Každý tretí Slovák nemá nasporený ani cent. Trumpvá oslnila v Prahe. Ako sa žije na Tisovej ulici?

 Podľa Štatistického úradu, až 40 % Slovákov žije od výplaty ku výplate a ďalších 16 % už žije na dlh. Očakávania Slovákov ohľadom finančnej situácie domácností sa výrazne zhoršili. Rovnako klesá aj ich bilancia výdavkov a príjmov.Potvrdzuje to aj prieskum Poštovej banky, podľa ktorého takmer 60 % respondentov tvrdí, že ich finančná situácia sa zhoršila.

Navyše, takmer tretina opýtaných nemá aktuálne vytvorenú žiadnu finančnú rezervu a nie je ani schopná si ju aktívne tvoriť. Gro nasporených peňazí majú Slováci stále na bežných účtoch. Medzinárodný deň sporenia, ktorý si pripomenieme už tento víkend, môžeme využiť na edukáciu Slovákov v tejto téme.

Slováci pociťujú čoraz väčšiu ekonomickú úzkosť

Ku koncu augusta 2022 mali Slováci v bankách uložených spolu 42,9 mld. eur. V medziročnom porovnaní objem narástol len minimálne, a to o necelé jedno percento. Aj vzhľadom na náročnú ekonomickú situáciu a neschopnosť pravidelne sporiť pociťuje čoraz viac Slovákov ekonomickú tieseň. Podľa Štatistického úradu, až 40 % Slovákov žije od výplaty ku výplate a ďalších 16 % už žije na dlh.*

Zlepšenie svojej finančnej situácie vníma len každý desiaty Slovák. Takmer 60 % respondentov deklaruje, že sa mu finančná situácia zhoršila, pätina dokonca tvrdí, že výrazne. Najväčšími optimistami sú ľudia vo veku od 30 do 39 rokov – až takmer 50 % respondentov z tejto vekovej skupiny hodnotí svoju situáciu ako rovnakú, alebo zlepšenú.

Viac ako 30 % Slovákov nemá žiadnu finančnú rezervu

Podľa prieskumu Poštovej banky si vôbec nesporí až tretina Slovákov. „Ďalších 30 % si dokáže mesačne odložiť z výplaty maximálne do 50 eur. Hlavnými dôvodmi sú nízky príjem a zhoršujúca sa hospodárska a ekonomická situácia na Slovensku. Tento dôvod uviedlo viac ako 80 % z tých, ktorý nemajú odložený ani cent. Takmer 13 % opýtaných nemá žiadnu motiváciu sporiť,“ upozorňuje Lenka Kalafut Lendacká, hovorkyňa Poštovej banky. Len 2,4 % respondentov si dokáže odložiť viac ako 500 eur mesačne.

Slováci nesporia správne

Podľa údajov NBS majú Slováci aktuálne na bežných účtoch spolu až 27,2 mld. eur. Aj vzhľadom na aktuálnu infláciu to však nie je ideálne riešenie. Tí, ktorí majú nasporené peniaze, totiž dlhodobo ignorujú odporúčania odborníkov o správnom spravovaní financií. „Na bežných účtoch by mali byť odložené len peniaze potrebné na pokrytie bežných mesačných nákladov. Zvyšok je dobré uložiť na vhodný sporiaci produkt.

Z voľných financií určených na sporenie sa odporúča vložiť do dlhodobého sporenia približne 30 %, napríklad v podobe investovania,“ radí Lenka Kalafut Lendacká, z Poštovej banky. Z údajov NBS ďalej vyplýva, že na termínovaných vkladoch a vkladných knižkách majú Slováci odložených len niečo cez 20 % z celkového objemu financií, ktoré majú uložené v bankách. Jedným z dôvodov boli dlhodobo nízke úrokové sadzby na týchto typoch produktov. Tie však v poslednom období postupne rastú. „Európska centrálna banka aktuálne zvyšuje základnú úrokovú sadzbu, čo môže mať vplyv aj na ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb na termínovaných produktoch. Poštová banka napríklad už zvýšila úrok na svojom termínovanom vklade až na 3 % pri 24-mesačnej viazanosti, a to bez obmedzenia výšky vkladu,“ vysvetľuje Lenka Kalafut Lendacká./agentury/

X X X

Najprv ako nenalíčená turistka na Karlovom moste, potom… Ivanka Trump oslnila v Prahe, obliekol ju český dizajnér!

 Šuškalo sa o tom týždne, no do poslednej chvíle nebolo jasné, či sa tak stane. Ivanka Trump však nakoniec do Prahy priletela, aby prevzala štátne vyznamenanie pre svoju zosnulú mamu Ivanu, ktorá pochádzala z niekdajšieho Československa.

Prostredná z troch detí, ktoré sa narodili Ivane Trumpovej a jej niekdajšiemu manželovi – aj bývalému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi – pricestovala do Prahy so starším bratom Donaldom Trumpom Jr.. Nechýbal však ani Trumpovej manžel Jared Kushner, s ktorým spoločne pôsobili na dôležitých pozíciách v Bielom dome v čase prezidentského úradovania Donalda Trumpa.

Trio sa objavilo v piatok večer v priestoroch Pražského hradu, kde český prezident Miloš Zeman rozdal svoje vôbec posledné štátne vyznamenania. Ivane Trumpovej ho udelil in memoriam, podobne si toto ocenenie prevzala aj Katka Žbirková pre svojho zosnulého manžela, slovenského speváka Miroslava Žbirku. Štátne vyznamenanie in memoriam získala aj speváčka Hana Zagorová (prevzal ho skladateľ a hudobník Karel Vágner, keďže Štefan Margita sa nachádza vo Washingtone). Práve súrodenci Trumpovci dostali výnimku, aby si mohli z rúk Miloša Zemana prevziať medailu Za zásluhy. Pravidlom je, že pre vyznamenanie si vždy ide len jeden človek.

Ivanka Trump dorazila do Prahy už v nočných hodinách zo štvrtka na piatok, pričom sa podľa informácií ubytovala v luxusnom hoteli Mandarin Oriental. Navštevu Prahy, v ktorej nebola prvýkrát, si blondínka užila aj trošku turisticky. Na jej Instagrame sa v takzvanom „insta-príbehu“ objavili zábery malebnej Prahy, krátke video s pohľadom na Vltavu, ale tiež fotografia Ivanky na Karlovom moste, kde pózuje pri slávnej soche Jána Nepomuckého, pri ktorej sa denne zastavia tisícky turistov a dotýkajú sa jej pre šťastie. V tomto momente vyzerala ako celkom obyčajná pôvabná turistka. Oblečená vo voľnom čiernom kabáte, teniskách, s takmer minimálnym mejkapom.

Ivanka Trump si stihla užiť aj Prahu, objavila sa napríklad na Karlovom moste.

Na samotnom večernom ceremoniáli však už bola trojnásobná mama absolútne oslnivá. A čo je ešte väčšie prekvapenie – postaral sa o to česko-kubánsky dizajnér Osmany Laffita, ktorý roky obliekal aj jej mamu Ivanu. Čierne zamatové šaty so strieborným pásom na jednom ramene, ktorý sa cez chrbát ťahal do oblasti rozparku na boku, boli naozaj vydarené. Ivanka v nich vyzerala očarujúco.

 Ako píše denník Blesk.cz, na svoju mamu spomínala aj prostredníctvom doplnkov. Luxusné masívne náušnice na ušiach pochádzajú práve zo zbierky Ivany Trumpovej, ktorá v júli tohto roka zomrela na následky pádu zo schodov./agentury/

X X X

Ako sa žije na Tisovej ulici? Varínčanov ťahá k voľbám aj kontroverzné hlasovanie

Kvôli spornému názvu Ulice Dr. Jozefa Tisu majú vo Varíne, okrem komunálnych a župných volieb, aj referendum. Účasť je podľa jedného z členov komisie slušná.

 Varín má tri volebné okrsky – v základnej škole, hasičskej zbrojnici a zdravotnom stredisku. V spojených voľbách môžu obyvatelia hlasovať do dvadsiatej hodiny, no referendum potrvá až do desiatej večer.

Okolo obeda bolo na všetkých troch miestach, kde sa volí, pomerne rušno. Väčšina ľudí si to z volebných miestností namierila aj do tých referendových. V jednej z nich sme stretli mladú ženu, ktorá žije a pracuje v Londýne, no pri návrate domov, na sviatky, využila aj príležitosť voliť. „Záleží mi na tom. Tiež na téme premenovania ulice, nie som za to. Ide o kus našej histórie. Nie je to oslava Dr. Tisa, no história sa proste nemá vymazávať. Nemyslím si, že premenovaním by sa niečo zmenilo,“ mieni. Svoj názor nám povedala len pod podmienkou, že zachováme anonymitu. Rovnako reagovali aj ďalší Varínčania.

Vo Varíne prebieha okrem volieb aj ľudové hlasovanie.

„Historici majú rôzne názory. Jedni vravia tak, druhí inak. Môj otec bol v Slovenskom národnom povstaní, ale nikdy na Tisa nenadával,“ hovorí pani v dôchodkovom veku. „Ja som hlasovala proti premenovaniu tej ulice. Žije tam kopec ľudí, museli by si meniť všetky doklady. Je mi ich ľúto,“ podotkla.

„To referendum je úplne zbytočné,“ vraví mladý muž. „Ja na tej ulici žijem, mám ju v občianskom preukaze. Keby tam neprišli bývať prisťahovalci, nikto by s tým žiadny problém nemal,“ tvrdí. Verí, že ulica zostane so starým názvom.

Člen volebnej komisie z druhého okrsku Peter Maťko uviedol, že v základnej škole majú zaevidovaných do 1 100 voličov. „Prebieha to pokojne, účasť je slušná. Počítam s tým, že dosiahne viac ako 60 percent,“ odhadol. Pokračoval, že napriek spojeným voľbám a referendu v tom ľudia chaos nemajú. „Je to urobené prehľadne. V jednej miestnosti sa volí do komunálnych a župných volieb, v ďalšej triede je referendum,“ vysvetlil. On sám sa ľudového hlasovania nezúčastnil, má však na celú vec svoj názor./agentury/

X X X

Rusko chce útoky na Kryme a výbuchy plynovodov riešiť na pôde OSN

Rusko v sobotu oznámilo, že predloží otázku nedávnych výbuchov na plynovodoch Nord stream a údajného útoku dronom na Kryme na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN). Z podielu na oboch incidentoch Moskva obvinila Britániu, iformuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Ruská strana má v úmysle pritiahnuť pozornosť medzinárodného spoločenstva, najmä prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN, na sériu teroristických útokov proti Rusku v Čiernom mori a Baltskom mori vrátane podielu Veľkej Británie,“ uviedla na platforme Telegram hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Ruské ministerstvo obrany obvinilo Ukrajinu zo sobotňajšieho útoku dronmi na prístav v Sevastopole na anektovanom Kryme, ktorý je hlavnou základňou ruskej Čiernomorskej flotily. Podľa ministerstva však došlo len k malému poškodeniu jednej z ruských lodí.

Moskva okrem toho tvrdí, že Ukrajine pomohla útok na Sevastopoľ pripraviť Británia, ktorú zároveň obvinila aj z toho, že bola zapletená do nedávnych výbuchov na plynovodoch Nord Stream.

Britské ministerstvo obrany v sobotu tvrdenia Ruska odmietlo. „Ruské ministerstvo obrany sa uchyľuje k šíreniu nepravdivých tvrdení impozantného rozsahu, aby odvrátilo katastrofálne zvládnutie nezákonnej invázie na Ukrajinu,“ uviedol britský rezort obrany na sociálnej sieti Twitter. Tento vymyslený príbeh podľa neho hovorí viac o sporoch, ktoré prebiehajú vo vnútri ruskej vlády, než o Západe, cituje agentúra AFP./agentury/

„V dnešnej dobe komplikovať ľudom život nejakým názvom ulice, je nezmysel. Majú to tam tridsať rokov a staré baby, čo za to kedysi hlasovali, vodiť po NAKA a kade tade, je divné,“ poznamenal Maťko. Vzápätí podčiarkol, že s tým, čo sa dialo Židom počas Slovenského štátu, sa nestotožňuje. „Spoločnosť je ale celá polarizovaná a toto ľuďom nepridá,“ dodal.

Varín má cez štyritisíc obyvateľov, pričom stovky domov dostalo pred pár dňami do schránok leták o Jozefovi Tisovi. Roznášali ich tam členovia projektu Mladí proti fašizmu. Potvrdili nám to viacerí Varínčania. „Mali sme to v schránke, ale nečítali sme ten leták,“ reagovali viacerí.

Referendová otázka vo Varíne znie: „Súhlasíte s premenovaním ulice Dr. Jozefa Tisu?“ Na hlasovacom lístku je možné označiť „áno“ alebo „nie“./agentury/

X X X

Voľby 2022: Obec známa z kauzy Dobytkár a ako rodisko Mečiara bude mať nového starostu

 Súčasný starosta Ladomerskej Viesky po šestnástich rokoch končí. Účasť je už teraz vyššia ako v predchádzajúcich komunálnych voľbách.

Vyskúšajte náš nový exkluzívny obsah Aktuality Navyše a užívajte si obsah bez reklám spolu s ďalšími benefitmi.

LADOMERSKÁ VIESKA: Pred štyrmi rokmi mali v Ladomerskej Vieske rozhodnuté o výsledku volieb už dopredu, kandidoval totiž iba dlhoročný starosta a o sedem poslaneckých miest sa uchádzalo presne sedem záujemcov. Účasť vtedy dosiahla len 36,28 percenta, čo bolo zrejme spôsobené aj tým, že keď je známy výsledok, o voľby až tak nejde.

Aktuálne tu majú troch záujemcov o kreslo starostu a osemnásť uchádzačov o sedem poslaneckých miest. „Aj to je zrejme dôvod, prečo je účasť vysoká hneď od rána od siedmej, voliči nám tu stoja v radoch,“ komentovala pred desiatou dopoludnia zapisovateľka tunajšej volebnej komisie Marcela Knošková.

Sama tipovala, že dnes by sa v Ladomerskej Vieske mohli s účasťou dostať cez päťdesiat percent. Po 17. hodine bol už jej tip realitou, keďže odvolila viac ako polovica z takmer 680 zapísaných voličov.

Dlhoročný starosta končí

Obec je známa predovšetkým ako rodisko expremiéra Vladimíra Mečiara (HZDS) a spomína sa tiež ako miesto, kde sa mali odovzdávať a preberať úplatky v korupčnej kauze Dobytkár, ktorá je aktuálne na súde.

Prvým voličom bol hneď ráno práve súčasný starosta Vladimír Baran, ktorý vo funkcii končí. „Možno to znie ako fráza, ale to treba vedieť, kedy skončiť,“ povedal a dodal, že je čas dať priestor mladšej generácii. Hoci do dôchodku mu ešte pár rokov chýba, dvadsať rokov v komunálnej politike a šestnásť priamo na starostovskej stoličke mu stačilo. „Som rád, že som mohol formovať rodnú obec, no rodina, priatelia a zdravie išli bokom,“ doplnil ďalší z dôvodov, prečo už nekandiduje.

S tým, že sa Ladomerská Vieska spomína v známej korupčnej kauze a je rodiskom Mečiara, sa podľa Barana nedá nič robiť, sú to jednoducho fakty. Ako starosta sa preto snažil šíriť dobré meno obce na Slovensku aj za jeho hranicami. Zakladal napríklad Združenie Viesok na Slovensku a spoluorganizoval stretnutia obcí s týmto názvom.

 Rady aj obe obálky v jednej schránke

Rady pred volebnou miestnosťou mohli, podobne ako inde, súvisieť aj s dĺžkou, ktorú za plentami voliči strávili, vyberať z kandidátov v dvoch voľbách, trvá dlhšie. „Pre starších je trochu problém zorientovať sa v tom, ale zvládli sme to,“ povedal Milan Urblík, ktorý prišiel voliť spolu s matkou v dôchodkovom veku.

Niektorí podľa zapisovateľky volili len v miestnych voľbách, župných sa nezúčastnili. „Zdôvodňovali to väčšinou, že sa v nich nevyznajú a nepoznajú ani kandidátov,“ zreprodukovala dôvody voličov Knošková.

Hneď ráno sa vo volebnej miestnosti stretli aj s tým, že jeden z voličov hodil obe obálky, modrú aj bielu, do jednej schránky.

„Celkovo bude zrejme takýchto chýb vo voľbách viac, ale my sa snažíme podobným situáciám zabrániť a ľudí upozorňovať pred vstupom do volebnej miestnosti, aj keď odvolia.“

Bez ťažkostí zvládla spojenie dvoch volieb seniorka Emília Čerťaská, ktorá prišla s vnučkou.

„Život ide ďalej a všetko sa mení, je správne, že aj v obci. Výber sme mali, sú to mladí, úprimní ľudia, pozorní na ulici,“ okomentovala kandidátov na starostu, medzi ktorými sú dve ženy a jeden muž. „Určite je dobre, že sa voľby spojili, je to praktickejšie. Škoda, že sa zároveň nekonali aj predčasné parlamentné voľby,“ pridala sa k slovám starej mamy jej vnučka. Spomedzi kandidátov si vyberala podľa ich programu a prezentácie na verejnosti, aktuality.sk

X X X

Radšej zachránil život súpera, než by zvíťazil. Slovák si podmanil srdcia Číňanov

Olympijský výbor mu udelil Cenu Fair Play za záchranu života. Počas pretekov pomohol súperovi. Keď si bol istý, že takmer utopený triatlonista je mimo ohrozenia života a v rukách lekárov, vrátil sa do súťaže – a znova bojoval o medailu. Ako na to spomína? Koľký skončil? Pozrite si rozhovor s Michalom Bučekom. Jeho príbeh by mohol byť námetom na film: ako sa zo slovenského kuchára stal model, triatlonista, železný muž, svetový šampión, vyhľadávaný tréner a populárny televízny komentátor v Ázii.

 Naši a svetoví, 6. diel: Michal Buček hovorí ako prerazil na Taiwane a v Hongkongu.

Mal päť rokov, keď ho zapísali do „Klubu bitkárov“. Akou taktikou víťazil? Ako prerazil na Taiwane a prečo teraz žije striedavo v Bratislave a Hongkongu? Ako sa stať v Ázii športovou hviezdou a vyhrať troje preteky za víkend? Prečo je čínsky Ironman ťažší ako ten najobávanejší na svete na Havaji? Kedy je krutejší, úmornejší a ťažší ako triatlon modeling a fotenie pre časopisy? Prečo preplával nebezpečnú a studenú Žltú rieku až 10-krát? Čím sa líši od Dunaja či jazera Kuchajda v Bratislave? Prečo netrénuje talenty triatlonu na Slovensku, ale radšej lieta do Ázie, dokonca vydrží dovedna až 17 týždňov zavretý v hotelovej karanténe?/agentury/

X X X

Rusko pozastavuje účasť na dohode o vývoze obilia z Ukrajiny

Rusko pozastavuje svoju účasť na dohode o vývoze poľnohospodárskych produktov z ukrajinských prístavov v dôsledku údajných útokov dronom na ruské plavidlá na Kryme, oznámilo v sobotu ruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

„Vzhľadom na teroristický čin vykonaný režimom v Kyjeve s podielom britských špecialistov proti lodiam Čiernomorskej flotily a civilným plavidlám zapojeným do zabezpečovania obilných koridorov, Rusko pozastavuje svoju účasť na implementácii dohody o exporte poľnohospodárskych produktov z ukrajinských prístavov,“ uviedlo ministerstvo na platforme Telegram.

Rusko krátko predtým tiež informovalo, že na jeho lode, na ktoré v krymskom prístave Sevastopol zaútočili drony, sa vzťahovala zmienená dohoda o vývoze ukrajinského obilia sprostredkovaná OSN, píše britský denník The Guardian. Zároveň pripomína, že platnosť predmetnej dohody má vypršať 19. novembra, pričom generálny tajomník OSN António Guterres už vyzval na jej predĺženie.

Ruské ministerstvo obrany obvinilo Ukrajinu zo sobotňajšieho útoku dronmi na prístav v Sevastopole na anektovanom Kryme, ktorý je hlavnou základňou ruskej Čiernomorskej flotily. Podľa ministerstva však došlo len k malému poškodeniu jednej z ruských lodí.

Moskva okrem toho tvrdí, že Ukrajine pomohla útok na Sevastopoľ pripraviť Británia, ktorú zároveň obvinila aj z toho, že bola zapletená do nedávnych výbuchov na plynovodoch Nord Stream. Británia tieto tvrdenia v sobotu odmietla, aktuality.sk

X X X

Voľby 2022: V Sliači je referendum o americkej základni. Niekde pridali urnu, no záujem je nižší ako o voľby

 S výsledkom miestneho referenda v Sliači sa budú musieť vysporiadať noví mestskí poslanci. Pre vládu právne záväzné nie je, pripomína politológ.

SLIAČ: V Sliači okrem spojených volieb hlasujú obyvatelia aj v miestnom referende o americkej základni. Rezort obrany o nej hovorí, že ju nikto v meste známom vojenským letiskom neplánuje.

„Zatiaľ vnímam, že účasť je prekvapivo vysoká. Predpokladám však, že väčšina ľudí príde voliť až okolo šiestej, siedmej, buď sú na cintorínoch, alebo ešte majú súkromné a pracovné povinnosti. Všimol som si ale, že niektorí nehlasujú v referende, je tam určite menší zástup,“ hodnotil popoludní Milan Časnocha, predseda jednej z okrskových volebných komisií v asi päťtisícovom meste v okrese Zvolen.

„Je to vec názoru a rozhodnutia každého človeka,“ dodal v súvislosti s referendom.

O veľkom záujme oň hovoria v inom okrsku. Zhruba v polovici času, ktorý je určený na jeho konanie, prišli k hlasovacej urne v základnej škole vyjadriť svoj postoj už stovky obyvateľov. „Záujem je taký veľký, že sme museli požiadať o ďalšiu urnu na vhadzovanie obálok,“ povedala pre TASR zapisovateľka tamojšej komisie Janka Mašlejová.

V zásade platí, že väčšina tých, ktorí v Sliači volia, sa zúčastňuje aj referenda.

Vyhlásili ho na základe petície

Referendová otázka znie:„Súhlasím s tým, aby mestské zastupiteľstvo mesta Sliač podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne Spojených štátov amerických v akejkoľvek forme na území letiska Sliač a v jeho okolí?“

Keď sa rozprávame s miestnymi, väčšinou polemizujú, či má referendum vôbec zmysel a čo má byť výsledkom takéhoto hlasovania. Rezort obrany totiž už dopredu odkázal, že Slovensko na letisku v Sliači americkú vojenskú základňu neplánuje, samotnú otázku označil za irelevantnú.

Mesto referendum vyhlásilo na základe petície, ktorú podpísalo vyše 1300 ľudí, čo je viac ako tridsať percent oprávnených voličov. Iniciovala ju skupina miestnych, ktorí sa obávajú dosahov obrannej dohody Slovenska s USA prijatej začiatkom roka. Nechcú, aby s americkými stíhačkami F-16, ktoré majú nahradiť už uzemnené ruské migy, prileteli americkí vojaci. Referendum sa stalo výraznou témou predvolebnej kampane viacerých kandidátov v meste aj na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja.

„Referendum vnímam ako zúfalý pokus ľudí, ktorí sú zmätení a ovplyvnili ich hoaxy a dezinformácie. Zámerne som ho odignorovala, čím som dala najavo svoj postoj,“ povedala nám Sliačanka Martina Luptáková.

„Bola som, ale nemá to význam. Referendum malo byť ešte predtým, ako tu vzniklo vojenské letisko, vtedy by to o niečom bolo,“ reagovala staršia volička Jaroslava Melichová.

Ako „nešťastne položenú“ označil referendovú otázku Rastislav Láskavý. „Zúčastnil som sa len preto, lebo si myslím, že miestne referendá majú nejaký zmysel. Táto otázka však nerieši nič.“ myslí si.

 Prvovolička hľadala informácie aj na sociálnej sieti

Volieb sa zúčastnila aj 20-ročná prvovolička Nikola Fričová, vysokoškoláčka, ktorá študuje ekonomiku a manažment.

„Tému referenda som sledovala a aj názory jednotlivých ľudí na ňu, napríklad na sociálnej sieti, kde sa zverejňujú aktuality o Sliači. Nevyjadrím sa, ako som sa rozhodla, ale myslím si, že je potrebné, aby ľudia hlasovali aj v referende,“ poznamenala.

Hneď jej prvé voľby boli trojkombináciou. Najnáročnejším bol pre ňu výber poslancov do krajského a mestského zastupiteľstva. „Niektorých som vôbec nepoznala a bolo náročné si o nich vôbec niečo zistiť.“

Informácie si hľadala sama a správy sa snažila sledovať už skôr, nielen krátko pred voľbami. „Vtedy sa totiž každý kandidát snaží. Pozerala som sa na to z pohľadu, čo by sa mne ako mladému človeku páčilo do budúcnosti,“ vysvetlila, ako si z kandidátov vyberala.

 Pre vládu záväzné nie je

Nech už referendum dopadne akokoľvek, s jeho výsledkom sa bude musieť vysporiadať už novozvolené mestské zastupiteľstvo.

„Zároveň, z konkrétnych vyjadrení predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy vyplýva stanovisko, ktoré nateraz v podstate hovorí o ponechaní „status quo“ ako aj o tom, že žiadna americká základňa v Sliači zriadená nebude,“ okomentoval politológ Gabriel Székely z Prešovskej univerzity.

Zároveň pripomenul, že letisko v Sliači je vo vlastníctve štátu. „Výsledok miestneho referenda nemá právnu záväznosť pre ústredné orgány štátnej moci. To znamená, že vláda môže rozhodnúť v neprospech kladného výsledku referenda.“

Obdobná situácia nastala napríklad po miestnom referende v Gabčíkove (2015) či dvoch miestnych referendách v Tešedíkove (1995, 2013), aktuality.sk

X X X

Voľby 2022: V Prešove preverovali podozrenia z porušenia moratória

V blízkosti volebných miestností sa mali nachádzať zaparkované vozidlá s reklamným polepom jednotlivých kandidátov.

Mestská volebná komisia (MVK) v Prešove sa v sobotu zaoberala viacerými podnetmi týkajúcimi sa možného porušenia volebného moratória. Išlo o zaparkované vozidlá blízko volebných miestností s reklamným polepom jednotlivých kandidátov.

Ako pre TASR uviedol zapisovateľ mestskej volebnej komisie (MVK) v Prešove Jozef Smetana, prvý podnet sa týkal zaparkovaného vozidla s reklamným polepom jedného z kandidátov na primátora pred základnou školou v meste.

„Tento podnet, podľa informácie podávateľov, bol odstúpený priamo nimi na štátnu volebnú komisiu. Čiže v tomto prípade mestská volebná komisia neprijímala žiadne uznesenie,“ povedal Smetana.

Následne sa MVK zaoberala ďalšími dvoma podnetmi. „Jeden bol doručený v písomnej podobe, druhý v e-mailovej podobe. V tomto prípade MVK prijala uznesenie, ktorým berie na vedomie obidva podnety. Sú de facto totožné a odstupuje ich na prešetrenie štátnej volebnej komisii, ktorá je príslušným orgánom v danej veci,“ priblížil Smetana, aktuality.sk

X X X

Voľby 2022: Volilo sa aj v najvyššie položenej volebnej miestnosti na Slovensku

ŠTRBA: Volebné miestnosti sa dnes o siedmej hodine ráno otvorili aj vo Vysokých Tatrách. Výnimku preto nepredstavovala ani najvyššie položená miestnosť na Slovensku.

Takzvaná „volebná miestnosť č. 4″ sa nachádza v budove vysunutého pracoviska obce Štrba a jej Obecnej polície na Štrbskom Plese neďaleko tamojšej lekárne.

Cestu do nej v nadmorskej výške približne 1355 metrov nad hladinou mora si do 17.00 hod. našlo 12 z celkovo 90 oprávnených voličov.

„Úplne prvý volič prišiel až okolo pol deviatej. V prípade týchto volieb do samospráv a vyššieho územného celku môžu voliť iba občania s trvalým pobytom v tomto volebnom obvode,“ informovala predsedníčka okrskovej volebnej komisie Darina Kostková.

Napriek tomu, že Štrbské Pleso od rána atakovali tisíce turistov, tí spojiť turistiku s účasťou na komunálnych voľbami v tomto prípade totiž nemohli. V Tatrách totiž panovalo inverzné počasie, vďaka ktorému bolo na horách slnečno s teplotou vyššou ako 15 stupňov Celzia.

V iných druhoch volieb, parlamentných či prezidentských, pritom mohli na Štrbskom Plese odvoliť aj občania, ktorí nemajú trvalý pobyt v obci Štrba. Túto možnosť využívali napríklad lyžiari a turisti, ktorí trávili víkend vo Vysokých Tatrách, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.