Matovič so Sulíkom definitívne skončil. Ak sa do konca januára nepodarí schváliť zmenu Ústavy SR o možnosti skrátiť volebné obdobie a dohodnúť predčasné voľby, nastane úradnícka vláda. Tvrdí to predseda Národnej rady a Sme rodina Boris Kollár.

 Predseda NR SR Boris Kollár počas rokovania parlamentu 20. decembra 2022. Hovorí o potrebe predčasných volieb najneskôr v septembri. Premiér Eduard Heger (OĽANO) avizuje januárové rokovania o novej väčšine 76 poslancov. Šéf SaS Richard Sulík odmietol, že by schválenie rozpočtu znamenalo začiatok ďalšej spolupráce SaS a koalície. Líder OĽANO Igor Matovič pripúšťa dohodu na predčasných voľbách.

Takto prijali rozpočet. Tabák vystrelila konfety

Matovič na štvrtkovej tlačovej konferencii po schválení rozpočtu uviedol, že „definitívne skončil“ s predsedom strany SaS Richardom Sulíkom. „Nepíšeme si správy, nepíšem mu maily, nebudem mu volať po polnoci, nebudem sa s ním rozprávať a nepôjdem s ním do žiadnej koalície,“ povedal Matovič. Sulík je podľa neho človek, ktorý slúži mafii a je mimoriadne nebezpečný.

Predseda vlády Eduerd Heger (OĽaNO) zároveň potvrdil, že k odvolaniu Matoviča z funkcie ministra, čo bol prísľub strane SaS za podporu rozpočtu, by malo dôjsť v piatok 23. decembra. Matovič v tejto súvislosti povedal, že ešte nevie, či sa vráti do parlamentu. Vylúčil ale, že by obsadil post podpredsedu parlamentu alebo šéfa poslaneckého klubu OĽaNO.

Premiérovi novú 76ku kaziť nebude

„Máme možnosť do konca januára pripraviť zmenu ústavného zákona a priviesť Slovensko k predčasným voľbám do leta v tomto roku. V prípade, že sa tak neudeje, ku koncu januára alebo začiatkom februára prezidentka vymenuje úradnícku vládu. Ja osobne s touto formou vlády nebudem asi súhlasiť, ale budem konštruktívny. Musíme pripraviť voľby, to je najlegitímnejšie,“ povedal Kollár. Premiérovi nebude kaziť rokovania o 76, ale podmienkou Sme rodina budú predčasné voľby.

 Podľa šéfa NR SR treba Slovensko vyviesť z marazmu. „Musíme pripraviť predčasné voľby, aby ľudia mohli nanovo rozdať karty,“ povedal. Pokiaľ budú voľby, prosí politikov, aby nestrašili obyvateľov návratom mafie, ale ani osobami opozičných lídrov Roberta Fica a Petra Pellegriniho či lídrami Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Poslancov i lídrov poprosil, aby si uvedomili, že ľudia sa vedia rozhodnúť, komu dajú svoj hlas a zvolia si ho za zástupcu do parlamentu.

Premiér sa plánuje v januári stretávať a s politikmi z demokratického spektra, no nie s lídrami Smeru a Hlasu Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim, pretože ich nepovažuje za ľudí, ktorí by rozumeli demokracii. Nebude rokovať ani s extrémistami. V novej 76 teda nechce s týmito subjektmi rátať.

 Šéf klubu OĽANO Michal Šipoš zatiaľ nepovedal, či poslanci OĽANO podporia v januári zmenu ústavy. Sulík potvrdil, že s premiérom sa rozprával o ponuke novej 76. „Áno, rozprávali sme sa o tom, o dva alebo tri dni neskôr som mu povedal, že debatu považujem za uzavretú. Nemáme nič rozdebatované a čo bude, to teraz neviem povedať,“ priblížil. Heger reagoval, že Sulík po páde vlády prišiel s ponukou novej 76 a teraz hovorí niečo iné.

Vydýchne si parlament s návratom Matoviča?

Heger tiež potvrdil, že Matovič má oficiálne odísť z funkcie ministra v piatok (23. 12.). Sulík dúfa, že po schválení rozpočtu a odstúpení Matoviča z postu ministra si krajina vydýchne a situácia sa upokojí. Nevie povedať, či si vydýchne parlament, ak sa doň vráti líder OĽANO.

 Matovič uviedol, že sa do parlamentu teší, no ešte sa rozhodne, či do parlamentu nastúpi alebo nie. „Keby aj nie, určite z parlamentu treba bojisko, lebo voľby sa nám blížia. Vidíme, že sa možno schyľuje aj k predčasným voľbám a nakoniec zrejme na tom bude aj dohoda,“ povedal. Ak sa do NR SR vráti, stane sa podľa svojich slov obyčajným radovým poslancom. Nechce byť šéfom klubu. Zároveň povedal, že on osobne so Sulíkom nepôjde do žiadnej koalície, so Sulíkom skončil a ani s ním nebude komunikovať, aktuality.sk

X X X

V SR chválili rozpočet na rok 2023.

Parlament schválil rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025. Súčasná poverená menšinová koalícia potrebovala na schválenie získať aspoň 76 hlasov. Slovensku hrozilo rozpočtové provizórium. Avšak po vzájomných rokovaniach Eduarda Hegera (OĽaNO) a Richarda Sulíka (SaS) zákon prešiel. Z prítomných 136 poslancov bolo za 93, proti štyria, zdržalo sa 38 poslancov a nehlasoval jeden. Deficit verejných financií Slovenska by mal v budúcom roku dosiahnuť zhruba 6,5 % HDP. Igor Matovič sľúbil, že po schválení rozpočtu skončí na poste ministra financií.

 Schvaľovanie štátneho rozpočtu dali do parlamentného programu koncom novembra a prerokovaný ho mali už 1. decembra. Vláda však riešila vlastné vnútorné problémy, ktoré nakoniec vyústili do toho, že parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera ešte skôr, než stihli o rozpočte hlasovať.

 Bývalá koaličná strana SaS dlhodobo tvrdila, že rozpočet v podobe, v akej prešiel na vláde, nepodporí.

 Finálna verzia rozpočtu na rok 2023 však už obsahuje výdavkové limity, či zdaňovanie ruskej ropy a plynu. Zároveň sa zvýšia dane na lieh a hazard, zavedie sa nižšia 10-percentná DPH pre gastro a športoviská, zrušia sa koncesionárske poplatky, zmení a registračný poplatok pre autá.

 Taktiež sa do kapitoly zdravotníctva presunie 820 miliónov eur. „Rokovania s Eduardom Hegerom a štátnym tajomníkom ministerstva financií Marcelom Klimekom boli dlhé, náročné, ale konštruktívne a obe strany sú spokojné s tým, čo sa podarilo vyrokovať,“ uviedla strana SaS po rokovaniach.

 Strana OĽaNO tvrdí, že minister financií Igor Matovič sa „obetoval v záujme pomoci ľuďom“. Po schválení rozpočtu chce Matovič odísť z vlády, tvrdí hnutie a aj samotný minister. Igor Matovič opäť svoje konanie okomentoval na sociálnej sieti.

 Parlament vo štvrtok schválil štátny rozpočet na budúci rok. Za zákon roka zahlasovalo 93 zo 136 prítomných poslancov.

„Po tom, ako SaS neváhali s mafošmi, fašistami, PS a evidentne kúpenými poslancami povaliť vládu, bolo jasné, že im je jedno, že ľudom vyletia účty za energie o 200, 300, 400 %. Rozhodli sa zobrať ľudí za rukojemníkov,“ uviedol Matovič. A keďže Sulík podľa slov Matoviča túžil len po jednom, Matovič teda ponúkol svoj post.

 Peniaze na lacné energie budú

Rozpočet bol kľúčový najmä preto, lebo štát potreboval miliardy eur na preplatenie darhých faktúr dodávateľom. Tí draho na trhu nakúpia a lacno dodajú domácnostiam či firmám. A práve štát im preplatí tieto vysoké ceny. Domácnosti tak budú uchránené.

 X X X

 Ruská armáda sa v bojoch na Ukrajine sústredí na úplne oslobodenie Doneckej oblasti, uviedol náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.

„Situácia na fronte sa stabilizovala a hlavné úsilie našich jednotiek sa teraz sústreďuje na dokončenie oslobodenia územia Doneckej ľudovej republiky (DĽR),“ povedal Gerasimov. Dodal, že frontová línia sa tiahne cez 815 kilometrov.

Ruská armáda „zasiahla viac ako 1300 kritických cieľov… čím výrazne znížila bojový potenciál ukrajinských ozbrojených síl,“ pokračoval.

Veliteľ generálneho štábu ruských ozbrojených síl poznamenal, že v bojových podmienkach prvýkrát použili aj hypersonické strely vrátane rakiet Kinžal. Cieľom útokov je naďalej poškodzovať dopravnú a energetickú infraštruktúru hlboko na ukrajinskom území.

X X X

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa po ceste zo Spojených štátov späť do vlasti stretol v Poľsku s prezidentom Andrzejom Dudom. Oznámil to dnes Zelenskyj na sociálnej sieti telegram, kde tiež zverejnil video zo schôdzky. Ukrajinský prezident v stredu navštívil Washington, kde rokoval s prezidentom Joeom Bidenom a vystúpil v Kongrese.

„Cestou domov som sa stretol s priateľom Ukrajiny – poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Zhrnuli sme rok, ktorý priniesol historické výzvy kvôli totálnej vojne,“ napísal Zelenskyj a poznamenal, že so svojím náprotivkom rokovali o strategických plánoch do budúcnosti, bilaterálnych vzťahoch a spolupráci na medzinárodnej úrovni v budúcom roku.

Zelenskyj nezmienil, kde sa s Dudom stretli, avšak na záberoch, ktoré zverejnil, je vidieť, ako vystupuje z lietadla, ktoré sa podľa stanice CNN nachádzalo v poľskom Rzeszówe neďaleko ukrajinských hraníc. Podľa médií Zelenskyj práve odtiaľ o deň skôr odletel strojom amerického letectva do Spojených štátov.

X X X

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi sa vo štvrtok v Moskve stretol s predstaviteľmi ruskej armády a štátnej spoločnosti jadrovej energetiky s cieľom rokovať o jadrovej bezpečnosti a bezpečnostnej zóne v Záporožskej jadrovej elektrárni a jej okolí na juhu Ukrajiny.

Ruská štátna spoločnosť Rosatom opísala rokovania o opatreniach potrebných pre zaistenie bezpečnosti v Zaporižžskej jadrovej elektrárni a jej okolí ako „vecné, užitočné a úprimné“. Grossi naznačil, že po „ďalšom kole nevyhnutných rozhovorov“ bude potrebné ďalšie vyjednávanie.

„Je kľúčové, aby bola táto zóna zameraná len na ochranu pred jadrovou nehodou,“ vyjadril sa prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter a dodal, že pokračuje vo svojich snahách o dosiahnutie tohto cieľa s pocitom maximálnej naliehavosti.

Elektráreň sa nachádza na Ruskom okupovanom území a ohrozuje ju neprestajné ostreľovanie, čo vyvoláva obavy z jadrovej katastrofy. Z útokov ohrozujúcich elektráreň sa Rusko a Ukrajina navzájom obviňujú.

Raketové útoky v Zaporižžskej oblasti v ostatných týždňoch nabrali na intenzite. Šéf tamojšej regionálnej vojenskej správy Oleksandr Staruch tento týždeň informoval, že energetická situácia v oblasti je v súčasnosti náročná. Všetky reaktory v Zaporižžskej jadrovej elektrárni sú odstavené.

X X X

 Európska únia bude mať vo februári samit s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorca predsedu Európskej rady Charlesa Michela potvrdil, že sa stretnutie, na ktorom sa zúčastní spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen, uskutoční 3. februára a otvorene pozývajú Zelenského do Bruselu. Pozvánka do Bruselu však podľa Barenda Leytsa neznamená, že sa tam samit uskutoční. Miesto konania ešte nie je známe, informuje spravodajský portál Sky News.

 Témou samitu bude podľa európskych predstaviteľov pravdepodobne to, ako môže EÚ naďalej pomáhať Ukrajine ubrániť sa Rusku. Michel a Von der Leyen tiež zrejme zhodnotia cestu Ukrajiny k členstvu v eurobloku.

 X X X

Západ dodávajúci vojenskú podporu Ukrajine a návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Washingtone ďalej demonštrujú, že „kolektívny Západ je pripravený na dlhú konfrontáciu s Ruskom“. Ako referuje spravodajský web CNN, uviedla to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

Tá ďalej hovorila o „obludných zločinoch režimu v Kyjive“, aj keď nepovedala, čo presne má na mysli, a dodala, že bez ohľadu na to, ako veľmi Západ pomáha vyzbrojovať ukrajinskú vládu, „nič nedosiahnu“.

Západ a Ukrajina podľa nej nezvíťazia, pretože ruské vedenie sľúbilo, že „úlohy stanovené v rámci špeciálnej vojenskej operácie budú splnené s prihliadnutím na situáciu na mieste a skutočnú realitu“.

Zacharovovej vyjadrenia prišli po tom, ako Zelenskyj predniesol historický prejav z Kapitolu Spojených štátov, v ktorom vyjadril vďaku za americkú podporu v boji proti ruskej agresii od začiatku vojny, a zároveň požiadal o ďalšiu pomoc.

X X X

Taliansky novinár na voľnej nohe Claudio Locatelli a fotoreportér Niccolo Celesti utrpeli v pondelok zranenia, keď sa v juhoukrajinskom meste Cherson dostali po paľbu ruskej armády. V tom čase boli v aute označenom ako novinárske, informuje Medzinárodná a Európska federácia novinárov (IFJ-EFJ), ktorým sa v odsúdení tohto úmyselného útoku pripojila k Národnej federácii talianskej tlače (FNSI).

IFJ-EFJ vo vyhlásení pripomína, že Ukrajina je v roku 2022 na prvom mieste rebríčka krajín nebezpečných pre prácu novinárov. Počas tohto roku totiž na Ukrajine pri výkone svojho povolenia prišlo o život 12 novinárov a pracovníkov médií.

Locatelli 20. decembra zdieľal na svojom účte na Facebooku video, v ktorom uviedol, že jeho vozidlo bolo predchádzajúci deň „zámerne“ terčom útoku ruských jednotiek. „Auto bolo dobre označené, nebol tam nikto iný. Útok na nás bol vzhľadom na miesto a dynamiku zámerný,“ povedal. Dodal, že streľba prišla z východného brehu rieky Dneper, kde je rozmiestnená ruská armáda.

Streľba na novinárov je podľa Locatelliho neospravedlniteľná. Doplnil, že z incidentu aj s kolegom vyviazli takmer bez zranení.

X X X

Bieloruská armáda pravdepodobne „prevzala významnú, ale diskrétnejšiu úlohu pri výcviku tisícov“ ruských záložníkov. Vo svojej štvrtkovej správe o vojne na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany s tým, že by to mohlo byť „pokusom čiastočne napraviť nedostatok ruských vojenských cvičiteľov“, pričom mnohí sú už nasadení na Ukrajine alebo zahynuli v boji.

Krajiny majú dlhú históriu vojenskej spolupráce, výcvik mobilizovaného ruského personálu Bielorusmi však podľa Londýna „predstavuje obrat úloh“. „Bieloruské sily sú Ruskom tradične považované za menejcenné ako ruské sily a ich zamestnanie ako cvičiteľov je znakom prepätia v rámci ruského vojenského systému,“ cituje ministerstvo spravodajský portál Sky News.

X X X

 Príslušníci Ozbrojených síl už takmer 10 mesiacov pomáhajú ukrajinským kolegom pri obrane pred ruskou agresiou.

Celkovo zabezpečili výcvik pre viac ako 600 príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl v rámci výcvikových aktivít European Shield. Taktiež vykonávali prípravy špecialistov na rôzne druhy výzbroje a techniky. Od jarných mesiacov OS SR odoslali viac ako 11 500 ton materiálu a zabezpečili takmer 250 cestných a vlakových presunov. Poskytli tiež priestor na výstavbu a prevádzku opravárenského strediska, kde budú vykonávané opravy nemeckej vojenskej techniky, ktorá je nasadená na Ukrajine.

„Pomoc našim ukrajinským kolegom a priateľom je naša povinnosť pre budúcnosť aj našich detí tak, aby žili v pokoji a mieri,“ vyhlásil náčelník generálneho štábu OS SR generál Daniel Zmeko. OS SR plánujú aj v budúcom roku zabezpečovať výcvik ukrajinských vojakov, tento raz v rámci misie Európskej Únie EUMAM. „V rámci tejto aktivity sa budú naši vojaci podieľať ako na zabezpečení výcviku jednotlivca a špecialistu na našom území, tak aj na koordinácii výcvikových aktivít v rámci krajín Európskej únie, ktoré na aktivite aktívne participujú,“ uviedli OS SR a upresnili, že projekt EUMAM je financovaný z rozpočtových zdrojov Únie a pokrýva náklady spojené s výcvikom, vrátane preplatenia poskytnutých služieb, stravovania, ubytovania, ale aj potrebnej vojenskej výstroje.

X X X

Dodávka systému protiraketovej obrany Patriot Ukrajine, ktorá bola oznámená v stredu v USA, neprispeje k urovnaniu konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom, reagoval podľa agentúry Reuters hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Systém Patriot podľa Peskova tiež nezabráni Rusku v dosiahnutí jeho cieľov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dorazil v stredu na prekvapivú návštevu Washingtonu, kde rokoval s prezidentom Joeom Bidenom a vystúpil v Kongrese. Biden pred novinármi zdôraznil, že Patriot je obranný systém a jeho poskytnutie Ukrajine teda neznamená eskaláciu konfliktu.

Podľa vyjadrenia hovorcu Kremľa pred novinármi nepriniesla Zelenského návšteva žiadne náznaky pripravenosti na mierové rokovania. Je to vraj dôkaz, že Spojené štáty vedú „zástupnú vojnu“ s Ruskom „do posledného Ukrajinca“.

Peskov zopakoval, že systém protivzdušnej obrany aj ďalšie zbrane dodávané Ukrajine sa stanú legitímnym cieľom ruskej armády.

Biely dom v stredu informoval o poskytnutí ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 1,85 miliardy dolárov. Nový balík pomoci oznámený tesne predtým, než ukrajinský prezident pristál vo Washingtone, zahŕňa práve aj systém protivzdušnej obrany Patriot. Ukrajina potrebuje zlepšiť možnosti svojej obrany proti rozsiahlym ruským raketovým útokom na svoju energetickú infraštruktúru. Systémy protivzdušnej obrany už Kyjevu poskytlo napríklad Nemecko.

 Podľa expertov však zatiaľ nie je jasné, kedy americký systém na Ukrajinu dorazí, Američania budú totiž musieť najskôr vycvičiť ukrajinských vojakov na jeho obsluhu. Výcvik by pritom mohol trvať niekoľko týždňov a očakáva sa, že sa uskutoční v Nemecku.

X X X

 Na jedinom ruskom lietadlovom krížniku – lodi Admirál Kuznecov -, ktorý prechádza opravami v Murmansku, vypukol požiar.

Vo štvrtok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá sa odvolala na agentúru TASS citujúcu nemenovaného predstaviteľa ruských záchranných zložiek.

Podľa dostupných informácií začali krížnik sťahovať zo suchého doku opravárenského závodu Zviozdočka v Murmansku, kde plavidlo od mája prechádza opravami a modernizáciou.

Zdroj agentúry TASS spresnil, že pre „lokálne zadymenie“ bolo evakuovaných 20 ľudí. Krížnik nebol požiarom poškodený. Jeho príčina nateraz nie je známa.

K podobnému incidentu na tomto plavidle došlo v opravárenskom závode Zviozočka aj v roku 2019. Pri tomto požiari zomreli dvaja ľudia.

Admirál Kuznecov je jedinou lietadlovou loďou v Rusku a je schopnou niesť 50 lietadiel. V roku 2017 boli oznámené plány na jeho opravu a modernizáciu, pričom sa odhadovalo, že si to vyžiada investíciu v objeme najmenej 20 miliárd rubľov. Časť odborníkov upozorňovala, že ide o vyššie náklady, než by stála výstavba novej korvety.

X X X

Churchill do Washingtonu dorazil po útoku Japoncov na americký prístav Pearl Harbor a upevnil spojenectvo, ktoré pomohlo vyhrať druhú svetovú vojnu a vybudovalo povojnový demokratický svet.

X X X

Ruské vojská za uplynulých 24 hodín zabili ďalšieho ukrajinského civilistu a 14 ich zranili, uviedol zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko s odvolaním sa na údaje z jednotlivých oblastí krajiny. Ukrajina už dlhšie ako 300 dní čelí ruskej agresii.

Ruské vojská podľa Tymošenka zabili jedného civilistu a šesť zranili v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, troch civilistov Rusi zranili v Doneckej oblasti na východe, rovnaký počet v Mykolajivskej oblasti na juhu a dvoch zranených si vyžiadala ruská paľba v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny.

Ruské sily počas uplynulého dňa odpálili šesť striel, podnikli 15 náletov a v 64 prípadoch ostreľovali ukrajinské územie z raketometov, dodala agentúra Ukrinform s odvolaním sa na hlásenie ukrajinského generálneho štábu.

X X X

Na pohrebiskách v juhukrajinskom meste Mariupol a jeho okolí pribudlo najmenej 10 300 nových hrobov, napísala agentúra AP s odkazom na analýzy satelitných snímok od začiatku marca až do decembra. Väčšina hrobov sa nachádza na masovom pohrebisku v obci Staryj Krym.

Analytici AP skúmali a merali priestor, o ktorý bol cintorín rozšírený. Spočítali, že sa nové hroby teraz nachádzajú na ploche viac ako 51 500 metrov štvorcových. Odborníci následne vyhodnotili zábery z dronov a videozáznamy. Tie ukázali, že Rusi používali ťažkú techniku na to, aby vykopali dlhé priekopy, ktoré potom zasypali. Hroby boli na záberoch viditeľné ako hlinené valy, niekedy s drevenými krížmi s menom a dátumom, väčšinou ale s ručne napísanými číslami na malých ceduliach. Niekoľko hrobov bolo označených viac ako jedným číslom, čo by mohlo naznačovať, že v nich sú uložené viac ako jedny ľudské pozostatky.

Kombinácia satelitných snímok poskytnutých spoločnosťou Maxar zobrazuje cintorín Staryj Krym v Mariupole na Ukrajine 29. marca 2022 v hornej časti a ďalšie hroby videné 30. novembra 2022.

Z videozáznamov sa podarilo spočítať počet hrobov v určitých častiach cintorína a podľa odhadov sa priemerne každý hrob nachádzal na šiestich metroch štvorcových. Analytici následne aplikovali tento výpočet na celý priestor, kde boli vykopané nové hroby. Rovnaký výpočet použili aj pri odhade počtu hrobov na neďalekých pohrebiskách v obciach Manhuš a Vynohradne.

Ako agentúra AP dodala, traja forenzní experti, ktorí majú z minulosti skúsenosti s vyšetrovaním vojnových zločinov v masových hroboch, analýzu označili za spoľahlivú. Teda s prihliadnutím na to, aké informácie sú k dispozícii, a v súvislosti s nemožnosťou prístupu k hrobom. Roland Wessing, ktorý pomáhal s vykopávaním masových hrobov v Bosne, Chorvátsku a Iraku, však upozornil, že počet hrobov nemusí zodpovedať počtu zabitých Ukrajincov.

Drsný život v Mariupole. Aj o humanitnú pomoc treba zabojovať

Prístavné mesto Mariupol Rusi obliehali krátko po začiatku tohtoročnej invázie z 24. februára, ale dobyť sa ho podarilo až v máji, po týždňoch masívneho ostreľovania a bombardovania, ktoré si vyžiadalo tisíce obetí a zničenie časti mesta.

Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že pri bojoch v Mariupole bolo zabitých najmenej 25 000 ľudí, ďalších 5 000 až 7 000 zahynulo v troskách domov pri bombardovaní. Pred vojnou žilo v Mariupole takmer 500 000 ľudí.

X X X

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl tvrdí, že straty ruskej armády na Ukrajine už presiahli hranicu 100 000 mužov. Uvádza sa to v najnovšej zvodke generálneho štábu zverejnenej vo štvrtok.

BBC pritom upozorňuje, že zo zvodky nie je jasné, koho ukrajinská armáda do tejto bilancie zahrnula – či iba padlých alebo všetky straty: padlých, ranených a nezvestných.

V infografike, ktorú ukrajinský generálny štáb aktualizuje a zverejňuje na sociálnych sieťach každý deň, príslušný riadok sprevádza titulok „vyradený personál“.

Podľa BBC ruská armáda a Národná garda mohli počas bojov na Ukrajine zaznamenať viac ako 20 000 padlých a celkové nenávratné straty Ruska – zahŕňajúce zabitých, ťažko zranených a nezvestných vojakov – by mohli predstavovať najmenej 90 000.

BBC vo svojej správe súčasne upozorňuje, že zverejnené údaje nie je v čase vojny možné overiť z nezávislých zdrojov.

Začiatkom decembra BBC v spolupráci s ruským webom Mediazona a dobrovoľníkmi na základe analýzy otvorených zdrojov potvrdili smrť 10 002 ruských vojakov na Ukrajine.

X X X

Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) sa domnieva, že ruská ekonomika nezvládne rýchly nárast veľkosti ruskej armády. Vo svojich vystúpeniach na stredajšom kolégiu ruského ministerstva obrany ho avizovali ruský minister obrany Sergej Šojgu i prezident Vladimir Putin.

ISW pripomína, že Šojgu navrhol vytvorenie nového armádneho zboru a 17 nových divízií vrátane troch na Ukrajine – v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti, pripomenula vo štvrtok britská stanica BBC monitorovaná agentúrou TASR.

„Je vysoko nepravdepodobné, že by Kremeľ dokázal vygenerovať také veľké konvenčné sily v takom časovom rámci, že by ovplyvnili priebeh vojny na Ukrajine. Vytvorenie divízií je drahé a vyžaduje si čas,“ pripomenuli analytici ISW.

Dodali, že Rusko nedokázalo naplniť ani stav svojich už existujúcich brigád a plukov pre inváziu na Ukrajinu a do roku 2022 úplne nesformovalo divíziu, ktorej vytvorenie bolo avizované ešte v roku 2020.

X X X

Ukrajinské hlavné mesto Kyjev bude mať začiatkom januára nadchádzajúceho roka aj pri najoptimistickejšom scenári elektrinu len najviac desať hodín denne, upozornil v stredu poradca ministerstva energetiky Olexandr Charčenko. TASR správu prevzala zo stanice CNN.

Najnovšia vlna ruských útokov dronmi bola zameraná špeciálne na elektrickú sieť v Kyjeve a spôsobila značné škody na celom systéme, spresnil v ukrajinskej televízii Charčenko, ktorý je zároveň riaditeľom Výskumného energetického centra.

„Vzhľadom na povahu škôd sa domnievam, že obyvatelia Kyjeva by sa mali pripraviť na to, že dobrou správou bude, ak počas nasledujúcich dvoch až troch týždňov budú mať domácnosti elektrinu štyri až šesť hodín (denne),“ dodal.

X X X

Pri ostreľovaní ukrajinského Donecka bol v noci na štvrtok zranený bývalý šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin, ktorý je bezpečnostným poradcom Kremľa. V zasiahnutom hoteli bol v rovnakej chvíli aj proruský premiér Doneckej ľudovej republiky Vitalij Chocenko. Pri útoku zomrel jeden človek, uviedla agentúra TASS.

„Bohužiaľ bol zabitý jeden z našich spolubojovníkov, vojak špeciálnych jednotiek, niekoľko ich bolo zranených,“ povedal poslanec ruskej Štátnej dumy Alexej Žuravlev. Rogozina podľa neho zranila črepina na chrbte.

Ruské provládne zdroje pripisujú útok ukrajinským ozbrojeným silám. Podľa vyhlásenia Rogozinových spolupracovníkov bol úder „zjavne úmyselný“ a vykonaný delostreleckým systémom francúzskej výroby Caesar.

Zasiahnutý areál, v ktorom Rogozin podľa médií oslavoval 59. narodeniny, leží na južnom okraji Donecka, asi 20 kilometrov od frontovej línie, píše ruskojazyčný server stanice BBC.

 X X X

Americký prezident Joe Biden prisľúbil v stredu Ukrajine a jej obyvateľom, že v boji proti Rusku nebudú nikdy sami a Spojené štáty budú stáť po ich boku tak dlho, ako to bude potrebné. Šéf Bieleho domu to povedal počas tlačovej konferencie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo Washingtone, informuje TASR.

„Nikdy nebudete sami… Američania sú na každom kroku tejto cesty s vami… Ostaneme s vami tak dlho, ako to bude potrebné, “ uviedol Biden s tým, že „boj Ukrajiny je súčasťou niečoho väčšieho“.

Americký prezident ďalej dodal, že Rusko používa zimu ako zbraň proti obyvateľom Ukrajiny. „Rusko používa ľudí ako zbraň, núti ich mrznúť a vyhladováva ich… Je to posledný príklad zverstiev, ktoré ruská armáda pácha proti Ukrajincom,“ povedal Biden.

 Zároveň dodal, že ruský prezident Vladimir Putin „nemá v úmysle túto krutú vojnu zastaviť… (Putin) zlyhá… Ja dôležité, aby on a všetci ostatní videli, že ja a prezident Zelenskyj sme zjednotení,“ citujú Bidena televízia Sky News a denník The Guardian.

Šéf Bieleho domu okrem toho znovu poukázal na nový balík pomoci v hodnote 1,85 miliardy amerických dolárov, ktorého súčasťou budú aj systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot. Tento balík USA avizovali v spojitosti so stredajšou návštevou Zelenského vo Washingtone.

Zelenskyj počas konferencie Bidenovi poďakoval za tento nový balík pomoci a systémy Patriot, ktoré „výrazne posilnia vzdušnú obranu našej krajiny“.

Zelenského návšteva Washingtonu je jeho prvou zahraničnou cestou od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu 24. februára. To, že mohol vycestovať podľa Zelenského znamená, že situácia na Ukrajine je vďaka pomoci USA „pod kontrolou“, píše agentúra AP.

„Pre mňa ako prezidenta nie je spravodlivý mier o kompromisoch,“ uviedol Zelenskyj s tým, že vojna sa skončí, keď bude obnovená suverenita, sloboda a územná celistvosť jeho krajiny.

Zelenskyj navštívil Spojené štáty presne 300 dní po začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu. Jeho cesta bola podľa AP zameraná na posilnenie podpory, ktorú Ukrajina má v Spojených štátoch a iných krajinách, v súvislosti s obavami, že spojenci Ukrajiny začínajú byť unavení z finančne nákladnej vojny, ktorá navyše vo svete narúša dodávky potravín a energií.

„Mám dobrý pocit ohľadom solidarity súvisiacej s podporou Ukrajiny,“ uistil Zelenského Biden, aktuality.sk

X X X

Rozpočet 2023: Správa o stave koalície

 Hovorí sa, že keď ide o peniaze, sú „až na prvom mieste“. Rokovania o rozpočte sprevádzajú každý rok ťahanice ministrov o to, kto si koľko uchmatne peňazí pre svoj rezort. Ešte sem-tam zaznie kritika ekonómov, že by sa malo viac šetriť a že deficit by mohol byť nižší. Ale to je asi tak všetko, čo z debaty o rozpočte zachytí bežný človek.

 No tento rok bol úplne iný. Z handrkovania sa ministrov o milióny sa stal rozpočet doslova životnou témou. Neprešla jedna tlačová konferencia, aby ministri nezopakovali to isté: ak neprejde rozpočet, domácnosti a firmy nedostanú od januára 2023 lacnú elektrinu, plyn a teplo.

S výnimkou roku 1999, keď krajina vstupovala do rozpočtového provizória, ktoré okliešťuje míňanie štátu, sa nikdy neschvaľoval rozpočet tak neskoro. Nakoniec ho poslanci iba dva dni pred Vianocami schválili a verejnosť si vydýchla.

Aby sme ušetrili čitateľa prílišných technických detailov, stačí, ak bude vedieť o tohtoročnom rozpočte jedno číslo: osem miliárd eur. O toľko sa totiž nafúknu výdavky štátu oproti tomuto roku. Veľká časť tohto ohromného balíka peňazí má ísť práve na dotovanie cien energií. Tie totiž musia dodávatelia nakúpiť draho na trhu a lacno dodať domácnostiam a firmám. Rozdiel im uhradí štát aj z týchto osem miliárd. Preto bolo dôležité schváliť rozpočet. Našťastie, súčasná koalícia nakoniec pretiahla na svoju stranu SaS, ktorá dodala potrebné hlasy a zákon roka prešiel.

Tvorba rozpočtu tento rok dokonale charakterizovala fungovanie koalície: chaos, nečakané zmeny a neistota.

Samozrejme, sulíkovci si za svoje hlasy vypýtali ústupky. Tým najväčším je koniec ministra financií Igora Matoviča. Líder OĽaNO to za dva a pol roka dotiahol do náramného konca. Vyhral voľby, porazil Smer a stal sa premiérom. Potom sa musel potupne poberať, lebo nezvládol byť rozhodným lídrom v čase pandémie. Najnovšie musí odísť už aj z ministerskej stoličky. Matovič jednoducho nemá mentálnu výbavu na to, aby zastával akýkoľvek verejný post. No nerobme si ilúzie, že sa ho natrvalo zbavíme. Škodil ako premiér, škodil ako minister financií a bude škodiť ako poslanec. V každom prípade, buďme radi, že už ako minister financií aspoň nebude pretláčať svoje „atómovky“.

Je dobré, že si SaS vypýtala ďalšie ústupky. Medzi ne patrí napríklad nižšia DPH pre gastropodniky. Tie poriadne vytrápila pandémia a dnes už aj účty za energie. Aká-taká dohoda sa zrodila aj na výdavkových limitoch, za ktoré nám Európska komisia pošle stovky miliónov z plánu obnovy./agentury/

X X X

  Historička : Netvrdím, že máme okupovať Moskvu, ale Rusi musia pochopiť, že vojna je pre nich katastrofou

 Čo by sa stalo s ruskou vojnou proti Ukrajine, keby prišiel šéf Kremľa Vladimir Putin o moc? „Skutočne si nemyslím, že by tam mohol byť ešte niekto horší. Ktokoľvek by Putina nahradil, čelil by dvom problémom, ktoré by pre nás predstavovali dve výhody,“ povedala v exkluzívnom rozhovore historička a novinárka Anne Applebaumová. Pracovala vo svetoznámych médiách, ako sú Economist či Washington Post, momentálne píše pre americký magazín Atlantic. Za knihu Gulag: História získala v roku 2004 Pulitzerovu cenu.

 X V máji ste napísali pre magazín Atlantic článok, ktorý mal názov: Vojna sa neskončí, kým Putin neprehrá. Predpokladám, že si stále myslíte to isté. Ako si však predstavujete prehru ruského prezidenta Vladimira Putina?

Áno, stále si myslím to isté. Ale aby som to vysvetlila: dôvod mám na to taký, že keby sa vojna skončila nejakým nerozhodným výsledkom či vytvorením zamrznutého konfliktu a prímerím, ktoré by Ukrajincom neumožnilo získať minimálne územie stratené po 24. februári, bude existovať riziko, že Rusi využijú čas, aby sa opätovne zorganizovali a vyzbrojili. A potom znovu zaútočia. Mali by sme sa usilovať, aby sme zabránili scenáru, že o dva roky sa vojna bude opakovať. Ale tým si budeme môcť byť istí iba vtedy, keď samotní Rusi dospejú k záveru, že to, čo sa stalo, bola chyba. Že konflikt bol pre nich katastrofa a nič ním nedosiahli. Ako som povedala, aby sa to stalo, Ukrajinci musia prinajmenšom získať územia okupované po 24. februári. Keby sa im podarilo oslobodiť aj Krym, bolo by to ešte lepšie. Samozrejme, takýto vývoj by bol veľkou ranou pre Putina.

Takto teda vnímam prehru Kremľa. Netvrdím, že je potrebné začať inváziu do Ruska alebo okupovať Moskvu. Hovorím len to, že Ukrajina sa má obnoviť vo svojich hraniciach a že Rusi musia chápať, že vojna bola chybou. Nezaujíma ma pritom, čo to bude znamenať pre politický vývoj v Rusku a v Kremli, a čo urobí Putin. Je mi jedno, ako to všetko bude vysvetľovať Rusom. Je to Putinov problém, ako im bude hovoriť, prečo zomrelo 100-tisíc ľudí alebo aj viac, prečo prišiel o polovicu obrnených vozidiel, prečo minul toľko peňazí či prečo odstrihol Rusko od sveta. Nie je to náš problém.

Ukrajina dostane americký systém protiraketovej obrany Patriot. Oznámil to prezident USA Joe Biden počas návštevy ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského vo Washingtone. Pozrite si Patrioty na videu US Army.

x Hovoríte, že je vám jedno, ako by Putin vysvetľoval prehru. Ale naozaj to môže mať isté politické následky. Často počujeme obavy, že Putina by v Kremli mohol nahradiť niekto ešte horší. Ako to hodnotíte?

Skutočne si nemyslím, že by tam mohol byť ešte niekto horší. Ktokoľvek by Putina nahradil, čelil by dvom problémom, ktoré by pre nás predstavovali dve výhody. Bez ohľadu na to, kto by prišiel po súčasnom šéfovi Kremľa, tento človek by mal oveľa menšiu legitimitu a vplyv. Nebude mať taký rešpekt byrokracie a elít, a medzi Rusmi nebude až taký známy. Jednoducho povedané, Putina nahradí niekto, kto bude oveľa slabší. Ktokoľvek to bude, a možno najhoršou osobou by bol Jevgenij Prigožin (šéf súkromnej vojenskej skupiny vagnerovcov, pozn. red.), nebude taký silný ako Putin. Druhou výhodou by pre nás bolo, že keby prišiel niekto iný, nebola by to jeho vojna. Nebude s ňou osobne zviazaný. Keď bude chcieť, mohol by bez straty tváre konflikt ukončiť. Vojnu totiž osobne vyhlásil Putin. Takže si myslím, že keby ho niekto nahradil, bola by to pre nás výhoda.

x Hovoríte teda, že keby Putin skončil, či už pre zdravotné problémy alebo vďaka nejakému prevratu, režim by sa musel zamerať na riešenie vnútorných problémov a na vojnu by nemal čas?

Je potrebné pochopiť, že v Rusku sa ani nedá hovoriť o režime. Spôsob, akým systém funguje, je taký, že každý je závislý od každého, ale ľudia sa starajú o seba a o svoje peniaze. Koniec Putina by na to mal obrovský destabilizačný vplyv. Všetci by sa náhle začali báť o svoje postavenie. Samozrejme, že neviem na sto percent povedať, čo by sa stalo, ale som si istá, že by sa na vojnu dával menší dôraz, lebo ľudia by sa zaoberali väčšími vnútornými problémami. Takže si myslím, a opäť nehovorím, že by to na sto percent skutočne tak bolo, ale predpokladám, že by sa zvýšila šanca, že bez Putina by sa vojna nejako skončila.

x Vidíte nejaké znaky toho, že šéf Kremľa stráca moc, alebo ani nie?

Sledujem to, čo všetci ostatní. Vidím, že Putin sa niekedy správa čudne a že sa bez nejakého veľkého úspechu usiluje predstierať, že sa nedeje nič veľmi zlé. Zrušil svoju výročnú konferenciu a krajne pravicoví blogeri v Rusku sa naňho dosť otvorene sťažujú, aj na to, ako sa vyvíja konflikt. Vidím, že podpora pre vojnu v krajine klesá. Vyplýva to z prieskumov verejnej mienky organizácií, ktoré ich môžu v Rusku robiť. A pomerne rýchlo klesá aj Putinova popularita a on to vie. Neznamená to však, že sa v Rusku takpovediac na budúci týždeň niečo zmení.

 ,,Súboj tankov v Luhansku: Ukrajinský T-64 proti ruskému T-72. Ďalšie víťazstvo pre ozbrojené sily Ukrajiny,“ komentovalo na Twitteri ukrajinské ministerstvo obrany video 92. mechanizovanej brigády.

x No dá sa povedať, že Rusko vojnu prehráva? Možno to vidíte inak, ale vyzerá to tak, že Putin z politických cieľov nedosiahol inváziou nič.

Áno. Rusi určite vojnu prehrávajú. Problémom však je, že na začiatku vojny sa im podarilo obsadiť niektoré regióny a dá sa povedať, že sa v nich zakopali. Rusi teda stále dokážu spôsobiť obrovské škody a ničia infraštruktúru Ukrajiny. Z vojenského hľadiska však prehrávajú. Nevedia sa pohnúť vpred, možno len tu a tam pri Bachmute o pár stovák metrov. Rusi nedokážu pokračovať vo veľkej invázii. Určite by nevedeli obsadiť Kyjev ani žiadne z väčších miest. Vieme, že ruskí vojaci majú veľký problém s bojovou morálkou. Na druhej strane sa dá povedať, že síce sa hovorilo aj o tom, že ruské jednotky by v istom momente mohli odmietnuť bojovať, ale to sa zatiaľ nestalo.

x Pred niekoľkými týždňami vás ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyznamenal Rádom princeznej Oľgy. Ako vníma vojnu a ako zvláda situáciu, v ktorej sa ocitol?

Keď ma v septembri vyznamenal, stretla som ho len na chvíľu. Ale robila som s prezidentom Zelenským rozhovor v apríli, čo bolo krátko potom, ako sa Rusi stiahli zo severnej časti Ukrajiny, keď prehrali bitku o Kyjev. Bola som tam s mojím editorom a so Zelenským sme strávili niekoľko hodín. Myslím si, že je úspešný preto, že jeho PR a komunikácia je autentická. V podstate má jeden základný odkaz pre svet. Zelenskyj hovorí, že je obyčajným človekom, ktorý sa ocitol v neobyčajnej situácii. Nepredstiera, že riadi vojnu, to necháva na generáloch. Neprechádza sa v uniforme s mnohými medailami. Nosí zelené tričko, tak ako príslušníci teritoriálnej armády, ktorú tvoria dobrovoľníci. Presviedča svet, aby pomohol Ukrajine. A robí to ako obyčajný človek. Funguje to veľmi dobre, lebo je to pravda. Dá sa povedať, že Zelenskyj je schopný ukázať a odovzdať ľuďom emócie, ktoré pôsobia skutočne, lebo skutočné sú. Na tom je založený jeho veľký úspech. Samozrejme, víťazstvá, ktoré doteraz Ukrajina vybojovala, je potrebné pripísať výnimočnej snahe jej armády a celej občianskej spoločnosti. V lete som strávila niekoľko týždňov v Odese. Stretla som mnoho ľudí, ktorí nakupovali vybavenie pre ozbrojené sily, robili finančné zbierky a snažili sa pomôcť, ako sa len najlepšie dá. Celá spoločnosť bojuje a zapojila sa do toho, čo robí armáda. Do istej miery to vysvetľuje, prečo Ukrajina vyhráva. Ale víťazí aj vďaka schopnosti Zelenského Ukrajinu zjednotiť, čo z historického hľadiska nie je jednoduché, a preto, že prezident bol schopný presvedčiť Európu a Severnú Ameriku, aby Kyjev podporili. Je to veľmi dôležité. Jeho úloha je výnimočná. Zelenskyj je symbolom a hovorcom krajiny. Je schopný porozprávať sa s parlamentmi, svetovými lídrami či s univerzitami. V tomto odvádza úžasnú prácu, ktorú si všetci budú desaťročia pamätať.

 x Vojna spôsobila, že sa väčšia pozornosť zameriava na región strednej a východnej Európy. Aké hlavné poučenie preň plynie z konfliktu?

Základnou lekciou pre strednú a východnú Európu je, že keby krajiny regiónu neboli v EÚ a Severoatlantickej aliancii, vojna by sa odohrávala na ich území. Hlavné poučenie je to, ako neuveriteľne dôležité je byť súčasťou západnej a transatlantickej aliancie. Lebo to znamená stabilitu a to, že stredná Európa a pobaltské štáty sú v bezpečí. Minimálne v tejto chvíli. Faktom však je, že nie všetci v regióne si to uvedomujú. Dokonca sa to prejavuje aj v Poľsku, ktoré je na bojovej línii, cez jeho územie ide väčšina dodávok zbraní Ukrajine a cvičí ukrajinských vojakov. No napriek tomu sa zdá, že časť vládnej strany Právo a spravodlivosť nerozumie tomu, aká dôležitá je západná, atlantická a európska solidarita. A to je pre mňa nepochopiteľné. Naozaj tomu už nerozumiem. Spojenie, ktoré má teraz váš región s Európou a so svetom, je mimoriadne dôležité pre jeho prosperitu a dokonca i pre bezpečnosť.

x Spomenuli ste Poľsko, ale je to najmä Maďarsko, ktoré reagovalo na ruskú vojnu svojsky. Ako by mali na politiku premiéra Viktora Orbána reagovať EÚ, NATO, ale aj susedné krajiny ako Slovensko?

Je to veľmi zložitá situácia. Keby to bolo možné, ale stále počúvam, že sa to nedá, pozastavila by som Maďarsku členstvo v aliancii a únii. Kroky Budapešti totiž idú výrazne proti záujmom NATO, EÚ a susedov. Naozaj si nemyslím, že sa dá povedať, že je ešte lojálnym členom nejakého spoločenstva. Nechcem vytvárať konflikty medzi Maďarskom a Slovenskom či medzi Maďarmi a Slovákmi. Samozrejme, je veľa Maďarov, ktorí s Orbánovou politikou nesúhlasia. Voľby v krajine však fungujú tak, že predseda vlády má jasnú väčšinu v parlamente, hoci ho nepodporuje až tak veľa voličov. A správanie sa maďarského premiéra sa blíži k zrade. To, čo robí, ohrozuje alianciu, susedov, Slovensko, Poľsko a pomáha to Putinovi a ruskej propagande. Je to absolútna katastrofa.

x V roku 2020 ste vydali knihu Súmrak demokracie: Zvodné lákadlo autoritárstva. Posilnila ruská vojna antidemokratické tendencie vo svete alebo sa stal opak?

Závisí to od toho, čo sa stane. Keby boli Putinove plány úspešné, keby dobyl Kyjev za tri dni a teraz by okupoval celú Ukrajinu, tak by to zásadne posilnilo autoritársku politiku. A toto určite chcel ruský prezident dosiahnuť. Rusi to však nezvládli, stratili množstvo vojakov aj výzbroje, a ich armáda má katastrofálne výsledky. Oslabilo to putinizmus, ale aj celkovo autoritárstvo vo svete. A minimálne niektorí ľudia chápu, že je to jeden z dôvodov, pre ktorý musíme naďalej bojovať. Vojna, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, je teraz bojiskom medzi demokraciou a diktatúrou. Ak sa nedokážeme brániť tu, budeme musieť bojovať aj inde. Mnoho ľudí v tejto súvislosti spomína Taiwan, ale sú aj iné miesta na svete, ktoré by sa mohli dostať do problémov, keby sme Rusku dovolili ovládnuť Ukrajinu./agentury/