Jako za Stalina proti Hitlerovi, Rusové musí bránit Rusko. Lavrov obvinenia Západu odmieta

Napravit to, co pokazil Gorbačov. Putin bojaschopných mužov zatvára v Rusku, protestujúcich posiela rovno na front. Pri stredajších protestoch proti čiastočnej mobilizácii v Rusku zadržala polícia 1 323 ľudí, z toho najmenej 549 v Petrohrade a 509 v Moskve, uvádza web OVD-Info, ktorý monitoruje policajné zásahy. Niektorí zo zadržaných mužov pritom na policajnom oddelení rovno dostali predvolanie, z ktorého pre nich plynie povinnosť dostaviť sa na vojenskú správu.

Policajné zatýkanie demonštrantov, ktorí v stredu 21. septembra 2022 protestovali v Moskve proti mobilizácii. Takáto informácia podľa OVD-Info prišla zo štyroch moskovských policajných oddelení. Jednému zo zadržaných sa potom policajti a úradníci vyhrážali desaťročným odňatím slobody, ak dokument neprevezme.

 Vyše polovicu zadržaných tvoria ženy, uvádza spravodajský web CNN s odvolaním sa na OVD-Info s tým, že išlo o najväčší protivládny protest z pohľadu zatknutých žien v nedávnej histórii.

Zo zoznamu zverejnených mien vyplýva, že ženy tvorili 51 % osôb zadržaných v stredu. Podľa spomenutej skupiny zadržali aj deviatich novinárov a 33 maloletých. Jedného neplnoletého demonštranta dokonca orgány činné v trestnom konaní „brutálne zbili“.

Protesty v ruských mestách vypukli v deň, keď prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Podľa následného oznámenia ministra obrany Sergeja Šojgua má byť do armády povolaných 300 000 rezervistov s vojenskou skúsenosťou. Ukrajinskí a západní pozorovatelia tento krok označujú za nepriame priznanie neúspechu od februára trvajúcej ruskej vojny na Ukrajine.

Vojna? Nie

Putinov hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že mobilizácia v Rusku „nič nemení na statuse ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine“. Kremeľ tak ďalej popiera, že Rusko vedie na Ukrajine vojnu.

„Nie,“ odpovedal Peskov podľa agentúry Reuters na brífingu s novinármi na otázku, či sa dá konfliktu na Ukrajine teraz hovoriť vojna. Agentúra TASS, ktorá patrí k prokremeľským médiám, slovo „vojna“ v dnešnej správe o vyjadrení Peskova nepoužila.

Peskov tiež označil za prehnané správy o davoch na ruských letiskách po vyhlásení čiastočnej mobilizácie. „Objavuje sa mnoho fake news na túto tému,“ povedal.

Kremeľský hovorca tiež povedal, že prax, keď niektorí zadržaní na stredajších protestoch proti čiastočnej mobilizácii dostali na policajných oddeleniach predvolanie na odvodovú komisiu, nie je protizákonná. Na rozdávanie týchto predvolaní mužským demonštrantom upozornil projekt OVD-Info.

 Proti niektorým protestujúcim v uliciach zasahovali v stredu policajní ťažkoodenci veľmi tvrdo, ťahali ich po zemi alebo ich násilím odnášali do pristavených vozidiel. Jedna mladá žena v Moskve stratila pri zatýkaní vedomie. V niektorých prípadoch boli podľa OVD-Info ľudia zadržaní preventívne s využitím systému rozpoznávania tváre v metre.

 Mnoho Rusov sa snaží vyhnúť možnému predvolaniu do armády odchodom z krajiny. V stredu tak len niekoľko hodín po ohlásení čiastočnej mobilizácie začali miznúť letenky do krajín, ktoré majú s Moskvou bezvízový styk. Najbližšie priame lety z Moskvy do Istanbulu, Jerevanu alebo Baku boli úplne vypredané. Navyše, prudko vzrástli ceny neskorších letov.

 „Urobím čokoľvek, ale na front nepôjdem,“ povedal BBC jeden z mužov oslovených v Moskve. Doplnil, že sa radšej nechá zatvoriť do väzenia, ako aby sa zmieril s vysokou pravdepodobnosťou smrti vo vojne. „Fyzickú schránku treba zachovať čo najdlhšie,“ dodal.

 Napríklad hlavný vojenský komisár Kurskej oblasti Vladimir Rodionov uviedol, že od stredy je zakázaný odchod z regiónu tým obyvateľom, ktorí sú vedení na zoznamoch vojenskej správy ako záložníci. Tiež právnik a poradca v oblasti ľudských práv Pavol Čikov upozornil, že vojakom rôznych hodností v zálohe sa zakazuje odchod z ich domovských regiónov.

Web airlive.net informoval, že ruské aerolínie nariadili zastaviť predaj leteniek mužom vo veku 18 až 65 rokov. Ak chcú opustiť krajinu, musia predložiť povolenie od ministerstva obrany.

X X X

  Medvedev: Donbas bude Rusko. Ochránime ho aj jadrovými zbraňami

 Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok uviedol, že Moskva by pri obrane ukrajinských území začlenených do Ruska mohla použiť všetky zbrane zo svojho arzenálu vrátane jadrových. Informovali o tom agentúra Reuters a denník The Guardian.

 Kyjev i početní zahraniční lídri označujú referendá organizované Ruskom dosadenými a separatistickými úradmi v okupovaných oblastiach Ukrajiny za podvodné a protizákonné. Podľa Medvedeva sa však uskutočnia. „Nie je cesta späť,“ vyhlásil blízky spolupracovník prezidenta Vladimira Putina.

„Donbaské republiky (Donecká a Luhanská) a ďalšie územia budú prijaté do Ruska,“ uviedol Medvedev s tvrdením, že ochrana týchto území bude významne posilnená. „Rusko oznámilo, že na takúto ochranu by mohli byť použité nielen mobilizačné kapacity, ale aj akékoľvek ruské zbrane vrátane strategických jadrových zbraní.“

Medvedev je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie. V posledných mesiacoch pravidelne vydáva agresívne vyhlásenia na adresu Západu a Ukrajiny, čo podčiarkuje jeho premenu zo zjavného liberálneho reformátora, akým sa zdal ako prezident v rokoch 2008–12, na ostrého geopolitického jastraba, približuje Reuters. /agentury/

X X X

Putin bojaschopných mužov zatvára v Rusku, protestujúcich posiela rovno na front

 Pri stredajších protestoch proti čiastočnej mobilizácii v Rusku zadržala polícia 1 323 ľudí, z toho najmenej 549 v Petrohrade a 509 v Moskve, uvádza web OVD-Info, ktorý monitoruje policajné zásahy. Niektorí zo zadržaných mužov pritom na policajnom oddelení rovno dostali predvolanie, z ktorého pre nich plynie povinnosť dostaviť sa na vojenskú správu.

Policajné zatýkanie demonštrantov, ktorí v stredu 21. septembra 2022 protestovali v Moskve proti mobilizácii. Takáto informácia podľa OVD-Info prišla zo štyroch moskovských policajných oddelení. Jednému zo zadržaných sa potom policajti a úradníci vyhrážali desaťročným odňatím slobody, ak dokument neprevezme.

 Vyše polovicu zadržaných tvoria ženy, uvádza spravodajský web CNN s odvolaním sa na OVD-Info s tým, že išlo o najväčší protivládny protest z pohľadu zatknutých žien v nedávnej histórii.

Zo zoznamu zverejnených mien vyplýva, že ženy tvorili 51 % osôb zadržaných v stredu. Podľa spomenutej skupiny zadržali aj deviatich novinárov a 33 maloletých. Jedného neplnoletého demonštranta dokonca orgány činné v trestnom konaní „brutálne zbili“.

Protesty v ruských mestách vypukli v deň, keď prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Podľa následného oznámenia ministra obrany Sergeja Šojgua má byť do armády povolaných 300 000 rezervistov s vojenskou skúsenosťou. Ukrajinskí a západní pozorovatelia tento krok označujú za nepriame priznanie neúspechu od februára trvajúcej ruskej vojny na Ukrajine.

Vojna? Nie

Putinov hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že mobilizácia v Rusku „nič nemení na statuse ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine“. Kremeľ tak ďalej popiera, že Rusko vedie na Ukrajine vojnu.

„Nie,“ odpovedal Peskov podľa agentúry Reuters na brífingu s novinármi na otázku, či sa dá konfliktu na Ukrajine teraz hovoriť vojna. Agentúra TASS, ktorá patrí k prokremeľským médiám, slovo „vojna“ v dnešnej správe o vyjadrení Peskova nepoužila.

Peskov tiež označil za prehnané správy o davoch na ruských letiskách po vyhlásení čiastočnej mobilizácie. „Objavuje sa mnoho fake news na túto tému,“ povedal.

Kremeľský hovorca tiež povedal, že prax, keď niektorí zadržaní na stredajších protestoch proti čiastočnej mobilizácii dostali na policajných oddeleniach predvolanie na odvodovú komisiu, nie je protizákonná. Na rozdávanie týchto predvolaní mužským demonštrantom upozornil projekt OVD-Info.

 Proti niektorým protestujúcim v uliciach zasahovali v stredu policajní ťažkoodenci veľmi tvrdo, ťahali ich po zemi alebo ich násilím odnášali do pristavených vozidiel. Jedna mladá žena v Moskve stratila pri zatýkaní vedomie. V niektorých prípadoch boli podľa OVD-Info ľudia zadržaní preventívne s využitím systému rozpoznávania tváre v metre.

 Mnoho Rusov sa snaží vyhnúť možnému predvolaniu do armády odchodom z krajiny. V stredu tak len niekoľko hodín po ohlásení čiastočnej mobilizácie začali miznúť letenky do krajín, ktoré majú s Moskvou bezvízový styk. Najbližšie priame lety z Moskvy do Istanbulu, Jerevanu alebo Baku boli úplne vypredané. Navyše, prudko vzrástli ceny neskorších letov.

 X X x

Rekordné sumy, aktivisti zvolávajú protest proti mobilizácii

„Urobím čokoľvek, ale na front nepôjdem,“ povedal BBC jeden z mužov oslovených v Moskve. Doplnil, že sa radšej nechá zatvoriť do väzenia, ako aby sa zmieril s vysokou pravdepodobnosťou smrti vo vojne. „Fyzickú schránku treba zachovať čo najdlhšie,“ dodal.

Napríklad hlavný vojenský komisár Kurskej oblasti Vladimir Rodionov uviedol, že od stredy je zakázaný odchod z regiónu tým obyvateľom, ktorí sú vedení na zoznamoch vojenskej správy ako záložníci. Tiež právnik a poradca v oblasti ľudských práv Pavol Čikov upozornil, že vojakom rôznych hodností v zálohe sa zakazuje odchod z ich domovských regiónov.

Web airlive.net informoval, že ruské aerolínie nariadili zastaviť predaj leteniek mužom vo veku 18 až 65 rokov. Ak chcú opustiť krajinu, musia predložiť povolenie od ministerstva obrany. /agentury/

X X X

Fidesz vyzval vládu, aby sa občanov spýtala na sankcie voči Rusku

Parlamentné frakcie strán maďarského vládnuceho bloku Fidesz-KDNP na svojom výjazdovom zasadnutí v Balatonalmádi vyzvali vládu, aby sa občanov spýtala na názor na sankcie voči Rusku.

Podľa servera Telex.hu to vo štvrtok oznámil predseda frakcie Fideszu Máté Kocsis, informuje spravodajca TASR.

Malo by ísť o pokračovanie série takzvaných národných konzultácií vo forme dotazníkov. Kocsis spresnil, že otázky by sa týkali sankcií v oblasti energetiky, pretože tie Európe spôsobujú škody a do výhodnej pozície dostávajú Rusko. „Rusko na tom zbohatlo a Európa schudobnela,“ zdôraznil Kocsis.

„Európskych politikov treba presvedčiť, že tieto sankcie by mali byť zrušené,“ dodal Kocsis, podľa ktorého táto národná konzultácia bude politickým nástrojom v rukách maďarskej vlády.

Na základe výsledkov konzultácie by potom bolo možné prijať aj parlamentné uznesenie, povedal Kocsis.

Národné konzultácie vo forme dotazníkov zasielaných občanom zaviedla druhá Orbánova vláda v roku 2010. Odvtedy sa občania Maďarska mali touto formou možnosť vyjadriť k otázkam dôchodkov, ústavy, sociálnej sféry i minimálnej mzdy a v dotazníku „Zastavme Brusel!“ aj k záležitostiam terorizmu, migrácie, prisťahovaleckej politiky či Európskej únie. Posledné dva dotazníky z vlaňajšieho leta a februára tohto roka sa týkali koronavírusovej pandémie, aktuality.sk

X X X

Synovi Peskova zavolali aktivisti okolo Navaľného, chcel sa vyhnúť mobilizácii

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok podporil svojho syna Nikolaja po tom, čo ho opoziční aktivisti obvinili, že sa vyhýba mobilizácii – odmietol sa totiž podrobiť rozkazu a dostaviť sa na príslušné úrady.

Stúpenci väzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného zatelefonovali Nikolajovi Peskovovi, vydávajúc sa za náborových pracovníkov, pričom mu nariadili hlásiť sa na mobilizáciu. Hlas, ktorý podľa blogerov patril 32-ročnému synovi hovorcu Kremľa, to však odmietol s tým, že on to „vyrieši na vyššej úrovni“. Videozáznam z tohto telefonátu sa vo veľkom zdieľa na sociálnych sieťach v Rusku. Informovala o tom agentúra AFP.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom vo štvrtok povedal, že jeho syn mu o tejto konverzácii povedal. Ako dodal, nebol zverejnený celý prepis rozhovoru, čím naznačil, že zverejnená nahrávka bola vytrhnutá z kontextu.

„Nesledujem materiály produkované tímom tohto väzňa,“ povedal Peskov, narážajúc na kritika Kremľa Navaľného, ktorý je vo väzení za údajné podvody. Podľa jeho spolupracovníkov sú obvinenia len zámienkou na umlčanie jeho aktivít.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu v krajine ohlásil čiastočnú vojenskú mobilizáciu. Minister obrany Sergej Šojgu následne povedal, že povolaných môže byť zhruba 300-tisíc záložníkov.

Lety z Ruska do susedných krajín sú na nasledujúce dni vypredané. Podľa agentúry Reuters ide o zjavný exodus ruských mužov spôsobilých na mobilizáciu, aktuality.sk

X X X

Výmena zajatcov je podľa Erdogana významným krokom k ukončeniu vojny na Ukrajine

Výmena takmer 300 vojnových zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú sprostredkovalo Turecko, bola dôležitým krokom smerom k ukončeniu vojny, vyhlásil vo štvrtok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

S odvolaním sa na tureckú televíziu NTV o tom informovala agentúra Reuters. Medzi vymenenými zajatcami bolo aj päť ukrajinských veliteľov, ktorí prišli do Turecka, kde zostanú až do konca vojny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ich označil za „superhrdinov“.

Erdogan novinárom v New Yorku, kde prebieha zasadanie Valného zhromaždenia OSN, povedal, že zrealizovanie tejto výmeny je výsledkom diplomatickej komunikácie, ktorú viedol so Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Turecko, ktoré je členom Severoatlantickej aliancie (NATO), má úzke vzťahy s Ruskom i Ukrajinou a snaží sa udržať rovnováhu vo vzťahoch s týmito dvoma krajinami aj počas vojny – odmietlo západné sankcie proti Moskve, na druhej strane však kritizovalo ruskú inváziu a dodáva Kyjevu bojové drony, pripomína Reuters.

„Budeme pokračovať v našom úsilí o dosiahnutie mieru a stability v budúcnosti,“ prisľúbil Erdogan s tým, že hneď po svojom návrate do vlasti bude lídrov Ruska i Ukrajiny opätovne telefonicky kontaktovať, aktuality.sk

X X X

Markíza sa otriasa v základoch: Kľúčová tvár spravodajstva odchádza po 26 rokoch

 Patrik Herman bol súčasťou televízie Markíza už od jej vzniku v roku 1996. Článok sme aktualizovali o vyjadrenie Markízy.

Patrik Herman končí 30. septembra svoje dlhoročné pôsobenie v televízii Markíza. Jej súčasťou bol od jej vzniku v roku 1996, známym sa stal najmä ako tvár publicistickej relácie Lampáreň.

Od 1. októbra nastupuje do RTVS. V telerozhlase bude pôsobiť ako moderátor, zapojí sa do prípravy nových formátov, vzdelávania nových redaktorov a moderátorov a pracovať bude aj na charitatívnych projektoch.

„Som vďačný za ponuku RTVS, ktorá mi dáva príležitosť zúročiť doterajšie skúsenosti a posunúť sa ďalej. Teším sa nielen na novú moderátorskú úlohu, ale aj na ďalšie formy spolupráce a možnosť rozvíjať charitatívne projekty a pomáhať ľuďom. Verím, že svojou troškou budem mať šancu prispieť k dobrej veci. Teším sa na spoluprácu s novými kolegami a urobím všetko preto, aby som dôveru, ktorú do mňa vložila RTVS a ľudí, ktorí ju tvoria, nesklamal. Zároveň chcem poďakovať Televízii Markíza za všetko, čo som vďaka nej zažil a čo som sa vďaka nej naučil a tiež ďakujem všetkým kolegom, s ktorými mi bolo cťou spolupracovať,“ povedal Patrik Herman.

„Veľmi sa teším, že na naše výzvy na spoluprácu s RTVS pozitívne reagujú aj odborníci z externého prostredia, ktorí chcú verejnoprávnu inštitúciu posúvať dopredu. Patrika Hermana vnímam nielen ja, ale aj verejnosť, ako výraznú osobnosť, ktorá dlhé roky patrí k špičke vo svojej profesii a zároveň má blízko aj k charitatívnym projektom. Som rád, že svoje dlhoročné skúsenosti v týchto oblastiach môže teraz zužitkovať v RTVS. Držím mu v tom palce,“ povedal generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj.

Markíza reaguje

„Patrik Herman bol tvárou Markízy už od jej vzniku, čo je viac než 26 rokov. Vďaka svojej profesionalite a príjemnému vystupovaniu si rýchlo získal sympatie divákov a na konte má tiež viacero prestížnych ocenení. Patrik sa rozhodol pre kariérnu zmenu, chcem sa mu preto úprimne poďakovať za jeho dlhoročný a výrazný prínos v našich spravodajských či publicistických reláciách ako Televízne noviny, Paľba, Lampáreň, či napokon Reflex. V jeho ďalšom profesionálnom i osobnom živote mu želám len to najlepšie,“ uviedol generálny riaditeľ Markízy Matthias Settele.

„Patrikovi Hermanovi sa chcem poďakovať za všetko, čo pre našu televíziu urobil. A nebolo toho málo. Patrik sa rozhodol odísť a ja to rešpektujem,“ doplnil Henrich Krejča, riaditeľ Centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza.

„Stál som pri zrode Markízy a prežil som v nej úžasných 26 rokov, keď si to človek uvedomí – viac ako polovicu svojho života. Samozrejme, po toľkých rokoch je ťažké odísť a nebolo to ľahké rozhodnutie. Bude mi za ňou smutno, za všetkými kolegami, s ktorými mi bolo cťou spolupracovať. Markíza mi dala príležitosť a ja dúfam, že som ju nesklamal. Dobre si uvedomujem, že vďaka nej som tým, kým som. Veľa mi odovzdala a ja som sa jej to snažil o to viac vrátiť. Som jej vďačný za všetko, čo som vďaka nej zažil a čo som sa vďaka nej naučil. No nič netrvá večne a možno prišiel čas na zmenu.“ uviedol ma margo svojho odchodu Patrik Herman.

Patrik Herman bol súčasťou televízie Markíza už od jej vzniku v roku 1996. Začínal ako redaktor Televíznych novín a relácie Telediár, neskôr bol redaktorom investigatívnej relácie Paľba a moderátorom Krimi SK.

Významným medzníkom v jeho kariére bol rok 2000, keď sa stal spolu s Evou Černou moderátorom relácie Lampáreň. Publicistická relácia so známou rubrikou Lebo medveď bola takmer 14 rokov neoddeliteľnou súčasťou Markízy. Eva Černá po troch rokoch z relácie odišla a jej tvárou sa stal Patrik Herman. Dva roky bola aj šéfredaktorom redakcie publicistiky.

Lampáreň si získala mimoriadnu popularitu medzi divákmi a Hermanovi priniesla až sedem ocenení OTO. Víťazom kategórie Osobnosť TV publicistiky sa stal každý rok počnúc rokom 2010 až do roku 2016. Po ukončení Lampárne moderoval publicistickú reláciu Reflex.

V RTVS sa uvoľnila pozícia šéfa odboru publicistiky a tímlídra relácie Reportéri. Zastávala ju Andrea Fajnorová (predtým Paulínyová), ktorá sa stala riaditeľkou televíznej časti spravodajstva a publicistiky a vedením odboru publicistiky zostala len dočasne poverená. Do RTVS nastúpila minulý rok v marci ako tímlíderka relácie Reportéri, predtým bola dlhoročnou redaktorkou televízie Markíza.

Patrik Herman sa výrazne angažuje aj v organizáciách pomáhajúcim ľuďom so zdravotným postihnutím a je zakladateľom viacerých občianskych združení zameraných na boj proti rakovine. Je držiteľom ocenenia Srdce na dlani za dlhoročnú činnosť pri pomoci deťom a hendikepovaným osobám.

Okrem toho pôsobí aj ako pedagóg na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, Filozofickej fakulte UKF v Nitre a na Filozofickej fakulte TU v Trnave./agentury/

X X X

Americkí vojaci zachránili Slovensko pred agresorom. Zatiaľ na cvičení NATO na Lešti

 Mnohonárodná jednotka NATO na Slovensku, ktorá sa začala formovať tento rok na jar pod velením Českej republiky, bude podľa šéfa hodnotiaceho tímu Petra Procházku schopná plniť určené úlohy.

 Zábery z ďsalšieho dňa cvičenia jednotky NATO na Slovensku. Po útoku opozičných síl jednotky bojovej skupiny vykonali úspešnú obranu na zdržanie a začali s prípravami na protiútok.

Český generálmajor Procházka to povedal novinárom vo štvrtok, v záverečný deň hodnotiaceho cvičenia bojového zoskupenia v centre výcviku Lešť na strednom Slovensku, do ktorého sa zapojilo vyše tisíc vojakov.

 „Môžem konštatovať, že ciele cvičenia boli splnené. Jednotka bude schopná plniť úlohy, „povedal Procházka k cvičeniu, ktoré bolo zamerané na zabezpečenie obrany Slovenska po útoku agresora. Dodal, že hodnotiaci tím sa zameral okrem iného na systém velenia, komunikácie a riadenia. Hlavnou úlohou pri cvičení podľa neho bolo zladenie jednotiek v poli.

V záverečnej fáze tri dni trvajúceho cvičenia na Lešti americkí vojaci podľa scenára vykonali s leteckou podporou pozemný protiútok v záujme obnovenia územnej celistvosti Slovenska po jeho predchádzajúcom napadnutí agresorom. Úlohu útočníkov počas akcie hrali členovia 2. mechanizovanej brigády slovenskej armády. Do cvičenia sa celkovo zapojilo vyše 800 členov jednotky NATO a dve stovky slovenských vojakov.

 „Pred týmto veľkým cvičením boli vykonané čiastkové hodnotenia. Takto komplexne je to prvé hodnotenie, také vysvedčenie, ktoré ich oprávňuje plniť úlohy. Chcem vyjadriť vďaku a úctu, že Česká republika veľmi rýchlo prijala pozvanie a veľmi aktívne sa zapojila a vzala na svoje bedrá úlohu vedúcej národnosti pri tvorbe tejto skupiny, „povedal náčelník generálneho štábu slovenskej armády Daniel Zmeko.

Jednotka NATO na Slovensku vznikla v záujme posilnenia východného krídla Severoatlantickej aliancie po vojenskej invázii Ruska na Ukrajine. Vojakov a techniku do nej vyslalo päť štátov, hostiteľská krajina prispela mínometnou čatou. Pozemné jednotky sú umiestnené na Lešti, členovia protivzdušnej obrany zase na leteckej základni Sliač./agentury/

X X X

Vojna na Ukrajine: Lavrov obvinil Kyjev z propagandy, obvinenia Západu odmieta

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odmietol obvinenia Západu týkajúce sa ofenzívy na Ukrajine.

Namiesto toho vyzval na potrestanie vlády v Kyjeve. „Spojené štáty a ich spojenci s tichým súhlasom medzinárodných organizácií pre ľudské práva zakrývajú zločiny kyjevského režimu,“ vyhlásil Lavrov po tom, čo si účastníci zasadnutia vypočuli obvinenia Moskvy zo zločinov páchaných na Ukrajine.

Lavrov povedal, že úsilie Ukrajiny viniť Rusko z vojnových zločinov je „propagandistickou operáciou“ a Ukrajinu nazval „totalitnou“ krajinou. Vyjadril tiež „znepokojenie čo sa týka osudu ruských vojakov, ktorí sa stali na Ukrajine zajatcami“.

Úmyselné útoky na civilné objekty

Prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) so sídlom v Haagu Karim Khan 15 členom BR OSN povedal, že existujú „rozumné dôvody“ domnievať sa, že na Ukrajine boli spáchané zločiny v jurisdikcii tohto súdu. Medzi tie spadajú vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocída a zločiny agresie. Lavrov konštatoval, že práci ICC „nedôveruje“.

Prioritami vyšetrovania ICC sú podľa Khana úmyselné útoky na civilné objekty a presuny obyvateľstva – vrátane detí – z Ukrajiny. Spojené štáty oznámili, že podľa odhadov rôznych zdrojov, vrátane Moskvy, úrady od začiatku ofenzívy na Ukrajine „vypočúvali, zadržali a násilne deportovali“ do Ruska do 1,6 milióna Ukrajincov.

Stanica Sky News píše, že Lavrov po svojom prejave zo zasadnutia BR OSN odišiel. Ako predtým uviedla agentúra DPA, dostavil sa tam s 90-minútovým omeškaním.

Ruskí spoluvinníci

Následne vystúpil šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba, ktorý povedal, že ruskí diplomati sú „spoluvinníkmi“ a podieľajú sa na „zakrývaní“ zločinov Moskvy, píše stanica Sky News. Kuleba oslovil zúčastnených slovami: „Mnohí z vás ma teraz počúvate a budete mať na mysli jedinú otázku – existuje šanca na mier? Bude Ukrajina rokovať s Ruskom, aby ukončila túto vojnu?“

„Chcem sa vyjadriť celkom jasne – nijaká krajina na svete netúži po mieri viac než Ukrajina. Nikdy sme túto vojnu nechceli a nikdy sme si ju nezvolili. Chceme jednoducho žiť normálne životy,“ povedal Kuleba, ktorý apeloval na „solidaritu a jednotu“ členských krajín OSN ohľadom pomoci Kyjevu v boji proti ruským inváznym silám. „Najlepší spôsob, ako zabrániť ďalším ruským zverstvám, je poskytnúť Ukrajine viac potrebných zbraní,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Kollár spolu s Ficom, Pellegrinim a extrémistami na chvíľu zablokoval parlament

 Parlament po týždni opäť nebol uznášaniaschopný. O zablokovanie NR SR sa tentokrát postarali strany Sme rodina, Smer, Hlas a extrémisti z Republiky. Počas hlasovania o uznášaniaschopnosti sa prezentovalo len 74 poslancov.

 Za obštrukciou mohli byť spory o paragraf 363 trestného poriadku. Práve o spornom paragrafe sa malo na prebiehajúcej 72. schôdzi rokovať a hlasovať. Poslanec OĽANO Michal Šipoš uviedol, že za obštrukciou bol paragraf 363. OĽANO chcelo návrh podporiť.

Poslanci Sme rodina pri prezentácii vytiahli karty. Podľa šéfa klubu Sme rodina Petra Pčolinského išlo o dohodu, dôvody špecifikovať nechcel. Nepotvrdil, či šlo o dohodu v súvislosti s novelizáciou paragrafu 363. Zmenu a obmedzenie tohto oprávnenia Sme rodina naďalej odmieta.

Predseda parlamentu Boris Kollár pre obštrukciu presunul všetky hlasovania o legislatívnych návrhoch, ktoré sú v prvom čítaní, na utorok 27. septembra. Pri preverovaní uznášaniaschopnosti sa z koaličných poslancov neprezentovali poslanci za Sme rodina, vrátane samotného Kollára.

Parlament si napokon odhlasoval, že schôdza bude pokračovať a v skrátenom konaní prerokuje vládne návrhy o energetickej kríze. Malo by sa o nich potom aj hlasovať.

Kľúčové sú opatrenia z vlády

SaS vidí za obštrukciou Sme rodina a opozície zmenu paragrafu 363, s ktorou dlhodobo nesúhlasia. Podľa šéfky klubu SaS Anny Zemanovej im nevychádzali počty, aby mohli novelu zablokovať.

„Sme rodina sa rozhodla s opozíciou blokovať schôdzu. Pre nás je podstatné, aby sme schválili zákony, ktoré idú v skrátenom legislatívnom konaní z vlády vo veci energetiky. Toto je pre nás kľúčové,“ povedal novinárom Šipoš.

OĽANO súhlasilo s presunutím hlasovania o prerokovaných návrhoch na utorok (27. 9.), aby sa mohlo vo štvrtok začať rokovať o návrhoch z vlády. „Pre nás bolo podstatné, aby prešli zákony z vlády, to je maximum, čo sme vedeli urobiť,“ dodal Šipoš.

Myslí si, že blokovanie schôdze, keď sa nezaprezentovala opozícia ani Sme rodina, spôsobil návrh o úprave paragrafu 363 Trestného poriadku z dielne SaS. OĽANO chcelo zaň hlasovať, keďže v stredu neprešiel podobný návrh OĽANO. „Sme rodina nám to nevetovalo, čiže sme boli rozhodnutí to podporiť, takisto niektoré saskárske návrhy by sme dnes podporili,“ vysvetlil Šipoš. Deklaroval, že tie návrhy SaS, ktoré považuje OĽANO za správne, podporuje. Nehlasuje za tie, ktoré niekto v koalícii vetuje.

Viacerí poslanci sa ohradili voči tomuto postupu. Juraj Šeliga (nezaradený) i Zemanová poukázali na rokovací poriadok. Podľa nich mal Kollár najskôr po obštrukcii preveriť uznášaniachopnosť pléna a až následne dať hlasovať o zmene programu. Zemanová nesúhlasí, aby o jej bode hlasovali až budúci týždeň. Predseda parlamentu reagoval, že parlament bol obštrukciou zablokovaný a hocikedy mohol byť zablokovaný zas.

Parlament bol zablokovaný aj minulý týždeň, keď sa Kollárovi ani na dvakrát nepodarilo otvoriť riadnu 72. schôdzu. Prezentovalo sa najprv len 64 a pri druhom pokuse 71 poslancov. Na to, aby bol parlament uznášaniaschopný, sa musí prezentovať aspoň 76 poslancov.

Doručili návrhy z vlády

Program aktuálnej schôdze sa rozšíril o dva vládne návrhy zákonov spolu s návrhmi na ich prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o novelu zákona o energetike a návrh na zvýšenie platov zdravotníkov. Zaradenie nových bodov vo štvrtok odobrilo plénum parlamentu.

 Alojz Baránik (SaS) doobeda navrhol, aby paragraf 363 mohol generálny prokurátor využívať iba v neprospech obvineného. Podľa neho by predmetný paragraf mal byť používaný len vtedy, keď je potrebné otvoriť už uzavreté trestné stíhanie, ak sú pochybnosti, či bolo skončené oprávnene.

„Základný účel prokuratúry je trestne stíhať, nie oslobodzovať,“ skonštatoval poslanec s tým že za oslobodenie bojujú advokáti a oslobodzuje súd. Ak generálny prokurátor koná v prospech obvineného, vzniká podľa Baránika nerovnováha.

Podľa exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) v rámci prokuratúry už existuje opravný prostriedok pre obvineného, a tým je sťažnosť voči obvineniu, „kde sa nadriadená prokuratúra vecou zaoberá“. „Keď sa bavíme o nezákonnosti, určite sú na to nástroje v systéme prokuratúry, ako sa s tým vysporiadať,“ skonštatovala.

Novelizáciou viacerých zákonov v súvislosti so zvýšením transparentnosti v oblasti prokuratúry chcú okrem iného upraviť aj vymenúvanie a odvolávanie prokurátorov či ich práva a povinnosti, a tiež rozšíriť právomoci ombudsmana a vlády o podanie žaloby na rozpustenie politickej strany.

 Popoludní čaká poslancov tradičná hodina otázok. Následne majú na programe viacero výročných správ. Prebrať by mali napríklad správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2021, správu o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti za rok 2021 či správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2021.

Okrem toho by mali popoludní rokovať aj o uznesení k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu a uznesení týkajúcom sa ochrany slobody vierovyznania alebo presvedčenia./agentury/

X X X

Parlamentu chýbajú dvaja podpredsedovia, voliť by ich mohli v októbri

Národnej rade SR chýbajú dvaja podpredsedovia, uchádzačov na tento post môžu navrhnúť zástupcovia strán zastúpených v parlamente, nielen poslaneckých klubov.

Voliť by sa mali až v októbri. O funkciu by sa mohol uchádzať Tomáš Taraba (nezaradený). Odmieta ho Za ľudí aj SaS. Klub OĽANO si počká na nominácie a termín voľby, potom chce o kandidátoch diskutovať v koalícii.

Šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová dostala informáciu, že nominovať sa môžu kandidáti na voľbu dvoch podpredsedov, ktorí sa mali voliť na aktuálnej schôdzi. „Informácia išla zástupcom všetkých strán, nielen klubov,“ povedala pre TASR. Nevie o tom, že voľba má byť až v októbri. SaS chcela podľa nej navrhnúť na tento post Martina Klusa, ktorý má prísť do NR SR z postu štátneho tajomníka rezortu diplomacie. Napokon to plánujú prehodnotiť.

Bez šance

Plénum má podľa Zemanovej záujem zvoliť Tarabu. „V takej situácii zvážime, či by sme dopĺňali z našich radov podpredsedu,“ povedala. Myslí si, že koalícia sa koordinovala s „tarabovcami“, keď prešiel procedurálny návrh nezaradeného poslanca Štefana Kuffu o zaviazaní vlády predložiť riešenie energetickej krízy. Vidí to ako relativizovanie ľudí, ktorí sa dostali do NR SR za ĽSNS. Myslí si, že v koalícii sú pripravení v rámci tichej podpory zvoliť Tarabu.

Poslanec zo Za ľudí Juraj Šeliga povedal, že na aktuálnej schôdzi sa podpredseda nebude voliť a rokovania sa neuzavreli. Poslanci Za ľudí ešte nevedia, či niekoho budú nominovať. „Budem rád, keď to bude jedna z mojich dvoch kolegýň,“ odpovedal na otázku, či by chcel ísť do tejto funkcie.

Okrem neho sú poslankyňami Za ľudí Jana Žitňanská a Miriam Šuteková. Šeliga Tarabu nepodporí. „Pán Taraba nemá šancu byť zvolený iba hlasmi opozície,“ pripomenul.

Počkajú na nominácie

Hnutie OĽANO podľa šéfa klubu poslancov Michala Šipoša nenominovalo nikoho, zatiaľ o tom nediskutovali. Šipoš dodal, že sa to má riešiť až na októbrovej schôdzi. „Najprv si počkáme na všetky nominácie, potom si počkáme, kedy bude vyhlásená voľba, následne sa stretneme na poslaneckom klube, kde sa zhodneme, koho by sme podporili. Potom ideme na koaličnú radu, kde sa chceme dohodnúť, koho ideme podporiť,“ vysvetlil s tým, že chýbajú dvaja koaliční podpredsedovia, preto by malo ísť o ľudí z koalície.

„Ale keďže teraz je menšinová vláda, koalícia nemá väčšinu, môžeme sa rozprávať o tom, či ideme voliť jedného koaličného a jedného opozičného alebo budú obaja koaliční,“ dodal.

Nemá záujem

Taraba nechce, aby jeho zvolenie bolo podmienené dohodami s opozíciou či koalíciou. „Ak by moje zvolenie malo byť podmienkou nejakých rokovaní, či už s koalíciou o podpore nejakých zákonov, tak o to záujem nemám. Rovnako aj smerom k opozícii, ak by som mal byť obmedzovaný v tom, či môžem hlasovať za zákony, ktoré naozaj ľudia potrebujú, ako je zastropovanie, svoje správanie v parlamente nebudem meniť,“ povedal novinárom ešte v stredu. Líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini informoval, že jeho poslanci nechcú nikoho nominovať.

Post predsedu NR SR patrí Sme rodina. Podpredsedami sú momentálne Gábor Grendel za OĽANO a Juraj Blanár za Smer-SD. Jedno miesto podpredsedu sa uvoľnilo odchodom Milana Laurenčíka, ktorý opustil parlamentné lavice po návrate ministrov za SaS. Zároveň stále chýba jeden podpredseda za Juraja Šeligu, ktorý sa funkcie vzdal minulý rok, aktuality.sk

X X X

Súdruhovia, ktorí ešte nie sú ministri, nech sa ihneď hlásia u súdruha Žinčicu

 Keď Boris Kollár pred niekoľkými dňami nastolil požiadavku, že post ministra školstva by mal obsadiť konzervatívne orientovaný politik, mnohých tým pobavil a zároveň vydesil.

 Jednak preto, že on sám rozhodne nie je stelesnením konzervatívnych cností, no najmä preto, že v situácii, keď hrozí, že školy nebudú mať za čo kúriť a svietiť, pôsobí požiadavka, aby tento post obsadil konzervatívec, dosť absurdne. No presne takého koalícia napokon našla. Podľa informácií denníka Pravda by sa ním mal stať Slavomír Partila, riaditeľ cirkevnej školy z Trebišova.

Už to, aké mená v uplynulých dňoch padali, naznačovalo, akým smerom sa bude výber ministra uberať. Hoci súčasný parlament má azda najkonzervatívnejšie zloženie za celú dobu svojej existencie, Richard Vašečka a Anna Záborská, ktorých mená sa v tejto súvislosti skloňovali, v ňom patria medzi ultrakonzervatívcov. Už len predstava, že politici s takýmito klerikálnymi postojmi majú riadiť rezort školstva, vyvolávala obavy. Napokon do ministerského kresla nezasadne ani jeden z nich, no Partila je rovnako ideologicky podkutý, takže je všetko v najlepšom poriadku…

 Skutočnosť, že okyptená koalícia vo svojich radoch nenašla dostatočne fundovaných odborníkov ukazuje, ako sú vládne subjekty na tom zle po personálnej stránke. Chýbajúce kádre dokázali v prípade rezortu hospodárstva, diplomacie a justície nahradiť skutočnými odborníkmi. Nik nepochybuje, že Karel Hirman a Rastislav Káčer zastanú kvalitne svoje posty a urobia dobrú prácu.

Otázne je, ako sa svojej úlohy zhostí Slavomír Partila, riaditeľ Strednej odbornej školy služieb a priemyslu sv. Jozafáta v Trebišove.

Nik nechce spochybňovať jeho schopnosti riadiť strednú školu, lebo podľa všetkého ju viedol dobre. No predsa len je rozdiel šéfovať jednej škole v okresnom meste a riadiť celý rezort, pod ktorý patrí viac ako 2 600 základných a stredných škôl a navyše aj tri desiatky vysokých škôl.

Hoci kultúrne vojny sú to posledné, čo Slovensko momentálne potrebuje, zdá sa, že v tomto prípade nad odbornosťou (opäť) zvíťazila ideológia.

Od Igora Matoviča sme si už vypočuli, že ak by sme sa mali rozhodnúť medzi „fachmanom zo školstva a vyučeným obuvníkom s kariérou kaderníka celebrít“, tak naša voľba by bola asi jasná. Takáto „podpásovka“ zo strany ministra financií je dosť nechutná. Faktom je, že Gröhling rozhodne nebol tou najlepšou voľbou, ak však Matovič avizuje príchod „fachmana“, tak ani výber Slavomíra Partilu nie je rozhodne žiadne terno. Pritom na Slovensku máme odborníkov, ktorí sa školstvu venujú dlhé roky, len zjavne nie sú dostatočne konzervatívni, aby tento post mohli obsadiť.

 Zdá sa, že za dlhé roky sa v podstate nič nezmenilo a stále platí okrídlený výrok z dielne L+S: „Súdruhovia, ktorí ešte nie sú ministri, nech sa ihneď hlásia u súdruha Žinčicu.“ Súdruhov síce vystriedali „pánbožkári“, ale inak je všetko po starom.

A hoci kultúrne vojny sú to posledné, čo Slovensko momentálne potrebuje, zdá sa, že v tomto prípade nad odbornosťou (opäť) zvíťazila ideológia./agentury/

X X X

Martin Behula: Darček pre opozíciu

Ak slovenskú politiku riadi vyššia moc ako náhoda, tak musí mať veľmi rada súčasnú opozíciu. Za normálnych okolností by stačilo, keby za jej hlavného súpera určila deštruktívneho Igora Matoviča, nasadila ho do koalície s Richardom Sulíkom, Borisom Kollárom a Veronikou Remišovou a opozícia mohla sledovať, ako sa to samo rozsype.

Škodoradostný osud

Ale to škodoradostnému politickému osudu nestačí. Najprv si to poistil pandémiou, ktorá spoločnosť najprv vystrašila, potom vyčerpala a celý čas frustrovala. Ukázala, že Slovensko patrí medzi krajiny najohrozenejšie konšpiráciami plným právom a z radového poslanca Roberta Fica spravila (s výdatnou pomocou hrozného vládneho manažmentu pandémie) opozičného lídra.

Potom prišla vojna na Ukrajine. Opozícia mohla svoje preferencie oprieť o tradične silné proruské nálady slovenskej spoločnosti a dlhodobo udržiavané bludy o moste medzi Západom a Východom či všeslovanskej vzájomnosti. Tie najradšej opakujú ľudia, ktorí nepoznajú Kollára ako autora Slávy dcéry, ale ako predsedu parlamentu, no majú o to väčšie pochopenie pre záujmy Kremľa.

A napokon osud opozícii prihral tému, ktorá presahuje ideologické bariéry, a stačí ju len uchopiť – energetickú krízu. Podľa prieskumu agentúry AKO pre televíziu JOJ sa zimy a s ňou spojených zvýšených výdavkov obávajú takmer tri štvrtiny opýtaných. O vážnosti situácie vypovedá už to, že relatívna väčšina ľudí si vybrala najsilnejšiu možnú odpoveď. Až takmer 40 percent respondentov pociťuje veľké obavy.

Strašenie sociálnymi nepokojmi, ako to robil Fico už pred vojnou, je snáď predčasné, no skupina vystrašených nemá náhodné zloženie. Zimy sa najviac obávajú ľudia s najnižším vzdelaním a seniori, teda skupiny ľudí, ktoré aj bez energetickej krízy pociťujú frustráciu zo svojho postavenia v spoločnosti a vnímajú sa skôr ako porazení ponovembrovej sociálnej a ekonomickej transformácie.

Lídri v pesimizme

Navyše treba pripomenúť, že patríme medzi najpesimistickejšie národy v EÚ. Podľa letného prieskumu Eurobarometra až 70 percent Slovákov očakáva, že počas najbližších 12 mesiacov bude slovenská ekonomika v horšej situácii ako dnes.

Pesimistickejší boli iba Česi. V očakávaní týkajúcich sa vlastného života sme dokonca boli poslední v celej Únii. Až 38 percent Slovákov si myslelo, že o rok bude ich život horší ako dnes. V Dánsku to bolo len deväť percent.

Vládu už varuje aj Mikuláš Dzurinda, ktorý vládol niekoľko rokov v menšine a za jeho vlády musela potláčať sociálne nepokoje na východe Slovenska armáda. V rozhovore pre Sme povedal, že čas na predčasné voľby nastane, keď Matovič stratí nervy. A to môže prísť vtedy, keď „naozaj bude v zime zle a keď sa ľudia tak nahnevajú, že Matovič bude musieť naozaj utekať“.

To je, samozrejme, hyperbola. No menšinová vláda môže riešenie energetickej krízy veľmi skomplikovať. Nie preto, že Sme rodina sa kvôli nej vyhrážala odchodom z koalície. Takých vyhrážok už bolo. Ani preto, že by niekto kvôli takýmto zákonom zablokoval Národnú radu, hoci pri tekutej parlamentnej väčšine sa ani to vylúčiť nedá.

Zodpovední poslanci

Skôr to však bude práve naopak. Poslanci môžu mať nutkanie zachovať sa až príliš „zodpovedne“ a pomôcť ľuďom podľa vlastného uváženia bez ohľadu na negatívne externality, udržateľnosť verejných financií či realizovateľnosť svojich návrhov. A v čase, keď o prijatí či neprijatí zákona rozhodujú momentálne spojenectvá, budú mať na to dostatok priestoru.

Úvaha Borisa Kollára o zoštátnení Slovenských elektrární je ekonomický i právny nezmysel, ktorý ani on sám nemyslí vážne, no už teraz je jasné, že poslanci si pod konštruktívnou spoluprácou určite nepredstavujú poslušné dvíhanie rúk za vládne návrhy. Zákony môžu v parlamente pretvoriť tak, že ich ani vlastný predkladateľ nespozná.

Robert Fico tvrdí, že Smer nebude v parlamente pracovať štýlom „čím horšie, tým lepšie“, no už teraz hovorí o zdanení obchodných reťazcov či bánk. A kto zaručí, že v takomto parlamente Smeru podobné návrhy neprejdú, ak sa ich rozhodne predložiť?

Keď poslanci OĽaNO tvrdia, že prijatie energetických zákonov má byť prioritou, výnimočne to nie sú prázdne reči. Len by si mali uvedomiť, že nejde len o to, ako rýchlo bude návrh schválený. Dôležité je aj to, ako zákon vyzerá, keď z parlamentu vyjde, aktuality.sk

X X X

Kollár po stretnutí s vodármi varuje pred kolapsom: víno alebo vodka budú lacnejšie, ako pitná voda

 Štát musí čo najskôr zastropovať ceny energií, aj keby mal pri tom využiť neštandardné postupy. Po stretnutí s predstaviteľmi Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti v Nitre to vo štvrtok povedal predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina).

 Podľa jeho slov je nárast cien za elektrinu taký veľký, že je ohrozením pre celú ekonomiku Slovenska. Vodárenské spoločnosti už teraz avizujú, že sa môže prejaviť aj rapídnym zvýšením ceny pitnej vody.

„Napríklad vodárenská spoločnosť na východnom Slovensku platila za elektrinu ročne približne šesť miliónov eur. Dnes, ešte podľa ‚prívetivých‘ cien, platí 11 až 12 miliónov eur a na budúci rok, od 1. januára, by mala platiť 56 miliónov eur. Pomaly sa dostávame do situácie, keď by sa mali zvýšiť ceny tak, že možno víno alebo vodka budú lacnejšie, ako pitná voda,“ skonštatoval Kollár.

 Podľa jeho slov musí štát čo najrýchlejšie zasiahnuť. „Inak sa systém absolútne zrúti. Ľudia nebudú vedieť platiť ani elektrinu, ani plyn, ani vodu. Podniky sa zrútia, a teda celé hospodárstvo aj ekonomika štátu. Vláda pripravila nové zákony, máme ich v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní a budeme ich dnes schvaľovať,“ uviedol Kollár.

Následne sa do procesu zapojí vláda, ktorá bude môcť prijímať uznesenia na základe vyhlásenia energetickej núdze a ohrozenia Slovenska. „Bude nutné robiť kroky, ktoré budú veľmi neštandardné, ale neštandardná je aj doba. Budeme musieť robiť veľmi tvrdé kroky, možno to vyvolá aj kopec súdnych sporov, ale do tohto rizika musíme ísť, aby sme zachránili ľudí, obce, firmy a ekonomiku,“ dodal Kollár./agentury/

X X X

Stačí 646 eur na dôstojný život? Veľká dohoda z Bruselu si posvieti na minimálne mzdy

Drahé energie a nízke platy. Zamestnancom s najnižším príjmom často nestačí na ročný účet za energie ani jeden celý mesačný plat. To je realita až v 16 členských krajinách, vrátane Slovenska.

 Minimálna mzda na Slovensku je tento rok na úrovni 646 eur v hrubom. Ak od toho odpočítame zdravotné a sociálne poistenie či daň, tak zamestnancovi s najnižším príjmom ostane na účte len 525 eur. Dá sa z toho viesť v časoch enormného rastu cien dôstojný život?

Túto otázku si položili úradníci z Bruselu, ktorí sa snažia upraviť podmienky pre stanovenie a valorizáciu minimálnych miezd v Európskej únii. Cieľom je zabezpečiť zamestnancom dôstojné platové podmienky a ochrániť ich pred silnejúcou energetickou krízou.

 Brusel nebude členským krajinám diktovať výšku minimálnej mzdy. Jej stanovenie zostáva v právomoci členských štátov. Inak povedané, pravidlá budú rovnaké pre všetkých, ale výška minimálnej mzdy sa bude líšiť. Krajiny budú musieť zaručiť, aby ich minimálne mzdy umožňovali pracujúcim viesť dôstojný život, a to aj vzhľadom na životné náklady a všeobecnú mzdovú úroveň.

Nová smernica, ktorú Európsky parlament schválil, bude pre Slovensko znamenať dve veci. „Už žiadny politik a ani strana SaS už nebude môcť volať po zrušení minimálnej mzdy. Po druhé, že náš štát bude musieť vypracovať akčný plán na podporu odborov a kolektívneho vyjednávania,“ tvrdí pre denník Pravda Milan Kuruc zo združenia Pracujúca chudoba, ktorý je zároveň aj podpredsedom Energeticko – chemického odborového zväzu.

Veľká dohoda z Bruselu

Ceny za potraviny a účty za energie a bývanie rastú. Ľudia s nízkymi príjmami a sociálne najslabšie skupiny skutočne zápasia s tým, aby vyžili. Dokazuje to aj analýza Európskej konfederácie odborových zväzov. Podľa nej priemerný ročný účet za energie predstavuje pre zamestnancov s najnižšou mzdou sumu vyššiu, ako je jedna celá mesačná mzda. V EÚ malo už pred vypuknutím krízy problém s platením účtov za energie vyše 9,5 milióna pracujúcich ľudí.

„Nemáme čas na plytvanie, práca sa musí oplatiť. V tejto smernici sa stanovujú normy toho, ako by mala primeraná minimálna mzda vyzerať. Zároveň podporujeme kolektívne vyjednávanie, takže viac pracujúcich bude lepšie chránených,“ povedala poslankyňa europarlamentu a spravodajkyňa Agnes Jongerius.

V praxi to teda môže vyzerať tak, že minimálne mzdy sa budú určovať troma spôsobmi. Prvým je vytvorenie spotrebného koša tovarov a služieb v reálnych cenách. Druhou možnosťou je stanoviť minimálnu mzdu na úroveň 50 percent priemernej hrubej mzdy. Poslednou možnosťou je stanoviť ju na 60 percent mediánu hrubej mzdy.

 Smernica podľa riaditeľky kancelárie Konfederácie odborových zväzov Martiny Némethovej určuje minimálny rámec pre stanovenie a aktualizáciu minimálnych miezd, pod ktorého úroveň sa nemôže svojou právnou úpravou dostať žiadna z členských krajín, pričom krajina môže mať zavedenú aj priaznivejšiu právnu úpravu. „Zároveň prijatie smernice zabezpečuje, že minimálne mzdy nemôžu byť ľubovoľne rušené či neprimerane znižované,“ tvrdí pre Pravdu.

Pripomeňme, že tento rok je minimálna mzda na Slovensku na úrovni 646 eur. Vďaka historickej dohode zamestnancov a zamestnávateľov stúpne od budúceho roka na 700 eur.

Priemerná nominálna mzda na Slovensku dosiahla v druhom štvrťroku podľa Štatistického úradu úroveň 1291 eur. To by podľa európskych pravidiel znamenalo minimálnu mzdu na tento rok vo výške 645,5 eura. Na Slovensku by smernica v tomto momente s výškou minimálnej mzdy neurobila nič.

„Naša minimálna mzda je zatiaľ kúsok nad úrovňou, ktorú ako minimum požaduje Európska únia, aj vďaka tomu, že bol u nás schválený automat, že minimálna mzda má byť vo výške 60 percent z priemernej mzdy, ktorý táto vláda znížila na 57 percent,“ vysvetľuje pre Pravdu Milan Kuruc s tým, že stále je to však nad úrovňou, ktorú požaduje EÚ. Ako ďalej upozorňuje, tak smernica pomôže zdvihnúť minimálnu mzdu napríklad v Čechách, pretože tam so zvyšovaním v období rokov 2007 až 2012 zastali a 6 rokov minimálnu mzdu nezvyšovali. Nové pravidlá by ju dvihli o štyritisíc korún, čo je v prepočte 163 eur. Priemerná mzda v Česku bola v druhom štvrťroku 40 086 korún (1633 eur), teda minimálna mzda by podľa európskych pravidiel bola 20 043 korún (816 eur).

Druhý spôsob výpočtu je podľa mediánu. Slovenský platový medián predstavoval v roku 2021 presne 1288 eur v hrubom. Ukazuje to analýza portálu Platy.sk, ktorý patrí do portfólia spoločnosti Profesia. To znamená, že presná polovica z obyvateľov Slovenska mala základnú mzdu nižšiu ako toto číslo. Ak by sa minimálka počítala podľa európskych pravidiel, znamenalo by to jej výšku na úrovni skoro 773 eur. V porovnaní s jej výškou v tomto roku to je o 127 eur viac.

Analytik INESS Robert Chovanculiak v súvislosti s rýchlo rastúcou minimálnou mzdou pripomína empirickú štúdiu Inštitútu finančnej politiky, ktorá ukázala, že každé zvýšenie minimálnej mzdy o päť percent znamenalo stratu práce pre 14-tisíc ľudí. „Na Slovensku to politici výrazne preháňali so zvyšovaním minimálnej mzdy. Počas dlhých rokov rástla dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda a štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce,“ tvrdí analytik pre Pravdu. Preto akékoľvek ďalšie tlaky na pokračujúci rýchly rast minimálnej mzdy považuje za veľmi negatívne. „Je jedno, z akého zdroja prichádzajú – či od ľavicových populistov, technokratov z ministerstva práce, alebo od poslancov Európskeho parlamentu,“ dodáva.

Posilnenie kolektívneho vyjednávania

Smernica o európskej minimálnej mzde si tiež dáva za cieľ posilniť koncept kolektívneho vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. V krajinách ako Nemecko je kolektívne vyjednávanie základným prvkom debaty o mzdách. Štáty, kde je pokrytie kolektívnymi zmluvami nižšie ako 80 percent, musia takýto plán vypracovať, vyhodnocovať a prípadne upravovať.

Preto bude smernica inštruovať členské krajiny, kde menej ako 80 percent zamestnancov nepodlieha kolektívnemu vyjednávaniu, aby vytvorili akčný plán na navýšenie týchto počtov. Krajiny, ktorých zamestnanci sú z 80 percent chránení kolektívnym vyjednávaním, nemusia zapracovávať smernicu do svojej legislatívy. Na Slovensku podľa Kuruca kolektívne zmluvy pokrývajú približne 25 percent zamestnancov. Slovensko preto podľa neho takýto plán potrebuje ako soľ.

Historická dohoda firiem a odborárov

Odborárom a firmám sa tento rok podaril dôležitý míľnik. Prvýkrát v histórii našli zhodu na výške minimálnej mzdy na budúci rok. Jej výška bude na úrovni 700 eur. Vlani rokovania stroskotali a minimálna mzda na tento rok tak bola výsledkom automatu, ktorý ju určuje ako 57 percent priemernej mzdy, teda 646 eur.

Ak by rokovania medzi odborármi a firmami stroskotali, tak minimálna mzda sa počíta podľa automatického výpočtu v zákone. Ten hovorí, že sa bude počítať ako 57 percent z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Ilustračný príklad ukazuje, ako stúpla minimálna mzda na rok 2022. Z pôvodných 623 eur stúpla na 646 eur. Keďže bola v roku 2020 priemerná mzda v hospodárstve na úrovni 1133 eur, tak 57 percent z toho je 646. Celkovo sa tak zvýšila minimálna mzda z roku 2021 o 23 eur v roku 2022./agentury/

X X X

Kollár podporil Tarabu, aby skoncoval s hodovaním zveri

 Malokarpatským vinohradníkom pretiekol pohár trpezlivosti. Rok čo rok rátajú obrovské škody na úrode hrozna, ktorú zožerie zver. Jeden príklad za všetky – vinohradníckemu družstvu v Grinave zožrala vlani zver úrodu za 270-tisíc eur z plochy 30 hektárov. Tento rok sa situácia zopakovala.

 V pondelok sa vinohradníci stretli s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina), aby hodovaniu zveri urobili koniec. Odznel sľub, že by sa tak v podobe novely zákona mohlo stať ešte do konca roka.

Šéfa parlamentu sprevádzal z jednej strany jeho stranícky kolega Jaroslav Karahuta, predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a z druhej Tomáš Taraba zo strany Život. Ten sa chopil spolu s poslancom Filipom Kuffom iniciatívy pomôcť vinohradníkom, ktorí už roky bijú na poplach.

 Navrhujú novelu, ktorá by donútila poľovnícke združenia rázne znížiť stavy premnoženej zveri. Kollár neriešil, že politické názory Tarabu s Kuffom nevoňajú menšinovej koaličnej vláde. Škody, a to nielen vo vinohradoch, ale aj na poliach a lesoch, sú pre všetkých hospodárov už neúnosné. Ročne na všetkých poľnohospodárskych aj lesných kultúrach dosahujú okolo 120 miliónov eur!

 Niet nad osobnú skúsenosť

S tým, že je zver premnožená, má osobnú skúsenosť aj Kollár. Záhradu jeho vily pod bratislavským Slavínom presnorili obyvatelia malokarpatských lesov, ktorí škodia aj vinohradníkom – mal tam diviaka aj srnu. S porozumením si vypočul sťažnosti vinohradníkov, ktoré predniesol Michal Pavelka. Kollár konštatoval, že ak polovicu úrody zožerie zver, je to veľký problém, ktorý treba riešiť. Povedal, že Tarabove a Kuffove návrhy síce nie sú úplné, ale pokiaľ upravia novelu v spolupráci so štátnymi orgánmi a s poľovníckou komorou, má šancu prejsť táto novela do druhého čítania.

Šéf pôdohospodárskeho výboru NR SR Jaroslav Karahuta je pripravený novelu podporiť. Pripomenul však, že škody spôsobené zverou sa nedajú riešiť jedným paragrafom. Nový poľovnícky zákon je síce už v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale svetlo sveta uzrie najskôr na budúci rok, všetko závisí od politickej vôle. Do toho prichádzajú Taraba s Kuffom. Reagujú na to, že zver kašle na politickú vôľu. Lukáš Krasňanský, agronóm Vinohradnícko-vinárskeho družstva podielnikov v Grinave, vie o tom svoje – aj tohto roku ako vlani im daniele spolu s ostatnou zverou zožrali úrodu hrozna z 30 hektárov.

Vinice ako samoobsluhy

Keby aj v parlamente konali expresnou rýchlosťou a akceptovali čiastkový Tarabov návrh, vôľu k čomu prejavil jeho predseda Kollár, tohtoročným škodám už novela zákona nezabráni. Michal Pavelka síce vysoko ocenil snahu predsedu Národnej rady SR pomôcť, ale uprostred oberačiek nachádzajú vinohradníci už dokonale pooberané rady viniča. Zver skrátka chodí do vinohradov z okolitých lesov ako do dobre zásobenej samoobsluhy.

Minulý týždeň jeden z reťazcov oznámil, že začína predávať divinu. Veci by mal pomôcť aj pripravený zákon o farmárskych bitúnkoch, ktorý teraz posudzuje Brusel. Podľa Jaroslava Karahutu malé bitúnky spracujú odstrelenú zver a dostanú ju urýchleným spôsobom na trh – od reštaurácii po bežných spotrebiteľov.

Karahuta tiež pripomenul, že je už schválený zákon o sezónnych prácach, ktorý umožní od budúceho roka ušetriť poľnohospodárom na odvodoch za prácu brigádnikov 20 percentuálnych bodov (pokles odvodu miezd zo 48 na 28 percent). Lenže na poliach a vinohradoch sa bojuje o úrodu práve v týchto dňoch. Jeden z poľnohospodárov na stretnutí uviedol, že stádo vysokej zveri zničilo 40 hektárov silážnej kukurice. Pýtal sa, čím nakŕmi kravy?

Škodujú farmári, nie poľovníci

Aj v tom najlepšom prípade pripravované novely do tohtoročného zberu jesenných plodín zrejme významný spôsobom nezasiahnu. Lepšie však neskoro ako nikdy, pretože je najvyšší čas podniknúť kroky, ktoré povedú k navodeniu rovnováhy medzi úživnosťou chotárov, lesov a stavmi zveri. Veľa sa v tejto súvislosti diskutuje o zodpovednosti poľovníckych združení za spôsobené škody. Práve túto otázku by mala riešiť novela.

„Budem určite za, aby poľovnícke združenia niesli zodpovednosť za škody, a to tie, ktoré neplnia plán lovu a chovu. Základnou povinnosťou združení je predsa plniť plán lovu a chovu. A ak vznikajú škody aj vtedy, keď sa plní plán lovu a chovu, potom sú tu okresné úrady, ktoré ho musia zvýšiť, aby nevznikali škody poľnohospodárom. Dodal, že škody nevznikajú poľovníkom, ale poľnohospodárom vinohradníkom, ovocinárom. Ponúka sa kombinácia možností, ako veci riešiť. Jednou z nich má byť aj to, aby vlastníci pozemkov mohli vykonávať právo poľovníctva.

Nemci odlovia 4– až 5-krát viac zveri

Na budúci rok uplynie 50 rokov, čo sa na Slovensku zostavujú koncepcie poľovníckej politiky. Príznačné pre ne je, že uvádzajú nesúlad medzi skutočnými stavmi raticovej zveri s normovanými. Všíma si to Dušan Valachovič zo Štátnej ochrany prírody.

Valachovič uvádza, že stavy zveri stúpajú od 80. rokov minulého storočia, odkedy sú miernejšie zimy a dlhšie vegetačné obdobie. Konštatuje, že na území SR bol prijatý model cenzusu (sčítania) zveri, ktorý nespĺňa svoj účel, a preto poľovníci, ako aj orgány štátnej správy reagujú podstatne neskôr, keď sa početnosť zveri v niektorých regiónoch dostáva do početného stavu, na ktorý nedokážu poľovníci reagovať. Uvádza tiež, že v Rakúsku a Nemecku dlhodobo lovia 4– až 5-násobok na jednotku plochy ako SR.

Isté je, že novela zákona si bude vyžadovať nadhľad aj prijatie nepopulárnych opatrení. Ako sa k rozumnému zákonu parlament v hektickom politickom čase dopracuje, to je však otázka. Medzitým premnožená zver žerie všetko, čo jej príde do cesty./agentury/

X X X

Nový tréner, ďalšia prehra. Slováci inkasovali v poslednej minúte

 Slovenskí futbalisti prehrali v C-divízie Ligy národov tretiu prehru v piatom zápase. V Trnave nestačili na Azerbajdžan a prehrali 1:2. Domáci Róbert Boženík sa dostal do dobrej šance proti brankárovi Shakhrudinovi Magomedalijevovi.

Vo štvrtkovom stretnutí 3. skupiny C-divízie Ligy národov prehrala v Trnave s Azerbajdžanom 1:2.

Hostí poslal do vedenia v 44. minúte Renat Dadašov, v nadstavenom čase druhého polčasu vyrovnal z jedenástky Erik Jirka, ale v 90.+5 min rozhodol o výsledku Hodžat Haghverdi.

Po piatich zápasoch klesli Slováci v tabuľke na tretie miesto o bod práve za svojho premožiteľa. Prvú priečku a postup vyššie si v predstihu zabezpečil Kazachstan triumfom nad Bieloruskom 2:1.

Slováci uzavrú účinkovanie v súťaži v nedeľu o 18.00 h súbojom s Bieloruskom v srbskom meste Bačka Topola. Zostup im nehrozí, play out čaká bez ohľadu na výsledok na posledných Bielorusov.

Liga národov – 3. skupina C-divízie

SLOVENSKO – Azerbajdžan 1:2 (0:1)
Góly: 90.+3 Jirka (z 11 m) – 44. Dadašov, 90.+5 Haghverdi. ŽK: Jirka, Bénes – Almeida, Magomedalijev, Sejdijev. Rozhodovali: Collum – McGeachie, Connor (všetci Škót.), 2875 divákov.

Calzona nasadil do základnej zostavy jedného debutanta, na pravom kraji obrany sa predstavil Vallo. V úvode sa hralo vo veľmi vlažnom tempe, Slováci poslali niekoľko prudších centrov do šestnástky, no nedokázali po nich ohroziť Magomedalijeva v azerbajdžanskej bránke.

Domáci doplácali aj na nepresnosti, ktorými si kazili pokusy o rýchlejšie akcie už v zárodku. Po žltej karte pre hosťujúceho Almeidu za faul na Boženíka mali Slováci k dispozícii priamy kop, z ktorého vystrelil Bénes, Magomedalijev sa natiahol a kvalitný zákrokom uchoval bezgólový stav.

Až potom zahrozil Azerbajdžan, B. Hüseynov vypálil z diaľky, po teči Lobotku skončila lopta len tesne vedľa Rodákovej bránky. V 30. minúte si domáci vypracovali veľkú šancu, Regáli odcentroval sprava a Jirka hlavičkoval vo výhodnej pozícii tesne nad odkrytú bránku.

Na opačnom konci to vyskúšal Haghverdi a Dadašov nenasmeroval tečom pätičkou loptu medzi tri žrde. Oveľa bližšie k otvoreniu skóre sa dostal Bero, keď z hranice veľkého vápna ľavačkou trafil brvno a lopta sa odrazila von.

Hostia sa s pribúdajúcim časom osmeľovali, center Almeidu ešte nenašiel adresáta, v 44. minúte však Kökcü nacentroval z pravej strany na Dadašova, ktorý si na päťke prebral loptu a v páde zakončil pod brvno a krátko pred polčasom poslal Azerbajdžan do vedenia.

Po prestávke sa v príležitosti ocitol Bero, jeho prudkú strelu z mierneho uhla vyrazil Magomedalijev. Aj v druhom polčase trápili Slovákov nepresné prihrávky a straty lopty, ktoré komplikovali snahu o vyrovnanie.

Živou vodou ich mohol po necelej hodine hry poliať Boženík, po centri Valla sprava predviedol akrobatické zakončenie, na brvno ho tečoval Eddy. Calzona pristúpil v 63. minúte k svojmu prvému striedaniu na lavičke Slovenska, Regáliho nahradil Herc.

 Súper sa sústredil na hájenie jednogólového náskoku a zatiahol sa do defenzívneho bloku, do ktorého sa ťažko presadzovalo.

Takmer to zmenil Hancko z druhej vlny, pred šestnástkou si spracoval odrazenú loptu a ľavačkou vystrelil tesne vedľa. V 83. minúte sa debutu v najcennejšom drese dočkal aj Ďuriš, ktorý prišiel na ihrisko namiesto Bera.

V nadstavenom čase najskôr Hancko vybojoval jedenástku po faule striedajúceho Isajeva. Premenil ju Jirka, ale domáci predsa len nezískali ani bod. Veľkú príležitosť vrátiť hostí do vedenia mal práve Isajev, jeho zakončenie zblokoval Šatka na rohový kop.

Azerbajdžan ho rozohral nakrátko, nasledoval center, po ktorom si slovenská obrana nepostrážila Haghverdiho a ten hlavičkou rozhodol o výsledku.

tabuľka:
1. Kazachstan 5 4 1 0 8:3 13*
2. Azerbajdžan 5 2 1 2 4:4 7
3. SLOVENSKO 5 2 0 3 4:5 6
4. Bielorusko 5 0 2 3 2:6 2**
* – postup
** – baráž o zostup /agentury/

X X X

Čechovi v Nemecku zatrhli drahý športiak. Slovenský agent ho háji

 Po návrate do Bundesligy sa motajú na konci tabuľky. V siedmich zápasoch nazbierali chabých šesť bodov a od zostupových priečok ich delí jediný. Futbalové Schalke 04 má problémov vyše hlavy. Napriek tomu vyplávala v posledných dňoch na povrch zvláštna – absolútne nefutbalová – kauza.

Jej hlavným hrdinom je český stredopoliar klubu z Gelsenkirchenu Alex Král. A jeho auto…

Podľa portálu Sport Bild totiž chodí rodák z Košíc na tréningy v luxusnom Lamborghini, ktorého hodnota je približne 220-tisíc eur. Lepšie povedané – chodil.

Drahý športiak bol totiž tŕňom v oku vedenia klubu. Dôvodom má byť energetická kríza. Podľa portálu isport.cz je oficiálnym dôvodom fakt, že v priemyselnej časti krajiny to nie je pre občanov dobrý signál.

Tí totiž šetria, kde sa dá.

Navyše, Královo auto má – pre fanúšika Schalke – kontroverzné farby. Je žlto-čierne, teda ako vystrihnuté z príručky pre priaznivca Borussie Dortmund, hlavného konkurenta Schalke.

„Myslím si, že ide najmä o farby. Žlto-čierna v Gelsenkirchene v podstate neexistuje. Rivalita medzi obomi klubmi je neskutočná. Možno patrí do top desať na celom svete,“ vysvetľuje pre isport.cz Jan Morávek, bývalý futbalista Schalke.

 Postoj vedenia klubu sa nepozdáva ani Karolovi Kiselovi, niekdajšiemu slovenskému reprezentantovi a v súčasnosti Královmu agentovi.

„Je to bizarná vec. V každom prípade, na tomto aute už na tréningy nejazdí z rešpektu ku klubu,“ uviedol./agentury/

X X X

Žilinskí poslanci sa nevedeli zhodnúť na dani pre schátrané budovy, tak neschválili nič

 Od januára môžu samosprávy vyrubiť vyššie dane vlastníkom chátrajúcich budov. Mestskí poslanci sa nevedeli zhodnúť, či vyššiu daň majú mať len v centre alebo aj v okrajových častiach.

Vyskúšajte náš nový exkluzívny obsah Aktuality Navyše a užívajte si obsah bez reklám spolu s ďalšími benefitmi.

ŽILINA: Žilinskí poslanci rozhodovali o vyššej dani za schátrané budovy, návrh neprešiel. Nezahlasovali ani za variant, aby sa poplatky týkali len majiteľov objektov v centre mesta. Samosprávy nemajú prostriedky, ako majiteľov prinútiť k oprave, predaju či likvidácii schátraných stavieb v meste.

Donucovací prostriedok

Už dnes platí, že ak mesto dostane podnet, že niekto má stavbu, ktorá ohrozuje verejné zdravie, stavebný úrad musí konať. Po novom však môže použiť účinnejší donucovací prostriedok vo forme vyššej dane.

Obce tak môžu urobiť na základe novely zákona platnej od 15. júna. Majiteľom takýchto stavieb vedia vyrubiť vyššiu daň až na desaťnásobok ročnej sadzby.

Žilinskí poslanci súhlasili s tým, aby mesto mohlo vyššími poplatkami neporiadnych vlastníkov finančne pritlačiť. Napokon sa však nezhodli na tom, na akom území bude vyššia daň platiť.

A čo humno

Polovica žilinského zastupiteľstva bola za to, aby mesto zaviedlo desaťnásobok ročnej sadzby pre rozpadnuté objekty na celom území Žiliny. Ďalší súhlasili s navýšenou daňou len pre stavby v centre mesta.

Dôvodili, že vyššia daň sa môže napríklad pre vlastníkov rodinných domov v prímestských častiach stať predmetom susedských sporov.

„Súčasťou každého staršieho domu je humno, to akože týmto ľuďom (osobám, ktoré nemajú peniaze na opravu starých stavieb – pozn. autora) ideme vyrubiť takéto dane?“ chcel vedieť poslanec Anton Trnovec (Smer-SD).

 Len v centre

Dane môžu dosahovať až desaťtisíce eur. Poslanci namietali, že ak podnet pre schátranú budovu príde na bežného človeka a jeho dom, nemusí byť schopný zaplatiť si opravu domu ani vysokú daň.

„Starých ľudí môže niekto nahlásiť v rámci susedského sporu či nekalej praktiky,“ argumentovali poslanci. Časť z nich preto navrhovala, aby desaťnásobok ročnej sadzby dane platili len majitelia budov v centre mesta, kde problémové budovy vlastnia prevažne podnikatelia či firmy.

Pre budovy v ostatných častiach Žiliny navrhovali koeficient dane prerokovať a zmeniť. Aj v širších častiach mesta sú neobývané zničené budovy, ktoré ohrozujú bezpečnosť.

Poslankyňa Miriam Šuteková (Za ľudí) však namietala, že vysoké daňové poplatky by sa týkali len prípadov, kedy stavebný úrad už vydal rozhodnutie, že stavba je problematická. „Ide o opatrenie, aby do procesu mohlo vstúpiť mesto. Netýka sa to humien v mestských častiach, ale budov, pri ktorých už stavebný úrad rozhodol, že sú problémové.“

Popravisko mafiána

Mesto by tak mohlo pritlačiť na schátrané objekty, časť z nich patrí podnikateľovi Georgeovi Trabelssiemu.

Známy Jána Slotu, niekdajšieho primátora a predsedu národniarov za SNS, má v Žiline viaceré pozemky aj budovy. Za Slotovho primátorovania sa Trabelssie dostal aj k zaujímavým mestským majetkom či biznisom.

Niektoré z budov v jeho vlastníctve sú nevyužité a neudržiavané. Jednou z najznámejších je budova hotela Astória na rohu Národnej ulice a Sadu SNP. Každý, kto to centra mesta pešo prichádza zo železničnej stanice, prejde popri nej.

 Hotel je známy aj tým, že v roku 1997 tu zavraždili šéfa kysuckej mafie Milana Holáňa, prezývaného aj Gorila. Pri prestrelke zavraždili aj jeho ochrankára.

Trabelssie ho získal zvláštnym spôsobom. Keďže budova sa nachádza na pešej zóne, predošlý majiteľ potreboval zabezpečiť parkovacie miesta. Mal využívať také, ktoré sám vybudoval. Zastupiteľstvo to schválilo. Bývalý primátor Igor Choma (Smer-SD) však materiál nepodpísal a hotel bez parkovísk krachoval.

Predošlý majiteľ ho musel predať, kúpil ho Trabelssie. Parkovacie miesta prešli do Žilinskej parkovacej spoločnosti, o ktoré sa mesto delí rovnako s Trabelssiem.

Rozhodnú nasledovníci

Budov, ktoré podnikateľ skúpil a nestará sa o ne, je viac. Problémom je športová hala na Bôriku, známa ako Korytnačka, alebo Bytčický kaštieľ, ktorý je navyše aj národnou kultúrnou pamiatkou. Nejde však len o jeho zanedbané stavby.

O tom, či mesto bude od nedbalých majiteľov vymáhať vyššie poplatky za daň, bude rozhodovať nové zastupiteľstvo.

Žilinskí poslanci v aktuálnom zložení v pondelok zasadali posledný raz pred spojenými voľbami, ktoré sa budú konať v sobou 29. októbra, aktuality.sk

X X X

  Oligarchu Výboha roky podozrievali, že stojí za Doprastavom. Súd ho tam nevidí

Oficiálnym vlastníkom stavebnej firmy je tak len Dušan Mráz, dlhoročný manažér firmy. Doprastav je najväčšia stavebná firmu na Slovensku, v roku 2012 sa však dostala do finančných problémov. Odvtedy začali médiá tento stavebný gigant spájať s oligarchom Miroslavom Výbohom, ktorý je osobným priateľom expremiéra Roberta Fica.

Reštrukturalizáciu Doprastavu totiž riadila firma zo skupiny MiddleCap – k jednej jej zložke sa v roku 2019 priznal oligarcha Výboh ako konečný užívateľ výhod. Okrem toho sa v orgánoch Doprastavu objavil aj Roman Guniš zo skupiny MiddleCap.

Pozadie Doprastavu napokon od roku 2018 preveroval žilinský súd, ale oligarchu Výboha tam ako aktuálneho skutočného majiteľa nenašiel.

„Okresný súd Žilina (…) v konaní o kvalifikovanom podnete oznamovateľa o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora rozhodol: Konanie sa zastavuje,“ uvádza sa v súdnom verdikte.

Súd pritom pripustil, že nie je isté, či pred povinným zverejňovaním koncových majiteľov firiem nebolo pozadie Doprastavu iné, ako je dnes.

Hľadali aj v histórii

Aby sme rozhodnutie žilinského súdu pochopili, treba si povedať, akým spôsobom pozadie firiem preveruje. Prípad Doprastavu otvoril na základe kvalifikovaného podnetu. Potom začal posudzovať zápis tejto stavebnej firmy v registri partnerov verejného sektora.

Od roku 2017 sa tam zo zákona povinne zapisujú všetky organizácie, ktoré chcú obchodovať so štátom. Musia pritom uviesť aj svojho konečného užívateľa výhod – teda osoby, ktoré z firmy profitujú (vlastnia viac ako 25 % hodnoty spoločnosti). Súd preveroval, či zapísaný vlastník je skutočne tou osobou, ktorá užíva prospech z firmy.

V zápise Doprastavu figuruje ako konečný užívateľ výhod len Dušan Mráz, ktorý vo firme pracoval ešte za čias minulého režimu, dostal sa do vrcholového manažmentu a v privatizácii sa stal jej akcionárom. Dnes Mrázovi patria akcie firmy Irol, ktorá vlastní viac ako 99 % akcií Doprastavu.

Súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že aj keď bol spochybnený zápis firmy do registra, pri rozhodovaní musel zájsť aj do histórie a preveriť viacero vzťahov Doprastavu zo skoršieho obdobia, keď register ešte ani neexistoval.

„Súd posudzuje úplnosť a správnosť zápisu spätne ku dňu začatia konania, avšak v prípade skúmania úverových vzťahov musel v danom prípade vychádzať z obdobia od roku 2013, aby z chronologickej postupnosti vývoja úverového financovania partnera verejného sektora (Doprastav – pozn. redakcie), pri zohľadnení vzájomných súvislostí ako napr. prípadných personálnych zmien v partnerovi verejného sektora, mohol dospieť k záveru o správnosti zápisu ku dňu začatia konania.“

Pochybnosti mali, ale rozhodujú len o správnosti zápisu

Súd skonštatoval, že v období pred povinným zverejňovaním skutočných vlastníkov firiem naozaj nemusel byť vlastníkom Doprastavu výhradne Dušan Mráz. V predchádzajúcich obdobiach totiž mali záložné právo na akcie Doprastavu postupne hneď dve schránkové firmy z Cypru.

„S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že má pochybnosti o skutočnom konečnom užívateľovi výhod v období pred zápisom partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora. (…) Avšak v priebehu konania boli produkované také dôkazy zo strany partnera verejného sektora, z ktorých súd vyvodil záver, že k rozhodnému momentu, ku ktorému posudzuje správnosť a úplnosť zápisu, nemá súd relevantné pochybnosti o správnosti a úplnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora.“

Zo súdneho rozhodnutia vyplýva zaujímavá informácia: Doprastav dnes vlastne nevie, od koho si v minulosti požičiaval peniaze. Napriek tomu, že malo ísť o nemalú sumu, Doprastav zmluvu nemá a súdu poslal vyjadrenie, podľa ktorého sa domnievajú, že zmluva by mohla byť na súde v obchodnom registri.

Výboh Doprastav netuneloval

Ako sme v úvode spomínali, reštrukturalizáciu Doprastavu riadila firma MiddleCap. Jej činnosť voči stavebnému gigantu súd vyhodnotil ako reálnu (teda nie účelovú). Služby, ktoré MiddleCap poskytol Doprastavu, podľa súdu nemali známky tunelovania.

„Spoločnosť MiddleCap Advisory nikdy nebola odmeňovaná od dosiahnutia bežného hospodárskeho výsledku, čiže nezinkasovala žiadne peňažné plnenie za dosiahnutý prevádzkový zisk spoločnosti, a teda finančné plnenia, ktoré partner verejného sektora (Doprastav – pozn. redakcie) vyplatil spoločnosti MiddleCap Advisory nemali charakter akéhosi tunelovania či vyťahovania zdrojov z partnera verejného sektora,“ uvádza sa v rozhodnutí súdu.

Rozhodnutie súdu je pre stavebný gigant dobrou správou, keďže sa naďalej môže uchádzať o verejné zákazky.

Už celé roky patrí medzi najväčších hráčov na stavebnom trhu na Slovensku. Jeho problémy v roku 2012 pramenili zo situácie v celom sektore, kde bolo menej práce. Firmy vtedy súťažili o každú zákazku aj za cenu, že ich ponuky boli pod reálnymi nákladmi. To Doprastavu spôsobilo veľké ťažkosti, až sa napokon dostal do reštrukturalizácie, ktorú v roku 2014 schválil aj súd.

Firma sa stabilizovala a jej tržby sú dnes okolo 200 miliónov eur ročne. Zisk firmy však od roku 2017 strmo klesá. V roku 2021 firma vykázala čistý zisk len na úrovni 400-tisíc eur.

Podnet na preverenie zápisu spoločnosti Doprastav v registri partnerov verejného sektora podal člen redakcie Aktuality.sk.

X X X

 Voľby 2022: Banskobystrickí poslanci robili reklamu, zákon to zakazuje. Neboli jediní

 Politikov vo verejných funkciách môže stáť propagovanie služieb a produktov ročný plat, sankcia sa však takmer nevyužíva.

Krátko pred voľbami rieši mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici dva podnety, podľa ktorých mali poslanci Radovan Ocharovich a David Kapusta, obaja nezávislí, porušiť ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Ako verejní funkcionári sa objavili v reklame, čo im táto norma zakazuje.

Jeden propagoval vlastnú jazykovú školu, druhý podnikanie svojho otca. Obidvaja opätovne kandidujú a sú konkurentmi v jednom volebnom obvode.

 Na podnet reagoval podnetom

Kapusta ako predseda komisie na ochranu verejného záujmu pri banskobystrickom zastupiteľstve pri výkone funkcie upozornil na bilbordy, na ktorých sa ešte v auguste objavila veľká Ocharovichova fotografia s jeho menom a sloganom Je čas začať hovoriť.

Banskobystrický poslanec sa na nej prezentuje ako riaditeľ súkromnej jazykovej školy, na reklamnej ploche vidno aj logá rôznych súčastí firmy, kde je spoločníkom a konateľom. Školu sme našli aj medzi poberateľmi dotácií zo strany mesta.

Dnes už tieto bilbordy v uliciach Banskej Bystrice nie sú. Nahradila ich politická reklama Ocharovicha ako kandidáta na poslanca, na ktorú sa vzťahujú osobitné pravidlá predvolebnej kampane. Aj na aktuálnych bilbordoch dominuje jeho fotografia a slogan Sídlisko, hovorme spolu.

Ocharovich na podnet, ktorý do zastupiteľstva posunula komisia zastúpená Kapustom, reagoval svojsky. Sám sa na poslancov obrátil s podozrením, že zákon porušil aj Kapusta, keď vlani na instagramovom účte propagoval podnikanie svojho otca zamerané na rámovanie a umelecké potreby. Stojí pred rodinným obchodom s viditeľným logom firmy a v texte nabáda na jeho návštevu.

Oboma podnetmi sa budú zaoberať kolegovia poslancov zo zastupiteľstva. Ak vyhodnotia, že zákon porušili, hrozí im pokuta zodpovedajúca dvanásťnásobku mesačného platu poslanca.

 Museli vysvetľovať

Ocharovich na tohtotýždňovom rokovaní zastupiteľstva nepoprel, že jeho podobizeň, meno a priezvisko sa objavili v reklame na jazykovku. Za postup sa ospravedlnil a povedal, že ho mrzí. Vysvetľoval, že nekonal úmyselne, ale na základe „zrejme nesprávneho výkladu zákona“. Nemyslí si však, že konkrétnymi bilbordmi uprednostnil osobný záujem pred verejným.

Dnes sa podľa neho vytrácajú rozdiely medzi súkromím, verejnoprospešnými aktivitami verejných funkcionárov a komerčnou sférou. Reklama sa dá chápať veľmi široko. „V praxi preto môže byť ťažké rozlíšiť, či došlo k porušeniu zákona.“

Prípadnej pokute sa nebráni, myslí si však, že ak vyhodnotia ako porušenie zákona jeho bilbordy, mali by rovnako pristupovať aj ku Kapustovmu instagramovému statusu.

Kapusta svoj príspevok na sociálnej sieti nevníma ako komerčnú reklamu, na rozdiel od Ocharovichových bilbordov nebol totiž platený, respektíve sponzorovaný.

Kým Ocharovich mohol podľa neho zasiahnuť tisíce obyvateľov mesta a okolia, on na Instagrame len stovky. Jeho účet má viac ako 1700 sledovateľov a prezentuje na ňom verejné aj súkromné aktivity.

Aj on sa za príspevok ospravedlnil a povedal, že do budúcna sa ako poslanec vyvaruje podobných statusov. Podnet na kolegu nebol osobný, rovnako by vraj postupoval pri hocikom inom.

Právnik vidí problém u oboch

Na oba prípady sa pozrel právnik Transparency International Slovensko Ján Ivančík. Ocharovichove bilbordy, kde propaguje jazykovú školu, sú podľa neho v rozpore s ustanovením ústavného zákona, podľa ktorého verejný funkcionár nesmie používať svoju osobu, meno a priezvisko, podobizeň, obrazovú snímku, záznam svojho hlasu alebo podpis na reklamu.

Diskutovať podľa Ivančíka možno o úmysle poslanca umiestniť svoju fotografiu na reklamný pútač pre jazykovú školu v súvislosti s blížiacimi sa voľbami. „Je naozaj otázne, či týmto spôsobom nedochádza aj k realizácii politickej reklamy, je však zrejmé, že ide o porušenie ústavného zákona, ktorý verejným funkcionárom zakazuje využívať svoju podobizeň na reklamné účely,“ povedal.

Prekročenie pravidiel však vidí aj v prípade Kapustu. „My vidíme problém aj v propagácii služieb a produktov na sociálnych sieťach a nemusí ísť o platený status. Sú aj politici, verejní funkcionári s väčším dosahom ako niektorí influenceri,“ poznamenal. Ich sledovanosť a váha ich statusov pritom často prichádza práve v nadväznosti na ich funkciu.

Právnik zároveň pripomenul nedostatky zákona, ktorý začal platiť v dobe, keď sociálne siete neexistovali alebo hrali len okrajovú úlohu.

Aktívni politici by sa mali zdržať akejkoľvek propagácie služieb či tovarov a vyhnúť sa aj konfliktu záujmov, keď by z reklamy či zo samotného predaja produktu profitovali.

„Prípady by sa však mali posudzovať individuálne, rovnako aj ich závažnosť. Dlhodobo upozorňujeme na drakonickú sankciu vo výške straty 12-násobku mesačného platu. Myslíme si, že by mala existovať možnosť udeľovať za drobné prehrešky aj nižšiu pokutu,“ povedal právnik z Transparency.

Práve hrozba vysokej pokuty môže byť dôvodom, prečo parlament, no predovšetkým mestské a krajské zastupiteľstvá k sankciám nepristupujú, alebo len veľmi mimoriadne. Ochota zasahovať do majetkových pomerov kolegov v zastupiteľstvách je nízka.

Exprezident, primátor aj poslanci parlamentu

Prípady takýchto sporných aktivít politikov, primátorov, starostov, poslancov parlamentu, mestských a krajských zastupiteľov sa objavujú opakovane.

V minulosti čelil kritike exprezident Ivan Gašparovič za reklamné logá na jeho pretekárskej kombinéze, v ktorej jazdil na automobilových súťažiach. Diskutovalo sa aj o niekdajších politikoch Mostu-Híd Andreja Hrnčiara, László Sólymosa, aj členoch iných strán, ktorí sa zúčastnili fotenia ako modeli v súťaži o Najlepšie oblečeného muža. Anketu vtedy organizovala značka luxusného oblečenia.

Pozornosť vzbudil aj prípad poslanca trenčianskeho krajského a prievidzského mestského zastupiteľstva za Smer Richarda Takáča . Porušenia ústavného zákona sa mal dopustiť, keď figuroval v propagačnom videoklipe bojnickej reštaurácie. Video Noc džentlmenov zverejnila reštaurácia na sociálnej sieti. Partia mužov na ňom pila alkohol, fajčila cigary a postupne ich ostrihal holič. Ide pritom o profesionálne natočené video s logami holičstva aj reštaurácie. Takáč sa obhajoval, že sa len zúčastnil pánskeho posedenia v reštaurácii, trval na tom, že o reklamu nešlo. Kolegovia poslanci mu pokutu neudelili.

Primátor Bratislavy Matúš Vallo podal komisii podnet sám na seba, potom, čo sa ho novinári pýtali na účinkovanie v propagačnom videu na charitatívny e-shop organizácie Človek v ohrození. Bránil sa, že podporil charitatívnu činnosť bez dosahovania zisku, kampaň navyše mala verejnoprospešný charakter.

Pri poslancoch parlamentu sa podnetmi zaoberá výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.

Transparency International Slovensko na jeseň 2020 upozornila na fotografiu poslanca Národnej rady Erika Ňarjaša (OĽaNO) na sociálnej sieti. Pózoval na nej s kartónom energetických nápojov na pleci a pod nohou, pričom za ním stálo auto s reklamnými polepom. Poslanec ukazoval gesto palec hore. Podľa Transparency International propagoval produkt spoločnosti, v ktorej figuruje jeho obchodná partnerka z inej firmy.

Poslanec pokutu nedostal, výbor totiž „nesponzorovaný status na Facebooku nepovažoval za reklamu“. Transparency označila rozhodnutie za sporné.

Reklama je podľa definície, ku ktorej sa v minulosti priklonil aj Ústavný súd, „predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.“, aktuality.sk

 X X X

 V slovenskom ženskom vodnom póle vládne napätá atmosféra. Federácia rieši spor medzi hráčkami a trénerom

 Posledným 12. miestom na nedávnych majstrovstvách Európy v Splite sa problémy v slovenskom ženskom vodnom póle neskončili. Niektoré hráčky obviňujú súčasného trénera Szabolcsa Eschwiga-Hajtsa z vulgárneho správania a žiadajú jeho odvolanie. Súčasný šéf vodnopólovej sekcie Pavel Borsig hovorí o intrigách hráčok, ktoré neboli nominované.

Do redakcie sa nám ozvala členka širšieho reprezentačného kádra a zároveň v nedávnej minulosti jedna z líderiek tímu Miroslava Stankovianska, podľa ktorej viaceré vodné pólistky odmietajú reprezentovať pod vedením trénera Szabolcsa Eschwiga-Hajtsa. Upozornila nás na otvorený list podpísaný jedenástimi hráčkami, ktorý adresovali Slovenskej plaveckej federácii ešte v novembri 2020.

Okrem iného v ňom podpísané hráčky obviňujú trénera Eschwiga-Hajtsa z vulgárneho a agresívneho správania. V tom čase síce ešte nebol hlavný tréner ženskej seniorskej reprezentácie, ale takmer všetky hráčky viedol v mládežníckych výberoch alebo na klubovej úrovni.

Vedenie Slovenskej plaveckej federácie sľúbilo riešenie situácie a pána Eschwiga-Hajtsa síce odvolalo, ale potom bol opätovne zvolený ako reprezentačný tréner a tím viedol aj na majstrovstvách Európy v Splite. Situácia je stále rovnaká a celý problém bol zametený pod koberec,“ napísala nám Miroslava Stankovianska, ktorá bola vlani v januári najlepšia slovenská strelkyňa na olympijskej kvalifikácii v Terste.

Vtedy tím viedol Milan Henkrich, ktorému sa po turnaji skončila zmluva a v následnom výberovom konaní uspel tréner aktuálne najlepšieho slovenského ženského tímu ŠG Olympia Košice Szabolcs Eschwig-Hajts.

Bývalý reprezentant, držiteľ siedmich federálnych majstrovských titulov a neskôr tréner viacerých mládežníckych reprezentácií, viedol Slovenky počas februárovej kvalifikácie i na nedávnych majstrovstvách Európy, aktuality.sk

X X X

Zdobí ho olympijské striebro, triumfy v LM, maďarský i ruský titul. Hlavatý sa vydal vlastnou cestou

 Boli časy, keď o služby slovenských hádzanárskych trénerov bol v zahraničí záujem. V súčasnosti ak nerátame Česko, vo vyspelých hádzanárskych krajinách nepôsobí v špičkových kluboch ani jeden. Výnimkou je mladý iba 36-ročný Tomáš Hlavatý. Pred začiatkom tejto sezóny sa stal jedným z asistentov trénera Oleho Gustava Gjekstada, ktorý vedie úradujúceho víťaza Ligy majstrov, nórsky Kristiansand Vipers.

Šaliansky rodák začal s trénovaním veľmi skoro. Najskôr s mládežou v Šali, odkiaľ jeho kroky putovali do Michaloviec. Robil tam asistenta Józsefovi Vurovi a potom pokračoval do ďalšej bašty slovenskej ženskej hádzanej do Partizánskeho, kde prevzal seniorský tím. Následne ho angažovala pražská Slavia.

Po dvoch rokoch zakotvil v maďarskom Mosonmagyorvári (2015-2016), ktorý bol v tom čase B-tímom majstrovského Audi ETO Győr. V roku 2016 dostal od vtedajšieho trénera maďarského šampióna Španiela Ambrosa Martina ponuku, aby sa stal jeho asistentom. V nasledujúcich dvoch rokoch sa tešil z dvoch prvenstiev v Lige majstrov.

ODCHOD DO RUSKA

Rok 2018 predstavoval pre Tomáša Hlavatého ďalší míľnik. „Ambros dostal ponuku trénovať Rostov,“ hovorí úspešný slovenský tréner.

V Győri trénoval už šesť rokov, preto privítal zmenu. Oslovil ma, či by som nešiel s ním. Neváhal som, boli sme dobre zohratá dvojica. Vnímal som to ako výzvu, opäť sme mali možnosť pôsobiť v Lige majstrov. Predo mnou bola nepoznaná krajina s inou kultúrou. Jediný problém bola znalosť ruštiny. Viem anglicky, nemecky i maďarsky a myslel som si, že rusky nebudem musieť niekedy hovoriť, ale napokon som sa naučil aj ruštinu. Nemal som s tým problém, je to príbuzný slovanský jazyk.“

Pochopiteľne, bola to pre neho zmena. Rostov bol v tom čase úradujúci ruský majster. „Prišli sme do vysoko profesionálneho klubu, v ktorom na môj vkus pracovalo až príliš mnoho ľudí, ktorých spoločným menovateľom bola chuť niečo dokázať. Družstvo zložené zo špičkových hráčok, viaceré z nich sa pričinili o olympijské zlato z Ria de Janeiro. No boli v ňom aj viaceré legionárky. V novom prostredí s osobitou mentalitou sme sa snažili priniesť niektoré nové prvky španielskej hádzanej.

Začali sme klásť dôraz na aktívnejšiu obranu. Ruská škola preferuje zatiahnutú 0-6, obranný val, ktorý sme chceli oživiť. Stretli sme sa s pozitívnym prístupom hráčok i funkcionárov. Tiež sme preferovali rôzne cvičenia zamerané na individuálnu techniku hráčok. Rostov nehral typickú ruskú hádzanú. Pred nami tam trénovali aj iní európski tréneri, či už Dán Jan Leslie, alebo po ňom Francúz Fréderic Bougeant.“

Ruská Superliga má len dvanásť tímov. „Jej úroveň je veľmi dobrá, porovnateľná s najlepšími európskymi súťažami. Prvých päť-šesť družstiev ako Rostov, CSKA, Lada Togliatti, Zvenigorod, Astrachaňočka, či Krasnodar, to sú všetko tímy, ktoré hrali v pohárovej Európe. Rusko má veľmi širokú základňu hráčok, ktoré však pôsobia v nižších súťažiach.“

Z ASISTENTA HLAVNÝ TRÉNER

Po šiestich rokoch skončila spolupráca s Ambrosom Martinom, ktorý z Rostova odišiel. „Chcel si od hádzanej oddýchnuť. Ja som nemal inú ponuku a vedenie klubu malo záujem o moje služby, tak som zostal.“ V roku 2020 zasadol na lavičku Per Johansson. Titul však získal moskovský CSKA. Švéd vydržal pri kormidle 14 mesiacov.

Dostal ponuku trénovať holandskú reprezentáciu, no vo februári 2022 začal ozbrojený konflikt na Ukrajine a on sa rozhodol, že sa už nevráti. Ja som sa však rozhodol zostať. Pracoval som s dievčatami už štyri roky. Družstvo zostalo bez hlavného trénera. Funkcionári mi ponúkli, aby som to do konca sezóny dotiahol ako hlavný tréner.“

Keďže sa však skomplikovala situácia s cestovaním do Ruska i vycestovaním z krajiny, odskočil si Tomáš Hlavatý domov. „Musel som si prejsť všetkými úskaliami, lebo sa to všetko skomplikovalo a chcel som aj upokojiť rodinu doma. Rozmýšľal som, čo ďalej. Cestovať sa dalo a tak som sa napokon rozhodol vrátiť a rozrobenú prácu korektne dokončiť. Bol som tam pre hádzanú. Sezónu sme dotiahli úspešne do konca, po ročnej pauze sme znovu získali ruský titul.“

O VOJNE NA UKRAJINE LEN STRUČNE

K téme vojny sa Tomáš Hlavatý veľmi vyjadrovať nechcel: „Mne sa o tomto konflikte rozpráva ťažko. Ovplyvnil životy ľudí, čo každodenne pociťovali. Videl som na nich, že sa ich to dotýka. Mnohí z nich majú príbuzných na Ukrajine a mali o svojich blízkych strach. Bolo mi ich ľúto, keď sme sa o tom rozprávali. Snažil som sa to vytesniť a sústredil som sa na hádzanú.“

STRIEBRO Z OLYMPIJSKÉHO TOKIA

Tomáš Hlavatý sa po príchode do Rostova nestal iba Martinovým asistentom v klube, ale aj v ruskej reprezentácii. Na tomto poste zotrval aj po jeho odchode. „Ponúkli mi zostať, čomu som sa potešil, pretože v roku 2021 sa konali olympijské hry v Tokiu, ktoré boli pre mňa obrovským lákadlom.“

Novou trénerkou sa stala bývalá výborná ruská pivotka Ľudmila Bodnevová. Rusko ako obhajca zlata nezačalo najlepšie. Na úvod remizovalo s Brazíliou (24:24), potom vyfasovalo debakel so Švédskom (24:36), no následne prišli víťazstvá nad Maďarskom (38:31), Francúzskom (28:27) a Španielskom (34:31). Vo štvrťfinále vyradilo Čiernu Horu (32:26) a v semifinále po tuhom boji odvekého rivala Nórsko (27:26). Vo finále nastúpilo v úlohe mierneho favorita proti Francúzsku, s ktorým však prehralo (25:30).

Minimálnym cieľom bola medaila, ktorú sa nám podarilo vybojovať. Chceli sme zlato, ale aj zo striebra mám radosť.“

Prišiel do kontaktu aj s Jevgenijom Trefilovom, veľkou trénerskou postavou svetovej i ruskej hádzanej. „Niekoľkokrát som sa s ním rozprával. Hovorí sa o ňom, že je búrlivák, ale to je len to, čo vidia televízne kamery. Hádzanej rozumie a povedal mi, prečo tak zdanlivo pôsobí. Je presvedčený, že je to tak správne. Jeho odbornosť i prístup mu priniesli skvelé výsledky.“

ĎALŠIA VÝZVA V NÓRSKU

Ruská anabáza sa pre Tomáša Hlavatého skončila koncom minulej sezóny. „Už predtým som bol rozhodnutý, že odídem. Ponúkli mi predĺženie zmluvy, ale mal som aj iné ponuky. Chcem si skompletizovať obraz o špičkovej európskej hádzanej, preto som prijal ponuku Kristiansandu.“

V Nórsku je vyše dva mesiace a znovu je to pre neho niečo nové. „Iný životný štýl aj prístup k hádzanej, ktorý je veľmi cieľavedomý. Hráčky chodia na tréning pripravené. Keď sa im povie ,máte 20 minút pre seba´, vedia čo majú robiť. Žiaľ, slovenské hádzanárky to nevedia. Tu sa nekričí, nezvyšuje hlas. Dievčatá netreba do ničoho nútiť. Keď majú napríklad resty v kondícii, samy individuálne trénujú.“

Kristansand v dvoch posledných sezónach vyhral Ligu majstrov. „Náš cieľ je Final Four, o obhajobe sa nehovorí. V Nórsku sa snažia dopracovať ku konečnému cieľu postupnými krokmi. Idú od zápasu k zápasu.“

PONUKU ZATIAĽ NEDOSTAL

Padla aj otázka, ako by zareagoval, keby dostal ponuku viesť slovenskú reprezentáciu. „Taká zatiaľ neprišla. Slovenský zväz hádzanej má momentálne svoju španielsku líniu. Držím palce, aby sa naša reprezentácia posunula vyššie. Jorge Dueňas je odborník a má výsledky.“

A čo by chcel Tomáš Hlavatý ako tréner dosiahnuť? „Chcel by som viesť ako hlavný tréner klub v Lige majstrov a vyskúšať si trénovať nejakú reprezentáciu. Je to predsa len niečo iné, ako na klubovej úrovni.“

KTO JE TOMÁŠ HLAVATÝ

NARODENÝ: 31. 12. 1986 v Šali.

KLUBY: Slávia Partizánske (2010), Iuventa Michalovce (2011 asistent trénera), Slavia Praha (2012-2014), Mosonmagyaróvári KC SE (2015-2016), Audi ETO Győr (2016-2018 asistent trénera), HC Rostov na Done (2018-2022 asistent trénera, 2022 aj ako hlavný tréner), Kristiansand Vipers (2022 asistent trénera).

REPREZENTÁCIA: Česko juniorky (2013-2014, Rusko (2018-2022 asistent trénera).

NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: Víťazstvo v Lige majstrov s Audi ETO Győr (2017, 2018), majster Maďarska (2017, 2018), majster Ruska (2019, 2020, 2022), aktuality.sk

X X X

Nezačal a bude rád, ak si zahrá v jej závere

 Ešte v prvej polovici augusta hrali Popradčania prípravný zápas proti hokejistom poľského Krakova. V jednom zo súbojov sa obranca Daniel Brejčák stretol kolenom s protihráčom. Zabolelo ho to, ale bežný fanúšik by si ani nevšimol, že sa niečo stalo. Skúsený popradský bek potom ešte odohral pár prípravných zápasov a až magnetická rezonancia potvrdila nečakanú a nepríjemnú diagnózu – roztrhnutý predný skrížený väz v kolene. V stredu absolvoval operačný zákrok v Košiciach.

AK BY NEŠIEL NA OPERÁCIU, BOLO BY TO RIZIKO

Vyzerá to na minimálne šesťmesačnú prestávku. Lekári mi povedali, že je lepšie spraviť to teraz, lebo by vzniklo riziko väčšieho úrazu,“ informoval Daniel Brejčák a vzápätí opísal, čo sa vlastne stalo: „Ani som o tom poriadne nevedel, že som sa zranil. Vedel som len to, že sa niečo stalo, ale netušil som, že to bude také vážne. Hráč súpera zabrzdil, chcel som ho dohrať a nejako sme sa zrazili kolenami. Bol to taký normálny súboj. Je to pre mňa niečo nové, nečakal som, že sa dožijem takého zranenia.“

Brejčákovi sa počas vyše dvanásťročnej kariéry v Poprade dosiaľ nestalo, aby vypadol na polovicu, či celú sezónu. Dosiaľ mal iba patálie s meniskom, ale s aktuálnym zdravotným problémom sa to nedá porovnať. Skúsený 35-ročný hokejista verí, že niekedy v závere sezóny by mohol byť k dispozícii trénerom aj spoluhráčom.

„Všetko je možné, snažím sa byť pozitívny. Dúfam, že si ešte v tejto sezóne zahrám, inak by to bolo veľmi smutné. Celé leto som sa pripravoval a teraz toto. Ak by som nešiel na operáciu, bolo by to priveľké riziko. Cítim, že si môžem ešte pár rôčkov zahrať. Bude to náročné na psychiku, ale verím, že to zvládnem. Som bojovník,“ povzdychol si obranca, ktorý v najvyššej slovenskej súťaži spolu s play-off odohral 745 zápasov a pripísal si 204 bodov.

Daniel BrejčákZdroj: hkpoprad.sk

Podľa Brejčáka sa vedenie klubu bude musieť poobzerať po inom obrancovi, zatiaľ čo on bude poctivo rehabilitovať. Má vôbec predstavu, čo bude robiť nasledujúci polrok?

„Určite nechcem ležať doma na gauči. Snažím sa myslieť pozitívne. Chcem do toho zapojiť vzdelávanie, možno trénerstvo, ešte uvidím. Najmä prvé týždne však budú o rehabilitácii, o tom, ako sa postavím na nohy. Klub to určite mrzí z ľudskej, ale aj finančnej stránky, lebo budú musieť hľadať nového hráča. A to v dnešnej dobe nie je jednoduché,“ skonštatoval strelec dvoch gólov v lanskom štvrťfinále play-off proti Nitre.

Popradská šatňa v lete prešla silným prievanom, pod Tatrami sa vymenili takmer dve tretiny kádra. V prípravných zápasoch šli „kamzíci“ od prehry k prehre, ale v úvode sezóny najprv doma potrápili majstrovský Slovan Bratislava (2:4) a potom hladko zdolali minulosezónneho finalistu z Nitry (5:1). Brejčák súhlasí s názorom, že množstvo nových hráčov potrebuje čas, kým si na ľade herne sadnú a začnú sa vhodne dopĺňať.

Obmenilo sa veľa hráčov, ale už zápas s Nitrou ukázal, že máme kvalitu. Len to treba potvrdiť v ďalších zápasoch. Napríklad brankár Peters nás podržal aj v situáciách, keď šiel na neho súperov hráč sám. V príprave sme sa trápili, ale mali sme aj veľa zranených hráčov a situácia sa neustále menila. Teraz to už bude, dúfam, len lepšie. Proti Slovanu sme hrali dobre desať minút, potom akoby sme trochu odišli takticky. Slovan bol predsa len z Ligy majstrov lepšie pripravený na takýto zápas. Liga bude vyrovnaná a verím, že popradské mužstvo je dobre poskladané. Keď sa ešte doplní jedným obrancom aj útočníkom, bude to dobré,“ dodal Brejčák, aktuality.sk

X X X

„O spomínanom liste viem iba sprostredkovane, keďže som ho doteraz nevidel. Kto robí šport, vie, že niekedy nevhodné slovíčka môžu padnúť v napätí zápasu alebo tesne po, ale to je súčasť športu. Aj hráčky pri osobných kontaktoch v zápase pri kritizovaní rozhodcov si stále nevyberajú správnu rétoriku. V každom prípade, zobral som si danú pripomienku k srdcu a snažím sa dávať pozor na vyjadrenia, hlavne po prehrách, ktoré ma mrzia,“ vyjadril sa pre denník Šport Szabolcs Eschwig-Hajts a následne doplnil:

„Po poverení viesť reprezentačné družstvo som oslovil osemnásť hráčok a z nich sedemnásť mi potvrdilo spoluprácu. Spoločne sme sa pripravovali na kvalifikáciu bez problémov. Myslíte si, že ak by boli pravdivé obvinenia, toľko hráčok by sa pripojilo k reprezentácii?“

Na margo spomínaného otvoreného listu adresovaného Slovenskej plaveckej federácii sme oslovili aj súčasného šéfa vodnopólovej sekcie Pavla Borsiga.

„Ide síce o list z novembra 2020 a ja som sa stal viceprezidentom SPF pre vodné pólo až v septembri 2021, keď už Szabolcs Eschwig-Hajts bol reprezentačný tréner, ale o ňom viem a nemám problém sa k tomu vyjadriť. Dokonca som sa o tom aj rozprával s niektorými hráčkami. Čo však treba povedať, že list ich síce podpísalo jedenásť, ale deväť z nich nastúpilo na sústredenia a turnaje pod vedením trénera Eschwiga-Hajtsa. Tento list je teda bezpredmetný a vieme veľmi ľahko vydedukovať, kto je jeho autorka,“ reagoval Pavel Borsig, ktorého neteší, že sa popri výsledkovom úpadku našich reprezentácií musí zaoberať aj takýmito konfliktmi.

Trénerovi Szabolcsovi Eschwigovi-Hajtsovi dôveruje a nemá v pláne ho odvolať. „Má platnú zmluvu, ktorú ja dodržím. Vždy tie hráčky, ktoré nedostanú pozvánku, budú vypisovať takéto listy. Je veľmi zvláštne, že dievčatá, ktoré sa vzdali možnosti reprezentovať a povedali, že nebudú hrať pod vedením trénera Eschwiga-Hajtsa, protestujú po tom, ako ich nezavolal na sústredenie. Ja neviem teda, o čo im ide,“ dodal Borsig.

Miroslava Stankovianska argumentuje tým, že jej ide o spravodlivosť a chce, aby sa ľudia dozvedeli pravdu. Podľa nej sa ostatné dievčatá boja hovoriť verejne, ale ona je rozhodnutá bojovať do konca.

O ČOM SA PÍŠE V OTVORENOM LISTE?

V liste, ktorý podpísalo v novembri 2020 jedenásť reprezentantiek, autorky opisujú údajné vulgárne správanie sa trénera (hráčky nazýval napríklad buz****ky, kok**ky,…), sťažujú sa vedeniu Slovenskej plaveckej federácie, že tréner nevie krotiť svoje emócie (poukazujú na incident so zverenkyňou na turnaji v Szentesi v roku 2019, po ktorom hráčka prestúpila z Olympie do iného klubu) alebo napríklad tiež to, že sú pod jeho vedením v zlom psychickom rozpoložení, čo sa prejavovalo horšími výsledkami ako pod vedením iných trénerov.

„Vieme, že nie sme v pozícii, kde by sme si mohli vyberať, kto nás bude alebo nebude trénovať, ale chceli by sme vás požiadať, aby ste prehodnotili spoluprácu s pánom Hajtsom, pretože jeho správanie nie je korektné a vzbudzuje v hráčkach strach a nedôveru v jeho osobu,“ písali reprezentantky okrem iného v otvorenom liste v novembri 2020.

KTO JE SZABOLCS ESCHWIG-HAJTS

Narodil sa v roku 1962. Ako hráč strávil väčšinu kariéry v ČH Košice. Získal sedem federálnych majstrovských titulov, trikrát bol najlepší strelec ligy a zúčastnil sa na dvoch majstrovstvách Európy. Ako tréner viedol dlhé roky mužov ŠKP Košice, podieľal sa na výchove desiatok slovenských reprezentantov (Seman, Grutka, Kolárik, Molnár…) a Slovensko viedol na niekoľkých vrcholných podujatiach v mládežníckych kategóriách. V roku 2016 sa spolupodieľal na založení nového ženského tímu ŠG Olympia Košice, ktorý pod jeho vedením štyrikrát za sebou vyhral slovenskú ligu a je aj účastník Ligy majstrov.

Minulý rok sa stal trénerom ženskej reprezentácie, s ktorou obsadil na nedávnych majstrovstvách Európy v Splite posledné 12. miesto. Okrem pôsobenia vo vodnom póle pracuje od roku 1999 na Športovom gymnáziu v Košiciach a bol jeden zo zakladateľov špecializácie trénerstvo – vodné pólo na Fakulte športu Prešovskej univerzity, kde aj sám pôsobil ako lektor. Pred piatimi rokmi si prevzal od Slovenského olympijského výboru Diplom Klubu fair play SOV za celoživotné pôsobenie v duchu fair play, aktuality.sk

 X X X

 Zemetrasenie v Slovane Bratislava vyvrcholilo. Ivan Kmotrík ml. končí

Ivan Kmotrík ml. skončil vo funkcii generálneho riaditeľa futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava. Ako uviedol na klubovom webe, po náhlom prepustení celého tímu jeho najbližších spolupracovníkov si ďalej nevie predstaviť svoje pokračovanie vo funkcii.

 V klube slovenského šampióna nastalo zemetrasenie po prehre v 2. zápase skupinovej fázy Európskej konferenčnej ligy, v ktorom Slovan prehral v Jerevane s tamojším Pjunikom 0:2. Majiteľ, prezident a predseda predstavenstva klubu Ivan Kmotrík starší potvrdil, že v Slovane po tejto prehre skončili športový riaditeľ Richard Trutz a rovnako aj všetci skauti.

V nadväznosti na aktuálnu situáciu v klube a udalosti, ktoré boli medializované a odohrali sa v priebehu posledných dní, vydal doterajší generálny riaditeľ klubu Ivan Kmotrík ml. nasledovné vyhlásenie, ktoré zverejnil na oficiálnom klubovom webe:

VYHLÁSENIE IVANA KMOTRÍKA ML.

„V prvom rade sa chcem poďakovať otcovi za príležitosť viesť sedem rokov najúspešnejší slovenský klub. Počas tohto obdobia sme ako klub nespochybniteľne vyrástli a najmä od prechodu na nové Tehelné pole sme dosiahli množstvo úspechov. Ďakujem fanúšikom za podporu. Nie vo všetkom ste možno so mnou súhlasili, no spájalo nás belasé srdce a vždy som sa snažil robiť pre vás najlepšie, ako som vedel. Cením si každého z vás a zvlášť ďakujem tým, ktorí ste mne a klubu dodávali silu aj v náročných chvíľach. Ďakujem taktiež partnerom, ktorí podporovali moju snahu a boli počas tohto obdobia súčasťou našich úspechov.

Po udalostiach z uplynulého piatka, keď bol náhle prepustený prakticky celý môj tím najbližších spolupracovníkov, si ďalej neviem predstaviť svoje pokračovanie vo funkcii generálneho riaditeľa.

Výsledky a fakty potvrdzujú, že sa s mojím tímom ľudí, ktorí boli v piatok prepustení a ktorým som dôveroval, nemáme za čo hanbiť. Pri prechode na nový štadión sme spoločnými silami vyskladali mužstvo, ktoré hralo pekný futbal, bavilo ľudí, zdolávalo veľké tímy ako PAOK či Besiktas, hralo vyrovnanú partiu s účastníkom Premier League a ani v jednom zápase v Európskej lige neurobilo hanbu. Vďaka systematickému výberu hráčov sme mali futbalistov, ktorí mali na trhu hodnotu a podarilo sa nám ich aj speňažiť, na čele s historicky najväčším prestupom Andraža Šporara do Sportingu Lisabon. Bolo to najkrajšie obdobie, aké som vo futbale a Slovane zažil.

V súčasnosti však veci nejdú tak ako by som si prial, a je to cítiť aj z napätia vo verejnosti a medzi fanúšikmi. Herný prejav a ani posledné výsledky nie sú také ako by sme si želali a priali, neprinášajú radosť ani naplnenie. V kádri takmer nemáme hráča, ktorý by bol zaujímavý z hľadiska budúceho predaja, pritom nás títo hráči stoja nemalé finančné prostriedky.

V roku 2019, keď bolo mužstvo zložené z hráčov s perspektívou ďalšieho predaja a náklady na vtedajší káder boli diametrálne nižšie než teraz, sme dokázali hrať Európsku ligu, ktorú nemôžeme porovnávať s kvalitou aktuálnej skupiny v Európskej konferenčnej lige. A to je moja predstava o fungovaní klubu a nie to, ako vyzerá aktuálny stav. Nemám už síl ďalej bojovať a preto nateraz odchádzam.

Po tom, čo sa v piatok udialo, cítim, že už ďalej nemôžem. Svedomie by mi nedovolilo byť len akousi tvárou tohto celého, čo sa v klube dialo a deje, a obhajovať pred fanúšikmi niečo, o čom sám nie som presvedčený. Od začiatku roka 2021 sa veci v klube začali meniť a to, čo sa dialo posledné tri prestupové obdobia, sa nezhoduje s mojimi myšlienkami a tým, kam by mal klub smerovať. Takto jednoducho ďalej pracovať nemôžem.

Neviem si predstaviť pracovať bez ľudí, ktorí boli posledných sedem rokov mojou podporou a pomáhali pri napĺňaní mojich myšlienok. Musíte pochopiť, že sa nedá vykonávať takáto funkcia, ak nemáte pri sebe ľudí, ktorým môžete stopercentne dôverovať. Mne po piatkových rozhodnutiach a odchode týchto ľudí nezostal v klube takmer nikto, kto by bol na mojej vlnovej dĺžke.

Myslím si, že každému je jasné a už dlhšie je aj viditeľné, že v klube je veľa negatívnej energie i názorových nezhôd, a to si Slovan nezaslúži. Celé to logicky muselo dospieť k nejakej zmene. Padlo rozhodnutie aké padlo. Vždy som chcel a budem chcieť pre Slovan to najlepšie, a preto som sa rozhodol odísť. Neostáva mi nič iné len poďakovať sa za šancu.

Uvedomujem si, že ak by môj otec nevlastnil Slovan, nedostal by som v takomto mladom veku takúto príležitosť. Slovanu som venoval maximum, veľa času, energie, vášne a zápalu. Neodchádzam zatrpknutý, ale vďačný. V živote treba vedieť, kedy urobiť krok späť a kedy je správny čas sa stiahnuť. Ak by sa v budúcnosti naskytla príležitosť viesť Slovan ešte raz, tak sa samozrejme vždy rád vrátim. Na Slovan samozrejme nezanevriem a budem mu naďalej držať palce a priať všetko dobré.

Ešte raz ďakujem otcovi, fanúšikom, všetkým kolegom, spolupracovníkom, predošlým trénerom či hráčom za pekných sedem rokov. Spolu sme Slovan.“, aktuality.sk

X X X

Prepadávanie je drahé a demotivujúce. Niekedy však podľa učiteľov iná možnosť neexistuje

Viacnásobné prepadávanie sa deje aj na našich školách. S jeho zamedzením nie sú stotožnení všetci učitelia.

Vlani opakovalo ročník vyše 12-tisíc žiakov základných a stredných škôl, rok predtým čísla umelo znížila pandémia koronavírusu a opatrenia zamedzujúce prepadaniu. Tohtoročné čísla zatiaľ nie sú známe, ministerstvo školstva však ešte v auguste deklarovalo, že by ich vďaka podporným opatreniam mohlo byť menej.

Elimináciu prepadávania chce presadiť aj legislatívne – v aktuálnom návrhu novely školského zákona, ktorá je zatiaľ v medzirezortnom pripomienkovom konaní, je stanovený maximálny počet opakovaní ročníkov. Žiak by po novom mohol prepadnúť iba raz na každom stupni vzdelávania a opakované ročníky by sa mu nezapočítavali do povinnej školskej dochádzky.

Dnes už bývalý minister školstva Branislav Gröhling v auguste argumentoval tým, že vďaka novému opatreniu nebudú môcť žiaci, ktorí niekoľkokrát prepadli, ukončiť školskú dochádzku v piatom či šiestom ročníku.

Opakovanie ročníka je podľa mnohých odborníkov na pedagogiku, psychológiu či ekonómiu negatívnym fenoménom. No prieskumy medzi slovenskými učiteľmi ukazujú, že práve oni opakovanie skôr vítajú a obávajú sa, že zavedenie stropu by mohlo nahrávať lenivejším žiakom. Slovenská komora učiteľov tieto postoje chápe. Podľa odborníkov však obmedzenie prepadávania nestačí iba oznámiť. Učitelia potrebujú istotu, že ich obavy sa nenaplnia.

Učitelia prepadávanie nezaznávajú

O prepadávaní na základných a stredných školách sa diskutuje už roky. Existujú viaceré výskumy, ktoré potvrdzujú negatívne dôsledky opakovania ročníka v podobe straty motivácie, neskorších komplikácií na pracovnom trhu a tiež zvýšených finančných výdavkov zo strany štátu.

„Prepadávanie je zlé, nevhodné a neudržateľné. Slovensko je v tomto roky na chvoste krajín OECD v prepadávaní a inkluzívnosti vzdelávania,“ hovorí Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov. Zároveň však priznáva, že mnohí učitelia a odborní zamestnanci majú voči plánovanej zmene kritický postoj. Dôvodom je najmä chýbajúca podpora a nedostatočná kampaň.

To, že učitelia v slovenských školách považujú opakovanie ročníka za vhodný nástroj, potvrdzuje aj prieskum platformy To dá rozum z roku 2019. V ňom na otázku, či považujú opakovanie ročníka za nástroj pomoci, odpovedalo „úplne súhlasím“ alebo „skôr súhlasím“ viac ako 70 percent učiteľov.

„Jednoznačne, je to veľmi účinné, pretože aj teraz napríklad jedna prváčka opakuje prvý ročník – veľmi jej to pomohlo. To dieťa, jednoducho, keď si zopakuje ročník, tak si utvrdí poznatky, lepšie pristupuje,“ uviedol riaditeľ základnej školy v Trenčianskom kraji.

„Akú motiváciu bude mať žiak, ktorý vie, že nemôže prepadnúť?“ pýta sa nahlas stredoškolský učiteľ z Bratislavy, podľa ktorého je opakovanie ročníka v niektorých prípadoch nevyhnutné.

Žiadne predčasné ukončenie dochádzky

Na to, ako postupovať v takýchto prípadoch, sme sa pýtali aj ministerstva školstva, ktoré nás odkázalo na tlačovú konferenciu z 22. augusta. V nej jedna z novinárok podobnú otázku položila. Štátna tajomníčka ministerstva školstva Svetlana Síthová odkázala učiteľov na manuál z minulého roka. Čo robiť, ak intervencia a podpora nezaberú, však nespresnila.

Po novom by malo byť opakovanie ročníka v našich školách poslednou možnosťou, ktorej bude predchádzať dlhodobá podpora. Ministerstvo školstva ešte pred rokom zverejnilo manuál pre školy, ktorý má pomôcť zamedziť prepadávaniu. Sú v ňom opísané kroky, ktoré majú nasledovať, keď dieťa nezvláda predpísané učivo. Do celého procesu sa majú zapojiť rodičia aj odborní zamestnanci, ako školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia či asistenti.

Ak by aj žiak opakoval ročník, podľa nového návrhu zákona by mohol prepadnúť raz na prvom stupni a raz na druhom stupni základnej školy. Maximálne raz by mohol opakovať ročník na strednej škole. Roky navyše by sa mu nezapočítavali do školskej dochádzky.

„Chceme zabrániť tomu, aby deti skončili školskú dochádzku ako piataci či šiestaci,“ vysvetľoval exminister s tým, že po novom by museli žiaci povinne pokračovať.

Ministerstvo chce zmenu zaviesť aj preto, aby zabránili opakovanému prepadávaniu detí z marginalizovaných skupín.

Iba obmedziť prepadávanie nestačí

Na slovenských školách deti prepadávajú aj viacnásobne. V minulosti sa prípadom malotriednej základnej školy v Košickom kraji zaoberala aj Štátna školská inšpekcia. Ukázalo sa, že jedna žiačka tam opakovala prvý ročník trikrát a deti boli hodnotené napriek veľkému množstvu absencií. Po novom by sa mali takéto situácie riešiť podporou a intervenciou.

„Osobne som ako učiteľ zažil dvojité prepadnutie dvakrát, nebolo mojím pričinením. Nebolo vhodné, aby 15-ročný, o dve hlavy vyšší žiak sedel so šiestakmi v jednej lavici. So zničeným sebavnímaním a sebavedomím, rezignovaný a neschopný pracovať, len čakajúci, až vypadne z tohto systému, s priradenými poruchami správania,“ opisuje svoje skúsenosti Viktor Križo.

Zároveň však priznáva, že na zavedenie takýchto opatrení potrebujú učitelia jasnú podporu od ministerstva. Iba zrušiť prepadávanie nestačí.

Štátny pedagogický ústav podľa Križa aj vďaka expertom z Centra vedeckých analýz pripravuje celý rad zmien. Vytvoriť sa má jeden štátny vzdelávací program pre všetky deti vrátane tých v špeciálnych školách, zjednotia sa vzdelávacie výstupy a minimálne štandardy. Podľa nich bude zrejmé minimum, ktoré sa majú deti naučiť. Umožní to väčšiu diferenciáciu. Vďaka nim nebudú musieť všetky deti vedieť všetko na rovnakej úrovni.

„Tak je to aj teraz, ale tvárime sa, že každé dieťa musí vedieť všetko – od Pytagorovej vety až po mikroorganizmy či prístavok v slovenčine. V školách sa učí mnoho zbytočných vecí, ktoré treba minimalizovať, zamerať sa na podstatu a ponúkať skôr diferencované možnosti podľa študentov,“ dopĺňa Križo s tým, že sa otvára aj možnosť takzvaných cyklov, kde by si deti prispôsobili čas získavania vedomostí podľa svojich možností.

Ekonómovia v tom majú jasno

„Áno, ľudia, ktorí opakovali ročník, majú horšie výsledky v škole a aj po škole na trhu práce. Ale to neznamená, že za to môže kauzálne opakovanie ročníka, ale jednoducho ročník opakujú slabší žiaci,“ hovorí odborník Róbert Chovanculiak z Inštitútu ekonomiky a sociálnych štúdií (INESS).

Predčasné ukončenie školskej dochádzky má podľa neho fatálne následky na uplatnenie na pracovnom trhu. Zavedením zmien, ktoré tomu majú zamedziť, sa však odstráni iba prejav problému, nie samotný problém.

„Skutočným problémom je, že tieto deti sú v školách odsúdené na neúspech. Neovládajú základy slovenského jazyka a už pri nástupe do prvého ročníka sú z dôvodu nedostatočnej výchovy rodičov v prvých rokoch života vývojom pozadu,“ dopĺňa.

Opakovanie ročníkov má vplyv nielen na uplatnenie žiakov na trhu práce. Je tiež záťažou pre verejné financie. Pre štát totiž každý rok znamená navýšenie nákladov na vzdelávanie jednotlivých žiakov. Normatív na jedného žiaka na Slovensku je približne dvetisíc eur ročne. Pri 12-tisíc žiakoch opakujúcich ročník je to približne 24 miliónov eur za rok navyše. K tomu treba pripočítať aj financie, o ktoré príde štát jeho neskorším vstupom na pracovný trh.

Aj prieskumy OECD potvrdzujú, že opakovanie ročníkov je pre krajiny drahé a vo zvýšenej miere sa týka práve žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.