Od Kollára odišli v SR známe tváre, Sme rodina predáva majetky. Pred rokom bol Boris Kollár (Sme rodina) druhým najvyšším ústavným činiteľom. V predčasných parlamentných voľbách však hnutie vtedajšieho predsedu Národnej rady SR (NR SR) zažilo fiasko a dnes je Kollár na domácej politickej scéne neviditeľný. Známky života jeho hnutie vykazuje len na sociálnych sieťach a nasledujúce roky pravdepodobne budú pre Sme rodina v znamení boja o prežitie. Z hnutia už odišli mnohí členovia jeho vedenia a strana meškala so splatením pôžičiek, ktoré si zobrala na financovanie volebnej kampane. Pre financovanie svojej činnosti tiež musí predávať majetok.

 Výsledok Sme rodina v predčasných parlamentných voľbách bol doslova katastrofický. Hnutie Borisa Kollára do kampane investovalo vyše dvoch miliónov eur, ale svoj hlas hnutiu dalo necelých 66-tisíc oprávnených voličov. V prepočte nákladov na každý získaný hlas bola kampaň Sme rodina najdrahšia a zároveň najmenej efektívna. Investícia do každého voličského hlasu v prepočte vyšla Sme rodina na sumu okolo 30 eur, hnutie sa aj napriek tomu nedostalo do parlamentu a nedosiahlo ani trojpercentnú hranicu potrebnú na získanie príspevku za voľby od štátu.

 V roku 2020 bol lídrami krúžkovania, v roku 2023 ich v parlamente neuvidíme. Koľko získali krúžkov v roku 2020 a koľko ich v roku 2023 stratili nájdete vo fotogalérii.

 Volebné fiasko na istý čas paralyzovalo chod politického hnutia. Komunikačné oddelenie Sme rodina niekoľko mesiacov nereagovalo na novinárske otázky, webová stránka hnutia sa neaktualizovala od vlaňajšieho septembra. Neobsahuje napríklad ani informácie o marcovom sneme hnutia, na ktorom post lídra obhajoval Boris Kollár. Nedajú sa na nej vyhľadať ani informácie o tom, kto je aktuálne vo vedení politického subjektu.

Personálna kríza

Vo vedení hnutia totiž v posledných mesiacoch nastali významne zmeny. Zo Sme rodina odišli hneď dvaja niekdajší podpredsedovia a mediálne známi politici. Začiatkom roka z neho vystúpil bývalý minister práce Milan Krajniak. Dôvody, prečo sa rozhodol z hnutia vystúpiť, neuviedol. Hoci najprv Krajniak nemienil pokračovať v politickej kariére, už po niekoľkých mesiacoch sa objavil na čele kandidátky strany Kresťanská únia (KÚ) v eurovoľbách. Spolu s ním za stranu Anny Záborskej do europarlamentu kandidoval ďalší podpredseda Kollárovej strany Jozef Lukáč, ako aj bývalá poslankyňa NR SR za Sme rodina Eva Hudecová.

Kresťanská únia ich vo svojej tlačovej správe označila už za bývalých členov Kollárovho hnutia. Do KÚ však bývalí kollárovci nevstúpili. „S pánmi Krajniakom a Lukáčom, ako aj s pani Hudecovou sme ostali v bežnom kontakte aj po eurovoľbách. Nikto z nich nie je členom Kresťanskej únie,“ informovala KÚ.

 Koncom mája u Kollára nečakane skončil ďalší podpredseda – Peter Pčolinský, hnutie o tom informovalo na sociálnej sieti. „Bývalý poslanec Peter Pčolinský dňa 21. mája požiadal o ukončenie členstva v hnutí Sme rodina a na základe tejto žiadosti mu bolo členstvo ukončené dňa 22. mája. To znamená, že všetky iniciatívy, ktoré pán Peter Pčolinský v súčasnosti vyvíja, už nemajú nič spoločné s hnutím Sme rodina a sú to čisto jeho súkromné aktivity,“ uviedlo Sme rodina.

Pčolinský neskôr potvrdil odchod od Kollára a zároveň na sociálnej sieti avizoval, že postupne bude pridávať videá a fotky zo zákulisia politiky, ktoré neboli nikdy zverejnené a ktoré sa nikdy nemali dostať na verejnosť. „Politické pikošky“ chcel zverejňovať na platenej platforme herohero, zámer však zatiaľ nepôsobí ako úspešný. Pčolinský si totiž od prípadných odberateľov videí aktuálne pýta poplatok 100 eur mesačne, kým zo začiatku to bolo deväť eur mesačne. Na platforme nemá ani jedného sledovateľa. Nezverejnil ani žiadne video. Z informácií na jeho facebookovom profile vyplýva, že bývalý politik sa zaoberá investičným zlatom. Na otázky Pravdy, či zvažuje pokračovať v politike, reagoval prosbou „neotravovať ho“.

Kollárovo hnutie tak v priebehu niekoľkých mesiacov opustili traja z piatich jeho podpredsedov. Predseda Sme rodina pre Pravdu uviedol, že na marcovom sneme strana namiesto piatich bývalých podpredsedov zvolila dvoch nových, sú nimi bývalá poslankyňa NR SR Petra Krištúfková a generálny manažér hnutia Marián Labanič. K odchodu troch významných tvárí sa nevyjadril.

Kollár ďalej uviedol, že Sme rodina má stále ambíciu dostať sa do parlamentu v roku 2027, preto sa v súčasnosti zaoberá personálnym posilnením hnutia. „Od septembra opäť začíname politicky pracovať. Obehal som štruktúry, mal som stretnutia so všetkými krajskými a okresnými predsedami. Čo sa týka tých, ktorí z hnutia odišli, samozrejme, budeme ich nahrádzať,” uviedol Kollár pre Pravdu. Podľa výročnej správy hnutia počet členov Sme rodina vlani stúpol viac ako dvojnásobne, na 2,8-tisíca členov.

Predávajú majetky

Finančná situácia v hnutí po voľbách však nepôsobí priaznivo. Hlavným zdrojom príjmov Sme rodina totiž dlhé roky boli práve štátne peniaze. Boris Kollár dokázal dostať Sme rodina do parlamentu ihneď v prvých voľbách v roku 2016, úspešné bolo hnutie aj v parlamentných voľbách 2020, keď získalo vyše osem percent voličských hlasov a stalo sa z neho nielen parlamentné, ale aj vládne hnutie. Po finančnej stránke to znamenalo, že každý rok z rozpočtu dostávalo Sme rodina príspevok vo výške 1,2 milióna eur.

Tieto peniaze hnutie primárne investovalo do nehnuteľností, a to tak, že budovy a pozemky odkupovalo od Kollárovej firmy Goimpex. V roku 2017 minulo Sme rodina na nákup nehnuteľností 1,2 milióna eur, o rok neskôr vyše 500-tisíc, následne 200-tisíc a v roku 2020 vyše 600-tisíc eur. Koncom roka 2022 hodnota bytových a nebytových priestorov, ktoré vlastnilo hnutie, predstavovala takmer 2,5 milióna eur.

 Kollár pred niekoľkými rokmi vysvetľoval, že kúpou a následným prenájmom nehnuteľností chce zabezpečiť hnutiu financie na dlhodobé fungovanie. „Nie vždy môže strana počítať s príspevkom od štátu. Takto bude mať vlastné priestory a zabezpečené aj dlhodobé financovanie svojej činnosti cez komerčný nájom. Je to rozumnejšie, ako minúť 900-tisíc na bilbordy a po kampani nezostane nič,“ hovoril Kollár pre denník Sme. Podľa výročných správ hnutia, hnutie zarábalo priemerne na prenajme nehnuteľností 130-tisíc eur ročne.

Ale hneď po tom, čo hnutie prišlo o štátne peniaze, od tohto zámeru upustilo a svoje majetky išlo predávať. Z výročnej správy Sme rodina za rok 2023 vyplýva, že vlani hnutie predalo časť pozemku s budovou a jedno zo straníckych áut. Získalo tým sumu okolo 1,4 milióna eur. Kupcom nehnuteľnosti mala byť podľa Sme Kollárova firma Goimpex, od ktorej hnutie pred niekoľkými rokmi odkúpilo časť budovy.

 Sme rodina pritom vlani ešte čerpalo štátny príspevok, ten však nestačil na pokrytie volebných výdavkov. Na kampaň si hnutie muselo požičať vyše 600-tisíc eur. Väčšiu časť tejto sumy Sme rodine poskytol predseda Boris Kollár, strana sa zaviazala dlhy splatiť do konca roka. Podľa informácií o hospodárení hnutia sa to nepodarilo. Začiatkom tohto roka hnutie dlhovalo na pôžičkách 100-tisíc eur. Vo výročnej správe Sme rodina uviedlo, že pôžičky malo splatiť v prvých mesiacoch roka 2024.

Otázne teda je, ako politické hnutie plánuje financovať svoj chod v nasledujúcich rokoch. Tým, že odpredalo časť svojich nehnuteľností, prišlo do budúcnosti o príjmy z ich komerčného prenájmu. Členské poplatky prinášajú do straníckej pokladnice len niekoľko tisíc eur ročne a Kollárovo hnutie nie je zvyknuté ani na štedré dary od priaznivcov. Aj keď samotný bežný chod strany si nevyžaduje vysoké náklady, Sme rodina by však už dnes mala premýšľať nad tým, z čoho bude financovať kampaň v nasledujúcich parlamentných voľbách. Hnutie sa k otázkam o zdrojoch financovania nevyjadrilo./agentury/

X X X

 V Doneckej oblasti vo viacerých obciach evakuujú deti a rodičov

 Jednou z nich je obec Novohrodivka vzdialená približne 20 kilometrov od obce Novoselivka Perša, o ktorej Rusko v nedeľu vyhlásilo, že ju dobylo.

Ukrajinské úrady nariadili v nedeľu povinnú evakuáciu týkajúcu sa detí a ich zákonných zástupcov z viacerých miest v Doneckej oblasti, kde Rusko vojensky napreduje a len krátko predtým hlásilo dobytie tamojšej obce Novoselivka Perša. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Nepriateľ bombarduje mestá a obce na tomto území každý deň, preto bolo rozhodnuté evakuovať deti s rodičmi alebo inými zákonnými zástupcami,“ povedal gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin a vymenoval konkrétne mestá a obce, ktorých sa evakuácia týka.

Jednou z nich je obec Novohrodivka vzdialená približne 20 kilometrov od zmienenej obce Novoselivka Perša, o ktorej Rusko v nedeľu vyhlásilo, že ju dobylo. Relokáciá sa podľa Filaškina dotkne celkovo 744 detí a ich opatrovníkov.

 „Dal som pokyn, aby sa do procesu evakuácie detí zapojili len obrnené vozidlá, pretože nepriateľ na tomto území aktívne používa bezpilotné lietadlá,“ povedal Filaškin. „Musíme vynaložiť maximálne úsilie na ochranu našich detí,“ dodal. Donecký gubernátor už v ostatných týždňoch civilistov vyzýval, aby z oblasti odišli z dôvodu čoraz intenzívnejšieho ruského bombardovania.

Rusko predvlani nezákonne – po sporných referendách – anektovalo Doneckú, a tiež Luhanskú, Záporožskú aj Chersonskú oblasť, hoci tieto ukrajinské územia stále nemá plne pod kontrolou.

Vojna na Ukrajine trvá už vyše dva roky a zatiaľ sa ani jednej zo strán nepodarilo dosiahnuť prelom, ktorým by konflikt zvrátila rozhodne vo svoj prospech. Ruská armáda však v posledných mesiacoch vojensky napreduje a získala určité územia, aktuality.sk

X X X

 Kraj „nalial“ milióny eur do opravy storočného kaštieľa. Ako vyzerá? V bývalej ruine budú desiatky kancelárií aj zelená strecha

Chátral takmer dvadsať rokov, no keď to už vyzeralo tak, že sa zrúti, začali s jeho záchranou. Banskobystrický kaštielik na Lazovnej ulici od minulej jari opravujú zamestnanci župného sociálneho podniku. Odvtedy poriadne pokročili – historická budova je doslova na nepoznanie. Hotové sú zelené strechy aj fasáda. Momentálne pracujú najmä v interiéri prístavby, ktorá tam pribudla.

 Banskobystrický kaštielik na Lazovnej ulici zo začiatku 20. storočia sa mení k lepšiemu.

Kaštielik stojí v pamiatkovej zóne mesta od roku 1900. V časoch socializmu, aj v deväťdesiatich rokoch, slúžili jeho priestory ako sídlo Detského rehabilitačného strediska. Úplne opustený bol od roku 2006 a postupne sa z neho stávala ruina. Banskobystrický samosprávny kraj dlho nevedel, čo má s touto stavbou robiť. Nakoniec sa rozhodol pre projekt za takmer 3 milióny eur, ktorým odštartovali jeho kompletnú obnovu.

 „Nás to ale stojí len 500-tisíc eur. Zvyšok je hradený cez komerčný úver,“ upozornil ešte vlani, pri poklepaní základného kameňa, župan Ondrej Lunter. „Splatíme ho cez nájmy, ktoré tu budeme poskytovať,“ ozrejmil.

Finišovať budú v decembri

Vo vynovených priestoroch vznikne 66 kancelárií, ktoré má v pláne využívať kraj, no ponúkne ich aj komerčným nájomcom. V novej časti budovy vytvoria tiež obchodné priestory pre regionálnych predajcov výrobkov z domácich pultov. Pribudne aj devätnásť parkovacích miest či verejná zóna so sadovými úpravami a zeleňou.

Celý projekt robili tak, aby spĺňal všetky požiadavky na modernú architektúru. Areál, v ktorom sa kaštieľ nachádza, má 2 300 štvorcových metrov. Vybudovaním administratívneho centra tam vznikne úžitková plocha na 1 300 „štvorcoch“. Stavbu realizuje župný sociálny podnik Rozvojové služby BBSK, ktorý založili pred piatimi rokmi. Aktuálne má 39 zamestnancov.

 Projekt bol ale limitovaný rôznymi obmedzeniami. Nemohli tam napríklad vybudovať parkoviská s nabíjacími stanicami, čo je už v súčasnosti trendom. Zmarila to nepostačujúca kapacita trafostanice. No a keďže tam nie je zavedený plyn, museli ísť do alternatívneho vykurovania riešeného tepelnými čerpadlami. Všetko je konzultované s pamiatkarmi, pričom z vonkajšej strany budovy skopírovali pôvodné prvky.

Už pri odštartovaní prác župa avizovala, že stavba by mala byť dokončená v decembri 2024 a teraz potvrdila, že práce postupujú podľa harmonogramu. „Kaštielik zo začiatku 20. storočia, ktorý od roku 2006 chátral, dostáva novú tvár. Kompletne zrekonštruovaná je už fasáda aj interiér pôvodnej historickej budovy. Práce aktuálne pokračujú najmä na novej prístavbe,“ uviedla hovorkyňa Lenka Štepáneková.

Postupné obnovy

Stavbyvedúci Peter Kováč potvrdil, že hotové sú už zelené strechy. „Aktuálne pracujeme najmä v interiéri, kde sa robí vzduchotechnika, rozvody vody a elektriny. Robia sa tiež terénne úpravy v areáli. Budujeme chodníky a parkovisko,“ povedal Kováč.

Lunter spresnil, že celý projekt je vyčíslený na 2,9 milióna eur. Opakovane potvrdil, že väčšinu zdrojov pokryje komerčný úver.

„Celé to dáva zmysel nielen v kontexte našej koncepcie nakladania s nevyužívaným majetkom, ale aj v rámci podpory sociálneho podnikania. Budovu citlivo zrekonštruujeme a pripravíme na požiadavky dnešnej doby,“ hovorí. Pripomína, že to realizujú s pomocou krajského sociálneho podniku, ktorý dáva šancu zamestnať sa ľuďom, ktorí by inak svoje uplatnenie na trhu práce hľadali len veľmi ťažko.

 Banskobystrická župa má viac ako osemsto využívaných budov, no desiatky ďalších, s ktorými nevedeli, čo robiť. Vďaka auditu sa to zmenilo – do detailu poznajú stav každej z nich a tiež to, čomu slúži. Jednotlivé objekty ponúka samosprávam a štátu tak, aby ich mohli, ak majú verejnoprospešný zámer, dostať do svojho vlastníctva či dlhodobého prenájmu. Postupne sa však niektoré snaží kompletne zrekonštruovať.

Nedávno už kraj ukázal vynovené priestory Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktoré pred niekoľkými rokmi museli zavrieť. Kompletne ho však zrekonštruovali a vzniklo tam unikátne literárne múzeum. Prostredníctvom špičkových technológií si v ňom návštevníci môžu vyskúšať, aké je letieť vesmírom na bicykli, vstúpiť do rozprávky, stať sa súčasťou komiksu či pisárom v rôznych historických epochách. Otvorené je od júna.

Obnova, ktorá podľa predbežných odhadov vyjde na viac ako štyri milióny eur, čaká aj bývalé gymnázium vo zvolenskej časti Sekier. Vznikne tam zariadenie pre seniorov, tiež priestory na vzdelávanie, voľnočasové aktivity, komunitnú činnosť či prevádzky obchodu a služieb./agentury/

X X X

 Kardiológia v Trenčíne sa rúca, nový primár stále pracuje aj v Brne, tvrdí KDH. Dolinková: situácia je stabilizovaná

Zasadnutia mimoriadneho zdravotníckeho výboru Národnej rady (NR) SR by sa mal zúčastniť aj riaditeľ Fakultnej nemocnice v Trenčíne Michal Plesník. Podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas) prisľúbil osobne odpovedať na otázky súvisiace s odvolaním primára kardiologického oddelenia Petra Blaška. Šéfka rezortu tiež tvrdí, že situácia v trenčianskej nemocnici je stabilizovaná. Člen výboru NR SR pre zdravotníctvo Peter Stachura (KDH) si, naopak, myslí, že oddelenie nefunguje tak, ako má.

 Zdravotnícky výbor NR SR sa má v utorok zaoberať krízovou situáciou v trenčianskej nemocnici. Zúčastniť sa ho plánujú ministerka Dolinková aj riaditeľ zdravotníckeho zariadenia Michal Plesník.

„Som pripravená zodpovedať všetky otázky, ktoré sa budú pýtať páni opoziční a prípadne aj koaliční poslanci. Verím, že prídu všetci pozvaní hostia, som pripravená povedať všetko, tak ako aj doteraz,“ uviedla ministerka. Doplnila, že podľa nej je situácia v trenčianskej nemocnici, čo sa týka kardiocentra, absolútne stabilizovaná.

Koncom júna totiž riaditeľ trenčianskej nemocnice Plesník odvolal primára kardiologického oddelenia Petra Blaška, ktorý oddelenie spolu s ďalšími lekármi vybudoval. Prvého júla ho dočasne nahradil na pozícii primára Miroslav Vytiska. Za ukončením Blaškovho pracovného pomeru mala byť podľa oficiálnych informácií vzájomná dohoda. Poslanec Stachura však hovorí o tom, že primár bol k tejto dohode donútený.

„My sme sa rozprávali s viacerými lekármi, ktorí pracovali pod primárom Blaškom. Všetci vyjadrili absolútnu spokojnosť. Čiže my sme nevideli žiaden dôvod, prečo by primár Blaško, ktorý zakladal celé oddelenie a chcel, aby sa z tohto oddelenia naozaj raz stalo kardiocentrum, musel odísť. Vnímame naozaj silné politické a ekonomické tlaky, ktoré viedli k tejto dohode,“ uviedol opozičný poslanec.

S odvolaným primárom sa rozhodli odísť z nemocnice aj ďalší lekári. Podľa opozície sú vo výpovednej dobe siedmi lekári, podľa vedenia nemocnice výpoveď podali piati. Na stav kardiológie upozornilo SME, podľa ktorého je teraz na oddelení tak málo lekárov, že nedokážu zastrešiť služby. Sú buď vo výpovednej lehote, alebo si musia čerpať dovolenky, a oddelenie je tak prakticky nefunkčné, čo nemocnica i ministerstvo zdravotníctva odmietajú.

 Ministerka Dolinková tvrdí, že situácia je dnes stabilizovaná a od 1. júla na kardiologické oddelenie nastúpili traja noví lekári. „Zdravotná starostlivosť o všetkých pacientov je zabezpečená tak, ako tomu bolo doteraz. Verím, že sa nájdu ešte ďalší lekári, ktorí budú v Trenčíne na kardiológii pracovať. Ešte stále prebiehajú rokovania aj s tými lekármi, ktorí aktuálne sú vo výpovednej lehote,“ argumentuje šéfka rezortu.

Člen zdravotníckeho výboru Stachura oponuje, že má informácie priamo od zamestnancov trenčianskej nemocnice o tom, že už v auguste niektoré služby nie sú obsadené. „Keď chcete mať fungujúce oddelenie, tak v prvom rade tam musí byť fungujúce vedenie. Nový primár tam je na 0.6 úväzku. No tak to si predstavte, že sa vám rúca oddelenie, nevedia zabezpečiť služby a tento primár ešte stále pracuje aj v Brne. Druhá vec, musia byť zabezpečené služby dva-tri mesiace dopredu, ani toto nie je zabezpečené. Tieto veci vôbec nefungujú a my to vnímame ako oddelenie, ktoré je v rozklade,“ uviedol politik.

 Šéfka rezortu zdravotníctva verí, že sa v krátkom čase podarí zabezpečiť funkčnosť kardiologického oddelenia v čase od 7. do 13. hodiny, tak ako to bolo doteraz. „Prípadné ďalšie stavy budú aj naďalej posúvané do okolitých nemocníc, ako sú Martin, Nitra, Bratislava a Banská Bystrica,“ uzavrela Dolinková.

„Myslím si, že v jednom sa zhodneme s pani ministerkou, že je nesmierne dôležité, aby v Trenčíne bolo kardiocentrum, pretože najbližšie nemocnice, ktoré poskytujú takéto intervencie, sú 100 kilometrov vzdialené. To znamená pre pacientov s akútnym koronárnym syndrómom, kde ide naozaj o hodiny a minúty, je nevyhnutné, aby bolo takéto centrum čo najbližšie. Čiže je tu nevyhnutnosť, aby toto centrum fungovalo,“ doplnil Stachura./agentury/

X X X

 Napätie je vysoké: USA aj Británia vyzvali svojich občanov, aby urýchlene opustili Libanon

Spojené štáty aj Británia vyzvali v sobotu svojich občanov, aby urýchlene opustili Libanon. Dôvodom sú obavy z čoraz väčšej eskalácie napätia medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizballáh.

 V Libanone vyzvalo Američanov, aby z tejto blízkovýchodnej krajiny odišli akýmkoľvek dostupným spôsobom. Ambasáda vo svojom vyhlásení uvádza, že napriek pozastaveniu či zrušeniu letov z Libanonu sú „naďalej k dispozícii možnosti komerčnej dopravy“, vďaka ktorým sa dá z tejto blízkovýchodnej krajiny odísť.

 „Vyzývame tých, ktorí chcú opustiť Libanon, aby si rezervovali akúkoľvek dostupnú letenku, aj keby išlo o let, ktorý neodletí okamžite alebo nepôjde po trase, akú by uprednostňovali,“ uviedlo veľvyslanectvo.

Obdobne sa vyjadrila aj britská vláda a svojich občanov taktiež vyzvala, aby okamžite odišli z Libanonu. Britské ministerstvo zahraničných vecí im odporučilo, aby odišli „teraz, kým ešte majú k dispozícii možnosti“ komerčného cestovania. „Napätie je vysoké a situácia by sa mohla rýchlo zhoršiť,“ povedal šéf britského rezortu diplomacie David Lammy. „Hoci nepretržite pracujeme na posilnení našej konzulárnej prítomnosti v Libanone, môj odkaz pre tamojších britských štátnych príslušníkov je jasný – ihneď odíďte,“ dodal.

Britský rezort diplomacie tiež uviedol, že do oblasti vysiela „pohraničné sily, konzulárnych pracovníkov aj vojakov“, aby posilnil podporu pre britských občanov a diplomatov, ktorí sa tam ešte nachádzajú. Dodal, že nápomocné budú Britom aj dve lode kráľovského námorníctva, ktoré vo východnej časti Stredozemného mora vykonávajú humanitárne operácie a kráľovské letectvo uvádza do tzv. stavu pohotovosti v oblasti aj transportné vrtuľníky. Informuje TASR podľa agentúry AFP./agentury/

X X X

 Dezinformácia spôsobila v Británii demonštrácie, vláda varuje, že násilnosti nebude tolerovať

 Približne 90 ľudí zadržali vo viacerých anglických mestách vrátane Liverpoolu, Manchesteru, Bristolu a ďalších.

Britská vláda v nedeľu varovala, že nebude tolerovať násilné nepokoje. Bezpečnostné sily v uplynulých dňoch zadržali na zhromaždeniach krajnej pravice desiatky protestujúcich, ktorí sa dostali do potýčok s políciou, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Nepokoje nasledovali po zverejnení dezinformácie. Podľa nej bol útočníkom, ktorý v Southporte na severozápade Anglicka dobodal na smrť tri dievčatá a ďalších zranil, radikálny islamský migrant uchádzajúci sa o azyl v Británii.

Približne 90 ľudí bolo zadržaných vo viacerých anglických mestách vrátane Liverpoolu, Manchesteru, Bristolu a ďalších. V niektorých prípadoch hádzali protestujúci na policajtov kamene, fľaše či svetlice, pričom viacerých zranili. Demonštranti pokrikovali aj protiimigračné heslá.

Mešitám v celej krajine bolo odporučené posilniť svoju bezpečnosť. Polícia zároveň zvýšila počet svojich príslušníkov nasadených do ulíc britských miest počas celého víkendu, na ktorý plánuje krajná pravica najmenej 30 demonštrácií po celom Spojenom kráľovstve. Avizovaných je aj niekoľko protidemonštrácií skupín zasadajúcich sa proti rasizmu. Premiér Keir Starmer odsúdil „krajnú pravicu“ za násilnosti a políciu podporil v rozhodnutí prijať rázne opatrenia.

K útoku v Southporte na severozápade Anglicka došlo v pondelok na tanečnom podujatí pre deti venovanom tvorbe americkej speváčky Taylor Swiftovej. Sedemnásťročný mladík je obvinený z toho, že tam na smrť dobodal tri dievčatá vo veku 6, 7 a 9 rokov. Zranil aj ďalších osem detí a dvoch dospelých, ktorí sa deti pokúšali pred útočníkom ochrániť. Päť zo zranených detí a rovnako aj zmienení dvaja dospelí sú v kritickom stave.

Polícia útočníka zadržala. Obvinený je z trojnásobnej vraždy a ďalších desiatich pokusov o vraždu. Vo štvrtok sa s ním konalo pojednávanie na súde v Liverpoole a sudca vtedy zverejnil jeho totožnosť, čo označil za opatrenie vo verejnom záujme, v zmysle predchádzania ďalším konšpiráciám. Obvinený Axel Rudakubana dovŕši na budúci týždeň 18 rokov, pričom sa narodil v Cardiffe rodičom pochádzajúcim z Rwandy, aktuality.sk

X X X

 Slováci sa v zdraví nedožívajú ani 60 rokov, zabíjajú ich tieto veci, horšie sú na tom muži

 Slovensko má podľa najnovších údajov tretí najnižší vek dožitia v plnom zdraví v Európskej únii. Informoval o tom pre Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA), ktorý poukázal na najnovšie výsledky od Eurostatu.

 Počet rokov života v zdraví na Slovensku stúpol z 52,2 rokov v roku 2011 na 57,3 roka v roku 2022. Slovensko sa tak z poslednej priečky v EÚ dostalo na tretie miesto odspodu, pričom horšie na tom boli iba Dánsko (55,9) a Lotyšsko (54,2).

 V rovnakom období sa priemerný vek života v zdraví v Európskej únii zvýšil zo 61,4 roka na 62,6 roka. Na Slovensku bol v roku 2022 vek dožitia v plnom zdraví u žien o 1,4 roka vyšší než u mužov. Na druhej strane, rozdiel v celkovej dĺžke života bol značne väčší, a to až 6,8 roka v minulom roku. Podľa časopisu Frontiers in Medicine je jedným z možných vysvetlení to, že ženy trpia častejšie chronickými ochoreniami ako artritída, depresia a osteoporóza, pri ktorých je menej pravdepodobná predčasná smrť.

Muži naopak častejšie trpia rakovinou a srdcovými chorobami, ktoré sú kľúčovými faktormi pri úmrtnosti. Vyšší vek dožitia v zdraví má benefity nielen pre jednotlivcov, ale aj pre ekonomiku. Viac rokov v zdraví znamená menšiu záťaž na zdravotnícky systém a potenciálne aj vyšší príspevok k hrubému domácemu produktu (HDP). Podľa Global Longevity Economy Outlook (AARP) bol v roku 2020 príspevok osôb nad 50 rokov do globálneho HDP približne 34 % a odhady hovoria, že tento podiel by mal ďalej rásť až na 39 % v roku 2050./agentury/

X X X

 Milan Hodža: politik, ktorý nezomrel v pravý čas. Bol osobnosťou, ktorú by potrebovala dnešná pravica

Pred mesiacom, bez záujmu politických elít a médií, sme si pripomenuli 80. výročie od smrti najvýznamnejšieho a najúspešnejšieho slovenského politika Milana Hodžu. Politika, ktorý vskutku rozumel politike. Politika, ktorého – s odstupom času – jedinou „chybou“ bolo, že nezomrel v pravý čas.

 Druhá svetová vojna, ktorej výsledok paradoxne otvoril cestu k naplneniu Hodžových politických vízií, v čase jeho úmrtia vrcholila. Mala svojich hrdinov. Tvorcov vlastných mýtov. Zabudnutý Hodža nemal ani možnosť stať sa „mýtickou“ postavou, ani najväčším Slovákom, ako sa to podarilo jeho politicky menej schopným, „konkurentom“.

Narodil sa preto, aby vládol

Toto o Milanovi Hodžovi údajne napísal český básnik a prekladateľ Josef Hora (1891¤-¤1945). Hoc komunista, vnímal politický rozmer človeka, ktorý v kontexte doby a politiky patril ku kľúčovým ideovým oponentom československých komunistov. Hodžovu cestu na vrchol čiastočne predznamenal jeho rodinný pôvod – bol synovcom štúrovca Michala Hodžu – avšak najmä jeho úsilie pracovať na napĺňaní svojich politických vízií. Ako študent odmietol spievať uhorskú (maďarskú) hymnu a aj z tohto dôvodu musel svoje štúdiá ukončiť v Sibiu, resp. v rumunskom Kluži. Vzdelaním právnik bol vskutku polyhistorom a už ako 27-ročného ho zvolili do uhorského snemu. V roku 1910 síce vo voľbách do snemu neuspel, ale to mu otvorilo cestu k spolupráci s následníkom trónu v tzv. belvedérskej dielni. V nej sa podieľal na príprave reformy monarchie.

Prvú svetovú vojnu prežil v Budapešti, no napriek tomu pracoval na vytváraní politických väzieb medzi Slovákmi a Čechmi. Večer 30. októbra 1918 prišiel do Martina. Informoval prítomných o vzniku republiky a zmenil paradigmu onoho stretnutia, ktoré už nebolo len o rozchode s Uhorskom, ale aj o spojení s Čechmi. V 20. rokoch sa prejavoval ako jeden z najvýraznejších a najvýkonnejších politikov. Musel zápasiť s neschopnými intrigánmi (Šrobárom a Benešom) i s autonomistami (Hlinka a spol.). Na konci dekády musel z politiky nútene odísť, aby sa opäť vrátil ako premiér (1935). Po abdikácii Masaryka tiež ako horúci kandidát na prezidenta.

Milan Hodža bol politickou osobnosťou, ktorá dnes Slovensku až tragicky chýba. Osobnosť, ktorú by potrebovala súčasná demokratická pravica.

„Až do Hodžovho príchodu sa slovenská politika držala pri zemi. On ju rozsvietil a súčasne jej dal vyšší než iba regionálny rozmer. Vždy v obleku a v košeli s naškrobeným golierom, a vyšportovanou postavou v ležérnej póze, často s cigaretou medzi prstami vystupoval štýlom pripisovaným do tej doby len ,maďarónom‘. Mal sotva tridsať rokov a už bol skúseným politickým hráčom, ktorý rozumel celej zložitosti uhorskej politiky,“ napísal o ňom Pavel Kosatík v knihe Slovenské století.

Federalista, ktorý „stvoril“ modernú Európu

Kým pred prvou svetovou vojnou uvažoval o federalizácii monarchie, po vzniku ČSR hľadal spôsoby, ako uchrániť budúcnosť Československa a strednej Európy. Uvedomoval si, že „európska bezpečnosť nemôže stavať iba na západnej demokracii. Jej stavba si vyžaduje ďalšiu spoľahlivú oporu. Je ňou stredná Európa. To isté je i v záujme európskej demokracie. Okrem Západu musí mať silnú podporu aj v strednej Európe.“ Cestou k tomu mala byť Malá dohoda (1921) a neskôr Dunajský plán (1936), ktoré mali zabrániť rozpínavosti veľkých na úkor demokracií v strednej Európe. Základné idey svojej federalizácie stredoeurópskeho regiónu spísal dva roky pred smrťou v knihe Federácia v strednej Európe (1942).

Dielo Milana Hodžu oceňoval aj gróf Coudenhove-Kalergi, jeden z autorov konceptu zjednotenej Európy. V pamätiach Môj život pre Európu píše o Hodžovi ako o skutočnom Európanovi, ktorý bol oslobodený od nacionalizmu a napomáhal zjednoteniu Európy. Hodža bol zástancom diametrálne inej zahraničnej politiky ako Beneš. Ten sa utiekal k mocným – razil striktnú prosovietsku zahraničnú politiku – kým Hodža hľadal silu v spolupráci seberovných.

Zabudnutý, no potrebný

Na rozdiel od Štefánika a Dubčeka, ktorých pozná skoro každý, o čom svedčí aj fakt, že sa dostali do TOP 10 ankety Najväčší Slovák (Hodža bol až na 71. mieste a skončil horšie ako Fico, Kiska či Danko), Hodža nezomrel tragickou smrťou, okolo ktorej by sa dali budovať mýty a legendy. Milan Hodža zomrel neskoro a ďaleko od domoviny. Nehovoriac o tom, že svojím životom a politikou (za výdatného prispenia dlhoročnej dehonestácie, na ktorej sa svorne podieľali komunisti, ľudáci a Beneš) nezapadal do národno-mytologického konceptu „nášho“ politika.

Pavol Lukáč o ňom povedal, že „Hodža bol počas celej svojej politickej kariéry tvrdým antikomunistom. (…) Komunisti ho teda nemali v láske. Prakticky zmizol z učebníc dejepisu a tak aj historického povedomia Slovákov. Hodža bol jedným z mála prorokov, ktorý odkryl hrozbu komunizmu, no neúspešne.“ A to isté platilo aj o nacionalistoch. Tí „ho odmietali preto, lebo vždy kritizoval nacionalizmus aj na Slovensku, aj v zahraničí.“/agentury/

X X X

 Uf, to muselo bolieť! Skokanovi zabránilo v pokorení rekordu na OH jeho prirodzenie. Kuriózny moment fanúšikov pobavil

Jeho pokus sa mal zapísať do histórie. Namiesto toho si ho budú ľudia pamätať vďaka tomu, že sa video s ním stalo virálnym. Francúzskemu skokanovi o žrdi Anthonymu Ammiratimu zhatilo sen o medaile jeho prirodzenie.

 V Paríži sa pokúšal pokoriť výšku 570 centimetrov. Latku však zhodil svojím rozkrokom a spadol spolu s ňou na žinenku.

S 560 cm, ktoré preskočil v predošlých pokusoch sa tak zaradil na delené 12. miesto.

„Som sklamaný. Cítil som sa výborne a súťažil som bez stresu. Tešil som sa na domáce publikum,“ hodnotí francúzsky skokan.

Video s jeho pokusom sa stalo hitom na sociálnych sieťach. Fanúšikovia mu nechávali vtipné odkazy. „Medailu síce nezískal, ale má pred sebou veľkú budúcnosť,“ reagoval jeden z komentujúcich.

Viacerí si všimli, že má na ruke vytetovaného hada, čo označili ako milú symboliku. Podobná situácia sa v minulosti v súťaži skokanov o žrdi stala prvýkrát./agentury/

X X X

 NEBEZPEČNÉ  KABELY  NA  TRHU

Na našom trhu sa objavili nebezpečné predlžovacie káble. Hrozí zásah prúdom

 Slovenská obchodná inšpekcia v krátkom slede upozornila hneď na dva nebezpečné produkty.

To, že má nejaký produkt značku CE, ešte automaticky neznamená, že je bezpečný. Dôkazom sú nedávne zistenia Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI), ktorá na trhu identifikovala hneď dvojicu nebezpečných predlžovacích káblov.

Čínsky prívod s vypínačom

Prvým je predlžovací kábel s dĺžkou 1,5 metra značky Gosund s modelovým označením P1 s krajinou pôvodu Čína. Prívod má bielu farbu, je vybavený vypínačom, nesie tri zásuvky a trio USB portov.

Na prvý pohľad boli splnené všetky povinnosti výrobcu a distribútora, bez ktorých by na náš trh výrobok nemohol vstúpiť. Je dodávaný v kartónovom ochrannom obale a je k nemu pribalený návod na použitie spolu s bezpečnostnými inštrukciami v slovenskom jazyku. Na spodnej strane nájdete povinné identifikačné údaje, ako je obchodné meno a sídlo výrobcu, modelové označenie či dokonca označenie CE.

SOI ho však napriek tomu neodporúča používať. Dôvodom je nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. „V dôsledku nedostatočnej konštrukcie zásuviek s clonkami je možný prístup k živým častiam,“ uvádza sa v oznámení SOI.

Nebezpečný predlžovací prívod Gosund, pri ktorom hrozí úraz elektrickým prúdom.Zdroj: SOI

Inštitúcia tiež nariadila stiahnutie všetkých kusov z predaja a zabránila jeho ďalšiemu výskytu na trhu, pričom kontrolovaná osoba je o nebezpečnom výrobku povinná informovať spotrebiteľov.

Slovenská obchodná inšpekcia pripomína, že zákazník má pri vrátení nebezpečného výrobku predávajúcemu, u ktorého bol predmetný výrobok zakúpený, právo na vrátenie peňazí v plnej výške. Alternatívnym riešením je jeho oprava „v primeranom čase, ak možno zaistiť bezpečnosť opraveného výrobku“. Ďalšou možnosťou je výmena za bezpečný produkt rovnakého typu. Spomínané možnosti prichádzajú do úvahy len na základe výslovného súhlasu spotrebiteľa.

 Oranžový kábel z Poľska

Ďalším potenciálne nebezpečným produktom je predlžovací prívod s jednou zásuvkou oranžovej farby značky Plastrol s typovým označením VMZ1-01 z Poľska. Je balený v priehľadnom plastovom obale s nalepenou papierovou etiketou oranžovej farby s bielym popisom.

Produkt nesie povinné identifikačné údaje, ako je ochranná známka výrobcu, názov modelu a značka CE. K predlžovaciemu prívodu však nie je priložený návod na použitie ani bezpečnostné inštrukcie v slovenskom jazyku. Hlavné nebezpečenstvo však spočíva v technickom vyhotovení.

Ďalší problémový predlžovací kábel je balený v prehľadnom plastovom obale s papierovým štítkom.Zdroj: SOI

„Vidlicu spotrebiča triedy ochrany I je možné zasunúť do zásuvky predlžovacieho prívodu určeného pre spotrebiče triedy ochrany II. Výrobok tak neposkytuje žiadnu ochranu pred úrazom elektrickým prúdom v prípade zapojenia spotrebiča triedy ochrany I do tohto predlžovacieho prívodu,“ konštatuje SOI, a preto odporúča výrobok prestať používať.

Pre vysvetlenie dodajme, že spotrebiče triedy ochrany I nesú základnú izoláciu, avšak musia byť vybavené ochranným kontaktom (PE) pripojeným k sústave ochranných vodičov na potenciáli zeme (pri zásuvke ide o charakteristický kolík a pri zástrčke o kontakt, respektíve dierku).

Spotrebiče triedy ochrany II obyčajne nie sú spojené s ochranným vodičom, no majú zosilnenú alebo dvojitú izoláciu.

Konštrukcia zásuvky predmetného predlžovacieho prívodu však umožňuje zapojenie spotrebiča aj s triedou ochrany I, pričom zásuvka nie je vybavená uzemňovacím kolíkom, a tak nezabezpečuje ochranu pred úrazom elektrickým prúdom.

Vidlicu spotrebiča triedy ochrany I je možné zasunúť do zásuvky prívodu, ktorá nemá uzemňovací kolík.Zdroj: SOI

SOI zastavila ďalší predaj predlžovacieho prívodu a nariadila jeho stiahnutie z trhu. Aj v tomto prípade má spotrebiteľ právo výrobok vrátiť predajcovi, u ktorého ho zakúpil. Obchodník je povinný vrátiť celú kúpnu cenu, prípadne sa vzájomne môžu dohodnúť na oprave či výmene za iný bezpečný výrobok podobného typu.

Inšpekcia zároveň spomína len model dĺžky 25 metrov, no z fotografie a etikety vyplýva, že rovnaký predlžovací kábel sa predáva aj v iných dĺžkach. Či sa rovnaký problém týka aj iných dĺžok, však SOI prekvapivo neuvádza, aktuality.sk

X X X

 Zomrel spoluautor veľkých slovenských hitov, textár Daniel Mikletič

Vo veku 65 rokov v nedeľu ráno zomrel slovenský textár, scenárista i producent Daniel Mikletič. O úmrtí autora textov známych hitov ako Po schodoch či Nechajte si ju informoval na sociálnej sieti textár a básnik Daniel Hevier.

 „Dano odišiel po schodoch tam, kde sa už nebude trápiť a kde ho nebudú sužovať nijaké bolesti. Odpočívaj v pokoji, kamarát,“ napísal Hevier, ktorý pripomenul, že Mikletič napísal texty i pre Roba Grigorova, Janu Kirschner, skupinu Polemic a mnohých iných.

Daniel Mikletič sa narodil 19. februára 1959 v Bratislave. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho špecializáciou bol rozhlas a televízia.

Najskôr pracoval v redakcii časopisov Bratislava a Kam v Bratislave a Bratislavská informačná služba. Pôsobil aj ako hudobný producent, bol tiež režisérom a scenáristom, ktorý stál za viacerými reláciami, napríklad Senzi Senzus, Ranč alebo Šlágerparáda./agentury/

 X X X

Djokovič má poslednú trofej, ktorá mu v zbierke chýbala. Srb získal zlato z olympiády a zapísal sa do histórie

 Srbský tenista Novak Djokovič získal na olympijskom turnaji v Paríži zlatú medailu vo dvojhre. V strhujúcom finále zdolal v pozícii nasadenej jednotky dvojku „pavúka“ Španiela Carlosa Alcaraza 7:6 (3), 7:6 (2). Srb získal na antuke v areáli Roland Garros poslednú trofej, ktorá mu v bohatej zbierke úspechov chýbala.

 Djokovič mál spod piatich kruhov zatiaľ na konte iba bronz z dvojhry z OH 2008 v Pekingu.

Pred troma rokmi mu turnaj v Tokiu nevyšiel, keď v semifinále dvojhry prehral s neskorším šampiónom Nemcom Alexandrom Zverevom a v dueli o 3. miesto so Španielom Pablom Carrenom-Bustom.

Finálový duel sa od úvodných minút vyznačoval vysokou intenzitou, obaja aktéri predvádzali skvelý tenis. Alcaraz si v prvom sete vypracoval deväť brejkbalov, Djokovič však všetky odvrátil a vynútil si tajbrejk, v ktorom mal navrch.

Od stavu 3:3 získal štyri body za sebou. Na Srbovi vôbec nebolo vidieť, že mal v priebehu turnaja problémy s operovaným kolenom, na dvorci sa skvele pohyboval.

 V druhom sete si obaja hráči s prehľadom držali podanie a tak rozhodnutie opäť padlo až v tajbrejku. Hneď na jeho začiatku Djokovič zvládol dlhú výmenu, získal minibrejk a po jeho potvrdení viedol 2:0.

Alcaraz síce následne vyrovnal na 2:2, no Djokovič potom predviedol famózny víťazný forhend a opäť sa dostal do výhody.

Srb už šancu na zisk vytúženého olympijského zlata z rúk nepustil. Za stavu 6:2 premenil po ďalšom forhendovom winneri hneď prvý mečbal a premohli ho veľké emócie, v očiach mal slzy šťastia./agentury/