Izrael dôrazne varuje. Bojí sa jediného. Futbalový šampionát v Katare sa ešte ani nezačal, ale káuz a nejasností je okolo neho viac ako dosť. Obavy o to, ako to v Perzskom zálive napokon dopadne, naznačil Izrael. Ten totiž pripúšťa, že teheránsky režim by mohol zaútočiť na MS 2022.
Generálmajor Aharon Haliva tvrdí, že jediná vec, ktorá momentálne bráni Iránu zakročiť je znepokojenie nad reakciou Kataru. Podľa neho sa Irán blíži k 90-percentnému obohateniu uránu a čoskoro bude skúšať svet, dodáva významný armádny predstaviteľ. Informuje o tom web Times of Israel a iné svetové médiá…
Šéf Vojenského spravodajstva v pondelok uviedol, že Irán zvažuje útok na Katar, lebo na domácej scéne čelí rastúcemu tlaku celonárodných protirežimných protestov.
Haliva na konferencii Inštitútu pre štúdie národnej bezpečnosti (INSS) v Tel Avive povedal, že protesty, ktoré zachvátili Irán, sú „mimoriadne výnimočné“ a premenili sa na „civilné povstanie“.
„Počet obetí, útoky na národné symboly – to je pre tamojší režim veľmi znepokojujúce, najmä v kombinácii so sankciami, existujúcim medzinárodným tlakom a zložitou ekonomickou situáciou,“ povedal.
Protesty vyvolala smrť mladej ženy Mahsa Aminiovej po jej zatknutí mravnostnou políciou v Teheráne v septembri tohto roku a odvtedy sa rozšírili po celej krajine. Úrady reagovali tvrdým zákrokom, ktorý si podľa Iránskej organizácie pre ľudské práva so sídlom v Osle vyžiadal takmer 400 mŕtvych, pol tucta odsúdených na smrť a viac ako 15-tisíc zatknutých.
Mimochodom, na protest proti zaobchádzaniu so ženami v dnešnom zápase iránski futbalisti neodspievali vlastnú hymnu. Iránski fanúšikovia dokonca počas nej pískali. Irán napokon podľahol Anglicku 2:6.
Existuje skutočné znepokojenie, že je ohrozený. Momentálne preň nevidím riziko… ale ako sa zvyšuje tlak na Irán, vrátane toho vnútorného, iránska odpoveď môže byť oveľa agresívnejšia. Nielen vo svojom regióne, ale aj vo svete,“ povedal Haliva.
„Hovorím vám, že Iránci zvažujú útok aj na majstrovstvá sveta v Katare,“ povedal. „Jediná vec, ktorá ich brzdí, je to, ako budú Katarčania reagovať,“ dodal.
Aj odchádzajúci minister obrany Benny Gantz v súlade s Halivovými komentármi varoval, že Irán môže zaútočiť na Katar, aby spôsobil regionálnu nestabilitu.
„Irán sa snaží zachovať nestabilitu ako stálu vec. V čase, keď je svet okolo neho stabilný a prekvitá, je to opak toho, čo sa deje v Iráne,“ povedal Gantz. „Majstrovstvá sveta budú pravdepodobne jednou z tých udalostí, na ktorých sa bude snažiť vyvolať nestabilitu,“ dodal./agentury/
X X X
Výpovede lekárov: Desať hodín rokovaní a stále bez dohody. Nemocnice sa pripravujú na rôzne scenáre
Rokovania budú pokračovať v utorok na ministerstve zdravotníctva. Zostáva necelých desať dní do odchodu stoviek lekárov z nemocníc. Rokovania medzi Lekárskym odborovým združením (LOZ) a vládou ale stále nedospeli k dohode.
Očakávalo sa, že dnes by sa už mohli priblížiť k výsledku, prípadne sa aj definitívne dohodnúť. Že to tak nakoniec nebude, naznačovali už priebežné informácie.
Po prvých troch hodinách rokovania vystúpil predseda LOZ Peter Visolajský s tým, že sa zasekli už na prvom bode. Diskusia nakoniec trvala až desať hodín.
Podvečer Visolajský oznámil, že nakoniec prediskutovali viacero požiadaviek, prešli si ich formuláciu a ministrom vysvetlili, v čom chcú zábezpeky.
Ďalšie požiadavky majú preberať v utorok na ministerstve zdravotníctva, kde budú riešiť konkrétne reformu vzdelávania mladých lekárov. Rokovania tak pokračujú ďalej.
S odborármi dnes rokoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a minister financií Igor Matovič. Na stretnutí chýbal premiér Eduard Heger, ktorý bol na zahraničnej pracovnej ceste.
Visolajský povedal, že v utorok by privítali už aj stretnutie s premiérom.
Termín do 12- tej
LOZ je ochotné ustúpiť zo svojich pôvodných požiadaviek ohľadom platov a prijať ponuku vlády. Majú ale dve podmienky. Prvou je, že za odpracované roky dostanú lekári viac ako navrhuje kabinet. (Ponuka vlády a požiadavky LOZ na konci článku).
Druhou podmienkou je, že bude splnených ostatných sedem požiadaviek, ktoré sa týkajú okrem iného reformy vzdelávania, či personálneho zabezpečenia nemocníc.
Čo sa týka prvej požiadavky, Matovič takéto navýšenie odmietol s tým, že štát na viac nemá a ponuka vlády je definitívna a férová. Tvrdí tiež, že urobili ešte jedno gesto a ponúkli ďalšie navýšenie platov pre neasteovaných lekárov z 1,4 na 1,5 násobok priemernej mzdy.
Hovorí, že sa snažil odborárom vysvetliť, v akej ťažkej situácii je Slovensko s verejnými financiami. “Nepodarilo sa mi ich presvedčiť,” povedal Matovič s tým, že na platoch sa opäť zasekli.
Je tak zrejmé, že tento bod nebude tak jednoducho riešiteľný, ale výsledok by mal byť známy už zajtra.
„Dohodli sme sa, že zajtra do 12- tej hodiny nám dajú definitívnu odpoveď, či dokážu zľaviť z požiadaviek a akceptovať ponuku vlády,“ povedal minister financií.
Ostatné požiadavky
Rokovania celkovo označil za komplikované, keďže len v prvej požiadavke- adekvátne fianancovanie nemocníc – predložili podľa neho odborári 11 ďalších bodov, ktoré dnes videli prvýkrát.
“Dnes sme prvýkrát dostali v písomnej forme požiadavky k siedmym bodom,“ povedal aj Lengvarský.
Väčšina je podľa neho splniteľná. “Niektoré sa už plnia, niektoré sú už dokonca splnené,” tvrdil Lengvarský.
Hovorí, že až na pár detailov nevidí nič, čo by malo byť prekážkou uzatvorenia memoranda, ktoré má byť definitívnou bodkou za dohodou.
Keďže dohoda ale zatiaľ nie je, počas dňa zasadol ústredný krízový štáb.„Snažíme sa v prípade nedohody pripraviť plán B,“ vysvetľoval Lengvarský. Riešili, čo bude potrebné zabezpečiť legislatívne a kedy to bude potrebné spustiť ak príde k najhoršiemu scenáru.
Okrem toho zasadol aj krízový štáb ministerstva, na ktorom sa zúčastnili riaditelia nemocníc a tam už mal byť riešený samotný postup nemocníc, v prípade, že lekári odídu.
Lengvarský ale stále verí, že tieto plány nakoniec nebudú potrebné a dohodnú sa.
Pripraviť pacientov
Na výsledky rokovaní zatiaľ netrpezlivo čakajú pacienti, ale aj riaditelia nemocníc. Niektorí hovoria, že dnes je rozhodujúci deň na dohodu. V opačnom prípade budú musieť najbližšie dni obvolať pacientov, ktorí majú naplánované zákroky na december a pripraviť ich na to, že sa im operácia zrejme presunie.
Riaditeľka banskobystrickej nemocnice Miriam Lapuníková hovorí, že obzvlášť dôležité je manažovanie chirurgických pacientov, ktorých plánovanie a príprava na hospitalizáciu trvá dlhšie.
„Ako príklad by som uviedla pichanie fraxiparinu sedem dní pred hospitalizáciou alebo u komplikovanjších pacientov možné vysadenie niektorých druhov liekov. Hlavne z tohto dôvodu musí byť pacient dopredu informovaný, už ani nehovorím o tom, že akákoľvek hospitalizácia je pre pacienta psychicky náročná a je dobré, keď je o ďalších krokoch dopredu informovaný,“ uviedla riaditeľka Rooseveltovej nemocnice.
V prípade, že príde k najhoršiemu scenáru, nemocnice plánujú zlučovať oddelenia aj presúvať pacientov do tých nemocníc, kde je výpovedí menej.
Riaditeľ druhej najväčšej nemocnice na Slovensku, Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Ľubomír Beňa hovorí, že svoje aktivity budú koordinovať so všetkými zdravotníckymi zariadeniami v meste, s ktorými majú memorandá o spolupráci a vzájomnej pomoci a tiež podľa inštrukcií ministerstva zdravotníctva.
Čiastočne upokojuje tým, že na gynekologických a neonatologických pracoviskách nedal výpoveď nikto.
„Pokiaľ ide o ostatné medicínske pracoviská, v prípade niektorých budeme musieť určite zrealizovať organizačné zmeny. Ale budeme ich realizovať tak, aby sa to nedotklo pacientov, respektíve, aby sa ich to dotklo v čo najmenšej miere,“ uviedol Beňa.
On aj Lapuníková stále ale veria, že sa vláda a LOZ dohodnú.
Odkazy pred rokovaním
Obe strany uplynulé dni volili zvláštnu formu komunikácie. Cez víkend si LOZ a zástupcovia vlády vymieňali odkazy cez tlačové konferencie a sociálne siete.
Odborári najprv odkázali vláde, že súhlasia s jej ponukou platov, ale žiadajú viac za odpracované roky. Toto je jediný bod, v ktorom sú ochotní ustúpiť, keďže ich platové požiadavky boli vyššie. Na to im Matovič odkázal, že čo sa týka platov, platí pôvodná ponuka vlády.
„Úprimne, veľmi rád by som pridal aj miliardu, ale viac už naozaj nedokážeme dať. A, bohužiaľ, ani nedáme,“ uviedol pár hodín pred pondelkovým stretnutím.
Okrem platov sa však doťahovali aj kvôli termínu rokovania. Visolajský povedal, že oni chceli rokovať aj skôr ako v pondelok. Na to z úradu vlády odkázali, že odborári komunikujú nekorektne a že premiér bol ochotný sa s LOZ stretnúť počas víkendu, ale nebola ochota zo strany LOZ.
V sobotu prišli zástupcovia lekárskych odborárov nečakane pred úrad vlády s tým, že je zavretý.
Hovorili, že sa snažia krízu vyriešiť čím skôr. „A na to potrebujeme druhú stranu, ktorá tu dnes nie je,“ hovoril Visolajský.
Na to sa zmobilizovala druhá strana, že je pripravená rokovať aj hneď. „A tak sme sa dnes (v sobotu) s premiérom a ministrom zdravotníctva stretli na Úrade vlády a odborárov z LOZ sme pozvali na rokovanie ešte dnes či zajtra (v sobotu či nedeľu). Po 2 hodinách čakania nám oznámili, že neprídu ani dnes, ani zajtra. Až v pondelok,“ tvrdil Matovič.
Ponuka a požiadavky v skratke
Vláda ponúka:
pre atestovaných lekárov ponúka koeficient 2,5 násobku priemernej mzdy, čo je v budúcom roku základný plat 3027,5 eur v hrubom. A za každý rok praxe navýšenie koeficientu o 0,02teda o 24 eur. Maximálne by sa započítavalo 20 rokov praxe,
pre neatestovaných lekárov už schválila v zákone koeficient1,4 násobku, čo v budúcom roku predstavuje sumu 1695,4 eur v hrubom. A za každý rok praxe navýšenie koeficientu 0,01, čo je 12 eur.Maximálne by sa započítavalo 20 rokov praxe.
Protiponuka LOZ:
prijíma ponuku 2,5 násobku priemernej mzdy pre atestovaných lekárov,
prijíma už zákonom schválený koeficient 1,4 násobkupriemernej mzdy,
ale za každý rok praxe žiada navýšenie koeficientupre atestovaných aj neatestovaných lekárov o 0,03, čo je 36 eur. Tiež požaduje, aby sa lekárom započítavalo až 30 rokov praxe.
Pôvodná požiadavka LOZ bola:
pre neatestovaných lekárov základný koeficient 1,7 násobkupriemernej mzdy, čo v budúcom roku predstavuje sumu 2058,7 eur v hrubom,
pre atestovaných lekárov koeficient2,8 násobku priemernej mzdy, čo v budúcom roku predstavuje sumu 3390,8 eur v hrubom,
k tomu žiada zvyšovanie koeficientu a každý rok praxe o 0,05– čo je navýšenie o 60 eur.
Pozn.: Násobok priemernej mzdy sa počíta z priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo znamená, že pre budúci rok sa bude počítať zo sumy 1211 eur, aktuality.ak
X X X
Pri ruskom raketovom útoku zahynula prokurátorka Charkovskej oblasti
Prokurátorka zahynula v nedeľu 20. novembra neskoro večer vo svojom dome v dôsledku ruského raketového útoku.
Ruský raketový útok pripravil o život prokurátorku ukrajinskej Charkovskej oblasti Olenu Maslyčovú, informovala v pondelok vo vyhlásení tamojšia prokuratúra. Správu priniesol portál britskej televízie Sky News.
„Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine a priateľom prokurátorky Oleny Maslyčovej, ktorá zomrela v dôsledku ruskej raketovej paľby. Vedenie a zamestnanci prokuratúry Charkovskej oblasti sú hlboko zarmútení touto stratou – smrťou prokurátorky Oleny Maslyčovej v obci Ševčenkive v okrese Kupiansk,“ uviedli kolegovia.
Podľa nich prokurátorka zahynula v nedeľu 20. novembra neskoro večer vo svojom dome v dôsledku ruského raketového útoku na obytnú časť obce Ševčenkive a oslobodenia Charkovskej oblasti (ukrajinskými vojakmi) dokumentovala fakty o ruských vojnových zločinoch,“ uviedli predstavitelia na Twitteri, aktuality.sk
X X X
Táto krajina nie je Matovičovou hračkou
Mala to byť už iba formalita. V sobotou Lekárske odborové združenie ustúpilo zo svojich platových požiadaviek. Kompromis ležal na stole. V pondelok sa všetko zvrtlo. S lekármi začal rokovať minister financií Igor Matovič.
Prečo s lekármi nerokuje šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský, ale minister financií, alebo aspoň obaja, je mimo logického chápania bežného smrteľníka. Namiesto toho Lengvarský rokoval s ministrom vnútra Romanom Mikulcom o núdzových opatreniach, tzv. pláne B, pre prípad, že slovenské nemocnice koncom mesiaca opustí až takmer štvrtina nespokojných lekárov (2 100 lekárov z 31 nemocníc). Aj keď vládni predstavitelia tvrdia, že ide iba o prípravu, akúsi poistku, je zjavné, že katastrofický variant berú úplne vážne.
Ešte minulý týždeň sa do sporu vložil premiér Eduard Heger. Sám sa zaručil, že obe strany sa dohodnú a pre pacientov, lekárov a celé Slovensko všetko dopadne dobre. Namiesto toho, aby v pondelok sedel za vrchstolom, odletel na pracovnú návštevu do Holandska. S oneskorením sme pochopili, prečo nezmyselne vyzýval na rokovania už počas víkendu – nie kvôli lekárom, ale kvôli sebe.
Nemá premiér pomýlené priority? Dať prednosť rutinnej zahraničnej ceste – ktorá sa dala bez problémov odložiť – namiesto vážnych rokovaní s lekármi v kritickej situácii, to nehovorí o veľkosti politika. Logicky tak prebral žezlo do svojich rúk jeho stranícky šéf Igor Matovič. Pod krídla hnutia OĽaNO spadajú aj ministri zdravotníctva a vnútra. Podľa mnohých skúsenosti z minulosti sa nemôžeme vyhnúť špekulácii, že ide o skrytú dohodu v hnutí OĽaNO. Rokovať s lekármi chce vrchný šéf Matovič osobne.
Slovensko si nemôže dovoliť stratiť dvetisíc lekárov a nechať pacientov napospas osudu. Táto krajina nie je Matovičovou hračkou.
Malo ísť už síce iba o kozmetické úpravy, no minister financií si predsa zádrapku našiel. Z ôsmich požiadaviek lekárskych odborov – ktoré už pomaly pozná aj malé dieťa – sa rokovania zadrhli hneď na prvej: financovaní nemocníc. Lekári požadujú, aby bol konečne nastavený taký model, aby sa nemocnice nemuseli pravidelne zadlžovať. Faktom je, že to je parketa ministra financií. Lekári majú pravdu.
Systém treba nastaviť tak, aby peniaze tiekli priamo nemocníc, nie cez zdravotné poisťovne alebo aby nakoniec neskončili vo vreckách veľkých súkromných hráčov v zdravotnom sektore. Žiadna novinka to nie je. Už sa o tom, ako aj ostatných bodoch rokovalo opakovane. Matovič klame, keď hovorí, že o ničom nevedel. Možno mu neboli známe všetky detaily, ale Heger a Lengvarský ho určite podrobne informovali.
Podľa šéfa odborárov Petra Visolajského jeho kolegov zdvíha Matovič zo stoličiek. Namiesto toho, aby seriózne rokoval, prezentuje na tlačovkách (už klasicky a ako vždy pompézne) rôzne grafy a červené čísla. Komu to prospieva? Lekárom, Slovensku či iba Matovičovej samoľúbosti?
A kto je tu vlastne premiérom, Heger alebo Matovič? Ak Heger, tak bude konečne musieť buchnúť do stola a urobiť si vo vláde poriadok. Slovensko si nemôže dovoliť stratiť dvetisíc lekárov a nechať pacientov napospas osudu. Táto krajina nie je Matovičovou hračkou. Konečne ho musíme zaraziť./agentury/
X X X
ŠTB nebola režisérom Nežnej. November ’89 je výsledkom zmeny politiky Kremľa
To, že tu po roku ’89 neprebehlo niečo na vzor Norimberského tribunálu, považujem za jednu z kľúčových chýb nastupujúcej demokracie, tvrdí Fedor Blaščák.
Pre mňa komunizmus nebol bežnou etapou našich dejín, ale bol to, rovnako ako fašizmus či nacizmus, zločinný režim a nepotrestanie zla počas komunizmu doteraz vytvára obrovské bremeno pre náš právny štát, hovorí filozof a spoluautor dokumentárneho cyklu o tajnej štátnej bezpečnosti (ŠTB) Fedor Blaščák.
40 rokov naháňala strach a hrôzu
ŠTB, trojpísmenková skratka, ktorá po februárovom puči v roku 1948 vyše 40 rokov naháňala strach a hrôzu. Štátna tajná bezpečnosť – to totiž boli nezákonné výsluchy, nezákonné sledovačky i brutálne výsluchy neraz končiace až tragicky.
Represálie masového rozsahu voči všetkým ideovým, náboženským či politickým odporcom socialistického režimu a jeho vládnucej komunistickej strany. No a za tým všetkým sa ukrývala aura tajomnosti, nepostihnuteľnosti a doslova všemocnosti príslušníkov tajnej polície a jej všakovakých konfidentov a donášačov, aktuality.sk
X X X
Voľby 2022: V prešovskej župe zasadol aj Mazurek, čakal ho transparent, „nácek klame“
Prešovský kraj funguje s novými poslancami, Michal Kaliňák je bez funkcie, predseda krajskej volebnej komisie Richard Jánoš si odmietol podať ruku s Milanom Mazurekom.
PREŠOV: Predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský a 62 poslancov zložilo sľub v historickej budove Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Traja poslanci neboli prítomní.
Na slávnostnom zasadnutí si všetci podali ruky s predsedom kraja a predsedom krajskej volebnej komisie Richardom Jánošom. Ten odovzdával aj dekréty, no odmietol si podať ruku s Milanom Mazurekom. Po skončení pred budovou protestoval s transparentom s nápisom „Nácek klame“. Mazurek si pri ňom urobil selfie.
Nezávislých až 27 poslancov
Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja má na rozdiel od predchádzajúceho volebného obdobia až 65 poslancov, predtým ich bolo o troch menej.
Až 27 poslancov je nezávislých. Koalícia KDH, Sme rodina, SaS, Za ľudí získala 16 mandátov. Rovnaký počet – 16 – má aj koalícia strán Hlas-SD, Smer-SD a Szövetség-Aliancia.
Strana Starostovia a nezávislí kandidáti obsadila dva mandáty. Po jednom mandáte získali poslanci za Úsvit, hnutie Republika, koalíciu OĽANO, Nova, KÚ, Zmena zdola a za koalíciu Spolu, DS, Šanca, ODS – Občianski demokrati Slovenska a Progresívne Slovensko.
Neúspešní poslanci parlamentu
Predsedom Prešovského samosprávneho kraja sa stal Milan Majerský. Bol kandidátom koalície KDH, Sme rodina, SaS, Za ľudí. Získal 111 343 hlasov, čo predstavuje 42,01 percenta.
V poslaneckých laviciach budú sedieť jeho protikandidáti. Ako nezávislý, s podporou koalície Smer, Hlas, SNS a Aliancia, sa o kreslo predsedu uchádzal Michal Kaliňák, ktorý skončil ako druhý s počtom hlasov 83 205. Tretí skončil Milan Mazurek za Republiku, ktorý je poslancom národnej rady.
V krajskom zastupiteľstve budú aj poslanci parlamentu Jana Vaľová (Smer-SD) a Ján Ferenčák (Hlas – sociálna demokracia). Získať poslanecký mandát na Prešovskej župe sa nepodarilo poslancom národnej rady Martinovi Feckovi, Tomášovi Šudíkovi, Michalovi Šipošovi či Zite Pleštinskej (všetci OĽaNO), ale aj Filipovi Kuffovi, ktorý do parlamentu kandidoval za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko , momentálne je podpredseda strany Život – Národná strana a Vladimírovi Ledeckému (SaS).
V kreslách sa stretli bratia
V Prešovskom krajskom zastupiteľstve je viacero primátorov aj starostov obcí. Za Prešov sú v ňom až traja – bývalý Pavel Hagyari, ešte úradujúca Andrea Turčanová a novozvolený František Oľha.
Popradský okres budú zastupovať dvaja protikandidáti na post primátora Popradu. Vracia sa víťaz Anton Danko a poslancom bude aj František Majerský, ktorý skončil na druhej priečke.
Novozvolený poslanec Michal Kaliňák bude pôsobiť v zastupiteľstve so svojím bratom Adriánom, ktorý obhájil mandát.
Odmietol Kaliňáka za podpredsedu
Predseda Majerský chce v tomto volebnom období nadviazať na tri základné body, ktorými sú cesta, práca a rodina.
„Chceme pristúpiť zodpovedne aj v tomto volebnom období, aby sme čo najviac finančných prostriedkov vyčlenili na budovanie dobrej infraštruktúry. Komunikujeme tiež s investormi, ktorí prichádzajú postupne na územie samosprávneho kraja,“ konštatoval.
Stretol sa aj ministrom hospodárstva, ktorý potvrdil prísľub spoločnosti Bosch, ktorá chce postaviť závod v Prešovskom kraji.
Na pracovnom rokovaní, ktoré premiérovo vynechala poslankyňa Vaľová, už poslanci zriaďovali komisie a volili podpredsedov. Mali by byť traja, zatiaľ ich má kraj dvoch.
Návrh na podpredsedov podľa Majerského vyplynul ako výsledok debát s predsedami poslaneckých klubov. „Ako prejav dobrej vôle som navrhol klubom podpredsedov.“
Predseda Majerský sa nestotožnil s návrhom klubu Hlas – sociálna demokracia a nezávislí, ktorí navrhovali Michala Kaliňáka. Zdôvodňovali to aj tým, že skončil na druhom mieste v boji o kreslo župana, ale aj silný mandát od voličov pri voľbe za poslanca.
„Prišli ste s ponukou, aby bol vicežupanom pán poslanec Michal Kaliňák. Toto meno neprijímam ani nenavrhujem. Netreba za tým hľadať žiadnu antipatiu, ani revanšizmus alebo zášť. Ponúkam spoluprácu, som pripravený prijať iné meno,“ zdôvodnil Majerský svoj krok.
Najsilnejší klub Nezávislí navrhli poslanca Štefana Bieľaka, za ktorého hlasovalo 50 poslancov, dvaja boli proti a deväť sa zdržalo. Klub KDH, SaS a Za ľudí navrhol Jozefa Kanuščáka. V jeho prípade bolo za len 32 poslancov, až 15 proti a 13 sa zdržalo. Obaja budú mať 30-percentný pracovný úväzok, aktuality.sk
X X X
Škoda to v Rusku dávno ‘zabalila‘. No Scala tam práve prichádza
Rusi sa po odchode západných automobiliek z krajiny naučili bravúrne obchádzať sankcie. Tamojší zákazníci tak majú k dispozícii dokonca aj modely, ktoré sa tam pred vojnou na Ukrajine nikdy nepredávali. Je tu ďalší dôkaz v podobe Škody Scala putujúcej do Ruska cez „de facto“ ilegálny dovoz. Česká automobilka s tým nemá čo spraviť.
Nováčikom na ruskom trhu je Škoda Scala. Dováža sa tam aj bez súhlasu českej automobilky.
Absolútna väčšina západných aj ázijských automobiliek ohlásila po ruskej agresii na Ukrajine koniec tamojších obchodných aktivít. Týka sa výroby áut v Rusku aj ich dovozu a predaja. Následkom toho sa krajine agresora doslova zrútil automobilový trh. Aby Rusko vyriešilo tragický nedostatok nových áut, použilo veľmi neštandardnú metódu. Už v máji posvätilo šedý import, ktorému hovorí „paralelný dovoz“. Dekrétom 506 vláda jednoducho obmedzila možnosti vlastníkov a vykonávateľov autorských práv a duševného vlastníctva. To otvorilo bránu dovozu áut z tretích krajín bez súhlasu výrobcov.
Takto sa do Ruska dostávajú cez tretie krajiny, ktoré na Rusko neuvalili sankcie, napríklad z Číny alebo z krajín združenia CIS, kde patria viaceré štáty bývalého Sovietskeho zväzu ako Kazachstan či Bielorusko, celkom nové západné autá. Dokonca aj úplne nové modely, ktoré sa v Rusku nepredávali ani pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine. Najnovším príkladom je spustenie predaja Škody Scala na ruskom trhu. Pritom Škoda zastavila dovoz áut do Ruska a ich výrobu hneď začiatkom marca, len pár dní po spustení „špeciálnej vojenskej operácie“. Navyše, Scala nebola modelom pre tamojší trh. Rusi mali k dispozícii starší Rapid, vyrábaný priamo tampjšom závode v Kaluge.
Teraz sa ale zo stránok agentúry Avtostat dozvedáme, že ruskí predajcovia disponujú zásobami Scaly s trojvalcom 1,0 TSI (110 k) a prevodovkou 7-DSG vo verzii Ambition v cene 2 750 000 rubľov, čo je 23 463 eur. To ale znamená, že ruskí zákazníci síce dostanú modernejší model na platforme MQB, ale za tento pokrok si neskutočne priplatia. Ten istý model stojí totiž na našom trhu 20 430 eur, a to po sérii zdražení. Nehovoriac o porovnaní s Rapidom, ktorý štartoval ešte nedávno v Rusku na cene 829 000 rubľov, čo je 7 073 eur, a ani v najdrahšej verzii s motorom 1,4 TSI sa nevyšplhal na viac ako dvojnásobok. Ruskí predajcovia áut tak svojich zákazníkov doslova „ošklbú“.
Pripomeňme, že podobne sa do Ruska dovážajú aj modely Toyoty, Lexusu, Mazdy, Suzuki, Mercedesu-Benz, Porsche, BMW aj Land Roveru. Medzi úplné novinky patria napríklad Mercedes-Benz EQE 350, Mercedes-Benz EQV, Mazda Atenza, Mazda CX-4, Toyota Avalon či VW ID.6. V súčasnej situácii s tým západné automobilky nič neurobia./agentury/