V prípade exšéfky žilinského krajského súdu Evy Kyselovej odmietol vypovedať kľúčový svedok Polka a teraz aj jej exkolegyňa Urbanová. Obžaloba popisuje štyri korupčné skutky.

Už pred pojednávacou sieňou Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici sa stretli za korupciu odsúdená sudkyňa Mária Urbanová a exšéfka Krajského súdu v Žiline Eva Kyselová, ktorú obžaloba rovnako viní z prijímania úplatkov. Na začiatok pojednávania čakali bývalé kolegyne zo senátu sediac vedľa seba.

Proti Kyselovej vypovedal v prípravnom konaní najmä odsúdený exsudca – Pavol Polka. Obom členkám takzvaného „ženského senátu“ mal posúvať časť úplatkov, ktoré mu nosil žilinský podnikateľ František Tóth. Muž s prezývkou Veľký Fero bol známy tým, že za peniaze dokáže vybaviť na krajskom súde oslobodenie, zmiernenie trestu či prepustenie z väzby.

Polka mal spomenúť, že „porieši aj Evu”

Polka sa ku korupcii priznal a súd ešte vlani schválil trojročný trest so skúšobnou dobou päť rokov a peňažný trest 150-tisíc eur, na ktorých sa dohodol s prokurátorom. Na konci júna tohto roka však kedysi mocný muž žilinských súdov odmietol na pojednávaní Kyselovej kauzy vypovedať.

Dnes ho nasledovala aj Urbanová, ktorá sa pred časom rovnako k prijímaniu úplatkov priznala a dostala tri roky s trojročným podmienečným odkladom plus peňažný trest 10-tisíc eur. „Nebudem vypovedať,” povedala na mieste pre svedka. Na otázku, prečo, zareagovala pri odchode zo súdu len stručne. „Dnes to nie je o mne.”

Z čítania jej výpovedí z vyšetrovania vyplynulo, že peniaze, ktoré jej Polka nechával „v šuflíku” spočiatku ako úplatky nevnímala. „Ak sa aj zastavil a poďakoval formou finančnej odmeny, vtedy som si to neuvedomila. Teraz to ľutujem ako moje morálne zlyhanie,” vypovedala v minulosti. Zvyčajne podľa nej išlo o sumy neprevyšujúce tisíc eur.

Vo viacerých prípadoch, kde mala ako sudkyňa pomôcť konkrétnemu obvinenému a „pozrieť sa na to”, jej Polka spomenul, že sa „zastaví aj za JUDr. Kyselovou” alebo, že „porieši aj Evu”. Či tak skutočne urobil, povedať nevedela.

Myslela si, že, ako sa hotovosťou poďakoval jej, „tak sa pôjde poďakovať aj kolegyni”, ani jeden z nich jej však o tom nikdy nič nehovoril.

Urbanová v prípravnom konaní vypovedala aj o tom, že na Polkove žiadosti reagovala v rámci kolegiálnych vzťahov, chcela byť ústretová. „Myslím si, že je to tak na každom pracovisku, že si ľudia pomáhajú a vychádzajú v ústrety.”

Kyselová: Polka nikdy nič nerobil len tak

V čase výpovede, ktorú dnes prokurátor Ján Hrivnák pred súdom čítal, trvala na tom, že rozhodnutia, za ktoré mala inkasovať úplatky, boli zákonné a spravodlivé. Ako sudkyňa spravodajkyňa, ktorá si spis podrobne naštuduje a referuje zvyšným členom senátu, svoju prácu odviedla a výsledok bol napokon vždy o kolektívnom rozhodnutí. S rozsudkom pritom problém nebol, jej kolegyne sa s ním stotožnili.

S Veľkým Ferom podľa jej slov Urbanová do kontaktu neprišla, rovnako do samotných pojednávaní ani s obvinenými a ich obhajcami. „Išlo o biznis medzi Františkom Tóthom a Polkom,” vypovedala. Polka mal podľa nej vždy veľa peňazí a na pôvod tých, ktoré jej nechával „v šuflíku”, sa nikdy nepýtala.

Polkovi bezhranične dôverovala, keď však sama čelila obvineniu z korupcie, tvrdila, že „zneužil jej dôveru”. Dôverovať mu mala aj Kyselová, ktorú Polka viackrát zastupoval ako predsedníčku súdu.

Vo výpovediach Urbanová hovorila aj o tom, ako sa za svoje konanie hanbí. „Ospravedlňujem sa za to mojim príbuzným aj všetkým, ktorí ma poznali počas mojej tridsaťročnej praxe sudkyne.”

Kyselová na prečítanú výpoveď bývalej kolegyne už v jej neprítomnosti reagovala, že s Urbanovou mimo porady pred pojednávaním jednotlivé prípady nerozoberali a nikdy jej nevnucovala svoj názor.

Konkrétne trestné veci s Kyselovou nekonzultoval ani Polka. „Rozhodne popieram, že by som od neho prevzala nejaký úplatok,” zopakovala obžalovaná sudkyňa a dodala, že z pohľadu jej údajnej účasti išlo iba o Urbanovej domnienky, ktoré jej „do hlavy nasadil Polka”.

Polka podľa nej Urbanovej účelovo zdôrazňoval, že pôjde aj za ňou. „Možno, aby mala pocit, že aj mňa presvedčil o jeho odborných argumentoch. Polka nikdy nič nerobil len tak, vždy to malo nejaký účel,” povedala o exkolegovi pred sudcom Jánom Giertlim.

Prokurátor čítal aj zápisnice z výpovedí ďalších dvoch sudkýň – Marcely Malatkej a Dany Wänkeovej, ktoré boli v konkrétnych časových úsekoch členkami „ženského senátu”, ani od jednej však usvedčujúce argumenty proti Kyselovej nezazneli.

V ďalšom priebehu pojednávania by mali ako svedkovia vypovedať tí, ktorí uplácali s cieľom vybaviť cez Veľkého Fera miernejšie rozsudky.

V obžalobe sú štyri skutky

Obžaloba Kyselovej pripisuje celkovo štyri korupčné skutky. V jednom z nich mala vziať úplatok 17-tisíc eur v kauze výbuchu telefónnej búdky v centre Žiliny z konca 90. rokov. Pri vybavovaní si účtov v podsvetí vtedy zomreli traja nevinní ľudia. Explózia nastraženej výbušniny pripravila o život 21-ročného mladíka a manželský pár.

V prípade po dlhých rokoch odsúdili niekdajšieho šéfa žilinského podsvetia Františka Salingera a skupinu mužov, medzi nimi aj Patrika Brezániho, ktorý dostal sedem rokov.

Zmenu verdiktu mal cez Polku aj v tomto prípade vybavovať Tóth. Cena bola podľa obžaloby 25-tisíc. Päťtisíc si nechal „vybavovač rozsudkov“ Veľký Fero s kontaktmi na justíciu, tritisíc Polka a zvyšok mala dostať Kyselová. Krajský súd v Žiline skutočne zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu.

Tóth v Kyselovej kauze pred súdom vypovedal, že Polkovi peniaze doniesol, no výsledok nebol podľa jeho predstáv. „Ženský senát“ síce rozsudok zrušil, no vrátil ho späť okresnému súdu. Tóth sa preto domnieval, že Polka nič nevybavoval.

„Pýtal som sa Polku, prečo nie je oslobodený, ale on iba mávol rukou. Baby mi povedali, že z toho nič nebude, povedal,” hovoril Tóth s vysvetlením, že Polka tým myslel, že okresný súd ho aj tak oslobodí. Žalobu napokon stiahol prokurátor.

Okrem známeho prípadu výbuchu búdky sú v obžalobe ďalšie tri skutky.

Polka mal osloviť Kyselovú s Urbanovou, aby pomohli žene neprávoplatne odsúdenej Okresným súdom v Námestove. Za úplatok 20-tisíc, ktorý prostredníctvom kuriéra posunul advokát Ľuboš Mahdoň Tóthovi, bolo cieľom zníženie trestu z desiatich rokov na tri. Veľký Fero si nechal päťtisíc a zvyšok odovzdal Polkovi. On mal Kyselovej odovzdať najmenej dvetisíc a Urbanovej tisíc eur. Ich senát skutočne rozsudok okresného súdu zrušil a žena dostala trojročný trest.

Sudkyne mali pomôcť aj v prípade dvoch mužov pôvodne odsúdených Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši, ktorí chceli v odvolacom konaní dosiahnuť oslobodenie spod obžaloby. Z úplatku 25-tisíc si nechal Tóth päťtisíc a 20-tisíc posunul Polkovi.

Kyselová si mala vo svojej kancelárii prevziať najmenej dvetisíc eur a Urbanová tisíc eur. Obaja muži skutočne oslobodenie dosiahli.

Rovnako cez Polku mala Kyselovú a Urbanovú osloviť matka súdeného muža. Za úplatok 12-tisíc vyplatený cez Veľkého Fera chcela v odvolacom konaní dosiahnuť zníženie synovho trestu. Tóth si nechal dvetisíc, zvyšok odovzdal Polkovi, ku Kyselovej malo podľa obžaloby smerovať opäť najmenej dvetisíc a k Urbanovej tisíc eur, aktuality.sk

X X X

  Brutálna tanková sila, 520 Himarsov. Poliaci budujú armádu, aká nemá v Európe obdobu

 Poľsko buduje armádu, ktorá má šancu sa stať najväčšou armádou Európy, píše český server idnes.cz a pýta sa – máme sa jej báť?

 Poučenie z ruskej invázie na Ukrajinu si najviac k srdcu zobrali Poliaci. Ostatné štáty si uvedomujú, že musia podporiť svoje rozpočty na obranu, ale plány Poľska na investície do armády sú podľa českého serveru idnes.cz „neuveriteľné“. Poliaci podľa servera už skôr začali rozumne investovať do armády. Ako jedna z mála krajín NATO napĺňali záväzok dať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), ale teraz ich plány siahajú až k piatim percentám HDP.

 Zoznam nákupov je rozsiahly. Zahŕňa kúpu troch fregát britského typu 31. K 48 lietadlám F-16 chce pridať až 32 moderných „neviditeľných“ stíhačiek F-35. Mali by záujem aj o ďalšie lietadlá F-16, ale americký výrobca Lockheed Martin nestíha – odložil o rok aj dodávku objednaných lietadiel na Slovensko. Poliaci sa teda obrátili na Južnú Kóreu, odkiaľ majú dostať 48 lietadiel.

Ďalej sú to drony, 44 kusov FlyEye, ale podľa idnes je strategickým cieľom mať vo výzbroji až 1 200 bezpilotných strojov. Vzdušnú obranu majú posilniť americké systémy Patriot kombinované s britským systémom protivzdušnej obrany s protilietadlovými strelami CAMM.

Už dnes má Poľsko množstvo tankov, ale objednáva ďalšie nielen v USA, ale aj v Južnej Kórei (od nej chce až tisícku tankov, pričom osemsto z nich by si malo vyrobiť vo vlastnej réžii), čo by podľa serveru znamenalo, že Poľsko „vybuduje najsilnejšiu tankovú silu medzi Moskvou a Atlantickým oceánom“, väčšiu ako Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia dohromady.

Poučením z vojny na Ukrajine je aj dôležitá úloha delostrelectva. Poliaci okrem nákupu množstva iných zbraní podľa iDnes rozšírili aj objednávku raketometov HIMARS z 20 na 520, čím by ich mali viac vo výzbroji ako Spojené štáty./agentury/

X X X

 Rusko obvinilo z atentátu Duginovej ukrajinské tajné služby

Ruská tajná služba FSB sa pochválila objasnením vraždy Darji Duginovej. Dcéra ideológa „ruského sveta“ Alexandra Dugina zahynula v sobotu večer neďaleko Moskvy, keď v Toyote Land Cruiser, v ktorej mal pôvodne sedieť aj jej otec, vybuchla diaľkovo odpálená nálož.

FSB málokoho prekvapila, keď z bombového atentátu obvinila tajné služby Ukrajiny. Viacerí ruskí politici a propagandisti od začiatku bez akýchkoľvek dôkazov ukazovali prstom na Kyjev.

Ukrajinskí predstavitelia už cez víkend odmietli akúkoľvek zodpovednosť za zabitie 29-ročnej Duginovej, ktorá rovnako ako jej otec, ako propagandistka a vojnová štváčka figurovala na západných sankčných zoznamoch.

„Ukrajina s tým, samozrejme, nemá nič spoločné, pretože nie sme zločinecký štát, ktorým je Ruská federácia, a už vôbec nie sme teroristický štát,“ citovala BBC poradcu šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajla Podoľaka.

Smrť Duginovej podľa Podoľaka svedčí o boji o moc a vplyv rôznych skupín vnútri Ruska. Ruské úrady podľa neho incident využijú na zvýšenie ideologického a informačného tlaku na vlastnú spoločnosť s cieľom zvýšiť mieru nenávisti voči Ukrajine a radikalizovať domáci ideologický priestor.

Ušla do Estónska?

FSB v pondelok, necelé dva dni po vražde zverejnila aj údajné meno vykonávateľky bombového útoku. Podľa agentúry TASS má ísť o občianku Ukrajiny Nataliu Vovkovú, narodená v roku 1979, ktorá pricestovala do Ruska 23. júla 2022 spolu so svojou dvanásťročnou dcérou.

FSB tiež poznamenala, že Vovkovej sa spolu s dcérou podarilo opustiť územie Ruskej federácie cez Pskovskú oblasť do Estónska.

Ruská tajná služba tvrdí, že Vovková si prenajala byt v moskovskom dome, kde žila Duginová. Na jej sledovanie údajne používala auto Mini Cooper, na ktorom trikrát zmenila registračné čísla z ŠPZ doneckej samozvanej republiky na kazachstanské a následne ukrajinské.

Podľa FSB, ktorá cez víkend prevzala vyšetrovanie, Vovková s dcérou v sobotu dorazila na „vlastenecký“ festival Tradícia, na ktorom sa zúčastnili Dugin s dcérou. Vyšetrovatelia sa nazdávajú, že práve na parkovisku pred miestom konania festivalu páchatelia umiestnili na podvozok auta Duginovcov výbušné zariadenie pod sedadlo vodiča. FSB tvrdí, že bombu asi štyri kilometre od miesta konania festivalu diaľkovo odpálila Vovková, po čom opustila územie Ruska.

Bývalý poslanec Štátnej dumy Iľja Ponomariov, ktorý v nedeľu vyhlásil, že bombu, čo zabila dcéru ultranacionalistického filozofa Dugina, nastražili ruskí partizáni, v pondelok potvrdil, že Vovková a jej maloletá dcéra sú v bezpečí. Ich účasť na atentáte ale poprel.

„Natalia Vovková a Sofia Šabanová boli na žiadosť našich ruských priateľov bezpečne evakuované mimo Ruska, podobne ako množstvo iných ľudí predtým,“ napísal Ponomariov na sociálnej sieti Telegram. „Priamo sa nezúčastnili akcie 20. augusta 2022 vo vzťahu k D. Duginovej (Platonovej),“ dodal.

Ponomariov, ktorý v roku 2014 ako jediný z poslancov dolnej komory ruského parlamentu hlasoval proti anexii Krymu, za čo ho vzápätí zbavili mandátu a znemožnili návrat z cudziny do vlasti, sa usadil v Kyjeve, kde mu pred troma rokmi udelili ukrajinské občianstvo. V nedeľu večer vo svojom programe Utro fevralia (Februárové ráno) na YouTube vyhlásil, že bomba, ktorá zabila dcéru Putinovho ideológa, bola dielom podzemnej skupiny Národná republikánska armáda (NRA). Tá podľa neho pôsobí v Rusku a je pripravená zvrhnúť Putinov režim.

Exposlanec tvrdil, že pred výbuchom auta ho kontaktovali zástupcovia organizácie a požiadali ho, aby sledoval správy: „Naznačili, kde presne ich treba sledovať a o čo presne pôjde. Sledovali sme ich a skutočne asi o desiatej sme dostali správu, že sa to stalo. Najprv prišla správa, že Dugin a jeho dcéra zomreli, a potom sa ukázalo, že samotný Dugin nezomrel. Ľudia, ktorí vykonali túto akciu, videli, že v aute boli dvaja ľudia,“ povedal Ponomariov na svojom kanáli YouTube.

Podľa bývalého ruského poslanca ho predstavitelia NRA pôvodne kontaktovali „pred tromi alebo štyrmi mesiacmi“ s tým, že sú zapojení do „partizánskeho boja“.

„Pri niektorých akciách, ktoré boli vykonané na území Ruska, dokázali preukázať, že to boli ich činy,“ dodal Ponomariov, pričom spomenul „podpaľačské útoky na vojenské registračné a branecké úrady a všetky druhy podobných akcií.“

Až do nedele sa Národná republikánska armáda v médiách nikdy nespomínala. Ponomariov tiež neposkytol žiadne presvedčivé dôkazy, ktoré by potvrdzovali jej existenciu. Prečítal len dokument, ktorý označil za manifest NRA.

„My, ruskí aktivisti, vojaci a politici, teraz partizáni a bojovníci Národnej republikánskej armády, staviame mimo zákon vojnových štváčov, lupičov a utláčateľov národov Ruska! Vyhlasujeme prezidenta Putina za uzurpátora moci a vojnového zločinca, ktorý upravil ústavu, rozpútal bratovražednú vojnu medzi slovanskými národmi a poslal ruských vojakov na istú a nezmyselnú smrť,“ stojí okrem iného v memorande.

V Ponomariovovej relácii sa na chvíľu sa na monitore zjavil aj zamaskovaný muž vo vojenskej uniforme. Počítačovo modifikovaným hlasom sa predstavil sa ako veliteľ čaty NRA a zdôraznil, že nastal čas skoncovať s vyše dvadsať rokov trvajúcou vládou diktátora Putina.

Partizánom neveria

Prokremeľské médiá prihlásenie sa akýchsi ruských partizánov k útoku na Duginovú väčšinou ani nezaznamenali. Namiesto toho zoširoka a nekriticky rozoberajú ukrajinskú a estónsku „stopu“. O Vovkovej dokonca tvrdia, že bola členkou „nacistickej“ jednotky Azov. Viacerí ruskí politici pritom vopred volajú po prísnom potrestaní Estónska, ak Tallinn odmietne vydať podozrivú Moskve.

V Izraeli žijúci ruský politológ Stanislav Belkovskij vo svojej poznámke na Telegrame spochybnil verziu FSB o Duginovej vražde.

„Možná páchateľka trestného činu pani Vovková Šabanová bola vraj zaradená do registra bojovníkov pluku Azov, ktorý je v Ruskej federácii uznaný za teroristickú organizáciu. Ale ako mohla legálne prekročiť ruskú hranicu s pravými dokladmi na svoje azovsko-teroristické meno? Ako to, že nebola zatknutá? A prečo bez problémov opustila ruské územie?“ upozornil Belkovskij.

Politológ tiež upriamil pozornosť na to, že Vovková údajne vstúpila na územie Ruska s ŠPZ samozvanej doneckej republiky a z Ruska do Estónska odišla s ukrajinským registračným číslom „V oboch prípadoch to malo vyvolať záujem ruských bezpečnostných zložiek. Nevyvolalo Prečo?“ pýta sa znova.

Okrem toho Belkovskému nie je jasné „prečo bolo potrebné dať bombu do Duginovho auta na veľkom festivale, a nie hneď pri dome, kde podľa FSB žili nejaký čas obe dámy – obeť a jej možná vrahyňa – vedľa seba“./agentury/

X X X

Putinov mozog, ktorý chce vymazať Ukrajinu z povrchu. Kto je Alexander Dugin, ktorému zabili dcéru?

Prezývajú ho „Putinov mozog“ hoci v skutočnosti nepatrí do priameho okruhu ruského prezidenta. Ruský filozof Alexander Dugin je aj tak podľa znalcov jedným z kľúčových ľudí, ktorými sa inšpiruje šéf Kremľa.

Práve Dugin mal byť pôvodným terčom útoku, ktorý sa odohral cez víkend v Moskve a ktorý neprežila jeho 29-ročná dcéra, novinárka Daria Duginová. Tá si s ním údajne pred výbuchom vymenila auto.

Moskva z útoku obviňuje ukrajinské tajné služby, vláda v Kyjeve to však razantne odmieta. „Ukrajina s tým nič nemá, nie sme kriminálny štát, na rozdiel od Ruskej federácie,“ reagoval poradca prezidenta Volodymyra Zelenskoho Michajlo Podoľak.

Vymyslel ruský svet

Putin už nemá žiadnych oponentov, a aj keby existovali, sú mentálne chorí a mali by ich poslať na lekársku prehliadku. Putin je všade, Putin je všetko, Putin je absolútny, Putin je nenahraditeľný.

Keď tieto slová v roku 2007 vyslovil Dugin na podujatí organizovanom ruskými novinami Izvestija, verejnosti ešte nebol príliš známy. V tom čase už niekoľko rokov šéfoval Eurázijskému hnutiu, spolku, ktorý je akousi čudnou zmesou prívržencov boľševických ideí, ruskej ortodoxnej viery a ktorý odmieta „americké“ myšlienky ako liberalizmus, kapitalizmus či modernizmus.

Dugin je sa však najviac preslávil zavedením výrazu, ktorého autorstvo mu dodnes pripisujú a ktorý dnes hojne používa aj ruská propaganda – Ruský svet. V skratke ide o koncept, ktorý automaticky počíta s tým, že všetky štáty kedysi patriace pod sovietske impérium a všetky územia obývané etnickými Rusmi, by v skutočnosti mali patriť pod správu Moskvy.

Píše už o tom vo svojej dávnejšej knihe Základy geopolitiky z roku 1997.

No jeho hviezdna chvíľa prišla v skutočnosti až v roku 2014, keď proruskí separatisti obsadili časť ukrajinského Donbasu a Kremeľ anektoval Krym. Mnohí práve Duginove idey považujú za základ toho, čo dnes môžeme nazvať Putinovou zahraničnou politikou.

Rusko má vraj vyzbrojiť nepriateľov Západu

Rusko by malo byť vo svojej zahraničnej politike „agresívnejšie,“ cituje ho britský Newsweek v článku, kde o Duginovi hovoria ako o „Putinovmu Rasputinovi“.

„Ak Spojené štáty a európske krajiny pokojne dodávajú zbrane Ukrajine, prečo by Rusko nemohlo dodávať zbraňové systémy svojim partnerom,“ vyhlásil Dugin v apríli, teda dva mesiace po vypuknutí ruskej agresie z 24. februára.

Za spojencov Moskvy pritom označil islamistické hnutie Hizbaláh, palestínsky Hamás či Severnú Kóreu.

Vyzýval na zabíjanie Ukrajincov

Nie sú to však len jeho ideologické názory ale aj priame vyzývanie na násilie, ktoré Dugina postupne neslávne preslávili aj na Západe. Spojené štáty na neho vlani uvalili aj sankcie.

V minulosti vyhlásil, že „Ukrajina by mala zmiznúť z povrchu zemského“. V roku 2014 zase vyzýval na zabíjanie Ukrajincov v reakcii na demonštrácie v Odese, pri ktorých zahynuli desiatky proruských protestujúcich. „Zabiť, zabiť, zabiť. Už žiadne vyjednávania. To je môj názor ako profesora,“ vyhlásil Dugin.

V rovnakom roku sa stal aj lídrom Eurázijskej mládežníckej únie, organizácie, ktorá najímala proruských separatistov v samozvanej Doneckej ľudovej republike.

„Rusko musí bojovať so Západom ako s civilizáciou,“ napísal na sociálnej sieti Telegram deň pred útokom, pri ktorom zahynula jeho dcéra. „Znamená to, že musíme vydržať až do konca.“/agentury/

X X X

Protivzdušná obrana na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym v pondelok večer zostrelila nad predmestím Sevastopoľu objekt letiaci vo veľkej výške, najskôr bezpilotné lietadlo, uviedol miestny gubernátor Michail Razvožajev. Sevastopoľ je sídlom ruskej Čiernomorskej flotily, ktorej veliteľstvo sa už druhýkrát v priebehu augusta stalo terčom útoku dronu, naposledy v sobotu.

„O 18:15 moskovského času (o 17:15 SELČ) zareagovala protivzdušná obrana. Zostrelila objekt. Letel vo veľkej výške, a preto bol zvuk počuť v rôznych štvrtiach mesta. Predbežne, išlo znova o dron,“ citovala gubernátora agentúra TASS.

Na Kryme, ktorý Ukrajina pokladá za okupovanú časť svojho územia, v poslednej dobe niekoľko vojenských objektov – letísk a muničných skladov – zničili explózie, ktoré ruské úrady najprv pripisovali nedodržaniu predpisov požiarnej bezpečnosti, neskôr pripustili možnosť sabotáže. (čtk, tass)

X X X

Najmenej 5 587 mŕtvych a 7 890 zranených civilistov si vyžiadala už pol roka trvajúca invázia Ruska na Ukrajine, uviedol Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva v pravidelne aktualizovanej štatistike. Úrad pripúšťa, že skutočné počty obetí sú oveľa vyššie.

Medzi potvrdenými 5 587 zabitými civilistami je 2 161 mužov, 1 490 žien, 149 dievčat a 175 chlapcov, ako aj 38 detí a 1 574 dospelých, ich pohlavie zatiaľ zostáva neznáme.

Medzi 7 890 zranenými je 1 603 mužov, 1 190 žien, 172 dievčat a 236 chlapcov, ako aj 202 detí a 4 487 dospelých bez bližšieho upresnenia pohlavia.

V období od 1. do 21. augusta úrad zaznamena l 207 zabitých civilistov (53 mužov, 55 žien, dve dievčatá a dvoch chlapcov, ako aj 95 bližšie neupresnených dospelých) a 634 zranených (153 mužov, 136 žien, 15 dievčat, 15 chlapcov ako aj deväť bližšie nespresnených detí a 306 dospelých).

Úrad pripúšťa, že skutočné počty obetí vojny medzi civilistami budú oveľa vyššie, pretože z mnohých oblastí, kde sa vedú intenzívne boje, dochádzajú informácie s oneskorením a veľa správ ešte čaká na potvrdenie. Týka sa to napríklad miest Mariupol, Izjum, Lysyčansk, Popasna a Severodoneck.

Upozornil tiež, že väčšinu strát medzi civilistami spôsobilo ostreľovanie delami, raketomety, strelami a letecké bombardovanie. (čtk, ohchr.org)

X X X

 Ukrajinská armáda oznámila, že pokračuje v útokoch na časti Chersonskej oblasti na juhu krajiny, ktoré sú pod kontrolou ruských síl, vrátane úderov na mosty a na sústredenia ruských zbraní. „Naše letectvo podniklo dva údery na koncentráciu vojakov, zbraní a techniky v oblasti obcí Oleksandrivka a Burchanivka,“ ktoré sú na hraniciach Mykolajivskej a Chersonskej oblasti, uviedlo v pondelok južné operačné veliteľstvo ukrajinskej armády.

Dodalo, že zasiahnutý bol aj most v meste Nova Kachovka. Informuje o tom portál cnn.com. „Okupanti sa snažia tento most opraviť. Avšak naše ozbrojené sily upravujú túto snahu,“ povedal poradca šéfa civilno-vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Serhij Chlan. (sita/cnn)

Ako uviedol portál Nexta, Ukrajinci opäť zasiahli dôležitý Antonovský most. Zranenia malo utrpieť 15 ľudí.

 X X X

Ruský prezident Putin vyjadril v pondelok „úprimnú sústrasť“ pozostalým po 29-ročnej novinárke Darii Duginovej, dcére známeho prokremeľského nacionalistického ideológa Alexandra Dugina, ktorá zahynula pri sobotňajšom výbuchu auta v Moskve.

„Odporný, krutý zločin ukončil život Darie Daginovej, bystrej, talentovanej osoby s pravým ruským srdcom – láskavým, milujúcim, súcitným a otvoreným,“ uviedol Putin v kondolenčnej správe určenej novinárkinej rodine, ktorú zverejnil Kremeľ. Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v pondelok obvinila z vraždy novinárky Ukrajinu. (tasr/afp)

Dugin zo smrti svojej dcéry obvinil „ukrajinský nacistický režim“ a incident označil za „teroristický útok“. Vyplýva to z vyhlásenia zverejneného na telegrame ruským podnikateľom Konštantínom Malofejevom. Podľa BBC ide o Duginovu prvú verejnú reakciu od sobotňajšej udalosti. (čtk)

X X X

Úrady v Ruskom okupovanom meste Sevastopoľ na ukrajinskom polostrove Krym začali po sérii výbuchov kontrolovať protibombové kryty. Ako referuje web Ukrajinská pravda, na Telegrame to uviedol Moskvou dosadený gubernátor Sevastopoľa Mychajlo Razvožajev.

Tvrdí, že cez víkend bol skontrolovať stav krytov. „Dal som príkaz umiestniť značky všade tam, kde sa kryty nachádzajú. Pivnice označte značkami s telefónnymi číslami a číslami bytov, kde sa nachádzajú kľúče,“ napísal na Telegrame. Razvožajev zároveň vyzval ľudí, aby nepodliehali panike. Tvrdí, že mesto Sevastopoľ je „pod spoľahlivou ochranou“.

Ešte 31. júla v Sevastopoli dron zaútočil na veliteľstvo ruskej flotily. Mesto následne zrušilo oslavy ruského Dňa námorníctva. V sobotu 20. augusta ráno sa v Sevastopoli ozval výbuch, podľa úradov bol zostrelený dron. Obyvatelia Sevastopoľa počuli výbuch aj v nedeľu. (sita)

X X X

Vo vojne s Ruskom padlo takmer 9000 ukrajinských vojakov, oznámil náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj. Informovala o tom agentúra Interfax-Ukrajina a tiež server RBK Ukrajina. Ide o jedno z mála vyhlásení ukrajinských predstaviteľov o vlastných vojenských stratách v konflikte, poznamenala agentúra AFP.

„Tejto vojny sa nezúčastňujú len vojaci a tí, ktorí vzali do ruky zbraň, (i) naše malé deti, ktoré sa neprevinili ničím iným, okrem toho, že sa narodili práve tu a práve v tejto dobe. Ony naozaj ničomu nerozumejú, čo sa deje, ale jednoznačne potrebujú ochranu, pretože ich otec odišiel na front, a možno je medzi tými takmer 9000 hrdinami, ktorí padli, „uviedol dnes Zalužnyj podľa ukrajinských médií.

Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak pred časom uviedol, že straty ukrajinskej armády predstavujú 100 až 200 vojakov denne, poznamenal web RBK Ukrajina. Minister obrany Oleksij Reznikov podľa neho tiež skôr uviedol, že najvyššie straty Kyjev zaznamenal v máji.

Ukrajina ani Rusko vlastné straty neoznamujú, informujú však pomerne pravidelne o stratách druhej strany. Podľa ukrajinského generálneho štábu prišla ruská invázna armáda za necelých šesť mesiacov vojny o 45 400 vojakov. (čtk)

X X X

Prví nemeckí vojaci, ktorí posilnia východné krídlo Severoatlantickej aliancie (NATO), prídu do pobaltskej Litvy začiatkom septembra. Západná obranná aliancia sa rozhodla posilniť svoje východné hranice po ruskej invázii na Ukrajinu.

X X X

 Stály zástupca Ruska pri Organizácii Spojených národov v Ženeve Gennadij Gatilov vylúčil možnosť vyriešenia vojny na Ukrajine vyjednávaním a upozornil, že invázia by sa mohla zmeniť na zdĺhavý konflikt. Gatilov zároveň uviedol, že medzi ukrajinským prezidentom Zelenským a ruským lídrom Putinom nebude priama schôdzka. Informuje o tom portál bbc.com.

Gatilov tvrdí, že Kyjiv a Moskva boli v apríli „veľmi blízko“ k dohode o ukončení konfliktu a obvinil západné krajiny z toho, že konflikt predlžujú „do posledného Ukrajinca“. „Čím dlhšie konflikt pokračuje, tým náročnejšie bude dosiahnutie diplomatického riešenia,“ povedal. Ocenil však snahu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý udržiava úzke pracovné vzťahy s Putinom v „snahe urobiť čo najviac“ v záujme uľahčenia dialógu medzi Ruskom a Ukrajinou. (sita)

X X X

 Zola Mikeš: Nevydávanie víz Rusom by bolo chybou

V EÚ sa začínajú formovať dva bloky názorov, či pokračovať vo výdávaní turistických víz do únie ruským občanom. Rozhodnúť sa má 31. augusta na neformálnej schôdzke ministrov zahraničia v Prahe. Mali by sme sa prikloniť na stranu tých, ktorí by chceli vo vydávaní víz Rusom pokračovať.

Fínsko verzus Nemecko

Predstaviteľom prvého názorového prúdu je premiérka Fínska Sanna Marinová. Fínsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Česko už obmedzili vydávanie turistických víz do EÚ pre ruských občanov.

„Ruskí občania vojnu nezačali, ale podporujú ju. Nepovažujem za správne, aby Rusi navštevovali krajiny EÚ a prezerali si pamiatky, zatiaľ čo Rusi na Ukrajine zabíjajú ľudí,“ uviedla Marinová.

Na druhej strane sporu stojí Nemecko, ktorého kancelár Olaf Scholz vyjadril názor, že únia nesmie sťažovať situáciu tých, ktorí sa snažia Rusko opustiť. „Všetky rozhodnutia, ktoré prijímame, by nemali sťažovať rozhodnutie Rusov opustiť krajinu a dostať sa preč od ruského vedenia krajiny. Toto je Putinova vojna a nie vojna obyčajných Rusov,“ uviedol nemecký kancelár.

Otázkou je, na ktorú stranu by sa v Prahe 31. augusta malo prikloniť Slovensko.

Aj my máme svojich emigrantov

Predovšetkým, mali by sme si uvedomiť svoju minulosť, keď sme za socializmu túžili po zájazde na Západ, alebo aspoň do Juhoslávie, aby sa mnohí z nás dokázali dostať spoza Železnej opony.

Predstavme si, že by nás Západ odmietol vpúšťať na svoje územie, lebo väčšina z nás nijak nebojovala proti režimu a svojou každodennou rutinou umožňovala jeho existenciu. Ak by sa tak stalo, nebolo by ani teoreticky možné zo socialistického Československa emigrovať. Preto je našou morálnou povinnosťou podporovať názorové stanovisko nemeckého kancelára Olafa Scholza a prípadnú emigráciu obyčajným Rusom umožniť.

Aj turisti môžu začať pochybovať

Nie je možné uplatňovať kolektívnu vinu voči všetkým občanom Ruskej federácie. Aj medzi nimi sa nájdu mnohí takí, ktorí s vojnou proti Ukrajine nesúhlasia a jednoducho len nemajú odvahu ozvať sa. Ak sa namiesto toho rozhodli opustiť svoju krajinu a nohami vyjadriť svoj názor, je našou povinnosťou umožniť im to.

A ak sa aj do Európy vypravia ako turisti a neemigrujú, oboznámenie sa s európskymi hodnotami, slobodou a oproti Rusku aj blahobytom, môže vniesť pochybnosti do ich myslí ohľadne ruského vedenia a správnosti rozhodnutí, ktoré prijíma.

Nevydávať ruským občanom víza do EÚ by bolo preto chybou, ktorej by sme sa nemali dopustiť, aktuality.sk

X X X

Plyn v Európe po piatkovom rekordnom zdražovaní pokračuje ďalej v raste

 Ceny zemného plynu v Európe pokračujú v raste aj na začiatku nového týždňa potom, čo v piatok (19. 8.) uzavreli na novom rekordnom maxime.

 Hlavným dôvodom sú obavy z dlhšieho zastavenia dodávok cez plynovod Nord Stream 1, čo by mohlo stiahnuť ekonomiky regiónu, už aj tak sužované energetickou krízou, do recesie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Referenčný kontrakt na plyn s dodávkou v septembri na burze v Amsterdame v pondelok vyskočil až o 13 % a o 8.16 h SELČ sa predával po 275,97 eura za megawatthodinu (MWh). V piatok sa posilnil už piaty deň po sebe a uzavrel na rekordných 244,55 eura za MWh.

 Ruský koncern Gazprom v piatok oznámil, že od 31. augusta do 2. septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1. To zvýšilo obavy, že plynovod by sa nemusel vrátiť do prevádzky v uvedenom termíne.

Odstávka plynovodu, ktorý je aj tak už niekoľko týždňov vyžívaný len na 20 % maximálnej kapacity, ešte výraznejšie naruší dodávky plynu do Európy sužovanej energetickou krízou. Takisto podporuje obavy, že Rusko môže pred zimnou sezónou dodávky úplne zastaviť. Pred touto možnosťou opakovane varovali európski politici a inštitúcie, keďže Moskva sa snaží o odvetu za západné sankcie prijaté pre jej útočnú vojnu proti Ukrajine./agentury/

X X X

Šéf parlamentu SR Kollár sľuboval 200 eur za dvojizbový byt. Aká bude realita? Nie veľmi ružová, vravia odborníci

Lacné a dostupné. Alebo 200 eur za dvojizbový byt. Také nájomné byty sľuboval Boris Kollár a jeho hnutia Sme rodina. Odvtedy ubehlo už vyše dva a pol roka, zákon v parlamente schválili a je čas na činy.

Najnovšie úrad vicepremiéra pre legislatívu zverejnil cenové mapy a stropy, koľko by ľudia mali platiť za jednotlivé byty v krajoch na Slovensku.

Zatiaľ to vyzerá, že realita bude mať od sľubov veľmi ďaleko. Ani v jednom kraji sa totiž suma za dvojizbový byt neblíži k sľubovaným 200 eurám. Najbližšie má k tomu suma v Prešovskom kraji (276 eur) a v Nitrianskom kraji (292 eur), najďalej v Bratislavskom (455 eur) či v Košickom kraji (336 eur).

Vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina) tiež vypočítal, že oproti hypotéke budú nájomné byty zhruba o polovicu lacnejšie.

 Aj keď Holý hovorí, že ním predstavené sumy sú maximálne stropy a investori, ktorí budú stavať bytovky, ponúknu ceny oveľa nižšie, denníkom Pravda oslovení experti sú skeptickí. A to ohľadom niekoľkých vecí: po prvé, Holý neukázal porovnanie s komerčným prenájmom, po druhé, porovnanie s hypotékou pokrivkáva, pretože pri nej je človek vlastníkom nehnuteľnosti, po tretie, nie je isté či nájomníci dostanú príspevok od zamestnávateľa. Po štvrté, nízkopríjmovým pracovníkom alebo zamestnancom štátu (policajti či učitelia) sa to nemusí až tak oplatiť oproti komerčnému nájmu.

A napokon – nikto nevie s určitosťou povedať, kedy budú prvé byty postavené a aké budú ceny energií a tepla. Tie môžu výrazne ovplyvniť konečnú sumu nájmu.

Ceny nájmov merajú napríklad spoločnosti Bencont Investments a portál Nehnuteľnosti.sk. Na porovnanie, ceny prenájmov za druhý kvartál tohto roka od spoločnosti Bencont Investments ukazujú, že komerčná cena za dvojizbový byt v Bratislave vrátane energií sa pohybuje na úrovni 700 eur, to je o približne 250 eur viac ako v nájme od štátu. Komerčná cena trojizbového bytu sa pohybuje okolo 970 eur, to je o zhruba tristo eur viac ako pri štátom dotovanom byte.

Porovnanie cien nájmov od portálu Nehnuteľnosti.sk ukazujú, že za apríl a máj tohto roka sa priemerná cena s energiami v Bratislave pohybuje okolo 585 eur, čo je asi o 130 drahšie, ako sľubuje Holý. Trojizbový byt zase podľa portálu stojí nájomcu priemerne takmer 800 eur, čo je o zhruba 140 eur drahšie ako nájom bytu podporovaného štátom.

Peter Porubský z portálu nehnuteľnosti.sk, ktorý monitoruje ceny prenájmov v krajských mestách, uznáva, že Holého ceny potvrdzujú, že zaplatiť za prenájom je výhodnejšie, ako zaplatiť splátku hypotéky, no problém je podľa neho inde. Konkrétne, že niektoré skupiny obyvateľstva na ne nedosiahnu, a preto by sa mala porovnávať štátom dotovaná cena s komerčnou cenou, a nie so splátkou hypotéky. „Bolo by potom jasné, o koľko bude takýto dotovaný štátny byt výhodnejší, a teda dostupný pre tieto skupiny obyvateľstva,“ hovorí Porubský.

 „Ak modelový prípad ukazuje, že v Bratislavskom kraji budete za 2-izbový dotovaný byt platiť 455 eur mesačne, tak ten rozdiel oproti priemernej cene 2-izbového bytu na prenájom v Petržalke nie je nejako veľký. A bez dotácie od zamestnávateľa ide vlastne o štandardný komerčný nájom, dokonca aj o celkom vysoký nájom,“ hovorí Porubský.

Príspevok od firmy je kľúčový

Tým však nechce hovoriť, že nájomné byty nemá zmysel stavať, no pri Holého cenách sa nejako stráca význam. Na záver dodáva, že sa malo primárne určiť, že ide o slabšie zarábajúcich a ľudí a tí sa mali uprednostniť.

Analytik Realitnej únie Vladimír Kubrický sa pýta, prečo Holý porovnáva cenu nájomného práce so splátkou hypotéky. „Od začiatku je totiž zrejmé, že nájomné byty sú určené ľuďom, ktorí si vlastné bývanie dovoliť nemôžu. Keďže záujemcovia o štátne nájomné bývanie na hypotéku nedosiahnu, zaujíma ich to, koľko ušetria v porovnaní s komerčnými nájmami. Zverejnené tabuľky však o tom mlčia,“ povedal pre denník Pravda.

Upozorňuje, že v Holého tabuľkách je zarátaný aj príspevok od zamestnávateľa, ktorý môže mesačne dosiahnuť až 360 eur. Ale to nemá isté nijaký zamestnanec. Ten môže byť až do výšky štyroch eur na jeden štvorcový meter. Maximálne pôjde o 360 eur mesačne.

Kubrický na záver dodáva, že projekt štátnych nájomných bytov je stále len na papieri. „Dnes nevieme ani to, akú daň budeme musieť zaplatiť za prežitie najbližšej zimy. Pri súčasnej neistote akékoľvek kalkulácie týkajúce sa štátom podporovaného nájomného bývania je preto dobré brať iba orientačne,“ zakončil realitný analytik.

Holého predstavené stropy sú aj podľa Mariána Búlika zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko na rovnakej úrovni ako komerčné nájmy. „To, čo robí rozdiel, je príspevok zamestnávateľa. Pre časť firiem môže byť bezpochyby zaujímavé, ak budú môcť získať nových zamestnancov vďaka daňovo odpočítateľnému príspevku na bývanie, avšak bolo by príliš optimistické očakávať, že každá firma bude zamestnancom prispievať na bývanie,“ hovorí pre denník Pravda.

Výhody sú stále otázne

Búlik preto hovorí, že ak ľuďom poskytne zamestnávateľ príspevok, môže sa im to oplatiť. „Štátom podporované nájomné byty môžu perspektívne pomôcť ľuďom, ktorí nebudú mať na komerčný nájom a zároveň ich zamestnávateľ im bude ochotný poskytnúť príspevok na bývanie,“ pokračuje. „Som však skeptický, či štátom podporované bývanie bude vo väčšom rozsahu dostupné skôr ako o 8 až 10 rokov,“ dodáva zároveň Búlik.

To isté prízvukuje aj odborník na financie zo spoločnosti Brokeria Ivan Kahanec. Ak človek dostane príspevok od zamestnávateľa, nájomný byt od štátu sa mu môže oplatiť. „Výpočet nájomného však nesie so sebou viacero rizík pre nájomníka. Napríklad vtedy, ak by ceny v stavebníctve rástli príliš rýchlym tempom a mzda nájomníka by rástla len minimálne, ak vôbec. Ďalším rizikom pre nájomníka je to, že príde o príspevok od zamestnávateľa. To sa môže stať pri strate zamestnania, zmene zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ rozhodne zrušiť tento príspevok pre svojich zamestnancov,“ myslí si Kahanec.

Kahancovi sa tiež nepáči, že Holý porovnáva cenu prenájmu s cenou splátky hypotéky. „V prípade prenájmu totiž nájomník nikdy nebude vlastníkom bytu, a teda nezíska za svoje financie žiaden majetok. Naopak, v prípade kúpy nehnuteľnosti je jej majiteľom a súčasne platí, že bude mať po splatení úveru nižšie náklady na bývanie. K splateniu hypotéky, a teda aj k prudkému zníženiu nákladov na bývanie dôjde u veľkej väčšiny klientov práve krátko pred dôchodkom. Keďže dôchodok je nižší ako príjem počas pracovného života, tak je takéto prudké zníženie nákladov na bývanie priam žiaduce,“ zakončil Kahanec. Nájomníci budú platiť nájom stále, aj na dôchodku./agentury/

X X X

 Voľby 2022: V Košiciach kandiduje na primátora manažér a kampaň spustila prvá žena

Záujem o primátorské kreslo v metropole východu má sedem kandidátov, medzi nimi aj jedna žena.

Manažér Štefan Lasky oznámil kandidatúru na primátora mesta Košice. Na bilboardoch v metropole východu sa objavila aj prvá kandidátka Monika Kováčová.

Štefan Lasky kandiduje bez podpory politických strán a mestu chce odovzdať svoje manažérske skúsenosti. Pôsobil v minulosti ako mestský aj miestny poslanec a kandidoval za starostu mestskej časti Staré mesto. Od roku 2006 je členom v dozornej rade Východoslovenská energetika Holding v Košiciach. Začiatkom 90. rokov prevádzkoval diskotéky s nebohým expredsedom parlamentu Pavlom Paškom. Bol aj konateľom v spoločnosti Júliusa Rezeša. Podnikal tiež v cestovnom ruchu v Chorvátsku.

Monika Kováčová sa prezentuje ako nezávislá kandidátka na post primátorky mesta Košice. Podľa webovej stránky pôsobí na Magistráte mesta Košice, na ekonomickom oddelení, kde sa venuje daňovému a exekučnému právu. Podieľala sa na tvorbe mnohých úspešných projektov realizovaných vďaka podpore z európskych fondov a venuje sa znevýhodneným osobám.

Záujem majú ďalší piati

Neurochirurg a predseda strany Šanca Viliam Novotný opäť kandiduje za primátora Košíc. Pred štyrmi rokmi skončil na štvrtom mieste. Bol poslancom parlamentu v rokoch 2002 až 2016 za SDKÚ-DS, ako aj poslancom Košického samosprávneho kraja.

Obhájiť post primátora chce obhájiť Jaroslav Polaček. Podporujú ho strany Sloboda a solidarita, Kresťanskodemokratické hnutie, Sme rodina, Aliancia, NOVA a Strana rómskej koalície.

V roku 2018 získal 29 157 hlasov, čo predstavovalo 43,3 percenta. V minulosti bol predseda Únie autodopravcov Slovenska , prednosta košickej mestskej časti Sever a mestský poslanec.

Kandidatúru na post primátora v Košiciach ako prvý ohlásil Miloslav Klíma ako nezávislý kandidát.

V minulosti bol riaditeľom marketingu na magistráte počas pôsobenia Richarda Rašiho. Neskôr pôsobil v oblastnej organizácií cestovného ruchu Košice Turizmus, Visit Košice. V súčasnosti je výkonným riaditeľom HC Košice.

O post primátora chce zabojovať aj mestský poslanec a bývalý starosta košickej mestskej časti Košická Nová Ves Milan Lesňák. Do volieb ide s podporou strany Za ľudí, ktorej je členom. O primátorskú stoličku sa uchádzal aj v roku 2018, vtedy ako nezávislý. Spolu s ďalšími troma kandidátmi sa vzdali v prospech Aleny Bašistovej.

O primátorskú stoličku má záujem aj súčasný starosta košickej mestskej časti Pereš a zároveň mestský poslanec Jozef Karabin. Do kampane ide ako nezávislý. Kampaň si plánuje hradiť zo svojich zdrojov. Jeho heslom je „Košice zasa fasa.“

Spojené župné a komunálne voľby sa uskutočnia 29. októbra. Kandidátne listiny sa môžu podávať do 30. augusta, aktuality.sk

X X X

Syna prešovskej primátorky obvineného z vraždy policajta prepustili na slobodu

 Martina Turčana, syna primátorky Prešova Andrey Turčanovej, obvineného z vraždy kolegu policajta prepustili z väzby na slobodu.

 Pominul totiž dôvod na jej ďalšie trvanie. Stalo sa tak na príkaz prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov z 20. júla. Obvinený s poukazom na závery znaleckého dokazovania z odboru psychiatria bol umiestnený v zdravotníckom zariadení.

Krajská prokuratúra v Prešove vo svojom stanovisku informovala, že vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby vykonáva plánované úkony prípravného konania v intenciách pokynu dozorového prokurátora. „Vyšetrovanie naďalej prebieha, doposiaľ nebolo ukončené a v súčasnosti nie je možné určiť približný čas skončenia vyšetrovania,“ uviedla.

 Pri incidente, ktorý sa odohral 14. marca pri čerpacej stanici neďaleko železničnej stanice v Prešove, mal Martin Turčan zastreliť svojho kolegu. Streľbe údajne predchádzala výmena názorov, pričom strelec z miesta činu ušiel v policajnom aute. Chytili ho pri Liptovskom Mikuláši.

Policajný prezident Štefan Hamran v súvislosti s týmto incidentom nevylúčil, že sa budú prehodnocovať psychologické previerky policajtov. Agresor mal zrejme zdravotné problémy a kolegovia sa mali už viackrát sťažovať na jeho konanie./agentury/

X X X

Obvineného expolicajta z vraždy kolegu prepustili, skončil na psychiatrii

Po hádke s kolegom viackrát vystrelil a dal sa na útek. Chytili ho po niekoľkých hodinách.

Na slobodu prepustili Martina T., obvineného z vraždy kolegu policajta Filipa Suchára – Tureka. V polovici marca ho po výmene názorov zastrelil pri čerpacej stanici v metropole Šariša. Syn prešovskej primátorky Andrey Turčanovej sa v súčasnosti nachádza na psychiatrii.

Na slobodu sa dostal na príkaz prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov ešte 20. júla. Pominul totiž dôvod na ďalšie trvanie väzby.

Streľbe mala 14. marca predchádzať hádka pri preberaní služby. Železničného policajta Filipa Suchára – Tureka zasiahlo niekoľko projektilov a zraneniam podľahol. Po streľbe Martin z miesta utiekol na policajnom automobile a chytili ho po niekoľkých hodinách až na strednom Slovensku. Po zadržaní skončil v cele predbežného zadržania, kde napadol službukonajúcich policajtov. Neskôr ho hospitalizovali na košickej psychiatrii a po vzatí do väzby v nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne.

Nie je trestne zodpovedný a trestné stíhanie sa zastaví a nariadi sa ústavná psychiatrická liečba,“ povedal pre denník Nový Čas Turčanov obhajca František Komka.

Trestné stíhanie ešte nebolo zrušené, no podľa advokáta orgány činné v trestnom konaní dali vypracovať dva nezávislé posudky jeho zdravotného stavu a obidva skonštatovali to isté. Strieľať mal v stave nepríčetnosti.

„Vyšetrovanie naďalej prebieha, doposiaľ nebolo ukončené a v súčasnosti nie je možné určiť približný čas skončenia vyšetrovania,“ reagovala Krajská prokuratúra vo svojom stanovisku, aktuality.sk

X X X

 Minister Budaj: Verím, že do roku 2030 bude mať 85 až 90 percent obcí kanalizáciu

Obce s počtom do 2-tisíc obyvateľov môžu žiadať o dotácie na budovanie kanalizácií, čistiarní odpadových vôd a vodovodov. Rezort im uľahčil podmienky, za ktorých sa môžu o peniaze uchádzať.

Envirorezort spúšťa výzvu na budovanie čistiarní odpadových vôd, vodovodov a kanalizácií, žiadať o dotáciu môžu obce, ktoré majú do 2-tisíc obyvateľov. Uchádzať sa môžu aj o úver na 5-percentnú spoluúčasť výstavby.

V Environmentálnom fonde je na projekt Veľké vody vyčlenených 40 mil. eur. Po problémoch z roka 2020, kedy 26 obcí získalo dotácie nelegálne, Envirofond prepracoval podmienky poskytnutia dotácie.

Minister Ján Budaj predstavil aj doposiaľ najväčšiu investíciu do modernizácie teplární na Slovensku.

Budovanie infraštruktúry

Výstavba vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry nebola prioritou doterajších vlád. Podľa šéfa envirorezortu Jána Budaja je to dôsledok nekompetentného prístupu alebo nečestného narábania s peniazmi z Environmentálneho fondu.

Výsledkom je, že počet obcí, ktoré majú verejnú kanalizáciu alebo čistiareň odpadových vôd, je v súčasnosti 1130. Počet obcí bez verejného vodovodu je 457. Počet obyvateľov, ktorí sú pripojení na verejnú kanalizáciu alebo na čistiareň odpadových vôd je 3,7 miliónov.

„Investičný dlh Slovenska predstavuje zhruba 1,3 mld. eur, ktoré sú potrebné na rekonštrukcie vodovodov, platí to pre obce do 2000 obyvateľov. Investičný dlh pre kanalizácie a čistiarne odpadových vôd predstavuje pre tieto obce 1,56 mld. eur,“ uviedol na tlačovej konferencii riaditeľ Environmentálneho fondu Ľubomír Vačok.

Novinkou je úver

Envirorezort prichádza s projektom Veľká voda každoročne, tohto roku však Envirofond ohlasuje niekoľko zmien a vylepšení. „V minulosti sa mnohé obce obávali zúčastňovať súťaží na kanalizácie kvôli tomu, že nemali dosť financií na 5-percentnú spoluúčasť. Teraz je Envirofond pripravený dávať aj úvery,“ povedal na tlačovej konferencii Ján Budaj.

Obce sa teda budú môcť uchádzať nielen o financie na dobudovanie čistiarne odpadových vôd, vodovodu, či kanalizácie, ale aj o úver na 5-percentné spolufinancovanie tejto výstavby obcou. Takýto úver sa pritom nebude rátať do dlhu obce, zaplatiť ho môže aj z pridelenej dotácie.

Oprávnených žiadateľov je podľa Ľubomíra Vačoka zhruba 1400, žiadosti je možné predkladať do 22. septembra 2022. Minimálna výška dotácie je 500-tisíc eur, maximálna 3 milióny eur. Výzvu rozdelili na dve časti, v prvej bude možné žiadať o financie na verejné kanalizácie a čistiarne odpadových vôd, v druhej o budovanie vodovodov.

„Oprávnenými žiadateľmi sú obce, ktoré sa aspoň čiastočne nachádzajú v chránených územiach a majú do 2000 obyvateľov. Môžu to byť aj záujmové združenia právnických osôb, ktorého členmi sú len obce a ktorých priemer počtu obyvateľov zo všetkých členov je do 2000 obyvateľov. Alebo členovia, ktorí sa aspoň čiastočne nachádzajú v chránenom území,“ Vačok.

Investície do teplární

Budaj zároveň predstavil aj zámer s takmer 150 miliónmi eur na transformáciu teplární z Modernizačného fondu. „Ako viete, štát má šesť teplární, z ktorých mnohé potrebujú nutnú modernizáciu, ak sa máme blížiť ku klimatickým cieľom. Okrem toho máme niekoľko desiatok obecných či súkromných teplární, ktoré nám výrazne zvyšujú klimatickú stopu. Naša ponuka teda bude smerovať aj k nim,“ povedal Budaj.

Výber teplární bude podľa Budaja robiť komisia vybratá nezávislým a transparentným spôsobom s tým, že sa jej môžu zúčastniť aj odborníci zo zahraničia.

„Ide zatiaľ o najväčšiu podobnú investíciu na modernizáciu teplárenstva, aká bola v dejinách Slovenska financovaná,“ skonštatoval Budaj.

Výzva je otvorená už od 26. júla 2022, pričom pre tento rok je na tento účel vyčlenených 149,5 mil. eur. Oprávnenými žiadateľmi sú výrobcovia tepla ako aj výrobcovia tepla a elektriny. Minimálna dotácia je 500-tisíc eur, maximálna dotácia je až do 35 mil. eur v závislosti od regiónu, žiadateľa či typu projektu. Spolufinancovanie závisí od typu aktivity, veľkosti podniku a oprávnenosti miesta realizácie.

Výsledkom modernizácie má byť ekologizácia teplárenstva a zlepšenie energetickej efektívnosti, aktuality.sk

X X X

Kanadské suroviny za ruské? Nemecko chce vodík, plyn aj minerály

 Nemecký kancelár Olaf Scholz chce počas trojdňovej návštevy Kanady výrazne rozšíriť spoluprácu s rozlohou druhou najväčšou krajinou sveta v oblasti získavania surovín. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA.

 „Táto krajina má podobne bohaté nerastné zdroje ako Rusko – s tým rozdielom, že je to spoľahlivá demokracia,“ povedal Scholz v nedeľu večer miestneho času po príchode do Montrealu. „To otvára nové oblasti spolupráce. Chceme úzko spolupracovať najmä pri rozvoji vodíkového hospodárstva.“

Scholz, ktorý Kanadu navštívil s vicekancelárom a ministrom hospodárstva Robertom Habeckom, sa po prílete stretol na večeri s kanadským premiérom Justinom Trudeauom. V pondelok obaja plánujú ďalšie politické rozhovory.

Počas návštevy podpíšu obe krajiny dohodu o užšej spolupráci pri výrobe a preprave vodíka. Témou rozhovorov budú aj dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) do Nemecka a ťažba minerálov a kovov v Kanade, ktoré sú dôležité pre výrobu batérií.

Scholz zdôraznil, že Nemecko má sotva s nejakou krajinou mimo Európskej únie také úzke a priateľské vzťahy, ako s Kanadou. „Spájajú nás nielen spoločné hodnoty, ale aj podobný pohľad na svet,“ povedal./agentury/