odmieta, že by zákon menili preto, aby vyhoveli kotlebovcom a získali tak ich hlasy.

Minister financií Igor Matovič už týždeň opakuje, že balíček na pomoc rodinám v hodnote 1,3 miliardy eur, ktorý parlament schválil minulý utorok, by prešiel aj bez hlasov kotlebovcov a tí zaň zdvihli ruku len preto, lebo ho považovali za dobrý.

Šéf OĽaNO odmieta, že by od poslancov ĽSNS žiadal pre svoj návrh podporu alebo že by im za ňu čokoľvek sľúbil. Samotní kotlebovci však tvrdia, že finálnu podobu schváleného zákona ovplyvnili aj oni.

Podpredseda strany Martin Beluský dal priamo Matovičovi pár dní pred hlasovaním dokument s ich pripomienkami. Niektoré z nich sa do zákona skutočne dostali.

Kotleba sa pochválil

„Pri tejto príležitosti sa trošku musíme aj pochváliť. V rámci procesu schvaľovania sa nám totiž podarilo pretlačiť pár dôležitých zmien,“ napísal Marian Kotleba na Facebooku ešte minulý týždeň po tom, ako poslanci balíček odhlasovali.

Schváleniu zákona však predchádzal celý sled dôležitých udalostí. Opatrenia na zvýšenie prídavkov na deti, príspevku na krúžky a zavedenie rodičovského bonusu najskôr v stredu 18. mája schválila vláda.

Ešte v ten deň sa po rokovaní kabinetu Matovič stretol s Beluským, s ktorým má od začiatku volebného obdobia dobré vzťahy a v parlamente ho viackrát verejne pochválil.

Niekoľko hodín vraj odpovedal na jeho otázky. „O podpore sme nerokovali, iba si vyžiadali stretnutie o tom, že majú nejaké otázky a chcú sa opýtať,“ vysvetľoval minister financií neskôr.

Na druhý deň, vo štvrtok 19. mája sa miliardový balíček aj vďaka hlasom kotlebovcov podarilo zaradiť do programu vtedy prebiehajúcej schôdze parlamentu. Hlasy siedmich poslancov ĽSNS však napriek tomu ešte Matovič nemal isté.

„Verejne sme deklarovali, že zákon v takom znení, v akom bol predložený, nepodporíme,“ povedal nášmu portálu Beluský. Poslanec tvrdí, že spísal asi šesť strán s návrhmi na zlepšenie, väčšina vraj mala odporúčací charakter.

Zásadné pripomienky ĽSNS

„Ja som ten dokument odovzdal v piatok (20. mája, pozn. red.) priamo v pléne p. ministrovi,“ pokračuje ďalej Beluský. Niektoré z pripomienok považovala ĽSNS za zásadné a tie sa podľa Beluského nakoniec do zákona aj dostali.

Kotleba v statuse, ktorý zverejnil už po schválení návrhu v parlamente, spomenul štyri konkrétne veci, ktoré sa podľa neho podarilo presadiť práve jeho strane.

Kotlebovci vraj žiadali zníženie detských prídavkov a zvýšenie tzv. krúžkovného, možnosť odobrať polovicu detských prídavkov rodičom, ktorých deti neplnia školskú dochádzku, a zvýšenie transparentnosti pri registrácii poskytovateľov voľnočasových aktivít.

Matovičov návrh od začiatku počítal so zvýšením detských prídavkov a zavedením príspevku na krúžky. Minister financií dlho hovoril o tom, že prídavky na dieťa sa zvýšia na 40 eur a krúžkovné bude vo výške 60 eur.

Napokon však oznámil, že spolu so Sme rodina a Za ľudí sa dohodli, že prídavky budú 50 eur a rovnako aj služby deťom budú vo výške 50 eur. Takto to schválila vláda a takto sa to aj dostalo do Národnej rady.

Gyimesi a ĽSNS

Následne v piatok 20. mája Beluský odovzdal Matovičovi dokument s pripomienkami ĽSNS, medzi ktorými bola podľa Kotlebu aj „úprava navýšenia detských prídavkov na takú mieru, aby sa z rodení detí nestal biznis“.

V utorok 24. mája sa o návrhu rokovalo v parlamentnom finančnom výbore, kde poslanec OĽaNO György Gyimesi predložil pozmeňujúce návrhy – opäť znížiť prídavky na 40 eur, zvýšiť krúžkovné na 60 eur a zobrať polovicu prídavkov rodičom, ktorých deti nechodia do školy. Ide teda o tie návrhy, o ktorých kotlebovci vyhlasujú, že ich presadili oni.

Gyimesi tvrdí, že návrhy predložil, pretože to žiadalo ministerstvo financií. „Prišla takáto požiadavka, aby sme to dali na pôvodnú úroveň, lebo pôvodný návrh, ktorý vyšiel z ministerstva financií, bol 40 ku 60, čiže sme sa vrátili k pôvodnému modelu,“ odpovedá.

Poslanec odmieta, že by zákon menili preto, aby vyhoveli ĽSNS a získali tak ich hlasy. „Nie, s určitosťou vám viem povedať, že nie, bol som pri tom procese. Nerokoval som síce s pánom Beluským, ale toto vylučujem,“ dodal.

Matovič mlčí

Na dôvody, prečo bol zákon na poslednú chvíľu menený, sme sa pýtali aj ministerstva financií, odkiaľ nám však odpísali, že na politické otázky neodpovedajú. Z tlačového odboru OĽaNO sa nám neozvali vôbec.

Beluský z ĽSNS hovorí, že netuší, či podobné požiadavky ako oni nemali aj v iných stranách. Rozprávali sme sa s predstaviteľmi Sme rodina a Za ľudí, ktorí nám potvrdili, že zníženie prídavkov na 40 eur nežiadali.

Zákon napokon parlament odhlasoval minulý týždeň v utorok (24. mája) hlasmi 83 zo 131 prítomných zákonodarcov. Národnou radou by teda prešiel aj bez sedmičky poslancov z ĽSNS.

Vopred však nikdy nie je isté, koľko poslancov bude na samotnom hlasovaní. Ak by do Národnej rady prišlo všetkých 150 zákonodarcov, ako to bolo napríklad pri hlasovaní o vydaní Roberta Fica súdu na rozhodovanie o väzobnom stíhaní, hlasovanie by pre Matoviča bolo oveľa napínavejšie.

Bez siedmich poslancov ĽSNS by zákon podporila len tesná väčšina 76 poslancov. „Som hrdý na to, že sa k nám pridali aj ľudia z ĽSNS a zo strany Život,“ hovoril po schválení zákona Matovič, aktuality.sk

X X X

Fico a Pellegrini opäť skloňujú referendum. Politológ: Je to príprava na riadne voľby

 Po dvoch rokoch sa vracia otázka referenda o predčasných voľbách. Predseda mandátovo najsilnejšej opozičnej strany Smer Robert Fico ohlasuje, že chce poslať do penzie „vládu darebákov“. Peter Pellegrini, šéf strany Hlas, ktorá má najvyššie politické preferencie, upozorňuje, že minulý týždeň sa zmenila politická mapa a vzniká temná koalícia.

 „Vyzývame všetky politické strany, aby sme nepolitikárčili v otázke referenda,“ obrátil sa Pellegrini na ďalšie politické strany. Fico už ohlásil, že vo štvrtok na predsedníctve strany v Banskej Bystrici predstaví Smer „jednu jedinú otázku o predčasných voľbách“. „A obrátime sa s ňou na všetkých, ktorí si želajú demokratickú zmenu a lepšie vládnutie,“ hovorí Fico s tým, že zbierať podpisy pod petíciu na vyhlásenie predčasných volieb budú môcť zamestnanci, zamestnávatelia, mestá, obce, dôchodcovia, protifašistickí bojovníci, vysoké školy či ďalšie politické strany.

„Ide najmä o mobilizáciu prívržencov, ktorých už takto pripravujú na riadne voľby. Má to najmä propagačný význam, nedávam veľkú šancu tomu, že by nás táto ich iniciatíva naozaj doviedla k predčasným voľbám,“ myslí si politológ Tomáš Koziak.

 Keď sa v roku 2021 nepodarilo vyvolať referendum o predčasných voľbách, obe strany uvažovali, že by do referenda pridali napríklad sociálne otázky. Teraz sa však zhodujú, že musí stačiť jedna. „Vo vládnej koalícii môžu byť najhlbšie krízy, môžu sa nenávidieť, môžu si verejne nadávať. Nikto z členov vládnej koalície nemá však ani štipku politickej kultúry a nepristúpi k predčasným voľbám,“ tvrdí Fico. Pellegrini sa pridáva slovami, že „ak na Slovensku majú byť zásadné veci schvaľované a prechádzať v parlamente len na základe toho, či im hlas dá alebo nedá ĽS NS, tak ukončenie tejto vlády hoci len o niekoľko mesiacov skôr je na prospech Slovenskej republiky“.

Ústavný právnik Vincent Bujňák však upozorňuje, že referendová otázka musí byť formulovaná tak, aby z nej vzišlo všeobecne záväzné pravidlo, a nesmie byť len na jedno použitie. „Na rozpustenie konkrétneho parlamentu v referende potrebujete mať už v čase konania referenda explicitný ústavný základ. Ako keď dnes máte v ústavnom texte vetu, že dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon. Preto môžu ľudia odvolávať starostov a zároveň nemôžu rozpúšťať svoje obecné alebo mestské zastupiteľstvá, lebo takýto explicitný ústavný základ vo vzťahu k nim chýba,“ dodáva.

Fico tvrdí, že iniciatíva Smeru nie je časovo náhodná. „Ak by sme spoločne vyzbierali potrebných 350-tisíc podpisov za referendum a predložili ich prezidentke Zuzane Čaputovej do konca júla, musí vyhlásiť referendum do konca augusta a vykonať sa musí v nasledujúcich 90 dňoch,“ objasňuje Fico.

Podľa neho by sa – ak vyjde jeho časový plán – referendum mohlo konať v ten istý deň ako komunálne a regionálne voľby. „Ušetrili by sme obrovské množstvo peňazí, ale najmä by sme urýchlili odchod vládnej neschopnosti a zloby,“ podotýka bývalý trojnásobný premiér.

 Pellegriniho hnevá, že mandátovo najsilnejšie koaličné hnutie OĽaNO „spolupracovalo“ pri prijímaní protiinflačného balíčka s časťou opozície. No nielen to. „Pri zásadnom personálnom hlasovaní, keď sa rozhodovalo, kto bude tejto vláde pozerať na prsty, či tam bude predstaviteľ opozície alebo nominant vlády, bol v spolupráci s fašistami zvolený do funkcie predsedu Národného kontrolného úradu človek, ktorý bol nominantom priamo poslankyne OĽaNO,“ povedal Pellegrini.

Tvrdí, že ak zásadné veci majú byť v parlamente schvaľované na základe toho, či za ne zdvihnú ruky poslanci z ĽS NS, má „povinnosť prebrať všetky možnosti, ako oživiť a vrátiť sa k téme predčasných volieb“.

Pellegrini pripúšťa, že po neúspechu v roku 2021, keď sa síce podarilo vyzbierať takmer 600-tisíc podpisov pod petíciu za predčasné voľby, ale Ústavný súd vyhlásil, že referendová otázka nebola v súlade ústavou, bola snaha o predčasné voľby utlmená.

Má však spoločný postoj s Ficom v tom, že za neúspech môže v prvom rade prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá dala referendovú otázku posúdiť Ústavnému súdu. A vyše pol milióna ľudí tak prišlo o svoje ilúzie. Koaliční politici však sľubovali, že stav napravia a pripravia ústavný zákon, podľa ktorého si poslanci Národnej rady budú môcť odhlasovať predčasné ukončenie volebného obdobia. Nestalo sa tak dosiaľ. Podľa Pellegriniho Richard Sulík (SaS) a Igor Matovič (OĽaNO) mali iba „plné ústa tejto zmeny, ale občanov hanebne oklamali a momentálne zmarili akékoľvek šance na skrátenie volebného obdobia“.

„Dnes slovenská ústava podľa nálezu Ústavného súdu neumožňuje skrátiť volebné obdobie akejkoľvek vlády, dokonca ani vtedy, ak by to urobilo 90 poslancov svojím autonómnym rozhodnutím. Pretože takéto ustanovenie v našej ústave nie je,“ hovorí Pellegrini s poznámkou, že predčasné voľby sa už viackrát uskutočnili a ich výsledok spoločnosť rešpektovala.

Pellegrini v mene strany Hlas sľubuje, že bude rokovať so všetkými stranami, ktoré chcú ukončiť túto vládu, hoci ešte nemá jasno v tom, ako by mala znieť otázka.

Smer: Nech je referendum na jeseň

Kým cez víkend reprezentanti Smeru iba naznačovali, že referendum by mohlo byť spolu s komunálnymi voľbami, teraz to Fico povedal jasne. Do konca júla chce vyzbierať najmenej 350-tisíc podpisov pod petíciu. A voľby by mali byť v deň konania komunálnych a župných volieb. Tie sa budú po prvý raz konať v jeden deň. Termín ešte nie je daný, jasné je, že to bude okolo Dušičiek.

„Máme povinnosť prejsť od tlačových konferencií a protestov k pokusu poslať súčasnú vládu darebákov do dôchodku,“ burcuje Fico.

Podľa neho sa zmráka nad celým Slovenskom. Je presvedčený, že ak rýchlo nepríde k výmene vlády, „Čaputová s Matovičom obetujú Slovensko cudzím záujmom“.

Fico tvrdí, že je evidentný záujem „prehlbovať priepasť medzi slovanským a západným svetom“. Ako príklad uvádza, že aj ďalšie majstrovstvá sveta v hokeji budú bez Rusov a Bielorusov. „To je ako svadba bez nevesty. Kto neporazí v hokeji Rusov, ten by ani nemal prevziať titul majstrov sveta,“ myslí si Fico s tým, že to platí o to viac, že dôvod je geopolitický.

„Do popierania Slovanov a odporcov bezbrehej liberálnej demokracie ako je napríklad Viktor Orbán, treba, žiaľ, zaradiť Ukrajincov, ktorí sú poturčenci, teda horší Turka. Ukrajinci tvrdo presadzujú zastavenie dodávok ruskej ropy do Európy. Keď sa Maďarsko, Česká a Slovenská republika ozvali, že ich to ekonomicky zničí a žiadali výnimku, Ukrajinci oznámili, že s ropovodom Družba, cez ktorý k nám ide ruská ropa, sa môže na Ukrajine stať čokoľvek. Také príjemné mafiánske vydieranie: buď prestanete odoberať ruskú ropu a zruinujete svoje ekonomiky v mene Ukrajiny, alebo my Ukrajinci vyhodíme ropovod do vzduchu,“ tvrdí bývalý trojnásobný premiér.

Je presvedčený, že prezidentka „sa pokúsi zmariť referendum“. A túto myšlienku využíva ako akési burcovanie do zberu podpisov. /agentury/

X X X

 Vo väzbe je 80 podozrivých, ukrajinská prokuratúra vyšetruje vyše 15-tisíc vojnových zločinov

Každý deň pribúda 200 až 300 nových podozrení z vojnových zločinov spáchaných na ukrajinskom území ruskými okupačnými silami, uviedla ukrajinská generálna prokurátorka.

Tamojšia generálna prokuratúra vyšetruje viac ako 15 000 podozrení z vojnových zločinov, pričom medzi osobami podozrivými z ich spáchania sú aj vysokopostavení ruskí politici a predstavitelia. Oznámila to v utorok v Haagu ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.

Venediktovová uviedla, že v súčasnosti je vo väzbe 80 podozrivých osôb. Podľa jej slov pribúda každý deň 200 až 300 nových podozrení z vojnových zločinov spáchaných na ukrajinskom území ruskými okupačnými silami.

Ukrajinská generálna prokurátorka povedala, že na zozname podozrivých je už viac ako 600 osôb, vrátane „vysokopostavených predstaviteľov ruskej armády, politikov a šíriteľov propagandy“.

Spoločný vyšetrovací tím

Krátko po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu zriadili Poľsko, Ukrajina a Litva spoločný vyšetrovací tím, ku ktorému sa neskôr pripojil aj Medzinárodný trestný súd (ICC).

Venediktová zároveň v utorok Haagu potvrdila správu o tom, že k tomuto vyšetrovaciemu tímu sa pripojili aj Slovensko, Estónsko a Lotyšsko. Predtým o tejto skutočnosti informovala i Generálna prokuratúra SR.

V sídle Eurojustu v Haagu sa v dňoch 30. a 31. mája konalo koordinačné stretnutie zástupcov Litvy, Poľska, Ukrajiny, Estónska, Lotyšska, SR a Medzinárodného trestného súdu, aktuality.sk

X X X

Bulhari chcú pred dovolenkami poslať preč Ukrajincov z hotelov pri mori

 Vojnoví utečenci z Ukrajiny, ktorí našli útočisko v Bulharsku, sa pred začiatkom letnej dovolenkovej sezóny majú presťahovať z hotelov na pobreží Čierneho mora do prijímacích centier. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA.

 „Bulharsko si už nemôže dovoliť ubytovávať ukrajinských občanov v hoteloch na pláži,“ vysvetlila podpredsedníčka vlády Kalina Konstantinovová vo videu zverejnenom v pondelok neskoro večer. So sťahovaním ukrajinských utečencov sa má začať v najbližších dňoch.

Podľa úradov sa v Bulharsku zdržiava približne 90 000 ľudí z Ukrajiny. Turistická sezóna na pobreží Čierneho mora sa začína v prvej polovici júna, doplnila DPA.

Mnohí ukrajinskí utečenci sa zatiaľ odmietajú presťahovať z hotelov na pobreží do štátnych rekreačných zariadení vo vnútrozemí krajiny. Obávajú sa sťaženého prístupu k lekárskej starostlivosti či obmedzených možností na nákupy v týchto niekedy odľahlých dovolenkových strediskách.

Podľa dostupných informácií zatiaľ využilo možnosť presťahovať sa do vnútrozemia len asi 500 utečencov z Ukrajiny. Bulharsko je pre vojnových utečencov z Ukrajiny najmä tranzitnou krajinou, odkiaľ väčšinou cestujú ďalej do strednej Európy.

Od začiatku vojny na Ukrajine vstúpilo na územie Bulharska takmer 300 000 utečencov z Ukrajiny. Podľa oficiálnych údajov z pondelka ich v Bulharsku zostalo 90 365. Sú ubytovaní v hoteloch, ale aj u priateľov, príbuzných alebo dobrovoľníkov./agentury/

X X X

Sparta predstavila trénera, Guľa to nie je. Rosický sa vyjadril aj k Hanckovi

Futbalistov Sparty Praha povedie dánsky tréner Brian Priske. Na lavičke Midtjyllandu, s ktorým v sezóne 2019/20 vyhral dánsku ligu, v 4. predkole Ligy majstrov septembri 2020 vyradil mestského rivala Sparty – Slaviu.

 „Briana ako trénera formoval systém Midtjyllandu, ktorého cieľom je vyhrávať, rozvíjať hráčov a dávať príležitosť mladým talentom.

To sú rovnaké ciele, aké máme aj my v Sparte. S týmto spôsobom práce dokázal vyhrať titul v dánskej lige a následne postúpiť cez kvalifikáciu do skupinovej fázy Ligy majstrov.

Má tiež skúsenosti z Európskej ligy, kam sa dokázal prebojovať aj cez kvalifikačné predkolá s Antverpami. Veríme, že v Sparte nadviaže na svoju doterajšiu trénerskú prácu,“ povedal pre stránku Sparty jej športový riaditeľ Tomáš Rosický.

Medzi kandidátmi na obsadenie postu bol aj slovenský kormidelník Adrián Guľa.

Spartu v ročníku 2021/2022 viedol Pavel Vrba, no klub ho odvolal tesne pred koncom sezóny a dočasne ho nahradil kouč rezervy Michal Horňák.

 V súvislosti s odchodom z klubu bol spájaný aj samotný Rosický, ktorý po neúspechu Sparty v tohtoročnom boji o ligový titul reagoval na tlak fanúšikov a ponúkol rezignáciu. To však majiteľ klubu Daniel Křetínský odmietol.

Sparta rieši aj odchod kľúčového útočníka Adama Hložeka, ktorý mieri do Bayeru Leverkusen.

„Rudým“ hrozia aj ďalšie výpadky v jadre zostavy vrátane slovenského obrancu Dávida Hancka. Nevyšlo im ani finále domáceho pohára, v ktorom prehrali so Slováckom 1:3, o jediný presný zásah Sparty sa postaral práve slovenský reprezentant.

„Nechceme prísť oňho, ani o naše jadro. Už tak strácame najlepšieho hráča ligy. Odchod Adama je pre mňa smutný moment,“ dodal Rosický ohľadom Hancka a Hložeka./agentury/

X X X

Djokovič čelí i nepriateľom v publiku. McEnroe ich upozorňuje na dôležitú vec

Vo dvojhre majú dovedna 41 grandslamových titulov. V utorok večer sa stretnú 59. raz, viac vzájomných súbojov neabsolvovala žiadna iná dvojica.

 Novak Djokovič má o dve víťazstvá viac ako Rafael Nadal, v turnajoch veľkej štvorky vedie o jeden titul. Presnejšia bilancia? 30:28.

Na štvrťfinálový súboj na Roland Garros, ktorý budeme sledovať naživo, sa teší celý tenisový svet. Legendárny John McEnroe nie je výnimkou.

V rozhovore pre Eurosport upozornil na to, že parížske publikum je na strane Španiela, no pre Srba to nemusí byť nevýhoda. Práve naopak.

Podľa Američana Djokovič ťaží z negatívnych reakcií fanúšikov viac ako ktokoľvek iný a počas zápasu sa nad nimi môže len pousmiať. Nepriateľské bučiace či pískajúce publikum Belehradčan zažil aj po osemfinálovom víťazstve nad Diegom Schwartzmanom.

„Novak z toho ťaží lepšie ako ktokoľvek, koho som kedy videl. Ani na mňa to nemalo taký účinok, ovplyvnilo ma to skôr negatívne, ako keby mi to pomohlo.

Boli momenty, keď ma to poháňalo, no uňho to platí neustále. Je to pozoruhodný hráč a človek,“ povedal niekdajší búrlivák.

Jeho impulzívnosť a výbuchy hnevu sa stali neoddeliteľnou súčasťou zápasov, v ktorých nastúpil. Často ich smeroval aj k divákom. Napriek menej vrúcnemu vzťahu k nim (a naopak) si vybojoval sedem grandslamových trofejí.

 Djokovič čelí poklesu popularity pravdepodobne pre jeho postoj k očkovaniu a správaniu počas pandémie, ktorá vyvrcholila tým, že nemohol súťažiť na Australian Open.

Už predtým však bol v rebríčku popularity nižšie ako jeho odvekí rivali Roger Federer či Nadal.

„Chce, aby ho ľudia rešpektovali rovnako a to ho ženie vpred, ale myslím si, že je to neférové. Ťažko sa to vysvetľuje. Zaslúži si byť – a je – rešpektovaný. Ale musí to byť frustrujúce.

Napokon bude obľúbenejší, keď skončí kariéru, čo sa dalo vidieť aj v mojom prípade. Ale teraz je to frustrujúce. Občas to môže byť aj vlastnou vinou, ale skôr by som povedal, že je za tým niečo iné. Ide o to, že tí ostatní chlapi sú takí úžasní,“ dodal 63-ročný McEnroe./agentury/

X X X

Prečo Kaliňáka prepustili z väzby? Tlačovky svedkov neovplyvňujú, súd uprednostnil slobodu prejavu

Ak by sa preukázalo, že do dôležitých štátnych funkcií nominovali ľudí nielen politici, ale aj „provinčný súkromný podnikateľ“, išlo by o totálne morálne manko obvinených, odkazuje Najvyšší súd.

Najvyšší súd skonštatoval, že stíhanie Roberta Kaliňáka sa mu javí ako zákonné. Ide o takzavnú kauzu Súmrak, v ktorej obvinili nielen Kaliňáka, ale aj predsedu Smeru SD Roberta Fica, nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra a policajného exprezidenta Tibora Gašpara.

Mali založiť zločineckú skupinu, vyzradiť daňové tajomstvo a tiež zneužiť právomoc verejného činiteľa. Kaliňák je stíhaný za prvé dva menované skutky.

Najvyšší súd sa však pozastavil nad formuláciou skutku o založení zločineckej skupiny pod taktovkou známej dvojice politikov Fica a Kaliňáka.

„Znenie skutkovej vety vyznieva dosť vágne,” poznamenal senát Najvyššieho súdu. Neznamená to však, že senát tohto súd spochybnil stíhanie pre údajné založenie zločineckej skupiny, na ktorej čele podľa vyšetrovateľa stáli Fico a Kaliňákom. Sudcovia ale majú výhrady k slovnej formulácii skutku.

VIdeo: Čo hovoril Kaliňák, keď ho prepustili z väzby

Morálne manko

V policajnom obvinení sa totiž píše, že Fico s Kaliňákom „zosnovali zločineckú skupinu tým spôsobom, že na vysoké štátne funkcie, v pozície politickej moci, vopred pripraveným, dohodnutým a naplánovaným spôsobom dosadili ako verejných funkcionárov nimi vybrané a im lojálne osoby” pričom vyšetrovateľ menuje policajného exprezidenta Tibora Gašpara, exšéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa či Bernarda Slobodníka v pozícii riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA a ďalších.

Menovaní funkcionári mali podľa obvinenia ďalej dosadzovať ďalšie lojálne osoby, odsúhlasené Ficom či Kaliňákom, a tým vytvoriť fungujúcu štruktúru „poslušných” zástupcov úradov.

Najvyšší súd upozorňuje, že práve pre ministerstvo vnútra u nás na Slovensku je bežné, ak po zmene vlády minister nechá vymeniť celú plejádu ľudí: od policajného prezidenta, cez funkcionárov „až po vedúceho poschodia na okresnom obvode Policajného zboru”.

Vzápätí však senát dodáva, že „k takýmto personálnym zmenám nemôže dochádzať za účelom páchania protiprávnej činnosti a pokiaľ by na týchto zmenách mal participovať aj nejaký provinčný súkromný podnikateľ, nepôjde len o trestnoprávnu rovinu, ale svedčilo by to aj o totálnom morálnom manku obvinených.”

Provinčným podnikateľom môže súd narážať napríklad na podnikateľ Norberta Bödöra. Ten je stíhaný v prípade Očistec za založenie zločineckej skupiny a za riadenie polície, a to napriek tomu, že ako súkromník nemal akékoľvek poverenie zasahovať do vyšetrovaní či do výberu funkcionárov v úradoch.

Tlačovky vs. právo na slobodu prejavu

Najvyšší súd, na rozdiel od prvostupňového súdu, dôvody na Kaliňákovu väzbu nevidel. Podľa neho tu neobstojí argument, že sa spolu s Ficom verejne a mediálne vyjadrujú o kauzách. Podľa súdu to ešte neznamená, že by týmto mohli ovplyvniť vypočúvaných svedkov.

Ani fakt, že politici označujú spolupracujúcich obvinených ako „profesionálnych udavačov” podľa Najvyššieho súdu nemá „charakter vzbudenia obavy u svedkov”. Takéto výroku treba chápať ako vyjadrenie názorov na aktuálne konania, tvrdí súd.

„V prípade, že by sa sťažnostný súd stotožnil s tvrdeniami sudcu pre prípravné konanie súdu prvého stupňa, nastala by absurdná situácia, že u každého obvineného, ktorý by verejne komentoval alebo kritizoval postupy orgánov činných v trestnom konaní a využívanie legálnych inštitútov, by bol daný dôvod na kolúznu väzbu,” upozorňuje senát Najvyššieho súdu.

Súd pripomína, že bežnou praxou obvinených a ich obhajcov je kritika usvedčujúcich výpovedí. Senát zároveň upozornil na právo na slobodu prejavu, do ktorého zasahovať nemôže.

Prvostupňový súd (teda Špecializovaný trestný súd) odôvodnil väzbu pre Kaliňáka tým, že ešte neboli vypočutí dôležití svedkovia. S týmto argumentom však sťažnostný súd nesúhlasil. Ak sú obavy z ovplyvňovania niektorých svedkov, treba ich čo najskôr vypočuť.

Vyjadrili sa aj k poľovnćikej chate

Senát Najvyššieho súdu neopomenul ani známu nahrávku z poľovníckej chaty z minulého roka, keďže aj pasážou z tejto nahrávky argumentoval prokurátor pri žiadosti o väzbu.

Obhajcovia na chate, kde sa stretávali s Miroslavom Bödörom, školili Kaliňáka, ako by mal vystupovať počas svojho výsluchu do kauzy Očistec. Exministra vnútra vystríhali, čo by mal hovoriť a čomu sa naopak vyhnúť.

„V danom prípade dochádzalo ku koordinovaniu svedeckej výpovede JUDr. Kaliňáka, pričom však tento bol primárne adresátom kolúzneho správania zo strany iných osôb a uvedené nepostačuje na konštatovanie dôvodu kolúznej väzby u obvineného,” napísal senát NS SR na čele s predsedom Petrom Hatalom.

Pri posudzovaní zákonnosti či nezákonnosti nahrávok z poľovníckej chaty súd odkázal na svoje skoršie rozhodnutie o väzbe pre Mareka Paru. Pri ústnom odôvodnení skonštatoval zákonnosť nahrávok.

Kritizovaný senát

O prepustení Kaliňáka z väzby rozhodol ten istý senát Najvyššieho súdu 5T, ktorý Smer na čele s Ficom opakovane kritizujú. Naposledy v súvislosti s tým, že tento senát právoplatne odsúdil bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika za korupciu a vyzradenie utajovaných informácií a vymeral mu osemročný trest.

„Je to senát, ktorý najčastejšie porušuje ľudské práva,” povedal Fico o trojici sudcov. Čo hovorí na to, že ten istý senát rozhodol o prepustení Kaliňáka z väzby? Na túto otázku opozičný politik neodpovedal, novinárke Denníka N odkázal, že „vy nie ste noviny, vy ste obyčajní fašisti”.

Neostalo len pri kritiku senátu počas tlačovky, Fico nedávno poslal list predsedovi Najvyššieho súdu Jánovi Šikutovi, kde opäť spochybňoval sudcov.

Predseda súdu Šikuta sa však kolegov obratom zastal a vo verejnom vyhlásení napísal, že odmieta opakujúce sa politické ataky na sudcov. Zároveň dodal, že kolegovia majú jeho plnú dôveru.

„Považujem za neprípustné spochybňovanie nezávislosti súdu prostredníctvom domnienok a nepodložených tvrdení. Rovnako absolútne vylučujem akékoľvek manipulácie pri prideľovaní spisov jednotlivým senátom. V prípade, že ktokoľvek disponuje dôkazmi o takomto nezákonnom konaní, mal by postupovať v zmysle zákona, a teda oznámiť tieto okolnosti OČTK,” napísal predseda Najvyššieho súdu Šikuta.

X X X

Muži, ktorých na Poľane napadla medvedica, neboli turisti, ale fotografi. Po chodníku išli potichu

 Šéf Zásahového tímu pre medveďa hnedého Michal Haring vo veľkom rozhovore pre Aktuality.sk opisuje, čo všetko zohráva úlohu pri rekonštrukcii útoku medveďa na človeka, ale aj to, čo rozhodlo pri poslednom útoku na Poľane.

 Rekonštrukcia útoku

X V tomto roku sme mali zatiaľ štyri útoky medveďa na človeka. Je to viac ako minulý rok v rovnakom čase?

Minulý rok v rovnakom čase boli útoky dva. Ale boli roky, keď v tomto období bolo aj viac útokov, ako máme tohto roku. Nie je to smerodajný ukazovateľ.

X Vlani po útoku medveďa zahynul na Slovensku historicky prvý človek. Koľko prípadov ťažkých zranení alebo zmrzačení máme ročne?

Môžeme povedať, že ročne máme v priemere jedno ťažké zranenie, napríklad také, ako bolo tohto roku na Poľane. Nešťastnou náhodou môže medveď zaútočiť aj na vrchnú časť tela alebo na tvárovú časť a tam tie zranenia bývajú kritickejšie.

Väčšina útokov medveďa je však smerovaná na dolné končatiny, prípadne na ruky, ktoré zvyknú dohrýzť alebo doškrabať, vtedy ten človek nie je v bezprostrednom ohrození života.

X Každý prípad kolízie s medveďom alebo jeho útoku na človeka následne rekonštruujete, aby ste sa dozvedeli, čo sa vlastne stalo. Ako táto rekonštrukcia prebieha? Čo všetko zisťujete a čo všetko môže pri vyšetrovaní zohrať úlohu?

Zisťujem pomerne rozsiahle množstvo informácií. Absolútne kľúčové je kontaktovať obeť útoku, ktorá mi opíše, ako sa to stalo a ja potom idem na miesto, kde sa to stalo. V teréne si robím veľmi podrobný protokol a zisťujem, či sa to zhoduje s tým, čo mi obeť opísala. Vo väčšine prípadov sa to zhoduje.

Následne zisťujem základné faktory a okolnosti, za akých sa všetko udialo. Zisťujem, či to bolo cez deň, za súmraku alebo v noci. Či tam boli nejaké pobytové znaky. Aké tam bolo počasie. Či sa to stalo v obývanej, neobývanej oblasti alebo či to bol prirodzený biotop medveďa. Následne sa zameriavam na okolie a preverujem všetko, čo mohlo daného jedinca držať v tej lokalite. To znamená, že zisťujem, či tam nie sú krmoviská, voľne dostupný odpad, hospodárske zvieratá, poľnohospodárske plodiny, včelíny, ovocné dreviny, nejaké zdochliny (kadáver).

Ďalší dôležitý faktor je viditeľnosť. Pri písaní mojej diplomovej práce, ktorá má názov Útoky medveďa na človeka na Slovensku medzi rokmi 2000 – 2016, sa práve viditeľnosť ukázala ako najdôležitejší faktor. Medvede totiž útočia prevažne na krátku vzdialenosť z nejakých neprehľadných terénov či húštin a minimálna viditeľnosť je kľúčová, pretože ide o moment prekvapenia medveďa.

Ďalším faktorom je napríklad zvuk tečúcej vody. Veľakrát sa stáva, že obeť útoku sa s tým medveďom reálne nepočujú pre hučiacu vodu, ale sa priblížia k sebe na krátku vzdialenosť a potom ho medveď vyhodnotí ako hrozbu a podnikne defenzívny krátky útok.

Zisťujem však aj to, koľko ľudí bolo v skupine, čo tam robili, či sú to poľovníci, turisti, zberači húb. Následne zisťujem, či mali zbraň a či ju použili, alebo či mali sprej a či ho použili. Zaujímam sa aj o to, či bol efektívny. Zo všetkého si, samozrejme, robím aj fotodokumentáciu.

X Ako dlho môže trvať rekonštrukcia útoku?

Ako som už spomenul, kľúčové je stretnutie s obeťou útoku, čo sa niekedy nedarí hneď a musím počkať niekoľko dní alebo aj týždňov. Stáva sa, že niektorí ľudia už nechcú ísť na to miesto, kde ich napadol medveď, alebo odmietajú ísť vôbec do lesa. Ale to je málo prípadov, stáva sa to hlavne pri tých ťažkých zraneniach.

Často sa mi ale stáva, že médiá chcú okamžite po zverejnení útoku medveďa na človeka vedieť, čo sa stalo a ako. Ja som však v tom čase na začiatku vyšetrovania, do hĺbky problému sa dostávam až neskôr.

X Ale ak nemáte problém stretnúť sa s obeťou útoku, ako dlho to štandardne trvá?

Viem to stihnúť aj za jeden deň.

X Zvyknú rekonštrukcie odhaliť, ako k útokom došlo?

To je pomerne ťažká otázka. Vo vysokých percentách sa podarí odhaliť, čo sa tam stalo a či to bolo prirodzené správanie medveďa. Zatiaľ z tých údajov, ktoré zbierame, vychádza, že útok je krátky, veľmi intenzívny a väčšinou ide o prekvapenie medveďa na krátku vzdialenosť, keď človeka vyhodnotí ako hrozbu, pretože prekročil tú kritickú vzdialenosť. Vysoký počet týchto útokov je, samozrejme, obrana mladých, čiže útočí vodiaca medvedica.

X Čiže pokiaľ útočiaci medveď nevykazuje známky zmeneného správania a útočí z preľaknutia, z populácie ho neodstránite?

Áno, je to tak u nás aj v zahraničí. Ak stretnete vodiacu medvedicu, ktorá si chráni svoje mláďatá, nevykazuje známky neprirodzeného správania. Ak by medveď napadol niekoho v kempe alebo v intraviláne pri odpadkoch či v záhrade, takýto jedinec musí byť z populácie odstránený bezodkladne, pretože tu už naozaj ide o stratu plachosti a nie je na čo čakať.

X Už sme spomenuli, že niekedy sa rekonštrukcia komplikuje tým, že sa s vami nemôžu alebo nechcú stretnúť obete útoku. Čo ešte môže komplikovať rekonštrukciu? Stalo sa vám, že niekedy obeť nehovorila pravdu?

Áno, toto hrozí vždy, ja už však viem tie informácie vyhodnotiť, prípadne odfiltrovať. Už sa mi stalo, že som odhalil miesta, kde sa útok nestal a potom muselo prísť k náprave.

Tým, že ide o veľmi zaujímavú tému pre mnohých ľudí, často sa stáva, že sa do procesu snažia zapojiť rôzne skupiny ľudí. Čím je väčší počet ľudí a tlak na mňa i obeť útoku, tým viac môže byť hodnovernosť celej rekonštrukcie ohrozená.

X Kto sa najčastejšie dostáva do nebezpečných stretov s medveďom?

V prvom rade sú to lesníci a lesní pracovníci, poľovníci a nasledujú zberači lesných plodov a húb. V menšej miere sú ohrozenou skupinou aj turisti.

 Kapsaicínové spreje

X Ochranári aj zásahový tím používajú kapsaicínové spreje na odplašenie medveďa. Stalo sa vám, že by sprej nezaúčinkoval?

Mne osobne sa to nikdy nestalo a to ich mám vysprejovaných niekoľko a v takých situáciách, že medvede už boli voči mne v útočnej pozícii alebo už aj prejavovali známky agresie. Samozrejme, že nič nie je 100-percentné, ale kapsaicínový sprej je najlepší prípravok na odplašenie medveďa alebo na zabránenie útoku medveďa na človeka. Nič lepšie nemáme a to vám hovorím ako odborník, ktorý býva k medveďom naozaj blízko a často.

X Vieme, že pri poslednom útoku na Poľane mali spreje napadnutí muži použiť, no vraj im nepomohli. Čo teda rozhoduje o správnom použití?

Sprej je naplnený stlačeným aerosólom koncentrovaného kapsaicínu a úplne najdôležitejšie je, aby medveďa zasiahol do tvárovej časti, pretože ak to vysprejujete príliš skoro a ten kapsaicínový mrak odnesie vietor niekam inam, nebude to efektívne. Treba ísť na to sedliackym rozumom a hlavne si prečítať inštruktáž, na koľko metrov výrobca garantuje účinok. Ak je tam 5 až 8 metrov, treba to dodržať.

Samozrejme, to je teória. Ak sa k vám blíži medveď alebo k vám uteká, ľudia reagujú pudovo a nie vždy použijú sprej správne.

X Podľa niekoho je najúčinnejšia práve strelná zbraň.

Použitie strelnej zbrane neodporúčame.

Jediné, čo je dôležité, je prevencia. Ostávať v skupine, rozprávať sa a keď zbadáte medveďa, jednoducho mu nechať priestor na únik, občas si zatlieskať, dať mu o sebe vedieť.

Robiť osvetu o tom, ako predísť samotnému stretu, je dôležitejšie ako si zisťovať, čo treba robiť, ak už sa s medveďom ocitnete na blízko.

Niektorí ľudia môžu byť zo správ o medveďoch frustrovaní, majú pocit, že ich je veľa, že útočia na ľudí a podobne. Pravda je však taká, že priemer útokov nestúpa. Drvivá väčšina stretov sa skončí tak, že medveď utečie. Ak má medveď priestor ujsť, tak ujde, človek pre neho v žiadnom prípade nepredstavuje korisť. Je dôležité, aby ľudia vedeli, že medveď v našich končinách nechce človeka zožrať. U nás sú útoky medveďa defenzívne, nie predačné (lov koristi pre potravu, pozn.). Predačné robí grizzly alebo ľadový medveď.

X Mnohí ľudia sa napriek tomu ale boja chodiť teraz do lesa. Aké sú základné rady, ako sa vyhnúť stretu s medveďom, ktoré platia paušálne?

Túru si treba plánovať s rozumom, to znamená nechodiť na ňu za súmraku alebo na úsvite. Aj vďaka tlaku človeka sa z mnohých zvierat stali nočné živočíchy, medveď je jedným z nich. V noci sú u nás medvede aktívnejšie, takže ak sa človek motá v noci niekde po húštinách, ide medveďovi akoby oproti.

Dôležité je neloziť do jaskýň, vývratov, lebo tam môžu medvede v húštine odpočívať a môžete ich tam prekvapiť práve na tú krátku vzdialenosť a mohlo by prísť ku kolízii.

Treba zostávať na turistických chodníkoch, čím sa práve vyhýbate húštinám, kde môžu medvede odpočívať. Človek by mohol občas zakašľať, zapískať, zaspievať si. Medveď má dvakrát lepší sluch ako človek, takže počuje veľmi dobre. Treba však rátať s tým, že ideme na územie s výskytom medveďa hnedého.

 Útok na Poľane

X Po poslednom útoku na Poľane sa veľa diskutovalo o tom, čo medveďa do lokality prilákalo a minister Ján Budaj dokonca podal aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za nelegálne prikrmovanie. Podľa jeho slov si na Poľane niekto urobil biznis s fotografovaním divej zveri a láka ju na rôznu potravu. Envirokriminálka však prešla poľovný revír a štátne lesy informovali, že v lokalite nenašli žiadne nelegálne krmoviská. Čo na to hovoríte?

Zásahový tím tam v ten deň bol a našli sme kosti z nejakého zvieraťa na reťazi, ktoré boli zhruba 30 – 40 metrov od fotokrytu. Prečo tam envirokriminálka nič nenašla, je skôr otázka na ňu.

Treba povedať, že lokalita na Poľane je v 2. stupni ochrany v chránenej krajinnej oblasti a nešlo o nelegálne kŕmenie. Ale je to rozhodne dôvod, prečo sa tam tie medvede zgrupujú a začínajú požierať potravu, ktorá je pre nich neprirodzená. Povedal by som, že je to prvá fáza straty plachosti.

Nepoukazoval by som na to, či je to legálne alebo nelegálne, ale je to absolútne nesprávne. Či už sa tam kŕmi zver nejakými živočíšnymi zvyškami, kukuricou, jablčníkmi, vajíčkami, rybami a podobne, to všetko sú veci, ktoré nemajú v lese čo hľadať a je úplne jedno, aký stupeň ochrany to je. Na území medveďa hnedého ho naučíte žrať veci, ktoré pre neho nie sú prirodzené a tým meníte jeho správanie.

X Podarilo sa vám už zrekonštruovať posledný útok medveďa na Poľane?

Áno, bol som tam pred niekoľkými dňami.

X Viete už, za akých okolností k útoku došlo a prečo mohla medvedica útočiť?

Mám v tom oveľa jasnejšie, lebo som sa dostal s obeťou na miesto útoku.

X V médiách sa takmer okamžite po útoku hovorilo o tom, že išlo o turistov. Podľa ministrových slov to boli muži, ktorí išli na Poľanu fotiť zver. Čo tam teda robili?

V žiadnom prípade to neboli turisti. Jeden z dvojice bol dobrovoľný strážca prírody a zároveň lesník, ten druhý muž bol fotograf, ale oni sú obaja fotografi. Nešli fotografovať priamo medvede, ale zver. Sú to fotografi prírody.

Bol už podvečer, išli síce po turistickom chodníku, ale bolo to v odľahlej časti Drábovka a išli dosť potichu. Toto treba dať na pravú mieru, lebo aj on mi povedal, že bol šokovaný z toho, ako to niektoré médiá podali. Súhlasil, aby sme povedali pravdu a pravda je taká, že oni boli naozaj potichu.

Spúšťačom toho celého bolo, že začuli veľmi špecifický zvuk medvieďaťa, niečo medzi štekotom a pišťaním. Zrazu uvideli dve mláďatá a vedeli, že je problém, lebo niekde bude aj mama. Potom zbadali aj tretie mláďa, zrazu pribehla vodiaca medvedica, mama, a začala s nimi robiť poriadky. Bolo to veľké nešťastie, lebo bola v mieste s minimálnou vzdialenosťou, odkiaľ ju nebolo vidieť. Bola od nich možno 30 až 35 metrov.

X Ako sa to celé vlastne udialo?

Lesník bol pred tým fotografom okolo 15 metrov popredu, keď začul ten štek, obrátil sa na neho a vedel, že majú problém. Potom sa na nich vyrútila medvedica, napadla fotografa do tváre a následne začala naháňať po lese lesníka.

Potom sa na moment stratila, lesník sa vtedy vrátil k zranenému fotografovi, no o chvíľu sa k nim vrátila a opäť naháňala lesníka. Uhryzla ho do ramena. On ako pred ňou utekal, vyvrtol si členok. Po tom, ako vyliezol na strom, ušla druhýkrát a už sa nevrátila, lebo vyhodnotila situáciu tak, že už nepredstavujú hrozbu.

X Veľa sa hovorilo o sprejoch. Vraj ich použili, ale nepomohli im. Dozvedeli ste sa, ako ich použili?

Použili dokonca dva spreje, no obeť útoku mi nevedela povedať, či ich použili správne. Nevedia to potvrdiť ani vyvrátiť.

Povedal, že si nie je istý, či ju zasiahol, lebo pred ňou utekal. Každý v takej situácii reaguje inak, ide o neuveriteľný stres.

Niekoľkokrát mi v tom lese povedal, že je to pre neho obrovské sklamanie, lebo si myslel, že spreje ich zachránia a teraz má pocit, že im nepomohli.

X Ako dlho trval útok? Neviem si predstaviť, ako dlho to museli znášať. Bola to adekvátna reakcia tej medvedice?

Rádovo išlo o niekoľko minút. Väčšinou to býva niekoľko sekúnd, ten medveď vás škrabne, hryzne a uteká preč, on v strese aj vy v strese.

Ale vodiace medvedice sú trošku iné. Pokiaľ predstavujete hrozbu pre mladé, medvedica ich chce brániť.

X Máte nejaké rady pre fotografov prírody alebo zveri?

Ide hlavne o to, aby mali aj tí fotografi nejakú morálku a že si nebudú platiť za to, že chodia fotografovať zakŕmené zvieratá. To je hrozná vec, čo sa rozmohlo na Slovensku.

Druhá vec je, že fotografi sú naozaj ticho, prikrčení niekde, zahalení maskovacou sieťou, takže by si reálne mali dávať pozor a mali by vedieť, že vstupujú do územia s výskytom medveďa.

X Keď hovoríte, že sa to na Slovensku rozmohlo, deje sa to aj inde ako na Poľane?

Áno, vieme, že sa to deje aj vo Veľkej Fatre a na Liptove. Nerobia to však len štátne lesy, ale rozmohlo sa to aj medzi bežnými ľuďmi načierno.

Veľmi vítam aktivitu, ak by sa to robilo s profesionálmi bez zakrmovania zveri a vo fotokrytoch, ktoré sú bezpečné. Pretože meníme zvieratám správanie, riskujeme životy a je to aj voda na mlyn záujmovým skupinám, ktoré kričia, že medvede sú premnožené, aktuality.sk

X X X

Riaditeľ univerzitnej nemocnice v Košiciach končí. Je tretím za dva roky

Generálny riaditeľ zdravotníckeho zariadenia Ján Slávik končí vo funkcii presne po roku od vymenovania.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský odvolal generálneho riaditeľa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Jána Slávika k 31. máju . Vo svojej funkcii končí presne rok od menovania. Nahradí ho výkonný riaditeľ nemocnice pre liečebno-preventívnu starostlivosť Ľuboslav Beňa.

Rezort zdravotníctva informoval, že v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice sa mení zriaďovacia listina. Nemocnicu povedie Beňa až do riadneho výberového konania, najdlhšie na dobu šesť mesiacov. K zmene došlo aj v Detskej fakultnej nemocnice Košice, kde doterajšiu riaditeľku Jaroslavu Feketeovú nahradí dočasne Andrej Koman.

Odvolanie potvrdilo zdravotnícke zariadenie. „Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice rešpektuje rozhodnutie zriaďovateľa Ministerstva zdravotníctva SR. Môžeme potvrdiť, že k dnešnému dňu končí vo funkcii generálny riaditeľ Ján Slávik,“ reagovala Monika Krišková, hovorkyňa nemocnice.

S ostatnými otázkami odporučila kontaktovať zriaďovateľa, v ktorého kompetencii sú všetky rozhodnutia o zmene zriaďovateľskej listiny, ako aj všetky personálne otázky.

Odvolanie za odvolaním

V prípade Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach ide tretie odvolanie riaditeľa počas pôsobenia súčasnej vlády. Minister zdravotníctva Marek Krajčí v máji 2020 odvolal členov štatutárneho orgánu, teda generálneho riaditeľa Milana Maďara, ekonomického riaditeľa Romana Švarca a medicínskeho riaditeľa Petra Linkescha.

Vedením nemocnice vtedy poveril Vladimíra Grešša. Rezort vyhlásil výberové konanie. V novembri 2020 Grešš uspel a stal sa generálnym riaditeľom. V máji 2021 ho nový minister Vladimír Lengvarský odvolal. Novým povereným generálnym riaditeľom sa od 1. júna 2021 stal Ján Slávik, neskôr uspel vo výberovom konaní.

Odvolanie nečakal

Slávika zavolali na ministerstvo v pondelok. „Netušil som, prečo si ma zavolali do Bratislavy. Napokon z toho vzišlo, že si mám osobne prevziať rozhodnutie o odvolaní. Bol som prekvapený, nečakal som to,“ povedal pre Plus jeden deň.

S ministrom sa nestretol, odvolaný bol bez udania dôvodu.

Rozhodnutie ministra prekvapilo nielen samotného Slávika, ale aj zamestnancov nemocnice. „Dozvedeli sme sa to dnes ráno,“ povedala jedna zo sestričiek.

Ľuboslav Beňa si už prebral na ministerstve menovací dekrét. Ako sa vyjadril pre denník Korzár, o výmene netušil.

„Všetky tieto zmeny sú vyslovene otázkou zriaďovateľa. Čiže, ak sa ministerstvo zdravotníctva rozhodne upraviť zriaďovaciu listinu, my to ako štátni manažéri musíme rešpektovať,“ povedal Beňa.

„V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice sa mení zriaďovacia listina, trojčlennú radu riaditeľov nahradí jednoosobový štatutárny orgán,“ vysvetlil zmenu vo vedení univerzitnej nemocnice komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva.

„Univerzitnú nemocnicu L. Pasteura doteraz viedla rada riaditeľov v zložení generálny riaditeľ – Ján Slávik, výkonný riaditeľ pre liečebno-preventívnu starostlivosť – Ľuboslav Beňa, PhD. a funkcia výkonného riaditeľa pre vedu výskum a vzdelávanie bola neobsadená,“ doplnil rezort zdravotníctva.

Ján Slávik, ktorý začínal ako anestéziológ pred rokmi práve v univerzitnej nemocnici, sa so zamestnancami rozlúčil e-mailom.

Konštatuje v ňom, že za uplynulé krátke obdobie podarilo naštartovať v druhej najväčšej nemocnici na Slovensku množstvo zmien a procesov. Ozdravuje sa ekonomika nemocnice, mení sa kultúra vo vzťahu k pacientom a medzi zamestnancami a zlepšuje sa informovanosť v rámci spoločnosti. Za dôležité považuje, že zadlženosť UNLP sa za uplynulý rok nezvýšila.

„Prehodnotili a obnovili sme desiatky zmlúv, ktoré boli nevýhodné pre UNLP a ktoré sa roky nemenili, či už išlo o zmluvy so zdravotnými poisťovňami, alebo zmluvy staré vyše 10 rokov,“ informoval Slávik

Zdôraznil, že sa rozbehol nefunkčný proces verejného obstarávania. „V súčasnosti máme viac než 150 verejných súťaží na obstarávanie zdravotníckeho či nezdravotníckeho materiálu. Ide o oblasť, ktorá bola roky zanedbaná a viedla k nejednej nepríjemnej kauze, aktuality.sk

X X X

Európske krajiny sa začínajú obzerať po vakcíne proti opičím kiahňam. Ich nákup zvažuje aj Slovensko

V Európe je zaznamenaných vyše sto prípadov opičích kiahní. Na prvý pohľad to nie je veľké číslo, ale odborníkom stojí za pozornosť, pretože na starom kontinente je prepuknutie tejto vzácnej vírusovej infekcie nezvyčajné.

Po únavnom boji s covidom prichádzajú opičie kiahne a s nimi aj otázka, pre koho môžu byť vážnejšou hrozbu.

Jednou z dobrých správ je, že riziková skupina – seniori – by mali byť proti opičím kiahňam do istej miery chránení desaťročia starým očkovaním proti pravým kiahňam.

Ochrana by sa mala týkať ešte aj niektorých štyridsiatnikov. Na Slovensku sa totiž naposledy proti pravým kiahnam očkovali všetci tí, ktorí sa narodili v roku 1976. Je ale možné, že vakcínu dostali aj niektorí z ročníka 1977.

Podľa hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pre epidemiológiu Henriety Hudečkovej nie je ale jasné, akú vysokú imunitu by s odstupom toľkých rokov mohli mať. Niečo naznačujú zahraničné zdroje.

​​„Aj tí, ktorí boli očkovaní pred mnohými desaťročiami, si udržiavajú veľmi vysokú hladinu protilátok a schopnosť neutralizovať vírus. Aj keby boli očkovaní pred 50 rokmi, táto ochrana by tu stále mala byť,“ povedal pre New York Times vedecký riaditeľ Národného inštitútu pre starnutie Luigi Ferrucci.

No ďalší odborníci zase upozorňujú, že trvanie ochrany sa líši od človeka k človeku.

Miernejšie ako pravé kiahne

Opičie kiahne na rozdiel od pravých kiahní majú miernejší priebeh. Ochorenie zvyčajne trvá dva až štyri týždne a príznaky sa môžu objaviť kedykoľvek od 5 do 21 dní po infikovaní sa.

Hoci sa podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb väčšina prípadov v súčasnosti prejavila miernymi symptómami ochorenia, vírus opičích kiahní môže spôsobiť závažné ochorenie u niektorých skupín, ako sú malé deti, tehotné ženy a ľudia s oslabenou imunitou. Pravdepodobnosť takýchto prípadov sa však zatiaľ nedá odhadnúť. No centrum konštatuje, že riziko je pre širšiu populáciu nízke.

Samotná úmrtnosť sa tiež udáva výrazne nižšia ako pri pravých kiahňach, kde bola okolo 30 %. Pri opičích je to v rozmedzí od 1 do 10 %.

„Sekvenovaním boli zistené dve skupiny vírusu opičích kiahní: západoafrická skupina, ktorá sa vyskytuje najmä v oblasti od západného Kamerunu až po Sierra Leone a je spojená s rizikom úmrtia menej ako 1 %, a virulentnejšia konžská skupina v oblasti od centrálneho a južného Kamerunu až po Demokratickú republiku Kongo s rizikom úmrtia do 10 %,“ uviedol vedúci odboru imunizácie úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Ivan Bakoss.

Príznaky opičích kiahní: ochorenie začína príznakmi podobnými chrípke ako sú horúčka, únava, bolesti svalov, zimnica, opuch lymfatických uzlín, do troch dní od nástupu príznakov sa objavuje vyrážka, výsyp častokrát začína na tvári a následne sa rozširuje na iné časti tela vrátane dlaní, nôh a genitálnej oblasti, výsyp sa začína makulami, ktoré sa postupne menia na papuly, vezikuly, pustuly až chrasty, po odpadnutí chrasty je človek neinfekčný, príznaky zvyčajne zmiznú do 2 až 4 týždňov.

Na Slovensku zatiaľ nie sú

Slovensko doposiaľ nemá žiadny potvrdený ani podozrivý prípad opičích kiahní. Odborníci sa ale zhodujú, že vzhľadom na široké možnosti cestovania sa nedá vylúčiť, že sa takýto prípad časom vyskytne aj u nás.

V susednej Českej republike majú už dva potvrdené prípady a jeden má aj Rakúsko.

Celkovo je v Európe zaznamenaných vyše sto prípadov a celosvetovo vyše dvesto prípadov. Na prvý pohľad to nie je veľké číslo, ale odborníkom stojí za pozornosť. Na starom kontinente, ale aj v Severnej Amerike je prepuknutie tejto vzácnej vírusovej infekcie totiž nezvyčajné a u niektorých ľudí nie je jasné, kde sa mohli nakaziť. Toto ochorenie sa totiž vyskytuje zvyčajne v Afrike.

„Je toho pomerne veľa v krátkej dobe,“ vysvetľuje Hudečková s tým, že pôvod infekcií treba objasniť. Pozornosť sa opičím kiahňam venuje podľa jej slov aj preto, že ide o vírus z tej istej skupiny ako vírus pravých kiahní. Ako podotýka, zatiaľ sa však nenašli dôkazy, že by sa vírus opičích kiahní zmenil alebo mutoval.

Záujem o vakcínu

S pribúdajúcimi prípadmi opičích kiahní sa niektoré európske štáty začali pripravovať na potenciálne väčšie ohniská aj nákupom vakcín. Krajiny ako Belgicko, Dánsko, Španielsko či Nemecko, už o ne prejavili záujem. Nemecko nedávno oznámilo, že kupuje 40-tisíc dávok pre prípad, že by sa situácia zhoršila.

Aj Slovensko rozmýšľa, ako by mohlo nakúpiť aspoň pár tisíc vakcín.

Situácia je pritom diametrálne odlišná ako pri pandémii covidu, počas ktorého sa vakcíny ešte len vyvíjali. Na opičie kiahne očkovacia látka už existuje.

Vyrába ju dánska biotechnologická spoločnosť Bavarian Nordic. V Európe je zatiaľ registrovaná iba na prevenciu pravých kiahní, ale „off-label“ (mimo schválenia) ju možno použiť aj proti opičím.

Do 5000 dávok

Aj Európska únia už pracuje na spoločnej dohode o nákupe vakcín a antivirotík proti opičím kiahňam, keďže prípady v Európe narastajú.

Naše ministerstvo zdravotníctva hovorí, že aktuálne preveruje možnosti obstarania vakcín vrátane centrálneho obstarávania Európskou komisiou.

„Pracovná skupina Ministerstva zdravotníctva SR, na ktorú sú prizývaní aj odborníci z oblasti epidemiológie, nateraz neidentifikovala opičie kiahne ako bezprostrednú hrozbu verejného zdravia. Napriek tomu odporučila zakúpiť do 5 000 dávok vakcíny proti pravými kiahňam, ktoré budú následne dodané do špecializovaných centier naprieč Slovenskom,“ uviedla hovorkyňa MZ Petra Lániková.

Neuviedla ale, pre koho by mohli byť určené. Na rozdiel od vakcín proti covidu imunizácia ľudí proti opičím kiahňam pravdepodobne nebude masová, pretože opičie kiahne nie sú také nákazlivé a nešíria sa tak ľahko ako covid.

Hudečková hovorí, že vakcínu by odporúčala zdravotníkom, laboratórnym pracovníkom, vojakom pre prípad, že by šli do rizikových oblastí, a následne na základe prehodnotenia rizika aj vysokorizikovým skupinám, kam patria aj osoby s oslabenou imunitou či vážnymi ochoreniami.

Rizikovými by ale boli aj ľudia, ktorí by sa ocitli v ohnisku nákazy. V ich prípade je podľa epidemiologičky možné očkovanie ešte pár dní potom, ako boli v kontakte s infikovaným človekom, pretože opičie kiahne majú dlhú inkubačnú dobu – priemerne 12 dní.

Žiadna pandémia

Obavy, že by mohli opičie kiahne prepuknúť do pandémie, ako to bolo pri covide, nie sú nateraz na mieste. Situáciu upokujujú odborníci aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

„V súčasnosti sa celosvetovej pandémie (opičích kiahní) neobávame,“ vyhlásila Rosamund Lewisová z núdzového programu WHO pre kiahne.

Opičie kiahne sa nešíria tak ľahko ako covid. Ide síce o infekčnú nakazu, ktorá sa ale šíri len veľmi blízkym kontaktom, napríklad kýchnutím tvárou tvár, alebo dotykom s vyrážkami, či sexom. Nakaziť sa možno aj nepriamo, a to cez kontaminované uteráky, posteľnú bielizeň či oblečenie.

Vírus sa dostáva do organizmu dýchacími cestami, sliznicami alebo pri poranení kože.

Lokálne, sporadické epidémie by mohli vzniknúť, ale ako Hudečková poukazuje, nemusí ísť o veľké čísla. Napríklad pri salmonelóze sa o epidémii hovorí, keď je 10 súvisiacich prípadov, a pri meningokokovej meningitíde už pri dvoch prípadoch.

„No už aj na jedno ochorenie je potrebné dávať pozor, pretože je to niečo nové v našich geografických podmienkach a potrebujeme to mať pod kontrolou,“ dodáva epidemiologička, aktuality.sk

X X X

Ukrajinský pastor vozí pomoc zo Slovenska: Pre Rusov sme agenti americkej CIA

Chýba nám najmä nafta, Ukrajinci by ju často vymenili aj za jedlo. Pomoc však už dnes funguje celkom efektívne v celej krajine, tvrdí pre Aktuality.sk ukrajinský humanitárny pracovník.

Ukrajinský štyridsiatnik Andryj Juhymenko sa ešte nedávno živil ako novinár, hoci zároveň je vo „voľnom čase“ kazateľom jednej z menších protestantských cirkví, akých sú na Ukrajine desiatky. Práve tie sa teraz stávajú terčom ruských vojakov na obsadených územiach na Donbase.

„Keď (Rusi) zistia, že ste protestant, považujú vás za amerického agenta CIA,“ hovorí pre Aktuality.sk Juhymenko. Vojna ho zastihla v Kyjeve, odkiaľ písal pre miestny spravodajský web, no už po pár týždňoch sa z neho stal humanitárny pomocník na plný úväzok.

Sedíme s ním v sídle slovenskej mimovládnej organizácie Integra, ktorá sa v minulosti tradične zameriavala najmä na pomoc ľuďom v Afrike. No od 24. februára, keď Rusi spustili agresiu na Ukrajine, pomáha aj u nášho východného suseda. Pre chýbajúce dodávky ukrajinského obilia už ale začína hroziť humanitárna kríza aj viacerým africkým krajinám a cíti to aj Integra.

Ukrajinec Juhymenko dnes pracuje pre ukrajinskú mimovládku Realis, ktorá spolupracuje práve so slovenskou Integrou, odkiaľ vozia lieky, základné potraviny či inú pomoc. Najnovšie je to 10 laptopov, ktoré chýbajú v novovybudovanej ukrajinskej nemocnici a bez ktorých nevedia evidovať pacientov, a teda ani riadne fungovať.

Pri odpovedi na otázku, čo dnes najviac chýba Ukrajincom tri mesiace od vypuknutia vojny, Juhymenko dlho neváha: „Je to najmä nafta, bez nej neviete rozviezť ani pomoc.“

Pomáhali Afrike, teraz najmä Ukrajine

Integra je jedna z najväčších, hoci u nás trochu menej známych humanitárnych organizácií, ktoré sa tradične orientovali na pomoc v tretích krajinách, najmä v Afrike. Funguje už od roku 1995, no 24. február zmenil aj jej zameranie.

„Po vypuknutí vojny sme tam ale presmerovali značnú časť našej pomoci,“ hovorí Ivana Čorbová z Integry. „Momentálne hlavná časť našej práce je tá, že posielame kamióny s humanitárnou pomocou našim partnerom buď cez Slovensko, alebo Rumunsko a oni tú pomoc potom sami distribuujú. Či už je to v okolí Kyjeva, ale hlavne na východ Ukrajiny, ako sú mestá Charkov či Mykolajev. Pomáhame už v 40 ukrajinských mestách.“

K dnešnému dňu poslala Integra na Ukrajinu už viac ako dve desiatky kamiónov a dodávok a celkovo 375 ton pomoci. Podľa ich vlastných štatistík pomohli už asi 60-tisíc ľuďom.

Pomoc vozia aj z Rumunska a Poľska, čo sú dve hlavné pohraničné krajiny Európy s Ukrajinou, odkiaľ dnes prúdi najnutnejšia pomoc.

Tí, čo zostali na Ukrajine, sú na tom horšie

Na Slovensku Integra pomáha aj s ubytovaním utečencov z Ukrajiny a poskytuje im aj psychologickú pomoc.

Spravidla oveľa horšie sú na tom Ukrajinci, ktorí zostali uväznení vo vlastnej krajine. Medzinárodné právo ich takisto považuje za utečencov, len s dotatkom „vnútorne vysídlení“. Vojna tým šťastnejším zobrala „len“ živobytie, tým menej šťastným aj domovy a životy ich blízkych.

„Ľudia trpia aj v oblastiach, ktoré nie sú priamo ohrozené ruskými strelami,“ hovorí Juhymenko. „Nemajú prácu, často nemajú čo jesť a často teraz bývajú aj desiati v miestnosti, ako je táto,“ ukazuje ukrajinský pastor na zasadačku Integry, ktorá je dlhá asi štyri metre.

Tesne stihla ujsť z mesta Irpiň. Dnes sa tam vracia

Pre ukrajinský Realis a dnes už aj pre slovenskú Integru pracuje ako účtovníčka aj Ukrajinka Natalia Juščenková.

Pochádza z Irpiňa, mestečka na okraji Kyjeva, ktoré Rusi rozbombardovali a kde sa už vyšetrujú podozrenia zo spáchania rozsiahlych vojnových zločinov.

Juščenková utiekla z Irpiňa za dramatických okolností ešte 8. marca, teda deň predtým, ako sa v meste promenádovali ruskí vojaci a intenzívne ho už ostreľovali. Zničili aj dom jej susedy, ukrajinskej dôchodkyne, ktorá to len zázrakom prežila.

Dnes sa do Irpiňa ukrajinská účtovníčka Juščenková opakovane vracia a spolu s Juhymenkom distribuujú pomoc pre ľudí, ktorí tam ostali – mnohí napriek tomu, že im z domovov zostali len ruiny, odmietli Irpiň opustiť. Dnes sú tak odkázaní na absolútne základnú pomoc od organizácií ako Realis či Integra a stoviek ďalších.

Mučili mu priateľa, lebo bol protestant

Nebezpečenstvo ale hrozí aj samotným Ukrajincom, akými sú Juhymeko či Juščenková. Ukrajinský pastor počul príbehy svojich priateľov, ktorým Rusi útočili na dodávky s humanitárnou pomocou, hoci nevie dokázať, že to robili cielene.

Jeden z jeho priateľov sa na juhu Ukrajiny po obsadení Rusmi dostal aj do ruského zajatia. „Našli mu na stene diplom zo seminára, je to protestant. Mučili ho deväť dní. Rusi neznášajú západné cirkvi, hovoria im, že sú to odnože CIA. Napokon ho zázrakom pustili, no musel zostať na Rusmi okupovanom území v Doneckej oblasti.“, aktuality.sk