Ako ukončiť utrpenie obyvateľov. Kyjev môže ukončiť utrpenie ukrajinských civilistov tým, že splní požiadavky Moskvy, vyhlásil podľa agentúr hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Zástupca Kremľa sa tak vyjadril len deň po tom, ako ruské rakety, strely a drony opäť masívne ničili energetickú infraštruktúru Ukrajiny a pripravili milióny Ukrajincov o svetlo, teplo i vodu.
„Vedenie Ukrajiny má všetky možnosti vrátiť situáciu do normálu, má všetky možnosti urovnať situáciu tým spôsobom, že splní požiadavky ruskej strany, a ukončí tak všetko možné utrpenie civilného obyvateľstva,“ vyhlásil Peskov.
Hovorca tieto požiadavky bližšie nespresnil. Moskva počas vojny svoje požiadavky menila. Spočiatku hovorila o „denacifikácii“ a „demilitarizácii“ susednej krajiny.
„Rusko oficiálne priznalo, že zabíja civilistov a útočí na celý energetický sektor, aby Ukrajina splnila požiadavky invázie, zatiaľ čo svet sa prizerá, ako mrznúca krajina ďalej bojuje za svoju slobodu, a zvažuje, či teroristu nazývať teroristom,“ okomentoval vyjadrenie Kremľa Mychajlo Podoljak z ukrajinskej prezidentskej kancelárie.
Predstava, že sa Ukrajinci nechajú „genocídnym ostreľovaním zraziť na kolená“ a budú prosiť, aby smeli kapitulovať, svedčí o úplnej neznalosti ukrajinského národa, povedal Podoljak serveru Zerkalo. Myslí si, že Putinov režim a jeho bieloruský spojenec Alexander Lukašenko nemajú pred sebou budúcnosť, ktorá by sa dala počítať na roky a roky, ale „všetko sa skončí oveľa rýchlejšie“ – a podobne nečakane, ako sa mnohým zdalo nedávne oslobodenie Charkovskej oblasti a Chersonu.
Peskov tiež uviedol, že nič nevie o schôdzke ruských a ukrajinských predstaviteľov, ktorá sa podľa agentúry Reuters konala pred týždňom v Spojených arabských emirátoch a bola venovaná výmene zajatcov a vývozu ruského čpavku, používaného na výrobu hnojív, cez Ukrajinu. „Nie, vôbec nič o tom neviem. Nič nemôžem povedať. Počujem o tom prvýkrát,“ povedal Peskov podľa ruskej agentúry TASS.
Kyjev odmieta viesť mierové rozhovory s Moskvou, kým ruské vojská neopustia ukrajinské územie, a rozhodne odmieta rokovať s prezidentom Vladimirom Putinom, keďže od februárovej invázie na jeho rozkaz prišli desiatky tisíc ľudí o život a milióny museli opustiť svoje domovy.
Putin, ktorý nariadil ruskej armáde 24. februára napadnúť susednú krajinu, označil Ukrajinu za umelý štátny útvar a uprel jej právo na existenciu. Tvrdí, že „kolektívny Západ“ manipuloval Ukrajincov, aby sa obrátili proti Rusku a odmietli koncept spoločnej rusko-ukrajinskej histórie a jediného spoločného národa.
Putin od začiatku vojny urobil viacero protichodných vyhlásení. Napríklad tvrdil, že cieľom „špeciálnej vojenskej operácie“ nie je okupovať Ukrajinu. Ale sám sa na konci septembra pokúsil pripojiť k Rusku okupované časti ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Medzitým ukrajinská armáda pri svojej protiofenzíve oslobodila Cherson, jedinú oblastnú metropolu, ktorú sa Rusom za 274 dní vojny podarilo dobyť.
Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov v televízii varoval krajanov, aby sa pripravili na ďalší masívny útok ruských rakiet, ktorý nepochybne príde. „Vieme, že frekvencia je plus-mínus týždeň. Takú dobu potrebujú, aby sa nachystali k ďalšiemu masívnemu raketovému útoku. Medzitým Ukrajina zase vylepšuje protivzdušnú obranu. Ale, bohužiaľ, teroristický režim bude nepochybne pokračovať v útokoch,“ povedal hovorca podľa agentúry Unian. Upozornil, že Rusko síce má už len obmedzené množstvo presných rakiet a striel, ale disponuje značnou zásobou rakiet S-300. Tie sú síce určené na zostrenie lietadiel a ďalších vzdušných cieľov, ale Rusi ich teraz používajú na ostreľovanie pozemných cieľov, hoci v takom prípade býva odchýlka aj kilometrová, a rakety namiesto energetických objektov zasahujú obytné domy, pôrodnice a nemocnice.
Ohrozené sú naďalej predovšetkým mestá v blízkosti frontu, ako je Záporožie, Charkov, Mykolajiv a Cherson. Server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na údaje od záchranárov napísal, že stredajší ruský útok si vyžiadal najmenej desať mŕtvych a 55 zranených. /agentury/
X X X
Miliónová vila Kažimíra pod Slavínom. Guvernér musel vysvetľovať, ako k nej prišiel
Exminister financií Peter Kažimír je opätovne obvinený z podplácania. V minulosti však vznikli špekulácie nielen o možnom uplácaní, ale aj o prijímaní nenáležitých výhod. Bývalý podpredseda Smeru a dnes guvernér Národnej banky Slovenska býva v jednej z najväčších víl na bratislavskom Slavíne. Okolnosti, za akých sa k nej dostal, však už roky vzbudzujú pochybnosti.
Bývalý podpredseda Smeru a dnes guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír býva v jednej z najväčších víl na bratislavskom Slavíne.
Miliónovú vilu totiž získal od známeho podnikateľa Ladislava Reháka, ktorý v deväťdesiatych rokoch zakladal a riadil spoločnosť Globtel. Hneď vedľa si navyše kúpil aj starší dom. Hodnota oboch môže údajne dosahovať viac ako 3 milióny eur.
Síce vilu s úžitkovou plochou 700 m2 obýval minimálne od roku 2013, odkúpil ju však až v septembri 2020. Dovtedy si ju prenajímal od Rehákovej spoločnosti S.I. Developer. Už vtedy bol Kažimír kritizovaný za konflikt záujmov.
V čase podnájmu Rehákove spoločnosti totiž získavali zákazky od štátu vrátane ministerstva financií a to aj v čase, keď tam pôsobil aj Kažimír ako minister financií. Navyše firma S.I. Developer, ktorá Kažimírovi vilu prenajímala, vykazovala niekoľko rokov stratu a jediným jej príjmom malo byť údajne len nájomné – 54-tisíc eur ročne.
Nájom vo výške takmer 5 tisíc eur mesačne ale Kažimírove nerobil žiadny problém. Za rok 2013 už ako člen vlády priznal 299 846 eur, o rok neskôr 39 515 eur, v roku 2015 v majetkovom priznaní verejných funkcionárov uviedol 159 574 eur vrátane príjmov z prenájmu. Podobne vysoké príjmy mal aj neskôr – v roku 2016 zarobil 92 298 eur, o rok neskôr 166 208 eur a za rok 2018 priznal 69 487 eur.
V roku 2019 už ako guvernér podľa výročnej správy Národnej banky Slovenska zarobil v čistom 98 271 eur (za 7 mesiacov vo funkcii), o rok neskôr 175 651 eur a Kažimírov čistý príjem za rok 2021 dosiahol 216 085 eur. Kažimír však aj tak musel vilu financovať z viacerých zdrojov.
Peter Kažimír
„Najväčším zdrojom bol výnos z predaja dvoch veľkometrážnych bytov v centre Bratislavy pod Palisádami, ktorých spoločná rozloha je viac ako 300 m2. Druhým najväčším zdrojom bol hypotekárny úver, ktorý guvernérovi poskytla komerčná banka, v ktorej je posledných 25 rokov klientom. Ten bude splácať do odchodu na dôchodok. Tretím doplňujúcim zdrojom boli osobné úspory guvernéra,“ povedal vlani v novembri hovorca NBS Peter Majer pre portál aktuality.sk.
Podľa zrušeného obvinenia mal Kažimír vo svojej kancelárii na ministerstve financií v roku 2017 žiadať prezidenta Finančnej správy Františka Imreczeho o urýchlenie a úspešné ukončenie daňových kontrol šestice firiem.
Hneď mu mal za to sľúbiť aj odmenu. Po ukončení daňových konaní dvoch z firiem mal Kažimír tiež vo svojej kancelárii Imreczemu v nezalepenej obálke odovzdať 48-tisíc eur. „To je pre tebe a nikomu z toho nič nedávaj,“ mal údajne povedať Kažimír Imreczemu.
Kažimír však tieto obvinenia odmieta. „Nezúčastňoval som sa na žiadnej trestnej činnosti ani som ju netoleroval a ani som ju nijakým iným spôsobom neprehliadal,“ vyhlásil Kažimír pred príchodom na Prezídium Policajného zboru, kde bol v auguste 2021 predvolaný ešte ako svedok. Už 8. októbra ale bolo Kažimírovi vznesené obvinenie pre prečin podplácania. Za tento čin Kažimír čelí hrozbe trestu vo výške dva roky až päť rokov.
Peter Kažimír bol od roku 2006 poslancom Národnej rady, neskôr podpredsedom vlády a dvakrát aj ministrom financií, od apríla 2012 až do apríla 2019. Politiku opustil 1. júna 2019, kedy sa stal guvernérom Národnej banky Slovenska. Vo funkcii vtedy nahradil Jozefa Makúcha. Keďže vstúpil do apolitickej funkcie vzdal sa aj členstva v strane Smer, v ktorej bol od roku 2010 podpredsedom.
Šeliga: Kažimír by mal odstúpiť
Guvernér NBS Peter Kažimír by mal odstúpiť. Na sociálnej sieti to napísal koaličný poslanec Juraj Šeliga s tým, že dôvodom nie je ani tak opätovné vznesenie obvinenia z korupcie, keďže platí prezumpcia neviny, ako to, že nevie dôveryhodne vysvetliť svoje majetky.
Šeliga sa napríklad pýta, ako bývalý minister financií vo vládach Smeru nadobudol luxusnú vilu v bratislavskom Starom Meste. „Pán Kažimír sa síce sympaticky usmieva, ale opakujem, nevie vysvetliť pôvod svojho majetku,“ skonštatoval Šeliga. Doplnil, že pôsobenie Kažimíra ako guvernéra NBS a zástupcu Slovenska v Európskej centrálnej banke je poškodzovaním dobrého mena Slovenska./agentury/
X X X
Kažimíra pre majetky vyzývajú na odchod z čela NBS. Prečo sú možnosti jeho odvolania mizerné a koľko zarába?
Exminister financií Peter Kažimír je opätovne trestne stíhaný za podplácanie. A podobne ako pred rokom, keď mu bolo obvinenie vznesené prvýkrát, aj teraz sa začínajú pomaly ozývať hlasy volajúce po jeho odstúpení z funkcie guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS), či dokonca odvolaní. Údajne Kažimír nevie vysvetliť ani pôvod svojho majetku. Zo zverejnených majetkových priznaní však vyplýva, že v čase vykonávania funkcie ministra si Kažimír vedel zarobiť aj viac ako štvrťmilióna eur ročne.
Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír ešte ako dosluhujúci šéf rezortu financií.
„Peter Kažímír by mal odstúpiť,“ vyzval poslanec strany Za ľudí Juraj Šeliga, podľa ktorého guvernér národnej banky nevie dôveryhodne vysvetliť pôvod svojho majetku. „Žiaľ, jeho pôsobenie ako guvernéra NBS a zástupcu Slovenska v Európskej centrálnej banke je poškodzovaním dobrého mena našej krajiny,“ zdôraznil bývalý podpredseda parlamentu.
Kažimír býva v miliónovej vile pod bratislavským Slavínom a vlastní aj ďalšie rodinné domy v Bratislave, či v Novom Meste nad Váhom, záhrady či 25 percentný podiel v akciovej spoločnosti. Aj keď jeho majetky sú nemalé, ani jeho príjmy nie sú zanedbateľné.
Za rok 2013 už ako člen vlády priznal okrem zákonného platu aj ďalšie príjmy, čo bolo dohromady 299 846 eur. O rok neskôr 39 515 eur, v roku 2015 v majetkovom priznaní verejných funkcionárov uviedol 159 574 eur vrátane príjmov z prenájmu.
Podobne vysoké príjmy mal aj neskôr. V roku 2016 zarobil aj s vedľajšími príjmami 92 298 eur, v ďalšom roku 166 208 eur a za rok 2018 priznal 69 487 eur. V roku 2019 už ako guvernér Národnej banky Slovenska zarobil 183 798 eur, o rok neskôr 249 195 eur a vlani dokonca 305 935 eur.
Bol by blázon?
Ešte pred rokom sa k téme Kažimírovho odchodu z čela NBS vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Vyhlásila, že pokiaľ by bola v situácii ako Kažimír, veľmi vážne by zvažovala odstúpenie z funkcie pre ochranu mena inštitúcie, ktorú zastupuje. „Urobím všetko pre očistenie svojho mena a obranu inštitúcie, ktorú zastupujem,“ reagoval vtedy na slová hlavy štátu Kažimír.
Minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič zas vlani uviedol, že ak sú obvinenia voči Kažimírovi pravdivé, vo funkcii by nemal ostať. „Je to vážne obvinenie, ak by to bola pravda, samozrejme, vo funkcii by nemal zostať,“ skonštatoval Matovič.
Odchod z čela národnej banky žiadala aj vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). „Ja si myslím, že pán Kažimír by mal odstúpiť sám. Videli sme to pri všetkých funkcionároch, nominantoch Smeru, či už to bol špeciálny prokurátor, šéf finančnej správy a ďalší funkcionári,“ poznamenala ministerka a dodala, že je nenáležité, aby na čele nejakej inštitúcie bol niekto obvinený.
„Vznesenie obvinenia voči nemu v konečnom dôsledku znamená poškodzovanie reputácie celého Slovenska,“ skonštatovala aj strana SaS. Naopak, Kažimírov bývalý stranícky šéf Robert Fico vyhlásil, že guvernér by bol blázon, keby odstúpil.
Peter Kažimír bol od roku 2006 poslancom Národnej rady, neskôr podpredsedom vlády a dvakrát aj ministrom financií, od apríla 2012 až do apríla 2019. Politiku opustil 1. júna 2019, kedy sa stal guvernérom Národnej banky Slovenska. Vo funkcii vtedy nahradil Jozefa Makúcha. Keďže vstúpil do apolitickej funkcie vzdal sa aj členstva v strane Smer, v ktorej bol od roku 2010 podpredsedom.
Neodvolateľný
Kvôli jeho politickej minulosti v strane Smer bol kritizovaný už pri nástupe do funkcie. Vyčítali mu, že nebude dostatočnou zárukou nezávislosti. Po tom, čo bol vlani v októbri prvýkrát obvinený z prečinu podplácania, vládni predstavitelia ho začali vyzývať na vzdanie sa funkcie. Niektorí žiadali vládu predložiť prezidentke návrh na Kažimírovo odvolanie. Na to však musia byť splnené zákonné podmienky.
„Toto obvinenie priamo nesúvisí s činnosťou Národnej banky. Pracujem na sťažnosti proti obvineniu. Nespáchal som žiadny trestný čin a budem si plniť svoje úlohy guvernéra aj naďalej,“ odkázal vtedy prakticky len veľmi ťažko odvolateľný šéf národnej banky.
„Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident na návrh vlády, ktorý bol schválený Národnou radou,“ uvádza sa v zákone o Národnej banke Slovenska. Podľa neho je guvernéra možné odvolať z funkcie len vtedy, ak prestal spĺňať ustanovené predpoklady na výkon tejto funkcie alebo ak sa vo svojej funkcii dopustil závažného pochybenia podľa osobitného predpisu. Predpoklady na výkon funkcie zákon definuje ako odborné vedomosti a skúsenosti v menovej oblasti alebo v oblasti finančníctva, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť.
Práve bezúhonnosť môže byť v prípade obvinenia guvernéra sporná. Samotné obvinenie však podľa zákona na jeho odvolanie nestačí. „Za bezúhonnú sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin,“ hovorí zákon.
Keby aj vláda, parlament a hlava štátu chceli Kažimírovo odvolanie presadiť nasilu, stále nemusia uspieť. Ak by teda hlava štátu odvolala guvernéra bez splnenie zákonných dôvodov, môže sa proti tomu odvolať. „O sporoch súvisiacich s odvolaním guvernéra z jeho funkcie rozhoduje Súdny dvor Európskej únie,“ uvádza zákon./agentury/
X X X
Orbán mal podľa Hegera „starý“ šál, daroval mu slovenský
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán spôsobil pred pár dňami medzinárodný rozruch, keď vo videu pózoval so šálom s mapou Veľkého Uhorska.
Slovenský premiér Eduard Heger vo štvrtok zareagoval na tento krok nezvyčajným spôsobom. Na stretnutí predsedov vlád V4 v Košiciach dostal Orbán ako darček šál so slovenským znakom.
„Všimol som si, že Viktor Orbán má starý šál, preto som mu dnes daroval nový,“ napísal na sociálnej sieti a zverejnil fotografiu.
Veľké Uhorsko
Pózu s uhorským šálom si všimli vo viacerých krajinách. Rumunský rezort diplomacie v pondelok vydal vyhlásenie, v ktorom označil Orbánov prejav za neprijateľný a v priamom rozpore so súčasnou realitou.
Kauzu si všimol aj nemecký spravodajský server Spiegel.de v článku pod titulkom „Orbán provokuje odkazom na väčšie Maďarsko“.
Veľké Uhorsko zahŕňa okrem samotného súčasného Maďarska aj časti území Srbska a Ukrajiny, ale aj časti členských krajín Európskej únie Slovenska, Rakúska, Chorvátska a Rumunska.
Orbána kritizoval na sociálnej sieti aj minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.
„Maďari na Slovensku sú tu doma a patria tu rovnako ako všetci ostatní občania. Naši občania. To, čo ale nemá miesto v našich vzťahoch, je iredenta a revizionizmus. Kam takéto sentimenty a plány vedú sme videli v roku 1939 a vidíme dnes v priamom prenose na Ukrajine v podaní ruskej agresie,“ doplnil, aktuality.sk
X X X
NAKA znovu obvinila guvernéra NBS Petra Kažimíra
Guvernér NBS už čelil trestnému stíhaniu pre korupciu. Obvinenie mu na základe paragrafu 363 zrušila generálna prokuratúra. Teraz ho obvinili znovu.
Policajti z Národnej kriminálnej agentúry opäť obvilili guvernéra Národnej banky Slovensko Petra Kažimíra. Informuje o tom Denník N.
Podľa denníka je Kažimír obvinený z rovnakého skutku, ako v minulosti. Malo ísť o podplácanie vtedajšieho prezidenta daniarov Františka Imreczeho.Kažimír mu podľa jeho výpovede dal ako úplatok približne 50-tisíc eur.
Obvinenie guvernéra NBS malo súvisieť s daňovými konaniami spoločností Loject. Kažimír mal v korupčnom prípade podľa vyšetrovateľov zohrať úlohu akéhosi kuriéra a priniesť vtedajšiemu šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu úplatok vo výške zhruba 50-tisíc eur.
Vypovedal o tom práve Imrecze, ktorý je obvinený vo viacerých kauzách a spolupracuje s políciou. „Necítim sa byť vinný zo žiadneho trestného činu,“ uviedol ešte vlani v októbri exminister financií a bývalý podpredseda strany Smer-SD.
Podľa Kažimírovho obhajcu , advokáta Ondreja Mularčíka, jeho klient zostáva tento postoj naďalej, necíti sa byť vinný.
„Proti uzneseniu o vznesení obvinenia pripravujeme sťažnosť, ktorú podáme v zákonnej lehote,“ uviedol Mlarčík pre Aktuality.sk.
Zastáva názor, že aktuálnym krokom nebol rešpektovaný právny názor, vyslovený v rozhodnutí generálneho prokurátora (v zastúpení prvého námestníka generálnej prokuratúry Jozefa Kanderu), ktorý v júni podľa paragrafu 363 pôvodné stíhanie Kažimíra ako nezákonné stopol.
Kandera vtedy konštatoval porušenie zákona v neprospech obvineného. Vysvetľoval, že niekdajšieho ministra financií obvinili iba na základe výpovede bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho. „Trestné stíhanie založené na výpovediach jediného korunného svedka výmenou za výhody vyžaduje od konajúcich orgánov obozretnosť, musia zvážiť, či sú výpovede takéhoto svedka konzistentné a podporené inými dôkazmi,“ povedal v júni Kandera.
Svoje rozhodnutie odôvodnil rozpormi v jednotlivých výpovediach svedka Františka Imreczeho. „Nie je možné súhlasiť s názorom, že rozpory sú dôkazom, že vypovedá pravdu. Nedostatky v pamäťovej stope akéhokoľvek svedka nemôžeme pričítať na ťarchu obvineného,“ dodal, aktuality.sk
X X X
Ministerstvo obrany už informácie o vojenských presunoch pravidelne nezverejňuje, zneužívali sa
Správy o presunoch sa začali intenzívnejšie zneužívať na šírenie poplašných správ a dezinformácií.
Ministerstvo obrany SR prestalo pravidelne informovať o plánovaných presunoch vojenskej techniky. K zmene pristúpilo najmä v súvislosti s vývojom informačného prostredia po ruskej invázii na Ukrajine, keď sa správy o presunoch začali intenzívnejšie zneužívať na šírenie poplašných správ a dezinformácií vrátane snahy o narušenie dôvery domáceho obyvateľstva. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
„Okrem toho sme tak minimalizovali zbytočné vytváranie dojmu mnohopočetných vojenských presunov, hoci často ide len o bežnú prepravu pohonných látok, výpočtovej techniky či osobnej batožiny. V neposlednom rade išlo, samozrejme, o krok v snahe zabezpečiť maximálnu bezpečnosť našich a spojeneckých vojakov,“ vysvetlila hovorkyňa.
Rezort však informuje o konvojoch väčšieho rozsahu, ktoré môžu mať vplyv na plynulosť cestnej premávky. Rovnako deklaruje, že v prípade otázok ku konkrétnemu presunu od verejnosti alebo novinárov transparentne informuje, ak to bezpečnostná situácia dovolí.
Presuny spojeneckej techniky cez územie SR sa podľa Ministerstvo obrany SR realizujú roky a nie sú ničím výnimočným. „Vyplývajú z našich záväzkov, medzinárodných dohôd a rovnako prebiehajú aj v iných krajinách. Rovnako aj naši vojaci sa presúvajú po územiach iných krajín, napríklad s cieľom rôznych cvičení,“ poznamenala Kovaľ Kakaščíková. O plánovaných presunoch naposledy Ministerstvo obrany SR informovalo v apríli.
X X X
Zdravotníctvo pred kolapsom. Matovič motá hlavu Slovensku, myslí si Visolajský
Zástupcovia lekárov sa s vládou stále nedohodli. Desaťtisícové šeky ministra financií Igora Matoviča neriešia problémy slovenského zdravotníctva. Na štvrtkovom brífingu to povedal predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský. Tvrdí, že toto opatrenie neprinesie stabilitu a nepritiahne nových kolegov do nemocníc. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) požiadal predsedov vlád V4 o pomoc v zdravotníctve. Deklarovali mu ochotu pomôcť v prípade, že by Slovensko potrebovalo od budúceho mesiaca lekárov do nemocníc.
„Teší nás, že sa našli peniaze na jednorázový príspevok, určite by to situáciu stabilizovalo. Ale problém, ktorý sme žiadali riešiť pri mzdovom nastavení v našich požiadavkách, nie,” povedal Visolajský. „Potrebujeme v nemocniciach nových lekárov, toto nerieši problém nedostatku lekárov,“ uviedol.
Lekárski odborári zároveň popreli, že by od vlády žiadali nové požiadavkami. Tento naratív prezentoval v stredu Matovič, keď vyhlasoval, že jeho ponuka na české platy už neplatí a navrhuje stabilizačný príplatok.
Rozdať zo dňa na deň desiatky až stovky miliónov eur na nápad jedného človeka prirovnal šéf odborárov k očkovacej lotérii a inému “rozhadzovaniu peňazí”. Zároveň sa vyjadril, že mu príde zvláštne, že minister financií Igor Matovič (OĽaNO) mal problém nájsť dodatočných 40 miliónov na finálne úpravy platových koeficientov, no zo dňa na deň našiel vyše 280-miliónov na šeky. „Mne by takto Igor Matovič poslal 27-tisíc eur. Ale čo by mi to pomohlo, keď sa nedohodneme? Ja tento šek od neho odmietam,” vyhlásil.
Odborári na rokovaniach s rezortom zdravotníctva podľa neho v stredu riešili len technické veci k pracovným zmluvám. „Táto debata bola zneužitá, vyvolala zbytočné emócie,“ zdôraznil. Ministra financií Igora Matoviča požiadal, aby situáciu nevyhrocoval, ale, naopak, upokojoval.
„Podarilo sa nám síce vládu rozhýbať, máme ústne prísľuby, no bolo na to potrebných vyše 2-tisíc výpovedí? Dnes sme prišli a chceme vyriešiť krízu v kľude za rokovacím stolom. Aj politikov prosíme, aby sa konečne začali snažiť situáciu upokojovať, doteraz sa dial opak,” povedal Visolajský.
Stabilizačný príspevok
Matovič nechce lekárom zvýšiť platy, ale radšej by ich jednorazovo vyplatil s tzv. stabilizačným príspevkom. Niektorí lekári by dostali 10-tisíc, iní až 30-tisíc. Museli by však splniť podmienky týkajúce sa odpracovaných rokov. Musia sa však zaviazať, že sa zostanú v nemocniciach tri roky. Matovičove šeky by sa netýkali len lekárov, ale všetkých 25 zdravotníckych profesií, teda aj sestier či sanitárov.
Sumu 10-tisíc eur má dostať lekár s plným úväzkom v nemocnici. Ak ho má kratší, o to nižšia bude suma, ktorú dostane.
Atestovaní lekári by k tomu dostali ešte tisíc eur za každý odpracovaný rok, maximálne do 20 rokov. Celkovo by tak mohli dostať až 30-tisíc eur.
Neatestovaní lekári by dostali 10-tisíc eur bez ohľadu na odpracované roky. Ostatní zdravotníci – sestry, sanitári či pôrodné asistentky – majú sľúbený 5-tisícový príplatok.
Šéf LOZ tiež popiera to, že by lekárski odborári predložili vláde nové požiadavky za desiatky, či stovky miliónov eur. Zdôraznil, že osem požiadaviek platí a ostáva nemenných. Detaily o pracovnom čase, ktoré včera Matovič kritizoval, majú byť súčasťou kolektívnej zmluvy, ktorá je už v platnosti.
Lekárski odborári aj naďalej trvajú na tom, aby sa im zvýšili platy podľa ich poslednej požiadavky. Závisí to však od financamsjtra Matoviča. Ten v sobotu takéto navýšenie platov odmietol a v stredu celú ponuku na zvyšovanie platov stiahol. Na štvrtkovom stretnutí s odborármi nebol.
Gynekológ Roman Procházka, ktorý ordinuje v Univerzitnej nemocnici Bratislava na Kramároch, podotkol, že podľa Matovičovho návrhu týkajúceho sa stabilizačného príplatku by mal nárok na šek 30-tisíc eur. Takýto príspevok však odmieta “Je to výsmech. Pán minister nemá 40 miliónov, ale stovky miliónov odrazu vytiahne z kešene. Toto celé lavírovanie s financiami je podvod,” povedal lekár Procházka s 32-ročnou praxou.
Lengvarský: Dohoda je na siedmich bodoch memoranda
Dnešné stretnutie na ministerstve však nie je úplne márne. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský priblížil, že rezort vraj dosiahol s LOZ dohodu na siedmich bodoch memoranda.
„Riešenia, ktoré sú navrhované, sú prijateľné pre obe strany,“ povedal Lengvarský. Očakáva, že ešte jeden až dva dni potrvá, kým sa doriešia technické detaily s inými ministerstvami. „V prvých siedmich bodoch nič nebráni tomu, aby bolo memorandum podpísané,“ tvrdí minister.
Problematický podľa neho zostáva len ôsmy bod, a to zvýšenie platov lekárov, ktorý však nie je v pôsobnosti rezortu zdravotníctva.
Heger požiadal predsedov vlád V4 o pomoc
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) požiadal predsedov vlád V4 o pomoc v zdravotníctve. Deklarovali mu ochotu pomôcť v prípade, že by Slovensko potrebovalo od budúceho mesiaca lekárov do nemocníc. O konkrétnych číslach sa nerozprávali, premiéri susedných krajín majú podľa Hegera preveriť možnosti. V prípade hospitalizácií v nemocniciach na pohraničí vedia tiež poskytnúť svoje kapacity. Informoval o tom po štvrtkovom samite predsedov vlád V4 v Košiciach.
V roku 2011, keď lekári naplnili hrozbu hromadných výpovedí, prišli na Slovensko pomáhať českí vojenskí lekári. Senát Parlamentu ČR neskôr prijal uznesenie, podľa ktorého to bolo protiústavné. Vtedajšia vláda Petra Nečasa to odmietla.
Mayer: Odchod lekárov môže ohroziť urgentnú starostlivosť v UNB
Prípadný odchod lekárov môže ohroziť poskytovanie urgentnej starostlivosti v niektorých pracoviskách Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB). Vo štvrtok to vyhlásil jej riaditeľ Alexander Mayer. Verí, že napokon príde medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ) k dohode a lekári výpovede stiahnu.
„Ak k tomu nepríde, budeme musieť prejsť do poskytovania starostlivosti len pre urgentných pacientov,“ vyhlásil riaditeľ. Priblížil, že UNB eviduje výpovede približne 470 lekárov, čo predstavuje takmer tretinu.
Primárnou úlohou je udržať v prevádzke urgentné pohotovosti. UNB požiadala o výpomoc všetky nemocnice v rámci Bratislavy, tiež nemocnicu v Malackách. „Situácia je veľmi vážna,“ zdôraznil Mayer.
V blízkej dobe očakáva doručenie inštrukcií z Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR o prípadnom rušení plánovaných operácií. „Znamená to, že prestaneme vykonávať plánované výkony v rámci nemocníc na území celej republiky,“ podotkol s tým, že by išlo o postupné vypínanie plánovaných úkonov.
Košické nemocnice sa pripravujú na krízovú situáciu
Košické nemocnice sa spoločne pripravujú na krízovú situáciu v súvislosti s výpoveďami lekárov.
Najvážnejšia situácia je v Detskej fakultnej nemocnici (DFN), vo výpovedi je tam 53 percent lekárov. Pri tomto počte nedokáže nemocnica zabezpečiť efektívnu zdravotnú starostlivosť pre detského pacienta. DFN a Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) sa dohodli na pomoci zo strany univerzitnej nemocnice pri vytváraní anestéziologického tímu pre operačné výkony detských pacientov.
V UNLP podalo výpovede 227 z 907 lekárov, čo je 25 percent. „V UNLP Košice budú plne k dispozícii obidve urgentné pracoviská (na Triede SNP 1 a Rastislavovej 43), a taktiež Klinika úrazovej chirurgie (na Rastislavovej 43). Všetky prípadné zmeny v nastaveniach pracovísk UNLP Košice budú operatívne oznámené Krajskému operačnému stredisku Záchrannej služby Košice,“ povedal riaditeľ nemocnice Ľuboslav Beňa.
Z gynekologických a neonatologických pracovísk UNLP nedal nikto výpoveď, takže zdravotná starostlivosť o tehotné ženy nebude ovplyvnená. Budúce mamičky sa tak nemusia báť, že nebudú mať kde rodiť.
Keďže výpovede lekárov v UNLP sú rozložené nerovnomerne, môže na niektorých klinikách nastať kolaps. „Takýmto pracoviskom je predovšetkým neurochirurgická klinika na Triede SNP. Prípadné akútne zásahy u neurochirurgických pacientov v tejto chvíli intenzívne riešime v rámci interných zdrojov,“ dodal riaditeľ.
Lekárska komora žiada riešenie a upokojenie situácie
Slovenská lekárska komora (SLK) žiada vládu SR a Lekárske odborové združenie (LOZ), aby akceptovali posledný návrh vlády SR na zvýšenie koeficientov, nie návrh na stabilizačné príspevky, a bola uzavretá dohoda. Uviedol to počas štvrtkovej tlačovej konferencie prezident SLK Pavel Oravec.
SLK nebola účastníkom a nie je informovaná o priebehu rokovaní LOZ a vlády SR. „Situácia posledných dní je na hrane, rastie spoločenské napätie, nespokojnosť a tlak na strešnú organizáciu lekárov – SLK zo strany pacientov, ambulantných lekárov, mnohých členov SLK, nemocníc a viacerých samosprávnych krajov,“ povedal Oravec.
Riešením podľa Oravca nemôže byť zvolávanie krízových štábov, núdzový stav a ako výsledok ďalšia polarizácia v spoločnosti a polarizácia medzi lekármi, pracovníkmi v zdravotníctve a pacientmi.
Viceprezident SLK Róbert Roland dodal, že sa netreba brániť ani tomu, aby obidve strany urobili štvrť kroku späť a našli východisko.
Do kolapsu nemocníc zostáva týždeň, a vláda stále s lekárskymi odbormi ani po desiatkach hodín rokovaní dohodu nenašla. Nepadla ani definitívna dohoda na žiadnej z ôsmich požiadaviek lekárov. Tie sa týkajú spravodlivého financovania nemocníc, reformy vzdelávania medikov či zvýšenia počtu lekárov, sestier a ostatného zdravotníckeho personálu. Dohodu na uskutočnení týchto požiadaviek žiadajú lekári zakotviť v memorande. V prípade, že sa štát s 2 100 lekármi vo výpovedných lehotách z 31 nemocníc nedohodne, budú sa rušiť plánované operácie a slovenské zdravotníctvo bude nútené poskytovať len urgentnú, neodkladnú starostlivosť.
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) v stredu vyhlásil, že ho lekárske odbory oklamali, preto na ne zanevrel a napokon prišiel s novou ponukou jednorazového príspevku. Všetkým zdravotníkom, ktorí aj po 1. decembri nastúpia do práce a do konca tohto mesiaca podpíšu zmluvu, ponúkol poslať pred Vianocami na účet jednorazový „stabilizačný príspevok“ od vlády vo výške od 5 do 30-tisíc eur. Zo štátnej kasy má ísť na toto opatrenie 400 miliónov eur.
Šéf LOZ pred začiatkom štvrtkových rokovaní na ministerstve zdravotníctva vyhlásil, že stabilizačný príspevok nemocniciam nepomôže z dlhodobého ani krátkodobého hľadiska. Odborári podľa jeho slov boli ešte do stredajšej (23. 11.) tlačovky vlády presvedčení, že smerujú k dohode.
Visolajský zdôraznil, že zo strany LOZ nepribudli žiadne nové požiadavky. „Žiadne ďalšie milióny eur sme nežiadali, žiadne požiadavky nepribudli. My sme sa s ministerstvom zdravotníctva bavili technicky o pracovných zmluvách, o veciach, ktoré sú dnes vo vyšších kolektívnych zmluvách, pracovných kolektívnych zmluvách, či by bolo možné ich dať aj do pracovných zmlúv,“ priblížil. O nových požiadavkách hovoril minister financií Igor Matovič (OĽaNO).
Odborársky predák reagoval, že išlo o čisto technickú debatu mimo ôsmich požiadaviek LOZ. „Ministerstvo zdravotníctva povedalo, že s tým nemá problém. Súhlasilo s tým, ale nie sú to žiadne nové peniaze navyše, to sú dezinformácie a klamstvá,“ vyhlásil Visolajský. Zopakoval, že cieľom LOZ je aj naďalej dospieť k dohode tak, aby bola zabezpečená zdravotná starostlivosť v nemocniciach. Matoviča kritizuje za spôsob komunikácie, tvrdí, že ničomu nepomáha. „Boli sme v tom, že smerujeme k dohode, včerajšia tlačovka je pre ľudí nepochopiteľná,“ skonštatoval.
Čo bude nasledovať?
Ak sa lekári s odborármi do piatka nedohodnú, vláda dá ďalšie pokyny k chodu nemocníc.
Do budúcej stredy 30.11. môžu zdravotníci podpísať zmluvu o stabilizačnom príspevku, v ktorej sa zaviažu pracovať v zdravotníctve ďalšie tri roky výmenou za 5 až 30-tisíc eur od štátu. Platnosť ponuky vyprší 1. decembra.
Ak sa vláda do budúcej stredy s lekármi nedohodne, vyhlási núdzový stav, ktorý by platil od 1. decembra. Navrhol to ústredný krízový štáb./agentury/
X X X
Prezidentka Čaputová odobrila posunutie súdnej mapy na jún 2023
Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že nová legislatíva bola podrobne prekonzultovaná aj v súvislosti so záväzkami Slovenska vo vzťahu k plánu obnovy.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová odobrila posunutie súdnej mapy o päť mesiacov, a to na jún 2023. Vo štvrtok podpísala novelu zákona v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov. TASR o tom informoval riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR Jozef Matej.
„V záujme riadneho zabezpečenia personálnych a organizačno-technických príprav sa javí ako nevyhnutné vytvorenie dodatočného časového priestoru na implementáciu reformy súdnej mapy v trvaní piatich mesiacov,“ uviedlo ministerstvo spravodlivosti v návrhu.
Novelou sa podľa rezortu vykonávajú aj korekcie schválenej právnej úpravy. Zameriavajú sa na vytvorenie lepších predpokladov na funkčnosť súdov dotknutých reformou súdnej mapy z hľadiska ich personálneho obsadenia, a to najmä vo vzťahu k správnym súdom.
Ministerstvo tvrdí, že nová legislatíva bola podrobne prekonzultovaná aj v súvislosti so záväzkami Slovenska vo vzťahu k plánu obnovy. Dodalo, že vďaka dodatočnému časovému priestoru na implementáciu reformy budú môcť byť záväzky riadne a včas splnené.
Cieľom reformy súdnej mapy je okrem iného zvýšenie efektivity výkonu súdnej moci a zabezpečenie špecializácie sudcov na hlavné agendy. Reforma počíta so vznikom mestských súdov v Bratislave a Košiciach či s novými správnymi súdmi. Tiež s úpravou niektorých obvodov okresných súdov a agend, ktorými sa majú zaoberať krajské súdy.
V zákone bude aj ustanovenie, podľa ktorého u sudcu preloženého na správny súd vykoná Súdna rada SR dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti, a to do troch mesiacov od preloženia. Dosiahnuť sa tak má funkčnosť správnych súdov i to, aby na nich pôsobili sudcovia spĺňajúci predpoklady sudcovskej spôsobilosti.
Sudcovia, u ktorých obsah rozhodovacej agendy tvorí agenda správneho súdnictva a ktorí požiadajú o preloženie na správny súd do 28. februára 2023, budú preložení na správny súd bez predchádzajúceho preverenia spĺňania predpokladov sudcovskej spôsobilosti. U týchto sudcov teda Súdna rada preverí predpoklady až po ich preložení.
V súdnej mape sa tiež začlení pracovisko Okresného súdu Považská Bystrica do obvodu Krajského súdu v Trenčíne a nie do obvodu žilinského krajského súdu, aktuality.sk
X X X
Kollár opäť vytiahol kartu „odchádzam z vlády“. Stále platí, no nikto to už neberie vážne
Je to hra. Karta „odchádzam z vlády“ sa vyťahuje v koalícii v prípadoch, ak niečo neviete presadiť. SaS už odišla, no Sme rodina je stále v rovine vyhrážok.
Tentoraz sú dôvodom lekári. Ak sa nedohodnú, hnutie Borisa Kollára opustí svojich koaličných partnerov a nechá menšinovú vládu napospas predčasným voľbám. Nie je to však prvýkrát, čo Kollár koalícii pohrozil. Jeho slová už strácajú na vážnosti.
Kollár: Nebudem hrobárom zdravotníctva, ale vydierať sa nenechám
Predseda povedal, tak to platí
Vyhrážanie sa odchodom je u Kollára mimoriadne časté a spravil tak aj na minulotýždňovej koaličnej rade. „Povedal som, že nebudem sedieť vo vláde, ktorá nezvládne urovnať tento problém a nezabezpečí zdravotnú starostlivosť našim občanom,“ povedal podľa Denníka N svojim partnerom.
Neskôr svoju rétoriku zmiernil a pri otázke, či ešte stále trvá na odchode, svoju odpoveď trochu poopravil. „Nie, povedal som, že nebudem vo vláde, ktorá bude hrobárom zdravotníctva a ktorá zapríčiní rozvrat zdravotnej starostlivosti. Toto som povedal a za tým si stojím,“ odpovedal na otázky Pravdy cez víkend s tým, že neochotu lekárskych odborárov už neberie ako dialóg, ale ako vydieranie. O vydieraní hovoril aj minister financií Igor Matovič.
Podpredseda hnutia Sme rodina Peter Pčolinský však pre Pravdu uviedol, že odchod z vlády stále platí. „Dohoda s lekármi stále nie je. Čakáme, že sa dohodnú a verím, že sa dohodnú,“ poznamenal. Termín je 30. november. Platí teda odchod Sme rodina v prípade, že sa lekári s vládou nedohodnú? „Áno, platí. Stanovisko sa zatiaľ nemenilo. Predseda to povedal, tak to platí,“ poznamenal Pčolinský o predsedovi parlamentu a svojom straníckom šéfovi.
Už zas?
V prípade Kollára to však nebolo prvýkrát, čo sa svojim koaličným partnerom vyhrážal. Dôvody boli rôzne. Väčšina z nich potichu prehrmela, niektoré požiadavky sa splnili a pri iných sa zas našiel kompromis. Opakovaný vtip však už nie je vtip a Kollárove slová už v koalícii neberú až tak vážne. „Už zase hovorí pán Kollár o odchode z vlády? Treba to teraz začať brať vážne?“ reagovala pre Pravdu šéfka najmenšej koaličnej strany Za ľudí Veronika Remišová.
OĽaNO na otázku o odchode Kollára kvôli lekárom nereagovalo. O predčasných voľbách však predseda Sme rodina hovoril aj pri štátnom rozpočte. Možný je totiž akýsi obchod – predčasné voľby za rozpočet. „Boris Kollár je taký vysielač a vysiela signály rôzne,“ povedal Matovič na adresu postoja Sme rodina s tým, že ak rozpočet neprejde, o ďalších možnostiach sa budú rozprávať potom. „Akákoľvek cesta k predčasným voľbám je cesta k strate demokracie,“ dodal. Provizórium by bol podľa neho armagedon. Kollár podľa politológa Prešovskej univerzity Michala Cirnera politicky vydiera OĽaNO. „Ale keď využívate vydieranie neprimerane, to znamená viackrát a bez reálnych činov, prestanú sa partneri obávať a začnú to považovať iba za slovné cvičenie, čo sa aj deje,“ skonštatoval.
Z počiatočnej hrozby sa tak stal len akýsi „podporný vokál“. „Boli to nepremyslené a neuvážené vyjadrenia. Opakovane sa ukazuje, že pod tlakom Boris Kollár rýchlejšie hovorí, než premýšľa o tom, čo hovorí a aké to môže mať prípadné politické konzekvencie. Zas a znovu svojimi vyjadreniami spochybnil vlastnú dôveryhodnosť,“ zhodnotil pre Pravdu politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Vláda bez Sme rodina znamená koniec
Podľa Cirnera Kollárove hrozby síce naplnené neboli, no vždy sa mu podarilo presadiť, čo si zaumienil. „Je to hra, ktorú v koalícii hrá neustále od roku 2020,“ uviedol. Situácia je však o to vážnejšia, že v koalícii sú prakticky len dve strany – OĽaNO a Sme rodina. Strane Za ľudí sa klub rozpadol a majú len troch nezaradených poslancov. Ak by Kollár so svojím hnutím odišiel z koalície, vláda by mala v parlamente oficiálne len 50 poslancov a s takou menšinou je nemožné vládnuť.
„Bez Sme rodina by koalícia neexistovala a bol by to politický koniec OĽaNO v tomto volebnom období. Ukazuje sa, že vládnuť v dvojkoalícii so zvyškom Za ľudí je veľmi výhodné a na Kollárovi je vidieť, že si to užíva a využíva túto situáciu. Preto sú hrozby odchodu z vlády len výstrelom do tmy,“ zhodnotil Cirner.
Kollár teraz prakticky riadi koalíciu. Vidno to najmä na tom, ako menšinovej vláde prechádzajú jednotlivé zákony. Predseda parlamentu dokonca sám niektoré vládne návrhy pochoval a prešlo mu aj hlasovanie za odvolanie koaličného ministra. Jeho odchod z vlády teda pravdepodobný nie je, keďže aktuálne ťahá za nitky a nič by tým nezískal.
Šéf Sme rodina a jeho odchádzanie z vlády
jún – júl 2020
Prvýkrát vytiahol kartu odchodu pár mesiacov po voľbách. Kollár údajne podvádzal pri písaní svojej diplomovej práce. SaS a Za ľudí hovorili, že by mal odstúpiť, šéf Sme rodina si však podľa svojich slov uľahčil prácu – tak ako každý študent. Nakoniec sám podal návrh na svoje odvolanie. OĽaNO jeho odchod nežiadalo. Kollár povedal, že buď sa preveria všetci, alebo nikto. „Ja som sa ospravedlnil, urobil som to lege artis. Nikto mi nemôže povedať, že som porušil zákon. (…) V poriadku, tak ja potom nemám inú možnosť, ako odísť aj z vlády, nielen odísť z parlamentu. Ja nebudem nikoho vydierať,“ povedal Kollár pred stretnutím s poslancami SaS. Parlament nakoniec Kollára neodvolal, za jeho odvolanie bolo päť poslancov. SaS a Za ľudí sa hlasovania nezúčastnili.
apríl 2021
Kollár sa dostal do sporu s vtedajšou ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou. Situácia sa vyostrila pre úpravu kolúznej väzby. Kollárovo hnutie prišlo s vlastným poslaneckým návrhom, ktorý Kolíková označila za porušenie koaličnej zmluvy. Predseda parlamentu uviedol, že ak sa nenaplnia požiadavky strany, je ochotný odstúpiť. „To sa netýka len kolúznej väzby. To sa týka aj ostatných vecí, ktoré máme v programe. Pokiaľ to nebudem môcť naplniť, tak v takej vláde nechcem byť a odídem z nej. Kľudne poruším koaličnú zmluvu a nech ma vyhodia. Keď mi to nedovolia urobiť, tak v takej vláde nebudem, odídem,“ povedal. V parlamente kričal na Kolíkovú, keď sa vyjadrila k nedostatkom v poslaneckom návrhu, a pýtal sa jej, koľko mŕtvych Lučanských ešte potrebuje. Neskôr sa jej ospravedlnil a nakoniec sa dohodli na kompromise. Kolíková predložila úpravu kolúznej väzby, Kollár to podporil. Z vlády neodišiel a Kolíkovej priniesol kvety.
marec až júl 2021
V rámci prvej veľkej koaličnej krízy, ktorá vyvrcholila výmenou na premiérskom poste a na poste ministra zdravotníctva, predstavilo aj Kollárovo hnutie ešte začiatkom marca 2021 svojich päť požiadaviek. Argumentovali tým, že nežiadajú žiadne personálne zmeny ako napríklad SaS „Zaseknem sa a prestane fungovať vláda, prestane fungovať parlament. (…) Môžem urobiť túto obštrukciu a aj ju urobím,“ povedal v tom čase Kollár. Pčolinský žiadal splnenie požiadaviek do konca júlovej schôdze. Z piatich opatrení, ktorými Sme rodina podmieňovala svoje zotrvanie vo vláde, sa dovtedy splnili iba dve, dve požiadavky zrušili a jednu zmenili. Aj táto vyhrážka sa stratila vo vzduchoprázdne.
máj 2021
V máji došlo k sporu ohľadom opozičného návrhu z dielne strany Petra Pellegriniho Hlas na jednorazové vyplatenie 300-eurového príspevku na nezaopatrené dieťa. Postoj k tomuto návrhu rozdelil koaličné strany. Poslanci Sme rodina totiž uviedli, že tento krok podporia. To sa nepáčilo niektorým koaličným poslancom. „V niektorých prípadoch pokojne poruším koaličnú zmluvu. Rodiny boli zdecimované, matky museli byť doma s deťmi. Nejakú jednorazovú dávku im musíme dať,“ hovoril. Hlasovanie s opozíciou je porušením koaličnej zmluvy. Nakoniec prišla vláda s vlastným návrhom a odchod sa nekonal.
august 2021
Predčasné voľby vytiahol aj pri kauze exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorému neskôr Generálna prokuratúra SR prostredníctvom sporného paragrafu 363 zrušila obvinenie. „Pokiaľ by niečo takéto malo pokračovať, nie sme ochotní sa na tom zúčastňovať. Potom je čestné povedať ľuďom, aby znova rozhodli v predčasných voľbách,“ reagoval Kollár s tým, že pol roka jeho hnutie upozorňovalo na nezákonnosť v kauze. Vyhrážky sa týkali aj zmeny samotného paragrafu. „Ak zrušia paragraf 363 a obídu Sme rodina, odídeme z vlády,“ povedal a vyšetrovateľov NAKA nazval „čurillovskou mafiou“. Nikdy sa za to neospravedlnil, aj keď súd konštatoval neopodstatnenosť konania.
október 2021
Dôvodom na vyhrážky počas pandémie bola zasa reforma nemocníc a súdov (tzv. súdna mapa). „Našu podporu nebudú mať. Kľudne nech ma z tej vlády vyhodia. 17 poslancov hnutia Sme rodina nepodporí rušenie nemocníc, my budeme stáť za tými ľuďmi. Počul som v každom jednom okrese to isté – neberte nám to, nerušte nám to, potrebujeme to,“ povedal vtedy.
september 2022
Ostatná hrozba pred lekármi sa týkala fungovania menšinovej vlády po odchode SaS. Kollár niekoľkokrát zopakoval, že Sme rodina sa dohodla na konkrétnych cieľoch, ktoré chcú splniť pre ľudí, ako napr. podpora cestovného ruchu, exekučná amnestia alebo rodičovský bonus. „Pokiaľ bude vláda posúvať návrhy zákonov do parlamentu, a tam sa to bude dať presadiť, potom môže existovať menšinová vláda až do ďalších riadnych volieb. V prípade, že sa to nebude dať, treba predčasné voľby,“ povedal. Táto hrozba utíchla potom, čo koalícia funguje relatívne plynule aj vďaka podpore poslancov okolo Tomáša Tarabu. Kollár si parlament dokázal zrežírovať./agentury/
X X X
Prigožin poslal do Bruselu krvavé kladivo. Europoslanci navrhli vagnerovcov označiť za teroristov
Ruský oligarcha Jevgenij Prigožin, spojenec šéfa Kremľa Vladimira Putina a zakladateľ ruskej súkromnej polovojenskej organizácie známej pod názvom Vagnerova skupina, poslal do sídla Európskemu parlamentu balíček. V puzdre na husle sa skrývalo veľké kladivo s rukoväťou postriekanou červenou farbou. V kladive je vyrytý znak ruskej žoldnierskej jednotky a niekoľko lebiek. Zrejme ide o reakciu na výzvu europoslancov, aby boli vagnerovci označení za teroristickú organizáciu, píše The Jerusalem Post.
Pravda, TASR 24.11.2022 15:00
Europoslanci totiž len deň predtým schválili rezolúciu, v ktorej označujú Rusko za štát podporujúci terorizmus pre zámerné útoky ruskej armády na civilné ciele na Ukrajine. Vyzvali tiež orgány EÚ, aby zaradili do zoznamu teroristických organizácií niektoré jednotky bojujúce na ruskej strane na Ukrajine, napríklad súkromnú žoldniersku Vagnerovu skupinu.
Video s darom sa objavilo na telegramovom účte Cyber front Z. V popise videa je zmienka o puzdre na husle ako „nevyhnutnom doplnku muzikantov“, čo je odkaz na vagnerovcov. Jej názov je odvodený od skladateľa Richarda Wagnera, ktorý svojou hudbou i myšlienkami ovplyvnil napríklad aj Adolfa Hitlera.
Prigožin, známy ako Putinov kuchár, len pred časom priznal, že skupinu založil. Tento 61-ročný ruský biznismen je terčom sankcií zo strany Európskej únie aj Spojených štátov.
Vagnerova skupina je v zahraničí známa pod názvom Wagner group. Jej žoldnieri pôsobili v Sýrii, Líbyi a na iných miestach v Afrike, ako aj v Latinskej Amerike. Nedávno sa objavil videozáznam, ako Prigožin v ruských väzniciach verbuje väzňov, pričom za ich nasadenie do bojov na Ukrajine im sľubuje odpustenie ich trestov. Vagnerova „súkromná armáda“ podľa analytikov slúži ako predĺžená ruka Moskvy pri realizácií jej mocenských záujmov v zahraničí. Kremeľ oficiálne akékoľvek väzby na ňu popiera.
Darované kladivo má však ešte jednu konotáciu, pripomína idnes.cz. Odkazuje na video, ktoré má zachytávať zabitie bývalého ruského žoldniera za to, že prešiel na stranu Ukrajiny. Muž je ubitý kladivom do hlavy a podľa proruských blogerov ide o pomstu za jeho údajnú zradu./agentury/
X X X
Politico: USA nevylučujú, že Rusko použije na Ukrajine chemické zbrane
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa domnieva, že Rusko by mohlo na Ukrajine použiť chemické zbrane predtým, ako by sa pustilo do eventuálnej jadrovej konfrontácie s NATO. Stať by sa tak mohlo v prípade, že Moskva bude aj naďalej prehrávať na bojisku, napísal server Politico s odvolaním sa na anonymné zdroje.
Podľa šiestich dobre informovaných zdrojov, medzi ktorými sú pracovníci Pentagónu, Spojené štáty zatiaľ nemajú žiadne spravodajské informácie, ktoré by naznačovali, že takýto útok na Ukrajine bezprostredne hrozí. Mnohí americkí predstavitelia obrany sa domnievajú, že boje v zimných mesiacoch uberú na intenzite a že žiadna zo strán nebude schopná získať späť významné územie.
Ak však budú ruské straty na bojiskách pokračovať alebo sa ruská armáda na Ukrajine úplne zrúti, niektorí vysokopostavení predstavitelia zaoberajúci sa touto problematikou usudzujú, že Moskva by mohla siahnuť po chemických zbraniach – vrátane nervovoparalytickej látky novičok, ktorá je spájaná s otravou opozičného aktivistu Alexeja Navaľného. Jeden z amerických činiteľov uviedol, že pri takomto útoku by mohli byť použité látky, ktoré by sa dali ľahko zamaskovať tak, aby bolo ťažké zvaliť vinu na Moskvu.
Politico poznamenalo, že Rusko je spájané aj s použitím chemických zbraní v Sýrii: USA svojho času obvinili Moskvu, že pomáha sýrskej vláde zahladiť dôkazy o používaní zakázanej munície počas občianskej vojny v Sýrii.
Moskva zasa opakovane obvinila Ukrajinu a západné krajiny z prípravy provokácií s použitím zbraní hromadného ničenia – takzvanej špinavej bomby a chemických či biologických zbraní. Pre tieto svoje tvrdenia však Rusko dôkazy neposkytlo.
Bidenova administratíva sa čoraz viac prikláňa k názoru, že sa Rusko uchýli k nekonvenčným spôsobom vedenia vojny, ak bude na Ukrajine naďalej strácať pôdu pod nohami. USA sú si podľa serveru Politico vedomé, že Rusko investuje do schopností použiť chemické zbrane. Americkí senátori boli na jeseň informovaní o ruských zásobách chemických zbraní a hrozbe ich použitia na Ukrajine, uviedol nemenovaný poradca činný v Kongrese.
Americké ministerstvo obrany tento rok na jeseň vyslalo tímy do krajín východnej Európy, ktoré mali ich armády oboznámiť s postupmi v prípade chemickej alebo biologickej hrozby, uviedol jeden z predstaviteľov Pentagónu a ďalšia osoba oboznámená s týmto plánom. V rámci miliardovej vojenskej pomoci Ukrajine medzitým USA poskytli Kyjevu ochranné chemické, biologické a jadrové vybavenie./agentury/
X X X
Maďarsku s nelegálnou migráciou pomôžu krajiny Vyšehradskej skupiny
Maďarský premiér Viktor Orbán pripomenul, že Maďarsko ako jediná krajina čelí migračným vlnám z dvoch strán
Zabezpečiť ochranu vonkajších hraníc je potrebné v súvislosti s nelegálnou migráciou, zhodli sa na tom predsedovia vlád krajín Vyšehradskej skupiny (V4) počas svojho štvrtkového samitu v Košiciach. Maďarsku zároveň prisľúbili pomoc. Na súčinnosť pri zvládaní migračných kríz vyzvali aj Európsku komisiu (EK).
„Vyjadrili sme Maďarsku nielen deklaratívnu pomoc a podporu, ale aj fyzickú – či už ide o pomoc s vyslaním ďalších policajtov alebo akýchkoľvek aj finančných príspevkov,“ povedal slovenský premiér Eduard Heger (OĽANO) na spoločnej tlačovej konferencii.
Podľa predsedov vlád V4 s prichádzajúcou zimou rastie aj pravdepodobnosť ďalšej utečeneckej vlny. Maďarský premiér Viktor Orbán pripomenul, že Maďarsko ako jediná krajina čelí migračným vlnám z dvoch strán, pričom na ochranu hraníc minulo už množstvo peňazí. Tvrdí, že je potrebné zamerať sa ešte južnejšie, a to na srbsko-macedónsku hranicu. „Migračný tlak bude len narastať, je férovou požiadavkou V4, aby Európska únia prebrala niečo z tejto záťaže,“ uviedol.
Podľa slov predsedu poľskej vlády Mateusza Morawieckeho by mala EK urýchlene prijať preventívne kroky súvisiace s ďalšou možnou migračnou krízou a v tomto smere omnoho viac pomáhať krajinám V4.
V rámci záverov samitu odznelo aj to, že Rusko predstavuje hrozbu pre Európu. Čo sa týka energií, podľa slov Morawieckeho je navrhnutý strop ceny ruského plynu privysoký. „Nielen občania Ukrajiny platia vysoké ceny za plyn, ale aj všetci Európania. Vyzývame EK, aby čo najrýchlejšie využila nástroje, ktoré má k dispozícii,“ vyhlásil. Spoločným cieľom V4 je podľa jej premiérov posilnenie odolnosti energetického systému a zbavenie sa závislosti od ruských fosílnych zdrojov.
Český premiér Petr Fiala dodal, že premiéri V4 sa zhodujú v kľúčových témach, a to napríklad v tom, že Ukrajina si musí udržať svoju suverenitu a územnú celistvosť. Zhodujú sa aj na potrebe ďalšej finančnej pomoci Ukrajine. „Existujú len rozdielne názory v tom, ako to prakticky zrealizovať,“ doplnil, ktuality.sk
X X X
Výpovede lekárov: Ohrozená môže byť aj urgentná starostlivosť, nemocnice sa budú spoliehať na vzájomnú výpomoc
Univerzitná nemocnica v Bratislave bude mať problémy v chirurgických disciplínach. Košická nemocnica na neurochirurgickej klinike. Kritická situácia hrozí v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach.
Odchodom stoviek lekárov by sa v najväčšej slovenskej nemocnici – v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) – začala poskytovať len akútna zdravotná starostlivosť. V nemocnici je vo výpovednej lehote cez 470 lekárov, väčšina je z chirurgických disciplín.
„Na niektorých pracoviskách bude odchodom lekárov problém zabezpečiť aj urgentnú starostlivosť,“ povedal riaditeľ UNB Alexander Mayer.
Udržať urgent
Situáciu majú v UNB o to komplikovanejšiu, že ide o kolos piatich nemocníc.
Mayer hovorí, že majú dohodnutú spoluprácu s ostatnými nemocnicami v meste a intenzívne riešia veci aj na krízových štáboch. Nedokážu ale garantovať, že všetko pôjde podľa plánov.
„Modelujeme rôzne situácie tak, aby nedošlo k ohrozeniu jediného ľudského života. I napriek našej snahe sa obávam, že pokiaľ dôjde k naplneniu výpovedí, tak k ohrozeniu prísť môže a v niektorých odvetviach asi aj príde. Nevieme to vylúčiť,“ povedal Mayer.
Ak lekári odídu, primárnou snahou nemocnice bude udržať v prevádzke urgentné pohotovosti.
Mayer pre ilustráciu hovorí, že denne do UNB príde viac ako 110 sanitiek s pacientmi, z ktorých 20 až 25 percent pacientov hospitalizujú akútne.
Ľudí prosí, aby zvažovali, s akými problémami prídu na urgent a či by svoje by problémy nemali riešiť skôr u svojich všeobecných lekárov.
List od Lengvarského
Nemocnice čakajú na oficiálny list od ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, ako sa majú zariadiť. „Začnú konať činnosť tak, ako keby k výpovediam malo dôjsť,“ povedal dnes minister na margo pokynu, ktorý bude posielať.
„Očakávame, že nám bude doručený list a inštrukcia od ministra, že máme zrušiť elektívne operácie. Čo znamená, že prestaneme vykonávať plánované výkony v rámci nemocníc na území celej republiky,“ hovorí Mayer.
Neznamená to, že okamžite prestanú robiť plánované operácie, ale budú ich rušiť postupne, pričom budú prihliadať na každého pacienta a jeho diagnózu, aby vedeli odhadnúť aj to, ako dlho po operácii bude musieť ostať v nemocnici.
Každému pacientovi, ktorému budú rušiť plánovanú operáciu, zatelefonujú. O koľkých pacientov by išlo, neuviedol. Hovorí, že štandardne denne robia asi 130 plánovaných operácií.
Vyriešiť musia aj pacientov, ktorí sú aktuálne hospitalizovaní. Momentálne leží v nemocnici 1 331 pacientov, čo je podľa Mayera veľké číslo a nevedia sa prepnúť hneď do režimu akútnej starostlivosti. Pacientov musia prepustiť domov a pripraviť zostávajúci personál a oddelenia.
Spolupráca
Najviac výpovedí majú z úrazovej chirurgie, onkohematológie či gynekológie.
Práve preto nadviazali spoluprácu s inými nemocnicami v meste. S rodičkami a novorodencami im pomôže súkromná klinika KOCH a Národný ústav detských chorôb.
Spoluprácu majú aj s onkologickými ústavmi a srdcovo-cievnym ústavom, ale aj s nemocnicou v Malackách.
„Pacienti, o ktorých sa nebudeme vedieť postarať z dôvodu nedostatku personálu, budú presúvaní do okolitých nemocníc v rámci mesta, alebo si budeme musieť personálne vypomôcť,“ povedal Mayer.
Hovorí, že toto môže vydržať len pár dní, pretože donekonečna nevedia presúvať pacientov.
„Situácia je vážna a miestami až kritická a preto verím, že príde k dohode a nenaplnia sa katastrofické scenáre,“ povedal Mayer.
Dohoda medzi vládou a Lekárskym odborovým združením sa zatiaľ rodí veľmi ťažko. Hoci dnes dosiahli konsenzus na siedmich bodoch, stále nie je vyriešená otázka platov. Do odchodu stoviek lekárov z nemocníc ostáva už len 7 dní.
Kritická situácia v detskej nemocnici
Na krízový scenár sa pripravuje aj druhá najväčšia nemocnica, Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach (UNLP), kde podalo výpovede 227 z 907 lekárov.
Plne k dispozícii budú obidve urgentné pracoviská, ktoré nemocnica má a tiež Klinika úrazovej chirurgie.
Bezproblémovo by mala fungovať aj starostlivosť o tehotné ženy, keďže nikto zo zdravotníkov z gynekologických a neonatologických pracovísk nedal výpoveď.
Riaditeľ UNLP Ľuboslav Beňa ale otvorene hovorí, že na niektorých iných klinikách môže nastať kolaps.
„Takýmto pracoviskom je predovšetkým Neurochirurgická klinika na Triede SNP. Prípadné akútne zásahy u neurochirurgických pacientov v tejto chvíli intenzívne riešime v rámci interných zdrojov,“ povedal Beňa.
Najvážnejšej až kritickej situácii však bude čeliť Detská fakultná nemocnica v Košiciach, kde výpoveď podalo 53 percent lekárov. Pri tomto počte nedokáže nemocnica zabezpečiť efektívnu zdravotnú starostlivosť pre deti.
Na výpomoc jej prídu zdravotníci z UNLP, aby pomohli vytvoriť anesteziologický tím, potrebný pre operácie. V prípade potreby pomôžu aj chirurgovia.
Pomoc obom nemocniciam prisľúbili aj Nemocnica AGEL Košice – Šaca, Železničná nemocnica s poliklinikou Košice a tiež obidva ústavy – onkologický aj srdcovo-cievny.
„V týchto zariadeniach je situácia pokojná a priaznivá, preto vedia vypomôcť UNLP a DFN vo všetkých svojich špecializáciách a takisto lôžkami,“ odkazujú nemocnice.
Čakajú
Ostatné oslovené nemocnice svoje plány nekonkretizovali.
„Rušenie plánovaných operácií v Univerzitnej nemocnice Martin závisí od toho, ako bude zo strany ministerstva zdravotníctva definované obmedzenie rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zatiaľ sme k tomuto kroku nepristúpili,“ uviedla hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin Katarína Kapustová.
Ďalšie nemocnice odpovedli len v zmysle, že sa pacienti o všetkých krokoch dozvedia vopred, aktuality.sk
X X X
Turecké zbrane môžu Ukrajinci použiť aj v Rusku. Napriek vzťahom Moskvy s Ankarou
Ako sa vojna Ruska proti Ukrajine posúva k hranici jedného roka, ukazuje sa, ako Turecko využilo svoje jedinečné postavenie, keď ako členský štát Severoatlantickej aliancie predstavuje jediné zostávajúce spojenie Ruska so Západom, a súčasne vyzbrojuje Ukrajinu. Tiež hostilo niekoľko kôl mierových rozhovorov a rokovaní o obilnej dohode umožňujúce vývoz ukrajinskej poľnohospodárskej produkcie z čiernomorských prístavov. Píše to holandský server Oryx, ktorý sa obvykle venuje sledovaniu a sčítaniu strát vojenskej techniky na ukrajinskom bojisku.
Akokoľvek má Turecko zo všetkých členov NATO najpriateľskejšie vzťahy s Ruskom, je tiež jedinou členskou krajinou aliancie, ktorá zásobuje Ukrajinu zbraňami bez toho, aby si kládla výslovnú podmienku, že nebudú použité proti cieľom nachádzajúcim sa vo vnútri Ruska. Ukrajina využila túto pružnosť, aby dronmi Bayraktar napadla ciele v ruskej Kurskej a Belgorodskej oblasti. Táto strategická zhovievavosť nie je jediná vec, ktorá Turecko odlišuje medzi ukrajinskými spojencami. Turecká vojenská podpora Ukrajine pritom patrí k najrozsiahlejším medzi členmi NATO.
Turecko sleduje svoje záujmy
Intenzita tureckej pomoci sotva môže zaskočiť tých, čo sledujú rozhodnutia Ankary v zahraničnej politike v posledných rokoch. Turecko bolo v roku 2019 jediným členom NATO, ktorý zasiahol na strane medzinárodne uznanej vlády v Líbyi proti armáde maršala Kalifa Haftara, podporovanej Ruskom. Turci zatlačili späť od Tripolisu Haftarovu armádu a ruských žoldnierov z Vagnerovej skupiny a zachránili medzinárodne uznanú vládu pred istou porážkou. Jedine turecký zásah – hoci nikdy nebol ocenený – zabránil Rusku získať vojenskú oporu na južnom krídle NATO.
Neznamená to, že turecké zahraničnopolitické rozhodnutia, ktoré idú priamo proti záujmom Ruska, sú zbavené veľkých rizík. Ide o hrozby ako vonkajšie, tak domáce od aktérov dostávajúcich ruskú podporu, poprípade táto podpora by kvôli pomste mohla vzrásť. Tieto riziká využil Izrael ako dôvod, prečo nedodáva Ukrajine smrtiace zbrane. Izrael si robí hlavne starosti, že zabitie ruských vojakov izraelskými zbraňami by mohlo poškodiť izraelské bezpečnostné záujmy v Sýrii.
Naopak Turecko neváhalo bombardovať postavenie žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny (považovanej za neoficiálny nástroj Moskvy) v Líbyi. Hoci sa zdá, že Turecko má záujem o zachovanie dobrých vzťahov (s Ruskom), zdá sa byť aj krajinou, ktorá hneď začne konať, ak cíti, že jej vlastné záujmy či záujmy strategických partnerov sú ohrozené.
Nechvália sa
Ohľadom Ukrajiny sa Turecko neobmedzilo len na intenzívne úsilie sprostredkovať rokovania medzi Kyjevom a Moskvou, vyvíjané od marca, ale tiež dodalo približne 35 dronov Bayraktar TB2, 24 miniatúrnych prieskumných dronov firmy Bayraktar, raketomety TRLG-230 s navádzanými raketami, vybavenie pre obrnené vozidlá Kirpi, mínomety, muníciu a rad ďalších položiek. Namiesto toho, aby sa verejne chválilo rozsahom tejto podpory, Turecko radšej minimálne informuje o týchto dodávkach. O väčšine sa dozvieme, až keď ju na Ukrajine spozorujeme, alebo keď o nej informujú ukrajinské zdroje (čo je prípad mnohých zbraní spomínaných v tomto článku). Veľkú časť zbraní Turecko darovalo, zvyšok predalo s výraznými zľavami.
Turecká pomoc Ukrajine nie je výlučne vládnou záležitosťou. Zbrojovka Baykar Tech získala medzinárodnú slávu vďaka rozhodnutiu darovať Ukrajine päť dronov Bayraktar TB2, na ktoré sa zložila verejnosť v Litve, Ukrajine a Poľsku, aby sa vyzbieraných 32 miliónov dolárov radšej mohlo venovať na humanitárne účely. Je zaujímavé, že ide len o časť príbehu, pretože zdroje z ukrajinskej vlády hlásia, že Ukrajina od výrobcu dostala ďalších 15 dronov zadarmo a ďalších 15 za cenu kryjúcu iba výrobné náklady. Baykar tiež daroval 24 dronov Mini-Bayraktar, ktoré na rozdiel od iných malých prieskumných dronov sú odolné proti rušeniu, čo je na ukrajinskom bojisku viac ako vítané.
Príde čas na vyspelejšie zbrane?
Až doposiaľ neoznámené dodávky tureckých zbraní zahŕňajú aj neupresnený počet raketometov TRGL-230, ktoré sú vďaka presne navádzaným raketám obzvlášť účinné. Môžu v súčinnosti s dronmi ničiť ciele až vo vzdialenosti 70 kilometrov.
Hoci sa niektorí komentátori pokúšajú vysvetliť terajší nedostatok záberov s útokmi dronov TB-2 na ruské ciele na bojisku tým, že všetky drony už boli zostrelené (alebo ešte bizarnejšie tým, že všetky takéto videá boli natočené hneď na úvod vojny), Ukrajinci presunuli svoje TB –2 na plnenie nových úloh vrátane diaľkového prieskumu, elektronickému boju a preprave a odpaľovaniu vyčkávacej munície, aj keď podrobnosti o tom ešte chýbajú.
Turecko má mnoho ďalších zbraní, ktoré by sa ukrajinskej armáde náramne hodili. Krajina vyváža snáď každý druh zbrane, aký si možno predstaviť, vrátane protileteckých zbraní. Zatiaľ sa NATO snaží vydolovať z členských krajín na pomoc Ukrajine zvyšky zbraní sovietskeho pôvodu, jedného dňa tieto zdroje vyschnú a potom sa možno posunie k poskytnutiu vyspelejšej výzbroje pre Ukrajinu z Turecka, a to aj keby mohla byť využitá na útoky na ciele v Rusku./agentury/
X X X
Vidíš len doláre či aj tenis? pýtal sa novinár Djokoviča. Prišla krásna odpoveď
Novak Djokovič je často terčom ostrých komentárov. Aj čo sa zárobkov týka. A tak to bolo aj v Turíne po finále Turnaja majstrov, v ktorom zdolal Caspera Ruuda.
Na záverečnom podujatí sezóny zarobil rekordné peniaze – niečo vyše 4,7 milióna dolárov! Žiadny tenista si doteraz neodniesol z jediného turnaja viac, ako v nedeľu rodák z Belhradu.
Aj z toho zrejme pramenila novinárska provokatívna otázka, ktorú si Djokovič vypočul na pofinálovej tlačovej konferencii. Odpovedal však tak elegantne, že jeho slová rezonujú už niekoľko dní.
„Vidíte teraz len doláre alebo myslíte aj na tenis?“ spýtal sa ho jeden zo zástupcov médií. „Vôbec nevidím doláre,“ odpovedal Djokovič a spravil dramatickú pauzu.
„Vidím len eurá. A dináre,“ dodal a všetci v sále sa začali smiať. Potom však pokračoval…
„Viem, že moje zárobky sú každému známe – je to verejná informácia. Nikto však nehovorí o daniach, ktoré zaplatíme, ani o našich výdavkoch, a to je v poriadku,“ zamýšľal sa.
„Viem však veľmi dobre, čo to znamená, keď máte v päťčlennej rodine presne nula eur. Nezabúdajme, odkiaľ pochádzam, moje detstvo bolo poznačené vojnou a sankciami. Každé euro, ktoré som zarobil, som zarobil tvrdou prácou a s pomocou mojej rodiny a tímu,“ odpovedal.
Tento týždeň Djokovič prekonal ďalší rekord – na účet si pripísal počas kariéry 160 miliónov dolárov iba na turnajových odmenách. Suverénne najviac zo všetkých tenistov v histórii.
„Veľmi dobre však poznám aj opačnú stranu, čo mi pomáha ešte viac si vážiť to, čo zarobím,“ pripomenul.
K peniazom sa potom vyjadrila aj jeho manželka Jelena. A tiež to podľa všetkého nemala v minulosti jednoduché. „Tri roky som musel vymýšľať, ako prežiť. Nemala som peniaze na jedenie v neviem akých reštauráciách a dokonca som ani nebývala v dome, kde by som mala kuchyňu,“ prezradila v jednom z príbehov, ako sa ona stala vegánkou.
Jelena vraj aj dnes prejavuje vo svojom správaní skromnosť, niektorí z jej blízkeho okolia dokonca hovoria, že to preháňa. V srbských médiách sa v minulosti niekoľkokrát písalo, že manžel Novak ju pravidelne nabáda, aby viac míňala, užívala si, relaxovala a dovolila si všetko, čo len chce.
„Bránim sa tomu, nevidím dôvod sedieť a nič nerobiť. Ľudia vravia, že mi to je predurčené, lebo mám peniaze. Možno by si niekto povedal – máš všetko, opaľuj sa a užívaj si, ale to sa mi veľmi nechce,“ dodala./agentury/
X X X
Ministerstvo obrany už informácie o vojenských presunoch pravidelne nezverejňuje, zneužívali sa
Správy o presunoch sa začali intenzívnejšie zneužívať na šírenie poplašných správ a dezinformácií.
Ministerstvo obrany SR prestalo pravidelne informovať o plánovaných presunoch vojenskej techniky. K zmene pristúpilo najmä v súvislosti s vývojom informačného prostredia po ruskej invázii na Ukrajine, keď sa správy o presunoch začali intenzívnejšie zneužívať na šírenie poplašných správ a dezinformácií vrátane snahy o narušenie dôvery domáceho obyvateľstva. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
„Okrem toho sme tak minimalizovali zbytočné vytváranie dojmu mnohopočetných vojenských presunov, hoci často ide len o bežnú prepravu pohonných látok, výpočtovej techniky či osobnej batožiny. V neposlednom rade išlo, samozrejme, o krok v snahe zabezpečiť maximálnu bezpečnosť našich a spojeneckých vojakov,“ vysvetlila hovorkyňa.
Rezort však informuje o konvojoch väčšieho rozsahu, ktoré môžu mať vplyv na plynulosť cestnej premávky. Rovnako deklaruje, že v prípade otázok ku konkrétnemu presunu od verejnosti alebo novinárov transparentne informuje, ak to bezpečnostná situácia dovolí.
Presuny spojeneckej techniky cez územie SR sa podľa Ministerstvo obrany SR realizujú roky a nie sú ničím výnimočným. „Vyplývajú z našich záväzkov, medzinárodných dohôd a rovnako prebiehajú aj v iných krajinách. Rovnako aj naši vojaci sa presúvajú po územiach iných krajín, napríklad s cieľom rôznych cvičení,“ poznamenala Kovaľ Kakaščíková.
O plánovaných presunoch naposledy Ministerstvo obrany SR informovalo v apríli, aktuality.sk
X X X
Za knihy, noviny alebo obaly si priplatíme. Ako sa razantné zdražovanie papiera prejaví na cenách?
Knihy, časopisy, noviny či rôzne obaly. Obľúbené darčeky z papiera budú pod stromčekom drahšie. Vlna zdražovania sa netýka len energií, neobišla ani výrobky z papiera.
Ceny materiálov rástli už od roku 2019, hovorí prezident Zväzu polygrafie na Slovensku Peter Blubla. Na dopyt po papieri je nutné sa pozrieť zo širšieho uhla pohľadu, pokračuje, keďže dlhodobo už roky dochádza k poklesu polygrafickej výroby, a teda aj k spotrebe grafického papiera, lebo sa všetko elektronizuje.
Navyše situácia vyústila v rokoch 2019, 2020 a aj 2021 k zatváraniu papierní a ich transformácii na výrobu obalových papierov.
Zväz si dal spraviť o aktuálnej situácii aj prieskum medzi tlačiarňami. Takmer každý tretí tlačiar v ňom povedal, že papier sa podpísal pod viac ako stopercentné zdraženie novín. Zhruba 26 percent tlačiarov tvrdí, že papier im zdražel o viac ako 50 percent, o viac ako 200 percent papier zdražel pri deviatich percentách tlačiarov.
Podobné to je aj s nárastmi cien papiera pri tlačení kníh. Skoro každý tretí vydavateľ hovorí o náraste cene papiera o viac ako 50 percent, každý štvrtý zaregistroval až vyše 100-percentný nárast cien papiera na tlačenie kníh.
Každé vydavateľstvo rieši zdražovanie po svojom
Eva Pauliaková z Asociácia tlačených a digitálnych médií hovorí, že zdraženie papiera je celoeurópska záležitosť, nie iba slovenský problém. Každé vydavateľstvo sa s ním musí popasovať po svojom.
Asociácia sa podľa Pauliakovej slov spolu s európskymi kolegami združenými v stavovských asociáciách ENPA a EMMA obrátila na Európsku komisiu so žiadosťou o preverenie, či nedochádza k porušeniu protikartelových pravidiel a reštriktívnym obchodným praktikám v sektore dodávateľov surovín pre výrobu novinárskeho a časopiseckého papiera.
„Cena novinového papiera sa zvýšila viac ako o 100 percent, závisí od dodávateľa, druhu, gramáže a podobne. Navyše ho je nedostatok,“ hovorí pre Pravdu výrobný riaditeľ tlačiarne Petit Press, ktorá vydáva aj denník Sme, Ivan Baranovič.
Tvrdí, že zdraželi všetky materiály potrebné pri výrobe novín. A to tlačové platne približne o 40 percent, farby o 20 percent, viazací a baliaci materiál podľa druhu o 50 až 70 percent, tlačová chémia podľa druhu od 30 do 70 percent. Navyše sa ceny podľa neho stále menia. „Nárast cien vstupov sa, samozrejme, premieta do cien našich produktov,“ dodáva Baranovič.
Vydavateľ denníka Pravda OUR Media SR tvrdí, že v roku 2020 platil za tonu papiera 485 eur, neskôr dokonca len 445 eur. Nasledujúci rok síce cena narástla zhruba o 30 eur, no až v roku 2022 sa ceny papierov zmenili oveľa razantnejšie. Od jeho začiatku platilo vydavateľstvo za tonu 795 eur, pričom od apríla sa cena zvýšila až na 985 eur. Ďalšie zvýšenie cien papiera od dodávateľa prišlo od polovice októbra, a to na 1 060 eur, znamená to, že v horizonte dvoch rokov ide takmer o 240-percentný nárast.
„Takéto zvýšenie ceny papiera je potrebné zohľadniť aj v predajných cenách v stánku z dôvodu udržateľnosti kvality a rozsahu našich novín.
Verím, že hodnotný obsah udrží našu stabilnú čitateľskú základňu aj napriek nepriaznivej situácii na trhu s papierom, povedal na margo aktuálnej situácie obchodný riaditeľ a člen predstavenstva Ladislav Ollé.
Kniha drahšia o tri eurá
Matúš Mládek z vydavateľstva Aurora si myslí, že v súčasnosti témou číslo jeden sú energie. Kým minulý rok predražoval papier nedostatok suroviny – dreva, z ktorého sa vyrába, v súčasnosti sú to energetické náklady. Tie zvyšujú ceny doslova všetkého, keďže každý musí niečím kúriť, poháňať stroje a používať elektrinu.
„V tomto roku je to predovšetkým o raste cien energií, obzvlášť po napadnutí Ukrajiny, ktoré zdražovali akúkoľvek výrobu. To malo za následok spustenie inflačných tlakov, dôsledkom čoho sa zvyšujú ceny ďalších položiek, ako sú tovary a služby, nájom či cena práce. A to všetko má za následok rast cien kníh, ktoré sa na Slovensku dlhodobo držia na nízkej úrovni, a preto tohtoročné nárasty predajných cien pôsobia skokovito,“ hovorí Mládek.
Za rok podľa neho zdraželi knihy o 15 percent, čo je takmer rovnako ako celková inflácia. V eurovom vyjadrení sú to asi tri eurá, navyše za jednu knihu.
Toto zdražovanie podľa Mládeka spôsobilo, že finančný obrat na knižnom trhu sa síce zvýšil, no pravdepodobne klesá celkový počet predaných kníh „Skôr sa očakáva, že ľudia budú kupovať menej kníh, nie čakať na nižšie ceny. Na druhej strane kniha je najobľúbenejší vianočný darček – nielen pre svoju vnútornú hodnotu, ale aj pre cenovú hladinu. A toto stále platí aj napriek zvýšeným cenám kníh v tomto roku, pretože to nie sú iba knihy, ktoré zdraželi,“ dodáva Mládek.
Šéf vydavateľstva Slovart Juraj Heger hovorí, že cenu knihy netvorí iba cena papiera, ale aj honoráre pre autorov či prekladateľov, nájomné v kníhkupectvách či ceny energií. „Až do minulého roku rástli priemerné ceny kníh na Slovensku veľmi pozvoľne. Nové knihy majú tento rok väčšinou vyššie ceny, ale netreba zabúdať, že v predajniach je stále obrovská ponuka kníh, ktoré boli vydané v nedávnej minulosti a majú väčšinou pôvodné ceny. Priemerná cena predaných kníh v tomto roku zatiaľ stúpla len veľmi málo,“ vysvetľuje Heger situáciu na knižnom trhu.
Heger tvrdí, že ťažko vyjadriť vyššiu cenu kníh, je to podľa neho ako písať o výške obyvateľov Slovenska. „Iné je to s detskými knihami a inak s obrazovými publikáciami. Najdôležitejšie pre kupujúcich je to, že knihy aj v tomto roku budú predstavovať cenovo dostupné darčeky s pridanou hodnotou, ktoré si bude môcť dovoliť naozaj každý,“ pokračuje Heger.
Slovensko je malá krajina a knihy v slovenčine sa môžu predávať iba na Slovensku. „Je teda prirodzené, že z hľadiska nákladov na prípravu a výrobu kníh by ceny u nás mali byť vyššie než vo veľkých krajinách, keďže tlačíme z knihy menej kusov, čo je drahšie, náklady na preklad delíme menším počtom kusov, čo je zase drahšie,“ dodáva Heger./agentury/