Nový ekonóm progresívcov: S Kažimírom som sa o kúpe vily nikdy nerozprával, hovorí Kišš, ktorému exminister šéfoval. Rozpočtové provizórium znamená krízu, a tá nie je nikdy dobrá, hovorí Štefan Kišš, ktorý na ministerstve financií roky viedol Útvar hodnoty za peniaze, dohliadajúci na efektívne míňanie našich spoločných peňazí.

Rezort prednedávnom opustil a minulý týždeň ohlásil vstup do Progresívneho Slovenska, kde sa bude podieľať na tvorbe ekonomického programu.

 X Ako hodnotíte návrh budúcoročného štátneho rozpočtu ako odchádzajúci vysokopostavený úradník rezortu financií?

Nemám jednoslovné hodnotenie. Som aj trochu v konflikte záujmov, lebo som sa na tomto návrhu podieľal. Na jednej strane sa dajú nájsť pozitíva. Menia sa hodnotenia investičných projektov, štát ukazuje svoje ciele, napríklad menej odvrátiteľných úmrtí, lepšie výsledky v školstve, čistejší vzduch a podobne. Návrh zavádza viac svetla do verejných financií. Občan môže vidieť, na čo konkrétne pôjdu peniaze napríklad v zdravotníctve.

X To znie celkom paradoxne. Igor Matovič je často vnímaný ako stelesnenie chaosu a vy tvrdíte, že budúcoročný rozpočet zavádza viac poriadku. Ako sa to podarilo presadiť?

Prináša viac svetla v niektorých častiach. Veľa práce na rozpočte je technická záležitosť a nezávisí od veľkej politiky či koaličných kríz.

X Takže minister Matovič do prípravy veľmi nezasahoval?

Ako budú vyzerať tabuľky z hľadiska štruktúry zdravotníctva, tak do toho napríklad nezasahoval, to je technická práca. Z pohľadu konečných čísel už do toho vstupoval, na to sú potrebné politické rozhodnutia. Z môjho pohľadu sa veľmi podceňuje, čo všetko sa dá dosiahnuť profesionálnou štátnou správou. Keď máme vybudované inštitúcie, tak veľkú časť práce urobia úradníci a politici následne potom prijímajú rozhodnutia.

Stačí si pozrieť kapitolu zdravotníctva ako dnes vyzerá v návrhu rozpočtu a ako tomu bolo pred 10 rokmi. Je to neporovnateľné.

X Ako vyzerala debata s Igorom Matovičom? SaS odišla z koalície, lebo sa s ním nevedela dohodnúť.

ÚHP dodáva časť výstupov k rozpočtu. V rámci toho sme mali štandardný pracovný vzťah. Ako vysoký štátny úradník som prichádzal nielen s návrhmi, ale nastavoval som politikom aj zrkadlo. S tým samozrejme prichádzajú aj nejaké názorové rozpory. To sa však netýka len tejto vlády.

X Koho rukopis je viac cítiť v návrhu budúcoročného rozpočtu? Ministra alebo štátneho tajomníka Marcela Klimeka?

Štátny tajomník je zodpovedný za rozpočet z technickej stránky a musí si to odmakať smerom do vnútra rezortu. Minister ho potom musí presadiť politicky. Nedá sa povedať, kto má v tom väčší rukopis. Každý má v tomto procese inú úlohu.

X Veľa sa hovorí aj o rozpočtovom provizóriu, pokiaľ sa návrh nepodarí presadiť v parlamente. Bol by to problém pre Slovensko?

Provizórium znamená kríza a tá nie je nikdy dobrá.

X Neznepokojuje vás výška navrhovaného deficitu 6,4%?

Kľúčové nie je, či máme 6,4, alebo 6,2 percentný deficit.

X Samozrejme, desatiny percenta nehrajú až tak veľkú rolu a ten deficit je veľký, ale 7 miliardový schodok už vzbudzuje obavy.

Podstatný je väčší obrázok. Čo považujem za problém, je, že vytvorená rezerva je suverénne najvyššia v histórii Slovenska, a to 5 miliárd bez započítania energetickej podpory zo strany štátu. Samozrejme isté rezervy sú dobré v obzvlášť neistých časoch, ale nemali by byť také veľké. Potrebujeme lepšie pravidlá na čo by sa mali tieto peniaze použiť, aby to nebolo na svojvôle vlády respektíve ministra financií.

Na druhej strane by sme mali zaviesť výdavkové limity. Vláda ich totiž sľúbila vo svojom programovom vyhlásení a navyše sú jednou z reforiem v Pláne obnovy. Dnes nám totiž hrozí, že vďaka ich neexistencii nám Brusel nepreplatí balík peňazí až do výšky 850 miliónov eur. Ale najmä, výdavkové limity znamenajú hospodárnosť, je to veľmi prospešná reforma. Ide o ťažko uchopiteľný koncept, ale veľmi potrebný, aby sme nemíňali peniaze na neprioritné veci.

Potom sa Slovensko nebude môcť výrazne zadlžiť a nemôže dôjsť k tomu, že by nám dramaticky narástli splátky za verejný dlh.

X Je podľa vás téma výdavkových limitov taká dôležitá, že by sa mali schváliť v parlamente akýmkoľvek spôsobom?

Ako to myslíte?

X Či by vláda mala hľadať podporu napríklad u tarabovcov, ktorí prišli do Národnej rady s ĽSNS.

Limity sú také dobré vecné riešenie, že by ich určite podporila demokratická väčšina.

X Zatiaľ koalícia na to nemá dostatok hlasov.

Verím, že by sa k tomu nakoniec prihlásili zodpovední demokrati.

 X Tá hrozba, že pre neschválenie výdavkových limitov prídeme o 850 miliónov eur, je reálna?

Diskusia medzi Slovenskom a Európskou komisiou už prebieha. Ešte nebolo nič rozhodnuté.

X Čo konkrétne vám ešte chýba v budúcoročnom rozpočte okrem výdavkových limitov?

Ide o legislatívu, ktorá by zlepšovala dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Slovensko je v tomto jedna z najhorších krajín v rámci únie. Populácia nám veľmi rýchlo starne a naše verejné financie nie sú na to prispôsobené. V dlhodobom horizonte sa rútime veľmi zlým smerom.

X Hrozí nám grécka cesta?

Toto označenie by som nepoužil. Ale vidíme, že máme veľmi zlú udržateľnosť a na horizonte troch rokov ju vôbec nezlepšujeme.

X K tomu negatívne prispeli viacerí opatrenia, ktoré spôsobia výpadky, napríklad rodinný balíček, nápad ministra práce Milana Krajniaka, aby deti mohli prispievať na časť penzie svojim rodičom a podobne.

Celkovo novela dôchodkov je pozitívna správa, zlepšuje dlhodobú udržateľnosť. Z toho len samotný tzv. rodičovský bonus je výrazne deficitný v prvých rokoch a mierne zhoršuje aj dlhodobú udržateľnosť. V prípade rodinného balíčka ide o trvalý vplyv na rozpočet.

X V programovom vyhlásení vlády sa píše o posilnení úlohy ÚHP. Došlo k tomu aj v skutočnosti?

Áno, v prípade investícií. V minulom roku sme na ÚHP vyhodnotili 251 investičných projektov nad jeden milión eur. Ku každému sme spísali odborné stanovisko. Presne takto sa to má robiť.

X Ktorý zo spomínaných projektov bol najlepší a najhorší?

Nájdu sa viaceré vysokonávratné projekty, napríklad elektrifikácia železničnej trate Devinská Nova Ves – Marchegg, dispečerizácia na železniciach, opravy ciest I. triedy.

X To je zas úplne v protiklade s politickým naratívom.

Neprajníci sa snažia dať ÚHP nálepku spomaľovača projektov. Lenže to nie je pravda. Výhrady máme nepripraveným a nenávratným projektom, často megalomnským. Také sa stále nájdu tiež. Návratné sú skôr tie menšie, pôsobia nudnejšie, ale sú ťažšie. Nie je to len naša skúsenosť, je o tom veľa medzinárodných skúseností. Spracovať malú vec, na ktorej treba robiť, je väčšinou ťažšie ako ohlásiť nejakú megalomanskú záležitosť, ktorej sa politik vlastne ani politicky nedožije.

X Jedným z najväčších projektov bol obchvat Bratislavy D4/R7. Tam poskytoval stanovisko aj ÚHP.

Vtedy ešte ÚHP neexistoval, ale Martin Filko tam dával stanovisko ešte z pozície Inštitútu finančnej politiky. Vtedy sme boli inde aj metodicky, aj kapacitne, takže dnes by naše stanovisko bolo sofistikovanejšie. Za ten balík peňazí to určite bolo hodné pozornosti. A bolo to o tom, že vôbec vznikla debata, čo je nástroj pre efektívnosť.

X Keď sa pozrieme na vyťaženosť a na efektívnosť, je možné, že by ten projekt ani nebol schválený?

Bez intervencie vtedy ešte IFP by bol ten projekt drahší. Jednoduchou debatou sa tam škrtli nejaké pruhy. Úplné zlyhanie je napríklad tá križovatka, ktorá sa nespravila. Po novom by sa to už nemalo stať, pretože dnes na základe intervencie ÚHP sú všetky investičné plány zverejňované. Keby sme toto mali pred šiestimi rokmi, tak niekto by si asi všimol, že tam chýba križovatka. Hoci mi hlava neberie, že štyri roky si nikto nevšimol, že to tam chýba.

X Igor Matovič po voľbách 2020 takmer dával ÚHP kompetenciu posielať ľudí do väzenia za neefektívne vynaložené peniaze. Za posledné dva a pol roka by sa teda nenašiel nikto, kto by mal byť takto potrestaný?

Nehovoril by som o posielaní ľudí do väzenia, ale pri investičných projektoch sa zámer prísne posudzovať každý jeden projekt podaril. Otázne sú politiky a regulácie, od rodinného balíčka, cez „pozmeňováky“ o čomkoľvek, energetická regulácia, nájomné byty… Takýchto politík a regulácií je mnoho, kde nám chýbajú pravidlá.

X Našli si teda politici nejakú skratku?

Nie, ona tu vždy bola.

 X Nepoužili vás potom trochu ako figový list, že v poriadku, na investície dozerajte, ale k zvyšku vás nepustíme? A práve tam príde rodinný balíček, nájomné byty a podobne.

Nepovažujem to za figový list. Dá sa to celkom zrozumiteľne vysvetliť. V investíciách to tak funguje, tuto to ešte tak nefunguje a my to voláme výzva.

X Mali by verejní funkcionári niesť hmotnú zodpovednosť, o ktorej sa tu celkom intenzívne diskutovalo? Z našej debaty mi vyplýva, že my vlastne ani nevieme potrestať politika, ak urobí ekonomicky neefektívne rozhodnutie napriek dátam.

Trestné by malo byť to, za čo sa dá potrestať. A hlúposť zatiaľ nevieme úplne potrestať. Nepoznám koncept ani vo svete, kde by sa za hlúposť zatváralo.

X Je teda hmotná zodpovednosť niečo dosiahnuteľné?

Neviem to presne uchopiť, ale čo je podstatné je, že potrebujeme inštitúcie, ktoré prinášajú viac svetla do rozhodovania. A keď ho bude viac, oveľa ťažšie sa urobí zlé rozhodnutie z nevedomosti, z amaterizmu, aj priamo trestnoprávne, teda krádež.

X Keďže budete zodpovedný za časť ekonomického programu v PS, aké priority budete presadzovať?

Naša ambícia je napísať najlepší program a nielen ako dokument, ale aby sme ho vedeli aj zaviesť. Musíme vedieť nielen to, kto to bude robiť, ale čo všetko to bude obnášať aj z hľadiska kapacít. To je taká všeobecnejšia veľká úloha. Ale teraz mali by sme riešiť energetickú krízu. Mala by ju vyriešiť ešte táto vláda a ak to nezvládne, tak by to bolo aj na debatu o jej mandáte.

Druhá vec, najdôležitejšie pre kvalitu života sú školstvo, zdravotníctvo a sociálna inklúzia. Nie sú to nové témy, ale v krízach a pri populistických riešeniach sa o tom nehovorí veľa. A zároveň environmentálna a finančná udržateľnosť. Nemôžeme robiť len ľubivé riešenia, ale musíme dať do poriadku aj financie. A to isté platí aj v životnom prostredí.

X Napríklad?

V dávnejšej štúdií sme napríklad písali, že ak vyrúbeme všetky lesy, tak na tom veľmi dobre zarobíme a ešte si aj zakúrime. Ale bolo by to krátkodobé riešenie a zničili by sme si prírodu.

X Znamená to, že budete tlačiť na vyššie zdaňovanie?

To nehovorím. Čo sa týka finančnej a environmentálnej udržateľnosti, predstavme si to ako dom s pevnými základmi. Potom sú tu mnohé politiky, ktoré sa môžu robiť, niekde potrebujeme viac peňazí, niekde menej. Spomenul som tie, ktoré máme na najvyšších poschodiach – školstvo, zdravotníctvo a sociálna inklúzia a nad tým celým je kvalita života, lebo o to sa verejnými politikami usilujeme. A na to je široké portfólio nástrojov, ktorými sa to dá dosiahnuť.

Na zdaňovanie tiež neexistuje jednoslovná odpoveď. Chceme čo najefektívnejší daňový systém, je to o daňovom mixe. Dane z majetku a škodlivých externalít chceme podporiť, možno dokonca aj zvýšiť. A tie, ktoré ovplyvňujú rast a aktivitu ako napr. daň z práce, chceme znižovať.

X Program budete zrejme presadzovať v nejakej koalícii. Asi najbližším potenciálnym spojencom pre PS je dnes SaS. Keď ste tak sledovali jej dvaapolročné pôsobenie v koalícii, je to podľa vás dôveryhodný partner?

Priamočiaru odpoveď nemám. PS som si vybral, lebo je to pre mňa jediná strana, ktorá presadzuje mne blízke hodnoty, teda zodpovedný prístup k verejným veciam, hľadanie odborných riešení s dátami, bez konfliktov a v prospech občanov.

X Keď hovoríte, že nemáte priamočiaru odpoveď, aká je tá kľukatá?

Nemyslím si, že politika sa má robiť konfliktmi a SaS bola súčasťou veľkého konfliktu. No po voľbách budú nanovo rozdané karty.

X Malo by ísť PS do koalície s SaS?

Budeme sa snažiť o čo najlepší volebný výsledok a keď by na to prišlo, budeme hľadať partnerov. Z toho súčasného parlamentu je SaS asi najbližšie.

X A čo Hlas? Je to strana, s ktorou si viete predstaviť spoluprácu?

S Hlasom si ja osobne spoluprácu predstaviť neviem. A veľmi ma potešilo, keď som sa dozvedel, že Progresívne Slovensko malo pred komunálnymi voľbami vlastný záväzok neísť nikde na Slovensku do koalície so stranou Hlas.

 X Kolegyni Zuzane Kovačič Hanzelovej ste povedali, že exminister financií, dnešný guvernér NBS Peter Kažimír vám za minulej koalície kryl chrbát. Aký bol váš vzťah?

Bol profesionálny. Na začiatku to bolo obzvlášť silné v tom, že tú úlohu viesť ÚHP mal mať Martin Filko, no po tragickej udalosti sa musel vymyslieť iný plán, ktorého súčasťou som bol ja.

X A kto bol lepší minister, Peter Kažimír alebo Igor Matovič?

Nerád robím ranking. Mimochodom, medzi týmito pánmi bol ešte Eduard Heger. Ale z dlhodobého pohľadu urobil veľa reforiem Ivan Mikloš, čo bolo v tom čase úplne kľúčové pre Slovensko. Peter Kažimír zase urobil veľa obzvlášť pre ÚHP, kde som bol priamo zapojený, Eduard Heger bol ministrom v čase, keď posilnili náš mandát.

X Keď ste sa dozvedeli o tom, že Peter Kažimír kúpil vilu na bratislavskom Slavíne od podnikateľa Ladislava Reháka, ktorá mohla byť kúpená pod cenu, zaujímalo vás to? Chceli ste nejaké vysvetlenie?

Nie, nikdy som sa s ním o tom nerozprával.

X Prečo vás to nezaujímalo?

To neznamená, že ma to nezaujímalo. Ale bolo to v čase, keď už nebol na ministerstve, takže som ani nemal tú príležitosť, aktuality.sk

X X X

Voľby v USA: Pomer síl v Kongrese stále nerozhodný

V 100-člennom Senáte majú obe strany po 48 kresiel.

O väčšine v oboch komorách Kongresu USA stále nie je rozhodnuté. Hoci demokrati výrazne obmedzili očakávané straty, republikáni ešte majú šancu získať kontrolu nad Snemovňou reprezentantov i Senátom. O jednom senátorovi za štát Georgia sa však rozhodne až v decembri. TASR informácie prevzala od denníka The Guardian, televízie CNN a agentúry Reuters.

V 100-člennom Senáte majú obe strany po 48 kresiel. V štáte Aljaška nie je známy víťaz, je však jasné, že sa rozhodne medzi súperiacimi republikánskymi kandidátkami, takže ich strana bude mať najmenej 49 mandátov.

Pozornosť priťahujú tri nerozhodnuté štáty – Arizona, Nevada a Georgia, keď v štáte Wisconsin podľa stredajších výsledkov porazil súčasný republikánsky senátor Ron Johnson demokratického vyzývateľa Mandelu Barnesa.

V Arizone po sčítaní 70 percent hlasov vedie demokrat Mark Kelly, v Nevade sa po sčítaní 80 percent hlasov blíži k víťazstvu republikán Adam Laxalt. Konečný pomer síl v Senáte tak môže byť známy až po druhom kole hlasovania v Georgii 6. decembra.

Súčasný demokratický senátor Raphael Warnock súperí s republikánom Herschelom Walkerom. Warnocka delí od 50 percent hlasov potrebných na víťazstvo v prvom kole len 0,8 percenta, zostáva však sčítať zhruba 10.000 hlasov, čo konečný výsledok nezmení.

Voliči v utorok rozhodovali o obsadení 35 kresiel v 100 člennom Senáte a všetkých 435 v Snemovni reprezentantov. Na väčšinu v snemovni je tak potrebných 218 kresiel. Podľa prognóz amerických médií zatiaľ majú republikáni v snemovni istých 230 a demokrati 187 kresiel, aktuality.sk

X X X

Ako je ruská žoldnierska skupina vagnerovci prepojená na sudánske zlato

 Vojna, terorizmus – naše okolie a, žiaľ, už aj našu krajinu sužujú ťaživé problémy. Na vojnu treba tri veci: peniaze, peneži, peníze! – vyratúva v pamätnej scénke z Jakubiskovej Tisícročnej včely dedinský vševedko Gagoš.

Počas vojny na Ukrajine mi zaznela v hlave viackrát, naposledy pri čítaní článku o „Putinovom šéfkuchárovi“ a zakladateľovi žoldnierskej skupiny vagnerovci Jevgenijovi Prigožinovi a s ním spojenej firmy M Investment (dcéra materskej firmy Meroe Gold Limited). Táto firma – podľa uniknutých dokumentov, ktorými teraz disponuje investigatívna skupina OCCRP a novinári z francúzskeho Le Monde – zaplatila milióny dolárov spoločnosti Aswar Multi Activities Co., Ltd. , ktorá je zrejme prevádzkovaná sudánskou vojenskou rozviedkou.

Prečo Putinov kuchár? Prigožin má v Rusku dlhodobo obrovský cateringový biznis a považujú ho za osobného priateľa ruského prezidenta. Zároveň aj za financmajstra vagnerovcov, teda akejsi súkromnej odnože ruskej armády, aktuality.sk

X X X

Migranti prúdia cez hranice. Mikulec nečinnosť odmieta

Prešlo šesť týždňov a riešenie prílivu migrantov ostáva v nedohľadne. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) prešľapuje na mieste. Hraničné kontroly, podobne ako ostatné susedné krajiny, zaviesť nechce. Jeho diplomacia, na ktorú sa spolieha, nefunguje. Kým v roku 2015 bolo Slovensko jednou z mála krajín, ktoré odmietli pomoc utečencom, v súčasnosti už hľadá spoločné európske riešenie, ale opäť osamotené.

Minister Mikulec ani napriek zhoršujúcej sa situácii a rastúcej kritike hranice s Maďarskom kontrolovať nechce. Policajný prezident Štefan Hamran označil policajné kontroly na slovensko-maďarskej štátnej hranici za „absolútne nezmyslené“. Priznáva, že polícia by strážiť viac ako 650-kilometrovú hranicu a viac ako 30 priechodov ani nedokázala. „Je to nemožná misia,“ poznamenal Hamran. Šéf rezortu vnútra uprednostňuje, aby sa v spolupráci s ďalšími krajinami utlmili toky migrantov, zabezpečila sa vonkajšia schengenská hranica a zároveň, aby sa štáty vedeli o migrantov nielen postarať, ale aj vrátiť do ich krajín pôvodu, ak to je možné.

„Európska komisia musí rokovať s Tureckom alebo Srbskom tak, aby sme vedeli s nimi jednať o readmisných dohodách,“ tvrdí Mikulec. Jeho postoj je však tŕňom v oku opozície. Čoskoro by sa v parlamente malo otvoriť mimoriadne rokovanie s cieľom Mikulca „odvolať za totálne zlyhanie pri nelegálnej migrácii“. Predkladateľom tohto návrhu je predseda Smeru Robert Fico.

Mikulec nečinnosť odmieta. Slovensko podľa neho vytvára tlak, aby Európska komisia riešila aj nedodržiavanie platných usmernení či zladenie vízovej politiky so Srbskom, ako aj zladenie trestania prevádzačstva. Rokuje sa podľa neho aj o refundáciách nákladov, ako to bolo v prípade ukrajinských odídencov. Na rôzne medzinárodné rokovania však Mikulec odkazuje už niekoľko týždňov a výsledky napriek tomu nevidieť.

Počet utečencov, ktorí nelegálne prekračujú hranice schengenského priestoru, postupne rastie od jari. Väčšina z nich smeruje do Nemecka, Holandska či Švédska, kde majú rodiny a priateľov. Problém si Slovensko začalo uvedomovať najmä vtedy, keď česká vláda v septembri jednostranne rozhodla o zavedení kontrol na svojich hraniciach. K tomuto kroku bola tlačená najmä Nemeckom, ktoré je už dnes voči utečencom rezervovanejšie než v roku 2015.

 Nielenže Česko cez svoje územie už týždne odmieta nechať prejsť utečencov zo Sýrie sužovanej vojnou, ale v rozpore s medzinárodným právom začalo zadržiavať a na Slovensko vracať aj tých, ktorí už na české územie prešli.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) Mikulcove kroky, akokoľvek neviditeľné, aj naďalej schvaľuje. V diplomatickom snažení ho chce podporiť aj na štvrtkovom večernom stretnutí so svojím českým náprotivkom Petrom Fialom. „Predstavíme mu návrhy riešení a verím, že nájdeme spoločnú dohodu. Pretože to, čo sa teraz deje na našich spoločných hraniciach, nie je štandard a nemôžeme takto pokračovať,“ zdôraznil Heger.

Migranti v stanovom mestečku v Kútoch.

„Európska migračná politika nebude kompletná a účinná, ak nevytvoríme mechanizmus, ktorý spravodlivejšie prerozdelí zodpovednosť za migrantov, respektíve žiadateľov o azyl. Slovensko od roku 2015 akékoľvek snahy o vytvorenie relokačného mechanizmu odmieta, dôsledkom tohto spolitizovaného a nekooperatívneho postoja je, že sme dnes na riešenie nášho vlastného migračného problému sami,“ zhodnotil pre Pravdu analytik z portálu EurActiv Radovan Geist.

Na Slovensku len od konca septembra zachytili už takmer 3 000 migrantov. Rovnako ako v roku 2015 platí, že na Slovensku zostať nechcú. Pred prichádzajúcou zimou sa preto hromadia najmä v tesnom okolí hraníc s Českom a opakovane sa snažia prekonať hranicu a dostať sa bližšie k Nemecku. Miestni obyvatelia zhodne deklarujú, že s nimi nie sú žiadne problémy. Bežných ľudí tak obmedzuje skôr dlhé čakanie na hraniciach v niekoľkokilometrových kolónach. Slovenskí dopravcovia preto dokonca hrozili blokovaním diaľnice, kým česká polícia nesľúbila zdvojnásobiť kapacity na kontrolu kamiónov na priechode Kúty-Lanžhot.

 Česko nás oklamalo

Opozícia tvrdí, že problém s nelegálnou migráciou je vážnejší. „Dnes sa nám v pohraničných mestách povaľujú stovky nelegálnych migrantov, ktorých nám práve vďaka Mikulcovi a jeho neschopnosti chrániť slovensko-maďarskú hranicu vrátila česká polícia,“ odôvodnil návrh na odvolanie šéfa rezortu vnútra hlavný predkladateľ Fico.

Vláda s návrhom opozície na Mikulcovo odvolanie na svojom stredajšom zasadnutí vyjadrila nesúhlas. Považuje ho za politicky motivovaný, podložený nepravdivými a zavádzajúcimi informáciami so snahou o diskreditáciu ministra vnútra.

„Roman Mikulec svoju funkciu vykonáva a z nej vyplývajúce úlohy plní profesionálne a odborne, so zreteľom na občana. Úlohy ním riadeného rezortu sú postavené najmä na ochrane ústavného zriadenia, verejného poriadku, majetku a bezpečnosti vrátane ochrany štátnych hraníc,“ uzniesla sa vláda.

 Podľa vlády je súčasná prítomnosť nelegálnych migrantov na Slovensku priamym dôsledkom zavedenia hraničných kontrol Česka na spoločnej vnútornej hranici schengenu. Kroky Česka Hegerov kabinet označil za protiprávne, v rozpore s európskymi právnymi rámcami, ako aj Schengenským kódexom. „Urobili tak napriek svojmu sľubu a výslovnej dohode z predchádzajúcich rokovaní, že sa tak nestane, respektíve že to môže byť a bude až jej posledný krok,“ skonštatovala.

Kontroly na hraniciach nebudú

Policajný prezident Štefan Hamran nepodporuje kontroly na slovensko-maďarskej hranici. Hamran sa odvoláva aj na závery utorňajšieho rokovania s policajnými prezidentmi Česka, Maďarska a Rakúska. Stanovili si na ňom spoločné priority – výrazné posilnenie vonkajšej hranice schengenu na maďarsko-srbských hraniciach, posilnenie spoločných medzinárodných policajných hliadok v Maďarsku a eskortovanie utečencov zadržaných v Maďarsku späť do Srbska.

V Maďarsku už vyše dvoch týždňov pôsobí 40 slovenských policajtov, aj ďalších 30 plánuje rezort vnútra vyslať do oblasti západného Balkánu v rámci agentúry Frontex.

 Policajtom už navyše pomáhajú aj vojaci. Vláda ešte na začiatku novembra schválila mandát vyčlenenia do 100 takzvaných tabuľkových miest profesionálnych vojakov na asistenčné úlohy Policajného zboru. Keďže sa vojaci budú striedať po 12 hodinách, v praxi tak bude nasadených okolo 200 príslušníkov ozbrojených síl.

 Žilinkovo politikárčenie

Po tom, čo tému pred niekoľkými dňami začala vo veľkom preberať opozícia, sa k nej tento týždeň v pondelok „tajomne skrytou“ kritikou pridal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Na svojom oficiálnom webovom profile upozornil, že prokuratúra v súvislosti so situáciou na hraniciach preverí možné porušenie právomocí verejného činiteľa.

Mikulec v reakcii povedal, že víta, ak generálny prokurátor prešetrí, ako dochádza k presunu migrantov z českej hranice na Slovensko. „Poskytneme mu maximálnu súčinnosť,“ dodal. Nie všetci predstavitelia vlády však boli k Žilinkovi takí zhovievaví. Vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová tvrdí, že Žilinka vytĺka lacný politický kapitál namiesto toho, aby si robil svoju prácu.

„Od generálnej prokuratúry sa očakáva, že bude pracovať, nie politikárčiť. A práve k svojej práci má pán Žilinka čo vysvetľovať – okrem iného aj to, či sa tento kľúčový štátny orgán mení na politickú stranu, alebo skrátka len nevie, čo má v skutočnosti na starosti,“ odkázala Remišová na svojom profile./agentury/

X X X

Predstaviteľ ruskej okupačnej správy v Chersone Stremousov zomrel pri nehode

 Zástupca šéfa ruskej okupačnej správy v ukrajinskej Chersonskej oblasti Kirill Stremousov zahynul pri dopravnej nehode, informoval gubernátor Vladimir Saldo.

 Smrť jednej z najvýraznejších postáv Moskvou dosadenej správy v okupovanej časti Ukrajiny prichádza v čase množiacich sa správ o ruskom ústupe z Chersonskej oblasti.

„Dnes zomrel Kirill Stremousov. Zomrel v Chersonskej oblasti pri jazde autom, ktoré malo nehodu,“ uviedol na sieti Telegram Ruskom dosadený gubernátor oblasti Saldo. Bližšie informácie o okolnostiach nehody nezverejnil. Stremousovo úmrtie už skôr potvrdil tiež krymský gubernátor Sergej Aksjonov a šéf Sevastopoľa Michail Razvozžajev.

Oblastný minister zdravotníctva Vadim Ilmijev podľa agentúry Interfax novinárom oznámil, že nehoda sa odohrala na ceste medzi Chersonom a mestom Armjansk, ktorá vedie na Ruskom anektovaný ukrajinský polostrov Krym. Iné zdroje hovoria o nehode pri Heničesku, ktorý sa nachádza tiež blízko Krymu.

Držiteľ ruského pasu Stremousov bol jednou z najvýraznejších verejných tvárí ruskej okupácie Ukrajiny. Na sociálnych sieťach zverejňoval často agresívne vyhlásenia, z ktorých posledné sa objavilo dnes (stredu) ráno. V súvislosti s prudkými bojmi medzi ukrajinskou a ruskou armádou pri meste Snihurivka v ňom napísal, že situácia je „v tejto fáze plne pod kontrolou“.

 Na sociálnych sieťach pravidelne zverejňoval tiež videá o situácii na fronte, okrem iného aj v rýchloidúcich vozidlách, pripomenula agentúra Reuters. Vzhľadom na silnejúcu ukrajinskú protiofenzívu v poslednom čase tiež vyzýval civilistov na evakuáciu zo západného brehu Dnepra. Posledné informácie na sociálnych sieťach hovoria o ruskom ústupe z niektorých dlho držaných pozícií na pravom brehu rieky.

Rusko koncom septembra anektovalo Chersonskú oblasť spolu s tromi ďalšími ukrajinskými regiónmi. Stalo sa tak na základe pseudoreferend, ktoré Kyjev aj Západ označili za neplatné. Od začiatku ruskej invázie tento rok vo februári sa na okupovanej Ukrajine odohral rad atentátov na Ruskom menovaných činiteľov. Ruské úrady ich pripisujú ukrajinským odbojárom./agentury/

X X X

Obvinený Harabin to skúša u Žilinku s 363-kou. Špeciálna prokuratúra jeho sťažnosť zamietla

„Urobil by som presne to isté čo Putin v súvislosti s udalosťami na Ukrajine,“ napísal ešte vo februári Harabin na Facebooku. Polícia ho preto obvinila.

Bývalý sudca Štefan Harabin sa snaží u generálneho prokurátora Maroša Žilinku dosiahnuť zrušenie svojho obvinenia. Polícia Harabina v máji obvinila zo schvaľovania trestného činu a hanobenia národa.

Exminister spravodlivosti, ktorý sa netají svojimi prezidentskými ambíciami, totiž krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine v statuse na Facebooku schvaľoval ruskú agresiu.

Harabin podával voči obvineniu sťažnosť, ktorú však špeciálna prokuratúra zamietla ako nedôvodnú. Obrátil sa preto na generálneho prokurátora s návrhom, aby využil známy paragraf 363 Trestného poriadku a jeho obvinenie zrušil.

„O vami uvádzanom návrhu doposiaľ rozhodnuté nebolo,“ povedal pre Aktuality.sk hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.

Vyšetrovateľ nemal pochybnosti

Polícia niekdajšieho šéfa Najvyššieho súdu viní z toho, že 25. februára na Facebooku okrem iného napísal: „Urobil by som presne to isté čo Putin v súvislosti s udalosťami na Ukrajine.“

Práve z tejto vety podľa vyšetrovateľa jasne vyplýva, že Harabin schvaľoval trestný čin agresie, ktorého sa dopustil Putin svojím rozhodnutím o uskutočnení „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine.

Dôležité pre orgány činné v trestnom konaní je dokázať, že Harabin konal úmyselne. Vyšetrovateľ je presvedčený, že bývalý sudca dobre vedel, že schvaľuje trestný čin.

„V tomto prípade je potrebné uviesť že obv. JUDr. Štefan Harabin, (…) aj vzhľadom k tomu, že má právnické vzdelanie a bol dlhoročným sudcom, musel vedieť a mať vedomosť o tom, že konanie prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina (…) napĺňa znaky trestného činu agresie,“ vysvetľuje policajt v uznesení.

Harabin: Budete mi platiť

Samotný Harabin, ktorého polícia v máji na niekoľko hodín zadržala, sa ani nesnažil vyviňovať. Novinárom povedal, že na svojom postoji trvá. „Ja som povedal status a na tom statuse trvám, že je to môj názor. Ja som tam odsúdil vraždenie civilistov na Donbase,“ konštatoval.

Status však z Facebooku už dávnejšie zmizol. Harabin tvrdí, že on ho nezmazal. Agresiu v ňom obhajoval aj slovami, že „zastavenie nacistov, ktorí od roku 2014 zavraždili 15-tisíc vlastných civilistov len pre ich ruskú národnosť, bolo zjavnou genocídou“.

Vetu neskôr preformuloval a zmenil na: „Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od roku 2014 zavraždili 15-tisíc vlastných civilistov.“ Toto konštatovanie nakoniec Harabinovi prinieslo obvinenie z hanobenia národa. Podľa vyšetrovateľa sa ho dopustil tým, že „sa o Ukrajincoch vyjadroval ako o nacistoch“.

Exminister spravodlivosti sa cíti byť nevinný a myslí si, že bude oslobodený. „Ani podmienka za to nebude, to bude oslobodenie. A ešte budete vy platiť z vašich daní mne odškodnenie za nesprávny úradný postup,“ pohrozil novinárom, aktuality.sk

X X X

Klimatická migrácia sa už začala. Znižovanie emisií je pre nás existenčne dôležité, odkazujú aktivisti z južnej pologule

 „Prijmite zodpovednosť za to, čo robíte krajinám na juhu, a odškodnite nám straty a škody, ktoré nám klimatická zmena spôsobuje,“ odkazujú Európanom klimatickí aktivisti zo Strednej Ameriky.

Marlen z Hondurasu a Luís zo Salvádora prišli Európanom pripomenúť, že znižovanie emisií skleníkových plynov je pre nich existenčne dôležité. Klimatická zmena ničí ich pôdu, úrodu aj domovy tak intenzívne, že ich ekosystémy sa z toho nedokážu spamätať už teraz. Tobôž ak globálna teplota stúpne o viac ako 1,5 stupňa Celzia, kam smerujeme.

Za ochranu svojich riek, pôdy či lesov sú schopní riskovať svoj vlastný život. Honduras je pritom jeden z najnebezpečnejších štátov pre klimatických aktivistov a novinárov na svete.

Do Európy prichádzajú s konkrétnymi požiadavkami, najdôraznejšie však zaznieva žiadosť, aby krajiny na severe prijali svoju zodpovednosť za to, čo klimatická zmena robí obyvateľom na globálnom juhu, a odškodnili ich.

Nám svoj príbeh vyrozprávali v Prahe v priestoroch bývalej Langhans Galerie Praha, kde má svoje centrum organizácia Člověk v tísni.

Nedostatok obilnín a rýb

Začalo sa to v roku 1998, keď Honduras spustošil hurikán Mitch. Vtedy si podľa Luísa začali miestni obyvatelia uvedomovať dôsledky klimatickej zmeny. Hurikány sa síce objavovali aj predtým, ale len zhruba raz za desať rokov. Po Mitchovi sa ich počet začal výrazne zvyšovať. Rekordný bol rok 2020, keď sa udialo 30 extrémnych klimatických javov. Luís nám ukazuje graf, na ktorom vidieť ich frekvenciu. Podľa neho sa ich množstvo v rokoch 1998 až 2008 oproti predchádzajúcim rokom zdvojnásobilo.

Luís menuje najmä dva posledné hurikány Julia a Lujza, ktoré spustošili veľké územie len s dvojmesačným odstupom. „Oblasť už nie je schopná zareagovať a prispôsobiť sa, preto čelí veľkým stratám a škodám. To má veľké dosahy aj na našu sebestačnosť. Čelíme nedostatku potravín, ako sú obilniny alebo ryby. Znižuje sa počet rastlinných druhov, ktoré sme schopní pestovať, pretože mnohé plodiny nie sú schopné prežiť v nových podmienkach. Čím ďalej,,tým viac závisíme od dovezených potravín z iných krajín,“ opisuje situáciu Luís.

Marlen zároveň dodáva, že práve domorodé národy, ktoré žijú vo veľkej harmónii s prírodou a veľmi sa o ňu starajú, nesú najväčšie dôsledky klimatickej zmeny. Organizácia Centro de Desarrollo (CDH) v Hondurase, v ktorej pôsobí, sa preto aktivizuje za ochranu prírodných zdrojov a najmä za ochranu riek.

 Nárast chorôb

Luís medzitým upozorňuje na ďalší dôsledok klimatickej zmeny, ktorej obyvatelia Strednej aj Južnej Ameriky čelia. „Zvýšená teplota vedie k nárastu výskytu malárie, horúčky dengue či vírusu ZIKA, ktoré prenášajú komáre a ktoré sa v teplejšom prostredí rýchlejšie množia. Chorobnosť po hurikáne rastie aj kvôli nedostatočným hygienickým podmienkam. Starí ľudia, tehotné ženy alebo deti nie sú schopní znášať samotnú rastúcu teplotu,“ dodáva so znepokojením Luís, ktorý zase pôsobí v salvádorskej neziskovej organizácii Unidad Ecológica Salvadoreña (UNES).

Neskrýva sklamanie, že celosvetové rokovania nevedú k znižovaniu emisií skleníkových plynov v atmosfére, a tak globálna teplota stále rastie.

„Hoci máme vojnu na Ukrajine a energetickú krízu, nemali by sme zabúdať ani na to, že veľkým cieľom by malo byť znižovanie emisií. Pokiaľ sa priemerná teplota zvýši o štyri stupne, v Latinskej Amerike to bude o šesť stupňov, na čo sa už naše prostredie nedokáže prispôsobiť. Museli by sme emigrovať,“ dodáva.

Migrácia sa už začala

Marlen pritom dodáva, že na klimatickú krízu by sme sa mali pozerať aj cez prizmu migrácie. Masy ľudí sa tu už pre zmenu klímy totiž dali do pohybu. „Celé komunity čelia tomu, že okolie ich domov je zničené, hurikán zničil produkciu kávy, kukurice či fazule, zničil tiež aj množstvo domov. Ľudia sú nútení opustiť oblasť a odchádzajú preč,“ opisuje Marlen.

„Pred pandémiou odchádzalo zo Salvádora približne 400 ľudí denne, väčšina išla do Spojených štátov, ale aj do iných krajín. Asi 80 % z toho sú ekonomickí migranti, ale tú miestnu ekonomiku ničí práve klimatická zmena, takže je to previazané,“ vysvetľuje Luís.

Hlavným cieľom klimatických migrantov sú Spojené štáty, čiastočne aj Kanada. „Niektorí zostávajú v Mexiku alebo sa sťahujú do Austrálie a následne do Európy,“ dodáva.

Reakcia štátov je podľa neho pomalá. „Od tej doby, čo je klimatická zmena stále intenzívnejšia, boli vytvorené nejaké verejné politiky a stratégia na úrovni štátu, ale ich implementácia je náročná, pretože chýba financovanie,“ tvrdí Luís. Znepokojene dodáva, že boj s klimatickou zmenou teraz navyše spomaľuje porušovanie demokratických princípov a ľudských práv a rast autoritárskych režimov. Hovorí, že momentálne sa to začína prejavovať aj v Salvádore.

 Návrat k tradičnému hospodáreniu

Adaptácia na zmenu klímy je nevyhnutná, peniaze na ňu však chýbajú. Podľa Luísa nejaké peniaze čerpajú z medzinárodných zdrojov, ale je ich málo a proces je pomalý a zložitý. Myslí si, že investovať do adaptačných opatrení by mal hlavne štát, ale nie je na to politická vôľa.

„Existujú výskumy a štúdie, ako hospodáriť s pôdou či vodou, sú aj verejné politiky, ale chýba realizácia a financovanie,“ dodáva s tým, že pokiaľ EÚ poskytuje nejaké financie, mala by zároveň kontrolovať, ako sú používané a robiť audity. Obáva sa totiž, aby neboli zneužité.

Podľa Marlen je jednou z veľkých adaptačných stratégií Hondurasu, Salvádora a Guatemaly návrat k tradičnému spôsobu poľnohospodárstva. Znamená to, že napríklad nebudú používať chemické hnojivá, ale výlučne len organické, ktoré vzniknú pri biologickej produkcii.

Luís dodáva, že nejde len o to, čo robiť, ale aj o to, čo nerobiť. Salvádor je napríklad prvou krajinou na svete, ktorá v roku 2017 zastavila ťažbu kovu. Patrí sem však podľa neho aj spôsob, akým sa využívajú energie. Hovorí, že domorodé národy odjakživa využívali slnko ako zdroj energie. Jedna vec je teda využívanie fotovoltiky, ale na mysli má aj omnoho primitívnejšie využívanie prírodného svetla. Napríklad, že ľudia pracujú, keď svieti slnko a keď je tma, oddychujú.

Marlen dopĺňa, že k tomu patrí aj sadenie stromov ku rieke, ktoré ju potom chránia. „V mojej komunite je to tak, že od školy máme povinnosť sadiť stromy. Sadíme ich napríklad pri riekach a tie porasty okolo riek sú potom nedotknuteľné,“ opisuje.

Vyhrážky smrťou

Obaja aktivisti počas rozprávania priznali, že sa pre svoju prácu osobne stretli s vyhrážkami. Príkladom je aj boj za ukončenie ťažby zlata v Salvádore, o ktorej hovoril Luís. Predchádzalo mu 10 rokov tlaku a aktivít, no kým sa to podarilo, zomrelo päť aktivistov a mnoho ľudí bolo zatknutých. S developermi alebo investormi projektov sú totiž často previazaní aj ľudia vo vláde a spolupracuje s nimi aj polícia.

Marlen sa vyhrážali pre jej otvorený odpor voči výstavbe vodnej elektrárne na rieke v Hondurase. Priznáva, že v tom čase ešte nemala nejakú stratégiu, konala veľmi priamo a bola príliš viditeľná. Keď prišli vyhrážky smrťou, rozhodla sa opustiť svoj domov a presťahovať sa inam. Dodáva, že developeri majú často svojich ľudí, ktorí sa aktivizujú proti klimatickým aktivistom. Dnes už kladú odpor proti poškodzovaniu prírody oveľa efektívnejšie vďaka rastúcej sieti komunít, v ktorej sú tisíce klimatických aktivistov. Cez túto platformu dokážu chrániť aj vedúcich aktivistov, ktorí dovtedy čelili rôznym vyhrážkam.

Luís si spomína, že na jedného klimatického aktivistu dokonca spáchali atentát, vystrelili na neho sedemkrát, našťastie však prežil. Dostal aj policajnú ochranku, no po čase na neho opäť zaútočili a už sa im vraždu podarilo dokonať. Rovnako sú podľa nich v ohrození aj investigatívni novinári, ktorí už boli tiež zabití alebo museli z krajiny odísť.

 Čo nás poháňa? Svedomie

Ak zákony na ochranu prírody či aktivistov nie sú dodržiavané a polícia i vláda je často previazaná s developermi, pýtam sa, aký nástroj vlastne majú v rukách. „Nemáme nástroje, ale to, čo nás poháňa, je svedomie. Máme na mysli naše prírodné či kultúrne dedičstvo a budúcnosť našich detí,“ vysvetľuje Marlen.

Na otázku, či nemajú strach, že sa po návrate z Európy stanú terčom nejakého útoku, odpovedá Luís až mrazivo pragmaticky.

„V Hondurase a Salvádore je situácia dosť zlá, ale v Nikarague je ešte horšia. Mám výhodu, že žijem v hlavnom meste v Salvádore a som verejná osoba. Tá viditeľnosť ma trochu chráni. Veľké riziko je, že v týchto krajinách vás môžu zabiť, vražda však nebude spojená s vašou prácou, ale prejde ako nejaká bežná kriminalita, ktorá je tu veľmi vysoká. Je to moja práca, musím prijať opatrenia, ako sa chrániť,“ uzavrel.

Súčasťou ich tour je aj tretí aktivista z Nikaraguy, ten sa však na stretnutí s novinármi nezúčastnil práve z obavy o svoj život.

Odkaz krajinám na severnej pologuli

Klimatickí aktivisti majú na Európanov veľmi konkrétne požiadavky, tlmočili ich aj trom zástupcom Európskeho parlamentu. Aktuálne s veľkými očakávaniami sledujú, ako sa ich požiadavky premietnu do konkrétnych výstupov na klimatickom samite v Egypte COP27.

„Chceme od štátov globálneho severu, aby prijali zodpovednosť za situáciu v Strednej a Južnej Amerike a vôbec na globálnom juhu v súvislosti s klimatickou zmenou. Chceme, aby tieto krajiny radikálne znížili emisie CO₂ a aby na COP27 bola vznesená urgentná otázka financovania a odškodnenia strát a škôd, ktoré utrpeli krajiny na globálnom juhu práve v dôsledku činností severných krajín. Táto téma patrí nám všetkým a všetci by sme mali prispieť k jej riešeniu,“ zhrnula Marlen.

Rovnaké požiadavky formuloval aj Luís. Zdôraznil však, aby ľudia maximálne prispeli k boju s emisiami a udržali oteplenie na úrovni 1,5 stupňa, pretože tento cieľ umožní krajinám na globálnom juhu, aby sa ešte na klimatickú zmenu adaptovali.

Článok vznikol vďaka spolupráci s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením a organizáciou Na mysli v rámci projektu Climate Game On., aktuality.sk

 X X X

Demokrati sa nakoniec ubránili. Trump opäť nevyhral

 Republikánska smršť sa nekonala. Donaldovi Trumpovi sa odveta nevydarila. Namiesto veľkolepého návratu je 8. november 2022 možno začiatok jeho konca.

O tom, aké boli voľby do celej 435-člennej Snemovne reprezentantov, 35 senátorov v 100-člennom Senáte a guvernérov v 36 štátoch USA dôležité, vypovedá fakt, že priamo do kampane sa zapojili prezident Joe Biden, Donald Trump, Barack Obama a čiastočne dokonca aj Bill Clinton. Nemali na výber, demokratom podľa prieskumov hrozila blamáž. Voľby boli koncipované ako referendum o vládnutí prezidenta Bidena.

Ľudia v USA sa majú posledné dva roky na čo sťažovať. Ekonomike sa nedarí, ceny rastú, vyhliadky sú pesimistické. Pracovné miesta sú ohrozené, inflácia vymazáva úspory a vysoké úroky zdražujú podnikateľské úvery. Američania dobre poznajú príčiny: pandémia a vojna na Ukrajine. Na rozdiel od Európanov sú však veľmi pragmatickí. Hoci dobre vedia, čo Rusko robí na Ukrajine a akú hrozbu predstavuje, ekonomika je ako vždy na prvom mieste. V kampani sa ukázalo, že Američania sa obávajú, že ekonomika sa položí a ohrozí tak osudy miliónov ľudí, ako aj geopoliticky oslabí samotné Spojené štáty.

Druhá veľká téma boli interrupcie. Sudcovia Najvyššieho súdu, zvolení republikánskymi konzervatívcami, nedávno zrušili právo na potrat a legislatívu prenechali jednotlivým štátom. V niektorých reálne hrozí, že ak republikáni vyhrajú voľby, potraty zakážu. Niekde sa tak už stalo. Obava z návratu do temnoty, strata práva rozhodovať o vlastnom živote, popretie slobody voľby motivovali veľa ľudí, ktorí bežne voliť nechodia.

Vo viacerých štátoch sa konali navyše referendá. Okrem práva na potrat – čo prešlo v Kalifornii, vo Vermonte a v Michigane – aj o legalizácii marihuany a tiež o zrušení výnimiek zo zákazu otroctva. Znie to neuveriteľne, keďže v USA bolo otroctvo zrušené 13. dodatkom ústavy v roku 1865. V Louisiane šokujúco hlasovali proti zmene. Aj to je Amerika.

V hre teraz nie je, či sa Trump opäť stane prezidentom, ale či na dva samostatné nekorešpondujúce svety polarizovaná Amerika aspoň v niečom nájde spoločnú reč.

V jednotlivých štátoch sa odohrali viaceré zaujímavé súboje, ktoré o USA hovoria viac ako samotné konečné výsledky. V New Yorku vyhrala nakoniec demokratická guvernérka Hochulová. Vo voľbách do Snemovne reprezentantov opäť uspela známa mladá ľavičiarka Ocasiová-Cortezová.

V Georgii sa proti sebe postavili senátor, kňaz Raphael Warnock, ktorý káže v rovnakom kostole ako Martin Luther King, a bývalá futbalová hviezda Herschel Walker. Ten sa hlási ku kresťanstvu, podporuje potraty, pritom dve exmilenky prinútil k interrupciám, dopúšťal sa domáceho násilia a má štyri deti so štyrmi ženami… (Prvé kolo vyhral tesne Warnock.)

Vo voľbách do snemovne uspela zarytá trumpistka a konšpirátorka Marjorie Taylor Greenová. V Arizone na post guvernéra ašpirovala antivaxerka a bojovníčka proti noseniu rúšok, bývalá televízna moderátorka Kari Lakeová. Tá má dokonca záujem o post Trumpovej viceprezidentky – o dva roky. V Pensylvánii nakoniec tesný súboj vyhral tiež bývalý futbalista, stúpenec ľavičiara Bernieho Sandersa, John Fetterman nad televíznou hviezdou Mehmetom Ozom.

Ten najdôležitejší súboj sa odohral na Floride. Tam jasne uspel republikánsky guvernér Ron DeSantis, ktorý chce na poste lídra strany v prezidentských voľbách vymeniť Trumpa. Nie je však o nič lepší.

Hoci demokrati stratia väčšinu v Snemovni reprezentantov, konečné rozpoloženie by pre Bidena mohlo byť hrateľné. Prezident dostal od voličov ešte jednu šancu. V hre teraz nie je, či sa Trump opäť stane prezidentom, ale či na dva samostatné nekorešpondujúce svety polarizovaná Amerika aspoň v niečom nájde spoločnú reč./agentury/

 X X X

Slovenská plavkyňa Andrea Podmaníková: Zostávam nohami pevne na zemi

 Mesiac a čosi pred začiatkom majstrovstiev sveta v krátkom bazéne v Melbourne poslala Andrea Podmaníková zo záverečného podujatia Svetového pohára v Indianapolise svoju aktuálnu plaveckú vizitku.

OD MORAVCOVEJ ČIAS SME SI ODVYKLI, ABY SLOVENSKÁ PLAVKYŇA NA PODUJATÍ SP TRIKRÁT ATAKOVALA PÓDIUM

Tri A-limity, tri slovenské rekordy, dve štvrté a jedno tretie miesto na jednom podujatí SP, to je štatistika, na ktorú slovenské plávanie nie je zvyknuté od čias Martiny Moravcovej.

REKORDY BEZ VYLADENIA

„Pravdupovediac, veľmi som sa nesústredila na ‚bilanciu’ umiestnení, ale bola som si vedomá, že mám ‚našliapnuté’ na osobné rekordy,“ zhodnotila 24-ročná topoľčianska rodáčka svoje účinkovanie na záverečnom podujatí seriálu. „Je to naozaj pekný impulz pred MS, no ako zvyčajne zostávam nohami pevne na zemi. Vraciam sa do tréningu a budem pracovať na veciach, v ktorých zaostávam.“

Naša špičková prsiarka posunula na dvojstovke osobné maximum o bezmála sekundu a štvrť, z 2:22,38 najprv na 2:22,22 a vo finále na 2:21,15 min, a na najkratšej päťdesiatke o takmer dve desatiny, z 30,08 na 29,89 s, čo jej vynieslo v nabitej konkurencii tretie miesto, navyše od jej slovenského rekordu na stovke ju delili dve stotiny. Pozoruhodné výkony obzvlášť preto, že na tretí míting SP štartovala z plného tréningu.

„Som rada, že napriek tomu som bola schopná atakovať moje najlepšie časy a na všetkých troch tratiach sa dostať do finále,“ konštatovala tokijská olympionička.

Pri hľadaní príčin svojho vydareného vystúpenia zdôraznila aj pozitívny fakt, že v Indianapolise neštartovala z našich sama, ale celkovo sedmička slovenských plavcov študujúcich za oceánom:

„My, slovenskí plavci dlhodobo trénujúci v USA sme si takpovediac vyprosili tieto preteky ako reprezentačný štart. Veľmi som sa tešila na to, že sa zídeme ako slovenský kolektív a budeme mať šancu zapretekať si v krátkom bazéne. Môžem povedať, že sme tvorili veľmi dobrý tím a výkony to aj ukázali. Za to, že mne to vyšlo trošku lepšie, môžem vďačiť hlavne mojím trénerom na univerzite.“

PRÍM HRALA LEDECKÁ

Kým z pohľadu slovenského plávania žiarila na tohtoročnom seriáli najviac Podmaníková, z hľadiska svetových výkonov upútala najmä Katie Ledecká. Stále iba 25-ročná Američanka je sedemnásobná olympijská a 19-násobná svetová šampiónka, no vo Svetovom pohári zažila premiéru.

Dokonca v krátkom bazéne štartovala pred tohtoročným seriálom za svoju celú doterajšiu kariéru len trikrát, aj to naposledy pred tromi rokmi. Odvtedy sa výkonnostne výrazne zlepšila, takže bolo priam isté, že vo svojich najsilnejších disciplínach zmení, a to výrazne, historické tabuľky.

Na druhom mítingu SP v Toronte utvorila svetový rekord na 1500 m voľný spôsob časom 15:08,24 min, keď staré maximum prekonala o bezmála desať sekúnd (15:18,01), a na treťom, záverečnom v rámci celého seriálu, pridala rekord na 800 m voľný spôsob časom 7:57,42 min, keď predošlý rekord pokorila o takmer dve sekundy (7:59,34).

„Je to zábava. Celú moju kariéru beriem rok za rokom, ale snažím byť stále najlepšia. Som zvedavá, čo stihnem do konca tohto roka, no dôležitejšia bude ďalšia sezóna,“ povedala pre web swimswam.com po prvom rekorde. Mimochodom, posun na tisícpäťstovke o 9,77 sekundy je najväčší v histórii od roku 1982, odkedy sa na najdlhšej ženskej trati v 25-metrovom bazéne oficiálne evidujú svetové rekordy.

O týždeň neskôr v Indianapolise zhodnotila Ledecká svoj čas na osemstovke slovami: „Je skvelé, že mám pred sebou takéto míľniky a že som vstúpila týmto spôsobom do zimnej sezóny. Nikdy som ju nezačínala medzinárodnými pretekmi, takže to bolo pre mňa trochu nezvyčajné, ale som šťastná, že som sa rozhodla štartovať na Svetovom pohári.“

Dodajme, že fenomenálna Američanka získala za každý svetový rekord prémiu 10 000 USD.

NADŠENIE V KARIBIKU

Oveľa viac si však finančne polepšila jej krajanka Beata Nelsonová. Za celkový triumf v pohári inkasovala 100 000 USD a ďalších 52 000 za úspechy v jednotlivých disciplínach. „Pred SP som nemala žiadne očakávania, videla som len skvelú príležitosť zaplávať si v krátkom bazéne,“ konštatovala 24-ročná rodáčka z Madisonu, metropoly štátu Wisconsin, pre stránku Medzinárodnej plaveckej federácie (FINA).

Ohromné nadšenie vypuklo po skončení SP v Karibiku, pretože celkovým mužským víťazom sa stal prvý raz v histórii plavec z ostrovného štátu Trinidad a Tobago Dylan Carter.

Na jeho konto pribudlo 160 000 USD, ale viac ako odmena ho nadchol historický úspech: „Som ako v siedmom nebi. S pribúdajúcim časom som cítil čoraz väčší tlak, sebavedomie však prevážilo nad nervami. Vždy som vedel, že mám veľký potenciál, vždy mi však niečo chýbalo, aby som odomkol všetky moje schopnosti. Teším sa, že som predvádzal stabilné výkony.“, aktuality.sk