Der Spiegel: Zle ste ma pochopili. Toto odkazuje americký exminister zahraničných vecí Henry Kissinger kritikom. Slávny diplomat v máji na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose povedal, že by bolo dobré, keby sa rokovania medzi Moskvou a Kyjevom začali do dvoch mesiacov. Tvrdil, že ak by sa Ukrajina usilovala získať späť územia okupované pred 24. februárom, teda Krym a časti Donbasu, už by to bola nová vojna proti Rusku.
„Rešpektujem Henryho Kissingera, ale fakt je, že nezastáva žiadnu oficiálnu pozíciu v americkej vláde. Má svoj názor, ale ja s ním jednoznačne nesúhlasím,“ reagoval vtedy ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Teraz Kissinger, ktorý má už 99 rokov, zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nenaznačoval, že by vláda v Kyjeve mala pristúpiť na nejaké územné straty. Bývalý šéf diplomacie prezidenta Richarda Nixona to vysvetlil v rozhovore pre magazín Der Spiegel. Snemovňa reprezentantov prijala legislatívu, ktorá má umožniť výcvik ukrajinských letcov na stíhačkách F-15 a F-16.
„Nikdy som nepovedal, že by sa Ukrajina mala vzdať nejakého územia. Čo som povedal, bolo: Aby sa skončila táto vojna, najlepšou deliacou čiarou by bol status quo ante (stav ako pred konfliktom), čo znamená 93 percent krajiny. To je úplne iná vec. Keď si určíme status quo ante ako cieľ, znamenalo by to, že agresia bola neúspešná. Problémom je teda prímerie pozdĺž línie kontaktu z 24. februára. Územie stále kontrolované Ruskom, ktoré tvorí asi 2,5 percenta ukrajinského územia na Donbase, ako aj na Krymskom polostrove, by potom bolo súčasťou všeobecného rokovania,“ povedal Kissinger pre Der Spiegel.
Kissinger ako biblia
Odborník na dejiny medzinárodných vzťahov Thomas Schwartz z Vanderbiltovej univerzity v Nashville pre Pravdu pripomenul, že nie je prekvapujúce, že všetci si vysvetľujú slová bývalého šéfa diplomacie po svojom. Bolo to tak aj v minulosti.
„Kissinger napísal toho tak veľa, že už trochu funguje ako biblia. V jeho diele by ste našli citát, ktorým by ste dokázali ospravedlniť akékoľvek politické rozhodnutie,“ vyhlásil Schwartz.
Profesorovi histórie vyšla v roku 2020 kniha Henry Kissinger and American Power: A Political Biography (Henry Kissinger a americká moc: Politická biografia). Čo by podľa Schwartza robil bývalý minister zahraničných vecí, keby teraz riadil americkú diplomaciu a musel by riešiť ruskú vojnu proti Ukrajine?
„Keď sa Nixon a Kissinger dostali k moci, signalizovali Sovietskemu zväzu, že akceptujú jeho sféru vplyvu vo východnej Európe. A že sa, na rozdiel do predchádzajúcej vlády Lyndona Johnsona, nebudú púšťať do iniciatív, ktoré by zasahovali alebo podkopávali kontrolu ZSSR nad oblasťami, ktorým už dominuje,“ pripomenul Schwartz. „Na druhej strane však jasne naznačili, že budú brániť územie, ktoré kontroluje Západ, a že sa postavia proti sovietskym snahám rozširovať komunizmus po svete. Vyhodnocovali si to tak napríklad v prípade Latinskej Ameriky vrátane Čile,“ vysvetlil expert.
Schwartz si myslí, že keby bol v úrade ministra zahraničných vecí mladý Kissinger teraz, s vervou by sa postavil proti ruskej snahe ovládnuť Ukrajinu.
„Asi by hovoril, čo hovorí teraz. Že Moskva si môže nechať, čo má, ale viac nedostane. Pokusy Ruska ovládnuť celú Ukrajinu by pokladal za porušenie rovnováhy moci v Európe. Kissinger si uvedomoval, že Američania sa opatrne dívajú na úsilie poslať niekde vojakov. No jednoznačne by podporoval snahu dodať Ukrajincom to, čo potrebujú, aby sa mohli brániť. Toto by vyplývalo aj z Nixonovej doktríny. Teda že USA poskytnú podporu krajinám, ktoré sú vlastnými prostriedkami ochotné brániť sa proti komunizmu,“ ozrejmil Schwartz.
Podľa odborníka by sa Kissinger nakoniec asi priklonil k zachovaniu územnej celistvosti Ukrajiny. „Z toho, ako si ja vysvetľujem jeho a Nixonovo pôsobenie v úrade, chcel dosiahnuť stabilitu vo vzťahoch so ZSSR, ale ak videl snahy narušiť túto rovnováhu, bol proti tomu. Kissinger mal svoje červené čiary a myslím, že by do nich zahrnul aj Ukrajinu pred 24. februárom 2022,“ povedal Schwartz.
Budúcnosť Ruska
Samozrejme, každý konflikt je iný a Kissinger v interview pre Der Spiegel povedal, že k dianiu na Ukrajine neexistuje dobrá historická analógia. Exminister zahraničných vecí tvrdí, že vojna je na jednej úrovni konfliktom týkajúcim sa rovnováhy moci, ale na inej úrovni má aspekty občianskej vojny a spája klasický európsky typ medzinárodného problému s celkovými globálnymi problémami. „Keď sa táto vojna skončí, otázka bude, či Rusko bude mať nejaký zrozumiteľný vzťah s Európou, o ktorý sa vždy snažilo, alebo či sa stane predsunutou základňou Ázie na hraniciach Európy. A na to neexistuje dobrý historický príklad,“ podotkol Kissinger pre Der Spiegel./agentury/
X X X
MEDVEDEV: KONEC BOJŮ NA UKRAJINE? ZA PODMINIEK RUSKA
Mier bude iba za našich podmienok, vyhlásil exprezident Medvedev
Reuters: Na Ukrajine zavládne mier iba za podmienok Ruska. V utorok to uviedol podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. TASR prevzala správu od agentúry Reuters.
„Rusko dosiahne všetky svoje ciele. Bude mier – za našich podmienok,“ napísal Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram.
Medvedev bol kedysi považovaný za liberála, v súčasnosti patrí k najväčším zástancom vojny na Ukrajine. V rokoch 2008-2012 bol prezidentom Ruska.
Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa začali krátko po vpáde ruských inváznych vojsk na Ukrajinu. Kyjev koncom marca na rozhovoroch v Istanbule okrem iného navrhol, že sa zriekne snahy o vstup do Severoatlantickej aliancie výmenou za medzinárodné bezpečnostné záruky. Rusko však žiada od Ukrajiny aj demilitarizáciu a vzdanie sa časti územia. Okrem Krymu, anektovaného v roku 2014, mu ide aj o Doneckú a Luhanskú oblasti. Mierové rozhovory sa neskôr zastavili.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba minulý týždeň vylúčil, že Ukrajina by v rámci akejkoľvek mierovej dohody prenechala Rusku časť svojho územia, aktuality.sk
X X X
Ruské úrady ponúkajú prémie dobrovoľníkom bojujúcim na Ukrajine, píše ruský web
Dobrovoľníkom, ktorí sa zapoja do ruskej „zvláštnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva svoju inváziu na Ukrajine, petrohradské vojenské náborové úrady ponúkajú prémie za ničenie protivníka. Napríklad za zostrelené lietadlo sľubujú 300 000 rubľov a za likvidáciu čaty vojakov 100 000 rubľov. Informoval o tom petrohradský portál Rotonda s odvolaním sa na nemenovaného mestského zástupcu.
Ten poskytol Rotonde kópiu brožúry, ktorú podľa neho vojenské úrady rozposielajú do okolitých obcí. Volá sa „Sociálna príručka pre účastníkov osobitných vojenských operácií“ a opisuje plat zmluvných vojakov a prémie za úspešné splnenie bojových úloh.
Odmena je podľa portálu Rotonda ponúkaná za každý zničený kus techniky i bojovníkov. Najvyššie ocenené je zostrelenie lietadla, a to na 300 000 rubľov, nasleduje helikoptéra (200 000 rubľov) a tank (100 000 rubľov).
Likvidácia živej sily protivníka je cenená o niečo menej, podotýka médium. Za vyradenie čaty ponúkajú úrady 100 000 rubľov, za likvidáciu oddielu 50 000 rubľov. Rovnakou sumou hodnotí zničenie bezpilotného lietadla, bojového vozidla pechoty, obrneného transportéra, protilietadlového raketového systému alebo salvového raketometu.
Analytici už istý čas upozorňujú na vyčerpanie ruských inváznych síl. Namiesto toho, aby Rusko vyhlásilo úplnú alebo alebo len čiastočnú mobilizáciu, Kremeľ pravdepodobne nariadil jednotlivým ruským regiónom, aby vytvorili takzvané dobrovoľnícke prápory, uviedol pred časom americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW)./agentury/
X X X
Zelenského pomohlo vyzbrojiť Rusko, nebo Západ?
Reuters: Keď šéf Kremľa oznámil, že jeho vojaci napadli susedný štát, tvrdil, že mu ide o „denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny“. Takmer po piatich mesiacoch od začiatku invázie mu prvý cieľ nevyšiel a v prípade druhého dokonca dosiahol presný opak.
Vladimir Putin chcel zvrhnúť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čím by vlastne získal kontrolu nad jeho ozbrojenými silami. Postup ruských vojakov ku Kyjevu sa však pre nečakane silný odpor Ukrajincov zastavil a Moskva sa zamerala na okupáciu čo najväčšieho územia v Donbase. Pokus o „denacifikáciu“ Kyjeva zlyhal.
Zbrane za 30 miliárd
Čo sa týka „demilitarizácie“, Putin sa môže cítiť ako babrák, lebo Zelenského pomohol vyzbrojiť. A postaral sa o to, že zbraňami zo Západu Ukrajinci mohli zabiť viac ruských vojakov. Britské ministerstvo obrany odhaduje, že Moskva ich stratila od konca februára dovedna približne 50-tisíc. Je to obrovský počet v súvislosti s tým, že ruská armáda nasadila do invázie okolo 150-tisíc mužov.
Snemovňa reprezentantov prijala legislatívu, ktorá má umožniť výcvik ukrajinských letcov na stíhačkách F-15 a F-16. Pozrite si stíhačky F-16 na videu US Air Force.
Ukrajina vynaložila na obranu v minulom roku 5,94 miliardy amerických dolárov (USD), čo je pri súčasnom kurze približne rovnaká suma v eurách. Kyjev začal dávať viac peňazí armáde po ruskej okupácii Krymu v roku 2014. Dovtedy si ukrajinské ozbrojené sily museli vystačiť dlhé roky zhruba s dvomi miliardami USD.
Putin s veľkou pravdepodobnosťou nepredpokladal, že Zelenskyj sa po invázii dočká masívnej vojenskej pomoci zo zahraničia. S uvalením ekonomických sankcií na Moskvu takmer určite počítal, ale masívne vyzbrojovanie Ukrajiny od jej podporovateľov ho nepochybne prekvapilo.
Dodávky zbraní na Ukrajinu zo zahraničia majú už hodnotu prevyšujúcu objem 30 miliárd USD. Vyplýva to zo štatistiky, ktorá je dostupná na webovej stránke Inštitútu pre svetovú ekonómiu, ktorý sídli v nemeckom Kiehli.
Keď sa zrátajú poskytnuté zbrane so záväzkami ďalších dodávok, tak jednoznačne najviac pomohol Kyjevu Washington. V prípade USA je to až 23,8 miliardy USD. Na druhom mieste je Británia (3,78 miliardy USD), tretie je Poľsko (1,8 miliardy USD). Štvrté v poradí je Nemecko (1,44 miliardy USD). K miliardovej hranici je spomedzi ďalších štátov najbližšie Kanada (0,92 miliardy USD).
Inštitút uvádza, že Slovensko poskytlo vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote 160 miliónov USD. Väčšia Česká republika dodala Kyjevu zbrane za 260 miliónov USD.
Postrach pre Rusov
Keby Putin nezaútočil proti Ukrajine, tá by sa ako nečlenský štát NATO k moderným zbraniam zo Západu nedostala. Ukrajinci si napríklad veľmi pochvaľujú americký systém mobilného delostrelectva známy pod skratkou HIMARS.
Washington chválu Kyjeva potvrdil ako opodstatnenú. „Systém M142 HIMARS umožňuje odpálenie viacerých presne navádzaných rakiet. USA už poskytli Ukrajine osem systémov a prisľúbili poslať ďalšie štyri, celkovo teda 12 systémov,“ informovalo minulý piatok americké ministerstvo obrany na svojej webovej stránke. HIMARS sa stal pre Rusov postrachom.
USA pripravili dosiaľ až 14 obrovských balíkov vojenskej pomoci na Ukrajinu. Ten najnovší Washington oznámil pred dvomi týždňami. Má hodnotu 820 miliónov USD. Obsahuje najmä rakety typu zem-vzduch a protidelostrelecký radar. „Najnovší balík pomoci je navrhnutý tak, aby pomohol Ukrajine čeliť ruskému používaniu rakiet dlhého doletu a kladne reaguje na výzvy ukrajinských predstaviteľov, aby západné štáty poslali pokročilejšie zbraňové systémy, ktoré zodpovedajú kvalite arzenálu Moskvy,“ napísal server rozhlasovej stanice Hlas Ameriky.
Druhý najväčší vojenský podporovateľ Kyjeva, ktorý sa nachádza v Londýne, mal preň podobne dobrú správu v posledný deň júna. Britská vláda súhlasila s navýšením pomoci o jednu miliardu libier (v prepočte 1,18 miliardy eur). Z pohľadu Ukrajincov je dôležitý nielen objem týchto dodávok, ale aj podoba samotných zbraní. A tá im vyhovuje čoraz viac: „Británia spočiatku posielala na Ukrajinu protitankové rakety, ale teraz poskytuje viac ťažkých zbraní,“ upozornila stanica BBC.
K vojenskej pomoci zo zahraničia treba pridať aj humanitárnu pomoc a prístup k priamym financiám. Z pohľadu Ukrajiny je to nevyhnutné – veď Zelenskyj vyčíslil náklady na vojnu na päť miliárd USD mesačne.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Rusko dalo na obranu doteraz najviac peňazí v roku 2013 (88,35 miliardy USD). Potom rozpočet armády kolísavo stúpal a klesal. Vlani zaznamenal nárast (65,91 miliardy USD), čo bolo o 4,2 miliardy USD viac v porovnaní s predošlým rokom.
Bolo to pochopiteľné, lebo v druhej polovici roku 2021 sa pri hraniciach s Ukrajinou zhromažďovalo čoraz viac ruských vojakov a Putin sa zjavne pripravoval na inváziu, ktorú napokon nariadil 24. februára 2022. „Vysoké ceny ropy a plynu pomohli Rusku posilniť jeho výdavky na obranu v minulom roku,“ upozornila agentúra Reuters./agentury/
X X X
Ruskí novinári kupovali ‚antisankčnú‘ Ladu Granta. Celkom neuspeli
Ruský AvtoVaz začiatkom júna naozaj opäť spustil výrobu. Produkuje však len model Granta bez zahraničných súčiastok. Ruskí novinári sa zaujímali o to, či sú tieto autá naozaj k dispozícii a za cenníkovú cenu. So svojimi požiadavkami neuspeli.
Nie všetci predajcovia už majú Granty v rámci línie „technologickej suverenity“, teda autá v konfigurácii Classic’22, no zároveň sú stále v predaji „staré“ verzie s určitým výberom farieba výbavy. Sú ale drahšie.
Väčšina ruských automobilke dnes kvôli západným sankciám stojí. Výnimkou je AvtoVaz. V Togliatti totiž rozbehli 8. júna výrobu „antisankčných“ verzii Lada Granta Classic’22 s karosériami sedan, liftback a kombi. Tieto autá nepoužívajú zahraničné súčiastky z „nepriateľských“ krajín. To znamená, že nie sú výrazne chudobnejšie. Ako uvádza ruský web Drom.ru, neobsahujú protiblokovací brzdový systém ABS, airbag vodiča, systém núdzového volania ERA-Glonass, imobilizér a napríklad ani elektricky nastaviteľné vonkajšie spätné zrkadlá. Pod kapotou je jediný motor – 4-valec s objemom 1,6 litra a dvojventilovou technikou. Prevodovka je výlučne manuálna.
Zachovaný ostal katalyzátor aj elektronický plynový pedál. Riadiaca jednotka motora bola však nahradená za novú od ruského dodávateľa. Sedan má stáť 678 300 rubľov, liftback 698 300 rubľov a najdrahšie kombi od 705 300 rubľov. Aspoň také ceny uvádza oficiálny cenník. Vo všetkých prípadoch došlo napriek obmedzenej výbave k zdraženiu, pretože Granta Classic začínala pred vojnou na 559 000 rubľoch. Ruských novinárov z webu Drom.ru i tak zaujímalo, či sú tieto autá naozaj dostupné a či sa dajú kúpiť za oficiálne ceny. Situáciu zmapovali v celej krajine – od Sibíri až po brehy Čierneho mora.
Ani jeden predajca Lady v Rusku nedokázal ponúknuť antisankčnú Ladu Granta za cenníkovú cenu.
Stanovili si podmienku, že chcú kúpiť základný sedan s cenou maximálne 700 000 rubľov, v ktorej je aj rezerva na prípadné prvky výbavy. Rýchlo prišli na to, že oficiálna cena je len východiskom a že ruské díleri sa snažia v ťažkých časoch „vyžmýkať“ zo zákazníkov viac. V prvom rade ale nie sú v niektorých regiónoch antisankčné Granty vôbec k dispozícii. Na skladoch sú ešte predvojnové modely s ABS, samozrejme drahšie ako predtým. Tieto autá začínajú na cene 761 500 rubľov, takže sú nad limitom, ktorý si určili rukí novinári.
Díleri sa im však snažili argumentovať, že takáto kúpa sa oplatí, pretože nedokážu garantovať, kedy príde upravená Granta Classic’22 a ani stabilitu ceny. Úspešní so svojimi požiadavkami však neboli ruskí novinári ani tam, kde už antisankčné Lady dorazili. Ani v jednom prípade nestál ponúkaný model pod do 700 000 rubľov. Díleri totiž autá dovybavili rôznym doplnkovým príslušenstvom. Napríklad antikoróznu úpravou podvozka, krytom motora a prevodovky. Alebo dodatočne namontovanou klimatizáciou. Ceny sa tiež líšili podľa regiónov. Tam, kde bol vyšší dopyt, si díleri účtovali vyššie prirážky.
Dnes na pultoch predajní Lada stále nájdete „značkové“ doplnky s cenovkami na rok 2021.
Výsledkom prieskumu je zistenie, že „preformátovanú“ Ladu Granta s karosériou sedan sa za cenníkovú cenu nepodarilo novinárom kúpiť. Konečné ceny sa vyšplhali v závislosti od neželanej výbavy a regiónu na 730– až 788-tisíc rubľov. Takže preplatok voči cenníkovej cene predstavoval 51 700 až 109 700 rubľov. Ak novinári tlačili na predajcu, že chcú základnú verziu, dočkali sa odpovede, že to možné je, ale nevedia kedy a či ostane cena na pôvodnej úrovni. Pre nás je zaujímavejšia skôr informácia, že napriek nedostatku áut na ruskom trhu, sú na skladoch stále nepredané predvojnové Lady s bohatšou výbavou.
Naznačuje to, že Rusi sa v časoch nejasných existenčných vyhliadok, do predajní Lady nehrnú. A tí, ktorí peniaze majú, zas nemajú záujem o model, ktorý má korene v deväťdesiatych rokoch. Preto je málo pravdepodobné, že by Granta Classic mohla byť zárukou prosperity tak obrieho automobilového podniku akým ešte donedávna AvtoVaz bol. Samozrejme do čias, keď bol jeho väčšinovým vlastníkom Renault a plánoval veľkú modelovú ofenzívu za pomoci zdieľania platforiem s Daciou. To všetko padlo s brutálnou inváziou ruských vojsk na Ukrajinu./agentury/
X X X
Fico a Imrecze pili víno a fajčili cigary. Prečítajte si, čo polícia skúma na Úrade vlády
Na Úrade vlády vykonáva od rána Národná kriminálna agentúra rekonštrukciu udalostí z roku 2017, keď mali vtedajší premiér Robert Fico a minister vnútra Robert Kaliňák konšpirovať proti prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Polícia to vyhodnotila ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ohrozenia daňového tajomstva a v konečnom dôsledku aj založenia zločineckej skupiny.
Vyšetrovací úkon na Úrade vlády by sa mal týkať daňovej kauzy vtedajšieho prezidentka Andreja Kisku. Podľa obvinenia mal ešte v lete 2017 vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar požiadať podnikateľa Norberta Bödöra a vtedajšieho riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa o pomoc pri zbieraní informácií týkajúcich sa podozrení voči Kiskovi. Ten bol neskôr aj obžalovaný z daňového podvodu pri financovaní svojej prezidentskej kampane.
Svoj prvý rešerš odovzdal Makó ešte v nitrianskom hoteli Bödörovcov Zlatý Kľúčik, pričom časť z nich Bödör odovzdal známemu človeku podsvetia Tomášovi Rajeckému s cieľom ich zverejnenia. Potom mali podľa Makóa nasledovať dve stretnutia na Úrade vlády, na ktorých sa zúčastnil aj vtedajší riaditeľ Finančnej správy František Imrecze.
„V nadväznosti na tieto udalosti inicioval v presne nezistený deň na jeseň roku 2017 obvinený Robert Kaliňák stretnutie na Úrade vlády SR, na ktoré zavolal Františka Imreczeho s tým, aby prišiel k „šéfovi“, čím myslel obvineného Roberta Fica, a zobral so sebou aj „Laja“, čím myslel Makóa. Na tomto stretnutí Fico, za účasti Kaliňáka, nad rámec svojich oprávnení požadoval od Makóa a Imreczeho ďalšie informácie o daňových deliktoch spoločnosti KTAG a vtedy činného prezidenta Andreja Kisku o dodávateľoch spoločnosti KTAG, o predmete zdaniteľných plnení. Obdobné otázky kládol aj obvinený Kaliňák, pričom tieto informácie poskytoval najmä Makó,“ opisuje uznesenie o vznesení obvinenia Ficovi a Kaliňákovi.
„Následne krátko po tomto stretnutí sa uskutočnilo druhé stretnutie na Úrade vlády SR, ktoré inicioval opäť obvinený Kaliňák a na ktorom sa zúčastnili okrem neho aj obvinený Fico, Tibor Gašpar, Norbert Bödör a František Imrecze, na ktorom si dohadovali ďalšie kroky smerom k diskreditácii Andreja Kisku na základe už získaných údajov daňového tajomstva,“ pokračuje uznesenie.
Takýto opis udalostí vychádza najmä z výpovede najobľúbenejšieho svedka polície Makóa. „Na Úrade vlády išli do kancelárie premiéra, kde ich čakal Robert Fico a Robert Kaliňák. Fico privítal aj jeho, akoby boli dlhoroční známi, ponúkol im alkohol a cigarety. On odmietol, keďže nefajčí a nepije. V miestnosti sa nachádzali len on, František Imrecze, Fico a Kaliňák, neskôr aj čašník, ktorý ich obsluhoval, pričom tento sa v miestnosti nachádzal vyslovene len počas ich obsluhy. Vtedy bol osobne s Ficom prvý raz. Táto kancelária má tvar L. V kratšej časti tohto L bol stôl asi pre 8 osôb podlhovastého tvaru. Vyzeralo to ako malá zasadačka, kde na jednej strane sedel Fico s Kaliňákom a na druhú stranu si sadol on s Imreczem. On sedel oproti Kaliňákovi. Fico a Imrecze pili víno a fajčili cigary. Imrecze položil na stôl spis, v ktorom sa nachádzala kompletná agenda úkonov Finančnej správy voči spol. KTAG,“ opisoval Makó vyšetrovateľom.
„Fico začal s nimi hneď hovoriť žoviálnym spôsobom, ako keby to už niekedy preberali. O Kiskovi, jeho firme, o tom, čo malo byť v jeho spise, či to má reálny základ, keďže podľa neho ide o daňového podvodníka, a že takíto ľudia sa stávajú prezidentom republiky. Ako je to pre neho typické aj na tlačových konferenciách. On toto stretnutie vnímal tak, že malo ísť o odborné potvrdenie skutočností, o ktorých už Fico jasne vedel,“ tvrdí Makó.
Po stretnutí s Františkom Imreczem odišli na jeho aute, kde rozoberali celú túto situáciu, ktorú vyhodnotili tak, že Fico chce urobiť nejaký úderný krok voči Kiskovi. Takto opísané skutočnosti potvrdil aj Imrecze, ktorý však vo svojej výpovedi opakovane uvádza, že si presne nespomína a že sa mu tieto udalosti zlievajú./agentury/
X X X
Európske ceny máme, platy ani zďaleka. Závislosť od Ruska môže Slovensku ešte viac ublížiť
Na Slovensku sú už teraz európske ceny, o platoch sa to však povedať nedá. A skoro sa to ani nezmení, konštatovali analytici Národnej banky Slovenska (NBS) vo svojej novej analýze, kde zhrnuli najväčšie výzvy, ktorým v súčasnosti čelí naša krajina. Doterajšie približovanie Slovenska k životnej úrovni Západu sa zastavilo a štát stagnuje.
„Potrebuje zrýchliť reformný progres. Vyspelé ekonomiky už nedobiehame ani v raste hrubého domáceho produktu, ani v kúpnej sile. To sa potom odzrkadľuje na našej pozícii v konkurencieschopnosti,“ vysvetlil vedúci oddelenia fiškálnych a štrukturálnych analýz NBS Branislav Reľovský.
Vážnym problémom pre rozvoj slovenskej ekonomiky je však aj súčasná geopolitická situácia a závislosť Slovenska od ruského dovozu. „Je to o energetickej závislosti, ktorá je veľmi vysoká v európskom porovnaní a stavia nás to do veľmi zraniteľnej situácie. V podobnej situácii boli napríklad ešte pred desiatimi rokmi aj iné krajiny, ale medzičasom na tom vedome pracovali, kým u nás došlo iba k malému pokroku,“ upozornil hlavný ekonóm NBS Michal Horváth. Podľa odhadov slovenskej centrálnej banky by napríklad 20-percentný výpadok plynu mohol znížiť HDP o 0,6 až 1,4 percenta a viesť k ďalšiemu rastu cien.
NBS preto vláde odporúča, aby pokračovala v snahách o diverzifikáciu dodávateľov energií a zvážila opatrenia na úsporu energií. Úsilie v tejto oblasti už vidno aj v praxi. „Veľmi nám záleží na tom, aby sme sa zbavili závislosti od ruských palív,“ povedal v pondelok premiér Eduard Heger (OĽaNO) po rokovaní s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom vo Viedni. Podľa predsedu slovenskej vlády prechod na palivo iného dodávateľa zvyčajne trvá tri až šesť rokov, obdobie krízy však núti štáty hľadať iné riešenia.
Narušenie dodávateľských reťazcov, protipandemické opatrenia, ako aj zmeny na trhu práce a spotrebiteľského správania súvisiace s pandémiou znížili potenciál našej ekonomiky. Tento vývoj bude navyše podľa NBS umocňovať aj vojna na Ukrajine, pandemická situácia v Číne a vysoká cena energií. Ako to súvisí so závislosťou od Ruska? Dovozy z Ruska a Ukrajiny tvoria celkovo relatívne malú časť slovenských dovozov. Problematická je však najmä energetika, kde je vysoká závislosť.
„Kľúčové sú energetické suroviny, ropa, zemný plyn a palivové články (do jadrových reaktorov, pozn. red.). Tam máme najväčšiu odkázanosť na Rusko, ale ten problém je medzinárodný. Z Ruska sa dováža veľmi veľa vzácnych kovov, ktoré sú súčasťou dodávateľsko-odberateľských vzťahov, do ktorých vstupujú aj slovenské firmy,“ vysvetlil Horváth. „Keby k nejakým výpadkom prišlo, tak to môže narobiť citeľné problémy a dostať nás aj do recesie,“ dodal./agentury/
X X X
Harabinov rekreačný dom sa vraj sám zbúral
Bývalý minister spravodlivosti a neúspešný kandidát na prezidenta mal v katastri Dunajskej Lužnej rekreačný dom, až dokým sa podľa jeho slov „sám zbúral“. Televízia Markíza informovala o tom, ako v katastri Dunajskej Lužnej zmizol rekreačný dom, ktorý patril ex-šéfovi najvyššieho súdu Harabinovi.
Ten si vraj zákon vyložil po svojom, pričom povolenie na odstránenie stavby podľa svojich slov nepotreboval.
„Nemá búracie povolenie a do dnešného dňa ani oň nepožiadal. Nemá ani stavebné povolenie,“ uviedol Štefan Jurčík, starosta Dunajskej Lužnej. Búracie povolenie však podľa Štefana Harabina potrebné nebolo, lebo dom sa zbúral sám.
„Plánovať búranie môžete vtedy, keď chcete búrať, ale keď niečo spadne, tak vy to neviete naplánovať, kedy to spadne. A vtedy nemôžete plánovať búranie. Tak ako nemôžete vedieť, či bude korona v decembri,“ povedal Harabin.
Úrady to vidia inak. „Vo všetkej úcte, nikdy sa nestane, že stavba sa zrúti do poslednej tehličky. Buď stavebný úrad vydá nariadenie alebo vydá stavebné povolenie, takže bez nejakého papiera to možné nie je,“ uviedol Jozef Štora z OZ Podpora správy. Majiteľ však podľa reportáže ponúka ďalší argument. Hoci dal stavbu sám kolaudovať, po jej zrútení zistil, že sa roky rekreoval v úplne inom type domu./agentury/
X X X
Irán varoval Erdogana, aby si rozmyslel útok v Sýrii
Varovanie z Teheránu prišlo v deň summitu Erdogana s Putinom.
Irán v utorok varoval Turecko, že akákoľvek ofenzíva v Sýrii by bola „nepriaznivá“ pred trojstranným summitom Iránu, Turecka a Ruska v Teheráne. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Škodenie regiónu
Turecký prezident pricestoval do Teheránu v noci. V utorok ho prijal iránsky prezident Ebrahímm Raísí a absolvoval aj rozhovory s najvyšším duchovným vodcom ajatolláhom Alím Chameneím.
Ten tureckému prezidentovi povedal, že ofenzíva v Sýrii by uškodila regiónu. Takisto žiadal, aby sa záležitosť vyriešila prostredníctvom dialógu medzi Ankarou, Damaskom, Moskvou a Teheránom.
Kurdskí militanti spôsobujú problémy Iránu i Turecku, povedal Erdogan na spoločnej tlačovej konferencii s iránskym prezidentom. Už v máji preto pohrozil spustením novej ofenzívy v severnej Sýrii, pripomína AFP. Turecko sa takto snaží zaistiť si bezpečnosť na južných hraniciach.
Na summit, ktorý usporadúva Raísí, pricestoval v utorok aj ruský prezident Vladimir Putin. Je to jeho druhá zahraničná cesta od začiatku ruskej invázie na Ukrajine, pripomína AFP.
Regionálni rivali Iránu
Blízky východ minulý týždeň (13.-16. júla) navštívil aj americký prezident Joe Biden so zastávkami v Izraeli a Saudskej Arábii. Obe tieto krajiny sú regionálnymi rivalmi Iránu, konštatuje AFP.
Utorňajší summit má doplniť mierové rokovania v kazašskej Astane, ktorých cieľom je ukončiť vojnu v Sýrii. Rozhovory medzi Iránom, Ruskom a Tureckom sa však naposledy uskutočnili v decembri 2019.
Teherán a Moskva podporujú sýrskeho prezidenta Bašára Asada, Turecko podporuje povstalcov bojujúcich proti sýrskej vláde. Putin a Erdogan majú v Teheráne rokovať aj o mechanizme na vývoz obilnín z Ukrajiny, píše AFP s odvolaním sa na zdroj z prostredia Kremľa, aktuality.sk
X X X
U. S. Steel: Rokovania o dodatku kolektívnej zmluvy čakajú na správu sprostredkovateľů
Štrajková pohotovosť v hutníckom podniku trvá už od 25.apríla.
Už tri kolá vyjednávaní majú za sebou odborári s vedením hutníckej fabriky U. S. Steel za účasti sprostredkovateľa. Hľadajú spoločnú reč pri dohode o znení Dodatku 4 k platnej podnikovej kolektívnej zmluve, platnej do konca marca 2023.
Kolektívne vyjednávanie pokračovalo troma kolami 8. júna, 23. júna a 7. júla pred sprostredkovateľom, informuje Rokovák, spravodaj Rady odborov OZ KOVO U.S. Steel Košice.
„Úlohou kolektívnych vyjednávačov z oboch strán je dohodnúť udržateľnú úroveň v rozhodujúcich oblastiach s cieľom zachovania kvality života našich členov, najmä dynamikou rastu miezd. Oprávňujú nás k tomu dosiahnuté hospodárske výsledky, rast produktivity práce nielen v ostatnom roku, ale i v tomto kalendárnom roku,“ píšu odborári.
Predmetom sporu je vedenia a odborárov je navýšenie týždenného pracovného času a tarifné mzdy pre rok 2022. Obe strany rokovali v šiestich kolách kolektívneho vyjednávania od konca januára do 22.apríla. Napokon odbory vyhlásili 25.apríla štrajkovú pohotovosť a s vedením sa dohodli, že do rokovaní zapoja sprostredkovateľa.
„Štrajková pohotovosť naďalej trvá. Výsledok kolektívneho vyjednávania pred sprostredkovateľom záverečnou správou je očakávaný v priebehu 29. týždňa,“ dopĺňajú odborári. Správu by mal sprostredkovateľ doručiť tento týždeň.
Úlohou oboch partnerov je potom vyjadriť sa k návrhu záverečnej správy sprostredkovateľa. Výsledná dohoda znenia Dodatku 4 k platnej kolektívnej zmluve sa môže zrealizovať po získaní mandátu nadpolovičnej väčšiny členov Výboru RO OZ KOVO USSK a zároveň Výborov ZO OZ KOVO združených pri RO OZ KOVO USSK.
Na prvom stretnutí so sprostredkovateľom sa obe zúčastnené strany dohodli, že počas rokovaní nebudú informovať o priebehoch stretnutí a obsahu. Potvrdil to v júni Juraj Varga, predseda Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice.
Nezhody pri troch veciach
Predmetom sporu nie je iba zamestnávateľom navrhované navýšenie týždenného pracovného času z doterajších 35,5 na 37,5 hodiny. Odborári požadujú aj navyšovať tarifné mzdy pre rok 2022 a benefity.
V hutníckej fabrike v súčasnosti pracuje približne 9 800 ľudí, ešte v roku 2019 mala približne 12-tisíc zamestnancov, aktuality.sk
X X X
Putin šachuje s Iránom, Tureckom i ukrajinským obilím
Akáže izolácia?! – znie z Moskvy i Teheránu. Spoločným summitom s Ankarou sa snažia ukázať, že pokusy vytlačiť ich na okraj medzinárodnej scény sú márne. Na rokovaní v iránskej metropole sa rieši aj osud ukrajinskej pšenice.
Vladimir Putin pricestoval v utorok do Teheránu na svoju druhú návštevu mimo Ruska od začiatku ukrajinskej vojny. Vopred ohlásenými témami rozhovorov, plánovaných do neskorej noci, bolo zrušenie ukrajinskej obilnej blokády, budúcnosť Sýrie a možnosti obnovenia iránskej jadrovej dohody.
Trojstranné rokovania s prezidentmi Ebráhímom Raísím a Recepom Tayyipom Erdoganom sa snaží Kremeľ vydávať za znak svojho pretrvávajúceho vplyvu v regióne po nedávnej návšteve amerického prezidenta Joea Bidena na Blízkom východe.
Traja prezidenti mali na programe dvojstranné stretnutia i spoločnú schôdzku v takzvanom astanskom formáte. Ten ich krajiny vytvorili s cieľom riešiť vzájomné nezhody v otázke Sýrie, kde sú všetky vojensky prítomné, ale majú protichodné záujmy.
Erdogan očakával od Putina signál, že je ochotný zrušiť ruskú námornú blokádu, ktorá bráni vývozu ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov. EÚ sa v záujme dohody zaviazala, že neuvalí sankcie na ruské potraviny, hnojivá a ich prepravu. Putin ale pred summitom len vágne odpovedal na turecké výzvy, aby sa Rusi v Istanbule dohodli s Ukrajincami na technických detailoch. . Turecko, člen NATO, navrhuje, aby Rusko povolilo lodiam s ukrajinským obilným opustiť Odesu po určených trasách, s tým, že plavidlá prejdú kontrolou, či nenesú zbrane.
„Otázka ukrajinskej prepravy obilia bude témou diskusie s Erdoganom. Sme pripravení pokračovať v práci týmto smerom,“ citovala agentúra TASS pred teheránskym summitom Putinovho poradcu pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova.
Vojenský konflikt Ruska a Ukrajiny – kľúčových dodávateľov pšenice na medzinárodné trhy – spôsobil prudký nárast cien obilia po celom svete, čím sa ešte znásobila už existujúca potravinová kríza. Vyše 20 miliónov ton obilia uviazlo v silách v zamínovaných ukrajinských prístavoch.
Plán Turecka, ktoré z Ukrajiny a Ruska dovážalo štyri pätiny svojej spotreby obilia, spočíva v tom, aby Kyjev odmínoval svoje prístavy a Moskva sa zaviazala, že ich nenapadne, kým budú zraniteľné.
Rusko s tým v zásade súhlasí, trvá však na tom, že lode bude kontrolovať, aby na Ukrajinu neprivážali zbrane. Kyjev ale s nárokom Moskvy na inšpekciu plavidiel v Čiernom mori kategoricky nesúhlasí.
Ruský politológ Sergej Markov, ktorý je známy úzkymi väzbami na Kremeľ, predpovedal, že Putin s Erdoganom na teheránskych rozhovoroch nájdu kompromis. „Na základe tohto kompromisu budú lode zrejme kontrolovať nie na mori, ale v tureckých prístavoch. Preverovať ich bude Turecko a OSN aj za účasti Ruska. Rusko bude navyše zo vzduchu sledovať, aby sa k lodiam na mori nik nepriblížil,“ napísal na platforme Telegram.
Ankara by chcela, aby Rusko, Ukrajina, Turecko a OSN podpísali už tento týždeň po rokovaniach v Istanbule dohodu o koridore na vývoz obilia. V Istanbule sa má otvoriť koordinačné centrum, ktoré umožní jeho export cez Čierne more.
„To hlavné na rokovaniach Putina a Erdogana však nie je otázka obilia, ale to, ako budú Rusko s Tureckom podvádzať USA a EÚ pri obchádzaní sankcií,“ tvrdí Markov. Podľa politológa na tom Moskva i Ankara môžu zarobiť desiatky miliárd dolárov.
Putin podľa denníka Guardian išiel sa teheránske rozhovory so zámerom využiť ich na posilnenie regionálneho vzdoru proti obrannému paktu medzi štátmi Perzského zálivu a Izraelom, ktorý Washington navrhuje ako hrádzu voči ďalšiemu napredovaniu iránskeho jadrového programu. Rusko je jednou zo strán viedenských rozhovorov o jadrovej dohode s Teheránom, ktoré uviazli v slepej uličke pre neochotu USA zrušiť sankcie voči iránskym Islamským revolučným gardám./agentury/
X X X
Ak Nancy Pelosiová navštívi Taiwan, Čína prijme rázne opatrenia
Spojené štáty nemajú s Taiwanom oficiálne diplomatické vzťahy, no v uplynulom období stupňujú svoju podporu tomuto ostrovu.
Čína prijme rázne opatrenia v prípade, ak predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová navštívi Taiwan. V utorok to uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien, informuje TASR podľa správy agentúry AP.
Čínske vyhrážky
Návšteva Pelosiovej by „vážne podkopala suverenitu a územnú celistvosť Číny, vážne by ovplyvnila vzťahy medzi Čínou a Spojenými štátmi a vyslala by veľmi zlý signál taiwanským silám nezávislosti,“ povedal hovorca. Dodal, že Peking prijme rázne opatrenia na ochranu svojej suverenity a územnej celistvosti, ak Washington nemieni zmeniť svoje rozhodnutie.
Pelosiová má Taiwan podľa britského denníka Financial Times (FT) navštíviť v auguste. Pracovnú cestu mala pôvodne absolvovať už v apríli, no musela ju odložiť pre pozitívny test na ochorenie COVID-19.
Spojené štáty nemajú s Taiwanom oficiálne diplomatické vzťahy, no v uplynulom období stupňujú svoju podporu tomuto ostrovu. Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia a nevylučuje ani použitie vojenskej sily voči fakticky nezávislému ostrovu. Tchaj-pej dlhodobo tvrdí, že je odhodlaný pevne brániť svoju slobodu, demokraciu a bezpečnosť, aktuality.sk
X X X
Štyri spoločnosti podpísali dohodu o ťažbe ropy a plynu v Alžírsku
Talianska energetická spoločnosť Eni, francúzsky Total, americký Occidental a alžírska skupina Sonatrach podpísali v utorok zmluvu v hodnote 4 miliárd USD (3,95 miliardy eur) o zdieľaní produkcie ropy a zemného plynu v ložisku Berkine na juhovýchode Alžírska. TASR správu prevzala z AFP.
Kritika a protesty
Alžírsky prezident Abdal Madžíd Tabbúni hostil v pondelok (18. 7.) talianskeho premiéra Maria Draghiho a uzavrel s ním sériu obchodných dohôd vrátane 25-ročnej zmluvy o dodávkach „významného objemu zemného plynu“, keďže Európa hľadá alternatívy k jeho dodávkam z Ruska.
Cieľom dohody je vyprodukovať jednu miliardu barelov (1 barel = 159 litrov) ropného ekvivalentu, uviedol Sonatrach vo vyhlásení.
Dohoda bola podpísaná na základe alžírskeho zákona o uhľovodíkoch z roku 2019, ktorý umožňuje zdieľanie ťažby so zahraničnými partnermi. Vyvolalo to ostrú kritiku zo strany alžírskej opozície a pouličné protesty pre údajné rozpredávanie národných zdrojov.
Podľa alžírskeho vládneho zdroja severoafrická krajina v najbližších dňoch zvýši export plynu do Talianska o 4 miliardy kubických metrov (m3).
Znižovanie závislosti od ruského plynu
Taliansko nakupuje väčšinu svojho zemného plynu zo zahraničia, pričom približne 45 % jeho dovozu pochádzalo z Ruska. Rím však čoraz viac hľadel na Alžírsko, svojho druhého najväčšieho dodávateľa, aby znížil závislosť od ruského plynu po tom, ako invázia Ruska na Ukrajinu vyvolala sankcie proti Moskve a zvýšila ceny energií.
Alžírsko je najväčším africkým vývozcom plynu a dodáva približne 11 % zemného plynu spotrebovaného v Európe, aktuality.sk
X X X
Incident Slovákov v Rakúsku: Žena sa sťažovala vodičovi autobusu, ten ju zbil
Vodič autobusu zo Slovenska zbil cez víkend v Rakúsku cestujúcu, takisto zo Slovenska, za to, že sa mu sťažovala na jeho štýl jazdy. Informuje o tom TASR podľa správy rakúskeho denníka Kronen Zeitung.
K incidentu došlo po tom, čo vodič autobusu smerujúceho zo Slovenska do Južného Tirolska v Taliansku zastavil na čerpacej stanici v rakúskom Lienzi, aby si urobil krátku prestávku. „Jedna z cestujúcich (37) sa tam 34-ročnému vodičovi posťažovala na jeho údajne agresívnu jazdu a oznámila mu, že chce vystúpiť,“ uviedla polícia.
Slovenský vodič sa neovládol, cestujúcu zrazil k zemi a začal ju biť. Prestal, až keď zakročili ostatní cestujúci.
„Vodič potom pokračoval v jazde. Žena ostala na čerpacej stanici a nahlásila prípad polícii,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení rakúskej polície./agentury/
X X X
Koľko stojí operácia a ako dlho by ste na ňu museli šetriť?
Ak by mal každý z nás vlastný účet v zdravotnej poisťovni, aj na jednoduchý zákrok by sme museli šetriť roky. Najdlhšie by čakali tí najzraniteľnejší – naše deti a naši seniori.
Operácia srdca stojí v priemere 28-tisíc eur. Ako dlho by ste na ňu museli šetriť, keby ste si ju mali zaplatiť len zo svojich zdravotných odvodov? A kto ju zaplatí za vaše deti alebo za rodičov?
Zdravotníctvo u nás funguje na princípe solidarity. Vďaka nemu dostávajú zdravotnú starostlivosť aj ľudia, ktorí práve neprispievajú do systému – deti, dôchodcovia, študenti, rodičia na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Platí, že práve v prvých a posledných rokoch života potrebujeme najviac zdravotnej starostlivosti. Inými slovami, práve v tomto čase býva človek najviac odkázaný na pomoc zdravotníkov.
Solidarita pre všetkých
Osoh zo solidárneho systému majú však aj pracujúci. Ani väčšina z nich by si svojimi celoživotnými odvodmi nedokázala pokryť zložitejšiu zdravotnú starostlivosť. Počítajte s nami: priemerná mesačná platba za zamestnanca do zdravotnej poisťovne je 178 eur. Ak by v jednom momente potreboval kardiochirurgický zákrok a mal by sa spoľahnúť len na vlastné odvody, na operáciu srdca by musel šetriť viac ako 13 rokov.
Má to však ešte jednu podmienku: Za ten čas by súčasne tento pracujúci človek nemohol spotrebovať žiadnu ďalšiu inú zdravotnú starostlivosť. To znamená, že by mu už nevyšlo napríklad na ošetrenie u všeobecného lekára, ak by dostal povedzme chrípku, alebo na preventívnu prehliadku u zubára. Len na pomerne bežnú operáciu kolenného kĺbu by si musel takýto zamestnanec šetriť zhruba 3,5 roka.
„Princíp solidárnosti je kľúčovým pilierom, na ktorom stojí naše zdravotníctvo. Ani to inak nemôže byť, veď najviac zdravotnej starostlivosti, a teda aj nákladov na liečbu, zvykneme spotrebovať počas prvých a posledných rokov života. Teda v období, keď ešte nie sme alebo už zvyčajne nie sme ekonomicky aktívni,“ vysvetľuje predseda predstavenstva a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan.
Kĺb za 14 rokov, srdce za 67
Ak by operáciu srdca muselo podstúpiť dieťa alebo senior na dôchodku, z príspevkov, ktoré za nich do systému odvádza štát, by na ňu šetrili niekoľkonásobne dlhšie. Mesačná platba za poistenca štátu, čo sú práve deti, dôchodcovia alebo rodičia na materskej a rodičovskej dovolenke, je totiž aktuálne len 35 eur.
Jednu operáciu srdca by tak štát vedel svojim poistencom splatiť za 67 rokov. Na priemerne drahú hospitalizáciu na oddelení intenzívnej medicíny (OIAM) by sa vďaka takto nastavenej výške príspevkov dopracoval za 36 rokov. Na výmenu kolenného kĺbu by musel pacient, ktorý je poistencom štátu čakať celých 14 rokov.
Nepriama úmera?
Zamestnanci odvádzajú viac peňazí do systému – spomínaný priemer 178 eur na hlavu – ale lekárov nepotrebujú tak často. Naopak, na zdravotnú starostlivosť o deti a dôchodcov prispieva štát 35 eurami, priemerne však spotrebujú zdravotnú starostlivosť za zhruba trojnásobok tejto sumy.
Na porovnanie – v susednej Českej republike, kde je nastavenie výšky odvodov tiež horúcou témou, platí štát za poistenca štátu v prepočte viac ako dvojnásobok – zhruba 79 eur.
Martin Kultan z Dôvery však upozorňuje, že každý pilier má svoju nosnosť a nesmie byť preťažovaný. „Je veľmi dôležité, aby štát priebežne zvyšoval platbu za poistencov štátu, ktorí tvoria takmer 60 percent z celej populácie. Inak systém skolabuje. Vláda túto hrozbu ignoruje, napriek tomu, že náklady na liečbu z roka na rok stúpajú, platbu za poistenca štátu primerane nezvyšuje,“ zdôraznil.
Živnostníci a zložitejšie výkony
Aby sme získali kompletnejšiu predstavu o fungovaní systému, nesmieme zabúdať ani na ďalšiu skupinu poistencov – na živnostníkov. Priemerný mesačný odvod na zdravotné poistenie je u živnostníka 77 eur.
V prípade, že by dostal rakovinu hrubého čreva a museli by mu nádor vyoperovať, stálo by to 16.700 eur. Teda takmer 18 rokov jeho zdravotných odvodov. Po pripočítaní pobytu na oddelení intenzívnej medicíny, ktorý stojí v priemere 15.400 eur, by to bolo pre SZČO ďalších 16 rokov platenia odvodov.
A to všetko za predpokladu, že by predtým nebol inak chorý a nikdy by nenavštívil lekára. Lebo už len obyčajná preventívna prehliadka stojí zhruba 33 eur.
Priemerné ceny vybraných zdravotníckych výkonov:
gastroskopia – 40 eur, pôrod jedného dieťaťa – 800 eur, operácia slepého čreva – 1 250 eur, liečba cievnej mozgovej príhody – 4 400 eur, výmena kolenného kĺba (TEP kolena) – 6 100 eur, hospitalizácia na oddelení intenzívnej medicíny – 15 400 eur, kardiochirurgický zákrok – 28 200 eur
transplantácia kostnej drene (nepríbuzenská) – 82 800 eur, transplantácia srdca – 147 600 eur,Zdroj: Dôvera /agentury/
X X X
Slaná je mŕtva rieka, vyhlásila prezidentka Čaputová
Rieka Slaná podľa prezidentky Zuzany Čaputovej doslova zabíja potenciál Gemera.
Rieka Slaná je mŕtva rieka a doslova zabíja potenciál Gemera z hľadiska prírodných krás i turistických príležitostí. V zložení vody, ktorá v rieke je, nedokázali prežiť žiadne živočíchy. Uviedla to v utorok prezidentka SR Zuzana Čaputová počas návštevy Nižnej Slanej v okrese Rožňava.
Viacrezortný problém
„Žiaľ, za takmer päť mesiacov sa neudialo to, čo sa udiať malo, a to zastaviť kontamináciu a urobiť sanačné práce,“ skonštatovala prezidentka. V Nižnej Slanej sa stretla so starostom, aktivistami i riaditeľom štátneho podniku Rudné Bane Petrom Žitňanom. Poznamenala, že znečistenie Slanej je viacrezortný problém a ocenila rozhodnutie ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO) predložiť na vládu návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie.
„Mimoriadny stav by mal umožniť alokovanie finančných prostriedkov na sanačné práce a úpravu výpustu,“ dodala Čaputová. Upozornila tiež na stav ďalších bývalých banských diel a tiež staré environmentálne záťaže v rôznych kútoch Slovenska, ktoré je potrebné odstrániť.
Rieka Slaná sa dočervena sfarbila v polovici februára v dôsledku vytekania banských vôd zo železorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit. V polovici júna prebehli v bani práce s cieľom prispieť k zníženiu vytekania silne mineralizovaných vôd do rieky. Časť kontaminovanej banskej vody však naďalej do rieky vyteká.
Čerpacia skúška
„Pripravili sme projekt na čerpaciu skúšku, ktorá by sa mala uskutočniť v južnej časti bane, kde sme identifikovali akumuláciu čistej vody. Myslíme si, že čerpaním tejto čistej vody by sme mohli znížiť tlak na vytekanie silne mineralizovaných vôd,“ priblížil pre TASR aktuálny stav Žitný s tým, že žiadosť na tento úkon aktuálne posudzuje štátna vodná správa v Rožňave.
Prezidentka v rámci prvého dňa svojho pracovného výjazdu na Gemer zamierila aj do Tornale, kde navštívila Agentúru integrovanej starostlivosti a stretla sa s predstaviteľmi samosprávy a Združenia obcí Mikroregión pri Slanej. V stredu (20. 7.) bude pokračovať návštevou Revúcej a Národného parku Muránska planina, aktuality.sk
X X X
Zraniteľnosť našej ekonomiky neustále narastá. Hrozí nám grécka cesta
Našu ekonomiku výrazne negatívne ovplyvňujú verejné financie, ktoré sú dlhodobo neudržateľné. Ich kondíciu navyše ešte zhorší protiinflačný balíček.
Slovensko sa za poslednú dekádu vybralo veľmi zlým smerom. Pokiaľ vlády v najbližších rokoch nič zásadné neurobia, tak našu ekonomiku môže postihnúť rovnaký scenár ako Grécko.
Ako vyplýva z najnovšej správy Národnej banky Slovenska (NBS), zraniteľnosť slovenského hospodárstva neustále narastá. Najviac našu ekonomiku ťahajú dole zhoršujúce sa verejné financie, závislosť od energetických dovozov, stagnujúca produktivita či pokles očakávanej dĺžky života.
Protiinflačný balíček
Podľa hlavného ekonóma NBS Michala Horvátha sa udržateľnosť verejných financií v dlhodobom horizonte výrazne zhoršila. Aj keď posledné zmeny v dôchodkoch trochu zmiernili tlak na výdavky, stále je to nedosatočné. Navyše správa NBS nepočítala s poslednými vládnymi návrhmi v rámci protiinflačného balíčka, ktorý v ďalších rokoch zvýši tlak na verejné výdavky.
Našu ekonomiku výrazne oslabujú aj dovozy energetických surovín. Ako ukázala vojna na Ukrajine, naša krajina je výrazne naviazaná na ruské energetické dodávky, čo je pre nás veľmi rizikové v napätých a neistých časoch.
Cený rastú, HDP stagnuje
Dobrým ukazovateľom našej zraniteľnosti je porovnanie dobiehania priemeru EÚ. Kým v cenovej úrovni sa postupne približujeme Európe, v prípade hrubého domáceho produktu (HDP) sa naše približovanie v posledných rokoch zastavilo.
Hlavným dôvodom zaostávania v produktivite sú predovšetkým malé firmy, ktorú sú často málo efektívne. Odhalili to údaje o produktivite práce počas pandémie.
„V priebehu lockdownov klesal počet odpracovaných hodín, na druhej strane rástla produktivita práce. To sa dá vysvetliť tým, že malé firmy a podniky zastavili svoje prevádzky, kým veľké spoločnosti pokračovali vo výrobe,“ vysvetlil Horváth.
Tieto zistenia nakoniec potvrdili aj údaje z výkazov dane z pridanej hodnoty (DPH).
Plán obnovy môže pomôcť
V neposlednom rade našu ekonomiku ťahá dole aj očakávaná dĺžka dožitia, ktorá sa počas koronakrízy výrazne prepadla. Kým v roku 2019 sa v priemere človek u nás dožíval necelých 76 rokov, najnovšie je to len 73 rokov.
V tomto ukazovateli sme druhí najhorší v rámci EÚ, hneď za Bulharskom. „Pokles očakávanej dĺžky dožitia jasne ukazuje, že na koronavírus nezomierali len starí ľudia,“ dodal Horváth.
Napriek negatívnym záverom je NBS presvedčená, že Slovensko nemusí skončiť ako Grécko. Stále môžeme prehodiť výhybku. Výrazne by nám mohol pomôcť plán obnovy.
„Plán obnovy bol kvalitne pripravený. Peniaze sú k dispozícii. Nakoniec bude rozhodovať jeho implementácia,“ uzavrel viceguvernér NBS Ľudovít Ódor, aktuality.sk
X X X
Kardiológ z USA obhajuje Djokoviča: Nemôže riskovať poškodenie srdca
Americký kardiológ Peter McCullough sa postavil na stranu wimbledonského víťaza Novaka Djokoviča v otázke očkovania proti koronavírusu.
35-ročný Djokovič nebol očkovaný proti COVID-19 a po wimbledonskom triumfe priznal, že tak nikdy neurobí. Srbovi tak hrozí, že príde o US Open pre svoj očkovací status.
Podľa súčasných zákonov v USA musia cudzinci pri vstupe do krajiny predložiť doklad o očkovaní. „V lekárskej literatúre je viac ako 200 štúdii o tom, ako vakcíny na COVID-19 spôsobujú poškodenie srdca. A to je tá posledná vec, ktorú môže športovec riskovať,“ povedal McCullough v pre NTD News a jeho slová citovala Sportskeeda.
„Zjavne sa rozhodol správne. Môže dôjsť k poškodeniu kostrového svalu, nervov, mozgu a ďalších. Elitný tenista môže byť v ohrození, keď dostane vakcínu proti COVID-19.“
Djokovič momentálne oddychuje po nedávnom wimbledonskom triumfe. Bývalá svetová jednotka môže byť mimo hry až takmer dve mesiace, keďže okrem US Open mu hrozí vynechanie aj podujatí Masters v Montreale a Cincinnati.
Po víťazstve vo Wimbledone Djokovič potvrdil, že neplánuje sa dať zaočkovať pred US Open. Djokovič tiež dal jasne najavo, že si neplánuje vynútiť svoj vstup do Spojených štátov na základe výnimky. „Nepôjdem do Ameriky, ak nebudem mať povolenie, pretože skúsenosť v Austrálii pre mňa nebola vôbec príjemná,“ povedal Djokovič./agentury/
X X X
Makó s Imreczem na Úrade vlády. Vrátili sa na miesto činu
Na Úrade vlády polícia v utorok rekonštruovala schôdzky, na ktorých takmer pred piatimi rokmi vtedajší najvyšší predstavitelia vlády a polície pripravovali s nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom diskreditáciu exprezidenta Andreja Kisku. Trestne stíhaný bývalý riaditeľ Finančnej správy František Imrecze a vtedajší šéf jej Kriminálneho úradu Ľudovít Makó polícii názorne opisovali, ako z nich bývalý premiér Robert Fico a jeho minister vnútra Robert Kaliňák (obaja Smer) ťahali daňovým tajomstvom chránené informácie o Kiskovej daňovej kauze.
Rekonštrukcia údajných stretnutí v kauze Súmrak na Úrade vlády v utorok 19. júla 2022. Vľavo v košeli František Imrecze.
Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) boli v priestoroch Úradu vlády od skorých ranných hodín. Väčšinu času sa zdržiavali vnútri, chvíľami ich však bolo vidieť aj v priľahlej záhrade. Sídlo vlády opustili až krátko po 13. hodine. Polícia ani Úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré majú prípad na starosti, tieto procesné úkony nekomentovali.
„K úkonom, ktoré vykonáva polícia, sa Úrad špeciálnej prokuratúry nebude vyjadrovať. S otázkami sa môžete obrátiť priamo na Prezídium Policajného zboru,“ reagovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
Polícia potvrdila, že sa preverovali výpovede. „Od 09.00 hod. na Úrade vlády vykonávala národná kriminálna agentúra previerky výpovede na mieste so svedkami v trestnej veci obvinených v takzvanej kauze „Súmrak“. Nakoľko ide o živé trestné konanie, vyšetrovateľ viac informácií v súčasnosti nebude poskytovať,“ potvrdil podvečer hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
Skutočnosť, že išlo o rekonštrukciu skutkov zo známej kauzy Súmrak, potvrdil najprv Úrad vlády. Neskôr aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Dnes som dal Úrad vlády vrátane mojej kancelárie k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní. Požiadala ma o to Národná kriminálna agentúra v súvislosti s preverovaním svedeckých výpovedí v kauze Súmrak,“ informoval predseda vlády na sociálnej sieti
„Šéf“ prijal Makóa
Polícia na Úrade vlády preverovala výpovede dvojice svedkov, ktoré sa týkajú prípadu Fica a Kaliňáka. Tí čelia obvineniu zo zločinu založenia zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a spolu s bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom a nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom aj pre opakovaný zločin ohrozenia daňového tajomstva.
Ohrozenia daňového tajomstva sa mala táto štvorica dopustiť v súvislosti s údajnými daňovými podvodmi súčasného ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) a exprezidenta Kisku. Fico totiž v čase, keď týchto podnikateľov riešila polícia, verejne prezentoval aj informácie, ktoré neboli verejné a nemohol ich legálne získať ani ako predseda vlády.
Na Úrade vlády sa v utorok mali venovať len časti výpovedí Imreczeho a Makóa, ktoré opisujú dve spoločné stretnutia s Ficom a Kaliňákom. Na konci leta 2017 si podľa obvinenia dal Kaliňák k premiérovi Ficovi zavolať Imreczeho a Makóa, aby ho informovali o podrobnostiach vyšetrovania daňových deliktov Kisku. Fico síce podľa výpovede Makóa vedel o prípade už vopred takmer všetko, chcel si však byť istý, že Kisku môže nazývať daňovým podvodníkom.
Makó opísal, ako Imrecze vo vtedajšej Ficovej kancelárii položil na stôl spis, v ktorom sa nachádzala kompletná agenda úkonov Finančnej správy voči Kiskovej spoločnosti KTAG. Cez tú si totiž neoprávnene účtoval svoje náklady na prezidentskú kampaň, na ktoré navyše žiadal od štátu vrátiť DPH. Vyšetrovanie Kisku sa začalo ešte v roku 2015, až napokon 13. apríla 2022 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov na Kisku a konateľa jeho firmy Eduarda Kučkovského obžalobu.
„Následne krátko po tomto stretnutí sa uskutočnilo druhé stretnutie na Úrade vlády, ktoré inicioval opäť obvinený Kaliňák a na ktorom sa zúčastnili okrem neho aj obvinený Fico, Tibor Gašpar, Norbert Bödör a František Imrecze, na ktorom si dohadovali ďalšie kroky smerom k diskreditácii Andreja Kisku na základe už získaných údajov daňového tajomstva,“ uvádza sa v uznesení o obvinení tejto prominentnej štvorice.
Slovensko mafiánskym štátom
V súvislosti s akciou polície sa po dlhom čase ozval z politického dôchodku aj exprezident a zakladateľ upadajúcej vládnej strany Za ľudí. „Ešte si niekto myslí, že Slovensko nebolo mafiánskym štátom?“ opýtala sa ľudí bývalá hlava tohto štátu na sociálnej sieti.
„Keď som ako prezident povedal, že Slovensko bolo za Fica mafiánskym štátom, netušil som, až v akom marazme sa naša krajina nachádza. Premiér spolu s ministrom vnútra a policajným prezidentom plánovali diskreditáciu prezidenta,“ uviedol Kiska.
Keďže expremiér Matovič na vyšetrovacie úkony polície nezvyčajne na sociálnej sieti žiadnym príspevkom nereagoval, zastúpil ho jeho nasledovník v úrade Heger. Ten navyše do svojho komentára pridal aj štipľavý odkaz voči koaličným partnerom z SaS, ktorým po vypovedaní koaličnej zmluvy hnutie OĽaNO stále častejšie pripomína pád vlády spred desaťročia. Nikdy však nespomenú, že za pád vlády Ivety Radičovej hlasoval aj samotný Matovič.
„Po páde vlády Ivety Radičovej v roku 2011, ktorá nešťastne stroskotala na eurovale, sa k moci dostali tí najhorší, a žiaľ, ich hlavným stanom bol Úrad vlády. Tam chodili, tam dohadovali kšefty, snovali špinavosti s politickým krytím pánov Fica a Kaliňáka. Očista spoločnosti je však dnes v plnom prúde. Drzá beztrestnosť si sadá na lavicu obžalovaných, je súdená a v mnohých prípadoch už aj odsúdená. Mafia si pritom myslí, že víťazstvo spravodlivosti je dočasné. Vidí to tak, že vláda visí na vlásku, ktorý sa zakrátko pretrhne, a vrátia sa staré skorumpované časy. S vašou podporou urobím všetko, čo je v mojich silách, aby sa nevrátili,“ ubezpečil verejnosť premiér Heger.
Úplne mimo reality
Fico s Kaliňákom celé obvinenie spochybňujú. Tvrdia, že sú obeťami trestného stíhania na politickú objednávku súčasnej vlády. „Tie obvinenia nemajú akékoľvek opodstatnenie a sú úplne mimo reality,“ reagoval Fico. „Ja sa toho nebojím, idem do boja. Týmto ma len naštartovali,“ odkázal.
„Je to flagrantné porušenie všetkých ustanovení trestného poriadku a trestného zákona. Skutok je nadkvalifikovaný. Odôvodnenie vyšetrovateľa a jeho právne úvahy nekorešpondujú so skutkami, ktoré sú klientom kladené za vinu,“ komentoval vznesenie obvinenia aj obhajca Fica s Kaliňákom David Lindtner.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry 19. apríla 2022 vzniesol obvinenie Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi, Tiborovi Gašparovi a Norbertovi Bödörovi celkovo pre tri skutky. Všetci štyria boli obvinení z opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.
Ficovi a Kaliňákovi bolo navyše vznesené obvinenie aj zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Kým Fico bol ako poslanec Národnej rady chránený pred zadržaním, Kaliňáka zadržali krátko po 10. hodine ráno na rodinnom výlete mimo Bratislavy pred očami jeho ženy a ich dvoch maloletých synov.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku ho 23. apríla poslal do väzby. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že by Kaliňák mohol ovplyvňovať svedkov najmä verejnými vyhláseniami či tlačovými besedami, na ktorých sa bývalý minister vnútra často zúčastňoval. Po troch týždňoch ho však z väzby prepustili, keď o tom 13. mája rozhodol Najvyšší súd.
Prokurátor pôvodne žiadal väzbu aj pre poslanca Fica. S jeho vydaním na väzobné trestné stíhanie však musela súhlasiť Národná rada. V tej sa však na začiatku mája na to len veľmi tesne nenašlo dostatok poslancov. Zo 150 poslancov bolo za vydanie Fica na väzobné stíhanie len 74. Proti bolo 49, zdržalo sa 19 a nehlasovalo 8 poslancov. Fica vtedy pred vydaním zachránilo najmä koaličné hnutie Sme rodina./agentury/
X X X
Kandidatúru zatiaľ ohlásili dvaja, zvažujú ju aj iní
Hlas a Sme rodina pravdepodobne podporia súčasného primátora Noska, kandidát Smeru je zatiaľ otázny. Progresívci a SaS sa postavili za Javorčíkovú.
V Banskej Bystrici záujem o primátorskú stoličku zatiaľ oficiálne potvrdili dvaja kandidáti, kandidatúru však zvažovali alebo zvažujú aj ďalší.
Súčasný primátor Ján Nosko pred pár dňami oznámil, že o post šéfa samosprávy sa bude uchádzať aj tretíkrát po sebe. Ako nezávislý. Očakáva sa však, že podobne ako v minulosti ho podporia viaceré politické strany.
Hlas aj Sme rodina zrejme podporia Noska
„Zatiaľ sme ešte definitívne neukončili rokovania, takže nateraz to nebudeme komentovať,“ povedala hovorkyňa Hlasu Patrícia Medveď Macíková. Podľa našich informácií by však mal Hlas v Banskej Bystrici podporiť práve Noska a vlastného kandidáta nepostaví. Už pri ohlásení jeho kandidatúry za ním v tričku Tím Nosko 2022 stál spolu s ďalšími aj mestský poslanec a viceprimátor mesta Jakub Gajdošík (Hlas-SD).
Podobne sa zrejme rozhodne aj Sme rodina Borisa Kollára, oficiálne zatiaľ stanovisko ku komunálnym voľbám v Banskej Bystrici nevydala. „Ja sám sa o primátorský post určite uchádzať nebudem,“ povedal pre Aktuality poslanec parlamentu a krajský predseda Sme rodina Igor Kašper, ktorý mesiace avizuje záujem o funkciu banskobystrického župana.
Kašper bol v posledných voľbách v roku 2018 protikandidátom Noska, no ten ho výrazne porazil. „Musím povedať, že so súčasným primátorom nás teraz spájajú viaceré témy, napríklad konanie významného športového podujatia EYOF v Banskej Bystrici,“ odpovedal Kašper na otázku, či v prípadnej podpore niekdajšieho súpera nevidí rozpor.
Smer zatiaľ svojho kandidáta v Banskej Bystrici nepredstavil, neodpovedal ani na našu otázku, či podporí Noska. V roku 2006 v koalícii s ďalšími stranami bol jeho voľbou Ivan Saktor. V roku 2010 bol kandidátom Smeru exminister dopravy Ľubomír Vážny, porazil ho Peter Gogola, ktorého proti Vážnemu podporili vtedajší predstavitelia pravice. V uplynulých dvoch volebných obdobiach, ešte pred vznikom Hlasu, podporoval Smer práve lekára Noska.
Jediná protikandidátka aj nerozhodní
Jedinou oficiálnou protikandidátkou Noska je zatiaľ projektová manažérka a občianska aktivistka Diana Javorčíková, známa z aktivít Komunitného centra Fončorda a Banskobystrického okrášľovacieho spolku.
Kandidatúru ohlásila ako prvá už vlani v decembri. O funkciu sa uchádza ako nezávislá, podporu jej však vyjadrili viaceré politické strany: SaS, Progresívne Slovensko, SPOLU – občianska demokracia, Demokratická strana, Občianski demokrati Slovenska a tiež platforma Banskobystrická alternatíva.
V meste sa pred časom objavili aj predvolebné bilbordy podnikateľa Andreja Sliackeho, ktorý mal ešte pred pár mesiacmi rovnako záujem zabojovať o primátorské kreslo. Člen Strany moderného Slovenska niekdajšieho funkcionára HZDS Milana Urbániho svoj plán napokon prehodnotil.
„Zvažoval som kandidatúru, preto aj tie bilbordy, no napokon som sa rozhodol, že nebudem kandidovať. Uprednostnil som iné priority,“ povedal. V mimoparlamentnej strane aktuálne diskutujú o podpore jedného z dvoch kandidátov, rozhodnutie zatiaľ nepadlo.
„Určite sa však za SMS budem uchádzať o mandát mestského poslanca,“ povedal Sliacky.
Definitívne sa zatiaľ nerozhodol nezaradený mestský a zároveň župný poslanec Martin Turčan. V minulosti bol členom SDKÚ, dnes je však nestraníkom. „Zvažujem to a v prípade, že sa rozhodnem uchádzať o funkciu primátora, ohlásim to v dostatočnom predstihu. Do volieb by som v takom prípade išiel určite ako nezávislý,“ povedal.
Voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať 29. októbra. Kandidátne listiny možno podávať do konca augusta, kampaň sa už začala, aktuality.sk
X X X
Premiér: Vidím, že Matovič a Sulík majú osobné problémy, mali by sa stretnúť
Premiér Eduard Heger (OĽANO) vyhlásil, že pre neho je prioritou zachovať chod súčasnej koalície. Situácia v koalícii nedávno vyústila do rozhodnutia SaS vypovedať koaličnú zmluvu. Liberáli požadujú novú dohodu do konca augusta, inak ich ministri podajú demisiu.
Jednou z podmienok je odchod Matoviča z vlády. Sulík vyhlásil, že SaS nie je súčasťou koalície.
„Chcem sa rozprávať aj s Veronikou Remišovou (Za ľudí) a Borisom Kollárom (Sme rodina). V piatok mám stretnutie s pani prezidentkou. Chcem túto situáciu nejakým spôsobom vyriešiť. Ale uvedomujem si, a to som Richardovi Sulíkovi povedal, že ak má problém s nejakým koaličným partnerom, je to v prvom rade na rokovanie s predsedom koaličnej strany. Oni sú si k sebe partnermi,“ poznamenal Heger v RTVS.
„Ešte mám pred sebou pekné veci a za sebou pekné výsledky. Tie musíme ľuďom odkomunikovať, aby vedeli, že sa udiali – pretože boli zastreté spormi Richarda Sulíka Igora Matoviča,“ pokračoval.
Fungovanie koalície
Igor Matovič a Richard Sulík by sa mali podľa predsedu vlády stretnúť. „Je to dôležité, aby takéto stretnutie prebehlo medzi nimi a vydiskutovali si osobné problémy, ktoré medzi sebou majú. Vidím, že majú medzi sebou osobné problémy. Ja sa však pozerám na chod vlády,“ povedal.
Ak sa SaS napokon rozhodne opustiť koalíciu, premiér to bude považovať za „povalenie ďalšej vlády“. „Pre mňa je najdôležitejší ten jediný realistický scenár – udržanie štvorkoalície, pretože všetko ostatné už bude následok,“ myslí si.
V opačnom prípade by išlo podľa Eduarda Hegera o menšinovú vládu. „Počet poslancov koalície bude 72 aj s podporou pána Mičovského? To nie je dostatok na to, aby ste v parlamente mohli fungovať. Preto jasne hovorím, že toto bude rozpad našej vlády, lebo bude bez SaS a pýtam sa, aký pokoj to prinesie?“
Skúsenosť s predčasnými voľbami
Predčasné voľby bol boli „veľmi zlý scenár“. Podľa neho s nimi máme skúsenosť na Slovensku z roku 2012, keď sa po predčasných voľbách ujala vlády Smer-SD ako jediná strana.
Heger v nedávnom rozhovore pre Aktuality.sk poznamenal, že si nemyslí, že je dôvod, aby táto štvorkoalícia nepokračovala.
„Na fungovanie mojej vlády sa pozerám aj v kontexte toho, čo tu bolo predtým. V roku 2011 padla vláda na eurovale a Robert Fico triumfálne vládol sám. A pokračoval v rozklade štátu, mafia siahla na najvyššie poschodia a skončilo sa to smrťou dvoch mladých ľudí. Takýto vývoj nechcem zopakovať,“ dodal, aktuality.sk
X X X
Varínski poslanci nevyhoveli protestu prokurátora a ulicu Tisa nepremenovali
Podľa prokuratúry je názov ulice v rozpore so zákonom.
VARÍN: Poslanci zastupiteľstva vo Varíne nepremenovali názov ulice Jozefa Tisa a tým nevyhoveli protestu prokurátora generálnej prokuratúry. Prokurátor, ktorý bol na zasadnutí skonštatoval, že aj keď sa zdržali hlasovania, v podstate protestu nevyhoveli.
Varínska ulica Dr. Jozefa Tisu (s gramatickou chybou) je pomenovaná po prezidentovi fašistického Slovenského štátu, popravenom vojnovom zločincovi. Podľa prokuratúry je názov ulice v rozpore so zákonom a navrhla ho zrušiť. Obecní poslanci sa mali dnes k návrhu prokurátora vyjadriť.
Problémom ešte pred zmenou zákona
Varínske zastupiteľstvo požiadalo prokuratúru, aby posúdila, či je ulica pomenovaná v rozpore so zákonom o obecnom zriadení.
V decembri 2020 začal platiť zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorý zakazuje akékoľvek symboly propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej, nacistickej, fašistickej ideológii alebo jej predstaviteľoch. Jeho prijatím sa doplnil aj zákon o obecnom zriadení a jeho časť o pomenovaní ulíc.
Prokurátor však skonštatoval, že názvom ulice v obci porušovali zákon o obecnom zriadení ešte predtým, ako začala platiť novela z decembra 2020.
„V danom prípade považujem uvedené ustanovenie v rozpore so zákonom z dôvodu, že sa nejedná o názov ulice určený s prihliadnutím na významné nežijúce osobnosti a zároveň ide o názov urážajúci náboženské alebo národnostné cítenie a navyše aj o jazykovo nesprávny názov,“ odôvodnil Mihál.
Poslanec Ľubomír Sečkár (Hlas-SD) postup poslancov pred zasadnutím nekonkretizoval, ale odpovedal, že témou sa zaoberajú nepretržite, len nepotrebujú hrať na verejnosti divadlo. „Ani jeden poslanec nemá žiadne radikálne cítenie, ani neprejavuje najmenšie sympatie k hnutiam smerujúcim k potlačeniu základných práv a ľudských slobôd. Práve naopak, odsudzujeme akékoľvek násilie,“ povedal.
Ak by poslanci prijali protest prokurátora a začali kroky na premenovanie ulice, po novom by im v tom nestáli ani októbrové voľby do krajských, mestských a obecných samospráv.
Od 1. júla tohto roka platí, že aj pred voľbami sa môžu ulice premenúvať. Predtým to nebolo povolené, aby nenastal zmätok vo voličských zoznamoch.
Navrhla premenovanie
Názov ulice Dr. Jozefa Tisu, na ktorej sama býva, radikálne odsudzuje jedna z jedenástich poslancov, Lenka Ticháková. V auguste minulého roka iniciovala v zastupiteľstve zmenu názvu, no cez zvyšných poslancov návrh neprešiel.
Národná kriminálna agentúra následne obvinila desiatich poslancov okrem Tichákovej (medzi nimi aj poslankyňu, ktorá na augustovom zastupiteľstve nebola prítomná) zo spáchania prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Špeciálna prokuratúra obvinenia poslancom zrušila.
Tabuľku s názvom ulice v obci následne odmontoval výtvarník Peter Kalmus, no ako odpoveď sa meno ulice objavilo nasprejované na bráne jedného rodinného domu.
Ticháková už niekoľko rokov bojuje za premenovanie ulice. Za svoje aktivity dostala cenu Biela vrana, ktorá sa udeľuje ľuďom upozorňujúcim na problémy spoločnosti, i keď im to prináša ujmy.
Ulica Jozefa Tisu je vo Varíne od roku 1993. Predtým niesla názov Kpt. Ladislava Pfliegela, rodáka z Varína. Pfliegel ako jeden z prvých veliteľov po odvolení na ruský front nacistami prebehol k Sovietom a mobilizoval československých zajatcov do boja proti nacistickému Nemecku. Po smrti získal niekoľko štátnych vyznamenaní, aktuality.sk