Heger a Sulík musia počkať. Predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) potvrdil prebiehajúce rokovania s predstaviteľmi strán k riešeniu situácie po páde vlády. Po stretnutí s predsedom Hlasu Petrom Pellegrinim a nedeľňajšou plánovanou schôdzkou s lídrom Smeru Robertom Ficom avizoval ešte nedeľné, resp. pondelkové stretnutie s dočasne povereným predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽANO) a Richardom Sulíkom (SaS).

 „Musím zozbierať všetky argumenty všetkých strán,“ uviedol v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 Kollár. Predseda Smeru sa v diskusii zasadzoval za čo najrýchlejšiu dohodu o predčasných voľbách.

Slovensko by podľa Fica malo dostať politický advent. „Situáciu by výrazne upokojilo, ak by sme čo najrýchlejšie oznámili, že sme sa dohodli na zmene ústavy a konaní predčasných volieb,“ upozornil. Priznal však, že tomuto ideálnemu scenáru neverí. „Nepredpokladám, že nasledujúci týždeň bude v parlamentne politicky adventný,“ upozornil.

Z úradníckej vlády nadšený nie je

Ak sa dohoda na voľbách nezrodí, realitou bude podľa Kollára úradnícky kabinet menovaný prezidentkou Zuzanou Čaputovou, takýmto scenárom však nie je nadšený. Šéf Sme rodina registruje aj úvahy o rekonštrukcii vlády, definitívne sa k nim však chce vyjadriť až po stretnutí s predstaviteľmi OĽANO a SaS.

 Fico si tiež myslí, že úradnícka vláda nie je dobré riešenie, obáva sa zloženia tohto kabinetu menovaného prezidentkou. Preto je podľa neho potrebné využiť tie nástroje, ktoré sú k dispozícii, aby sa konali predčasné voľby. Poukázal tiež na to, že ak by sa v parlamente nezrodila dohoda o predčasných voľbách, resp. sa odohrávali politické hry o rekonštrukcii vlády, ľudia by sa mali zúčastniť januárového referenda. „Referendum môže byť napokon jediným východiskom z tejto krízy,“ zdôraznil.

Zopakoval pripravenosť Smeru podporiť rozpočet v prípade schválenia zmeny ústavy a dohody na predčasných voľbách s podmienkou, že návrh finančného plánu prejde úpravami, napríklad presunutím niektorých zdrojov do sociálnej oblasti, zdravotníctva a školstva a bude sa tiež pamätať na kompenzácie zvýšených výdavkov samospráv.

Kollár zdôraznil, že schválenie rozpočtu je pre neho prioritou. „Škriepky musíme dať bokom, ľudia musia mať istotu, že avizovaná pomoc sa k nim dostane,“ upozornil./agentury/

X X X

Dostal som zadanie od prezidentky, s Ficom nechodíme na kávu, odkázal Kollár

Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, v relácii O 5 minút 12 povedal, že v prvom rade musí rokovať s opozíciou, aby našiel 90 poslancov, ktorí zahlasujú za skrátenie volebného obdobia.

Traja ex-poslanci Sme rodiny – Martin Borguľa, Ján Krošlák a Patrick Linhart, kvôli ktorých hlasom vo štvrtok padla vláda, sú podľa šéfa hnutia Sme rodina Borisa Kollára nezaujímaví ľudia.

„Zaujímať by sme sa teraz mali o predčasné voľby a schválenie rozpočtu,“ povedal v relácii RTVS O 5 minút 12. Prezidentka Zuzana Čaputová chce predačasné voľby ešte pred letom, treba však na to 90 hlasov.

Kollár vylúčil, že by hlasovali v súlade s ním, pričom použil slová: „Nevypustil by som si vlastný rybník.“ Kollár dodal, že s výnimkou Borguľu už títo poslanci nebudú na ich kandidátke. Dodal, že ak by poslancov vo svojom klube nepresviedčal, bolo by za pád vlády, možno aj 10 poslancov zo Sme rodiny.

Kollár pripustil, že vláda Eduarda Hegera urobila chybu v tom, že všetky škriepky a hádky riešila hneď navonok, čím zaťažovala verejnosť. Lídrovi Smeru – SD Robertovi Ficovi, ktorý v relácii sedel oproti nemu, uznal, že ich vláda robila dobre, že svoje hádky neťahala do médií. „Nepúšťali ste tieto veci von, robili ste to za zatvorenými dverami,“ pochválil ho.

Bez opozície sa nenájde 90 hlasov

Kroky poslancov by teraz mali podľa Kollára smerovať k tomu, aby ľudia dostali pomoc od štátu. „Vyrokovali sme navýšenie cien elektriny a plynu len o 15%, ale to bude len vtedy, ak bude schválený rozpočet,“ povedal Kollár v relácii.

Kollár povedal, že parlament musí do januára schváliť ústavný zákon, aby vedeli kedykoľvek skrátiť volebné obdobie, na ktorý je potrebných 90 hlasov. Nasledovať musí stanovenie termínu predčasných volieb a schválenie rozpočtu.

Na otázku, ako to chce urobiť, keď OĽANO ani SaS predčasné voľby nechcú, odpovedal: „Dostal som zadanie od pani prezidentky a začnem v tomto duchu konať. V prvom rade musím začať rokovať s opozíciou. 90 hlasov tam nikdy nebude, ak sa nedohodnem s opozíciou. To znamená, že už som jednal s Pellegrinim.“

Podľa Kollára však zosúladiť podmienky všetkých strán nie je jednoduché. Poslancovi Michalovi Šipošovi (OĽANO), ktorý v relácii Sobotné dialógy spomenul, že Kollár sa s Ficom už stretáva, odkázal, že s Robertom Ficom na kávu nechodí. „Keď sa stretneme, máme pracovné jednanie tohto typu,“ dodal.

Dohoda na predčasných voľbách

Podľa lídra strany Smer – SD Roberta Fica, by bola v tejto situácii najlepšia dohoda o predčasných voľbách. Tú však dnes nemáme. Kollárovi oznámil, že o rozpočte sa nebudú chciesť rozprávať dovtedy, kým nebude nejaká dohoda o predčasných parlamentných voľbách. „Ak by sa to podarilo vyriešiť v priebehu 4 dní, bol by to zázrak,“ skonštatoval.

V relácii preto povedal, že ak sa nenájde 90 poslancov, ktorí budú chcieť predčasné voľby, nech to urobia voliči v referende. Vyzval zároveň aj Kollára, aby vyzval ľudí k hlasovaniu v referende, Kollár zo však odmietol. Dodal, že ak situáciu do januára nevyriešia, prezidentka vymenuje úradnícku vládu, ktorá bude vládnuť do februára 2024. Takúto možnosť však hnutie Sme rodina odmieta, aktuality.sk

X X X

Rusko tvrdí, že sa mu podarilo prekaziť dodanie zahraničných zbraní na Ukrajinu

Piatkový útok spôsobil po celej Ukrajine narušenie dodávok elektrickej energie a vody.

Rusko v sobotu oznámilo, že pri piatkovom rozsiahlom útoku na Ukrajinu zabránilo dodaniu zbraní zo zahraničia na Ukrajinu. Piatkový útok pritom spôsobil po celej Ukrajine narušenie dodávok elektrickej energie a vody, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

V piatok „boli na Ukrajine vysokopresnými zbraňami zasiahnuté systémy vojenského veliteľstva, vojensko-priemyselný objekt a ich podporné energetické zariadenia… Bol dosiahnutý cieľ. Všetky vytýčené objekty boli zasiahnuté,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.

„V dôsledku útoku bol narušený prevoz zbraní a munície zahraničnej výroby, bol zablokovaný postup záložníkov do oblastí, v ktorých prebiehajú boje,“ dodáva rezort s tým, že sa ruskej armáde podarilo prerušiť aj činnosť ukrajinských firiem pôsobiacich v obrannom sektore.

Raketové útoky

Ukrajina bola v piatok opäť vystavená masívnym, raketovým útokom z Ruska. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v sobotu ráno informoval, že na ukrajinskú infraštruktúru bolo v piatok vypálených celkovo 98 rakiet. Koľko rakiet zastavila protivzdušná obrana, však ukrajinská armáda neuviedla. Útoky sa sústredili najmä na Kyjevskú, Charkovskú a Záporožskú oblasť, aktuality.sk

X X X

Za podozrivých okolností zomrel ďalší ruský podnikateľ, autor pýchy Moskvy

 Na francúzskom Azúrovom pobreží zomrel Dmitrij Zelenov, bývalý majiteľ ruskej developerskej spoločnosti Donstroj. V sobotu o tom informovali denník Večerňaja Moskva a ruský telegramový kanál Baza, informáciu potvrdila v nedeľu denníku Nice-Matin prokuratúra v meste GrasseBudova Triumph Palace v Moskve, ktorú postavila spoločnosť Dmitrija Zelenova Donstroj.

Zelenov zomrel 10. decembra v Pasteurovej nemocnici v Nice a podozrivý prípad vyšetruje policajná stanica v Antibes, uviedla pre Nice-Matin francúzska prokuratúra.

Dmitrij Zelenov bol v piatok 9. decembra na večeri u priateľov v meste Antibes. Pri odchode mu prišlo zle, prepadol cez zábradlie a udrel si hlavu. Upadol do bezvedomia a privolaná sanitka ho previezla do nemocnice v Nice na jednotku intenzívnej starostlivosti. Na druhý deň zomrel bez toho, aby sa prebral, uviedol denník Večerňaja Moskva.

Podľa telegramového kanála Baza, známeho prepojením s ruskými bezpečnostnými službami, sa Zelenov krátko pred smrťou podrobil cievnej operácii kvôli problémom so srdcom.

Dmitrij Zelenov bol spoluvlastníkom firmy Donstroj, ktorá patrila medzi najväčších developerov v Moskve na prelome storočia. Stavala elitné obytné komplexy a veža Triumph Palace, vysoká 254 metrov, bola istý čas najväčšou obytnou budovou v Európe. Po globálnej finančnej kríze v roku 2008 však pre dlhy o firmu prišiel. Ešte predtým časopis Forbes odhadol jeho majetok na 1,4 miliardy dolárov.

Smrť Zelenova dopĺňa dlhý zoznam podozrivých úmrtí a zmiznutí ruských podnikateľov od začiatku vojny proti Ukrajine. Patria k nim viceprezident Gazprombank Vladislav Avajev, manažér plynárenského gigantu Novatek Sergej Protoseňa, konateľ ruskej ropnej spoločnosti Lukoil Alexander Subotin, manažér plynárenskej spoločnosti Gazprom Alexander Ťuľakov a ďalší./agentury/

X X X

Britská vláda rozhodla o nasadení 1200 vojakov počas štrajkov

Vodiči sanitiek organizujú štrajk v stredu. Britská vláda v nedeľu oznámila, že nasadí 1200 vojakov namiesto štrajkujúcich vodičov sanitiek a personálu na hraniciach. K tomuto kroku pristúpila v čase, keď počas tohto týždňa až do Vianoc sú ohlásené protestné akcie zamestnancov rôznych odvetví. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Vodiči sanitiek organizujú štrajk v stredu. Počas nadchádzajúcich dní sa očakáva aj štrajk zdravotných sestier, zamestnancov železníc, úradníkov z pasových úradov a pracovníkov pošty.

Pracovníci viacerých odvetví v Británii žiadajú zvýšenie platov z dôvodu zvyšujúcich sa nákladov na život. Inflácia dosahuje viac než 11 percent, čo je najrýchlejšie tempo jej rastu za obdobie viac než 40 rokov. Dôvodom je najmä zvýšenie cien potravín a energií.

Konzervatívna vláda tvrdí, že dvojciferné zvýšenie miezd by ešte viac zvýšilo rast inflácie. Britský premiér Rishi Sunak pre nedeľňajšie vydanie novín The Sun označil šéfov odborov za „grinchov, ktorí si chcú ukradnúť Vianoce pre svoje vlastné politické ciele“.

Podľa poslanca Olivera Dowdena „by bolo nezodpovedné, keby sa platy vo verejnom sektore a inflácia vymkli spod kontroly“. „Robíme v ekonomike pokroky. Nevystavujte to riziku týmito nedostupnými požiadavkami,“ povedal v rozhovore pre BBC.

Šéfovia odborov kritizovali nasadenie vojakov, keďže podľa nich armáda nie je „dostatočne vycvičená“ na to, aby strážila hranice krajiny alebo šoférovala sanitky, píše spravodajská stanica Sky News, aktuality.sk

X X X

Ak prejde rozpočet, je možné všetko, povedal Šipoš

Hostia relácie Na telo – Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), Branislav Gröhling (SaS) a Michal Šipoš (OĽANO)Zdroj: Aktuality.sk

Po páde vlády sú na stole viaceré scenáre. Prezidentka, opozícia aj hnutie Sme rodina, najviac skloňujú čo najrýchlejšie predčasné voľby, pre hnutie OĽaNO a SaS sú však poslednou možnosťou.

Prioritou pre hnutie OĽaNO je schválenie rozpočtu a ak sa na ňom nájde v parlamente dohoda, možné sú všetky scenáre. Povedal to v relácii TV Markíza Na telo, predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.

„Sme 15 dní pred koncom roka a my chceme ľuďom doručiť pomoc,“ povedal v relácii. V hre je tak vytvorenie novej 76-tky, predčasné voľby, ale aj úradnícka vláda, ktorú by mala prezidentka Zuzana Čaputová vymenovať po tom, ak sa do januára nenájde riešenie.

Šipoš vo víkendových politických reláciách opakoval, že všetko je teraz v rukách premiéra v demisii Eduarda Hegera. Ten má najskôr rokovať s koaličnými partnermi a nezaradenými poslancami, ak sa dohoda na rozpočte medzi nimi nenájde, bude rokovať aj s opozíciou. Podľa bývalého ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) už nejaké rokovania medzi Richardom Sulíkom a Eduardom Hegerom prebehli, ďalšie majú pokračovať zajtra (v pondelok 19. decembra). Ich priebeh či výsledky nechcel prezrádzať.

Zdá sa, že zosúladiť predstavy jednotlivých strán o tom, čo by malo po páde vlády nasledovať, bude náročné.

Prezidentka Zuzana Čaputová formulovala svoju predstavu celkom jasne a vyzvala k čo najrýchlejšej dohode na predčasných voľbách, ktoré by mali byť ešte v prvom polroku budúceho roka. Ak sa tak nestane do januára, vymenuje úradnícku vládu, ktorá dovládne do februára 2024, ako však sama povedala, „neprahne po nej“.

Zatiaľ čo s predčasnými voľbami sa stotožňuje najmä opozícia a hnutie Sme rodina, strana SaS je naklonená skôr úradníckej vláde a hnutie OĽaNO je v zásade za akúkoľvek možnosť, ak bude dohoda na schválení rozpočtu.

Strana Hlas-SD podmieňuje podporu rozpočtu tromi podmienkami. „Veľmi dobre vieme, že rozpočet je zlý, ale za jasných podmienok ho dokážeme podporiť,“ povedal v relácii generálny manažér strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok. Okrem zmeny ústavy, aby bolo možné ukončiť volebné obdobie a stanovenia termínu predčasných volieb, žiadajú aj schválenie ich pozmeňovacieho návrhu na 840 miliónov eur do zdravotníctva.

Čo sa bude v parlamente diať, ukážu najbližšie dni. „Ak sa dohodneme na podpore štátneho rozpočtu, nie je vylúčené nič,“ uzavrel Šipoš.

V záverečnej otázke Šipoš ani Gröhling nevylúčili, že by v januári zahlasovali za predčasné voľby, aktuality.sk

X X X

Rusi na Ukrajine zlyhali viac, ako sa vedelo?

Ruskú inváziu na Ukrajinu od začiatku sprevádza kaskáda chýb, pričom zlyhania sú hlbšie, než sa doteraz vedelo. V obsiahlom materiáli to uvádza americký denník The New York Times (NYT), ktorý na základe rozhovorov, dokumentov či tajných bojových plánov podrobne popisuje chyby, ktorých sa Moskva dopustila pri vojenskej agresii voči susednej krajine. Rusko nikdy vo svojej histórii neurobilo také hlúpe rozhodnutia, povedal denníku ruský generál v zálohe Leonid Ivašov.

 Ruské invázne plány podľa denníka ukazujú, že armáda očakávala prakticky šprint cez stovky kilometrov ukrajinského územia a triumf v priebehu niekoľkých dní. Dôstojníci dostali pokyn, aby si zbalili slávnostné uniformy a medaily v očakávaní vojenských prehliadok v Kyjeve. Namiesto ohromujúceho víťazstva však – s desiatkami tisíc zabitých vojakov a častí armády v troskách – čelí ruský prezident Vladimír Putin najväčšej ľudskej a strategickej pohrome svojho národa od rozpadu Sovietskeho zväzu, píše americký denník. Snaží sa pritom odpovedať na otázku, ako je možné, že jedna z najmocnejších armád sveta zlyhala proti oveľa menšiemu súperovi.

Putin v špirále zveličovania

Skúmanie najrôznejších okolností odhalilo ohromujúcu kaskádu chýb, ktoré začali u Putina – hlboko izolovaného v pandémii covidu-19, posadnutého svojím odkazom, presvedčeného o vlastnej genialite – a pokračovali ešte dlho potom, čo boli povolaní vojaci poslaní na bitúnok, uvádza denník, ktorý odkazuje na dokumenty, ako sú ruské vládne e-maily, invázne plány, odpočúvané ruské telefónne hovory z bojiska alebo rozhovory s vojakmi, vysokými úradníkmi či Putinovými dôverníkmi, ktorí ho poznajú desaťročia.

Ruské zlyhania sú podľa NYT hlbšie, než sa doteraz vedelo. Spolupracovníci šéfa Kremľa v rozhovoroch tvrdili, že sa Putin dostal do špirály zveličovania samého seba a protizápadného zanietenia, čo viedlo k rozhodnutiu vtrhnúť na Ukrajinu bez toho, aby sa poradil s odborníkmi, ktorí túto vojnu považovali za číre bláznovstvo. Dokonca aj niektorí z Putinových najbližších poradcov žili v nevedomosti, kým sa nerozbehli tanky.

Staré mapy, zlé spravodajské informácie

Ruská armáda bola pritom vážne „vypitvaná“ kvôli rokom rozkrádania. Rusko za Putina investovalo do modernizácie ozbrojených síl stovky miliárd dolárov, ale tisíce dôstojníkov sa zaplietli do korupcie, píše NYT.

Pri samotnej invázii potom nasledovala prehliadka chýb na bojisku, ktorými Rusko podľa amerického denníka premárnilo svoju prevahu nad Ukrajinou. Napríklad pri odpaľovaní balistických rakiet sa spoliehalo na staré mapy a zlé spravodajské informácie, takže ukrajinská protivzdušná obrana zostala prekvapivo neporušená a pripravená brániť krajinu. Kyjev totiž podľa ukrajinských zdrojov pred začiatkom vojny presunul na iné miesta niektoré svoje obranné systémy – napríklad odpaľovacie zariadenia protilietadlových systémov Buk a S-300. Ruské strely tak často zasahovali staré lokality.

 Denník okrem iného spomína rozhovor s ukrajinským pilotom Oleksijom, ktorý popísal, ako dostal rozkaz, aby sa so svojim stíhacím lietadlom presunul z Mykolajivu na záložnú leteckú základňu do centrálnej časti krajiny. Na svoje prekvapenie tam našiel nielen svoju jednotku, ale aj veľkú časť ukrajinských vzdušných síl. Piloti potom niekoľko dní lietali z novej základne a čakali, kedy si ich všimnú ruskí radaroví operátori. Rusom trvalo štyri dni, kým zaútočili, a väčšina ukrajinských lietadiel sa do tej doby presunula na nové stanovištia. Ruský neúspech pri ničení skromnej ukrajinskej protivzdušnej obrany je podľa denníka jednou z najvýznamnejších chýb tejto vojny.

 Ako jeden z ďalších príkladov zlého rozhodovania Moskvy denník uvádza 155. brigádu námornej pechoty, ktorej mobilizovaní vojaci nemajú dostatok výcviku, potravín, máp, vysielačiek alebo zdravotníckych potrieb. Okrem toho dostali aj staré kalašnikovy.

Zlyhali vojaci i hekeri

Ruskí vojaci, z ktorých mnohí boli šokovaní, že idú do vojny, používali svoje mobilné telefóny na volanie domov, čo umožnilo Ukrajincom sledovať ich a útočiť na nich. Ruské ozbrojené sily sú zároveň také strnulé, že sa neprispôsobili ani potom, čo utrpeli obrovské straty na bojisku. Rusko nielenže spackalo pozemný a letecký útok, ale zlyhali aj ruskí hakeri, konštatuje americký denník. Ruská hekerská jednotka sa podľa neho snažila napadnúť ukrajinské systémy, ale nepodarilo sa jej ich vyradiť./agentury/

X X X

Krajniakovi už neprekáža, ak za rozpočet zahlasujú fašisti a extrémisti

 Obavy z takej zmeny volebného systému, ktorá by vyhovovala súčasným opozičným stranám, sú oprávnené. V nedeľňajšej diskusnej relácii televízie TA3 to povedal poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Po štvrtkovom vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽANO) v Národnej rade na možnosť zmeny volebného systému upozornil šéf hnutia OĽANO Igor Matovič. Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer) to odmietol.

  „Myslím si, že je to reálna obava. My sme jednoznačne povedali, že sme za pomerný volebný systém,“ povedal Krajniak. Dodal, že nevidí problém v súčasnom volebnom systéme. „Ukázalo sa, že keď ľudia chcú zmenu, tak sa zmena udeje, keď nechcú, tak sa neudeje,“ dodal.

Matovič varoval, že by v prípade zmeny volebného systému už nebolo možné nad súčasnou opozíciou vo voľbách zvíťaziť. „Spoja sa s čertom, diablom. S Republikou, s ĽSNS, s kýmkoľvek a zmenia nám volebný systém,“ upozornil Matovič.

.Blanár odmietol obvinenie, že by Smer chcel volebný systém zmeniť na väčšinový, aký je napríklad v Maďarsku. „To je typický príklad Matoviča, keď chce odkloniť vlak, ktorý nedokáže ovládať, na inú koľaj. Nebudem sa k tomu ani vyjadrovať, lebo je to vymyslené,“ povedal Blanár.

Prioritou rozpočet

Pre hnutie Sme rodina je podľa Krajniaka v nadchádzajúcich dňoch najdôležitejšie schválenie štátneho rozpočtu, a to aj za cenu dohody o predčasných parlamentných voľbách. Pokiaľ nastane rozpočtové provizórium, bude podľa neho ohrozené napríklad doručenie pomoci obyvateľom s vysokými cenami energií prostredníctvom dotovania energetických firiem. Poverenému ministrovi je už v súčasnosti jedno, s kým sa vládna koalícia na podpore rozpočtu dohodne. Zmenu svojho postoja oproti novembru odôvodnil časovou tiesňou. „Ak bude cenou za rozpočet skrátenie nášho volebného obdobia, sme ochotní to zaplatiť,“ uviedol.

 X X X

Obavy zo zmeny volebného systému sú podľa Milana Krajniaka oprávnené

Matovič varoval, že by v prípade zmeny volebného systému už nebolo možné nad súčasnou opozíciou vo voľbách zvíťaziť.

Obavy z takej zmeny volebného systému, ktorá by vyhovovala súčasným opozičným stranám, sú oprávnené. V nedeľňajšej diskusnej relácii televízie TA3 to povedal poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Po štvrtkovom (15. 12.) vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽANO) v Národnej rade SR na možnosť zmeny volebného systému upozornil šéf hnutia OĽANO Igor Matovič. Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) to odmietol.

„Myslím si, že je to reálna obava. My sme jednoznačne povedali, že sme za pomerný volebný systém,“ povedal Krajniak. Dodal, že nevidí problém v súčasnom volebnom systéme.

„Ukázalo sa, že keď ľudia chcú zmenu, tak sa zmena udeje, keď nechcú, tak sa neudeje,“ dodal.

Matovič varoval, že by v prípade zmeny volebného systému už nebolo možné nad súčasnou opozíciou vo voľbách zvíťaziť. „Spoja sa s čertom, diablom. S Republikou, s ĽSNS, s kýmkoľvek a zmenia nám volebný systém,“ upozornil Matovič.

Schválenie rozpočtu

Blanár odmietol obvinenie, že by Smer-SD chcel volebný systém zmeniť na väčšinový, aký je napríklad v Maďarsku. „To je typický príklad Matoviča, keď chce odkloniť vlak, ktorý nedokáže ovládať, na inú koľaj. Nebudem sa k tomu ani vyjadrovať, lebo je to vymyslené,“ povedal Blanár.

Pre hnutie Sme rodina je podľa Krajniaka v nadchádzajúcich dňoch najdôležitejšie schválenie štátneho rozpočtu, a to aj za cenu dohody o predčasných parlamentných voľbách. Pokiaľ nastane rozpočtové provizórium, bude podľa neho ohrozené napríklad doručenie pomoci obyvateľom s vysokými cenami energií prostredníctvom dotovania energetických firiem. Poverenému ministrovi financií je už v súčasnosti jedno, s kým sa vládna koalícia na podpore rozpočtu dohodne. Zmenu svojho postoja oproti novembru odôvodnil časovou tiesňou.

Blanár navrhol, aby parlament súbežne rokoval o zmene ústavy, ktorá by umožnila predčasné parlamentné voľby, aj o štátnom rozpočte. Smer-SD by chcel presunúť tri miliardy eur v rámci štátneho rozpočtu na budúci rok na sociálnu oblasť, zdravotníctvo a školstvo. Podmienkou podpory rozpočtu zostáva garancia termínu predčasných parlamentných volieb, aktuality.sk

X X X

Padne boj s klimatickou krízou na domácnosti? Brusel navrhuje, aby platili za emisie

 Členské štáty EÚ a poslanci europarlamentu v nedeľu oznámili dohodu o významnej reforme na trhu s uhlíkom v rámci ambície znížiť jeho emisie a investovať do technológií šetrných ku klíme, informuje agentúra AFP.

Cieľom dohody je urýchliť znižovanie emisií a postupné zrušenie bezplatných kvót pre priemyselné odvetvia vrátane sektora stavebníctva a cestnej dopravy, uvádza sa vo vyhlásení Európskeho parlamentu.

 V súčasnosti systém obchodovania s emisiami v rámci EÚ (ETS) umožňuje výrobcom elektriny a priemyselným odvetviam s vysokými energetickými nárokmi (napríklad hutníctvo), nakupovať „bezplatné kvóty“ na pokrytie svojich emisií uhlíka podľa zásady „znečisťovateľ platí“. Kvóty sú navrhnuté tak, aby sa postupne znižovali a nútili producentov investovať do ekologickejších technológií. Ide o súčasť konečného cieľa EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Budú platiť aj domácnosti?

Rokovanie vyjednávačov zastupujúcich členské štáty EÚ a EP trvalo viac ako 24 hodín. Podľa dohody sa emisie v sektoroch ETS majú do roku 2030 znížiť o 62 percent oproti hodnotám v roku 2005. Doterajší cieľ bol 43 percent. Tiež sa urýchli harmonogram postupného rušenia bezplatných kvót s ich úplným odstránením do roku 2034.

Trh s uhlíkom sa postupne rozšíri aj na námorný sektor, lety v rámci Európy a spaľovne odpadu. Cieľom dohody je tiež to, aby od roku 2027 platili za emisie spojené s vykurovaním aj domácnosti. Tento zámer však vyvoláva obavy pre prudko rastúce ceny energií, ktoré zhoršila ruská invázia na Ukrajinu. Pomôcť prekonať cenovú krízu energií pre najzraniteľnejšie skupiny má „Sociálny klimatický fond“./agentury/

X X X

  Riaditeľ nemocnice z Oravy: Na Slovensku sa všetko vybavuje, nemáme lobby, tak nás zrušia

Ministerstvo ide rozhodovať o kategorizácii nemocníc. Podľa Mariana Tholta, riaditeľa Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej, to robí na základe nesprávnych dát.

TRSTENÁ: Prijatie optimalizácie siete nemocníc je podmienkou pre čerpanie historicky najväčších finančných prostriedkov pre zdravotníctvo od Európskej únie z Plánu obnovy. Nemocnice by sa mali kategorizovať podľa toho, aké výkony budú poskytovať.

Ministerstvo sľubuje, že pacient by po reforme mal mať garantovanú geografickú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a maximálnu čakaciu dobu na zákrok. No spôsob, akým pripravuje zaradenie nemocníc do kategórií, je rozporuplný. Riaditeľ Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej Marian Tholt má pocit, že aj v tomto prípade funguje ovplyvňovanie na základe politickej loby.

Nemocnica v Trstenej by sa po reforme mala stať komunitnou, čiže nemocnicou najnižšieho typu.

Región Orava má dve nemocnice – jednu v Trstenej, druhú v Dolnom Kubíne. Pred rokom sa na mape komunitných nemocníc objavila tá v Dolnom Kubíne. Po petícii a verejnom tlaku ju preradili medzi regionálne a voľba komunitnej padla na trstenskú. Do regionálnej nemocnice v Dolnom Kubíne sa majú pacienti dostať do tridsiatich minút. Oravskí starostovia to vyskúšali a dokázali, že sa to nedá.

 X Koľko rokov pracujete v tejto nemocnici?

Robím tu štyridsať rokov. Túto nemocnicu som si vybral, pretože som sa v nej narodil. Starí rodičia, aj moji rodičia sa tu liečili, narodila sa mi tu dcéra. Dvadsaťosem rokov som primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, desať rokov som bol námestníkom, riaditeľom som od roku 2017.

Nemocnica bude mať na budúci rok 75. výročie. Ľudia ju postavili pred vojnou za vlastné peniaze, Trstenčania sa na ňu skladali. Nezničila ju vojna, fašisti ani komunisti. A mám dojem, že v dnešnej demokratickej dobe bude táto nemocnica odsunutá na vedľajšiu koľaj neskutočným spôsobom. Má dominantné postavenie v regióne. Ostatné nemocnice sú od nás ďaleko. Dolnokubínska nemocnica je vzdialená štyridsať kilometrov. No odtiaľ, z Dolného Kubína do ružomberskej nemocnice je to dvadsať minút a z Ružomberka do nemocnice v Liptovskom Mikuláši po diaľnici dvadsaťštyri minút.

X Takže ak by ste sa stali komunitnou nemocnicou, ľudia napríklad z Oravskej Polhory na severe nemajú šancu prísť do dolnokubínskej nemocnice do tridsiatich minút, čo má byť štátom garantovaná dostupnosť na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti.

Áno. Keď sme začali ministerstvu argumentovať, že podľa zákona má každý občan nárok na dostupnosť akútnej zdravotnej starostlivosti do tridsiatich minút, povedali, že v rámci Slovenska je norma splnená. Na Slovensku sa to vraj netýka iba 1,5 % obyvateľov. Na Orave to môže byť 40 % Oravcov, ale v rámci Slovenska spadnú do toho jeden a pol percenta, takže pre nich je to v poriadku.

X Starostovia boli iniciatívni, sadli do áut a ten dojazd do Dolného Kubína odskúšali.

Ministerstvo nám predložilo čísla, ktoré nezodpovedali skutočnosti. Ukazovali, že ľudia zo všetkých obcí na Orave s výnimkou asi len troch, dobehnú do Dolného Kubína do tridsiatich minút. Je to nehorázna lož. V momente som obvolal všetkých starostov a povedal som, že toto je prvý argument, na ktorom môžeme stavať. Súhlasili a z každej obce štyrikrát denne ráno, na obed, poobede a večer vyštartovali do Dolného Kubína.

Vyšlo nám, že pre 65 % obyvateľov nie je možné, aby prišli do Dolného Kubína do tridsiatich minút. Časy dojazdu boli aj hodinové a keď to testovali, bolo ešte celkom slušné počasie, dnes je mínus trinásť, alebo padá sneh. V piatok sme kvôli počasiu rozbili novú sanitku, ktorú sme si kúpili. Vodič išiel s majákmi, dostal šmyk a rozbil auto. Takže argumentom nie je ani to, že pomôže viac záchraniek.

X Bol si niekto z ministerstva túto situáciu na Orave zmapovať? Boli úradníci u vás v nemocnici? Preverili si na mieste, aká je dostupnosť do dolnokubínskej nemocnice, aké sú tu cesty, aká je chorobnosť a regionálne špecifiká?

Nie. Vlani tu bol minister zdravotníctva Lengvarský, no bol len v nemocnici. V súvislosti s optimalizáciou siete nemocníc tu bol aj predseda parlamentu Boris Kollár. Obaja obdivovali dobrý stav, v akom nemocnica je.

Každá nemocnica je však samostatný subjekt a má určité špecifiká, na to nikto nepozeral. Na severe máme veľké dediny. Niekto si možno myslí, že sú tu lazy, kde býva sto ľudí. Obec Rabča má päťtisíc obyvateľov, Oravská Polhora má štyritisíc, Sihelné tritisíc. Zvažovať treba nielen dostupnosť, ale aj charakter ochorení, ktoré v danom regióne sú. Napríklad tu v okolí je veľký turizmus, je tu hlavný ťah Varšava – Viedeň, sú tu Roháče, Oravice, množstvo úrazov. Do Zuberca chodí ročne 80-tisíc návštevníkov. Chodia lyžovať, na turistiku. Ak sa im stane úraz, idú k nám. Traumatológia by u teda mala byť prioritou.

V regióne je tiež vysoká pôrodnosť, okolo tisíc pôrodov ročne, máme najmodernejšie gynekologicko-pôrodnícke oddelenie na Slovensku. Keďže sa tu veľa rodí, je tu veľa detí a máme aj kvalitné detské oddelenie. O toto všetko máme prísť. Kam tie deti pôjdu?

 X Z ministerstva tu teda nikto nebol, vy ste sa ale na ministerstvo dostali. Tam ste sa nedozvedeli, ako by to v praxi malo fungovať?

My sme sa, aj to pod tlakom, na ministerstvo dostali, pýtali sme sa napríklad aj na to, ako zistili, že dostupnosť do nemocnice v Dolnom Kubíne je do tridsať minút. Povedali nám, že Žilinská univerzita spracovala podľa Google máp analýzu. Keď sme dotazovali univerzitu, odpovedali, že nič, čo by sa malo týkať optimalizácie siete nemocníc, pre ministerstvo nerobili.

Na ministerstve nám potvrdili informáciu, že zaradením do najnižšieho komunitného typu nemocnice sa dostaneme do pozície poskytovateľa následnej starostlivosti, to znamená, že niekde človeka zoperujú a u nás by sme sa mali o pacienta postarať. Tiež by sme poskytovali jednodňovú a ambulantnú starostlivosť. Okrem toho uznali, že tisíc pôrodov ročne jasne dokladuje potrebu pôrodnice v regióne. Ale pôrodnica nemôže fungovať ako monoblok, musí byť súčasťou všeobecnej nemocnice. Ak má pacientka prerastenú placentu, potrebujem ju uspať a vybrať tú placentu, musím mať anesteziológa, pri cisárskom reze môže dôjsť k poraneniu čreva, môže mať problém so slepým črevom, k tomu potrebujeme chirurgov, internistov, neonatológov.

X Na ministerstve si vedia predstaviť, že by pôrodnica fungovala bez ostatných oddelení?

Nedozviete sa. Iba nás stále uisťujú, že nemocnicu nikto nezruší. No veď áno, neprídu bagre a nezrovnajú ju so zemou. Ale ona sa postupne zruší sama. Optimalizácia by mala zefektívniť starostlivosť, ale po skúsenostiach vieme, že keď sa niečo zruší, už sa to neobnoví, bude to mať vplyv pre región, nedostaneme tu mladých lekárov a schopnejší zo strednej generácie odídu.

Podľa vlaňajších máp sme patrili medzi regionálne nemocnice. Ale pod politickým tlakom nás vyškrtli a za regionálnu nemocnicu zvolili tú v Dolnom Kubíne, čím my sa máme stať komunitnou. Štrajkovali sme, urobili sme blokádu cesty, sľúbili nám, že to prehodnotia. Prešli voľby, zavolali nás na ministerstvo a opäť sme našli presne tie isté papiere. Vôbec nič neprehodnotili.

Okrem toho pred nás postavili zoznam výkonov, ktoré robia jednotlivé nemocnice. Čísla boli nereálne, nepravdivé. Napríklad vybratie maternice v roku 2021 mali poznačené, že sa u nás nerobilo ani raz. Realita je, že sme robili 78 operácií maternice. Nesprávne čísla svietili aj pri iných nemocniciach.

X Vyžiadali si od vás nové dáta?

Áno, v rámci celého kraja sme mali poslať nové. Poslal som to, odpísali mi, že ďakujú a že to preveria.

X Podľa vašich slov to vyzerá, že na ministerstve idú rozhodnúť o tak vážnej veci, ako je zdravotná starostlivosť o ľudí a nemajú prehľad o skutočných podmienkach, chýbajú im dáta a argumenty z regiónu nepočúvajú.

To je do plaču. Človek sa nemôže dovolať spravodlivosti. Ide mi o ľudí. Naši pacienti si predsa rovnako platia poistenie ako tí v Košiciach či Bratislave. Tí majú zabezpečenú starostlivosť a tu im to vezmeme. Predstavte si, že v nedeľu ráno vám začne zvracať dieťa a ani po kvapkách neprestane. Z Oravskej Polhory bude musieť matka cestovať do Dolného Kubína. Zároveň tieto ďalšie nemocnice nenafúkneme, nastanú tlaky na lekárov, nezvládnu to ani priestorovo, ani personálne. Už teraz sú nekonečné čakacie doby na operácie.

X Predtým mala byť komunitnou nemocnica v Dolnom Kubíne, urobili petíciu, začali bojovať aj politicky, teraz to padlo na vás. V čom to je? Nemáte za sebou regionálnych politikov, ktorí by za vás lobbovali?

Áno, nemáme dobrú lobby. Na Slovensku sa stále všetko vybavuje a lobbuje. Ak máte za sebou silných lobbistov, vybavíte všetko. Ale keby už aspoň zvážili na základe zdravého rozumu, čo by sa stalo, keby boli na Orave dve regionálne nemocnice? No nič by sa nestalo. Zdôvodnili by to práve dostupnosťou do tridsiatich minút. Reforma nemá predsa zničiť to, čo funguje. Ale keď prídu peniaze z eurofondov, tak treba posilniť to, čo niekde chýba.

 X Ste župnou nemocnicou, od Odboru zdravotníctva Žilinského kraja v tomto podporu necítite? V rozhovore pre Aktuality županka Erika Jurinová povedala, že dúfa, že sa regionálne nemocnice sa zachovajú v takej podobe, v akej dnes sú.

Od začiatku je zlá komunikácia. Županka aj riaditeľka odboru zdravotníctva mali ustriehnuť, kam sa toto uberá. My sa nemôžeme hrať na to, že ako nemocnice môžeme kooperovať, ak máme najbližšiu nemocnicu vzdialenú štyridsať kilometrov v Dolnom Kubíne. Jedno oddelenie bude tu, druhé bude tam. Máme tu hematológiu, transfuziológiu a tak ďalej, ak sa to poškrtá, príde mi pacientka s krvácaním, vezmem jej krv a pošlem ju v noci do Dolného Kubína aby mi ju vyšetrili?

Naša nemocnica je zdravá, nikdy sme neboli zadlžení. Teraz nie sú v dlhu ani ostatné župné nemocnice, ale pred siedmimi rokmi boli a boli oddlžené. My sme to nepotrebovali. Vždy sme sa správali podľa zákona, dodržiavali sme normy a za slušnosť a čestnosť sme si toto zaslúžili.

x Sú lekári, ktorí sa zaujímajú o prácu v regióne, ale kvôli optimalizácii radšej neplánujú ísť do Trstenej?

Odkedy sa hovorí o optimalizácii siete, tak už majú pochybnosti. Toto som hovoril aj na ministerstve, že absolventi sa už obávajú. A ako ich mám motivovať? Ako tu získame nových lekárov, ktorí sa budú špecializovať v chirurgii, traumatológii, v internej medicíne, keď budú vedieť, že sa tu ráta len s jednodňovou chirurgiou? Jednodňovú chirurgiu môže robiť erudovaný chirurg, ktorý už nechce slúžiť a motať sa po oddelení a ktorý vyberie znamienko či urobí jednoduchú laparoskopiu. Ani to si neviem predstaviť, že príde pacient z Mútneho na laparoskopiu a večer ho pošleme tridsať kilometrov domov.

Tí lekári, čo sú tu, odídu do dôchodku, alebo odídu inam. Nemocnica sa stane doliečovákom, kde bude problém zohnať personál. Ostanú tu starší lekári a mladých sem nedostaneme.

X Doteraz ste dokázali získavať lekárov do regiónu?

Odkedy som riaditeľom, celkom slušne sme reštartovali príchod aj domácich, aj cudzích absolventov.

X Ako sa vám to darilo?

Proste ich presviedčame. Ukazujeme im, ako máme vybavené oddelenia.

X Pomáha aj stabilizačný systém kraja?

Z mojej skúsenosti vôbec nie. Buď človek chce ísť do regiónu, alebo nie. Ak ponúknete lekárovi stabilizačný príspevok a nemá záujem tu ísť, peniazmi ho nezískate. Získavame ich robotou, presviedčame ich tým, že tu majú rodičov, starých rodičov a keď my, staršia generácia doslúžime, kto tu bude slúžiť? Čiže ľudia prichádzajú aj na základe lokálpatriotizmu, ale tiež ich nalákame na dobre vybavené gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, kvalitné ARO, kde máme odborníkov, od ktorých sa dá učiť. Voláme tu študentov na prax, aby videli podmienky.

 X Ostali by ste riaditeľom komunitnej nemocnice?

Určite nie. Skončil by som aj ako primár a lekár. Ja hrám vabank. Buď prežije nemocnica taká, aká je, čiže ako všeobecná nemocnica, nič sa nebude redukovať a bude zaradená do skupiny regionálnych nemocníc, alebo pôjdem na hranu. V prvom rade máme pripravené nátlakové akcie. Môžeme urobiť aj modelovú situáciu, že dáme výpovede a uvidíme, kam tí ľudia pôjdu, ak nemocnicu načas odstavíme. A nech si to vezme na zodpovednosť ministerstvo. Alebo ako som už povedal tisíckrát, budem držať hladovku.

V ktorom momente pôjdete do týchto krajných krokov?

Uvidím. Stále nič nemáme potvrdené a na papieri. Stále mám pocit, že sa krútime dokola a niečo sa zahmlieva, dostávame neisté odpovede.

Začali sa tiež vo veľkom angažovať aj starostovia, pretože ľudia, za ktorých zodpovedajú, môžu prísť o tú zdravotnú starostlivosť, ktorú ešte majú. Robili sme blokádu cesty – márna snaha. Odtrpeli si to akurát kamionisti. Ale tí zodpovední vedia, že po pol dni cestu uvoľníme. Keď sa niekto odhodlá k takému činu ako hladovka, tak tu hádam niekto príde aspoň zistiť, aké sú skutočné podmienky. Nedovolím, aby niekto takto pošliapaval naše základné práva.

x Ak protestne odstavíte nemocnicu, vtedy vám nebude ľúto, že hazardujete so zdravím ľudí?

V súvislosti s tým najskôr spomeniem nedávne výpovede lekárov. V našej nemocnici nedal výpoveď ani jeden lekár z úcty k ľuďom. Oni sa za nás zasa postavili vlani pri blokáde. Povedali sme si, keď oni sú s nami, my im dokážeme, že sme tu kvôli nim.

Ale v prípade protestných výpovedí by sme zvolili inú taktiku. Dohodli by sme sa so starostami a tí by informovali ľudí. Museli by to pochopiť a vydržať. Pretože to už by to musel štát alebo kraj riešiť. Bolo by to po dohode s ľuďmi.

X Zažili ste okrem pandémie a optimalizácie siete nemocníc počas toho, ako ste o funkcii, iné kritické momenty?

Nie, naopak. Nemocnicu sme chceli zveľaďovať, akurát nám v tom robia problémy. Z eurofondov sa nestratilo jediné euro, preto sme to oddelenia vybudovali také, aké sú. Ale musíte mať zapálenie pre robotu, musíte to chcieť a vnímať ako poslanie. Medicínu som vyštudoval kvôli tomu, aby som pomáhal ľuďom. Pretože nie je nad lepší pocit ako keď niekomu pomôžete, to sa nedá zaplatiť. Nemocnicu nechceme len udržať, ale pokračovať v jej zlepšovaní, aby bola príkladom aj pre iné pracoviská.

Okrem toho mám neskutočný tím. Zamestnanci by boli oveľa motivovanejší, keby mali jasnú víziu. No neverím, že to dobre dopadne. Mám z toho veľmi zlý pocit. Každého z kompetentných, koho som prosil o vyjadrenie, mi odpovedal veľmi vyhýbavo. Ľudia sú preto veľmi neistí, aktuality.sk

X X X

Prekonal legendárneho Matthäusa. Messi má historický rekord MS

Kapitán argentínskej futbalovej reprezentácie Lionel Messi nastúpil na rekordný 26. zápas v rámci finálových turnajov MS, vďaka čomu sa v historických tabuľkách odpútal od Nemca Lothara Matthäusa.

 Messi nechýbal v základnej zostave Argentíny, ktorá v nedeľňajšom finále v katarskom Lusaile bojovala o tretí titul svetových šampiónov proti obhajcom z Francúzska.

Pred šampionátom v Katare mal Messi na konte 19 štartov na MS. Tri pridal v skupinovej fáze a ďalšie štyri vo vyraďovacích bojoch. Tridsaťpäťročný útočník Paríža St. Germain sa pri svojej piatej účasti na MS usiloval o zisk titulu, ktorý chýbal v jeho bohatej zbierke úspechov.

 Po semifinálovom triumfe 3:0 nad Chorvátskom vyhlásil, že tieto MS sú posledné v jeho kariére. Debutoval v roku 2006 v Nemecku, kde jeho tím stroskotal vo štvrťfinále a v rovnakej fáze vypadol aj o štyri roky neskôr v Juhoafrickej republike.

Na MS 2014 doviedol Argentínu do finále, kde bolo nad jej sily domáce Nemecko. Pred štyrmi rokmi v Rusku vypadli Argentínčania v osemfinále. Na MS strelil Messi zatiaľ jedenásť gólov.

Prehľad hráčov s najviac odohratými zápasmi na MS:
26 Lionel Messi (Argentína – 2006, 2010, 2014, 2018, 2022)
25 Lothar Matthäus (Nemecko – 1982, 1986, 1990, 1994, 1998)
24 Miroslav Klose (Nemecko – 2002, 2006, 2010, 2014)
23 Paolo Maldini (Taliansko – 1990, 1994, 1998, 2002)
22 Cristiano Ronaldo (Portugalsko – 2006, 2010, 2014, 2018, 2022)/agentury/

X X X

Korunovácia futbalového kráľa Messiho. Argentína je majstrom sveta

 Víťazom 22. majstrovstiev sveta sa stali futbalisti Argentíny. Tím vedený kapitánom Lionelom Messim zdolal v dramatickom finále obhajcov titulu z Francúzska 4:2 v penaltovom rozstrele po tom, čo zápas skončil po predĺžení 3:3.

 Lionel Messi to dokázal. So spoluhráčmi vybojoval pre Argentínu tretí titul majstrov sveta v histórii.

Argentína pretavila šiestu finálovú účasť na zisk tretieho titulu po rokoch 1978 a 1986. Ústrednou postavou šampiónov bol Lionel Messi. Argentínsky kapitán strelil dva góly a nezaváhal ani v rozstrele.

Pri celkovo piatom štarte na MS sa dočkal zisku trofeje, ktorá ako jediná chýbala v jeho bohatej zbierke. Francúzi prehrávali vo finále 0:2 i 2:3 v predĺžení, dokázali sa však vrátiť do hry.

V ich drese sa blysol hetrikom Kylian Mbappe, s ôsmimi gólmi najlepší strelec turnaja. Napokon však Francúzom ani jeho individuálny počin nestačil na triumf.

 Messimu sa okrem zisku chýbajúcej trofeje podarilo utvoriť nový rekord v počte odohratých zápasov na MS. Proti Francúzsku nastúpil na 26. duel na tomto fóre a v historických tabuľkách sa odpútal od Nemca Lothara Matthäusa.

Messi hral na MS prvýkrát v roku 2006, celkovo na finálových turnajoch strelil 13 gólov. Ako prvý hráč v histórii sa 35-ročný útočník Paríža SG dokázal na jednom šampionáte strelecky presadiť v skupinovej fáze i vo všetkých štyroch zápasoch vyraďovačky.

Francúzi sa nestali tretím tímom v histórii, ktorému by sa podarilo obhájiť titul majstrov sveta. Ako prví to dokázali Taliani (1934, 1938) a po nich už len Brazílčania (1958, 1962). Francúzi sa vo finále MS predstavili štvrtýkrát, na konte majú dva triumfy. Pred Katarom neuspeli aj v roku 2006 v jedenástkovom rozstrele s Talianskom.

finále MS

Argentína – Francúzsko 3:3 pp (2:2, 2:0), 4:2 v rozstrele z 11 m
Góly: 23. a 109. Messi (prvý z 11 m), 36. Di Maria – 80., 81. a 118. Mbappe (prvý a tretí z 11 m). Rozstrel z 11 m: Mbappe – 0:1, Messi – 1:1, Coman – nedal, Dybala – 2:1, Tchouameni – nedal, Paredes – 3:1, Kolo Muani – 3:2, Montiel – 4:2

Pred finále v Lusaile šarapatila v tíme „Les Bleus“ viróza, napokon však obhajcovia titulu nastúpili de facto v plnej sile. V porovnaní so semifinálovým zápasom proti Maroku sa do zostavy vrátil Rabiot, Konateho na stopérskom poste nahradil Upamecano. V jedenástke Argentíny prišlo k jedinej zmene, vypadol z nej Paredes a v základe figuroval Di Maria.

V 8. minúte sa pred de Paulom otvoril stred francúzskej obrany, no po jeho tečovanej strele získali Juhoameričania len roh. V 17. minúte sa ocitol v dobrej príležitosti Di Maria, zvnútra šestnástky však prekopol bránu.

Argentínčanom vyšiel vstup do zápasu lepšie a v 23. minúte to aj podčiarkli úvodným gólom. Dembele na pravej strane nedokázal zastaviť Di Mariu pred šestnástkou a v nej si pomohol faulom na argentínskeho krídelníka. Poľský rozhodca Marciniak nariadil jedenástku, z ktorej Messi poslal loptu do opačnej strany, ako sa hodil Lloris – 1:0.

 Aj po vedúcom góle pokračovali Argentínčania v aktívnej hre, Francúzi sa často iba prizerali ich akciám a sami nedokázali nič vymyslieť. V 36. minúte vyšiel Juhoameričanom rýchly brejk, lopta putovala cez troch hráčov a na konci vydarenej akcie bol Di Maria po krížnej finálnej prihrávke od Mac Allistera – 2:0.

Reakcia francúzskeho trénera na mdlý výkon jeho tímu na seba nenechala dlho čakať. Ešte pred koncom prvého polčasu stiahol z ihriska Girouda s Dembelem, na ich miesta prišli Thuram a Kolo Muani. Strely na bránu sa však „Les Bleus“ nedočkali a v druhom polčase pred nimi stála náročná úloha zmazať dvojgólové manko.

Ich súper bol vďaka náskoku vo veľkej psychologickej výhode, neznamenalo to však, že by sa po prestávke zameral na jeho bránenie. V 71. minúte dal o sebe vedieť Mbappe, z hranice šestnástky však vystrelil iba nad bránu a E. Martinez bol stále bez zákroku.

 Francúzi vsadili v záverečnej 20-minútovke všetko na jednu kartu, na trávnik prišli Camavinga a Coman. V 79. minúte Otamendi nestačil v bežeckom súboji na Kola Muaniho a stiahol ho v pokutovom území na trávnik. Jedenástku premenil Mbappe a vrátil dovtedy neškodných Francúzov do boja o titul – 2:1.

O minútu neskôr stratil Messi loptu v strede ihriska v súboji s Thuramom, akcia striedajúcich hráčov pokračovala cez Comana a po jeho prihrávke Mbappe z voleja prestrelil E. Martineza – 2:2. Európsky zástupca senzačne vstal z popola.

V nadstavenom čase po ďalšej Comanovej akcii mali Argentínčania namále, ale nepríjemnú situáciu vo vlastnej šestnástke ustáli. Posledné slovo v riadnom hracom čase mal Messi, ktorého delovku Lloris vytlačil na roh.

 V predĺžení sa tempo hry upokojilo, hráčom oboch tímov po absolvovaní náročného programu ubúdali sily. Francúzi to skúšali po štandardkách, ale argentínska obrana si dala pozor. V 105. minúte mal gól na kopačke La. Martinez, ale Upamecano jeho pokus zblokoval.

V 109. minúte Argentínčania udreli po rýchlej akcii, na konci ktorej bola Messiho dorážka zblízka – 3:2. Francúzi však aj na tento gól dokázali nájsť odpoveď. V 118. minúte si Mbappe po ruke Montiela v šestnástke postavil druhýkrát v zápase loptu na biely bod a vyrovnal – 3:3.

V záverečných sekundách predĺženia mal tutovku na nohe Kolo Muani, ale E. Martinez zachránil svoj tím. Rozstrelovú lotériu zvládli lepšie Juhoameričania, ktorí premenili všetky štyri pokusy, na strane súpera zaváhali Coman a Tchouameni./agentury/