Slovenská delegácia, ktorá vycestuje do Moskvy pri príležitosti májových osláv Dňa víťazstva bude väčšia, než sa pôvodne predpokladalo. Vláda ruského prezidenta Vladimira Putina pozvala na oslavy na Červené námestie lídrov Číny, Indie a Brazílie, ako aj Slovenska a Srbska, ktoré sa usiluje o vstup do 27-členného bloku. Robert Fico však bude jediným lídrom krajiny EÚ, ktorý do Moskvy vycestuje. Účasť Aleksandra Vučiča na vojenskej prehliadke sprevádzajú pre jeho zdravotný stav nejasnosti.
Europoslanec a šéf premiérových poradcov Erik Kaliňák (Smer) exkluzívne pre ta3 potvrdil, že do Ruska pocestuje spolu s predsedom vlády Robertom Ficom. Podľa jeho slov sa pripojí aj ďalší europoslanec za Smer Ľuboš Blaha a „zrejme aj poslanec NR SR Richard Glück“. Erik Kaliňák zároveň uviedol, že do Moskvy nepocestuje poslanec Tibor Gašpar.
Oslavy 9. mája v Rusku sa konajú pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka, v ktorej Rusko zohralo kľúčovú úlohu. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová vystríhala lídrov členských štátov EÚ pred návštevou Moskvy pri tejto príležitosti. Rusko vo februári 2022 rozpútalo plnohodnotnú vojnu, keď napadlo Ukrajinu. Vláda v Kyjeve pod vedením prezidenta Volodymyra Zelenského medzitým pozvala popredných európskych predstaviteľov na návštevu Kyjeva 9. mája. Ruskí predstavitelia opakovane tvrdia, že jedným z cieľov takzvanej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine je jej denacifikácia.
Zelenskyj redaktorom agentúry AFP a ďalším novinárom ohľadom chystaných slávností v Moskve a ich bezpečnosti povedal: „Nemôžeme prebrať zodpovednosť za to, čo sa deje na území Ruskej federácie. To oni zabezpečujú bezpečnosť“.
Slovenská opozícia vyzýva premiéra Fica, aby svoju účasť prehodnotil, keďže ide o podujatie organizované v čase pokračujúcej ruskej agresie voči Ukrajine. Šéf najsilnejšieho opozičného hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka v reakcii na plánovanú cestu Fica do Moskvy povedal, že slovenská diplomacia ťahá krajinu preč z Európy. Politici PS predtým opakovane navštívili Kyjev, kam Fico počas svojho terajšieho premiérskeho mandátu na oficiálnu návštevu doteraz nezavítal. Líder hnutia Slovensko Igor Matovič vyzval opozičných lídrov, aby v tom čase podnikli cestu do Kyjeva. Veľkej odozvy sa nedočkal.
Otázniky stále visia nad samotnou cestou. Premiér na nedeľňajšej tlačovke tvrdil, že niektoré európske štáty slovenskému vládnemu špeciálu odmietli udeliť preletové povolenie. Nie je zatiaľ známe, akou trasou a akým spôsobom sa delegácia do Moskvy dopraví.
Slovenský premiér má dlhodobo napäté vzťahy s ukrajinským prezidentom. Fico tento rok opakovane kritizoval Zelenského za to, že Ukrajina nepredĺžila dohodu s Ruskom o tranzite ruského plynu cez svoje územie na Slovensko a ďalej do západnej Európy. V januári Fico označil Zelenského za nepriateľa, ktorý škodí Slovensku. Podľa Zelenského zase Fico urobil chybu, keď vsadil na Moskvu.
Ficova terajšia vláda po svojom predvlaňajšom nástupe do úradu zastavila vojenskú pomoc Kyjevu zo štátnych zásob a slovenský premiér opakovane kritizoval protiruské sankcie EÚ. Súčasní vládni predstavitelia Slovenska, podobne ako ich maďarskí kolegovia, v čase pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine neprerušili na rozdiel od iných krajín EÚ stretnutia s ruskými politikmi./agentury/
X X X
Poradca šéfa Kremľa prezradil program v Moskve. Prečo by sa Fico mohol stretnúť s Putinom až dvakrát?
Dá sa očakávať, že slovenský premiér priletí na ruské oslavy 80. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom niekedy popoludní 8. mája, čiže deň pred vojenskou prehliadkou na Červenom námestí 9. mája. Vo štvrtok večer sa totiž uskutoční stretnutie ruského prezidenta s pozvanými lídrami zo zahraničia. Je pravdepodobné, že Robert Fico si nenechá ujsť túto príležitosť.
Robert Fico počas stretnutia s Vladimirom Putinom v Kremli na snímke z decembra minulého roku. Celkom vpravo je poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov (Putinom sedí tlmočník).
O hlavných účastníkoch osláv a o ich programe sa tento utorok zmienil Jurij Ušakov, ktorý vykonáva funkciu poradcu šéfa Kremľa v oblasti zahraničnej politiky. Informoval, že pozvanie na oslavy nakoniec prijalo celkovo 29 významných štátnikov. „Večer 8. mája sa v Kremli uskutoční veľká recepcia pre vedúcich zahraničných delegácií,“ citovala Ušakova agentúra TASS.
Z toho, čo ďalej povedal Ušakov, vyplýva, že 9. mája po skončení vojenskej prehliadky by sa Putin mal postupne porozprávať s piatimi lídrami zo zahraničia. Najprv spomenul bilaterálne rokovanie s prezidentmi Brazílie a Egyptu. „Deviateho mája sa Putin stretne tiež s prezidentom Srbska a s premiérom Slovenska, plánuje sa aj schôdzka s prezidentom Uzbekistanu,“ ozrejmil Ušakov podľa agentúry RIA Novosti. Znamenalo by to, že Fico a Putin by mohli debatovať dva razy: najprv večer pred oslavami a potom niekedy po ich skončení.
Putinov program stretnutí sa začne už 7. mája, keď podľa Ušakova ruský líder podpíše s venezuelským prezidentom dohodu o strategickom partnerstve a spolupráci. Ten deň ho ešte čakajú debaty s lídrami Kuby, Konga a Mongolska. Posledné schôdzky má Putin absolvovať až 10. mája. Nepochybne jeho najdôležitejším hosťom bude čínsky prezident Si Ťin-pching.
Čo sa týka špekulácií o oficiálnom zastúpení Washingtonu a Pchjongjangu na moskovských oslavách, nateraz je jasno len v jednom prípade: severokórejský diktátor nepricestuje do Moskvy, jeho krajinu bude na vojenskej prehliadke reprezentovať na tribúne veľvyslanec.
Ušakov nemenoval nikoho konkrétneho z USA, kto by mohol prísť na Červené námestie. Nepotvrdilo sa tak tvrdenie televíznej stanice Zvezda ruského ministerstva obrany, že zo Spojených štátov by mohol priletieť šéf diplomacie Marco Rubio. Putinov poradca poznamenal, že pozvanie na oslavy dostali všetky diplomatické misie zastúpené v Rusku, takže do úvahy prichádza účasť amerického ambasádora.
Naďalej zostáva nejasné, či na Červenom námestí budú pochodovať aj severokórejskí vojaci, čo súvisí s tým, že Kim poskytol zhruba 10-tisíc svojich mužov v uniforme Putinovi, aby mu pomohli oslobodiť časti ruskej Kurskej oblasti ovládané ukrajinskými ozbrojenými silami. Ušakov sa iba obmedzil na informáciu, že na vojenskej prehliadke sa predstavia vojaci z trinástich krajín, ale nekonkretizoval tieto štáty.
Fico bude v Moskve ako jediný líder zo všetkých členských štátov EÚ i NATO. Vyslúžil si za to nielen kritiku Ukrajiny a opozície na Slovensku, ale aj viacerých spojencov napadnutého štátu, ktorý ruskej invázii čelí už viac ako tri roky./agentury/
X X X
Dvaja Slováci v úlohe svedkov konkláve: Aj ich podpisy budú na dokumentoch voľby pápeža
Hoci Slovensko aktuálne nemá žiadneho kardinála, na blížiacom sa konkláve prítomné bude.
V pondelok podvečer zložili prísahu úradníci a pomocníci konkláve. Ukladá to dokument Universi Dominici Gregis Jána Pavla II. ešte z roku 1996.
„Všetci, ktorí budú poverení službou pri najbližšom Konkláve – duchovní aj laici – budú musieť zložiť a podpísať predpísanú prísahu,“ uvádza sa v oznámení Úradu liturgických slávení Vatikánu.
Spomínaný pápežský dokument uvádza aj zoznam funkcií, nositelia ktorých zložia prísahu. A medzi nimi sú po tajomníkovi kardinálskeho zboru a majstrovi liturgických slávení aj pápežskí ceremonári. Majú na starosti organizovanie pápežských omší a iných pobožností.
„V období Sede vacante (po smrti pápeža a do zvolenia nového) pápežskí ceremonári poskytujú službu počas stretnutí kardinálov a vstupujú do konkláve, aby plnili im zverené úlohy,“ píše sa v inom dokumente – v profile Pápežského úradu liturgických slávení pápeža.
„Na základe svojho úradu majú postavenie notárov, a preto vyhotovujú všetky právne platné dokumenty týkajúce sa obradov, na ktorých sa zúčastňujú z úradnej povinnosti – vrátane záznamov z konkláve a samotného aktu voľby Najvyššieho veľkňaza“ – aj tieto riadky obsahuje profil úrad., aktuality.sk
X X X
Americkej ministerke Kristi Noemovej ukradli v reštaurácii kabelku s hotovosťou
Ministerka Kristi Noemová prišla o kabelku počas večere vo Washingtone. Kamery zachytili podozrivého, ktorý z miesta činu odišiel s rúškom na tvári.
Americká ministerka pre vnútornú bezpečnosť Kristi Noemová sa v nedeľu večer počas večere v reštaurácii v centre Washingtonu stala obeťou krádeže. Potvrdilo to jej ministerstvo a v pondelok pre televíziu NBC News počas veľkonočného podujatia v Bielom dome aj samotná Noemová s tým, že záležitosť ešte nie je uzatvorená. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AP.
Čo presne ministerke ukradli, jej rezort neuviedol. Podľa americkej televízie CNN, ktorá o prípade informovala ako prvá, išlo o asi 3 000 dolárov v hotovosti, kľúče od bytu, vodičský preukaz, pas, bianko šeky, kozmetickú taštičku, lieky a jej preukaz ministerstva pre vnútornú bezpečnosť.
Záznam z kamier
CNN tiež uviedla, že Tajná služba Spojených štátov (USSS), ktorá je zodpovedná za bezpečnosť členov vlády, preskúmala záznam z kamier reštaurácie. Podľa zdroja z prostredia orgánov činných v trestnom konaní zachytáva belocha s rúškom, ako jej kradne tašku a odchádza z reštaurácie.
Noemová na Veľkonočnú nedeľu večerala so svojou rodinou v obľúbenej reštaurácii The Capital Burger vo Washingtone. Na návšteve mala svoje deti a vnúčatá a zrejme preto mala v kabelke peniaze, uviedol jej ministerstvo.
Incident pri stole
Ako s odvolaním sa na informovaný zdroj uviedla agentúra Bloomberg, v reštaurácii cítila, ako sa jej niečo dotklo nohy. Najskôr si myslela, že to bolo jedno z jej vnúčat, až „o chvíľu neskôr“ si uvedomila, že jej chýba kabelka.
Noemová je považovaná za jedného z najkontroverznejších členov kabinetu Donalda Trumpa. Zohráva ústrednú úlohu pri realizácii jeho plánov na masovú deportáciu imigrantov, ktorí sú v Spojených štátoch bez právneho štatútu., aktuality.sk
X X X
Po začiatku konkláve vypnú vo Vatikáne mobilné siete. Zbor kardinálov vydal vyhlásenie
Kardináli sa v utorok vo Vatikáne zišli na poslednej generálnej kongregácii pred konkláve, ktoré sa začne v stredu a zvolí nástupcu pápeža Františka.
Kardinál Virgílio do Carmo da Silva, ktorý bude voliť novú hlavu katolíckej cirkvi, prichádza do Vatikánu, 6. mája 2025
Na 11. kongregácii v pondelok sa kardináli pri diskusii v pléne zamerali na migráciu, ako aj synodalitu a jednotu v cirkvi. Načrtli aj úlohu pápeža v perspektíve dialógu a budovaní vzťahov s rôznymi náboženskými a kultúrnymi svetmi a venovali sa aj problému siekt, informoval spravodajský web Vatican News.
Okrem toho v pondelok v Kaplnke sv. Pavla (takzvanej Paulínskej kaplnke) v Apoštolskom paláci úradníci a zamestnanci zapojení do nadchádzajúceho konkláve zložili prísahu mlčanlivosti, ako stanovuje apoštolská konštitúcia Universi Dominici Gregis, vyhlásená pápežom Jánom Pavlom II. dňa 22. februára 1996.
Okrem sekretára kardinálskeho kolégia, pápežských ceremoniárov, duchovných určených na spovedanie v rôznych jazykoch, lekárov a zdravotníkov prísahu zložil aj technický a obslužný personál.
Ide o ľudí zodpovedných za stravovanie, upratovanie i prepravu voliteľov z penziónu Dom svätej Marty do Apoštolského paláca, kvetinárov či obsluhu výťahov. Sľub v pondelok skladali aj príslušníci pápežskej Švajčiarskej gardy pridelení na stráženie v blízkosti Sixtínskej kaplnky.
Ich prísaha zahŕňa slávnostný sľub zachovať absolútnu mlčanlivosť o všetkých záležitostiach priamo alebo nepriamo súvisiacich s hlasovaním a sčítaním hlasov pri voľbe pápeža. Tento sľub má trvalú platnosť, pokiaľ to novozvolený pápež alebo jeho nástupcovia výslovne nezrušia.
Na konkláve, ktoré sa má začať 7. mája, sa zúčastní 133 kardinálov-voliteľov. Vatikán v pondelok potvrdil, že všetci volitelia už sú v Ríme. Od utorka do stredajšej omše „Pro eligendo Romano Pontifice“, ktorá sa bude konať o 10.00 h, sa kardináli-volitelia môžu ubytovať v Dome svätej Marty vo svojich pridelených izbách.
Governatorát Vatikánskeho mestského štátu okrem toho v pondelok oznámil, že od 7. mája od 15.00 h budú na území štátu, s výnimkou oblasti Castel Gandolfo, deaktivované veže na prenos signálu mobilných sietí. Toto opatrenie má zabezpečiť izoláciu kardinálov počas konkláve. Signál bude obnovený po oznámení úspešnej voľby ďalšieho pápeža z centrálnej lodžie Baziliky svätého Petra.
Voľba pápeža, ktorá v poslednom období trvala zvyčajne dva-tri dni, je sledovaná s veľkým záujmom na celom svete, a to aj v krajinách bez veľkej katolíckej populácie./agentury/
X X X
Rusko je omnoho slabšie ako Sovietsky zväz. Moskvu čaká strašný koniec, myslí si ukrajinský politológ
Tvrdí, že v dohľadnom čase neočakáva z Bieleho domu žiadne prelomové vyhlásenia. „Postoj Trumpovho tímu voči Moskve je jasný. Nezmení sa, nech by sme jej navrhli čokoľvek,“ vraví Basarab a dodáva: „Vydieranie Ukrajiny neprinesie požadovaný výsledok, pretože to by museli vyvíjať tlak nie na pár ľudí, ale na celý národ. A na Ukrajine bude stále dosť tých, ktorí budú v boji pokračovať za každých okolností.“
Basarab je presvedčený, že Ukrajina má „mnohonásobne viac prirodzených spojencov ako kedykoľvek predtým“. „Rusko nie je ZSSR. Je oveľa slabšie. A čaká ho hrozný koniec. Spravme si svoju časť domácej úlohy. Skutoční spojenci pomôžu a tých zvyšných určite premôže hanba,“ skonštatoval ukrajinský politológ./agentury/
X X X
Merz mal namále. Za kancelára ho zvolili až na druhý pokus
Až na druhýkrát, ale predsa. Nemecko má od utorka nového kancelára, ktorého voľba sa zapíše do histórie. Predsedu Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedricha Merza sa totiž Spolkovému snemu podarilo zvoliť na čelo vlády až v druhej tajnej voľbe, čo sa ešte nikdy predtým nestalo. Prvé hlasovanie bolo neúspešné napriek tomu, že koalícia CDU, Kresťanskosociálnej únie v Bavorsku (CSU) a sociálnych demokratov (SPD) má v Bundestagu potrebnú väčšinu.
„Ďakujem za dôveru a prijímam voľbu,“ reagoval Merz v utorok popoludní, keď ohlásili výsledky druhého hlasovania. Zo 618 prítomných poslancov ho podporilo 325, tri hlasy boli neplatné a jeden sa zdržal.
V poradí už desiaty spolkový kancelár sa potom ponáhľal za nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom, aby si prevzal vymenúvací dekrét, a hneď sa vrátil do Spolkového snemu, aby zložil prísahu. Nakoniec s novými ministrami opäť navštívil prezidenta, aby aj im odovzdal poverovacie listiny.
Merzovi viditeľne odľahlo, lebo jeho voľba neprebiehala podľa plánu. Najprv sa zdalo, že všetko pôjde hladko. Po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 23. februára, začala únia CDU/CSU ako najsilnejší politický subjekt rokovať s SPD o vytvorení novej vlády.
Krátko na to, 9. apríla, predstavili koaličnú zmluvu, a keď ju potom všetky tri koaličné strany schválili, lídri ju podpísali a dohodli sa, kto bude viesť jednotlivé rezorty.
Zostávalo posledné – podľa ústavy musí nového kancelára na návrh spolkového prezidenta zvoliť nadpolovičná väčšina poslancov Bundestagu. Mala to byť formalita, nikto nepredpokladal, že by Merz v skúške neobstál.
O to väčšie prekvapenie prišlo, keď po rannej voľbe spočítali hlasy. Zo 630 členov Spolkového snemu sa ich na nej zúčastnilo 621, z ktorých za šéfa CDU hlasovalo iba 310, čo je o šesť menej, ako potreboval. „Čierno-červená koalícia“ má pritom až 328 poslancov.
Hneď po vyhlásení výsledkov sa preto začalo špekulovať, kto ju podrazil. Sociálni demokrati odmietli, že by zlyhal niekto z nich.
Ako informoval denník Die Welt, predseda strany Lars Klingbeil, ktorému v novej vláde pridelili miesto vicekancelára, argumentoval, že za koaličnú zmluvu s CDU/CSU hlasovalo až 85 percent členov SPD, čo je pre poslancov poverením, aby splnili ich vôľu. „Na nás sa dá spoľahnúť,“ zdôraznil.
Neúspech v prvej voľbe vyvolal v koalícii šok. Merz, ktorého do Bundestagu prišla podporiť celá rodina, bez slova odišiel. Rýchlo sa však spamätal a veril, že mu to na druhý pokus vyjde.
„Nejde o mňa, ide o demokraciu. Som si istý, že sa to hneď podarí,“ povedal podľa portálu Bild na zasadnutí poslaneckého klubu CDU/CSU.
Jeho šéf Jens Spahn zase citoval nemeckého astronauta Alexandra Gersta, ktorý ho po nevydarenej voľbe povzbudzoval slovami: „Všetky úspešné misie sa začali s oneskorením.“
„Volebný výsledok je katastrofa. Ukazuje, že Spolkový snem nie je schopný vytvoriť väčšinu na podporu vlády,“ zhodnotil podľa Bildu Hans Hugo Klein, člen CDU a bývalý člen ústavného súdu. Ako dodal, Nemecku to spôsobilo obrovské škody.
Varoval však pred novými predčasnými voľbami, ak Merz v Bundestagu opakovane neprejde. „Z toho by mala úžitok len AfD,“ upozornil. Alternatívu pre Nemecko (AfD) Spolkový úrad na ochranu ústavy len pred pár dňami označil za „preukázateľne pravicovo-extrémistickú stranu“, no jej obľuba stále rastie a v prieskumoch už predbieha i CDU/CSU.
„Tí z koalície, ktorí teraz nehlasovali za Friedricha Merza, si musia položiť otázku, čie kšefty podporujú,“ napísal na sociálnej sieti politik CDU Jürgen Hardt.
Znepokojení zostali aj niektorí členovia opozičnej strany Zelených. Renate Künastová označila v televízii Phoenix Merzov volebný debakel za „úder hromu pre celú krajinu“ a jej stranícky kolega Volker Beck na sociálnej sieti X vystríhal: „Niekto asi chce vidieť našu republiku horieť.“
Radosť, naopak, neskrývali predstavitelia najsilnejšej opozičnej strany AfD. Jej spolupredsedníčka Alice Weidelová sa pred novinármi vyjadrila, že Merz je volebný podvodník a klamár. Podľa nej by mal odstúpiť a uvoľniť cestu pre nové predčasné voľby.
Neobľúbený kancelár
Spočiatku sa uvažovalo, že by poslanci o Merzovi druhý raz hlasovali až v stredu, napokon sa však koaliční lídri rozhodli, že nebudú čakať. Nový kancelár by mal totiž už v stredu cestovať do Varšavy a potom do Francúzska.
Sociálni demokrati aj CDU/CSU narýchlo zvolali stretnutie poslaneckého klubu, únia kresťanských demokratov i plenárne zasadnutie. Problém bol, že podľa pravidiel by sa ďalšia voľba kancelára mala uskutočniť až po troch dňoch.
Na to, aby to Bundestag schválil skôr, bola potrebná dvojtretinová väčšina, ktorou nová koalícia nedisponuje. Kresťanskí a sociálni demokrati preto požiadali o pomoc opozičné strany Ľavicu a Zelených, ktorých poslanci návrh podporili.
Po 15.30 h sa aj vďaka tomu podarilo otvoriť druhé tajné hlasovanie, ktoré už koalícii vyšlo. Merz tak v úrade vystriedal dosluhujúceho kancelára z SPD Olafa Scholza.
Jeho kabinet bude pozostávať zo 17 ministerstiev – CDU a SPD majú zhodne po sedem rezortov, pre CSU vyčlenili tri. CDU pripadol úrad kancelára a ministerstvá hospodárstva, zahraničných vecí, školstva, zdravotníctva, dopravy, ako aj novovytvorený rezort digitalizácie a modernizácie štátu, ktorého úlohou bude i odbúranie zbytočnej byrokracie.
Sociálni demokrati nominovali ministra financií, spravodlivosti, práce a sociálnych vecí, obrany, bývania, rozvojovej pomoci a životného prostredia. CSU zastrešuje rezort vnútra, poľnohospodárstva a ministerstvo pre výskum.
„Čierno-červená koalícia“, pre ktorú stále hľadajú prezývku, má veľké plány, ako pozdvihnúť upadajúcu ekonomiku, znížiť dlh a zlepšiť životné podmienky. Chce obmedziť migráciu a sociálne dávky, vo veľkom šetriť, no zároveň investovať.
„Nemecko má všetko, čo potrebuje. Teraz potrebuje vládu, ktorá z toho niečo urobí,“ citovali médiá Klingbeila.
Nová vláda to rozhodne nebude mať ľahké. Nielen pre množstvo problémov v hospodárskej či sociálnej oblasti, ale aj pre súperenie s AfD, ktorá každú jej chybu využije na svoju kampaň.
Situáciu sťažuje i fakt, že Merz nie je typom charizmatického politika a podľa posledného prieskumu, tzv. politbarometra, verejnoprávnej televízie ZDF mu nedôveruje až 58 percent opýtaných. Podporuje ho iba 38 percent. Oveľa lepšie na tom nie je ani jeho kabinet, ktorý schvaľuje len 48 percent respondentov.
X X X
Keď partizáni nie sú len hrdinovia. V Trnave uviedli hru Dávida Pašku o rôznych osudoch bojovníkov proti fašizmu
Tri príbehy bojovníkov proti fašizmu dostal do svojej najnovšej autorskej inscenácie Dávid Paška, ktorý zaujal už svojou réžiou hry o Dominikovi Tatarkovi v SND či anglickou verziou Hviezdoslavových Krvavých sonetov v DPOH. Teraz malo jeho dielo s dlhým názvom Negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux premiéru v piatok 2. mája v trnavskom Divadle Jána Palárika.
V najnovšej inscenácii DJP Negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux hrajú zľava Eva Gribová, Tomáš Vravník, Lukáš Herc, Dana Droppová a Martin Hronský.
Tvorcovia zdôrazňujú, že hra vznikla ako veľká medzinárodná koprodukcia, prvá svojho druhu pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Divadlo Jána Palárika na nej spolupracovalo s Divadlom Jana Kochanowského v Opole v Poľsku a Academy for Theatre and Digitality v Dortmunde.
Mená Wetzler a Vrba môžu byť mnohým, najmä v Trnave, známe. Veď spisovateľ a novinár Alfréd Wetzler je tunajším rodákom a hoci Rudolf Vrba sa narodil v Topoľčanoch ako Walter Rosenberg, neskôr sa s rodičmi presťahoval práve do Trnavy. Obaja sa zoznámili v Auschwitzi, odkiaľ sa im v roku 1944 podarilo utiecť a podať kľúčové svedectvo o fungovaní koncentračného tábora. Príbeh dvojice zaujal aj režiséra Petra Bebjaka, ktorý o tom v roku 2021 natočil film Správa. Vráťme sa však k Paškovi a jeho divadelnej hre s nezvyčajnou štruktúrou.
Ako prvých diváci uvidia trnavských hercov (Lukáša Herca, Martina Hronského, Tomáša Vravníka, Danu Droppovú a hosťujúcu Evu Gribovú), ako čosi maľujú na scénu pokrytú veľkým papierom. Po chvíli pochopíme, že ide o plány plynovej komory. Nad hlavy hercov sa spustí filmové plátno, kde môžeme sledovať hercov a herečky z divadla v poľskom Opole, ktorí vyvolávajú fotografie. Poliaci totiž v hre stvárňujú príbeh Fay Schulmanovej, nadanej mladej fotografky, ktorá pochádzala z maličkého poľského mestečka Lenin (nemalo nič spoločné s ruským revolucionárom, dnes je súčasťou Bieloruska).
Jej sľubnú kariéru prekazil vpád gestapa, ktoré v mestečku zriadilo židovské geto, kde 14. augusta 1942 Nemci v spolupráci s Poliakmi zabili 1 850 Židov vrátane jej rodičov, sestier a mladšieho brata. Ušetrili iba 26 ľudí, medzi nimi aj Fay, vtedy ešte Lazebníkovú – aby robila fotografie nacistom, dokonca od nej žiadali zachytiť aj vraždu jej vlastných príbuzných!
A neuveriteľne strhujúci príbeh Fay, ktorú hrá herečka Magdalena Mascianica, sa prelína s filmom o Štefanovi Luxovi. Ten sa narodil 11. novembra 1888 v Malackách, vyštudoval gymnázium v Bratislave a právnickú univerzitu v Budapešti. Po škole sa však chcel venovať divadlu, a tak odišiel do Berlína, kde ako herec získal angažmán v prestížnom Deutches Theater. Ako Žid však po prvej svetovej vojne začal pociťovať prvé prejavy antisemitizmu novej Weimarskej republiky.
jZaložil Sociálnu filmovú spoločnosť a natočil film Spravodlivosť s hviezdnymi hercami. Film o téme tzv. večného Žida v európskej spoločnosti kritizoval stáročnú neznášanlivosť voči židovskému národu. Premiéra v marci 1920 vyvolala škandál a film stiahli z distribúcie. Lux sa potom pretĺkal ako scenárista a novinár. Keď v roku 1933 Hitler uchopil moc, Lux aj s manželkou a synom odišiel do Prahy. Písal do Prager Presse a chcel založil prvé židovské divadlo, no to mu nevyšlo, takže mal čoraz silnejší pocit zmaru.
Vo filme, ktorý je súčasťou Paškovej inscenácie, Luxa stvárňuje nemecký herec Daniel Kamen. Ten cestuje vo vlaku s nádejnou herečkou Idou (hrá ju Lili Winderlich), tej sa zdá povedomý, baví sa s ním o avantgardných filmoch ako Kabinet doktora Caligariho aj o Hitlerovej obľúbenej režisérke Leni Riefenstahl, no obaja prichádzajú k záveru, že viac než jej propagandistický film Triumf vôle ich Leni Riefenstahl zaujala ako tanečnica. Ako sa dá dozvedieť z bulletinu k inscenácii, film bol natočený pre inscenáciu v Deutsches Theatri v Berlíne a celý netradičný multižánrový zážitok pomáhajú zrealizovať odborníci na digitálne technológie z divadla v Dortmunde.
Poľská i nemecká časť na plátne má slovenské titulky, no odohráva sa vo veľmi rýchlom tempe, takže divák nemá veľa času vydýchnuť si. Tŕpne o mladú Fay, ktorej stále hrozí nejaké nebezpečenstvo – ak by nestihla vyvolať portrét nacistu do hodiny, zastrelil by ju, neskôr sa dostáva k sovietskym partizánom. Zisťuje však, že tí sa k nej a ostatným Židom v brigáde správajú tiež kruto a antisemitsky.
Z bulletinu sa divák dozvie pokračovanie toho, čo už v hre neuvidí: ako Fay vo svojich memoároch (vyšli v Toronte v roku 1995 pod názvom A Partisan’s Memoir) napísala, že krutosť nacistov sa iba zamenila za krutosť boľševikov. Fay popisovala drancovanie poľských dedín sovietskymi partizánmi, prípady znásilňovania či strieľania Židov, ktorí už nechceli byť súčasťou sovietskej brigády. Ona sama v brigáde slúžila od septembra 1942 do júla 1944, pomáhala ako zdravotná sestra a urobila vyše sto snímok, ktoré schovávala v lese. Dúfala, že ich raz zverejní a ukáže svetu dôkazy nacistických zločinov. Po vojne sa vydala za židovského partizána Morrisa Schulmana a v roku 1948 s ním emigrovala do Kanady. Zomrela v Toronte 24. apríla 2021 ako stojedenročná!
Každá krajina má svojho Wetzlera
V divadle však striedavo vidíme trnavských hercov, ako sa brodia v snehu – je to bielym papierom pokrytá točňa, utekajú, hladujú rozprávajú sa o recepte na pečenú morku, strácajú súčasť dôležitej správy z Auschwitzu a potom posolstvo predsa len doručujú na jarmoku v Čadci. Často rozprávajú ako chór, striedajú si postavy, komentujú aj svoje vlastné konanie na scéne. Aj to má prispievať spolu s metódou živého vysielania a použitím filmového plátna vytvárať scudzovací efekt.
Režisér Dávid Paška v bulletine vysvetľuje, že „chce minulosť sprítomňovať v objektívnej vecnosti, aby sme mohli vzbudiť argumenty a kritické myslenie, nie emócie“. Uvedomuje si, že to môže pôsobiť chladne, no verí, že divákov to zaujme.
Potvrdzujem, že sa mu to podarilo – diváci síce tušia, že zúfalý Štefan Lux sa na zasadnutí Spoločnosti národov v Ženeve chystá k najradikálnejšiemu kroku a k najvyššej obete, no predsa sú v napätí. Hoci si Paška najskôr myslel, že téma druhej svetovej vojny a fašizmu je sprofanovaná, uvedomil si, že európska spoločnosť katastrofu stále nestrávila, naopak „opätovne zo skrine do verejného priestoru vypustila antisemitizmus a fašizmus“.
Práve preto chce Paška aj mladým touto inscenáciou klásť dôležité otázky: Kde sa rodí nenávisť? Prečo máme tendenciu banalizovať zlo či byť voči nespravodlivosti apatickí? Nechce stereotypne ukazovať Slovákov a Poliakov iba ako obete a Nemcov ako tyranov. Podľa neho každá krajina má „svojho“ Wetzlera, no skúsenosť s antisemitizmom či s holokaustom je vždy trošku iná. Takže sme dnes múdrejší a odolnejší ako naši predkovia? Aj bez explicitného zobrazenia násilia je Paškova inscenácia mimoriadne silná a pôsobivá./agentury/
X X X
AI a robotika otvárajú dvere pre konštruktérov a strojárov – štúdium, ktoré ťa pripraví na budúcnosť
V súčasnosti je umelá inteligencia (AI) považovaná za jednu z najrevolučnejších technológií našich čias. Mnohí mladí ľudia si však stále myslia, že AI je výhradne spojená s IT a že ak chcú pracovať v tejto oblasti, musia študovať informatiku. Tento názor je však skreslený. AI a robotika dnes zasahujú do mnohých inžinierskych odborov, od strojárstva cez automatizáciu až po energetiku a dopravu.
V skutočnosti sú to práve programátori, ktorí čelia väčšiemu riziku, že ich práca môže byť nahradená AI. Mnohé programátorské úlohy, ako generovanie kódu, testovanie alebo odstraňovanie chýb, môžu byť už dnes automatizované pomocou pokročilých nástrojov založených na AI. Na druhej strane inžinieri v oblastiach ako strojárstvo, robotika a automatizácia majú stále veľký priestor na kreativitu, riešenie komplexných technických problémov a vývoj nových technológií, ktoré formujú budúcnosť. Preto inžinierstvo, najmä v kontexte AI a robotiky, predstavuje stabilnejší a dlhodobejší smer kariéry.
Ak chceš byť súčasťou týchto inovácií a tvoriť budúcnosť, Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave ti ponúka inžinierske štúdium, ktoré ti umožní uplatniť sa práve v týchto dynamicky sa rozvíjajúcich oblastiach.
Strojnícka fakulta STU ponúka zaujímavé príležitosti nielen pre uchádzačov o bakalárske štúdium, ale aj pre tých, ktorí hľadajú moderné inžinierske študijné programy. Tieto programy spájajú najnovšie technologické trendy s praktickými skúsenosťami. Ukazujú, že AI nie je len doménou informatiky, ale aj technických odborov, ktoré sa podieľajú na tvorbe inovácií a pokroku.
Strojnícka fakulta STU v Bratislave má výborné prepojenie s praxou. Fakulta spolupracuje s najväčšími slovenskými a zahraničnými firmami, ktoré vyžadujú odborníkov schopných pracovať s najnovšími technológiami. Toto prepojenie medzi fakultou a firmami študentom umožňuje pracovať na inovatívnych projektoch, ktoré majú praktický dopad na priemysel. Týmto spôsobom si študenti môžu vybudovať svoju kariéru a získať prax, ktorá im otvorí dvere k zamestnaniu už počas štúdia.
Diplomové práce priamo vo firmách
Jednou z jedinečných výhod inžinierskeho štúdia na Strojníckej fakulte STU je, že študenti majú možnosť riešiť svoje diplomové práce priamo v spolupráci s firmami. Týmto spôsobom sa môžu študenti aktívne podieľať na reálnych projektoch, ktoré firma realizuje, a ešte pred dokončením štúdia si vytvoriť užitočné kontakty v priemysle. Diplomová práca tak môže byť nielen akademickou výzvou, ale aj príležitosťou ukázať svoje schopnosti a prispieť k inováciám.
Možnosti uplatnenia po absolvovaní inžinierskeho štúdia
Po ukončení inžinierskeho štúdia na Strojníckej fakulte STU sa absolventi môžu uplatniť na rôznych pracovných pozíciách. Medzi konkrétne pracovné pozície, na ktorých môžu pôsobiť, patria:
Podľa pracovného portálu worki.sk (2025) najvyššie platy dosiahli strojní inžinieri na pozíciách výkonných riaditeľov (medián cez 5 700 Eur), riadiacich pracovníkov prevádzkového úseku (medián cez 4 300 Eur), obchodných riaditeľov (medián cez 6 100 Eur) a samozrejme riadiacich pracovníkov v strojárskej výrobe (medián takmer 5 000 Eur). Samozrejme, nie iba riadením ľudí je človek živý, a preto aj na pozícii špecialistu riadenia bezpečnosti jadrovej elektrárne (juniorská pozícia cez 3 000 Eur mesačne) alebo špecialistu energetika výroby elektrickej energie (juniorská pozícia cez 4 500 Eur za mesiac) si prídete na pekné peniaze.
Naštartuj svoju budúcnosť na Strojníckej fakulte STU v Bratislave
Naštartuj svoju kariéru v oblasti, kde sa stretáva technológia, inovácie a skutočná prax. Podaj si prihlášku na Strojnícku fakultu STU v Bratislave ešte dnes! Prijímacie konanie na inžinierske štúdium je otvorené do 31.5. 2025! Viac informácií o štúdiu a prihláškach nájdeš na sjf.stuba.sk./agentury/
X X X
Udrie Zelenskyj na Moskvu? Nechceme zabiť Fica na tribúne na Červenom námestí, ubezpečil bývalý ukrajinský agent
Oprávnená obava alebo, naopak, zbytočný strach hraničiaci s konšpiráciou? Môže byť rok od atentátu v Handlovej znovu ohrozený život slovenského premiéra teraz v Moskve? Alebo si vôbec netreba robiť ťažkú hlavu nad špekuláciami, že vojenskú prehliadku na Červenom námestí by mohol zasiahnuť útok?
Ruský prezident Vladimir Putin reční na oslavách 79. výročia porážky nacistického Nemecka. Snímka je z 9. mája 2024 na Červenom námestí v Moskve. Na tohtoročných oslavách bude na tribúne aj slovenský premiér Robert Fico.
Isté je, že keď Robert Fico príde na vojenskú prehliadku pri príležitosti 80. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom, okolie Kremľa bude jedným najlepšie strážených miest na celom svete. Možno až tak, ako to centrum ruskej metropole ešte nikdy nezažilo. Súvisí to s maximálnym úsilím zaručiť pokojný priebeh osláv po tom, čo v Kyjeve nevylúčili úder na Moskvu časovvaný na 9. mája.
Pripomeňme, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami vyhlásil, že nemôže garantovať bezpečnosť politikov, ktorí sa zúčastnia na oslavách v Moskve, ktoré sa uskutočnia tento piatok. „Nemôžeme prebrať zodpovednosť za to, čo sa deje na území Ruskej federácie. To oni zabezpečujú,“ zdôraznil Zelenskyj v zjavnej narážke na to, že Červené námestie s pochodom ruských vojakov považuje za legitímny terč. Moskvu už v minulosti zasiahli ukrajinské takzvané samovražedné drony. Ozbrojené sily Zelenského by teoreticky mohli nasadiť aj rakety s dlhším doletom.
O čo ide v skutočnosti? Chce Zelenskyj iba nahnať strach pozvaným lídrom zo zahraničia, aby radšej zrušili svoju účasť na oslavách, alebo naozaj túži neslýchaným spôsobom pokaziť Putinovi najvýznamnejší deň v ruskom kalendári? Bývalý spolupracovník ukrajinskej tajnej služby a vojenský expert Ivan Stupak sa prikláňa k názoru, že v Kyjeve nevydajú rozkaz udrieť: „Ukrajinské sily pravdepodobne nezaútočia 9. mája na Moskvu,“ povedal pre televíziu Kanal 24.
Stupak sa nazdáva, že Zelenskyj by nešiel do rizika, že by ohrozil život zahraničných hostí. Podotkol, že na tribúne bude kompletná ruská elita, ale medzi ňou sa ocitnú aj lídri z pozvaných štátov. „Ukrajina nepraje smrť prezidentovi Kazachstanu, ani čínskej hlave štátu, dokonca ani Robertovi Ficovi. A preto Ukrajina nevypustí drony a rakety na Červené námestie,“ tvrdí Stupak.
Podobne hovorí Jevhen Dikij, jeden z bývalých ukrajinských veliteľov. Tvrdí, že Ukrajina by dokázala udrieť na Červené námestie počas sviatočného dňa, ale podľa neho sa Zelenskyj k tomu neodhodlá. Poukázal na to, že svoju účasť na vojenskej prehliadke potvrdil čínsky prezident Si Ťin-pching: „Obávam sa, že v takom prípade jeden starý Číňan spraví to, čo nedokáže urobiť kompletný ruský systém protivzdušnej obrany,“ povedal Dikij pre rozhlasovú stanicu Radio NV v narážke na to, že Zelenskyj by určite neriskoval úder v čase, keď bude sedieť na tribúne na Červenom námestí aj čínsky líder.
Ukrajinský vojenský analytik Andrij Kramarov sa nazdáva, že Zelenskyj by nerozhodol poslať tzv. samovražedné drony do centra Moskvy, keď tam budú civilisti. Úder na Červené námestie však pripúšťa: „Existuje vhodnejší termín, ako je 9. máj. Veď 8. mája tam má byť generálna skúška vojenskej prehliadky čo je vhodná príležitosť zasiahnuť,“ podotkol Kramarov pre Rado NV.
Či už je to súčasť informačnej vojny alebo nie (nech každý posúdi sám), v Kyjeve prevláda názor, že Putin navrhol krátkodobé prímerie od 8. mája do 10. mája preto, aby naň prikývol Zelenskyj, čo by Rusom dalo jasnú garanciu pokoja na Červenom námestí tento piatok. Ukrajinský líder mu však odkázal, že je ochotný pristúpiť na 30-dňové prímerie, lebo to by bol už čas, keď by sa dalo niečo urobiť pre dosiahnutie dlhodobého mieru. Ukrajinské médiá zároveň tvrdia, že Putin nariadil stiahnuť k Moskve viacero systémov protivzdušnej obrany, aby nebo nad mestom bolo 9. mája čo naviac bezpečné.
Na oslavách sa má zúčastniť približne dvadsať prezidentov a premiérov. Fico bude jediný líder z členských štátov EÚ i NATO. Doteraz nie je známe, kto príde z USA (a či vôbec). Televízna stanica Zvezda, ktorá spadá pod ruské ministerstvo obrany, uviedla, že by mohol priletieť šéf americkej diplomacie Marco Rubio, ale hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že o ničom takom nevie.
Pre inváziu na Ukrajinu Putin čelí bojkotu osláv zo strany väčšiny lídrov vo svete. Na druhej strane stojí za zmienku uviesť, že Izrael sa rozhodol neignorovať vojenskú prehliadku v Moskve. Nijaký člen jeho vlády síce nepríde, ale na Červenom námestí má byť prítomná veľvyslankyňa židovského štátu v Rusku Simona Halperinová./agentury/
X X X
Putin a Netanjahu diskutovali o Blízkom východe i odkaze druhej svetovej vojny
Putin a Netanjahu diskutovali o vzťahoch krajín, Blízkom východe a odsúdili pokusy o revíziu výsledkov druhej svetovej vojny.
Ruský prezident Vladimir Putin a izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok počas telefonátu diskutovali aj o vzájomných vzťahoch krajín a situácii na Blízkom východe, informoval Kremeľ. Lídri hovorili tiež o druhej svetovej vojne a odsúdili „pokusy o revíziu jej výsledkov“ a zároveň ocenili rolu Červenej armády. TASR o tom píše podľa správ agentúr Reuters a AFP.
„Bolo skonštatované, že obe krajiny sú odhodlané brániť pravdu o udalostiach druhej svetovej vojny, čeliť pokusom o revíziu jej výsledkov a falšovanie histórie,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.
Spoločná pamäť a história
„Spomienka na hrdinov vojny, tých, ktorí položili svoje životy za víťazstvo, je posvätná v Rusku aj v Izraeli, kde je 9. máj tiež štátnym sviatkom,“ dodal Kremeľ. Putin v telefonáte tiež zdôraznil „rozhodujúci prínos Červenej armády a celého sovietskeho ľudu k porážke nacizmu“., aktuality.sk
X X X
Donald Trump zasadil Rusku nečakanú tvrdú ranu, ktorá prišla zo Saudskej Arábie
Donald Trump a Vladimir PutinZdroj: Reuters/Leonhard Foeger
Zatiaľ čo Trumpove verejné vyjadrenia k Rusku a Putinovi zostávajú často ambivalentné, jeho pragmatický prístup k medzinárodným vzťahom a obchodu zasadil Putinovi tvrdú ekonomickú ranu prostredníctvom Saudskej Arábie.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Rusko dostalo nečakanú tvrdú ranu: V geopolitickej šachovnici sa často najdôležitejšie ťahy odohrávajú v tieni mediálnej pozornosti. Zatiaľ čo oči sveta sledujú priame konfrontácie, skutočné údery prichádzajú z nečakaných smerov. Presne takýto scenár sa práve odohráva v komplexnom vzťahu medzi USA, Saudskou Arábiou a Ruskom.
Saudská Arábia nedávno spustila nečakanú ropnú cenovú vojnu, agresívne zvyšujúc ťažbu v čase, keď globálna dopyt po rope kvôli hrozbe obchodných vojen skôr klesá. Táto stratégia je na prvý pohľad prekvapivá – krajina môže kvôli nízkym cenám ropy čeliť tento rok rozpočtovému deficitu okolo 70 miliárd dolárov.
Skutočný dôvod tejto stratégie však leží v snahe nakloniť si amerického prezidenta Donalda Trumpa, a to v kritickej geopolitickej chvíli.
Izrael mal údajne na máj naplánované letecké údery na iránske jadrové zariadenia. Trump však zatiaľ nedal na túto akciu súhlas, bez ktorého sa Izrael do takej operácie nepustí. Saudská Arábia tieto útoky nechce – v poslednej dobe sa jej podarilo aspoň čiastočne stabilizovať tradične napäté vzťahy s Teheránom. Obáva sa, že izraelské údery by mohli vyvolať širší blízkovýchodný konflikt, ktorý by sa vymkol kontrole.
Saudská Arábia preto potrebuje presvedčiť Trumpa, ideálne počas jeho očakávanej návštevy v púštnom kráľovstve v polovici tohto mesiaca, aby napriek izraelskému lobingu nedal útokom zelenú. Ako nástroj presvedčovania zvolila zlacnenie ropy, po ktorom Trump už dlhšiu dobu volá. Aj keď tým sama ekonomicky krváca, vyhodnotila to ako menší problém než potenciálnu širšiu blízkovýchodnú vojnu., aktuality.sk
X X X
USA zastavia útoky proti povstalcom v Jemene. Podľa Trumpa kapitulovali
Spojené štáty podľa prezidenta Donalda Trumpa okamžite zastavia údery proti húsijským povstalcom v Jemene, pretože tí podľa neho kapitulovali a sľúbili už neútočiť na lodnú dopravu, píše agentúra AP.
„Budeme im veriť, že nebudú vyhadzovať lode do povetria,“ povedal Trump na utorkovej schôdzke s kanadským premiérom Markom Carneym v Bielom dome.
Husíovia ovládajú veľkú časť Jemenu a jeho pobrežia Červeného mora. Pomocou dronov a rakiet útočia na obchodné plavidlá v Červenom mori, čím sa snažia destabilizovať globálny a regionálny obchod. Niekoľkokrát týmito zbraňami zaútočili aj na americké vojenské plavidlá a tiež na územie Izraela.
Izraelské letectvo zaútočilo na letisko v Saná
Izraelská armáda potvrdila, že v utorok letecky zaútočila na medzinárodné letisko v jemenskom hlavnom meste Saná kontrolovanom húsijskými povstalcami a vyradila ho z prevádzky. Podľa vyhlásenia armády izraelské letectvo zaútočilo aj na niekoľko elektrární a cementáreň v blízkosti Saná, píše agentúra AFP.
Utorkové útoky nasledujú po pondelkových izraelských úderoch na jemenský prístav Hudajdá. Izrael na území kontrolovanej povstalcami útočí v odvete za ich nedeľný raketový útok na Tel Aviv.
Izraelská armáda pred útokom vyzvala na sociálnej sieti X na okamžitú evakuáciu „všetkých osôb nachádzajúcich sa v oblasti letiska“. Podľa vyhlásenia armády Húsíovia využívali letisko na presuny „zbraní a operatívcov“. Podľa húsijskej televíznej stanice Al-Masíra zasiahli „americko-izraelské údery“ letiská, tri elektrárne a cementáreň v provincii Amrán.
V nedeľu dopadla blízko letiska Ben Guriona v Tel Avive raketa, ktorú vyslali Húsiovia. Hovorca jemenských povstalcov potom uviedol, že letisko „už nie je pre leteckú dopravu bezpečné“. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sľúbil odvetu v niekoľkých fázach.
Zdroje agentúry Reuters odhadli, že pondelkové izraelské údery na prístav Hudajdá poškodili 70 percent piatich dokov a skladísk. Až 80 percent dodávok potravín je do Jemenu dopravovaných práve cez tento prístav. Podľa husijských úradov pondelkové údery zabili štyroch ľudí a ďalších 35 zranili, píše AFP.
Izrael aj Spojené štáty útočia na územie ovládané húsijskými povstalcami opakovane. Na konci apríla Al-Masíra informovala o americkom vzdušnom údere, ktorý zasiahol väznicu pre afrických migrantov v meste Saada. Podľa stanice pri útoku zahynulo 68 ľudí.
Husiovia ovládajú sever Jemenu a jeho pobrežie Červeného mora. Od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorá sa začala po útoku palestínskej teroristickej organizácie Hamas na juhu Izraela, povstalci pomocou dronov a striel útočia na obchodné plavidlá v Červenom mori, čím sa snažia destabilizovať globálny a regionálny obchod.
Niekoľkokrát týmito zbraňami zaútočili aj na americké vojenské plavidlá a tiež územie Izraela./agentury/
X X X
The Times: Briti občanom niektorých krajín obmedzia podávanie žiadostí o víza
Britská labouristická vláda plánuje obmedziť možnosť podávania žiadostí o víza občanov niektorých krajín, kde je veľká pravdepodobnosť, že prekročia povolenú dĺžku pobytu a požiadajú o azyl. V utorok to pre britské noviny The Times uviedol zdroj z prostredia vlády, píše agentúra AFP.
Obmedzenie pracovných a študijných víz sa má týkať napríklad Pakistanu, Nigérie alebo Srílanky, uvádza The Times. Vláda ho má na budúci týždeň predstaviť v dokumente s ďalšími krokmi na zamedzenie migrácie. Do Veľkej Británie sa v minulom roku dostalo podľa oficiálnej štatistiky približne 728.000 migrantov.
„S cieľom bojovať proti zneužívaniu zo strany cudzincov, ktorí prichádzajú na pracovné a študijné víza a následne žiadajú o azyl, budujeme spravodajské informácie o najčastejšom profile týchto osôb, aby sme ich dokázali identifikovať skôr a rýchlejšie,“ uviedol zástupca ministerstva vnútra. „Vízový systém neustále prehodnocujeme a v prípade, že zistíme nejaký trend, nebudeme váhať prijať opatrenia,“ dodal.
V komunálnych voľbách minulý týždeň zaznamenala významný úspech protiimigračná strana Nigela Faragea Reform UK. Médiá to čiastočne pripisujú nespokojnosti verejnosti s vysokou migráciou. Časť konzervatívnej aj labouristickej strany preto začala v otázkach migrácie zastávať tvrdší postoj.
Údaje z minulého mesiaca ukázali, že ročných počet žiadostí o pracovné, študijné či rodinné víza klesol medzi marcom 2024 a marcom 2025 z 1,24 milióna na 772.000, čo je viac ako o tretinu. Predchádzajúca vláda konzervatívcov zakázala niektorým zahraničným pracovníkom a študentom pricestovať do Británie s rodinnými príslušníkmi a tiež zvýšila platovú hranicu pre zamestnanie kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia na 38.700 libier (45.700 eur)./agentury/
X X X
Gény hviezdneho otca nezaprie. Ronaldovho syna čaká reprezentačná premiéra, vyberal si z piatich krajín
Čas letí ako blázon. 40-ročný legendárny futbalista Cristiano Ronaldo je stále súčasťou portugalskej reprezentácie a zdá sa, že bude komu odovzdať rodinné žezlo. Jeho najstarší syn sa dočkal prvej pozvánky obliecť si červeno-zelený dres.
Cristiano Ronaldo s partnerkou Georginou Rodriguezovou a synom Cristianom juniorom. 14-ročný Cristiano dos Santos sa v drese portugalského výberu do 15 rokov predstaví na medzinárodnom turnaji Vlatka Markoviča, ktorý sa uskutoční od 13. do 18. mája v Chorvátsku.
Mladík, ktorý podobne ako jeho otec pôsobí v saudskoarabskom klube Al Nassr, si po vzore Cristiana staršieho vyskúšal pôsobenie v tímoch Manchestru United či Juventusu.
Reprezentačnú premiéru by mal absolvovať v jednom zo zápasov proti turnajovým súperom z Japonska, Grécka či Anglicka.
Cristiano Ronaldo starší si prvýkrát obliekol „najcennejší“ dres v roku 2001, tiež ako člen reprezentácie do 15 rokov.
O dva roky neskôr bol už súčasťou seniorského výberu, kde odvtedy nazbieral úctyhodných 219 štartov a nastrieľal 136 gólov. Už dlhšie vedie Portugalsko s kapitánskou páskou na ruke.
Ronaldov syn mal pri reprezentácii viacero možností. Ako informovala španielska Marca, Cristiano junior si na základe pôvodu, miesta narodenia a krajín, kde žil, mohol vybrať celkom z piatich možností.
Okrem Portugalska išlo o Španielsko, Anglicko, USA a Kapverdy. Syn sa rozhodol nasledovať príklad otca./agentury/