Zanechal tvrdý odkaz. Na Ukrajine prepustia šéfov všetkých oblastných odvodových centier, oznámil dnes prezident Volodymyr Zelenskyj. Na svojom zasadnutí o tom rozhodla ukrajinská bezpečnostná rada. Vo vyhlásení zverejnenom na telegrame Zelenskyj odsúdil úplatkárstvo a cynizmus v čase, keď je Ukrajina vo vojne. Uviedol, že proti činiteľom odvodových centier je vedených spolu 112 trestných konaní.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok 27. marca 2023 navštívil oblasť poškodenú raketami v Záporoží na Ukrajine.

„Prepustíme všetkých oblastných vojenských komisárov. Tento systém musia riadiť ľudia, ktorí dobre vedia, čo je to vojna a prečo je cynizmus a úplatkárstvo v čase vojny vlastizradou,“ citovala Zelenského agentúra Unian.

Prezident tiež naznačil, že uvoľnené úradnícke miesta by mohli zaujať vojaci, ktorí boli na fronte, „zachovali si hrdosť a nie sú cynickí“. Nových šéfov pred ich vymenovaním podľa neho preverí ukrajinská rozviedka SBU.

V poslednom čase sa v ukrajinských médiách často objavovali správy o skorumpovaných armádnych úradníkoch. Na začiatku tohto mesiaca sa objavili informácie o činiteľovi kyjevskej vojenskej správy, ktorý podľa ukrajinských úradov za úplatky pomáhal mužom v brannom veku utekať za hranice. Médiá informovali tiež o niekoľkých prípadoch, keď si úradníci z odvodových stredísk počas vojny prišli na podozrivé veľké imanie.

X X X

 Čakal sa kolaps ruskej ekonomiky, no neprišiel. Čo mu zabránilo?

 Reakciou na agresívny útok Ruska na Ukrajinu boli bezprecedentné ekonomické sankcie uvalené západnými krajinami. Cieľ bol jasný: odstrihnúť Kremeľ od peňazí, ktorými by financoval svoju vojnovú mašinériu.

 Mnohí očakávali, že sankcie budú pre ruskú ekonomiku zdrvujúce. Dve významné inštitúcie predpovedali, o koľko klesne v dôsledku sankcií ruské hospodárstvo. Európska banka pre obnovu a rozvoj v marci 2022 predpovedala pokles hrubého domáceho produktu (HDP) Ruska v roku 2022 o 10 percent. Medzinárodný menový fond v apríli 2022 predpokladal pokles o 8,5 percenta. Skutočné údaje za rok 2022 však nakoniec boli lepšie. Podľa menového fondu sa reálny HDP Ruska v roku 2022 znížil iba o 2,1 percenta.

Lepšie ekonomické výsledky za rok 2022 ešte neznamenajú, že sankcie nefungujú, ako by sa nás snažila presvedčiť ruská propaganda. Ich dôsledky je vidieť vždy s časovým oneskorením. Tak je to aj v prípade ruskej ekonomiky, ktorá výraznejšie problémy začala pociťovať o rok neskôr, teda v tomto roku.

Ekonomický expert Vladimir Milov: Rusko pod vedením Putina nie je také, ako si Slováci myslia

Bruselský ekonomický think-tank Bruegel pripravil analýzu, v ktorej sa podrobne pozrel na to, v akom stave je ruská ekonomika a čo zabránilo jej kolapsu. Okrem poklesu ekonomiky zaujali analytikov aj čísla prekvapujúco nízkej miery nezamestnanosti. Poukazujú na to, že dosiahla najnižšiu mieru v postsovietskej ére, konkrétne 3,9 percenta.

„Mobilizácia viac ako 300-tisíc mužov do armády od septembra 2022 a emigrácia 300-tisíc až 600-tisíc ľudí v roku 2022 viedli k zníženiu pracovnej sily o jedno až 1,5 percenta medziročne,“ píšu vo svojej správe s tým, že v dôsledku toho sa situácia na trhu práce pre zamestnávateľov stala napätejšou.

 To, že sa ruská ekonomika neprepadla v roku 2022 až tak hlboko, ako sa očakávalo, sa dá pripísať hneď niekoľkým faktorom. Prvým je dobre nastavená reakcia fiškálnej a menovej politiky na novú situáciu, vlaňajšie vysoké ceny plynu a ropy na svetových trhoch či oneskorené a neúplné zavedenie sankcií na čierne zlato.

Zastavenie pádu rubľa

Keď sa začala ruská agresia na Ukrajine, západné krajiny v reakcii zaviedli na Kremeľ ekonomické sankcie. V praxi bola jednak zmrazená približne polovica ruských medzinárodných rezerv, čo bolo okolo 300 miliárd amerických dolárov. Časť ruského bankového sektora tiež odstrihli od medzinárodného platobného systému SWIFT, čo vyvolalo odliv kapitálu. V reakcii na to sa začiatkom marca 2022 prepadol rubeľ na najnižšiu úroveň vo svojej histórii. Za jeden dolár ste vtedy mohli dostať 120 rubľov. V reakcii na voľný pád rubľa ruská centrálna banka zaviedla viacero opatrení.

Obmedzila limity na výber hotovosti z bankových účtov, transfer peňazí do zahraničia a obmedzila výbery peňazí nerezidentmi z nepriateľských krajín. Zároveň zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na 20 percent. Tieto opatrenia stabilizovali situáciu a kurz rubľa sa rýchlo zotavil. Na konci júna 2022 bol oficiálny výmenný kurz rubľa na úrovni 51 rubľov za dolár.

 O rok neskôr, teda v júni 2023, bol na úrovni 85 rubľov za dolár. Stabilizácia výmenných kurzov umožnila aj postupné znižovanie úrokovej sadzby a uvoľnenie viacerých obmedzení. V súčasnosti je rubeľ stále najslabší za 16 mesiacov. Centrálna banka preto zastavuje nákupy cudzích mien a chystá sa ich predávať. V súčasnosti za jedno euro dostanete asi 108 rubľov a za jeden dolár asi 100 rubľov.

Cena plynu na maxime

Druhým faktorom, ktorý prispel k lepším výsledkom ruskej ekonomiky, boli vysoké ceny plynu a ropy. Predovšetkým v roku 2022. Odvtedy ceny plynu kontinuálne klesajú. Príjmy ruského rozpočtu sú tvorené prevažne z predaja ropy a plynu. V prípade vysokých cien ropy Rusko zo situácie ťažilo. Rekordne vysoký prebytok bežného účtu v roku 2022 – najmä v prvom polroku – bol spôsobený predovšetkým priaznivými cenami ropy.

Ešte významnejší bol nárast cien plynu. Rusko však v reakcii na sankcie dramaticky znížilo dodávky plynu do Európskej únie. V propagandistickom videu tvrdil Gazprom, že Európania bez ruského plynu v zime pomrznú. Nestalo sa. Tok komodity chcel Kremeľ presmerovať na iné trhy. Z dôvodu obmedzenej kapacity plynovodov a vývozu skvapalneného plynu do Ázie boli snahy Kremľa o presmerovanie tokov plynu len čiastočné. Presmerovanie tokov plynu zlyhalo, preto ju analytici nazvali ranou, ktorú si spôsobila ruská protisankčná politika.

Neskoré a neúplné sankcie

Najtvrdšie sankcie voči Rusku sa týkali jeho prístupu na svetový trh s ropou. Spojené štáty uvalili embargo na ruskú ropu hneď v marci 2022, krátko po začatí agresie. To však malo len veľmi slabý ekonomický dosah, lebo do USA sa veľa ruskej ropy nedovážalo. Európska únia, ktorá je oveľa väčším dovozcom, zakázala dovoz ruskej ropy prepravovanej námornými cestami až od 5. decembra 2022 a rafinovaných ropných produktov od 5. februára 2023.

Tieto kroky však už Rusko na svojich príjmoch tvrdo pocítilo. V dôsledku sankcií klesol medziročne prebytok ruského bežného účtu za január až máj 2023 zo 124 miliárd dolárov na 23 miliárd dolárov. Aj ruské ministerstvo financií potvrdilo straty príjmov z predaja ropy. Oznámilo približne 50-percentný medziročný pokles vládnych príjmov z ropy za január až máj 2023 a prehlbujúci sa rozpočtový deficit.

Mnohé ekonomicky silné krajiny ako Čína, India, Turecko, Brazília či Južná Afrika sa k obmedzeniu ruskej ropy nepridali. Uľahčili tak Rusku presmerovať toky čierneho zlata práve na ich trhy. Malo to však výraznú trhlinu.

Cena ruskej ropy Urals sa v porovnaní so severomorskou ropnou zmesou Brent predávala s výraznou zľavou. Rozdiel v cene medzi dvoma ropnými zmesami nastal až od vypuknutia vojny na Ukrajine. Dovtedy boli na približne rovnakej úrovni.

Tieto krajiny tak nakupovali lacnú ruskú ropu a do štátnej pokladnice Kremľa smerovalo menej peňazí. Výnosy federálneho rozpočtu z vývozu ropy tak boli nižšie.

Príjmy klesajú, výdavky rastú

Diametrálne iná situácia je však v tomto roku, keď ruská ekonomika pociťuje hlavne dôsledky embarga na ruskú ropu. Analytici upozorňujú, že prekvapivo dobrá makroekonomická situácia Ruska v roku 2022 sa začala v roku 2023 zhoršovať. Najmä ak ide o fiškálnu oblasť. Vlani bol deficit Ruska na úrovni 2,2 percenta HDP. V tomto roku sa očakáva, že by mohol byť už na úrovni 6,2 percenta HDP. Vysoký deficit môže viesť k tomu, že Kremeľ siahne a bude výrazne čerpať z jeho Národného fondu blahobytu.

V správe sa píše, že predbežné fiškálne údaje ruského ministerstva financií za prvý polrok 2023 potvrdzujú zhoršujúci sa trend spôsobený klesajúcimi globálnymi cenami ropy a plynu a rastúcimi nákladmi vojny. „V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2022 sa príjmy federálneho rozpočtu znížili o 11,7 percenta. Tržby z predaja uhľovodíkov klesli o 47 percent,“ informuje Bruegel.

Na druhej strane výdavky vzrástli skoro o pätinu. Môže za to predovšetkým štátne obstarávanie na nákup vojenskej techniky a iných armádnych dodávok. V nasledujúcich 12-tich mesiacoch preto budú pre ruský rozpočet kľúčové dve veci. Ako sa budú vyvíjať ceny ropy a plynu a či ruský export dokáže obsiahnuť medzinárodné trhy, predovšetkým tie v Ázii. Zatiaľ reorientácia ruskej ekonomiky od západných trhov k Ázii zlyháva./agentury/

X X X

Čo sa stane, ak Putin vyhrá vojnu? Z Ukrajiny bude Poľsko Hitlerových čias, myslí si americký profesor

Americký profesor Jason Stanley porozprával, čo by sa stalo v prípade, ak Putin vyhrá vojnu na Ukrajine. „Nie Sovietsky zväz za Stalina, ale Poľsko za Hitlera,“ vyhlásil.

Profesor z Yaleovej univerzity v rozhovore pre portál Novoje Vremja povedal, že ak ruský diktátor Vladimir Putin vyhrá vojnu proti Ukrajine, jeho režim bude brutálnejší ako sovietsky.

Poľsko Hitlerových čias

„Sovietsky zväz bol ríšou zla, ale poriadok, ktorý sa Putin pokúsi vybudovať na Ukrajine, ak vyhrá, bude oveľa brutálnejší. Nebude to Sovietsky zväz Stalinových čias, ale Poľsko Hitlerových čias, kde masová fyzická likvidácia Ukrajincov môže mať nepredstaviteľné formy. On už nechce len začleniť Ukrajinu, on ju chce pohltiť,“ povedal v rozhovore pre NV.

Hrozba návratu fašizmu do Európy

Podľa Stanleyho ľudia v Európe chápu, prečo by sa to nemalo stať, keďže Putin podľa nich predstavuje hrozbu návratu fašizmu do Európy. „Putin sa zameriava na všetky demokracie na svete. Financuje krajne pravicové, fašistické a protidemokratické hnutia. Práve sme boli svedkami série prevratov v Afrike, za ktorými tiež stojí Rusko a jeho zástupcovia. Putinovým nepriateľom je demokracia,“ zdôraznil Stanley.

V júni politický komentátor Vitalij Portnikov v rozhovore pre Rádio NV povedal, že ruská spoločnosť sa rýchlo radikalizuje a môže sa stať skutočne fašistickou, čo by bolo pre Ukrajinu oveľa nebezpečnejšie./agentury

X X X

Donald Trump zverejňuje informácie z vyšetrovania, podľa sudkyne by to nemal robiť

Obžaloba informovala sudkyňu, že ministerstvo spravodlivosti je pripravené predložiť obhajobe viac než 11 miliónov strán dôkazového materiálu proti Trumpovi.

Americká federálna sudkyňa Tanya Chutkanová, ktorá vykonáva dozor nad prípadom exprezidenta Donalda Trumpa v kauze pokusu zvrátiť výsledky prezidentských volieb z roku 2020 a útoku na Kapitol, na prvom výsluchu obžaloby aj obhajoby v piatok vyhlásila, že Trump nemôže podávať verejné vyhlásenia o vyšetrovaní bez akýchkoľvek obmedzení. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Sudkyňa zdôraznila, že Trump sa musí podriadiť pravidlám procesu bez ohľadu na to, že sa chce opätovne uchádzať o najvyšší post v krajine v budúcoročných voľbách.

„Obhajoba vášho klienta má prebiehať v tejto súdnej sieni, nie na internete,“ upozornila sudkyňa Trumpových advokátov. Varovala, že v prípade „popudzujúcich“ verejných vyjadrení o prípade zo strany Trumpa alebo jeho obhajoby sa bude snažiť urýchliť otvorenie súdneho procesu, aby predišla prípadnému zastrašovaniu svedkov.

Chutkanová súhlasila s obhajcami, že na tieto dokumenty sa nebude vzťahovať prísny zákaz zverejňovania ich obsahu, avšak niektoré citlivé materiály podľa nej musia ostať chránené. Obžaloba žiadala zákaz zverejňovania akýchkoľvek dôkazov predložených obhajobe, aktuality.sk

X X X

Viktor Orbán pozval tureckého prezidenta na pracovnú návštevu. Prísť má už 20. augusta

Témami stretnutia Erdogana s Orbánom budú bezpečnosť, zbrojársky priemysel, ale aj hospodárske záležitosti.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pozval do Budapešti na pracovnú návštevu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý pozvanie prijal. Uviedol to v piatok pre agentúru MTI Orbánov hovorca Bertalan Havasi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Schôdzka sa podľa Havasiho uskutoční 20. augusta v bývalom kláštore karmelitánov v Budíne, v sídle maďarskej vlády.

Obe strany pripravujú aj ďalšie zasadnutie Maďarsko-tureckej rady pre strategickú spoluprácu, ktorá sa bude konať koncom tohto roka v Budapešti, uzavrel hovorca, aktualit.sk

X X X

NAKA zadržala bývalého policajného prezidenta Gašpara, Fico hovorí o pomste, podľa Ódora klame

 Policajný exprezident figuruje v kauze Očistec, informáciu priniesli Aktuality. O akcii NAKA napísal na sociálnej sieti jeho syn – advokát Pavol Gašpar.

Okrem neho policajti zadržali aj ďalšieho bývalého vysokopostaveného policajta Romana Stahla, ktorý viedol napríklad vyšetrovací tím Novinár.K začatiu trestného stíhania vyšetrovateľom NAKA došlo v júni 2023 na základe relevantných podkladov a informácií zabezpečených v čase operatívneho preverovania skutkov. V priebehu samotného trestného konania bolo zistené, že na Úrade inšpekčnej služby je vedené iné trestné konanie, kde bol zo zadokumentovaných skutočností zistený súvis oboch trestných vecí.

„Národná kriminálna agentúra dnes v skorých ranných hodinách zasahovala v Nitrianskom kraji. Počas akcie s krycím názvom „EZECHIEL 7“ boli zadržané dve obvinené osoby Roman Stahl a Tibor Gašpar, a to v súvislosti s podozrením z korupčnej trestnej činnosti,“ uviedla polícia na sociálnej sieti.

„Vzhľadom k prebiehajúcim zaisťovacím úkonom, a to vrátane výkonu domovej prehliadky na základe príkazu sudcu pre prípravné konania, nie je možné aktuálne poskytnúť žiadne bližšie informácie,“ ozrejmili. Výsluch je naplánovaný na 12:30.

Názov akcie odkazuje na výrok Ezechiela, jedného z prorokov Starého zákona. „Hľa, prichádza tvoj pád, obyvateľ krajiny; nadišiel čas, blízko je deň zdesenia, a nie výskania po vrchoch,“ spomína sa v siedmej kapitole. Ezechiel sa narodil sa okolo roku 600 p.n.l. a bol deportovaný do Babylonu. Vravel, že „Boh príde, aby znovu obrátil a obnovil ich srdcia a dal im Ducha. „Kto bude pokorný, spozná Pána a dostane od neho milosť a naopak, tých zlých Boh potrestá, pričom obžalováva aj kňazov“. „Boh raz pošle dobrého pastiera, ktorý bude pásť ovce a namiesto starých ustanovizní ustanoví nové,“ píše sa v Knihe proroka Ezechiela. Vo zväzkoch jeho proroctiev sa nachádza „Výzva na obrátenie a prísľub spásy“ či „Obnovenie Božieho kráľovstva“.

 Advokát Marek Para hovorí o účelovom zadržaní. O návrhu na väzbu informácie nemá. Obvinenie sa vraj týka skutkov „staršieho dátumu, o ktorých polícia vedela už niekedy v roku 2020.“ Ide o poznatky z kauzy Očistec, v ktorom bolo doposiaľ viacero rozporov vo výpovediach. Kauze Ezechiel sa má týkať prípadov Technopol a Váhostav. V prípade je obvinený aj podnikateľ Norbert Bödör. Advokát potvrdil, že Bödör je momentálne na dovolenke, a s vyšetrovateľom sa preto chce dohodnúť na termíne výsluchu svojho klienta.

Para zopakoval, že obvinenie je údajne založené na výpovedi bývalého šéfa finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka. „Bude zaujímavé, s akým odôvodnením prídu orgány činné v trestnom konaní, prečo práve v tomto čase realizujú zadržanie Tibora Gašpara,“ dodal advokát.

Obhajca dodal, že ide aj o pomstu vyšetrovateľov Pavla Ďurku a Jána Čurillu, „ktorí sú spojení pupočnou šnúrou s týmito konaniami a nenechajú si ujsť žiadnu príležitosť, aby sa zapojili do predvolebného bo­ja“.

Podľa neho sa tento prípad javí ako „účelová pomsta a prekrytie kauzy Tódová – Záleská“. Povedal, že o prípade má len strohé informácie.

Kauza sa má týkať toho ako mali Bödör a Gašpar inštruovať vyšetrovateľa Stahla ako by mal v kauzách rozhodnúť.

„Vo veci, v ktorej vykonáva dozor prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, vykonáva v súčasnosti úkony polícia, preto sa k nej nebudeme vyjadrovať,“ povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Jana Tökölyová.

O kauze Očistec

Akciu Očistec spustila Národná kriminálna agentúra koncom roka 2020. Začiatkom novembra zadržala bývalého šéfa polície Tibora Gašpara a ďalších bývalých policajných funkcionárov z čias vlády Smeru. Podľa obžaloby mali vytvoriť zločineckú skupinu v polícii v službách Norberta Bödöra. V prípade sa priznalo už viacero ľudí, medzi nimi aj funkcionári Ľudovít Makó a Bernard Slobodník. Ďalší štyria nižšie postavení policajti už uzavreli dohody o vine a treste. S Očistcom je úzko spätá aj kauza Súmrak, v ktorej čelia obvineniu Robert Fico aj Robert Kaliňák. V roku 2021 Úrad špeciálnej prokuratúry informoval o podaní obžaloby v kauze Očistec. Vyplynulo z nej podozrenie, že v ére Smeru bolo možné zneužívať políciu na politické ciele. Zákonný sudca sa hľadal viac ako pol roka. Najprv dostal spis na stôl sudca Michal Truban, ktorého nezaujatosť spochybnil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. So svojou námietkou uspel a Najvyšší súd ho v lete vylúčil. Spis preto dostal sudca Pulman. Podozrenia z rozsiahlej mafiánskej skupiny priamo na najvyšších miestach polícii NAKA stále vyšetruje.

 Zadržanie svojho otca Pavol Gašpar okomentoval ako „predvolebný cirkus“. Z jeho vyjadrenia, mal o korupcií vypovedať ďalší expolicajt – Bernard Slobodník. Ako napísal na sociálnej sieti, išlo o zadržanie bez domovej prehliadky, „z čoho je jasné, že ide o sólo akciu Lipšicovej ÚŠP a Hamranovej NAKA“.

Na zadržanie Gašpara reagoval na sociálnej sieti šéf Smeru Robert Fico. Označil ho za prejav „zúfalstva a chrapúnstva NAKA a ÚŠP do posledného okamihu slúžiacich politickému zadaniu zlikvidovať opozíciu, poškodenie SMERU a pomstu T. Gašparovi“.

Považuje to za „hrubý nedemokratický zásah“ do priebehu volieb. Gašpar je na deviatom mieste kandidátnej listiny Smeru do parlamentných volieb. „Je neuveritelné, že po Matovičovi priamo prevzala štafetu likvidácie opozície prezidentka Čaputová so svojou vládou. Takýto hrubý nedemokratický zásah do priebehu volieb nemohla NAKA urobiť bez jej súhlasu a bez upovedomenia jej lokaja na MV SR Ľ. Ódora,“ uviedol Fico na sociálnej sieti.

Prezidentka reagovala na Ficove tvrdenia o zadržaní policajného exprezidenta Gašpara. Ten v reakcii na Gašparove zadržanie povedal, že prezidentka o policajnej akcii vedela a dala na ňu súhlas.

„Prezidentka opakovane tvrdí, že v každej demokracii je stíhanie predstaviteľov politickej opozície citlivá vec, ktorá môže vyvolávať rôzne reakcie, o to viac je potrebné, aby tieto kroky polícia vysvetlila verejnosti v medziach, ktoré jej zákon umožňuje,“ dodáva Prezidentský palác.

 Na Ficove tvrdenia reagoval aj premiér Ľudovít Ódor. „Nezávislosť polície, orgánov činných v trestnom konaní, je základným predpokladom zdravej spoločnosti. Nechajme ich robiť si svoju prácu a počkajme na ich komunikáciu o tom, čo sa deje a prečo sa tak deje. Zároveň je dôležité, aby polícia, v rámci toho, čo je možné povedať, jasne odkomunikovala okolnosti prípadu. Je to dôležité obzvlášť v situáciách, ktoré sú veľmi citlivé a spoločensky výbušné,“ uviedol v stanovisku. Dodal, že „premiér alebo vláda, sú akýmkoľvek spôsobom informovaní o živých prípadoch, akýmkoľvek spôsobom na veci aktívne participujú, či sú informovaní nad rámec verejných informácií, je lož“.

„Robert Fico sa zo zadržania Tibora Gašpara v skutočnosti teší. Presne preto si poskladal kandidátku z ľudí s podozreniami na kriminálnu minulosť, aby mohol pred voľbami kričať o stíhaní opozície,“ napísal na sociálnej sieti predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. „To, že Robert Fico z krokov polície obviňuje prezidentku, premiéra, PS alebo kohokoľvek iného, je len odhalením jeho mentálneho sveta. To v jeho časoch politici ovládali políciu, a prikazovali jej, čo má a čo nemá robiť,“ dodal Šimečka.

Podľa strany Hlas je „zatýkanie opozície dva mesiace pred voľbami dôkazom, prečo musel minister vnútra Šimko odísť“. „Je to zásadny mocenský vstup do predvolebnej kampane, ktorý vrhá zlé svetlo na úradnícku vládu, ktorá sa zodpovedá prezidentke Čaputovej. Napľňajú sa tak slová Igora Matoviča ktorý takéto zásahy voči opozicii dlhodobo avizoval,“ uviedla v stanovisku hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková. Dodala, že „vyzývajú prezidentku Čaputovú a premiéra Ódora vrátiť sa k civilnej kontrole ministerstva vnútra, pretože sú porušené základné princípy kontroly moci a polícia je zneužívaná na politické účely“. „Sme presvedčený, že ani takéto porušenia férovosti demokratickej súťaže nezastavia zmenu, ktorá príde po septembrových voľbách,“ uzavrela.

Na čele polície stál Gašpar v čase skoršieho vládnutia Smeru. Z funkcie policajného šéfa rezignoval v roku 2018 po tlaku časti politikov a verejnosti, ktorá po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky požadovala na demonštráciách jeho odchod z vedenia polície.

Gašpar čelí stíhaniu aj v inej kauze, ktorá súvisí s podozrením zo zneužívania polície. Naopak vlani generálna prokuratúra zrušila Gašparovo obvinenie ohľadom možného zneužitia polície napríklad proti niekdajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi; v tejto kauze prokuratúra zastavila stíhanie tiež Fica, niekdajšieho ministra vnútra za Smer Roberta Kaliňáka a jedného podnikateľa.

Kto je Stahl?

Oboch zadržaných už obvinili zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a korupcie. Skutky, pre ktoré sú stíhaní sa týkajú rokov 2015 až 2019, vyplýva z informácií redakcie Startitup.

Konkrétne ide o prípady, ktoré ako vyšetrovateľ finančnej jednotky NAKA vyšetroval spomínaný Roman Stahl. Medzi nimi sa spomínajú napríklad kauzy Váhostav, Technopol či vyšetrovanie prípadu okolo Petra Košča. Tie mal vyšetrovať k spokojnosti svojich nadriadených, a za to mal dostávať finančnú odmenu. Do budovy Prezídia Policajného zboru prišiel len pred malou chvíľou advokát Tibora Gašpara a Norberta Bödöra – Marek Para. Ten o prípade povedal len toľko, že o skutkoch, pre ktoré bolo dnes vznesené obvinenie jeho klientom, už mala polícia vedomosť v roku 2020. Bližšie sa vyjadrí, keď sa oboznámi s uznesením, ktoré zatiaľ nemá k dispozícii.

Ako pripomínajú Aktuality, Roman Stahl počas svojho pôsobenia v NAKA viedol aj napríklad vyšetrovací tím Novinár. Šlo o tím vyšetrujúci kauzy, ktoré otvoril Ján Kuciak.

Meno Romana Stahla sa však spomínalo v komunikácii medzi Marianom Kočnerom a Norbertom Bödörom, a tak musel v tejto funkcii skončiť. Aktuality dodávajú, že Kočner a Bödörom sa zhovárali o istom Romanovi, ktorý riešil ovládnutie Technopolu.

Okrem toho mal Roman Stahl za úlohu vyšetrovať aj kauzu Váhostav, ktorá sa neskôr objavila v uznesení NAKA v prípade kauzy Očistec./agentury/

X X X

Smer o obvinení a zadržaní Gašpara: Je to útok štátnej moci na opozíciu

Smer považuje obvinenie svojho kandidáta vo voľbách a exšéfa polície Tibora Gašpara za útok oficiálnej štátnej moci na opozíciu. Hovorí tiež o zasahovaní do predvolebnej kampane. Predseda strany Robert Fico o tom informoval na piatkovej tlačovej konferencii.

 „Vysokopostavený kandidát najsilnejšej opozičnej politickej strany na kandidátke pre voľby do Národnej rady SR bol šesť týždňov pred parlamentnými voľbami ráno 4.40 h vytiahnutý z domu, zadržaný, obvinený z nezmyslov ako obyčajne a očakávame, že cirkus Humberto bude pokračovať podaním návrhu na väzbu,“ komentoval Fico. 

Hovorí o snahe Gašpara umlčať. Poukázal na to, že obvinenie je založené na starej veci, ktorá bola prešetrovaná v rámci kauzy Očistec. Zdôraznil, že Gašpar vždy spolupracoval s políciou.

Prezidentka Zuzana Čaputová aj premiér Ľudovít Ódor museli o zásahu vedieť, zopakoval Fico. Obaja najvyšší ústavní činitelia to už popreli. Dátum parlamentných volieb bol až na 30. septembra stanovený podľa Fica preto, aby orgány činné v trestnom konaní mohli dokončiť „špinavú“ robotu proti opozícii. Tvrdí, že bývalého ministra vnútra Ivana Šimka odstránili, lebo nechcel politické procesy.

Advokát Tibora Gašpara Marek Para komentoval, že ide o nezmyselné zadržanie pre nezmyselné obvinenie. Ako priblížil, obvinenému kladú za vinu, že mal vedomosť o tom, že Slobodník bral úplatky.

„Na základe tejto vedomosti ho obvinili, že je spolupáchateľ, aj keď nerobil žiadne spoločné konanie,“ uviedol. Nesúhlasí ani so zdôvodnením zadržania o tom, že by Gašpar niekoho mohol ovplyvňovať. Rovnako nevidí dôvod na možný návrh na väzbu.

„Zadržanie nielenže prišlo po desiatich mesiacoch nezákonnej väzby, ale došlo po tom, čo v kauze Očistec pominuli dôvody kolúznej väzby, to znamená, že boli vypočutí všetci svedkovia,“ uviedol Para. Podľa advokáta, keď sa vyšetrovateľa pýtali, aké osoby by mal a mohol Gašpar ovplyvňovať, dostali odpoveď „neviem“.

„To je také zadržanie, ktoré nieže som 20 rokov svojej advokátskej praxe nevidel, ale som dúfal, že sto rokov neuvidím,“ dodal Para.

Para prečítal z obvinenia: „Základ obvinenia spočíva v zneužití základných zásad trestného konania, keď vyšetrovateľ viedol vyšetrovanie zákonným spôsobom, ale svojou „šikovnosťou“ dosiahol splnenie zadania zločineckej skupiny“. Advokát k tomu dodal: „Takže, keď postupujete zákonne, tak splníte niekoho pokyn a Ďurka vás aj s epickým názvom obviní,“ uviedol. Prečítal ešte jeden citát z obvinenia: „Čo sa týka vedomosti Tibora Gašpara o finančných prostriedkoch, ktoré mal dostať Bernard Slobodník, tak Slobodník mal uviesť, že nevie preukázať, že o tom Gašpar vedel, ale on je presvedčený, že o tom vedieť musel a vedel“.

Bývalého policajného prezidenta Gašpara v piatok zadržali a obvinili v súvislosti s podozrením z korupčnej trestnej činnosti. V prípade obvinili aj ďalšie dve osoby./agentury/

X X X

NAKA zadržala Tibora Gašpara a policajta, ktorý vyšetroval kauzy otvorené Jánom Kuciakom. Obvinili aj Norberta Bödöra

Bývalý policajný prezident figuruje aj v kauze Očistec. Okrem neho policajti zadržali aj ďalšieho bývalého vysokopostaveného policajta Romana Stahla. Obvinený je aj Norbert Bödör, toho však policajti nezadržali.

 Dnes počas skorých ranných hodín mali elitní policajti NAKA zadržať bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara a bývalého policajta Romana Stahla. Medzi obvinenými je aj Norbert Bödör, toho polícia nezadržala, lebo ho nenašla na adrese.

Informáciu o otcovom zadržaní uviedol na sociálnej sieti – advokát Pavol Gašpar a pre Aktuality.sk ju potvrdili dva od seba nezávislé zdroje. O akcii už oficiálne informovala aj polícia na svojom facebookovom profile – akcia dostala názov Ezechiel 7.

Ide pravdepodobne o odkaz na časť biblickej Starej zmluvy, 7. kapitolu – Blízkosť konca kde 7. verš hovorí: „Hľa, prichádza tvoj pád, obyvateľ krajiny; nadišiel čas, blízko je deň zdesenia, a nie výskania po vrchoch.“

Stíhanie Gašpara a spol. súvisí s uplácaním policajta, o čom mal Gašpar ako policajný prezident vedieť.

Zadržanie svojho otca Pavol Gašpar okomentoval ako „predvolebný cirkus“. Podľa jeho vyjadrenia mal o korupcii dvojice policajtov vypovedať ďalší expolicajt – Bernard Slobodník.

K zadržaniu Tibora Gašpara, ktorý je číslom deväť na kandidátke strany Smer, sa vyjadril aj predseda tejto strany Robert Fico. Ten označil zadržanie za chrapúnstvo a zúfalstvo NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry. Okrem toho zaútočil aj na premiéra Ľudovíta Ódora a prezidentku Zuzanu Čaputovú, že o krokoch polície museli vedieť dopredu, pričom na policajnú akciu mala dať prezidentka podľa jeho slov súhlas.

Prezidentka Čaputová o policajnej akcii dopredu nevedela, reagovala tak na Ficove obvinenie pre denník SME. „Vkaždej demokracii je stíhanie predstaviteľov politickej opozície citlivá vec, ktorá môže vyvolávať rôzne reakcie, o to viac je potrebné, aby tieto kroky polícia vysvetlila verejnosti v medziach, ktoré jej zákon umožňuje,“ dodala. Uviedla tiež, že chápe Ficovo tvrdenie, keďže preňho je nepredstaviteľné, že by polícia mohla fungovať bez politického riadenia či zasahovania do jednotlivých prípadov.

Advokát Marek Para, ktorý zastupuje Norberta Bödöra a Tibora Gašpara, hovorí o účelovom zadržaní a obvinení, a o „ akte pomsty“. V prípade nevidí žiadne nové skutočnosti. Polícia sa podľa neho opiera iba o výpoveď spolupracujúceho obvineného.

„Je tam rukopis vyšetrovateľa Ďurku, zoberte si ten biblický názov akcie, to je tak zvrhlé,” povedal Para. Dodal, že povereného zástupcu inšpekcie Ďurku by mali držať v kazajke. „To už si nezaslúži ani vyšetrovanie, ale vyšetrenie,“ dodal obhajca.

Para tvrdí, že jemu ani klientovi nie je jasné, koho by mal alebo mohol Gašpar ovplyvňovať. „Obvinenie je založené na tom, že Gašpar mal vedomosť o tom, že Slobodník berie úplatky. Je spolupáchateľ, aj keď nerobil žiadne spoločné konanie,“ reagoval Para a citoval niekoľko riadkov z uznesenia o obvinení. Upozorňuje, že aj v samotnom texte sa píše, že „Slobodník mal uviesť, že nevie preukázať, že by Tibor Gašpar o tom vedel, ale on je presvedčený, že o tom vedieť musel a vedel.“

Mal vyšetriť Kuciakove kauzy

Okrem Gašpara mali policajti zadržať aj Romana Stahla, ktorý viedol napríklad vyšetrovací tím Novinár, dôvodom má byť korupcia. Jeho meno spomenul pred rokom vo svojej výpovedi v kauze Kuciak na súde aj Slobodník. Prokurátor Daniel Mikuláš sa ho pýtal, kto rozhodoval, komu bude pridelený prípad Technopol. „Rozhodol o tom pán Bödör, prípad bol pridelený pánovi Stahlovi,“ odpovedal bývalý šéf národnej jednotky finančnej polície.

Prečo sa vôbec oligarcha Bödör staral do prípadu Technopol, keď sa ho priamo netýkala? „Jednoznačne z toho vyplývalo, že pán Bödör chce pomôcť pánovi Kočnerovi. A ako sme ho vnímali ako biznismen, tak určite to nebolo len tak pre kamarátstvo.“

Vyšetrovateľ v Nitre Stahl podľa Slobodníka vedel, že požiadavky na oddialenie obviňovania v kauze Technopol idú od Bödöra. „Človek bol medzi dvoma mlynskými kameňmi, ale tá moc tých ľudí bola veľká.“

Podľa portálu Startitup.sk sú Gašpar, Bödör aj Stahl obvinení zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a korupcie. Portál uviedol, že má ísť konkrétne o kauzy Technopol, Váhostav a prípad okolo Petra Košča, ktoré všetky vyšetroval práve Stahl.

Bývalý policajt Stahl musel ako šéf policajného tímu vyšetrujúceho kauzy, ktoré otvoril zavraždený novinár Ján Kuciak, skončiť, pretože jeho meno sa spomínalo v komunikácii medzi Marianom Kočnerom a Norbertom Bödörom.

V komunikácii medzi Kočnerom a Bödörom z januára 2018 sa v tejto súvislosti spomína istý Roman, ktorý riešil ovládnutie Technopolu. Kočner hral vtedy o čas, lebo práve v kauze mal byť obvinený advokát Andrej Šabík, ktorý ho zastupoval v kauze zmenky.

Kočner sa obával, že obvinenie právnika by znepokojilo pri rozhodovaní sudkyňu Zuzanu Maruniakovú, ktorá by nerozhodla podľa jeho predstáv.

„Advokát Šabík ktorý zastupuje zmenky bude obvinený v Technopole a sudkyňa v Markíze by sa mohla zbytočne rozrušiť. Sme s tými zmenkami v záverečnej fáze a nechcem aby sa to kvôli pár dňom pojebalo. Tak ak sa dá, nech to Béďo ešte natiahne – napr. nech si vezme spis na kontrolu. Dík,“ písal Kočner Bödörovi 3. februára 2018.

Inštrukcií, ako postupovať, však bolo viacero. Prvý odklad vybavoval už pár dní predtým.

„Prosím Ťa, zajtra budem mať od prof. Ďaďa – súdneho znalca konečne hotový znalecký posudok (taký ako potrebujem) na ktorý čakám už vyše 6 týždňov (Technopol), potrebujem ešte 2 dni na dopracovanie zmlúv a zaúčtovanie a v utorok 6.2. môže Roman poslať to čo poslať musí. Verím že chrípka ho bude držať na PN do piatku a v pondelok na kontrole ho lekár vypíše do práce. Béďovi (a samozrejme hlavne Tebe) veľmi pekne ďakujem za trpezlivosť a pomoc. Všetko budem mať tip top a môžu nám fúkať…“ písal Kočner 30. januára 2018.

Ďalšia dôležitá kauza, ktorú mal vyšetrovať práve policajt Stahl, bol Váhostav. Práve táto kauza sa objavila aj v uznesení NAKA v kauze Očistec. Podľa policajných vyšetrovateľov mal oligarcha Bödör zaplatiť 20-tisíc eur Bernardovi Slobodníkovi za to, aby túto kauzu vyšetrovali policajti k spokojnosti Juraja Širokého. Pri preberaní úplatku mal byť aj Tibor Gašpar.

Juraja Širokého v kauze Váhostav nikdy neobvinili, súd však uznal, že pri reštrukturalizácii firmy Váhostav-SK došlo k trestnému činu. S päťročnou podmienkou nakoniec skončil len generálny riaditeľ a predseda predstavenstva firmy Ján Kato, aktuality.sk

X X X

 Matovič, OĽaNO je zrkadlom Slovenska. ‚Zmrdom‘ v politike smrdíme, nedá sa s nami kradnúť

 “Slovensko je väčšinovo konzervatívna krajina, máme aj kandidátov väčšinou konzervatívcov,“ uviedol šéf OĽaNO Igor Matovič v búrlivej debate v relácii Ide o pravdu. Podotkol však, že v hnutí sú aj ľudia s liberálnym zmýšľaním. Ako príklad uviedol líderku kandidátky hnutia v minulých voľbách Máriu Šofranko alebo exministra Ľubomíra Galka. Počas diskusie sa dostal Matovič do prudkej hádky s moderátorom relácie Petrom Bielikom, najmä pri otázkach menežovania pandémie či Matovičovom „boji proti mafii“.

 „Máme svoj volebný program, máme podmienky, za ktorých vstúpime do vlády. Ak sa nevyplatí 500 eur každému človeku, čo príde voliť, tak do žiadnej vlády ani koalície nevstúpime,“ povedal šéf OĽaNO. „Základná vec je, že s OĽaNO a Matovičom sa nedá kradnúť. Preto každému zmrdovi v politike smrdíme, preto nás vylučujú. Ale po voľbách, keď ľudia rozdajú karty, a zrazu je úplne iný výsledok ako si mysleli alebo ako hovoria prieskumné agentúry, zrazu je matematika iná. Takže ľudia rozhodnú,“ povedal Matovič.

OĽaNO považuje za hnutie s väčšinou konzervatívcov, ale vidí v ňom aj liberálov. “Majú svoju platformu, Slobodní a zodpovední, sú liberáli, majú svoju politiku, s niektorými vecami možno nesúhlasia, ktoré hlásam ja, možno konzervatívnejšími, alebo ktoré hlása pani Záborská či Kresťanská únia. Na druhej strane odmietam zosmiešňovanie Kresťanskej únie alebo Za ľudí, že sú s nami na jednej kandidátke, lebo bez nich by 200 eur na dieťa nebolo presadené,” uviedol Matovič.

Ako hodnotí obdobie svojho vládnutia? Čo hovorí o strane Demokrati svojho bývalého súputníka Eduarda Hegera? Čo bude považovať za úspech a aké vyvodí dôsledky voči sebe, ak neuspeje OĽaNO vo voľbách?/agentury/

X X X

Nadácia blízka Orbánovi skupuje slovenské národné pamiatky. Maďarsko do nej dolieva milióny na ďalšie nákupy

 Ani po oficiálnych upozorneniach našich diplomatov sa nezastavili. Firma s väzbami na maďarskú vládu naďalej rozširuje svoje portfólio nehnuteľností, do ktorého patria hlavne slovenské pamiatky. Ministerstvo kultúry medzitým mlčí. Hoci predošlé vedenie rezortu sľubovalo nájdenie systémového riešenia, to aktuálne neprejavuje záujem o ich vyvlastnenie ani nenavrhuje iný postup.

 Ikonická budova na Radničnom námestí v historickom centre Bardejova má od februára nového majiteľa, upozornil denník Sme. Kúpila ju je nenápadná spoločnosť z Dunajskej Stredy s názvom Manevi SK. Firma síce nie je známa širokej verejnosti, no vo vlastníctve má vyše desiatky pamiatkových budov v najlukratív­nejších častiach slovenských miest. V minulosti jej aktivity na našom trhu s nehnuteľnosťami vyvolali aj napätie medzi slovenským a maďarským rezortom diplomacie.

 Ružová budova, ktorú tento rok nadobudla firma Manevi SK, sa nachádza v samom srdci Bardejova, teda v lokalite zapísanej do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ide tiež o budovu, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Mestu pritom nepatrila už dlhé roky. Vlastnil ju súkromník, ktorý ju následne vo februári predal spomenutej eseročke so sídlom v Dunajskej Strede.

Prepojená na maďarskú vládu

Investigatívne centrum Jána Kuciaka ešte v roku 2021 upozorňo­valo, že Manevi SK má tesné väzby na vládu Viktora Orbána. Je totiž slovenskou pobočkou maďarskej nadácie s názvom Közép-európai Épített Örökség Megőrző Alapítvány, čo v preklade z maďarčiny znamená Nadácia pre zachovanie nehnuteľného dedičstva v strednej Európe. Zákon o jej zriadení schválil maďarský parlament a založením nadácie bol poverený osobne šéf tamojšieho rezortu diplomacie Péter Szjjártó.

Novozriadená inštitúcia zároveň nadobudla aktíva dvoch štátnych firiem v hodnote necelých 16 miliárd forintov (v tom čase 44 miliónov eur). Ide o nehnuteľnosti a finančné prostriedky. Nadácia následne zriadila niekoľko dcérskych firiem v susedných krajinách, ako sú Rumunsko, Chorvátsko, Srbsko, Slovinsko a Slovensko. Cez ne začala masívne skupovať historické a pamiatkové nehnuteľnosti na území cudzích štátov. Na Slovensku to robí práve cez eseročku Manevi.

 Z Registra partnerov verejného sektora vyplýva, že medzi konečných užívateľov výhod tejto slovenskej firmy patria niekoľkí vysokopostavení predstavitelia maďarského ministerstva zahraničných vecí a obchodu. Nimi sú napríklad štátny tajomník rezortu Levente Magyar či zástupca štátneho tajomníka pre cezhraničnú spoluprácu Péter Kiss-Parciu, ako aj Orsolya Pacsay-Tomassichová, riaditeľka diplomatickej akadémie a bývalá zástupkyňa Szijjártóa.

Hoci nadácia existuje ešte len necelé dva roky, vo svojej zbierke už má 26 nehnuteľností v piatich susedných krajinách. Najväčší zoznam majetkov má práve na Slovensku, na našom území cez firmu Manevi SK vlastní až 14 pamiatkových budov a pozemkov. Podľa účtovnej závierky spoločnosti je ich hodnota spolu okolo 12 miliónov eur.

Skupujú chránené budovy

Budova v Bardejove, ktorá je zatiaľ najnovšou akvizíciou Manevi SK, už roky slúži ako komerčná nehnuteľnosť. Predtým v nej sídlila pobočka banky, nový majiteľ ju tiež neplánuje využívať na osobné účely. Priestory historickej budovy cez realitnú kanceláriu ponúka na prenájom, ako priestor vhodný na kancelárie, obchod, gastroprevádzku či bar.

Ak by nájomca alebo nový majiteľ chceli budovu opraviť, napríklad obnoviť jej interiéry, musia najskôr dostať povolenie úradov. Pretože budova je národnou kultúrnou pamiatkou, odsúhlasiť akýkoľvek zásah na nej musí Pamiatkový úrad SR. Tlačový útvar bardejovskej radnice pre Pravdu uviedol, že zatiaľ nemá informácie o plánovaných prácach ani od pamiatkarov, ani od nového majiteľa. Aj keď v Bardejove sa práce na historickej budove neplánujú, na ďalších pamiatkových nehnuteľnostiach maďarská nadácia už zapracovala.

 Pamiatky ako investícia

Historická budova bývalej polikliniky v centre Komárna v posledných desaťročiach postupne chátrala. Mesto pred niekoľkými rokmi odhadovalo cenu jej rekonštrukcie na 8 až 10 miliónov eur. Touto sumou však nedisponovalo a vlani predalo zanedbanú kultúrnu pamiatku firme Manevi SK za 270-tisíc eur. Nový majiteľ sa v kúpnej zmluve zaviazal najneskôr do piatich rokov nehnuteľnosť zrekonštruovať a tento sľub podľa všetkého dodržal.

Bývalá poliklinika je od zimy obklopená lešením, na jar na jej fasádu zavesili plachtu s budúcim dizajnom budovy. Síce pamiatka stojí len pár metrov od mestskej radnice Komárna, vedenie mesta dodnes nevie, čo v jej interiéroch vybuduje firma s maďarským pozadím. Magistrát informácie o plánoch investora nemá. „V tomto je kompetentný majiteľ budovy. Samospráva určila len činnosti, čo tam nemôže byť, napríklad kasíno alebo iné hazardné hry,” uviedol pre Pravdu primátor Komárna Béla Keszegh.

Práce sa rozbehli aj v obci Betlanovce v okrese Spišská Nová Ves, kde maďarská nadácia vlani postupne odkúpila schátraný kaštieľ, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, vedľa stojacu kúriu s pozemkami a rozsiahly park. „V súčasnosti sú tieto pamiatky v dezolátnom stave, vrátane parku a priľahlých pozemkov, ktoré nie sú pokosené,” uviedla pre Pravdu starostka obce Slávka Kremnická.

Jediné, čo zatiaľ spravili predstavitelia Manevi SK, bolo, že požiadali o výrub drevín a kríkov na nadobudnutých pozemkoch. Porasty už boli vyrúbané, firma má teraz povinnosť do troch rokov nahradiť výsadby. V najbližšom čase by sa malo začať aj s reštaurovaním pamiatky a Stavebný úrad Betlanovce disponuje súhlasom krajského pamiatkového úradu, doplnila Kremnická.

Ďalšia investícia maďarskej nadácie smerovala do obce Veľký Kamenec v okrese Trebišov, kde Manevi SK skúpila pozemky s celkovou rozlohou 30-tisíc štvorcových metrov, na ktorých stojí zrúcanina hradu a dvojpodlažný klasicistický kaštieľ. Obe nehnuteľnosti sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Firma za pozemky a historické stavby zaplatila dokopy 151-tisíc eur.

V rokov zrekonštruovať kaštieľ a začať archeologický prieskum zrúcaniny hradu. Po oprave kaštieľa tiež musí obci vyhradiť miestnosť pre múzeum, v ktorom budú umiestnené pamiatky „majúce miestny charakter”. Kúpna zmluva však neobsahuje informácie o tom, čo by malo vzniknúť v ďalších priestoroch pamiatky.

„Nehnuteľnosti budú slúžiť iba takému účelu, ktorý bude v súlade s právnymi predpismi, dobrými mravmi a nebude znamenať zneuctenie charakteru miesta a stavby,” uvádza sa v dokumente. Starosta obce do uzávierky nereagoval na otázky Pravdy o tom, či už práce na pamiatke boli rozbehnuté, ani o plánoch nového majiteľa s budovou kaštieľa.

Medzi prvými nákupmi Manevi SK bola tiež budova liečebného domu Lávra v secesnom štýle, ktorá sa nachádza v pešej zóne Trenčianskych Teplíc. V minulosti slúžila na ubytovanie pacientov a hostí tamojších kúpeľov. Nový majiteľ žiadal pamiatkarov o povolenie prestavať liečebný dom na štvorhviezdič­kový hotel.

Pamiatka na prenájom

Maďarská vládna nadácia tak cez slovenskú dcérsku firmu skupuje historické budovy za pomerne nízke ceny, keďže obciam sa skôr oplatí chátrajúce pamiatky predať, než sa o ne starať. Používa však aj inú stratégiu: odkupuje nehnuteľnosti, na ktorých sa dá zarobiť bez väčších investícií do opravy a reštaurátorských prác.

Za dva roky Manevi dokázala nadobudnúť historické budovy na centrálnych námestiach a uliciach v Bratislave, Košiciach, Trenčíne, Kežmarku či v centre Levoče, ktoré sú tiež zapísané na zozname UNESCO. Mnohé pamiatkové budovy už predtým slúžili na prenájom kancelárskych priestorov.

 Zistiť cenu, za ktorú slovenská firma s väzbami na maďarskú vládu skupovala nehnuteľnosti, je však náročné. Takmer vždy odkupuje chránené pamiatkové stavby od súkromných majiteľov. Realitní makléri odhadovali hodnotu budov patriacich Manevi v Košiciach a v Bratislave na niekoľko miliónov eur. Na druhej strane ide o priestory v lukratívnych častiach veľkých slovenských miest, a preto nový majiteľ zrejme na nehnuteľnostiach bude môcť dobre zarobiť.

Podľa zistení Pravdy mnohé budovy vo vlastníctve Manevi naďalej sú v ponuke na komerčný prenájom a firma nežiadala o povolenie na ich opravu alebo rekonštrukciu. „Na stavebnom úrade neevidujeme žiadnu žiadosť na stavebné povolenie ani ohlásenie stavebných úprav. Budova nie je v majetku mesta už od roku 2005,” reagovala na otázky Pravdy radnica Trenčína, kde eseročka vlani kúpila budovu meštianskeho domu na Mierovom námestí. Podobné odpovede sme dostali z Kežmarku, kde Manevi ponúka priestory národnej pamiatky na prenájom.

Štát nemá záujem a peniaze

Skupovanie národných kultúrnych pamiatok ide firme z Dunajskej Stredy jednoducho. Štát má podľa zákona pri predaji takýchto nehnuteľností predkupné právo, no takmer nikdy ho nevyužíva. „Štát odkupuje národné kultúrne pamiatky len veľmi výnimočne, pretože pre ne nemá účelové využitie, nevytvára zatiaľ fondy na odkupovanie pamiatok ani na údržbu týchto objektov,” vysvetlilo pre Pravdu ministerstvo kultúry, ktoré túto tému zastrešuje na vládnej úrovni.

Rezort zároveň pripomenul, že z pohľadu ochrany kultúrneho dedičstva je najdôležitejšia adekvátna starostlivosť o národné kultúrne pamiatky. „Naše zákony nezakazujú vlastniť národnú kultúrnu pamiatku subjektom so sídlom mimo Slovenskej republiky,” uzavrel v stanovisku.

 Aj keď zákon to nezakazuje, ide o citlivú tému. Pred dvoma rokmi, keď maďarská nadácia len rozbiehala svoje aktivity na Slovensku, bolo badať prvé napätie v diplomatických vzťahoch. Ivan Korčok, ktorý v tom čase viedol slovenský rezort diplomacie, napríklad vlani vyčítal nákupy nehnuteľností prostredníctvom nastrčenej nadácie maďarskému náprotivkovovi Péterovi Szijjártóovi. „Chceme, aby to prebiehalo po vzájomnom súhlase a nedozvedali sme sa o tom až neskôr,“ uviedol vtedy Korčok. Szijjártó namietal, že predkupné právo malo slovenské ministerstvo kultúry, ktoré ho nevyužilo.

Téma podľa ministerstva zahraničných vecí žije aj dnes. „Otvárame ju pri všetkých bilaterálnych stykoch s maďarskými predstaviteľmi – naposledy počas rokovaní ministra Wlachovského s jeho maďarským náprotivkom v Budapešti. Chceme veriť, že sme v tejto veci dosiahli s maďarskou stranou pokrok a dohodu,” uviedol rezort pre Pravdu.

Ministerstvo doplnilo, že v prípade Manevi SK ide o vlastníctvo k nehnuteľnostiam na Slovensku obchodnou spoločnosťou zriadenou podľa slovenského právneho poriadku. „Jej právo nadobúdať nehnuteľnosti v SR nie je naším právnym poriadkom obmedzené,” pripomenul rezort diplomacie.

 Nákupy zrejme pokračujú

Nadácia pre zachovanie nehnuteľného dedičstva v strednej Európe, ktorá vlastní slovenskú firmu Manevi, bola síce zriadená maďarskými štátnymi orgánmi, no o jej fungovaní a cieľoch nie sú žiadne informácie. Nadácia nemá webovú stránku a nezverejňuje údaje verejného záujmu, takže nie je veľmi jasné, čo robí s majetkom štátu, ktorý jej bol darovaný, upozorňuje maďarský portál Atlatszo.

Hodnota majetku nadácie pritom narástla na vyše 56 miliónov eur a značná časť jej finančných prostriedkov išla práve na Slovensko. Účtovná závierka firmy Manevi SK za minulý rok odhaľuje, že spoločnosť je vlastníkom budov v hodnote deviatich miliónov eur a pozemkov, cena ktorých prevyšuje tri milióny.

A hoci spoločnosť využíva na nákupy výlučne vlastné financie, teda nekupuje na úver, jej finančný majetok neubúda, ale narastá. Materská nadácia z Maďarska totiž nalieva peniaze do eseročky cez kapitálové fondy, hodnota ktorých stúpla z 11 na 14 miliónov eur len v priebehu uplynulého roka. Tieto prostriedky bude môcť firma použiť na nové nákupy nehnuteľností na území Slovenska./agentury/

X X X

Pohroma v Paríži? Francúzske médiá zverejnili časť z listu, ktorý zaslal katarský majiteľ tvrdohlavému Mbappému

Bezodplatný odchod Kyliana Mbappého v lete 2024 by mohol mať pre Paríž St. Germain veľké a predovšetkým nepríjemné následky. V liste zaslanom hráčovi 4. augusta PSG oznámilo, že to môže dokonca viesť k vlne prepúšťania.

 Telenovela okolo Mbappého sa nekončí. Hráč tento štvrtok pre Le Parisien radikálne oznámil, že zostane v Paríži aj v budúcej sezóne. A to aj napriek hrozbám zo strany jeho vedenia, že ho najbližších desať mesiacov nechá sedieť na tribúne.

Počas rozhovoru s prezidentom klubu a katarským mecenášom Násirom Al-Chelajfím francúzsky reprezentant potvrdil, že chce ukončiť zmluvu bez aktivovania jednosezónnej opcie. Informáciu potvrdil Canal +. Šéf PSG údajne dúfal v iné rozhodnutie.

Aj preto vraj poslal Mbappému list, v ktorom ho prosil, aby zostal v hlavnom meste Francúzska. L’Equipe následnej zverejnil z neho krátky výňatok. Reč je o dramatických dôsledkoch, ktoré Mbappého odchod zadarmo môže mať na PSG.

„Potom by sme museli prehodnotiť politiku integrácie mladých hráčov do prvého tímu a s najväčšou pravdepodobnosťou aj spustiť vlnu prepúšťania. To by spochybnilo všetko, čo sa v klube vybudovalo,“ píše sa v liste.

Pripomíname, že na začiatku júla sa Parížanom upísal aj slovenský reprezentant Milan Škriniar, ktorý medzi nich zamieril z Interu Miláno. Tiež zadarmo.

Camposom a trénerom Luisa Enriqueho potvrdili obsah listu. Nič však nepomáha. Mbappé nemá v úmysle reagovať na aktuálne ponuky Realu Madrid, ktorý je údajne jeho voľbou číslo jeden.

Francúzske médiá píšu, že PSG ani zďaleka nie je v tomto prípade v silnej pozícii, ale Mbappému už oznámilo, že v tejto sezóne neodohrá žiadny zápas, ak bude situácia pretrvávať.

Patová situácia tak pokračuje…/agentury/

X X X

Atómovky vojnu neskrátili, myslí si autor knihy o Oppenheimerovi

Kai Bird a Martin Sherwin v roku 2005 vydali knihu Americký Prometeus a získali za ňu i Pulitzerovu cenu. Na jej základe natočil slávny režisér Christopher Nolan film Oppenheimer, ktorý sa okamžite stal kultúrnym fenoménom. Bird poskytol Pravde exkluzívny rozhovor.

 Cillian Murphy (vľavo), ktorý stvárnil Roberta Oppenheimera vo filme, a otec atómovej bomby na archívnej snímke.

Ako sa vám páčil film Christophera Nolana o otcovi atómovej bomby Robertovi Oppenheimerovi?

Som veľmi šťastný historik a životopisec. Christopher Nolan je brilantný režisér a scenár mi ukázal ešte predtým, ako sa začal nakrúcať film. Mimoriadne na mňa zapôsobilo, čo vytvoril. Vieme, že Nolan sa ako režisér zameriava na to, aby boli jeho diela autentické. Urobil film, ktorý je z kinematogra­fického hľadiska skvelý. Ale je do veľkej miery založený na našej knihe Americký Prometeus a v dôležitých ohľadoch je historicky presný. Nolan si vymyslel rozhovory Oppenheimera s Albertom Einsteinom. No sú to diskusie, pri ktorých si vieme predstaviť, že sa mohli odohrať. Podľa mňa je to úžasný film. Veľmi dúfam, že odštartuje globálnu debatu o veciach, ktoré sa týkajú jadrových zbraní a úlohy vedcov v spoločnosti. A v politike.

Výkriky, stony, spálení ľudia. Hirošima chce mier, no žije v tieni jadrovej hrôzy

Dostanem sa ešte k tejto rovine. Ale, mimochodom, myslíte si, že by sa Oppenheimerovi film páčil?

Asi nie. Bol to zdržanlivý a plachý človek. Hovorím, že film by sa mu nepáčil, aj na základe toho, že ešte počas jeho života vznikla divadelná hra Vo veci J. Roberta Oppenheimera. Nenávidel ju. A pritom to nebolo zlé dielo. Bolo mu nepríjemné, že ho prezentovali ako otca atómovej bomby, veď projekt Manhattan bol obrovský a podieľalo sa na ňom šesťtisíc vedcov. Film by vnímal ako inváziu do súkromného života. Ale viete, Oppenheimer už nežije a je historickou postavou. A väčšina z toho, čo vo filme vidíte z jeho súkromia, je pomerne presné.

X Povedali ste, že Oppenheimer bol plachý. No film ho zobrazuje aj ako šikovného organizátora, v niekoľkých scénach je takmer ako rocková hviezda, nehovoriac o tom, že vystupuje i ako sukničkár s mimomanželskými pomermi. Takže Oppenheimer nebol len nepraktický génius, však? Pýtam sa na to, pretože takto máme tendenciu vnímať teoretických fyzikov.

Oppenheimer bol veľmi komplikovaný človek. Vedel, ako sa má postaviť takpovediac na scénu a byť hercom. Chápal, čo má povedať. Mám na to jeden príklad, ktorý rád pripomínam. Vo filme Oppenheimera vidíte s bratom Frankom počas testu Trinity, keď odskúšali prvú jadrovú bombu. Frank mu po úspešnom pokuse jednoducho povedal, že to fungovalo. Presne toto sa stalo. Bratia si povedali, že to fungovalo. Ale o niekoľko dní nato sa reportér z denníka New York Times opýtal Oppenheimera, na čo myslel, keď videl explóziu. A on prišiel s tým veľmi teatrálnym citátom z posvätnej hinduistickej knihy Bhagavadgíta: Teraz som sa stal Smrťou, ničiteľom svetov. Oppenheimer vedel zo seba urobiť herca. No podobne ako mnoho hercov aj on bol pomerne plachý a zdržanlivý človek.

Prečo si Oppenheimera vybral generál Leslie Groves, aby viedol v projekte Manhattan laboratórium v Los Alamos? Čelil nejakej skutočnej konkurencii? Úrady vedeli, že Oppenheimer sympatizuje s niektorými komunistickými myšlienkami, ale, ako ste povedali v iných rozhovoroch, bol ružový, nie červený.

Generál Groves riadil celý projekt Manhattan. Oppenheimer bol z jeho strany vynikajúca voľba. Groves navštevoval americké univerzity a robil pohovory s rôznym fyzikmi, ale mnohí z nich sa mu nepáčili. On sám bol inžinier, vyštudoval prestížnu univerzitu Massachusetts Institute of Technology a postavil Pentagon. Groves bol veľmi bystrý, ale zároveň aj nevrlý armádny generál. A politicky bol pomerne konzervatívny. Bol úplným opakom Oppenheimera, ale keď ho stretol, uvedomil si, že síce hovorí s kvantovým fyzikom, ale ten používa bežnú angličtinu. Oppenheimer bol vedec, ale miloval romány Ernesta Hemingwaya či poéziu T. S. Eliota. Sám písal básne a bol polyhistor. Naučil sa sanskrit, aby mohol Bhagavadgítu čítať v origináli. Oppenheimer nebol len fyzik a Groves videl jeho ambície a dal sa presvedčiť. Generál sa obával, že projekt by sa mohol prezradiť. Oppenheimer však prišiel s nápadom, že je potrebné zhromaždiť ľudí na jednom mieste za ostnatým drôtom. A že je to nevyhnutné urobiť v tajnosti, ale že v novopostavenom meste budú vedci slobodne diskutovať o tom, ako postaviť atómovú bombu.

Mali by byť jadrové zbrane zakázané?

Áno

Nie

A Oppenheimer dokonca Grovesovi navrhol miesto.

Celá táto myšlienka sa generálovi okamžite zapáčila. Samozrejme, Oppenheimer už uvažoval o mieste v púšti v štáte Nové Mexiko. Los Alamos bolo len 40 míľ od jeho milovaného ranča. Ako som povedal, Groves a Oppenheimer boli veľmi odlišní ľudia, ale vzniklo medzi nimi partnerstvo založené na dôvere. Generál vedel, že Oppenheimer je ľavičiar, ale veril, že je lojálnym Američanom. Groves ho chránil pred ľuďmi z armády, ktorí sa starali o zaistenie projektu, a nechceli dať Oppenheimerovi bezpečnostnú previerku.

 V konečnom dôsledku však ľavicové postoje Oppenheimerovi aj pomohli, aby ho kolegovia akceptovali ako lídra. Mnohí vedci v projekte mali podobné postoje.

Áno. Oppenheimer nemal žiadne administratívne skúsenosti. Maximálne manažoval pár doktorandov. Ale stal sa charizmatickým lídrom, ktorý mal svoj štýl. Oppenheimer sedával vzadu, kým ostatní diskutovali o najrôznejších problémoch a predkladali svoje argumenty. Potom v správnom momente vystúpil, zhrnul, o čom všetci hovorili, a vyznačil cestu vpred. Jeho spolupracovníkom sa tento štýl páčil. Oppenheimer vedel veci vysvetliť a dokázal urobiť syntézu z rôznych vedeckých myšlienok. Bol to veľmi efektívny spôsob líderstva. Oppenheimer v Los Alamos zdôrazňoval, že chce, aby ľudia tvrdo pracovali, ale aby sa aj poriadne zabávali. Organizoval večierky a preslávil sa svojimi koktailmi z džinu a martini. Pozýval ľudí na expedície na koňoch po Novom Mexiku a dal vybudovať lyžiarsky svah.

X Vedci skutočne tvrdo pracovali, ale aj sa zabávali. Ale teraz vieme, že Klaus Fuchs, ktorý pracoval v Los Alamos, bol sovietsky špión a Oppenheimer vyhodil niektorých ľudí z projektu, pretože mal pocit, že ich názory sú až príliš ľavicové. Povedali ste už pár vecí, ale môžete opísať trochu viac atmosféru v Los Alamos? Ľudia si tam určite uvedomovali, že pracujú na niečom, čo by mohlo zmeniť budúcnosť ľudstva.

Samozrejme, že vedeli, čo robia. Pracovali na tom preto, lebo sa báli, že ich nemeckí kolegovia sú rovnako schopní ako oni. A že rovnako dokážu štiepiť jadro atómu a chápu, čo to znamená pre vytvorenie bomby. Potom by ju dostal Adolf Hitler, čo by viedlo k víťazstvu fašizmu vo vojne. Oppenheimer a ľudia pracujúci v Los Alamos vedeli, že by to bola katastrofa. Boli to však aj vedci s veľkým egom a viacerí mali Nobelovu cenu. Oppenheimer ju síce nezískal, ale vedel zaistiť, že ľudia v Los Alamos sa o svoju prácu zaujímali, boli šťastní a mali k dispozícii potrebné zdroje. Do projektu išli dve miliardy dolárov (dnes by to bolo takmer 37,4 miliardy, pozn. red.). Vedci v Los Alamos nenosili uniformy a ani nemuseli dodržiavať vojenskú disciplínu, ale predsa len museli žiť uprostred ničoho v Novom Mexiku za ostnatým drôtom v pomerne sparťanských podmienkach, hoci si mohli so sebou zobrať rodiny. Bolo to čudné. Pracovali na zbrani hromadného ničenia, ale mnoho z nich neskôr tvrdilo, že to bola najlepšia časť ich života. Cítili, že sa zapojili do niečoho veľkého a že boli potrební. Takže tvrdo pracovali a poriadne sa zabávali.

 Vo filme je scéna, v ktorej sa slávny dánsky fyzik Niels Bohr pýta Oppenheimera, či je atómová bomba dostatočne veľká na to, aby ukončila všetky vojny. Z toho, čo vieme, Oppenheimer podporil myšlienku použitia bomby proti Japonsku v skutočnom boji, keďže si myslel, že iba test nebude stačiť, aby bolo jasné, ako ničivé zariadenie dokáže zapôsobiť. Naozaj si však títo mimoriadne inteligentní ľudia mysleli, že jedna zbraň, akokoľvek silná, môže ukončiť všetky vojny?

Áno aj nie. Oppenheimer ako vedec dobre chápal, že nie je možné, aby ľudia prestali bádať. Keby štiepenie jadra atómu neopísali v roku 1939, stalo by sa to niekedy inokedy. Skôr či neskôr by niekto vytvoril atómovú bombu. Áno, tak ako ste povedali, Bohr sa 31. decembra 1943, keď navštívil Los Alamos, Oppenheimera opýtal, či bomba bude dostatočne veľká na to, aby ukončila všetky vojny. Vedci dúfali, že zbraň by mala byť taká hrozná a genocídna, že po jej použití sa už ľudstvo nepustí do takých globálnych konfliktov, akými boli prvá a druhá svetová vojna. Dá sa argumentovať, že to azda aj bola pravda. Že atómová bomba spôsobila, že 70 rokov sme neboli svedkami veľkého konfliktu a ani sme nepoužili jadrové zbrane, hoci sme viedli vojny, v ktorých zahynuli milióny ľudí. No Oppenheimer rozumel tomu, že keď ľudstvo dostane atómovky, je pravdepodobné, že ich nejakým príšerným spôsobom použije.

X Jadrové zbrane? Aj Putin má niekoho, na kom mu záleží, hovorí Japonka, ktorá prežila Hirošimu

A aj pred tým varoval.

Usiloval sa argumentovať, že musíme nájsť racionálny spôsob, ako kontrolovať jadrové technológie a ako zakázať jadrové zbrane. Mal predstavu, že vznikne organizácia, ktorá bude mať právomoc kontrolovať všetky laboratóriá či závody po svete, aby nikto len tak nemohol vyrobiť atómovú bombu. Môžete tvrdiť, že je to naivné či politicky nerealistické. Chcel by som však veriť, že v budúcnosti budeme venovať viac pozornosti Oppenheimerovej predstave, že by sme mali lepšie kontrolovať jadrové zbrane. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu by ich mohla regulovať a nakoniec by sme mohli dospieť k ich zákazu, čo by znamenalo bezpečnejší svet. V súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine vidíme, čo hrozí. Šéf Kremľa Vladimir Putin sa vyhráža použitím taktických atómoviek. Tie však nie sú vojenským nástrojom. Sú to zbrane, ktorých cieľom je šírenie teroru, a to hovoril aj Oppenheimer. Je pravda, že od roku 1945 sme ich nepoužili, ale ich príbeh stále pokračuje a môže sa skončiť zle.

X Dá sa povedať, že Oppenheimer bol vizionár, hoci jeho názory neboli v 50. rokoch medzi politicko-vojenským establišmentom populárne. Počas studenej vojny nakoniec USA a ZSSR začali rokovať o kontrole jadrových zbraní, čo viedlo k viacerým dohodám. Z nich už prakticky žiadne neplatia, čo podľa expertov vytvorilo problematickú situáciu. Ukázal však Oppenheimer cestu vpred, čo sa týka atómoviek?

Určite ho môžeme označiť za vizionára. Na začiatku 50. rokov Oppenheimer vystúpil proti vodíkovej bombe a prehlbujúcej sa závislosti od jadrových zbraní. Pokladal to za šialené. Ale práve preto, že sa týmito názormi netajil, stal sa hrozbou pre národnobezpečnostný establišment vo Washingtone a pre ozbrojené sily, ktoré chceli viac peňazí, aby vyrobili ďalšie zbrane hromadného ničenia. Zároveň ich pokladali za lacný spôsob obrany. Oppenheimerove verejné vyjadrenia boli pre nich hrozbou. A to bol jeden z dôvodov, pre ktorý v roku 1954 zosnovali jeho pád. Oppenheimer prišiel o bezpečnostnú previerku a dočkal sa verejného poníženia.

 X Dostávame sa k politickej rovine, ktorá súvisí aj so súčasnosťou. V komentári pre denník New York Times ste napísali, že Oppenheimera zničilo hnutie nevzdelancov, antiintelektuálov a xenofóbnych demagógov. Ako to spájate s dneškom?

Stačí, keď poviem jedno slovo. Trump. Takže to súvisí so súčasnosťou. Amerika raz za čas zažíva obdobie paranoje, xenofóbneho nacionalizmu a antiintelektu­alizmu. Bolo to tak pred 150 rokmi, potom po prvej svetovej vojne, keď krajinu zachvátila prvá červená panika, a po druhej svetovej vojne to bol mccarthizmus. Teraz polovica voličov hlasuje za Donalda Trumpa, o ktorom sa dá povedať, že má priame spojenie s Josephom McCarthym. Jeho hlavným poradcom bol Roy Cohn, ktorý sa neskôr stal Trumpovým právnikom. Cohn nainfikoval Trumpa svojou politikou a štýlom verejnej debaty, ktorý môžeme definovať ako pohŕdanie faktami. Na tých nezáleží. A preto Trump opakuje veľkú lož, že mu vraj v roku 2020 ukradli voľby, a stále útočí a je ochotný vždy všetkých žalovať. Je to mimoriadne antiintelektuálna a antivedecká politika. Počas pandémie naznačoval, že by mali ľudia užiť bielidlo.

Takéto myslenie nás vracia k McCarthyho ére. Pripomína to aj film o Oppenheimerovi, ten nie je len o nebezpečenstve jadrových zbraní. Momentálne vidíme len málo vedcov, ktorí sa usilujú komunikovať s verejnosťou. S umelou inteligenciou sme pritom na hrane novej vedeckej revolúcie. Je to chvíľa pre nového Oppenheimera. Potrebujeme vedcov, aby sme viedli erudovanú debatu, ako používať tieto nové technológie a ako ich humánnym spôsobom začleniť do našej spoločnosti. Zatiaľ sa to nedeje. Ale možno film a naša kniha prispejú k tomu, aby ľudia zase viac začali rešpektovať verejných intelektuálov.

X Čo si myslel Oppenheimer o argumente, že zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki viedlo k rýchlejšiemu ukončeniu vojny, a teda menším obetiam medzi americkými vojakmi, ale aj japonskými civilistami? A ako toto tvrdenie vnímate vy?

Spolu so zosnulým Martym Sherwinom sme na základe dokumentov z archívov hovorili, že opak je pravdou. V skutočnosti výroba atómovej bomby mohla viesť k tomu, že vojna trvala dlhšie. Prezident Harry Truman totiž vedel, že bude mať jadrovú zbraň. Oppenheimer netušil o týchto debatách vo Washingtone a ani o spravodajských informáciách, podľa ktorých boli Japonci blízko k tomu, aby sa vzdali. Niečo zistil až po Hirošime a Nagasaki v septembri 1945. Dozvedel sa o tom od ministra vojny Henryho Stimsona. Vo filme je scéna, v ktorej Oppenheimer hovorí fyzikovi Edwardovi Tellerovi, že atómovú bombu USA použili proti nepriateľovi, ktorý už bol v podstate porazený. Spravodajské informácie z jari a leta 1945 poukazovali na to, že si japonský cisár a členovia vojnového kabinetu uvedomovali, že konflikt prehrali. Mali len jednu podmienku, aby sa vzdali. Cisár mal zostať na tróne, vykonávať naďalej funkciu a nesmeli by ho stíhať ako vojnového zločinca.

 Čo sa po vojne stalo.

Áno, takto to vyzeralo po zhodení dvoch atómových bômb. Podľa mňa by sa aj bez nich Japonsko vzdalo koncom leta či začiatkom jesene. A je možné, že Tokio by to urobilo už v júni či v máji, keby boli vtedy Spojené štáty súhlasili, že cisár zostane na tróne.

Podporujú to nejaké dôkazy?

Veci takého zásadného významu začíname lepšie chápať po desaťročiach. Historici objavili Trumanov rukou písaný denník až v 70. rokoch. V júni 1945 si doň prezident poznačil, že japonský cisár žiada o mier. Tajné služby zachytili komunikáciu Tokia s veľvyslancom v Moskve. Japonský ambasádor dostal inštrukcie, aby zistil podmienky kapitulácie a jedinou dôležitou vecou malo byť, že cisár zostane na tróne. Truman vedel, že vojna by sa mohla čoskoro skončiť, ale aj tak použil atómovú bombu. Bol vo veľmi neistej pozícii, veď v prezidentskom úrade bol len pár mesiacov a závisel od rád ministra zahraničia Jamesa Byrnesa. Šéf diplomacie chcel byť na Japonsko tvrdý a žiadal, aby cisára stíhali ako vojnového zločinca. Podstatné je, že vo Washingtone sa debatovalo, či a ako použiť atómovú bombu. A my historici o tom budeme diskutovať ešte aj o sto rokov. No Marty a ja sme presvedčení, že vojna sa neskončila pre použitie atómových bômb. Dôležitejšie bolo, že do boja s Japonskom sa zapojil Sovietsky zväz, tak ako to sľúbil Stalin Trumanovi v Postupime. Aj radikálni japonskí velitelia pochopili, že je koniec, a ich najhoršou nočnou morou bolo, že boľševici obsadia Japonsko. Preto sa Tokio chcelo vzdať Američanom, nie Sovietom. Toto ukončilo vojnu. Podľa mňa je to presvedčivý argument, hoci iní historici so mnou nesúhlasia. A film sa toho veľmi nedotýka. Ale, ako som spomenul, Oppenheimer v ňom hovorí, ako Amerika použila atómovú bombu na nepriateľa, ktorý už bol vlastne porazený. Myslím si, že je to pravda.

J. Robert Oppenheimer

Narodil sa 22. apríla 1904 v New Yorku.

Od roku 1936 pôsobil ako profesor na Kalifornskej univerzite v Berkeley

V roku 1943 sa stal v rámci projektu Manhattan šéfom laboratória v Los Alamos.

16. júla 1943on a jeho tím otestovali prvú atómovú bombu.
17. augusta 1945zhodili USA atómovú bombu na Hirošimu a 9. augusta na Nagasaki.

Z Oppenheimera bol otec atómovej bomby, ale v roku 1954 prišiel o bezpečnostnú previerku, a toto rozhodnutie americká vláda zrušila až v roku 2022.

Oppenheimer podporoval prísnu kontrolu atómových zbraní a bol proti výrobe vodíkovej bomby.

Zomrel 18. februára 1967 v New Jersey.

Oppenheimer, film Christophera Nolana o slávnom fyzikovi, už zarobil viac ako 410 miliónov dolárov./agentury/

X X X

Kollár sa môže učiť od dedinky na východe Slovenska. Postavila 18 nových nájomných bytov

Obec Klokočov v okrese Michalovce aktuálne postavila ďalšie dva bytové domy s celkovo 18 nájomnými bytmi. Celkové náklady vyšli podľa starostky Moniky Hudáčkovej na 1.250.000 eur.

 Nové trojpodlažné bytovky zahŕňajú po šesť trojizbových a tri dvojizbové byty. Stavať ich začali v roku 2021, kolaudáciou prešli tento rok v júli a pred dvomi týždňami ich odovzdali nájomníkom. Išlo pritom už v poradí o tretiu etapu výstavby nájomných bytov v Klokočove, ktorý leží pri brehoch Zemplínskej šíravy. Od roku 2014 tak v obci pribudlo spolu 36 nájomných bytov a v pláne je aj ďalšia výstavba.

Nájomné byty ohlásil stavať aj Boris Kollár zo Sme rodina. No doteraz štátom podporované nájomné byty zatiaľ nestoja.

 „Chceme si udržať našich mladých občanov, aby ostali v obci, a taktiež chceme zvýšiť počet obyvateľov, aby sme boli obcou nad 500 obyvateľov, v čom je výhoda, že budeme mať vyššie podielové dane aj iné projektové a ďalšie možnosti. Ďalšia vec je, že tieto byty využívajú mladé rodiny s deťmi, slobodné a rozvedené matky s deťmi a, samozrejme, naši dôchodcovia. Žiadostí máme dosť, čiže týmito bytmi sme ani nepokryli záujem,“ uviedla pre TASR Hudáčková.

Nenávratný finančný príspevok Ministerstva dopravy (MD) SR na projekt tvoril podľa nej zhruba 340.000 eur, na zvyšok obec čerpala úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Pre nárast cien musela obec zvýšiť pôvodný úver o 144.000 eur. Úver bude splácať z nájomného, pre dvojizbový byt predstavuje 210 eur a pre trojizbový 230 eur.

 „Táto etapa bola pre nás najťažšia, pretože nikto nepredpokladal, že príde covid a nato ešte vojna na Ukrajine, takže ceny rapídne rástli, bol nedostatok materiálov, takže bolo to komplikované,“ povedala starostka. Na piatkové slávnostné odovzdanie bytov prijali pozvanie aj štátna tajomníčka MD SR Katarína Bruncková a generálny riaditeľ ŠFRB Tomáš Lamprecht.

Dva nové bytové domy s ďalšími dvoma z minulej etapy vytvorili na začiatku obce nad rekreačným strediskom s kempingom tzv. bytové minisídlisko. Obec pri Zemplínskej šírave láka aj dobrou dostupnosťou do okresného mesta./agentury/

X X X

Prezidenta Nigeru držia v „neľudských“ podmienkach, tvrdí Volker Türk

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyjadril v piatok znepokojenie nad zhoršujúcimi sa podmienkami, v ktorých je zadržiavaný zosadený nigerský prezident Mohamed Bazoum a jeho rodina.

Türk varoval, že podľa medzinárodného práva by mohlo ísť o neľudské zaobchádzanie, informuje agentúra AFP.

„Som veľmi znepokojený rýchlo sa zhoršujúcimi podmienkami, v ktorých sú svojvoľne zadržiavaní prezident Nigeru Mohamed Bazoum, jeho manželka a jeho syn,“ uviedol Türk vo vyhlásení.

Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta zosadili ešte 26. júla príslušníci elitnej Prezidentskej gardy. Türk ďalej uviedol, že dostal „dôveryhodné správy“, ktoré naznačujú, že podmienky zadržiavania Bazouma a jeho rodiny hraničia s neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, čo je v rozpore s medzinárodnými normami o ľudských právach.

„Dostal som správy, podľa ktorých boli prerušené dodávky elektriny a v období horúčav nemajú prístup k čistej pitnej vode ani potrebným liekom,“ upozornil Türk.

„Tí, čo sú zodpovední za zadržanie prezidenta, musia zabezpečiť plné rešpektovanie a ochranu jeho ľudských práv a práv všetkých ostatných zadržiavaných,“ dodal aktuality.sk

X X X

Počas piatich rokov prekročilo Lamanšský prieliv 100 000 migrantov

Britské ministerstvo vnútra vo štvrtok zachytilo približne 755 migrantov na palube 14 lodiek smerujúcich k južnému pobrežiu Anglicka. Ide teda o najvyšší počet migrantov zaznamenaných za jeden deň. V tomto roku sa počet prichádzajúcich vrátane údajov zo štvrtka vyšplhal na takmer 16 000.

Viac než 100 000 migrantov už preplávalo Lamanšský prieliv na malých loďkách smerujúcich z Francúzska do juhovýchodného Anglicka od roku 2018. Vyplýva to z oficiálnych údajov zverejnených v piatok, o ktorých informovala agentúra AFP.

Od roku 2018, keď sa oficiálne začali počítať prejazdy migrantov cez Lamanšský prieliv, sa ich celkový počet zvýšil na 100 715.

Britské úrady v piatok informovali aj o premiestnení žiadateľov o azyl z lode Bibby Stockholm zakotvenej pri juhozápadnom pobreží Anglicka po tom, čo vo vode objavili baktériu legionella.

Žiadna z 39 osôb presunutých na palubu člnu počas minulého týždňa dosiaľ nepreukázala symptómy nenákazlivej choroby, ktorú spôsobuje spomenutá baktéria. „Zdravie a blahobyt osôb na plavidle sú našou najvyššou prioritou,“ zdôraznil hovorca britského rezortu vnútra.

Prekročenie Lamanšského prielivu sa stalo v Británii veľmi spornou politickou otázkou, konštatuje AFP.

Tamojšiu vládu to podnietilo predstaviť návrh zákona, ktorý zakazuje podávanie žiadostí o azyl všetkým osobám prichádzajúcim cez Lamanšský prieliv a inými ilegálnymi cestami. V návrhu sa spomína aj presun žiadateľov späť do krajín ich pôvodu, ako je napríklad Rwanda.

Vládna iniciatíva je však v súčasnosti pozastavená v súvislosti so súdnym sporom, ktorým má posúdiť zákonnosť premiestnenia migrantov do východoafrických krajín. Návrh britského zákona odsúdil aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Britská vláda však tvrdí, že ju k týmto opatreniam podnietil narastajúci počet migrantov, ktorí čoraz viac vyčerpávajú jej zdroje. Zastavenie prílevu migrantov zaradil britský premiér Rishi Sunak medzi svojich päť kľúčových cieľov. Aj napriek neklesajúce počtu prichádzajúcich trvá na tom, že jeho stratégia funguje.

Britský systém prideľovania azylov čelí podľa AFP obrovskému množstvu nevybavených žiadostí, za čo podľa skupín na ochranu práv môže samotná vláda.

Koncom marca čakalo na vybavenie svojej žiadosti o azyl približne 130 000 ľudí. Náklady na ubytovanie týchto žiadateľov a ďalších prichádzajúcich migrantov dosiahli takmer sedem miliónov eur denne, keďže často pobývajú v hoteloch či iných dočasných ubytovacích zariadeniach, aktuality.sk

X X X

Expert na reality: Ceny padli oveľa viac, ako hovoria čísla. Developeri začali zmenšovať byty

X Slováci nehnuteľnosti milujú. Viac ako deväť z desiatich ľudí na Slovensku vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva. Zároveň mnohí nehnuteľnostiam veria ako investícii. Zdražovanie hypoték však významne zmenilo podmienky na trhu.

 Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS)

Záujem o investičné byty takmer vymizol. Mnohí ľudia, ktorí by bývať chceli, sa nevedia dostať k peniazom na bývanie. „Nastal výrazný pokles dopytu. Ten nastal najmä preto, že sa zhoršili podmienky hypotekárnych úverov. Z veľkej skupiny záujemcov o byty je zhruba osemdesiat percent takých, ktorí kupovali byty aj pomocou hypoték,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár.

X Národná banka Slovenska (NBS) zverejnila údaje o poklese cien nehnuteľností. Ako situáciu na trhu hodnotíte?

Podľa štatistiky NBS klesli ceny nehnuteľností medziročne o 6,5 percenta. Hovoríme o celom Slovensku a všetkých druhoch rezidenčných nehnuteľností. Keby sme sa pozreli iba na byty, tak je to osem percent. Ak sa ale prenesieme do reality, tak ako ju my realitné kancelárie vnímame, tak ceny bytov poklesli na Slovensku podstatne viac. Môžeme povedať, že sa ten pokles hýbe od desať do dvadsať percent.

X Ako teda trh vyzerá?

Poviem konkrétny príklad bytu v Bratislave-Petržalke: trojizbový byt v panelovom dome s výmerou 70 štvorcových metrov. Na jar 2022, teda v čase, keď bol trh na vrchole, stál zhruba 200-tisíc eur. Dnes sa pohybuje niekde na úrovni 165-tisíc eur.

X Kde ceny najviac klesajú?

Ceny bytov najviac klesli v tých lokalitách, kde v minulosti zaznamenali prudší nárast. Sú to krajské mestá, najmä Bratislava a Košice, ale aj okresné mestá, do ktorých sa ľudia sťahujú za prácou a štúdiom.

X Prečo prišiel pokles cien?

Nastal výrazný pokles dopytu. Ten nastal najmä preto, že sa zhoršili podmienky hypotekárnych úverov. Z veľkej skupiny záujemcov o byty je zhruba osemdesiat percent takých, ktorí kupovali byty aj pomocou hypoték. Práve na jeseň 2022 sme zaznamenali začiatok poklesu záujmu, videli sme, že ľudia menej reagujú na ponuku nehnuteľností. To súvisí práve so zvýšením úrokových sadzieb.

Ide o peniaze: Aká bude vaša (nová) splátka hypotéky?

X Kto teda z trhu zmizol?

Zvýšenie úrokových sadzieb odlákalo klientov, ktorí ešte žili vo svete nízkych, jednopercentných, úrokových sadzieb. Zrazu si mali na jeseň 2022 brať hypotéku s úrokom 2,5 až 3 percentá. To bola teda jedna skupina klientov, ktorí z trhu odišli. Druhá je tá skupina, pre ktorú zvýšenie úrokových sadzieb znamená, že hypotéku vôbec nedostali. To sú ľudia, ktorí by pri úrokovej sadzbe 1,5 percenta úver ešte dostali, no zvýšenie sadzieb znamená, že už sa k hypotéke nedostanú. Z tejto skupiny ľudí je tu aj časť takých, ktorí nutne potrebujú bývať, a tí prechádzajú do sektora nájomného bývania. Skutočne aj vidíme, že sa nám zvyšuje záujem o prenájom. To má vplyv aj na mierny rast cien prenájmov.

 X Vráťme sa k poklesu cien. Aké sú ďalšie dôvody?

Musíme sa vrátiť v čase do obdobia jari 2022. Vtedy nastal skutočne razantný nárast cien bytov. Ceny medziročne stúpli o dvadsať až dvadsaťpäť percent. Dôvod bol ten, že trh začal signalizovať, že úrokové sadzby budú stúpať. Ľudia, ktorí vôbec neuvažovali o kúpe bytu, prípadne uvažovali len výhľadovo, sa rozhodli byt kúpiť a na trh prišla omnoho väčšia masa záujemcov, ako bola ponuka. To, samozrejme, spôsobilo razantné zvýšenie cien nehnuteľností. Ak aj dnes hovoríme, že pokles cien nehnuteľností je do dvadsať percent, tak sme na úrovni zhruba roku 2021. Nepoklesli sme na rok 2020, prípadne rok 2019 . Aj keď to môže znieť, že pokles o dvadsať percent je dramatická zmena, tak to nie je pravda, trh zatiaľ iba koriguje posledný nárast cien spred roka.

X Ešte späť k číslam. Hovoríte, že ceny klesajú razantnejšie, ako hovoria oficiálne čísla NBS. Prečo je to tak?

NBS hovorí tom, že nehnuteľnosti klesli celkovo o 6,5 percenta a byty o osem percent. My vidíme pokles o desať až dvadsať percent. Rozchádzame sa preto, že jednotlivé štatistiky majú rôzne zdroje. NBS zbiera dáta z ponukových cien na realitných portáloch. Je zrejmé, že ponukové ceny zaostávajú za vývojom realizovaných cien. Mnohí predávajúci majú záujem získať za nehnuteľnosť to, čo bolo reálne v lete 2022. Pokiaľ chcú predaj v súčasnosti aj zrealizovať, musia počas rokovaní znížiť ponukovú cenu. Národná asociácia realitných kancelárií pracuje s realizačnými cenami. To sú ceny, za ktoré sa byty aj skutočne predajú. NBS má pravdu, takto naozaj vyzerajú ponukové ceny, tie sa ale líšia od reálnych cien. Zjednodušene povedané, dnes je pri ponukových cenách priestor na rokovanie o znížení, na to sme na trhu roky neboli zvyknutí.

 X Ak to zjednoduším, predávajúci idú do transakcie ešte stále s nereálnymi očakávaniami. Je tak?

Mnohí idú s nereálnymi očakávaniami. Pokiaľ my v realitnej kancelárii naberieme do ponuky konkrétnu nehnuteľnosť, tak sa vždy snažíme rokovať o cene. Klientovi hovoríme o tom, aké sú trhové ceny porovnateľných nehnuteľností s tým, že cenu nastavíme zhruba o päť percent vyššie. Mnohí predávajúci sú ale s predstavami o cene úplne inde, povedzme, že niekde na úrovni z roku 2022.

X Stáva sa, že sa s klientom jednoducho nedohodnete, lebo má prehnané očakávania?

Stáva sa to. Vidíme to aj na realitných portáloch. Zvýšil sa počet ponúk, znížil sa počet transakcií, predáva sa menej bytov. Z mnohých nehnuteľnosti sa stávajú ležiaky, lebo predávajúci klienti nechcú akceptovať zmenené podmienky na trhu.

X Poškodzuje to nejako tú nehnuteľnosť, ak sa predáva niekoľko mesiacov bez úspechu?

V rámci marketingu zaujme nehnuteľnosť najmä v prvom momente, keď sa prezentuje. Klienti, ktorí hľadajú nehnuteľnosť, ju nenájdu za jeden deň, väčšinou sledujú trh dlhodobo, a títo sa zameriavajú práve na nové ponuky, ktoré prichádzajú. Pokiaľ veľmi neštandardne nastavíte podmienky, často záujemcovia ani nezavolajú. Nehnuteľnosť pritom môže byť kvalitná. V praxi sa potom stáva, že záujemcovia nezareagujú už ani potom, keď nakoniec predávajúci opakovane zníži cenu. Trh jednoducho považuje túto ponuku za špekulatívnu. Preto radíme priblížiť sa k trhovej cene hneď na začiatku.

 X Rada pre predávajúcich teda je dať si poradiť, rada pre kupujúcich je skúsiť zjednávať cenu. Sedí to?

V zásade ste to zhrnuli správne. Predávajúcich sa vždy pýtame, či chcú predávať, alebo predať. To je zásadný rozdiel. Predávať môžete roky, no ak chcete predať, je potrebné sa poradiť a nastaviť stratégiu. Dôležité je určenie cieľovej skupiny aj kvalitná prezentácia nehnuteľností.

X Hovorí sa o tom, že staršie byty majú ešte kam klesať, novostavby menej. Aká je situácia na trhu z tohto pohľadu?

Predovšetkým pri starších panelákových bytoch v sídliskových lokalitách je ešte priestor na menšiu cenovú korekciu.

X Vývoj cien novostavieb sa od vývoja cien starších nehnuteľností líši.

Bežný retailový zákazník, ktorý predáva svoj byt, dokáže omnoho flexibilnejšie zareagovať na podmienky na trhu a omnoho rýchlejšie je ochotný pristúpiť napríklad na zníženie ceny, aby bola jeho nehnuteľnosť predajná. Developeri pri novostavbách omnoho dlhšie skúšajú rôzne stratégie na to, aby dokázali ceny udržať. Dnes sme svedkami toho, že developeri neponúkajú otvorené zľavy na byty, ponúkajú skryté zľavy prostredníctvom rôznych benefitov. To sú napríklad dotované úrokové sadzby hypoték, prípadne hyporent, pri ktorom si klient prenajme byt, ktorý môže následne odkúpiť za cenu zníženú o to, čo zaplatil v nájme. Tieto benefity nie sú pre developera zadarmo a niečo ho stoja. Keby sme tieto akcie vyjadrili finančne, majú hodnotu od päť do pätnásť percent hodnoty bytu. Klient teda môže povedať, že nechce benefity, ale zľavu vo výške ich hodnoty. Som presvedčený, že klient u mnohých developerov s touto požiadavkou uspeje. Developeri sa teda snažia neznižovať ceny, ale poskytujú nepriame zľavy.

 X Klient by teda podľa vás mohol niečo také pri kúpe nehnuteľnosti skúsiť.

Určite áno. Opakujem, že tie výhody majú svoju hodnotu. Ak klient nebude chcieť využiť benefit, má šancu. Napríklad developer reálne nemá šancu zabezpečiť, že banka klientovi dá na tri roky úver s úrokom 1,5 percenta. V praxi teda banke dopláca a ten rozdiel sa dá, samozrejme, peňažne vyjadriť. Je teda priestor na to nevyužiť benefit a v jeho hodnote získať zľavu.

X Platí stále trend, že štandardné byty sa zmenšujú?

To stále platí, zaznamenali sme to už zhruba pred šiestimi rokmi. Niektorí developeri, ktorí pôsobia aj v zahraničí, začali skrývať zvyšovanie ceny za to, že znižovali výmeru. Zároveň hovorili, že za hranicami Slovenska je bežné, že sú malé byty. Jednoducho je to tak, že klienti mali istú sumu peňazí a do tej sumy sa potrebovali zmestiť a ešte mať dostatočný počet izieb. Pred šiestimi rokmi mal klient bežne na dvojizbový byt 120-tisíc eur, na trojizbový 170-tisíc eur. Aby si developer zachoval svoju ziskovosť, urobil krajšie dispozície a znížil výmeru podlahovej plochy. Dnes je bežné, že trojizbový byt má 65 štvorcových metrov, to by sme v nových stavbách pred desiatimi rokmi našli len ťažko. Vo výmerách sa vraciame k starým panelovým domom, kde mal štvorizbový byt 74 štvorcových metrov a trojizbový 65 štvorcových metrov. Z dôvodu finančnej dostupnosti sa stavajú stále menšie byty.

X Človek zvažuje, či ísť do kúpy, alebo počkať. Čo je optimálna stratégia?

To vždy závisí od preferencií klienta, od základnej motivácie okolo bývania. Pri mladých ľuďoch platí, že hľadajú prvé bývanie, majú prvú prácu. Týmto ľuďom vždy radím, aby išli do prenájmu. Platí to dnes, platilo to pred piatimi rokmi a bude to platiť aj o päť rokov. Mladí ľudia, ak ešte samostatne nebývali, tak nevedia presne, čo sú ich preferencie, aký byt hľadajú, čo od bývania očakávajú. Navyše často prvé zamestnávanie nie je finálne kariérne smerovanie, takže mladí ľudia v prenájme sú flexibilnejší aj na pracovnom trhu.

Ak ide o mladé rodiny s deťmi, tým hovorím, že je dobré obdobie vybrať si nehnuteľnosť. Možno je dobré pozrieť sa na to, koľko som schopný zaplatiť z vlastných zdrojov. Doba je dobrá, ak mám aspoň 30 až 40 percent vlastných zdrojov. Vtedy ma do takej miery nezaťažujú vyššie úrokové sadzby. Zároveň platí, že päťpercentnú hypotéku si neberiem na tridsať rokov. Tí, ktorí majú nejakú časť kúpnej ceny k dispozícii, majú dobrú šancu na to, aby vyjednali dobré podmienky, dobrú cenu a našli vysnívanú nehnuteľnosť. Pred rokom boli vysoké ceny a málo ponúk. To znamená, že záujemcovia nielenže kupovali drahú nehnuteľnosť, ešte aj nenašli presne to, čo chceli. Išli do kompromisu, pri tom tlaku brali, čo bolo, podmienky na kúpu boli zlé, často sa ľudia rozhodovali pod tlakom.

 X Treba mať teda rezervu.

Iné je to pri ľuďoch, ktorí idú pri financovaní na úplný okraj svojich možností. Tu by som bol opatrný. Je tu predpoklad, že ceny hypoték sa môžu o polovicu percentuálneho bodu ešte zdvihnúť. Je nebezpečné dostať sa kvôli tomuto do finančných ťažkostí. Týmto ľuďom radím, aby počkali v tom, čo majú – buď u rodičov, alebo v niečom menšom. Odporúčam našetriť si časť hotovosti a kupovať potom.

X Skúsme sa pozrieť ešte na druhý koniec spektra. Hovorili ste o mladých ľuďoch, no čo tí najstarší. Smeruje trh k tomu, aby vznikli programy reverzných hypoték?

To je ťažká téma, politicky ťažká. Na Slovensku je množstvo politikov populistov a práve títo budú kričať, že by sa ľudia nemali zbavovať majetku, ktorý môže ostať deťom. Budú z toho robiť ožobračovanie národa. Keď dospejú politici k tomu, že budú schopní korektne hovoriť aj o týchto odborných témach, tak potom sa môžeme pozrieť aj na tému reverzných hypoték.

Ján Palenčár

Pôsobí ako 1. viceprezident Slovenského živnostenského zväzu a prezident Národnej asociácie realitných kancelárií. Okrem toho pôsobí ako futbalový funkcionár.

X Ale ak tomu správne rozumiem, ten nástroj má svoju vnútornú logiku.

Určite áno. Reverzné, prípadne aj viacgeneračné hypotéky sa môžu stať nástrojom, ktorý bude bežným nástrojom pre financovanie nehnuteľností.

X Aký bude ďalší vývoj na trhu? Sú ľudia, ktorí upozorňujú na rok 2008, keď praskla realitná bublina. Ako to smerom do budúcnosti vyzerá dnes?

Porovnávať aktuálny stav trhu s rokom 2008 je veľmi ťažké. V roku 2008 bola kríza v bankovom sektore. To znamená, že dostupnosť financií sa zhoršila plošne, nielen v oblasti hypoték, v médiách sa veľmi rozsiahlo riešila recesia a možnosť rastu počtu nezamestnaných. Na trhu s nehnuteľnosťami nastala strata dôvery. Ľudia nechceli kupovať nehnuteľnosti, brali to ako niečo, čo nechcú riešiť. Nielenže ceny klesli o tridsať percent, no bolo aj obdobie, keď ľudia vôbec neriešili nehnuteľnosti. Pol roka sme boli v oblasti realít vypnutí a následne sa dopyt len veľmi postupne dvíhal. Dnes záujemcov o kúpu bývania máme, no nie je im umožnené financovanie, lebo majú zhoršené podmienky. Dnes teda situáciu považujem za oveľa prijateľnejšiu pre realitný trh.

X Ako to teda bolo v minulosti?

Medzi rokmi 2006 a 2008 ceny nehnuteľností ročne stúpali o tridsať percent, teraz k takému nárastu neprišlo. Nenastalo ani také rýchle vypnutie realitného trhu. Dnes sa problémy realitného trhu točia najmä okolo hypoték, ich dostupnosti a výšky úrokových sadzieb. Len čo nastane pokles sadzieb, trh sa dynamicky naštartuje. Ľudia veria nehnuteľnostiam, preto si myslím, že zmena na realitnom trhu bude závisieť od zmeny na hypotekárnom trhu.

To sa však zatiaľ nečrtá.

Keď sa pozeráme na správy ECB, tak existuje predpoklad, že hypotéky v najbližšom období ešte zdražejú. Nielen hypotéky, ale úvery vo všeobecnosti. Dôvodom je práve snaha získať kontrolu nad infláciou. Ak sa opäť zvýšia úrokové sadzby, vývoj na trhu s nehnuteľnosťami bude taký ako doteraz. Bude pokračovať mierne ochladnutie dopytu, už to ale nezaznamenáme tak ako za uplynulého trištvrte roka. Následne budeme sledovať kroky ECB a budeme sledovať, či skutočne povedzme do roka nastane opätovné znižovanie úrokových sadzieb. To, samozrejme, nastane len v prípade, že sa podarí dostať infláciu pod kontrolu.

 X Ako tá situácia, ktorú opisujete, vplýva na záujem o investičné byty?

Práve táto skupina bola zmenou na trhu významne ovplyvnená. Záujem o investičné byty reálne poklesol o osemdesiat až deväťdesiat percent, teda veľmi prudko. Dôvod by som hľadal na strane cien. Investori veľmi pozorne sledujú, čo sa s cenami deje, a zatiaľ necítia potrebu reagovať. Môže prísť k ďalšiemu poklesu. Na druhej strane, pokiaľ sa ale pozrieme na situáciu, ktorá bola pred rokom, tak dnes je pozícia kupujúceho určite lepšia. Má možnosť výberu z omnoho väčšej ponuky nehnuteľností, môže rokovať o cene a ďalších podmienkach zmluvy. Zároveň na sebe necíti tlak, že sa musí rozhodnúť okamžite, lebo čaká za ním ďalších päť kupujúcich. Z pohľadu kúpy je situácia dobrá, samozrejme, ten jeden parameter je tam horší, hovorím o výške úrokovej sadzby hypoték.

X Pre ľudí, ktorí kupujú investičný byt na hypotéku, je to teraz vlastne nevýhodné, lebo prípadný výnos im neutralizuje drahšia hypotéka. Táto skupina prakticky celá odchádza z trhu. Mám pravdu?

Je to presne tak. Pokiaľ je to investičný byt, ktorý sa kombinuje s hypotékou, a tých bolo veľké množstvo, tak súčasná situácia takýmto ľuďom nepraje. Ten byt je predražený o hypotéku. Je tu ale určitá skupina Slovákov, nie veľká, ktorá má nasporené, a práve táto skupina je dnes motivovaná tieto zdroje investovať do kúpy nehnuteľnosti. Aj títo ľudia sú dnes ale kvôli vývoju cien opatrní.

X Ako to v minulosti bolo, dá sa odhadnúť, koľko ľudí potrebovalo hypotéku na investičný byt?

Bola to väčšina. Tu vidíme tú silu, akú má hypotekárny trh na vývoj situácie na trhu s nehnuteľnosťami. Aj ľudia, ktorí by inak o kúpe investičného bytu neuvažovali, si hypotéku zobrali, lebo mali zrazu dostatočný príjem a banka im úver možno sama ponúkla. Povedali si, že druhý byt zanechajú možno deťom. Väčšina ľudí, ktorá v uplynulých dvoch rokoch kupovala investičný byt, používala aj prostriedky z hypotéky.

  X Podobný problém s poklesom záujmu zažívajú aj rekreačné nehnuteľnosti, ktoré zažívali boom v pandémii. Ako vyzerá tento trh? Je problém predať chatu a nájsť kupujúceho?

Áno. Je pravdou to, že koronakríza vytvorila boom aj v oblasti rekreačných nehnuteľností. Bol neštandardne veľký. Pokiaľ by sme sa bavili iba o apartmánoch v zaujímavých lokalitách, bolo by to v poriadku. No predávali sa chaty, chalupy, v akejkoľvek obci, dedine, meste. Predávalo sa všetko, čo malo aspoň nejakú dostupnosť k okresnému, prípadne ku krajskému mestu. Ceny všetkých týchto nehnuteľností rástli práve preto, že sa zvýšil dopyt. Koronakríza a protipandemické opatrenia nútili ľudí zostať doma a v rámci home officeu sa rozhodli, že krízu ľahšie prežijú vo svojej chalupe ako doma v byte. Zároveň veľkým faktorom, ktorý prispel ku kupovaniu chát, bolo obmedzenie cestovania. V roku 2020 bolo v lete veľkou otázkou, či vôbec budú otvorené hranice. Toto teda bola tiež motivácia.

X Skúsme si opäť povedať príklad.

Ako príklad uvediem lokalitu: myjavské kopanice, dobrá dostupnosť do Trnavy a Bratislavy, kde štandardná chalupa, ktorá bola čiastočne zrekonštruovaná stála v roku 2019 zhruba 55-tisíc eur. Keď sa prenesieme do mája 2020, vtedy bola cena tej istej chalupy 80-tisíc eur. Nárast ceny bol teda zásadný.

X To sa teda zmenilo. Ako?

V poslednom období mnohí ľudia ale pochopili, že chalupa je pre nich záťaž. Ide pritom o splátky hypotéky, tiež zvýšené ceny energií, zároveň zistili, že o tú nehnuteľnosť sa treba starať. Kým v minulosti bola takáto nehnuteľnosť výhoda, zrazu je to nevýhoda. Mnohí ľudia sa teda rozhodli, že túto nehnuteľnosť chcú predať. Časť klientov kúpila nehnuteľnosť v lokalitách, kde to vedia prenajať a riešia to takto. V mnohých dedinách to ale možné nie je a takíto vlastníci sa nehnuteľnosti zbavujú. Nastal pokles cien týchto nehnuteľnosti, no ani tie sa nevrátili na úroveň z roku 2019, stále sú vyššie.

X Prečo? Vrátia sa tam ceny ešte nejako postupne?

Nie je chata ako chata, ide o lokalitu a stav, no predovšetkým ide opäť o očakávania. Keď predávajúci necítia žiaden veľký tlak, tak jednoducho skúšajú predať aj za vyššiu cenu.

X Trh teda ešte nedozrel.

Mnohí predávajúci zatiaľ nerobia rozhodnutie, že by išli s ponukovou cenou výraznejšie dole. Chcú si nechať pätnásť dvadsať percent navrch k tomu, čo hovorí realitný agent.

X Vráťme sa k bytom. Ktoré kategórie bytov sa v súčasnosti s cenami najviac hýbu?

Najcitlivejšie reagujú pri súčasných podmienkach na realitnom trhu ceny starších bytov, ktoré boli najviac žiadané a ktoré sa najviac obchodovali. Ide o 2– a 3-izbové predovšetkým sídliskové byty.

Nemení sa to, netúžime po menšom byte v strede mesta.

Nie. Po lepšej lokalite túžime, problémom je finančná dostupnosť.

X NBS okrem iného hovorí, že ceny nehnuteľností sú nadhodnotené v porovnaní s výkonom ekonomiky, výškou miezd a podobne o viac ako päťsto eur na meter. Ako je možné, že trh zostáva v takejto situácii?

Tá deformácia vznikla najmä preto, že hypotéky boli mimoriadne dostupné. Mať k dispozícii hypotéku s úrokovou sadzbou pod jedno percento je niečo, čo je z môjho pohľadu neprijateľné. Peniaze stratili hodnotu, mnohí ekonómovia sa zhodli na tom, že z dlhodobého hľadiska také nízke sadzby nie sú udržateľné. Dostupnosť takých lacných peňazí motivovala klientov kupovať aj drahšie nehnuteľnosti. Dnes vidíme, že sa ten trh zreálňuje. Verím, že do budúcna neostane cena hypoték na piatich percentách a príde k poklesu cien úverov. Mohli by sa hýbať, tak ako sa mnohí ekonómovia zhodujú, od 3,0 do 3,5 percenta.

X Keď sa pozrieme na regionálne rozdiely, tak z pohľadu cien je Bratislava niekde inde ako zvyšok krajiny, ale k najlacnejším patria nehnuteľnosti v okolí Nitry, to je skôr západný región, je tam aj automobilka. Ako teda čítať regionálne rozdiely?

Vždy ide o dopyt v danom regióne. Najdrahší dvojizbový byt v Bratislave stojí aj päťsto-, šesťstotisíc eur, najlacnejší, ktorý sme zaznamenali, bol v Čiernej nad Tisou, stál 15-tisíc eur. To sú dva extrémy, no za jeden dvojizbový byt v Bratislave môžeme mať celú bytovku v Čiernej nad Tisou. Ťažko sa ale bude dochádzať do práce.

Dôvod rozdielov je teda to, že ľudia v konkrétnom regióne nechcú bývať. Je tam zlá dostupnosť do práce, zlá dostupnosť do školy. Sú regióny, kde ceny bývania stagnovali napriek tomu, že v iných regiónoch prudko rástli. Tieto lokality žijú len z ľudí, ktorí tam bývajú, nikto ďalší neprichádza. Demografický vývoj spôsobuje, že nehnuteľnosti sa točia iba medzi miestnymi, neprichádzali študenti ani zamestnávatelia.

Ak sa pozrieme na krajské mestá, všetky zaznamenali rast. Možno nie taký ako Košice a Bratislava vo finančnom vyjadrení, no v percentuálnom vyjadrení tempa rastu neboli Bratislava a ani Košice prvé. Oveľa rýchlejšie stúpala cena v Žiline, v Banskej Bystrici a v Prešove. Prešov je pre mňa neobjavený klenot pre developerov. Málo sa tam stavia a potenciál novej výstavby je veľký.

X Ktoré sú teda perspektívne regióny a ako o tom treba uvažovať?

Investor by sa mal pozerať na lokality, kde sú silní zamestnávatelia, kde ľudia chodia na týždňovky, kde sú školy, napríklad vysoké školy, to by malo zabezpečiť demografickú výhodu oproti mestám, kde tento aspekt nie je taký silný. Pozerať sa treba na prirodzené centrá v regiónoch, nie sú to len krajské mestá, môžu to byť okresné mestá, napríklad Poprad či Nové Mesto nad Váhom.X

V ďalšom kroku by sa developer mal pozrieť na to, či je vôľa samosprávy nerobiť developerom pri novej výstavbe problémy. Mohli by sme si povedať, že to je samozrejmosť, lenže to nie je samozrejmosť. Musíme sa pozrieť, či mesto vôbec má územný plán, či sa dá kúpiť stavebný pozemok na bytovú výstavbu, alebo bude potrebné územný plán meniť. To môže trvať pomaly až päť až desať rokov. Ak sú všetky tieto okolnosti v poriadku, podnikateľ môže ísť do výstavby.

Dôležité sú ale aj ďalšie veci. Za uplynulých desať rokov je potrebné analyzovať demografiu, vývoj cien nehnuteľností, množstvo transakcií. To sú ďalšie podotázky, ktoré treba riešiť.

X Ako do vášho biznisu vstupuje nervozita okolo vysokých cien energií, opäť je to na stole. Prejavuje sa to aj na trhu nehnuteľností?

Zvyšovanie cien energií nemalo v uplynulých rokoch vplyv na obrovský záujem o nehnuteľnosti. Napriek tomu, že cena energií stúpala, pri bytoch to nebolo likvidačné. Trochu inak sa trh správal pri rodinných domoch, tam to mohlo byť trochu horšie.

Z dlhodobého hľadiska je to ale podľa mňa tak, že vývoj cien energií má vplyv na to, že klienti omnoho pozornejšie študujú to, v akej energetickej triede je nehnuteľnosť zaradená, či je napojená na teplovod, či má vlastnú kotolňu, vymenené okná a podobne. To bude mať podľa mňa v budúcnosti vplyv, podobne ako v iných krajinách, na výšku dane z nehnuteľnosti. Je to nástroj na to, aby štát motivoval ľudí rekonštruovať svoje nehnuteľnosti s cieľom znížiť energetickú spotrebu. Jednoducho sa v budúcnosti budú zvyšovať dane z nehnuteľností pri nehnuteľnostiach, ktoré budú energeticky náročné.

X Ako do hry na realitnom trhu vstupuje program štátom podporovaného nájomného bývania? Potrebuje ho Slovensko?

Slovensko potrebuje nájomné byty, povedzme si pre koho. Dostupné nájomné byty potrebujeme pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktoré v daných mestách potrebujeme.

X  Učitelia, učiteľky, predavači, predavačky.

Presne tak, učitelia, predavači, pracovníci v domovoch sociálnych služieb, zdravotné sestry a tak ďalej. Toto by mal štát pomenovať a o týchto ľudí sa postarať. Títo ľudia totiž často bývajú mimo zón, kde je ich pracovisko. Často sú vo svojom pôvodnom bydlisku nezamestnaní, prípadne vo svojich obciach a dedinách robia niečo úplne iné. Vo väčšom meste, kde je širšia ponuka práce, zase nie sú schopní zaplatiť komerčný nájom. Pre týchto ľudí potrebujeme postaviť nájomné byty. My dnes nepotrebujeme postaviť milióny bytov, na to nemáme ani prostriedky, 25-tisíc bytov ročne je nereálne stavať.

X  25-tisíc bytov je celoročná výstavba na Slovensku.

25-tisíc nájomných bytov ročne je podľa mňa veľa. Myslím si, že potrebujeme zvýšiť podiel nájomných bytov na Slovensku, no nemáme čas na to, aby developeri stavali nájomné byty a ako ich budú dodávať na trh, tak sa cena nájomného bude vo všeobecnosti znižovať. Na to nemáme čas. My potrebujeme určiť skupiny obyvateľov, ktoré do dvoch rokov jednoducho dostanú štátom podporovaný nájomný byt v konkrétnych zónach.

X Ako teda program hodnotíte?

Zákon o štátom podporovanom nájomnom bývaní, nový stavebný zákon a zákon o územnom plánovaní sú dôležitými základnými kameňmi, aby sme naštartovali výstavbu nájomného bývania. Štát by mal však politiku nájomného bývania uchopiť omnoho dynamickejšie. Štát tu má prebytok nehnuteľností. Má ubytovne, administratívne budovy, ďalšie prebytočné nehnuteľnosti. Napríklad len Železnice Slovenskej republiky majú 1 200 nehnuteľnos­tí. V Košiciach majú administratívne budovy, ktoré sú obsadené na päť, desať percent. Treba ich dať štátu, prerobiť na byty a dať k dispozícii mestu. Okamžite. Poviem príklad: vo Vrútkach je ubytovňa, ktorú nedávno Železnice Slovenskej republiky predali. Úpravou sa z toho hneď dajú urobiť dostupné byty, v meste, kde sú byty žiadané a kde je dobrá dostupnosť napríklad do Martina. Železnice objekt predali a súkromná spoločnosť ho prestavia na byty, ktoré predá za trhové ceny.

X Čo z toho teda vyplýva?

Spoliehať sa na to, že štát zabezpečí dostupné byty vďaka veľkým investorom, je príliš optimistické. V celom zákone sú len dva motivačné body: znížená sadzba DPH a druhý bod je to, že keď vy ako nájomca dostanete byt s príspevkom od zamestnávateľa, tak sa nezdaňuje ako nefinančný príjem. To je všetko. Kto bude kvôli tomuto stavať dvoj-, trojizbové byty za tristo eur mesačne? To mi ekonomicky nevychádza.

Povedal by som, že tu máme zákon, na ktorom treba popracovať, zároveň treba popracovať aj na zákone o Štátnom fonde rozvoja bývania. Prečo aj tento zákon nezvýhodňuje investorov pri výstavbe nájomných bytov s DPH so sadzbou päť percent, prečo je to len v zákone o štátom podporovanom nájomnom bývaní? Aj cez Štátny fond rozvoja bývania sa stavajú nájomné byty, dokonca ich stavajú obce.

Na to, aby sme naštartovali komerčnú výstavbu nájomných bytov, potrebujeme pre developerov omnoho viac benefitov. Štátom podporované nájomné bývanie teda v najbližších rokoch neovplyvní realitný trh.

Aj cenová mapa, ktorú predstavil štát, automaticky počíta s podporou od zamestnávateľa, ktorú nemusí zamestnanec vôbec dostať. Tie ceny nie sú aj tak mimoriadne nízke. Funguje teda z vášho pohľadu ten program?

Uvidíme. Dodal by som, že príspevok zamestnávateľa zarátali, no už nepovedali, že sú to peniaze, o ktoré bude mať zamestnanec menej na výplatnej páske. To bude fungovať totiž presne takto. Zamestnanci príspevok dostanú, no znížia sa im výplaty. Predstavme si veľkú firmu v Bratislave. Jeden zamestnanec býva v Košiciach, druhý u seba doma v Bratislave. Obidvaja majú výplatu 1 200 eur, ak firma dá Košičanovi navyše ešte príspevok na bývanie, tak Bratislavčan bude veľmi nespokojný. Takže Košičanovi to pôjde z platu. To nie je tak, že tie peniaze dostanú navyše.

X Štát teda nebude takým hráčom ani v krátkodobom a ani v strednodobom horizonte, aby tlačil na súkromných prenajímateľov.

Nestane sa to. Nestane sa to v žiadnom prípade, ani keď prídu napríklad reštriktívne opatrenia. To sa stalo v Berlíne. Vznikla tam potreba znížiť ceny nájomného, dopadlo to tak, že začala fungovať šedá ekonomika. Hľadať reštriktívne opatrenia tak nemá žiadny zmysel.

Nechcem, aby to vyznelo tak, že som proti tomu zákonu. Som za, lebo sa aspoň niečo deje.

X Dobre fungujúci príklad je vo Viedni. Prečo sa to nedá jednoducho skopírovať?

Môj názor je, že vo Viedni je z pohľadu mesta prvoradý záujem obyvateľov. Na Slovensku to v mnohých prípadoch vyzerá tak, že prvoradé sú politické záujmy. Nie je únosné, aby sa napríklad v Bratislave nezmenil za desiatky rokov územný plán tak, aby bol v prospech jej obyvateľov a návštevníkov. Stále hovorím, že mesto Bratislava stavia pomaly, mesto nepostavilo žiadny nájomný objekt, hoci súčasné vedenie je tam druhé volebné obdobie. Verím, že sa im podarí v tomto období zrealizovať rozpracované projekty. Pred dvoma rokmi mi zástupca mesta povedal, že ak súkromnému developerovi trvá získanie stavebného povolenia sedem rokov, prečo by to magistrát mal mať rýchlejšie. Ja hovorím, že zákony sú preto, aby sa prispôsobili potrebám ľudí. Je smutné, že vedenie mesta nevie nájsť dohodu s ministerstvom dopravy na legislatívnych zmenách, ktoré by pomohli s výstavbou mestských nájomných bytov. Napríklad aj v oblasti využitia prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Asi to vo Viedni vedia. Ale aj na Slovensku máme svetlé výnimky. Nové Mesto nad Váhom postavilo z prostriedkov fondu stovky bytov.

X Problém sú teda samosprávy a aj štát z vášho pohľadu.

Presne tak. Štát a mestá sú často v antagonistickom vzťahu. Nepracujú v súlade, spoločne pre potreby občana. Štát často sťažuje samosprávam fungovanie./agentury/

X X X

Ceny ropy vzrástli, smerujú k najdlhšiemu obdobiu týždenného rastu za rok

Vývoj na ropných trhoch ovplyvnila najmä piatková správa IEA, podľa ktorej dopyt po rope dosiahol v júni rekordné hodnoty. Navyše, IEA očakáva, že ďalší rekord padne v auguste.

Ceny ropy v piatok vzrástli, pričom cena Brentu prekročila 87 USD za barel (159 litrov). Navyše, ceny smerujú k ďalšiemu rastovému týždňu, už siedmemu po sebe, čo by znamenalo najdlhšie obdobie neprerušovaného týždenného rastu zhruba za rok. Dôvodom sú najnovšie prognózy Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) v súvislosti s dodávkami ropy na svetové trhy v najbližšom období. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v októbri dosiahla do 19.17 h SELČ 87,12 USD (79,17 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 72 centov (0,83 %).

Cena americkej ľahkej ropy WTI so septembrovým kontraktom dosiahla 83,53 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje rast o 71 centov alebo 0,86 %. Navyše, ceny ropy smerujú k rastu siedmy týždeň v rade. Ak sa odhad potvrdí, bude to najdlhšie súvislé obdobie týždenného rastu od polovice roka 2022, aktuality.sk

X X X

Zastavme korupciu: Matovič je naďalej podľa majetkového priznania bezdomovec

 Šéf hnutia OĽaNO a priatelia Igor Matovič je naďalej podľa majetkového priznania bezdomovec. Jeho manželka Pavlína však vlastní hneď niekoľko nehnuteľností. Ako posledný jej do portfólia pribudol skolaudovaný dom v Trnave v roku 2020. Poukazuje na to na svojom webe Nadácia Zastavme korupciu. V spolupráci s portálmi Finstat.sk a Transparex.sk pripravila analýzy majetkov lídrov strán, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu.

 Matovičovcom sa podľa nadácie viditeľne finančne darilo v roku 2019. Vtedajší opozičný poslanec Národnej rady SR si v majetkovom priznaní v danom roku už neuviedol pôžičky, ktoré ešte v roku 2018 spomínal. Podľa vtedajšieho limitu pre uvádzanie majetku muselo ísť o pôžičky presahujúce 16 800 eur. Jeho manželka ako jediná vlastníčka firmy Hotel Trnavan do nej podľa účtovných závierok v roku 2019 vložila cez kapitálové fondy 2,1 milióna eur. Nadácia sa expremiéra pýtala, odkiaľ mali na to financie. „Za roky podnikania rodina Igora Matoviča zaplatila približne 18 miliónov eur daní a odvodov. Preto je logické, že pochádzali z riadne zdaneného príjmu z podnikania,” reagoval Matovič.

Nadácia ďalej upozorňuje na to, že firma Hotel Trnavan je od roku 2017 v permanentnej strate. Tržby sa jej zlepšili od roku 2020, ale stále ide o symbolické čísla v desaťtisícoch eur. Hotel neuvádza ani jedného zamestnanca. Matovič cez stranu OĽaNO reagoval, že firma sa nevenuje reálne výnosnej podnikateľskej činnosti, keďže vlastní de facto len jednu starú 50-ročnú nehnuteľnosť v dezolátnom stave, ktorá sa postupne čiastočne rekonštruuje.

Do roku 2017 vlastnila Matovičova manželka aj firmu Regionpress. Ide o firmu, ktorej sa vlani rekordne darilo, keď prvýkrát prekonala hranicu 12 miliónov eur, no oficiálne v nej Matovičovci od roku 2017 nefigurujú. Pavlína Matovičová vložila aj okolo 600-tisíc eur do investičnej skupiny Arca Capital, ktorá skrachovala. „Matovič ešte ako premiér čelil škandálu, že jeho manželku Arca prednostne vyplatila. Nebola to pravda, Matovičová si pohľadávky prihlásila na súde, čo vyplýva z registra úpadcov. Matovič tvrdí, že na peniaze stále čaká,” dodala nadácia. Záverom skonštatovala, že od doby, keď šéf hnutia OĽaNO a priatelia nastupoval do funkcie ministra financií, sa jeho situácia veľmi nezmenila./agentury/

X X X

Český súd potrestal ženy, ktoré falšovali certifikáty o zaočkovaní proti covidu

Dve z potrestaných žien pracovali v očkovacom centre Vsetínskej nemocnice a na jeseň 2021 vydávali sfalšované potvrdenia o zaočkovaní proti covidu. Jedna z nich okrem toho vedome zničila viac než 70 dávok vakcín.

Okresný súd vo Vsetíne potrestal štyri ženy za falšovanie certifikátov o zaočkovaní proti covidu-19. Na jeseň 2021 ich predali 74 ľuďom. Informuje o tom pražská spravodajkyňa TASR, ktorá sa odvoláva na správu Českého rozhlasu Zlín.

Ďalšie dve ženy hľadali ľudí, ktorí by o falošné certifikáty mali záujem. Potrebné údaje posielali pracovníčke očkovacieho centra a od záujemcov vyberali peniaze od dvoch do siedmich tisíc českých korún (zhruba 80 až 300 eur) za jednu falošnú dávku. Tieto úplatky vrátane kozmetiky a ďalších vecí dosiahli hodnotu takmer pol milióna korún (viac než 20 000 eur).

Hlavná organizátorka za to dostala desaťmesačnú podmienku. Všetkým ženám tiež súd uložil peňažné tresty, a to v rôznych čiastkach od 20- do 122-tisíc korún. Zároveň nariadil prepadnutie finančnej hotovosti a vecí, ktoré za predaj falošných certifikátov ženy získali. Jedna z nich tiež musela zaplatiť 50 000 korún ministerstvu zdravotníctva za úmyselné zničenie vakcín.

Všetkých 74 ľudí, ktorí si falošné certifikáty zakúpili, polícia aktuálne preveruje pre podozrenie z podplácania, uviedol hovorca krajskej polície v Zlíne Petr Jaroš, aktuality.sk

X X X

Maďarské provokácie, šovinizmus. SFZ si posvietil na Dunajskú Stredu, hrozí jej trest

Disciplinárna komisia Slovenského futbalového zväzu (DK SFZ) udelila tímu Niké Ligy FK DAC 1904 Dunajská Streda podmienečný trest uzatvorenia sektorov B1, B2, B3 a B4 na štadióne a pokutu 1500 eur.

 Dôvodom je správanie sa priaznivcov počas stretnutia 2. kola proti FC Košice, ktoré vyhodnotila ako hrubé a nešportové. Podmienka trvá do 31. decembra 2023.

DK SFZ informovala o svojom rozhodnutí na oficiálnej stránke. „DK SFZ sa na svojom zasadnutí dňa 10. augusta 2023 venovala tzv. choreu fanúšikov FK DAC 1904 Dunajská Streda, na ktorom bol prečiarknutý slovenský názov mesta Košice.

Ten bol nahradený maďarským pomenovaním, a to za súčasného použitia dymovníc vo farbách maďarskej vlajky.

DK SFZ uvedené choreo vyhodnotila ako prejav provokatívneho charakteru, ktorý svojim charakterom výrazne prekračuje hranice dovolenej prezentácie podpory svojho klubu.

DK SFZ v rámci svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje všetky prejavy fanúšikov FK DAC 1904 Dunajská Streda realizované na podklade práva na slobodu prejavu národnostných menšín uvedomujúc si pritom, že fanúšikovia považujú svoj klub z istej časti za reprezentanta maďarskej menšiny na Slovensku vo futbalovom prostredí.

Tieto prejavy však nemôžu zasahovať do práv ostatných skupín obyvateľstva. V prípade chorea zo stretnutia s FC Košice išlo o výrazne provokatívny prejav nesúci v sebe prvky šovinizmu a arogancie voči obyvateľom slovenskej národnosti, ktoré DK SFZ vyhodnotila ako porušenie Disciplinárneho poriadku SFZ.

Rovnako ako doteraz, aj naďalej bude DK SFZ individuálne vyhodnocovať každé prejavy fanúšikov, ktoré by mohli byť spôsobilé vyvolať výrazne negatívne následky v spoločnosti, ako tomu bolo aj v tomto prípade,“ uvádza sa v správe disciplinárnej komisie na oficiálnej stránke Slovenského futbalového zväzu.

 „DK SFZ poukazuje na svoje stanovisko zo dňa 11. mája 2023, v ktorom opakovane upozornila futbalové kluby, že ak uložené sankcie v podobe finančných pokút neodradia fanúšikov od neustále opakujúceho sa urážlivého správania, DK SFZ bude pri svojom rozhodovaní pravidelne aplikovať aj menej ‚profutbalové riešenia‘, v rámci ktorých pristúpi k uzatváraniu sektorov, či štadiónov, k čomu doteraz zo strany DK SFZ prišlo len ojedinele a výnimočne. Uvedené stanovisko bolo zopakované zo strany vedenia DK SFZ klubom a ÚLK aj na spoločnom stretnutí pred začiatkom aktuálnej sezóny.

Žiaľ, je nutné konštatovať, že v oboch doterajších kolách došlo k takýmto neakceptovateľným prejavom a preto DK SFZ pristúpila k podmienečným zatvoreniam štadiónu (FK Košice) či jednotlivých sektorov (DAC),“ uviedla DK./agentury/