Blizki zraneného tvrdia, že keď zavolali záchranku, muža vzali vojaci, priviazali ho na kapotu svojho džípu a odišli. Izraelská armáda v nedeľu potvrdila, že jej jednotky priviazali zraneného Palestínčana na kapotu armádneho vozidla počas zásahu v meste Džanín na okupovanom brehu Jordánu. Vojaci tým podľa nej porušili protokol, informovala agentúra Reuters. Zábery z incidentu, ku ktorému došlo v sobotu, sa rýchlo rozšírili na sociálnych sieťach a ukazovali miestneho obyvateľa na prednej časti vozidla. Podľa izraelskej armády sa tento muž zranil pri prestrelke počas razie a išlo o podozrivého, ktorého zadržali.
Prevoz na ošetrenie na kapote džípu
Blízki raneného uviedli, že keď zavolali záchranku, muža vzali vojaci, priviazali ho na kapotu svojho džípu a odišli. Nakoniec ho previezli na ošetrenie pracovníkom palestínskeho Červeného polmesiaca.
„V rozpore s príkazmi a štandardnými operačnými postupmi jednotky podozrivého odviezli, keď bol priviazaný na vozidle,“ uviedla izraelská armáda s tým, že ich konanie nebolo v súlade s jej hodnotami. „Incident bude vyšetrený a bude sa k nemu primerane pristupovať,“ dodala.
Násilie na Západnom brehu Jordánu, ku ktorému dochádzalo ešte pred vypuknutím vojny v Pásme Gazy, odvtedy ešte väčšmi eskalovalo. Podľa palestínskych úradov zahynulo pri zásahoch izraelských jednotiek alebo osadníkov v Predjordánsku od vlaňajšieho októbra najmenej 549 Palestínčanov. Izrael zase tvrdí, že palestínske útoky si za rovnaké obdobie vyžiadali život najmenej 14 Izraelčanov, aktuality.sk
X X X
Danko chce silnejšiu pozíciu v koalícii a odmieta, že nespolupracuje. Podľa Gröhlinga sa už o nepriateľstve medzi SNS a Hlasom rozpráva všade
Najmenšia vládna strana SNS sa nevzdala myšlienky na obsadenie uvoľneného kresla predsedu parlamentu po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta. Odmietla zároveň výčitky zástupcu vládnej strany Hlas a ministra práce a sociálnych vecí Erika Tomáša, ktorej podľa koaličnej zmluvy funkcie šéfa parlamentu prináleží, že práve SNS blokuje nový zákon o nastavení minimálnej mzdy. Vyplýva to z vyjadrenia šéfa SNS Andreja Danka.
Danko vyhlásil, že vládna koalícia je stabilná a odmieta informácie o konflikte či vyjadrenia, že SNS blokuje návrh na zvýšenie minimálnej mzdy. „Smer-SD, SNS a Hlas-SD tvoria stabilnú koalíciu,“ zdôraznil Danko. Občanom chce podľa vlastných slov vyslať signál, že v koalícii nie je žiaden problém. Podotkol, že rokovanie NR SR je bez problémov, vládne návrhy prechádzajú. „Vláda vládne, prijali sme naozaj ťažké zákony,“ uviedol a poukázal napríklad na novelu Trestného zákona či na zákon o STVR.
Čo sa týka zvyšovania minimálnej mzdy, odmieta naratív, že SNS niečo blokuje. Podotkol, že rezort práce ešte nemá stanovisko od ministerstva financií a aj národniari čakajú, aký efekt bude mať návrh na štátny rozpočet. „Pre nás je dôležité, aby sme nerozbíjali štátny rozpočet,“ povedal líder SNS. Skonštatoval tiež, že keď sa bude zostavovať rozpočet, SNS bude možno žiadať aj nastavenie minimálnych dôchodkov. Debata podľa jeho slov patrí na koaličnú radu, verí v skorý návrat premiéra Roberta Fica (Smer).
Danko zopakoval, že nová situácia nastala aj po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta SR. Hlas tak má podľa neho nesporne jednu z najsilnejších pozícií vzhľadom na posty v štátnej správe, na ministerstvách a v prezidentskom úrade. Odmieta, že by „niekto niekoho tlačil k stene“. Naďalej však považuje za ideálne, keby tri vládne strany obsadili pozície troch najvyšších ústavných činiteľov. Poďakoval sa za podobné vyjadrenia Smeru. Diskutovať v koalícii preto podľa Danka treba, či už to bude o koaličnej zmluve alebo o fungovaní koalície.
Danko sa dostal do slovného stretu s ministrom sociálnych vecí a podpredsedom Hlasu Erikom Tomášom, ktorý v pondelok v relácii Braňo Závodský Naživo Rádia Expres obvinil SNS z toho, že v rozpore s programovým vyhlásením vlády blokuje schválenie nového zákona o minimálnej mzde. Jeho cieľom je zvýšiť podiel minimálnej mzdy na tej priemernej. Tomáš sa v relácii zamýšľal nad tým, aký zmysel má vládna koalícia, keď nie je schopná zahlasovať ani za vlastné programové vyhlásenie.
SaS: Namiesto riešenia vypuklých problémov ľudí sme svedkami „úbohého“ doťahovania sa dvoch koaličných partnerov
Namiesto toho, aby vládna koalícia riešila vypuklé problémy ľudí, sme svedkami „úbohého“ doťahovania sa dvoch koaličných partnerov a schvaľovania nezmyselných zákonov, ktoré ľuďom nepomôžu, uviedla strana Sloboda a Solidarita (SaS).
Situácia je vraj neúnosná a dokonca ju prirovnal k vláde Igora Matoviča. Ide o nepriateľstvo medzi stranami Hlas-SD a SNS, ktoré si už verejne posielajú rôzne odkazy,“ tvrdia liberáli. Predseda SaS Branislav Gröhling zároveň upozornil na aktuálne problémy, ktoré ľudí na Slovensku trápia. Ide napr. o meškanie pasov pre občanov pár dní pred začiatkom prázdnin, policajti sa na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) sťažujú, že nerieši zlú situáciu v rezorte, samosprávy sú pred bankrotom, zdravotníctvo naďalej upadá a reprezentuje ho „konšpirátor Peter Kotlár“.
„Namiesto toho, aby začala koalícia tieto problémy systematicky riešiť, Erik Tomáš sa sťažuje, že mu Andrej Danko (SNS) blokuje minimálnu mzdu, Danko je zas urazený, že ho nechcú za predsedu parlamentu. Napriek sľubom o lacnejších cenách potravín či pohonných hmôt koalícia prijíma zákony na ovládnutie verejnoprávnej RTVS, o doživotnej rente pre Roberta Fica (Smer-SD) či o amnestii pre zločincov,“ povedal./agentury/
X X X
Európska únia otvorila prístupové rokovania s Ukrajinou
Na otvorenie alebo uzavretie kapitol je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských krajín EÚ.
Európska únia v utorok oficiálne otvorila prístupové rokovania s Ukrajinou. Udialo sa tak na medzivládnej konferencii v Luxemburgu. TASR o tom informuje podľa správ svetových agentúr.
Ukrajine bol udelený štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ ešte v júni 2022 – približne tri mesiace po začiatku ruskej invázie. Vlani v novembri Európska komisia odporučila otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou aj Moldavskom a o mesiac neskôr to odobrila Európska rada.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v utorok privítal otvorenie rokovaní o členstve ako historický deň, ktorým sa začína „nová kapitola“ vo vzťahoch medzi Ukrajinou a EÚ.
Delegáciu Kyjeva v Luxemburgu osobne zastupovala podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanyšinová.
Prvá medzivládna konferencia Ukrajiny s EÚ predstavuje oficiálne otvorenie rokovaní, samotné rozhovory sa však pravdepodobne začnú až o niekoľko mesiacov, píše agentúra AP. Predseda Európskej rady Charles Michel uznal, že hoci ide o „kľúčový míľnik“, zároveň je to začiatok dlhého procesu, ktorý si bude vyžadovať „vytrvalé úsilie, odhodlanie a ďalšie dôležité reformy“.
Kandidátska krajina musí svoje zákony a štandardy zosúladiť s tými, ktoré platia v EÚ. Ide o súbor 35 právnych predpisov, tzv. kapitol, v oblastiach od voľného pohybu tovaru cez rybolov, dane, energetiku a životné prostredie až po bezpečnosť.
Na otvorenie alebo uzavretie kapitol je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských krajín EÚ. V procese tak majú možnosť vyjadriť svoje pripomienky vrátane požiadavky o prijatie ďalších opatrení alebo aj odloženia prístupového konania. aktuality.sk
X X X
Hlad po nábojoch pominul, dodávky munície pre Ukrajinu zmiernili ruský tlak. Na obzore je však iný problém
Dodávky delostreleckých granátov, ktoré mali mesiace zdržania kvôli politickým ťahaniciam vo Washingtone, sa začali dostávať k ukrajinským jednotkám na frontovej línii. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá zároveň napísala, že tieto dodávky pomáhajú zmierniť tlak na ukrajinských vojakov prečíslených ruskými inváznymi silami.
Nezávisle od správy Reuters český premiér Petr Fiala oznámil, že pred časom na Ukrajinu dorazila prvá zásielka delostreleckej munície zariadenej v rámci českej iniciatívy.
Reportéri Reuters navštívili ukrajinskú delostreleckú jednotku v Doneckej oblasti na východe krajiny. Vojaci v tom čase strieľali z amerických samohybných húfnic M-109 tak, ako vyžadovala situácia. V minulosti boli podľa svojich slov nútení obmedzovať používanie delostreleckých nábojov kalibru 155mm pre ich nedostatok.
„Panoval ‚hlad po nábojoch‘. Munícia bola na pomerne prísny prídel. Malo to vplyv na pechotu. Blížili sa (Rusi) zo všetkých strán, zraňovalo to príslušníkov pechoty,“ opísal veliteľ jednotky, 46-ročný Vasyl. Teraz podľa neho tento ‚hlad‘ pominul. „Pracujeme dobre,“ dodal ukrajinský vojak.
Dopyt po delostreleckých nábojoch prudko vzrástol po tom, ako Rusko vo februári 2022 začalo rozsiahlu inváziu do susednej krajiny. Časom sa stenčili zásoby spojencov Kyjeva, ktorí napadnutú krajinu podporujú dodávkami zbraní. Potrebné sú pritom tisíce delostreleckých granátov denne, píše Reuters.
Situáciu skomplikovalo päťmesačné čakanie, kým na konci apríla americký Kongres schválil odkladaný balík pomoci v hodnote 61 miliárd dolárov, ktorého cieľom je okrem iného doplniť zásoby ukrajinského delostrelectva aj protivzdušnej obrany. Americké dodávky boli dovtedy pre nedostatok financií od konca minulého roka zablokované. Žiadosť amerického prezidenta Joea Bidena o schválenie výdavkov vtedy narazila na odpor republikánov, ktorí súhlas dlho podmieňovali sprísnením imigračnej politiky.
Česko medzitým na februárovom summite Európskej únie prišlo s návrhom na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu z krajín mimo EÚ. Ministerka obrany Jana Černochová pred pár dňami v televízii CNN povedala, že k iniciatíve sa pripojilo 18 krajín a prvá dodávka munície bude na Ukrajine do konca júna, ako bolo prisľúbené. Premiér Fiala na sociálnych sieťach bez podrobností napísal, že prvá zásielka munície z českej iniciatívy dorazila na Ukrajinu už pred časom.
Ruské invázne sily ťažkostí ukrajinskej armády využili na tlak na východnom fronte pri Avdijivke a dosiahli najväčší postup od prvých mesiacov vojny, napísala na začiatku mája stanica CNN. Rusko 10. mája tiež otvorilo nový front v Charkovskej oblasti, kde spočiatku postupovalo a zabralo niekoľko dedín. Agentúra AP cez uplynulý víkend napísala, že Ukrajincom sa do určitej miery darí zastavovať nový postup Rusov pozdĺž severovýchodného frontu, čo dala do súvislosti s nedávnym rozhodnutím Washingtonu, ktorý Kyjevu povolil používať zbrane dodané Američanmi na obmedzené údery na ruské územie.
Jeden z delostrelcov jednotky, ktorú navštívili reportéri Reuters, upozornil, že munícia nie je pre Ukrajinu jediný problém. „Je nás veľmi málo. Nie je dosť ľudí. Nemáme ani polovicu ľudí, ktorých by sme mali mať,“ povedal 39-ročný Oleh. Ukrajinské úrady po ruskom vpáde vyhlásili vojnový stav a všeobecnú mobilizáciu, avšak ukrajinská armáda sa v poslednom čase potýka s nedostatkom vojakov. V máji v krajine vstúpili do platnosti prísnejšie pravidlá odvodu do armády, ktorými sa Kyjev snaží doplniť stavy po mesiacoch vyčerpávajúcich bojov./agentury/
X X X
Bude to rozprávka alebo katastrofa za sto miliónov eur? Kaštieľ Rusovce už nebude len pre mačky a holuby, sľubuje Smer
Kedysi honosné sídlo habsburských pánov a ich šľachtickej družiny na predmestí Bratislavy už roky chátra. Slovensko dostalo kaštieľ v Rusovciach po druhej svetovej vojne a odvtedy sa nepodarilo rozľahlému panstvu vdýchnuť život.
Prepadávajúce sa podlahy, na stenách pleseň, zničené okná, aj ozdobné stropy. Niektoré poschodia sa úplne prepadli. Zub času a odkladanie opráv zanechali na štátnom majetku významnú jazvu a novogotický kaštieľ v Rusovciach posledné roky postupne chátra. Obývajú ho nanajvýš túlavé mačky a holuby.
Od utorka sa má však všetko zmeniť. Vládna garnitúra totiž po rokoch čakania a odkladov spustila opravné práce. No nie je to prvýkrát, čo sa politici snažia o obnovu historickej budovy. Od vzniku Slovenska obyvatelia Rusoviec počúvali o plánoch na rekonštrukciu kaštieľa mnohokrát. „Zmenilo sa nám vedenie a viete ako to býva, môže to byť rozprávka a môže to byť aj katastrofa,“ podotkol správca pozemku.
Verí však, že rozbehnutá rekonštrukcia, ktorú odštartovalo slávnostné poklepanie základného kameňa, dopadne dobre. Podľa plánu Úradu vlády by mala stavba stáť 105 miliónov eur a obnova národnej kultúrnej pamiatky by mala byť hotová do konca roka 2029. Kaštieľ má následne slúžiť pre verejnosť, ako aj na reprezentatívne účely úradu.
Objekt má slúžiť na slávnostné účely aj verejnosti. „Konečne po 22 rokoch, odkedy sa rozpráva o rekonštrukcii kaštieľa v Rusovciach a po posledných piatich rokoch, kedy prebiehalo verejné obstarávanie, sme konečne v cieli a zároveň aj na začiatku,“ skonštatoval vedúci Úradu vlády Juraj Gedra. Poďakoval všetkým, vrátane bývalej vlády, ktorí priložili ruku k dielu.
Okrem procesných vecí, týkajúcich sa verejného obstarávania, označil za najnáročnejšiu vec získať na projekt finančné prostriedky. „Na začiatku tohto projektu bola očakávaná suma tejto rekonštrukcie okolo 85 miliónov eur, výsledná suma verejného obstarávania bola 105 miliónov eur,“ poukázal.
Samotný objekt je obrovský, má viac ako sto izieb, sál a balkónov, no väčšina z nich je v dezolátnom stave. Rekonštrukcia tak predstavuje časový horizont štyri a pol roka a ak by sa začala v najbližších mesiacoch, nedokončia ju skôr ako v roku 2028, keď bude mať Slovensko už nový vládny kabinet.
Hoci ambíciu o jeho rekonštrukciu mal Úrad vlády ešte v roku 2012, dodnes nebola naplnená. V posledných rokoch sa proces naťahuje hlavne pre problémové verejné obstarávanie, ktoré už trvá takmer štyri roky.
Podľa pôvodného projektu sa malo z kaštieľa urobiť miesto podľa vzoru zámku Lednice na Morave. Hovorí sa však aj o tom, že by to mohli byť druhé Lány – teda akési letné sídlo prezidenta podľa vzoru Českej republiky.
Smer sa vracia k nedokončenému
Na začiatku projektu bolo alokovaných 85 miliónov eur a výsledná suma bolo 105 miliónov eur. Podľa Gedru je za navýšením ceny hlavne zdržiavanie procesov pri verejnom obstarávaní. Zámer obnovy schválila vláda v lete 2012. Verejné obstarávanie na samotnú rekonštrukciu kaštieľa vyhlásili už v polovici decembra 2019, proces brzdilo viacero konaní o námietkach v priebehu jednotlivých etáp súťaže. Na začiatku júna Úrad pre verejné obstarávanie ukončil konanie k opakovaným námietkam, týkajúcim sa vyhodnotenia súťaže a určenia víťaznej ponuky. Námietky zamietol.
„Je typické pre vládu Smeru posúvať dopredu nedokončené projekty,“ zdôraznil minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Dodal, že keby nebolo chýb Radičovej vlády, diaľnica do Košíc by bola už dávno dokončená. „Chceme, aby vznikla ďalšia dominanta, ktorá nebude slúžiť len Bratislavčanom, ale bude pýchou Bratislavy, bude sa pri nej môcť zastaviť každý, kto príde navštíviť Bratislavu spolu s parkom, ktorý tomu prináleží,“ podotkol s tým, že „ani intrigy tento projekt nezastavia“.
Čo bude z kaštieľa po rekonštrukcii?
Kaštieľ by mal podľa návrhu a po realizácii komplexnej pamiatkovej rekonštrukcie, sanácii a zreštaurovaní slúžiť na reprezentačné, stravovacie a ubytovacie účely pre štátne podujatia, významné medzinárodné návštevy, potreby prezidenta republiky, vlády a parlamentu.
Zrekonštruovaný čeľadník bude sprístupnený pre verejnosť. V objekte sa bude nachádzať reštaurácia a kaviareň s potrebným technickým vybavením, komunitné priestory, ktoré bude využívať obec Rusovce (obradná sieň, výstavná sieň, viacúčelové miestnosti a miestnosti pre záujmové skupiny) a k nim adekvátne technické vybavenie.
Aká je história sľubov?
Národná kultúrna pamiatka v Rusovciach chátra takmer storočie – naposledy prešla opravami ešte pred druhou svetovou vojnou. Rekonštrukciu si vyžadoval ešte pred 20 rokmi, problémom vraj bolo získať financie na jeho obnovu. V novembri 2010 prezident Ivan Gašparovič vyzýval vládu, aby odpredala nepoužívanú prezidentskú vilu na Slavíne a peniaze z predaja presmerovala na generálnu rekonštrukciu Rusovského kaštieľa.
Zámer obnovy nakoniec schválila vláda pod vedením Roberta Fica (Smer) v auguste 2012. O rok neskôr vtedajší minister financií Peter Kažimír (Smer) predstavil návrh na zabezpečenie peňazí na tento účel. V ňom sa hovorilo o viacerých zdrojoch – daroch od nadácií, občianskych združení a podnikateľských subjektov v kombinácii s eurofondmi, s Nórskym finančným mechanizmom a adekvátnym spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu. Kažimír vtedy uviedol, že vláda má prisľúbených 20 až 25 miliónov eur vo forme darov od rôznych spoločností.
Návrh však nebol zrealizovaný ani po niekoľkých rokoch. „Do rekonštrukcie sa ide. Cieľ vlády SR obnoviť túto národnú kultúrnu pamiatku zostáva,“ tvrdil Robert Fico v roku 2015. Po ôsmich rokoch má novú šancu svoj starší zámer zrealizovať, keďže obnovu historického kaštieľa nedokázala rozbehnúť ani tretia Ficova vláda, ani ďalšie kabinety.
Staronový premiér tak po jedenástich rokoch dostane ďalšiu možnosť naštartovať rekonštrukciu národnej pamiatky v Rusovciach. Či ju počas svojho vládnutia aj dokončí, je otázne. Podľa podmienok vyhlásenej súťaže majú reštaurátorské práce trvať vyše štyroch rokov. V prípade, že sa rozbehnú začiatkom januára, môžu byť dokončené až v polovici roka 2028.
História kaštieľa
Kaštieľ v Rusovciach je neogotická stavba nachádzajúca sa v bratislavskej mestskej časti Rusovce. Hoci prvé zmienky o stavbe v jeho lokalite siahajú až do 13. storočia, súčasný vzhľad kaštieľa priniesla až prestavba, ktorú realizoval gróf Emanuel Zichy-Ferraris v polovici 19. storočia. Počas prvej svetovej vojny bol pri kaštieli zriadený lazaret. Počas druhej svetovej vojny, v roku 1944, väčšinu kaštieľa obsadilo nemecké komando a o rok nato sovietske vojská.
Po druhej svetovej vojne došlo v dôsledku opustenia kaštieľa k jeho rozkrádaniu a devastácii. Novým majiteľom objektu sa v roku 1950 stal Slovenský ľudový umelecký kolektív (skratka SĽUK), ktorý tu zriadil svoje domovské sídlo. už v roku 1976 bola naplánovaná prvá oficiálna generálna rekonštrukcia kaštieľa i priľahlého parku, ktorej realizácia sa mala uskutočniť v niekoľkých etapách. Projekt sa však neustále menil a naberal meškanie, až sa práce postupne úplne zastavili na konci roku 1989. V roku 1991 kaštieľ prevzala Slovenská národná galéria, ktorá si predsavzala urobiť z neho reprezentatívnu obrazáreň. Opäť sa obnovili rekonštrukčné práce. SNG však kaštieľ vlastnila iba tri roky, kedy sa jeho majiteľom stala Národná banka Slovenska, ktorá ho mala v majetku iba rok. V roku 1995 prevzala kaštieľ Správa zariadení Úradu vlády SR, pod ktorú patrí dodnes.
V novembri 2010 prezident SR Ivan Gašparovič vyzval vládu SR, aby odpredala nepoužívanú prezidentskú vilu na Slavíne, s cieľom získať finančné prostriedky na generálnu rekonštrukciu rusovského kaštieľa. Vyjadril tiež názor, že po rekonštrukcii by sa kaštieľ mohol stať domovom prezidenta SR. V januári 2015 vláda znovu deklarovala zámer rekonštrukcie kaštieľa.
V decembri 2019 vyhlásil Úrad vlády SR verejné obstarávanie na rekonštrukciu Národnej kultúrnej pamiatky (NKP) Rusovce. Proces pokračoval v októbri 2021, keď verejný obstarávateľ požiadal troch uchádzačov o predloženie základných ponúk. Medzi septembrom 2022 a marcom 2023 sa uskutočnilo 18 rokovacích konaní, ktoré sa zameriavali na technologické riešenia, projektovú dokumentáciu a zmluvné podmienky. Po všetkých úpravách projektovej dokumentácie a zmluvy bola predložená konečná cenová ponuka vo výške 104 186 421,96 eur s DPH. Po posúdení a vyhodnotení mimoriadne nízkej ponuky odbornou komisiou a nezávislým znaleckým posudkom bol úspešný uchádzač vybraný. Dňa 12. júna 2024 Vláda SR schválila Spustenie realizácie rekonštrukcie NKP Kaštieľ Rusovce. Rekonštrukcia by mala byť hotová do konca roka 2029./agentury/
X X X
Poslanec SNS Michelko priznal účelovosť zmien v RTVS. Naznačil, kto môže médium dočasne riadiť
„Ja, samozrejme, priznávam, že istá miera účelovosti v tom môže byť,“ povedal poslanec Roman Michelko (SNS) o zmenách v RTVS v dnešnej diskusii rádia Expres.
Poslanec Roman Michelko dnes v diskusnej relácii rádia Expres pripustil, že zákon meniaci verejnoprávnu RTVS na STVR bol účelový. V koalícii podľa Michelka neboli uzrozumení s tým, ako fungovala verejnoprávnosť v RTVS. Zákon o STVR schválil parlament koncom minulého týždňa.
„Ja, samozrejme, priznávam, že istá miera účelovosti v tom môže byť,“ priznal poslanec v dnešnej diskusii rádia Expres. Predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Michelko zároveň opísal, kto bude do voľby riaditeľa dočasným štátutárom RTVS, no podotkol, že o konkrétnom mene podľa zákona rozhodne Peter Žiga (Hlas), ktorý dočasne vedie parlament.
Žiga má podľa Michelkových slov viacero možností. „On vyberie štatutára z topmanažmentu v RTVS, respektíve STVR,“ uviedol Michelko (SNS). Dodal však, že si Žiga, poverený vedením Národnej rady, môže na túto pozíciu dočasne vybrať mediálneho experta aj mimo STVR.
„Musí to byť odborník, ktorý pracuje v médiách. Nemôže to byť hocikto,“ vysvetlil Michelko. Tento štatutár však podľa poslanca SNS nebude robiť zásadnejšie zmeny, napríklad personálne či ekonomické. Mal by sa zaoberať iba chodom inštitúcie, kým novovzniknutá rada volená parlamentom nevyberie nového riaditeľa verejnoprávneho média.
Zora Jaurová z PS v diskusii pripomenula, že voči schválenému zákonu o STVR nemá výhrady iba opozícia, ale aj medzinárodné organizácie ako Európska vysielacia únia a Reportéri bez hraníc, aktuality.sk
X X X
Jiří Mádl o svojom novom filme: Keď dáte nášmu regiónu slobodu, vie si žiť svetovo a prekvitá
Pred dvomi dekádami bol v Česku a na Slovensku tínedžerskou hviezdou. V posledných rokoch však píše knihy a chystá do kín film z obdobia konca Pražskej jari. Na jeho začiatku sa ale obával, že jeho režírovanie môžu nahlodať pochyby z údajnej nevyzretosti.
Praje si, aby jeho film Vlny oslovil najmä mladých ľudí. Lebo má navodiť dojem, že je moderný a nie je žiadna „dobovka“.
„Keď sa stredoeurópskemu regiónu dá sloboda a keď sa mu povie, že môžete úplne bez problémov nasledovať elity, je to v poriadku a ničoho sa netreba báť. Tento región prekvital, a to som tam chcel mať. Zo 60. rokov to sršalo. Bola tam energia, bolo to svetové,“ tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk herec a režisér Jiří MÁDL.
Mádlove Vlny zavedú divákov do Prahy 60. rokov, konkrétne do prestížnej redakcie Československého rozhlasu. Tamojší novinári menia zabehnuté pravidlá a dostanú sa kvôli tomu do nebezpečného stretu s tajnými službami. Príbeh je inšpirovaný skutočnými osobnosťami. Do kín pôjde cez prázdniny.
Prečítate si knihu a poviete si, že podľa nej nakrútite film. Aké parametre musí u vás spĺňať dej knihy, aby ste ho posunuli do filmu?
Nechcem zmiasť čitateľov. Film je nakrútený podľa knihy. Nie však podľa beletrie, ale podľa súborného diela histórie Československého rozhlasu. To, z čoho som čerpal, je len zhruba 17 strán z veľmi hrubej knihy. Ale je pravda, že bol to základ a volala sa od Mikrofónu k poslucháčom. Čítal som popritom ďalšie knihy, no tie boli zasa tematicky zamerané. Išlo napríklad o autobiografie redaktorov. Rôzne spomienky, rozhovory či samizdatovú literatúru.
Vraj vám pri nápade o sfilmovaní Vĺn ktosi povedal, že ste na režírovanie ešte nevyzretý. Z čoho vychádzali?
To som povedal ja (smiech…) Pri mojom prvom filme Pojedeme k moři sme mali robiť Na střeše. Ale stala sa nešťastná udalosť s Janom Třískom, keď nešťastne spadol z Karlovho mosta deň pred nakrúcaním.
V Českej televízii vedeli, že mám ešte scenár Vlny a že to pripravujem s rovnakou producentkou. Tak sa nás rovno spýtali, že či nechceme teda nakrúcať. Vyšlo zo mňa, že ešte na to nie som vyzretý.
Obaja sme argumentovali, že po takom malom filme ešte nemáme na to, aby sme robili veľký. Mysleli sme si, že na to potrebujeme ešte nejaký medzistupeň. Takže brzdili sme to my.
Už ste sa v médiách stihli vyjadriť, že Vlny boli pre vás psychické a fyzické traumy, z ktorých sa dostávate. Súvisí to s tou pochybnosťou o nevyzretosti, ktorej ste sa báli?
Naopak. Môžem povedať, že bolo fajn, že som to netočil neskôr. Nakrúcalo sa to veľa dní a pri režírovaní mám svoj štýl. Počas neho neustále komunikujem s hercami. Ukazujem im pohyb a sám sa veľmi veľa pohybujem.
Ako herec som zažil kopec režisérov, ktorí sedia a pomaly nič nehovoria. Alebo komunikujú cez monitor. Ja však na pľaci lietam. Častokrát sme v náročnom teréne alebo v nie príliš komfortných podmienkach exteriéru, no a ten film je veľká pracovná nálož. Takže nakoniec je fajn, že som to točil čo najmladší.
Neleziete s vaším pohybovaním tým hercom na nervy?
To musia povedať oni. Nikto mi to nepovedal (smiech).
Jiří MádlZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Po nakrúcaní ste sa tešili a povedali ste, že ste popri ňom vyrástli. V čom?
Keď už pripravujete takýto projekt zhruba sedem rokov, obetujete tomu veľa a získavate pocit, že párkrát za život musím ísť cez seba a dosť obetovať. Ale občas sa pri tom stane, že celé to úsilie za to nestálo. Ja mám pocit, že ľudia pri tom rastú vďaka kladnej skúsenosti s veľkými úlohami. Bolo to také zložité, že som denne čelil mnohým pochybnostiam. Teraz môžem povedať, že mi to všetko dalo veľmi veľa. Bola to veľká škola.
Film vrcholí udalosťami v roku 1968. Do akej miery ste sa inšpirovali Pelíškami?
Vôbec.
Spoločné s nimi má napríklad to, že ste doň použili pieseň Čerešne.
Veľmi sa mi páčila. Vybral som ju tam, lebo zapasovala do momentu. Hoci jej text s dejom nesúvisel. Osobne totiž nemám rád, že keď sa niečo vo filme deje, v pesničke to ešte dovysvetľujem. Chcel som to tak, aby sa dojem niesol hudbou. Akurát pri tom vysvitla otázka, či ju ešte inštrumentálne prerobiť alebo použijeme pôvodnú nahrávku.
Tvrdíte, že by ste boli rád, keby film cielil najmä na mladých. Prečo to pre vás nie je jedno, koho by mal v prvom rade osloviť?
Pretože mladí by mali niesť niečo, čo má tento film. Je v ňom odkaz: pošli to ďalej. Bojujeme s dojmom zo 60. rokov a ten je veľmi ťaživý, zahádzaný prachom, a tak trochu muzeálny. Ale keď som sa rozprával s tými redaktormi a do čohokoľvek z týchto rokov a prostredia rozhlasu som nakukol, bolo to plné života. Mladistvé.
Želal som si, aby divákovi pri pozeraní filmu od začiatku zmizla pred očami dobovka. Aby mali pocit, že sú to študenti, ktorých by našiel na internátoch aj dnes. Aby mu zmizla kulisa 60. rokov a vyznelo to takmer ako súčasný film.
Napríklad som si prial, aby sa tam takmer vôbec nehovorilo súdruh, lebo je to pre mňa eufemizmus. Ale Česká televízia si napokon presadila, aby to aspoň niekde zaznelo. A keď už chcete, aby bol film moderný, potom by sa mal páčiť mladým ľuďom.
Vo filme je vykreslené, ako sme si počas Pražskej jari žili na socialistické pomery svetovo. Ako západniari. Je to dojem alebo ste tam takto chceli mať?
Je to tak. Chcel som ukázať, že keď dáte nášmu regiónu trochu slobody, tak je ohromne silný a konkurencieschopný. V hudbe, architektúre alebo v tej dobe aj v dizajne. V tom sme boli úplná špička.
Keď sme do filmu vkladali hudbu, vyberali sme, či bude zahraničná alebo domáca. A práve domáca hudba to drvila. Keď sa stredoeurópskemu regiónu dá sloboda a keď sa mu povie, že môžete úplne bez problémov nasledovať elity, je to v poriadku a ničoho sa netreba báť. Tento región prekvital a to som tam chcel mať. Zo 60. rokov to sršalo. Bola tam energia, bolo to svetové a v ničom nezatuchnuté alebo také, čo zvyšok sveta považuje za východoeurópske., aktuality.sk
X X X
Politológ Mesežnikov: K moci sa dostali politickí plochozemci. Dnes vidíme ich snahu demontovať systém (podcast)
Naša krajina prejde cez dosť turbulentné obdobie. Na to, aby politickí plochozemci prestali ovplyvňovať politiku a náš život, bude potrebné veľa energie, úsilia a sústredenej práce demokratických aliancií, teda nielen demokratických politikov, ale aj médií, vedcov, intelektuálov, ako i celej občianskej spoločnosti. Nemám však pochybnosti, že Slovensko prežije ako demokratický štát, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov.
Lex atentát a zrušená RTVS pripravená na ovládnutie vládnou mocou. Takto sa končí aktuálna politická sezóna, rámcoval ju najmä atentát na premiéra, no pokus o zmier sa zatiaľ nevydaril. Už na jeseň pritom – ústami šéfa SNS – vládna moc avizuje ďalší legislatívny víchor, ktorý by mal ešte viac upratať prakticky všetkých kritikov moci – médiá, mimovládky a dokonca i samotný parlament a jeho pravidlá fungovania. Toľko skloňovaný zmier, po ktorom volali politici po šokujúcom atentáte na premiéra, sa tak nielenže nekonal, ale zrejme sa tak rýchlo ani konať nebude.
Kam teda smeruje naša politická scéna po atentáte na premiéra? Prečo sa zmieru nedarí a nestane sa toto magické slovo iba zásterkou na ďalšie utužovanie vládnej moci? No a kam kormidluje našu spoločnosť vládny splnomocnenec so svojimi čoraz šokujúcejšími krokmi a výrokmi a čo hovorí o vláde jej neochota dať mu konečne stopku hovoriť v mene Slovenska?
„To, čo táto vládna koalícia v mnohých témach robí, je to, že svojou rétorikou zasahujú rôzne segmenty spoločnosti, a to tak, aby svojou rétorikou nikoho nevylučovali, čiže nevyhraňovať sa voči protirečeniam, ktoré môžu nastať (a aj nastávajú) i vo vláde. V princípe sa v tom však nechcú príliš vŕtať a nechať, nech si každý hovorí k svojmu elektorátu. Fráza účel svätí prostriedky je v tomto asi veľmi trefná,“ takto to hodnotí politológ Samuel Spáč, aktuality.sk
X X X
Odstavenie čurillovcov: Ministerstvo vnútra dostalo pokutu 90-tisíc eur. Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok porušil zákon, tvrdí úrad
Za krátku existenciu Úradu na ochranu oznamovateľov dostalo ministerstvo Šutaja Eštoka najvyššiu pokutu. Rezort sa ešte môže odvolať.
Bolo to jedno z prvých rozhodnutí ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka po predčasných voľbách na jeseň 2023. Dva dni po nástupe do vedenia rezortu dočasne postavil mimo služby šesticu policajtov okolo Jána Čurillu.
Minister argumentoval tým, že sú trestne stíhaní, a teda v zbore nemajú čo hľadať. Policajti sú dodnes obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.
V tom čase však aj títo obvinení policajti mali status chránených oznamovateľov. Sami totiž vystupovali ako svedkovia v citlivých kauzách organizovaného zločinu.
Podľa zákona by mal minister Šutaj Eštok postupovať tak, že sa najprv obráti na Úrad na ochranu oznamovateľov. Ten by posúdil, či nejde zo strany vedenia polície alebo ministerstva o pomstu alebo odvetu voči ľuďom, ktorí prehovorili o podozrení z nezákonných praktík. Nič z toho sa však nestalo.
Takmer maximálna pokuta
Šéf rezortu vnútra bez diskusie s úradom rozhodol tak, že Jána Čurillu a ďalších jeho kolegov dočasne pozbavil výkonu štátnej služby.
Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová opakovane upozorňovala, že rezort nepostupoval podľa zákonných pravidiel. Volala po diskusii a avizovala, že takéto úkony môžu byť napokon neplatné. Za porušenie zákona navyše hrozí pokuta.
Nepomohlo. Úrad teda začal konanie a jeho výsledkom je finančná sankcia 90-tisíc eur. Je to takmer najvyššia možná pokuta, keďže maximum je 100-tisíc eur.
Šéfka úradu Dlugošová hovorí, že ide o sankciu za hromadné porušenie zákona, úrad teda nerozhodoval o jednotlivých prípadoch policajtov samostatne, ale v celku. Takmer najvyššia možná výška pokuty podľa nej zodpovedá situácii.
„Vo všeobecnosti to, samozrejme, odzrkadľuje nejaký kontext. Ale úrad v každom jednom prípade musí udať aj konkrétne dôvody, prečo práve takáto výška sankcie. Všetko je uvedené v rozhodnutí,“ povedala vo veľkom rozhovore pre Aktuality.sk
(Rozhovor si budete môcť prečítať už v stredu 26.6. na našom webe.)
Odvolajú sa?
Rezort pod vedením predsedu Hlasu sa ešte môže odvolať. V takom prípade o veci rozhoduje práve predsedníčka na základe poradného hlasu odbornej komisie.
Ak by porušenie zákona a sankcie potvrdil úrad aj v druhostupňovom konaní, ešte stále to neznamená definitívnu bodku za prípadom. Ministerstvo totiž môže napadnúť rozhodnutie na príslušnom správnom súde.
Ministerstvo vnútra sme požiadali o reakciu.
„Rozhodnutie Úradu na ochranu oznamovateľov bolo Ministerstvu vnútra SR doručené 24. 6.2024. Aktuálne si predmetné rozhodnutie detailne študujeme, avšak už teraz môžeme konštatovať, že zo strany ministerstva bude podané voči rozhodnutiu odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote. So samotným rozhodnutím sa nestotožňujeme, obsahuje viaceré nedostatky a najmä nesprávne právne posúdenie veci,“ napísali z tlačového odboru.
Policajti Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Štefan Mašin, Milan Sabota, Branislav Dunčko a Róbert Magula ešte minulý rok podali trestné oznámenie a prehovorili o podozreniach z fungovania zločineckej skupiny v prostredí Slovenskej informačnej služby (SIS). Koncom leta NAKA aj na základe ich svedectiev obvinila bývalých šéfov SIS Vladimíra Pčolinského a Michala Aláča, podnikateľa Petra Košča aj šéfa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného. V takzvanej kauze Rozuzlenie ich stíhali za to, že údajne chceli zdiskreditovať viacerých policajtov NAKA a stopnúť aj citlivé politické kauzy. Po zásahu generálnej prokuratúry väčšinu obvinení zrušili cez známy paragraf 363.
Čurillovci a ich kolega, bývalý viceprezident Branko Kiss, získali vďaka svedectvu status chránených oznamovateľov. Túto ochranu whistleblowerov nedostali z úradu na ochranu, ale z prokuratúry, ktorá o tom rozhoduje.
Minister Šutaj Eštok napriek tomu bez diskusie postavil šesť obvinených policajtov mimo služby a v prípade Kissa, ktorý nie je obvinený, rezort zrušil jeho miesto. Obhajca odstavených policajtov Peter Kubina preto v mene klientov podal v novembri 2023 podnet na oznamovateľský úrad, aby postup ministra preveril.
Po viac ako pol roku rozhodol právny odbor úradu v prospech policajtov. Minister postupoval v rozpore so zákonom. Ak chcel ľudí zo zboru odstaviť, mal najprv získať súhlas whistleblowerského úradu.
Prvé vyjadrenie k meritu veci
Obhajca Peter Kubina rozhodnutie úradu víta. Vysokú sankciu prirovnal k nákupu dvoch až troch policajných áut.
„Máme tu prvé rozhodnutie, ktoré sa vyjadruje priamo k meritu veci, teda či minister mal alebo nemal povinnosť získať k svojmu rozhodnutiu predchádzajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. Rozhodnutie o uložení pokuty je jednoznačným potvrdením, že minister zákon porušil a spáchal správny delikt. Keďže pokuta bola uložená blízko zákonnej hornej hranice (ktorá je 100-tisíc eur), toto porušenie zákona bolo evidentne vyhodnotené ako závažné,“ skonštatoval advokát.
Dlugošová už aj vlani na ústavnoprávnom výbore parlamentu vysvetľovala politikom, že status chránených oznamovateľov neznamená zabetónovanie zamestnanca vo funkcii. Doterajšia prax ukázala, že približne v polovici prípadov oznamovateľský úrad nevyhovie presunu zamestnancov a v polovici áno.
Policajti postavení mimo služby sa pre postup ministerstva rozhodli obrátiť na súd. Žiadali neodkladné opatrenie, ktoré by rozkaz ministra zneplatnilo. Niektorí na mestskom súde uspeli. Napokon však odvolací krajský súd vo všetkých prípadoch rozhodol, že príslušný v tejto veci nemal byť civilný súd, kde sa prípady pôvodne posudzovali, ale správny súd. Voči rozhodnutiam krajského súdu podali policajti dovolanie na Najvyšší súd.
Postup ministra Šutaja Eštoka bude prejednávať aj správny súd, termíny zatiaľ nenariadil.
Kto to zaplatí?
Advokát Kubina v reakcii na pomerne vysokú sankciu pre ministerstvo vnútra pripomenul minulotýždňovú tlačovú besedu predstaviteľov vlády. Šéf rezortu obrany Robert Kaliňák aj minister spravodlivosti Boris Susko kritizovali sudcov Najvyššieho súdu (NS), že vážne pochybili a musia vyzliecť taláre.
Európsky súd pre ľudské práva len nedávno rozhodol, že senát NS v lete postupoval voči väznenej sudkyni Denise Cvikovej nezákonne. Ústavný súd pritom žiadne porušenia sudcov Najvyššieho súdu nevidel. Ľudskoprávny súd v Štrasburgu napriek tomu priznal obvinenej odškodné 20-tisíc eur. Vláda sa voči rozhodnutiu ESĽP odmietla odvolať a účet za zaplatenie odškodného chce zosobniť konkrétnym dvom sudcom – Jurajovi Klimentovi a Petrovi Štiftovi.
„Nuž teda, ak sa vláda rozhodla budovať novú kultúru neodvolávania sa a zosobňovania pokút a škôd konkrétnym verejným činiteľom, tak dnes zverejnené rozhodnutie Úradu na ochranu oznamovateľov o 90-tisícovej pokute pre ministra vnútra je výbornou príležitosťou ukázať celému národu, že rovnako ako voči sudcom Najvyššieho súdu Klimentovi a Štiftovi bude prostupovať vo všetkých prípadoch, bez ohľadu na osoby a obsadenie, teda aj voči svojmu ministrovi. Len pripomínam, že pri tých dvoch sudcoch zaznievali na tlačovkách aj výzvy na ich vyzlečenie z talárov,“ porovnal Kubina situáciu spred týždňa s rozhodnutím o sankcii pre ministerstvo Šutaja Eštoka, aktuality.sk
X X X
Poslanec SNS Michelko priznal účelovosť zmien v RTVS. Naznačil, kto môže médium dočasne riadiť
„Ja, samozrejme, priznávam, že istá miera účelovosti v tom môže byť,“ povedal poslanec Roman Michelko (SNS) o zmenách v RTVS v dnešnej diskusii rádia Expres.
Poslanec Roman Michelko dnes v diskusnej relácii rádia Expres pripustil, že zákon meniaci verejnoprávnu RTVS na STVR bol účelový. V koalícii podľa Michelka neboli uzrozumení s tým, ako fungovala verejnoprávnosť v RTVS. Zákon o STVR schválil parlament koncom minulého týždňa.
„Ja, samozrejme, priznávam, že istá miera účelovosti v tom môže byť,“ priznal poslanec v dnešnej diskusii rádia Expres. Predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Michelko zároveň opísal, kto bude do voľby riaditeľa dočasným štátutárom RTVS, no podotkol, že o konkrétnom mene podľa zákona rozhodne Peter Žiga (Hlas), ktorý dočasne vedie parlament.
Žiga má podľa Michelkových slov viacero možností. „On vyberie štatutára z topmanažmentu v RTVS, respektíve STVR,“ uviedol Michelko (SNS). Dodal však, že si Žiga, poverený vedením Národnej rady, môže na túto pozíciu dočasne vybrať mediálneho experta aj mimo STVR.
„Musí to byť odborník, ktorý pracuje v médiách. Nemôže to byť hocikto,“ vysvetlil Michelko. Tento štatutár však podľa poslanca SNS nebude robiť zásadnejšie zmeny, napríklad personálne či ekonomické. Mal by sa zaoberať iba chodom inštitúcie, kým novovzniknutá rada volená parlamentom nevyberie nového riaditeľa verejnoprávneho média.
Zora Jaurová z PS v diskusii pripomenula, že voči schválenému zákonu o STVR nemá výhrady iba opozícia, ale aj medzinárodné organizácie ako Európska vysielacia únia a Reportéri bez hraníc, aktuality.sk
X X X
Erik Kaliňák nepovedal vystrašenej poslucháčke pravdu. Vysvetľujeme, ako je to s presunom zbraní cez Slovensko naozaj
Ak by vláda chcela, mohla by poľahky zastaviť prepravu zbraní cez územie nášho štátu. Namiesto toho sa Smer vyhovára na zmluvu so Spojenými štátmi, ktorá s tým nemá nič spoločné.
Hoci veľká väčšina západných zbraní, ktoré sa niektoré štáty rozhodli poskytnúť Kyjevu, putuje na Ukrajinu cez Poľsko, časť z nich prechádza aj cez územie Slovenskej republiky.
Šéf premiérových poradcov a čerstvo zvolený europoslanec Erik Kaliňák minulý týždeň v dezinformačnom rádiu Infovojna presviedčal vystrašenú poslucháčku, že sa tak deje preto, lebo Slovensko za minulej vlády podpísalo nevýhodnú obrannú dohodu so Spojenými štátmi americkými (skratka DCA).
Nie je to pravda. Obranná zmluva s USA, ktorú Smer pred voľbami sľuboval zrušiť, no dodnes tak neurobil, nemá s dodávkami zbraní Ukrajine nič spoločné. Vysvetľujeme, prečo Erik Kaliňák nehovoril pravdu a ako je to naozaj.
Sme cieľom pre Putina?
V Infovojne okrem Kaliňáka diskutoval s moderátormi aj Ľuboš Blaha, dvojka na eurokandidátke Smeru, ktorého voliči tiež zvolili za europoslanca. Politikom do štúdia zatelefonovala poslucháčka, ktorú zaujímalo, prečo cez Slovensko prúdia zbrane na Ukrajinu.
„Čo je pravdy na tom, že Slovensko súhlasilo aj v minulosti aj do budúcnosti, že po jeho území sa prepravujú aj budú prepravovať zbrane na Ukrajinu napriek tomu, že Maďarsko s tým nesúhlasilo?“ spýtala sa. Chcela tiež vedieť, či je pravda, že podľa ruského prezidenta Vladimira Putina sú tieto prístupové cesty legálnym cieľom, aktuality.sk
X X X
Markíza chce dať výpoveď Michalovi Kovačičovi. Bojujú za neho odbory
Vedenie Markízy sa dostalo do konfliktu so zamestnancami spravodajstva televízie. Dôvodom má byť údajný tlak na ich prácu.
Televízia Markíza už neráta s tým, že by sa mohla vrátiť politická relácia Na telo s Michalom Kovačičom. Uviedol to generálny riaditeľ televízie Peter Gažík v rozhovore pre portál Postoj.sk.
Kovačič podľa neho totiž hrubo porušil pracovnú disciplínu, keď na záver májovej relácie povedal, že Markíza vyvíja na redaktorov spravodajstva politický tlak a že pokusy ovplyvňovať informácie a diskusie prichádzajú aj od vedenia televízie.
„Takisto platí, čo sme už komunikovali: konanie Michala Kovačiča ako nášho zamestnanca považujeme za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a nepočítame s ním ako s tvárou televízie Markíza,“ skonštatoval Gažík s tým, že televízia bude na jeseň pokračovať s reláciou Na telo s iným moderátorom, alebo s iným spravodajsko-publicistickým formátom.
V súvislosti s vystúpením Kovačiča sa dostalo vedenie televízie do konfliktu s niektorými zamestnancami televízie, ktorých zastrešujú odbory vedené aj Michalom Kovačičom. Redakcia dokonca vstúpila do štrajkovej pohotovosti. Nakoniec však malo dôjsť k dohode oboch strán.
Kovačič dostal výpoveď
Zdá sa však, že situácia medzi vedením televízie a pracovníkmi spravodajstva je stále napätá. Spravodajské odbory dnes informovali, že ak sa manažment televízie rozhodne Michala Kovačiča prepustiť aj napriek nesúhlasu odborovej organizácie, budú to považovať za nezákonné skončenie pracovného pomeru.
„Sme otvorení konštruktívnej kritike. Jediné, s čím máme problém, sú politické zásahy. Myslíme si, že nastal čas na hrubú čiaru – na obojstrannú ochotu spolupracovať pri opätovnom budovaní vzájomnej dôvery a spoločnej značky. My, zvyšní členovia odborovej organizácie, týmto žiadame manažment televízie, aby prehodnotil výpoveď pre Michala Kovačiča,“ skonštatovali odborári.
Televízia Markíza má už prichystanú výpoveď pre Michala Kovačiča. Na začiatku júna ju televízia doručila odborom, ktoré ju neodsúhlasili. O situácii chcú ďalej rokovať s vedením súkromnej televízie počas leta.
„Zachovanie najúspešnejšej politickej debaty s najlepším slovenským moderátorom je totiž v záujme všetkých – televízie, redakcie aj hlavne divákov. Žiadame aj nášho kolegu Michala Kovačiča, aby v takom prípade záväzne deklaroval, že k podobnému vystúpeniu vo vysielacom čase vysielateľa už nikdy nedôjde,“ doplnili odbory s tým, že v prípade dohody sú pripravení okamžite ukončiť štrajkovú pohotovosť.
Situácia v redakcii
Keď koncom mája moderátor Michal Kovačič v relácii Na telo prehovoril o tlakoch vo vnútri televízie Markíza, stala sa z toho verejná téma. Urobil tak potom, ako televízia oznámila, že nedeľná diskusná relácia pred letnou sezónou skončí predčasne.
Kovačič v máji hovoril o tom, že boj o podobu spravodajstva televízie prebieha už celé mesiace, o orbanizácii slovenských médií a o tom, že redaktori Markízy nečelia iba tlakom od politikov, ale aj z vedenia televízie.
Ako moderátor neskôr opísal v rozhovore pre česká týždenník Respekt, tlaky prichádzali najmä zo strany riaditeľa Centra spravodajstva a publicistiky Michala Kratochvíla, ktorý do Markízy prišiel z českej TV Nova.
Šéf Markízy povedal aj, že vzhľadom na udalosti z posledných týždňov a snahu niektoré veci doladiť majú ambíciu vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá bude zložená z členov vedenia a členov redakcie. O zložení skupiny však bližšie neprehovoril. „Je tam zostava, ktorá nám bola komunikovaná zo strany redakcie. Táto skupina by mala vzniknúť v najbližších dňoch,“ dodal, aktuality.sk
X X X
Kvalita, ktorá dobyla Európu. Slovenskí producenti vlani vyviezli vďaka BILLA tovar za 60 miliónov eur
Stopercentná ovčia bryndza v obchodoch na Pobaltí či slovenské maslo v bulharských regáloch. Spoločnosť BILLA v rámci svojich privátnych značiek exportuje do zahraničia produkty slovenských dodávateľov, čím rozširuje našu kvalitu do sveta.
Len v roku 2023 išlo o tovar v hodnote približne60 miliónov eur, čo predstavuje 1,2 % z celkového minuloročného vývozu agrovýrobkov zo Slovenska.
O tom, že potraviny slovenských producentov sú chutné, čerstvé, poctivé a kvalitné, niet pochýb. Aj preto je o ne medzi zákazníkmi veľký záujem. A to nielen medzi tými slovenskými. Spoločnosť BILLA vyváža pod svojimi privátnymi značkami výrobky zo Slovenska do viacerých krajín Európy a našim dodávateľom tak pomáha presadiť sa v zahraničí. „Slovenské výrobky exportujeme do sesterských krajín nášho materského koncernu REWE Group, ako sú Česko, Bulharsko, Rakúsko či Litva. V širokej európskej ponuke majú produkty zo Slovenska rozhodne čo ponúknuť a na medzinárodných trhoch sú mimoriadne konkurencieschopné. Zahraniční zákazníci si ich obľúbili najmä pre vysokú kvalitu a skvelú chuť,“ povedal Juraj Hovan, vedúci oddelenia nákupu BILLA Slovensko.
Hodnota výrobkov pôvodom zo Slovenska, ktoré sa vďaka BILLA v uplynulom roku dostali do európskych obchodov, predstavuje približne 60 miliónov eur. To tvorí až 1,2 % z celkového vývozu slovenských agropotravinárskych výrobkov za rok 2023, ktorý bol viac ako 5 miliárd eur. „Pod našimi vlastnými značkami Clever, BILLA či BILLA Premium vyvážame zo Slovenska predovšetkým kvalitné mliekarenské produkty, ako napríklad maslo, syry z kravského mlieka alebo tradičnú stopercentnú ovčiu bryndzu,“ vysvetľuje Juraj Hovan. Z nepotravinového sortimentu spoločnosť do zahraničia exportuje najmä papierenské produkty od tunajších producentov.
Limity slovenských dodávateľov
Hoci objem slovenských produktov vyvážaných na európske trhy BILLA z roka na rok zvyšuje, naráža na kapacity domácich dodávateľov. Tí v mnohých prípadoch nie sú schopní pokryť zvýšený dopyt po svojich tovaroch. „Príčiny sú rôzne, od výrobných a kapacitných možností slovenských producentov, farmárov a dodávateľov cez výšku dotácií na rozširovanie produkcie až po nedostatok pracovníkov,“ hovorí Juraj Hovan. Platí však, že pre BILLA je prioritou zásobovať slovenskými potravinami svoje tuzemské predajne, a až následne, ak je to kapacitne možné, ich ponúkať v zahraničí. Napriek prekážkam BILLA hľadá cesty, ako dostať produkty slovenských farmárov k zákazníkom. „Neustále rozširujeme spoluprácu aj s menšími, lokálnymi producentmi, ktorí zásobujú napríklad čerstvým ovocím a zeleninou len dve či tri naše prevádzky. Zákazníci nájdu v našich predajniach celoročne výrobky od desiatok slovenských dodávateľov, a v súčasnosti sa toto číslo ešte zvyšuje. Počas letnej sezóny má totiž až do 80 % čerstvého ovocia a zeleniny v našom sortimente pôvod zo Slovenska,“ uzatvára Juraj Hovan, aktuality.sk
X X X
Kvalita, ktorá dobyla Európu. Slovenskí producenti vlani vyviezli vďaka BILLA tovar za 60 miliónov eur
Stopercentná ovčia bryndza v obchodoch na Pobaltí či slovenské maslo v bulharských regáloch. Spoločnosť BILLA v rámci svojich privátnych značiek exportuje do zahraničia produkty slovenských dodávateľov, čím rozširuje našu kvalitu do sveta.
Len v roku 2023 išlo o tovar v hodnote približne60 miliónov eur, čo predstavuje 1,2 % z celkového minuloročného vývozu agrovýrobkov zo Slovenska.
O tom, že potraviny slovenských producentov sú chutné, čerstvé, poctivé a kvalitné, niet pochýb. Aj preto je o ne medzi zákazníkmi veľký záujem. A to nielen medzi tými slovenskými. Spoločnosť BILLA vyváža pod svojimi privátnymi značkami výrobky zo Slovenska do viacerých krajín Európy a našim dodávateľom tak pomáha presadiť sa v zahraničí. „Slovenské výrobky exportujeme do sesterských krajín nášho materského koncernu REWE Group, ako sú Česko, Bulharsko, Rakúsko či Litva. V širokej európskej ponuke majú produkty zo Slovenska rozhodne čo ponúknuť a na medzinárodných trhoch sú mimoriadne konkurencieschopné. Zahraniční zákazníci si ich obľúbili najmä pre vysokú kvalitu a skvelú chuť,“ povedal Juraj Hovan, vedúci oddelenia nákupu BILLA Slovensko.
Hodnota výrobkov pôvodom zo Slovenska, ktoré sa vďaka BILLA v uplynulom roku dostali do európskych obchodov, predstavuje približne 60 miliónov eur. To tvorí až 1,2 % z celkového vývozu slovenských agropotravinárskych výrobkov za rok 2023, ktorý bol viac ako 5 miliárd eur. „Pod našimi vlastnými značkami Clever, BILLA či BILLA Premium vyvážame zo Slovenska predovšetkým kvalitné mliekarenské produkty, ako napríklad maslo, syry z kravského mlieka alebo tradičnú stopercentnú ovčiu bryndzu,“ vysvetľuje Juraj Hovan. Z nepotravinového sortimentu spoločnosť do zahraničia exportuje najmä papierenské produkty od tunajších producentov.
Limity slovenských dodávateľov
Hoci objem slovenských produktov vyvážaných na európske trhy BILLA z roka na rok zvyšuje, naráža na kapacity domácich dodávateľov. Tí v mnohých prípadoch nie sú schopní pokryť zvýšený dopyt po svojich tovaroch. „Príčiny sú rôzne, od výrobných a kapacitných možností slovenských producentov, farmárov a dodávateľov cez výšku dotácií na rozširovanie produkcie až po nedostatok pracovníkov,“ hovorí Juraj Hovan. Platí však, že pre BILLA je prioritou zásobovať slovenskými potravinami svoje tuzemské predajne, a až následne, ak je to kapacitne možné, ich ponúkať v zahraničí. Napriek prekážkam BILLA hľadá cesty, ako dostať produkty slovenských farmárov k zákazníkom. „Neustále rozširujeme spoluprácu aj s menšími, lokálnymi producentmi, ktorí zásobujú napríklad čerstvým ovocím a zeleninou len dve či tri naše prevádzky. Zákazníci nájdu v našich predajniach celoročne výrobky od desiatok slovenských dodávateľov, a v súčasnosti sa toto číslo ešte zvyšuje. Počas letnej sezóny má totiž až do 80 % čerstvého ovocia a zeleniny v našom sortimente pôvod zo Slovenska,“ uzatvára Juraj Hovan, aktuality.sk
X X X
Západ vrazil klin medzi Vučiča a Putina. Srbské zbrojovky idú naplno, dopujú Ukrajinu zbraňami
Srbsko je jednou z dvoch európskych krajín, ktoré sa nepripojili k sankciám proti Rusku. Napriek tomu však krajina výrazne zvyšuje predaj munície na Západ, čo vedie k posilneniu obrany Ukrajinu, napísal denník Financial Times.
Odhady zdieľané s Financial Times uvádzajú, že vývoz srbskej munície, ktorá prišla na Ukrajinu prostredníctvom tretích strán, predstavuje približne 800 miliónov EUR, od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Suma, ktorú prezident Aleksandar Vučič označil za celkom presnú. Situáciu prezentoval ako obchodnú príležitosť a trval na tom, že sa vo vojne nepostaví na žiadnu stranu.
„Je to súčasť nášho ekonomického oživenia a je to pre nás dôležité. Áno, vyvážame našu muníciu,“ povedal srbský prezident. „Nemôžeme vyvážať na Ukrajinu ani do Ruska. Mali sme ale veľa zmlúv s Američanmi, Španielmi, Čechmi a inými,“ dodal.
„Aj keď viem (kde končí munícia), nie je to moja práca. Mojou úlohou je zabezpečiť, aby sme ju predávali legálne. Musím sa postarať o svojich ľudí. To je všetko, čo môžem povedať. Máme priateľov v Kyjeve a v Moskve. Toto sú naši slovanskí bratia.“
Vučič povedal, že Srbsko má jedinečnú príležitosť, pretože jeho zbrane sú lacnejšie ako na Západe, a dodal, že rozsah celkového srbského exportu munície by sa mohol zvýšiť.
Vučič sa vzdialil Putinovi
Vučič odolal tlaku Západu na prijatie režimu sankcií voči Rusku a umožnil pokračovanie ruských letov nad jeho krajinou, aj keď hovorí, že je odhodlaný stať sa členom EÚ. Tiež sa snažil udržiavať odstup medzi sebou a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
„Európa a USA roky pracovali na oddialení Vučiča od Putina,“ povedal západný diplomat a dodal, že kľúčovým hráčom bol americký veľvyslanec Christopher Hill, ktorý prišiel do Belehradu mesiac po rozsiahlej invázii Ruska proti Ukrajine, vysvetľuje denník.
„Každý očakával, že (Hill) bude bojovať s Vučičom, ale jeho jedinou agendou bolo vzdialiť Belehrad od Moskvy,“ povedal diplomat. „Podarilo sa mu to. Vučič sa roky nestretol a ani nevolal Putinovi. A samozrejme je tu otázka zásielok zbraní, ktoré končia na Ukrajine.
Pre Západ sa hľadanie podpory pre Ukrajinu stalo dôležitejším ako tlačenie srbského vodcu k demokratickým reformám, uviedli analytici. „Vučič zametá pod koberec, že existuje podpora, ale nie priama, pre Ukrajinu,“ povedal Ivan Vejvoda z Inštitútu pre humanitné vedy vo Viedni. „Hovorí rozmazaným spôsobom. Je jasné, že to nechce priznať. Chce potešiť svoju krajnú pravicu – zatiaľ čo Srbsko v skutočnosti (ponúklo) Ukrajine masívnu pomoc proti Rusku,“ povedal Vejvoda.
Srbský minister financií Siniša Mali uviedol, že obranný priemysel, ktorý v krajine so 7 miliónmi ľudí zamestnáva 20 000 ľudí, by mohol rýchlo expandovať. „Vidím to ako obchodnú skupinu,“ povedal. „Myslím si, že sme stále hlboko pod kapacitami rozvinutejších krajín, ale teraz je ten správny čas.“/agentury/
X X X
Rusi považujú Srbov za dobytok. Elitný žoldnier spustil ostrú kritiku do ruských radov
Aby Rusko doplnilo stavy svojej armády na Ukrajine, verbuje Moskva už dlhší čas do svojich radov stovky Srbov. Medzi zahraničnými dobrovoľníkmi ich má byť väčšina, tvrdia výpovede svedkov aj dokumenty zverejnené protivojnovými aktivistami. Srbský ostreľovač Dejan Berić, ktorý ich verbuje, sa začal na sociálnych sieťach otvorene sťažovať na ruských veliteľov pluku, v ktorom zahraniční žoldnieri slúžia.
Správajú sa k Srbom ‚ako k dobytku,‘ tvrdí Berić vo videospráve na sociálnej sieti VKontakte. Ako píše portál Novinky.cz, naverbovaní Srbi bojujú v jednotke Volk, ktorá spadá pod 119. pluk ruských výsadkárov z mesta Razaň. Podľa Berića „velitelia označujú Srbov za cigáňov“ a pýtajú sa, prečo vlastne prišli bojovať na Ukrajinu. Neposkytujú im dostatok zbraní, majú si ich ukoristiť v boji. V prípade, že sa vzbúria, sú postihovaní a vojaci ich bijú.
„Keď odmietli (v takých podmienkach) bojovať a žiadali o preradenie, označili ich za vojnových zločincov, vyhnali všetkých vrátane chorých na mráz a nechali ich tam niekoľko dní bez jedla a vody,“ opísal Berić, ktorého cituje ruskojazyčná BBC.
Tiež uviedol, že pondelok vojenská polícia nútila Srbov podpísať priznanie. „Dnes ráno tam prišla vojenská polícia, vošla do zemľanky, strieľala do vzduchu. Vojakov bili pažbami, niektorým rozbili hlavy (…) Bojím sa o životy týchto ľudí,“ tvrdí na sieti VKontakte elitný srbský žoldnier, ktorý sa sám pohybuje nelegálne na ukrajinskom území už od roku 2014.
Srbský ostreľovač Dejan Berić je známy svojimi protištátnymi aktivitami na Ukrajine. Zapojil sa tiež do ruskej anexie polostrova Krym. Vtedy tam pôsobil po boku ruského fitness trénera Alexandra Frančettiho, ktorý bol neskôr súdený v Česku./agentury/
X X X
Bude to rozprávka alebo katastrofa za sto miliónov eur? Kaštieľ Rusovce už nebude len pre mačky a holuby, sľubuje Smer
Kedysi honosné sídlo habsburských pánov a ich šľachtickej družiny na predmestí Bratislavy už roky chátra. Slovensko dostalo kaštieľ v Rusovciach po druhej svetovej vojne a odvtedy sa nepodarilo rozľahlému panstvu vdýchnuť život.
Prepadávajúce sa podlahy, na stenách pleseň, zničené okná, aj ozdobné stropy. Niektoré poschodia sa úplne prepadli. Zub času a odkladanie opráv zanechali na štátnom majetku významnú jazvu a novogotický kaštieľ v Rusovciach posledné roky postupne chátra. Obývajú ho nanajvýš túlavé mačky a holuby.
Od utorka sa má však všetko zmeniť. Vládna garnitúra totiž po rokoch čakania a odkladov spustila opravné práce. No nie je to prvýkrát, čo sa politici snažia o obnovu historickej budovy. Od vzniku Slovenska obyvatelia Rusoviec počúvali o plánoch na rekonštrukciu kaštieľa mnohokrát. „Zmenilo sa nám vedenie a viete ako to býva, môže to byť rozprávka a môže to byť aj katastrofa,“ podotkol správca pozemku.
Verí však, že rozbehnutá rekonštrukcia, ktorú odštartovalo slávnostné poklepanie základného kameňa, dopadne dobre. Podľa plánu Úradu vlády by mala stavba stáť 105 miliónov eur a obnova národnej kultúrnej pamiatky by mala byť hotová do konca roka 2029. Kaštieľ má následne slúžiť pre verejnosť, ako aj na reprezentatívne účely úradu.
Slovenské Lednice a Lány
Objekt má slúžiť na slávnostné účely aj verejnosti. „Konečne po 22 rokoch, odkedy sa rozpráva o rekonštrukcii kaštieľa v Rusovciach a po posledných piatich rokoch, kedy prebiehalo verejné obstarávanie, sme konečne v cieli a zároveň aj na začiatku,“ skonštatoval vedúci Úradu vlády Juraj Gedra. Poďakoval všetkým, vrátane bývalej vlády, ktorí priložili ruku k dielu.
Okrem procesných vecí, týkajúcich sa verejného obstarávania, označil za najnáročnejšiu vec získať na projekt finančné prostriedky. „Na začiatku tohto projektu bola očakávaná suma tejto rekonštrukcie okolo 85 miliónov eur, výsledná suma verejného obstarávania bola 105 miliónov eur,“ poukázal.
Samotný objekt je obrovský, má viac ako sto izieb, sál a balkónov, no väčšina z nich je v dezolátnom stave. Rekonštrukcia tak predstavuje časový horizont štyri a pol roka a ak by sa začala v najbližších mesiacoch, nedokončia ju skôr ako v roku 2028, keď bude mať Slovensko už nový vládny kabinet.
Hoci ambíciu o jeho rekonštrukciu mal Úrad vlády ešte v roku 2012, dodnes nebola naplnená. V posledných rokoch sa proces naťahuje hlavne pre problémové verejné obstarávanie, ktoré už trvá takmer štyri roky.
Podľa pôvodného projektu sa malo z kaštieľa urobiť miesto podľa vzoru zámku Lednice na Morave. Hovorí sa však aj o tom, že by to mohli byť druhé Lány – teda akési letné sídlo prezidenta podľa vzoru Českej republiky.
Smer sa vracia k nedokončenému
Na začiatku projektu bolo alokovaných 85 miliónov eur a výsledná suma bolo 105 miliónov eur. Podľa Gedru je za navýšením ceny hlavne zdržiavanie procesov pri verejnom obstarávaní. Zámer obnovy schválila vláda v lete 2012. Verejné obstarávanie na samotnú rekonštrukciu kaštieľa vyhlásili už v polovici decembra 2019, proces brzdilo viacero konaní o námietkach v priebehu jednotlivých etáp súťaže. Na začiatku júna Úrad pre verejné obstarávanie ukončil konanie k opakovaným námietkam, týkajúcim sa vyhodnotenia súťaže a určenia víťaznej ponuky. Námietky zamietol.
„Je typické pre vládu Smeru posúvať dopredu nedokončené projekty,“ zdôraznil minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Dodal, že keby nebolo chýb Radičovej vlády, diaľnica do Košíc by bola už dávno dokončená. „Chceme, aby vznikla ďalšia dominanta, ktorá nebude slúžiť len Bratislavčanom, ale bude pýchou Bratislavy, bude sa pri nej môcť zastaviť každý, kto príde navštíviť Bratislavu spolu s parkom, ktorý tomu prináleží,“ podotkol s tým, že „ani intrigy tento projekt nezastavia“.
Čo bude z kaštieľa po rekonštrukcii?
Kaštieľ by mal podľa návrhu a po realizácii komplexnej pamiatkovej rekonštrukcie, sanácii a zreštaurovaní slúžiť na reprezentačné, stravovacie a ubytovacie účely pre štátne podujatia, významné medzinárodné návštevy, potreby prezidenta republiky, vlády a parlamentu.
Zrekonštruovaný čeľadník bude sprístupnený pre verejnosť. V objekte sa bude nachádzať reštaurácia a kaviareň s potrebným technickým vybavením, komunitné priestory, ktoré bude využívať obec Rusovce (obradná sieň, výstavná sieň, viacúčelové miestnosti a miestnosti pre záujmové skupiny) a k nim adekvátne technické vybavenie.
Aká je história sľubov?
Národná kultúrna pamiatka v Rusovciach chátra takmer storočie – naposledy prešla opravami ešte pred druhou svetovou vojnou. Rekonštrukciu si vyžadoval ešte pred 20 rokmi, problémom vraj bolo získať financie na jeho obnovu. V novembri 2010 prezident Ivan Gašparovič vyzýval vládu, aby odpredala nepoužívanú prezidentskú vilu na Slavíne a peniaze z predaja presmerovala na generálnu rekonštrukciu Rusovského kaštieľa.
Zámer obnovy nakoniec schválila vláda pod vedením Roberta Fica (Smer) v auguste 2012. O rok neskôr vtedajší minister financií Peter Kažimír (Smer) predstavil návrh na zabezpečenie peňazí na tento účel. V ňom sa hovorilo o viacerých zdrojoch – daroch od nadácií, občianskych združení a podnikateľských subjektov v kombinácii s eurofondmi, s Nórskym finančným mechanizmom a adekvátnym spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu. Kažimír vtedy uviedol, že vláda má prisľúbených 20 až 25 miliónov eur vo forme darov od rôznych spoločností.
Návrh však nebol zrealizovaný ani po niekoľkých rokoch. „Do rekonštrukcie sa ide. Cieľ vlády SR obnoviť túto národnú kultúrnu pamiatku zostáva,“ tvrdil Robert Fico v roku 2015. Po ôsmich rokoch má novú šancu svoj starší zámer zrealizovať, keďže obnovu historického kaštieľa nedokázala rozbehnúť ani tretia Ficova vláda, ani ďalšie kabinety.
Staronový premiér tak po jedenástich rokoch dostane ďalšiu možnosť naštartovať rekonštrukciu národnej pamiatky v Rusovciach. Či ju počas svojho vládnutia aj dokončí, je otázne. Podľa podmienok vyhlásenej súťaže majú reštaurátorské práce trvať vyše štyroch rokov. V prípade, že sa rozbehnú začiatkom januára, môžu byť dokončené až v polovici roka 2028.
História kaštieľa
Kaštieľ v Rusovciach je neogotická stavba nachádzajúca sa v bratislavskej mestskej časti Rusovce. Hoci prvé zmienky o stavbe v jeho lokalite siahajú až do 13. storočia, súčasný vzhľad kaštieľa priniesla až prestavba, ktorú realizoval gróf Emanuel Zichy-Ferraris v polovici 19. storočia. Počas prvej svetovej vojny bol pri kaštieli zriadený lazaret. Počas druhej svetovej vojny, v roku 1944, väčšinu kaštieľa obsadilo nemecké komando a o rok nato sovietske vojská.
Po druhej svetovej vojne došlo v dôsledku opustenia kaštieľa k jeho rozkrádaniu a devastácii. Novým majiteľom objektu sa v roku 1950 stal Slovenský ľudový umelecký kolektív (skratka SĽUK), ktorý tu zriadil svoje domovské sídlo. už v roku 1976 bola naplánovaná prvá oficiálna generálna rekonštrukcia kaštieľa i priľahlého parku, ktorej realizácia sa mala uskutočniť v niekoľkých etapách. Projekt sa však neustále menil a naberal meškanie, až sa práce postupne úplne zastavili na konci roku 1989. V roku 1991 kaštieľ prevzala Slovenská národná galéria, ktorá si predsavzala urobiť z neho reprezentatívnu obrazáreň. Opäť sa obnovili rekonštrukčné práce. SNG však kaštieľ vlastnila iba tri roky, kedy sa jeho majiteľom stala Národná banka Slovenska, ktorá ho mala v majetku iba rok. V roku 1995 prevzala kaštieľ Správa zariadení Úradu vlády SR, pod ktorú patrí dodnes.
V novembri 2010 prezident SR Ivan Gašparovič vyzval vládu SR, aby odpredala nepoužívanú prezidentskú vilu na Slavíne, s cieľom získať finančné prostriedky na generálnu rekonštrukciu rusovského kaštieľa. Vyjadril tiež názor, že po rekonštrukcii by sa kaštieľ mohol stať domovom prezidenta SR. V januári 2015 vláda znovu deklarovala zámer rekonštrukcie kaštieľa.
V decembri 2019 vyhlásil Úrad vlády SR verejné obstarávanie na rekonštrukciu Národnej kultúrnej pamiatky (NKP) Rusovce. Proces pokračoval v októbri 2021, keď verejný obstarávateľ požiadal troch uchádzačov o predloženie základných ponúk. Medzi septembrom 2022 a marcom 2023 sa uskutočnilo 18 rokovacích konaní, ktoré sa zameriavali na technologické riešenia, projektovú dokumentáciu a zmluvné podmienky. Po všetkých úpravách projektovej dokumentácie a zmluvy bola predložená konečná cenová ponuka vo výške 104 186 421,96 eur s DPH. Po posúdení a vyhodnotení mimoriadne nízkej ponuky odbornou komisiou a nezávislým znaleckým posudkom bol úspešný uchádzač vybraný. Dňa 12. júna 2024 Vláda SR schválila Spustenie realizácie rekonštrukcie NKP Kaštieľ Rusovce. Rekonštrukcia by mala byť hotová do konca roka 2024
X X X
Saková a Taraba podporia teplárov. Na nové projekty dá štát vyše 150 miliónov eur
Na hybridné teplárenské projekty pôjde z modernizačného fondu viac ako 150 miliónov eur. Výzvu na predkladanie projektov plánuje Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva (MH) SR spustiť v najbližších dňoch.
Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD) a podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba.
Podporiť tak chcú teplárenské spoločnosti, ktoré nielen teplo vyrábajú, ale aj exportujú ďalším príjemcom. Informovali o tom v utorok na tlačovom brífingu minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) a ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD).
„Ďalšie investície pôjdu do hybridných teplárenských výziev. To znamená, tým teplárom, ktorí nielen teplo vyrábajú, ale aj exportujú, aj ďalším príjemcom. Táto výzva bude spustená v najbližších dňoch. Pôjde tam opäť viac ako 150 miliónov eur,“ priblížil Taraba.
Pripomenul, že rezorty už do spoločných projektov investovali vyše 150 miliónov eur v rámci prvej a druhej výzvy. Financie išli najmä do teplárenstva a najväčším prijímateľom bola štátna teplárenská spoločnosť.
V novej výzve plánujú rezorty smerovať financie aj do podpory zeleného vodíka, keďže podľa Tarabu Slovensko patrí k významným výrobcom elektrickej energie z vody. Finančne chcú podporiť aj rozvoj a modernizáciu prenosovej sústavy na Slovensku.
Ministerka hospodárstva priblížila, že do prostredia teplárenstva má byť do roku 2030 z modernizačného fondu alokovaná približne jedna miliarda eur. O poskytnutie dotácie sa môžu uchádzať nielen štandardní výrobcovia tepla, ale aj ďalšie subjekty.
„Pôjde predovšetkým o tie subjekty, ktorých predmetom podnikania nie je výlučne len výroba či distribúcia tepla, chladu, energie, avšak dodávajú teplo aj priamo alebo prostredníctvom distribučných spoločností do všeobecného systému centrálneho zásobovania teplom, ak majú povolenie, respektíve predmet podnikania zo zákona o tepelnej energetike,“ doplnila Saková.
Prízvukovala tiež, že každé jedno euro, ktoré ide do jednotlivých projektov z modernizačného fondu, sa nezapočítava do vstupnej ceny tepla./agentury/
X X X
Bude to rozprávka alebo katastrofa za sto miliónov eur? Kaštieľ Rusovce už nebude len pre mačky a holuby, sľubuje Smer
Kedysi honosné sídlo habsburských pánov a ich šľachtickej družiny na predmestí Bratislavy už roky chátra. Slovensko dostalo kaštieľ v Rusovciach po druhej svetovej vojne a odvtedy sa nepodarilo rozľahlému panstvu vdýchnuť život.
Prepadávajúce sa podlahy, na stenách pleseň, zničené okná, aj ozdobné stropy. Niektoré poschodia sa úplne prepadli. Zub času a odkladanie opráv zanechali na štátnom majetku významnú jazvu a novogotický kaštieľ v Rusovciach posledné roky postupne chátra. Obývajú ho nanajvýš túlavé mačky a holuby.
Od utorka sa má však všetko zmeniť. Vládna garnitúra totiž po rokoch čakania a odkladov spustila opravné práce. No nie je to prvýkrát, čo sa politici snažia o obnovu historickej budovy. Od vzniku Slovenska obyvatelia Rusoviec počúvali o plánoch na rekonštrukciu kaštieľa mnohokrát. „Zmenilo sa nám vedenie a viete ako to býva, môže to byť rozprávka a môže to byť aj katastrofa,“ podotkol správca pozemku.
Verí však, že rozbehnutá rekonštrukcia, ktorú odštartovalo slávnostné poklepanie základného kameňa, dopadne dobre. Podľa plánu Úradu vlády by mala stavba stáť 105 miliónov eur a obnova národnej kultúrnej pamiatky by mala byť hotová do konca roka 2029. Kaštieľ má následne slúžiť pre verejnosť, ako aj na reprezentatívne účely úradu.
Slovenské Lednice a Lány
Objekt má slúžiť na slávnostné účely aj verejnosti. „Konečne po 22 rokoch, odkedy sa rozpráva o rekonštrukcii kaštieľa v Rusovciach a po posledných piatich rokoch, kedy prebiehalo verejné obstarávanie, sme konečne v cieli a zároveň aj na začiatku,“ skonštatoval vedúci Úradu vlády Juraj Gedra. Poďakoval všetkým, vrátane bývalej vlády, ktorí priložili ruku k dielu.
Okrem procesných vecí, týkajúcich sa verejného obstarávania, označil za najnáročnejšiu vec získať na projekt finančné prostriedky. „Na začiatku tohto projektu bola očakávaná suma tejto rekonštrukcie okolo 85 miliónov eur, výsledná suma verejného obstarávania bola 105 miliónov eur,“ poukázal.
Samotný objekt je obrovský, má viac ako sto izieb, sál a balkónov, no väčšina z nich je v dezolátnom stave. Rekonštrukcia tak predstavuje časový horizont štyri a pol roka a ak by sa začala v najbližších mesiacoch, nedokončia ju skôr ako v roku 2028, keď bude mať Slovensko už nový vládny kabinet.
Hoci ambíciu o jeho rekonštrukciu mal Úrad vlády ešte v roku 2012, dodnes nebola naplnená. V posledných rokoch sa proces naťahuje hlavne pre problémové verejné obstarávanie, ktoré už trvá takmer štyri roky.
Podľa pôvodného projektu sa malo z kaštieľa urobiť miesto podľa vzoru zámku Lednice na Morave. Hovorí sa však aj o tom, že by to mohli byť druhé Lány – teda akési letné sídlo prezidenta podľa vzoru Českej republiky.
Smer sa vracia k nedokončenému
Na začiatku projektu bolo alokovaných 85 miliónov eur a výsledná suma bolo 105 miliónov eur. Podľa Gedru je za navýšením ceny hlavne zdržiavanie procesov pri verejnom obstarávaní. Zámer obnovy schválila vláda v lete 2012. Verejné obstarávanie na samotnú rekonštrukciu kaštieľa vyhlásili už v polovici decembra 2019, proces brzdilo viacero konaní o námietkach v priebehu jednotlivých etáp súťaže. Na začiatku júna Úrad pre verejné obstarávanie ukončil konanie k opakovaným námietkam, týkajúcim sa vyhodnotenia súťaže a určenia víťaznej ponuky. Námietky zamietol.
„Je typické pre vládu Smeru posúvať dopredu nedokončené projekty,“ zdôraznil minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Dodal, že keby nebolo chýb Radičovej vlády, diaľnica do Košíc by bola už dávno dokončená. „Chceme, aby vznikla ďalšia dominanta, ktorá nebude slúžiť len Bratislavčanom, ale bude pýchou Bratislavy, bude sa pri nej môcť zastaviť každý, kto príde navštíviť Bratislavu spolu s parkom, ktorý tomu prináleží,“ podotkol s tým, že „ani intrigy tento projekt nezastavia“.
Čo bude z kaštieľa po rekonštrukcii?
Kaštieľ by mal podľa návrhu a po realizácii komplexnej pamiatkovej rekonštrukcie, sanácii a zreštaurovaní slúžiť na reprezentačné, stravovacie a ubytovacie účely pre štátne podujatia, významné medzinárodné návštevy, potreby prezidenta republiky, vlády a parlamentu.
Zrekonštruovaný čeľadník bude sprístupnený pre verejnosť. V objekte sa bude nachádzať reštaurácia a kaviareň s potrebným technickým vybavením, komunitné priestory, ktoré bude využívať obec Rusovce (obradná sieň, výstavná sieň, viacúčelové miestnosti a miestnosti pre záujmové skupiny) a k nim adekvátne technické vybavenie.
Aká je história sľubov?
Národná kultúrna pamiatka v Rusovciach chátra takmer storočie – naposledy prešla opravami ešte pred druhou svetovou vojnou. Rekonštrukciu si vyžadoval ešte pred 20 rokmi, problémom vraj bolo získať financie na jeho obnovu. V novembri 2010 prezident Ivan Gašparovič vyzýval vládu, aby odpredala nepoužívanú prezidentskú vilu na Slavíne a peniaze z predaja presmerovala na generálnu rekonštrukciu Rusovského kaštieľa.
Zámer obnovy nakoniec schválila vláda pod vedením Roberta Fica (Smer) v auguste 2012. O rok neskôr vtedajší minister financií Peter Kažimír (Smer) predstavil návrh na zabezpečenie peňazí na tento účel. V ňom sa hovorilo o viacerých zdrojoch – daroch od nadácií, občianskych združení a podnikateľských subjektov v kombinácii s eurofondmi, s Nórskym finančným mechanizmom a adekvátnym spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu. Kažimír vtedy uviedol, že vláda má prisľúbených 20 až 25 miliónov eur vo forme darov od rôznych spoločností.
Návrh však nebol zrealizovaný ani po niekoľkých rokoch. „Do rekonštrukcie sa ide. Cieľ vlády SR obnoviť túto národnú kultúrnu pamiatku zostáva,“ tvrdil Robert Fico v roku 2015. Po ôsmich rokoch má novú šancu svoj starší zámer zrealizovať, keďže obnovu historického kaštieľa nedokázala rozbehnúť ani tretia Ficova vláda, ani ďalšie kabinety.
Staronový premiér tak po jedenástich rokoch dostane ďalšiu možnosť naštartovať rekonštrukciu národnej pamiatky v Rusovciach. Či ju počas svojho vládnutia aj dokončí, je otázne. Podľa podmienok vyhlásenej súťaže majú reštaurátorské práce trvať vyše štyroch rokov. V prípade, že sa rozbehnú začiatkom januára, môžu byť dokončené až v polovici roka 2028.
História kaštieľa
Kaštieľ v Rusovciach je neogotická stavba nachádzajúca sa v bratislavskej mestskej časti Rusovce. Hoci prvé zmienky o stavbe v jeho lokalite siahajú až do 13. storočia, súčasný vzhľad kaštieľa priniesla až prestavba, ktorú realizoval gróf Emanuel Zichy-Ferraris v polovici 19. storočia. Počas prvej svetovej vojny bol pri kaštieli zriadený lazaret. Počas druhej svetovej vojny, v roku 1944, väčšinu kaštieľa obsadilo nemecké komando a o rok nato sovietske vojská.
Po druhej svetovej vojne došlo v dôsledku opustenia kaštieľa k jeho rozkrádaniu a devastácii. Novým majiteľom objektu sa v roku 1950 stal Slovenský ľudový umelecký kolektív (skratka SĽUK), ktorý tu zriadil svoje domovské sídlo. už v roku 1976 bola naplánovaná prvá oficiálna generálna rekonštrukcia kaštieľa i priľahlého parku, ktorej realizácia sa mala uskutočniť v niekoľkých etapách. Projekt sa však neustále menil a naberal meškanie, až sa práce postupne úplne zastavili na konci roku 1989. V roku 1991 kaštieľ prevzala Slovenská národná galéria, ktorá si predsavzala urobiť z neho reprezentatívnu obrazáreň. Opäť sa obnovili rekonštrukčné práce. SNG však kaštieľ vlastnila iba tri roky, kedy sa jeho majiteľom stala Národná banka Slovenska, ktorá ho mala v majetku iba rok. V roku 1995 prevzala kaštieľ Správa zariadení Úradu vlády SR, pod ktorú patrí dodnes.
V novembri 2010 prezident SR Ivan Gašparovič vyzval vládu SR, aby odpredala nepoužívanú prezidentskú vilu na Slavíne, s cieľom získať finančné prostriedky na generálnu rekonštrukciu rusovského kaštieľa. Vyjadril tiež názor, že po rekonštrukcii by sa kaštieľ mohol stať domovom prezidenta SR. V januári 2015 vláda znovu deklarovala zámer rekonštrukcie kaštieľa.
V decembri 2019 vyhlásil Úrad vlády SR verejné obstarávanie na rekonštrukciu Národnej kultúrnej pamiatky (NKP) Rusovce. Proces pokračoval v októbri 2021, keď verejný obstarávateľ požiadal troch uchádzačov o predloženie základných ponúk. Medzi septembrom 2022 a marcom 2023 sa uskutočnilo 18 rokovacích konaní, ktoré sa zameriavali na technologické riešenia, projektovú dokumentáciu a zmluvné podmienky. Po všetkých úpravách projektovej dokumentácie a zmluvy bola predložená konečná cenová ponuka vo výške 104 186 421,96 eur s DPH. Po posúdení a vyhodnotení mimoriadne nízkej ponuky odbornou komisiou a nezávislým znaleckým posudkom bol úspešný uchádzač vybraný. Dňa 12. júna 2024 Vláda SR schválila Spustenie realizácie rekonštrukcie NKP Kaštieľ Rusovce. Rekonštrukcia by mala byť hotová do konca roka 2029./agentury/