Africké národné olympijské výbory podporujú účasť športovcov z Ruska a Bieloruska na OH 2024 v Paríži. Nasledovali tým kroky Olympijskej rady Ázie (OCA), ktorá ponúkla športovcom z oboch krajín možnosť zúčastniť sa na Ázijských hrách.´Vďaka tomu majú možnosť získať kvalifikačné body potrebné pre účasť v Paríži.

 Výkonný výbor Asociácie národných olympijských výborov Afriky (ANOCA) na svojom zasadnutí v Nouakchotte v Mauritánii schválil návrh umožniť Rusom a Bielorusom súťažiť pod neutrálnou vlajkou.

„Členovia výboru sa jednomyseľne vyslovili za účasť ruských a bieloruských športovcov na všetkých medzinárodných súťažiach,“ uviedla ANOCA vo vyhlásení. Prezident ANOCA, Alžírčan Mustapha Berraf, zdôraznil, že orgán „sa zhoduje s postojom Medzinárodného olympijského výboru a jeho prezidenta Thomasa Bacha“.

Podľa ANOCA pôjde o to, aby sa ruským a bieloruským športovcom umožnila účasť na olympijských hrách v Paríži úplne neutrálne bez akejkoľvek známky identity.“/agentury/

X X X

Ruský minister obrany Šojgu navštívil ukrajinskú frontovú líniu

Šojgu vykonal „kontrolu veliteľského postu jedného z ruských oddielov smerom na juh Doneckej oblasti“. Ministerstvo zároveň zverejnilo aj video, na ktorom Šojgu odovzdáva ruským vojakom medaily a prechádza sa ulicami zničeného, bližšie neurčeného mesta. Ministra obrany sprevádzal veliteľ Východného vojenského okruhu generálporučík Rustam Muradov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Denník The Guardian pripomína, že najvyšší vojenskí predstavitelia Ruska navštevovali od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu frontovú líniu len sporadicky.

Šojgu navštívil frontovú líniu v čase, keď sa zintenzívňujú boje o mesto Bachmut na východe Ukrajiny. Ruské sily dosiahli v uplynulých mesiacoch v okolí mesta značný postup a ohrozili tak zásobovacie trasy pre ukrajinských obrancov Bachmutu. Významnú úlohu pri tom zohráva najmä ruská žoldnierska Vagnerova skupina.

Generálny štáb ukrajinskej armády vo štvrtok na platforme Telegram uviedol, že Rusko na Bachmut neustále útočí a stále postupuje. Poslanec ukrajinského parlamentu Serhij Rachmanin zároveň vyhlásil, že Ukrajina sa bude musieť z Bachmutu skôr či neskôr stiahnuť. Podľa neho totiž „nemá zmysel držať mesto za každú cenu“, aktuality.sk

X X X

Minister Káčer: Slovensko má v Indii čoraz viac otvorených dverí

Slovensko má v Indii čoraz viac otvorených dverí. A nielen to. Uviedol to na sociálnej sieti slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, ktorý je na návšteve v indickej metropole Dillí, kde vystúpi aj na konferencii. Už prvé stretnutia a rozhovory s partnermi Káčera presvedčili o tom, že slovensko-indickým vzťahom sa mimoriadne darí. Popri posilňovaní obchodných a investičných vzťahov však náš šéf diplomacie nezabúda ani na politický dialóg.

 Poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer

„Indická ekonomika patrí svojím rastom medzi globálnych lídrov, a tak je správne, že Slovensko aktívne prejavuje záujem o prehlbovanie hospodárskej spolupráce,“ napísal v statuse Káčer a dodal, že v Indii je s ním aj delegácia slovenských podnikateľov z oblasti obranného priemyslu, ktorá je tam preto, aby partnerom predstavila svoje technológie a produkty. Na pôde slovenskej ambasády navyše spoločne otvorili podujatie s názvom

„Deň slovenských obranných technológií“ a zdôraznili, že budovanie medzinárodných partnerstiev v oblasti bezpečnosti, obzvlášť s takými dôležitými partnermi, akým je India, je mimoriadne dôležité. Minister Káčer sa stretol aj so štátnym tajomníkom pre zbrojnú výrobu Shri Giridhar Aramane, s ktorým sa zhodli na tom, že funkčný a sebestačný domáci obranný priemysel je pre obe krajiny naďalej strategicky významný. Na šéfa slovenskej diplomacie čaká ešte rokovanie s rezortným kolegom, šéfom diplomacie Subrahmanyamom Jaishankarom, a tiež vystúpenie na konferencii./agenturyˇ/

X X X

Lengvarský pred odchodom rozdúchal vášne. Matovič aj Majerský hromžia: Dal to na chrapúňa, zasiahne aj Heger

 Vladimír Lengvarský pred svojím odchodom stihol podpísať viacero dokumentov. Medzi nimi aj štandardný postup pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom a zverejnený bol zoznam úspešných žiadateľov o investície na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc. Líder OĽaNO Igor Matovič a šéf KDH Milan Majerský sa ozvali. Každý kritizuje to svoje.

 Matovič aj Majerský sú z rozhodnutia Lengvarského pobúrení.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger, ktorého v piatok prezidentka SR Zuzana Čaputová poverila dočasným vedením rezortu zdravotníctva, si dá preto preveriť všetky dokumenty podpísané za posledný týždeň bývalým dočasne povereným ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským.

Lengvarský to dal na chrapúňa

Matoviča pobúril zoznam úspešných žiadateľov o investície na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc zverejnený na webe tesne pred odchodom Lengvarského. „Udialo sa tak v posledných hodinách úradovania ministra, čo považujem za vysoko neštandardné,“ povedal. Ide podľa neho o investície v sume 212 miliónov eur.

„Lengvarský to dal na chrapúňa,“ reagoval na sociálnej sieti predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič s tým, že bývalému ministrovi zdravotníctva napriek tomu, že vedel, že musí skončiť, nebránilo v deň odvolania dohodiť dvom finančným skupinám po 90 a 40 miliónov eur na rekonštrukciu ich nemocníc. Pre všetky ostatné nemocnice na Slovensku zostalo podľa Matoviča spolu 82 mil. eur. „A ešte predtým “záhadne” zakazoval štátnym nemocniciam, aby o prostriedky z plánu obnovy ani nežiadali,“ dodal predseda hnutia a doplnil, že verí tomu, že premiér Heger všetky Lengvarského svinstvá bezodkladne zruší.

Na takýto odchod sa nezabúda

Okrem toho bol schválený a podpísaný aj „štandardný postup pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualiz­mom“, ktorý rezort zdravotníctva zverejnil na svojom webe. Iniciatíva Ide nám o život po vražde na Zámockej ulici upozornila aj na to, že Slovensko dáva transrodovým osobám podmienku nútenej sterilizácie pri právnej zmene pohlavia. Či to podpísal tesne pred odchodom, nekomentoval. Platnosť však je podľa dokumentu od 3. marca.

Týmto jeho krokom by začalo opäť automaticky platiť aj odborné usmernenie pre zmenu pohlavia na oficiálnych dokumentoch. Ide o usmernenie, podľa ktorého môžu transrodoví ľudia podstúpiť tranzíciu a v občianskom preukaze si môžu dať zapísať iné pohlavie aj bez chirurgického zákroku. To bola jedna z požiadaviek LGBTI+ iniciatív po teroristickej vražde na Zámockej. Doteraz zo zákona vyplýva, že na zmenu pohlavia v dokumentoch je potrebná kastrácia.

 To pobúrilo lídra KDH Milana Majerského. Podľa neho sme sa pri ministrovom odchode dočkali len lekcie z bezočivosti. „Dovolil si taký odchod, aby sa naňho nezabudlo,“ povedal vo videu na sociálnej sieti. „Zjednodušene: Je to ďalší krok k tomu, aby sme si pohlavie mohli meniť nie podľa skutočnosti, ale podľa pocitu. Ku každému človeku musíme pristupovať s rešpektom, ale toto môže priniesť závažné celospoločenské dôsledky,“ dodal.

Heger chce zasiahnuť

Heger si preto podľa jeho slov vyžiadal zoznam všetkých dokumentov, ktoré Lengvarský podpísal v posledných dňoch. „Táto informácia išla rovno z kancelárie ministra a obišla tak štandardné procesy, komunikačné oddelenie. Práve preto som si vyžiadal zoznam všetkých dokumentov, ktoré minister podpísal v posledných dňoch. Dám ich preveriť a následne budem informovať verejnosť,“ povedal odvolaný premiér. Chce si byť istý, že všetko sa uskutočnilo transparentne. „Ak nie, tak, samozrejme, budeme musieť vyvodiť dôsledky,“ dodal.

 Ministerstvo zdravotníctva vo štvrtok informovalo o tom, že finančné prostriedky z plánu obnovy určené na financovanie veľkých investičných projektov získa osem nemocníc na Slovensku. Nemocnice v Poprade a Leviciach dostanú po 42 miliónov eur, nemocnica s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi takmer 40 miliónov eur a nemocnica vo Zvolene takmer 26 miliónov eur. Nasleduje fakultná nemocnica v Skalici, ktorá získa takmer 23 miliónov eur a nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, ktorá má dostať vyše 15 miliónov eur. Najmenšie sumy obdržia nemocnica s poliklinikou v Bardejove, a to takmer 10 miliónov eur a kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci 7 miliónov eur.

Medzi ôsmimi neúspešnými žiadateľmi sa nachádza nemocnica v Pezinku, fakultná nemocnica s poliklinikou v Nových Zámkoch, nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici, nemocnica v Humennom, nemocnica s poliklinikou v Michalovciach, Svet zdravia so sídlom v Bratislave, rehabilitačná nemocnica v Hlohovci a dolnooravská nemocnica s poliklinikou v Dolnom Kubíne./agentury/

X X X

Nemecký Rheinmetall chce postaviť továreň na tanky priamo na Ukrajine

 Nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall rokuje s Kyjevom o výstavbe továrne na výrobu tankov Panther priamo na Ukrajine. Ročne by ich mohol vyrobiť až 400, povedal nemeckému denníku Rheinische Post šéf podniku Armin Papperger. Západní spojenci sa už niekoľko mesiacov snažia Ukrajine dodávať desiatky tankov, ale krajina napadnutá Ruskom tvrdí, že by ich potrebovala ďalšie stovky.

 „Zhruba za 200 miliónov eur možno na Ukrajine postaviť závod Rheinmetallu,“ povedal Papperger. Rozhovory s ukrajinskou vládou sú podľa neho sľubné a Papperger dúfa, že rozhodnutie padne v nasledujúcich dvoch mesiacoch.

Šéf Rheinmetallu je presvedčený, že závod by bolo možné ochrániť pred ruskými vzdušnými útokmi. „Ochrana prostredníctvom protileteckej obrany by nemala byť ťažká,“ povedal Papperger. Zdôraznil, že Ukrajina na víťazstvo vo vojne potrebuje 600 až 800 tankov. Aby sa dalo dostať na toto množstvo, musí sa rýchlo začať výroba nových tankov, povedal. „Aj keby Nemecko odovzdalo všetkých 300 tankov Leopard 2, ktoré má bundeswehr k dispozícii, bolo by to stále veľmi málo,“ dodal Papperger.

 Rheinmetall teraz dáva k dispozícii v súvislosti s vojnou na Ukrajine zhruba 250 tankov. „U nás sa pracuje na plné obrátky,“ povedal manažér a dodal, že firma už pre nasadenie pripravila viac ako 40 bojových vozidiel pechoty Marder, ďalších zhruba 100 ich má byť do konca tohto roka. Z 50 tankov Leopard 2A4 je pripravených 30, okrem toho možno uviesť do prevádzky 88 zo 100 nemeckých tankov Leopard 1 staršej konštrukcie, doplnil Papperger.

Šéf nemeckej zbrojovky očakáva, že vojna na Ukrajine potrvá pravdepodobne ešte roky. „Západní spojenci tam síce posielajú dosť zbraní na to, aby sa Ukrajina mohla brániť, ale Ukrajinci dnes nemajú dostatok výzbroje na to, aby úplne získali späť svoje územie,“ upozornil Papperger./agentury/

X X X

Vytvoril bizarný svet, ktorý sa stáva realitou. Pohreb najväčšieho slovenského režiséra Juraja Jakubiska bol cirkevný a súkromný

 Posledná rozlúčka s filmovým režisérom, scenáristom a výtvarníkom Jurajom Jakubiskom sa odohrala v sobotu 4. marca o 13.00 h v Katedrále svätého Víta na Pražskom hrade. Cirkevný smútočný obrad bol súkromný, len pre rodinu a blízkych priateľov. Medzi kvetinovými darmi bol veniec od prezidentky SR Zuzany Čaputovej.

 Snímka z poslednej rozlúčky so slovenským filmovým režisérom, scenáristom a výtvarníkom Jurajom Jakubiskom v Katedrále svätého Víta na Pražskom. Hovorí bývalý pražský arcibiskup a kardinál Dominik Duka.

So smútočným príhovorom vystúpil bývalý český prezident a priateľ rodiny Václav Klaus, podľa programu mala spievať aj Katarína Knechtová, autorka piesne k Jakubiskovmu filmu Bathory. Na záver znela skladba Mira Žbirku Slovenská, ktorú napísal pre film Perinbaba a dva svety. Juraj Jakubisko zomrel vo veku 84 rokov v Prahe krátko pred polnocou v noci z piatka 24. februára na sobotu.

Medzi smútočnými hosťami boli mnohé osobnosti kultúrneho a verejného života v Čechách a na Slovensku, režiséri Jan Hřebejk, Jiří Strach, herečka, ktorá stvárnila Alžbetku vo filme Perinbaba, Petra Kolevská-Vančíková či Andrea Verešová.

„Juraj Jakubisko bol pre mňa stelesnením pravého umelca a vizionára. Stráviť s ním čas, rozprávať sa o umení, o filme, držať v ruke jeho denníky, kde mal okrem poznámok aj krásne kreslené skice obrazov a scén zo svojich filmov, to bol pre mňa skutočne obrovský zážitok. Myslím, že práve vďaka týmto spoločne prežitým chvíľam sa mi podarilo zložiť jeden z najväčších hitov mojej kariéry – pesničku Muojbože, ktorá znela vo filme Bathory,“ povedala nedávno Katarína Knechtová v reakcii na režisérovo úmrtie.

 Omšu celebroval emeritný pražský arcibiskup Dominik Duka. Pripomenul, že Jakubisko bol označovaný za „Felliniho Východu“ a on sám by ho nazval aj „Tarkovským Západu“. Obaja umelci sú považovaní za najväčšie osobnosti v dejinách filmu. Koncelebrantom bol aj slovenský kňaz Zoltán Balga, ktorý vedie slovenskú katolícku farnosť v Prahe.

Hlavnú smútočnú reč predniesol rodinný priateľ Jakubiskovcov, bývalý prezident ČR Klaus. Život zosnulého režiséra visel podľa Klausa niekoľkokrát na vlásku. „Vnímali sme jeho zdravotné neduhy, ale nahovárali sme si, že Juraj je nesmrteľný rovnako ako jeho filmy,“ povedal bývalý český prezident. „Celý svoj život sa pohyboval medzi Slovenskom a Prahou. Ale zostával autentickým Slovákom so všetkým, čo k tomu patrí. Slovensko nám aj svojimi filmami nezameniteľne približoval,“ ocenil dielo umelca Klaus.

Smútočný obrad bol len pre pozvaných hostí, verejnosť sa do chrámu nedostala. Pri truhle, na ktorej bol položený ikonický Jakubiskov čierny klobúk, boli okrem jeho čiernobieleho portrétu aj kvetinové dary. Medzi nimi aj veniec od prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Kvety od rodiny boli v tvare filmovej kamery, na ktorej boli stuhy v podobe filmového pásu. Počas obradu zaspievala Katarína Knechtová pieseň Muoj Bože. Truhla s telom opustila katedrálu za sprievodu hudby z Jakubiskovej rozprávky Perinbaba a piesne Slovenská od Miroslava Žbirku.

Pieseň do Jakubiskovho posledného filmu zložil a naspieval Miro Žbirka, volá sa Slovenská. Meky odišiel do umeleckého neba ešte skôr, no v roku 2020 si zaspomínal na spoluprácu s režisérom. „Juraj ma zobral k sebe a ukázal mi ,obrázky’, niečo mi o filme povedal. Má silné výtvarné cítenie, a to ma inšpirovalo k textu, akoby ma naviedol. Ako chlapec som obdivoval jeho filmy ako Kristove roky a novú vlnu, ale nikdy mi nenapadlo, že raz by som mu mohol do filmu prispieť. Trocha ma tým vystrašil, ale nechcel som ho sklamať. Zároveň to ovplyvnila aj situácia, keď sa (pre pandémiu) zatvorili hranice a zrazu som nemohol ísť do Bratislavy. S týmito pocitmi a Jakubiskovými obrázkami vznikla Slovenská a teší ma, že sa mu pozdávala,“ povedal Miro Žbirka pre Pravdu v roku 2020.

 Herečka Deana Horváthová Jakubisková prichádza na poslednú rozlúčku so svojím manželom, filmovým režisérom Jurajom Jakubiskom do katedrály sv. Víta, Václava a Vojtěcha v Prahe.

Zosnulého režiséra Juraja Jakubiska si v živom vysielaní spred pražskej katedrály pripomenula Česká televízia. Ako uviedla, Juraj Jakubisko vstúpil do sveta filmu v 60. rokoch debutom Kristove roky, v čase normalizácie po roku 1968 dostal zákaz tvorby, tesne pred okupáciou Československa nakrútil snímku Vtáčkovia, siroty a blázni, ktorá putovala do trezoru. Jakubisko sa ako režisér vrátil na scénu v 80. rokoch, keď vytvoril úspešné filmy ako Tisícročná včela či Perinbaba. Neskôr pribudli filmy ako Sedím na konári a je mi dobre aj veľkofilm Bathory a ďalšie, voľné pokračovanie rozprávkovej Perinbaby s názvom Perinbaba a dva svety na svoje uvedenie v kinách ešte len čaká. „Vytvoril som bizarný svet, ktorý sa stáva realitou,“ povedal o Perinbabe 2 samotný režisér.

Pred pražskou svätého Víta na Pražskom hrade si na Juraja Jakubiska zaspomínali viaceré osobnosti českej kultúry. „To, čo robí Jakubisko, sú obrazy, neskutočne premyslené detaily, je to feéria, fantázia. Jeho filmy sú pre hudobného skladateľa veľmi inšpiratívne, písať hudbu na obrazy – to je nádhera,“ povedal pre ČT skladateľ a hudobník Ondřej Soukup, spoluautor hudby k filmu Perinbaba a dva svety. Podľa jeho slov sa Jakubisko vo svojom poslednom dokončenom filme vrátil k vizualizácii svojich prechádzajúcich filmov, mal svoj osobitý rukopis.

  Prínos Juraja Jakubiska pre česko – slovenskú kultúru vyzdvihol aj námestník českého ministra kultúry Michal Šašek či kameraman filmu Bathory F. A. Brabec. „Juraj bol výnimočný režisér aj výtvarník a na mňa pôsobil navyše svojím pokojom a empatiou, citom k ľuďom aj pokorou k dielu. Fantázia, ktorú mal v hlave, sa nedá naučiť ani odkopírovať. V realite sveta vede vidieť niečo iné, než vnímame my,“ zaspomínal kameraman Brabec. Jakubiskov odkaz vidí v odvahe, s akou sa púšťal do filmových projektov a vynikajúcom výtvarnom poňatí filmu. „Výtvarno bolo to prvé, čo ho na filme zaujímalo, niekedy – povedané s trochou nadsádzky – mu herci v zábere medzi dekoráciami, kostýmami, svetlom a celou scénou tak trocha prekážali,“ dodal kameraman.

 Výber z tvorby J. Jakubiska

Perinbaba a dva svety (2023), Bathory (2008), Post Coitum (2004), Nejasná správa o konci sveta (1997), Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), Sedím na konári a je mi dobre (1989),

Pehavý Max a strašidlá (1987), Perinbaba (1985), Tisícročná včela (1983), Nevera po slovensky (1980), Postav dom, zasaď strom (1979), Dovidenia v pekle, priatelia (1970), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969), Zbehovia a pútnici (1968), Kristove roky (1967)

Pamiatku uznávaného filmového režiséra Juraja Jakubiska si vo svojom vysielaní pripomína aj RTVS. Okrem aktuálneho spravodajstva a publicistiky Dvojka zaradí do vysielania o 17.30 h hudobný film Eva, Eva, o 20.10 h odvysiela rozhovor Mekyho Žbirku s Jurajom Jakubiskom v relácii „Doupě Mekyho Žbirky“ a o 20.50 h film Vtáčkovia, siroty a blázni./agentury/

X X X

OĽANO opäť navrhlo odmenu 10 percent z poplatkov štátu za účasť vo voľbách

 Poslanci Národnej rady (NR) SR za OĽANO opäť podali do parlamentu návrh, ktorým by sa mohla zaviesť odmena za účasť v parlamentných voľbách vo forme zľavy desiatich percent z vybraných poplatkov štátu. Predpokladá to návrh nového zákona o posilnení práv občanov počas mimoriadnej situácie a o posilnení ich volebného práva.

 Odmena za účasť vo voľbách má podľa poslancov podporiť vyššiu účasť a posilniť legitimitu výsledkov. Zľava desať percent by sa mohla týkať len fyzických osôb – nepodnikateľov. Zľavy by sa mali týkať napríklad uznaní odbornej kvalifikácie, výpisov z listu vlastníctva, vydaní osvedčenia o štátnom občianstve, ako aj vydávania dokladov, stavebného povolenia, ohlásenia stavby či vydávania rybárskych lístkov. Súčasťou návrhu je tiež zabezpečenie distribúcie zoznamu kandidátov do domácností aj vo voľbách do orgánov samosprávy.

Matovič: Ide o všetko! Chce dať každému voličovi 500 eur

OĽANO už odmenu za účasť vo voľbách navrhovalo v novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Parlament ju vo februári odmietol. Následne prišiel líder hnutia Igor Matovič s návrhom odmeny 500 eur za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách. O ňom ešte poslanci nerokovali.

 Okrem odmeny za účasť vo voľbách sa zvyšok návrhu týka posilnenia práv občanov počas mimoriadnej situácie vo vzťahu k orgánom verejnej moci. Poslanci argumentujú skúsenosťami zo zavedenia pravidiel počas pandémie. „Možno konštatovať, že priebeh pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 je na Slovensku už istú dobu pod kontrolou, a preto nie je dôvod, aby mali orgány verejnej moci aj naďalej také množstvo výnimiek a v takom rozsahu ako doteraz,“ uviedli v dôvodovej správe k návrhu.

Zrušiť by sa mohli výnimky pre plynutie lehôt na vydanie rozhodnutia. Zákon by tiež mohol priniesť možnosť predĺžiť lehoty na vykonanie úkonov orgánmi verejnej moci.

ANKETA: Presvedčila by Matovičova 500-vka ľudí, aby išli voliť?

Zrušenie výnimiek by sa malo týkať najmä oblasti sociálnych vecí. „Spočíva v tom, že sa zrušujú obmedzenia, ktoré neumožňovali dotknutej osobe byť prítomnou pri spracovaní posudkov na jej osobu (sociálna posudková činnosť, komplexný posudok, lekársky posudok, rozsah osobnej asistencie, potreba osobitnej starostlivosti a pod.), respektíve ktoré spočívali v neplynutí (spočívaní) lehôt na vydanie rozhodnutia alebo posudku,“ uviedli poslanci.

Návrhom by chceli štandardizovať rozhodovacie procesy počas mimoriadnej situácie v samospráve aj vo vzťahu k zasadnutiam obecnej rady po vzore pravidiel pre obecné zastupiteľstvá. Súčasťou návrhu je aj zrušenie spočívania lehôt pre vykonanie miestneho referenda a spresnenie voľby hlavného kontrolóra počas mimoriadnej situácie./agentury/

X X X

Politológovia: Prepadák, obviňovanie či reputačné straty. U Hegera to na vzburu nevyzerá

Minulý týždeň politikov prekvapilo vyhlásenie Mikuláša Dzurindu. Namiesto veľkého spájania sa rozhodol, že do Modrej koalície nevstúpi. Miroslav Kollár už začal rokovať s Eduardom Hegerom, ktorý sa rýchlo dostal do centra pozornosti a má sa stať aj lídrom, ktorý by strany zjednotil. Sám sa netají tým, že chce ostať premiérom.

 Politológovia Michal Cirner z Prešovskej univerzity a Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave pre Pravdu zhodnotili udalosti posledného týždňa. Stredopravé spektrum je podľa nich rozsypané a konkurovať Smeru či Hlasu bude ťažké. Najmä keď je aktuálne lídrom pravice Progresívne Slovensko.

Heger oslovil Budaja s návrhmi o postupe do predčasných volieb

x Mikuláš Dzurinda tento týždeň oznámil, že nevstúpi do Modrej koalície. Ako dôvod uviedol, že o nich mesiac nebolo počuť a že vedenie Spolu nebolo schopné urobiť snem. Dodal, že Kollár ich vymenil za hegerovcov, Kollár to odmieta. Je Dzurinda pre pravicu a stredopravé spájanie stratou?

Radoslav Štefančík: Prieskumy verejnej mienky dávali Modrej koalícii s Mikulášom Dzurindom približne o percento viac ako strane Spolu bez bývalého premiéra. Strata Mikuláša Dzurindu sa teda dá vyčísliť necelým jedným percentom.

\Michal Cirner: Ak sa nedohodnú a nespoja, tak minimálne to bude ďalšia šťuka v demokratickom rybníku, ktorá bude trieštiť i tak zatiaľ nevýraznú podporu pre nejaký typ predvolebnej koalície.

x Môže to uškodiť Modrej koalícii, resp. strane Spolu pri prípadných ďalších krokoch?

Radoslav Štefančík: Stratiť jedno percento pri dvojpercentnej strane sa rovná absolútnemu prepadáku. Na druhej strane, Spolu sa pohybovala hlboko pod hranicou zvoliteľnosti a tak vyzeral aj prvý prieskum s Mikulášom Dzurindom. Drámu by som preto z Dzurindovho odchodu nerobil. Otázne teraz bude, či sa strane s Miroslavom Kollárom podarí prilákať pravicových politikov s vyššou mierou poznateľnosti a dôvery. A sem určite patrí aj poverený predseda vlády Eduard Heger. S ním by sa táto strana mohla dostať cez päťpercentnú hranicu.

Michal Cirner: Reputačné straty už nastali, najprv sa mesiac nič nedialo a teraz tu máme mediálne kolečko obviňovania sa a zaoberania sa ich vnútornými spormi. Volič tomu vôbec nerozumie, nechce byť arbitrom a iba ho to ďalej znechucuje.

 x Dzurinda teda už zrejme nebude tým „zjednotiteľom“ pravice, čo je čiastočne pozícia, do ktorej sa štylizoval. Pozornosť sa teraz obracia na Hegera. Z riešenia konfliktu OĽaNO sme sa dostali k tomu, že Heger hľadá, v ktorej „vlajkovej lodi“ by zakotvil napriek tomu, že stále neoznámil či odchádza, či zakladá stranu. Sám povedal, že chce pokračovať ako premiér. Má reálne šancu stať sa lídrom stredopravých strán?

Radoslav Štefančík: Nie, Eduard Heger nie je výraznou osobnosťou. Jeho momentálna popularita sa odvíja od funkcie, ktorú zastáva. Po skončení poverenia viesť vládu spľasne jeho umelo nafúknutá popularita a Heger sa zaradí k tej širokej šedi slovenských pravicových politikov. V každom prípade by sme ale nemali hovoriť o integrácii pravice, pretože pravica nebude integrovaná nikdy. Veď samostatne do volieb ide SaS, OĽaNO, vyzerá to tak, že aj PS, KDH a Maďari. A to je už teda poriadna konkurencia. O integrácii by som teda vôbec nehovoril. Skôr o vytváraní spoločnej kandidátky pre politikov, ktorým hrozí, že ich volič pošle do politického dôchodku. Otázne je, či práve toto voliča presvedčí. Naplnenie osobných kariérnych ambícií jednotlivcov. Obávam sa, že nie.

Michal Cirner: Pozor, i keď vznikne nejaký nový predvolebný zlepenec, to neznamená, že sa stane lídrom stredopravých strán, zatiaľ je lídrom mimoparlamentné Progresívne Slovensko, ktoré sa považuje za liberálne čiže stredové, a lepšie preferencie majú zatiaľ KDH, SaS a dokonca aj OĽaNO. Je potrebné si počkať na spojenie a potom na relevantné prieskumy verejnej mienky. Domnievam sa, že že nepôjde o politický subjekt, ktorý bude mať výrazne nad päť percent, ale o tom rozhodnú nakoniec voliči.

 Viete si predstaviť zjednotenie na úrovni ODS, Zmeny zdola Jána Budaja a odídencov z OĽaNO, Hegera, Šance, Za ľudí, prípadne Demokratickej strany či Jablka? Kollár pre Pravdu uviedol, že by to mala byť jedna kandidátka.

Radoslav Štefančík: Všimnime si, že každá táto trpasličia strana je prezentovaná jednou – dvomi výraznými tvárami, to ostatné sú štatisti. Pre pravicových trpaslíkov by bolo najlepšie, keby spoločne zašli na pivo a dohodli poradie kandidátky bez toho, aby sa hovorilo o nejakých stranách, navyše niekedy s bizarnými názvami. Prípadne by si mali uvedomiť, že mali niekoľko rokov na to, aby ukázali, že pravica vie vládnuť. Problém je, že oni nám ukázali opak.

Michal Cirner: Predstaviť si to viem, ale ťažko sa mi komentuje, ako by to prijali voliči. Otázka lídra je veľmi dôležitá a pán Heger má podľa mňa v tomto veľké limity, aby naviazal na nový subjekt mnoho voličov.

So svojím vyjadrením o tom, či odíde, ostane, alebo nakoniec založí svoj subjekt Heger dosť otáľa. Neodradí to potenciálnych voličov? Nemal by sa viac vyhraniť voči Matovičovi a jasne povedať, že odchádzam? Alebo je to dobrá stratégia, najprv rokovať, dohodnúť sa a tak oznámiť výsledok.

Radoslav Štefančík: On už mierne hryzká, ale fakt veľmi mierne. Na poriadnu vzburu to ale nevyzerá. On asi čaká, že to za neho urobí niekto iný. S takýmto lídrom však trpaslíci Snehulienku nezobudia.

Michal Cirner: Ak nový subjekt získa nálepku OĽaNO 2, iste mu to nepomôže. Heger nemôže poprieť čo posledné roky vo vláde robil pri Matovičovi – kryl mu chrbát, väčšinou mlčal a občas bol jeho konaním a výstupmi mierne znepokojený. Nemôže predsa poprieť sám seba, nebude to autentické a uveriteľné. Protivníci si na tom postavia celú kampaň.

 Čisto hypoteticky, ak by nejaký takýto projekt vznikol, má šancu konkurovať Petrovi Pellegrinimu alebo Robertovi Ficovi, ak by bol na jeho čele Eduard Heger?

Radoslav Štefančík: Stále hovoríme o strane, ktorá bude rada, ak sa dostane do parlamentu. Ak v nej Heger nebude, v parlamente nebude ani Spolu, Modrá koalícia, či ako sa tento trpaslík bude o niekoľko týždňov volať. Veď už aj to neustále menenie názvu vyznieva mimoriadne neprofesionálne a pre škodoradostných aj smiešne.

Michal Cirner: Osobne sa domnievam, že nie, ale zázraky sa dejú a naozaj o všetkom rozhodujú voliči. Keď získalo OĽaNO 25 percent v parlamentných voľbách 2020, už si dokážem predstaviť čokoľvek.

Odradí voličov to, že zatiaľ počúvame o rokovaniach, ale reálne spájanie („nádej“ pre Slovensko) nevidíme? Aj Modra koalícia sa rozpadla skôr, než sa dohodli a síce hovoria o tom, že dôležitý je program a to, kam chceme Slovensko dostať, ale zatiaľ to stále padá na ješitnosti niektorých lídrov.

Radoslav Štefančík: Nemožno to vylúčiť. Koľkokrát sme si sadli pred televízor, aby sme konečne videli Columbovu ženu, ale keďže stále neprichádzali, niektorí sme ten seriál prestali sledovať. A takto to dopadne aj s týmto subjektom. Ľudí to raz prestane baviť.

Michal Cirner: Stredopravé spektrum je rozsypané a možno niečo z toho uťapkajú, ale voľby s veľkou pravdepodobnosťou nebudú o nich, ale o Hlase, Smere a Progresívnom Slovensku. Ak sa dostanú do parlamentu, budú hrať druhé husle a nebudú na prvom mieste zoznamu koaličných partnerov, oveľa vyššie ak sa do parlamentu dostanú budú Sme rodina alebo dokonca SaS./agentury/

X X X

Cibule nedostatok, môže vzniknúť potravinová kríza

Vážny nedostatok cibule vo viacerých krajinách by mohol viesť ku globálnej potravinovej kríze, keďže problémy s nedostatkom základných potravín tlačia nahor aj ceny inej zeleniny.

 Nedostatok cibule môže vyvolať krízu

Ľudia v mnohých krajinách už boli nútení vypustiť cibuľu z receptov pre premrštené ceny, ktoré sú dôsledkom akútneho nedostatku tejto bežnej zeleniny. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg. Rast cien cibule zasiahol ako prvých obyvateľov Filipín a podnietil tamojšiu vládu, aby začala vyšetrovanie kartelov.

Správa Bloomberg však naznačuje, že ceny cibule na celom svete stále stúpajú a podporujú infláciu. Krajiny ako Maroko, Turecko či Kazachstan už prijali opatrenia, aby zabezpečili jej dodávky.

Podľa OSN a Svetovej banky nedostatok a následný rast cien cibule už ovplyvňuje aj ceny iného ovocia a zeleniny, ako sú mrkva, paradajky, zemiaky, jablká a obmedzuje ich dostupnosť na celom svete.

 Cibuľa je základnou surovinou vo všetkých svetových kuchyniach a patrí medzi najviac konzumovanú zeleninu na svete. Ročne sa vyprodukuje približne 106 miliónov metrických ton cibule, čo sa rovná kombinovanej produkcii mrkvy, repy, čili paprík, papriky a cesnaku.

Nárast jej cien spôsobili viaceré faktory, od nepriaznivého počasia po geopolitické napätie. Katastrofálne záplavy minulý rok v Pakistane, mrazy, ktoré poškodili zásoby v strednej Ázii a ruská vojna na Ukrajine sú niektoré z hlavných dôvodov. Producentov cibule v severnej Afrike zase zasiahlo veľké sucho a zvýšenie cien osiva a hnojív.

V Kazachstane prudko stúpajúce ceny cibule prinútili úrady využiť strategické zásoby a zakázať jej vývoz. Podobný krok nedávno zaviedli aj Kirgizsko, Uzbekistan a Tadžikistan. Dokonca aj Azerbajdžan stanovil limit na predaj cibule.

Nedostatok cibule a prudký nárast jej cien predstavujú problém, pretože môžu vyvolať akútnu potravinovú krízu tým, že zvýšia ceny ďalšej zeleniny a ovocia bohatého na živiny. Podľa údajov OSN si zdravú stravu nemôžu dovoliť viac ako 3 miliardy ľudí.

„Mať dostatok kalórií nestačí,“ upozornila Cindy Hollemanová z Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). „Kvalita stravy je kritickým spojením medzi potravinovou bezpečnosťou a výživou. Zlá kvalita stravy môže viesť k rôznym formám podvýživy,“ dodala.

 Zatiaľ čo mnohé vlády sú ochotné dotovať dovoz pšenice alebo múky, aby boli ľudia spokojní, pestovatelia zeleniny majú len obmedzenú podporu. Výsledkom je, že svet produkuje príliš veľa škrobových zŕn, cukru a rastlinných olejov, viac než je potrebné z hľadiska výživy, ale len asi tretinu potrebného ovocia a zeleniny, povedal Tim Benton, riaditeľ výskumu nových rizík v Chatham House v Londýne.

Rovnako ako chlieb, aj cibuľa tak ukázala potenciál vyvolať občianske nepokoje.

„Kľúčové obilniny sú skutočne dôležité pre určitý druh symbolického fungovania globálnej potravinovej bezpečnosti. Avšak pre mnohé krajiny sú dôležité aj ďalšie veci, pokiaľ ide o udržanie spokojnosti obyvateľstva. Toto je v istom zmysle vrchol ľadovca,“ dodal./agentury/

X X X

V ruinách cítil obrovské množstvo pachov, keď našiel niekoho živého, bol to výbuch emócií

 „Pracovali sme 20 hodín denne, psy sa nastavili do rovnakého módu. Keď oddychovali, vyblokovali všetko ostatné. Po návrate domov sme ich nechali úplne oddýchnuť,“ opisuje horský záchranár a psovod Jakub Filipko dojmy zo záchrannej akcie v Turecku.

Horský záchranár Jakub Filipko zo strediska Nízke Tatry v Jasnej je psovodom už viac ako 6 rokov. S vlčiakom Hectorom majú za sebou tisícky hodín tréningu a desiatky pátracích a záchranných akcií. Zavolali ich napríklad aj k výbuchu bytovky v Prešove či padnutej budove v Žiline.

Hector vyhľadával preživších aj v ruinách po zemetrasení v Turecku ako jeden z troch psov zo Slovenska. Dvojica je totiž súčasťou jednotky horského špecializovaného záchranného systému (USAR – Urban Search and Rescue), ktorá je v prípade katastrofy, ako sa stala v Turecku, vysielaná aj do sveta.

 X Aké osobnostné a povahové črty musí mať pes záchranár?

V Horskej záchrannej službe sa využívajú väčšinou nemecké alebo belgické ovčiaky, ale máme aj jednu border kóliu. Povedal by som, že sú to plemená, ktoré majú na túto našu prácu „dobrú“ hlavu i nos.

Záchranársky pes nemôže mať bojazlivú povahu. Hlavne na ruinách, keď sa pod ním napríklad niečo zatrasie, zachveje alebo zašuští, tak ho to nesmie vyrušiť.

Musí mať výbornú fyzickú kondíciu. Jedným z rozhodujúcich faktorov je veterinárna prehliadka v prvom roku života, kedy sa kontroluje, či má v poriadku zadné kĺby a či teda je stavaný na to, aby zvládol tú obrovskú fyzickú záťaž, ktorá ho pri tejto robote čaká.

Treba ho učiť na dopravné prostriedky, napríklad v zime na skúter, ale pre nás je veľmi dôležitý hlavne vrtuľník. Už ako šteňa musí vedieť naskakovať do vypnutého vrtuľníka, neskôr už naskakuje, keď bežia rotory. Už len ten povrch vo vrtuľníku je pre psa šmykľavý, takže nejde o prirodzený povrch, po ktorom behá.

X Vy ho na palube vrtuľníka špeciálne podporujete, aby cítil, že ste tam s ním?

Áno, dostane krmivo a dôležitá je aj pochvala. Treba povedať, že pes vždy čaká na svojho psovoda, nemá dôvod napríklad naskakovať do naštartovaného vrtuľníka sám. Keď už vzlietne, verí tomu psovodovi. Dôležitá je aj socializácia, pretože na palube je často viacero psov, ktoré sa musia navzájom poznať a teda môžu byť spolu prepravované.

Pre psa je najhoršie, keď je vo vise. On je sebaistý a vie sa ukočírovať, keď stojí labami na zemi, ale keď sa dostane labami do vzduchu, vtedy sa tomu psovodovi úplne odovzdá. Ako keby mi hovoril, ,rob si so mnou čo chceš’, stiahne chvost, nohy dá pod seba. V tom momente visu je najdôležitejšie sa s ním veľa rozprávať, chváliť ho. Treba myslieť aj na to, či ho napríklad netlačí postroj. Musí sa cítiť komfortne, pretože ak letí niekde ďalej, napríklad na ostrú akciu, a má tam vystúpiť a robiť, môže ho to rozladiť.

X Už ste mali takú situáciu, že ste ho museli veľmi upokojovať?

My také stavy, našťastie, nemávame. Keď pristáva vrtuľník mám skôr problém ho udržať, lebo vie, že ide robiť a už ma ťahá akoby mi hovoril ,poďme čím skôr naskočiť, niečo sa deje‘. Ale viem, že iné psíky nie sú v komfortnej zóne a kynológovia musia s nimi častejšie opakovať túto fázu cvičenia a viac s nimi komunikovať, prípadne ich prikrmovať pri samotnom tréningu.

 X Poďme k tomu Turecku. Čo ste robili, keď vám oznámili, že idete do Turecka?

Mne akurát začala dovolenka, bol som práve na bežkách, keď mi volal šéf tímu USAR Hasičského a záchranného zboru. Keď som sa spojil so svojím šéfom, už o tom mal informácie. Rozbehol sa kolotoč, na Whatsappe sa vytvorila skupina, kde bežali všetky informácie pre nás. Kým som prišiel domov z bežiek, už sme mali potvrdené, že ideme. Mal som na starosti zbalenie záchranárskeho materiálu pre celý tím.

X Už ste boli niekedy v takejto pohotovosti?

Áno, keď vybuchol prístav v Bejrúte nás tiež zavolali. Boli sme nachystaní na odlet, ale potom sa to stoplo. Teraz výrazne rýchlejšie zareagovala naša vláda, teda ministerstvo vnútra a sekcia krízového riadenia. Bol za tým obrovský tím ľudí, ktorý vytvoril to neviditeľné zázemie pre náš tím predtým, než sme prišli na letisko.

X Koľko času ste mali na prípravu?

Príprava bola veľmi rýchla, lebo sme mali veľmi krátky čas na to, aby sme si zbalili či už svoje osobné veci, alebo veci pre psov, zároveň aj ten záchranársky materiál a presunuli sa na letisko, odkiaľ sme mali byť transportovaní. Bola to otázka pár hodín.

 x Na koľko dní ste sa balili?

Na týždeň. Pri týchto katastrofách je dôležité, aby ste boli sebestační, keďže idete do miesta, kde nič nefunguje. My sme garantovali, že na tých sedem dní budeme sebestační čo sa týka vody a jedla.

Treba povedať, že našou úlohou je vyhľadať živých, čiže sa tam potrebujeme dostať v relatívne veľmi krátkom čase. Ak sa tam dostaneme na tretí deň po tom, ako sa katastrofa stane, asi to už veľký prínos nemá, pretože s pribúdajúcimi hodinami čas na nájdenie živých osôb prudko klesá.

Bývajú aj stredné a ťažké USAR tímy, ktoré prídu aj s bagrami a vyprosťujú ľudí. My sme takzvaná ľahká skupina, ktorá vyhľadávala živých ľudí a v rámci možnosti ich vieme aj vyprostiť von. Pri katastrofách, ako bola táto, pomáhame kolegom z Hasičského a záchranného zboru vyprosťovať preživších s technikou, ktorú máme.

X Ako zvládol let Hector a ostatné psy?

Mali sme ich normálne na palube, Ajax a Hector cestovali v prepravných klietkach, Bojan bol medzi sedačkami. Hector je zvyknutý, že v klietke môže oddychovať a nemusí sa rozptyľovať inými vecami, preto som ho nebral medzi sedačky. Leteli sme skoro tri hodiny, tak dlho sme ešte nikam spolu neleteli. Letušky boli prekvapené, že tie psy tam ležali v oddychovom móde, vôbec neštekali, neskučali.

X Koľko tašiek ste mali a akú batožinu mal Hector?

Každý mal jeden väčší a jeden menší batoh.

Pri psoch je vždy dôležité zobrať im stravu, ktorú majú bežne doma. Zmena stravy by im podobne ako človeku mohla spôsobiť žalúdočné problémy a vyradiť ich z práce.

Netreba tiež zabúdať, že sa môže stať niečo aj nám alebo psom. Takže máme lekárske batohy so sebou, ktoré vieme využiť či už na záchranu ľudí, alebo na našu sebazáchranu a takisto musíme mať aj nejaké veci, aby sme vedeli ošetriť psov, čiže mať dezinfekciu, obväzy, tejpy a podobne.

Čo neberieme na takéto akcie sú označovacie dečky, ako má Hector aj dnes na sebe s logom HZS. V ruinách trčí množstvo kadejakých drôtov, o ktoré by sa mohol zachytiť a ublížiť si. Je preto dôležité, aby v ruinách nemal na sebe nič.

 X Zranil sa Hector?

Áno, keď preskakoval cez sklá z rozbitého okna si porezal labu, ale priamo na mieste sme mu to ošetrili a následne na to pokračoval v pátraní.

Čo sa týka starostlivosti o psy, zaujímavé bolo, že sa im na labách tvorili cementové guličky z prachu, ktoré im vadili v pohybe, takže sme im tie laby umývali alebo vystrihávali tie guličky von.

X Mali ste zbalené aj nejaké hračky?

Mali sme aporty, ktoré má psovod na odmenu, keď pes nájde živú osobu. Aj keď na ruine ho málokedy odmeňuje samotným aportom a treba s ním intenzívne cvičiť aj to, že veľakrát loptičku za odmenu nedostane. Je to náročné a tiež to vyžaduje veľa hodín tréningu, pretože loptička a radosť, ktorú od nás dostane, je to, prečo to celé ten pes robí. Často dostane len slovnú pochvalu a pokračuje v pátraní ďalej.

X Čo ak nenájde nikoho, pochválite ho aj za to?

Stáva sa, samozrejme, že hľadá niekoľko hodín a nikoho nenájde. Vtedy je dôležité, aby ostal motivovaný, lebo ak by sme to prirovnali k nejakému športu, mohli by sme povedať, že prehral niekoľko zápasov po sebe a môže stratiť motiváciu do ďalšieho hľadania. Takže vy ho musíte držať stále vysoko motivovaného. Pri tréningoch je dôležité, že ho odmeníte len slovne, a tú hračku dostane napríklad až na tretíkrát. Inokedy mu môžete dať ľahšiu úlohu a dostane hračku hneď, aby nevedel odhadnúť, kedy tú odmenu dostane. Treba mu skrátka odbúrať stereotyp.

X V čom spočíva práca psíka? Ide prvý do ruín?

Áno, ale najskôr sa spraví obhliadka daného miesta a hasiči zhodnotia, či je bezpečné pre psa tam vstúpiť. Kde to bolo možné, tam sme psa vždy vyslali. Snažili sme sa vždy nájsť aj nejakého miestneho, ktorý by nám povedal, či v danej budove niekto pred katastrofou býval, aby sme nestrácali čas pri takých domoch, v ktorých nikto nebýval. Tá katastrofa bola takých obrovských rozmerov, že ak by mal hocijaký tím chodiť z miesta na miesto, tak to hádam neprejde ani za polroka.

X Ako ste vyhodnocovali riziko?

Riziko bolo pri každej budove. Otrasy boli 3 až 4-krát za deň, síce neporovnateľné s tým, keď sa stala katastrofa, ale aj malý otras môže stačiť na to, aby sa pohol ďalší panel. My sme s tým do toho rizika išli a snažili sme sa ho eliminovať. Keď kolegovia z HaZZ povedali, že toto je extrém, nešli sme do toho. Aj ten pes má nejaký pud. Vy ho môžete poslať aj do, pre neho nekomfortného miesta, ale už na jeho reakcii môžete vidieť, že vám naznačuje, že tam vstúpiť nechce. Zvieratá majú pud sebazáchovy a vedia ,,eliminovať“ riziko.

Videli ste celý čas, kadiaľ chodí?

Niekde som ho videl, inde menej alebo vôbec. V jednom 5-poschodovom paneláku chodil po schodisku a vchádzal do bytov. Občas vystrčil hlavu von, lebo on cíti aj pach tých, čo stáli pred budovou. Niekedy pochodil 5 minút, inokedy 10 minút. Ak označil nejaké miesto štekaním, išli sme to preveriť alebo ak sa mu to miesto nezdalo evidentné na štekanie, tak som si ho stiahol a pokračovali sme ďalej.

Niekde bola tá ruina taká, že tie panely boli naskladané na sebe a pes celý čas chodil po povrchu. To je ten lepší moment pre psovoda, ktorý môže sledovať reakcie psa. Niekedy vidím, že ho nejaké miesto zaujme, ale možno je ten pach veľmi slabý oproti ostatným pachom. Môže tam byť napríklad osoba, ktorá mohla ešte pred pár hodinami žiť, ale nemá ešte typický mrtvolný pach. Každopádne, ak niečo nájde, tak zmena správania toho psíka je evidentná.

 X Čiže keď toto rozozná, začne štekať?

Áno. Keď začne štekať, je to vnútorný výbuch emócií. Ak je to možné, snažíme sa to miesto preveriť a potvrdiť aj ďalším psom. A ak aj máme pozitívny zásah, nič to ešte neznamená, lebo nasledujú tie horšie hodiny, kedy treba toho človeka vyprostiť von.

Miesta, ktoré prepátrame označujeme sprejom medzinárodnými značkami, aby ostatné tímy, ktoré tam prídu po nás vedeli, že tento priestor bol už prepátraný a s akým nálezom.

Keď psík niekoho nájde, stiahnem ho, pochválim a ideme hľadať ďalej, aby sme nestrácali čas. Ak je možné vyprostenie, nastúpia hasiči a začnú vyprosťovať. Pokiaľ je potrebné osoby bližšie dohľadať a nikto sa neozýva napríklad na zvukový podnet, rozložíme echolokátorové zariadenie alebo využijeme štrbinové kamery.

X Koľko hodín denne ste pracovali? Ako to zvládali psy?

Priemerne sme pracovali okolo 20 hodín denne, psy sa tiež prepli do tohto módu.

Keď Hector oddychoval, snažil sa nereagovať na nič, aby v maximálnej možnej miere zregeneroval, a čakal, kedy mu poviem, že ideme robiť. Bolo veľmi zaujímavé sledovať tie psy, akoby pochopili vážnosť situácie. Predtým sme nič podobné nezažili.

Isté je, že toľko pachov, ktoré tam cítili, bol obrovský nápor na ich čuch. Predstavte si, že v každej budove bývalo niekoľko osôb, v každom byte bola chladnička. To je obrovské množstvo pachov, ktoré musel zanalyzovať a vylúčiť, pretože hľadal len pach živého človeka.

Niet divu, že keď sme sa presúvali, ten pes si na vás ľahol a zmáhala ho únava. Keď auto zastalo, pootvoril oči, skontroloval, či ideme robiť a keď nevidel žiadnu reakciu od nás, tak zase ľahol a išiel do útlmu.

Keď sme sa vrátili, boli sme aj na veterinárnej prehliadke, pretože môže sa stať, že niečo môže toho psíka aj zlomiť. Môže si napríklad preťažiť čuch a z výborného nosa sa stane priemerný. Takže pred nástupom do práce treba myslieť na to, aby si psík rovnako ako človek po takejto záťaži poriadne oddýchol. Keď sme sa vrátili, iba oddychoval, venčil sa, aj tréning sme si spravili veľmi ľahký.

X Koľko živých osôb sa podarilo nájsť vášmu tímu?

Nám sa podarilo nájsť 11 živých osôb, z toho desať sa podarilo aj zachrániť. Sedem bolo dospelých a tri deti. Jedna osoba ten čas medzi nájdením a vyprostením neprežila. Je dobré spomenúť, že sme spolupracovali s maďarským tímom, ktorý našiel chlapca Aliho. Na jeho vyprostení pracovali chalani z Hasičského a záchranného zboru. Celá akcia trvala 36 hodín, my sme tam pracovali skoro 30 hodín. Pred pár dňami sme dostali informáciu, že chlapec nakoniec prežil, aj keď to vyzeralo, že sa celá záchrana nepodarí.

X Mali ste niekedy pochybnosť, či Hector správne našiel alebo nenašiel živého človeka?

Nie, poznám si ho v maximálnej možnej miere. Keby som mu nedôveroval, nemohol by som na daný zásah vôbec ísť. Ak napríklad na nejakom mieste nezaštekal, ale videl som, že má tam nejaký záujem, snažili sme sa to miesto prekryť nasadením ďalšieho psa.

 x V čom bol zásah v Turecku iný oproti zásahom, ktoré ste doteraz absolvovali?

Pracovali sme veľmi veľa dní, veľké množstvo hodín v nehostinných podmienkach. Bolo tam prašné prostredie, veľa pachov z ľudí, ktorí už, bohužiaľ, nežili. Pohybovalo sa tam veľa túlavých psov alebo mačiek, na čo treba tých psov tiež trénovať, aby na to nereagovali.

Aj my sme boli v nekomfortných podmienkach, fungovali sme na takzvanej hydrostrave, na ktorú bežne nie sme zvyknutí. Mali sme obmedzený príjem tekutín, aj bežné hygienické návyky.

X Ako to bolo s odchodom z Turecka? Viacerí záchranári odišli predčasne…

My sme tam boli sedem dní, ako sme aj garantovali. Počas nasadenia sme vyhodnocovali aj našu bezpečnostnú situáciu a v jednom momente sme to zhodnotili ako situáciu neúnosnú. Stávalo sa nám, že nás miestni obkľúčili a chceli od nás, aby sme vyhľadávali aj v priestoroch, kde sme mali potvrdené, že sa žiadna živá osoba nenachádza. Musela nás až armáda vyviesť z toho davu. Začali sa tam zhromažďovať vojaci, ktorí mali neskôr už aj samopaly a deň po našom odchode už padli aj varovné výstrely do vzduchu, čo máme informácie od iných záchranárskych tímov. Dokonca vieme, že tímy, ktoré prichádzali v sobotu večer, keď my sme prichádzali na letisko, tak o 2 dni leteli pre neistú bezpečnostnú situáciu naspäť domov.

X Prežili ste s Hectorom intenzívny zásah. Zmenilo sa niečo vo vašom vzťahu?

Vo vzťahu s Hectorom sa nezmenilo nič, sme zohratá dvojka. Čo bolo prekvapivé a čo sme si neskôr analyzovali aj so šéfom kynológov, bolo naozaj to, akou formou tie psy pracovali. Dokázali pracovať obrovské množstvá hodín s minimálnym oddychom, čo nám potvrdilo, že systém práce, ktorý máme nastavený je výborný. Vytrvalosť, dobrá fyzická a psychická kondícia a hodiny rôznych druhov tréninogov prinášajú želané ovocie. Som rád, že zranenia, ktoré Hector mal, sa mu veľmi pekne hoja a už je opäť v plnej pohotovosti pre záchranu v horách, aktuality.sk

X X X

Machunka za zamestnávateľov: V parlamente je chaos, Heger nemá vplyv na poslancov

 Zamestnávatelia odmietajú legislatívnu smršť v parlamente, ktorá obchádza štandardné postupy a v niektorých prípadoch zákony rozvracajú právny systém, uviedol Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, v relácii Ide o pravdu.

 „V mnohom máme zhodu s predsedom vlády Hegerom a mnohými rozumne zmýšľajúcimi politikmi, že tie zákony takto nemôžu byť prijaté a takýto proces v Národnej rade by nemal prebiehať. Máme viac-menej spoločný cieľ, aby sme to, čo nazvala veľmi správne pani prezidentka legislatívnou smršťou, sa pokúsili zásadným spôsobom pribrzdiť a nejako to do konca volebného obdobia prežiť bez zásadných zmien v legislatíve,“ uviedol Machunka. Čo očakávajú zamestnávatelia od pripravovaného stretnutia s politikmi? Ako vnímajú odchod Vladimíra Lengvarského z rezortu zdravotníctva? Ktoré odvetvia ekonomiky sú ohrozené? Ako hodnotia súčasnú politickú situáciu zahraniční partneri? Dozviete sa v relácii Ide o pravdu./agentury/

X X X

Po ruskej invázii pomáhala na hraniciach, dnes rozvíja región Polonín

 Katarína Romanová vyskočila z biznis kolotoča, aby pomáhala. Našim susedom aj vlastnej krajine. Aktuálne s kolegyňami zo združenia Take naše chystá unikátny festival Objavte Poloniny a novinku Objavte Bardejov.

Katarína dlho pracovala v oblasti telekomunikačných služieb, kde si vyskúšala viacero pozícii. V roku 2019 sa jej však narodil syn a odišla na materskú dovolenku. To bola chvíľa, keď si začala uvedomovať, že do svojej pôvodnej práce sa vrátiť nechce. S manželom a synom si užívali rodinný život, vydýchla si od biznis kolotoča a premýšľala, čo zmysluplné by mohla neskôr robiť. No toto pokojné obdobie sa náhle zmenilo.

„Keď pred rokom začala vojna na Ukrajine, už po pár dňoch som mala potrebu pomôcť. Môj muž pochádza z rusínskej obce blízko hraníc, tak som vzala dvojročného syna a odišla som ku svokre. Tá bola ochotná pomôcť mi s ním, kým budem dobrovoľníčiť. Prišla som teda do obce Ubľa a začala makať. Tam som spoznala Evu Kocanovú, riaditeľku o. z. Take naše. Ťažko sa opisuje, čo sme tam zažili. Bolo to o úsilí udržať sa pokope fyzicky aj psychicky, vzájomne si pomáhať a podporovať sa,“ spomína si Katka.

Miesto, kde sa stretalo ľudské nešťastie s porozumením a spolupatričnosťou, dobrovoľníkov zblížilo. Katka si „sadla“ najmä s Evou a často viedli rozhovory o Eviných projektoch. Mladú mamičku nadchli natoľko, že sa pridala do Evinho združenia.

Dieťa lockdownu

„Take naše, najmä projekt Objavte Poloniny, by sa dal nazvať výplodom nedostatku činností cez koronakrízu. Eva je človek, ktorý nevie sedieť a nič nerobiť. Počas lockdownu teda vytvorila koncept podujatia, ktoré pritiahne turistov do málo navštevovaného regiónu a pomôže miestnym,“ opisuje Katarína. Eva do projektu prizvala aj Soňu Kožárovú a spolu vytvorili festival Objavte Poloniny.

„Tieto dve ženy sú čistá sila a energia. Doteraz nechápem, ako dokázali za tri mesiace vytvoriť taký úspešný projekt, ktorý funguje už štvrtý rok. Ja som sa pridala minulý rok ešte v čase, kedy som fungovala na hranici. Postupne som bola zasväcovaná do celého konceptu podujatia, začala som sa venovať sociálnym sieťam, marketingu a v podstate čomukoľvek, čo bolo potrebné,“ vraví Katka.

Hovorí, že fungujú skôr pocitovo – kto vie a chce niečo urobiť, tak to spraví. „Počas festivalového víkendu ideme na dvesto percent. Tam je človek zároveň elektrikár, údržbár, šofér, barista a všetko, čo treba.“

 Tajomstvo úspechu

Podľa Katky je unikátnosť festivalu Objavte Poloniny najmä v tom, že je roztrúsený po niekoľkých obciach. Ponúka autentické zážitky s miestnymi remeselníkmi a šikovnými ľuďmi priamo u nich doma. Návštevník si môže vyskúšať pečenie chleba, točenie keramiky, výrobu pirohov, šperkov alebo tkanie.

„Najpríťažlivejšie je však spoznávanie ľudí. Všetky zážitky sú koncipované tak, aby bola vytvorená komornejšia atmosféra. Vtedy sa viete porozprávať s remeselníkom, dozvedieť sa niečo o ňom a o jeho živote. A o tom to je. Aby to bolo ľudské a priateľské. Neosobnosť sa k nám nehodí,“ dodáva.

Prekvapenie

Návštevnosť festivalu každý rok stúpa a organizátorky tento rok chystajú prekvapenie. „Okej ideme s tým von – tento rok bude aj Objavte Bardejov! Vznik bol vcelku náhodný, no to zaujímavejší,“ opisuje Katka.

Nápad sa zrodil v bardejovskej Bašte, kde sa konalo stretnutie organizované Bystrinami. Zúčastnili sa ho aj Eva s Katkou. „Na stretnutí nás oslovila Katka Kostárova z Bardejova, že sa jej náš festival veľmi páči. Chcela vedieť viac a prišla si Objavte Poloniny aj zažiť. A práve tam sa to začalo celé formovať.“

Momentálne tak tím pracuje na dvoch podujatiach. „Na rozdiel od Polonín ľudia Bardejov poznajú najmä ako kúpeľné mesto. My sme ale stavili na to, že Bardejov má aj mnoho iného, krásneho a zaujímavého. A má najmä extrémne šikovných ľudí. Objavte Bardejov bude teda dýchať chuťou, vôňou a históriou tak, ako sa na historické mesto patrí. A samozrejme, nezabudli sme ani na turistiku a program pre rodiny s deťmi,“ hovorí spoluorganizátorka.

Bardejovský víkend plný objavov sa bude konať od 19. do 21. mája 2023, čoskoro k nemu vznikne web, kde záujemcovia nájdu všetky potrebné informácie, aktuality.sk

X X X

Ako prejsť cez rozum podvodníkom? Šikovný trik polície a pošty

Klamú jedna radosť a ich hlavným cieľom je okradnúť starších a osamelých ľudí o peniaze. Policajný zbor v spolupráci so Slovenskou poštou pripravil zaujímavý projekt na ochranu spomínanej skupiny ľudí pred rôznymi podomovými podvodníkmi, klamármi či zlodejmi.

Nový projekt s názvom Seniori, zbystrite pozornosť! totiž prichádza s premysleným systémom, na základe ktorého sú seniori vo väčšom bezpečí.

O čo ide?

Seniori sa často stávajú obeťami trestných činov, krádeží či podvodov. Cieľom rôznych „šmejdov“ je dostať od starších ľudí úskokom, klamstvom či v strese peniaze. Starší ľudia môžu mať problém zorientovať sa v tom, či ide o lož alebo pravdu, a tak často naletia podvodníkom a prídu o značnú časť úspor.

Policajný zbor v snahe ochrániť túto najzraniteľnejšiu skupinu ľudí prišiel s nápadom nového preventívneho projektu, ktorý chráni seniorov pred podvodmi. Cieľovou skupinou spomínaného projektu sú starší ľudia, ktorí trávia čas v domácom prostredí s minimálnym sociálnym kontaktom.

 Osobný kontakt je kľúčový

Policajný zbor si na pomoc prizval aj Slovenskú poštu. Doručovatelia pošty prichádzajú takmer každý deň do kontaktu s osamelými seniormi. Ich výhodou je aj to, že ich starší ľudia dobre poznajú, porozprávajú sa s nimi a dajú si poradiť. „V praxi členovia policajného zboru – preventisti – sprevádzajú poštových doručovateľov na obchôdzke ich doručovacieho rajónu.

Poštoví doručovatelia klientom predstavia „svojho spoločníka“ a vysvetlia, čo bude témou rozhovoru. Preventívnu činnosť potom plne vedie príslušník policajného zboru,“ vysvetľuje v rozhovore pre Pravdu participáciu na projekte vedúca odboru komunikácie a marketingu Slovenskej pošty Jana Lukáčová.

Na pošte robia aj 40 rokov

Projekt testovali vlani na jeseň a pre veľký úspech sa v tomto roku realizuje po celom Slovensku. Výhodou spojenia policajtov a poštárov je najmä to, že starší ľudia minimálne jednu osobu z tejto dvojice dobre poznajú. Ako vysvetľuje hovorkyňa pošty, zamestnanci pošty dôkladne poznajú doručovací región, lokalitu a ľudí, ktorí v nej žijú.

 „Za roky pôsobenia si vybudovali s klientmi, aj so seniormi, osobný vzťah založený na vzájomnej dôvere. Pracovníci pošty si ako občania uvedomujú svoju povinnosť voči seniorom a zodpovedne prispievajú k ich ochrane. Participáciou na tomto projekte chce Slovenská pošta prispieť k ochrane seniorov, ktorí sú zvyčajne dlhoročnými klientmi pošty, a splatiť im tak dlh za dlhoročnú lojalitu a spoluprácu,“ pokračuje Lukáčová. V súčasnosti podľa nej na pošte pracuje 4 113 poštových doručovateľov a v priemere majú odpracovaných 11 rokov. Jeden z doručovateľov pracuje na tomto poste dokonca až 43 rokov.

 Aké sú najväčšie nástrahy?

Poštoví doručovatelia pri bežných obchôdzkach vopred klienta nekontaktujú, samozrejme, okrem balíkových kuriérov. Polícia preto vyzýva seniorov, aby neverili ľuďom, ktorí sa vydávajú za zamestnancov Slovenskej pošty a nesú im nejaký preplatok. Rovnako si treba dávať pozor na falošných policajtov. Podvodníci v uniforme či v civilnom oblečení môžu vylákať od ľudí hotovosť či cennosti. Seniori by mali zbystriť pozornosť aj pri falošných lekároch, ktorí môžu tvrdiť, že ich príbuzný mal dopravnú nehodu a súrne potrebuje peniaze. Pokiaľ sa seniori stretnú s takýmito prípadmi, majú kontaktovať nielen políciu, ale so svojou skúsenosťou sa podeliť aj ostatnými rovesníkmi./agentury/

X X X

Bývalá opora MŠK Žilina vraj blízko dohody s AC Miláno. Zarobiť si môžu aj pod Dubňom

 Bývalý futbalista MŠK Žilina Jakub Kiwior by mohol podľa viacerých správ zamieriť do talianskeho veľkoklubu AC Miláno. Dohoda je údajne na spadnutie. Agentúra, ktorá hráča zastupuje, tieto informácie zatiaľ nechce komentovať.

Správy priniesli niektoré zahraničné weby, ktoré sa odvolávajú na poľský goal.pl. Výborné výkony Jakuba Kiwiora si všimli AC Miláno, ktoré je podľa spomínaného webu blízko k dohode s mladým obrancom. „Je to hotová vec,” uviedol vraj nemenovaný zdroj, ktorý má blízko k Jakubovi Kiwiorovi.

„Rossonerri” majú za perspektívneho poľského futbalistu zaplatiť Spezii 18 miliónov eur vrátane bonusov. Vedenie 19-násobného majstra Talianska je vraj v pokročilom rokovaní aj so zástupcami Jakuba Kiwiora a celý proces je podľa footmercato.net v pokročilom štádiu. Agentúra FairSport, ktorá hráča zastupuje, správy o možnom prestupe Jakuba Kiwiora do AC Miláno nepopiera, no nateraz sa neplánuje k veci vyjadrovať bližšie.

 V prípade, že sa celý transfer napokon zrealizuje, tak za spoluhráča Slováka Davida Strelca zinkasuje istý finančný obnos aj MŠK Žilina a časť i FK Železiarne Podbrezová.

Stále ešte len 22-ročný poľský defenzívny univerzál si vypracoval výborné meno ešte počas svojho pôsobenia v slovenskej Fortuna lige. Konkrétne v Žiline, kam prestúpil v auguste 2019 z Podbrezovej za približne 250-tisíc eur. Po dvoch rokoch v „žlto-zelenom” sa postupne vypracoval na dôležitú oporu zadných radov MŠK, až sa po ňom rozhodol siahnuť účastník talianskej Serie A Spezia Calcio.

 V mužstve „Aquilotti” je Jakub Kiwior už druhú sezónu a jeho výkonnosť má naďalej vzostupný charakter. V základnej jedenástke Spezie v tejto sezóne nechýbal ani raz. V trojobrancovom systéme trénera Lucu Gottiho pravidelne nastupuje na plných 90 minút na ľavej strane obrany.

Vďaka kvalitným a stabilným výkonom sa už stihol dostať aj do poľskej reprezentácie, s ktorou sa momentálne pripravuje na zápasy Ligy národov a tiež MS 2022 v Katare, aktuality.sk

X X X

 Slovan Bratislava si v búrlivom derby vychutnal Spartak Trnava

 Futbalisti ŠK Slovan Bratislava zvíťazili v derby zápase 22. kola Fortuna ligy nad Spartakom Trnava 4:1.

Napriek tomu však „belasí“ obsadili po základnej časti druhú priečku, o bod za Dunajskou Stredou. Spartak začne skupinu o titul ako tretí tím tabuľky, keď nazbieral 40 bodov a zaostal za lídrom o 8 bodov. ŠK SLOVAN BRATISLAVA – FC SPARTAK TRNAVA 4:1 (3:0), aktuality.sk