Škandál pokračuje. V Kyjeve hovoria o maďarskej hystérii. Medzištátne napätie sa nezmiernilo, naopak, po dvoch najnovších krokoch Maďarska sa jeho vzťahy s Ukrajinou ešte zhoršili. Protiteroristické komando zatklo v Budapešti ukrajinského exdiplomata, ktorého obvinili zo špionáže, a došlo k zrušeniu dôležitého stretnutia zástupcov oboch štátov naplánovaného v Užhorode. Medzi susednými štátmi sa iskrí čoraz viac.

 Viktor Orbán počas rozhovoru s Volodymyrom Zelenským. Snímka je z júla 2024, keď sa stretli v Kyjeve. Beztak napäté vzťahy medzi Maďarskom a Ukrajinou sa teraz ešte viac zhoršili.

Pripomeňme, že zásahu kukláčov predchádzalo zadržanie dvoch ľudí, o ktorých Ukrajinci tvrdia, že pracovali pre maďarskú vojenskú rozviedku. Maďarsko sa revanšovalo vyhostením dvoch ukrajinských diplomatov a Ukrajina oplácala rovnakým spôsobom, keď nariadila dvom zamestnancom maďarskej ambasády, aby sa čo najskôr vrátili domov.

 Po týchto troch udalostiach sa udiala štvrtá, ktorá medzi týmito dvomi štátmi vytvára priepasť: policajní kukláči teatrálne zastavili na ulici auto, ktoré šoféroval ukrajinský exdiplomat, vytiahli ho z vozidla, zhodili na zem a spútali ho. Následne muža odvliekli do svojho automobilu. Vidieť to na krátkej videonahrávke ktorú zverejnila polícia na sociálnej sieti.

 Maďarsko tvrdí, že Ukrajinec vykonával špionáž s diplomatickým krytím, v službách svojho štátu na ambasáde v Budapešti však už niekoľko rokov nepôsobí. „Deportovali ho, už sa nachádza v Kyjeve,“ napísala agentúra UNIAN. Zároveň mu uložili zákaz vstupu na maďarské územie. „Skutočnosť, že vláda publikovala video, sa stalo jasným odkazom Kyjevu. Je to nový úder maďarsko-ukrajinským vzťahom a súčasne vyostrenie špiónskej vojny medzi dvomi štátmi,“ poznamenal server Telex.

 Server New Voice napísal, že zadržaný (respektíve vyhostený) Ukrajinec sa volá Serhij Aleksandrov. V Budapešti vlastní spolu so svojou manželkou dve reštaurácie. Kukláči ho mohli zatknúť, pretože sa naňho už nevzťahuje diplomatická imunita. Úrady nespresnili, čo podľa nich Aleksandrov konkrétne vykonával proti štátnym záujmom Maďarska.

Na raziu proti svojmu občanovi v Budapešti reagoval oficiálne v Kyjeve hovorca ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tichij: „Už je načase, aby maďarské orgány ukončili nezmyselnú protiukrajinskú hystériu. Keď chýbajú dôkazy, začína sa hon na čarodejnice,“ vyhlásil podľa serveru Ukrajinskaja pravda. Rétorika oboch štátov je podobná: šéf maďarskej diplomacie po zatknutí dvoch údajných špiónov, ktorí mali vyvíjať činnosť v Zakarpatskej oblasti, povedal, že Ukrajinci vedú protimaďarskú propagandu.

 Maďarsko medzitým oznámilo, že zrušilo účasť svojich zástupcov na rokovaniach v Užhorode. S ukrajinskými partnermi tam mali už tento pondelok (12. mája) rokovať o výhradách Budapešti k postaveniu príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, ktorí žijú na Ukrajine. Prevažne obývajú Zakarpatskú oblasť, čiže región v blízkosti hraníc so Slovenskom.

V Užhorode sa chystali spoločné konzultácie ukrajinskej a maďarskej delegácie, ktoré sa mali stať základom pravidelných stretnutí týkajúcich sa otázok národnostných menšín. Server Evropejskaja pravda poznamenal, že Ukrajinci očakávali prvé pozitívne výsledky už po skončení úvodného kola rozhovorov. Do Užhorodu už prišli vyjednávači z Kyjeva, teraz sa musia predčasne vrátiť do hlavného mesta.

Homerun: Ukrajinci odpálili ruské pozície

 Škandál, ktorý má pokračovanie, má presah na domácu politickú scénu v Budapešti. Vláda Viktora Orbána obviňuje opozíciu, že koordinuje svoje kroky s predstaviteľmi Kyjeva. Ide o to, že pred niekoľkými dňami opozičný líder Péter Magyar zverejnil zvukovú nahrávku ešte z apríla 2023, na ktorej minister obrany Kristóf-Szalay Bobrovniczky hovorí, že Maďarsko musí vybudovať silnú armádu, fakticky zabudnúť „mierovú mentalitu“ a prejsť do „fázy nula cesty vedúcej k vojne“.

Nie je pritom jasné, v akej súvislosti zazneli tieto slová šéfa rezortu obrany. Pripomeňme však, že zvlášť v Rusku sa objavili názory, podľa ktorých v prípade rozpadu Ukrajiny by jej Zakarpatská oblasť mohla pripadnúť Maďarsku. Oficiálne túto ideu nikto v Budapešti nepodporuje, ale na druhej strane nikto túto špekulácia (napriek tomu, že vyznieva ako konšpirácia) dôrazne neodsúdil.

 Vzťahy medzi dvomi susednými štátmi sa zhoršujú v období, keď sa v Maďarsku konajú takzvané národné konzultácie o názore občanov na možný vstup Ukrajiny do EÚ. Vláda zbiera názory svojich občanov od začiatku apríla, akcia sa skončí 20. júna. Orbán sa už vyjadril, pričom zdôraznil, že je jednoznačne proti členstvu Ukrajincov v únii. Tvrdí, že pre Maďarsko by to bola „ekonomická samovražda“.

Naopak, Magyar, ktorý vedie najsilnejšiu opozičnú stranu Tisza, má k Ukrajine zhovievavý postoj. Jeho strana si nedávno dala urobiť vlastný prieskum o postoji Maďarov k možnému členstvu Ukrajincov v EÚ, z ankety vyplynulo, že 58 percent opýtaných podporuje začlenenie Ukrajiny do únie./agentury/

X X X

Zelenskyj: Som pripravený osobne sa stretnúť v Turecku s Putinom. Očakávam, že od pondelka bude prímerie

Ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj v nedeľu večer na sociálnej sieti uviedol, že vo štvrtok bude osobne v Turecku, aby sa zúčastnil na rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Očakáva, že od pondelka začne platiť bezpodmienečné prímerie, predstavujúce nevyhnutný základ pre diplomaciu.

Zelenskyj reagoval na Putinov návrh na priame rokovania znepriatelených strán vo štvrtok 15. mája v Istanbule. Ruský prezident sa doteraz priamo nevyjadril k sobotňajšej výzve Zelenského a lídrov štyroch veľkých európskych krajín, aby Rusko pristúpilo na bezpodmienečné prímerie trvajúce najmenej 30 dní, ktorý by malo začať platiť od pondelka 12. mája, inak Európa a USA koordinovane uvalia na Rusko ďalšie rozsiahle sankcie.

 Ukrajina by mala okamžite súhlasiť s návrhom ruského prezidenta Vladimira Putina na štvrtkové priame rokovania medzi oboma znepriatelenými krajinami v Istanbule, uviedol americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. Kyjev a jeho európski spojenci trvajú na tom, že najprv by Putin mal pristúpiť na 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré pôvodne navrhol práve Trump. Teraz šéf Bieleho domu tvrdí, že stretnutie zástupcov Ruska a Ukrajiny by mohlo ukázať, či je dohoda možná, alebo nie.

„Ruský prezident Putin nechce s Ukrajinou dohodu o prímerí, ale skôr sa chce stretnúť vo štvrtok v Turecku, aby vyrokoval možné ukončenie krviprelievania. Ukrajina by s tým mala okamžite súhlasiť,“ napísal Trump. „Aspoň budú schopní určiť, či je dohoda možná, a ak nie, európski lídri a USA budú vedieť, ako sa veci majú, a budú môcť podľa toho postupovať!“ pokračoval americký prezident.

„Začínam pochybovať, že Ukrajina uzavrie dohodu s Putinom, ktorý je príliš zaneprázdnený oslavami víťazstva v druhej svetovej vojne, ktorá by sa bez Spojených štátov amerických (ani zďaleka!) nedala vyhrať, „dodal Trump a záverom znovu vyzval na okamžité stretnutie predstaviteľov znepriatelených strán./agentury/

X X X

Putin navrhol rokovania s Ukrajinou, opozícia hovorí o dymovej clone. Ferenčák vyhlásil, že by do Moskvy nešiel

Návrh ruského prezidenta Vladimira Putina uprednostniť pred prímerím navrhovaným tzv. koalíciou ochotných priame rokovanie medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule, môže podľa predstaviteľov koalície vychádzať z ruskej obavy z pokračovania vyzbrojovania Ukrajiny. Zástupcovia opozície sú presvedčení, že  

Vyjadrili sa tak v nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12.

Predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák (Hlas-SD) poukázal na dynamický vývoj hľadania ciest pre rokovanie o ukončení vojny, spomenul pritom návrh tzv. koalície ochotných o 30-dňovom prímerí i Putinov podnet na priame rokovania oboch krajín v Istanbule.

„Putin vyjadril obavu z toho, že prímerie poskytne čas na prezbrojenie Ukrajiny, zrejme preto nereflektoval na výzvu na prímerie, ale navrhol priame rokovania. Aj tak je dôležité, aby si sadli za stôl práve Ukrajina a Rusko, oni sa musia dohodnúť na prímerí,“ upozornil./agentur/

X X X

 V Kanade stúpa nezamestnanosť, dostala sa k hranici 7 percent

Nezamestnanosť v Kanade v apríli vzrástla a posunula sa na takmer 7 %. Dostala sa tak na jednu z najvyšších úrovní od roku 2021. Informovali o tom agentúra Reuters a portál tradingeconomics, ktoré zverejnili údaje kanadského štatistického úradu.

 Podľa štatistikov dosiahla miera nezamestnanosti v Kanade v apríli 6,9 % oproti marcovej úrovni 6,7 %. Aprílová hodnota je tak rovnaká ako v novembri minulého roka, pričom pred novembrom zaznamenala Kanada takúto nezamestnanosť v septembri 2021. Navyše, mimo obdobia COVID-19 nezamestnanosť na tejto úrovni evidovala Kanada predtým v januári 2017.

Na jednej strane sa zvýšil počet pracovných miest v oblastiach finančníctva, poisťovníctva či realít, avšak vo výrobnom sektore ich počet klesol o 31.000. Okrem toho sektory veľkoobchodu a maloobchodu prišli o 27.000 pracovných pozícií.

„Toto sú oblasti hospodárstva s najväčšou expozíciou voči súčasnej neistote v medzinárodnom obchode. Všetky vykázali výrazný pokles,“ povedal Brendon Bernard, ekonóm zo spoločnosti Indeed.

Dovozné clá zavedené americkým prezidentom Donaldom Trumpom výrazne pocítili najmä v meste Windsor, ktoré je označované za hlavné mesto automobilového priemyslu v Kanade. Nezamestnanosť v tomto meste vzrástla na 10,7 %./agentutury/

X X X

 Lev XIV. dostal na konkláve viac ako sto hlasov, na zvolenie ich stačilo 89

Kardinál Robert Prevost dostal pri konkláve vyše 100 hlasov a vďaka tomu sa vo štvrtok stal pápežom Levom XIV. Podľa talianskej tlače to povedal jeden z voliteľov – madagaskarský kardinál Désiré Tsarahazana. Kardinál Robert Prevost dostal pri konkláve vyše 100 hlasov a vďaka tomu sa vo štvrtok stal pápežom Levom XIV. Podľa talianskej tlače to povedal jeden z voliteľov – madagaskarský kardinál Désiré Tsarahazana.

 Japonská tlačová agentúra Kjódó v nedeľu uviedla s odvolaním sa na svoje zdroje, že Prevosť získal 105 hlasov. Voliteľov uzavretých v Sixtínskej kaplnke bolo 133.

 „Je to výborný pápež a má vyše 100 hlasov,“ povedal podľa talianskej tlače kardinál Tsarahazana po sobotňajšom stretnutí pápeža s kolégiom kardinálov. Podľa Kjódo dostal Prevosť 105 hlasov. Hlasy sa k nemu začali presúvať počas druhého dňa konkláve, v prvom dni boli preferencie relatívne rovnomerne rozložené medzi Prevostom, talianskym kardinálom Pietrom Parolinom a budapeštianskym arcibiskupom Péterom Erdöom.

 Vatikán oficiálne detailné informácie o hlasovaní počas konkláve neoznamuje a volebné lístky sa po voľbe pália. Pravidlá konkláve Universi dominici gregis nariaďujú prísne utajenie priebehu voľby. Kardinálom napríklad zakazujú oznamovať cudzím osobám „správy, ktoré sa priamo či nepriamo týkajú volieb“. Text ale pre kardinálov nespomína priamo sankciu, zatiaľ čo u ľudí, ktorí sa voľby zúčastňujú, ale nie sú volitelia, sa počíta s vylúčením z cirkvi. S týmto trestom sa pre kardinálov výslovne počíta napríklad pri kupčení s hlasmi./agentury/

X X X

Prezident na úteku: ako sa Jozef Tiso ukryl, kto mu pomohol a prečo aj roky po svojej smrti lákal Slovákov do Bavorska

 Keď sa už druhá svetová vojna chýlila ku koncu, Jozef Tiso sa začal báť o svoj život. Rozhodol sa pre útek.

Pri 80. výročí konca druhej svetovej vojny prinášame príbehy, reportáže a témy, ktoré približujú jednu z najzásadnejších udalostí dejín. Sledujte sériu článkov Výročie konca druhej svetovej vojny, ktorá zachytáva minulosť s odkazom pre súčasnosť.

Námestím neveľkého bavorského mestečka Altötting sa nesie vôňa kadidla. Skupinky turistov akoby hľadali zdroj tejto arómy, takej typickej pre cirkevné obrady. Vôňa sa nešíri z kaplnky, ktorá dominuje námestiu, ale z neďalekého obchodu s náboženskými predmetmi.

Oproti predajni sa vyníma starý kapucínsky kláštor a na priečelí budovy hneď vedľa neho pútajú pozornosť sochy dvoch pápežov. Ján Pavol II. Altötting navštívil v roku 1980, v tretí rok svojho dlhého pontifikátu. Jeho nástupca Benedikt XVI. do mestečka zavítal v roku 2006, keď bol pápežom druhý rok. V Altöttingu určite nebol prvýkrát, narodil sa totiž v len zopár kilometrov vzdialenom Marktl am Inn.

V Altöttingu žije len 12-tisíc ľudí, význam tohto mesta sa však nemeria počtom obyvateľov. Ide o známe pútnické miesto. Davy veriacich láka predovšetkým spomínaná Kaplnka milosti, nemecky Gnadenkapelle, s ktorou si katolíci spájajú mnohé zázraky.

Koncom 15. storočia vraj do kostolíka priniesla matka telo svojho malého syna, ktorý sa utopil. Žena sa modlila a chlapec ožil. Altötting neobchádzajú ani Slováci.

Od konca 70. rokov minulého storočia tu na svojrázne púte každoročne vždy v apríli prichádzali prívrženci prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa. Práve v kapucínskom kláštore v Altöttingu sa totiž Tiso pred 80 rokmi skrýval, aktuality.sk

X X X

Baník Ostrava si prekvapivo vezie z Plzne všetky body a zostáva v hre o Ligu majstrov

Futbalisti Baníka Ostrava vyhrali v stretnutí 3. kola nadstavby českej Chance ligy nad Viktoriou Plzeň 2:1. V tabuľke skupiny o titul sa bodovo dotiahli na druhých „viktoriánov“, dve kolá pred koncom súťaže sú stále v boji o miestenku v predkole Ligy majstrov.

Za Baník absolvovali celý duel Slováci Dominik Holec a Matúš Rusnák, Erik Prekop opustil ihrisko v 86. minúte.

 Hráči FK Teplice zdolali na domácej pôde 1. FC Slovácko 1:0. V drese hostí nastúpili do zápasu traja Slováci. Obranca Filip Vaško odohral plnú minutáž, Martina Koscelníka v 69. minúte striedal jeho krajan Patrik Blahút. Teplice si vďaka výhre vytvorili na 12. mieste v tabuľke o udržanie štvorbodový náskok práve pred Slováckom.

 Chance liga 2024/2025

Prehru Slovácka využila Dukla Praha, ktorá vyhrala v Mladej Boleslavi 3:2. Gól na 3:1 zaznamenal slovenský krídelník Rajmund Mikuš, ktorý rovnako ako jeho krajan brankár Matúš Hruška odohral celý zápas.

Hráči Dukly tak skresali náskok trinásteho Slovácka na tri body. V najbližšom kole čaká tieto mužstvá vzájomný zápas, ktorý môže prehovoriť o tom kto sa vyhne baráži o udržanie sa v súťaži., aktuality.sk