Infarkt prezradia aj nenápadné príznaky. Západ sa snaží oslabiť Rusko. Stres pozitívny, pomáhá…

 Ako ho rozpoznať, kým nie je neskoro? Intenzívna bolesť na hrudníku viac ako 10 minút, dýchavičnosť či potenie sú hlavnými príznakmi infarktu. Lekári však vedia, že niektorí ľudia ich môžu mať aj úplne iné. Dokonca sa mierne odlišujú medzi mužmi a ženami. To sú presne chvíle, keď by pacient alebo jeho príbuzní nemali čakať a okamžite volať tiesňovú linku 155.

 Lekárka Gabriela Tischler spolu so záchranárom Robertom Karenom pomáhajú pacientom u nich doma. Pri príležitosti Svetového dňa srdca Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) spolu s Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky a Záchrannou službou Košice spojili sily a upozorňujú na zbytočne dlhý časový interval, počas ktorého pacienti s infarktom váhajú s privolaním pomoci.

„V minulom roku záchranári uzavreli vyše 2 800 zásahov s diagnózou infarkt myokardu. K typickým príznakom, pre ktoré volajúci kontaktujú tiesňovú linku 155, patrí silná bolesť za hrudnou kosťou, ktorá môže vystreľovať do hornej polovice tela. Niekedy vyžaruje do ramien, malíčkovej strany ľavej ruky, do dolnej čeľuste alebo chrbta. Problémom však je, že infarkt dá o sebe vedieť aj menej typickými príznakmi. V každom prípade je dôležité kontaktovať záchranku, kde operátor poradí, ako postupovať do príchodu záchranárov. K základným pravidlám patrí pacienta upokojiť, nedovoliť mu žiadnu fyzickú námahu, dať ho do polosedu a sledovať,“ uviedla hlavná operátorka Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Ľuboslava Pekárová.

V žiadnom prípade však neodporúča, aby si pacient sadol za volant a sám sa do nemocnice odviezol. „Mohlo by sa stať, že to nestihne a ohrozil by tak ostatných účastníkov cestnej premávky.

Pacienti s infarktom a málo známe príznaky

Čas podľa lekárov hrá dôležitú úlohu aj pri záchrane funkčnosti neúnavnej pumpy. „Pri nedokrvení srdcového svalu počas infarktu dochádza k postupnému odumieraniu buniek, a teda čím dlhšie sú bunky bez kyslíka, tým závažnejšie poškodenie srdca môže vzniknúť. Preto by pacienti nemali zbytočne dlho čakať, kým privolajú pomoc,“ vysvetľuje kardiochirurg a generálny riaditeľ VÚSCH Štefan Lukačín.

„Analýzy ukazujú, že priemerná doba, odkedy pacient pocíti prvé príznaky infarktu až do momentu prvého medicínskeho kontaktu, je 135 minút,“ dopĺňa primár kardiologického oddelenia I. kardiologickej kliniky VÚSCH Miroslav Gbúr. Primár tiež vysvetľuje, že neraz sa stane, že sa pacient s infarktom k nim dostane až po štyroch či piatich hodinách, čo môže mať na jeho zdravie vážne následky.

Oblastná vedúca lekárka Záchrannej služby Košice Gabriela Tischler upozorňuje aj na to, že rýchlo a efektívne dokážu pri infarkte pomôcť iba odborníci. „Je potrebné včas sa zveriť do rúk profesionálov. Pacienti, prípadne ich blízki by nikdy nemali zabudnúť sprístupniť byt. Keďže vieme, že na mieste je akútny pacient, musíme zavolať ostatné záchranárske zložky – políciu a hasičov, aby nám pomohli. A to môže niekedy trvať veľmi dlho. Keď už sme pri pacientovi, urobíme mu EKG a podľa toho sa rozhodneme, či budeme jeho zdravotný stav konzultovať s odborníkmi z VÚSCH, alebo ho priamo odvezieme na príjem do nemocnice. Počas zásahov pri infarkte nám totiž pomáha aj možnosť priamo z terénu konzultovať EKG nález na báze 24/7 priamo s kardiológmi v kardiocentre. Samozrejme, stav pacienta vopred, ešte pred transportom, hlásime, aby sa tím lekárov mohol pripraviť.

Ako aj laik na základe dvoch príznakov stanoví s vysokou pravdepodobnosťou podozrenie na infarkt? Vysvetľuje známy záchranár a špecialista na urgentnú medicínu doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD.

Štyri dni po infarkte odchádzal do domáceho ošetrenia Slavomír Tarhanič. Už skôr pociťoval nejaké príznaky, ktorým však zo začiatku neprikladal význam. Doma zistil, že má veľmi vysoký tlak. „Vedel som, že je zle. Bývam pri nemocnici, tak som sa tam vybral. Pani doktorka zistila, že môj stav je vážny. Som rád, že som to stihol včas,“ hovorí už bývalý pacient./agentury/

 X X X

 Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzja hlasovanie o návrhu rezolúcie označil za provokáciu a otvorene nepriateľský akt.

Agentúra DPA píše, že sa očakáva, že text v tejto alebo podobnej forme bude v najbližších dňoch predložený na hlasovanie Valnému zhromaždeniu OSN.

X X X

Spojené štáty a Severoatlantická aliancia sa nenechajú zastrašiť ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedol v piatok americký prezident Joe Biden. Upozornil, že NATO bude brániť „každý centimeter“ svojho územia, informovali agentúry AFP a televízie CNN.

Biden sa vo vystúpení v Bielom dome obrátil priamo na šéfa Kremľa. „Amerika je so svojimi spojencami v NATO pripravená brániť každý jediný centimeter územia NATO. Pán Putin, nepochopte nesprávne to, čo hovorím: každý centimeter,“ zdôraznil.

Šéf Bieleho domu tiež povedal, že výbuchy, ktoré poškodili plynovody Nord Stream v Baltskom mori, boli sabotážou. Na miesto podľa neho vyšlú potápačov s cieľom zistiť, čo presne sa stalo, a medzičasom sa už podnikajú kroky na ochranu kritickej infraštruktúry.

Biden okrem toho obvinil Rusko zo šírenia „dezinformácií a lží“ a dodal, že nebude počúvať, čo hovorí Putin. „Vieme, že to, čo hovorí, nie je pravda,“ vyhlásil podľa televízie CNN.

X X X

Pre spoločenské zvieratá, ktoré cestujú so svojimi vlastníkmi alebo oprávnenými osobami z Ukrajiny na Slovensko, začínajú platiť od soboty 1. októbra nové podmienky. Upozorňuje na to Colný úrad Michalovce. Nastáva tak zmena vo výnimke pri premiestňovaní takýchto zvierat z Ukrajiny na colné územie Európskej únie (EÚ), ktorá bola prijatá 25. februára. Spoločenské zvieratá môžu vstúpiť do EÚ, resp. na územie SR, iba v prípade splnenia určených požiadaviek. Spoločenské zviera musí mať veterinárny doklad, v ktorom je uvedený daný vlastník zvieraťa alebo oprávnená osoba, a zviera musí byť jedinečne označené mikročipom alebo tetovaním, pričom vlastník zvieraťa alebo oprávnená osoba musí predložiť záznam o aplikácii označenia prostredníctvom veterinárneho dokladu. Zároveň zvieratá musia byť platne vakcinované proti besnote so záznamom o vakcinácii.

„V rámci upravených podmienok výnimočného nekomerčného vstupu takýchto zvierat sa nebude vyžadovať test titra protilátok proti besnote a ani úradný sprievodný dokument vo forme zdravotného certifikátu,“ uviedla hovorkyňa CÚ Michalovce Jana Nimrichterová.

Dokument „Povolenie – Výnimočné okolnosti vstupu do EÚ so spoločenskými zvieratami sprevádzajúcimi utečencov z Ukrajiny“, vytvorený s cieľom nahradenia chýbajúcich dokladov na základe výnimky z 25. februára, bol zrušený.

„V prípade komerčného presunu spoločenských zvierat z Ukrajiny na územie SR platia požiadavky platnej legislatívy EÚ bez výnimky,“ informovala hovorkyňa.

X X X

Najnovšie ruské hrozby a čiastočná mobilizácia sú signálom slabosti Moskvy a dôkazom, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nevychádza jeho stratégia, uviedol na tlačovej konferencii generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Ukrajina má právo vziať si späť územia, ktoré v súčasnosti okupujú ruské sily, vyhlásil šéf NATO a odsúdil vyhlásenie anexe štyroch ukrajinských oblastí Ruskom ako „nelegálne a nelegitímne“. Rovnaký postoj zaujali mnohí západní politici.

Kombinácia jadrových vyhrážok, mobilizácie a vyhlásenia anexie predstavuje najzávažnejšiu eskaláciu vojny na Ukrajine od jej februárového začiatku, uviedol Stoltenberg. NATO naďalej Ukrajincov „neochvejne podporuje“ pri obrane pred ruskou agresiou. Generálny tajomník zdôraznil, že NATO je obranná aliancia a vojny sa priamo nezúčastňuje, dodáva ale Ukrajine prostriedky, aby sa mohla brániť. O Ukrajincoch hovoril ako o hrdinoch.

„Vyhlásenie anexie je najzávažnejším pokusom o obsadenie cudzieho územia v Európe od konca druhej svetovej vojny,“ povedal Stoltenberg. „Spojenci NATO neuznávajú žiadne z týchto území ako súčasť Ruska a nebudú tak robiť ani v budúcnosti,“ dodal a vyzval ďalšie štáty, aby kroky Moskvy tiež odsúdili.

„Putin nesie plnú zodpovednosť za túto vojnu a je tiež jeho zodpovednosťou ju ukončiť,“ uviedol Stoltenberg. „Ak Rusko prestane bojovať, nastane mier. Keď prestane bojovať Ukrajina, prestane existovať ako suverénny európsky národ,“ dodal.

X X X

Britský minister obrany Ben Wallace tento týždeň navštívil Kyjev, kde so svojim ukrajinským kolegom Oleksijom Reznikovom hovoril o ukrajinskej protiofenzíve, ktorej cieľom je získať späť územia obsadené Ruskom. O ceste šéfa rezortu obrany informovala britská vláda na svojich internetových stránkach.

Wallace s Reznikovom rokovali o tom, ako sa na bojisku osvedčila vojenská technika, ktorú krajine čeliacej ruskej agresii poskytla Británia, aj o výcviku ukrajinských vojakov v Británii a ďalších krajinách. Hovorili spolu aj o „ďalších krokoch vo vojne a boji Ukrajiny s cieľom oslobodiť sa od ruskej okupácie“. Politici hovorili aj o tom, akú techniku ​​môže Británia Ukrajine ďalej dodať. „Naša podpora ich boju proti ruskej agresii… bude pokračovať celý rok 2023 aj ďalej,“ povedal Wallace.

Británia tento rok sľúbila poskytnúť Ukrajine pomoc vo výške 2,3 miliardy libier a premiérka Liz Trussová minulý týždeň povedala, že budúci rok jej objem bude podobný alebo vyšší.

Británia nedávno poslala na Ukrajinu viac ako 120 logistických vozidiel. Od roku 2015 jej inštruktori vycvičili vyše 27 000 ukrajinských vojakov, vrátane tých, ktorí do ukrajinskej armády vstúpili iba tento rok. Výcvik, ktorý Briti poskytujú Ukrajincom, sa týka zaobchádzania so zbraňami, prvej pomoci alebo bojovania v mestách.

X X X

Spojené štáty uvalili sankcie na viac ako tisíc ruských firiem a osôb v reakcii na ruskú anexiu ukrajinských oblastí. Na sankčnom zozname sú aj vysokopostavení predstavitelia štátnych inštitúcií, informovala agentúra AP.

„Dnešné americké sankcie sa predražia tým, ktorí poskytujú politickú či ekonomickú podporu nelegálnym snahám o zmenu štatútu ukrajinského územia,“ komentoval sankcie prezident Joe Biden.

Na sankčnom zozname podľa agentúry Reuters sú dvaja šéfovia ruskej centrálnej banky, ľudia blízki Národnej bezpečnostnej rade aj žena a deti ruského premiéra Michaila Mišustina.

Americké sankcie sa týkajú tiež zatiaľ bližšie nešpecifikovaných 278 ruských zákonodarcov, ktorí „umožnili organizáciu ruského hlasovania“ o pripojení okupovaných ukrajinských území k Rusku. Biden povedal, že vyzýva „všetkých členov medzinárodného spoločenstva, aby odmietli ruské nelegálne snahy o anexiu“.

X XX

Putin vyhlásil, že Západ sa snaží oslabiť Rusko a rozdeliť ho na menšie štáty, ktoré sa obrátia proti sebe. Obvinil tiež západné krajiny zo sabotovania plynovodov Nord Stream v Baltskom mori. TASR informácie prevzala od stanice BBC, denníka The Guardian a agentúry AFP.

Západ je podľa Putina „nenásytný“ a chce premeniť Rusko na svoju „kolóniu“. „Nechcú nás vidieť ako slobodnú spoločnosť. Chcú nás vidieť ako dav otrokov,“ povedal ruský líder v prejave v Kremli, pri ktorom oznamoval anexiu ukrajinských oblastí okupovaných Ruskom.

Putin uviedol, že Rusko je veľkou krajinou s veľkou civilizáciou, ktorá odmieta žiť pod „falošnými pravidlami“ nadiktovanými Západom. Tvrdil tiež, že západné „koloniálne“ elity neveria v právo ľudí na sebaurčenie.

 Šéf Kremľa okrem toho vyhlásil, že Rusko nie je zodpovedné za energetickú krízu. Tá podľa jeho tvrdenia vznikla v dôsledku mnohých rokov nesprávnej politiky, realizovanej už dlho pred vojnou na Ukrajine. Ruský líder kritizoval aj kapitalizmus s tým, že nie je správnou cestou, ako zabezpečiť ľuďom potraviny./agentury/

 X X X

 Stres je v podstate pozitívny, pomáha nám prekonávať ťažké situácie

„Keď som začala svoju vedeckú kariéru, skúmali sme stres u parašutistov a behali v Prostějově po vojenskom letisku, pretože parašutisti, ktorí skákali prvý- či druhýkrát, ešte nevedeli, kam dopadnú. Takže sme za nimi museli utekať, aby sme im urobili merania a zobrali vzorku krvi,“ hovorí o svojich začiatkoch dlhoročná vedkyňa a profesorka farmakológie Daniela Ježová.

V rámci svojej profesijnej kariéry sa venuje výskumu stresu v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV. Absolvovala niekoľko zahraničných pobytov, je autorkou mnohých výskumov aj držiteľkou ocenenia Krištáľové krídlo v kategórii medicína a veda.

 X Na jednej prednáške ste povedali, že každý si myslí, že vie, čo je stres, ale nie je to pravda. Prečo?

Ľudia nevedia, čo je to stres, pretože ho vnímajú len ako čosi negatívne. Dobrá správa je, že stres je v podstate pozitívny. Stres je funkcia organizmu, ktorá nám má pomáhať a nie škodiť.

Pomáha nám prekonávať ťažké situácie, s ktorými sa v živote stretávame. Keby nebolo stresu, tak by sme ich určite zvládať nevedeli.

To, čo je negatívne, sú dôsledky nesprávne zvládaných stresových situácií.

X Aké situácie nám stres pomáha zvládať?

Životné situácie, ktoré vyžadujú, že teraz, hneď potrebujete konať.

Napríklad, keď sa potrebujete postaviť pred skupinu ľudí a predniesť prejav. Keď potrebujete utiecť pred niekým, kto vás prenasleduje. Keď potrebujete podať veľmi veľký výkon, aby ste urobili niečo dobré pre svoje dieťa alebo pre svojich rodičov.

X Čo sa deje v tele človeka počas stresu?

Aktivujú sa také funkcie tela, ktoré pomáhajú podať výkon, či už fyzický, alebo psychický. Napríklad sa rozbúši srdce, zrýchli sa krvný obeh, zvýši sa pozornosť nášho mozgu.

X Počas stresu sa nám tvoria hormóny adrenalín a kortizol. Vy ste merali kortizol v slinách sestričiek a lekárov. Na čo ste prišli?

Očakávali sme, že napríklad u lekárov chirurgov bude stresová situácia najsilnejšia počas samotnej operácie, keď podávajú ten najväčší výkon. Ukázalo sa, že nie.

Vysoké koncentrácie stresových hormónov majú chirurgovia v čase, keď prídu ráno do práce s vedomím, že ich čaká ťažká operácia. Keď už operujú, sú sústredení a takúto reakciu nemajú.

X Kde je hranica medzi správnym stresom a stresom, ktorý nám už škodí?

Najľahšie sa to dá vysvetliť cez časové obdobie. Krátke, akútne reakcie sú potrebné. Ale dôležité je, aby človek zbytočne neprežíval stresovú situáciu vtedy, keď stresová nie je. Aby sa povzniesol nad určité veci, o ktorých vie, že ich tak či tak nemôže zmeniť a musí to nejako prekonať.

X Stres pre nás začína byť problémom v momente, keď je ho príliš veľa a trvá už príliš dlho?

Presne tak.

X Aký vplyv na naše zdravie má takýto pretrvávajúci stres?

Je to veľmi individuálne. U niekoho sa to môže prejaviť tak, že sa mu rozvinie srdcovo- cievna porucha. U iného človeka nastanú psychické poruchy, najčastejšie vznikajú depresívne pocity a pocity úzkosti.

Sú aj takí ľudia, ktorí sú náchylnejší trebárs na vznik nádoru. Ochorenia súvisiace so stresom sú veľmi početné.

X Často sa hovorí aj o vplyve na imunitný systém.

Opakované a časté stresové situácie aktivujú imunitný systém. Po určitej dobe ho môžu dokonca potláčať a dostanú ho do nerovnováhy, čím je funkcia imunitného systému narušená.

Napríklad kortizol ako glukokortikoid má imunosupresívne účinky, čiže potláča imunitný systém. Ak by bol kortizol dlhodobo zvýšený, mohol by viesť k potlačeniu imunitného systému.

V našom výskume meriame aj koncentrácie cytokínov v slinách. To sú markery funkcie imunitného systému, ktoré sa v niektorých stresových situáciách zvyšujú, v iných znižujú.

 X Niektoré zdroje uvádzajú, že následkom stresu stúpa aj riziko tráviacich ťažkostí, kožných problémov, vzniku astmy alebo cukrovky. Je to tak?

To všetko platí, ale nerobí to stres, ide o dôsledky nedostatočného zvládania stresových podnetov.

X Stretávam sa s tým, že časť lekárov pripisuje nejasné zdravotné problémy práve stresu.

Keď sa niečo ohľadom zdravotného stavu nevie vysvetliť, tak sa to niekedy naozaj pripíše stresu. Ľudia, ktorí nie sú odborníci v oblasti stresu, väčšinou negatívne psychické stavy považujú za stres.

Faktom je, že všetky naše telesné funkcie sú veľmi ovplyvňované psychickými funkciami. Pokiaľ podľahneme strachu, úzkosti, nedôvere, tak sa u nás prejavia aj telesné príznaky, ktoré by nemuseli prepuknúť do choroby, keby sme boli v lepšom psychickom stave.

Tým, ako pozitívne vieme myslieť, akú máme dobrú náladu, môžeme ovplyvniť funkciu čreva, žalúdka, pečene. Máme ešte aj genetickú dispozíciu k rôznych ochoreniam. Nezvládané stresové situácie prispievajú k rozvoju ochorenia, pre ktoré je dispozícia prítomná.

X Podľa jedného z prieskumov až 49 % zamestnancov na Slovensku hovorí, že pociťuje stres, v negatívnom zmysle slova, v práci. Je práca naším najčastejším stresorom?

Tiež poznám také štatistiky, podľa ktorých je práca najviac stresujúca. Pravdou je, že si vyberáme prácu, ale nie vždy si vyberáme ľudí, s ktorými pracujeme. Takže nie je to vždy ľahké. Ale opäť si vieme povedať, že nemusíme všetko vnímať ako stresové podnety.

X Vy to viete ovládať?

Nie vždy. Kedysi som v rozhlase na takúto otázku odpovedala, že obuvník chodí bosý. Nie vždy sa to dá, ale pokúšam sa robiť to, čo radím iným.

X Ako vieme zvládať stresové situácie?

Určite sa nedokážeme stresovým situáciám vyhnúť, takže je potrebné aspoň si dopriať dostatok relaxu a odpútať sa od všetkých vecí.

Toto si môže každý človek nadávkovať sám, darmo vám bude ktokoľvek čokoľvek hovoriť. Ak si nedáte pokojný víkend, aby ste od všetkého vypli, tak si budete privolávať problémy.

X Môžu v nás aj príjemné veci vyvolať stres?

Určite áno. Keby ste sa teraz dozvedeli, že ste vyhrali 50-tisíc eur, tak vám adrenalín poletí do neba tak, že žiadna iná stresová situácia sa mu nevyrovná. Takže aj takéto pozitívne veci vyvolajú stresovú reakciu, ale tie sa veľmi dobre zvládajú.

X To je veľmi ojedinelý prípad. A v bežnom živote?

Napríklad aj pobyt v saune je veľmi silný stresový podnet. Do sauny chodia ľudia pre relax, nie preto, aby boli stresovaní, napriek tomu sa im všetky stresové hormóny zvýšia. Medzi nimi sa zvýši aj stresový hormón, ktorý sa volá beta-endorfín, čo je ako keby nášmu telu vlastný morfín. To je látka, ktorá vie stimulovať mozgové oblasti, ktoré spôsobujú pôžitok.

Boli sme to práve my, kto pred mnohými rokmi zistil, že uvoľňovanie beta-endorfínu v saune stúpa a pravdepodobne to bude príčinou, prečo tam ľudia radi chodia.

X Vy ste sa venovali aj účinkom stresového hormónu aldosterónu. O čom tento výskum bol?

Aldosterón je hormón, ktorý je dôležitý pre reguláciu krvného tlaku a činnosť obličiek. Dlhé roky sa predpokladalo, že tento hormón nemôže pôsobiť v mozgu.

Napriek tejto dogme sme sa na to pozreli spolu s doktorkou Natašou Hlaváčovou, mojou vtedajšou doktorandkou a teraz významnou vedeckou pracovníčkou. Zistili sme, že keď sme tento hormón dlhodobejšie podávali zvieratám, tak u nich vyvolal správanie podobné úzkosti a depresii. Čiže aldosterón je „zlý chlapec“, ktorý v mozgu pôsobí negatívne a vyvoláva nie práve žiaduce zmeny správania.

Vedecká komunita nám tento nález nechcela akceptovať, pretože bolo priveľmi zaužívané, že to nie je možné.

Neskôr sme v spolupráci s pani docentkou Izákovou a doktorom Segedom z Psychiatrickej kliniky LFUK v Bratislave dokázali, že naše nálezy z animálnych modelov sa potvrdili aj u pacientov, ktorí majú veľkú depresívnu poruchu. Čím viac aldosterónu, tým závažnejšia depresívna porucha.

Keď sa klinický stav pacienta zlepší, tak sa koncentrácie aldosterónu znížia. Čiže aldosterón je marker depresívneho stavu.

 x Nedávno ste skúmali v súvislosti so stresom aj neverbálne správanie.

U zdravých mužov sme robili štúdiu, kde sme ako stresový podnet použili chladový test. Keď ponoríte ruku alebo lakeť do ľadovej vody, vyvoláva to bolesť a je to rozhodne stresujúce. My sme ich k tomu ešte filmovali kamerou a experimentátorky okolo nich chodili a silno na nich pozerali. Tento test sa nazýva chladový test pod sociálnym tlakom.

Z videozáznamov sme vyhodnocovali neverbálne správanie. Niektoré gestá naznačovali, že človek chcel uniknúť zo situácie, iní dobrovoľníci sa tomu, naopak, postavili priamo. Zaznamenali sme aj prosociálne reakcie, keď sa dobrovoľník snažil nadviazať sociálny kontakt s experimentátorkami. Výsledky ukázali, že niektoré typy správania korelovali s koncentráciami testosterónu v slinách.

Záverom je, že neverbálne správanie medzi ľuďmi je v stresových situáciách dôležité a možno nám niekedy pomáha aj prekonať stresovú situáciu.

X Je stres prenosný? Napríklad ak budúca matka zažíva stres, má to vplyv aj na jej dieťa?

Toto patrí medzi veľmi podstatné otázky nášho súčasného výskumu. Prebieha štúdia, v ktorej skúmané mamičky a ich bábätká. Vyšetrujú sa rovno v pôrodnici a potom o sedem mesiacov prídu na našu výskumnú kliniku.

Okrem toho sme skúmali mamičky a ich 7- až 11-ročné deti. Výskum sme robili po prvej vlne pandémie covidu. Zamerali sme sa na meranie hormónov vo vlasoch, ktoré retrospektívne odzrkadľujú koncentrácie stresových hormónov počas posledných troch mesiacov.

O ďalšie tri mesiace sme chceli zozbierať aj kontrolnú vzorku, už bez covidu. Lenže obdobie bez covidu už nikdy nenastalo, takže máme dve obdobia s covidom.

Boli to obdobia, keď sme boli všetci vyľakaní, mali sme lockdown, nevedeli sme, čo sa ide diať. Bola to naozaj ťažká životná stresová situácia. A my sme zisťovali, ako sú matka a dieťa prepojené počas takéhoto stresu.

Zistili sme, že keď má matka vysoký kortizol, nemusí ho mať aj dieťa. Zdá sa, že keď má matka vysoký testosterón, tak ho má aj jej dieťa.

X O čom to hovorí?

Hovorí to o tom, že testosterón sa zrejme podieľa na sociálnych väzbách medzi matkou a dieťaťom. Toto je prvý nález. Niečo podobné sa dosiaľ ešte nikdy nezistilo, takže bude potrebné tento vzťah ďalej skúmať.

X Momentálne o strese a jeho pôsobení viac vieme alebo nevieme?

Za tie roky, ktoré som v tejto oblasti, tak vieme stále viac a viac, ale stále nevieme dosť. Za tie roky sa nedokázala ani sformulovať jednoznačná definícia stresu. Sú na to rôzne názory a sú rôzne definície. Objaví sa niečo nové a vzápätí z toho vyplynie ďalších päť otázok.

S teóriou stresu prišiel Hans Selye. On považoval stres za nešpecifickú reakciu na všetky podnety, ktoré narušujú homeostázu človeka. Dnes jednoznačne vieme, že to nie je pravda a že reakcia je veľmi špecifická.

X Takže ešte máte veľa toho, čo treba preskúmavať?

Myslím si, že sa potrebujeme ďalej venovať otázkam, na ktoré nevieme odpovede, a hľadať spôsoby, ako posilniť pozitívne účinky stresu a znížiť jeho negatívne dôsledky, aktulity.sk

X X X

 Tereza Nvotová: Ženy možno už nenazývame bosorkami, ale démonizujeme ich dodnes

 „Na Slovensku vám dnes už nikto nepovie, že niečo nemôžete robiť, pretože ste žena. Sám by sa tým zhodil. Sú však rozhodnutia, ktoré robíme na základe genderovej nerovnosti a ani o tom nevieme,“ myslí si režisérka filmu Svetlonoc.

Ľudia majú potrebu vysvetliť si všetko, čo sa im v živote deje. Niekedy hľadajú odpovede v mágii a inokedy si nájdu vinníka svojich ťažkostí. Práve preto aj dnes niektorí ľudia veria v bosorky, myslí si režisérka Tereza NVOTOVÁ. Tento týždeň prišiel do kín jej film Svetlonoc, ktorý ocenilo aj zahraničné publikum a získal ocenenie Zlatý leopard.

Film sa pritom odohráva v rýdzo slovenskom prostredí. „Určite bude veľa ľudí, ktorí budú mať pocit, že to preháňam, príliš kritizujem alebo že som proti dedine. Ale keď človek film pozorne sleduje, vidí, že nie je o ľuďoch na dedine, ale o ľuďoch ako takých,“ vysvetľuje režisérka.

 X Natočili ste celovečerný film o bosorkách v 21. storočí. Nie sú bosorky témou minulosti?

Myslela som si, že áno. Preto ma prekvapilo, keď som sa dostala k antropologickej štúdii Tatiany Bužekovej, ktorá sa zaoberala súčasnou slovenskou spoločnosťou a slovenskou dedinou. Zistila, že viera v bosorky je stále veľmi živá. Práve to nás inšpirovalo k napísaniu tohto príbehu. Na jednej strane nás to totiž prekvapilo. Ale na druhej strane to len ukázalo na to, čo naša spoločnosť nestihla prekonať – zakorenenú mizogýniu a strach z inakosti.

Na tej štúdii sa ukazuje aj fakt, že neustále hľadáme vinníka zodpovedného za vlastné nešťastie. A tým vinníkom je často človek, ktorý je iný, nekorešponduje s tradičnou spoločnosťou.

X Na jednej strane ste sa k námetu dostali náhodou, na druhej strane ste mali „bosorku“ vo svojom živote aj predtým. Ide o ženu Otylu, ktorá vás inšpirovala a jej meno nesie aj jedna z postáv vo vašom filme. Kto bola Otyla v skutočnosti?

Otylu som nikdy nestretla. Rozprával mi o nej otec. Odmalička som s rodinou chodievala na drevenicu v horách, kde nie je elektrina, voda, nič. Kedysi tam bola osada, ale všetci si zniesli domy do dediny. Zaujímalo ma, kto tam žil predtým, ako chatu kúpil môj otec so spolužiakmi. Zistila som, že tam žila Otyla – osamelá žena, ktorá všade chodila bosá. Nechcela ísť do dediny, nechcela žiť v miestnej spoločnosti. Asi bola šťastná ďaleko od nich. Nakoniec ju zobrali na psychiatriu. Neviem, nakoľko to bolo dobrovoľné… O týchto podrobnostiach sa väčšinou nehovorí.

X Otylu vo filme považovali za bosorku, tak ako aj ďalšie ženy. Prečo sú podľa vás ľudia aj v 21. storočí ochotní veriť v magické bytosti či mýty?

Ľudia veria kadečomu, a to hocikde vo svete, nielen na Slovensku. Myslím si, že ľudia majú potrebu vysvetliť si všetko, čo sa im v živote deje, čomu nerozumejú a čo ich trápi. Chcú nájsť príčiny a vinníkov za všetko zlé. Je to nášmu mozgu vlastné, že hľadáme kauzálne príčiny. A keď ich nevieme nájsť, prídu na rad magické sily, ktoré dokážu kadečo vysvetliť a zahrnúť do toho aj naše predsudky. Magické myslenie je tu odpradávna a rozhodne nikam neodchádza – či už hovoríme o náboženstve, konšpiráciách, sektách alebo bosorkách.

X Kto sú podľa vás tie dnešné „bosorky“, respektíve ľudia, na ktorých je dnes hon? Nemusíme priamo hovoriť o ohrození života, skôr o predsudkoch a nepochopení.

Dnešné bosorky sú podľa mňa ženy, ktoré sú natoľko slobodné, že sa neboja povedať alebo žiť niečo, čo spoločnosť ešte neprijala. A týka sa to rôznych vecí. Odzrkadľuje sa to na tom, že ich nazývajú šľapkami, feťáčkami, sukami a všetkým možným. Už im veľmi nehovoria, že sú bosorky, ale dodnes sú démonizované – a to rôznymi spôsobmi.

Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nekorešponduje so status quo a tým, že žena má mať jedného partnera, s ktorým má mať deti, o ktoré sa má ona starať, je v našej spoločnosti stále tabu. Potom sa stáva, že keď otvoríte tému, ktorá by už ani nemala byť témou, ľudia sa z toho idú zblázniť. Cítila som to aj vo chvíľach, keď som verejne povedala, že nechcem mať deti a že si myslím, že je to v poriadku.

X Čo sa vtedy stalo?

Prišla vlna hejtu, ale aj množstvo správ od žien, ktoré to majú podobne. Písali mi, že sa v tom cítia samy, že o tom nemôžu hovoriť, lebo ich za to odsudzujú aj ich blízki. Vtedy som si uvedomila, aké dôležité je otvárať tieto témy, hoci sa niekomu môžu zdať nepodstatné. Veľa ľudí je odsudzovaných kvôli svojim čisto osobným rozhodnutiam. Dá sa to zmeniť len tým, že o tom budeme hovoriť, že sa budeme spájať. Svetlonoc vo svojej podstate vyzýva ľudí a ženy, aby sa spájali, pretože vo vzťahoch sme silnejší, istejší, viac si veríme.

 Byť ženou

X Okrem tejto situácie: stretli ste sa niekedy s obmedzovaním len preto, že ste žena?

To je veľmi zložité na vysvetlenie. Na Slovensku vám dnes už nikto nepovie, že niečo nemôžete robiť, pretože ste žena. Sám by sa tým zhodil. Sú však rozhodnutia, ktoré robíme na základe genderovej nerovnosti a ani o tom nevieme. Práve tento proces, ktorým som si ako žena musela prejsť vo svojom vnútri, bol pre mňa ťažký a zaujímavý: hľadala som a zisťovala, v čom všetkom som mala ja sama pocit, že to nemôžem robiť len preto, že som žena. Niektoré pravidlá nastavené spoločnosťou som totiž automaticky zvnútornila. A to bez toho, aby som sa pýtala, aký je môj názor, môj pohľad a čo vlastne chcem.

X Pochopili ste práve vtedy, že nechcete deti?

Áno, pochopila som to až vtedy. Musela som k tomu dospieť. Je to podobné ako to, že ani režisérkou som sa nestala preto, že som to mala naplánované a vysnívané. Keď som bola mladšia, ani som na to nepomyslela. Postupne som sa dostávala do situácií a rozhodnutí, v ktorých som si povedala, že budem odvážna, pôjdem do toho a uvidím, ako to dopadne.

Je však veľa žien, ktoré tie rozhodnutia nespravia, mnohé sa ani nedostanú do takej situácie. Nikto ich nepodporí v tom, že niečo dokážu, zvládnu, že na to majú. Dokonca sa vám stane, že ak chcete zaujímavú pracovnú kariéru, označia vás za karieristku. A to slovo je vnímané negatívne. Pri mužovi je karierizmus niečo pozitívne. Už na tom vidíme, aké divné a nezmyselné rozdiely robíme.

X Nie je aj to, že máme dve škatuľky – buď si mama, alebo karieristka – veľký problém?

Je. Videli sme to aj na pľaci. Keď som obsadzovala film, Natáliu Germani (herečku, ktorá obsadila hlavnú úlohu) mi ani neponúkli na kasting. Povedali mi, že je tehotná, tak nemôže hrať. Povedala som im, že nejdeme točiť hneď zajtra, že je na nej, či bude chcieť po pôrode pracovať alebo nie. Zaujímavé bolo, že tehotenstvo vyhodnotili ako problém ženy, nie muži. Rozhodli o nej bez nej. Natália nakoniec prišla na kasting. Bola tehotná, ale tú rolu dostala, porodila, a potom sme natočili film. A bolo to úplne v pohode.

X Aby sme boli úplne korektní: sú aj ženy, ktoré jednoducho chcú zostať mamou v domácnosti, lebo ich to tak baví a napĺňa.

Tak to je super. Je zaujímavé, že viacero žien mi hovorilo, že odsudzovanie zažívajú, aj keď to majú takto. Žena má podľa našich noriem zvládať všetko. Rodinu aj prácu, všetko na plný úväzok. A to naozaj zvládajú len výnimky. Niektoré moje kamarátky s viacerými deťmi bojujú s výčitkami od ich manželov, lebo nezarábajú. Je to ako začarovaný kruh. Môžete robiť čokoľvek, vždy to je málo.

X Film ukazuje aj sexuálne násilie či bitky detí. Myslíte si, že toto je stále slovenská realita, že sme sa neposunuli?

Posunuli sme sa aspoň v tom, že začíname reflektovať, že sa to stále deje. A upozorňujeme na to: rozhovormi, článkami, filmami. Je to prvý krok k zmene, ktorá by mala prísť. Ale zatiaľ mám pocit, že sa hýbeme skôr opačným smerom. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Prijímajú sa nové zákony, ktoré majú za cieľ obmedzovať a kriminalizovať či už ženy, alebo minority.

A to je strašné. Kumulujú sa tým všetky kultúrne vojny a namiesto toho, aby sme začali dialóg o tom, ako tu spolu chceme žiť, štekáme po sebe a nie sme schopní vypočuť si jeden druhého. Uzatvárame sa do bublín a myslíme si svoje. Hádky potom nie sú konštruktívne, len hecujú ľudí zaujímať stále extrémnejšie pozície.

 Slovensko a svet

x Vo filme je veľmi silný motív dediny. Neobávate sa, že to ľudia môžu pochopiť tak, že kritizujete vidiecke prostredie a ľudí žijúcich v dedinách?

Hrozí to. Preto sme spravili predpremiéru filmu v Stankovanoch – teda v dedine, kde sme film točili. Veľmi nás zaujímalo, ako naň budú ľudia reagovať. Bola som prekvapená – reakcie boli perfektné. Film sledovala plná sála kultúrneho domu v Stankovanoch. Niektorí povedali, že film chcú vidieť znova a že si ho pôjdu pozrieť ešte raz do kina. Mnohí mi rozprávali, ako ich to zasiahlo. Bolo medzi nimi aj veľa mužov.

Určite bude veľa ľudí, ktorí budú mať pocit, že to preháňam, príliš kritizujem alebo že som proti dedine. Ale keď človek ten film pozorne sleduje, vidí, že nie je o ľuďoch na dedine, ale o ľuďoch ako takých. A že je len zasadený do vidieckeho prostredia.

x Vy ste s týmto filmom získali aj Zlatého leoparda – znamená to, že zahraničné publikum ho prijalo pozitívne. Čomu to pripisujete?

Spoločenské problémy, ktoré ten film opisuje, sú univerzálne. Hľadanie skutočnej slobody sa týka úplne všetkých, hoci cesta každého človeka je v každom prostredí iná. Ale základné spoločenské problémy nie sú špecifikované národom – ak sa teda nerozprávame o extrémnych situáciách žien v prostredí, ako je Irán či Saudská Arábia. Ale problém strachu z inakosti, predsudkov či poverčivosti, ktorá prerastá do viery v konšpirácie, je všade na svete. Preto sa film dotýka aj ľudí z iných krajín.

x Film Svetlonoc je zasadený do slovenských lesov. V jednom silnom obraze ukazujete aj úplne vyrúbaný kopec. Mysleli ste to ako metaforu?

Áno. To, že sa film odohráva v lese, nie je náhoda. A nie je to preto, aby pôsobil hororovejšie. Hlavná hrdinka Šarlota sa vracia do tohto prostredia, aby si vyriešila svoju traumu a rozlúštila záhadu, ktorou je opradený jej útek.

Na to, aby našla seba a svoju vnútornú silu, sama nestačí. Pomáha jej Mira, žena, ktorá je v lese ako doma. Šarlotinu boľavú dušu lieči aj tým, že ju učí vnímať svoje okolie, napojiť sa na silu prírody. Znie to síce trochu ezotericky, ale podstata je v tom, už sme sa tak oddelili od nášho prirodzeného prostredia, že naň dokonca máme špecifický názov: „príroda“. Hovoríme „idem do prírody“ alebo „idem do kina“ – akoby to bola atrakcia a nie najprirodzenejšia vec, miesto, kde sa máme cítiť najviac doma. Ľudia sa dnes boja prírody. Odráža to fakt, ako veľmi sa boja svojej prirodzenosti.

Ťažko v sebe nájdeme harmóniu, ak ju nedokážeme nájsť s tým, čo nás obklopuje, odkiaľ sme vzišli. Holý kopec je metaforou na to, ako veľmi v skutočnosti ubližujeme sami sebe. Ak vytneme ten posledný strom, zabijeme tým aj sami seba.

x Film ste venovali zosnulej herečke Monike Potokárovej. Pôvodne mala hrať Miru, ktorú nakoniec stvárnila Eva Mores. Prečo ste jej film venovali a ako vás jej smrť ovplyvnila pri natáčaní?

Monika bola prvá herečka, ktorú sme obsadili. Písali sme na ňu postavu Miry. Potom sme spolu s ňou asi rok hľadali hercov pre ďalšie úlohy. Rada vyberám hercov vo vzťahoch – chcem vidieť, ako spolu fungujú. Monika mi v tomto veľmi pomáhala. Keď zomrela, veľmi to otriaslo celým výrobným procesom a aj mnou osobne. Neskôr som však pochopila, že ten film musím spraviť, že to rozhodne nechcem vzdať. A našla som úžasnú Evu Mores, ktorá Miru vzkriesila a dala jej svoj nový život. Zvládla to bravúrne a naozaj nikto nemôže povedať, že bola len nejakou náhradou. Ale to, že film venujem Monike, bolo jasné v momente, keď som sa dozvedela, že zomrela. Ten film je pre ňu.

Tereza Nvotová

(1988)

Je absolventka pražskej FAMU, žije v Prahe a New Yorku. Na svojom konte má niekoľko úspešných dokumentov. Patrí medzi ne aj film Mečiar, ktorý bol v roku 2017 najnavštevovanejším dokumentom v slovenských kinách a dostal sa do selekcie Európskej filmovej akadémie. Pripravuje film The Nurse v hollywoodskej produkcii AGBO, slovensko-český film Otec a minisériu Convictions v koprodukcii s RTVS, ČT a ARTE.

Jej hraný debut Špina (2017) získal viac ako 20 ocenení doma aj vo svete. Bol nominovaný na osem Českých levov, českí filmoví kritici ho vyhlásili za najlepší film roka 2018.

Film Svetlonoc získal Zlatého leoparda na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne v sekcii kinematografia súčasnosti, aktuality.sk

X X X

Podpora LGBT+ ako nástroj na zviditeľnenie: Čo je to queerbaiting a ako ubližuje komunite?

 Médiá a kultúra dávajú queer ľuďom čoraz väčší priestor na prezentáciu, avšak posun nie je taký priaznivý, ako sa zdá. S množstvom nových filmov, seriálov a piesní, ktoré sa dotýkajú inak než heterosexuálne orientovaných vzťahov, by sa mohlo zdať, že v spoločnosti nastal posun v tolerancii LGBT+ komunity. Pod tým, čo sa na prvý pohľad javí ako inklúzia všetkých komunít, sa však skrýva marketingový ťah s cieľom dosiahnuť zisk.

Keď umelec alebo producent vytvorí dielo, ktoré chce dostať do povedomia širokej verejnosti, hľadá spôsoby, ako svoje dielo zviditeľniť. Nie je na tom nič zlé do momentu, kým nezačne využívať druhých ľudí vo svoj vlastný prospech bez ich vedomia. Takýmto spôsobom je popkultúrou využívaná LGBT+ komunita, ktorá v médiách získava čoraz viac pozornosti.

Priestor, ktorého sa jej však dostáva, nie je využitý v jej prospech, ale v prospech producentov, ktorí chcú získať zisk. Tvorcovia svoje publikum navnadia na LGBT+ zameraný obsah, no vo výsledku sa ich dielo zobrazeniu queer vzťahu úplne vyhne a načrtne ho iba nepriamo.

Takáto taktika sa nazýva queerbaiting (pojem vznikol spojením slov „queer“, ktoré pomenúva LGBT+ komunitu, a „bait“, čo v preklade znamená návnada). Príslušníci queer komunity na tento spôsob získavania publika upozorňujú už niekoľko rokov.

Cenzúra na LGBT+ komunitu

Existuje viac než len malý dôkaz, že mediálne zobrazovanie LGBT+ postáv v populárnej kultúre a ich vzťahov pomáha posúvať verejnú mienku o politickej rovnosti queer komunity. Známe osobnosti čoraz častejšie svojich fanúšikov vyzývajú k tolerancii všetkých ľudí bez ohľadu na ich orientáciu, avšak nie vždy to robia správnym spôsobom s čistými úmyslami.

Kritici queerbaitingu poukazujú na jeho podobnosť s tým, čo nazývame podtext. Ten sa stal populárnym v médiách v 30. rokoch 20. storočia a odvtedy je literárnym prostriedkom na rozprávanie rôznych príbehov.

Podtext je akýkoľvek obsah tvorivého diela, ktorý nie je oznámený explicitne, ale je implicitný, teda nepriamo, s presvedčením tvorcov, že divák obsahu rozumie bez jeho priameho zobrazenia. V minulosti sa využíval na naznačenie kontroverzných tém bez toho, aby vzbudil pozornosť cenzorov.

V súčasnosti tak producenti, scenáristi, autori a iní tvorcovia popkultúry naznačujú LGBT+ prezentáciu a jej vzťahy, no v skutočnosti sa vyhýbajú jej priamemu zobrazeniu.

Dopustila sa toho napríklad spisovateľka J.K Rowlingová, ktorá pred uvedením filmu Fantastické zvery povedala fanúšikom Harryho Pottera, že Dumbledore mal vzťah s jeho najväčším sokom Grindelwaldom. Nepotvrdilo sa to však ani v prvej, ani v druhej časti tohto filmu.

Namiesto pridanej hodnoty, ktorá by mala vyzdvihovať toleranciu queer komunity, sa tak queerbaiting dopúšťa udržiavania jej marginalizácie. Niektorí odborníci, ktorí sa venujú problematike queerbaitingu, ho dokonca považujú za výsmech mediálnych producentov, ktorí vo svojej tvorbe dávajú najavo, že LGBT+ vzťahy nebudú nikdy explicitne presadzovať.

Queerbaiting ubližuje

Ako spoločenské bytosti sa často prikláňame k ľuďom, ktorí sú nám podobní. Vyhľadávame aktivity s rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi alebo pozeráme filmy s postavami, s ktorými sa môžeme stotožniť. Tento princíp platí ešte viac pre tých, ktorí sa cítia, že nezapadajú medzi svojich rovesníkov a výrazne sa odlišujú od ostatných ľudí zo svojho okolia.

Práve preto, keď filmová spoločnosť uvedie, že vydáva film, v ktorom si na svoje prídu všetci, aj príslušníci marginalizovaných skupín, títo ľudia sa tešia na snímku, v ktorom uvidia niekoho, s kým sa môžu stotožniť. O to viac je pre nich bolestivé, keď zistia, že išlo len o falošnú návnadu a marketingový ťah zo strany producentov.

Formou queerbaitingu s podobným princípom je aj performatívna bisexualita. Ide o taktiku, ktorú využívajú najmä známe ženské hudobníčky, aby pritiahli pozornosť mužského publika. Dopustili sa jej napríklad speváčky Shakira a Rihanna v roku 2014 vo videoklipe k piesni „Can’t Remember To Forget You“.

Speváčky vo videoklipe dráždia intímnymi dotykmi medzi sebou, pričom ani jedna z nich nepotvrdila bisexuálnu alebo homosexuálnu orientáciu. Rovnako túto taktiku využila aj Madonna, ktorá počas živého vysielania odovzdávania ocenení MTV Music Video Awards v roku 2003 pobozkala na javisku Christinu Aguileru a Britney Spears.

Nielen ženy sú však obviňované z performatívnej bisexuality. Množstvo reperov vo svojich videoklipoch využíva dotýkajúce sa ženy a často o vzťahoch medzi dvoma ženami hudobníci hovoria aj vo svojich textoch.

Medzi prvými, ktorí takýto prvok využili vo svojej tvorbe, je raper Young Dro, ktorý sa v roku 2006 dostal na vrchol hitparád so svojím jediným hitom „Shoulder Lean“.

Práve v ňom raper spieva o svojom vzťahu s dvoma ženami, ktoré majú vzťah aj medzi sebou. Text „My girlfriend got a girl“ (v preklade „Moja priateľka má priateľku) je kritizovaný za šírenie mylných stereotypov o bisexualite. Rovnako sa toho dopustili aj raper Ray Lavneder v piesni „My Girl Gotta Girlfriend“ či Drake v piesni „Girls Want Girls“.

Táto forma queerbaitingu nielenže znehodnocuje niečiu sexualitu, ale tiež upevňuje škodlivé stereotypy a stigmy obklopujúce LGBT+ komunitu. V tomto prípade išlo o podporu mylnej domnienky, že bisexuálne ženy častejšie podvádzajú svoje polovičky.

Takéto stereotypy ďalej ovplyvňujú bežný jav u LGBT+ mládeže známy ako internalizovaná homofóbia.

Internalizovaná homofóbia je charakterizovaná ako negatívny postoj príslušníka queer komunity k sebe samému kvôli vlastnej sexualite. Často sa prejavuje vo forme nenávisti voči sebe, hanby, strachu, úzkosti a depresie.

Falošné bozky

Queerbaitingu sa dopustili aj viaceré seriáli. Obľúbený mládežnícky seriál Riverdale bol niekoľkokrát kritizovaný za nesprávne využitie reprezentácie LGBT+ komunity. V jednej časti seriálu sa hlavné ženské postavy Veronika Lodge a Betty Cooper pobozkali, pritom obidve postavy mali v seriáli mužských partnerov.

Táto scéna bola využitá v traileri na novú epizódu, aby prilákala LGBT+ publikum, no v samotnej časti sa potvrdilo, že namiesto náznaku homosexuálneho vzťahu, bol bozk v seriáli len nástroj na prilákanie pozornosti inej postavy a v konečnom dôsledku pozornosti samotných divákov.

Ani sťažnosti seriálových fanúšikov však tvorcov Riverdalu nezastavili v tom, aby v queerbaitingu pokračovali. O niekoľko epizód neskôr sa mohli diváci tešiť na bozk hlavnej postavy Archieho so zápornou postavou Joaquinom. Bozk bol súčasťou upútavky na seriál, no vo výslednej časti išlo len o rozptýlenie pozornosti, aby mal Joaquin väčšiu šancu na bodnutie Archieho.

Fanúšikovia seriálu sa navyše sťažovali, že v pôvodnom komikse, podľa ktorého bol seriál natočený, bol Jughead, jedna z hlavných postáv, asexuál. Režiséri a producenti seriálu však túto osobnostnú stránku postavy neukázali. Mnohí diváci a kritici sa domnievajú, že ide o potenciálne premárnenú príležitosť na explicitné a otvorené zobrazenie asexuality v televízii, čo by malo význam pre mnohých asexuálnych tínedžerov.

 Kontroverzný Harry Styles

Nielen filmy, seriály či piesne sú nástrojom na využitie queerbaitingu. Mnohé známe osobnosti sa tejto marketingovej taktiky dopúšťajú svojím vystupovaním na verejnosti a príspevkami na sociálnych sieťach.

V súčasnosti najkontroverznejšou osobnosťou v rámci queer komunity je spevák Harry Styles. Hudobník sa už dlhšiu dobu prezentuje ako zástanca práv LGBT+ komunity. Známe sú jeho extravagantné ženské kostýmy a časté rozprávanie o queer komunite na svojich koncertoch. Najnovšie sa dokonca predstaví ako herec vo filme „Don’t Worry Darling“ (v preklade „Neboj sa, zlatko“), kde stvárni homosexuálnu postavu.

Aj napriek jeho štýlu a pôsobeniu, ktoré v mnohých vyvolalo otázky o jeho orientácii, sa Styles nikdy verejne nepriznal k svojej orientácii. V tomto roku navyše vyšli na povrch informácie o jeho vzťahu s režisérkou Oliviou Wild, ktorá režíruje film, v ktorom Styles účinkuje.

Mnohí kritici sa opreli aj o spevákov výrok „všetci sme tak trochu homosexuáli.“ Problém, na ktorí mnohí pri spevákovi poukazujú je, že hudobník sa reprezentuje niečím, čím nie je, pričom za to získava obrovské množstvo podpory a priaznivcov. Kritici upozorňujú, že skutoční príslušníci LGBT+ komunity sú za rovnaké prezentovanie odsudzovaní a stigmatizovaní.

Napriek odmietaniu verejne vyhlásiť svoju orientáciu sa Styles ohradil voči kritike na jeho sexualitu v rozhovore pre hudobný magazín Rolling Stone. „Niekedy ľudia hovoria: ‚Verejne si bol len so ženami‘, a ja si myslím, že som verejne nebol s nikým. Ak vás niekto s niekým odfotí, neznamená to, že ste sa rozhodli mať verejný vzťah alebo niečo podobné,“ uviedol spevák.

Styles sa vo svojej tvorbe roky vyznačuje rodovou fluiditou a poukazuje na nezmyselnosť nálepkovania a škatuľkovania ľudí na základe ich sexuálnej orientácie. Rodovo fluidné teda neutrálne alebo bezpohlavné obliekanie, ktorým sa Styles prezentuje, sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšie najmä medzi mladou generáciou. Začali ho využívať aj osobnosti ako napríklad Brad Pitt, Camilla Cabello či Zendaya, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.