Expremiér ČR ing. Paroubek kritizuje xkomunistu Pavla.Chce řídit ČR i místo vlády. Znovu se plete do války Ukrajiny, kde statisíce mrtvých.Jiří Paroubek: Prezident Pavel přehání svou suverenitu. Prezident Pavel se rozhodl nejmenovat čestného prezidenta Motoristů sobě Turka ministrem. Důvody, které pro toto své rozhodnutí sdělil, a to dokonce písemně, jsou tak trochu k smíchu.

Jsou jenom obecným, vágně zdůvodněným odvoláním se na některá ustanovení české ústavy. Nicméně, a to je podstatné, Filip Turek se nedopustil žádného protiprávního jednání, ani velezrady, což jsou jediné relevantní důvody, které by mohly zabránit jeho jmenování ministrem ze strany prezidenta.

 Zajímavá přestřelka se strhla v nedělním odpoledni mezi ministrem zahraničí Macinkou a prezidentem Pavlem ve věci některých unáhlených slibů prezidenta Pavla, které učinil na Ukrajině. Konkrétně se jedná o prezidentem přislíbenou dodávku několika letounů české armády na Ukrajinu, jež by tam měly sestřelovat  drony. Jedná se zřejmě o letouny L-159 Alca. Ty ovšem, jak se ukázalo, jsou pro českou armádu nepostradatelné.

Jde o něco jiného. Prezident se pokouší nově vykolíkovat hřiště, které je ovšem dáno poměrně striktně naší ústavou. Ta představuje pravidla hry, které by měl ctít i prezident republiky. Za formulaci zahraniční politiky státu odpovídá premiér, tedy vláda. A za provádění této politiky a servisní činnost zahraniční politiky odpovídá ministr zahraničních věcí, který je šéfem diplomatické služby republiky. Prezident republiky je osobou, která je součástí výkonné moci státu, ale rozhodně není v pozici „velícího důstojníka“. 

Při návštěvě Ukrajiny a jednání s jejími představiteli poněkud překročil svoje pravomoci,  které mu dává ústava. Vláda – jak sdělil ministr Macinka – nerozhodla o tom, že by snad byla ochotná dodat do Kyjeva několik leteckých strojů, které by se aktivně účastnily války. Prostě, politika vlády oproti té předchozí se změnila a pan prezident jako kdyby nechtěl přihlížet k výsledkům voleb. A k nové  realitě, která se vyvinula po sněmovních volbách. Ochota české vlády dodávat zbraně Ukrajině zdarma již neexistuje. A to je dobře. Nechápu, proč by na válku na východě Evropy, do které nám vcelku nic není, měli doplácet čeští daňoví poplatníci. Pan prezident by si za domácí úkol měl přečíst ústavu a zejména pasáže věnované jeho pravomocem v oblasti zahraniční politiky. Ty sice nejsou nulové, ale nejsou ani nějak velké. Česko je parlamentní republika s rozhodující rolí vlády a premiéra při formulaci zahraniční politiky státu. A to musí respektovat i prezident, jakkoliv se může omylem domnívat, že snad přímou volbou získal od občanů větší podporu pro své zapojení do řízení státu. 

Ukazuje se, že vláda bude muset prezidenta Pavla umravnit. Je to vlastně jednoduché. Konec konců, já jsem kdysi pohrozil prezidentu Václavu Klausovi, když jsem se s ním dostal do menšího kompetenčního sporu tím, že vláda může přikročit ke zmrazení jeho zahraničních cest. A bylo po odboji… 

Prostě, prezidenta a jeho kamarilu na Hradě, ty různé Koláře a Žantovské, musí někdo umravnit. Ti hoši musí pochopit, že ústava není gumová a v naší zemi neexistuje prezidentský či poloprezidentský systém. A jakékoliv výmluvy, o něž se prezident Pavel pokusil následnou bagatelizací stanoviska ministra Macinky, jsou nevhodné a trapné. A jeho odvolávání se na postupy či rozhodnutí minulé vlády je úplně mimo. Ing. Jiří Paroubek, expremiér Paroubek, server vasevec.cz

X X  X

VALEŠ:  PAVEL  NENÍ  OBCHODNÍ  DEALER

 Valeš: Prezident není obchodní dealer, letouny nemá co nabízet. Střet s vládou zavinil Pavel

Rozruch kolem slov prezidenta Pavla na Ukrajině o českých letadlech.

Za zahraniční politiku je odpovědná vláda, a nikoliv prezident, který by neměl nabízet ostatním státům vojenský materiál. Pro CNN Prima NEWS to řekl politolog Lukáš Valeš, podle kterého Pavel inicioval střet s vládou Andreje Babiše (ANO), která může být oprávněně podrážděná. Pavel totiž měl během návštěvy Ukrajiny nabídnout prezidentovi Volodymyru Zelenskému čtyři bojové letouny. Předseda SPD Tomio Okamura (SPD) však v Partii Terezie Tománkové jakýkoliv dar či nákup odmítl.

Informace o darování českých bojových letounů se objevila v sobotu na ukrajinské agentuře Unian. Dle zprávy měl prezident Petr Pavel nabídnout Ukrajině bitevníky L-159 na boj proti útočným dronům. Tomio Okamura (SPD) však nákup či dokonce darování vojenské techniky odmítl. Podobně se vyjádřil v neděli i ministr zahraničí Petr Macinka (Motoristé), podle kterého se prezident chová „jako slon v porcelánu“. Macinkovu kritiku prezident Pavel odmítl. Podle něj Zelenskyj projevil o české bitevníky zájem.

Podle politologa Lukáše Valeše se ze strany Petra Pavla jedná o velký přešlap. Prezident se totiž podle jeho slov pohybuje mimo své pravomoci a ukázal to už dříve, kdy nejmenoval Filipa Turka (Motoristé) ministrem životního prostředí. „Jsme parlamentně demokratický stát, nikoliv prezidentská nebo poloprezidentská republika, kde má hlava státu zásadní vliv na každodenní výkon moci. Podle zákona je za zahraniční politiku státu odpovědná vláda, ne prezident. V zastoupení vlády je za ni odpovědný ministr zahraničních věcí. V tomto případě se prezident dostal do střetu s vládou. Ta celý střet neiniciovala,“ řekl Valeš pro CNN Prima NEWS.

Politolog u vlády oceňuje, že byla k prezidentovi v minulosti vstřícná. Před svým jmenováním odeslal například premiér Andrej Babiš programové prohlášení na Pražský hrad. Motoristé ustoupili a změnili nominanta do Černínského paláce. Přesto Pavel jedná za jejich zády. „Prezident nemá právo cokoli nabízet. To je v gesci vlády, neboli výkonné moci. Vyvolává to správné negativní reakce od vládních představitelů. Pavel totiž porušuje koordinaci vládních politik, protože je pouze formální hlavou státu,“ řekl Valeš. „To skoro vypadá, že máme prezidenta jako obchodního dealera,“ dodal.

U střetu prezidenta a vlády se podle politologa Jana Kubáčka ukazuje, že v prvním případě je důležitá komunikace. „Tedy aby se zahraniční politika dělala v souznění a sdílely se navzájem informace. Je vidět, že mezi Motoristy a prezidentem mají snahu obě strany si navzájem připepřit vztah. Ukazuje se, že se zahraniční politika musí dělat za zavřenými dveřmi a v plné koordinaci,“ řekl pro CNN Prima NEWS Kubáček.

Okamura zveřejnil interní dokument

Předseda Poslanecké sněmovny Tomio Okamura v nedělní Partii Terezie Tománkové citoval z interního zápisu z jednání Petra Pavla a Volodymyra Zelenského. „Prezident Pavel řekl prezidentovi Ukrajiny Zelenskému, že pozice vlády nedovoluje darovat žádnou techniku a nemohou na to být ani alokovány finance. Zelenskyj na to měl říct, že letadla může nakoupit. Jedná se o neveřejnou informaci a mám ji odsouhlasenou ke zveřejnění,“ řekl Okamura.

„Za nás ale platí, že s tímto stanoviskem nesouhlasíme. Nesouhlasí s tím ministr obrany Jaromír Zůna – ani věcně, ani odborně. Tyto čtyři letouny jsou součástí naší armády a mají před sebou ještě 20 let životnosti. Potřebujeme budovat protidronovou obranu, a to je priorita naší vlády,“ řekl Okamura.

X X X

 EU je v krizi, notovali si Fico a Trump. Řešili spolu i Ukrajinu či jadernou energetiku

Americký prezident Donald Trump ve svém domě ve floridském Mar-a-Lago jednal v sobotu se slovenským premiérem Robertem Ficem o válce na Ukrajině, o Evropské unii či o slovensko-americké spolupráci v jaderné energetice, informoval v neděli Fico na Facebooku při návratu ze Spojených států. Oba politici se podle premiéra mimo jiné shodli, že Evropská unie se nachází v hluboké krizi. .

Jednání se zúčastnili také americký šéf diplomacie Marco Rubio a jeho slovenský protějšek Juraj Blanár.

„Předmětem diskuzí byla řada mezinárodních otázek; zaměřili jsme se zejména na Ukrajinu a americké zástupce naše postoje zajímaly, protože věděli, že nepapouškujeme Brusel a dlouhodobě vyjadřujeme své vlastní názory na válku na Ukrajině,“ řekl Fico.

 Slovensko a Maďarsko dlouhodobě kritizují unijní vojenskou pomoc Ukrajině, která se už téměř čtvrtým rokem brání ruské agresi.

„Nevyhnuli jsme se ani diskuzi o hodnotách EU, její konkurenceschopnosti, energetické a migrační politice a všichni jsme se shodli na tom, že EU je institucí, která se nachází v hluboké krizi,“ uvedl slovenský premiér na facebooku.

 Podle Fica se na Floridě hovořilo i o americko-slovenských vztazích, včetně rozvoje jaderné energetiky. „Obě země si plně uvědomují, že závažné energetické výzvy nelze řešit větrnými turbínami nebo fotovoltaikou, ale že základem pro budoucnost je rychlý rozvoj jaderné energie,“ poznamenal Fico. Podrobnosti ale neuvedl.

 V pátek zástupci obou zemí podepsali ve Washingtonu mezivládní dohodu o spolupráci v civilní jaderné energetice. Její součástí je výstavba jaderného bloku o výkonu 1200 megawattů podle amerického návrhu v jaderné elektrárně Jaslovské Bohunice; výstavbu má mít na starosti společnost Westinghouse.

Slovenská opozice kritizovala, že Ficova vláda nehodlá partnera pro výstavbu nového jaderného zdroje vybrat ve veřejné soutěži. Opoziční představitelé mimo jiné poukazují na skutečnost, že Česko v podobné situaci tendr zorganizovalo.

X x x

 Premiér SR Robert Fico označil cestu do USA a rokovanie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom za suverénne, sebavedomé a pre Slovensko dôležité. Fico sa podľa svojej filozofie politiky na štyri svetové strany počas posledného roka stretol s viacerými prezidentmi – Si Ťin-pchingom, Vladimirom Putinom či Lulom da Silvom.

Na sociálnej sieti zverejnil video, v ktorom hodnotí svoju cestu a stretnutie s prezidentom USA. Podľa jeho slov prináša „suverénna slovenská zahraničná politika na všetky štyri svetové strany svoje ovocie“ a Slovensko je vďaka nej vnímané ako „rovnocenný partner“.

Premiér tvrdí, že sebavedomý a konštruktívny prístup Slovenska vedie k rešpektu zo strany zahraničných partnerov. „Ak sa správame sebavedome a konstruktívne a súčasne prejavujeme záujem o mier a spoluprácu s každým, kto má záujem, nikto nami nepohŕda,“ uviedol Fico.

Odborník na jadrovú energetiku Andrej Žiarovský vysvetľuje prečo považuje americký reaktor ako najvýhodnejšie riešenie pre Slovensko. Žiarovský je riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty spoločnosti VUJE a expert KDH pre oblasť energetiky, obrany a bezpečnosti. / Zdroj: ta3

V tomto kontexte opísal aj svoje stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktoré sa podľa jeho slov uskutočnilo v neformálnom prostredí. Rokovanie prebehlo „v obývačke amerického prezidenta v jeho súkromnom dome na Floride“, čo podľa Fica „v diplomacii vníma ako prejav vysokej úcty a dôvery“.

Na stretnutí sa podľa premiéra zúčastnili aj ministri zahraničných vecí oboch krajín. Fico uviedol, že prítomní boli „americký minister zahraničných vecí Mark Rubio a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Juraj Blanár“. Po pracovnej časti sa Trump a Rubio podľa jeho slov neformálne pozdravili aj s podpredsedníčkou vlády Denisou Sakovou a štátnym tajomníkom Marekom Eštokom.

Hlavnou témou diskusie boli podľa premiéra viaceré medzinárodné otázky, najmä vojna na Ukrajine. Fico tvrdí, že americkí predstavitelia sa zaujímali o postoje Slovenska, „pretože vedeli, že nie sme bruselskí papagáji“ a že Slovensko „dlhodobo vyjadruje vlastné, suverénne názory“ na konflikt. 

Premiér zdôraznil, že svoje postoje k Ukrajine považuje za dlhodobo známe. „Všetky moje stanoviská sú dostatočne známe a v rovnakom znení ich opakujem na každom stretnutí,“ uviedol s tým, že Slovensko presadzuje mierový prístup a názor, že „pred vojenskými riešeniami musí mať prednosť diplomacia a vzájomné počúvanie sa“.

Témou rokovania bola podľa Fica aj Európska únia. Uviedol, že s americkou stranou panovala „úplná zhoda v nazeraní na úniu ako na inštitúciu v hlbokej kríze“, pričom diskutovali o jej konkurencieschopnosti, energetickej a migračnej politike.

Slovenská delegácia vedená Robertom Ficom sa stretla s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

V oblasti bilaterálnych vzťahov premiér konštatoval, že Slovensko a USA nemajú otvorené politické otázky. Diskusia sa podľa jeho slov vrátila aj k „medzivládnej dohode o spolupráci v civilnom jadrovom programe“. Fico zdôraznil, že obe krajiny si uvedomujú, že „riešenie vážnych energetických výziev nie je možné cez veterné turbíny či fotovoltajky“, ale že budúcnosť vidia v „prudkom rozvoji jadrovej energetiky“.

Americkému prezidentovi Fico daroval slovenskú poštovú známku s motívom amerického vojaka slovenského pôvodu Michala Stránka. Pripomenul, že Stránk „ako veliteľ vojenskej jednotky vztýčil vo februári 1945 na ostrove Iwo Jima americkú zástavu“, pričom táto fotografia sa stala ikonickou a predlohou pre monument na cintoríne v Arlingtone.

V ďalšej časti vystúpenia premiér ostro kritizoval slovenskú opozíciu a médiá. Tvrdí, že jeho zahraničné aktivity vyvolávajú „zlosť“ a odmieta tvrdenia o medzinárodnej izolácii Slovenska. „Takto asi nevyzerá medzinárodná izolácia, ako o nej opozícia mláti prázdnu slamu,“ vyhlásil. 

Fico sa vyjadril aj k výstavbe nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach, ktorý má byť podľa jeho slov „v stopercentnom vlastníctve štátu“. Zdôraznil, že projekt nebude zaťažovať verejné financie. „Peňaženky slovenských občanov ani teraz, ani v budúcnosti nebudú ním nejako zaťažené,“ povedal a dodal, že blok sa má postaviť „za cudzie investície“, ktoré sa budú splácať predajom elektriny.

Na záver premiér označil cestu do Spojených štátov za úspešnú a prirovnal ju k návštevám Ruska či Číny. „Cesta do Spojených štátov bola suverénnou, sebavedomou a užitočnou reprezentáciou našej vlasti,“ uzavrel Robert Fico.

Fico z Washingtonu: Len blázon by nevyužil pripravenosť územia v Jaslovských Bohuniciach na výstavbu nového jadrového bloku

Blanár: Rokovanie bolo otvorené a priame

Za veľmi otvorené a priame označil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár sobotňajšie rokovanie s prezidentom USA Donaldom Trumpom a svojím americkým rezortným partnerom Marcom Rubiom v Palm Beach na Floride, na ktorom sa zúčastnil spoločne s predsedom vlády SR Robertom Ficom. TASR o tom v nedeľu informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ).

„Témy, o ktorých sme spolu diskutovali, sa týkali našich bilaterálnych vzťahov a diplomacie v zahraničnej politike,“ uviedol Blanár s tým, že práve diplomacia je potrebná v každej situácii: „Lebo keď zlyhá, tak neraz nastupujú zlé riešenia a deštrukcia medzinárodných pravidiel. Slovenská diplomacia podporuje politiku na všetky svetové strany a aj preto naše kroky viedli aj do Spojených štátov, ktoré sú dôležitým partnerom Slovenska.“

Šéf slovenskej diplomacie sa v rámci pracovnej cesty premiéra Roberta Fica zúčastnil v piatok vo Washingtone spolu s podpredsedníčkou vlády a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou a štátnym tajomníkom MZVEZ Marekom Eštokom na podpise dohody medzi vládami SR a USA o spolupráci v oblasti civilnej jadrovej energetiky.

„Slovenská diplomacia spoločne s Ministerstvom hospodárstva SR precizovala a dotiahla do úspešného konca dohodu medzi SR a USA o spolupráci v civilnom využití jadrovej energie, ktorá povedie k vzájomnej spolupráci pri výstavbe atómového bloku v Jaslovských Bohuniciach,“ uviedol Juraj Blanár.

Podľa neho ide o mimoriadne strategické rozhodnutie pre energetickú bezpečnosť Slovenska a dôležitý krok do budúcnosti. Je to úloha každej budúcej zodpovednej vlády, ktorú si zvolia občania. „Táto výstavba bude presahovať niekoľko volebných období a už teraz treba začať. Pre úspech tohto náročného strategického projektu má Slovensko všetky predpoklady. Ale keď čítam vyjadrenia predstaviteľov opozície, tak mám pochybnosti, čo urobia, ak by sa dostali do vlády,“ konštatoval Blanár.

Na margo hrozby zavedenia dovozných ciel voči niektorým európskym krajinám zo strany Donalda Trumpa v spore o Grónsko Blanár uviedol: „Tak, ako niektoré členské štáty Európskej únie individuálne naďalej podporujú predlžovanie vojnového konfliktu na Ukrajine a nehľadajú spoločné mierové stanovisko na úrovni Únie, podobne ako chcú niektorí lídri poslať svoje vojská na Ukrajinu, alebo krajiny, ktoré bezprecedentne uznali odtrhnutie sa Kosova od Srbska, tak presne takto to potom dopadne v postoji ku Grónsku a medzinárodnému právu ako takému“.

Slovensko podľa neho „konzistentne a principiálne presadzuje dodržiavanie medzinárodného práva, ktorého zásadným princípom je rešpekt voči suverenite a teritoriálnej integrite iného štátu. Slovensko preto na základe uplatňovania rovnakých pravidiel a princípov medzinárodného práva považuje Grónsko za súčasť Dánska, Krym za súčasť Ukrajiny či Kosovo za súčasť Srbska“.

Odmieta tiež colné boje medzi štátmi, ktorých lídri by si namiesto silných vyhlásení mali podľa neho sadnúť k rokovaciemu stolu. „Preferujeme diplomaciu a mier, nie napätie či boje,“ konštatoval Blanár.

X X X

S Trumpom prichádza mier, vyhlásil Orbán a prijal pozvanie do jeho Rady mieru

Maďarský premiér Viktor Orbán zverejnil v nedeľu na svojom konte na platforme X list od amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorom ho pozýva, aby sa stal členom Rady mieru pre Pásmo Gazy. Orbán uviedol, že toto „čestné pozvanie“ samozrejme prijal, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru MTI.

„S prezidentom Donaldom Trumpom prichádza mier. Prišiel ďalší list. Mierové úsilie Maďarska bolo ocenené,“ uviedol Orbán.

Vo svojom liste Trump pozýva Orbána, aby sa ku nemu pridal „v rozhodujúcom a veľkolepom úsilí upevniť mier na Blízkom východe a zároveň sa pustil do odvážneho nového spôsobu riešenia globálneho konfliktu“.

Trump v liste poznamenal, že vlani v septembri predstavil svoj komplexný mierový plán pre ukončenie konfliktu v Pásme Gazy, ktorý „rýchlo prijali všetci svetoví lídri vrátane hláv štátov arabského sveta, Izraela a Európy“. Bezpečnostná rada OSN tento plán podporila v novembri. 

„Teraz je čas premeniť všetky tieto sny na skutočnosť,“ uviedol Trump. Zdôraznil, že Radu mieru považuje za jadro plánu. Podľa neho je to „najpôsobivejšia a najvýznamnejšia rada, aká kedy bola zriadená“.

„Naše úsilie spojí významnú skupinu štátov pripravených prevziať ušľachtilú zodpovednosť za budovanie TRVALÉHO MIERU – pocty vyhradenej pre tých, ktorí sú pripravení ísť príkladom,“ napísal Trump s tým, že rada sa čoskoro stretne na svojom prvom zasadnutí.

Trump k listu priložil aj 20-bodový mierový plán USA a chartu Rady mieru. „Teším sa na spoluprácu s vami v našom úsilí dosiahnuť trvalý SVETOVÝ MIER, PROSPERITY A VEĽKOLEPOSŤ,“ uzatvoril Trump.

Biely dom v piatok oznámil, že Rada mieru, ktorá bude spravovať Pásmo Gazy, zahŕňa amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, osobitného vyslanca Steva Witkoffa, prezidentovho zaťa Jareda Kushnera, bývalého britského premiéra Tonyho Blaira, amerického miliardára a finančníka Marca Rowana, prezidenta Svetovej banky Ajaya Bangu a Roberta Gabriela, Trumpovho poradcu v Národnej bezpečnostnej rade (NSC). Rade podľa návrhu stanov, ktorý získala agentúra Bloomberg, predsedá samotný Trump; ten rozhodne o tom, kto bude pozvaný do tohto orgánu. 

Zriadenie rady je súčasťou Trumpovho mierového plánu, s ktorým súhlasili Izrael aj palestínski militanti z hnutia Hamas. V Pásme Gazy platí od 10. októbra 2025 prímerie a zriadenie rady je súčasťou implementácie druhej fázy prímeria.

Podobné pozývacie listy ako Orbán dostali v sobotu a nedeľu aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí a jordánsky kráľ Abdalláh II.

X X X

Viac než dvestotisíc domácností na Ruskom okupovanom juhu Ukrajiny zostalo bez elektriny po útoku ukrajinskej armády, oznámili v nedeľu tamojšie Moskvou dosadené úrady.

„Po nepriateľskom útoku na energetickú infraštruktúru regiónu zostala veľká časť Záporožskej oblasti bez elektriny,“ uviedol na Telegrame predstaviteľ okupantskej administratívy Jevegenij Balickyj. Podľa neho výpadok postihol 213 tisíc odberateľov a 386 obcí.

Moskvou dosadený gubernátor susednej Chersonskej oblasti Vladimir Saldo v sobotu večer oznámil, že ukrajinský úder zasiahol elektrickú transformátorovú stanicu. Poškodenie spôsobilo výpadky v 14 mestách a 450 dedinách.

X X X

Macron chce kvôli Trumpovi aktivovať nikdy nepoužitý vplyvný nástroj EÚ

Francúzsky prezident Emmanuel Macron požiada Európsku úniu, aby aktivovala svoj vplyvný nástroj proti ekonomickému nátlaku v prípade, ak Spojené štáty zavedú clá v súvislosti s patovou situáciou ohľadom sporu o Grónsko, uviedol v nedeľu jeho tím. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Emmanuel Macron: Prvý tím francúzskych vojakov je už na mieste a v najbližších dňoch bude posilnený

Doposiaľ nevyužitý Nástroj EÚ proti ekonomickému nátlaku (ACI), známy aj pod pomenovaním „trade bazooka“ – umožňuje obmedziť dovoz tovaru a služieb a môže byť použitý ako legislatívny spôsob na ochranu EÚ a jej členských krajín pred ekonomickým nátlakom zo strany štátov, ktoré sa snažia donútiť Úniu k zmene politiky prostredníctvom obchodných obmedzení.

Macronove vyjadrenia prišli po tom, čo šéf Bieleho domu Donald Trump v sobotu uviedol, že na všetok tovar importovaný do USA z Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Británie, Holandska a Fínska uvalí od 1. februára desaťpercentné clo a od 1. júna ho zvýši na 25 percent, ak sa nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi.

Pravda vo svete: Ak by USA použili silu, spochybnili by samotné základy NATO, hovorí generál Jiří Šedivý

Trump opakovane tvrdí, že Spojené štáty potrebujú Grónsko, autonómne územie Dánska, z dôvodu národnej bezpečnosti. Už niekoľkokrát zdôraznil, že Washington má záujem o tento strategicky významný ostrov, s čím európski partneri v NATO nesúhlasia.

Tisíce ľudí v grónskom hlavnom meste Nuuk, v dánskej metropole Kodaň a ďalších dánskych mestách medzitým v sobotu protestovali proti možnosti anexie Grónska zo strany USA, dodáva AFP.

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Lökke Rasmussen v nedeľu oznámil, že v najbližších dňoch navštívi členské krajiny NATO Nórsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko, aby prediskutoval bezpečnostnú politiku aliancie v Arktíde.

Francúzska ministerka poľnohospodárstva Annie Genevardová v nedeľu varovala, že clá poškodia aj Washington.

„V tejto eskalácii ciel má (Trump) veľa čo stratiť, rovnako ako jeho vlastní farmári a priemyselníci,“ povedala pre stanice Europe 1 a CNews.

Holandský minister zahraničných vecí David van Weel medzitým označil Trumpovu hrozbu za „nevysvetliteľnú“ formu „vydierania“.

 X X X

Velvyslanci EU jednali o zavedení amerických cel a tlaku na získání Grónska. Svolají mimořádný summit

V Bruselu po čtyřech hodinách skončilo narychlo svolané jednání velvyslanců členských států Evropské unie. Mimořádné zasedání se konalo v reakci na oznámení amerického prezidenta Donalda Trumpa o zvýšení amerických cel vůči několika evropským zemím jako součásti jeho snahy získat pro Spojené státy Grónsko.

Předseda Evropské rady António Costa následně oznámil, že kvůli dění kolem Grónska a hrozbám od Trumpa svolá mimořádný summit EU, uskuteční se nejspíš ve čtvrtek.

Schůzka se podle kyperského předsednictví konala v omezeném formátu, což znamenalo, že se jí účastnili pouze velvyslanci plus jeden další člověk a diplomaté u sebe neměli mobilní telefony. Cílem setkání byla podle diplomatických zdrojů výměna informací a koordinace dalších kroků. Žádné další podrobnosti nebyly známy.

Trump v sobotu oznámil, že od 1. února zvyšuje dovozní cla pro osm států a že tato cla budou platit, dokud Spojené státy neuzavřou dohodu o koupi Grónska od Dánska. Dodatečná desetiprocentní dovozní cla se mají vztahovat na veškeré zboží dovážené do USA ze zemí, které se postavily proti Trumpovu přání tento arktický ostrov získat – tedy z Dánska, Švédska, Francie, Německa, Nizozemska a z Finska, které jsou členy EU, a také na Británii a Norsko.

Aktuálně platí od léta pro většinu exportu z EU do USA patnáctiprocentní clo. Trump pohrozil, že pokud dohoda o Grónsku nebude uzavřena do 1. června, zvýší se od tohoto data dodatečná cla pro uvedených osm zemí z deseti na 25 procent.

Reakce Macrona

Francouzský prezident Emmanuel Macron hrozbu ihned označil za nepřijatelnou. „Cla by podkopala transatlantické vztahy a mohla by vyvolat nebezpečnou spirálu,“ reagovala na Trumpova slova ve společném prohlášení s Costou šéfka Evropské komise Ursula von der Leyenová. „Evropa zůstane jednotná, koordinovaná a odhodlána chránit svou suverenitu,“ dodali oba vysoce postavení unijní činitelé.

 Z osmi zemí, na které Trump uvalil nová cla kvůli Grónsku, je jich šest členem Evropské unie. Ta z hlediska obchodu funguje jako jednotná ekonomická zóna. Není tak zatím zcela jasné, zda tato případná americká cla budou mít dopad na celý blok.

EU v létě uzavřela se Spojenými státy obchodní dohodu, na jejímž základě Washington uvalil na většinu produktů z EU 15procentní dovozní clo. EU se pak zavázala odstranit cla na průmyslové zboží z USA.

Podle deníku Financial Times Evropská unie zvažuje, že zavede na zboží ze Spojených států dovozní cla v hodnotě 93 miliard eur (2,3 bilionu korun). Mohla by také omezit přístup amerických společností na unijní trh.

Celní seznam byl připraven již loni, když se dojednávala obchodní dohoda mezi EU a USA, ale byl pozastaven do 6. února, aby se zabránilo plnohodnotné obchodní válce. Právě unijní velvyslanci měli podle FT v neděli projednávat reaktivaci tohoto seznamu. Pokud nedojde k dohodě s USA, protiopatření by mohla automaticky vstoupit v platnost hned 6. února, napsala večer agentura Reuters.

 X X X

Pavel sa s ponukou lietadiel Ukrajine zachoval ako slon v porceláne, povedal Macinka. 

Prezident Peter Pavel sa podľa ministra zahraničia Petra Macinku (Motoristi) zachoval ako slon v porceláne, keď tento týždeň na návšteve Ukrajiny ponúkol napadnutej krajine poskytnutie niekoľkých menších lietadiel pre obranu proti dronom, prostriedkov včasného varovania a generátorov pre prípad výpadku dodávok elektriny z bežnej siete. Macinka to v nedeľu povedal v Českej televízii. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si podáva ruku s prezidentom Českej republiky Petrom Pavlom počas ich stretnutia v Kyjeve na Ukrajine v piatok 16. januára 2026.

Prezident Peter Pavel odmietol kritiku ministra zahraničných vecí. Podľa Pavla ukrajinská strana navrhla odkúpenie lietadiel L-159, čo by pre českého výrobcu bola príležitosť. Pavel to v nedeľu povedal novinárom pred odletom do Vatikánu.

Macinka skôr uviedol, že Pavel túto ponuku s vládou nekonzultoval, čím spôsobil problémy. „Koaliční partneri nič také nevedeli. On nie je ten, kto by mal niečo také hovoriť, sľubovať, navrhovať alebo dohovárať. To naozaj nie je jeho úloha,“ povedal k prezidentovi Macinka.

Šéf diplomacie doplnil, že o záujme Ukrajiny o české lietadlá vie, ukrajinská strana ho o tom informovala na návšteve Ukrajiny, ktorú Macinka podnikol na začiatku januára. „Ale ja som nikomu nič nesľúbil, pretože viem, že to je citlivá otázka najmä medzi koaličnými partnermi a najprv sa o tom treba porozprávať za zatvorenými dverami,“ poznamenal.

Macinka u Blanára: Česko bude rado spolupracovať so Slovenskom

Česká republika bude podľa nového českého ministra zahraničných vecí Petra Macinku rada spolupracovať so Slovenskom. V spolupráci chce podľa neho Praha nadviazať tam, kde bola prerušená.

Prezident povedal, že lietadlá sú predmetom záujmu ukrajinskej strany minimálne pol roka. V minulosti sa hovorilo o pôžičke alebo dare, ale tentoraz prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol odkúpenie, čo by podľa Pavla rokovanie mohlo urýchliť.

„Je znakom skúsených ľudí a diplomatov zvlášť, že si informácie preverujú skôr, ako dôjdu k nejakému záveru. Tým skôr, keď sa rozhodnú mentorovať prezidenta republiky,“ uviedol Pavel. Povedal, že lietadlá sú predmetom záujmu Ukrajiny minimálne pol roka a jeho terajšie rokovanie nadväzovalo na všetky predchádzajúce rokovania českej a ukrajinskej strany, teda aj na nedávnu návštevu Macinky na Ukrajine. V minulosti sa hovorilo o pôžičke alebo dare, ale tentoraz prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol odkúpenie, čo by podľa Pavla rokovanie mohlo urýchliť.

„Samozrejme, že je to na rokovaní vlády, ale ja v tom vidím nielen možnosť pomôcť významne Ukrajine, ale vidím v tom tiež mimoriadnu príležitosť pre Českú republiku,“ poznamenala hlava štátu. Ak by sa lietadlá podľa prezidenta v protidronovej obrane osvedčili, bola by to najlepšia referencia pre ich výrobcov, ktorým je Aero Vodochody. Dá sa očakávať, že by potom o lietadlá mali záujem aj ďalšie krajiny. „Proti príležitostiam pre náš priemysel a pre Českú republiku by sme sa stavať nemali,“ dodal prezident.

Prezident pripomenul, že podľa právnych pravidiel armáda môže poskytnúť len to, čo označí za nepotrebné. Žiadna krajina ale takto pri pomoci Ukrajine podľa Pavla nepostupovala. V súčasnej situácii je tak podľa prezidenta skôr potrebné hovoriť o tom, čo neohrozí obranyschopnosť Česka. Poskytnutie štyroch lietadiel L-159 z 24, ktoré armáda má, je podľa hlavy štátu prijateľnou mierou rizika.

Záležitosťou sa budú zástupcovia hnutí ANO, SPD a Motoristi zaoberať v pondelok na koaličnej rade. Vláda sa touto vecou zatiaľ nezaoberala. Tým, že prezident o ponuke verejne hovoril, podľa Macinku skôr znížil pravdepodobnosť, že Česko poskytne Ukrajine lietadlá. „Zachoval sa ako slon v porceláne,“ povedal Macinka. „Neviem, či by sa radšej nemal venovať skôr nejakým symbolickým aktom, kladeniu vencov, prijímaniu štátnych vyznamenaní. Ale toto naozaj nie je jeho rozhodovanie – má to koordinovať, má sa spýtať. Ale oznamovať niečo médiám bez dialógu s vládou je skutočne silne kontraproduktívne,“ dodal Macinka.

Lietadlo s prepusteným Čechom Janom Darmovzalom je na ceste z Venezuely do Česka a dnes večer by malo pristáť v Prahe. V relácii Otázky Václava Moravca v Českej televízii to povedal minister zahraničných vecí Petr Macinka. Podľa neho sú v lietadle aj ďalší traja alebo štyria cudzinci, ktorých väznil režim autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura.

„Pôvodne sa mal transport uskutočniť v Bogote, ale napokon to nebolo možné – Venezuela trvala na tom, aby sa to odohralo v Caracase,“ povedal dnes Macinka o priebehu vyzdvihnutia prepustených väzňov. Podľa skorších informácií malo byť na palube šesť prepustených väzňov, no venezuelská strana podľa Macinku niektorým z nich neumožnila odletieť.

Prepustenie Darmovzala oznámil Macinka v piatok ráno spolu s premiérom Andrejom Babišom (ANO) na mimoriadnej tlačovej konferencii. Okamžite po ňom vyrazil armádny špeciál. Podľa údajov zo servera sledujúceho leteckú prevádzku je lietadlo momentálne na ceste z Brazílie do Európy.

Venezuelské úrady zadržali Darmovzala v septembri 2024 s tvrdením, že sa chystal podieľať na pláne zabiť autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura a zvrhnúť tamojšiu vládu. Česká diplomacia uviedla, že takéto tvrdenia nemajú žiadny reálny základ. Podobným spôsobom venezuelské úrady zadržali aj ďalších zahraničných občanov. Českého občana označila mimovládna organizácia Foro Penal za človeka zadržaného z politických dôvodov.

Venezuelská vláda začala vo väčšom počte prepúšťať politických väzňov minulý týždeň po tom, čo Spojené štáty začiatkom januára uniesli z Caracasu autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku do USA. Dočasnou venezuelskou prezidentkou sa následne stala dovtedajšia viceprezidentka Delcy Rodríguezová, od ktorej teraz Washington požaduje poslušnosť, inak hrozí ďalším vojenským zásahom.

X X X

 Darmovzal je v Praze, na letišti ho přivítali Babiš s Macinkou. Cítím se dobře, vzkázal

Čech Jan Darmovzal, který byl od září roku 2024 držen ve Venezuele jako politický vězeň, přistál vládním speciálem v Praze. Nejprve ho bude podle jeho otce čekat důkladná lékařská prohlídka a poté česká svíčková, uvedl v rozhovoru pro CNN Prima NEWS. Jeho cestu zpět do vlasti dříve potvrdil ministr zahraničních věcí Petr Macinka (Motoristé), který na něj nyní čekal s premiérem Andrejem Babišem (ANO) na letišti.

Armádní speciál z Caracasu přistál na starém ruzyňském letišti. Připraveny tam byly dvě sanitky. Pětatřicetiletého Darmovzala nyní čeká zdravotní vyšetření, řekl jeho otec. Matka novinářům při příchodu na letiště řekla, že rodina chce poděkovat všem lidem, kteří se o propuštění jejího syna zasloužili. „Chtěli bychom, aby se podpora teď obrátila k těm, kteří ve vězení stále ještě jsou,“ uvedla. Propuštěných je podle ní zlomek z celkového množství vězněných. Poprosila také média o respektování soukromí.

Ministr obrany Jaromír Zůna (za SPD) v neděli po příjezdu na letiště novinářům řekl, že přeprava Darmovzala domů byla poměrně náročná operace, která se připravovala několik dní a během té doby bylo letadlo neustále připraveno k odletu. „Myslím si, že je to skvělá práce, že jsme dostali našeho člověka zpátky domů,“ řekl Zůna.

Jan Darmovzal se krátce vyjádřil po výstupu ze sanitky v pražské nemocnici:

K příletu přijeli také Macinka a premiér Andrej Babiš (ANO), kteří Darmovzalovo propuštění oznámili v pátek na mimořádné tiskové konferenci. „Dneska to je přesně 500 dnů, co ho neviděli, takže o mě to dnes není. My jsme se jen dívali, jak se vítá s rodinou, a jsme rádi, že všechno dobře dopadlo, že jsou smutné příběhy, ale když mají takhle dobrý konec, tak je to fajn. Ministři tu občas vítají navrátilce i v nějakých rakvích a já jsem fakt rád, že tento příběh je úplně jiný,“ řekl pro CNN Prima News Macinka po Darmovzalově návratu. Podle něj se nyní Darmovzal přesunul do nemocnice na vyšetření, ale jeho zdravotní stav působil dobrým dojmem. Sám Darmovzal před nemocnicí řekl pro server AKTU.cz, že se cítí dobře a je v pořádku.

Přílet Jana Darmovzala na pražské letiště:

Společně s Janem Darmovzalem byli v letadle údajně ještě další tři, kteří byli taktéž vězněni režimem nedávno sesazeného Nicoláse Madura. „Byl to jeden občan z Irska, jeden občan z Polska a jeden občan z Rumunska,“ odpověděl Macinka na otázku ohledně dalších propuštěných vězňů, kteří cestovali s Darmovzalem. Dodal také, že si je nyní přebírají velvyslanci jednotlivých zemí. Ministr zahraničních věcí podotkl, že i loučení Darmovzala s jeho spolucestujícími bylo emotivní, neboť spolu dohromady strávili hodně času.

Darmovzal byl podle Macinky propuštěn v noci na pátek kolem 4:00 po několika týdnech intenzivního vyjednávání. Propuštění českého občana označil za skvělou zprávu prezident Petr Pavel. Poděkoval také expertům v Česku i zahraničním partnerům, včetně Evropské unie a Spojených států, kteří se případem dlouhé měsíce zabývali. Zprávu uvítali i další čeští politici.

Venezuelská vláda začala propouštět větší počet politických vězňů minulý týden poté, co Spojené státy na začátku ledna z Caracasu unesly autoritářského prezidenta Nicoláse Madura a jeho ženu do USA. Prozatímní venezuelskou prezidentkou se následně stala dosavadní viceprezidentka Delcy Rodríguezová, od které nyní Washington požaduje poslušnost, jinak hrozí dalším vojenským zásahem.

Venezuelské úřady zadržely Darmovzala v září 2024 s tvrzením, že se chystal podílet na plánu zabít autoritářského prezidenta Nicoláse Madura a svrhnout tamní vládu. Česká diplomacie uvedla, že taková tvrzení postrádají jakýkoli reálný základ. S podobnou záminkou venezuelské úřady zadržely i další zahraniční občany. Českého občana nevládní organizace Foro Penal označila za člověka zadržovaného za politickým účelem.

X x X

Ruskí špióni testovali zvukové zbrane v Srbsku. Po panike na protestoch sa špekuluje o ich použití proti ľuďom

Srbské bezpečnostné zložky testovali účinky tzv. zvukových kanónov na psoch v spolupráci s ruskou tajnou službou. Vyplýva to z vládnych dokumentov, ku ktorým sa dostal magazín Politico. Testovanie malo nasledovať po masových protivládnych protestoch v Belehrade, počas ktorých sa medzi demonštrantmi rozšírila panika po náhlej a extrémne hlasnej zvukovej vlne.

Podľa zistení magazínu dokumenty potvrdzujú, že do vyšetrovania incidentu sa zapojila aj ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB). Tá mala so srbskou Bezpečnostno-informačnou agentúrou (BIA) spolupracovať na experimentoch zameraných na účinky vysokodecibelových akustických zariadení na živé organizmy.

Srbsko zažíva najväčšiu vlnu protestov za posledné desaťročia. Desaťtisíce ľudí dlhodobo vychádzajú do ulíc proti vláde prezidenta Aleksandara Vučića, pričom jedným z kľúčových momentov sa stal protest 15. marca 2025 v centre Belehradu.

Počas demonštrácie sa medzi zhromaždeným davom ozval náhly, mimoriadne hlasný zvuk. Videozáznamy z miesta ukazujú, ako sa vlna paniky šíri davom a ľudia sa snažia ukryť.

Viacerí účastníci neskôr vyhľadali lekársku pomoc so sťažnosťami na nevoľnosť, bolesti hlavy, závraty či zvracanie. Zvuk prirovnávali k blížiacej sa lokomotíve alebo kolóne motocyklov.

Vláda spočiatku akékoľvek použitie špeciálnych zariadení poprela. Prezident Vučić vtedy vyhlásil, že „bude vykonané úplné vyšetrovanie do 48 hodín a všetci zodpovední za tieto brutálne fabrikácie a lži budú braní na zodpovednosť“. Podobne sa vyjadril aj minister vnútra Ivica Dačić, ktorý odmietol, že by polícia použila „tzv. zvukový kanón“.

Zariadenia LRAD a ruské posudky

Ako však informoval Politico, približne mesiac po proteste si srbská spravodajská služba nechala vypracovať posudok od ruskej FSB. Tá vo svojej správe tvrdila, že vysokovýkonné akustické zariadenia počas protestov použité neboli a že nedošlo k „masovému psychologickému, morálnemu ani fyzickému pôsobeniu na ľudí“.

Zároveň však dokumenty odhaľujú, že krátko po protestoch prebehli testy práve tohto typu zariadení. Použité boli modely LRAD 100X MAG-HS a LRAD 450XL od americkej spoločnosti Genasys. Ide o tzv. Long-Range Acoustic Devices, alebo LRAD, ktoré sú oficiálne určené na komunikáciu na veľké vzdialenosti, no pri krátkom dosahu môžu podľa dostupných údajov dosahovať až 150 decibelov, teda úroveň porovnateľnú so štartom prúdového lietadla.

Testovanie na psoch či na ľuďoch?

Podľa dokumentov, ktoré cituje Politico, sa experimenty uskutočnili na psoch, vybraných pre ich „vysokú citlivosť na akustické účinky“. Zvieratá boli vystavené zvuku z rôznych vzdialeností, od 200 až po 25 metrov, na testovacom mieste BIA, za účasti srbských a ruských odborníkov.

Problematické však je, že testy zrejme prebehli bez zákonom vyžadovaných povolení. Ministerstvo pôdohospodárstva podľa dokumentov uviedlo, že nedostalo žiadosť o schválenie experimentov na zvieratách a nevydalo žiadne povolenie. Srbská legislatíva pritom zakazuje testovanie zbraní a vojenskej techniky na zvieratoch.

Opozičný politik Radomir Lazović označil testy za snahu zakryť skutočné použitie zvukových zariadení proti demonštrantom. Podľa neho „tisíce ľudí pocítili účinky tejto sonickej zbrane na vlastnej koži“.

Ruská FSB vo svojej správe naopak tvrdí, že psy počas testov nejavili známky nepohodlia a ani niekoľko dní po experimentoch sa u nich neprejavili zmeny zdravotného stavu.

Srbské ministerstvo vnútra sa podľa Politica k zisteniam nevyjadrilo. Na návšteve Srbska bol prednedávnom aj prezident SR Peter Pellegrini:

X X X

 NYP: Cieľ Donbas sa vzďaľuje, Putin predĺžil podmienky anexie

Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa nepodarilo splniť jeden z hlavných vojnových cieľov stanovených na rok 2025 – dobytie celého Donbasu. Ako píše denník New York Post (NYP), Kremeľ bol nútený posunúť časový rámec tejto operácie na apríl 2026, pričom aj tento termín považujú analytici denníka za nereálny.

Riadil ukrajinských vojenských špiónov, teraz bude Budanov slúžiť Zelenskému

Podľa NYP Rusko stále nekontroluje približne 21 percent územia Donbasu. Pri súčasnom tempe postupu by podľa denníka mohlo ruské velenie túto ambíciu splniť najskôr v polovici roku 2027. Denník konštatuje, že ide o pokračovanie série nesplnených termínov, ktoré Kremeľ stanovoval už v predchádzajúcich rokoch.

Symbolom problémov ruskej ofenzívy je podľa NYP mesto Pokrovsk, ktoré sa Moskva snaží dobyť takmer dva roky. Nepodarilo sa im úplne obsadiť ani Pokrovsk, hoci na to nasadili viac než 150-tisíc vojakov, uvádza denník. Napriek tomu sa Vladimir Putin podľa NYP snaží presvedčiť svet, že ukrajinské obranné línie sú blízko kolapsu.

Odkaz priamo Putinovi: Ukrajinci vztýčili vlajku v srdci Pokrovska a ukázali brutalitu mestských bojov

Video

UPOZORNENIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy. Boje o strategické mesto Pokrovsk pokračujú. Obranovia zverejnili zábery 11. decembra 2025. / Zdroj: 7. ukrajinský výsadkový zbor

Cieľom tejto rétoriky má byť tlak na Spojené štáty a amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby dotlačil Ukrajinu ku kapitulácii. Denník však tento obraz odmieta.

Takmer po štyroch rokoch vojny podľa denníka ukrajinská obrana stále drží. Ruský postup je označený za veľmi pomalý a extrémne drahý. NYP zdôrazňuje, že práve Putina treba prinútiť uznať márnosť ďalšieho krviprelievania kvôli jeho prázdnym snom o dobytí.

Denník poukazuje aj na vysoké ruské straty. Podľa výpočtov NYP stál Rusko v roku 2025 jeden kilometer štvorcový ukrajinského územia v priemere 93 padlých. Zároveň upozorňuje, že ruská mobilizácia sotva dokáže tieto straty nahradiť. Kremeľ tvrdí, že v roku 2025 naverboval 406-tisíc ľudí, zatiaľ čo ukrajinské odhady hovoria o viac než 410-tisíc ruských stratách.

To môže Putina prinútiť prijať ťažké a spoločensky nepopulárne rozhodnutia, ak zostane odhodlaný naplniť svoj sen o dobytí Ukrajiny.

New York Post zároveň pripomína, že po zlyhaní plánu „Kyjev za tri dni“ Rusko bojuje proti Ukrajine dlhšie, než Sovietsky zväz bojoval proti nacistickému Nemecku. Napriek tomu sa Rusom nepodarilo prelomiť ukrajinskú obranu ani sa priblížiť ku Kyjevu.

Denník uvádza, že na vrchole ofenzívy v marci 2022 Rusko ovládalo viac než 26 percent ukrajinského územia. Do apríla 2022 Ukrajina odrazila útok na Kyjev a znížila rozsah okupácie na niečo vyše 20 percent. Po ukrajinskom protiútoku na jeseň 2022 klesla ruská kontrola na približne 18 percent a za posledné takmer tri roky Rusko obsadilo iba 1,5 percenta územia Ukrajiny.

NYP zdôrazňuje, že Rusko sa snaží dobyť zvyšok Donbasu takmer štyri roky. Aktuálne čelí silne opevnenému obrannému pásu pri meste Kosťantynivka a je stále ďaleko od útokov na Sloviansk a Kramatorsk, ktoré sú kľúčové pre obsadenie regiónu.

Podľa denníka Kremeľ tento stav zakrýva propagandou. Rusko využíva klamlivé vyvesovanie vlajok v sporných oblastiach, cezhraničné nájazdy a inscenované porady najvyššieho vojenského velenia na vizuálnu podporu tejto lži, píše NYP.

Denník zároveň upozorňuje, že Putin sa snaží vyhrať vojnu tým, že presvedčí Západ o zbytočnosti ďalšej pomoci Ukrajine. Ak bude Ukrajina odrezaná v dôsledku tejto ilúzie, ruský postup sa zrýchli. No pokiaľ pretrváva podpora Západu, Putin zjavne nemá dobrú cestu vpred.

Agentúra AP zverejnila výber fotografií, ktoré jej reportéri tento rok zachytili na Ukrajine, brániacej sa už štvrtý rok rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.

Ukrajina zároveň útočí na ruskú ropnú infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre financovanie vojny. Údery na rafinérie v rokoch 2024 a 2025 podľa denníka zasiahli viac než polovicu zariadení a do novembra 2025 pripravili Rusko o 10 percent jeho rafinačných kapacít.

X XX

Posolstvo je… cukor a bič: EÚ zvažuje pre Trumpove hrozby masívny obchodný protiútok

Európska únia zvažuje zavedenie dovozných ciel na tovar zo Spojených štátov v hodnote 93 miliárd eur. Mohla by tiež obmedziť prístup amerických spoločností na jednotný trh Únie.

Americký zásah v Grónsku by bol katastrofa, koniec sveta, varoval Tusk

Video

Vzhľadom na doterajšie počínanie Donalda Trumpa je možný každý scenár, pripustil šéf poľskej vlády. Poľsko svojich vojakov do Grónska nevyšle, uviedol. / Zdroj: Reuters

Uvádzajú to zdroje britského denníka Financial Times (FT). Týmto plánom chce EÚ reagovať na clá, ktorými americký prezident Donald Trump hrozí tým spojencom v NATO, ktorí odmietajú jeho kampaň za získanie Grónska.

Trump chce získať arktický ostrov, ktorý spravuje Dánsko. Dánsku a siedmim ďalším členským štátom NATO, ktoré sa mu postavili, v sobotu pohrozil, že od 1. februára uvalí na ich tovar dovážaný do USA dodatočné clo vo výške 10 %, ktoré sa od 1. júna zvýši na 25 %. Clo má podľa Trumpa platiť až do uzavretia dohody o „kompletnom a úplnom odkúpení Grónska“.

Pravda vo svete: Ak by USA použili silu, spochybnili by samotné základy NATO, hovorí generál Jiří Šedivý

Podľa zdrojov FT sa odvetné opatrenia pripravujú s cieľom poskytnúť európskym lídrom páku na kľúčových stretnutiach s americkým prezidentom počas Svetového ekonomického fóra v Davose, ktoré sa koná na budúci týždeň. Zo zoznamom ciel sa pracovalo už minulý rok, ale bol pozastavený do 6. februára, aby sa zabránilo vypuknutiu plnohodnotnej obchodnej vojny. Jeho opätovnú aktiváciu dnes podľa zdrojov FT prerokúvali veľvyslanci 27 členských štátov EÚ v Bruseli. Preberali tiež takzvaný nástroj proti ekonomickému nátlaku (ACI), ktorý môže obmedziť prístup amerických firiem na vnútorný trh Únie a ktorý EÚ doposiaľ nikdy nepoužila.

Túto možnosť cez víkend spomenul aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Ak to bude pokračovať, máme k dispozícii jasné nástroje odvetných krokov… (Trump) používa čisto mafiánske metódy,“ povedal pre denník európsky diplomat, ktorý sa zúčastnil rokovaní o opatreniach. „Zároveň chceme na verejnosti zachovať pokoj a dať mu príležitosť ustúpiť,“ pokračoval. „Posolstvo je… cukor a bič,“ dodal.

Čítajte viacMacron chce kvôli Trumpovi aktivovať nikdy nepoužitý vplyvný nástroj EÚ

Paríž a Berlín koordinujú spoločnú reakciu. Ich ministri financií sa majú v pondelok stretnúť v Berlíne a následne odcestovať do Bruselu na rokovania so svojimi európskymi kolegami, uviedol francúzsky vládny predstaviteľ. „Túto otázku bude potrebné prerokovať aj so všetkými partnermi G7 pod francúzskym predsedníctvom,“ dodal.

X X X

Čaj v Trumpovej obývačke si Fico užil. Keby zmluvu podpísali Heger s Bidenom, spievali by sa ódy

80

Robert Fico si stretnutie s americkým „hrdinom“, prezidentom Donaldom Trumpom u neho doma v obývačke na Floride predstavoval v svetovej situácii. Po roku v Bielom dome slovenskí priaznivci, zvlášť voliči Smeru, nevnímajú Trumpa ako vo februári 2025, kedy srdečne zdravil slovenského sociálnodemokratického premiéra na pravicovej konzervatívnej konferencii. Boj s progresivizmom, liberalizmom a genderizmom vyšumel, na avizovaný mier do jedného mesiaca na Ukrajine stále márne čakáme a tradičné „imperialistické“ výpady svetovej veľmoci číslo jedna poriadne dráždia voličov koalície.

Igor Daniš18.01.2026 12:30

No Fico spolu s Viktorom Orbánom i talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou ostávajú hlavní spojenci amerického prezidenta v Európe. Orbánovi hrozí v apríli potupná prehra vo voľbách a odchod zo scény. Rozpad stredoeurópskeho tandemu si Trump neželá.

Keby však Fico dokázal vysvetliť voličom, že Trumpove nehorázne vyhrážky na prevzatie Grónska sú pravdepodobne len tlak či pomsta voči Európe za neustále „kazenie“ jeho „perfektnej“ zmluvy s Putinom o mieri na Ukrajine, možno by vládca Bieleho domu opäť získal v očiach časti slovenskej verejnosti svätožiaru. Ukrajina bola však hlavnou témou rozhovorov. Trump si rád vypočul (blízky) názor európskeho lídra, ktorý vybočuje z línie. No či to pomôže veci a či Fico orodoval za Grónsko, ostáva nateraz zahalené tajomstvom.

Vzájomnému stretnutiu by nedošlo nebyť podpisu zmluvy o spolupráci v jadrovej energetike. Preložené na drobné: rozhodnutiu Slovenska nechať postaviť novú jadrovú elektráreň Američanmi (keď už to Rusko ako v Maďarsku nemôže byť, čo by si prial nejeden koaličný politik).

Keby zmluvu podpisoval z našej strany Heger či Šimečka s Bidenom alebo Harrisovou, tí istí kritici, ktorí nenechajú na Ficovi a Trumpovi suchú nitku, by spievali ódy o prehlbovaní priateľstva a dômyselnom strategickom rozhodnutí.

Hoci Fico či ministerka hospodárstva Saková dostatočne vysvetlili, prečo ju nemôžu postaviť Francúzi ani Juhokórejčania (v Soule rokovali osobne), ale Američania, zožali vlnu kritiky. Všetci vedia, že juhokórejská spoločnosť má s americkým Westinghousom dohody, kto kde bude stavať, sú technologicky previazané, no aj tak kritika opozície i rôznych aktivistov nemá konca kraja. Áno, Južná Kórea stavia v Dukovanoch, ale Westinghouse v Poľsku a Bulharsku a plány má i na Ukrajine. Je to zlé?

Keby nebol prezidentom Trump, ale napríklad Joe Biden alebo Kamala Harrisová, či iný republikán ako Trump, príkre argumenty by sa zmenili na slová zdržanlivej chvály. Zabúda sa, že Trumpovi končí mandát o tri roky a elektráreň bude postavená najskôr v roku 2040, dokedy sa vystriedajú v Bielom dome ďalší prezidenti.

A keby zmluvu podpisoval z našej strany Eduard Heger či Michal Šimečka s Bidenom alebo Harrisovou, tí istí kritici, ktorí nenechajú na Ficovi a Trumpovi suchú nitku, by spievali ódy o prehlbovaní priateľstva a dômyselnom strategickom rozhodnutí.

Predseda vlády má pravdu, že elektromobilita, rozmach AI a masívna digitalizácia „zožerú“ násobne viac elektriny, ako sme si vedeli v minulosti vôbec predstaviť. A hoci experti chvália rozhodnutie vlády nechať postaviť novú elektráreň Westinghousu – technológiu, nálady (10 miliárd) i dobu výstavby (12 až 18 rokov) – neznamená to, že by sme nemali baviť, či v dobe vysokého deficitu verejných financií potrebujeme stavať novú jadrovú elektráreň, keď sme nedostavali tú v Mochovciach. Skúsenosti hovoria, že stavba sa vždy predraží a predĺži.

Lenže na Slovensku sa racionálne rozprávať nevieme, Nemalý podiel viny na neblahom stave má aj samotný Fico Potom nech sa nečuduje, že keď potrebuje dostať racionálne hodnotenie, vyvalí sa neho spŕška zámerne prekrútených argumentov

 XX X

 Dojatý Valovič do poslednej chvíle netušil. Na Prešporskom bále dostal ‚čučoriedku‘. Sklovska prišla s Jurajom na šatách, žiarila Štefánková aj Šarköziová

Bratislavská Reduta sa v sobotu 17. januára stala dejiskom XXII. ročníka Prešporského bálu. Do priestorov historickej budovy zavítali desiatky pozvaných párov, nechýbal bohatý program a ani tradičné momenty večera ako udelenie ceny Bratislavská čučoriedka.

 Tento rok malo špeciálny priebeh – aj preto, že laureát Vlado Valovič – hudobník, kapelník a dirigent o nej do poslednej chvíle netušil. Krátky medailón na jeho počesť a odkazy kolegov začali v sále hrať v momente, keď stál priamo na pódiu pred kapelou – Big Bandom Gustava Broma. Dojatie neutajil, cenu mu napokon odovzdalo trio speváčok, s ktorými roky spolupracuje – Andrea Zimányiová, Ivana Regešová a Zuzana Gamboa. Druhým držiteľom ceny Bratislavská čučoriedka v kategórii Idea/Počin sa stali Bratislavské hudobné slávnosti.

Ešte pred vyhlásením však samotný program otvorilo tradičné vítanie mladých dám a pánov do spoločnosti, čím organizátori pripomenuli dedičstvo tanečných škôl a domácej výchovy. Páry sa predstavili pod vedením tancmajstra Tomáša Surovca, ktorý o niekoľko minút tradičným „Alles Waltzer“ pozval hostí na parket.

 Prešporský bál

Dirigent Vlado Valovič si odniesol cenu Bratislavská čučoriedka, o ktorej do poslednej chvíle nevedel. Na snímke so speváčkami Andreou Zimányiovou, Zuzanou Gamboa a Ivanou Regešovou.

Aktuálna ročník bálu bol venovaný téme ženskosti a ženskej sily. Podľa slov organizátora Vladimíra Vondráka bolo cieľom večera vyzdvihnúť kultivovanosť a nezastupiteľnú úlohu žien v kultúre a spoločnosti. Spolu s ním dámy, ale aj pánov v priestoroch Slovenskej filharmónie vítal aj jej generálny riaditeľ Marián Turner.

Sklovska s Jurajom na šatách, krásna Šarköziová aj dojatý Vlado Valovič: Pozrite si momenty z XXII. Prešporského bálu

Hostia mali počas noci k dispozícii viacero tanečných parketov, čím podujatie kopírovalo formát veľkých cisárskych plesov. Hudobnú dramaturgiu zabezpečili telesá rôznych žánrov. Okrem spomenutého Big Band Gustava Broma pod vedením Vlada Valoviča, ktorého na pódiách doplnili Peter Bič Project a Cigánski Diabli bol súčasťou programu aj galakoncert Dary Rolins. Nechýbali ani Kmeťoband, Silent Trio či produkcia DJ Karola. 

Večerom sprevádzala moderátorská dvojica Janette Bajaník, ktorá pre Pravdu prezradila, že to je už ich piata spolupráca na tomto podujatí. Sú zohratý tím. „Áno, už vieme navzájom aj dokončovať vety toho druhého,“ s úsmevom skonštatovala Štefánková, ktorá sa s Bajaníkom prihovára aj divákom na televíznej obrazovke. 

Speváčka Sisa Sklovska a jej manžel Juraj Lelkes nechýbali.

Medzi hosťami sa objavila aj speváčka Sisa Sklovska, violončelistka Silvia Šarkoziová s dcérou Vanessou a Cigánskymi diablami účinkovali, ale užili si aj plesový večer. Na podujatí nechýbali ani tváre televízie TA3, medzi nimi napríklad moderátorka Lucia Farkasová, Petra Batthyány či Braňo Kráľ alebo generálny riaditeľ Maroš Havran.

Kam prišiel, tam rozdával radosť, hovorí o novom laureátovi Bratislavskej čučoriedky Vladimír Vondrák.

Gastronomickú časť večera zastrešil šéfkuchár Peter Slačka. Menu bolo zostavené z jedál inšpirovaných kuchyňou starého Prešporka, v ktorej sa historicky miešali vplyvy viacerých národností. K servisu patrilo aj šampanské, čo odkazovalo na historický fakt, že Bratislava bola pred dvoma storočiami druhým mestom na svete, kde sa toto šumivé víno vyrábalo. Pozrite si našu galériu a už čoskoro aj niekoľko videorozhovorov, ktoré na podujatí vznikli.

X X X

 Šéf NATO hovoril s Trumpom o Grónsku. Costa zvoláva mimoriadny summit

Predseda Európskej rady António Costa sa rozhodol kvôli poslednému dianiu okolo Grónska a v súvislosti s hrozbami amerického prezidenta Donalda Trumpa zvolať v najbližších dňoch mimoriadny summit EÚ. Costa to oznámil na sociálnej sieti X. Rokovanie úniových prezidentov a premiérov je podľa neho dôležité za účelom ďalšej koordinácie.

Pravda vo svete: Ak by USA použili silu, spochybnili by samotné základy NATO, hovorí generál Jiří Šedivý

Šéf úniových summitov uviedol, že viedol konzultácie s členskými štátmi ohľadom najnovšieho napätia okolo Grónska, ktoré potvrdili, že v EÚ panuje jednota, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad medzinárodného práva, územnú celistvosť a národnú suverenitu. Ďalej podľa neho panuje jednota, pokiaľ ide o solidaritu s Dánskom a Grónskom a ich podporu.

Štáty dvadsaťsedmičky sa tiež zhodujú na „spoločnom transatlantickom záujme, pokiaľ ide o mier a bezpečnosť v Arktíde, najmä prostredníctvom NATO“. Nové clá, ktorými Trump hrozí šiestim krajinám únie, ak nezíska Grónsko, by podľa štátov EÚ „narušili transatlantické vzťahy a sú nezlučiteľné s obchodnou dohodou medzi EÚ a USA“. EÚ je pripravená „sa brániť proti akejkoľvek forme nátlaku,“ uviedol tiež Costa s tým, že zároveň je pripravená“ pokračovať v konštruktívnej spolupráci s USA vo všetkých otázkach spoločného záujmu“.

„Vzhľadom na význam nedávneho vývoja a za účelom ďalšej koordinácie som sa rozhodol zvolať v najbližších dňoch mimoriadne zasadnutie Európskej rady,“ uzavrel predseda Európskej rady.

Aj Trump môže veľa stratiť

Aj Spojené štáty utrpia v prípade, ak prezident Donald Trump uplatní hrozby zavedenia ciel na európske krajiny, ktoré sú proti jeho plánom na získanie Grónska. V nedeľu to uviedla francúzska ministerka hospodárstva Annie Genevardová, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„V tejto eskalácii ciel má čo stratiť aj on (Trump), rovnako ako jeho vlastní farmári a priemyselníci,“ povedala Genevardová pre stanice Europe 1 a CNews. Zároveň dodala, že akékoľvek prevzatie autonómneho dánskeho územia zo strany Spojených štátov by bolo „neprijateľné“.

Trump v sobotu oznámil, že uvalí nové clo na dovoz z ôsmich európskych krajín, ktoré vyslali vojakov do Grónska. Šéf Bieleho domu požaduje, aby sa toto autonómne dánske územie stalo súčasťou USA. Viacero európskych lídrov jeho vyhrážky odsúdilo ako neprijateľné. 

Európske štáty odmietli Trumpove hrozby

Nemecko i ďalšie dotknuté európske krajiny odmietli hrozby zavedenia mimoriadnych ciel zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadom sporu o Grónsko, informuje v nedeľu TASR podľa správy agentúry DPA.

„Vyhrážanie sa clami podkopáva transatlantické vzťahy a nesie riziko eskalácie,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení Nemecka s Dánskom, Fínskom, Francúzskom, Holandskom, Nórskom, Švédskom a Spojeným kráľovstvom.

Americký prezident Donald Trump v sobotu uviedol, že na všetok tovar importovaný do USA z Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Británie, Holandska a Fínska uvalí od 1. februára desaťpercentné clo a od 1. júna ho zvýši na 25 percent, ak sa nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi.

Predstavitelia európskych krajín už v sobotu odmietli vyhrážky amerického prezidenta Donalda Trumpa zavedením ciel voči ôsmim európskym krajinám, ak sa nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi. Európska únia podľa Predsedu Európskej rady Antónia Costu na ne dôrazne odpovie. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ich označil za neakceptovateľné, britský premiér Keir Starmer za „úplne scestné“.

X X X

Zabijak storočia alebo diagnóza, za ktorú sa ľudia hanbia. Táto epidémia zasahuje milióny ľudí

Svet čelí epidémii obezity, ktorá do desiatich rokov zasiahne dve miliardy ľudí. Napriek alarmujúcim číslam však spoločnosť stále vníma toto komplexné chronické ochorenie len ako dôsledok slabej vôle. Nový európsky prieskum odhaľuje, že kým motivačné citáty nás v januári ženú do posilňovní, priemerné predsavzatie stroskotá už po sedemnástich dňoch. Príčinou nie je len nedostatok disciplíny, ale predovšetkým hlboko zakorenená stigmatizácia a absencia odbornej či komunitnej podpory.

Onkochirug Miroslav Tomáš analyzuje inovatívnu liečbu obezity: To nie sú lieky na schudnutie do plaviek! Ako to súvisí s rakovinou?

Podľa MUDr. Miroslava Tomáša, PhD., MPH, onkochirurga z Národného onkologického ústavu a lekára, ktorý sa dlhodobo venuje problematike klinickej výživy, obezita patrí medzi hlavné rizikové faktory vzniku až trinástich typov nádorov a zároveň komplikuje liečbu. 

Nový európsky prieskum odhaľuje, že kým motivačné citáty nás v januári ženú do posilňovní, priemerné predsavzatie stroskotá už po sedemnástich dňoch. Príčinou nie je len nedostatok disciplíny, ale predovšetkým hlboko zakorenená stigmatizácia a absencia odbornej či komunitnej podpory.

S príchodom januára sa sociálne siete a reklamné plochy zapĺňajú receptami na zázračné chudnutie a návodmi na nový život. Realita je však omnoho triezvejšia a pre mnohých deprimujúca. Obezita dnes patrí medzi najväčšie zdravotné výzvy, pričom celosvetovo ňou trpí už každý siedmy človek. Pre spoločnosť to znamená nielen zhoršený zdravotný stav populácie, ale aj obrovskú ekonomickú záťaž.

Sedemnásť dní k zlyhaniu

Fenomén známy ako Quitter’s Day, teda deň, kedy väčšina ľudí definitívne rezignuje na svoje novoročné ciele, prichádza už v druhej polovici januára. Podľa aktuálnych dát spoločnosti Novo Nordisk, ktoré vychádzajú z rozsiahleho európskeho prieskumu, vydržia predsavzatia o chudnutí v priemere len sedemnásť dní. Problémom však nie je samotná snaha o zmenu, ale toxické nastavenie kultúry novoročných predsavzatí.

Mýtus o silnej vôli a nedostatok informácií

Patricia Kabáth, generálna riaditeľka Novo Nordisk Slovakia, upozorňuje, že zjednodušený pohľad na obezitu ľuďom skôr ubližuje. „Kultúra predsavzatí často posilňuje škodlivý názor, že stačí menej jesť a viac sa hýbať. Keď sa potom nedarí chudnúť, ľudia sa hanbia a obviňujú samých seba,“ vysvetľuje. Obezita je pritom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie komplexné chronické ochorenie, čo je fakt, o ktorom podľa prieskumu stále netuší takmer polovica populácie (43 %). Táto informačná priepasť vytvára priestor pre predsudky, ktoré majú devastačný vplyv na psychiku pacientov.

V zajatí stigmy a sociálnej izolácie

Výsledky prieskumu na vzorke viac ako desaťtisíc respondentov sú znepokojivé. Až 85 % opýtaných potvrdilo, že ľudia s obezitou čelia v spoločnosti silnej stigme. Tá sa neprejavuje len v komentároch okolia, ale aj v systéme zdravotnej starostlivosti. Viac ako 80 % ľudí sa domnieva, že nerealistické očakávania týkajúce sa vzhľadu priamo poškodzujú jednotlivcov. Miesto pomoci tak spoločnosť ponúka skôr tlak, ktorý až 86 % pacientov pociťuje ako negatívny zásah do svojich sociálnych vzťahov. Len necelá polovica ľudí s obezitou má pocit, že ich okolie chápe ich stav ako chorobu, a nie ako výsledok ich osobnej voľby či lenivosti.

Cesta k uzdraveniu vedie cez empatiu, nie cez váhu

Práve nedostatok podpory uvádza 55 % ľudí snažiacich sa o zmenu hmotnosti ako svoju najväčšiu prekážku. Odborníci preto volajú po radikálnej zmene prístupu – od krátkodobých diét k takzvanej kolektívnej starostlivosti. Tá zahŕňa sieť zdravotníkov, inovatívnu liečbu, ale aj rodinu a komunitu.

Podľa dvoch tretín respondentov by sa diskusia mala konečne prestať točiť len okolo čísel na váhe a začať sa venovať celkovému zdraviu a duševnej pohode. „Je čas prestať sa obviňovať a začať pristupovať k obezite s empatiou a prostredníctvom vedeckého poznania,“ uzatvára Patricia Kabáth. Cieľom je posunúť sa od každoročných individuálnych zlyhaní k dlhodobému a spoločnému odhodlaniu chrániť zdravie.

 X XX

 NYP: Cieľ Donbas sa vzďaľuje, Putin predĺžil podmienky anexie

Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa nepodarilo splniť jeden z hlavných vojnových cieľov stanovených na rok 2025 – dobytie celého Donbasu. Ako píše denník New York Post (NYP), Kremeľ bol nútený posunúť časový rámec tejto operácie na apríl 2026, pričom aj tento termín považujú analytici denníka za nereálné.

Podľa NYP Rusko stále nekontroluje približne 21 percent územia Donbasu. Pri súčasnom tempe postupu by podľa denníka mohlo ruské velenie túto ambíciu splniť najskôr v polovici roku 2027. Denník konštatuje, že ide o pokračovanie série nesplnených termínov, ktoré Kremeľ stanovoval už v predchádzajúcich rokoch.

Symbolom problémov ruskej ofenzívy je podľa NYP mesto Pokrovsk, ktoré sa Moskva snaží dobyť takmer dva roky. Nepodarilo sa im úplne obsadiť ani Pokrovsk, hoci na to nasadili viac než 150-tisíc vojakov, uvádza denník. Napriek tomu sa Vladimir Putin podľa NYP snaží presvedčiť svet, že ukrajinské obranné línie sú blízko kolapsu.

Odkaz priamo Putinovi: Ukrajinci vztýčili vlajku v srdci Pokrovska a ukázali brutalitu mestských bojov.

Cieľom tejto rétoriky má byť tlak na Spojené štáty a amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby dotlačil Ukrajinu ku kapitulácii. Denník však tento obraz odmieta.

Takmer po štyroch rokoch vojny podľa denníka ukrajinská obrana stále drží. Ruský postup je označený za veľmi pomalý a extrémne drahý. NYP zdôrazňuje, že práve Putina treba prinútiť uznať márnosť ďalšieho krviprelievania kvôli jeho prázdnym snom o dobytí.

Denník poukazuje aj na vysoké ruské straty. Podľa výpočtov NYP stál Rusko v roku 2025 jeden kilometer štvorcový ukrajinského územia v priemere 93 padlých. Zároveň upozorňuje, že ruská mobilizácia sotva dokáže tieto straty nahradiť. Kremeľ tvrdí, že v roku 2025 naverboval 406-tisíc ľudí, zatiaľ čo ukrajinské odhady hovoria o viac než 410-tisíc ruských stratách.

To môže Putina prinútiť prijať ťažké a spoločensky nepopulárne rozhodnutia, ak zostane odhodlaný naplniť svoj sen o dobytí Ukrajiny.

New York Post zároveň pripomína, že po zlyhaní plánu „Kyjev za tri dni“ Rusko bojuje proti Ukrajine dlhšie, než Sovietsky zväz bojoval proti nacistickému Nemecku. Napriek tomu sa Rusom nepodarilo prelomiť ukrajinskú obranu ani sa priblížiť ku Kyjevu.

Denník uvádza, že na vrchole ofenzívy v marci 2022 Rusko ovládalo viac než 26 percent ukrajinského územia. Do apríla 2022 Ukrajina odrazila útok na Kyjev a znížila rozsah okupácie na niečo vyše 20 percent. Po ukrajinskom protiútoku na jeseň 2022 klesla ruská kontrola na približne 18 percent a za posledné takmer tri roky Rusko obsadilo iba 1,5 percenta územia Ukrajiny.

NYP zdôrazňuje, že Rusko sa snaží dobyť zvyšok Donbasu takmer štyri roky. Aktuálne čelí silne opevnenému obrannému pásu pri meste Kosťantynivka a je stále ďaleko od útokov na Sloviansk a Kramatorsk, ktoré sú kľúčové pre obsadenie regiónu.

Podľa denníka Kremeľ tento stav zakrýva propagandou. Rusko využíva klamlivé vyvesovanie vlajok v sporných oblastiach, cezhraničné nájazdy a inscenované porady najvyššieho vojenského velenia na vizuálnu podporu tejto lži, píše NYP.

Denník zároveň upozorňuje, že Putin sa snaží vyhrať vojnu tým, že presvedčí Západ o zbytočnosti ďalšej pomoci Ukrajine. Ak bude Ukrajina odrezaná v dôsledku tejto ilúzie, ruský postup sa zrýchli. No pokiaľ pretrváva podpora Západu, Putin zjavne nemá dobrú cestu vpred.

Agentúra AP zverejnila výber fotografií, ktoré jej reportéri tento rok zachytili na Ukrajine, brániacej sa už štvrtý rok rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.

Ukrajina zároveň útočí na ruskú ropnú infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre financovanie vojny. Údery na rafinérie v rokoch 2024 a 2025 podľa denníka zasiahli viac než polovicu zariadení a do novembra 2025 pripravili Rusko o 10 percent jeho rafinačných kapacít.

Na záver NYP uzatvára, že hoci Ukrajina čelí vážnym problémom, víťazstvo Ruska nie je nevyhnutné ani zďaleka garantované. Denník tvrdí, že Putin verí, že dokáže prežiť západnú podporu a prinútiť Ukrajinu a Západ kapitulovať, no realita na fronte tomu zatiaľ nenasvedčuje.

X XX

 

 

X XX

 Trump obvinil Ukrajinu z blokovania mieru. Zelenskyj nazýva ruské útoky hlavnou prekážkou dohody. 

Ukrajinský prezident Zelenskyj odmietol obvinenia Donalda Trumpa o bránení mieru a zdôraznil, že Kyjev nie je prekážkou dohody. Opakuje, že za pokračovaním vojny stoja ruské útoky na infraštruktúru a civilistov.

Ukrajina nikdy nebola prekážkou mieru, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videu zverejnenom vo štvrtok večer. Reagoval ním na tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého potenciálnu mierovú dohodu o Ukrajine brzdí Kyjev. TASR o tom informuje podľa správy stanice Sky News.

• Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina nie je prekážkou mieru.
• Trump povedal, že mier brzdí Kyjev, nie Rusko.
• Kremeľ súhlasí s Trumpom a vyhlásil ochotu rokovať.
• Európski spojenci tvrdia, že Rusko nechce ukončiť vojnu.
• Rusko pokračuje v útokoch, Kyjev bol zasiahnutý dronmi.

„Ukrajina nikdy nebola a nikdy nebude prekážkou mieru. Keď Ukrajinci zostanú bez elektriny 20-30 hodín kvôli Rusku a keď sú ruské útoky zamerané na náš energetický systém a našich ľudí, je to Rusko, ktoré musí byť vystavené tlaku,“ uviedol Zelenskyj.

Vyjadrenie Trumpa a Kremľa

Šéf Bieleho domu sa v rozhovore pre agentúru Reuters vyjadril, že ruský prezident Vladimir Putin je pripravený uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine, zatiaľ čo Kyjev uzavretiu možnej mierovej dohody údajne bráni.

Súhlas s tvrdením Trumpa vo štvrtok vyjadril hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Prezident Vladimir Putin a ruská strana zostávajú (dohode) otvorení,“ uviedol.

Kontrasty medzi spojencami

Agentúra Reuters skonštatovala, že Trumpov názor je v kontraste s postojom európskych spojencov Ukrajiny, ktorí tvrdia, že Moskva nemá veľký záujem o ukončenie bojov a chce získať čo najviac územia, zatiaľ čo sa snaží odvrátiť ďalšie sankcie zo strany Západu.

Zelenskyj opakovane hovorí, že Rusko nechce mier, o čom podľa neho svedčia pretrvávajúce ruské útoky na Ukrajinu. V útokoch Rusko pokračovalo aj v noci na piatok, keď na Ukrajinu vyslalo 76 dronov. Ukrajinská armáda uviedla, že 53 z nich bolo zostrelených alebo inak zneškodnených. Deväť útočných dronov však zasiahlo 19 miest a na inom mieste dopadli na zem trosky bezpilotného lietadla. Terčom dronových útokov bolo opäť aj hlavné mesto Kyjev

 

X x x

 

 

X x x

 

 

Americká Tesla oficiálne vstupuje na slovenský trh 

Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) oficiálny vstup spoločnosti Tesla na slovenský trh privítala.

V piatok 16. januára 2026 americký gigant na trhu elektrických áut Tesla vstupuje na slovenský trh. „Tesla dnes spúšťa svoj konfigurátor vozidiel na Slovensku, čím dáva možnosť si objednať Model 3 a Model Y,“ informovala Tesla v aktuálnom stanovisku pre médiá.

Pop-up store nájdu zákazníci na Tuhovskej 11 v Bratislave. Zákazníci, ktorí boli dosiaľ odkázaní na rakúsku predajňu, sa dočkali aj lokálneho online konfigurátora. Prostredníctvom neho si môžu navrhnúť a objednať Model 3 a Model Y.

Lokálne ceny sú dostupné

Na webe automobilky už nájdu ľudia lokálne ceny aj špecifikácie produktov. „Proces online objednávky zahŕňa možnosť vybrať si medzi rôznymi finančnými riešeniami, ako je obchodný lízing, úver a platba v hotovosti, dozvedieť sa viac o stimuloch pre elektrické vozidlá, zárukách atď.,“ približuje gigant.

Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) už oficiálny vstup spoločnosti Tesla na slovenský trh privítala. Ako platforma, ktorá sa už od roku 2012 systematicky venuje rozvoju elektromobility a prepájaniu aktérov v tomto sektore, považuje vstup značky Tesla na slovenský trh za významný moment pre celý ekosystém bezemisnej dopravy na Slovensku.

„Kým doteraz mali jednotlivci aj firmy možnosť získať vozidlá Tesla len prostredníctvom zahraničných predajcov a sprostredkovateľov, oficiálny vstup na slovenský trh túto situáciu mení a vytvorí štandardné podmienky pre zákazníkov aj firmy,“ uviedla SEVA v piatok.

Prečítajte si tiež:

Ekonomický armagedon sa nekoná: Donald Trump clami vypálil rybník všetkým skeptikom

Spojenectvo s Trumpom a slabší predaj Muskových áut

Šéf automobilky Tesla, miliardár Elon Musk, ktorý patrí dlhodobo k najbohatším ľuďom sveta, aktívne podporoval v prezidentskej predvolebnej kampani Donalda Trumpa, čo sa odrazilo na nižšom predaji elektromobilov americkej značky.

Teslu sa rozhodli bojkotovať najmä liberálni zákazníci. Situácia sa ešte zhoršila, keď Trump nastúpil do úradu, aj keď spočiatku Muskovi podporu opätoval, neskôr začal uplatňovať politiku, ktorá ide proti elektromobilite a viac hrá do karát ropným spoločnostiam a tradičným automobilkám vyrábajúcim vozidlá so spaľovacími motormi.

Predpokladá sa, že v období rokov 2022 až 2025 Muskova firma len v USA predala o viac ako milión elektromobilov menej práve pre podporu Trumpa zo strany šéfa Tesly. Tá odohnala najmä kupujúcich z radov voličov Demokratickej strany. V Európe poklesli predaje automobilov Tesla o 20 % a v Číne o 8 % v treťom štvrťroku 2025. ​

Zrušenie daňových úľav a emisných regulácií v USA administratívou Donalda Trumpa, pripravilo Muska o miliardové príjmy Tesly z regulačných kreditov. ​Pripomeňme, že eskalácia sporu medzi Muskom a Trumpom v júni 2025 viedla k pádu akcií o 14 % a hrozbám zrušenia vládnych zmlúv.

Prečítajte si tiež:

Hádka exspojencov Trumpa a Muska sa stupňuje. Tesla prudko padá, rastú obavy z recesie

Dlhodobý výhľad Trend poklesu predajov pokračoval do konca 2025, s celoročným znížením o 7% oproti 2024. Analytici predpokladajú možný obrat v roku 2026 vďaka clám na dovoz áut z krajín mimo USA. Tesle vo svete nepomáha skutočnosť, že konkurenčné značky zvyšujú podiel na trhu. Čínska automobilová spoločnosť BYD už predáva globálne viac elektromobilov ako Tesla, ktorá si v minulosti držala v tejto oblasti prvenstvo.

Prezentácia v Bratislave

Priaznivci značky Tesla si môžu pozrieť celý produktový rad s elektromobilmi Model S, Model 3, Model X a Model Y na promenáde pri nákupnom centre Eurovea od piatku 16. januára do nedele 18. januára od 10:00 do 21:00. Testovacie jazdy budú ponúkať počas všetkých troch dní. Lákadlom pre fanúšikov bude aj vozidlo Cybertruck.

„Otvorenie stálej predajne a servisného zariadenia je plánované na prvú polovicu roka 2026 na súčasnom mieste pop-up store. Viac informácií bude zverejnených neskôr,“ tvrdí Tesla.

Na Slovensku je už dostupných viac ako 45 Tesla Superchargerov rozložených na 6 miestach. „Ďalšie miesta Superchargerov budú nasadené v krajine v nasledujúcich mesiacoch,“ sľubuje hovorca automobilky.

Automobily Tesla sa na Slovensku nevyrábajú

Správa o príchode Tesly na slovenský trh prichádza v čase, keď sa premiér Robert Fico nachádza v USA, kde sa pred rokom stretol s miliardárom Muskom. Fico vlani označil Muska za jedného z najvplyvnejších ľudí nielen v Spojených štátoch, ale pravdepodobne na celom svete.

Fico hovoril s Muskom aj o Slovensku ako krajine zaujimavej pre investorov. Podľa premiéra sa hľadala krajina, ktorá by mohla byť výrobcom elektromobilov značky Tesla. Dosiaľ sa však Muskove autá na Slovensku nevyrábajú a aktuálne neexistujú náznaky, že by sa to v blízkej budúcnosti mohlo zmeniť.

Americká Tesla oficiálne vstupuje na slovenský trh

Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) oficiálny vstup spoločnosti Tesla na slovenský trh privítala.

V piatok 16. januára 2026 americký gigant na trhu elektrických áut Tesla vstupuje na slovenský trh. „Tesla dnes spúšťa svoj konfigurátor vozidiel na Slovensku, čím dáva možnosť si objednať Model 3 a Model Y,“ informovala Tesla v aktuálnom stanovisku pre médiá.

Pop-up store nájdu zákazníci na Tuhovskej 11 v Bratislave. Zákazníci, ktorí boli dosiaľ odkázaní na rakúsku predajňu, sa dočkali aj lokálneho online konfigurátora. Prostredníctvom neho si môžu navrhnúť a objednať Model 3 a Model Y.

Lokálne ceny sú dostupné

Na webe automobilky už nájdu ľudia lokálne ceny aj špecifikácie produktov. „Proces online objednávky zahŕňa možnosť vybrať si medzi rôznymi finančnými riešeniami, ako je obchodný lízing, úver a platba v hotovosti, dozvedieť sa viac o stimuloch pre elektrické vozidlá, zárukách atď.,“ približuje gigant.

Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) už oficiálny vstup spoločnosti Tesla na slovenský trh privítala. Ako platforma, ktorá sa už od roku 2012 systematicky venuje rozvoju elektromobility a prepájaniu aktérov v tomto sektore, považuje vstup značky Tesla na slovenský trh za významný moment pre celý ekosystém bezemisnej dopravy na Slovensku.

„Kým doteraz mali jednotlivci aj firmy možnosť získať vozidlá Tesla len prostredníctvom zahraničných predajcov a sprostredkovateľov, oficiálny vstup na slovenský trh túto situáciu mení a vytvorí štandardné podmienky pre zákazníkov aj firmy,“ uviedla SEVA v piatok.

Spojenectvo s Trumpom a slabší predaj Muskových áut

Šéf automobilky Tesla, miliardár Elon Musk, ktorý patrí dlhodobo k najbohatším ľuďom sveta, aktívne podporoval v prezidentskej predvolebnej kampani Donalda Trumpa, čo sa odrazilo na nižšom predaji elektromobilov americkej značky.

Teslu sa rozhodli bojkotovať najmä liberálni zákazníci. Situácia sa ešte zhoršila, keď Trump nastúpil do úradu, aj keď spočiatku Muskovi podporu opätoval, neskôr začal uplatňovať politiku, ktorá ide proti elektromobilite a viac hrá do karát ropným spoločnostiam a tradičným automobilkám vyrábajúcim vozidlá so spaľovacími motormi.

Predpokladá sa, že v období rokov 2022 až 2025 Muskova firma len v USA predala o viac ako milión elektromobilov menej práve pre podporu Trumpa zo strany šéfa Tesly. Tá odohnala najmä kupujúcich z radov voličov Demokratickej strany. V Európe poklesli predaje automobilov Tesla o 20 % a v Číne o 8 % v treťom štvrťroku 2025. ​

Zrušenie daňových úľav a emisných regulácií v USA administratívou Donalda Trumpa, pripravilo Muska o miliardové príjmy Tesly z regulačných kreditov. ​Pripomeňme, že eskalácia sporu medzi Muskom a Trumpom v júni 2025 viedla k pádu akcií o 14 % a hrozbám zrušenia vládnych zmlúv.

Dlhodobý výhľad Trend poklesu predajov pokračoval do konca 2025, s celoročným znížením o 7% oproti 2024. Analytici predpokladajú možný obrat v roku 2026 vďaka clám na dovoz áut z krajín mimo USA. Tesle vo svete nepomáha skutočnosť, že konkurenčné značky zvyšujú podiel na trhu. Čínska automobilová spoločnosť BYD už predáva globálne viac elektromobilov ako Tesla, ktorá si v minulosti držala v tejto oblasti prvenstvo.

Prezentácia v Bratislave

Priaznivci značky Tesla si môžu pozrieť celý produktový rad s elektromobilmi Model S, Model 3, Model X a Model Y na promenáde pri nákupnom centre Eurovea od piatku 16. januára do nedele 18. januára od 10:00 do 21:00. Testovacie jazdy budú ponúkať počas všetkých troch dní. Lákadlom pre fanúšikov bude aj vozidlo Cybertruck.

„Otvorenie stálej predajne a servisného zariadenia je plánované na prvú polovicu roka 2026 na súčasnom mieste pop-up store. Viac informácií bude zverejnených neskôr,“ tvrdí Tesla.

Na Slovensku je už dostupných viac ako 45 Tesla Superchargerov rozložených na 6 miestach. „Ďalšie miesta Superchargerov budú nasadené v krajine v nasledujúcich mesiacoch,“ sľubuje hovorca automobilky.

Automobily Tesla sa na Slovensku nevyrábajú

Správa o príchode Tesly na slovenský trh prichádza v čase, keď sa premiér Robert Fico nachádza v USA, kde sa pred rokom stretol s miliardárom Muskom. Fico vlani označil Muska za jedného z najvplyvnejších ľudí nielen v Spojených štátoch, ale pravdepodobne na celom svete.

Fico hovoril s Muskom aj o Slovensku ako krajine zaujimavej pre investorov. Podľa premiéra sa hľadala krajina, ktorá by mohla byť výrobcom elektromobilov značky Tesla. Dosiaľ sa však Muskove autá na Slovensku nevyrábajú a aktuálne neexistujú náznaky, že by sa to v blízkej budúcnosti mohlo zmeniť.

X x x

Dala kanára Swiatekovej, po pôrode je späť medzi elitou. Benčičová pre Športweb: Cieľ som splnila, ale chcem viac

Švajčiarska tenistka slovenského pôvodu, 28-ročná Belinda Benčičová sa po fantastických výkonoch v United Cupe vrátila do svetovej desiatky. Pred jej 1. kolom na Australian Open proti Britke Katie Boulterovej sme ju požiadali o rozhovor.

Belinda Benčičová má k Slovensku veľmi blízko.

Bola už štvorkou (17. februára 2020), olympijskou víťazkou 2020 (hralo sa po pandémii v Tokiu 2021), vyhrala Pohár Billie Jean Kingovej 2022 a dvakrát Hopmanov pohár 2018 a 2019, dvakrát vyhrala titul Best Comeback of the Year 2019 a 2025 (najúspešnejší návrat na WTA Tour), vlani zo 421. miesta skočila na 11.

O jej koreňoch a vzťahu k Slovensku sa popísalo dosť, pripomeňme len, že starý otec Benčič hral za Slovan Bratislava aj s Golonkom a Dzurillom a vnučka potom za Slovan Bratislava tenis, má švajčiarske i slovenské občianstvo, v apríli 2024 sa vydala za svojho kondičného trénera Martina Hromkoviča, bývalého futbalistu, a 23. apríla 2024 sa im narodila dcérka Bella.

Belinda vyhrala v Perthe a Sydney všetky dvojhry United Cupu za Švajčiarsko, pričom po majstrovskom výkone zdolala Igu Swiatekovú 3:6, 6:0, 6:2 a získala do rebríčka WTA 500 bodov.

Pred jej 1. kolom na Australian Open proti Britke Katie Boulterovej, sme ju požiadali o rozhovor.

Aký je to pocit vrátiť sa ako mamička tak rýchlo do svetovej desiatky?

Obrovský impulz pre sebavedomie. Bol to veľký cieľ, a splnený. Človek nikdy nevie, čo očakávať, ale dokázala som sebe i okoliu, že to je možné, a pritom sa práca ešte neskončila. Ešte by som chcela dosiahnuť viac.

Kedy ste si naposledy tak od srdca poplakali ako v Sydney?

Veru, skončila som so slzami na ramene Wawrinku, lebo po finálovom mixe proti Poľsku zo mňa vyšli všetky emócie.

Bola to jediná prehra na turnaji, predtým sme s Jakubom Paulom vyhrali všetky štvorhry, a v tej poslednej som už nedokázala pomôcť, hoci som tam nechala všetky sily.

Veľmi ma to mrzelo, ale Stan to pochopil, utešoval ma tam, a pochopil to aj môj manžel. Finále je aj tak krásne, pred turnajom sme to nečakali. Som veľmi hrdá na svoje vystúpenie v United Cupe. 

Čo Boulterová, zradný žreb, nie je to jednoduchá súperka na 1. kolo, však?

Veľmi nevyspytateľná. V poslednom čase síce nemala prenikavé výsledky, ale keď zapne, a ona môže hocikedy, tak je potom nepríjemná, lebo je útočná. Nevedno, čo od nej čakať. Musím sa poriadne pripraviť a sústrediť.

Vyvetlite nám prosím, ako je to s tým vaším priezviskom – Hromkovičová alebo Benčičová?

V súkromnom živote všeobecne všade po svadbe používam priezvisko Hromkovičová, aby sme boli všetci rovnakí, ale na tenis som si ešte ponechala Benčičová.

Kde ste trávili Vianoce?

Tie posledné boli pekné, ale nie najkrajšie, ani také tradičné, lebo som ich strávila v lietadle do Číny 24. decembra, a 25. decembra som pristála v Číne, kde som hrala prípravnú exhibíciu.

Ako často sa dostanete na Slovensko?

Veru len občas. Dosť času okrem Švajčiarska trávime v Monaku a na cestách, lebo som sa zaviazala na plnú sezónu a hráčkam z prvej desiatky vyplývajú zo zmlúv povinnosti odohrať veľký počet turnajov. Všade berieme so sebou aj Bellu, je to náročné, ale zatiaľ to zvládam dobre.

Posledné dva sety so Swiatekovou 6:0, 6:2 po fantastickom výkone – to bolo už blízko vášho najlepšieho tenisu v živote, alebo ako blízko?

Je to ťažké prirovnať. Výsledok znie jednoznačne, ale gemy neboli také. Všetko záleží nielen na mne, ale aj na súperke, koľko čoho dovolí.

Určite som zahrala vynikajúco a pridá mi to sebavedomie, ale neviem posúdiť, či to bol najlepší tenis.

Čomu vďačíte za takúto skvelú formu? Navyše, po materstve aj vyzeráte skvele, športovo fit a kondične na výške, ako ste to dokázali?

Fyzická kondícia je najdôležitejšia časť. Veľmi som sa zlepšila v pohybe. Toto mi dodáva aj veľa sebavedomia v hre, lebo viem, že môžem vydržať aj najdlhšie výmeny, aj sa vyhrabať z defenzívy. 

Za toto sa musím poďakovať manželovi, lebo sme spravili veľkú prácu, a za hru aj trénerovi Iainovi Hughesovi. Ktorý mi pomohol zvládnuť celý návrat bez problémov.

Čo hovoríte na novú súťaž 1 Point Slam na jednu víťaznú loptu o milión dolárov, ktorú vyhral amatér nad všetkými hviezdami?

Zamilovala som si to. Škoda, že som sa nemohla zúčastniť, lebo som bola v tom čase v Adelaide, ale bolo to skvelé. Keby som si mala vybrať úder po žrebe, vyberiem si príjem podania.

Mnohým sa triasli ruky, aj mužom. Nemáte rozohrávku, žiadnu prípravu, iba jedno podanie, bola to veľká zábava.

X XX

 Potratila priamo na ľade, bála sa s ním byť osamote. Rozpad hviezdneho páru sprevádzajú vedrá plné súkromnej špiny

Pôsobili ako bezchybný tanečný pár, ktorý ohromoval divákov svojou ladnou súhrou na ľade. V súkromnom živote však medzi olympijskými víťazmi a päťnásobnými majstrami sveta v krasokorčuľovaní Gabriellou Papadakisovou a Guillaumeom Cizeronom zjavne nebolo všetko tak idylické. Rok po rozchode na seba na vylievajú vedrá plné súkromnej špiny.

Gabriella Papadakisová a Guillaumo Cizeron,

Cizeron sa na majstrovstvách Európy v Sheffielde zúčastnil so svojou novou tanečnou partnerkou, Kanaďankou Laurence Fournier Beaudryovou. Okrem ambícií novo vytvorenej dvojice však musel reagovať aj na komentáre svojej bývalej dvojičky z ľadu.

Tá vydáva autobiografiu s názvom Pour ne pas disparaitre (Aby som nezmizla). A poskytla nečakaný pohľad na fungovanie dvojice, ktorá 28-krát posunula hodnotu svetového rekordu v bodovaní.

Vo svojej knihe Papadakisová píše o svojom náročnom dospievaní, sexuálnom napadnutí, ktoré zažila, a o svojom potrate. Ale aj o svojom partnerstve s Cizeronom.

Francúza opisuje ako nevyrovnaného a toho, kto chcel mať hlavné slovo v ich spolupráci. Tvrdí, že sa cítila pod tlakom a isté obdobie sa bála chvíľ, keď bola s ním sama. 

30-ročná Francúzka otvorene popisuje aj potrat v roku 2019, ku ktorému došlo pred MS v Japonsku. V tom čase dominantná dvojica bojovala o svoj tretí titul svetových šampiónov.

V predvečer majstrovstiev sveta v Saitame išla Gabriella na toaletu. Už nejaký čas pociťovala príznaky, ktoré ju desili.

Rozhodla sa zistiť pravdu a urobila si tehotenský test. Bol pozitívny. „Keď som uvidela výsledok, zrútila som sa na zem a rozplakala som sa. Nevedela som, čo mám robiť,“ opísala.

„Šla som do miestnosti trénerov a všetko som im povedala. Nedokázala som ovládať svoje emócie. Trénerka sa ma spýtala, či chcem pokračovať v tehotenstve.

Odpovedala som, že to nie je v mojich plánoch. Chcela som ísť na majstrovstvá sveta a na olympiádu,“ povedala Papadakisová.

Navštívila preto lekára, ktorý jej dal injekciu a tabletku na vyvolanie potratu. Potom sa vrátila k tréningu a spolu s Cizeronom opäť ovládli MS.

Keď si však išli prevziať medaily, Gabriella náhle pocítila ostrú bolesť. Tabletka práve začala pôsobiť. „Potratila som priamo na ľade, pred zrakmi celého sveta, počas priameho prenosu. A nikto o tom nevedel,“ prezradila vo svojej knihe.

Krasokorčuliarka a o rok starší krajan sa dali dokopy už ako deti a stali sa jedným z najúspešnejších párov v histórii. Cizeron sa otvorene hlásil k homosexuálnej orientácii a obaja podporovali práva sexuálnych menšín. Pred rokom oznámili koniec svojej spoločnej kariéry.

Aj keď životný príbeh krasokorčuliarky by mal uzrieť svetlo sveta v čase pred olympiádou v Miláne a Cortine, francúzske média už zverejnili niektoré pasáže. Zjavne sa dostali až k Cizeronovi, ktorý tvrdenia z knihy rázne odmietol. 

„Čelím očierňovacej kampani, ktorú nechápem. Chcem vyjadriť nesúhlas s nálepkami, ktoré mi pripisujú. Kniha obsahuje nepravdivé tvrdenia, vychádza v citlivom období a vyvoláva otázky o jej skutočných zámeroch,“ povedal.

„Viac ako dvadsať rokov som prejavoval hlbokú úctu k Gabrielle Papadakisovej, ktorú som vždy považoval za skutočnú partnerku.

Napriek postupným narušeniam v priebehu rokov bol náš vzťah založený na rovnocennom partnerstve, ako v športovej, tak aj v osobnej rovine, charakterizovaný úspechmi a vzájomnou podporou,“ dodal Cizeron, ktorý avizoval právne kroky na svoju ochranu.

Mysľou je už v Taliansku, kde bude vo februári objahovať zlato z Pekingu 2022, ktoré získal spoločne s Papadakisovou.

Otca za názor komunisti odvelili na okraj Slovenska, vraví Josef Trojan. Pri úlohe Nepelu som pochopil, že boj o slobodu sa nikdy nekončí.