Slovensko a Česko sa dohodli na spolupráci. Dohoda o výraznejšej policajnej spolupráci priamo na hraniciach Slovenska a Česka je výsledkom štvrtkovej pracovnej večere českého premiéra Petra Fialu a predsedu vlády SR Eduarda Hegera, ministrov vnútra a policajných prezidentov oboch krajín.
Cieľom je zrýchliť kontroly a dať prevádzačom najavo, že hranica nie je priestupná. Povedal to český minister vnútra Vít Rakušan v relácii Českej televízie Události, komentáře, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Bude to systém vzájomnej policajnej spolupráce v blízkosti hraníc na oboch stranách hranice. Predídeme tak preťahovačkám ohľadom navrátených ľudí v rámci readmisií,“ povedal Rakušan.
„Trecie plochy“ sa podľa českého ministra vnútra po dnešku výrazne zmenšili. „Je tu jasne definovaná spolupráca slovenskej a českej polície tak, aby celá tá procedúra bola rýchlejšia a aby viedla k jednému cieľu,“ uviedol Rakušan. Cieľom je vyslanie signálu, že na oboch stranách hranice dochádza k tak masovým kontrolám, že sa touto cestou migranti dostanú len veľmi ťažko.
Detaily dohody budú podľa Rakušana na spoločnom tlačovom brífingu komentovať obaja premiéri v piatok. Slovenskej strane Česko prisľúbilo aj konzultácie a pravidelné stretnutia pracovných skupín, ktoré budú hodnotiť prijaté opatrenia.
Podľa Rakušana sa kontroly neskončia 13. decembra, kedy uplynie termín schválený českou vládou. „Čísla tomu zatiaľ nenapovedajú. Slovenskej strane sme sľúbili, že každé ďalšie predĺženie prejde spoločným expertným rozhovorom. Nebude to len oznámenie, že kontroly predlžujeme,“ komentoval ďalšiu novinku český minister vnútra.
„Dnes sme sa na seba snažili byť dobrí, čo sa nám po celú dobu rokovania podarilo. So slovenskou stranou sme sa dohodli, že silné mediálne výroky ani jednej strane neprospievajú,“ komentoval atmosféru stretnutia vicepremiér.
Česko si podľa Rakušana stálo za tým, že znovuzavedené hraničné kontroly na spoločnej hranici majú zmysel. Zopakoval, že česká strana si nemyslí, že ich zavedením porušila Schengenský kódex./agentury/
X X X
Nemocnica v Tatrách postavila čiernu stavbu. Úrady jej za parkovisko na zeleni udelili pokutu
Riaditeľ Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch, pod ktorým k nelegálnej výstavbe parkoviska došlo, vo funkcii skončil v apríli tohto roka. K jeho odvolaniu došlo zmenou zriaďovacej listiny nemocnice.
Koncom septembra 2019 zverejnil Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy v Centrálnom registri zmlúv zmluvu s názvom Oprava komunikácií a odstavných plôch.
Oprava sa mala týkať chodníkov, prístupových ciest a parkovísk v areáli tatranskej nemocnice. Zákazku za vyše 65-tisíc eur bez DPH získala neznáma stavebná firma F.V.M. z Nižného Kručova, ktorá okrem iného podniká v cestovnom ruchu vo Veľkom Slavkove.
V rámci kontraktu pritom vyrástla v nemocničnom areáli, ktorý leží v treťom stupni ochrany prírody Tatranského národného parku, čierna stavba bez príslušných povolení. Tou je parkovisko pod hlavným vchodom do liečebného ústavu. Vtedajší riaditeľ liečebného ústavu Jozef Poráč ani stavebná firma F.V.M. stavebné povolenie či zmenu využitia pozemku neriešili.
Stavebný úrad udelil pokutu
Pri výstavbe parkoviska totiž došlo okrem využitia starej vydláždenej plochy aj k značnému záberu zelene. Nová plocha parkoviska nie je zakreslená ani na katastrálnej mape. Tam je pozemok stále vedený ako zeleň a nie ako spevnená plocha prípadne ostatná plocha či nádvorie.
Aktuality preto na túto neštandardnú situáciu upozornili príslušné úrady ešte vlani v septembri. Stavebný úrad vo Vysokých Tatrách vtedy cez pracovníčku Emíliu Kušnírovú informoval, že „nemá vedomosť o povolení predmetného parkoviska či spevnenej plochy“.
„Na základe vášho podnetu vykonáme na mieste štátny stavebný dohľad, na základe výsledkov šetrenia aj ďalšie úkony v zmysle stavebného zákona,“ spresnila pred vyše rokom Kušnírová.
Medzičasom sa informácie o čiernej stavbe v národnom parku potvrdili. Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy napokon za svoje svojvoľné konanie dostal pokutu na dolnej hranici – teda vo výške tisíc eur.
Preukázané porušenie stavebného zákona
Tatranský stavebný úrad tvrdí, že ide o prvé zistenie porušenia stavebného zákona zo strany štátnej nemocnice a zároveň, že „na mieste parkoviska bola pôvodne spevnená plocha, ktorá bola rozšírená“.
„Čo sa týka nelegálneho parkoviska na Vyšných Hágoch, na mieste bol vykonaný štátny stavebný dohľad, pre zistenie skutkového stavu. Následne bol stavebník vyzvaný, aby predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie parkoviska nie je v rozpore s verejnými záujmami. To stavebník urobil a momentálne je parkovisko riešené v povoľovacom konaní. Zároveň bolo voči stavebníkovi vedené konanie o správnom delikte, kde sa preukázalo porušenie stavebného zákona a stavebníkovi bola uložená pokuta,“ sumarizuje dianie okolo čiernej stavby Viera Hurčíková z Mestského úradu Vysoké Tatry, ktorý je zároveň miestnym stavebným úradom.
Konateľ a majiteľ spoločnosti F.V.M. z Nižného Kručova Bartolomej Marcinčin na otázky Aktualít neodpovedal. Nie je preto zrejmé, prečo jeho firma pre štátnu nemocnicu postavila v národnom parku čiernu stavbu. Nejde pritom o jedinú zákazku, ktorú jeho firma počas šéfovania Jozefa Poráča v nemocnici získala. Za Jozefa Poráča došlo aj zničeniu pamiatkovo chránených bazénov. Tie boli zasypané stavebným odpadom. Aktuality sa tomu venovali v samostatnom článku TU.
Súčasný riaditeľ poverený vedením tatranskej nemocnice Slavko Rodák hovorí, že udelenú pokutu už zaplatilí a v súčasnosti sa pripravujú na kolaudáciu parkovisku. „Mojou úlohou je riadiť tento špičkový národný ústav, pripraviť jeho ďalší rozvoj a zabezpečiť ho do najbližšej budúcnosti. Ak sa v minulosti aj stali nejaké chyby, napravíme ich a pozeráme sa dopredu. Získali sme k parkovisku právoplatné stavebné povolenie a čakáme na jeho kolaudáciu,“ vraví Rodák.
Nepresná zmluva o dielo
Nejde pritom o jedinú zvláštnosť okolo postavenia nelegálneho parkoviska. Zmluva, ktorá je k tejto zákazke zverejnená v Centrálnom registri zmlúv, pritom hovorí o parkovisku pri budove patológie. To sa ale nachádza v inej časti areálu nemocnice než skutočne postavená parkovacia plocha a doposiaľ rekonštruované nebolo. Vtedajší riaditeľ Jozef Poráč chybu hneď na titulnej strane zmluvy vysvetľoval úradníckym omylom.
„Pri vypracovaní finálnej zmluvy pravdepodobne náš právnik použil predtlač nejakej predošlej zmluvy na opravu budovy patológie a miesto zákazky – budova patológie – nevymazal. Bohužiaľ nikto z nás si to nevšimol a táto chyba ostala v texte v uzavretej zmluve a tak aj bola zverejnená,“ vysvetľoval pred rokom Poráč.
Predmetom zákazky bola podľa neho oprava príjazdovej cesty ku kuchyni, výstavba parkoviska pri kuchyni, výstavba parkoviska pri hlavnom vchode a výstavba chodníka pre invalidov ako prístup k fontáne v parku v nemocničnom areáli. K takto špecifikovanej zákazke nemocnica získala aj súhlas od ministerstva zdravotníctva.
Poráč po 15 rokoch ako riaditeľ skončil
Ministerstvo zdravotníctva vtedy na otázku Aktualít, ako je možné, že štátna nemocnica postavila z verejných zdrojov čiernu stavbu, neodpovedalo. Jozef Poráč napokon po 15 rokoch na stoličke šéfa nemocnice skončil v apríli tohto roka.
„Vzhľadom na rozhodnutie ministerstva o zmene zriaďovacej listiny Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy zo dňa 4. apríla 2022 došlo s účinnosťou od 7. apríla 2022 k zmene štatutárneho orgánu – z kolektívneho Rady riaditeľov na jednoosobový štatutárny orgán. Z tohto dôvodu boli odvolaní z funkcie generálneho riaditeľa Jozef Poráč, ekonomického riaditeľa – Agáta Jenčová a medicínskeho riaditeľa – Alena Gallová,“ zdôvodňuje zmeny rezort zdravotníctva.
Vedením ústavu bol po dohode poverený Peter Šterbák, primár z Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny tatranského liečebného ústavu. Toho následne nahradil Slavko Rodák, ktorý do Vysokých Tatier prišiel z pozície šéfa nemocnice finančnej skupiny Penta Svet zdravia vo Svidníku.
Koncom septembra tohto roka prebehlo výberové konanie ministerstva zdravotníctva, v ktorom sa o pozíciu riaditeľa uchádzali dvaja kandidáti – Lukáš Kokorák a Slavko Rodák. Výberové konanie napokon vyhral popradský lekár bez skúseností s riadením veľkej nemocnice Lukáš Kokorák. Po tom, čo sa voči nemu zdvihla masívna vlna nevôle medzi zamestnancami Národného ústavu napokon po krátkej anabáze na pozícii jeho šéfa skončil a dočasné poverenie opätovne získal Slavko Rodák, aktuality.sk
X X X
Výstavba R4: Konečne by sa veci mali pohnúť, postaví sa rýchlejšie
Rýchlostná cesta R4 na východnom Slovensku, ktorá je súčasťou medzinárodného TEN-T koridoru „Via Carpatia“, sa zrejme postaví rýchlejšie.
Vyzerá to tak, že súvislosti s prípravou predĺženia rýchlostnej cesty R4 až po poľské hranice sa ľady konečne pohli. Približne pred mesiacom sa na sociálnej sieti minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) vyjadril, že príprava jej výstavby od Prešova k poľskej štátnej hranici by sa mohla urýchliť. Vyhlásil, že už do konca tohto roka by mohlo začať verejné obstarávanie na dokumentáciu pre územné rozhodnutie (DÚR) na celú trasu.
Ide pritom o mimoriadne dôležitý diaľničný úsek, ktorý má medzinárodný význam. Je totiž súčasťou medzinárodného cestného koridoru „Via Carpatia“, ktorý spája Baltské more s Egejským a Čiernym morom. Začína v litovskom prístave Klaipeda a končí v gréckom Solúne, pričom prechádza aj cez Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. Naši susedia v Poľsku pritom sú s jeho výstavbou oveľa ďalej a teoreticky hrozí, že kvôli nedostavanej časti diaľnice sa zo slovenskej časti Via Carpatia stane „úzke hrdlo“ s extrémne prehustenou a spomalenou kamiónovou dopravou. A to asi nechce nikto.
Vážnosť situácie si začínajú uvedomovať, aj keď s veľkým oneskorením, už aj politici a ministerskí úradníci. Len pred pár dňami sa k tejto téme (opäť prostredníctvom sociálnej siete) vyjadril aj štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby Jaroslav Kmeť, ktorý napísal: „Dobrá správa je, že na rokovaní Vlády SR bol práve schválený dokument zabezpečenia prípravy rýchlostnej cesty R4 štátna hranica SR/PR – Kapušany a zefektívnenie procesov prípravy diaľnic a rýchlostných ciest. V praxi to znamená, že všetkých 9 úsekov R4 v plnom profile bude zaradených do harmonogramu prác.“
Podľa Kmeťa je potrebné dopracovať dokumentáciu pre územné rozhodnutia. Podarilo sa dosiahnuť predlžovanie platnosti EIA o najviac 2 roky, a to aj opakovane, pričom celková dĺžka platnosti záverečného stanoviska EIA nepresiahne 10 rokov. Predĺži sa aj platnosť územného rozhodnutia na 5 rokov odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. „A čo je najdôležitejšia správa, zefektívnením investičnej prípravy stavieb diaľnic a ciest sa podarí časová úspora v investičnej príprave cca 18 mesiacov,“ doplnil Kmeť./agentury/
X X X
NASA ohlásila nález veľkej časti raketoplánu Challenger, ktorý vybuchol v roku 1986
Na dne Atlantického oceánu sa našla veľká časť raketoplánu Challenger, ktorý vybuchol krátko po štarte v januári 1986. V jeho troskách zahynula sedemčlenná posádka. O náleze vo štvrtok informoval americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Podmorský prieskumník a morský biológ Mike Barnette a vrakový potápač Jimmy Gadomski skúmajú úsek raketoplánu Challenger z roku 1986, ktorý tím objavil vo vodách pri pobreží Floridy počas natáčania nového seriálu televíznej stanice History Channel.
„Od prvej chvíle, keď sme to počuli, nás to vrátilo späť do roku 1986,“ oznámil Michael Ciannilli, ktorý má v NASA na starosti agendu oboch stratených raketoplánov – Challengeru a Columbie, ktorá sa rozpadla pri tragickom návrate roku 2003.
Veľký kus Challengeru sa našiel zaborený do piesku na dne oceánu. Podľa Ciannilliho ide od nehody o vôbec najväčšiu nájdenú časť.
Ako prvý na zvyšok raketoplánu upozornil tím televíznych dokumentaristov v marci, keď pátral po vraku lietadla z 2. svetovej vojny.
NASA s pomocou videa nedávno overila, že ide o kus raketoplánu, ktorý sa rozpadol krátko po štarte 28. januára 1986. Medzi mŕtvymi bola aj Christa McAuliffeová, ktorá bola prvou učiteľkou, ktorá sa vydala do vesmíru, napísala agentúra Reuters.
Viditeľný zvyšok raketoplánu meria 4,5 na 4,5 metra, ale je zrejme väčší, pretože ďalšiu časť pokrýva piesok. Sú na ňom viditeľné termálne platničky, takže ide podľa všetkého o spodnú časť raketoplánu, uvádzajú odborníci.
Fragment zatiaľ zostane na dne oceánu blízko floridského pobrežia a v blízkosti mysu Canaveral a NASA zváži, ako bude postupovať ďalej. Nález je majetkom americkej vlády.
O náleze dostali správu rodiny všetkých mŕtvych členov posádky. Stanica History Channel o ňom má odvysielať dokument 22. novembra./agentury/
X X X
Znovuzvolená županka Jurinová: Zdravotníckeho personálu ešte ubudne, ľuďom to treba povedať
Erika Jurinová obhájila post predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja, no v zastupiteľstve nemá takmer žiadnych poslancov domácej strany OĽaNO či strán koalície, ktorá ju podporila. V rozhovore hovorí, akým výzvam bude kraj čeliť počas nadchádzajúceho volebného obdobia.
Erika Jurinová (OĽaNO) obhájila post predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja takmer s rovnakým počtom hlasov ako pred piatimi rokmi.
Pre Aktuality.sk povedala, ako sa podľa nej bude vyvíjať zlá dopravná situácia v kraji a kedy by mohli byť dokončené dôležité stavby. Hovorí aj o opatreniach v štyroch župných nemocniciach. Situácia v zdravotníctve bude podľa nej kopírovať celoslovenský negatívny trend.
Kampaň a voľby
X Vo voľbách ste získali viac ako 80-tisíc voličských krúžkov, v porovnaní s rokom 2017 ste stratili dvetisíc hlasov. Vtedy ste mali jedného silného protikandidáta Juraja Blanára, ale ľudia ešte nevedeli, čo od vás pri správe kraja môžu čakať. Teraz ste mali dvoch silných oponentov, Igora Chomu a Igora Janckulíka. Čo pre vás pri vyhodnocovaní výsledku znamenajú tieto čísla?
Beriem to ako veľký úspech, pretože tentoraz bola negatívna kampaň veľmi silná. To, čo mi vyčítali moji oponenti, beriem ako pseudokauzy, pretože nemali čo vytiahnuť, tak sa z ničoho snažili urobiť veľké bubliny. Vytýkali nám obstarávanie verejnej dopravy, no ľudia nepocítili, že by prestala fungovať, ako sa to napríklad stalo v Banskobystrickom samosprávnom kraji, alebo že by nenastúpili šoféri na linky, čo bol zasa prípad Bratislavského kraja.
Je mi jasné, že tým, že bolo viac silných súperov, sa potrebovali voči mne vymedziť. Ale čísla sú pre mňa potvrdením toho, že sme sa snažili vždy pracovať čestne a v zmysle zákonov a ľudia to ocenili.
X Kampaňovali ste v uliciach. Čo ste dozvedeli od ľudí, aké problémy ich momentálne trápia?
Dali sme si za úlohu prejsť všetky obce v kraji a ľudia, starostovia aj poslanci nám tlmočili, kde od kraja cítili podporu a kde im, naopak, chýbala. Hovorili nám aj o problémoch, ktoré zostali nevyriešené, ale musím povedať, že v tomto prípade šlo zväčša o problémy, ktoré nepatria do kompetencie kraja ako vodovody, kanalizácie, rekonštrukcie základných škôl, ktoré nevieme ovplyvniť.
V druhej polovici kampane tesne pred voľbami mi ľudia skôr vyjadrovali podporu. Potvrdila som si, že ma poznajú veľmi dobre a tiež presne vedia, v akom politickom spektre sa pohybujem.
X Na Orave, odkiaľ pochádzate, zvíťazil Igor Janckulík, ktorý šiel do volieb s podporou takmer všetkých starostov a primátorov tohto regiónu. Aká je to pre vás vizitka? Mali ste viac počas uplynulých piatich rokov investovať do domáceho regiónu? Zároveň, nezmení sa váš prístup k týmto starostom, keď podporili protikandidáta?
Stretla som sa so všetkými starostami Oravy, aj tými, ktorí podporili Igora Janckulíka. Na Orave má Igor naozaj veľkú podporu, no na druhej strane každý starosta si uvedomuje, že ak chce niečo pre obec urobiť, musí spolupracovať. Nemyslím si, že to, čo zaznelo v kampani, negatívne ovplyvní môj postoj k nim alebo postoj starostov k župe.
Čo sa týka väčšej pozornosti pre Oravu – požičiam si teraz volebný slogan Igora Janckulíka, pretože si myslím, že som bola župankou celého kraja. Investovali sme do každého jedného regiónu, aj na Orave, a Igor Janckulík vie, že tých investícií išlo dosť aj do tohto regiónu. Na Orave sú väčšie problémy, s ktorými sa roky nehýbalo. Napríklad sa dvadsať rokov nič nedialo so skeletom, ktorý je vedľa funkčnej polikliniky v Námestove, ktorý je ešte stále železobetónovou opachou. My sme v tomto volebnom období vypracovali zámer a teraz bude druhá úloha nájsť financie, aby sme ho vedeli realizovať. Chceme budovy dokončiť tak, aby slúžili pacientom.
X Zo zastupiteľstva po voľbách vypadli poslanci OĽaNO ako Ján Marosz či Peter Vons, nastupujú nováčikovia ako napríklad občiansky aktivista Milan Ftorek z Martina, ale vracajú sa mená ako národniarka Anna Belousovová či Slota, aj keď teda ide o syna Jána Slotu – Pavla. Ako sa bude podľa vás vyvíjať spolupráca s poslancami?
Situáciu zhodnotím asi až po tom, ako sa s nimi stretnem. Viem, že hneď po výsledkoch sa začali kreovať poslanecké spolupráce, takže uvidím, ako sa najmä nezaradení poslanci pospájajú, ako sa zastupiteľstvo rozdelí a hlavne akú ochotu budú mať spolupracovať. Stále verím v to, že každý, kto má reálny záujem o to, aby sa kraj rozvíjal, nemá inú možnosť ako spolupracovať.
Zdravotníctvo
X Témy, ktoré najviac trápia ľudí v kraji, sú zdravotníctvo a doprava. Rezonovali už za predošlého župana Juraja Blanára, no odvtedy sa stav na cestách a v nemocniciach ešte zhoršil. Kraj je zriaďovateľom štyroch nemocníc v Čadci, Dolnom Kubíne, Trstenej a Liptovskom Mikuláši.Chýbajú všeobecní, detskí lekári aj špecialisti. Viac ako sto lekárov štyroch župných nemocníc avizovalo výpovede. Hovorili ste s nimi? Podajú ich?
Niektorí z nich už výpovede stiahli. S lekármi komunikujem, no najmä naša riaditeľka odboru zdravotníctva, navštívili sme nemocnice, hovorili sme aj s odbormi v rámci nemocníc, s riaditeľmi. Viem, že lekári chcú pracovať, ale zároveň potrebujú, aby sa tá nedobrá situácia nejakým smerom pohla, preto sa uchýlili k výpovediam. Verím, že na národnej úrovni to naštartuje zmeny. Ak by dali výpovede, bude problém zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Dúfam, že k tomu nedôjde.
X V Ružomberku začiatkom leta podalo výpoveď osem lekárov. Zriaďovateľka pohotovosti nebola schopná vypísať služby a musel sa do toho angažovať kraj. Aká situácia je tam dnes?
Ambulantnú pohotovostnú službu poskytuje organizátor na základe povolenia, ktoré mu vydalo ministerstvo zdravotníctva. Organizátor je zo zákona povinný zabezpečiť služby a musí si plniť svoje zmluvné povinnosti. Keďže lekári vypovedali zmluvy a organizátorka nebola schopná zabezpečiť služby, požiadala o ich rozpis kraj. Ten ich zabezpečil na dni, ktoré nedokázal organizátor pokryť. Dnes detská pohotovosť v Ružomberku zatiaľ funguje.
X Zlá situácia je aj na Orave, kde je mnoho pediatrov v dôchodkovom veku. Vo všetkých regiónoch platí, že chýbajú všeobecní aj detskí lekári. Tá situácia je rovnaká na celom Slovensku. Čo robí žilinská župa pre to, aby zabezpečila chod zdravotníctva?
Boli sme prvým krajom, ktorý zaviedol stabilizačný program a funguje už štyri roky. Ročne sme vyčlenili zhruba 250-tisíc eur na rôzne typy programov, ktorými chceme pritiahnuť lekárov, zdravotné sestry. Pracujeme s medikmi na fakultách, ktorým poskytujeme štipendijné programy, čím sa nám zaviažu, že ostanú pracovať v našich nemocniciach. Mali sme aj program, ktorým sme podporovali vytáranie nových ambulancií. Aktívne máme cez programy zaradených 974 zdravotníkov v našich nemocniciach.
Úlohou župy je zlepšiť podmienky pre lekárov v miere, v akej to dokážeme. Druhá úloha je na strane štátu, pretože celý systém potrebuje opravu, aj čo sa týka vzdelávania medikov, ale aj atestačného vzdelávania. Je mi to ľúto, ale situácia sa bude ešte zhoršovať. Zlepší sa, ale možno s vyhliadkou desiatich rokov. Čaká nás odchod veľkej skupiny lekárov, ktorí sú v dôchodkovom veku. Chýba nám jedna celá generácia, ktorá odišla do zahraničia. Zdravotníckeho personálu nám ešte ubudne, ľuďom to treba hovoriť pravdivo.
V našom kraji sme vytvorili najviac nových ambulancií, no nikto to necíti práve preto, že lekári rýchlejšie odchádzajú, ako pribúdajú. Problémom je aj to, že nedokážeme pritiahnuť lekárov z iných krajín, napríklad z Ukrajiny, pretože celý proces overovania a preskúšania je veľmi zdĺhavý a náročný. Oveľa jednoduchšie je to napríklad v Česku a aj preto prichádzame o možnosť získať lekárov do regiónov.
X Minister financií je z OĽaNO, minister zdravotníctva je nominantom OĽaNO, tlmočili ste im túto vážnu situáciu?
Nikdy nebola taká intenzívna komunikácia kraja s vyššou úrovňou ako v posledných dvoch rokoch.
X Aj vás vypočuli?
V niektorých veciach áno, no nemôžem povedať, že na sto percent. Vždy je to stret politických pohľadov s odbornými. Aj tým, že ako kraj vedieme sekciu zdravotníctva v spoločnom združení samosprávnych krajov SK8, vidíme, že hlasy, ktoré máme ako kraje spoločné, sa naozaj premietnu aj do legislatívy.
Konečne bola napríklad prehodnotená verejná minimálna sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktorá je už stanovená na úroveň okresov a nie kraja ako donedávna. Vieme tak lepšie určiť regionálnu potrebu. Túto kompetenciu by sme potrebovali posilniť, aby sme dokázali regulovať ambulantnú sieť podobne, ako je to v Česku a aj v prípade špecializovaných ambulancií. Sme tiež zainteresovaní do viacerých pracovných skupín, ktoré pripravujú zmeny legislatívy.
X Vypätá situácia v kraji nastala aj pri téme optimalizácie siete nemocníc, keď sa Hornooravská, Dolnooravská a Liptovskomikulášska nemocnica obávali, že jednu z nich zrušia. Vy ste tieto domnienky uzatvorili s tým, že ani jedna z nich služby poskytovať neprestane. Platí to stále?
Naše nemocnice sú zoptimalizované, poskytujú základnú zdravotnú starostlivosť a vzhľadom na geografickú nedostupnosť si štát nemôže dovoliť rušiť ich. Veľmi dôležitá pre náš región bude stavba novej nemocnice v Martine. Táto nemocnica má mať menší počet lôžok, ako má martinská nemocnica dnes, čiže optimalizácia sa udeje aj výstavbou novej nemocnice. Verím, že oddelenia v nemocniciach zachováme tak, ako ich máme.
Keď sa optimalizácia siete nemocníc začala riešiť aj legislatívne, pracovali sme na krajskej koncepcii zdravotníctva a mali sme analýzy a predstavu o tom, ako by malo zdravotníctvo v kraji vyzerať. Koncepcia obsahuje zámery a stratégiu rozvoja na základe regionálnej zdravotníckej politiky a ministerstvo zdravotníctva ju malo na pripomienkovaní. Práve na základe tejto koncepcie, na ktorej participovalo aj ministerstvo zdravotníctva, sme presvedčení o opodstatnenosti našich nemocníc v kraji.
X Čo znamená pre kraj, že dostane celkom novú nemocnicu v Martine?
Vznikne veľmi intenzívne prepojenie akademickej, vedeckej aj lekárskej sféry. Pre náš kraj to bude excelentné pracovisko. Vznikne nová nemocnica, ktorá bude mať moderné priestory, nové materiálno-technické vybavenie, sľubujem si od toho, že tu vyštudovaní lekári budú chcieť ostať, že to prispeje k udržaniu lekárov v kraji.
Doprava
X Doprava v kraji kolabuje, vidno to najmä v týchto dňoch, kedy súčasne prebiehajú viaceré rekonštrukcie. Chýba nám diaľnica D1 na východ, kysucká diaľnica D3 na sever. Nie všetko v má v kompetencii úrad krajskej samosprávy, ale s ministerstvom dopravy či Národnou diaľničnou spoločnosťou komunikujete. Kedy sa situácia už uvoľní?
Situácia je katastrofálna, pretože sú naraz rozpracované viaceré projekty a vodiči zažívajú dopravné traumy. Ale v Žiline nás katastrofa ešte len čaká práve v nadchádzajúcich dňoch, kedy sa kvôli rekonštrukcii železnice uzavrie Kysucká cesta (tá privádza do centra Žiliny dopravu v smere z Kysúc – pozn. autora).
Verím však, že do konca môjho nového volebného obdobia sa dokončí tunel Višňové, tunel Čebrať, diaľničný privádzač do priemyselného parku v Kysuckom Novom Meste, časť R3 na Orave, rekonštrukcia železničného uzla v Žiline. Súčasne s tým bude kraj opravovať mosty a cesty druhej a tretej triedy. Situácia sa zlepší, ale bude trvať ešte veľmi dlho, kým sa zmenší investičný dlh.
X Aktivisti Združenia D3 pre Európu na rôznych úrovniach upozorňujú, ako sa bude vyvíjať doprava na Kysuciach bez chýbajúcich úsekov D3 zo Žiliny do Čadce. Predpovedali každú situáciu, napríklad aj to, čo sa deje momentálne, a teda že kvôli rekonštrukcii dvoch mostov na trase medzi Čadcou a Žilinou sa tvoria hodinové kolóny. Ďalšia z vecí, ktorá by sa mala podľa ich predpovedí naplniť je, že na Kysuce sa zleje ešte viac áut po tom, čo za našimi hranicami dostavajú diaľničné úseky Česi a Poliaci.
Áno, je to tak. Oni vychádzajú z reálnych čísel a dát, problematiku majú výborne naštudovanú. Kraj spolupracuje s Ľubomírom Jánoškom zo Združenia D3 pre Európu, ktorý je koordinátorom pre mobilitu v kraji a akceptuje ho aj ministerstvo dopravy či NDS. Na hlas z regiónov dbajú viac ako kedysi.
X V praxi ľudia necítia, že by hlas regiónu bol vyslyšaný, pretože pri diaľnici D3 bolo treba urobiť nanovo štúdiu uskutočniteľnosti aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Znamená to vrátenie sa v procesoch o krok späť a predlžuje to termín dostavby o roky.
Nie je to celkom tak. Posledné dva roky vidíme úplnú zmenu komunikácie zo strany ministerstva k lepšiemu. Predošlí ministri nám stále len opakovali, že sa diaľnica pripravuje, no nevedeli sme sa dostať k žiadnym informáciám. Príchodom tejto vlády minister začal komunikovať. Možno v začiatkoch nebral naše informácie dostatočne vážne, ale akonáhle pochopil súvislosti, tak oveľa intenzívnejšie začal dohliadať na procesy. K urýchleniu procesov stavby D3 vznikla aj pracovná skupina, ktorá sa pravidelne stretáva a robí odpočty úloh. Ja vnímam, že zanedbané prípravy postupujú.
Doteraz nikdy nebolo stanovené, aký objem peňazí ide na D3, dnes vieme, že z eurofondov pôjde na kysuckú diaľnicu 800 miliónov. Teda celá alokácia určená na národnú infraštruktúru je presne zadefinovaná a je určená na stavbu D3.
X Združenie D3 upozorňovalo, že ak túto sumu neschváli Útvar hodnoty za peniaze, tak možno kysuckú diaľnicu nebudeme mať vôbec.
Toto je vyriešené a nehrozí to. Slovensko si nemôže dovoliť diaľnicu nepostaviť, pretože máme medzinárodné záväzky. Väčšou obavou bolo, že v jednej časti sa na diaľnicu využije existujúca cesta 1/11 a to by bola katastrofa, pretože by sme museli prebudovať obchádzkové cesty II. a III. triedy. Ale aj o tom je rozhodnuté, že to nehrozí. Cesta 1/11 zostane zachovaná. Myslím, že na niektorý z tých chýbajúcich úsekov diaľnice je už hotová aj projektová dokumentácia.
x Dokedy by teda mala stáť diaľnica D3?
Buďme realisti, ťažko to bude skôr ako v roku 2030.
x Aká je situácia pri budovaní diaľnice D1?
Tam je priebeh pozitívny. Úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala aj s tunelom Višňové by mal byť hotový v roku 2024, maximálne 2025. Skanska dodržiava harmonogram prác. Jediný problém, ktorý vidíme teraz je, že sa neskoro začalo obstarávanie technológií tunela, pretože tie sa musia zabudovať.
x Skanska robila sken niektorých tunelových blokov, na základe ktorých zistili chyby, tie museli nepredvídateľne opravovať. Doskenovali aj zvyšné bloky?
Áno doskenovali a práve aj to je dôvod posunu v termíne dostavby.
X Ako to pomôže regiónu, ak sa dokončí úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala, či Hubová – Ivachnová, no aj naďalej bude chýbať úsek Turany – Hubová v Turci, ktorý ešte nie je ani v príprave?
Pomôže to Žiline, lebo ten najväčší dopravný uzol je tu. Doprava sa nahustí v Turanoch, ale v okolí nie sú veľké dopravné uzly, prítok dopravy z Oravy smerom z Dolného Kubína nie je tak intenzívny, ako je teraz z Kysúc alebo z Bratislavy do Žiliny. Najväčší dopravný prúd je medzi východom a západom, severom a juhom, cez Kysuce. Po dokončení úseku D1 nepredpokladáme zvýšenie dopravy cez Oravu, ale Orava potrebuje tak či tak nevyhnutne dostavbu R3.
Veľmi dobré by bolo, keby sa úsek s tunelom Višňové a úsek s tunelom Čebrať pri Ružomberku podarilo dokončiť približne v rovnakom čase. Lebo tie veľké problémy máme v Žiline, Strečne a Ružomberku. Žilina a Strečno by vodiči obišli Višňovým a Ružomberok cez Čebrať. Takže už by neboli zápchy ani v jednom meste a zostalo by nám dobudovať úsek Turany – Hubová.
V súvislosti so zápchami najmä na Kysuciach sa kraj snažil zrekonštruovať aspoň to, na čo má kompetencie, teda obchádzkové trasy. Napríklad hlavný ťah z Kysúc na Žilinu sa dá obísť cez Vysokú nad Kysucou, cez Semeteš, kde sme opravili cestu aj mosty na tejto trase. Hlavnú infraštruktúru veľmi úzko sledujeme, no kým nebudú dostavané diaľnice, bude to ťažké.
X Starostovia Bystrickej doliny na Kysuciach sa búria proti tomu, aby sa obchádzkovou trasou, ako obísť hlavný ťah z Kysúc do Žiliny, nestala cesta cez Starú Bystricu na Oravskú Lesnú. Cesta nie je prispôsobená na prejazd kamiónov.
V žiadnom prípade tade nepustíme tranzitnú dopravu. V tomto úseku momentálne prebieha oprava, spevňuje sa breh, aby mohla tadiaľ fungovať aspoň obslužná nákladná doprava. Ak sa cesta spevní, odstráni sa zákazová značka do 12 ton, ale to neznamená, že tadiaľ ideme pustiť kamióny. Dopravnú obslužnosť napokon neurčuje kraj, ale dopravný inšpektorát, ktorý rozhodne v súlade s požiadavkami obcí.
X Pred niekoľkými týždňami kraj podpísal desaťročné zmluvy s poskytovateľmi prímestskej autobusovej dopravy ARRIVA a SAD Žilina. Žilinský kraj robil takýto typ náročného verejného obstarávania ako prvý, no proces, ktorý k tomu viedol sa skomplikoval a za prvú neúspešnú súťaž z roku 2019 hrozí kraju pokuta od Úradu pre verejné obstarávanie vyššia ako milión eur.
Pri obstarávaní prímestskej dopravy mi bolo vyčítané, že som mala podpísať dodatky k pôvodným zmluvám. No po tom, ako sme sa pokúsili urobiť transparentnú súťaž, nás nasledovali všetky ostatné samosprávne kraje. Aj to je znakom toho, že sme konali v zmysle zákona. Pre kraj to bolo zložité, pretože v prvej súťaži robili obštrukcie nielen dopravcovia, ale aj Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý nekonal.
Dostali sme sa do časovej tiesne a na základe mimoriadnej situácie sme spustili priame rokovacie konanie s dopravcami. Oslovili sme vtedy všetkých dopravcov, ktorí sa zúčastnili trhových konzultácií. No iba aktuálni poskytovatelia boli ochotní rokovať o uzavretí zmluvy. Považujem to už za skončenú kapitolu, inak sme postupovať nemohli.
X Úrad pre verejné obstarávanie ale namieta, že k mimoriadnej situácii nedošlo, že ste na súťaž mali byť časovo lepšie pripravení.
Áno, podľa nich sme mali nechať skolabovať dopravu, ako sa to stalo v Banskobystrickom samosprávnom kraji, aby uznali, že šlo o mimoriadnu situáciu. Keby nám nefungovala doprava, vtedy by sme boli podľa zákona v mimoriadnej situácii. Naozaj neviem, či toto, čo nám ÚVO odkazuje, máme brať vážne. Oveľa väčšia hospodárska katastrofa by predsa pre región nastala, ak by sme dopustili, aby doprava prestala fungovať. V snahe predísť tejto katastrofe sme nemali inú možnosť, ako rokovať s dopravcami priamo.
X Nedalo sa tomu predísť?
Snažili sme sa tomu predísť vo všetkých oblastiach. Pred spustením súťaže sme komunikovali aj s dopravcami, aby sa toho nebáli, že nemáme žiadne bočné úmysly, len chceme ísť zákonnou cestou.
V roku 2018 sme predpokladali, že pôjde o súťaž na desať rokov. No tým, že predošlé vedenie nepripravilo žiadne podklady pre verejné obstarávanie prímestskej dopravy, sme si po začatí príprav a analýz uvedomili, že je riskantné ísť do obstarávania na desať rokov. Zvolili sme súťaž na kratšie obdobie, skomplikovala sa aj tá. Z trištvrte roka, počas ktorého prebiehala reálna súťaž, sme pol roka strácali čas kvôli obštrukciám a predbežným opatreniam ÚVO. Nemohli sme konať, museli sme čakať, kým sa ÚVO k niektorým veciam vyjadrí, predlžovali termíny, nerozhodovali.
X S dopravcami ste podpísali v roku 2019 zmluvy na skrátené obdobie a hneď ste sa opätovne pokúsili o tender na desať rokov. Súťaž vyhrali opäť pôvodné spoločnosti ARRIVA a SAD Žilina. Podmienkou kraja bolo, aby vysúťažil lepšie ceny a nemusel dopravcom doplácať milióny za straty. Táto druhá súťaž už dopadla podľa predstáv kraja?
Po predošlej skúsenosti sme boli zorientovaní v procesoch a aj ÚVO tentokrát zvolil iný prístup. Vyhodnocoval námietky oveľa rýchlejšie, nedával predbežné opatrenia, čím nás nebrzdil v konaní a rovnako samotní dopravcovia boli konštruktívni. Predtým padali obštrukčné otázky len preto, aby zdržiavali proces. Teraz bolo 90 % dotazov konštruktívnych. V niektorých prípadoch sme uznali pripomienky dopravcov a zmenili podmienky, no v mnohých prípadoch sme nastavené podmienky ustáli a obhájili pred dopravcami aj Úradom.
Finančne by sme sa mali dostať na úroveň cien z roku 2019. Čiže do obdobia pred pandémiou. Počas Covid-u nastal rapídny pokles počtu cestujúcich a s tým spojené nižšie tržby a väčšie straty, ktoré má kraj povinnosť doplácať. Kraj bude však naďalej doplácať dopravcom vzniknutú stratu, čiže rozdiel medzi reálnymi nákladmi a tržbami za lístky. Dopravcovia vždy vykážu svoje príjmy z cestovného a koľko im chýba na náklady.
Ľudia zároveň dostanú lepší štandard autobusov, aký mali doteraz. Začne jazdiť oveľa viac nízkopodlažných autobusov, všetky budú mať pripojenie na wifi, klimatizáciu, USB nabíjačky, vonkajší zvukový oznamovací systém pre nepočujúcich.
Energetická kríza a vízie na štyri roky
X Máte pripravený energetický manažment pre nastupujúcu energetickú krízu? Na čom môže kraj ušetriť?
Sme najväčším poskytovateľom služieb, aj napriek energetickej kríze je pre nás najdôležitejšie udržať poskytovanie služieb v takom objeme, v akom ich poskytujeme – zdravotná, sociálna starostlivosť a školy, sú prvoradé.
Našim nástupom v roku 2017 sme vytvorili úrad energetika a začali sme realizovať pasport budov, zjednocovať všetky údaje o energetickej náročnosti našich budov, ktorých má kraj vyše sedemsto. Údaje postupne vyhodnocujeme a základe nich budeme robiť opatrenia. Máme projekty na zníženie energetickej náročnosti budov a chceli by sme ich realizovať, financované by mali byť zväčša cez eurofondy.
Budeme tiež napĺňať dlhodobú energetickú stratégiu, ktorú má úrad prijatú, ktorá obsahuje krátkodobé i dlhodobé riešenia. S tým súvisí aj využívanie obnoviteľných zdrojov energií, ktoré postupne zavádzame v našich inštitúciách.
X V kampani vám vyčítali dohodárov, pracujúcich pre Úrad ŽSK, ktorí mali mať neprimerane vysoké finančné ohodnotenie. Bola to oprávnená kritika? Budete v súvislosti s nadchádzajúcou krízou prehodnocovať aj stavy zamestnancov a spolupracovníkov?
Väčšina dohodárov pracuje na konkrétnych projektoch. Znamená to, že keď sa skončí projekt, skončí sa aj dohoda. Mnoho dohodárov sme museli prijať napríklad počas pandémie na výkon zdravotníckych činností, bolo to vyše dvesto dohôd. No po skončení pandémie skončili aj tieto dohody. Máme niekoľko dohodárov, ktorí mali odmenu 70 eur na hodinu, čo bola najvyššia suma, akú sme dávali avšak na vysoko odborné činnosti. Nebolo ich ani päť a boli to špecialisti na činnosti súvisiace s verejným obstarávaním. Myslím si, že ich ohodnotenie bolo primerané vzhľadom na to, že išlo o polmiliardový tender (na prímestskú autobusovú dopravu – pozn. autora).
X Aké projekty pripravujete na nasledujúce štyri volebné roky? Čakajú vás podobné veľké obstarávania ako bola súťaž na prímestskú autobusovú dopravu? Vieme, že v zlom stave je most cez Oravskú priehradu, ktorý je v správe kraja a čaká na rekonštrukciu.
V každom regióne máme míľniky, ktoré by sme chceli zrealizovať. Do konca súčasného programového obdobia musíme dokončiť viac ako 30 projektov za viac ako 90-miliónov eur. Niektoré sú pred dokončením, iné v realizácii, ďalšie sa začnú robiť budúci rok. Toto je pre nás teraz najdôležitejšie, aby nám neprepadli žiadne financie z eurofondov.
Most v Námestove je jednou z mét, ktoré máme na najbližšie obdobie. Dokončujeme projektovú dokumentáciu, treba urobiť všetky inžinierske činnosti, aby sme mohli začať obstarávať. Budeme na to potrebovať 15 miliónov eur. Takto finančne náročná nebola ešte žiadna investícia. Najväčšiu investíciu, okolo štyroch miliónov, sme doposiaľ dali do rekonštrukcie Strednej zdravotníckej školy v Liptovskom Mikuláši. Most bude obsahovať aj cyklochodník a v maximálnej možnej miere sa budeme snažiť využiť prostriedky z eurofondov.
Radi by sme dotiahli nadstavbu konzervatória v Žiline, ktorá je pre rozvoj školy extrémne dôležitá. Dôležitou témou bude stavba cyklociest, mať pripravené projekty včas, aby sme mohli čerpať financie z nového programového obdobie a zároveň aby nás nebrzdili procesy.
V Turci, v Mošovciach, by sme radi vybudovali zdravotnícko-sociálne zariadenie zamerané na geronto-psychiatrické ochorenia, Alzheimerovu chorobu. V tomto prípade sa chceme uchádzať o prostriedky z Plánu obnovy. V jednej časti pripravujeme sociálne zariadenie pre klientov s Alzheimerovou chorobou, v druhej časti by bolo zdravotnícke zariadenie na preliečenie geronto-psychiatrických ochorení, aktuality.sk
X X X
Zatvárať nebudeme, no chceme, aby ste o nás vedeli. Vláda tvrdí, že volanie vysokých škôl vypočula
Avizované protestné zatvorenie brán vysokých škôl na Slovensku sa nekoná. Ministerstvo i rektori tvrdia, že našli spoločnú reč, vďaka ktorej sa pokúsia vyviesť vysoké školstvo z krízy spôsobenej nedostatkom financií.
Výučbu neprerušia, pretože ministerstvo školstva plní ich podmienky. Vysoké školy sa zhodli, že budú pokračovať vo výučbe aj po 17. novembri.
Plánované zatváranie, ktoré mohlo ochromiť vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku, sa tak nekoná. Potvrdili to vysoké škole združené v Konzorciu slovenských vysokých škôl U 10+ a Slovenská rektorská konferencia.
Predstavitelia týchto inštitúcií sa zhodli, že komunikácia s ministerstvom školstva sa zlepšila a na ich najpálčivejšie problémy našli riešenia. Stále však trvajú aj na splnení ďalších požiadaviek, ktoré majú vysoké školstvo na Slovensku vyviesť z krízy.
Radikálny postoj, ktorý začiatkom jesene vysoké školy zaujali, považujú za nevyhnutný aj oslovení zamestnanci a študenti.
Peniaze na energie i zamestnancov
V septembri tohto roka vydala Slovenská rektorská konferencia vyhlásenie (SRK) Zabráňme kolapsu vysokých škôl na Slovensku!, ktoré adresovala vláde.
V dokumente upozorňovala najmä na nedostatočné financovanie vysokých škôl a na to, že tieto vzdelávacie inštitúcie sú na pokraji kolapsu, ku ktorému prispela aj súčasná energetická kríza a rast cien.
SRK upozornila, že pre škrty v štátnych rozpočtoch na roky 2021 a 2022 nebude už naďalej možné zabezpečiť základnú prevádzku vysokých škôl.
„Faktúra za energie nám z roka na rok vzrástla o 170 percent,“ uviedla v októbri pre Aktuality.sk hovorkyňa Univerzity Komenského v Bratislave Lenka Miller.
Univerzita vo svojom stanovisku z 21. októbra zdôraznila, že za tri roky (2020 – 2023) majú slovenské vysoké školy od štátu dostať až o 72 miliónov eur menej ako pôvodne.
SRK predostrela vláde tri hlavné požiadavky – návrat financovania minimálne na úroveň roka 2020, kompenzácia zvýšených nákladov na energie a tiež dofinancovanie výpadkov v národných a európskych projektoch. V prípade nesplnenia požiadaviek mali vysoké školy 17. novembra protestne prerušiť výučbu. K vyhláseniu Slovenskej rektorskej konferencie sa pridalo aj Konzorcium vysokých škôl U10+.
V súvislosti s budúcoročným rozpočtom prišlo na pretras aj prepúšťanie zamestnancov vysokých škôl. Celkovo malo ísť až o dvetisíc pracovníkov, čo rektor Univerzity Komenského v Bratislave a člen SRK Marek Števček označil za neprijateľné.
„Za posledné dva roky školy prepustili oveľa viac ako tisíc zamestnancov. Nie je reálne, aby sme mali v budúcom roku prepustiť takýto počet zamestnancov. V tom prípade by mnohé odbory a študijné programy neboli pokryté vyučujúcimi,“ uviedol pre RTVS prezident Slovenskej rektorskej konferencie Rudolf Kropil.
Komunikácia sa zlepšila
Univerzita Komenského v Bratislave už koncom októbra avizovala, že svoje brány zatvárať nebude. Na rovnakom stanovisku sa dohodli aj predstavitelia SRK s tým, že školy sú však aj naďalej pripravené na všetky formy protestu. Na splnení zvyšných požiadaviek však naďalej trvajú.
Rovnaké stanovisko zaujalo začiatkom novembra aj Prezídium Konzorcia U10+, ktoré v stanovisku uviedlo, že víta otvorenú komunikáciu nového ministra školstva Jána Horeckého.
Ministerstvo vyčlenilo pre vysoké školy 17 miliónov eur na pokrytie zvýšených nákladov na energie a tieto peniaze už boli prerozdelené.
„Minister dal prísľub, že budúcoročný rozpočet pre verejné vysoké školy bude obsahovať aj dofinancovanie nárastu cien energií v roku 2023 a tiež súhlasil, aby finančné prostriedky, ktoré boli v štátnom rozpočte doplnené z deficitu 27 miliónov eur, neboli viazané,“ uviedlo konzorcium.
Minister Ján Horecký vyhlásil, že neakceptuje znižovanie počtu zamestnancov o dve tisícky a bude sa snažiť tieto snahy zastaviť.
„Ani ministerstvo financií a už vôbec nie ministerstvo školstva nebude žiadnemu štatutárovi ukladať, prikazovať ani okresávať, koľko má mať zamestnancov. A tie peniaze sú napočítané na dnešný počet zamestnancov,“ vyhlásil 2. novembra po rokovaní vlády.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2023 schválila vláda ešte v polovici októbra. Teraz je na rade parlament. Vzhľadom na aktuálnu politickú situáciu sa však ozývajú hlasy, že rozpočet nemusí prejsť. Obavu potvrdil aj predkladateľ – ministerstvo financií – tým, že do návrhu zahrnulo aj scenár hroziaceho rozpočtového provizória.
Prezídium Konzorcia U10+ vo vyhlásení uviedlo, že očakáva ďalšie rokovania s ministrom školstva a po ich ukončení vyhodnotí naplnenie požiadaviek vysokých škôl.
Aspoň niečo sa pohlo
V súvislosti so zatváraním vysokých škôl sa hovorilo o tom, že si berú študentov ako rukojemníkov. Niektorí z nich však krokom svojich alma mater rozumejú a vnímajú kritickosť danej situácie.
„Podľa mňa to bol celkom dobrý nápad, keďže sa situácia utlmila a ministerstvo aspoň sčasti vyhovelo požiadavkám. Určite by to bolo pre nás ťažšie, keby sa prestalo vyučovať. To, čo by nám pedagógovia neodprednášali, by nám na skúškach chýbalo,“ hovorí študentka Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Jej spolužiačka si, naopak, nemyslí, že by protest k niečomu dopomohol, pretože škola by prešla na dištančnú výučbu, čo však nie je pre vedenie najšťastnejším riešením.
Podľa vysokoškolskej pedagogičky z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre zvýšilo avizované zatváranie škôl povedomie verejnosti o aktuálnych problémoch slovenských vysokých škôl.
„Uskutočnenie protestného zatvárania by asi podmienilo začiatok online vzdelávania, ktorý však nepredstavuje akceptovateľnú náhradu prezenčnej výučby. Z dlhodobého hľadiska by situácia vyžadovala iné riešenie, ktoré by síce bolo dostatočne jasné, ale zároveň by práca a štúdium zostali plnohodnotne funkčné,“ dopĺňa s tým, že nitrianska univerzita o svojich krokoch v predstihu informovala svojich zamestnancov i študentov, aktuality.sk
X X X
Tri mesiace bez výplaty, ale s viacerými zážitkami
Predstavoval si to inak. Napriek tomu, že pre nevyplatené financie predčasne ukončil pôsobenie v pozícii asistenta hlavného trénera pri reprezentácii Zambie, pre Karola Praženicu to bolo zaujímavý a podnetný angažmán. Na africké prostredie nezanevrel a vedel by si predstaviť, že by sa vrátil pracovať na „čierny kontinent“.
KAROL PRAŽENICA SKONČIL PREDČASNE VO FUNKCII ASISTENTA HLAVNÉHO TRÉNERA REPREZENTÁCIE ZAMBIE
X Niekto si povie, že do Afriky by nešiel trénovať nikdy, mnohí majú obavy a iní by do toho išli okamžite. Dlho ste premýšľali, či prijať ponuku?
„Samozrejme, z viacerých zdrojov som si preveroval informácie. Predsa len, do Afriky naši tréneri príliš nechodia. Reprezentácia je nejaké zrkadlo daného štátu, v Zambii boli vytvorené podmienky na prácu s výberom profesionálne, pracuje sa s tými najlepšími hráčmi, aj preto som ponuku asistenta hlavného trénera prijal.“
X S čím ste sa museli najviac vyrovnávať?
„S inou kultúrou, prostredím, typológiou a myslením hráčov. Z trénerského a ľudského pohľadu to bolo veľmi pestré, musel som sa vedieť s nimi naladiť a porozumieť im, ako žijú vo svojom prostredí a ako fungujú. Videl som určité odlišnosti medzi hráčmi, ktorí pôsobia v domácej súťaží a legionármi v európskych ligách. Afrika je obrovský svetadiel a vari najväčšie ťažkosti sa objavili ohľadom prekonávania presunov na zápasy. Letieť za súperom dvadsať i viac hodín nebola žiadna výnimka.“
X Hovorí sa, že africkí hráči majú ťažkosti s taktickým vnímaním futbalu. Postrehli ste to?
„To je najväčší problém, ale s príchodom čoraz väčšieho počtu európskych trénerov sa to postupne mení. Lepšie sú na tom krajiny, ktoré majú viac financií. Vnímal som aj rozdiely z pohľadu taktickej disciplíny a vyspelosti. Záleží aj na tom, ako je na danom mieste rozbehnutý systém a práca s mládežou. Trebárs v štátoch severnej Afriky ako Maroko, Alžírsko či Egypt cítiť vplyv francúzskeho futbalu.
Sú tam rôzne akadémie, kde sa systematicky rozvíjajú mladí hráči. Čo sa týka Zambie, pracovali sme s rýchlostne a vytrvalostne veľmi dobre pripravenými futbalistami. Z nich približne pätnásť pôsobí v zahraničných ligách. Jasne medzi nimi prevažujú stredopoliari a útočníci, ktorých vycibríte skôr ako obrancov. Aj to ukazuje, v čom je rozdiel.“
X So Zambiou ste triumfovali na COSAFA Cupe, čo je každoročný turnaj pre reprezentačné výbery Južnej Afriky, solídne ste rozbehli kvalifikáciu na Africký pohár národov. Čo sa stalo v Lusake, keďže v rozbehnutej práci nepokračujete?
„Pôvodne sme sa dohadovali na zmluve na štyri roky, ukrojilo sa z nej niečo vyše roka. Mali sme kvalifikáciu na Africký pohár národov, ktorý malo hostiť v lete 2023 Pobrežie Slonoviny. Nastal problém s termínom, posunul sa až na január nasledujúceho roka. Oficiálne stanovisko bolo, že v čase pôvodného dátumu je v krajine obdobie dažďov a boli obavy, že by sa viaceré zápasy prekladali.
Skôr sme si však mysleli, že išlo o to, že po svetovom šampionáte v Katare by európske kluby neuvoľnili zvučné mená. Posúval sa termín turnaja a postupne nastali finančné problémy zo strany zväzu. Tri mesiace sme nevideli výplatu. Snažili sme sa to riešiť, neprišlo k dohode a nakoniec sme kontrakt zrušili a vec posunuli orgánom Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA).“
X Futbalový zväz Zambie prostredníctvom svojho tajomníka Adriana Kashalu tvrdí, že realizačný tím s hlavným trénerom Aljošom Asanovičom sa nehlásil do práce od prehry s Mozambikom, v lete museli prípravu prebrať domáci asistenti.
„To je pravda, ale tomu predchádzal list, ktorým sme upozornili zväz, že si niekoľko mesiacov neplní zmluvné záväzky voči nám. Navyše sme dostali od zväzu letenky domov, takže funkcionári vedeli, kde sa nachádzame. Medzitým tvrdili, že nám chýbajúce peniaze poslali, no my sme nič nedostali a naťahuje sa to do týchto dní. Boli sme ochotní sa vrátiť a pokračovať v práci, ale k vyrovnaniu neprichádzalo a teraz je na Športovom arbitrážnom súde, aby celý prípad uzavrel.“
X Evidujete, že zväz vypísal konkurz na nového trénera Zambie? Ten bude dohliadať na mládežnícke výbery, ženy a prvý tím. Povedie kvalifikáciu na Africký pohár 2024 a majstrovstvá sveta 2026. Prihlášky so životopisom a overenými kópiami trénerských certifikátov mali uchádzači odovzdať do konca minulého týždňa.
„Neprekvapuje ma to. V súčasnosti vedie Zambiu bývalý obranca nemeckého Kolína či Aachenu Moses Sichone s pomocou trénera brankárov Stephena Mwansu. Predpokladám, že nový tréner začne pracovať až od januára. So mnou to bolo pred rokom rovnako. V novembri som prišiel a zmluva mi začala platiť až od začiatku ďalšieho roka.“
X Ako sa vôbec pracovalo s reprezentáciou Zambie? Čím vás to obohatilo?
„S tréningovými plochami to nie je ideálne, aj preto sme s reprezentáciou chodili pred zápasmi na sústredenia do Maroka, Kamerunu aj Turecka. Odohrali sme aj prípravný duel v Bagdade s Irakom. Získal som zaujímavé poznatky a iný pohľad na futbal očami a vnímaním afrického hráča. Mohol som spoznať tamojšiu mentalitu. Bola to iná práca, ako sme zvyknutí v našich podmienkach.“
X Akí sú africkí hráči?
„V prvom rade sú bezprostrední a veľmi pobožní, modlia sa pred a po každom jedle, tréningu a zápase. Duchovnej stránke prikladajú veľký význam a z tohto hľadiska je príprava odlišná. Často počúvajú hudbu a radi spievajú. V autobuse, v kabíne… Na všetko majú dostatok času, to sa týka života aj futbalu. Dodržiavanie časového harmonogramu je odlišné ako u nás. V Afrike preto potrebujete určitú dávku trpezlivosti. Dodržiavanie taktických a herných vecí je najväčší rozdiel v porovnaní s európskym ponímaním futbalu.“
Africkí fanúšikovia sú tiež odlišní od európskych. Mohli ste to porovnávať?
„Na zápasoch sa spieva a tancuje. Reprezentáciu na každom zápase sprevádzala skupina fanúšikov, ktorí hrajú na rôznych lokálnych a netradičných nástrojoch. Bubnujú, trúbia počas 90 minút bez jedinej prestávky. Ľudia sú živelní, na niektorých zápasoch boli 60-tisícové návštevy. Keď sa mužstvu darí, ste ako v mravenisku, počujete len ohlušujúcu atmosféru z tribún.“
X Kapitán Zambie Enock Mwepu z anglického Brightonu musel ukončiť kariéru vo veku 24 rokov. Dôvod je dedičná choroba srdca…
„Bolo to v čase, keď sa zrušila kvalifikácia a mužstvo sa pripravovalo na prípravný zápas v Mali. Počas presunu dostal záchvat a museli ho hospitalizovať. Anglický klub poslal pre neho lietadlo a na Ostrovoch podstúpil ďalšie vyšetrenia, ktoré odhalili až také vážne problémy, že s futbalom skončil.
Prekvapilo ma to, pretože bol vždy v pohode a dobrej nálade. Ťažko povedať, čo je toho spúšťač. Mweku bol veľmi talentovaný futbalista a správny kapitán. Je mi ľúto, ako skoro sa skončila jeho kariéra. Chvalabohu, že sa nestalo niečo tragickejšie. Žije, a to je to najdôležitejšie.“
X Vlani prestúpil útočník Patson Daka do Leicestru a s klubom Premier League podpísal zmluvu do roku 2026. Hovorilo sa, že Salzburg zinkasoval za prestup okolo 30 miliónov eur plus bonus z ďalšieho prípadného predaja hráča. Je to jeden z najväčších transferov reprezentanta Zambie!
„Treba povedať, že v Salzburgu mal výborné čísla, veď v 125 zápasoch mal na konte 68 gólov a 27 asistencií. Je fyzicky silný, dostatočne rýchly. Samozrejme, že prestup do Anglicka, kde je konkurencia podstatne väčšia ako v Rakúsku, bol náročný. Dokázal sa s tým aj s podporou klubu vyrovnať. Daka má predpoklady, aby sa ešte viac presadil a dal o sebe vedieť.“
X V minulosti so Zambiou vyhral Africký pohár národov hráčov do 20 rokov. Ako sa tento prestížny turnaj mladých nádejí berie na kontinente?
„Šampionát je eldorádo pre skautov z celého sveta. Na ihrisku vidíte veľkú zmes a neskutočný výber hráčov rôznych reprezentačných výberov, ktorí sa chcú dostať za lepšími podmienkami. Afrika je prevažne produkt útočníkov a ofenzívnych futbalistov. Je zaujímavé, že v Zambii sa mládežnícke kategórie poriadne nestretávajú, nehrajú zápasy. Ak sa blíži nejaká akcia, urobí sa určitá selekcia hráčov, jedno, dve sústredenia a ide sa na podujatie.“
X Zambijčania sú kresťanský národ, v ktorom sú aj prvky tradičného afrického náboženstva. Ako na vás krajina pôsobila?
„Zambia je vnútrozemská krajina a bývalá britská kolónia, na ceste sa jazdí po ľavej strane. Úradný jazyk je angličtina, na školách sa vyučuje portugalčina. Je to jeden z mála afrických štátov, ktorý nemal so svojimi susedmi ozbrojený konflikt. Profituje z ťažby a spracovania nerastných surovín, najmä medi. Čo je zvláštnosť, nestretol som ani jedného majiteľa reštaurácie černocha.
Miestni obyvatelia majú najradšej kuracie mäso a lokálne ovocie a zeleninu. Ananás a melón rastie celý rok a kúpite ich čerstvé za 50 centov. Veci, ktoré sa dovážajú, sú drahšie. Zambia má nádhernú prírodu, viacero národných parkov, očarujúce vodopády. Najznámejšie sú Viktóriine, ktoré sa nachádzajú na hraniciach so Zimbabwe. V divokej prírode môžete obdivovať levy či hrochy.“
A čo kriminalita?
„Bol som milo prekvapený. Určité malé krádeže, to áno, ale nejaké prepadnutia či vraždy som počas môjho pôsobenia ani v médiách nezaznamenal. Ak to porovnám s Juhoafrickou republikou, kde sme boli na turnaji, tak tam za dva týždne prišlo k viacerým prepadnutiam barov a prestrelkám v nočných kluboch, pri ktorých zomierali ľudia.“
V 18-miliónovej krajine asi 40 percent obyvateľov žije pod hranicou chudoby.
„Je vidieť rozdiely medzi hlavným mestom, väčšími mestami a vidieckymi provinciami. Prechádzali sme cez najchudobnejšie časti, tam v hlinených domoch býva viac ľudí. V období dažďov sa im príbytky úplne rozpadnú, potom ich nanovo stavajú.“
x Vrátili by ste sa ešte do Afriky?
„Určite. Z toho, čo sa nám v Zambii ohľadom financií prihodilo, nie som rozladený. Verím, že sa to úspešne vyrieši. Bol som pri národnom výbere a získal nové trénerské poznatky, ktoré sa dajú využiť.“
SENICA? JE MI TO ĽÚTO
Naposledy Karol Praženica v našej lige viedol Senicu, ktorú na jar 2021 v našej lige zachránil. Vo futbalovom klube zo Záhoria boli výrazné dlhy, nedostal licenciu a následne skončil.
„Je mi to nesmierne ľúto. V Senici bolo výborné zázemie a podmienky na futbal. Mali sme tam tréningové plochy a areál s nafukovacou halou, s ktorou sa môže pochváliť len málokto. Je to veľká škoda, ako to dopadlo,“ povedal 51-ročný tréner.
Čo plánuje ďalej? „Kontrakt v Zambii sa nám skončil, ruky máme rozviazané a čakáme na finančné vyrovnanie. Samozrejme, ak by prišla nejaká ponuka aj zo Slovenska, určite by som ju zvážil.“, aktuality.sk
X X X
Nový tréner hokejového Prešova Juraj Faith: Začiatok bude špecifický, ale chcem uspieť
Ernest Bokroš už nie je tréner hokejistov posledného tímu extraligy. Skúsený 63-ročný kormidelník v pondelok požiadal o uvoľnenie z funkcie a Prešov mu vyhovel. Jeho nástupcom sa stal Juraj Faith, pre ktorého to bude prvé pôsobenie v pozícii hlavného trénera v slovenskej extralige.
Premiéru bude mať naozaj pikantnú, pretože Prešov nastúpi v utorok doma proti Michalovciam, kde Faith dve sezóny plnil úlohu asistenta trénera.
„Ernest Bokroš viedol tím od vlaňajšieho návratu prešovského hokeja medzi slovenskú elitu. Po splnení minuloročnej úlohy mužstva postúpiť do play-off extraligy nie sú výsledky nášho tímu v sezóne uspokojivé. Touto cestou sa mu chceme poďakovať za všetko, čo pre náš klub urobil, najmä v náročných začiatkoch v úvode minuloročnej sezóny.
Taktiež mu chceme popriať do budúcna len to najlepšie. Zároveň s potešením vítame na našej striedačke nového lodivoda. Stane sa ním niekdajší vynikajúci útočník Juraj Faith,“ uviedol včera prešovský klub v stanovisku na svojich sociálnych sieťach. Asistentmi hlavného trénera zostávajú Dušan Brincko a Rudolf Jurčenko.
„Teší ma, že som dostal dôveru. Je to ďalší skok v mojej trénerskej kariére. Uvedomujem si obrovskú zodpovednosť, ktorú na seba beriem. Viem, v akej je tím situácii a na akej sa nachádza pozícii. Všetci sa však chceme pohybovať na vyšších priečkach a v pokojnejších vodách,“ povedal na úvod pre denník Šport Juraj Faith.
Nový tréner Prešova sa do centra Šariša presúva z poľského Nového Targu, kde si už vyskúšal post hlavného kouča. „Majiteľ Prešova ma kontaktoval s ponukou v pondelok. Nebolo jednoduché odísť z Poľska, hoci sme boli beznádejne poslední. Finančná situácia klubu je však veľmi ťažká, mužstvo funguje na poloamatérskej úrovni.
V Novom Targu neboli nadšení z toho, že chcem odísť, ale dohodli sme sa korektne s tým, že sa kedykoľvek môžem vrátiť. Veľmi pekne im ďakujem, že mi vyšli v ústrety a pochopili moju túžbu viesť extraligový tím na Slovensku,“ povedal 46-ročný odchovanec košického hokeja.
Čaká ho neľahká situácia, keďže klub z posledného miesta vymenil za tím nachádzajúci sa na rovnakej pozícii, len v inej lige. „Nedá sa porovnávať Nový Targ a Prešov, lebo ich situácia je úplne odlišná. Vedel som, že v Poľsku idem do tímu, ktorý už vlani získal iba 12 bodov a bol som oboznámený s tým, s akým kádrom budem pracovať.
Napriek tomu sme robili všetko pre to, aby sme boli úspešní. Prešov má síce rovnaké postavenie v tabuľke, ale odlišný cieľ. V tom je pre mňa najväčší rozdiel,“ myslí si nový kouč Prešovčanov.
Jeho tím sa v posledných šiestich zápasoch netešil z výhry, z desiatich duelov má na konte iba jedno víťazstvo, aj to len za dva body. Pozdvihnúť „koňarov“ v nepríjemnej situácii nebude ľahké.
„Videl som naživo jeden zápas Prešova a ťažko sa mi po jednom tréningu hodnotí, v čom je najväčší problém mužstva. Veľa duelov však prehralo o gól. Začali sme niečo nové, pár vecí skúsime zmeniť, pretože nie všetko bolo zlé. Najbližší duel nás čaká po piatich tréningoch, nemáme mesiac času, ako v letnej príprave.
Pokúsime sa pozdvihnúť výkony tak, aby sme začali bodovať. Chlapci vyzerali na tréningu výborne a odhodlane, chcú zlepšiť svoje výsledky a postavenie v tabuľke. S vedením som hovoril aj o doplnení kádra, ale situácia nie je jednoduchá. Kvalitných slovenských hráčov je málo a zahraničných, ktorých je dostatok, môžeme mať len obmedzený počet,“ dodal Juraj Faith.
Svoju premiéru na novom poste si odkrúti 15. novembra doma proti Michalovciam, v ktorých posledné dve sezóny pôsobil ako asistent trénera. „Bude to špecifické, lebo v Dukle poznám veľa hráčov a veľa ľudí, hral som tam, aj trénoval. Musím to ale brať ako každý iný zápas, lebo extraliga je vyrovnaná. Teším sa na súboj a urobím všetko pre to, aby som bol s mojím tímom úspešný,“ dodal na záver nový kormidelník Prešova, aktuality.sk