Organizácie Spojených národov. Incident označila za omyl. Izraelská armáda zasiahla mierové sily UNIFIL na juhu Libanonu. Izrael priznáva chybu a tvrdí, že išlo o omyl. UNIFIL považuje incident za vážne porušenie rezolúcie OSN. Dočasné sily Organizácie Spojených národov v Libanone (UNIFIL) v nedeľu oznámili, že izraelská armáda z tanku strieľala na príslušníkov jej mierových síl na juhu Libanonu. Izraelská armáda pochybenie priznala a uviedla, že nešlo o úmyselnú paľbu. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

„Dnes ráno Izraelské ozbrojené sily ostreľovali mierové sily UNIFIL z tanku typu Merkava z pozície, ktorú Izrael zriadil na libanonskom území,“ uviedli mierové sily vo vyhlásení a ozrejmili, že strely z ťažkého guľometu dopadli približne päť metrov od ich príslušníkov.

Klasifikácia vojakov OSN

„Po preskúmaní sa zistilo, že išlo o vojakov OSN, ktorí v oblasti vykonávali hliadku a boli klasifikovaní ako podozriví z dôvodu zlých poveternostných podmienok,“ uviedla izraelská armáda.

UNIFIL vyhlásil, že tento incident je vážnym porušením rezolúcie BR OSN č. 1701, ktorá v roku 2006 ukončila konflikt medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizballáh a slúži ako základ pre dohodu o prímerí medzi oboma stranami po minuloročnom konflikte.

Pravidelné napätie v regióne

Napriek dohode o prímerí Izrael pravidelne ostreľuje územie Libanonu, pričom tvrdí, že útočí na predstaviteľov Hizballáhu. Nedeľný incident nie je prvým prípadom, keď Izrael ohrozil príslušníkov mierovej misie UNIFIL. /aktuality/

X X X

Odvolania členov vlády môžu spustiť politickú krízu, myslí si podpredseda KDH Viliam Karas

 Andrej Danko premiérovi radil, aby nechodil na školy diskutovať so študentmi.

Za bezpečnostné riziko označil podpredseda KDH Viliam Karas komunikáciu Miroslava Lajčáka s Jeffryom Epsteinom a práve teraz by mala byť zvolaná bezpečnostná rada, myslí si. Predseda SNS Andrej Danko povedal, že bude na premiéra naliehať, aby mu prestal robiť poradcu. Politici to povedali v relácii Na telo televízie Markíza.

„Je to podľa mňa hlboké aj profesionálne zlyhanie pána Lajčáka, ktorý ako vysokopostavený diplomat jednoducho musí vedieť, že má dočinenia nielen so závadovou toxickou osobou,“ konštatoval Viliam Karas. Poukázal aj na kráľovskú rodinu, keď kráľ pozbavil vlastného brata kráľovských titulov a titulu princa práve za kontakty s Epsteinom.

„Verím, že Robert Fico Lajčáka vyrieši,“ povedal Andrej Danko. Nekonkretizoval, čo urobí, ak sa to nestane. Požiadal ministra Juraja Blanára, aby skontrolovali všetky adresy s menom „toho pána“ a aby identifikoval, či majú na ministerstve aj inú komunikáciu. „Lajčák pri Ficovi nemal byť už ani 10 minút,“ dodal Andrej Danko.

„Prezident bude váhať s odvolaním Kmeca, tak to čítam,“ hovorí Viliam Karas, podľa ktorého je požiadavka, že ako „padol Kmec“, tak by to malo byť aj pri iných ministroch. Myslí si, že Hlas bude požadovať odchod ministrov Jozefa Ráža a Samuela Migaľa, nominantov Smeru. Podľa neho ide o „začiatok silnej politickej krízy“.

 Andrej Danko si nemyslí, že hlava kohokoľvek z týchto ľudí (Jozef Ráž a Samuel Migaľ – pozn. red.) vyrieši problém. „Problém je, aby sa elita spoločnosti zhodla, aby tu bola vláda, ktorá bude robiť reformu,“ povedal a dodal, že teraz je to súťaž. „Keď ty mne ministra, tak ja tebe… to nie je riešenie.“

Predseda SNS v relácii povedal, že premiérovi radil, aby nechodil na školy diskutovať so študentmi. „Ja som mu povedal, nechoď k deťom, ktoré nemajú 18 rokov, pretože bojujeme za to, aby politici nechodili k maloletým. Choď na vysokú školu.“, aktuality.sk/

X X X

 Najväčšia lietadlová loď sveta USS Gerald R. Ford priplávala do Karibského mora. Mieri k Venezuele

Najmodernejšia americká lietadlová loď dorazila v nedeľu do Karibského mora, čím demonštruje vojenskú silu USA a vyvoláva otázky o tom, čo by nový prílev vojakov a zbraní mohol znamenať pre kampaň šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa zameranú na boj proti drogám v Južnej Amerike.

Príchod lietadlovej lode USS Gerald R. Ford, ktorý oznámila americká armáda v tlačovej správe, predstavuje významný moment v operácii, ktorú Trumpova administratíva označuje za protidrogovú, ale ktorá je vnímaná zároveň ako eskalácia nátlakovej taktiky proti venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi.

Od začiatku septembra pri amerických útokoch prišlo o život najmenej 80 ľudí počas 20 úderov na malé lode obvinené z prepravy drog v Karibiku a vo východnej časti Tichého oceánu.

 Lietadlová loď USS Gerald R. Ford završuje najväčšie posilnenie americkej vojenskej sily v regióne za ostatné generácie, čím sa celkový počet vojakov na takmer tucte lodí námorníctva zvýšil na približne 12.000 v rámci operácie, ktorú minister obrany USA Pete Hegseth označil ako „Operáciu Južná kopija“.

Fordova námorná úderná skupina, ktorá zahŕňa letky stíhacích lietadiel a torpédoborce s riadenými strelami, preplávala v nedeľu ráno priechod Anegada v blízkosti Britských Panenských ostrovov, uviedli americké námorné sily vo vyhlásení.

 Kontradmirál Paul Lanzilotta, veliteľ údernej skupiny lietadlovej lode, povedal, že posilní už aj tak početnú flotilu amerických vojnových lodí, aby „chránila bezpečnosť a prosperitu našej krajiny pred narkoterorizmom v západnej hemisfére“.

Americká administratíva trvá na tom, že koncentrácia vojnových lodí je zameraná na zastavenie prúdu drog do USA, ale nezverejnila žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Trump naznačil, že vojenská akcia sa môže rozšíriť aj mimo útokov z mora, keď povedal, že „USA zastavia prísun drog po súši“.

Spojené štáty už dlho využívajú lietadlové lode na vyvíjanie tlaku a odrádzanie agresie iných štátov, keďže ich vojenské lietadlá môžu útočiť na ciele hlboko vo vnútrozemí inej krajiny. Niektorí odborníci tvrdia, že lietadlová loď USS Gerald R. Ford nie je vhodná na boj proti kartelom, ale mohla by byť účinným nástrojom zastrašovania Madura v snahe prinútiť ho odstúpiť.

Maduro, ktorý v USA čelí obvineniam z narkoterorizmu, vyhlásil, že americká vláda proti nemu „vymýšľa“ vojnu. Venezuelská vláda nedávno oznámila „masívnu“ mobilizáciu vojakov a civilistov na obranu proti možným útokom zo strany USA.

 X X X

 Erik Kaliňák prezradil, prečo premiér Fico zrušil avizovaný príhovor k 17. novembru na STVR

V predvečer 17. novembra mal byť o 18:45 na STVR odvysielaný mimoriadny príhovor predsedu vlády SR Roberta Fica.

Avizovaný mimoriadny príhovor premiéra Roberta Fica (Smer-SD) v predvečer 17. novembra, ktorý mal byť odvysielaný na STVR v nedeľu o 18:45, sa neuskutoční. TASR o tom informoval PR manažér STVR Filip Púchovský. STVR príhovor avizovala v sobotu (15. 11.).

„Slovenská televízia a rozhlas informuje o zmene programu na nedeľu 16. novembra 2025. Na základe informácie z Úradu vlády SR sa avizovaný mimoriadny príhovor predsedu vlády SR Roberta Fica v predvečer 17. novembra, ktorý mal byť odvysielaný o 18.45 h na Jednotke, spravodajskom okruhu :24 a v Rádiu Slovensko, neuskutoční,“ uviedol Púchovský.

„Fica skolila viróza,“ povedal podpredseda Smeru Erik Kaliňák. Už v sobotu na porade si všimol, že sa premiér necíti dobre. V pondelok by však už Robert Fico mal byť naspäť v práci, informovala o tom ako prvá Markíza, aktuality.

X X X

 Má Putin v rukách kompromitujúce fotky Trumpa? Kauza Epstein rozdelila republikánov, mnohí podporia zverejnenie spisov

E-maily zosnulého finančníka a odsúdeného sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina obsahujú zmienku o fotkách Donalda Trumpa „fajčiaceho Bubbu“. „Bubba“ je prezývka bývalého prezidenta Billa Clintona. Túto spojitosť však Epsteinov brat Mark popiera. Trump obvinenia odmietol a nariadil generálnej prokurátorke, aby namiesto neho vyšetrovala Billa Clintona, banky a sponzorov demokratov. Kauza Eppstein medzitým rozdelila republikánov. Viacerí členovia americkej Snemovne reprezentantov budú hlasovať za zverejnenie spisov k prípadu, a to napriek vedeniu republikánov i Trumpovi, ktorí túto snahu už mesiace zdržujú. Parlament by o návrhu mal hlasovať na budúci týždeň.

 Aktivisti umiestnili plagát s prezidentom Donaldom Trumpom a Jeffreym Epsteinom neďaleko amerického veľvyslanectva v Londýne. 17. júl 2025.

E-mail z marca 2018 medzi Epsteinom a jeho bratom Markom vyvolal značnú pozornosť verejnosti aj sociálnych médií. Mark v ňom navrhol, aby sa Jeffrey spýtal Steva Bannona, bývalého Trumpovho hlavného stratéga, či ruský prezident Vladimir Putin nemá k dispozícii „fotky Trumpa, ako fajčí Bubbu“ (photos of Trump blowing Bubba).

 Explicitná prezývka okamžite podnietila politické špekulácie. „Bubbom“ je totiž už desaťročia nazývaný bývalý prezident Bill Clinton. Hoci Mark Epstein pre server Newsweek poprel, že by tou osobou bol práve Clinton, identitu „Bubbu“ a slovo „blowing“ nijako nevysvetli, všíma si portál novinky.cz.

Pre Trumpa je táto situácia obzvlášť nepríjemná. Počas svojej kampane v roku 2016 proti Hillary Clintonovej opakovane spomínal škandál jej manžela s Monikou Lewinskou. Sociálne siete mu teraz nič nedarujú a niektorí začali používať posmešnú frázu „Donica Lewinsky“.

Trump zareagoval rýchlo. Len niekoľko dní po zverejnení e-mailov oznámil, že požiadal generálnu prokurátorku Pam Bondiovú a FBI, aby vyšetrili Epsteinove väzby na Billa Clintona a ďalších prominentných demokratov.

 Tí označujú Trumpov krok za snahu odviesť pozornosť. Medzitým sa ozvali aj republikáni. Viacerí republikánski členovia americkej Snemovne reprezentantov budú hlasovať za zverejnenie spisov k prípadu Epsteina, a to napriek vedeniu republikánov i prezidentovi Trumpovi, ktorí túto snahu už mesiace zdržujú. Podľa agentúr AP a Reuters to uviedla dvojica kongresmanov, ktorá zverejnenie spisov iniciovala.

Zákon by prinútil ministerstvo spravodlivosti zverejniť všetky spisy a komunikáciu týkajúce sa Epsteina a tiež akékoľvek informácie o vyšetrovaní jeho smrti vo federálnom väzení. Informácie o jeho obetiach sexuálneho zneužívania alebo o aktuálnych federálnych vyšetrovaniach by mohli byť začiernené. 

„Mohlo by to byť sto alebo viac,“ povedal republikánsky kongresman Thomas Massie k počtu republikánov, ktorí sa podľa neho návrh zákona chystajú podporiť. „Dúfam, že získame väčšinu schopnú prehlasovať veto, keď sa bude o návrhu hlasovať,“ dodal legislatívec zvolený v Kentucky.

Demokratickí zákonodarcovia z parlamentného výboru pre dohľad tento týždeň zverejnili niekoľko e-mailov, v ktorých Epstein spomínal terajšieho prezidenta Trumpa. Korešpondencia podľa demokratov okrem iného zrejme naznačuje, že Trump strávil hodiny v Epsteinovom dome s jednou z obetí sexuálneho zneužívania. 

Hoci boli Trump a Epstein pred desiatkami rokov spoločne vyfotografovaní, prezident uviedol, že sa pred Epsteinovým odsúdením rozkmotrili. Jeho meno sa objavuje vo viac ako 1 600 z 2 324 e-mailových vlákien. Šéf Bieleho domu novozverejnenú korešpondenciu označil za pascu nastraženou demokratmi.

Predseda Snemovne, republikán Mike Johnson, dnes podľa Reuters uviedol, že hlasovanie o zverejnení spisov by malo pomôcť vyvrátiť podozrenie, že Trump mal akúkoľvek súvislosť so zneužívaním či obchodovaním s maloletými dievčatami, ktoré vykonával Epstein. Stúpencov návrhu obvinil z toho, že účelovo útočia na Trumpa. 

„Takže im tú zbraň zoberieme z rúk,“ povedal Johnson. „Poďme to vyriešiť a posunúť sa ďalej. Nie je čo skrývať,“ dodal.

Demokratický kongresman Ro Khanna uviedol, že očakáva, že za návrh zdvihne ruku viac ako 40 republikánov. Republikáni majú v Snemovni reprezentantov väčšinu 219 kresiel oproti 214 kreslám demokratov. 

Boj za zverejnenie dokumentov súvisiacich s Epsteinom – čo bola téma, na ktorej Trump sám staval svoju kampaň – vytvoril trhlinu medzi prezidentom a niektorými jeho spojencami v Kongrese. Trump v piatok neskoro večer stiahol svoju podporu poslankyni Marjorie Taylorovej Greeneovej, ktorá bola dlho jednou z jeho najvernejších stúpenkýň. Stalo sa tak po tom, čo kritizovala republikánov vo viacerých otázkach, vrátane nakladania s Epsteinovými spismi. /agentury/

X X X

 Putinov úhlavný rival varuje Európu. Pripravte sa na druhú studenú vojnu, nech to na Ukrajine dopadne akokoľvek

Michail Chodorkovskij, jeden z najvýraznejších kritikov Kremľa, varoval Európu, aby sa pripravila na dlhodobú konfrontáciu s Ruskom, ktorá podľa neho potrvá najmenej desať rokov bez ohľadu na to, ako sa vyvinie vojna na Ukrajine. „Mali by sme očakávať akúsi studenú vojnu, ktorá potrvá aspoň desať rokov,“ povedal Chodorkovskij pre web Politico.

Podľa neho bude jedinou odstrašujúcou silou voči ďalšej ruskej agresii smerom do Európy presvedčenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Západ predstavuje reálnu vojenskú hrozbu. Chodorkovskij, ktorý strávil desať rokov v sibírskej trestaneckej kolónii a dnes žije v Londýne, spochybnil účinnosť západných sankcií, ktoré podľa neho „vytvárajú určitý tlak na ruskú ekonomiku, ale nič dramatické“. 

Rovnako skeptický bol aj k ukrajinskej dronovej kampani voči ruským rafinériám, ktorú označil za nepostačujúcu na výrazné oslabenie vojenskej mašinérie Kremľa. „Aj ten najsilnejší dron či Tomahawk môže zasiahnuť maximálne dve hektáre,“ vysvetlil bývalý majiteľ ropnej spoločnosti Jukos. „Typické zariadenie na Sibíri má rozlohu približne 1 500 hektárov. Pri takomto útoku dronom nastane škoda, ako keď niekomu stúpite na nohu.“

 Chodorkovskij tiež uviedol, že jediná reálna šanca na prelomenie Putinovej moci bola v prvých dvoch rokoch po začiatku invázie, ak by Rusko utrpelo na Ukrajine rozhodujúcu vojenskú porážku. Táto príležitosť je podľa neho už preč. S iróniou však dodal, že v Rusku je tradícia, že diktátori odchádzajú na večnosť vo veku 70 až 80 rokov, čím narážal na skutočnosť, že Putin v októbri oslávil 73. narodeniny./agentury/

X X X

 Mesiac od nových obrubníkov na Vajanského nábreží jazdia po cyklotrase dodávky. Bol to politický akt a vyhodené peniaze, vravia cyklisti

Od nainštalovania nových obrubníkov na kontroverznej cyklotrase pozdĺž Vajanského nábrežia uplynul mesiac. Bratislavský breh Dunaja tak podľa cyklistov aj okoloidúcich zažíva bizarné situácie, pretože pre jemnejšie ohraničenie trate sa za oddeľujúce bloky dostanú dodávky kuriérov, či zásobovania okolitých prevádzok. Názor hlavného mesta aj cyklokoalície zhodne tvrdí, že zmena sú de facto vyhodené peniaze.

 Aktuálne dianie na Vajanského nábreží sa novými obrubníkmi nezmenilo.

Hoci od premeny nábrežia v roku 2023 prešli už dva roky, stále nebola plne prijatá. Projekt je neustále kritizovaný dopravnými analytikmi a politici, ktorí vidia aké vášne vzbudzuje, si na ňom robia predvolebnú kampaň. To spôsobilo, že napriek investícii asi 650-tisíc eur (podľa neoficiálnych zdrojov), sa do cyklotrasy ešte aj po rokoch vrážajú financie. Dokola sa prerába to, čo už je hotové – za peniaze obyvateľstva.

Po viacerých neúspešných snahách minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer) na jeseň docielil, aby sa aspoň vymenili obrubníky ohraničujúce obe trasy za mäkšie. Mesto z toho nadšené nebolo a mesiac po tom sa ukazuje, že opatrenie ministra bolo drahé a zbytočné.

Mesiac po výmene obrubníkov za jemnejšie nebadať žiadnu výraznú zmenu pre šoférov – sťažil sa však pohyb cyklistov, pretože na trase parkujú dodávky.

Mestu nepomohli ani dáta o znížení nehodovosti po tom ako si vodiči zvykli na zmenu trasy, ani o upokojení premávky v úseku, či pozitívne ohlasy cyklistov. Šéf rezortu dopravy sa k politizovanej téme obrubníkov vrátil znova pred niekoľkými týždňami.

Radnica sa nakoniec podvolila a pristúpila k ich náhrade za menej agresívne ohraničenie – mäkké plastové bloky. Tie sa dajú ľahko prejsť bicyklom a nepoškodia auto. „Majú skosené hrany, sú z mäkšieho materiálu a obsahujú aj reflexné prvky,” vysvetlil voľbu Peter Bubla, hovorca hlavného mesta.

Politická hra za tisíce?

Výmena za nové obrubníky na celom úseku v oboch smeroch vyšla podľa Bublu na asi 60-tisíc eur. V najlepšom prípade by išlo o plytvanie zdrojmi a žiadna zmena – pozitívna či negatívna, by nenastala. Situácia je však tragikomickejšia a zmena tu je, ale k horšiemu. Nebola však potrebná – a to ani podľa cyklistov.

„Zmenu vnímame skôr ako symbolický akt a výsledok akéhosi nešťastného spolitizovania témy cyklo-dopravnej infraštruktúry v meste, ktorá znamenala zbytočné náklady. Nutno dodať, že na Slovensku stále chýbajú technické predpisy, ktoré by jasne popisovali vhodný typ oddeľovačov pre cyklopruhy, “ upozornil Dan Kollár, prezident Cyklokoalície.

Slováci sú v ohýbaní pravidiel veľmi kreatívni a cyklopruh sa začal využívať na vykladanie a nakladanie balíkov, surovín do reštaurácií, či tovaru do blízkych obchodov. „Výmena obrubníkov nepriniesla výraznú zmenu, no subtílnejšie oddeľovače o niečo znižujú vnímanú bezpečnosť a zjednodušujú prípadné zastavovanie na cyklopruhu,” potvrdil Kollár z Cyklokoalície.

 Namiesto bezpečnosti, o ktorú sa Ráž podľa jeho slov snažil, ohrozila úprava cyklistov tým, že v pruhu parkujú dodávky. Cez nízke plastové obrubníky totiž prejdú bez väčších problémov, no bicykel to v obchádzaní tak ľahké nemá – vchádza buď na chodník medzi peších, alebo na rušnú cestu medzi autá.

„Pozitívne ohlasy od cyklistov sme nezaznamenali, naopak, objavili sa skôr sťažnosti na občasne odstavené autá v cyklopruhoch, k čomu predtým nedochádzalo. Potvrdzujú to aj naše pozorovania,” uviedol pre Pravdu Kollár s tým, že oficiálne dáta o porovnaní bezpečnosti či komfortu jazdy pred a po zmene neexistujú.

Je preto zjavné, že požiadavka ministra nezohľadnila reálnu prax v premávke, dáta a ani povahu Vajanského nábrežia. Podobnú situáciu vidíme aj za Autobusovou stanicou Nivy, kde na pasažierov v cyklopruhu bežne čakajú taxíky. Bicykle ich tak obchádzajú po ceste, kde jazdia autá a zmysel separovanej zóny sa stráca.

 „Riešenie považujeme za najlepší kompromis, ktorý rešpektuje požiadavky ministerstva dopravy a s ktorým zároveň súhlasí Krajský dopravný inšpektorát. Dôležité je, že aj nové plastové oddeľovače zachovávajú bezpečnosť cyklistov, ale sú zároveň šetrnejšie k autám,” dodal Bubla.

Nedostatočná šírka pruhov, ktoré zostali autám, bola kľúčovým argumentom podporujúcim odstránenie celej cyklotrasy – alebo aspoň toľko prepieraných obrubníkov. Podľa ministra Ráža vo viacerých častiach nespĺňala šírkové normy a pruhy boli nelegálne zúžené. „Výmenou sa v najširších úsekoch cyklotrasy obrubníky posunuli smerom do cyklotrasy tak, aby bola cesta komfortnejšia pre vozidlá,” uzavrel hovorca radnice.

Vytvorením veľkorysých pruhov pre cyklodopravu v oboch smeroch až po Šafárikove námestie sa podľa šoférov znížil komfort ich jazdy. Červenú trasu tiež považovali za zbytočne širokú a jej nadväznosť na ostatné cesty za chaotickú. Najmä prvé mesiace od jej vzniku pribúdali zrážky áut s električkami. Vodiči sa sťažovali na zúžený priestor, ktorým trpeli hlavne spätné zrkadlá vozidiel pri zrážkach, tiež aj na 16 cm výšku a zbytočnú mohutnosť betónových obrubníkov. K tomu sa pridal fakt, že na tvrdom betóne si menej zdatní vodiči poškodzovali podvozky.

Problémom bol aj strach zo zrážky bicykla s autobusom, pretože pruh je prerušený na zastávke MHD pre nástup a výstup cestujúcich, na ktorú musí bus vojsť cez cyklo časť. Vznikla tak obava, že cyklisti a ani chodci v týchto bodoch, kde je ich chodník prístupný autám alebo kde končí, nie sú v bezpečí.

Za neprehľadný sa považoval aj úsek pri Univerzite Komenského. Cez cyklotrasu na strane zastávok električiek sa totiž priraďujú autá smerujúce von z centra po Vajanského nábreží. To už ale niekoľko mesiacov rieši semafor.

V tomto mieste bol zo začiatku uvedenia cyklotrasy najväčší chaos, pretože autá odbáčajú tak, že prejdú cez cyklopruh – nemajú inú možnosť. Zároveň je to vizuálne mätúce, pretože dávajú prednosť vodičom na hlavnej (Dostojevského rad) a pôvodne mohli ísť aj vtedy, keď mali prichádajúce autá zelenú. V tom čase tam nefungoval semafor, toto opatrenie prišlo až neskôr, keďže v úseku bývali nehody. Teraz je už cyklotrasa vďaka nemu bezpečná.

Dáta hovoria jasne

Šoféri tak mestu neustále vytýkali, že chodník pre cyklistov je na úkor automobilovej dopravy a okrem kolízií s verejnou dopravou, je nebezpečný kvôli samotným obrubníkom. Mesiac po ich výmene sa však postoj vodičov nijako zásadne nezlepšil. Voči výčitkám, že cyklopruh vytvára kolóny, pretože autá prišli o jeden z dvoch jazdných pruhov, už pred časom magistrát vytiahol štatistiky. Ani tie mienku verejnosti nezmenili.

Meranie dopravy ukázalo, že zápchy v úseku zaberajú rovnako dlhý čas, ako pred zavedením cyklotrasy. Napriek kritike motorizovanej časti obyvateľstva si tak cyklisti svoj pruh pochvaľujú. Práve oddelenie obrubníkmi od rušnej dopravy vnímajú pozitívne. Tým, že je trasa široká a striktne ohraničená, je bezpečná aj pre deti. Prejazdy cyklistami navyše stále stúpajú – na jar ich tade vlani za jeden deň prešlo viac ako 2,6-tisíc, celkovo za minulý rok to bolo nad 44-tisíc.

Cyklokoalícia sa okrem toho snaží o stanovenie technických predpisov obrubníkov tlakom na vedenie rezortu dopravy. „Dlhodobo, no zatiaľ neúspešne, upozorňujeme na potrebu aktualizácie technických predpisov pre navrhovanie cyklistickej infraštruktúry, čo by samosprávam umožnilo jednoduchšie navrhovanie cyklotrás a predchádzalo metóde pokus-omyl aj takýmto zbytočným úpravám,” uviedol Kollár riešenie, ktoré by ušetrilo peniaze občanov.

Na trase pre cyklistov uprostred centra sa snažili získať hlasy voličov viacerí. Okrem ministra Ráža, sa výrazne ohradzoval kandidát na primátora Bratislavy, Martin Winkler. Ten požadoval návrat štvorprúdovky v prospech áut, pretože podľa neho súčasné zúženie spôsobilo dopravné zápchy a nespokojnosť vodičov. Zápchy tam však boli aj predtým, a dáta ukázali, že cyklocesta na ne vplyv nemá. 

Následne navrhol presun cyklistov mimo cesty na promenádu. Tým by zvýšil plynulosť premávky a znížil riziko kolízií pri autobusových zastávkach. Urbanistka Dorota Sidorová v lete uviedla, že štyri pruhy by na nábreží nič nevyriešili. Trasa je úzkym hrdlom uprostred centra a kolóny by nezmenšilo aj násobne viac prúdov. – križovatka na Šafárikovom námestí by autá aj tak zdržala.

Bezpečnosť, ako sme už spomínali, je rozporuplná pre všetkých účastníkov premávky. Súčasné cyklopruhy sú aj podľa dopravných analytikov nebezpečné v miestach so zastávkami. Za dva roky fungovania sa však nestala ani jedna nehoda, ktorá by potvrdila nebezpečenstvo niektorého z účastníkov premávky. Naopak, kolízie áut, autobusov a električiek sa diali bežne – poukázali na problémy, ktoré sú už odstránené.

Hlasy dopravných analytikov tiež hovorili, že Winklerov návrh sa neopiera o dáta, pretože nie sú dostupné. Žiadna analýza z jeho strany vypracovaná nebola, no dopravný analytik Jozef Drahovský aj v článku pre Pravdu potvrdil, že bezpečnosť chodcov a cyklistov je práve pre prechod autobusov cez cyklochodník na hrane.

No presunutím cyklistov na promenádu by zasa ubralo z chráneného priestoru chodcov. Najmä turisti, neznalí pohybu po promenáde, by mohli byť ohrození. Aj z hľadiska kontaktu centra s vodou by to nebol ideálny nápad. Trasa by to totiž prerušila./agentury/

X X X

 Fico mal vystúpiť v STVR v predvečer 17. novembra. Príhovor napokon nebude

Avizovaný mimoriadny príhovor premiéra Roberta Fica (Smer) v predvečer 17. novembra, ktorý mal byť odvysielaný na STVR v nedeľu o 18.45 h, sa neuskutoční, informoval PR manažér STVR Filip Púchovský. STVR príhovor avizovala v sobotu (15. 11.).

„Slovenská televízia a rozhlas informuje o zmene programu na nedeľu 16. novembra 2025. Na základe informácie z Úradu vlády SR sa avizovaný mimoriadny príhovor predsedu vlády SR Roberta Fica v predvečer 17. novembra, ktorý mal byť odvysielaný o 18.45 h na Jednotke, spravodajskom okruhu :24 a v Rádiu Slovensko, neuskutoční,“ uviedol Púchovský.

Podpredseda Smeru Erik Kaliňák pre tvnoviny.sk povedal, že Fica skolila viróza. ​Podľa jeho slov mali v sobotu poradu a už tam videl, že premiér sa necíti dobre. Sám však predpokladá, že v pondelok bude Fico naspäť v práci.

 V piatok premiér diskutoval so študentmi na Okresnom úrade v Poprade. Väčšina zúčastnených bola v čiernom oblečení, chceli tak vyjadriť nesúhlas so súčasným smerovaním krajiny. Časť študentov z diskusie odišla skôr. Beseda sa mala pôvodne konať minulý týždeň na pôde Gymnázia Dominika Tatarku v Poprade. Termín presunuli pre zmenu v pracovnom programe predsedu vlády. 

Na stretnutí s Ficom sa zúčastnilo približne sto študentov z troch miestnych stredných škôl. „Práve v Poprade diskutujeme o medzinárodných vzťahoch a predstavte si, máme aj rozdielne názory,“ uviedol Fico v statuse na sociálnej sieti. Neskôr na sociálnej sieti reagoval aj na predčasný odchod časti študentov. „Keď mali možnosť diskutovať, odišli. No prišli ďalší, pripravení diskutovať a rešpektovať iný názor, lebo bez neho nie je slobodná diskusia a bez slobodnej diskusie nie je demokracia,“ vyhlásil predseda vlády.

 X X X

 Olympijská kolekcia Čechov pobúrila kandidáta na ministra. Nabudúce budú národné a nie nemecké farby, hromží motorista

Politika sa vraj nemá miešať so športom, no ak je možnosť vyťažiť z toho nejakú pozornosť či takzvaný politický kapitál, málokto odolá pokušeniu. V susednom Česku sa strhla aférka okolo kolekcie oblečenia športovcov na zimnej olympiáde v Miláne a Cortine.

Českí olympionici v novej kolekcii.

Českí olympionici sa v nej ukázali v inovovanej farebnej kombinácii. Oproti predchádzajúcim hrám v Pekingu pribudla k tradičnej tmavo modrej, bielej a červenej, ktoré symbolizujú vlajku, aj zlatá farba.

Väčšina českých fanúšikov či športových médií k novému olympijskému oblečeniu nemala väčšie výhrady, ale ostro zareagoval súčasný predseda poslaneckého klubu strany Motoristé a kandidát na ministra športu vo vznikajúcej vládnej koalícii Boris Šťastný.

Podľa neho kombinácia evokuje farby inej krajiny. „Môžem slúbiť, že ak Motoristé obsadia pozíciu ministra športu, na ďalšiu olympiádu vyrazia českí športovci v národných, nie nemeckých farbách,“ napísal Šťastný k fotografii českých biatlonistov vo svetroch, ktoré sú jednou z najvýraznejších častí kolekcie.

Politici z iných strán považujú jeho kritiku za nezmyselnú. „Nielen že si vymyslel celé nové ministerstvo pre šport, on si dokonca vymyslel úplne nový šport – mlátenie prázdnej slamy dutou hlavou. V tom je skutočný majster,“ glosoval na Slovensku dobre známy europoslanec Tomáš Zdechovský z KDU-ČSL.

„Keď vyrastiem, postarám sa o to, aby boli lízanky zadarmo,“ parodovala Šťastného výrok jeho kolegyňa z Európskeho parlamentu Danuše Nerudová (STAN).

Ozval sa aj biatlonista Michal Krčmář, ktorý si nové olympijské oblečenie vyskúšal ešte pred oficiálnou prezentáciou.

„Mal som česť fotografovať olympijskú kolekciu a vidieť ju naživo… V žiadnom momente som si nevšimol žiadnu spojitosť s nemeckými farbami. Hoci mi bola diagnostikovaná znížená farebná citlivosť, vidím celkom jasne: tmavomodrú, zlatú (žltú), červenú a bielu,“ skonštatoval olympijský medailista.

 Český olympijský výbor (ČOV) nechcel výrok motoristu komentovať a odkázal ho na oficiálne vyhlásenie zo slávnostnej prezentácie, ktorá prebehla v stredu.

Inšpiráciu pre novú výraznú kolekciu hľadal v talianskej móde. Podľa šéfa ČOV Jiřího Kejvala konzultovali zmenu farieb so športovcami a ich ohlasy boli pozitívne.

„Je to originálne, zaujímavé a je to presne náš štýl obliekania,“ neskrývala spokojnosť krasokorčuliarka Natálie Taschlerová.

„Vidím, že mnohým ľuďom je úplne jedno, či športovci reprezentujúci našu krajinu bránia národné farby. Mne to jedno nie je.

Som presvedčený, že ľudia, ktorí tieto rozhodnutia robia, by mali uvažovať rovnako. A je mi jedno, kto má na to vplyv alebo ako sa to dosiahne,“ reagoval neskôr Šťastný po negatívnej odozve./agentury/

 X X X

 Lídri, ktorí hovoria neviem, sú tí najsilnejší: Preneste princípy Navy SEALs priamo do svojho života

Filozofia extrémnej zodpovednosti mení pravidlá hry v biznise. Jocko Willink, bývalý veliteľ Navy SEAL, priniesol filozofiu extrémnej zodpovednosti do biznisu. Aké sú 4 zákony boja a prečo je pokora kľúčová?

John „Jocko“ Willink nie je typický konzultant pre manažment. Tento 54-ročný, 106-kilový bývalý veliteľ amerických Navy SEALs, ktorý strávil 20 rokov v armáde, sa stal po odchode do dôchodku v roku 2010 globálnym fenoménom vo svete líderstva. Willink viedol Task Unit Bruiser (SEAL Team 3), najviac vyznamenanú jednotku špeciálnych operácií vo vojne v Iraku. Počas služby získal ocenenia ako Strieborná hviezda (Silver Star) a Bronzová hviezda (Bronze Star). Jeho povesť ho predchádza: muž, ktorý každý deň vstáva pred štvrtou ráno (a zverejňuje o tom fotku svojich hodiniek), aby cvičil vo svojej garáži, a na akúkoľvek negatívnu správu či prekážku reaguje jediným slovom: „Dobre“. Prečo „dobre“? Pretože každý problém je pre neho príležitosť učiť sa, rásť a prispôsobiť sa.

„Problémy? Dobre. Keď čelíme problémom, sme testovaní,“ vysvetľuje Willink. „Sme nútení byť kreatívni, aby sme ich vyriešili – musíme sa prispôsobiť a prekonať ich. Zdieľané ťažkosti nás spájajú.“ Práve táto mentalita tvorí jadro jeho filozofie, ktorú spolu s ďalším bývalým veliteľom SEAL, Leifom Babinom, predstavil svetu v bestselleri Extreme Ownership: How U.S. Navy SEALs Lead and Win (Extrémne vlastníctvo: Vodcovstvo a víťazstvo v SEALs, elitných jednotkách amerického námorníctva). Po odchode z armády založili konzultačnú firmu Echelon Front, aby tieto princípy z bojiska preniesli do biznisu.

Navy SEALs (Sea, Air, and Land) sú hlavné špeciálne operačné sily Námorníctva Spojených štátov amerických (US Navy). Sú považované za jedny z najelitnejších a najlepšie vycvičených špeciálnych jednotiek na svete. Skratka SEAL odráža ich schopnosť operovať v akomkoľvek prostredí: Sea (More/Voda), Air (Vzduch), Land (Zem)

Medzi ich hlavné misie patrí protiterorizmus, špeciálny prieskum, priame akcie (krátke útoky na nepriateľské ciele), záchrana rukojemníkov a nekonvenčná vojna v morskom, pobrežnom a riečnom prostredí.

Čo je extrémna zodpovednosť?

Podstata extrémnej zodpovednosti je radikálne jednoduchá, aj keď náročná na aplikáciu. Znamená to, že ako líder ste zodpovedný úplne za všetko. Znamená to prevziať plnú zodpovednosť za konečný výsledok misie alebo projektu. Ak tím zlyhá, je to chyba lídra. Ak sa niečo pokazí, líder nehľadá výhovorky ani neukazuje prstom na iných. Casey Munck, viceprezidentka marketingu, ktorá túto filozofiu aplikovala vo svojich tímoch, ju opísala ako prelomovú zmenu. Podľa nej môže táto filozofia transformovať firmy tým, že zvyšuje produktivitu a stimuluje lepší vývoj produktov. V praxi to znamená, že líder musí zabezpečiť, aby každý člen tímu stopercentne chápal nielen „čo“ má robiť, ale aj „prečo“ je to dôležité – aký je cieľ misie/úlohy. Komunikácia musí byť jasná, proaktívna a musí predchádzať nedorozumeniam. Cieľom je predísť situáciám, keď sa tím uprostred projektu pýta: „Počkajte, prečo to vlastne robíme?“

Prekvapivý základ úspechu: Pokora

Hoci je Willinkova povesť postavená na intenzite a disciplíne, on sám tvrdí, že najdôležitejšou vlastnosťou lídra je pokora. Bez pokory líder nedokáže prijať kritiku, spätnú väzbu ani si priznať chybu. Jeho ego mu bráni robiť správne rozhodnutia. „Keď vám chýba pokora, nemôžete nikoho iného počúvať,“ hovorí Willink. „Nielen to, keď vám chýba pokora, nerešpektujete svojho nepriateľa alebo konkurenta. A keď ich nerešpektujete, prestanete tvrdo trénovať. A keď začnete rezať zákruty… vtedy vás zabijú.“

Pokorný líder sa podľa neho nebojí priznať, že niečo nevie. Willink a Babin pri práci s viac ako 400 firmami zistili, že neskúsení lídri sa často boja straty dôvery, a preto predstierajú, že všetkému rozumejú. Opak je však pravdou. Keď nový líder tímu povie: „Som v tom nový. Viete, ako to urobiť lepšie? Viete mi pomôcť?“, v skutočnosti si rešpekt buduje, nie stráca. Ukazuje to úprimnosť a predchádza problémom, ktoré by vznikli z predstierania znalostí. Pokora je tiež nevyhnutným základom pre prijatie samotnej extrémnej zodpovednosti. Líder musí najprv pokorne prijať, že chyba sa stala na jeho strane – či už v plánovaní, komunikácii alebo pri výbere zdrojov.

Tímový výcvik v Navy SEALs

Dve bežné chyby nových lídrov

Okrem nedostatku pokory a predstierania znalostí identifikovali Willink a Babin druhú častú chybu: Lídri sú presvedčení, že ich problémy sú unikátne a nikto iný im nemôže rozumieť. „Myslia si, že ich problémy sú ťažšie ako problémy všetkých ostatných,“ hovorí Babin. Táto tendencia je však podľa neho len formou presúvania zodpovednosti a hľadania výhovoriek. „Kým sa vyhovárate… nikdy nevyriešite problémy, ktoré vám bránia vo výkone, a preto budete opakovať tie isté chyby,“ dodáva Babin. 

Štyri zákony boja prenesené do kancelárie

Willinkova filozofia nie je len abstraktná. Je postavená na štyroch kľúčových princípoch, ktoré sú rovnako platné na bojisku v Ramádí ako v zasadacej miestnosti korporácie.

Kryť a hýbať sa (Cover and Move) – Toto je základ tímovej práce. Na bojisku jeden člen tímu poskytuje kryciu paľbu, kým sa druhý hýbe. Obaja sú životne dôležití; ak jeden zlyhá, ohrozí to celú misiu. V biznise to znamená, že oddelenia musia prestať pracovať v izolovaných silách a začať sa navzájom podporovať. Úspech jedného je úspechom všetkých. Je to o budovaní pevných vzťahov a vzájomnej podpore.

Jednoduchosť (Simple) – Väčšina firiem pracuje na komplexných projektoch. Problém je, že zložité plány majú vysokú šancu na zlyhanie. „Keď sú veci veľmi komplexné a komplikované, mali by ste zdvojnásobiť svoje úsilie o ich zjednodušenie,“ radí Willink. Lídri musia byť schopní rozložiť komplexné ciele na jednoduché, zvládnuteľné úlohy, ktorým každý rozumie. Čím je to ťažšie, tým je to dôležitejšie.

Prioritizovať a vykonať (Prioritize and Execute) – V chaose je nemožné vyriešiť všetky problémy naraz. Snaha o to je vopred prehratou hrou. Keď sa plány rúcajú a vzniká viacero problémov súčasne, líder musí urobiť krok späť, emocionálne sa odosobniť a identifikovať najúčinnejší problém. Ten treba riešiť ako prvý. Potom sa môže tím presunúť na ďalšiu prioritu v poradí.

4. Decentralizované velenie (Decentralized Command) – Toto je podľa Willinka najťažší, ale aj najviac transformačný princíp. Cieľom je dať každému členovi tímu právomoc viesť a robiť rozhodnutia. Nejde o mikromanažment, ktorý je opakom decentralizovaného velenia. Naopak, každý tím a každý jednotlivec musí rozumieť celkovej misii (prečo to robia) a mať nástroje, vzdelanie a autoritu na to, aby mohol konať nezávisle a rýchlo. Podľa Willinka je „vlastníctvo tá najsilnejšia kompenzácia, akú môžete ľudskej bytosti dať“. Keď ľudia môžu vytvoriť vlastný plán, sú doň investovaní a nájdu efektívnejšie cesty, ako sa dostať k cieľu.

Navy SEALs pri nácviku útoku z mora

Disciplína sa rovná slobode: osobná filozofia

Willinkova filozofia nie je určená len pre vedenie tímov; je to predovšetkým o seba-líderstve. Jeho osobným mottom, ktoré sa stalo názvom ďalšej z jeho kníh, je „Disciplína sa rovná slobode“. Tento zdanlivý paradox vysvetľuje jednoducho: hoci disciplína (skoré vstávanie, cvičenie, zdravá strava, práca) vyzerá ako obmedzenie, v skutočnosti je to jediná cesta k skutočnej slobode. Finančná disciplína vedie k finančnej slobode. Fyzická disciplína (cvičenie a strava) vedie k slobode od chorôb a k fyzickej zdatnosti. Časová disciplína a plánovanie vedú k slobode mať viac času na to, na čom vám záleží. Skoré vstávanie nie je cieľom samým o sebe, je to nástroj. Je to prvá bitka dňa, ktorú vyhráte. Dáva vám psychologickú výhodu a „tichý čas“ na prácu a plánovanie, kým zvyšok sveta spí. Je to práve disciplína, ktorá vám umožňuje získať kontrolu nad svojím životom a budovať sebarešpekt – nie tým, že robíte, čo je ľahké, ale tým, že robíte to, čo je ťažké, aj keď sa vám nechce. 

Vyhrať bitku, ale prehrať vojnu? Limity extrémnej zodpovednosti

Filozofia Jocka Willinka je síce inšpiratívna, no čelí aj kritike. Niektorí oponenti poukazujú na to, že extrémna zodpovednosť je síce vysoko efektívna v taktike (vykonávaní rozkazov), ale zlyháva v stratégii (výbere správneho cieľa). Kritici argumentujú, že v armáde sa od vás očakáva, že budete plniť misiu, nie spochybňovať jej zmysel. V reálnom živote však platí, že „ak rebrík nie je opretý o správnu stenu, každý krok nás len rýchlejšie dostane na zlé miesto“. Ako príklad sa uvádza samotná vojna v Iraku, kde Willink slúžil. Bez ohľadu na to, aká excelentná bola exekúcia a extrémna zodpovednosť na taktickej úrovni, celková stratégia viedla k obrovským civilným obetiam, biliónovým nákladom a otáznej stabilite regiónu. Ďalšou slabinou je, že tento prístup ignoruje zložitosť reálneho života, kde ľudia nemajú jednu jedinú misiu.

Bežný človek žongluje s rodinou, zdravím, prácou, koníčkami a sociálnymi záväzkami. „Je ľahké hovoriť o extrémnej zodpovednosti, keď vlastníte doslova jednu vec. Ale skúste to s piatimi alebo desiatimi?“, píše jeden z kritikov. Zameranie sa len na jednu oblasť, napríklad prácu (napr. 70 hodín týždenne), môže viesť k zanedbaniu všetkého ostatného a z dlhodobého hľadiska je kontraproduktívne pre šťastie. Kritika smeruje aj k tomu, že filozofia nedostatočne rieši manažovanie smerom nahor. Príliš sa sústredí na „buy-in“ (stotožnenie sa s plánom), ale ponúka málo nástrojov pre situáciu, keď je plán nadriadeného jednoducho zlý a ignoruje prirodzenú asymetriu moci vo firmách.

Navy SEALs v zime

Riešenie v rovnováhe: dichotómia líderstva

Willink si je týchto rizík vedomý. Vo svojej neskoršej knihe The Dichotomy of Leadership (Dichotómia líderstva) priamo rieši otázku, kedy sa extrémna zodpovednosť stáva problémom. Skutočné líderstvo podľa neho spočíva v neustálom hľadaní rovnováhy medzi protichodnými silami. Líder musí byť pokorný, ale nie pasívny. Musí počúvať, ale zároveň vedieť veliť. Musí byť blízky tímu, ale udržať si profesionálny odstup, aby mohol robiť ťažké rozhodnutia. Musí byť agresívny, ale nie bezhlavý. Musí sa starať o svojich ľudí, ale zároveň musí vždy klásť úlohu na prvé miesto. Práve v zvládaní týchto dichotómií, nie v slepom nasledovaní jedného extrému, sa podľa Willinka skrýva skutočné majstrovstvo vedenia./agentury/

X X X

 Na čo sú dobré protesty, ak nepadne vláda? Politológ vysvetľuje konkrétny dôvod

 Lukáš Machala je smiešny imitátor, a koalícia len presmerúva frustráciu ľudí z nefungujúceho štátu na obetných baránkov. Navyše tých istých, ako kedysi nacisti, ktorí pálili knihy s prelomovým výskumom o transrodovosti, hovorí politológ Pavol Hardoš z Univerzity Komenského. Študentov podľa neho nikto nedokáže indoktrinovať ani k tomu, aby si prečítali sylabus, nie ešte aby spôsobili revolúciu. Čo hovorí na Zoroslava Kollára? Že aj primitívi a mafiáni si v demokracii zaslúžia svoju reprezentáciu.

Opozícia aj občania chystajú protesty, no politológ Pavol Hardoš neočakáva žiadny prelomový moment. Zmysel vidí skôr v udržiavaní súčasných priaznivcov opozície vo vare a v ich mobilizácii. Ľudia sú frustrovaní zo stavu štátu a Smer túto frustráciu kanalizuje na obetných baránkov. Dajú sa vôbec niečím uspokojiť takíto voliči, alebo sa presunú k Republike? Podľa Pavla Hardoša by rozdiel bol iba estetický, keďže krajná pravica nám vládne už od roku 2023. Často sú to pritom ľudia, ktorí sa do funkcií iba pretrollovali, ako napríklad Lukáš Machala.

Je dnes demokracia ohrozená a prežívame globálnu konzervatívnu revolúciu, alebo ide o revolúciu krajnej pravice?

Čakajú nás protesty, možno štrajk na 17. novembra. Čo sa od toho dá čakať?

Protesty slúžia v prvom rade na to, aby tí, ktorí ich zvolávajú, nejakým spôsobom udržiavali svojich priaznivcov vo vare, aby ich mobilizovali a ukázali im, že politický proces je na ich strane, že majú nejakú aktivitu. Rozvíjať zmysluplnú snahu, ktorá môže postupne dospieť až k víťazným voľbám.

Nesnažia sa ani niekoho nového presvedčiť, ale skôr udržiavať vlastných priaznivcov v mobilizačnom momente. Je to nevyhnutné, lebo často počúvame od rôznych voličov opozície, že opozícia nič nerobí, je neschopná, málo aktívna a tak ďalej. Čiže reagujú na tento dopyt. Toto je jeden zo spôsobov, akým môžu byť v priamom kontakte s tými voličmi a dať im pocítiť, že niečo sa deje.

Nakoľko je to potom dobre zmanažované a či ľudia z tých protestov naozaj odchádzajú s pocitom, že to má zmysel a sú aktivizovaní do ďalšej politickej činnosti, to už je, samozrejme, na tom, akú majú tie protesty dramaturgiu, ako sú organizované, kto na nich hovorí a čo na nich hovorí.

Čiže nečakáme od protestov, ktoré sa na 17. novembra chystajú oveľa masívnejšie, požiadavky, povedzme na predčasné voľby? Nebude sa to dať porovnať s hnutím po vražde Jána Kuciaka, kde došlo aj k následkom?

Samozrejme, ten aktivizačný moment tu teda nejaký zásadný a vplyvný nie je. To sa ešte môže zmeniť. Samotný fakt, že ide o také dôležité výročie, môže zvýšiť počty účastníkov. Presne je to ten symbolický moment.

Zároveň asi nemá zmysel očakávať, že to bude nejakým spôsobom prelomové. Hoci, samozrejme, prognózy sa najlepšie robia, keď ich človek robí spätne. Čiže môže sa ukázať, že som sa mýlil. Ale neočakávam zásadne výrazne väčšie množstvá ľudí na námestiach, než sme videli doposiaľ.

Čiže budú to skôr tí, ktorí tam už teraz chodia. Už ste povedali, že skôr ide o ich sústavnú mobilizáciu, aby sa cítili zapojení, že sa niečo proti vláde robí. Budú takto zaktivizovaní ľudia vedieť presvedčiť povedzme nejakého suseda či kolegu – tých povestných uja Štefana a tetu Helenu, mediánových voličov Hlasu, predtým, Matoviča – ktorí nie sú až takí zorientovaní v detailoch každodennej politiky, ale každé voľby sú to oni, ktorí rozhodnú, kto bude vládnuť?

Slovo, ktoré sa mi ponúklo, je, že budú asi nabudení po tých protestoch. A teda je otázne, či budú.

Ale ďalší aspekt takých protestov môže, samozrejme, byť aj demoralizovať a demobilizovať oponentov. To znamená, že čím viac ľudí na tie protesty príde a čím väčší bude dojem, že to momentum je na ich strane, o to viac môžeme očakávať, že narastie nejaká frustrácia, nespokojnosť a apatia aj u sympatizantov vládnej koalície.

Nepreleje sa tá frustrácia do voľby hnutia Republika? Sledujeme v prieskumoch, že ako klesá Smer, tak nepriamo úmerne k nemu rastie hnutie Republika, ktorá je presne pre tých frustrovaných, nahnevaných voličov.

To už je, samozrejme, zodpovednosť aj politiky a rétoriky vládnej strany Smer, že si v podstate zo svojho elektorátu urobili spojené nádoby s elektorátom Republiky. To, na čom vyhrali voľby 2023, že dokázali osloviť veľa z toho extrémistického alebo vysoko frustrovaného voličstva, dokázali ho v poslednej chvíli pretiahnuť na svoju stranu, im zaručilo víťazstvo vo voľbách a zaručilo, že Republika prepadla.

To sa im teraz môže vypomstiť presne v tom, že nakoľko oni hecovali tú nenávisť, šponovali tie emócie a zvýrazňovali, že oni budú tí, ktorí tu zavedú pomstu a poriadok a privodia zmenu, ktorá potrestá všetky excesy Matovičovo-Hegerovských koalícií, že toto nenaplnili.

Tatkiež sme svedkami rôznych štrukturálnych a politických zlyhaní, ktoré opäť môžu pridávať na frustrácii ich sympatizantov. A navyše je tu ešte aj aktívna opozícia.

Potom presne títo voliči môžu veľmi ľahko prejsť k Republike ako k niekomu, kto im bude ďalej vedieť ponúkať emóciu hnevu, zlosti a frustrácie a pocit, že možno s týmito to nešlo, ale iní to už naozaj budú robiť extrémne, lebo už nič extrémnejšie od nich asi ani nie je predstaviteľné.

Dá sa vyhovieť takýmto voličom, ktorí sú systémovo frustrovaní, nahnevaní a prahnú po pomste?

Vyhovieť sa im dá len do tej miery, do akej je niekto ochotný napĺňať tú ich žiadosť po pomste alebo hneve a nenávisti, ktorá bude preklopená do reálnych politických krokov. Ale na to, aby sa tie mohli naozaj realizovať, tak by sa museli opustiť niektoré princípy vlády práva, rešpektovania ľudských práv a postupným opúšťaním niektorých základných demokratických princípov.

V tom je zásadný problém v politickom kurze, na ktorý vykročila strana Smer. Od roku 2018 v podstate hlavne od Róberta Fica a jeho spojencov počujeme rétoriku, ktorá je z dlhodobého hľadiska aj pre nich škodlivá a smeruje k tomu, že spochybňujú legitimitu politických oponentov, šponujú emócie smerom, kde naozaj v niektorom momente nebudú mať inú možnosť, než nejakým spôsobom buď opustiť mocenské pozície, alebo ich obsadiť spôsobom, ktorý bude trvalý. Teda, že budú premieňať krajinu viac do autoritárskeho režimu.

Samozrejme, to šponovanie emócií nie je jednostranné. Vidíme to aj u časti opozičných sympatizantov, ktorí sú tiež natoľko frustrovaní a naplnení hnevom, že nie sú niekedy schopní odhliadnuť od samotného politického zápasu. V každom potenciálnom relativizovaní v úvodzovkách zločinov Smeru alebo nejakých pokleskov či krokov, ktoré ich nemaľujú hneď ako najdiabolskejšie a najnebezpečnejšie sprisahanie, vidia ústupok alebo appeasement.

Pavol Hardoš v relácii Na rovinu s Petrom HanákomZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Videli sme to aj teraz, keď sme boli svedkami kriedovej revolty, že internetový dav bol vyslovene vysadený proti riaditeľke, ktorá nejakým spôsobom zakročila proti študentovi.

Keď je emócia natoľko šponovaná, že ľahko môže dôjsť k otvorenému násilnému konfliktu, ľudia, ktorí ešte majú trocha zmyslu, vnímajú, že netreba hrotiť emócie. A že nie je úplne dobré, keď sa to šponuje a eskaluje čoraz ďalej, pretože tá emócia môže vybuchnúť u každého a potom končí ten občiansky pakt o tom, že sme spolu všetci občanmi jednej krajiny, napriek tomu, že sa v mnohom nezhodujeme.

Zodpovední ľudia nemajú dojem, že sa môžu v krajine, kde došlo aj k atentátu na premiéra, viesť na pocite spravodlivého hnevu hocikam. Vždy tam je ten moment, že keď ten spravodlivý hnev osedlávame, musíme si dávať pozor, kam nás zavedie a či to nie je náhodou nejaká priepasť, ktorú nebudeme vedieť preskočiť.

Videli sme, že frustrovaní voliči už niekedy v 2016 alebo 2014 volili Mariána Kotlebu. Kam to viedlo? Samozrejme, nič nezrealizoval, ani v pozícii župana. Zdá sa, ako keby sa tým ľuďom, ktorí sú systémovo, možno životne frustrovaní z nejakých iných vecí, nedá vyhovieť. Dá sa?

Dá sa vyhovieť, keď adresujeme zdroje tých frustrácií. A samozrejme, tam je presne ten moment, keď pri politikoch naprieč spektrom – i keď hlavná zodpovednosť, samozrejme, padá na vlády Smeru, lebo tie tu boli pri moci v posledných 20 rokoch v troch štvrtinách času – je ten moment, že naozaj tu nie sú napĺňané nejaké tie požiadavky alebo nedochádza k systematickému odovzdávaniu politík, ktoré by ľudia pocítili, že sú pre ich blaho.

Čiže dalo by sa im vyhovieť, keby napríklad tí ľudia viac zarábali, mali lepšie postavenie? Alebo sa im dá vyhovieť jednoducho tým, že sa zavedie diktatúra? Alebo si riešenie pre takýchto ľudí máme predstaviť ako východnú Ukrajinu po obsadeni tzv. separatistami, keď sa v chaose začalo dariť gaunerom a násilníkom?

Ja by som zase nebol veľmi rád, keby sme to zobrali tak, že každý, kto volí Kotlebu, je nejaký morálny degenerát, ktorému ide iba o zlo a lupičstvo. Určite takí ľudia v populácii žijú a nemusia voliť iba extrémistov.

Zrod tej frustrácie môžeme vystopovať za posledných 30 rokov a môže mať viacero zdrojov. Nie sú to nevyhnutne len nízke platy, ale vôbec ten pocit, že akým spôsobom náš verejný priestor pôsobí ako pustatina? Akým spôsobom je tu tá infraštruktúra zanedbávaná? Že tu existuje investičný dlh, ktorý nepokrýva žiadna vláda, každá hľadá iba spôsob, ako šetriť?

A teraz sa presne nabaľujú tie problémy, že dochádza k erózii základných služieb. Vlaky havarujú, lebo nejaký systém sa nekúpil, lebo to bolo moc drahé. Riešenie meškania vlakov nie je to, že sa investuje do opravy železníc a nákupu súprav, ale že sa v grafikone pridá, že cesta bude trvať o pol hodinu dlhšie.

Toto je spôsob, akým sa môžu frustrácie kumulovať a naberať, kde každý kontakt človeka so štátom ho nejakým spôsobom nahnevá a frustruje. Ten kontakt so štátom naozaj nie je iba o tom, že ide na daňový úrad zaplatiť dane.

Myslíte napríklad zdravotníctvo?

Napríklad. Že sa chce domôcť základnej zdravotnej starostlivosti a musí cestovať desiatky kilometrov, musí si zobrať časenku, zobrať si pol dňa alebo celý deň voľno, byť niekde o piatej ráno, aby sa vôbec domohol niečoho, na čo má zo zákona aj z ústavy nárok. Že neexistuje spôsob, akým by sa vedel rýchlo a ľahko domôcť spravodlivosti. Napriek tomu, že aj v zdravotníctve, aj v úradoch sú ľudia, ktorým ide o to, aby tie výkony podali, to systematické nastavenie tam nie je nastavené tak, aby vôbec mohli robiť tú svoju prácu.

Keď má lekár v čakárni 30 ľudí, tak za deň nevie pomôcť všetkým.

Presne. A potom sa môže táto oprsklosť a nevrlosť ukladať ako sedimenty na našom každodennom plávaní spoločenskou realitou, kde sa to z nás nezmyje. To nie je niečo, čo by sme mohli povedať, že na človeka nemá žiaden vplyv, keď je svedkom neustále niečoho, čo nefunguje a nejakým spôsobom sa nedá a nie je možné, aktuality.

X X X

Nastrčení smeráci v Poprade prihrávali Robertovi Ficovi: Moje meno je Dominik Imrich, chcel by som sa spýtať…

Príchod žiakov jednej z popradských stredných škôl na prednášku Roberta Fica

Medzi študentmi sedel aj kandidát za Smer vo voľbách do Európskeho parlamentu, asistent parlamentného poslanca Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) a ďalší aktívni smeráci, mali zvrátiť dojem po odchode popradských študentov so štrngajúcimi kľúčmi.

POPRAD: „Moje meno je Dominik Imrich, pán predseda, ja by som sa vás chcel spýtať, myslíte, že je v tejto dobe ešte možné, aby mladý človek mohol mať iný názor bez toho, aby bol označený za dezoláta v mainstreamových médiách? A druhá otázka, myslíte si, že všetko to, čo sa stalo pred týždňom, vyeskalovalo, bolo vopred naplánované, prípadne, že to malo viesť postupne k 17. novembru, aby tí ľudia písali nejaké nápisy a…?“ odznelo v Poprade na piatkovom stretnutí študentov s premiérom Robertom Ficom. O tom, kto je konkrétny pýtajúci sa študent, sa dozviete nižšie.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa po týždni vrátil do Popradu na odloženú diskusiu so študentmi popradského gymnázia. Prednáška na tému „Medzinárodné vzťahy“ sa napokon konala v zasadačke miestneho okresného úradu. Viacerí študenti prišli oblečení v čiernom a po tom, čo ich premiér poslal bojovať na Ukrajinu, keď „sú takí hrdinovia“, sa asi 30 z nich zdvihlo a štrngajúc kľúčmi zo stretnutia predčasne odišli. Jedna zo študentiek držala v rukách vlajku Ukrajiny.

Medzitým vonku pred budovou médiám svoje pocity z prednášky Roberta Fica opisovala študentka obchodnej akadémie Sarah, ktorá je dcérou regionálneho politika Igora Wzoša (nez.) z Popradu. Po prednáške priebeh diskusie s premiérom priblížili prítomným novinárom aj ďalší žiaci popradských stredných škôl.

Neskôr na odídencov z prednášky zareagoval na sociálnej sieti Robert Fico s tým, že podľa neho nedokázali viesť diskusiu a prijať iný názor, zatiaľ čo ostatní iní názor rešpektovali. Na ich miesto sa zozadu sály premiestnila iná skupina prítomných, v ktorej neboli len študenti popradských stredných škôl, ale aj straníci zo Smer-u či rôzni štátni zamestnanci. Odhadom ich tam sedelo dokopy 20 až 25.

Stranícke pozadie niektorých nastrčených študentov na diskusii v Poprade medzi žiakmi stredných škôl a premiérom Robertom Ficom odkryl občiansky aktivista, bloger a bývalý parlamentný poslanec Ján Benčík (Za ľudí).

Straníci ako študenti

Jedným z takýchto študentov dovezených na diskusiu v Poprade bol Dominik Imrich z Liptovského Hrádku, ktorý je členom strany Smer a Mladých sociálnych demokratov. Premiérovi v diskusii položil aj dve otázky, aktuality/

X X X

Kedy môže šéf SIS Pavol Gašpar začať prekážať Robertovi Ficovi? Odpovedá český novinár píšuci o tajných službách.

 Mohlo to pobúriť aj spravodajské služby z iných európskych štátov, hovorí o zvesení vlajok NATO a EÚ pred budovou SIS český novinár.

Šéf slovenskej tajnej služby SIS Pavol Gašpar nedávno pristúpil k nevídanému kroku. Počas protestu občanov zvesil vlajky NATO a EÚ spred budovy na bratislavskej Novej dobe. Povedal, že ide o odkaz cudzím tajným službám. Ktorý už nešpecifikoval.

„Ide o politické gesto a tajná služba demokratickej krajiny by ich nemala vyjadrovať,“ vysvetľuje v rozhovore pre Aktuality.sk zástupca šéfredaktora Respektu Jaroslav SPURNÝ. Ten o bezpečnosti a tajných službách píše už viac ako 35 rokov.

Vzťahy českej a slovenskej tajnej služby boli narušené, pripomína Spurný.

„Ak by sme mali informáciu, že Rusi pripravujú nejakú operáciu v západných krajinách, je riziko, že by sa to dostalo k Rusom. Pretože SIS zo zákona odovzdáva informácie premiérovi a vieme, že Robert Fico má dobrý vzťah k Rusku,“ tvrdí český novinár.

Český novinár a zástupca šéfredaktora Respektu Jaroslav Spurný.

Ak by ste dnes sedeli v kresle šéfa českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) a riaditeľ susednej tajnej služby zvesí vlajky NATO a EÚ, čo by vám napadlo urobiť ako prvé?

Zavolal by som si nejakého podriadeného a spýtal sa ho na podrobnosti. Práca šéfa tajnej služby však nespočíva v usmerňovaní šéfa služby druhej krajiny. No určite by to vo mne vzbudilo údiv a otázky, prečo to urobil. Ak by som s ním mal dôverné vzťahy, zavolal by som mu, aby mi to objasnil. Ide totiž o politické gesto a tajná služba žiadnej demokratickej krajiny by nemala vyjadrovať akékoľvek politické postoje.

Hovorili sme o hypotetickej situácii a teraz sa vráťme do reality. Reagovala BIS nejakým spôsobom na zvesenie vlajok, ktorými Pavol Gašpar poslal odkaz zahraničným tajným službám?

Existujú dva rozmery spolupráce SIS a BIS. Jedna je formálna. Šéfovia, námestníci či analytici sa schádzajú na bilaterálnych schôdzkach. Tam sa nehovorí o žiadnych utajovaných skutočnostiach, ale o rizikách, napríklad v kyberpriestore či o pôsobení Ruska v západných krajinách.

Je to, ako keď sa stretnú dvaja šéfredaktori a preberajú veci súvisiace s médiami. No nepreberajú tam texty, ktoré ich investigatívne oddelenie pripravuje. V takomto prípade by šéf BIS rokoval so slovenským náprotivkom bez problémov. Ukladá mu to aj zákon.

Okrem toho však záleží aj na ich vzájomnej dôvere. A z tohto pohľadu si viem predstaviť, že šéf BIS má isté obavy, ako sa Pavol Gašpar stavia k niektorým bezpečnostným rizikám, ktoré obe krajiny zdieľajú.

A nastalo nejaké stretnutie či spojenie šéfov BIS a SIS po tomto geste?

Ako poznám šéfa BIS generála Michala Koudelku, je to veľmi zdržanlivý človek, ktorý nepôjde za nutnú hranicu výčitiek. Možno sa do budúcna pripraví, akým spôsobom bude so svojím náprotivkom Gašparom rokovať na nejakom ďalšom stretnutí. Nemyslím si však, že by bolo jeho vecou telefonovať šéfovi SIS, že sa ho na to pýtal šéf nemeckej či britskej tajnej služby, že toto sa nerobí a že má za sebou veľa škandálov.

No viem si predstaviť, že toto gesto pobúrilo aj spravodajské štáty z iných štátov EÚ. Tajné služby spolupracujú, zároveň navzájom sledujú, aké výkony majú, s akými informáciami prichádzajú či ako sa správajú.

Zhromaždenie za odchod Pavla Gašpara z funkcie šéfa SISZdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Predpokladáte, že tá komunikácia nastala na nižších miestach, napríklad medzi príslušníkmi BIS a SIS popri komunikácii o iných záležitostiach?

Presne tak. Spolupráca tajných služieb a bezpečnostných zložiek prebieha aj neoficiálne. A viem si predstaviť, že analytik BIS, ktorý má dobré vzťahy s analytikom SIS, ktorému verí, mu neformálne zavolá s otázkou, čo to malo znamenať. A s odpoveďou na túto otázku mohol ísť za šéfom BIS a hovoril mu, ako to vidí. Neformálne vzťahy sú v tomto dôležité a kľúčové.

Tie neformálne vzťahy tam teda predsa stále sú.

Samozrejme, no my sa o nich nedozvieme. Ani by som však nepožadoval, aby mi to Michal Koudelka či hovorca BIS medzi štyrmi očami hovorili. Je to výsada tajných príslušníkov a spolupráca je veľmi citlivá a často sa týka informácií, o ktorých verejnosť nevie. Často sa o nich dozvie, až keď je nejaká operácia ukončená.

Práve šéf SIS hovorí, že absolvoval vyše 50 bilaterálnych stretnutí a tajná služba sa pridala do mnohých „multilaterálnych projektov a platforiem“. Je teda všetko v poriadku, ako hovorí Gašpar?/aktuality/