Ostré slová politikov po liste arcibiskupa Oroscha. Vyjadrenie trnavského arcibiskupa Jána Oroscha k vražde na Zámockej ulici pred barom Tepláreň dvihlo zo stoličky aj viacerých politikov. Kým niektorí odsúdili slová kňaza, iní sa pustili do polície.

 Trnavský arcibiskup Ján Orosch v neverejnom obežníku pre kňazov zapochyboval, či boli obete streľby skutočne nevinné. Taktiež sa zamyslel, koľkokrát sa v podniku konali protidrogové razie.„Viem si totiž predstaviť, že ani raz sa tam žiadna kontrola nekonala. Lebo by sa to mohlo považovať za homofóbne konanie,“ tvrdí arcibiskup. Orosch dodáva, že o celej tragédii sme sa zatiaľ nedozvedeli nič.

 Na to promptne zareagovala polícia a voči obežníku sa dôrazne ohradila. „V liste sa nachádzajú časti, ktoré hrubo manipulujú teroristický útok na Zámockej ulici, stigmatizujú dve nevinné obete a popierajú samotnú kresťanskú vieru, ktorej je arcibiskup oficiálnym predstaviteľom,“ napísala polícia na sociálnej sieti.

V jednom z komentárov zareagoval aj predseda parlamentu a šéf Sme rodina Boris Kollár. „Myslím, že tieto úvahy tiež manipulujú a tieto vaše kecy nemajú nič spoločné s prácou polície. Ak arcibiskup naplnil nejaký trestný skutok, tak ho obviňte (a potom môžete o tom tu informovať, ale vecne), ale tieto adminové kecy si láskavo, milá stránka polície, strčte do z…u,“ napísal druhý najvyšší ústavný činiteľ.

Na sociálnej sieti zareagovala aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Napísala, že si minimálne trikrát v živote zapálila trávu a pred 19-timi rokmi sa bozkávala s dvoma dievčatami na chalupe. „Tak, pán Orosch. A teraz mi povedzte, či som vinná alebo nevinná. Ak by ma zajtra zastrelil nejaký môj hejter po vašej kázni, zaslúžila by som si tú smrť? Moje deti si ju zaslúžia tiež? Sme všetci vinní, lebo sa nezmestíme do vašej škatuľky normálnosti a nevinnosti?,“ pýta sa Ďuriš Nicholsonová arcibiskupa na sociálnej sieti. „Ste len jeden nešťastný dedko, ktorému chýba láska, v duši má nenávisť a jeho Boh ho opustil, lebo sa na Boha hral,“ odkázala europoslankyňa Oroschovi.

Predseda SaS Richard Sulík na sociálnej sieti položil otázku, kde „presne sa slová o láske k Bohu a k druhým zmenili na zatuchnuté moralizovanie jedného páprdu?“ Sulík pripomenul, že slovenský parlament v otázke ochrany menšín fatálne zlyhal. „Ako si vôbec tento pán dovoľuje niekoho poučovať o tom, ako máme ľúbiť, ako máme žiť, ako majú lásku chápať kresťania? A na základe čoho očierňuje dvoch nevinných mladých ľudí, ktorí nikomu neublížili?,“ napísal Sulík. Dodal, že rímskokatolícka cirkev sa voči takýmto vyjadreniam svojho predstaviteľa musí ohradiť. Inak podľa jeho slov bude spoluzodpovedná za kultúrnu vojnu.

 Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽANO) v reakcii na obežník uviedla, že akékoľvek prejavy neznášanlivosti je potrebné vytesniť z našich životov, ako aj z kazateľníc.

„Text trnavského arcibiskupa považujem za prejav absolútneho nepochopenia, krutosti, konšpiračnej manipulácie a šírenia dezinformácií,“ uviedla ministerka. „Relativizovanie teroristického útoku na Zámockej sa nedá vnímať inak ako znevažovanie dvoch nevinných obetí a ich pozostalých,“ upozornila.

Dodala, že podobné prejavy nemožno prejsť mlčaním, preto sa obrátila na Konferenciu biskupov Slovenska (KBS), aby sa k prípadu jasne vyjadrila.

Prezidentka Zuzana Čaputová na sociálnej sieti len v krátkosti zareagovala a rodinám a blízkym Juraja a Matúša, dvoch nevinných ľudí, odkázala, že je myšlienkami s nimi.

Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) označila vyjadrenie trnavského arcibiskupa za necitlivé a odsúdeniahodné. “Je necitlivé a odsúdeniahodné zo strany trnavského arcibiskupa Oroscha podsúvať verejnosti obraz o obetiach teroristického útoku zo Zámockej ako o závislých od drog. Mrzí ma, že sa o tom dozvedáme len deň po tom, ako katolícka cirkev zorganizovala omšu aj za Juraja a Matúša ako obete spomínanej vraždy a v ktorej arcibiskup Zvolenský kládol dôraz na lásku Boha ku každému bez rozdielu. Verím, že cirkev zaujme jasné stanovisko k uvedeným výrokom. Zvlášť od cirkvi asi prirodzene očakávame, že bude zmierovateľom, že bude tlmiť vášne a ponúkať cestu porozumenia. V tomto prípade ide, žiaľ, o pravý opak,” uviedla exministerka.

Heger označil vyjadrenia Oroscha za nešťastné

Premiér Eduard Heger (OĽANO) označil vyjadrenia trnavského arcibiskupa Jána Oroscha na adresu obetí bratislavského teroristického útoku za nešťastné. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy.

„Toto je čas, keď potrebujeme viesť diskusiu, ktorá je konštruktívna a nepolarizuje. Prinášať pochybnosti a ďalšiu polarizáciu je veľmi nešťastné,“ skonštatoval.

Premiér tiež pripomenul, že obežník bol interným dokumentom. „I napriek tomu si myslím, že každý by mal vážiť slová, aké používa a čo zasieva do mysle ľudí,“ doplnil.

Avizoval, že návrh legislatívy na posilnenie majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti by minister spravodlivosti mohol predstaviť v priebehu týždňov. „Ministra spravodlivosti som požiadal, aby začal bezodkladne konať. On začal bezodkladne konať. Je to však istý legislatívny proces, chce to pripraviť kvalitne,“ dodal.

 KBS: Každý biskup zodpovedá za svoje názory

Každý biskup vo svojej diecéze je kompetentný za svoje konanie i vyhlásenia a zodpovedá za svoje názory. V reakcii na medializovaný obsah obežníka trnavského arcibiskupa Jána Oroscha to pre TASR uviedla Konferencia biskupov Slovenska (KBS).

Bližšie komentovať obsah dokumentu nechce. Odvoláva sa pritom na to, že ide o dokument pre vnútornú potrebu Trnavskej arcidiecézy a slovo arcibiskupa sa viaže na tento dokument. „Neprináleží nám to komentovať,“ tlmočil stanovisko KBS Radovan Pavlík z tlačového oddelenia./agentury/

X X X

 Ďalšia utečenecká vlna z Ukrajiny bude horšia. Prídu tí, čo nič nemajú

 Cez Slovensko prešlo od začiatku vojny z Ukrajiny viac ako 680-tisíc ľudí, z čoho bolo 95 percent občanov Ukrajiny. Štatút odídenca získalo necelých 83-tisíc, čo je 12 percent. Slovensko je iba tranzitná krajina.

 Poradca predsedu vlády Eduarda Hegera pre cezhraničnú spoluprácu Eduard Buraš je na Ukrajine veľmi často.

S príchodom zimy je však predpoklad, že počet Ukrajincov sa bude aj u nás zvyšovať. „Vyrastá tam, žiaľ, generácia bez rodičov. Generácia detí, ktoré si nebudú pamätať svoj domov, svojich blízkych,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda Eduard Buraš, poradca predsedu vlády Eduarda Hegera pre cezhraničnú spoluprácu. Dá sa povedať, že na Ukrajine je viac ako doma na Slovensku.

Ako často chodíte na Ukrajinu a čo tam riešite?

Naposledy som tam bol 31. októbra a v nedeľu popoludní (6. novembra) idem znovu. Pripravujeme tam biznisfórum so zástupcami ministerstva hospodárstva, SARIO a Úradu vlády. Čakajú nás aj ďalšie bilaterálne rozhovory. Pripravujeme aj tri projekty pre siroty a verím, že sa nám ich podarí naplniť. Je to moja srdcovka, lebo to, čo tam vidím od začiatku vojny, je hrozné. Vo vojne trpia najviac deti. Je to vážny problém, pretože len na samotnom Zakarpatí je ich viac ako stotisíc. A sirôt stále pribúda. Málokto si vie predstaviť napríklad 12 detí na jednej posteli, ktoré sa tam túlia k sebe od zimy. Od štvrtka budúceho týždňa nás zas čaká druhý okrúhly stôl, v ktorom budeme riešiť infraštruktúru na hraničných priechodoch Vyšné Nemecké – Užhorod, kde sa tvoria obrovské kolóny kamiónov, autobusov, ale aj peších.

 Aká situácia je na Ukrajine?

V každej časti Ukrajiny je situácia iná. Veľmi ťažko je ľuďom, ktorí žijú v piatich Rusmi anektovaných územiach na juhovýchode, kde prebiehajú boje. Ťažké je len počúvať, keď Rusmi poverená figúrka, postavená na čelo gubernie v Chersone, oznámi, že sa má z oblasti len tak odsunúť 70-tisíc ľudí, ktorí sú pod ruskou nadvládou. Dostávajú list, aby sa zbalili a odišli. Iná je situácia v okolí Kyjeva či v Zakarpatí, kde sa presídlilo viac ako 450-tisíc obyvateľov z východu republiky. Teraz tam žije milión 200-tisíc ľudí plus tých 450-tisíc ľudí navyše. Ak by sme to porovnali napríklad s Košicami, kde žije 250-tisíc obyvateľov, tak len tak zo dňa na deň by pribudlo ďalších 100-tisíc. Máme tu viac o 15-tisíc ľudí z Ukrajiny a aj s tým máme problém. Ak by však došlo k narušeniu Záporožskej atómovej elektrárne, museli by sa presunúť dva milióny ľudí. Je to, ako by sa všetci obyvatelia od Vyšného Nemeckého po Banskú Bystricu, museli odsunúť do Bratislavy a na západné Slovensko.

Zažili ste aj osobne hučanie sirén?

Sirény som zažil v Užhorode. Boli sme na jednom rokovaní a upozornil som kolegov, nech si vypnú mobil. Najprv som si myslel, že je to zvonenie. Nikdy predtým som ich nepočul. Na vojnu nás nikto nepripravoval. Do piatich minút nám prišlo upozornenie, že je nálet a museli sme ihneď odísť. Zas to môžem porovnať napríklad s košickým magistrátom, ktorý by sa mal do 10 minút vyprázdniť. Ťažká predstava. V Užhorode nie je dostatok krytov, ale ako zahraničná delegácia sme sa tam dostali. Ostatní vedia, že majú ísť niekde von, kde nie sú žiadne dôležité objekty. Ak ste v budove, môže na ňu padnúť bomba a vy neprežijete. Bezpečne nie je napríklad pri železničnej stanici, letisku, elektrárni.

Ako funguje „normálny“ život na Ukrajine?

Ťažko hovoriť o normálnom živote. Na Zakarpatí chodia ľudia do práce, obchody, kaviarne sú otvorené, deti chodia do školy. Ale ak počujú sirénu, už sú voči tomu akosi odolní a nenechávajú sa vyrušovať. Ak sa ich opýtate, prečo sa nejdú schovať, hovoria, že si zvykli. Jedno šťastie je, že za našimi hranicami zatiaľ bomby nepadajú. Napriek všetkému, ak títo ľudia chcú uživiť svoje rodiny a žiť, tak robiť musia. Ťažko sa im hľadá robota, lebo je tam, ako som už spomínal, veľa vnútorných presídlencov. Od 20. októbra platí nariadenie gubernátora Zakarpatskej oblasti, že večer sa v mestách menej svieti.

Čo sa deje v hlavnom meste v Kyjeve?

Je tam abnormálna situácia. Ľudia prišli o 70 až 80 percent zdrojov elektrickej energie a pitnej vody. Nefungujú semafory, verejné osvetlenie. Práve kvôli tomu tam zahynulo v posledných dňoch 51 ľudí, ktorých vodiči na ceste jednoducho nevideli. Z toho 32 osôb bolo zrazených na priechode. Na reflexné prvky tam nikto nemyslí. Ak by som to zhrnul, ľudia si zvykli na nálety, ale nevedia si zvyknúť na zimu, prázdne obchody či na to, že majú porozbíjané domy. V niektorých miestach hrozí humanitárna katastrofa. Pätnásť miliónov ľudí na Ukrajine je mimo svojho domova, 8,5 milióna je niekde v Európe a ostatní sa presídlili. A situácia sa bude zhoršovať. Krajina sa veľmi snaží, aby aspoň deti chodili do škôl. Vyrastá tam, žiaľ, generácia bez rodičov. Generácia detí, ktoré si nebudú pamätať svoj domov, svojich blízkych. Učiteľov je málo. V školách sa učí týždeň doobeda a týždeň poobede. Prechádzajú aj na on-line učenie, ale nie v každom meste sa to dá. Rodičia sa tiež boja posielať deti do škôl, hlavne kvôli náletom. S príchodom zimy to bude ešte horšie. Vedenie Ukrajiny vyzýva všetkých ľudí, ktorí z krajiny odišli, aby sa teraz nevracali domov a ostali kde sú a tam prečkali zimu. Tiež žiadajú presídlencov, aby sa vrátili domov, ak sa v ich oblasti nebojuje.

Myslíte si, že migračná vlna smerom na Slovensko a ďalej na západ bude pokračovať?

Nikto nemôže byť prorokom ani vo vlastnej krajine, a preto to vylúčiť nemôžeme. Aj preto slovenská vláda schválila materiál, v ktorom sa hovorí, ako budeme postupovať. Na začiatku vojny sme to nevedeli. Dnes si myslím, že sme pripravení. Je vyčíslená suma na realizáciu opatrení. Sú pripravené tri scenáre podľa toho, koľko ľudí bude prechádzať hranicou. V materiáli sa ráta s vlnou 8 až 15-tisíc Ukrajincov denne. Vládny kontingenčný plán je nastavený na obdobie október 2022 až marec 2023 a vychádza z toho, čo sme už prežili. Dúfam však, že to také zlé nebude. Som tiež rád, že sa chystá aj plán obnovy Ukrajiny, ktorý bude zaujímavý hlavne pre našich podnikateľov. Vojna odkryla v plnej nahote zanedbané hraničné priechody na východe. Nie je to vina tejto vlády, ale predchádzajúcich, ktoré ich roky nechávali zanedbané. Niet si kde umyť ruky či ísť na toaletu. Ak máme my aj Európska únia pomáhať, musíme mať na to pripravené cesty a priechody. Ak túto situáciu nevyužijeme teraz, potom to už nepôjde.

Čo najviac potrebujú ľudia na Ukrajine? Zbierok je stále menej.

Prvá eufória opadla a prišlo trpké prebudenie. Slováci si mysleli, že budú pomáhať týždne, maximálne pár mesiacov a už je to viac ako pol roka. Na Ukrajincov sa začínajú pozerať ako na ľudí, ktorí chcú od nás len brať. Sú viac na príťaž. Verím, že nikoho nikto na zimu z ubytovania nevyhodí a s jedlom sa vieme vždy podeliť. Na Ukrajinu treba hlavne elektrocentrály, palivové drevo, peletky, zdravotnícky materiál, ale hlavne oblečenie a teplé prikrývky. Veľmi sme si zvykli na pohodlný život a teraz z neho treba upustiť.

V Košiciach je centrum pomoci pre Ukrajincov. Myslíte že bude dostačujúce?

Myslím si, že nie. Určite sa bude musieť rozšíriť a budú sa budovať aj nové. Podľa informácií od kompetentných z Ukrajiny sa situácia bude meniť a musíme sa na to pripraviť. Kým ľudia, ktorí k nám prichádzali doteraz, niečo mali, teraz príde vlna tých, ktorí si budú chrániť len holý život. Bude to oveľa náročnejšie. Ostáva veriť, že to ustojíme a vojna skončí čím skôr./agentury/

X X X

Súd vzal mladistvého z prípadu v Novákoch do väzby. Lipšic hodnotí rozhodnutie ako správne

Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku vyhovela návrhu prokuratúry a vzala do väzby obvineného mladistvého A. B., ktorý v Strednej odbornej škole v Novákoch vo štvrtok (3. 11.) sekerou zaútočil na spolužiakov.

  Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic ako dozorový prokurátor v prípade hodnotí rozhodnutie súdu ako zákonné a správne. „V plnej miere sa súd stotožnil s naším návrhom na väzbu z dôvodu rizika pokračovania v trestnej činnosti, respektíve snahy o dokonanie činu,“ uviedol Lipšic.

Pripomenul, že obvinený sa k činu priznal, nechcel však bližšie špecifikovať jeho možnú motiváciu, upozornil, že konanie mladíka bude predmetom odborného psychiatrického posudku.

Podľa Lipšicových slov si advokát obvineného ponechal trojdňovú lehotu na podanie prípadnej sťažnosti voči rozhodnutiu ŠTS.

 Obhajca obvineného Ladislav Krčmárik uviedol, že za skutkom mal byť dlhodobo zlý psychický stav jeho klienta, vylúčil však, že by obvinený bol v čase skutku pod vplyvom omamných látok, takisto odmietol inšpiráciu udalosťami októbrového teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave.

 Študenta vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinil v piatok z pokusu o úkladnú vraždu, informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Karolína Barinková. „Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry obvinil mladistvú osobu A. B. z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu,“ priblížila hovorkyňa.

 K útoku na SOŠ v Novákoch prišlo vo štvrtok doobeda. Mladík zranil dievča, ktoré zasiahol do oblasti hlavy. Žiak tiež zaútočil na svojho spolužiaka, ten vyviazol bez zranení. Po svojom vyčíňaní z miesta incidentu ušiel. Polícia agresora zadržala asi 500 metrov od školy v neďalekom poli.

 Riaditeľka SOŠ Katarína Piačková uviedla, že útočil študent prvého ročníka. „Chlapec je žiakom prvej triedy. Javil sa ako absolútne bezproblémový, nezaznamenali sme ani náznak niečoho, čo by sme si mali všimnúť,“ priblížila.

Jeden zo študentov prvého ročníka opísal, že počul krik, nachádzal sa však na inom mieste, na akom došlo k útoku. „Boli sme len zatvorení v triede,“ povedal. Útočníka študent podľa svojich slov nepoznal. Do školy si po študenta prišiel jeho otec. „Mne volal syn, nevedel som o ničom. Až dcéra mi potom povedala, že na internete sú prvé informácie. Som rád, že sa mi ohlásil a že je v poriadku,“ doplnil otec./agentury/

X X X

Na Ukrajine prestalo fungovať vyše 1 000 terminálov Muskovej satelitnej siete

Na Ukrajine bolo zhruba pred dvoma týždňami pre nezaplatené účty odpojených 1 300 terminálov potrebných pre pripojenie k satelitnej sieti Starlink prevádzkovanú spoločnosťou SpaceX miliardára Elona Muska. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informovala americká spoločnosť CNN. Ide o terminály používané armádou. Musk v polovici októbra uviedol, že jeho spoločnosť už nebude internetové služby na Ukrajine platiť, svoje oznámenie však nakoniec odvolal. CNN už vtedy upozornila, že väčšinu z 20 000 terminálov plne alebo čiastočne financovali iné zdroje – napríklad USA, Británia alebo Poľsko.

 Musk sa podľa skoršej správy CNN obrátil na americké ministerstvo obrany so žiadosťou, aby financovanie prevzalo. V polovici októbra potom na Twitteri oznámil, že jeho spoločnosť už nebude terminály na Ukrajine bezplatne prevádzkovať, nakoniec po dni svoje oznámenie odvolal. Rokovania medzi miliardárom a Pentagonom však v skutočnosti pokračujú, napísala teraz CNN.

 Ukrajina sa s výpadkami terminálov potýkala niekoľkokrát. Najnovší výpadok, ktorý sa podľa zdroja CNN začal 24. októbra, pôsobí ukrajinskej armáde značné problémy. Za odpojením bol podľa tohto zdroja nedostatok financií. Ide o terminály, ktoré v marci Ukrajina dostala od britskej firmy a používala ich pri bojových operáciách.

 Muskova spoločnosť podľa CNN za prevádzku každého z týchto 1 300 terminálov účtovala mesačne 2 500 dolárov, a Ukrajina tak mala v septembri zaplatiť 20 miliónov dolárov, na čo nemala prostriedky. Začiatkom októbra sa preto Kyjev obrátil na Britániu a požiadal ju o poskytnutie zhruba troch miliónov dolárov na zaplatenie služby. Británia však údajne odmietla s tým, že sú dôležitejšie oblasti, do ktorých by mali financie plynúť. Nemenovaný britský činiteľ však CNN oznámil, že jeho krajina podporuje niekoľko terminálov, ktoré majú pre ukrajinských vojakov taktický význam.

 Muskovi sa dostalo vďaky za to, že bezprostredne po februárovom začatí ruskej invázie sprístupnil na Ukrajine satelitnú službu Starlink. V situácii, keď napadnutú krajinu postihli výpadky klasických komunikačných sietí, sa služba ukázala ako veľmi užitočná ako z hľadiska civilných, tak vojenských účelov./agentury/

X X X

Ako si vlastne chudobná KĽDR môže dovoliť toľko raketových testov?

 Severná Kórea tento týždeň uskutočnila niekoľko raketových testov, pri ktorých vypustila najmenej dve desiatky striel, a to vrátane jednej medzikontinentálnej balistickej rakety (ICBM). Tento rok KĽDR, ktorá patrí k najchudobnejším krajinám v Ázii, navyše tempo svojich raketových testov výrazne zvýšila. To podľa agentúry AP nastoľuje otázku, koľko tieto aktivity stoja a ako ich vlastne ekonomicky zaostalá krajina financuje.

 Náklady na raketové testy sa podľa odborníkov výrazne líšia podľa typu použitých rakiet a striel. Balistické strely s krátkym doletom môžu stáť dva až tri milióny dolárov, pri zbraniach s dlhším doletom sú náklady násobne vyššie, až desať miliónov dolárov. Ide pri tom o sumy, ktoré sú nižšie ako v iných krajinách, pretože KĽDR má veľmi nízke náklady na pracovnú silu a iné výdavkové položky. Podľa analytika z organizácie RAND Bruca Benneta stredajšie testy, keď KĽDR vypustila vyše 20 rakiet s krátkym doletom, mohli stáť severokórejskú štátnu pokladnicu 50 až 75 miliónov dolárov.

K týmto výpočtom sú však ďalší analytici skeptickí. Náklady napríklad veľmi ovplyvňuje, aké časti zbraní si KĽDR dokáže vyrobiť sama a aké musí naopak zaobstarať v zahraničí. Vzhľadom na to, že na Severnú Kóreu OSN uvalila sankcie, tak sa v podstate vždy jedná o nákupy na čiernom trhu. „Nemáme žiadnu možnosť, ako sa dozvedieť, koľko Severnú Kóreu stoja zbraňové komponenty,“ upozorňuje analytik Lee Illwoo z juhokórejského ústavu Korea Defense Network. Podľa neho však môže Pchjongjang dostávať súčiastky za veľmi priaznivú cenu či dokonca zadarmo z Číny.

 Vzhľadom na to, že severokórejský vodca Kim Čong-un má v krajine faktický mocenský monopol, neexistujú pre neho rozpočtové obmedzenia, s ktorými sa potýkajú demokratické vlády. Veľkú časť severokórejského hospodárskeho produktu môže použiť na vývoj a výrobu zbraní. KĽDR sa podľa analytikov tiež zapája do niektorých kriminálnych aktivít v kyberpriestore, napríklad do podvodov s kryptomenami, z ktorých získava ďalšie peniaze.

 „Úmyselná pomoc Pekingu a Moskvy pri porušovaní sankcií tiež samozrejme pomáha rozvoju zbraňových programov (severokórejského) režimu,“ uviedla ďalšia analytička z americkej spoločnosti RAND Soo Kimová. Podľa juhokórejského analytika Hong Mina sa navyše zdá, že KĽDR dodáva podstatné množstvo delostreleckej munície Rusku, ktoré ju teraz potrebuje pre svoje vojská na Ukrajine. Výmenou môže Pchongjang dostávať z Moskvy vojenské technológie pre vlastné zbrojné programy.

Zatiaľ sa nezdá, že by ekonomické ťažkosti brzdili zbrojné programy KĽDR. Vysoká frekvencia raketových testov môže byť signálom, že sa Severná Kórea snaží rozšíriť svoje výrobné kapacity munície a nových zbraní, domnieva sa Hong. Podľa analytikov by Pchongjang mohol mať v skladoch okolo tisíc balistických striel. To je dostatočné množstvo, aby KĽDR organizovala raketové testy a vyvíjala nátlak na Južnú Kóreu, Japonsko či USA aj v najbližších rokoch./agentury/

X X X

Zverejnili ceny elektriny a plynu v krajinách EÚ: Slovensko dopadlo relatívne dobre, pozrite si tie rozdiely

 Ruská agresia na Ukrajine, sucho a málo vetra počas leta v Európe, odstavené jadrové elektrárne či naivná energetická politika Nemecka, ktoré sa spoliehalo na ruský plyn. Súhra faktorov mala za následok, že Európa sa ocitla v energetickej kríze.

 V dôsledku toho rastú faktúry za energie domácnostiam či firmám. Zatiaľ čo slovenské domácnosti majú do konca roka ceny elektriny a plynu zastropované, tie v Česku už od začiatku jesene dostávajú zvýšené faktúry.

 Európsky štatistický úrad (Eurostat) zozbieral dáta a pozrel sa na to, ako v prvom polroku 2022 narástli v členských krajinách účty za energie pre domácnosti. Za prvých šesť mesiacov narástli medziročne priemerne ceny elektriny pre domácnosti z 22 eur za 100 kilowatthodín (kWh) na 25,3 eura za 100 kWh.

 Detailnejší pohľad na jednotlivé krajiny ukazuje, že najväčší nárast cien elektriny museli znášať české domácnosti, kde cena vyskočila až o 62 percent. Takmer 60-percentný nárast bol v prvom polroku zaznamenaný v Lotyšsku a v Dánsku. Na Slovensku za toto obdobie narástla cena o osem percent.

„Česká republika má všetky ceny energií neregulované, vrátane malých podnikov a domácností, čiže všetci pocítili zvýšenie cien rovnako,“ vysvetľuje pre Pravdu konateľ spoločnosti Prvá energetická Andrej Lednár. Upozorňuje tiež na to, že zastropovanie cien prišlo veľmi neskoro a Česko má ceny svojich energií prepojené na burze v Lipsku.

Inak povedané, prakticky nulová regulácia cien energií v prvom polroku spolu so silnou závislosťou od nemeckej burzy spôsobili, že elektrina v Česku zdražela najviac v únii.

Regulácia cien energií nám pomohla

Slovenské domácnosti sa ocitli v spodnej časti rebríčka, kde bol zaznamenaný skoro osempercentný nárast pri cenách elektriny. Vďačiť za to môžeme cenovej regulácii. Andrej Lednár na margo regulácie tvrdí, že zatiaľ čo po minulé roky domácnosti a malé podniky na reguláciu doplácali, v roku 2022 sa ukázala pre ne výhodná. „Práve vďaka tomu nebol potrebný pre tento segment zásah štátu a zvýšené ceny sa nedotkli odberateľov,“ dodáva.

Našli sa aj také krajiny, v ktorých došlo k poklesu cien elektriny. Asi najvýraznejšie to pocítili domácnosti v Holandsku, kde ceny klesli o viac ako 53 percent. Smerom nadol šli ceny aj v Slovinsku a susednom Maďarsku. To, že niekde výrazne stúpli ceny elektriny, ešte neznamená, že elektrina aj najdrahšia. Aj keď bol nárast v Česku najprudší, cena elektriny pre domácnosti je až na šiestom mieste spomedzi členských krajín.

 Natíska sa otázka, prečo ceny poklesli v Holandsku tak výrazne. Podľa Lednára bolo dôvodom zastropovanie cien elektriny a plynu v Holandsku, a okrem toho aj podpora dotáciami na energie. Upozorňuje, že je dôležité si uvedomiť, že ceny boli na úrovni 700 eur za megawatthodinu a klesli na 400 eur za megawatthodinu, čo by bolo stále pre nás nepredstaviteľné. „Holandsko počas roka znížilo ceny energií o 54 percent, ale kvôli tomu, že ich mali extrémne vysoké,“ dodáva.

V eurovom vyjadrení boli priemerné ceny elektriny pre domácnosti v prvom polroku 2022 najnižšie v Holandsku (5,9 eura za 100 kWh), Maďarsku (9,5 eura) a Bulharsku (10,9 aura) a najvyššie v Dánsku (45,6 eura), Belgicku ( 33,8 eura), Nemecku (32,8 eura) a Taliansku (31,2 eura).

Ceny plynu stúpli skoro všade

Čo sa týka cien plynu, priemerne v EÚ medziročne stúpli zo 6,4 eura za 100 kWh na 8,6 eura za prvý polrok. Ceny vzrástli skoro vo všetkých krajinách únie. Najväčší skok, až o 154 percent, zaznamenali v Estónsku. Na Slovensku narástli za toto obdobie o 19 percent.

Len v jednom členskom štáte ceny plynu pre domácnosti mierne klesli, a to v Maďarsku, konkrétne o pol percenta. Za prvý polrok tohto roka boli ceny plynu najnižšie práve v Maďarsku, kde cena dosahovala skoro tri eurá za 100 kWH. Najvyššie ceny boli vo Švédsku, teda až vyše 22 eur za 100 kWH.

Vďaka cenovej regulácii Slovensko nezažilo cenový šok. Ak by sme nemali regulované ceny elektriny a plynu, ceny energií by boli omnoho vyššie.

Situácia na energetickom trhu je v súčasnosti odlišná od prvého polroka. „Cena elektriny prevažne klesá, z čoho by mali mať prospech hlavne spotrebitelia so spotovými tarifami,“ povedal pre Lidové noviny analytik XTB DM Jiří Tyleček. Počasie v nasledujúcom období môže tiež zohrávať úlohu.

„Nadpriemerne teplá zima by mohla znamenať, že ceny elektriny by mohli ďalej stagnovať, dokonca aj klesnúť,“ dodáva.

Na pomoc pre domácnosti sa čaká

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) uviedol, že pomoc s energiami pre domácnosti predstaví vláda začiatkom decembra. „Máme úplne presne zmapované celé Slovensko, aj z hľadiska vykurovacích a teplotných podmienok, aby sme vedeli, ako na jednotlivé domácnosti bude doliehať zima a prípadná energetická kríza,“ priblížil. Do konca roka podľa neho každá domácnosť bude vedieť, s čím môže počítať od začiatku budúceho roka. „Dovtedy sú ceny energií ešte zastropované,“ spresnil.

 Pre malé a stredné podniky už vláda pomoc ohlásila. Od 1. januára do 31. marca budúceho roku budú mať firmy zastropované ceny silovej zložky elektriny a plynu. Pri elektrine to bude na úrovni 199 eur za megawatthodinu (MWh) a pri plyne 99 eur za MWh. Nad túto úroveň uhradí štát 80 percent výdavkov. O pomoci pre firmy ešte musí rozhodnúť aj parlament. Podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) je pomoc pre firmy podmienená schválením štátneho rozpočtu na budúci rok.

X X X

Tisíce ľudí v Ríme žiadali mier na Ukrajine

Na nenásilnom zhromaždení sa podľa rímskej polície zúčastnilo približne 30 000 ľudí. Desaťtisíce ľudí vyšli v sobotu do ulíc talianskeho hlavného mesta Rím, aby žiadali mier na Ukrajine. Taliansku vládu vyzývali, aby tejto krajine prestala posielať zbrane. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Nie vojne. Nie posielaniu zbraní,“ napísali na svoj banner niektorí účastníci. Na nenásilnom zhromaždení sa podľa rímskej polície zúčastnilo približne 30 000 ľudí.

„Zbrane boli poslané na začiatku z dôvodu, že to zabráni stupňovaniu konfliktu,“ povedal pre AFP jeden z demonštrantov Roberto Zanotto. Dodal však, že pod deviatich mesiacoch je vystupňovanie pozorovateľné a posielanie zbraní k ukončeniu vojny nepomáha.

Taliansko, ktoré je jednou zo zakladajúcich členských krajín NATO, podporuje Ukrajinu od začiatku ruskej invázie, vrátane dodávok zbraní, pripomína AFP. Nová premiérka Giorgia Meloniová uviedla, že sa to nezmení a vláda by mala čoskoro poslať ďalšie zbrane.

Niektorí predstavitelia, vrátane bývalého premiéra Giuseppeho Conteho, však podľa AFP tvrdia, že Taliansko by namiesto toho malo stupňovať úsilie v oblasti rokovaní.

Demonštrácia žiadajúca mier na Ukrajine sa v sobotu konala aj v Miláne, píšu talianske médiá, aktuality.sk

X X X

Pomôže vláda podnikateľom s energiami? Podľa premiéra Hegera sú rukojemníkmi Putina

Aj samosprávy sa obávajú nižších príjmov. Premiér Heger prisľúbil, že vláda ich poškodzovať nebude.

Predseda vlády Eduard Heger tvrdí, že samosprávy budú mať vyššie príjmy, ako plánovali do svojich rozpočtov. Vyhlásil to v Sobotných dialógoch RTVS.

Samosprávy totiž vyjadrili obavy z výpadkov v rozpočtoch v dôsledku zvýšenia daňového bonusu. „Nepôjdeme poškodzovať samosprávy,“ ubezpečoval premiér s tým, že znížené príjmy do rozpočtov samospráv by vláda vykompenzovala.

Až koncom novembra

Cenu elektrickej energie pre domácnosti sa občania dozvedia až koncom novembra, tvrdí Heger. „V regióne to bude veľmi atraktívna cena,“ prisľúbil. Zatiaľ je známa len zastropovaná cena silovej zložky energie vo výške 61,21 eura za megawatthodinu.

Väčšina ľudí sa podľa Hegera bude môcť spoľahnúť na zastropovanie ceny elektrickej energie. Nevylúčil však pomoc menšej skupine ľudí formou dotácie, ktorá by mala kompenzovať nárast ceny elektriny.

„Energetická chudoba bude zadefinovaná ako mix parametrov,“ uviedol premiér s tým, že s koncepciou na ochranu odberateľov pred energetickou chudobou pomôže vláde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Podnikatelia v SR ako rukojemníci Putina

Pri pomoci firmám musí Slovensko podľa Hegera rešpektovať pravidlá nastavené na jednotnom trhu EÚ. „Tých scenárov je viacero,“ vyhlásil predseda vlády s tým, že podnikateľom zatiaľ nechce posielať odkazy, ale zároveň prisľúbil, že pomoc podnikateľom bude oznámená.

Podnikateľov si za rukojemníkov podľa Hegera berie ruský prezident Vladimir Putin, a nie slovenská vláda. „Podnikateľov si za rukojemníkov berú tí, ktorí nechcú hlasovať za rozpočet,“ spomenul predseda vlády ďalšiu skupinu ľudí, ktorá podľa neho môže za súčasný stav.

Heger chce získať podporu pre rozpočet primárne od strany SaS.

K vývozu materiálov do Ruska

Premiér sa vyjadril aj k vývozu materiálov, ktoré používajú Rusi vo vojne na Ukrajine. Tvrdí, že licencie spadajú pod ministerstvo hospodárstva.

„Podľa informácií, ktoré mám, sankcie neporušujeme,“ doplnil s tým, že ak by sa nejaké ďalšie materiály mali objaviť na sankčnom zozname, muselo by sa to schváliť na úrovni EÚ.

Matúš Horváth a Juraj Vankulič boli podľa Eduarda Hegera obeťami teroristického útoku. Vyjadrenia trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, ktorý spochybňoval, či boli obete teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave nevinné, označil za nešťastné.

„Toto je čas, keď potrebujeme viesť diskusiu, ktorá je konštruktívna a nepolarizuje. Prinášať pochybnosti a ďalšiu polarizáciu je veľmi nešťastné.“, aktuality.sk

X X X

Rezort zdravotníctva nemyslí riešenie situácie s hromadnými výpoveďami lekárov úprimne, vyhlásili odborári

Vláda chce podľa Lengvarského situáciu s výpoveďami lekárov vyriešiť čím skôr. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR nemyslí riešenie situácie s hromadnými výpoveďami lekárov úprimne. Tvrdí to Lekárske odborové združenie (LOZ) v reakcii na avizované memorandum, ktoré im chce ponúknuť štát.

„Vo štvrtok (3. 11.) minister zdravotníctva oznámil, že má pripravený návrh memoranda s lekármi a v piatok (4. 11.) pozve predstaviteľov LOZ na rokovanie. Nerozumieme takýmto mediálnym hrám zo strany ministerstva zdravotníctva, keďže v piatok sa nám nikto neozval. Je obyčajnou slušnosťou, ak avizovalo, že nás osloví, aspoň krátke vysvetlenie, prečo sa tak nestalo,“ konštatuje.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) avizoval, že v piatok bude chcieť návrh memoranda prekonzultovať so šéfom lekárskych odborárov Petrom Visolajským. „Práve som dostal poslednú upravenú verziu o ďalšie pripomienky kolegov z vlády,“ priblížil po poklepaní základného kameňa Nemocnice Sv. Martina v Martine. Vláda chce podľa neho situáciu s výpoveďami lekárov vyriešiť čím skôr.

Výpovede podalo vyše 2100 lekárov

LOZ začiatkom októbra informovalo, že hromadné výpovede podalo vyše 2100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. Visolajský podotkol, že situácia je taká vážna, že by ju mala začať riešiť vláda.

Na dohodu medzi odborármi a vládou vyzývala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Formálny prísľub vlády o splnení požia, aktuality.sk

X X X

Záchranár Majerský: V kampani na primátora Popradu proti mne pracovali trollovia

Primátorské voľby v Poprade ovládol Anton Danko, pre ktorého to bude už piate volebné obdobie na tejto stoličke. Jeho hlavným vyzývateľom v tohtoročných voľbách bol záchranár František Majerský.

Za primátora Popradu kandidoval v uplynulých komunálnych voľbách aj súčasný poslanec mestského zastupiteľstva František Majerský (38). V hlasovaní voličov napokon skončil druhý za úradujúcim primátorom Antonom Dankom (63), ktorý voľby vyhral s vysokým náskokom. Františka Majerského verejnosť pozná ako prezidenta Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov a predsedu občianskeho združenia Záchrana.

O post primátora sa uchádzal s podporou koalície strán Kresťanskodemokratické hnutie, Sloboda a Solidarita, Progresívne Slovensko a Starostovia a nezávislí kandidáti. Spolu s ním kandidovalo za poslancov mestského zastupiteľstva celkovo šestnásť kandidátov.

x  Primátorom Popradu ste sa napokon nestali. Za víťazom Antonom Dankom ste zaostali o vyše 4-tisíc hlasov. Čím si vysvetľujte taký veľký rozdiel?

V prvom rade ďakujem voličom za odovzdané hlasy a členom môjho volebného tímu za odvedenú prácu. Až v auguste tohto roka, keď sme sa rozhodovali, či do primátorských volieb v Poprade vôbec pôjdeme, bolo z čísel vidieť, že súčasný primátor Anton Danko má v prieskumoch silnú podporu.

Vnímali sme však aj kritické hlasy Popradčanov, ktorým vo vedení mesta chýbala alternatíva. To nás presvedčilo, že to má zmysel a preto sme spolu s mojim tímom prišli s ponukou otvorenej samosprávy, ktorá rieši problémy obyvateľov systémovo a na rozvoj mesta sa pozerá z dlhodobého hľadiska a teda nie len v rozmedzí jedného volebného obdobia.

Primátorovi Antonovi Dankovi som zagratuloval k zvoleniu a poprial všetko dobré. Volal som mu aj písal hneď po zverejnení výsledkov. Odpoveď som síce stále nedostal. Je víťazom a teraz má štyri roky na to, aby naplnil to, čo deklaroval v kampani.

x V Poprade vás však zvolili do mestského zastupiteľstva, rovnako aj v kraji. Voľby teda pre vás neskončili zlým výsledkom…

Za veľký úspech považujem silný mandát, ktorý sme dostali v mestskom zastupiteľstve, kde sme obsadili takmer polovicu poslaneckých mandátov. Aj to svedčí o tom, že do volieb sme postavili silný a odborný tím kandidátov. Je to pre nás veľkým záväzkom.

Čo sa krajských volieb týka, priznám sa, boli pre mňa osobne veľkým prekvapením. S minimálnou kampaňou, som získal v okrese druhý najväčší výsledok a to takmer 9 300 hlasov (pozn. red. – najviac hlasov získal Anton Danko 11 409), čo považujem za veľký úspech a som zaň nesmierne vďačný. Ako na meste tak aj v kraji sme položili pevné základy, na ktorých vieme ďalej stavať.

x Robili ste aj analýzu volebných výsledkov?

Nepodarilo sa nám presvedčiť mladých ľudí, aby prišli voliť. Nízka volebná účasť hrala v prospech aktuálneho primátora. Som presvedčený, že pokiaľ by sa nám podarilo k urnám dostať viac voličov, výsledok by vyzeral inak. Za nešťastné rozhodnutie považujem aj dátum a načasovanie volieb, kedy väčšina rodín odcestovala na predĺžené víkendy na chaty a za rodinami.

x  Čo by ste v kampani urobili inak alebo lepšie?

Do kampane sme dali všetku našu energiu. Nie len ja ale aj celý podporný tím či kandidáti do zastupiteľstva. Viedli sme pozitívnu neútočnú kampaň, pretože to nás vystihuje a takí jednoducho sme.

Keď som oznamoval kandidatúru, práve to bol jeden z mojich sľubov – namiesto útokov hovoriť o riešeniach. A to sme aj dodržali. Myslím, že práve toto sú momenty, kedy vieme voličom ukázať, že naše slovo vždy dodržíme a za žiadnu cenu neotočíme.

Celú kampaň sme si poctivo odmakali v uliciach medzi ľuďmi. Primátor ale aj poslanci by mali byť medzi ľuďmi, aby nestratili kontakt s realitou. A v tom budeme pokračovať aj po voľbách.

x Často ste sa stali terčom pre otvorených podporovateľov Antona Danka. Vnímali ste volebnú kampaň ako agresívnu?

V kampani prebehlo veľmi veľa vecí, ktoré odzneli klamlivo. Pracovali tu proti mne trollovia, ktorí si vymýšľali nezmysly a klamstvá. Ja som Popradčanom 34 rokov a nemienim to meniť ani keby som nebol politik. Poprad je moje rodné mesto, moja srdcovka a vždy to tak ostane.

S politikou to absolútne nemá nič spoločné. Ja tu mám trvalý pobyt celý život. Moje deti tu majú trvalý pobyt. Neplánujem to ani meniť. Naopak – chceme mať v Poprad vlastné bývanie, ak sa nám to podarí. Bývanie v rodinnom dome v Poprade mať nemôžeme, pretože pozemky sa tu predávajú za „nekresťanské“ peniaze, a navyše sa tu nedali a ani nedajú kúpiť.

Poprad sa aj preto vyľudňuje. Mojim cieľom je, aby sa tento trend zastavil a v kampani sme predstavili plán, ako to celé zastaviť a otočiť. Budem pozorne na zasadnutiach mestského zastupiteľstva sledovať, ako to celé vedenie mesta bude riešiť.

x Dostali ste v kampani vyslovene aj nejakú „podpásovku“?

Tých „podpásoviek“ tam boli viacero. Tí, ktorí ich spravili, to dobre vedia. Fotenie mojej manželky a detí. Dávanie týchto fotiek na internet a na stránku jedného zo spravodajsko-informačných portálov o dianí v Poprade bolo absolútne cez čiaru.

Do normálnej a slušnej politiky to nepatrí. Takisto ani listy mojej manželke do práce alebo k nám domov o mojej údajnej milenke. Toto rovnako do slušnej spoločnosti nepatrí. Ja naozaj neviem, čo bolo cieľom tohto všetkého.

Stále opakujem, že cieľom má byť pomoc mestu a ľuďom v ňom, a nie očierňovanie protikandidáta. My sme to nerobili a ani to robiť nebudeme. S „podpásovkami“ som sa vysporiadal sám.

Viem, že tu „nehráme o fazuľky“ a niekto mal obrovský záujem na tom, aby poškodil moje meno a robil to cielene. Každému sa v živote raz všetko vráti – aj to dobré, aj to zlé.

x Spochybňovanie vášho mandátu uchádzať sa o priazeň verejnosti vo voľbách zašla až k tomu, že ste počas pandémie Covid-19 prevádzkovali takzvanú MOM-ku a mali ste na nej údajne zarobiť „neskutočné peniaze“. Môžete to vysvetliť?

To bol asi vrchol antikampane voči mojej osobe, najviac ma to pobavilo. Keby niekto vedel, čo všetko sme museli obetovať a urobiť, aby sme niečo také vôbec zrealizovali. Koľko dní sme v tej MOM-ke pracovali, aby sme všetko spravili.

Keby som na jej prevádzke chcel zbohatnúť, tak by som ich mal sedem alebo desať ako niektorí ľudia na Slovensku. Dnes by sme sa potom nebavili o tom, či som zbohatol alebo nie. Naopak na MOM-ke som nezarobil ani euro.

Celý zisk, ktorý na tom moja firma mala, som venoval na kúpu defibrilátorov a ich rozmiestnenie v okrese Poprad. Tieto defibrilátory zachránili už niekoľko životov. Ak je problém to, že niekto vytvorí zisk, lebo to je cieľ podnikania, a venuje ho na dobrú vec, ktorá zachráni život, tak žijeme vo veľmi zvláštnej krajine.

Ak by som sa mal vrátiť do minulosti, tak to isté spravím ešte raz. Záchrana a ochrana ľudského života je to najdôležitejšie, čo máme. Robme to bez ohľadu na to, či sme politici alebo obyčajní ľudia.

x Profilujete sa ako záchranár a zdravotník. V tejto súvislosti ste začali po Slovensku na verejne prístupných miestach inštalovať takzvané AED defibrilátory, ktoré ľuďom zachraňujú životy. O čo vlastne ide?

Projekt defibrilátorov sme odštartovali zhruba pred šiestimi rokmi, keď sa zabili naši kolegovia pri leteckých nešťastiach. Prvý verejne dostupný defibrilátor sme umiestnili v Spišskej Novej Vsi. Odvtedy sme ich cez naše občianske združenie umiestnili už 300.

Ďalšie boli zakúpené vďaka tomu, že projektu robíme promo po celom Slovensku. Financie hľadáme buď vo vlastných zdrojoch občianskeho združenia, cez sponzorov a darcov, obce či mestá.

Našim cieľom je, aby bol verejný defibrilátor v každom jednom meste a obci na Slovensku. Okres Poprad a mesto Poprad je v tomto výnimočné. Mesto ich má najviac spomedzi všetkých slovenských miest. Okres Poprad má defibrilátor v každej jednej obci.

x Takže tento projekt nerozvíjate preto, aby ste sa zviditeľnil ako politik?

S politikou to nemá vôbec nič spoločné. Defibrilátory sme riešili dávno predtým, než som sa stal poslancom mestského zastupiteľstva v Poprade. Aj keby som dnes nebol nikde zvolený, tak ide o projekt, ktorý chcem dokončiť.

Ak by som sa stal primátorom, tak by ho riešili moji kolegovia, keďže by som na to zrejme nemal čas. Teraz ho ale môžem dokončiť, pretože chcem, aby v každej dedine na Slovensku bol aspoň jeden. Idem v ňom teda pokračovať.

A práve naopak. Politici, mám na mysli tých vládnych, by sa o neho mali zaujímať a riešiť ho, pretože oni na to majú možnosti, kapacitu aj kompetencie.

x S poslaneckým mandátom v Poprade už skúsenosti máte. S čím pôjdete do najbližšieho volebného obdobia?

Silný mandát, ktorý sme od voličov dostali plánujeme využiť v prospech Popradčanov. V zastupiteľstve budeme mať silnú pozíciu a urobíme maximum pre to, aby sme presadili čo najviac z nášho programu, s ktorým sme sa do zastupiteľstva dostali.

Môžem však povedať, že budeme konštruktívnou opozíciou, ktorá si uvedomuje, že Poprad čakajú ťažké časy. Naďalej však budeme hájiť záujmy Popradčanov a dôrazne poukazovať na prešľapy vedenia mesta.

x V minulosti mala názorová opozícia primátora v mestskom parlamente vždy menšinu. Aktuálne tomu tak ale nemusí byť. Už ste so zvolenými poslancami hovorili o spoločných prienikoch alebo podpore?

S našimi kolegami, ktorí sme boli zvolení, sme sa už stretli. Ako som spomínal, máme silný mandát, a celkovo nás je osem. Z nášho tímu boli za mestských poslancov zvolení odborníci na samosprávu.

Plánujeme spolupracovať aj s Helenou Mezenskou, takže by sme mali byť v mestskom zastupiteľstve až deviati. Stretnem sa aj s ostatnými poslancami, ktorí majú o spoluprácu záujem, aby sme našli prieniky a spoločnú reč. Tá nebude v prospech nikoho z nás, ale v prospech obyvateľov mesta.

Nemám záujem o žiadnu funkciu, ale výlučne o pomoc mestu, ako najlepšie viem. Najbližšie štyri roky môžu byť stratené, ak nebudeme pracovať tak, ako máme. Čakajú nás ťažké časy pre samosprávu. Hovoril som to aj počas kampane. Zabrať preto musia úplne všetci.

My sme pripravení, ja mám energie dosť. Každý v kampani videl, koľko energie v prospech ľudí viem vydať. Ľudia mi dali silný mandát ako poslancovi mesta a aj ako poslancovi v kraji. Budeme strážiť verejný majetok.

x Kde sa v komunálnej politike vidíte o štyri roky?

Štyri roky sú veľmi vzdialená doba. Kde sa vidím potom, ťažko povedať. Rozhodnú aj tak ľudia. Teraz sa chcem venovať svojmu mandátu v meste a v kraji. Rovnako aj činnostiam, ktoré som rozbehol a vykonávam ako záchranár.

Podporu, ktorú som dostal teraz, cítim a ďakujem za ňu. Chcem poďakovať všetkým, ktorí pomáhali s kampaňou. Bolo medzi nimi množstvo dobrovoľníkov s pozitívnou energiou. Veľa vecí ma až dojalo. Ďakujem aj všetkým členom svojho tímu.

Nie všetci boli zvolení, ale získali aj tak množstvo hlasov, a to mnohí kandidovali úplne prvýkrát. Nemali sme za sebou žiadneho sponzora. Neprijali sme od nikoho peniaze, pretože by sme boli do budúcna zaviazaní a takto to nemá fungovať. Primátor nesmie byť vazalom ani riadený mocenskými či ekonomickými záujmami niekoho v pozadí, aktuality.sk

X X X

Irán potvrdil, že Rusku dodal drony. Tvrdí, že tak urobil ešte pred vojnou

 Irán po prvý raz potvrdil, že Moskve dodal drony, upozornila agentúra Reuters. Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján oznámil, že Teherán poskytol Moskve „malé množstvo“ bezpilotných lietadiel niekoľko mesiacov pred tým, ako na Ukrajine vo februári Rusi začali plnohodnotnú inváziu. Ukrajinský prezident označil tvrdenia o obmedzenom počte dronov za klamlivé. Rusko v posledných týždňoch používa drony iránskej výroby najmä na útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajina tento týždeň uviedla, že sa tiež obáva útokov balistických striel, ktoré sa Rusko snaží od Iránu získať.

Trosky zostreleného iránskeho dronu Šáhid neďaleko ukrajinského mesta Kupjansk.

„K tomu rozruchu vyvolanému niektorými západnými krajinami, že Irán poskytol Rusku strely a drony, aby mu pomohol s vojnou na Ukrajine – tá časť so strelami je úplne nepravdivá,“ citovala podľa Reuters iránskeho ministra štátna tlačová agentúra IRNA. „Tá časť s dronmi pravdivá je. Poskytli sme Rusku malé množstvo bezpilotných lietadiel mesiace pred začiatkom ukrajinskej vojny,“ pripustil iránsky minister.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však vyhlásil, že Irán klame, keď tvrdí, že Rusku poslal len obmedzený počet dronov. Kyjevské sily podľa neho zostreľujú najmenej desať takýchto dronov denne. Iba v piatok ich podľa prezidenta zostrelili 11. „Ak bude Irán pokračovať v klamstve o tom, čo je zrejmé, znamená to, že svet sa bude ešte viac usilovať o vyšetrovanie teroristickej spolupráce medzi režimami Ruska a Iránu a toho, čo Rusko za takúto spoluprácu platí,“ povedal Zelenskyj.

Taktiež zvláštny americký splnomocnenec pre Irán Robert Malley na Twitteri uviedol, že nie je pravda, že Irán dodal len niekoľko dronov. „Len tento rok v lete ich previezli desiatky a majú na okupovanej Ukrajine vojakov, ktorí Rusom pomáhajú ich používať,“ tvrdí Malley.

Ukrajinské ministerstvo zahraničia prostredníctvom svojho hovorcu Olega Nikolenka varovalo Teherán, že dôsledky jeho účasti na ruských zločinoch budú výrazne prevyšovať výhody plynúce z podpory zo strany Moskvy.

 Ukrajina v posledných týždňoch hlásila intenzívne útoky dronov Šáhed-136 iránskej výroby na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Ruské sily pomocou dronov mieria predovšetkým na elektrárne a priehrady. V polovici októbra zasiahlo podľa ukrajinských predstaviteľov iránske bezpilotné lietadlo tiež obytný dom v Kyjeve. V jeho troskách zomreli štyria ľudia, uviedol vtedy ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Rusko popiera použitie iránskych dronov, ktoré sú označované za samovražedné alebo kamikadze, pretože po zásahu cieľa vybuchnú.

 Začiatkom tohto týždňa stanica CNN napísala, že Irán sa podľa jej informácií chystá Rusku poslať 1 000 ďalších kusov zbraní, medzi ktorými budú okrem útočných dronov tiež balistické rakety krátkeho doletu zem-zem. Chystanú dodávku týchto striel a ďalších dronov potvrdili agentúre Reuters dvaja nemenovaní vysokopostavení iránski činitelia a dvaja iránski diplomati.

 Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat povedal, že Ukrajina sa iránskym balistickým strelám bude brániť len ťažko. „Teoreticky je možné ich zostreliť, ale fakticky to bude veľmi ťažké pomocou tých prostriedkov, ktoré máme v arzenále,“ uviedol podľa serveru Ukrajinska pravda.

Analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sa domnievajú, že závislosť Moskvy od iránskych zbraní sa bude zrejme prehlbovať, pretože Rusko v bojoch na Ukrajine vyčerpalo vlastné zásoby riadených striel a dronov. Prezident Zelenskyj minulý týždeň varoval, že sa Rusko výmenou za dodávku zbraní chystá Teherán podporiť v rozvoji jeho jadrového programu./agentury/

X X X

Európska únia odsúdila Severnú Kóreu za odpálenia rakiet. Vyzvala OSN na zavedenie sankcií

Odpaľovanie rakiet zo strany Severnej Kórey predstavuje podľa Únie „vážne hrozby pre všetky národy a podkopáva medzinárodný i regionálny mier a bezpečnosť“.

Európska únia v sobotu odsúdila „nelegálne“ odpálenia rakiet zo strany Severnej Kórey a vyzvala medzinárodné spoločenstvo na „rozhodnú a jednotnú reakciu“ vrátane zavedenia sankcií voči Pchjongjangu. Vo vyhlásení to uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Informovala o tom agentúra AFP.

EÚ považuje „bezprecedentný„ počet odpálených severokórejských rakiet v roku 2022 – vrátane medzikontinentálnej balistickej strely a balistických rakiet krátkeho doletu – za „nebezpečnú eskaláciu“ zo strany Pchjongjangu.

„EÚ vyzýva všetky členské štáty OSN, najmä členov Bezpečnostnej rady OSN, aby zabezpečili úplnú implementáciu sankcií s cieľom zabrániť KĽDR (Kórejskej ľudovodemokratickej republike) obstarávať materiály, znalosti a financie, ktoré podporujú jej nelegálny zbrojný program,“ píše sa vo vyhlásení.

Odpaľovanie rakiet zo strany Severnej Kórey predstavuje podľa Únie „vážne hrozby pre všetky národy a podkopáva medzinárodný i regionálny mier a bezpečnosť“.

EÚ zdôraznila, že KĽDR tieto kroky nikdy nezaručia štatút štátu s jadrovými zbraňami podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, alebo akékoľvek iné osobitné postavenie v tejto súvislosti.

EÚ vyzýva na zastavenie agresívnych krokov

Únia zároveň zopakovala svoju požiadavku, aby Pchjongjang zastavil agresívne a destabilizujúce kroky, rešpektoval medzinárodné právo a obnovil dialóg so všetkými relevantnými stranami. EÚ zároveň zdôraznila svoju „plnú solidaritu“ s Japonskom a Južnou Kóreou.

Severná Kórea tento týždeň odpálila do mora desiatky rakiet vrátane medzikontinentálnej balistickej strely, ktorá vyvolala poplach v severnom Japonsku. Nad svoje územie tiež vyslala desiatky vojenských lietadiel. KĽDR takéto kroky označila za primeranú reakciu na spoločné americko-juhokórejské cvičenia vzdušných síl, ktoré nazvala ukážkou „vojenskej konfrontačnej hystérie“ Spojených štátov, aktuality.sk