Laver Cup: Velikán Roger Federer odchádza ako porazený. Odborári o platoch vyjednávajú ďalej

Kariéru ukončil po boku Rafaela Nadala. Švajčiarsky tenista Roger Federer na Laver Cupe v Londýne oficiálne ukončil aktívnu kariéru. V rozlúčkovej štvorhre spoločne so Španielom Rafaelom Nadalom prehrali s americkým párom Frances Tiafoe, Jack Sock 6:4, 6:7 (2)., 9:11.

 TÍM EURÓPY – TÍM SVETA 2:2 PO PRVOM DNI

Casper Ruud – Jack Sock 6:4, 5:7, 10:7
Stefanos Tsitsipas – Diego Sebastian Schwartzman 6:2, 6:1
Andy Murray – Alex de Minaur 7:5, 3:6, 7:10
Rafael nadal, Roger Federer – Frances Tiafoe, Sock 6:4, 6:7 (2), 9:11

Štyridsaťjedenročnému Rogerovi Federerovi sa splnilo želanie a v poslednom zápase kariéry nastúpil po boku svojho veľkého rivala. S Rafaelom Nadalom dokopy získali 42 grandslamových titulov. Na ATP Tour odohrali 40 vzájomných duelov, bilancia je 24-16 v prospech Španiela.

V londýnskej štvorhre nebola núdza o exhibičné prvky, zaplnenú O2 arénu dvíhali zo sedadiel najmä výmeny na sieti.

Prvý brejkbal prišiel až za stavu 4:4 pri podaní Rafaela Nadala, Roger Federer ho odvrátil nekompromisným smečom. V ďalšom geme švajčiarsko-španielsky tandem Američanov brejkol a prvý set získal vo svoj prospech.

V druhom dejstve viedli Frances Tiafoe s Jackom Sockom 3:1, no Roger Federer s Rafaelom Nadalom vyrovnali na 3:3 a na rad prišiel tajbrejk, v ktorom dominovali Američania.

O všetkom rozhodol záverečný supertajbrejk. V ňom mali Roger Federer s Rafaelom Nadalom za stavu 9:8 k dispozícii mečbal, no nevyužili ho a ďalšie tri body sa stali korisťou Američanov.

Roger Federer vyhral vo dvojhre 103 turnajov najvyššej profesionálnej úrovne vrátane 20 grandslamvých. V historických tabuľkách je na ATP Tour na druhom mieste za Američanom Jimmym Connorsom, ktorý má v zbierke 109 trofejí.

Roger Federer osemkrát triumfoval vo Wimbledone (2003-2007, 2009, 2012, 2017), šesťkrát nenašiel premožiteľa na Australian Open (2004, 2006, 2007, 2010, 2017, 2018), v rokoch 2004-2008 vyhral US Open. V júni 2009 jedinýkrát zdvihol nad hlavu cennú trofej na Roland Garros a zavŕšil kariérny Grand Slam.

V roku 2014 sa so švajčiarskym tímom tešil zo zisku Davisovho pohára, šesťkrát vyhral Turnaj majstrov. V jeho zbierke úspechov chýba iba zlatá olympijská medaila vo dvojhre. Na OH 2008 v Pekingu triumfoval v debli so Stanom Wawrinkom, o štyri roky neskôr v Londýne prehral vo finále singla s Britom Andym Murraym, aktuality.sk

X X X

Odborári zrušili výstražný štrajk vodičov autobusov, o platoch vyjednávajú ďalej

Zamestnávateľ v minulosti nesúhlasil, aby spor riešil rozhodca. Odbory teraz opäť požiadajú o jeho verdikt, spoločnosť to už nemôže stopnúť.

Výstražný štrajk vodičov prímestskej dopravy v okresoch Košice a Rožňava v pondelok 26.septembra nebude. Dôvodom je zákon o hospodárskej mobilizácii v čase mimoriadnej situácie. Odborári sa už pritom koncom júna informovali, či sa na nich vzťahuje takáto povinnosť, vtedy ich požiadavku zamestnávateľ ignoroval.

Chcú vyššie mzdy

Odborová organizácia OZ KOVO Eurobus Košice vyhlásila štrajkovú pohotovosť ešte 17.decembra 2021. V utorok 20.septembra v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní informovala zamestnávateľa o plánovanom celodennom výstražnom štrajku pre neúspešné kolektívne vyjednávanie o zvýšení miezd zamestnancov.

„Zamestnávateľ predložil príkaz ministra hospodárstva, ktorý sa odvoláva na zákon o hospodárskej mobilizácii v čase mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov v dôsledku vojny na Ukrajine. Ukladá zamestnávateľovi povinnosť zabezpečovať dopravné úlohy,“ informovala Anita Fáková z Odborového zväzu KOVO.

Odborári reakciu dostali od spoločnosti vo štvrtok a následne štrajk zrušili.

„Budeme ďalej postupovať podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní, a to požiadaním Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o určenie rozhodcu. Za daných okolností však nepotrebujeme dohodu so zamestnávateľom na žiadosti o určenie rozhodcu, pôjde o jednostranné určenie,“ povedala Alexandra Mičietová, členka predsedníctva Rady OZ KOVO.

Štrajk bol vyvrcholením dlhotrvajúceho kolektívneho sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy. Nepodarilo sa ho vyriešiť ani v konaní pred sprostredkovateľom a zapojiť do sporu rozhodcu zamestnávateľ odmietol.

Vodiči požadovali do taríf minimálne 5 eur na hodinu v čase, keď jazdia, a 2,70 eur na hodinu počas prestojov. Zamestnávateľ ich požiadavky odmietol.

Veľká podpora vodičov

Štrajk podľa predsedu základnej organizácie odborového zväzu Eurobus Košice Milana Boberského chcelo podporiť asi 108 zo 130 vodičov.

„Pracujeme v náročnej profesii, kde máme zodpovednosť za zdravie a životy cestujúcich aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Odvetvie autobusovej dopravy pritom čelí akútnemu nedostatku vodičov a jedným z dôvodov je aj ich nízke ohodnotenie,“ zdôvodnil vlani v decembri vyhlásenie štrajkovej pohotovosti Boberský.

Na výstražný štrajk sa pripravoval aj Košický samosprávny kraj, ktorý nie je zriaďovateľom žiadneho z dopravcov a ani jeho vlastníkom. Eurobus je jedným zo zmluvných autobusových dopravcov. Župa po oznámení odborárov rokovala s druhým autobusovým dopravcom Arriva, ako aj s regionálnymi dopravcami z iných krajov. Hľadala riešenia, ako zmierniť dôsledky výpadku autobusových spojov na cestujúcu verejnosť, aktuality.sk

X X X

Taiwan je západnejší, akoby ste čakali, hovorí Slovenka Sakmárová, ktorá o ňom píše knihy. Európania to zneužívajú  

 Taiwanci sú veľmi úctiví a ochotní. Rozhovor sa snažia viesť vždy harmonicky a nič Vám nevykričia do očí. Západniari to potom zvyknú zneužívať, hovorí Slovenka, ktorá je autorkou dvoch kníh o Ázii.

Je cestovateľkou, snaží sa bez predsudkov spoznávať bežných ľudí a s nimi aj skutočnú kultúru krajiny. Vyštudovala sinológiu a žila niekoľko rokov v Ázii. Je aj vášnivou folkloristkou, pôsobí v skupine Pirečko a edituje vzdelávacie rozprávky pre deti.

Dominika SAKMÁROVÁ má však špeciálny vzťah najmä k Taiwanu, 22-miliónovej krajine, ktorá sa stále volá Čínska republika ale ktorú väčšina štátov sveta vrátane Číny neuznáva. O taiwanskej kultúre napísala aj knihu.

„Ľudia prichádzajúci z Európy a Spojených štátov často zneužívajú taiwanskú pohostinnosť,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.

X Zmenil Vás Taiwan v niečom?

Cestovanie do akejkoľvek destinácie človeku otvorí oči. U mňa to bola skôr zhoda náhod, že som začala rovno Áziou. Dovtedy som nijak extra necestovala a teda rovno takto dlhodobo až počas štúdia. Na jazykové a kultúrne rozdiely som sa nemohla adaptovať postupne a bola som hodená do vody v tom všetkom naraz.

Naučilo ma to teda stáť si za svojim a zvládnuť problémy samostatne. Šla som tam však pripravená dvoma rokmi štúdia a z vlastnej vôle, takže som približne vedela do čoho idem a nebol to pre mňa kultúrny šok. Bola som pozitívne nastavená a chcela som spoznať východnú kultúru.

X Cítili ste sa prijatá od začiatku alebo ste si museli hľadať vlastnú cestu?

V tomto je Taiwan skvelý narozdiel od zážitkov z Číny a Kórey. Je veľmi jednoduché cítiť sa tam prijatý. Ľudia sú veľmi srdeční a mnohokrát som naozaj mala pocit, že si to dávajú za úlohu dohliadnuť na mňa či som v poriadku a či sa tam cítim dobre. Sami sa so mnou snažili nadviazať prvý kontakt, zatiaľ čo u Číňanov a Kórejčanov zvyknú byť skôr rezervovanejší.

Zvedavosť je v týchto krajinách skôr taká ako v zoo. Cudzinca niekedy vnímajú ako objekt v zmysle – poďme si ho odfotiť, natočiť. Taiwan bol teda jediným miestom, kde som cestovala a kde som cítila úprimný srdečný záujem. Samozrejme tým nechcem odpísať Kórejčanov a Číňanov, človek tam dokáže nadviazať hlboké priateľstvá ale nie je to také bezprostredné.

 X Aké stereotypy kolujú o Európanoch a ako vnímajú Taiwanci európskych turistov?

Je ich veľmi veľa. Neškatuľkujú nás ako Európanov, všeobecne nás vnímajú ako „západniarov“. Vôbec teda nerozlišujú z akého kontinentu ste, maximálne majú dva póly a to Západ – Amerika a Európa a na druhej strane východ, teda Rusko. Stereotypy sa najčastejšie týkajú našej rasy. Vravia, že sme hluční, smrdíme, máme veľké nosy, že sme im prišli ukradnúť ich ženy… Súčasťou ich kultúry je aj to, že na verejnosti sa udržiava zdvorilosť a nikto niečo nahlas nepovie aj keď si to všetci myslia.

Na druhej strane tieto stereotypy zvyknú ľudia zo Západuzneužívať. Naozaj si tam idú uloviť nejakú ženu. Majú pocit, že ich tam všetci zbožňujú. Avšak rozdielnosť kultúr sa časom vždy ukáže a teda nie je to vôbec tak, že im Taiwanky padajú k nohám.

Najviac však západniari zneužívajú spomínanú zdvorilosť, vidia že na Taiwane všetci dodržiavajú pravidlá, stojí sa v rade, nepredbiehajú sa, v metre je zákaz rozprávania nahlas a ľudia zo Západu vedia, že nikto im na to nič nepovie lebo sú príliš slušní aby sa ozvali a tak sa veselo predbehnú v rade, hlasno vykrikujú. Dalo by sa povedať, že často majú západniari pocit akejsi nadradenosti. To je na Taiwane často viditeľné, domáci však ostávajú srdeční.

 X Aké je postavenie ženy v taiwanskej spoločnosti?

V porovnaní s ostatnými ázijskými krajinami, má žena veľmi dobré postavenie. Taiwanské vzťahy sú špecifické a majú dve rôzne úrovne. V skupine mladých má žena dominantnejšie postavenie vo vzťahu ako muži, tí sú zvyknutí v mnohom ustupovať, sprevádzať ju na dlhých nákupoch či často ju obdarúvať darčekmi. Súvisí to však skôr s komerčnou rovinou, ktorá pochádza z romantických seriálov.

Tieto kultúry sú veľmi zamerané na to ako to vyzerá na verejnosti. No po druhé, keď ide o dynamiku partnerského vzťahu, tam už je žena tá, ktorá ustupuje. Najdôležitejšie postavenie v rodine majú syn a svokra, nevesta je skôr nejakým doplnkom.

X Veľmi ma vo vašej knihe zaujala kapitola o centrách pre matky po pôrode ? Ako takéto centra vyzerajú ?

Šestonedelie trávi väčšina Taiwaniek v relaxačnom centre. Nachádza sa v ňom aj zdravotnícky personál v prípade komplikácií avšak primárne je to miesto oddychu a zdravej stravy pre ženu. Špeciálnej jedlá sú vyberané podľa tradičnej čínskej medicíny, aby žene doplnili všetky látky, ktoré počas tehotenstva a pôrodu stratila.

V prvom rade sa kladie dôraz na fyzické zdravie matky, starostlivosť o dieťa je v tomto druhoradé. Chýba tam však kontakt medzi matkou a dieťaťom o ktoré sa starajú sestričky. Veľmi často je to tak, že deti sú nosené matkám len na dojčenie. Samozrejme, matka si môže dieťa nechať aj po celý čas, význam centra by sa však stratil. Kontakt s otcom je len občasný počas návštev.

X Je to bežná realita alebo skôr pre vybrané vrstvy obyvateľstva?

Mesačný pobyt je príšerne drahý a pohybuje sa v tisícoch eur. Je to však súčasť kultúry a tak nejako sa s tým ráta. Keďže na Taiwane sa platí aj za škôlky aj školy a rôzne iné služby, pôrodné centrum predstavuje súčasť balíka výdavkov s ktorým rodiny rátajú. Ženy veľmi skoro nastupujú do práce a vnímajú to taktiež ako krátku, častokrát posledná možnosť oddychu.

X Keď ste ochoreli, spomínate , že vám predpísali 35 rôznych tabletiek. Východná medicína je na Taiwane už len nostalgiou a horúcim bylinkovým čajom sa snažíme liečiť skôr v Európe ?

Ázijské spoločnosti dlhé stáročia fungovali na východnej medicíne. Zrazu boli konfrontovaní so západnou medicínou, tabletky, infúzie, a podobne. Nastal veľký boom, prišlo niečo, čo sa kultúrne vžilo ako zázračné, čo okamžite fungovalo. Dodnes panuje naratív, že čím viac tým lepšie. Zatiaľ čo u nás majú tabletky kombinovaný účinok. Na Taiwane však bol dopyt potom aby bola na každú jednu ťažkosť tabletka zvlášť. V zmysle, že veľa predpísaných tabletiek rovná sa dobrý lekár.

V Číne je to dohnané do extrému, kde na všetko dávajú antibiotické infúzie. Takáto klinika s infúziami sa nachádza na každom rohu. Mladšia generácia sa však už snaží opäť vrátiť k tradičnej medicíne. Na Taiwane fungujú obe odvetvia medicíny vedľa seba a obyvatelia aj lekári sa ich snažia kombinovať. Aj keď som teda dostala tých 35 tabletiek, k nim však bol aj lístoček odporúčaní tradičnej medicíny.

Tradičná medicína má prevahu v oblasti rehabilitácie a zotavovania. Samotná operácia prebieha západnou formou, ale potom nasleduje už tradičná medicína v podobe masáží a rôznych typoch stravy.

X Ako Taiwanci vnímajú jedlo ? Čo pre nich predstavuje ?

Taiwanci zbožňujú jedlo a chodia na výlety len kvôli nemu. Napríklad aj výlet do hôr, ktorý sa javí, že jeho cieľom sú samotné hory, je vskutočnosti len o tom vyjsť na kopec a uvariť si dobré jedlo. Je to reštauračná kultúra, takmer vždy sa stravujú vonku. Aj pri návšteve Slovenska išli do nových jedál so zvedavosťou a nebáli sa nič ochutnať. Dvaja z nich dokázali na posedenie zjesť veľký kotlík gulášu.

Veľmi im chutilo naše mäso, ktoré je kvalitnejšie, keďže ich mäsové výrobky podliehajú zvyčajne menej prísnym americkým reguláciám. Veľkým paradoxom je moja taiwanská kamarátka Anička, ktorá si veľmi obľúbila Pigi čaj a tak jej ho zo Slovenska posielam.

X Ak hovoríme o dokonale presných vlakoch v Ázii, prvé nám napadnú tie japonské. Ako je s dopravou na Taiwane ?

Taiwanská doprava je veľmi ovplyvnená japonskou okupáciou, na ktorú logicky nespomínajú domáci v dobrom. Čo sa týka infraštruktúry ale aj kultúry, zanechalo to veľké stopy a tak turistov prekvapí aký je Taiwan západný. Rýchlovlaky ale aj diaľkové autobusy sú presné a dostupné. S MHD je to už komplikovanejšie a nie je dobudovaná všade, preto Taiwanci často uprednostňujú skútre, čo má neskôr na svedomí chaos v doprave.

X Cítili ste sa na Taiwane bezpečne ?

Oproti iným ázijským krajinám je Taiwan na dobrej úrovni a je takisto veľmi bezpečný. Nemusíte sa tam báť hoci aj stopovať. Ani večer som sa tam nikdy nebála. Dokonca som sa párkrát aj stratila v meste či vo vlaku ale vždy sa to dokázalo nejak vyriešiť.

X Ako by ste opísali Taiwan jedným slovom?

Taiwan je srdečný. Možno som to nevymyslela úplne ja lebo oni si to dali aj ako turistický slogan. Taiwan touches your heart (Taiwan sa dotkne vášho srdca) a tak to naozaj aj býva, aktuality.sk

X X X

 Vyťaží Sagan z jazdy v závetrí najskloňovanejších mien?

V nedeľu spoznáme majstra sveta v cestnej cyklistike v kráľovskej disciplíne. Muža, ktorý po dvestosedemdesiatich kilometroch bude v nasledujúcich necelých jedenástich mesiacoch nosiť dúhový dres. Môže vo Wollongongu bojovať o štvrtý titul Peter Sagan?

Aj o tejto otázke diskutujú popredné cyklistické servery i športové médiá. Je to reálne, alebo nie? Treba zdôrazniť, že v Saganovom prípade je možné všetko. To, že si vybojuje medailu, ale aj to, že preteky nedokončí. Pravda je, že tohtoročná sezóna mu nevyšla podľa predstáv, na konte má okrem titulu majstra Slovenska v rámci spoločného šampionátu s Čechmi len jedno prvenstvo – v etape na Okolo Švajčiarska.

Ako však poznáme rodáka zo Žiliny, nemusí to byť brzda, ale skôr motivácia. Taká, akú mal, keď Oleg Tiňkov nad ním lámal palicu vo svojom tíme, ale on mu priniesol titul majstra sveta. Saganova nevýhoda môže byť, že jeho mladší nasledovníci rozohrajú na pomerne málo komplikovanej trase s jedným takmer deväťkilometrovým miernejších stúpaním, ale potom s 1100-metrovým kopcom s prevýšením miestami až 14%, ktorý cyklisti absolvujú dvanásťkrát, agresívne akcie.

Kým väčšina najvyspelejších krajín bude mať v pelotóne početnejšie zastúpenie, Peter sa môže okrem brata Juraja spoľahnúť len na Mareka Čaneckého a Matúša Štočeka. Na druhej strane, výhoda trojnásobného majstra sveta bude okrem skúseností aj skutočnosť, že jeho meno nefiguruje na zozname najväčších uchádzačov o zisk titulu a ani súperi s ním príliš nepočítajú. Zrejme si ho nebudú na trati najviac všímať.

Stredobodom pozornosti sa stanú Wout van Aert, Remco Evenepoel, Tadej Pogačar a akiste aj dvojnásobný šampión Julian Alaphilippe, ktorý by rád napodobnil ziskom tretieho prvenstva bez prerušenia práve Sagana. Hoci sám tvrdí, že po smoliarskej sezóne, sprevádzanej zraneniami, sa necíti byť stopercentne fit, ale chcel by ovplyvniť preteky v Austrálii.

A práve závetrie najväčších favoritov by mohlo Petrovi vyhovovať. Ak sa Sagan prebudí do príjemného rána a ak by sa na neho usmialo aj kúsok športového šťastia, ktoré v jednodňových pretekoch bez možnosti reparátu často rozhoduje o výsledku, mohol by skúsený Slovák prežiť vo Wollongongu veľmi zaujímavý deň.

X X X

 Peter Cehlárik: V tejto situácii som sa nechcel vrátiť do Ruska

 Peter Cehlárik sa presunul počas leta do ambiciózneho tímu EVZ Zug. Jeden z najlepších klubov v Európe ovládol v posledných dvoch ročníkoch Švajčiarsku NL a rovnaké ambície má aj v novej sezóne. Skúseného útočníka fascinuje zázemie klubu, hráči majú k dispozícii špičkové športové centrum plné laboratórií s vlastnou kuchyňou.

POSLEDNÝ RAZ ZABOJOVAŤ O NHL, ODKAZUJE ZO ŠVAJČIARSKEHO ŠPIČKOVÉHO „LABORATÓRIA“ PETER CEHLÁRIK

X Ako ste spokojný so začiatkom sezóny v novom tíme?

„Bol zatiaľ výborný. Dosiahli sme štyri výhry v Lige majstrov a dve v lige, až v stredu prišla prvá prehra. Aj mne sa začalo viac dariť bodovo, začínam sa adaptovať. Na iný systém a nových spoluhráčov, ale som na to zvyknutý. Predsa len hrám vo štvrtom klube za štyri roky.“

X Ako sa vám páči mesto?

„Je tu nádherne. Zug je ideálne malé mesto, kde je všetko blízko, či už cesty na zápasy, alebo na výlety. Máme pekné bývanie pri jazere, užili sme si ho ešte v auguste, keď tu bolo veľmi teplo. Zug má v rámci kantónu najmenšie dane. Veľké firmy tu má svoje základne, sústreďuje sa tu veľa peňazí. Je veľký dopyt po živote v meste.“

X Zug je aktuálny dvojnásobný majster švajčiarskej NL. Je tlak v klube ešte väčší?

„Sám na seba vždy vytváram tlak a chcem byť v tímoch, ktoré bojujú v najkvalitnejších ligách o najvyššie priečky. Klub je predsa len dlhodobo veľmi silný, vyhral dvakrát po sebe titul. Zostava sa veľmi nezmenila. Pribudol som ja, Brian O’Neill z Jokeritu Helsinki a ešte jeden mladý Švajčiar z AHL. Tím je ešte silnejší. Chcem sa ďalej zlepšovať, máme na všetko výborné podmienky.

Náš tréner skvele komunikuje. Majiteľ klubu postavil úžasné tréningové centrum, kde sa pripravujú profesionálni športovci, nielen hokejisti. Sú tam lyžiari, hádzanári. Podmienky sú neuveriteľné. Dáta vychádzajú z laboratórií, všetko je prepojené s vedou. Do sezóny sme vstupovali po testoch, aby sme sa mohli ďalej rozvíjať. Máme vlastnú kuchyňu, ktorá funguje na bioproduktoch. Vieme, čo dostávame jesť každý deň. Je to obrovská vec.“

X Zatiaľ nastupujete v tretej formácii. Ako ste spokojný s priestorom na ľade?

„V podstate sme druhá formácia, neviem, ako to píšu v štatistikách. Tím je nabitý od prvej do poslednej päťky. Švajčiarski hráči u nás majú obrovskú kvalitu. Každý vie, čo to obnáša vyhrať. Je cítiť, s akým pokojom vystupuje celý tím aj za nepriaznivého stavu. Hrám možno trochu menej, ako napríklad v Leksande, ale som spokojný. Dostávam veľa priestoru v presilovke, aj v oslabeniach, čo je pre mňa kľúčové.“

X Hviezda a líder tímu je Jan Kovář. Aj ste si trochu zaspomínali na časy v Providence?

„S Kovim som si volal už pred podpisom zmluvy. Vyzvedal som, aké to v klube je. Sme dlho kamaráti, vždy si dobre pokecáme, aj keď hráme proti Čechom v reprezentácii. Sedíme vedľa seba v šatni. Na Providence spomíname v dobrom, on tam bol len dva mesiace, ale v tom období tam bola veľká skupina Slovákov a Čechov. Bolo to výborné, užili sme si to.“

X O švajčiarskej lige sa hovorí, že sa priamočiarosťou možno najviac približuje k NHL. Čo si o tom myslíte?

„Ťažko povedať, či sa priamočiarosťou približuje k NHL. Veľa sa korčuľuje. Niektoré tímy sa snažia hru v strednom pásme viac spomaliť, čo je špecifické. Hráme nátlakový hokej, veľa prečíslujeme. Snažíme sa byť silní pri hre s pukom a mať ho na hokejkách čo najdlhšie.“

X V auguste ste oslávili 27. narodeniny, čo je pre zámorie už zlomový vek. Už ste v duchu zabalili snahy o NHL, alebo to ešte možno skúsite v budúcnosti?

„Nie, ešte som to v hlave nezabalil. Bude záležať na tejto sezóne. Ak by bola výborná a prišiel by reálny záujem, uvažoval by som nad tým. Je to však asi poslednýkrát.“

MS v hokeji 2021: Bielorusko – Slovensko (Peter Cehlárik strieľa gól do prázdnej brány)Zdroj: reuters

X Povedali ste, že v tejto situácii by ste sa už do Ruska nevracali. Čo hovoríte na to, že Slovensko má momentálne najviac hráčov v KHL spomedzi štátov EÚ?

„Je to realita, nielen my tam máme veľa hráčov. Napokon tam majú hokejistov aj Švédi, ktorí sa zriekli šance hrať v reprezentácii. Je to každého individuálne rozhodnutie. Vravel som, že v tejto situácii do Ruska nepôjdem. To je asi všetko, čo k tomu poviem.“

X Neprekvapuje vás, že sa hráči neboja, keďže Rusko dalo Slovensko na zoznam nepriateľských štátov?

„Každý asi vedel predtým, ako tak urobil, do čoho ide a aké má garancie. Je to na rozhodnutiach jednotlivých hráčov.“

X Kontroverzie a sklamanie vyvolalo rozhodnutie zväzu, že bude naďalej pozývať hráčov z KHL do reprezentácie aj napriek tomu, že Švédsko, Fínsko, Česko, Lotyšsko, či Francúzsko chce robiť opak. Čo si o tom myslíte?

„Tak, ako sme my spravili športové a nie politické rozhodnutie v minulej sezóne a ostali sme hrať v KHL, tak to spravil výkonný výbor SZĽH. Je náročné urobiť niečo podobné. Šport je o fanúšikoch a ľuďoch, časť má iné názory. Kritika bude vždy. Uvidíme, ako sa celá situácia vyvinie ďalej.“

X Neobávate sa, že bude teraz okolo reprezentácie zbytočne negatívna atmosféra po takom vyhlásení?

„Neviem. Myslím si, že to bude záležať na ľuďoch, ako to prijmú..“

X Nie je to krok späť po tom, ako hokej zažil možno najlepší ročník vo svojej histórii a jeho popularita v krajine je znova veľmi vysoká?

„Verím, že to nezatieni, čo sa tu v hokeji buduje a úspechy, ktoré sa dosiahli. Verím, že to neodradí ľudí, aby dali deti na hokej a fanúšikovia budú naďalej milovať náš šport.“

X Počas zimnej olympiády ste dosť pomohli mladým chalanom Slafkovskému a Nemcovi radami a celkovo prístupom. Sledujete naďalej, ako sa im darí? Myslíte si, že začnú sezónu v NHL?

„Nedá sa to nesledovať, sú všade. Médiá pokrývajú každý ich krok. Bude záležať, ako zvládnu hlavné kempy svojich klubov. Občas si s Ďurim napíšeme. Veľmi im držím palce, aby sa etablovali a dostali sa do NHL čo najskôr.“

X Čo hovoríte na ukončenie kariéry Zdena Cháru, s ktorým ste si zahrali v minulosti za Boston Bruins?

„Zdeno bol skvelý líder. Všetkých spoluhráčov a ľudí v klube bral rovnako. Každému bol nápomocný. Obdivujem na ňom, kam sa dokázal posunúť obrovskou drinou. Mal vždy zanietenie pre šport a detaily, ktoré rozhodujú. Je pre mňa veľkou inšpiráciou. Hrať tak dlho a konzistentne a na takej úrovni, je obdivuhodné. Zaslúži si veľký rešpekt. Počas kariéry pomohol mnohým mladým hráčom dostať sa do NHL. Chcem mu zagratulovať k úžasnej kariére. Určite je budúci člen Hokejovej siene slávy.“

X X X

 Tlmočník Enzo Passerini nepotešil trénera Slovenska Francesca Calzonu tým, že drží palce Juventusu

 Už sme to počas posledných dní písali neraz. Naša futbalová reprezentácia vstúpila do novej éry. Nejde len o to, že sa novým trénerom stal Francesco Calzona. Keďže máme talianskeho kouča, prvýkrát v histórii je neodmysliteľná súčasť nielen tlačových besied tlmočník.

RÝCHLE ZABÚDANIE AKO DOBRÁ VLASTNOSŤ

V tejto funkcii sa ocitol Enzo Passerini. Tlmočníctvo študoval v Ríme. Našu reč ovláda špičkovo, ale svoj pôvod z Apeninského polostrova nezaprie. Nielen vďaka menovke na stole počas tlačových besied. Výrazná gestikulácia je mu vlastná, občas rukami zavadí o mikrofón pred ním. Je to teda Talian, ktorý pochádza z regiónu Abruzzy, no svoj život spojil so Slovenskom. „Čo vám poviem, počas štúdia mi padla do oka jedna blondínka, Slovenka… Poznáme sa viac ako dvadsať rokov, z toho sedemnásť sme manželia,“ vysvetlil na úvod našej debaty.

Nebola to však manželka, ktorá by ho lámala na život v našej krajine. Skôr sa veci prirodzene zbehli, ako sa hovorí. „Práveže ju to domov veľmi neťahalo. Žili sme na striedačku v Taliansku a na Slovensku. Lenže mne sa práve na Slovensku objavili pracovné príležitosti, ktoré mi umožnili živiť sa tlmočením a prekladaním. Takže prišli sme sem do veľkej miery kvôli mne. Tejto práci sa venujem už dlhých 25 rokov. Okrem slovenčiny a taliančiny ovládam aj angličtinu, francúzštinu a češtinu,“ povedal Enzo Passerini.

CALZONA BEZ STRESU

Na Slovensku sa už pár týždňov pred oficiálnym oznámením skloňovalo meno Francesca Calzonu v súvislosti s obsadením postu hlavného trénera našej reprezentácie. Prišlo mu na um už vtedy, že sa mu dostane cti tlmočiť jeho slová?

„Priznám sa, médiá príliš nesledujem, noviny nečítam vôbec. Nevedel som, že Slovenský futbalový zväz (SFZ) rokuje s talianskym trénerom. Oslovila ma kolegyňa, ktorá tiež spolupracuje so SFZ, či nemôžem ísť tlmočiť prezidentovi Jánovi Kováčikovi, lebo ho čakajú rokovania s nejakým Talianom. Vraj trénerom. Zo žartu som povedal, či nechcú ako trénera angažovať mňa. Na prvom stretnutí som sa dozvedel, že ten muž je Francesco Calzona,“ opísal začiatky spolupráce.

Enzo Passerini bol teda pri tvrdých rokovaniach všetkých zúčastnených strán, ktoré viedli až k podpisu zmluvy. Pozná teda okolnosti príchodu 53-ročného kouča na Slovensko. „Viem všetko, ale dobrá vlastnosť tlmočníka je rýchlo zabudnúť,“ pousmial sa.

Je muž na správnom mieste. Nielen pre jazykové schopnosti, dôraz na mlčanlivosť, ale aj vo futbale je ako správny Talian doma. „Fandím Juventusu Turín. Odmalička! Ale som aj slovanista, zápasy belasých navštevujem s deťmi,“ nič neskrýval. Hneď nás zaujímalo, či o svojej láske k bielo-čiernym turínskym farbám hovoril aj Francescovi Calzonovi, ktorý pracoval v konkurenčnom SSC Neapol. „Nebol nadšený, ale má ma rád,“ zasmial sa a my sme sa okamžite spýtali, či tréner nežiadal po tejto informácii pre svojho tlmočníka hodinovú výpoveď. „Našťastie, na Slovensku veľa tlmočníkov z Talianska nie je,“ odpovedal ďalej v žartovnom duchu.

Tlmočenie nie je len o tom, že si sadnete za stôl a prekladáte. Veci si treba naštudovať a ideálne je aj zistiť si dopredu, ako daný človek komunikuje. „Opakujem, som fanúšik Juventusu, takže Francesca Calzonu som nepoznal. Pozrel som si o ňom informácie na internete, aby som vedel, kde všade bol a čo zažil. Možno som ho v minulosti videl v televízii, ale to je tak všetko,“ hovoril Enzo Passerini.

Francesco Calzona pôsobil doteraz na špičkovej úrovni ako asistent trénera. Muži v tejto pozícii len málokedy hovoria pre médiá, pretože komunikáciu má na starosti hlavný tréner. Náš kouč napriek tomu pôsobí na tlačových besedách uvoľnene. „S rozhovormi už mal skúsenosti. Povedal mi, že párkrát ho poslal rozprávať novinárom tréner Maurizio Sarri, ktorému asistoval. Vôbec na ňom nebadať nervozitu,“ poznamenal Enzo Passerini, pre ktorého takisto nie je nové tlmočenie vo futbalovom prostredí.

V popredí tréner Francesco Calzona, za ním kráča tlmočník Enzo Passerini. Vyzerá to tak, že z nich bude počas pôsobenia talianskeho realizačného tímu na Slovensku nerozlučná dvojica.

„Tlmočil som veľkým talianskym hráčom pri návštevách na Slovensku ako Salvatore Schillaci či Franco Baresi. Ale živia ma skôr zákazky pre politickú a marketingovú sféru. Pre mňa je však toto naozaj dobrý džob, keďže som futbalový fanúšik,“ usmieval sa.

Je ťažké prekladať ľuďom z futbalového prostredia? „Technicky to nie je ťažké, keďže sa o futbal zaujímam a terminológiu ovládam. Tlačové besedy sú bezproblémové. Oveľa náročnejšie sú mítingy tímu, kde už padajú aj futbalové výrazy, ktoré sa vyskytujú iba medzi hráčmi a trénermi. Tých síce nie je zas až tak veľa, ale tam si to už vyžaduje väčšiu odbornosť. Preto je super, že realizačný tím vystužil aj bývalý reprezentant ovládajúci taliančinu Pavol Farkaš. Ten vie špičkovo a plynule po taliansky, možno akurát spraví pár chybičiek, ale to vôbec nie je dôležité,“ odpovedal Enzo Passerini.

Keď tohto talianskeho rodáka spoznáte, urobí na vás dojem svojím inteligentným a kultivovaným vystupovaním. Pôsobí ako distingvovaný a slušný človek. Ako sa cíti vo voľnejšom športovom kolektíve? „Veľmi dobre! V Taliansku si zvyčajne hneď tykáme a tak to funguje aj vo svete športu. S trénerom sme v podstate od prvého dňa priatelia a to isté platí aj o ďalších členoch realizačného tímu.“

A čo hráči? Keď sa fanúšik Juventusu stretáva s futbalistom Interu Miláno Milanom Škriniarom či lídrom stredu poľa SSC Neapol Stanislavom Lobotkom, nemusí mu to byť úplne po chuti. „Čo už, musím ich tolerovať,“ zasmial sa a potom vážnejšie doplnil: „Samozrejme, nemám žiadny problém. S chalanmi však nie som až v takom úzkom kontakte, no dobre som si podebatoval trebárs s trénerom brankárov Matúšom Kozáčikom.“

Fanúšikovia sa dnes pýtajú. Bude slovensko-taliansky mix v našej reprezentácii fungovať? Informácií zvnútra nie je veľa, a tak sme aj z Enza Passeriniho „ťahali“, aký má pocit z atmosféry v našom mužstve. „Nie som súčasť realizačného tímu, som len externý tlmočník, takže môj kontakt s mužstvom nie je až taký intenzívny. Z toho, čo som videl, mám však iba dobré pocity a viem si predstaviť, že atmosféra je tu fajn,“ doložil.

CHODIL AJ NA PASIENKY

Nemohli sme obísť ani tému ďalšej vášne tlmočníka našej reprezentácie. Čím to je, že sa z Enza Passeriniho stal fanúšik Slovana? „Žijem neďaleko od Bratislavy, takže to bolo jasné… Chodievali sme s deťmi aj na Pasienky, teraz si užívame zápasy na špičkovom Tehelnom poli. Verím, že na ňom zažijeme ešte krásne úspechy reprezentácie aj Slovana,“ skonštatoval Enzo Passerini.

Na Pasienky sa nepáčilo chodiť ani dlhoročným fanúšikom belasých, ktorí s klubom dýchajú od detských rokov. Zdá sa, že tento Talian žije belasými farbami viac ako mnohí Bratislavčania! „Nechodil som na všetky zápasy, ale áno. Som slovanista a aj návštevou zápasov sa snažím viesť deti k športu. Súčasný Slovan sa mi pozdáva. Niektoré zápasy sú lepšie, iné horšie. To je normálne. Nie je to Serie A, ale určite som spokojný. Páči sa mi cesta, ktorú nastolil tréner Vladimír Weiss st. Vidieť, že je veľmi skúsený,“ dodal na záver debaty Enzo Passerini.

NAJBLIŽŠIE PESCARA

Na Slovan chodí bežne, s milovaným klubom z Talianska je to už ťažšie. „Na štadióne Juventusu som nebol nikdy, pretože Turín je od môjho rodného mesta približne 800 kilometrov. Navyše, je ťažké a drahé zohnať vstupenku, štadión býva plný. Juventus som videl naživo párkrát na štadiónoch súperov,“ povedal Enzo Passerini a následne dodal: „V okolí môjho rodiska nie je žiadny klub zo Serie A alebo Serie B. Asi 60 kilometrov ďaleko je Pescara, za ktorú v minulosti hrával Vladimír Weiss ml., trénoval ju Čech Zdeněk Zeman a dnes tam pôsobí Slovák Ľubomír Tupta. Žiaľ, je to iba tretia liga, ale asi dvakrát za rok sa tam ukážem…“

KTO JE ENZO PASSERINI

Pochádza z talianskeho mestečka Bomba, z regiónu Abruzzy, no žije na Slovensku v Slovenskom Grobe. Tlmočníctvo vyštudoval v Ríme, nadstavbu si dorobil už v Bratislave. Tlmočí a prekladá z a do piatich jazykov (taliančina, slovenčina, čeština, angličtina, francúzština). Po angažovaní trénera Francesca Calzonu využíva jeho služby Slovenský futbalový zväz. Futbal je jedna z jeho vášní, je fanúšik Juventusu Turín a Slovana Bratislava. S manželkou Miladou má päť detí – Lauru (16 rokov), Christiana (14), Simona (11), Filipa (9), Lujzu (6)., aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.