Spolu so Smerom a SaS môže zmeniť ústavu aj napriek odporu OĽaNO. Sme rodina navrhuje, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie parlamentu ústavným zákonom alebo referendom. SaS pripravila vlastný pozmeňujúci návrh, Kollár s ním zásadný problém nemá.

Poslanci dnes budú po týždňovej prestávke opäť rokovať, keďže SaS už neplánuje parlament blokovať. Hneď prvý bod z programu schôdze však môže spôsobiť napätie vo zvyšku koalície.

Rokovať by sa totiž malo o návrhu poslancov Sme rodiny k predčasným voľbám. Za návrh je okrem zákonodarcov Borisa Kollára a opozičných strán za istých okolností ochotná hlasovať aj SaS. Sme rodina by tak dokázala zmeniť ústavu aj napriek nevôli svojho koaličného partnera OĽaNO.

Prísľub Fica

Predseda parlamentu Boris Kollár už v nedeľu v relácii RTVS O 5 minút 12 avizoval, že vyjde v ústrety opozičnému Smeru a navrhne, aby sa o zmene ústavy rokovalo už na začiatku schôdze.

Zákon do Národnej rady predložili jeho poslanci Miloš Svrček a Petra Hajšelová. Navrhujú, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie parlamentu ústavným zákonom alebo referendom. V súčasnosti to ústava nedovoľuje.

Robert Fico prisľúbil, že ak Kollár dodrží svoje slovo, jeho poslanci budú spolupracovať a nebudú robiť obštrukcie.

Na zmenu ústavy je v parlamente potrebných minimálne 90 zákonodarcov, v prvom čítaní sa ich však musí nájsť len 76. Po zmene ústavy volajú predovšetkým opozičné strany.

Potrebujú SaS

Opozícia bez SaS má však v Národnej rade len 54 hlasov. V klube Sme rodina je 20 poslancov, ani spolu by tak ústavný zákon prijať nedokázali.

Poslanci OĽaNO, ktorých je v klube 47, budú zrejme proti zmene ústavy. Šéf klubu Michal Šipoš na naše otázky neodpovedal, viacerí predstavitelia hnutia však už v minulosti proti snahe skracovať volebné obdobie namietali.

„Ohlásené snahy opozície o zmenu ústavy jasne ukazujú, že sa nevedia zmieriť s výsledkom demokratických volieb, a je to znak ich stupňujúceho sa strachu z očisty Slovenska,“ hovoril ešte minulý rok v júli premiér Eduard Heger.

Parlamentná matematika teda hovorí jasnou rečou. Bez poslancov SaS, ktorých je 21, Kollár s opozíciou ústavu nezmení. SaS je však ochotná rokovať.

Kollár nemá problém

Strana pripravila vlastný pozmeňujúci návrh k zákonu Sme rodiny. Ak sa s ním Kollár stotožní, SaS zahlasuje za.

„Máme pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý už má v rukách predseda Kollár. Ešte pred prvým čítaním by sme radi poznali jeho stanovisko. Sme pripravení rokovať o jeho návrhu a vedeli by sme ho posunúť do druhého čítania, ak bude ochota rokovať o forme, ktorú navrhujeme my,“ tvrdí šéfka klubu strany Anna Zemanová.

SaS podľa nej navrhuje, aby sa parlament hlasmi 90 poslancov mohol „samorozpustiť“. „Podobná úprava je aj v Českej republike,“ tvrdí Zemanová.

Z vyjadrení Borisa Kollár vyplýva, že k dohode možno dospejú. „Áno, hovorili mi o tom, ešte to chcem nechať pozrieť ústavným právnikom a potom sa vyjadríme. Ale v zásade nemám s úpravou problém,“ napísal nám predseda parlamentu, aktuality.sk

X X X

Líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DNR) Denis Pušilin a jeho náprotivok v Luhanskej ľudovej republike (LNR) Leonid Pasečnik dnes uviedli, že na základe výziev občanov chcú spolupracovať na referendách o pripojení oboch separatistických útvarov na východe Ukrajiny k Rusku. Pripravení ísť hlasovať sú podľa okupačnej správy aj ľudia v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, oznámila ruská agentúra TASS. Podľa agentúry DPA je výzva na usporiadanie referend známkou narastajúcej paniky medzi vedením separatistov.

Občianske komory v LNR a DNR, ktorých oficiálnou úlohou je podľa ruského vzoru sprostredkovávať štátnej moci záujmy občanov, dnes oboch lídrov vyzvali, aby „neodkladne usporiadali referendá o pripojení k Rusku“. Pušilin neskôr v telefonickom rozhovore s Pasečníkom navrhol, aby republiky v tomto ohľade „synchronizovali svoje úsilie“. Predseda občianskej komory v Luhansku Alexej Karjakin povedal, že je zatiaľ predčasné hovoriť o pevnom dátume konania referenda.

Správy o urýchlení referend o pričlenení k Rusku prichádzajú v čase ukrajinskej ofenzívy na východe krajiny, pri ktorej Kyjev od začiatku septembra získal kontrolu nad takmer celou Charkovskou oblasťou aj nad niekoľkými obcami v Luhanskej oblasti. Tú pritom ruské velenie už v júni vyhlásilo za „oslobodenú“.

X X X

Nemecko dodá Ukrajine ďalšie štyri samohybné húfnice a muníciu. Povedala to v pondelok nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Lambrechtová dodala, že „v boji sa osvedčilo“ desať húfnic z Nemecka, ako aj osem ďalších, ktoré Kyjev dostal od Holandska.

„Ukrajina si tieto systémy veľmi pochvaľuje a vyjadrila želanie dostať ďalšie húfnice,“ povedala Lambrechtová. „V záujme pretrvávajúcej podpory Ukrajiny v jej odvážnom boji proti brutálnemu ruskému útoku Nemecko tejto žiadosti vyhovie,“ dodala.

X X X

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v pondelok v Moskve predvolalo veľvyslanca Kanady, aby mu tlmočilo svoj protest v súvislosti s útokmi na budovu ruskej ambasády v Ottawe. Informovala o tom agentúra Reuters.

Pokiaľ ide o incidenty, ruské ministerstvo uviedlo, že v jednom prípade neznáma osoba hodila na pozemok ruského veľvyslanectva v Ottawe zápalnú fľašu. Pri druhom incidente „agresívni“ demonštranti údajne zablokovali aj vchod do konzulárnej časti veľvyslanectva.

Televízia CBC News požiadala o vyjadrenie políciu v Ottawe, ruské veľvyslanectvo i kanadský rezort diplomacie, ale ich reakciu zatiaľ nemá k dispozícii.

Reportér CBC News však v areáli veľvyslanectva a jeho okolí nevidel žiadne zjavné stopy po vandalizme alebo poškodení.

X X X

Zoznam našich ľudí bol na žltom papieriku. Imrecze a Suchoba prehovoria na súde, ako sa uplácalo na finančnej správe

Bývalý prezident daniarov a podnikateľ v IT zatiaľ opisovali korupčný systém len policajtom. Dnes o ňom prvý raz prehovoria aj pred súdom.

Dnes si na lavicu svedkov po prvý raz sadnú kľúčoví kajúcnici v kauzách pochybných nákupov u daniarov – bývalý prezident finančnej správy František Imrecze a jeho dobrý kamarát a podnikateľ v IT Michal Suchoba.

Oboch polícia pred časom pri akcii Mýtnik obvinila pre zmanipulované tendre u daniarov. Jeden po druhom sa priznali a začali spolupracovať s políciou. Vypovedali aj o úplatkoch, ktoré mali rozdávať pri príležitosti Imreczeho odchodu z finančnej správy v čase, keď veril, že sa stane ministrom financií a chcel si zaviazať svojich vtedy už bývalých podriadených.

Žltý papierik

V obvinení sa spomína žltý papierik so zoznamom mien a konkrétnych súm, ako aj vrecko s peniazmi. Na spomínanom papieriku mali byť aj mená dvoch vysokopostavených úradníčok finančnej správy – Kornélie Černej a Denisy Židovej. Prvá mala v tom čase pod palcom verejné obstarávanie a druhá odbor právnych služieb. Obe sú obžalované z prijímania úplatkov. Černá mala ako úplatok dostať 20-tisíc eur a Židová 30-tisíc eur.

Pojednávanie s oboma úradníčkami sa na Špecializovanom trestnom súde začalo v pondelok. Prijatie úplatkov obidve popierajú. Jedna z nich dokonca upozornila na to, že v čase, keď jej mal Imrecze osobne odovzdať peniaze v kancelárii riaditeľa finančnej správy, ten už nebol šéfom úradu.

Úplatok mal obom ženám odovzdať odchádzajúci riaditeľ úradu František Imrecze. Peniaze naň dostal od podnikateľa Michala Suchobu, ktorý sa aj touto cestou chcel zavďačiť za úspešné biznisy s jeho firmou na finančnej správe.

Potreboval motiváciu pre svojich ľudí

Suchoba aj Imrecze teraz o týchto úplatkoch rozprávajú. Podnikateľovi v IT sa podľa jeho výpovede pred vyšetrovateľom zoznam od Imreczeho veľmi nepozdával. Na výsluchu mal povedať, že Židová ich nemala rada a Černú vraj platili „brhelovci“. Kamarát Imrecze ho však vtedy požiadal, aby to neriešil, že tých ľudí potrebuje „motivovať, aby boli jeho“.

V tom čase totiž ešte veril, že sa stane ministrom financií po odchode Petra Kažimíra na post guvernéra Národnej banky Slovenska. Suchoba teda neprotestoval a doniesol Imreczemu vrecko s peniazmi. Ako dnes vieme, Imrecze sa napokon šéfom rezortu financií nestal. Bývalý prezident finančnej správy vypovedá aj v kauze Súmrak, kde obvineniu čelia šéf Smeru Robert Fico a exminister vnútra Robert Kaliňák.

Na žltom lístočku bolo aj meno niekdajšej šéfky finančnej správy Lenky Wittenbergerovej. Tá sa k prijatiu úplatku 50-tisíc eur v taštičke s kozmetikou priznala a uzavrela dohodu o vine a treste. V júni Špeciailizovaný trestný súd jej dohodu schválil a vymeral jej podmienečný dvojročný trest odňatia slobody s päťročnou skúšobnou dobou a peňažný trest 50-tisíc eur, aktuality.sk

X X X

 Ekonomický výber: Drahé energie môžu položiť aj niektoré školy

Štátne školy budú musieť výrazne obmedziť svoju spotrebu energií, aby dokázali prežiť náročné zimné obdobie.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulý týždeň v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

Drahé energie nikoho neobídu, postihnú všetkých: Šetreniu s elektrinou a plynom sa nevyhnú ani štátne a verejné inštitúcie. Okrem domácností a podnikateľov sa na nižšiu spotrebu energií chystajú aj školy.

Veľká časť z nich má smolu, pretože sídlia v historických budovách, prípadne v nehnuteľnostiach z čias socializmu, ktoré sú energeticky veľmi náročné. Bývalý minister Branislav Gröhling (SaS) tvrdil, že tieto zvýšené náklady by mal školám preplatiť štát, aktuality.sk

 X X X

Martin Behula: Dzurinda nevydrží zostať v pozadí

Bývalý premiér má aj po rokoch pocit, že svoju politickú prácu stále nedokončil.

Ak Mikuláš Dzurinda odmieta svoj záhadný projekt označiť za obyčajnú politickú stranu, pokojne ho považujme za pátraciu a záchrannú operáciu. Pátrať sa bude po stratených a prepadnutých hlasoch sklamaného pravicového voliča. A zachraňovať by sa mali preferencie KDH, Spolu a možno aj Za ľudí.

Dávalo by to zmysel. KDH i Za ľudí majú podľa augustového prieskumu agentúry IPSOS volebný potenciál okolo desať percent, Spolu má takmer sedem. Ak by tieto strany spolupracovali v podobe akejsi koalície a nekonkurovali si navzájom, spoločný volebný výsledok blížiaci sa desiatim percentám by mohol byť reálny.

Radšej v pozadí

KDH má navyše po Smere druhé najpevnejšie voličské jadro. Predseda kresťanských demokratov Milan Majerský je však nevýrazný. Prieskum Ipsosu ukázal, že ho nepoznalo takmer 36 percent respondentov. Horšie bol na tom už len šéf maďarskej Aliancie Krisztián Forró. Hnutiu by tak mohlo vyhovovať, ak by sa stalo súčasťou koalície strán, ktorú by zastrešilo silné meno, aké má napríklad Mikuláš Dzurinda, bez toho, aby prišlo o vlastnú značku.

A Dzurindovi by viac vyhovovalo zostať v pozadí. Predsedom naozaj byť nechce, lebo vie, že ním byť nemôže. Spolu s ním by sa do politiky okamžite vrátili spomienky na Gorilu, kauzu Skupinka, „morálny dlh“ pri údajnom kupovaní poslancov, či kauza odpočúvania novinárov. Všetky sa udiali počas jeho druhej vlády.

Napokon, SDKÚ mohlo v roku 2010 zostaviť svoju tretiu a poslednú vládu najmä preto, lebo Dzurinda kvôli kauze fiktívnych darcov SDKÚ radšej odstúpil z kandidátky. Na jej čele ho nahradila Iveta Radičová. Keď o dva roky neskôr viedol stranu do volieb naposledy, získala šesť percent. Dodnes sa môžeme prieť, či to bolo napriek, alebo vďaka nemu.

Predsedom však nemôže byť ani kvôli sebe. Mimo politiky má lepšie renomé, ako keď bol jej súčasťou. Môže si užívať pozíciu zaslúžilého múdreho štátnika. Návratom do politiky by nárok na túto zhovievavú krátkozrakosť stratil. Hoci tvrdí, že v politike musia politici aj trpieť, nie je isté, či by sa mu oplatilo riskovať stratu rešpektu pre veľmi neistý zisk.

Jeho projekt totiž nemôže mať väčšie ambície ako konsolidáciu roztratených pravicových hlasov. SDKÚ ani v najlepších časoch, keď v pravicovom priestore dominovalo, vo voľbách nikdy nedosiahlo na 20 percent. Dzurinda nepochybne aj po rokoch na dôchodku nad súčasnou politickou scénou vyčnieva. Ale stačí to na úspech?

Socialisti v SDKÚ

Nie málo voličov si isto rado zaspomína na dobu, keď politici ovládali politiku, byť ľudový neznamenalo byť vulgárny, politici nedebatovali na Facebooku a tlačové konferencie sa nezvolávali kvôli každej hlúposti a nešli naživo na YouTube. No nostalgicky spomínať je niečo úplne iné ako ísť voliť.

KDH zrejme takisto nezabudlo, aký komplikovaný vzťah s Dzurindom malo. Jeho politici na neho určite hľadia aspoň jedným podozrievavým okom a dajú si dobrý pozor, aby expremiér ich stranu len nevyužil. Napokon, aj o vstupe KDH do SDK rozhodol len jeden hlas a kresťanskí demokrati sa neskôr odmietli pridať k SDKÚ. Nečudo, že KDH zatiaľ o spájaní nehovorí.

Vo svojej dobe navyše SDKÚ do istej miery reprezentovalo aj progresívne, alebo presnejšie povedané, modernizačné hodnoty. V porovnaní s HZDS bola naozaj pokroková. Zosnulý ekonóm Martin Filko, ktorý bol poradcom premiérky Radičovej, v roku 2011 spomínal, že SDKÚ malo aj ľavé krídlo, ktoré Richard Sulík nazýval krúžkom mladých socialistov. Podľa Filka tam patril napríklad neskorší predseda Spolu Miroslav Beblavý. Dnes by už takíto ľudia útočisko v SDKÚ hľadať nemuseli.

Priestoru pre Dzurindov konzervatívny projekt je tak dnes, paradoxne, menej ako za jeho čias. Aj pojem liberálne hodnoty mal vtedy trochu iný význam ako v súčasnosti. Z dnešného pohľadu by asi Dzurindova SDKÚ veľmi liberálna nebola. No druhá Dzurindova vláda sa napriek tomu rozpadla na liberálno-konzervatívnom spore o zmluvy s Vatikánom a výhradu vo svedomí.

Niečo trvácne

Pred voľbami 2012, ktoré boli jeho posledné, Dzurinda vyhlásil, že sa cíti ako na obrátke maratónu. Dnes hovorí, že by po sebe chcel zanechať niečo dlhodobejšie a trvácnejšie. Zdá sa teda, že má pocit, že po ňom zostala nedokončená práca. V čomsi má pravdu.

SDKÚ budoval ako veľkú ľudovú stranu, ktorá bude lídrom pravicového spektra a dlhoročnou dominantou slovenskej politiky. Tým niečím trvácnejším a dlhodobejším mala byť SDKÚ. No nedokázal to. Dominovala, iba kým dominoval on.

To, že dnes vážne diskutujeme o tom, či by sa mal dvojnásobný premiér vrátiť z politického dôchodku, aby konsolidoval pravicu, nie je pre neho zadosťučinením, ale skôr dôkazom jeho zlyhania.

To, čo nestihol v rokoch 1998 až 2006, už v roku 2022 nenapraví. Nerobíme to často no, dovolíme si predpoveď. V úvode sme napísali, že Dzurinda vie, že nemôže byť predsedom. To platí. Treba však dodať príslovku zatiaľ.

Ak predsa len vznikne Dzurindov projekt, expremiér bude chcieť časom byť niečím viac, než len eminenciou v pozadí. Aj v SDK začínal najprv ako obyčajný hovorca a skončil ako jej najsilnejší politik a predseda vlády. Pre politiku sa predsa musí trpieť. A nikto netrpí viac ako predseda strany aktuality.sk

X X X

Voľby 2022: Polóny je na autobusoch aj v novinách na sedadlách. Výdavky zatiaľ nezverejnil

 Prímestské autobusy zvolenskej SAD dotované z verejných zdrojov vozia noviny s predvolebnými článkami o kandidátovi na župana. Je ním predseda predstavenstva tejto spoločnosti Adrián Polóny.

BANSKÁ BYSTRICA: Podobizeň kandidáta na banskobystrického župana Adriana Polónyho vidno na desiatkach autobusov spoločnosti SAD Zvolen, v ktorej je predsedom predstavenstva. Jeho tvárou sú oblepené viaceré autobusové stanice v kraji. V autobusoch sa tiež objavili tlačoviny s nekritickými článkami o Polónym ako kandidátovi, nasmerované často proti jeho konkurentovi vo voľbách Ondrejovi Lunterovi. Cestujúci noviny nájdu pri mieste šoféra, keď nastupujú, alebo na prvých sedadlách. Môžu si ich zobrať zadarmo.

Reklamu vidno, výdavky nie

Na predvolebnom transparentnom účte kandidáta však výdavky, ktoré by vysvetľovali koľko a komu za tieto formy propagácie platí, nie sú. Zatiaľ posledné platby z polovice septembra síce smerovali práve akciovej spoločnosti Slovenská autobusová doprava Zvolen, dokopy viac ako 260 eur, no podľa informácií z oddelenia obchodu a marketingu dopravcu nešlo o reklamné polepy na autobusoch, ale o prenájom priestoru. Akého konkrétne, sme sa nedozvedeli.

Rovnako to bolo aj v prípade týždenníkov Extra plus a Koment, ktoré sú v autobusoch v ponuke. Na oddelení marketingu firmy síce vedia, že sú v ich autobusoch dostupné zadarmo, no na otázky, aké sú podmienky takejto spolupráce a či je to aktivita spoločnosti alebo Polónyho ako kandidáta, odpovedať nevedeli. S otázkami nás odkázali priamo na šéfa spoločnosti a na jeho predvolebný transparentný účet.

Téme Polónyho reklamy na autobusoch v Banskobystrickom kraji sa nedávno venovali aj na HNonline, Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko v súvislosti s ňou upozornil, že výdavky nefigurujú na Polónyho transparentom účte. Pre HN pripomenul, že viac ako tretinovým akcionárom SAD Zvolen je stále štát, a že na prepravu autobusmi oblepenými reklamou prispieva Banskobystrický samosprávny kraj.

Pri veľkom množstve Polónyho reklamy na vozidlách SAD-ky je tiež otázkou, či rovnaký prístup k takejto forme propagácie mali aj iní kandidáti.

 Politológ Hardoš: Kandidát zneužíva prístup k autobusom

Za „minimálne morálny problém“ označil médiá s predvolebnými článkami o Polónym v autobusoch verejnej dopravy v kraji politológ Pavol Hardoš, ktorý je súčasťou projektu konspiratori.sk, čo je verejná databáza webových stránok s neserióznym, klamlivým či konšpiračným a propagandistickým obsahom. Polónyho aktivitu možno podľa Hardoša vnímať ako zneužitie autobusov prímestskej dopravy, dotovaných z verejných zdrojov, na politickú sebaprezentáciu. „Nie je to štandardné a je to konflikt záujmov. Ako kandidát na župana skrze pozíciu dodávateľa tejto služby zneužíva prístup k autobusom,“ komentuje.

Každý človek, ktorý sa v autobuse stretne s takýmito tlačovinami by sa mal predovšetkým zamyslieť, prečo sa zrazu objavili a prečo sú zadarmo, hoci ide o aktuálne vydania.

Na stránke konspirátori.sk možno nájsť aj Extra plus. Viacčlenná komisia projektu ho radí medzi médiá, ktoré šíria aj konšpirácie a nerešpektujú zásady novinárskej etiky. Týždenník Koment je podľa Hardoša z pohľadu hodnotiacich kritérií komisie v „šedej zóne“, keď nepatrí priamo k problematickým, no „vykazuje nedostatky dobrej žurnalistickej praxe“.

V autobusoch zvolenského dopravcu sa cestujúci s týmto týždenníkom nestretávajú prvýkrát. V januári 2020 sa v nich aj v čakárňach staníc objavilo vydanie, kde sú na titulke súčasný župan Ján Lunter a vicežupan Ondrej Lunter s nadpisom Neschopnosť Lunterovcov zastavila autobusy.

 Noviny odkazovali na situáciu, ktorú si obyvatelia Banskobystrického kraja dobre pamätajú. V januári 2020 vyústili spory župy a dopravcov do stavu, keď zvolenská spoločnosť niekoľko dní nevypravovala prímestské linky a ľudia vo väčšine okresov sa často nemohli dostať do práce či domov.

Predmetom sporu župy so SAD Zvolen a SAD Lučenec boli dodatky zmlúv o verejnej doprave z roku 2017, ktoré s firmami uzavrelo ešte predchádzajúce vedenie kraja na čele s Marianom Kotlebom (ĽS NS). Jeho nástupcovia vo vedení župy sa však pre podozrenie, že dodatky sú neplatné a nezákonné, obrátili so žalobou na súd. Dodatky predlžovali pôvodné zmluvy o ďalších päť rokov, a to bez novej súťaže, čo predseda samosprávneho kraja Ján Lunter označil za netransparentné a zrejme aj v rozpore so zákonom. Župa sa zo sporu stiahla, zvolenská SAD však trvá na svojom.

Polóny: Všetko bude na účte

Adriana Polónyho sme sa pýtali, kedy na jeho transparentnom účte uvidíme uvidíme, koľko a komu zaplatil za reklamu na autobusoch či staniciach.

„Kampaň si platím sám, z mojich peňazí, míňajú sa mi stadiaľ, ani neviem ako. To, kedy sa objavia aj tieto výdavky, závisí od termínov splatnosti faktúr, na účet mi to nahadzujú ľudia z môjho tímu,“ reagoval pre Aktuality.sk.

Nevidí ako niečo zvláštne, že na väčšine autobusov v rôznych okresoch kraja vidno práve jeho reklamu. Dopravca ju tam umiestňuje „v rámci voľných okien“. Využiť túto formu propagácie mali podľa neho aj iní.

„Ešte mesiac a pol dozadu som nevedel, že budem kandidovať, všetci ostatní mali možnosť objednať si tie plochy predtým. Ale sú aj iní kandidáti, ktorí to využívajú, jeden z nich je napríklad Marek Modranský,“ povedal Aktualitám. Zámer ísť do volieb oficiálne ohlásil šéf zvolenskej SAD 20. júna, kandiduje ako nezávislý, no podporujú ho Ficov Smer, Dankova SNS a SMS bývalého politika HZDS Milana Urbániho.

Aj nezávislý kandidát na banskobystrického župana Marek Modranský využil možnosť reklamy na autobusoch z vozidlového parku SAD Zvolen, na jeho transparentom účte tieto výdavky zatiaľ rovnako nemožno identifikovať. Modranský v minulosti pre SAD Zvolen sám pracoval, aktuálne sa banskobystrický mestský poslanec prezentuje ako dopravný expert.

V súvislosti s touto dvojicou kandidátov sa v Banskej Bystrici hovorí, že neskôr by sa Modranský mohol vzdať kandidatúry práve v prospech Polónyho. Ten nereagoval priamo, no nevylúčil to. „Ja som kandidoval, hlavne nech je väčší výber, na začiatku bol totiž iba Lunter. Neskôr prídu prieskumy, aj cez médiá, a potom nech sa každý rozhodne, čo chce so svojím hlasom spraviť,“ odpovedal na otázku, či má s niekým predbežné dohody. „Dohoda je to najhoršie, čo môže byť, lebo ľudia sa pletú a ja sa nerád pletiem,“ dodal.

O niekoľko dní neskôr sme sa kandidáta pýtali aj na tlačoviny s článkami o ňom a na to, kto ich v autobusoch zvolenského dopravcu distribuuje a či ide o súčasť jeho platenej politickej reklamy. Na otázky zatiaľ neodpovedal, nereagoval ani na esemesku.

V Banskobystrickom samosprávnom kraji kandiduje spolu deväť záujemcov o funkciu župana, voľby sa uskutočnia v sobotu 29. októbra, aktuality.sk

X X X

Na budúci rok budeme mať preteky od stredy do nedele, možno opäť s Petrom Saganom

Preteky Okolo Slovenska vlani vyhral Peter Sagan, a hoci tento rok sa pri jeho neúčasti Slováci v celkovej klasifikácii do prvej tridsiatky nedostali, podujatie kategórie UCI 2.1 malo opäť vysokú úroveň.

Zo slovenských cyklistov sa dobrými výkonmi prezentoval mladík Martin Svrček, o niečo skúsenejší Matúš Štoček a Pavol Rovder sa stali najbojovnejšími pretekármi v dvoch etapách.

„V tejto náročnej konkurencii na pretekoch takej kategórie Slováci podali solídne výkony. Svrček ako 19-ročný absolvoval v kategórii elite prvé etapové preteky s dobrým výsledkom a verím, že o niekoľko dní bude na majstrovstvách sveta bojovať o popredné priečky,” vravel na úvod svojho hodnotenia riaditeľ pretekov Peter Privara.

K celkovému triumfu Josefa Černého šéf slovenskej cyklistiky poznamenal: „Keďže nevyhral Slovák, teší ma, že je to náš sused z Česka. Je to vynikajúci cyklista. Quick-Step Alpha Vinyl ukázal, že je to možno najlepší tím na svete a zdatne mu konkuroval druhý najlepší tím Jumbo-Visma. Športoví fanúšikovia mali pekné zážitky pri televíznych obrazovkách aj popri cestách.”

Z organizačného hľadiska sa počas piatich dní pretekov nevyskytli väčšie problémy, ktoré by ich vedenie nedokázalo vyriešiť. „Organizačne sme to opäť zvládli na vysokej úrovni. Pričinil sa o to tím ľudí, ktorý pracuje na tomto podujatí už desať rokov v takmer nezmenenom zložení. Ďakujem všetkým, ktorí na tom participovali.

Urobila sa reklama jednotlivým regiónom, opravili sa cesty. Poklona patrí aj polícii za to, že naše preteky majú dlhodobo renomé jedných z najbezpečnejších a máme veľmi dobré ohlasy zo Slovenska aj zahraničia,” pokračoval Peter Privara.

Dodal aj pár informácií k budúcoročnej 67. edícii najväčších cyklistických pretekov na Slovensku. „Termín už máme, opäť to bude v septembri. Keďže však majstrovstvá sveta sa na budúci rok posúvajú na august, budeme mať preteky od stredy do nedele, nie ako doteraz do soboty. UCI nám predtým nedovolila končiť v nedeľu, keďže v ten istý deň sa už predtým začínali majstrovstvá sveta.

Ešte nemáme etapové mestá, lebo sa blížia voľby a po nich možno nastanú zmeny. Uvažujeme možno nad horským dojazdom niektorej z etáp, ale ak by sme dostali od tímu TotalEnergies prísľub, že príde Peter Sagan, postavíme to pre neho – viac klasikársky,” dodal Peter Privara, aktuality.sk

X X X

Inter pripravuje pre Milana Škriniara nový kontrakt

 Prestup Milana Škriniara z Interu Miláno do Paríža Saint-Germain bol jednou z hlavných udalostí letného prestupového obdobia. A to napriek tomu, že sa tento prestup napokon neudial.

Ešte v júni sa v Európe hovorilo o tom, že ak Milan Škriniar odíde do Paríža, bude to výhra pre všetky zúčastnené strany. Milan Škriniar však neodišiel, a preto v tejto chvíli pokojne môžeme skonštatovať, že je to pre všetky zúčastnené strany prehra.

Parížania nemajú stredného obrancu, po ktorom tak veľmi túžili, Inter nemá desiatky miliónov eur, ktoré tak veľmi potreboval a Milan Škriniar… Ak by sme mali vymenovať, o čo všetko prišiel Milan Škriniar, priestor vyhradený pre tento text by nám nestačil.

Milan Škriniar je náš kľúčový hráč a urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme ho udržali v tíme.

Giuseppe MAROTTA

športový riaditeľ Interu Miláno

V tejto chvíli už ale nie je podstatné to, čo bolo. Podstatné je to, čo bude. A niečo určite bude. V celej ságe je kľúčový jeden dátum. Konkrétne 30. jún 2023. Momentálne platí, že v rámci aktuálneho kontraktu bude toto posledný deň Milana Škriniara v Interi Miláno.

Ako sme už napísali, to, že lombardský klub v lete nedokázal predať slovenského obrancu, je z ekonomického hľadiska zlá správa. No môže byť ešte horšie. Pre Inter by bola hotová katastrofa, ak by rodák zo Žiaru nad Hronom odišiel budúce leto ako voľný hráč, za ktorého by neprišlo žiadne odstupné.

Pochopiteľne, že tomuto scenáru sa vedenie milánskeho klubu chce vyhnúť, a preto pripravuje pre svoje defenzívne eso návrh nového kontraktu. Tejto téme sa vo svojom sobotňajšom vydaní venoval taliansky denník La Gazzetta dello Sport, ktorý priniesol informáciu, že vedenie Interu Miláno pracuje s dvoma alternatívami.

 DLHODOBÝ KONTRAKT

Predstavme si najprv plán A. Inter plánuje Milanovi Škriniarovi ponúknuť nový kontrakt do roku 2027, v rámci ktorého by si náš futbalista ročne prilepšil o 6,5 milióna eur. V jeho prípade by to bol veľký skok, keďže aktuálne zarába v meste módy ročne 3,8 milióna eur.

Ak by pilier slovenského národného tímu akceptoval túto ponuku, jeho mzda by sa dostala na úroveň dvojice Lautaro Martínez – Marcelo Brozovič. Milan Škriniar by nebol najlepšie zarábajúcim hráčom v mužstve, ním by aj naďalej zostal Romelu Lukaku.

Na prvý pohľad je to veľmi zaujímavá ponuka, no v tejto súvislosti netreba zabúdať na to, akú ponuku dostal Milan Škriniar z Paríža Saint-Germain. V hlavnom meste Francúzska by zarábal 7,7 milióna eur v čistom, pričom s naviazanými bonusmi by sa jeho ročný zárobok mohol vyšplhať až na 9 miliónov eur.

 KRÁTKODOBÝ KONTRAKT

A teraz plán B. Podľa zákulisných informácii denníka La Gazzetta dello Sport uvažuje vedenie Interu Miláno nad možnosťou krátkodobého kontraktu. Toto by bolo typické „talianske” riešenie, keďže nič by sa v podstate nevyriešilo, len by sa všetko presunulo na neskôr.

Milánsky denník píše, že Inter by v rámci plánu B mohol ponúknuť Milanovi Škriniarovi zmluvu na jeden, maximálne dva roky. To znamená, že téma predaja slovenského obrancu by v lete 2023 bola znova živá. Išlo by len o to, aby Milan Škriniar neopustil Inter ako voľný hráč.

Niečo podobné Inter skúšal pri argentínskom útočníkovi Juventusu Paulovi Dybalovi, no ten sa napokon rozhodol prijať ponuku AS Rím. „Milan Škriniar je náš kľúčový hráč a urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme ho udržali v tíme. Je to aj na ňom, či chce podpísať nový kontrakt, alebo nie. Sme však optimistickí,” povedal športový riaditeľ milánskeho klubu Giuseppe Marotta.

 NA VEREJNOSTI NIE

Minulý týždeň sa Inter predstavil v Lige majstrov na pôde Plzne a spolu s trénerom Simonem Inzaghim prišiel na predzápasovú tlačovú konferenciu práve slovenský reprezentant.

Bolo jasné, že novinári odbočia od témy a budú zvedaví na súčasnú situáciu stredného obrancu. „Na verejnosti nikdy nerozprávam o svojom kontrakte. Nie je to správne miesto na debaty. Keď budú nejaké novinky, dozviete sa o nich odo mňa a od nikoho iného,” odvetil Milan Škriniar.

Ak by Milan Škriniar odmietol ponuku od Interu Miláno a rozhodol sa ísť vyskúšať prestupový trh ako voľný hráč, dá sa predpokladať, že Paríž Saint-Germain nebude jediný záujemca. Už teraz sa spomína záujem Realu Madrid, FC Chelsea či Tottenhamu Hotspur. V kráľovskom klube dokonca premýšľajú nad možnosťou, že Milana Škriniara vykúpia z Interu Miláno už počas zimného prestupového obdobia za adekvátnu sumu.

 VLASTNÝ GÓL V UDINE

V nedeľu sa Milan Škriniar so svojím Interom predstavil v Udine, kde klub z mesta módy prehral 1:3. Inter má po siedmich zápasoch na konte bilanciu 4-0-3 a na Apeninskom polostrove sa otvorene hovorí o kríze.

Kľúčové nie sú ani tak spomínané tri prehry, ale to, ako sa mužstvo prezentuje v defenzívnej činnosti. Inter, ktorý bol v minulých sezónach jeden z najlepšie brániacich tímov v Taliansku, inkasoval v siedmich zápasoch 11 gólov! Miestni novinári sú toho názoru, že súčasná situácia ohľadom kontraktov a nejasnej budúcnosti niektorých hráčov má veľký vplyv na aktuálne výkony.

Milan Škriniar patrí dlhodobo k oporám Interu Miláno, ale nedeľňajší zápas mu nevyšiel. Na prehre 1:3 má aj on svoj podiel, keďže v prvom polčase si po štandardnej situácii domácich strelil vlastný gól, aktuality.sk