A ako by si poradil s Trumpom? Expert hovorí o novom šéfovi NATO. Novým generálnym tajomníkom NATO bude holandský premiér Mark Rutte. Nahradí Nóra Jensa Stoltenberga. O post šéfa Severoatlantickej aliancie sa uchádzal aj rumunský prezident Klaus Iohannis, ale ten včera stiahol svoju kandidatúru. Rutte v posledných dňoch získal podporu Slovenska a Maďarska, ktoré s ňou váhali, teda za ním stojí 32 členských štátov. Je to už po štvrtý raz v histórii aliancie, čo ju povedie Holanďan. Čo sa dá od Rutteho očakávať? Pre Pravdu to vysvetlil Hylke Dijkstra, profesor medzinárodnej bezpečnosti a spolupráce na Maastrichtskej univerzite.
Aký bude z holandského premiéra Marka Rutteho generálny tajomník NATO?
Rutte je politik a pre NATO je to stále niečo nové. V minulosti mu šéfovali bývalí ministri zahraničných vecí či obrany. Na úroveň premiérov sa Severoatlantická aliancia dostala až v roku 2009 s dánskym predsedom vlády Andersom Foghom Rasmussenom, ktorého v roku 2014 vystriedal nórsky kolega Jens Stoltenberg. Rutte je v politike viac ako 20 rokov. Absolvoval nespočetné množstvo summitov Európskej únie, riešil finančnú krízu či covidovú pandémiu. A vždy bol schopný prepojiť svoje pozície na medzinárodnej scéne s podporou doma, čo je veľmi dôležité. Na čelo NATO sa dostane politik, ktorý ukázal, že je schopný pôsobiť na najvyššej medzinárodnej úrovni. No Rutte vstúpil na politickú scénu s tým, že sa zameriaval na domáce veci.
No to sa zmenilo, však?
Zahraničná politika a bezpečnosť určite neboli jeho prioritou, keď sa stal premiérom. V roku 2014 sa to však naozaj zmenilo. Nie vyslovene preto, že Rusko anektovalo Krym, ale po zostrelení letu MH17. Zomrelo vtedy takmer 200 Holanďanov. Rutte potom musel riešiť to, ako dostať telá svojich krajanov domov z vojnovej zóny na Ukrajine, vyšetrovanie i zriadenie tribunálu pre páchateľov. Bola to hrozná tragédia, ale tiež si myslím, že mu otvorila oči, aby sa viac venoval medzinárodným vzťahom a obrane. Za posledné desaťročie to skutočne robil, veď narástol aj holandský vojenský rozpočet. A Rutte od ruskej agresie na Ukrajine vo februári 2022 jednoznačne podporuje Kyjev. Okrem toho sú pre neho dôležité transatlantické vzťahy a aj kontakty so Spojeným kráľovstvom. Bývalý britský premiér David Cameron je Rutteho priateľ. Ako vravím, holandský predseda vlády skutočne stelesňuje transatlantické vzťahy.
Mark Rutte (57)
Narodil sa 14. februára 1967 v Haagu. Holandským premiérom je od 14. októbra 2010. Do 14. augusta 2023 bol šéfom liberálnej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu. Získal si podporu všetkých 32 krajín NATO, aby sa stal novým generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie.
Funkciu by mal prebrať 2. októbra, nahradí Nóra Jensa Stoltenberga.Takže východné krídlo NATO sa nemusí obávať, že by bol Rutte takpovediac mäkký na Rusko?
Nie, vôbec si nemyslím, že by sa to mohlo stať. Rutte patrí k najväčším jastrabom, čo sa týka vzťahov s Moskvou. Áno, v určitom bode asi budeme musieť hovoriť o prímerí a podobných veciach. Nepredpokladám však, že by to bola Rutteho iniciatíva. Skôr sa to očakáva od lídrov USA, Francúzska či Nemecka. Rutte na Rusko nebude mäkký.
X Je možné, že prezidentom USA bude opäť Donald Trump, ktorý sa nedá označiť za fanúšika NATO. Súčasný generálny tajomník aliancie Stoltenberg ho však viac-menej dokázal zvládnuť. Vedel by to aj Rutte, keby sa Trump vrátil do Bieleho domu?
Stoltenberg bol veľmi efektívny v tom, ako vedel zaistiť, aby aj počas funkčného obdobia Trumpa pokračovala podpora USA pre NATO. Myslím si však, že pokiaľ ide o osobnosť, Stoltenberg a Rutte sa líšia. Stoltenberg má predsa len rezervovanejšie postoje. Holandský premiér patrí k tým európskym lídrom, čo si vybudovali dlhodobý vzťah s Trumpom. Rutte vždy na verejnosti veľmi jasne hovoril, že on nehlasuje v amerických voľbách a že šéfa Bieleho domu si vyberajú občania USA. Vraví, že bez ohľadu na to, kto sa stane prezidentom Spojených štátov, musíme s ním spolupracovať. Či to bude Trump, alebo Biden, alebo ktokoľvek iný. Platí to pre európske krajiny a určite to platí aj pre generálneho tajomníka aliancie. V júli sa vo Washingtone koná summit NATO, ktorý je dôležitý. Ale je dobré uvedomiť si, že aliancia nie je len Amerika. Odhady európskych obranných rozpočtov na rok 2024 vyzerajú sľubne. V podstate všetci spojenci ich zvyšujú a plánujú v tom pokračovať. USA majú v rámci aliancie vedúcu úlohu. Ale ostatní členovia NATO môžu tiež urobiť veľa pre podporu Ukrajiny, a to aj prostredníctvom dodávok zbraní. Ak sa vráti Trump, myslím si, že americká rétorika smerom ku Kyjevu sa zmení, a Washington ho už nebude naplno podporovať. Som však presvedčený, že NATO bude naďalej mať svoju rolu pri pomoci Ukrajine.
Zaútočí Rusko do 10 rokov na krajinu NATO?
Prečo sa chcel Rutte vôbec stať generálnym tajomníkom NATO? Chcel si predĺžiť politickú kariéru?
Na začiatku svojej kariéry nebol prirodzeným politikom. Rutte robil vo veľkej medzinárodnej spoločnosti. Dokonca sa pokúšal o to, aby politika menej zasahovala do spravovanie krajiny, a chcel ju riadiť viac manažérsky. Okrem toho, že pracoval ako premiér, stále mal aj malý úväzok ako učiteľ na strednej škole. Vravel, že tomu by sa asi rád venoval, keď skončí ako predseda vlády. Bolo to preto tak trochu prekvapenie, keď vlani v októbri oznámil záujem o pozíciu generálneho tajomníka NATO. Podľa mňa sa to však stalo aj preto, že Rutte cítil, že to bolo správne rozhodnutie. Nie je to preňho len pozícia, po ktorej osobne túži, ale uvedomuje si, čo je v stávke. Ruská vojna na Ukrajine sa nás všetkých týka a aliancia potrebuje dobré vedenie aj vzhľadom na možný návrat Trumpa. Vidím to tak, že Rutte sám seba v tejto situácii vníma ako vhodného kandidáta. Bol predsedom vlády a má dobré skúsenosti. NATO uprednostnil pred prípadným postom v rámci Európskej únie. Nemyslím si, že niekedy skutočne zvažoval, že by sa uchádzal o funkciu predsedu Európskej komisie či Európskej rady. Ale to aj preto, že patrí k liberálom a tí nemajú v EÚ až taký vplyv, keďže nemajú najväčšiu skupinu v Európskom parlamente. No, ako som povedal, Rutteho ambícia riadiť NATO nie je len politická. Naozaj to berie tak, že je to potrebné, lebo sme vo vojne.
X Čiže si myslíte, že z Rutteho bude dobrý generálny tajomník aliancie?
Áno. Jednoznačne rozumiem hlasom, ktoré prichádzajú najmä zo strednej a z východnej Európy, že Holandsko bude mať už štvrtého generálneho tajomníka NATO v histórii a že sú tu ľudia, ktorí lepšie rozumejú Rusku. Sú to dobré argumenty. Zároveň si však myslím, že je tiež dôležité, aby alianciu viedol niekto, kto má dobré skúsenosti s transatlantickými vzťahmi. Podľa mňa bude Rutte dobre zvládať prácu generálneho tajomníka NATO./agentury/
X X X
Poľská prokuratúra začala vyšetrovanie kybernetického útoku na Poľskú tlačovú agentúru
Hackeri prostredníctvom agentúry klamlivo informovali o čiastočnej mobilizácii v Poľsku. Varšavská okresná prokuratúra začala vyšetrovanie kybernetického útoku na Poľskú tlačovú agentúru (PAP). V sobotu to povedal hovorca prokuratúry, informuje TASR podľa agentúry PAP.
Na poľskú tlačovú agentúru 31. mája zaútočili hackeri, ktorí prostredníctvom online služby PAP rozoslali dezinfomáciu. Podľa nej premiér Donald Tusk oznámil čiastočnú mobilizáciu 200-tisíc brancov, ktorí budú vyslaní na Ukrajinu. Správu vydanú o 14:00:53 PAP okamžite zrušila, ale o 14:17:15 bola znovu rozoslaná. Aj toto druhé vydanie bolo zrušené.
Prokuratúra začala vyšetrovanie „šírenia nepravdivých informácií, ktorých cieľom je spôsobiť vážne narušenie systému alebo hospodárstva Poľskej republiky neurčenou osobou alebo osobami zapojenými do zahraničnej rozviedky alebo konajúcej v jej mene,“ oznámil hovorca Piotr Skiba.
Podpredseda vlády a minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski uviedol, že „všetko nasvedčuje tomu, že máme dočinenia s kyberútokom, ktorý smeroval z ruskej strany“ s cieľom šíriť „dezinformácie pred voľbami a paralyzovanie spoločnosti“.
Prípad vyšetruje odbor trestného konania Úradu pre vnútornú bezpečnosť. V prípade odhalenia páchateľa mu hrozí trest odňatia slobody až na osem rokov., aktuality.sk
X X X
Manželke exprezidenta Sarkozyho hrozí obvinenie v kauze financovania jeho kampane
Nicolas Sarkozy sa má postaviť pred súd v roku 2025 pre ilegálne financovanie svojej kampane v roku 2007, ktorá ho vyniesla do prezidentského kresla.
Speváčku a modelku Carlu Bruniovú-Sarkozyovú úrady predvolali v súvislosti s vyšetrovaním financovania prezidentskej kampane jej manžela Nicolasa Sarkozyho v roku 2007. V sobotu to uviedol zdroj blízky vyšetrovaniu pre agentúru AFP, informuje TASR.
Carla Bruniová-Sarkozyová (56) je podozrivá zo zatajenia falošných výpovedí svedkov a zapojenia sa do pokusu o korupciu v Libanone. Sarkozy (69) bol v októbri 2023 obvinený z nezákonného ovplyvňovania svedkov počas vyšetrovania, či jeho predvolebnú kampaň v roku 2007 financoval líbyjský diktátor Muammar Kaddáfí.
Bruniová-Sarkozyová môže byť v tomto prípade obvinená; ak by s vyšetrovateľmi spolupracovala a získala štatút spolupracujúceho svedka, podľa francúzskeho právneho systému by sa formálnemu obvineniu vyhla. Termín jej vypočutia zatiaľ nestanovili. V prípade už vypovedala v júni 2023 ako svedkyňa, začiatkom mája ako podozrivá.
Vyšetrovanie ukázalo, že vymazala všetky správy s francúzskou „kráľovnou paparazzov“ Michele Marchandovou, ktorá bola v júni 2021 obvinená z manipulácie sve ov, najmä francúzsko-libanonského podnikateľa Ziada Takieddineho. Ten predtým niekoľkokrát potvrdil, že v rokoch 2006 a 2007 pomohol doručiť až päť miliónov eur v hotovosti od Kaddáfího pre Sarkozyho. V roku 2020 to však náhle odvolal. Vyvolalo to podozrenie, že Sarkozy a jeho spojenci ho podplatili.
Sarkozy sa má postaviť pred súd v roku 2025 pre ilegálne financovanie svojej kampane v roku 2007, ktorá ho vyniesla do prezidentského kresla. Pravicový prezident po odchode z Elyzejského paláca v roku 2012 čelí viacerým právnym problémom aktuality.sk
X X X
Ruské útoky na južnej a východnej Ukrajine si vyžiadali najmenej desať mŕtvych
Poškodený bol objekt kritickej infraštruktúry, obchod a obytné budovy.Najmenej desať ľudí zahynulo v sobotu pri ruských raketových útokoch na juhoukrajinské mesto Vilniansk a dediny v Doneckej oblasti na východe krajiny.
Útoky prišli po mesiacoch, keď boli ukrajinské sily vojensky v úzadí a Moskva v uplynulých týždňoch podnikla niekoľko ofenzív, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP.
Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov uviedol, že pri útoku na Vilniansk zahynulo šesť civilistov. Poškodený bol objekt kritickej infraštruktúry, obchod a obytné budovy.
K útoku došlo „uprostred dňa, v nepracovný deň, v centre mesta, kde ľudia oddychovali, kde neboli žiadne vojenské ciele,“ povedal Fedorov.
Minister vnútra Ihor Klymenko vyčíslil počet obetí na sedem vrátane dvoch detí. Podľa jeho slov zranenia utrpelo 18 ďalších osôb vrátane štyroch detí, uvádza tlačová agentúra Reuters.
Boje o Záporožskú oblasť
Vilniansk sa nachádza 29 kilometrov severovýchodne od mesta Záporožie, hlavného mesta regiónu, ktoré je pod kontrolou Ukrajiny. Rusko okupuje rozsiahle územie tejto oblasti. Moskva tvrdí, že anektovala Záporožskú oblasť, hoci ju plne neovláda.
Rusko počas svojej ofenzívy útočilo na Záporožie a okolité mestá, ale v uplynulých týždňoch sa sústredilo najmä na východ krajiny, a nie na jej južnú časť.
Ukrajinskí predstavitelia tiež uviedli, že pri predošlých útokoch na frontové dediny v Doneckej oblasti na východe krajiny zahynuli štyria ľudia.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyzval na „urýchlené“ dodávky zbraní zo Západu. „Každé oneskorenie v rozhodovaní v tejto vojne znamená straty na ľudských životoch,“ povedal Zelenskyj. aktuality.sk
X X X
Poľská prokuratúra začala vyšetrovanie kybernetického útoku na Poľskú tlačovú agentúru
Hackeri prostredníctvom agentúry klamlivo informovali o čiastočnej mobilizácii v Poľsku.
Varšavská okresná prokuratúra začala vyšetrovanie kybernetického útoku na Poľskú tlačovú agentúru (PAP). V sobotu to povedal hovorca prokuratúry, informuje TASR podľa agentúry PAP.
Na poľskú tlačovú agentúru 31. mája zaútočili hackeri, ktorí prostredníctvom online služby PAP rozoslali dezinfomáciu. Podľa nej premiér Donald Tusk oznámil čiastočnú mobilizáciu 200-tisíc brancov, ktorí budú vyslaní na Ukrajinu. Správu vydanú o 14:00:53 PAP okamžite zrušila, ale o 14:17:15 bola znovu rozoslaná. Aj toto druhé vydanie bolo zrušené.
Prokuratúra začala vyšetrovanie „šírenia nepravdivých informácií, ktorých cieľom je spôsobiť vážne narušenie systému alebo hospodárstva Poľskej republiky neurčenou osobou alebo osobami zapojenými do zahraničnej rozviedky alebo konajúcej v jej mene,“ oznámil hovorca Piotr Skiba.
Podpredseda vlády a minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski uviedol, že „všetko nasvedčuje tomu, že máme dočinenia s kyberútokom, ktorý smeroval z ruskej strany“ s cieľom šíriť „dezinformácie pred voľbami a paralyzovanie spoločnosti“.
Prípad vyšetruje odbor trestného konania Úradu pre vnútornú bezpečnosť. V prípade odhalenia páchateľa mu hrozí trest odňatia slobody až na osem rokov, aktuality.sk
X X X
Európske Bermudské trojuholníky? Päť záhadných miest, kde sa dejú nevysvetliteľné javy
Európa so svojou bohatou históriou a kultúrou je tiež domovom niektorých z najzáhadnejších a najzaujímavejších miest na svete.
Od strašidelných zjavení až po mätúce prírodné javy, tieto miesta vydesili aj fascinovali miestnych obyvateľov i návštevníkov. Tu je päť najzáhadnejších miest v Európe, kde sa dejú nevysvetliteľné veci.
1. Katakomby v Paríži, Francúzsko
Parížske katakomby, podzemná kostnica s pozostatkami viac ako šiestich miliónov ľudí, je labyrintovým bludiskom tunelov a komôr. Za jeho desivou príťažlivosťou leží séria neprebádaných oblastí, ktoré vyvolávajú zvedavosť aj strach.
Návštevníci a prieskumníci hlásili strašidelné zjavenia, zvláštne zvuky a pocity, že ich niekto sleduje. Existujú príbehy o prieskumníkoch, ktorí sa stratili v spleti tunelov a už ich nikdy nikto neuvidel.
Napriek rozsiahlemu mapovaniu zostávajú časti katakomb záhadou, čo prispieva k ich strašidelnej povesti.
Kombinácia histórie, smrti a neznáma robí z parížskych katakomb magnet pre dobrodruhov a paranormálnych nadšencov. Pocit vstúpiť do skrytého sveta pod jedným z najrušnejších európskych miest pridáva na jeho príťažlivosti./agentury/
X X X
Český psychiater Radkin Honzák: Psychopat bol aj tatíček Masaryk, psychopati sa automaticky stávajú vodcami spoločnosti
„Slovo, ktoré súčasnú spoločnosť vystihuje, znie psychopatizácia. V psychiatrickom diagnostickom manuáli sa s pojmom psychopat už nestretnete, je to prázdny pojem, môžeme ho však zaplniť určitou skupinou ľudí, ktorí nepoznajú strach a neomylne vždy smerujú na vrchol. Ako dnes nie je spoločnosť ukotvená, s radosťou nasleduje potkaniara s píšťalkou…“ hovorí uznávaný český psychiater a doyen českej psychiatrie Radkin Honzák (85) v rozhovore o dnešnej náročnej dobe a o tom, čo môžeme sami urobiť pre to, aby sme sa cítili psychicky lepšie.
X Akú psychiatrickú diagnózu by ste dali súčasnej spoločnosti?
Diagnózami veľmi neplytvám, u pacientov sa snažím hľadať skôr to, na čom sa dá stavať a menej pozerám na to, čo je pokazené. Povedal by som však, že slovo, ktoré súčasnú spoločnosť vystihuje, znie psychopatizácia. V psychiatrickom diagnostickom manuáli sa s pojmom psychopat už nestretnete, je to prázdny pojem, môžeme ho však zaplniť určitou skupinou ľudí, ktorí nepoznajú strach a neomylne vždy smerujú na vrchol. Ak by sme my dvaja išli zajtra vykradnúť banku, budú sa nám triasť ruky, psychopat ani okom nemrkne.
V spoločnosti je psychopatov asi jedno percento, a práve tí sa automaticky stávajú vodcami. Ale pozor, psychopati môžu byť aj dobrí, radím k nim napríklad „tatíčka“ Masaryka alebo aj vášho Štefánika, ktorí sa nebáli, išli a založili Československo. Ide o to, či spoločnosť vygeneruje viac slušných psychopatov, alebo tých, ktorí kráčajú bez škrupúľ za svojím cieľom a keď sa dostanú hore, porušia všetky pravidlá. Ako dnes nie je spoločnosť ukotvená, s radosťou nasleduje potkaniara s píšťalkou…
Sme väčšinovo potomkovia ľudí, ktorí v nebezpečnej situácii mali strach, nie tých, ktorí sa nebáli, a vrhali sa preto do nebezpečných situácií. Strach je evolučne výhodná emócia, našim predkom umožnila utiecť pred levom, a tak sa mohli ďalej množiť. Na rozdiel od ľudí, ktorí skončili roztrhaní na kusy a zožraní, pretože sa šelmy nebáli.
X Keď porovnáte dnešnú spoločnosť s tým, ako žili ľudia v minulosti, kde vidíte najväčší rozdiel?
Vytratila sa pospolitosť. Kedysi boli ľudia viac spolu, existovali rôzne spolky, ochotnícke divadlá, ľudia sa schádzali večer na dedinskom námestíčku a rozprávali sa. Spoločnosť sa v súčasnosti atomizuje a rodiny rozpadajú. Dnes si všetci telefonujú namiesto toho, aby sa stretli. Stačí im, že si zavolajú. Tá doba je úplne iná. Ľudia dnes majú oprávnene pocit nespokojnosti, za stav spoločnosti sme však spoluzodpovední všetci – a nič s tým nerobíme. Počuli ste o štokholmskom pokuse? Na dokonale vyčistené námestie pohodili pokrčenú škatuľku od cigariet a o chvíľu tam už bola kopa ďalšieho svinstva. Tak je to aj s dnešnou spoločnosťou.
X Ako problematickú dnes vidíte už výchovu malých detí.
Deti dnes takmer nedostávajú hranice. Lenivým rodičom sa nechce s nimi hádať, a tak im radšej ustúpia. Rodičia si myslia, že deti má vychovávať škola, čo je však hlúposť, výchovu majú mať v rukách hlavne oni. Deti strácajú vedomie autorít, pokojne vynadajú učiteľke, pretože vedia, že si to môžu dovoliť. Do škôl by som mimochodom vrátil trstenicu, pretože tam, kde sú dovolené fyzické tresty, ich zväčša nie je potrebné použiť.
X Naozaj si myslíte, že trstenica môže vo výchove niečo vyriešiť?
Myslím to, samozrejme, ako symbol. Učitelia by však celkom určite mali mať väčšiu autoritu a neustupovať každému rozmaznancovi. Deti sú dnes také „cituplné“… Tretina dievčat napríklad vyhlasuje, že radšej zostane single, ako by mali mať traumu z manželstva. Neuvedomujú si pritom, že vzťah sám o sebe je oveľa cennejší ako nejaká trauma…
X Keď hovoríte o chýbajúcich hraniciach a telesných trestoch, moja generácia 40 plus sa s týmito výchovnými prostriedkami stretávala veľmi často, nemám však pocit, že by sme boli o to šťastnejší…
Počkajte, aké nešťastie vám vedomie hraníc prinieslo?
X Málokto z našej generácie sa asi cíti naplnený, šťastný.
Tak, šťastný… Máme zopár základných emócií, medzi ktoré patria aj smútok, úzkosť, hnev, odpor… Keď počítačovo rozložili úsmev Mony Lisy, zistili, že obsahuje štyri percentá odporu. Smútok predsa patrí do života. Keď niekto zomrie, tak za ním smútim a mám právo plakať. Je normálne cítiť sa zle a neznamená to, že ste niečím poškodená.
Ťažko povedať, ako sa bude ďalej vyvíjať spoločnosť, faktom je, že veľa ľudí sa dnes cíti psychicky veľmi zle. Ako to môžeme zmeniť na osobnej úrovni?
Treba začať pracovať so svojimi emóciami, zvládať ich. Filozof Platón si myslel, že rozum je kočiš, ktorý drží na uzde dva kone, čo majú byť emócie. Opak je však pravdou. Ako hovorí František Koukolík (uznávaný český neuropatológ), človek nie je rozumná bytosť, ktorá má emócie, ale emocionálna bytosť, ktorá občas myslí… Keď sa ráno zobudím naštvaný, s otrávenou tvárou môžem ísť do sveta a negativitu šíriť ďalej. Alebo sa môžem rozhodnúť, že pohár je viac poloplný ako poloprázdny a žiť s takýmto prístupom.
Klientom radím, aby si každý deň zapisovali tri veci, ktoré ich potešili, stačí východ slnka. Ja mám napríklad vždy radosť, keď vidím, ako asfaltový nájazd do mojej garáže prerazila púpava. Vtedy si poviem, že život je krásny. Ako druhé si treba zapisovať tri veci, ktoré som denne urobil pre svoje potešenie, pretože ľudia by ho mali vedome hľadať, čo je však pre mnohých ťažké. Myslia si, že tešiť by mali hlavne druhých ľudí, nie seba.
X Čo pre seba ešte môžeme urobiť?
Treba sa tiež zbaviť miniscenárov nesplniteľných úloh, ktoré máme vtlačené hlboko pod kožou ako: „Buď perfektná. Buď silná. Buď ústretová. Ponáhľaj sa. Vynasnaž sa.“ Zísť z tejto škodlivej trajektórie však nemusí byť jednoduché a tu už môže byť užitočný terapeut. Často sa to tiahne celými rodinami a do terapie treba vziať viacerých rodinných príslušníkov, aby sa veci mohli zmeniť. Ďalej je dôležité, aby sa ľudia naučili väčšej spokojnosti a dokázali tolerovať nedostatky svoje aj iných ľudí. Ľuďom aj spoločnosti dnes chýba zmysel, aj ten by sme mali hľadať.
Radkin Honzák.
X Témou, ktorú často spomínate v rozhovoroch, je dojenie takzvanej kravy radosti.
Prezraďte, ako ju dojíte vy.
Ja mám pre svoju kravu skutočne dostatok steliva aj krmiva… Od režiséra Woodyho Allena cez spisovateľa Ambrosa Biercea až po českých autorov Jaroslava Haška a Jaroslava Žáka. Veľmi rád mám hudbu. Keď som smutný, nesnažím sa toho zbaviť počúvaním veselých piesní, ale naopak, pustím si blues. Keď si pripustíme, že nás ovládajú emócie a pokúsime sa ich pravdivo pomenovať, potom s tým môžeme aj niečo urobiť.
X Vy ste porazili rakovinu, čo asi málokto vie…
Keď mi povedali, čo so mnou je, musel som sa rozhodnúť, ako s tým naložím. Ak by som sa rozhodol bojovať, hrozilo, že môžem prehrať a zdrví ma to. Vzal som celú tú situáciu z iného konca. Povedal som si, že odteraz začínam chodiť do úplne novej školy. Doteraz som navštevoval základnú školu, kde som mal dobrú pani učiteľku, ktorá ma milo oslovovala a občas mi niečo odpustila. Teraz som však na gymnáziu, kde je veľa nových profesorov, iní spolužiaci, iný svet a ja to musím dotiahnuť až do maturity. A dokonca som si pridelil titul „Jeho osvietenosť“, pretože som dostal presne 33 žiarení… A teraz ten titul odovzdávam chudákom, čo do toho „lezú“ po mne…
X Ste už definitívne vyliečený?
Tam nemáte nikdy koniec, ale som pod kontrolou. Viete, čo mi povedala moja lekárka? Vraj mi gratuluje, že som prežil liečbu, ktorú mi naordinovala…
X Naučila vás niečo táto nová škola?
Čo som do nej dal, to som z nej aj skutočne dostal. Síce som občas od hnevu pľuval oheň a síru, pretože chemoterapia vás položí a dodnes mám z nej neuropatiu, avšak myslím, že som to zvládol dobre. Je rozdiel, keď prídete k lekárovi s úsmevom, poviete nový vtip alebo donesiete kilogram hrozna, pretože je leto, ako keď ste stále nahnevaný na celý svet.
X Rozhovory poskytujete často, je však niečo, čo sa vás ešte žiadny novinár neopýtal?
Je to otázka, ktorú si často kladiem aj ja. Čo je konečný zmysel našej existencie? Mojej, vašej… Ak náš svet stvorila nejaká inteligencia, aký má s nami zámer? Vesmír je tu možno na dlh a čo ak Boh stvoril človeka, aby ten potom mohol znovu vesmír vytvoriť… Tento dlh možno musíme zaplatiť… A týka sa to všetkých tvorov. Naposledy som si prečítal, ako sloni v Indii pochovali mŕtve sloníča. Urobili mu hrobček, zasypali ho a chodili ho potom navštevovať. Akonáhle dostane živý tvor vedomie vlastnej smrteľnosti, rodí sa duchovná sféra a ide o to, či takých tvorov bude stále viac a viac…
X Ak by ste sa mohli vrátiť do svojej mladosti, ako ste vtedy vnímali svet?
Ten svet bol úplne iný… Keď som bol malý, chcel som byť, samozrejme, smetiarom. Počas bombardovania Prahy som sa rozhodol stať hasičom, potom som chcel robiť niečo so zvieratami, čo sa mi asi aj splnilo, keďže pracujem so zvieraťom menom homo sapiens sapiens. Počas druhej svetovej vojny boli moji rodičia v odboji, otec pracoval ako lekárnik, pašovali penicilín do Terezína. V tej dobe som mal vôkol samých lekárov, preto som sa aj rozhodol študovať medicínu. Pôvodne som si myslel, že budem praktický lekár niekde na Šumave, ani presne neviem, prečo práve tam.
Vo štvrtom ročníku som sa však s kamarátom rozhodol pre psychiatriu a bol som pri jej zrode v Česku. Videl som prerod z niečoho medzi väznicou a polepšovňou na humánnejší prístup. Zrazí tí ľudia mohli z ústavov aj von a zavádzali sa nové progresívne metódy. V rámci psychiatrie sa začalo pracovať s drogou LSD, ktorá sa síce odmietla, no teraz sa o nej znovu začína uvažovať. Všetko to bolo nesmierne zaujímavé…
Povedzte mi ešte, kde sa vzalo to vaše meno? Radkin nie je úplne bežné krstné meno.
Moji rodičia milovali román Fráňa Šrámka Strieborný vietor, ktorý sa odohráva počas dospievania mladého muža menom Ratkin. No a rodičia len písmeno t vymenili za d. Ako pokrstený mám ešte druhé meno, Jan, avšak to ma nikdy ani nenapadlo používať. Do pätnástich rokov bolo moje meno „prúser“, potom som ho už nosil hrdo ako trumfovú kartu. Ale predtým to bolo utrpenie, všetci sa pýtali, odkiaľ sa moje meno vzalo, či mám juhoslovanské korene a podobne.
Mýlili ste sa v niečom vo svojom živote, vo svojej práci?
Nemýlil som sa vo svojej „láske“ k boľševikom. Mýlil som sa v niektorých svojich láskach, miloval som Nezvala, avšak vykľulo sa z neho „hnusné mocenské prasa“. Splietol som sa v niekoľkých ľuďoch, párkrát som si rozbil „hubu“. Šostakovič vo svojom životopise vraví: „Ak by ste sa ma opýtali, či by som chcel žiť znovu, odpovedal by som: Nie, nie, nie, nie, nie.“ A ja hovorím: „Áno, áno, áno, áno, áno.“ Svet som síce v minulosti niekedy nevidel ako priaznivé miesto na život, ale ten život ma vždy bavil a priniesol mi veľa dobrých vecí, ktoré to zlé vždy prebili. A tiež som si nikdy nemyslel, že by som mohol robiť niečo iné, ako robím, napríklad byť králikom v Austrálii. Boh ma vždy mal a má rád…/agentury/
X X X
Jordánska kráľovná Rania sa pochválila záberom tehotnej nevesty: Krajšiu tehuľku s kráľovským titulom sotva nájdete, žiari šťastím
Už len pár týždňov zostáva do pôrodu prvého potomka jordánskeho korunného princa Husseina. Jeho manželka, princezná Rajwa je v požehnanom stave očarujúca.
Tridsaťročná Rajwa sa objavila pred pár týždňami na verejnosti a išlo o vôbec prvú oficiálnu udalosť, akú absolvovala ako budúca mamička. V červených šatách zdobených výšivkou z korálikov a plieškov z dielne značky Rabanne vyzerala naozaj očarujúco a výsledkom bol aj oficiálny portrét, ktorý na svojom profile zverejnil jej manžel.
Teraz pribudol ďalší a fanúšikov ním prekvapila jordánska kráľovná Rania, svokra tehotnej princeznej. Rania na oficiálnom konte na Instagrame zverejnila záber manželskej dvojice, aby pogratulovala svojmu synovi k piatkovým 30. narodeninám. Zároveň však vyjadrila nadšenie a očakávanie nad tým, keď sa obaja manželia stanú rodičmi. Po boku princa Husseina pózuje jeho pôvabná polovička – oblečená v pastelových žltých šatách obkresľujúcich tehotenské bruško. Záber pôsobí doslova idylicky a pár veľmi zamilovane.
Bude to práve Rajwa, kto z jordánskej kráľovnej urobí vôbec prvýkrát starú mama. Jordánska kráľovná s manželom, kráľom Abduláhom sú pritom štvornásobní rodičia. Okrem najstaršieho Husseina sú aj rodičmi princeznej Iman, princeznej Salmy a princa Hashema.
Tehotenstvo manželky korunného princa nie je také ostrosledované a verejné ako to býva v prípade iných členiek kráľovských rodín – napríklad všetky tri tehotenstvá britská princezná Kate absolvovala pred zrakmi verejnosti a médií a zúčastnila sa na mnohých podujatiach a pracovných aktivitách. Rajwa sa na verejnosti objavuje sporadicky, no vždy keď sa tak stane, pôsobí naozaj oslnivo/agentury/
X X X
Španielsko zamorili nebezpečné parazity: Vedci ukazujú na klimatické zmeny a genetické mutácie
Leto v Španielsku znie ako skvelý nápad, krajina na Pyrenejskom polostrove je druhou najnavštevovanejšou v Európe. Environmentálne združenie Anecpla však dovolenkárov varovalo pred nepríjemnou novinkou, ktorú majú na svedomí vyššie teploty a genetické mutácie.
Turisti, ktorí toto leto mieria do Španielska, by mohli čeliť útoku švábov a ploštíc. Varovanie vyvolali španielski odborníci, podľa ktorých sa príšerný hmyz objaví v húfoch a v dôsledku vyšších teplôt bude krajina svedkom ich citeľného rozšírenia, píše Daily Mail.
K rozmnoženiu im pomohla aj séria náhodných genetických mutácií, ktoré ich robia odolnými voči biocídnym produktom doteraz používaným na ich elimináciu.
Podľa španielskeho spravodajského portálu La Razon úrady v tomto roku zatiaľ hlásili výrazný nárast švábej populácie – až o 33 % v porovnaní s mierou v roku 2023.
Anecpla povedala, že je vedecky dokázané, že od 28 stupňov Celzia šváby, podobne ako mnoho iného hmyzu, znásobujú svoju rýchlosť rozmnožovania. Teplo sa pritom začína už skoro na jar a teploty klesajú až počas neskorej jesene.
Rezervoár zla
Varovanie platí pre bary, reštaurácie, hotely a akékoľvek iné podniky v pohostinskom priemysle a ich klientov./agentury/
X X X
Djokovič zaťažil problémové koleno na maximum a verí, že bude na Wimbledon pripravený
Sedemnásobný šampión Novak Djokovič uviedol, že od príchodu do Londýna zaťažil svoje problémové koleno na maximum a je presvedčený, že v utorok bude pripravený na Wimbledon. Tridsaťsedemročný srbský tenista pre zdravotné problémy odstúpil z Roland Garros pred štvrťfinálovým zápasom a absolvoval operáciu roztrhnutého menisku.
„Keď sa to stalo, veľmi rýchlo som sa rozhodol pre operáciu. Vtedy som pochyboval nad svojou účasťou vo Wimbledone. Prišiel som sem v nedeľu. Už týždeň trénujem, bol to veľmi dobrý tréning.
Hlavne posledné tri dni som mal intenzívnu prípravu, včera som si zahral s Jannikom Sinnerom, Francesom Tiafoem, Daniilom Medvedevom a Emilom Ruusuvuorim a dnes s Holgerom Runem. Sú to skvelí hráči, ktorí hrajú výborne na tráve, takže som si otestovala koleno v podstate na maximum,“ povedal.
Djokovič bol spokojný so stavom svojho problémového kolena: „Na všetko tú záťaž reagovalo veľmi dobre, čo je, samozrejme, skvelé znamenie pre moju účasť vo Wimbledone. Preto som sa rozhodol byť v pavúku.“ Viac sa však dozvie až v ostrom zápase. Prvý ho čaká v utorok v 2. kole, keď nastúpi proti českému kvalifikantovi Vítovi Kopřivovi. Informovala agentúra Reuters, aktuality.sk
X X X
Nemci zaslúžene idú ďalej. Vo štvrťfinále možno budeme sledovať predčasné vyvrcholenie turnaja
Nemeckí futbaloví reprezentanti postúpili do štvrťfinále na domácich ME. V sobotnom osemfinálovom zápase potvrdili rolu favorita a triumfovali nad Dánskom 2:0.
Nemci si zápas proti Dánsku napokon užili. Skóre otvoril v 53. minúte z pokutového kopu Kai Havertz a v 68. minúte zvýšil Jamal Musiala. V ďalšej fáze sa Nemci stretnú s víťazom duelu Španielsko – Gruzínsko.
Sobotňajší duel v prvom polčase prerušili pre búrku, napokon sa po približne polhodine pokračovalo.
Okrem regulárnych gólov sa každý z tímov presadil aj na začiatku oboch polčasov, po preskúmaní systémom VAR neplatil presný zásah domáceho Nica Schlotterbecka v úvode zápasu a po zmene strán ani gól Joachima Andersena.
Dánsky obranca krátko na to zavinil penaltu po hre rukou. V nadstavenom čase druhého polčasu pre ofsajd neplatil ani gól Floriana Wirtza.
Dáni sa tak so šampionátom rozlúčili bez jediného víťazstva, z C-skupiny postúpili po troch remízach. Nemci naopak zvíťazili v troch zo štyroch uplynulých zápasov, v A-skupine im ušli body iba v stretnutí so Švajčiarskom (1:1), ktoré v osemfinále vyradilo obhajcov titulu z Talianska (2:0).
ČÍTAJTE VIACUž prvé osemfinále prinieslo šokujúci výsledok. Úradujúci šampióni idú domov
Nemecko – Dánsko 2:0 (0:0)
- Góly: 53. Havertz (z 11 m), 68. Musiala. ŽK: Bah, Maehle Andersen (všetci Dán.). Rozhodcovia: Oliver – Burt, Cook (všetci Angl.).
- Nemecko: Neuer – Kimmich, Rüdiger, Schlotterbeck, Raum (80. Henrichs) – Andrich (64. Can), Kroos – Sane (88. Anton), Gündogan (64. Füllkrug), Musiala (80. Wirtz) – Havertz
- Dánsko: Schmeichel – Christensen (81. Bruun Larsen), Andersen, Vestergaard – Bah (81. Kristiansen), Delaney (69. Nörgaard), Höjbjerg, Maehle – Höjlund (81. Wind), Eriksen, Skov Olsen (69. Poulsen)
Nemci začali zostra a mohli viesť už od samotného úvodu, keď si na rohový kop Kroosa nabehol Schlotterbeck. Jeho zásah hlavičkou však neplatil pre útočný faul Kimmicha, ktorý mu z cesty odstavil jedného z brániacich Dánov.
Kimmich to krátko na to skúsil ďalekonosnou strelou a do šance sa po následnom rohovom kope dostal Schlotterbeck. Brankára Schmeichela vzápätí preveril nabiehajúci Havertz a po ďalšom rohovom kope aj Andrich.
Dáni boli v úvodnej štvrťhodine pod veľkým tlakom, k náznaku príležitosti sa dostali iba vďaka priamemu kopu a domáca obrana ich k ničomu nepustila. Do tempa sa severania dostali zhruba v 20. minúte.
Po dlhej prihrávke sa v šanci ocitol Eriksen a neskôr sa z uhla pripomenul Maehle. Eriksen mal k dispozícii aj nádejnú štandardku spoza hranice pokutového územia, trafil však len nemecký múr.
Desať minút pred koncom prvého polčasu hlavný arbiter prerušil hru a hráčov poslal do šatní, keďže v Dortmunde úradovala búrka s bleskami i krúpami. V hre sa pokračovalo zhruba po polhodine a Nemci okamžite ukázali chuť po góle.
Tutovku mal na hlavičke Havertz, no zásah mu kľúčovým zákrokom odoprel Schmeichel. V snahe nezaostali ani Dáni, bočnú sieť rozvlnil Höjlund a krátko na to ho v obrovskej šanci zastavil vybiehajúci Neuer.
Na začiatku druhého polčasu sa v drese Dánska presadil Andersen, gól však neplatil pre ofsajd. Vzápätí sa Andersen ocitol v ďalšej nešťastnej situácii, keď po jeho ruke rozhodca odpískal pokutový kop pre Nemecko. Ten premenil prízemnou strelou k žrdi Havertz a domáci sa ujali vedenia – 1:0.
Krátko na to mohli Nemci zvýšiť, v obrovskej šanci sa ocitol unikajúci Havertz, ale jeho strela šla tesne mimo Schmeichelovej brány. Tutovku si však už nenechal ujsť Musiala, ktorý si nabehol na ďalekú prihrávku Schlotterbecka a dánskeho brankára prekonal strelou k vzdialenejšej žrdi – 2:0.
Zhruba desať minút pre koncom hry skúsil dánsky kouč Hjulmand trojité striedanie, no jeho zverencom sa už zápas zdramatizovať nepodarilo. Naopak, na 3:0 mohol upraviť striedajúci Wirtz, no jeho gól neplatil pre ofsajd./agentury/
X X X
Mediálna prestrelka Denníka N a Plus 7 dní: Legitímny novinársky záujem alebo bulvárne zneužitie?
Šéfredaktorka Plus 7 dní reaguje na kritiku zo strany Denníka N.
Šéfredaktorka Plus 7 dní, Ľudmila Lacková, sa rozhodla verejne reagovať na rozhovor uverejnený v Denníku N, ktorý považuje za útok na ich médium. „Tódová verejnosti podsúva, že redaktori Plus 7 dní sa správajú nekorektne,“ uviedla v článku Lacková.
Dňa 28. júna 2024 vyšiel v Denníku N rozhovor s končiacim vedúcim Kancelárie prezidenta SR, Metodom Špačekom, v ktorom novinárka Monika Tódová kritizovala Plus 7 dní z neetického správania voči Špačekovi a jeho rodine. Lacková sa rozhodla poskytnúť svoj pohľad na celú situáciu a obvinenia, ktoré považuje za neobjektívne a zavádzajúce.
V rozhovore Denníka N s názvom „Diplomat Metod Špaček: Som gej a ešte k tomu od Čaputovej. Do New Yorku ma nepustili“ uviedla Tódová, že Plus 7 dní zverejnil informácie o Špačekovej sexuálnej orientácii proti jeho vôli a tým ohrozil jeho dieťa.
ČÍTAJTE AJKovačič dostal v Markíze výpoveď. Vedeniu televízie posiela tvrdý odkaz
Tódová spomenula dva články z aprílového vydania Plus 7 dní, kde ich titulky jasne naznačovali, že redakcia si bola vedomá Špačekovej sexuálnej orientácie a rodinného života. Uviedla, že Plus 7 dní týmto krokom „vyoutoval“ Špačeka, čo znamená, že zverejnil jeho sexuálnu orientáciu bez jeho súhlasu a ohrozili jeho dieťa.
Toto tvrdenie Lacková rozhodne odmieta s tým, že rozhovor Denníka N bol neobjektívny a zavádzajúci a považuje ho za účelovú manipuláciu s cieľom poškodiť konkurenciu. Poukazuje na to, že Špaček žije so svojím manželom už osem rokov a svoje manželstvo uzavreli v roku 2020 v Rakúsku. Podľa Lackovej, nešlo o „vyoutovanie“, keďže informácia bola verejne známa. „Takže o akom vyoutovaní je reč v roku 2024?“ pýta sa Lacková. Podľa nej je tvrdenie zavádzajúce, keďže Špaček svoju orientáciu neskrýval.
Tódová vo svojom rozhovore ďalej uvádza, že články Plus 7 dní mohli ohroziť dieťa, ktoré Špaček s manželom vychovávajú. Lacková túto vetu považuje za manipuláciu zameranú na city čitateľov. Upozorňuje, že slovenská legislatíva neumožňuje homosexuálnym párom adoptovať deti. „Na Slovensku ide o ojedinelý prípad, ktorý by mohol byť zaujímavou bulvárnou témou. Tu však nejde o súkromie dvoch mužov, ale o práva dieťaťa,“ zdôrazňuje Lacková.
Legitímny novinársky záujem alebo bulvárne zneužitie?
Šéfredaktorka Plus 7 dní tvrdí, že otázky týkajúce sa získania dieťaťa boli legitímne vzhľadom na verejný a vplyvný post, ktorý Špaček zastával. Pri príprave článku sa ich redakcia pýtala Špačeka na legálnosť získania dieťaťa. „Ak našiel legálny spôsob, ako dieťa získať, mohol byť inšpiráciou pre iné páry,“ dodáva Lacková. Špaček však tieto otázky odmietol vysvetliť a v rozhovore pre Denník N uviedol, že to bolo „extrémne neseriózne a veľmi nepríjemná skúsenosť“.
Lacková poukazuje tiež na to, že Denník N riešil rovnakú tému ako Plus 7 dní. „Monika Tódová sa rovnako ako my pýtala Špačeka, ako sa mu podarilo založiť rodinu. Ani jej to neprezradil,“ uvádza Lacková. Rozdiel však vidí v prístupe. Podľa nej Denník N zneužil rozhovor na útok proti konkurencii.
Morálna zodpovednosť a etika v médiách
Reakcia Ľudmily Lackovej prináša do celej kauzy nový pohľad a vyvoláva otázky o etike a zodpovednosti médií. Otázky okolo zverejňovania súkromných informácií verejných činiteľov a ich rodín sú vždy citlivé a vyžadujú si vysokú mieru profesionality a férový prístup k spracovaniu takýchto tém.
Spor medzi Plus 7 dní a Denníkom N ukazuje, že konkurenčný boj medzi médiami môže často viesť k zneužívaniu informácií a manipulácii s verejnou mienkou, čo je na škodu celej spoločnosti. V konečnom dôsledku je na čitateľoch, aby si utvorili vlastný názor na celú situáciu a zvážili, kde sa nachádza hranica medzi verejným záujmom a ochranou súkromia jednotlivcov.
Špaček od roku 2021 pôsobil ako vedúci Kancelárie prezidenta SR. Po skončení mandátu prezidentky Zuzany Čaputovej sa mal od 1. júla stať veľvyslancom Slovenska v OSN v New Yorku, čo podľa jeho slov ministerstvo zahraničných vecí na poslednú chvíľu zrušilo. Ako v rozhovore odznelo, jedným z dôvodov môže byť diskriminácia kvôli sexuálnej orientácii, do úvahy pripadá aj politická pomsta Zuzane Čaputovej./agentury/