Generálna prokurátorka Izraela, Gali Baharav-Miaraová, čelí odvolaniu. Najvyšší Najvýznamnejšej Ruske svoje nebo otvorili. Keď 76-ročná Ruska prišla k rečníckemu pultu, veľa žien odišlo zo sály preč. Odmietli vypočuť si prejav Valentiny Matvijenkovej. Udialo sa to minulý týždeň v Ženeve. Cesta predsedníčky hornej komory ruského parlamentu do Švajčiarska má dohru. A kým Matvijenkovú určite nadchlo, že sa jej podarilo prelomiť cestovateľskú blokádu do Európy, Rusov istotne nemilo prekvapilo, že jej syn žije v luxuse na území „nepriateľského“ Západe.
Valentina Matvijenková je predsedníčka Rady federácie (hornej komory ruského parlamentu).
Do Švajčiarska pricestovala Matvijenková na konferenciu šéfok a podpredsedníčok parlamentov z celého sveta. Do Ženevy sa dostala napriek tomu, že po invázii na Ukrajinu majú ruské lietadlá zakázaný vstup do európskeho vzdušného priestoru.
Keď sa Matvijenková priblížila k mikrofónu, medzi političkami, ktoré na protest opustili miestnosť, bola aj predsedníčka českej Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová. „Nebudem robiť štafáž klamstvám, na ktorých stojí kremeľský režim,“ objasnila na sociálnej sieti X. Dodala, že Matvijenková nesie zodpovednosť za vojnu, pretože Rada federácie schválila použitie sily na ukrajinskom území.
Rovnako sa zachovala Antonina Nenaševová, ktorá ako podpredsedníčka parlamentu zastupovala Lotyšsko: „Bol to pre mňa určite šok,“ zdôraznila podľa Lotyšského rozhlasu o svojom pocite, keď zbadala Matvijenkovú. Organizátorov sa pýtala, prečo ju pozvali, reagovali, že kde už inde by sa mal viesť dialóg s Rusmi, ak nie v neutrálnom Švajčiarsku. Pripomeňme, že OSN má v Ženeve jednu zo svojich štyroch hlavných kancelárií, je tam spoločné zastúpenie viacerých úradov Spojených národov.
Pochopiteľne, že zo sály odišla aj zástupkyňa Ukrajiny. Podpredsedníčka parlamentu Jelena Kondraťuková pritom vyzvala ostatné političky, aby sa vyhli spoločnému fotografovaniu s Ruskou.
Matvijenková tvrdila, že z bojkotu svojho vystúpenia si nerobila ťažkú hlavu. Prirovnala ho k uštipnutiu komára, pričom političky, ktoré sa zdvihli zo stoličiek, označila za klaunov. Jej prejav pred neúplným publikom korešpondoval s informačnou líniou Kremľa: „Všetky konflikty vrátane ukrajinského majú šancu na vyriešenie iba vtedy, ak sa odstránia ich prvotné príčiny,“ citovala ju agentúra RIA-Novosti. Vpád ruskej armády na Ukrajinu vo februári 2022 ospravedlňovala snahou nevyhnutne „zastaviť prelievanie krvi v Donbase“.
Spolu s Matvijenkovou pricestovalo viac ako desať ruských politikov, päť z nich sa pritom nachádza na sankčnom zozname EÚ. Na čiernej listine sa nachádza aj ona. Usporiadatelia pozvali do Ženevy delegácie z 116 štátov sveta. Stretnutie političiek sa konalo na okraj širšieho podujatia, ktoré organizovala Medziparlamentná únia. Sídlo má už viac ako sto rokov v Ženeve, jej poslanie spočíva v nadväzovaní kontaktov medzi jednotlivými parlamentmi sveta.
Matvijenková figuruje na sankčnom zozname Švajčiarska už od roku 2014, čo súvisí s jej politickou prácou pri anexii Krymu. O dva roky neskôr ju však pustili do krajiny helvétskeho kríža. Prečo? Švajčiarsko zvykne uplatňovať výnimky na sankcionované osoby v prípade, že sa majú zúčastniť na medzinárodnom podujatí, čo bol prípad tejto Rusky vtedy aj teraz.
Ako sa však Matvijenková a ďalší ruskí politici mohli dostať minulý týždeň do Švajčiarska cez vzdušný priestor EÚ? Agentúra Bloomberg informovala, že v Berne požiadal Rím o súhlas s preletom ruského lietadla nad Talianskom. Žiadosti vyhoveli. Ruský špeciál letel z Moskvy smerom na juh, aby sa dostal nad Čierne more, potom preletel nad Tureckom a Stredozemným morom, odtiaľ zamieril do talianskeho vzdušného priestoru a následne mohol pristáť v Ženeve.
Pripomeňme, že téma preletu cez vzdušný priestor niektorého z členských štátov EÚ predtým naposledy rezonovala v máji tohto roku. Nešlo však o ruské lietadlo, ale o slovenský vládny špeciál. Premiér Robert Fico sa chystal odletieť do Moskvy na oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom; Poľsko súhlasilo s preletom, ale všetky tri pobaltské štáty (Estónsko, Litva, Lotyšsko) ho zamietli. Fico preto musel cestovať do Ruska obchádzkou cez Turecko.
Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tichyj označil účasť Matvijenkovej na podujatí vo Švajčiarsku za hanebnú, pretože podľa Kyjeva by nemala sedieť na medzinárodných konferenciách, ale v Haagu na lavici obžalovaných. „Genocídna Matvijenková nesie osobnú zodpovednosť za zločin agresie a všetky následné zverstvá po tom, čo verejne schválila použitie ruských ozbrojených síl na ukrajinskom území. Vyzývame všetkých účastníkov, ktorí majú aspoň trochu sebaúcty, aby sa vyhli podaniu jej ruky, ktorá je poškvrnená ukrajinskou krvou,“ napísal Tichyj na sociálnej sieti Telegram.
Súhlas s preletom Matvijenkovej mal pre Taliansko tragikomickú dohru. V Moskve nebrali ohľad na to, že Rím jej vyšiel v ústrety: keď ruské ministerstvo zahraničných vecí o dva dni neskôr zverejnilo takzvaný zoznam rusofóbov medzi lídrami európskych krajín, zaradilo naň aj talianskeho prezidenta Sergia Matterellu. „Je to provokácia proti našej republike a proti talianskemu ľudu,“ reagovalo talianske ministerstvo zahraničných vecí. Mattarellu označil rezort Sergeja Lavrova za rusofóba pre jeho slová, keď ruskú inváziu na Ukrajinu prirovnal k vpádu nacistických vojsk do Sovietskeho zväzu. V Rím nezostali len pri tomto vyhlásení: na pôdu rezortu diplomacie si predvolali ruského veľvyslanca.
Po niekoľkých dňoch od preletu Matvijenkovej cez taliansky vzdušný priestor sa jej meno znovu objavilo v médiách na Apeninskom polostrove. Server Linkiesta zistil, že jej 50-ročný syn žije v luxusnej vile na talianskom pobreží Jadranského mora. Hodnota nehnuteľnosti sa odhaduje bezmála na 10 miliónov eur. „Sergej Matvijenko má v Taliansku daňové identifikačné číslo (DIČ), ale nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. DIČ je potrebné mať kvôli pobytu, prístupu k účtom v banke a k miestnym službám,“ upozornil Linkiesta.
Deti viacerých ruských prominentov žijú na Západe, ktorý v Moskve považujú za nepriateľský, teraz to vysvitlo aj o synovi šéfky Rady federácie. Ak sa Rusi pýtajú, ako jej rodina mohla zbohatnúť až tak, že Matvijenko žije v prepychu v Taliansku, vysvetlenie sa možno nachádza v predchádzajúcej politickej činnosti jeho matky: v období 2003 – 2011 vykonávala funkciu starostky Petrohradu… Dodajme, že rodné mesto Vladimira Putina, v ktorom sa točia veľké peniaze, mohla riadiť jedine so súhlasom ruského lídra.
Ako šéfka Rady federácie je Matvijenková podľa ústavy oficiálne najvýznamnejšie postavená ženou v Rusku. Čo sa týka reálneho vplyvu na dianie v štáte, silnejšie slovo patrí Elvire Nabiullinovej. Z pozície guvernérky Ruskej národnej banky rozhoduje napríklad o výške úrokových sadzieb. Dokonca sa o nej hovorí, že patrí medzi 100 najmocnejších žien na svete./agentury/
X X X
Setkání Putina-Zelenského? Prípravná práca zatiaľ nebola vykonaná.
Putin je pripravený sa stretnúť so Zelenským, je tu však jedna podmienka, vyhlásil Kremeľ
Na pozadí najnovšej iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý adresoval Ukrajine a Rusku výzvu na ukončenie bojov, ruský Kremeľ pripúšťa možnosť stretnutia medzi prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským.
Putin je ochotný stretnúť sa so Zelenským, Kremeľ však uvádza podmienku.
Po výzve amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou Kremeľ nevylučuje stretnutie Vladimira Putina s Volodymyrom Zelenským, no stanovuje konkrétne podmienky.
Trump: Rusi sú prefíkaní, darí sa im obchádzať sankcie
Podľa vyjadrenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova „Putin je pripravený na stretnutie so Zelenským po prípravnej práci na expertnej úrovni,“ povedal pre ruské média. Zároveň však zdôraznil, že „prípravná práca zatiaľ nebola vykonaná“, a preto je termín takéhoto summitu v nedohľadne, píše agentúra UNIAN.
Okrem debaty o stretnutí s ukrajinským prezidentom Kremeľ potvrdil, že nevylučuje možnosť rokovania medzi Vladimirom Putinom a špeciálnym zástupcom prezidenta Trumpa, Stevom Witkoffom, ktorý by sa mohol uskutočniť ešte tento týždeň v Moskve.
Medzitým ruská štátna agentúra TASS uviedla, že Steve Witkoff v stredu 6. augusta navštívi Rusko.
Zelenskyj už skôr naznačil, že z ruskej strany vníma „posun“ smerom k prípadnému bilaterálnemu stretnutiu s Putinom. Zároveň však podľa vyjadrenia ukrajinského veľvyslanca v Turecku Narimana Dželala, „ruská strana vníma logiku príprav na stretnutie medzi Putinom a Zelenským úplne inak než Ukrajina“.
Kremeľ zároveň uviedol, že „stretnutie Putina a Zelenského sa do konca augusta pravdepodobne neuskutoční“. Dôvodom má byť absencia potrebnej prípravy a odlišné predstavy o podmienkach rokovania./agentury/
X X X
Je im úplne jedno, koľko ľudí zomrie na Ukrajine? Trump oznámil výrazné zvýšenie ciel pre Indiu
Spojené štáty výrazne zvýšia clá na tovar z Indie, oznámil na sieti Truth Social americký prezident Donald Trump. Krajina podľa neho nakupuje značné objemy ruskej ropy, ktorú ďalej predáva s vysokými ziskami na voľnom trhu, čím pomáha financovať vojnu na Ukrajine. Trump Indii za nákupy ruskej ropy už skôr kritizoval a na tovar z tejto ázijskej krajiny uvalil 25-percentné clo.
„Vôbec sa nezaujímajú o to, koľko ľudí na Ukrajine zabíja ruská vojnová mašinéria,“ napísal Trump. „Kvôli tomu výrazne zvýšim clo, ktoré platí India Spojeným štátom,“ dodal.
Prezident vo svojom exekutívnom príkaze z minulého týždňa uvalil na indický tovar 25-percentné clo, ktoré má začať platiť od štvrtka tohto týždňa. Podľa dvoch indických zdrojov agentúry Reuters chce Dillí v nákupoch ruskej ropy napriek hrozbe vyšších ciel pokračovať.
India od začiatku širšej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 nákupy ruskej ropy veľmi výrazne zvýšila. Z Ruska teraz pochádza viac ako tretina indického dovozu tejto suroviny – oproti menej ako jednému percentu pred vojnou na Ukrajine. India denne dováža viac ako dva milióny barelov ropy a je po Číne druhým najväčším dovozcom ruskej ropy. Práve ropa a plyn patria k hlavným exportným artiklom ruského hospodárstva./agentury/
X X X
Najvyšší súd v Izraeli zastavil plán na odvolanie generálnej prokurátorky
Generálna prokurátorka Izraela, Gali Baharav-Miaraová, čelí odvolaniu. Najvyšší súd zastavil krok vlády po verejných protestoch a požiadavkách opozície.
Izraelská pravicová vláda v pondelok schválila návrh na odvolanie Gali Baharav-Miaraovej z funkcie generálnej prokurátorky pre údajnú stratu dôvery v jej schopnosti zastávať tento úrad. Agentúra AFP uviedla, že Najvyšší súd toto rozhodnutie vzápätí pozastavil. Vyhovel tak žiadosti, ktorú mu po hlasovaní vlády adresovala opozičná strana Budúcnosť existuje (Ješ Atid) a aktivistické skupiny. Súd takto súčasne vláde zabránil vymenovať náhradníka za Baharav-Miaraovú.
Najvyšší súd súčasne oznámil, že ďalšie petície proti odvolaniu prerokuje v nasledujúcich 30 dňoch, doplnila AFP.
Protesty pred domom
Denník Jerusalem Post informoval, že pred domom Baharav-Miaraovej sa v nedeľu večer zišli tisíce ľudí, aby jej pred hlasovaním vlády vyjadrili svoju podporu. Snahy o jej odvolanie z funkcie podľa demonštrantov iniciovali tí, ktorí „sa snažia rozložiť izraelskú demokraciu“. Podľa verejnoprávnej televízie KAN medzi policajtmi a protestujúcimi došlo aj k potýčkam.
Generálny prokurátor v Izraeli zohráva kľúčovú úlohu pri dohľade nad zákonnosťou rozhodnutí vlády. Baharav-Miaraová sa často dostávala do sporov s premiérom Benjaminom Netanjahuom kvôli vládnym opatreniam, ktoré považovala za nezákonné.
Kauza Qatargate
Napätie medzi nimi sa vystupňovalo začiatkom tohto roka, keď Baharav-Miaraová spochybnila zákonnosť vymenovania Davida Ziniho za šéfa domácej spravodajskej služby Šin Bet. Podľa jej názoru bol Netanjahu pri rozhodovaní v tejto veci v konflikte záujmov, pretože Šin Bet vyšetroval poradcov premiéra v rámci korupčnej kauzy známej ako Qatargate.
Táto kauza sa týka podozrenia, že Netanjahuovi najbližší spolupracovníci boli platení katarskou vládou za lobovanie v jej prospech a za propagáciu Kataru. Kauza bola odhalená vo februári 2025. Netanjahu popiera akékoľvek pochybenie a kauzu Qatargate označil za „hon na čarodejnice“.
Katar a vojnový konflikt
Samotný Katar je pritom pre Izrael veľmi kontroverzný, pretože je považovaný za podporovateľa palestínskeho militantného hnutia Hamas, ktoré 7. októbra 2023 spustilo útok na Izrael, čo malo za následok odvetu izraelskej armády a prebiehajúcu vojnu v palestínskom Pásme Gazy. Katar je aj jedným zo sprostredkovateľov na nepriamych rokovaniach o ukončení tejto vojny.
Netanjahu a jeho spojenci už dlho obviňujú izraelské súdnictvo z kumulovania moci a zasahovania do rozhodnutí exekutívy. Kontroverzné úsilie jeho vlády o reformu súdnictva vyvolalo v roku 2023 mesiace masových protestov, ktorých iniciátori varovali, že plánované zmeny by v Izraeli narušili systém bŕzd a protiváh. Úsilie o reformu v justícii bolo pozastavené po vypuknutí vojny v Pásme Gazy, aktuality.sk
X X X
Nepriznaná Putinova dcéra bez servítky: Zabil milióny ľudí a mne zničil život, hovorí o svojom otcovi
Luiza Rozovová, ktorá je podľa viacerých zdrojov nemanželskou dcérou ruského prezidenta Vladimira Putina, sa ostro vyjadrila proti svojmu údajnému otcovi. Na svojom telegramovom účte „Umenie Luizy“ napísala, že jej Putin „zničil život“ a „miliónom ďalším ho vzal“.
Mladá žena identifikovaná ako Putinova dcéra, Luiza Rozová (rodným menom rodným menom Jelizaveta Krivonogichová), v koláži s fotografiou Vladimira Putina.
„Je to tak krásne, znovu ukázať svetu svoju tvár. Pripomína mi, kto som a kto zničil môj život,“ napísala Rozovová podľa denníka Bild na Telegrame.
V inom príspevku bez výslovného uvedenia mena naráža na Putina ešte tvrdšie. „Muž, ktorý vzal milióny životov a zničil ten môj.“
Podľa Bildu má redakcia prístup k účtu, no pravosť informácií nie je možné nezávisle overiť. Samotná Rozovová sa nikdy verejne jednoznačne nevyjadrila, či je Putin jej biologickým otcom.
Pravdepodobné otcovstvo a podozrivé majetky
Rozovová je známa aj pod svojím rodným menom Jelizaveta Krivonogichová. Jej matka, Svetlana Krivonogichová, pracovala ako upratovačka v Petrohrade. O tom, že ide o dcéru Putina, sa špekuluje už dlhšie, najmä kvôli fyzickej podobnosti.
Má byť plodom románika medzi Vladimirom Putinom a Svetlanou Krivonogichovou. V jej rodnom liste síce otec nie je uvedený, ale nesie patronymum – teda časť mena pripájané k rodnému menu, ktoré je odvodené od otca, prípadne deda – Vladimirovna, dcéra Vladimira, píše týždenník Focus.
Mladá žena identifikovaná ako Putinova dcéra, Luiza Rozová, v koláži s fotografiou Vladimira Putina.
„Súdiac podľa Putinových mladších fotiek, pravdepodobne áno, vyzerám ako on. Ale ukazuje sa, že je veľa ľudí, ktorí vyzerajú ako Vladimir Vladimirovič,“ povedala v roku 2021 pre portál CQ Russia.
Podľa investigatívneho tímu Projekt nadobudla Krivonogichová po narodení dcéry podiely v niekoľkých firmách a luxusné nehnuteľnosti v Petrohrade a Moskve. Neskôr sa stala spolumajiteľkou lyžiarskeho strediska a získala aj apartmán v Monaku.
Putin pod ochranou proti dronom? Jeho stráž niesla futuristickú zbraň
Dnes Rozovová žije v Paríži, kde pôsobí v galériách Albatros Studios a L Galerie. Tie sa venujú súčasnému umeniu s politickou a protivojnovou tématikou. Vystavujú tam diela ruských aj ukrajinských autorov. Galéria potvrdila, že Rozovová je súčasťou jej manažérskeho tímu, no zdôraznila, že sa nepýta zamestnancov na ich pôvod.
Ruský prezident Putin oficiálne priznáva dve dcéry – Mariju Voroncovovú a Katerinu Tichonovovú. Okrem Rozovovej sa však často spomínajú aj dvaja údajní synovia, ktorých má mať s bývalou krasokorčuliarkou Alinou Kabajevovou./agentury/
X X X
Trump pritvrdzuje, Putin čaká. Ak nedôjde k dohode, Slovensko to môže vyjsť draho, varuje analytik
Americký diplomatický tlak na Rusko a vývoj vojny na Ukrajine boli hlavnými témami diskusie v relácii Štúdio ta3. Rozprávali sme sa s analytikom a zakladateľom spoločnosti GeopoLytics Jozefom Hrabinom.
Hoci sa aktuálne nachádzame v zlomovom bode diplomatických snáh, podľa Hrabinu nemožno očakávať zásadný zlom bez viditeľného zisku pre Moskvu. „Toto bude podľa mňa posledná šanca pred tým, ako uvidíme ďalšie kolo eskalácií. Hlavne v rusko-amerických vzťahoch,“ uviedol.
Hrabina upozornil, že zahraničná politika amerického prezidenta Donalda Trumpa je formovaná biznisovým prístupom.
„Základ amerického štýlu vyjednávania v biznise je, že prídete s maximalistickou požiadavkou a potom postupne zmierňujete,“ vysvetlil. Trump podľa neho vyjednáva z pozície globálnej moci a v prípade konfliktu s Ruskom bude postupovať tvrdšie než jeho predchodcovia.
V tomto kontexte spomenul aj hrozbu stopercentných ciel pre krajiny obchodujúce s Ruskom, čo by mohlo výrazne zasiahnuť aj Slovensko. „Veľmi pravdepodobne áno. Je to jedna z možností,“ odpovedal na otázku, či by sa americké clá dotkli aj nás, vzhľadom na nákupy plynu z Ruska.
Ruská ekonomika prežíva aj vďaka šedej zóne
Hoci Rusko čelí medzinárodným sankciám, jeho ekonomika naďalej funguje a je schopná financovať vojnu. Hrabina vysvetlil, že šedá a čierna ekonomika sú v Rusku systémovým prvkom, nie anomáliou.
„V Rusku máte obrovskú časť ekonomiky, ktorá je nepriznaná, a ktorá je či už odvádzaná do daňových rajov, alebo jednoducho je vyplácaná v hotovosti, v úvodzovkách neexistuje,“ vysvetlil s tým, že tieto prostriedky sa používajú aj na financovanie armády a obchádzanie sankcií.
Zároveň dodal, že ak by sa politika tvrdých sankcií a sekundárnych ciel zavádzala už na začiatku vojny, mohla byť účinnejšia. „Dnes je to trošku neskoro, ale zároveň sa ukazuje, ako sa to dá,“ skonštatoval.
Otázka, či ekonomický tlak dokáže prinútiť Rusko k mieru, podľa Hrabinu nemá jednoduchú odpoveď. „My nemáme historický precedens, že by sankcie donútili sankcionovanú krajinu správať sa v súlade s medzinárodnými normami,“ upozornil.
Hoci Rusku boli už viackrát ponúknuté ústupky, vojenské aktivity nepoľavili. „Rusko udržiava intenzívne ofenzívne operácie na viacerých bojiskách po celej Ukrajine a na týchto bojiskách víťazí,“ tvrdí Hrabina.
Dodal však aj varovanie, že ak by Západ začal otvorene hovoriť o tom, že donúti Rusko k ústupu, v Kremli by to mohlo byť interpretované ako dôvod na ďalšiu eskaláciu. „Bude to musieť vyzerať tak, že to bude ruské víťazstvo,“ myslí si analytik.
Západ nedokáže vo všetkom pomôcť
V súčasnosti Ukrajina očakáva dodávky systémov protivzdušnej obrany Patriot z Nemecka. Hoci sú kľúčové pre ochranu miest a frontových operácií, podľa Hrabinu dva systémy nestačia. „Keď mesačne Rusko vypáli okolo 6-tisíc balistických rakiet na Ukrajinu, dva Patrioty nestačia,“ povedal.
Ukrajina podľa neho čelí aj novej vlne útokov kombinujúcich drony a rušičky, ktorým sa existujúce obranné systémy nedokážu vždy prispôsobiť. Najväčším problémom však zostáva nedostatok mužov, s čím západné krajiny pomôcť nevedia.
Diskusia sa dotkla aj výroku českého prezidenta Petra Pavla, ktorý označil dočasnú stratu územia za možnú cenu za prežitie Ukrajiny. Hrabina toto vyjadrenie nevníma ako ústupok Moskve, ale ako potrebné zhodnotenie reality.
„Väčšinou jeho vyjadrenia naozaj prichádzajú v čase, kedy je treba urobiť akýsi reality check,“ povedal a dodal, že aj takéto „studené sprchy“ môžu byť užitočné pre korekciu ilúzií o vývoji vojny./agentury/
X X X
Okupačné fiasko Rusov: život ako na Sahare?Deti prosia Putina o vodu. V bytoch má tiecť už len každý tretí deň
Ľudia zberajú dažďovú vodu do vedier, aby s ňou spláchli záchod. Niektorí to robia aj tak, že keď prší, roztvoria dáždnik a položia ho na zem obrátenou stranou. Z vodovodov si môžu nabrať iba občas, tečie z nich len niekoľko hodín denne. Aj túto vodu však využívajú na toalete, na varenie je nepoužiteľná, pretože je špinavá. Toto nie je obraz z Gazy, ale z časti ukrajinských území okupovaných Ruskom. Sľuby Moskvy o svetlom zajtrajšku v rámci začlenenia do Ruskej federácie sa nesplnili.
Ruský vojak pomáha obyvateľka Donecku nabrať si pitnú vodu z cisterny do plastovej nádoby.
Medzi tými, ktorí poukázali na veľmi zlú situáciu, je bývalý ukrajinský proruský poslanec Oleg Cariov: „V Donecku tečie voda každý tretí deň – záchod sa nedá spláchnuť. Je bežné, že ľudia dajú malé vrecko do toalety. A potom, kto je normálny, hodí vrecko do koša. Ak nie je, odhodí ho pod okno,“ podotkol na sociálnej sieti Telegram.
Po troch rokoch od obsadenia teritórií v Doneckej oblasti sa dodávky vody nijako nezlepšili, naopak, v poslednom čase sa už dá hovoriť o zúfalej situácii. Problémy so zásobovaním vodou zašli tak ďaleko, že obyvatelia prosia o pomoc prezidenta Vladimira Putina. O veľkých ťažkostiach sa tento pondelok hovorilo v Kremli: líder takzvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin povedal Putinovi, že dodávky vody sa stali jedným z najväčších problémov.
Na prezidenta apelujú nielen dospelí, ale aj najmenší. Skupinka detí nahrala video, v ktorom sa priamo obrátili na šéfa Kremľa: „Darujte nám ten najjednoduchší zázrak – vodu do našich domovov. Voda je obyčajná, ale pre nás je luxusom. My, deti, by sme mali behať, smiať sa a nečakať, kým nám donesú vodu. Strýko Vova, pomôžte nám.“ (Meno Vladimir sa zvykne v ruštine skracovať na Voloďa alebo Vova.)
Vojenský analytik Jurij Kotenok, ktorý žije v Donecku, zverejnil na sociálnej sieti Telegram otvorený list adresovaný Putinovi. Zdôraznil, že píše v mene všetkých obyvateľov trpiacich nedostatkom vody. Kotenok je medzi stúpencami ruskej invázie obľúbený, pretože jeho príspevky o vojne sleduje na sociálnej sieti viac ako 360-tisíc ľudí. V úvode listu upozornil, že situácia sa už zmenila doslova na humanitárnu a ekologickú katastrofu.
Kotenok pripomenul, že stabilné zásobovanie vodou neexistuje už od roku 2022. Pitnú vodu rozvážajú cisterny, na tento účel presunuli z Moskvy 75 takýchto vozidiel. Problémy sa kopia: „V ostatnom roku podľa harmonogramu boli dodávky vody do domácností raz za dva dni, úrady chcú teraz prejsť na prísnejší režim: raz za tri dni,“ s veľkým znepokojením napísal Kotenok. Ako vyplýva z vyššie uvedeného výroku exposlanca Cariova, zjavne sa interval troch dní už niekde v meste stáva realitou.
Autor listu sa sťažuje, že voda, ktorá iba občas tečie z vodovodov v domácnostiach, je zakalená, s usadeninami. „Platíme však za ňu ako za pitnú vodu,“ upozornil. Pokračoval, že tlak v potrubiach je slabý, preto sa voda nedostáva na vyššie poschodia obytných domov. Voda, ktorá evidentne nespĺňa základné hygienické normy, tečie v bytoch a domoch počas stanovených dní len štyri hodiny (od 17.00 do 21.00).
Do Donecku vedie jedno nové vodovodné potrubie, ale pokrýva len 6 percent spotreby vody v tomto meste. Kto potrebuje vodu na varenie a už sa mu minula tá, ktorú si nabral z cisterny, musí počítať v obchodoch s vyššími cenami. Kotenok upozornil, že balenie pitnej vody v Donecku je dvakrát drahšie v porovnaní s Mariupoľom (tieto mestá sú od seba vzdialené necelé dve hodiny jazdy autom). Agentúra RIA Novosti medzitým informovala, že Pušilin nariadil miestnej vláde, aby zabezpečila, že maximálna cena vody v supermarketoch bude 3,5 rubľa za liter (v prepočte zhruba 40 eurocentov).
Obavy obyvateľov Donecku ešte zväčšuje ich podozrenie, že vody (ktorej je už beztak málo) bude pre ich potreby ešte menej. Potečie jej viac do oceliarní na ich úkor? Súvisí to s tým, že miestna veľká hutnícka fabrika plánuje už v tomto roku zvýšiť výrobu ocele na 50-tisíc ton mesačne.
Úrady tvrdia, že zhoršenú situáciu ovplyvnil aj nedostatok zrážok. V zime nasnežilo málo, podobne to potom vyzeralo s dažďom, preto podzemné zásoby vody sú neuspokojivé. To je však očividne len malá súčasť veľkého problému. Hlavné príčiny sú iné. V júni 2023 sa ruskí vojaci postarali o vyhodenie Kachovskej priehrady do vzduchu, zaniklo tak najväčšie umelé jazero na celej Ukrajine. Táto vodná nádrž bola viac ako 60-násobne väčšia v porovnaní s Oravskou priehradou. A ďalšia vec: vodárenská infraštruktúra bola široko-ďaleko počas bojov výrazne zničená alebo poškodená.
V Mariupoli vyzerá situácia len o niečo lepšie v porovnaní s Doneckom: voda (ale tiež špinavá) tam tečie z vodovodov každé dva dni. Stanica Rádio Sloboda pritom podotkla, že harmonogram sa niekedy nedodržiava. V obidvoch mestách sa zvlášť starí ľudia sťažujú na to, aké úmorné je pre nich nosiť vodu do bytov, ktoré sa nachádzajú na vyšších poschodiach v domoch bez výťahu.
Pušilin počas stretnutia s Putinom dal najavo, že kritická situácia sa len tak ľahko nezlepší v dohľadom čase. Opak by nastal podľa neho iba jedninom prípade. Líder tzv. Doneckej oblasti povedal, že zásobovanie vodou by začalo spĺňať normálne predstavy až vtedy, keď by sa ruskej armáde podarilo obsadiť Slavjansk. Toto mesto je vzdušnou čiarou vzdialené od Donecku 135 kilometrov. Rusi by totiž potom získali prístup k dôležitému vodnému kanálu Ukrajincov. Obrazne povedané sa tak miestni obyvatelia na okupovaných územiach dozvedeli, že potečie viac vody až vtedy, keď pretečie viac krvi…/agentury/
X X X
Rusko má nový dron Geraň-3 s prúdovým motorom
V kontexte ceny a charakteristík sa Geraň-3 nachádza v prechodnom postavení medzi riadenou strelou a dronom, ale bližšie k tomu druhému. Podľa vojenského experta Pavla Narožného je výroba prúdových dronov-kamikadze typu Shahed oveľa zložitejšia a drahšia, preto je ich celkový počet malý.
Ruská armáda počas kombinovaného útoku na Kyjev v noci na 31. júla 2025, ktorý si vyžiadal životy 31 ľudí, použila novú modifikáciu iránskeho útočného dronu Shahed, nazvaného Geraň-3. Tento dron má prúdový motor a dokáže dosiahnuť rýchlosť až 500 – 600 km/h, zatiaľ čo jeho predchodca Geraň-2 mal rýchlosť len 200 km/h. Informoval o tom vojenský analytik Vjačeslav Širjajev, ktorý poznamenal, že nové drony boli nasadené v skupine. Upozorňuje, že Geraň-3 bol v bojových podmienkach testovaný už pred viac ako rokom a pol, ale s neznámymi výsledkami. Predpokladá sa, že odvtedy ruskí odborníci odstránili zistené nedostatky samovražedného dronu. Kľúčovou otázkou podľa Širjajeva je, či je ruský priemysel schopný rozšíriť výrobu novej generácie Geraňov a tiež lokalizovať a zlacniť montáž malého prúdového motora.
„Masový a lacný malý turbínový prúdový motor je úlohou úplne inej úrovne (v porovnaní s montážou jednoduchších Geraňov-2). Takúto výrobu nie je možné postaviť rýchlejšie ako za dva roky, dokonca ani s tou najaktívnejšou pomocou Číny. Ak sa naučia vyrábať Geraň-3 aspoň niekoľko stoviek mesačne, bude to výnimočný úspech a nový zaujímavý obrat v zbrojení pre všetky armády sveta,“ konštatuje. Predtým ruské zdroje uviedli, že Geraň-3 (modifikácia Shahed-238) má bojovú hmotnosť 300 kg – šesťkrát viac ako Geraň-2, pričom celková hmotnosť je 380 kg (oproti 250 kg u „dvojky“). Na Geraň-3 bol namontovaný turbínový prúdový motor s ťahom 250 – 300 kg namiesto pohonnej skupiny s vrtuľou. Dĺžka nového dronu je 3,5 metra, rozpätie krídel 3 metre a maximálna letová výška 9,1 km s dobou letu až dve hodiny.
V kontexte ceny a charakteristík sa Geraň-3 nachádza v prechodnom postavení medzi riadenou strelou a dronom, ale bližšie k tomu druhému, keďže bojová hlavica má 90 kg, vysvetľuje Širjajev. Vďaka vysokej rýchlosti môže dron útočiť z krátkej vzdialenosti s veľmi malým časom na reakciu pre protilietadlové komplexy stredného dosahu alebo lietadlá protivzdušnej obrany, keďže protilietadlové delostrelectvo s radarom dokáže zostreliť cieľ v okruhu 4 km. Výroba Geraňov-2 s vrtuľovým motorom je v Rusku niekoľkonásobne lacnejšia než ukrajinské drony lietadlového typu, ktoré sú vypúšťané do hĺbky ruského územia, zdôrazňuje Širjajev. Továreň na drony pri Jelabuge v Tatarstane nedávno hlásila výrobu tisícok takýchto zariadení. Podľa údajov, ktoré uviedol Euronews, podnik, do ktorého masovo priťahujú mladistvých, vyrába viac ako polovicu všetkých útočných dronov Ruska a za prvých šesť mesiacov roku 2025 vyrobil 18-tisíc kusov.
Podľa vojenského experta Pavla Narožného je výroba prúdových dronov-kamikadze typu Shahed oveľa zložitejšia a drahšia, preto je ich celkový počet malý. Narožnyj to uviedol v éteri Ukrajinského Rádia, kde komentoval nočný útok na Kyjev. Povedal, že Rusi použili štandardnú taktiku – najprv zaútočili Shahedmi a potom raketami. „Prúdových Shahedov je celkovo veľmi málo. Sú technologicky oveľa zložitejšie než Shahedy so spaľovacím motorom a oveľa drahšie. Unikla informácia z iránskej rozviedky, že jeden takýto Shahed predali Rusku za viac ako milión dolárov. Pre porovnanie, cena dronu so spaľovacím motorom je približne 100–150-tisíc dolárov za kus, uviedol Narožnyj.
Vojenský pozorovateľ zdôraznil, že masová výroba prúdových motorov, ktoré sa používajú v dronoch-kamikadze, je technicky náročná úloha. Dokonca aj u spojencov Ukrajiny, napríklad v Českej republike, ktorá má zavedenú výrobu podobných motorov, je tento proces pomerne pomalý. Podľa neho sa tieto motory nepoužívajú len v dronoch, ale aj v riadených strelách, pričom v oboch prípadoch ide o prakticky rovnaké komponenty. Z vojensko-logistického hľadiska je preto účelnejšie nasmerovať tieto zdroje na výrobu práve riadených striel. Napriek tomu, že prúdové drony predstavujú vážnu hrozbu, Ukrajina sa s nimi aktívne snaží bojovať. Ukrajinské vzdušné sily aktívne pracujú na neutralizácii tejto hrozby. Podľa štatistík z posledných týždňov sa im darí zostreliť viac ako 90 % nepriateľských dronov aj počas rozsiahlych útokov.
Masívne nálety riadených pomalých dronov Geraň-2 na ukrajinskú vojenskú infraštruktúru vyvolávajú otázku, prečo sa nepoužíva variant s prúdovým motorom Geraň-3. Analytici telegramového kanála Vojennaja chronika urobili analýzu možných príčin. Prúdový variant dronu „Geran“ bol vyvinutý a otestovaný v roku 2023. Dron Geraň-3 je vybavený prúdovým motorom, vďaka čomu dosahuje cestovnú rýchlosť 550 – 600 km/h a maximálne zrýchlenie až 700 km/h v režime klesania. Vyššia rýchlosť v porovnaní s piestovým modelom znižuje pravdepodobnosť zachytenia modernými systémami protivzdušnej obrany a sťažuje radarové sledovanie.
Aerodynamická schéma dronu Geraň-3 je klasické lietajúce krídlo. Predpokladá sa, že dron je vybavený modernými navádzacími systémami, vrátane multispektrálnej opticko-elektronickej navádzacej hlavice, ktorá pracuje v strednom a dlhovlnnom infračervenom pásme. Možné sú aj varianty s infračervenými senzormi alebo pasívnym radarovým navádzaním. Neexistujú však oficiálne potvrdenia od ruského ministerstva obrany o existencii prúdového dronu. Masové použitie dronov, ako v prípade, keď bolo začiatkom júla počas jednej noci nasadených 500 až 700 dronov Geraň-2 a falošných cieľov Gerbera, preťažuje nepriateľské systémy protivzdušnej obrany. V tejto koncepcii slúži Geraň-3 skôr ako doplnkový strategický zdroj než ako hlavný nástroj. Klasické modely s piestovými motormi zjednodušujú logistiku a šetria materiál vďaka relatívne lacnej výrobe, čo umožňuje ich nasadenie v stovkách až tisícoch kusov.
Dron Shahed (Geraň-2)
Široké využívanie nových prúdových dronov je zatiaľ obmedzené z viacerých dôvodov:
Technologická náročnosť: Prúdové motory si vyžadujú zložitejší technologický cyklus a stabilnú výrobu. Potreba zabezpečiť vysokú kvalitu komponentov, vrátane pohonných jednotiek, palubnej elektroniky a navádzacích systémov, spomaľuje rýchly nárast produkcie. „Výroba aj toho najjednoduchšieho prúdového bezpilotného lietadla si vyžaduje stabilnú sériovú základňu minimálne pre motory a vyladeného autopilota,“ uvádzajú autori Vojennej chroniky.
Vysoké náklady: Cena jedného kusu s high-tech motorom a rozšírenými funkciami prevyšuje cenu tradičných dronov Geraň, čo ho vylučuje z kategórie masovo použiteľnej munície.
Logistika a účel: Väčšia hmotnosť a rozmery kladú vyššie nároky na prepravu a nasadenie. Podľa analytikov súčasný profil bojových úloh nevyžaduje takýto dron. „Hlavnou hodnotou Geraňu je jeho nízka cena a dlhý dolet. Nie je to vysoko presná zbraň, ale spotrebný nástroj na vyčerpanie nepriateľských zdrojov, kde sa nekladie dôraz na rýchlosť, ale na hĺbkové údery a hustotu,“ uvádza Vojennaja chronika.
Podobné technológie sa používajú aj v ukrajinských projektoch, napríklad v projekte Trembita – ľahkej riadenej strele s dôrazom na rýchlosť a manévrovateľnosť. Ukrajinská skúsenosť naznačuje snahu o vytvorenie vysoko rýchlostných a presných prostriedkov s relatívne nízkou hmotnosťou a zlepšenou schopnosťou prelomiť protivzdušnú obranu. Konfrontácia medzi pomaly letiacimi dronmi, ktoré sa používajú masovo, a rýchlymi, no osamotenými útočnými systémami ukazuje rozdiel v armádnych stratégiách. Rusko sa zameriava na masové nasadenie relatívne lacných nosičov. Jednotlivo môžu mať obmedzenú účinnosť, ale v kombinácii s inými prostriedkami vytvárajú záťaž na celý ukrajinský systém protivzdušnej obrany. V opotrebovávacej vojne, kde je cieľom vyčerpanie zdrojov, sú pomalé drony Geraň efektívnejšie a lacnejšie ako ich prúdové ekvivalenty. Budúcnosť vývoja dronov Geraň sa pravdepodobne bude uberať smerom ku kombinovanému používaniu oboch typov – pomalé drony s dlhým doletom na pokrytie veľkých území a vyčerpanie obranných zdrojov a prúdové drony na cielené útoky na kľúčové objekty a prelomenie obrany./agentury/
X X X
Hra na hrozby sa skončila. Trump reagoval silou, Kremeľ pri jadrovej rétorike cúvol
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok vyzval na všeobecné zmiernenie rétoriky ohľadom jadrových zbraní. Urobil tak po tom, ako americký prezident Donald Trump minulý týždeň nariadil rozmiestniť dvojicu jadrových ponoriek „v príslušných oblastiach“ v reakcii na výroky bývalého ruského prezidenta a súčasného podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva. Informovala o tom dnes ruská štátna agentúra TASS.
„Domnievame sa, že všetci by mali byť s jadrovou rétorikou veľmi a veľmi opatrní,“ povedal Peskov. Slová amerického prezidenta hovorca Kremľa však odmietol označiť za „jadrovú eskaláciu“. Dôsledky Trumpovho rozkazu zľahčoval s tým, že americké jadrové ponorky by aj bez neho boli v bojovej pohotovosti.
Trump v piatok na sociálnej sieti oznámil, že nariadil rozmiestnenie dvoch jadrových ponoriek v odpovedi na to, čo označil za Medvedevovo provokatívne vyhlásenie.
Šéf Bieleho domu v príspevku nešpecifikoval, kam presne ponorky vyslal. Súčasný podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Medvedev uviedol, že Trump hrá s Ruskom hru na ultimáta a každé nové ultimátum je hrozbou a krokom k vojne s USA.
Trump dal pôvodne ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi 50 dní na zmenu prístupu k ruskej vojne s Ukrajinou, minulý týždeň však lehotu skrátil na desať dní. Potom vraj plánuje zaviesť clá a ďalšie opatrenia, ak Moskva nepokročí na ceste k mieru. Spojené štáty zároveň oznámili Bezpečnostnej rade OSN, že Trump chce dohodu o ukončení vojny na Ukrajine do 8. augusta.
Ruskí predstavitelia vrátane Medvedeva v uplynulých rokoch opakovane stupňovali rétoriku ohľadom možnosti jadrového konfliktu, v ktorom by podľa nich mohlo vyústiť väčšie angažmán Západu na pomoc napadnutej Ukrajine.“/agentury/
X X X
Nebotyčné hulvátstvo mladíka v Dunajskej Strede: Po útoku na hasiča kopal policajtku a nadával jej
Byť hasičom je náročné, vyžaduje si odhodlanie a často riskovanie vlastného živote pre záchranu iných. Nepochopiteľne preto vyznieva udalosť z Dunajskej Stredy,
V sobotu 2. augusta večer došlo na miestnej hasičskej stanici k napadnutiu príslušníka Hasičského a záchranného zboru. Na hasiča útočil 18-ročný „hrdina“ päsťami. Pri svojom konaní poškodil aj vchodové dvere na stanici.
„Napadnutý príslušník utrpel údery päsťou do oblasti hlavy. K útoku došlo priamo v priestoroch hasičskej stanice,“ informovali hasiči v pondelok na svojom facebooku.
Na miesto bola privolaná aj polícia. Agresia mladíka však pokračovala a dokonca napadol aj zasahujúcu policajtku, ktorú viackrát kopol a vulgárne jej nadával, uviedla polícia na sociálnej sieti.
Policajný vyšetrovateľ agresora obvinil z útoku na verejného činiteľa. „Na zabránenie ďalšiemu útoku boli proti útočníkovi použité donucovacie prostriedky a putá,“ priblížila policajná hovorkyňa Veronika Dachová.
Obaja napadnutí utrpeli zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie. Po obmedzení osobnej slobody a zadržaní bol muž umiestnený do cely policajného zaistenia. Okresný vyšetrovateľ ho obvinil v tzv. superrýchlom konaní. „Momentálne sa nachádza v cele policajného zaistenia, kde čaká na rozhodnutie súdu,“ dodala hovorkyňa.
„Naši príslušníci denne riskujú vlastné zdravie pri záchrane životov a majetku. Útok na hasiča počas služby je nielen neprijateľný, ale predstavuje aj závažné zlyhanie základného rešpektu voči tým, ktorí pomáhajú,“ dodali hasiči./agentury/
X X X
Po výstupe Matoviča v Chorvátsku žiadali dôchodcovia vyšetriť, či je príčetný. Na polícii narazili
Igor Matovič trvá na svojich tvrdých slovách.
Hrabe vám? Aj takto sa líder opozičného hnutia Slovensko a bývalý premiér Igor Matovič v marci z Chorvátska prihováral starším voličkám Smeru, ktoré si nenechali ujsť oslavy MDŽ v Nitre.
Matovič v prímorskej krajine niekoľko dní pátral po vile Roberta Fica a na sociálnej sieti zverejňoval videá, v ktorých o svojich zisteniach divákov informoval.
Svojimi ostrými vyhláseniami napokon rozhorčil Jednotu dôchodcov na Slovensku (JDS) , ktorá sa rozhodla konať. Organizácia, ktorá o sebe tvrdí, že združuje viac ako 90-tisíc členov, podala na Matoviča trestné oznámenie.
Čo ich nahnevalo?
„Toto bohatstvo, tento luxus, ktorý vidíte za mnou, patril vašim deťom a tí smerácki hajzli si za to pokupovali jachty, majú tu mnohomiliónové vily a vy sa necháte bez hanby zvážať ako ženy bez morálky, bez hodnoty, bez sebaúcty, aby vás títo hajzli navozili do nejakej búdy a vy im tam ešte tlieskate za tie oplzlé vtipy,“ adresoval Matovič svoje slová dôchodkyniam, ktoré prijali pozvánku Smeru na oslavy MDŽ.
Jednota dôchodcov na Slovensku a Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík zareagovali trestným oznámením. Matovič sa podľa organizácií mohol dopustiť hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k nenávisti voči skupine osôb, ohovárania a neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti a dôstojnosti.
Generálnu prokuratúru tiež požiadali o vypracovanie znaleckého psychiatrického posudku Igora Matoviča. Chceli, aby znalci posúdili, či je Matovič príčetný a schopný vykonávať verejnú funkciu.
Rozhodnutie polície
Polícia sa prípadom začala zaoberať. Žilinská krajská policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková nám potvrdila, že vyšetrovateľ viedol v prípade predprípravné konanie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu ohovárania.
Nakoniec však trestné stíhanie nezačal. „Vyšetrovanie predmetnej veci bolo ukončené v zmysle trestného poriadku odmietnutím veci,“ dodala Šefčíková.
Aj šéf Jednoty dôchodcov na Slovensku Michal Kotian pre Aktuality.sk potvrdil, že so svojou snahou potrestať Matoviča pre jeho výroky neuspeli, pretože polícia nevidela dôvod na začatie trestného stíhania. Kotian opozičnému politikovi vyčíta, že „napádal“ a „vyhrážal“ sa seniorom ešte ako člen bývalej vlády.
„Politici nemajú právo nás verejne urážať, znevažovať a robiť z nás terče pre rôznych Cintulov,“ odkázal bývalému predsedovi vlády. Samotný Matovič si za svojimi slovami stojí.
„Povedal som čistokrvnú pravdu, aj keď možno expresívne. Predstaviteľov Jednoty dôchodcov považujem za predajné …, ktoré sú za úplatok ochotné robiť špinavú robotu pre strany vládnej koalície. Ale keď vláda ukradla dôchodcom rodičovský dôchodok v hodnote 300 mil. eur ročne, zľahla sa po nich zem,“ reagoval.
Dobré vzťahy so Smerom
Jednota dôchodcov na Slovensku má pomerne dobré vzťahy s vládnym Smerom. Michal Kotian sa už viackrát objavil na tlačovej besede strany. Organizácia podpísala so Smerom aj memorandum o spolupráci. Spolupracuje však aj s Hlasom či KDH.
„Pán Šimečka mi povedal, že v žiadnom prípade. A s Matovičom to nefungovalo, bol od začiatku proti nám,“ vysvetľoval Kotian v rozhovore pre Aktuality.sk, prečo neexistuje aj memorandum s Progresívnym Slovenskom či hnutím Slovensko.
Práve s Matovičom majú dôchodcovia z organizácie vyhrotené vzťahy. V máji na tlačovej besede kritizovali vlády, ktorých v ktorých Matovič sedel, za to, že obrali seniorov o peniaze. Politik sa voči tvrdenia JDS ohradil a pýtal sa, čo od vedenia Smeru a Hlasu dostali, aktuality.sk
X X X
Najvyšší súd v Izraeli zastavil plán na odvolanie generálnej prokurátorky
Generálna prokurátorka Izraela, Gali Baharav-Miaraová, čelí odvolaniu. Najvyšší súd zastavil krok vlády po verejných protestoch a požiadavkách opozície.
Izraelská pravicová vláda v pondelok schválila návrh na odvolanie Gali Baharav-Miaraovej z funkcie generálnej prokurátorky pre údajnú stratu dôvery v jej schopnosti zastávať tento úrad. Agentúra AFP uviedla, že Najvyšší súd toto rozhodnutie vzápätí pozastavil. Vyhovel tak žiadosti, ktorú mu po hlasovaní vlády adresovala opozičná strana Budúcnosť existuje (Ješ Atid) a aktivistické skupiny. Súd takto súčasne vláde zabránil vymenovať náhradníka za Baharav-Miaraovú.
Najvyšší súd súčasne oznámil, že ďalšie petície proti odvolaniu prerokuje v nasledujúcich 30 dňoch, doplnila AFP.
Protesty pred domom
Denník Jerusalem Post informoval, že pred domom Baharav-Miaraovej sa v nedeľu večer zišli tisíce ľudí, aby jej pred hlasovaním vlády vyjadrili svoju podporu. Snahy o jej odvolanie z funkcie podľa demonštrantov iniciovali tí, ktorí „sa snažia rozložiť izraelskú demokraciu“. Podľa verejnoprávnej televízie KAN medzi policajtmi a protestujúcimi došlo aj k potýčkam.
Generálny prokurátor v Izraeli zohráva kľúčovú úlohu pri dohľade nad zákonnosťou rozhodnutí vlády. Baharav-Miaraová sa často dostávala do sporov s premiérom Benjaminom Netanjahuom kvôli vládnym opatreniam, ktoré považovala za nezákonné.
Kauza Qatargate
Napätie medzi nimi sa vystupňovalo začiatkom tohto roka, keď Baharav-Miaraová spochybnila zákonnosť vymenovania Davida Ziniho za šéfa domácej spravodajskej služby Šin Bet. Podľa jej názoru bol Netanjahu pri rozhodovaní v tejto veci v konflikte záujmov, pretože Šin Bet vyšetroval poradcov premiéra v rámci korupčnej kauzy známej ako Qatargate.
Táto kauza sa týka podozrenia, že Netanjahuovi najbližší spolupracovníci boli platení katarskou vládou za lobovanie v jej prospech a za propagáciu Kataru. Kauza bola odhalená vo februári 2025. Netanjahu popiera akékoľvek pochybenie a kauzu Qatargate označil za „hon na čarodejnice“.
Katar a vojnový konflikt
Samotný Katar je pritom pre Izrael veľmi kontroverzný, pretože je považovaný za podporovateľa palestínskeho militantného hnutia Hamas, ktoré 7. októbra 2023 spustilo útok na Izrael, čo malo za následok odvetu izraelskej armády a prebiehajúcu vojnu v palestínskom Pásme Gazy. Katar je aj jedným zo sprostredkovateľov na nepriamych rokovaniach o ukončení tejto vojny.
Netanjahu a jeho spojenci už dlho obviňujú izraelské súdnictvo z kumulovania moci a zasahovania do rozhodnutí exekutívy. Kontroverzné úsilie jeho vlády o reformu súdnictva vyvolalo v roku 2023 mesiace masových protestov, ktorých iniciátori varovali, že plánované zmeny by v Izraeli narušili systém bŕzd a protiváh. Úsilie o reformu v justícii bolo pozastavené po vypuknutí vojny v Pásme Gazy, aktuality.sk
X X X
Zviazali ich ako dobytok a nechali zomrieť na slnku. Boli sme sa pozrieť v najkrutejšej väznici sveta
Peklo na zemi pre tisíce vojnových zajatcov. Aj takto to vyzeralo za ostnatými drôtmi vietnamskej väznice, kde mučili, zmrzačili a zaživa upaľovali ženy i mužov.
Sprievodca Nine vystupuje z plného autobusu. Dnes má so sebou dvadsať vietnamských turistov, ktorí na Phu Quoc prileteli len na pár dní. Najväčší vietnamský ostrov je známy dlhými pieskovými plážami, novovybudovanými rezortmi, čiernym korením, rybou omáčkou či trhmi plnými morských plodov, no najmä vysokými kokosovými palmami.
Práve tie dali prezývku aj väznici, ktorou bude Nine turistov sprevádzať. Miestni ju volajú „väznica pod kokosovníkmi“. Tí, ktorí tu boli uväznení počas vojny vo Vietname, ju však poznajú pod iným názvom. Pre nich je to Địa ngục trần gian – Peklo na zemi.
Správali sa k ním ako k dobytku
Z autobusu pomaly vychádza starší muž. Manželka ho podopiera a spolu zamieria k pamätníku pred väznicou, ktorý pripomína zverstvá vietnamskej vojny. Kým ostatní vyťahujú telefóny, oni si zoberú vonné tyčinky z kôpky za obrovským kameňom. Veľkým zlatým písmom je na ňom vyryté, že hrdinským mučeníkom patrí pocta a vlasť si váži ich zásluhy.
Manželia sklonia hlavy, pred tvárou držia tyčinky a modlia sa. Po chvíli ich zapichnú do nádoby s pieskom pred pamätníkom. Zdá sa, že toto miesto dobre poznajú. Z peňaženky vytiahnu vietnamské dongy a mince hodia do dvoch plechových nádob, aby si uchovali spomienku na niekdajšiu väznicu.
Plechové domčeky, v ktorých žili väzni.
„Ten pán mal priateľov, ktorí tu našli smrť. Nevedel o tom, čo sa na tomto mieste deje, ako umierali v klietkach na horúcom slnku. Zmizli a už ich nevidel. Nikto z nás nevedel, čo sa tu deje,” vysvetľuje mi Nine, ktorého čaká dvojhodinové sprevádzanie turistov po barakoch z vlnitého plechu. Tie sú označené číslami a pripomínajú maštale pre dobytok.
A presne tak sa k väzňom dozorcovia správali. Alebo horšie. Mučili, mrzačili a vraždili ich. Medzinárodný výbor Červeného kríža i ďalšie organizácie pritom dlhodobo upozorňovali na porušovanie ľudských práv. Väznica tieto praktiky však používala až do konca vietnamskej vojny. Zavreli ju až v roku 1975 po zjednotení Vietnamu.
Oskalpovaní z kože zaživa
Areál bývalej väznice dnes na prvý pohľad vyzerá ako obyčajné múzeum. Stojí pri ceste, lemujú ho farebné zástavy, lavičky a stromy. Pred bielou budovou so škridlovou strechou, na ktorej sa týči vietnamská vlajka, sú úhľadne ostrihané do rôznych geometrických tvarov. Pôsobí to takmer idylicky. Zvonku nič nenaznačuje, aké hrôzy sa tu diali.
Väznica Phu QuocZdroj: Michaela Paulovič/Aktuality.sk
Pod prístreškom je ukrytý kamenný pamätník a nad ním veľký nápis: „Navždy budeme vďační padlým hrdinom”. Práve pred ním sa mnoho návštevníkov pokloní. Z budovy sa ozývajú hlasy a prvé kroky turistov tak vedú priamo tam. V strede miestnosti stojí veľký hrdzavý rošt s troma radmi okrúhlych otvorov s ostrým okrajom.
Návštevníci naň zmätene pozerajú. Na prvý pohľad nie je jasné, na čo slúžil. „Väzňa prinútili vyzliecť sa donaha a opakovane sa kotúľať hlavou napred po železnom rošte. Telo, úplne nahé, sa pritom silno poranilo – pokožka sa odtrhávala, hlava krvácala, vlasy vypadávali,” píše sa na informačnej tabuli.
Miestnosti, kde premietajú svedectvá obetíZdroj: Michaela Paulovič/Aktuality.sk
Na stenách visia fotografie ľudí, ktorí tu zomreli. Niektorí majú nohy znetvorené ranami hlbokými až po kosť, aby nemohli utiecť. Z lebiek, vyhrabaných spod zeme, trčia na čiernobielych snímkach dlhé klince. Aj takto skončili mnohí vojnoví zajatci, disidenti či tí, o ktorých si režim myslel, že nesúhlasia so smerovaním vtedajšieho Južného Vietnamu.
Svedectvá tých, ktorí to prežili, sa spolu s autentickými zábermi väznice premietajú na obrazovke v ďalšej miestnosti. Na tomto mieste mali zomrieť aj ženy či starší ľudia, ktorých mučili rovnako ako vojnových zajatcov.
Krčili sa v klietkach ako zvieratá
Na strážnej veži, kde kedysi stál vojak so zbraňou, je dnes už len maketa. Ostnaté pletivo natiahnuté na betónových a bambusových tyčiach je však rovnaké, aké bolo pred rokmi. Vysokou bránou vchádzate do väzenia – pustého, vyprahnutého, bez zelene, stromov a tieňa. Všetko vysekali, ostala len prašná zem a páliace slnko.
Aj keď je júl, teda obdobie dažďov, teploty prekračujú tridsiatku. Mnoho turistov drží nad hlavou slnečníky, natierajú sa ďalšou vrstvou opaľovacieho krému, alebo si tváre ochladzujú príručnými elektrickými ventilátormi. Väzňov však pred horúčavou nechránilo nič.
V klietkach, ktoré miestni volajú tigrie, no pripomínajú skôr koterce pre králiky, sa krčia figuríny. Takto v nich čupeli a chúlili sa väzni, kým na nich cez deň pražilo slnko. Nemali sa kam schovať, nemohli si ani len vystrieť nohy. V klietke sa dalo sotva sadnúť. Pri každom neopatrnom pohybe im kožu rozdriapal ostnatý drôt.
Dozorcovia pri klietkach cez deň navyše zakladali oheň, aby v nich bolo ešte horúcejšie a väzňov polievali slanou vodou. Keď prišla noc, teplota výrazne klesla, a tak sa nahí triasli od zimy. Ak sa to dozorcom nezdalo dostatočne kruté, väzňov počas horúcich dní natlačili do železného kontajnera vedľa klietok a nechali ich tam postupne zomierať od hladu a smädu.
Klietky s ostnaným drôtom, v ktorých boli väzni držaní a mučeníZdroj: Michaela Paulovič/Aktuality.sk
Duchovia mŕtvych mučeníkov
„Viete, my veríme, že sú tu duše mŕtvych, preto stíšime hlas, upokojíme sa. Myslíme si, že vonku počujeme zvuky smrti,” hovorí mi pomaly turistický sprievodca Nine a obzerá sa cez rameno, ako keby očakával, že tam uvidí ducha. Napriek tomu tvrdí, že by sem malo chodiť čo najviac ľudí, aby videli, aké zverstvá sa pred rokmi diali a vzdali úctu tým, ktorí tu zomreli.
„Toto historické miesto je veľmi dôležité pre našu krajinu. V minulosti, počas vojny, tu zomrelo veľa komunistov. Chodíme sem, ctíme si minulosť, ctíme si našich predkov, a ctíme si tak ľudí v krajine,“ hovorí mi Nine pred kamenným pamätníkom, aktuality.sk
X X X
Severokórejské noviny obvinili USA, Japonsko a Južnú Kóreu z prípravy na preventívne údery voči KĽDR
Dôvodom obvinenia sú nedávne spoločné vojenské cvičenia týchto krajín. V článku tiež tvrdia, že údajným cieľom vojenskej spolupráce medzi Soulom, Washingtonom a Tokiom je „rozdrviť“ Pchjongjang kolektívnou vojenskou silou.
Severokórejské noviny v sobotu kritizovali nedávne spojené vojenské cvičenia USA, Japonska a Južnej Kórey, pričom krajiny obvinili z prípravy na „preventívne údery“ voči KĽDR. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Jonhap.
Hlavné severokórejské noviny Rodong Sinmun v jednom zo svojich článkov vzniesli obvinenie voči leteckým cvičeniam pod vedením USA, ktoré sa začali minulý mesiac neďaleko Japonska. „(Ich) cieľom je podniknúť preventívne údery proti našej republike,“ uvádza sa v článku. „Na zabezpečenie mieru na Kórejskom polostrove a v regióne je nevyhnutné zastaviť nerozvážne vojenské operácie Spojených štátov, Japonska a Južnej Kórey,“ vyzvali noviny.
V článku tiež kritizovali prebiehajúcu trojstrannú vojenskú spoluprácu medzi Soulom, Washingtonom a Tokiom. Tvrdili, že jej údajným cieľom je „rozdrviť“ Pchjongjang kolektívnou vojenskou silou. Rodong Sinmun preto označil za „spravodlivé a korektné“, aby KĽDR posilnila svoje obranné sily v reakcii na takéto kroky.
Južná Kórea sa v poslednej dobe usilovala o posilnenie trojstrannej bezpečnostnej spolupráce s USA a Japonskom pre stupňujúce sa jadrové a raketové hrozby zo strany Severnej Kórey, pripomína Jonhap, aktuality.sk