Západné sankcie voči Rusku nebudú mať žiadny vplyv na vývoz ruskej ropy, uviedol cez víkend ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Naopak, v tomto roku očakáva vysoký rast ziskov Ruska z dodávok energií. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. „Vzhľadom na úroveň cien, ktorá je výsledkom politiky západných štátov, náš rozpočet neutrpel žiadne straty,“ citovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí Lavrovove vyjadrenia pre bosniansko-srbskú televíznu stanicu. „Naopak, tento rok sa naše zisky z exportu energií výrazne zvýšia,“ dodal.

V pondelok sa lídri členských štátov Európskej únie dohodli na výraznom zredukovaní dovozu ruskej ropy do EÚ do konca tohto roka. Čiastočné ropné embargo je ďalším zo sankčných opatrení proti Ruskej federácii za jej vojnu na Ukrajine.

Podľa Lavrova je však dopyt po rope vo svete vysoký a Rusko sa podľa toho zariaďuje. Ako uviedol, Rusi majú alternatívne trhy, na ktorých im predaj ropy rastie./agentury/

X X X

Putin hrozí útokmi na ciele, ktoré ešte nezasiahol: Zbraní máme dostatok

 Ak Západ začne dodávať na Ukrajinu rakety dlhšieho doletu, Rusko sa pri svojich útokoch zamerá na ciele, ktoré doteraz nezasiahlo, povedal ruský prezident Vladimir Putin.

V rozhovore, ktorý v nedeľu odvysielala ruská televízna stanica Rossija-1, šéf Kremľa tiež uviedol, že dodávky amerických raketometov na Ukrajinu nič nezmenia. Kyjev mal podľa neho podobné raketové systémy už skôr a žiadnych veľkých úspechov s nimi nedosiahol.

„Celý ten humbug okolo ďalších dodávok zbraní má podľa môjho názoru jediný cieľ: preťahovať ozbrojený konflikt čo najdlhšie to bude možné,“ komentoval ruský prezident informácie o dodávkach amerických raketometov na Ukrajinu.

V prípade, že budú Kyjevu dodané rakety dlhšieho doletu, Rusko z toho ale vyvodí patričné ​​závery. „Použijeme naše zbrane, ktorých máme dostatok, a zameriame sa na ciele, ktoré sme doteraz nezasiahli,“ uviedol Putin.

 Ukrajina sa usiluje získať delostrelecké salvové raketové systémy (MLRS), pripomína agentúra Reuters. Americký prezident Joe Biden minulý týždeň oznámil, že USA Ukrajine pošlú palebné raketové systémy HIMARS. Urobil tak po ubezpečení zo strany Kyjeva, že tieto systémy nebudú použité na zasiahnutie cieľov na Ruskom území.

Ruské úrady upozornili, že rozhodnutie USA dodať Ukrajine tieto systémy môže prehĺbiť konflikt. Putin však uviedol, že to významnú zmenu na bojisku nespôsobí./agentury/

X X X

CNN: Západ hľadá cestu k mieru. Bez Zelenského

 Americkí predstavitelia sa v posledných týždňoch pravidelne stretávajú so svojimi náprotivkami z Británie a Európskej únie a rokujú o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine diplomatickou cestou.

 Americkej stanici CNN to povedali zdroje oboznámené s týmito rokovaniami. Ukrajina sa rozhovorov priamo nezúčastňuje, hoci USA predtým sľúbili, že „o Ukrajine bez Ukrajiny“ sa nič nerozhodne, podotkla CNN.

Jedným z prejednávaných scenárov je návrh, s ktorým prišlo v máji Taliansko. Predpokladá, že ukrajina sa výmenou za bezpečnostné záruky zaviaže k neutralite voči NATO a že Kyjev a Moskva budú rokovať o budúcnosti ukrajinského polostrova Krym a oblasti Donbasu na východe Ukrajiny. Podľa informácií CNN však zatiaľ nie je jasné, ktorý variant USA považujú za vhodný pre ďalšie diskusie. Dva zdroje CNN povedali, že USA v skutočnosti taliansky scenár nepodporujú.

Medzi západnými predstaviteľmi zároveň podľa informácií stanice narastajú obavy, že ak sa Ukrajina a Rusko nevrátia k rokovaniam, vojna sa natiahne na dlhý čas, možno aj na roky. V polovici mája Moskva aj Kyjev potvrdili, že v diplomatických rozhovoroch o ukončení konfliktu nepokračujú.

Podľa Moskvy prerušenie dodávok nastalo kvôli Kyjevu, ktorý nereagoval na ruský návrh dohody. Kyjev naopak tvrdí, že Rusko nechápe situáciu a nereflektuje zmeny, ku ktorým došlo od začiatku vojny.

Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba v máji v rozhovore zverejnenom listom Financial Times povedal, že Ukrajina zvýšila svoje ambície a nebude usilovať o obyčajné zatlačenie ruských vojsk do pozícií, ktoré mali pred 24. februárom, ale o oslobodenie celého svojho územia.

Tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa postavil proti tlaku zo strany niektorých západných predstaviteľov a komentátorov, aby Ukrajina pristúpila na územné ústupky. Zelenskyj napríklad kritizoval vystúpenie bývalého amerického ministra zahraničia Henryho Kissingera, ktorý na Svetovom ekonomickom fóre v Davose uviedol, že Ukrajina by mala prijať ruskú okupáciu Krymu.

 Podoljak: Teraz nemá zmysel vyjednávať

S Moskvou nemá zmysel vyjednávať, kým nebudú ruské sily zatlačené čo najviac k ukrajinsko-ruskej hranici. V reakcii na nedávne vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona to uviedol poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak. Macron v rozhovore s francúzskou regionálnou tlačou tento týždeň zopakoval, že Rusko nemá byť ponížené. V deň, keď boje prestanú, totiž bude treba „vybudovať cestu von diplomatickými kanálmi“, dodal francúzsky prezident.

„Kým nezískame dostatočné množstvo zbraní, kým neposilníme naše pozície, kým ich (Rusov) nezatlačíme späť, čo najviac to bude možné k ukrajinskej hranici, nemá zmysel vyjednávať,“ reagoval Podoljak v televíznom vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Reuters.

Macron v rozhovore tiež uviedol, že ruský prezident Vladimír Putin urobil inváziou na Ukrajinu „historickú a zásadnú chybu“ a je teraz v izolácii. Francúzsky prezident so svojím ruským náprotivkom od začatia útoku pravidelne telefonicky hovorí. Paríž podporuje Kyjev finančne aj vojensky, avšak na rozdiel od iných únijných vodcov Macron na Ukrajine osobne ešte nebol, aby jej dal najavo svoju podporu./agentury/

X X X

Problémy Slovnaftu môžu byť aj Matovičove problémy. Koalícia sa kvôli tomu opäť rozhádala

Osemnásť mesiacov a dosť. Žiadne tri roky. Bratislavská rafinéria Slovnaft musí urýchlene hľadať náhradu za ruskú ropu. Šiesty balík sankcií Európskej únie uvalených na Rusko totiž zahŕňa embargo na vývoz produktov z ruskej ropy. A od nej je stopercentne závislá práve slovenská rafinéria spadajúca pod maďarský petrochemický gigant MOL.

 Rafinéria sa teraz pýta, či má zmysel prevádzkovať fabriku, keď po ôsmich mesiacoch, teda od februára 2023, budú môcť vyvážať svoje produkty iba do Česka a zásobovať slovenský trh. Produkcia pre Slovensko a Česko tvorí zhruba 60 percent celkovej produkcie Slovnaftu.

Po ďalších desiatich mesiacoch, teda od decembra 2023, sa výnimka skončí aj pre Česko. Ak sa následne obmedzí vývoz na všetky trhy okrem Slovenska, kde Slovnaft umiestňuje zhruba 40 percent produkcie, spracovateľské kapacity rafinérie v Bratislave sa môžu dostať pod technologické minimum. Pre fabriku tak ide o extrémne krátky čas na hľadanie náhradného riešenia.

V dôsledku toho Slovnaft negarantuje bezpečnosť dodávok benzínu a nafty či iných produktov ani na Slovensku. „Obmedzením ponuky produktov v regióne a znížením kapacity Slovnaftu Slovensko a slovenský trh nebude možné zásobovať,“ tvrdí hovorca Slovnaftu Anton Molnár.

Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord.cz, tvrdí, že Slovnaft musí urýchlene investovať do technológií na spracovanie iného typu ropy. „Vzhľadom na náročnosť prestavby je nutné začať čo najskôr,“ tvrdí.

 Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida tvrdí, že buď Slovnaft významne zníži svoju produkciu, čo nemusí byť technologicky a ekonomicky zvládnuteľné, alebo prejde na spracovanie inej ropy, so všetkými úskaliami, čo tento zrýchlený proces môže priniesť. „Dôsledkom pravdepodobne bude ďalší tlak na rast ceny pohonných hmôt,“ hovorí odborník. V nedeľu sa ceny najpredávanejšieho benzínu dotkli hranice 1,9 eura za liter.

Zvládne prechod na inú ropu?

Ani lacná ruská ropa nemusí nahradiť Slovnaftu vypadnuté príjmy z exportu do iných krajín. Štát síce môže rafinérii prikázať, aby vyrábala pre slovenský trh, lenže to bude možno so stratou a príliš veľkými technickými problémami, keďže vypínať a zapínať rafinériu sa nedá len tak.

 Slovnaft teda musí urýchlene hľadať inú ropu ako ruskú. Ak dôjde k výpadkom palív, vláda bude musieť takisto urýchlene za ne hľadať náhrady. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) a minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) ubezpečujú, že ropy bude dosť. No ak by došlo k výpadkom ropy, zatiaľ nie je známe, odkiaľ ju na Slovensko dovezieme.

 Kritickejší je energetický analytik Karel Hirman. Tvrdí, že šéf MOL-u Zsolt Hernádi v rozhovore zhruba pred mesiacom povedal, že Slovnaft môže prepracovať aj iné ropné zmesi okrem typu Urals, čo tečie v Družbe. „Aj keď to bude znamenať zníženie efektívnosti výroby o 30¤% – ale nič nehovoril o ochromení výroby alebo ohrození prevádzky pod technické minimum,“ upozorňuje Hirman.

 Pokračuje, že susedia Slovenska sa vzdávajú ruskej ropy rýchlejšie, ich rafinérie už investovali a investujú nemalé zdroje do úprav na prijímanie iných zmesi ropy, a preto logicky nechcú, aby na ich trh prúdili ropné produkty vyrobené z ruskej ropy. Ako povedal Hernádi, Slovnaft už teraz môže používať aj inú ropu. A, mimochodom, už po dokončení modernizácie a rozšírení Adrie Slovnaft v rokoch 2015 – 2016 vyhlásil, že ide skúšať iné zmesi ropy a diverzifikovať nákup ropy.

Podľa neho ak Slovnaft nebude schopný exportovať viac svojich produktov, bude ich viac pre slovenský trh, čo môže paradoxne znížiť ceny benzínu a nafty.

Skoncovanie s lacnou ruskou ropou bude problém aj pre štátny rozpočet. A dvojnásobne pre parlamentom schválený rodinný balíček ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Ten totiž chcel od Slovnaftu vďaka špeciálnej dani vyberať až 300 miliónov eur ročne. Aj keď analytici už odhadli, že vybrať sa môže iba desatina, teda zhruba 30 miliónov, kvôli sankciám to môže byť ešte menej alebo nakoniec vôbec nič. Zdroje na financovanie svojich rodinných politík bude musieť hľadať inde. Matovič by rád vybral vyššie dane za hazard či alkohol, no to mu blokuje koaličná SaS.

Koalícia sa chce pýtať Sulíka, čo vyrokoval

Medzitým sa pre dosahy pre Slovnaft opäť začali spory v koalícii. Všetko odštartoval ešte v piatok poslanec OĽaNO Gyorgy Gyimesi. Zvolal tlačovku, na ktorej vyzval Sulíka, aby odstúpil. A to preto, lebo nedokázal v Bruseli vybojovať pre Slovensko dostatočnú výnimku na embargo na ruskú ropu. „Toto je maslo na hlave Sulíka,“ povedal poslanec na tlačovej konferencii. „Sulík je lenivý diletant, ktorý na ministerstve nemá čo robiť,“ pokračoval Gyimesi.

 Sulík po schválení sankcií priznal, že pôvodný návrh, teda trojročnú výnimku, nebolo možné presadiť. Vraj ide o najpriechodnejší návrh, aký Slovensko mohlo mať. Následne Gyimesiho odkázal, aby sa sťažoval u premiéra Hegera, keďže on rokoval s európskymi lídrami. Heger vzápätí odkázal Gyimesiho na Sulíka, aby sa najskôr porozprával s ním a potom mu niečo odkazoval cez médiá.

Do sporu sa následne vložili aj iní koaliční partneri – Sme rodina a Za ľudí. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) sa bude pýtať premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) i ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) na výsledky rokovaní o výnimkách pri dodávkach ruskej ropy. Nepovažuje ich za dobré, zdá sa mu, že Maďarsko si vyrokovalo lepšie podmienky, uviedol v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Predseda mimoparlamentného Hlasu a expremiér Peter Pellegrini hovorí zase o zlyhaní premiéra.

Svoju kritiku zopakoval aj v nedeľu. „Heger zabúda riadiť svoju vlastnú krajinu. Nenaštudoval si a nepripravil si veci na rokovanie,“ vyhlásil Pellegrini v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Krajniak poznamenal, že rokovania boli v kompetencii ministra hospodárstva. „K nepríjemnostiam európskej politiky patrí aj to, že občas predstaviteľ malého štátu musí povedať nie,“ uviedol Krajniak v súvislosti s rokovaniami v Bruseli. Nie je si istý, či otázka dodávok ruskej ropy nebola tá, pri ktorej sa Slovensko malo postaviť silnejším krajinám podobne ako Maďarsko. Sulíkovi nevyčíta, že by nevyrokoval žiadnu výnimku, pretože aspoň nejakú máme.

Strana Za ľudí zase nevylúčila, že voči Sulíkovi môžu v koalícii vyvodzovať zodpovednosť. A to v prípade, ak krajine šéf rezortu hospodárstva nedokáže zabezpečiť dostatok ropy a plynu./agentury/

X X X

Šéf národného dopravcu: chýba nám 24 miliónov, žiaľ, nezmeníme posledných tridsať rokov

 Hlavným problémom pri zabezpečení financovania železničnej osobnej dopravy vo verejnom záujme v tomto roku je chýbajúcich 24 miliónov eur. Táto suma je podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., (ZSSK) Romana Koreňa za bežných okolností adekvátna, ale situácia sa zmenila.

 Regionálne trate východného Slovenska sa dočkajú nových súprav za 76 miliónov eur. Na snímke nová elektrická jednotka na Hlavnej železničnej stanici v Bratislave.

„Momentálne sa nebavíme len o 24 miliónoch eur, ale ešte zhruba o 17,5 milióna eur za vyššie náklady na energie, či už trakčná elektrina a nafta. Zároveň máme výpadok tržieb, ktorý sme zatiaľ vyčíslili na 18 miliónov eur,“ povedal na sociálnej sieti šéf národného vlakového dopravcu s tým, že tieto dve položky majú zmluvne zabezpečené ako nedpredvídateľné náklady. „Tam nie sme v nijakom zásadnom strese. Reálnym kameňom úrazu je 24 miliónov eur,“ upozornil Koreň.

 Tohtoročný grafikon vlakovej dopravy je nastavený na dopravné výkony štátnych vlakov vo verejnom záujme v objeme 354 miliónov eur, ZSSK má z tejto sumy zmluvne zabezpečených 330 miliónov eur. Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. Sme rodina) potvrdil, že pre nedostatočné financovanie vlakovej dopravy zo štátneho rozpočtu môže byť zrušená približne tretina spojov, generálny riaditeľ železničného dopravcu upozornil, že v takom prípade by museli prepustiť predbežne dvesto až päťsto zamestnancov.

 V štandardnom prostredí, ak sa do železníc normálne investuje, by podľa Koreňa na prevádzku vlakovej dopravy stačilo aj 330 miliónov eur. „Žiaľ, nezmeníme tridsať rokov za nami, žijeme v nejakej realite, momentálne je to málo. Za normálnych okolností by bolo 330 miliónov pre túto firmu adekvátnych,“ uviedol Koreň. ZSSK podľa neho uz začala s ozdravovaním, pri správnom investovaní o tri či štyri roky môže byť uvedený objem financovania dostačujúci a nebude potrebné o tom vôbec hovoriť.

Investície podľa šéfa ZSSK súvisia s 354 miliónmi eur. Tvrdí, že problémom je infraštruktúra, čo sa týka tratí a ich vplyvu na vozidlový park. „Infraštruktúra v stave, v akom je, trvale poškodzuje naše vozidlá. Tým pádom aj náklady do údržby externej či internej sú vyššie,“ priblížil Koreň. „Len za minulý rok iba na hlavnom koridore sa nám stalo, že viac ako 50-krát sme strhli zberač. To je poškodenie a náklady sú od 10-tisíc do 50-tisíc eur za opravu zberača,“ podotkol.

V Rakúsku napríklad podpísali šesťročný kontrakt na investície len do infraštruktúry za 18 miliárd eur. V harmonograme projektov na obnovu železničnej infraštruktúry na Slovensku sa počíta s nákladmi päť miliárd eur na desať rokov, a to zo všetkých zdrojov, vrátane plánu obnovy, európskych fondov a štátneho rozpočtu./agentury/

X X X

Gröhling verí vo vyššie platy pre učiteľov. Stačí už len Matovičov podpis, tvrdí

 Tvrdí, že absolvoval stretnutia so zástupcami ministerstva financií a riešenie stojí na jednom podpise ministra financií Igora Matoviča (OĽANO). Skonštatoval to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegirni hovorí o cirkuse. Učitelia sú podľa neho rukojemníci sporov SaS a Matoviča.

Minister školstva namieta spájanie platov učiteľov s výberom z mimoriadneho zdanenia príjmov z ruskej ropy alebo s výberom dane z alkoholu. Poznamenal, že štát už má dostatočný nadvýber v rámci inflácie a tieto financie by mali ísť do školstva. Zdôraznil, že platy pedagógom nemôže zvýšiť, pokiaľ výdavky nemá kryté v rozpočte. Navrhované zvýšenie o desať percent predstavuje 180 miliónov eur, pričom tieto peniaze podľa jeho slov musia dostať z ministerstva financií. Pripomenul, že na riešení situácie sa zhodli koaličné strany vo vládnom programe. Jeden človek si podľa neho povedal, že bude hrať divadlo, počká do protestu, a potom príde s riešením. „Bohužiaľ, minister financií chce mať nejaké divadlo,“ uviedol.

Pellegrini vidí pri školstve viacero problémov. Poznamenal, že jeho poslanci sú v Národnej rade SR schopní zahlasovať za mimoriadne zdanenie príjmov z ruskej ropy, ako aj za zvýšenie daní z alkoholu. Súhlasí však s Gröhlingom, že financie na platy učiteľov musia byť stabilné. Spájanie platov učiteľov s daňami z alkoholu či hazardu považuje za trápne. Podotkol, že premiér Eduard Heger (OĽANO) by mal buchnúť po stole, a nie nechať biť sa ministrov financií a školstva.

Čo sa týka schváleného balíka protiinflačnej pomoci, Pellegriniho poslanci ho v parlamente nepodporia v prípade vetovania prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou bez toho, aby obsahoval pomoc seniorom. Gröhling nepovedal, či by sa mala hlava štátu s balíkom obrátiť na Ústavný súd (ÚS) SR. Vie to podľa neho sama dostatočne posúdiť. Voľnočasové poukazy označil za nezodpovedné hazardovanie s verejnými financiami v situácii, keď nemá kto riadne učiť.

Obaja sa vyjadrili aj k avizovanej petičnej iniciatíve, ktoré má smerovať k predčasným voľbám. Pellegirni hovorí o potrebe nastaviť referendovú otázku tak, aby bola ústavná. Následne začnú so zberom podpisov. Vyzbierať ich chcú čo najskôr, aby sa mohlo referendum spojiť s jesennými komunálnymi voľbami.

Gröhling sa predčasných volieb neobáva. Podporuje referendum ako demokratický nástroj. Na avizovanom referende sa však nezúčastní. „Stále hovoríme, že dovládneme. Sme garancia zodpovednosti a stráženia verejných financií,“ podotkol aj v súvislosti so súčasnou vládou.

Gröhling nepovedal, či SaS pôjde do prípadnej vlády s Hlasom-SD. Osobne by do toho nešiel, rozhodovať bude strana. Nateraz majú podľa neho zadefinované, že nepôjdu so Smerom-SD, SNS a fašistami. Predstaviť si to nevie ani Pellegrini. Obaja popreli, že by dopredu boli dohodnutí na spoločnej vláde. Najprv podľa neho musia rozhodnúť ľudia, koho do parlamentu pošlú. Hlas-SD podľa neho vie poskytnúť lepšiu víziu ako Smer-SD s Robertom Ficom./agentury/

X X X

Listy Hitlerovho lekára približujú ako bol liečený hlas nacistického vodcu

Švajčiarsky občan, ktorý je potomkom jedného z lekárov nacistického vodcu Adolfa Hitlera, zverejnil podrobnosti z listov, ktoré približujú to, ako boli liečené Hitlerove problémy s hlasom.

 TASR správy prevzala v nedeľu od agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na švajčiarske noviny Neue Zürcher Zeitung (NZZ) am Sonntag.

Nemecky lekár Carl Otto von Eicken, ktorý sa špecializoval na ochorenia uší, nosových dutín a hrdla, liečil Hitlera od roku 1935 asi desať rokov a nacistický vodca u neho podstúpil niekoľko liečob.

Listy, ktoré tento lekár poslal svojmu bratrancovi, objavil Robert Doepgen – von Eickenov prapravnuk -, keď pre školský projekt prehľadával rodinný archív.

V listoch sa uvádza, že Hitler sa bál, že je vážne chorý, uvádza NZZ am Sonntag. „Ak je to niečo zlé, musím o tom vedieť,“ povedal Hitler von Eickenovi po ich prvej spoločnej konzultácii v máji 1935.

Podľa švajčiarskych novín je v listoch zachytené tiež to, akú vážnosť prikladal Hitler svojmu hlasu, ktorý využíval počas svojich príhovorom, keď sa snažil získať podporu pre svoj režim.

Z tohto dôvodu bola napríklad posunutá jedna operácia na odstránenie polypu, pretože von Eicken odporučil Hitlerovi, že po operácii si musí šetriť hlas. Zákrok bol preto vykonaný až po tom, čo nacistický vodca predniesol jednu zo svojich rečí.

Vo svojich listoch von Eicken podľa švajčiarskych novín nikdy nespochybnil, že lieči muža, ktorého konanie viedlo k smrti miliónov ľudí.

Podľa NZZ am Sonntag sa jeden z ruských vyšetrovateľov po vojne von Eickena opýtal, prečo Hitlera nezabil, na čo lekár odpovedal: „Bol som jeho lekár, nie jeho vrah.“

Za pravosť týchto listov sa zaručil britský historik Richard J Evans, ktorý sa špecializuje na nemecké dejiny. Carl Otto von Eicken zomrel v roku 1960, píše Reuters./agentury/

X X X

Kysucké Kasárne poznačili novodobé i staré spory o pozemky aj cholera

 Kým do iných kysuckých osád sa dá dostať len peši či terénnym autom, vysoko položené Kasárne sa rozširujú aj vďaka dobrému prístupu. Oblasť vyhľadávajú ľudia s problémami dýchacích ciest. Meno však dostala kvôli epidémii cholery.

MAKOV/KYSUCE: Kto v osade nikdy predtým nebol, nepripadá mu nijako zvláštne, že lokalita na pohraničí, ktorej súčasťou je dokonca lyžiarsky vlek, rastie takmer priamo pred očami. Pred niekoľkými rokmi však vyzerala inak. Vplyv na charakter osady malo rozdelenie štátov Česka a Slovenska.

Oblasť turisti navštevujú v zime aj v lete. Medzi prevažne súkromnými chatami českých vlastníkov za posledné roky vyrástli luxusné chaty, dominantnou je tiež premena slovenského penziónu Javorník.

Zimné stredisko vlastnia aj Slováci, rekreácii v týchto miestach v minulosti dominovali Česi, kysucká osada si pre vlastnícke vzťahy na hraniciach zažila tvrdé pozemkové spory. Málokto vie, že naťahovačky o pozemky v lokalite dnešnej kysuckej osady Makov – Kasárne siahajú až do čias Uhorska.

Chaty aj apartmány

Osada Kasárne patrí do územia kysuckej obce Makov, ktorá hraničí s Českou republikou. Nachádza sa v pohorí Javorníkov, ktoré sa ťahá po západnej hranici dvoch susediacich štátov. „Názov Kasárne súvisí s tým, že v roku 1 833 tu boli vybudované kasárne pre vojakov, ktorí v dobe epidémie cholery v Uhorsku strážili hranicu, aby sa nákaza nerozšírila na Moravu,” vysvetľuje Martin Pavlík, starosta Makova.

Kasárne ležia priamo pod najvyšším vrcholom pohoria – Veľkým Javorníkom, vo výške 971 metrov nad morom. Radí sa tým k jednej z najvyššie položeným na Kysuciach. Kým do iných kysuckých osád sa dá dostať len peši či terénnym autom, Kasárne sa rozširujú aj vďaka dobrému prístupu.

Do osady dá dostať za pár minút z centra obce Makov priamo autom. Za posledné roky tu, aj vďaka tomu, že je dobre dostupná, vyrástlo viacero luxusných chát. A kým české horské ubytovne a hotely si pestujú starší vzhľad, slovenský penzión prechádza výraznou rekonštrukciou. Svojich dvanásť apartmánov dokonca ponúkol na predaj a majiteľa nemá už len jediný, pričom ceny sa pohybujú až okolo 200-tisíc eur.

 S cestou ďalší rozvoj

Sedemkilometrová asfaltová cesta, ktorá vedie do osady Kasárne z centra obce Makov, končí práve pod rekonštruovaným penziónom Javorník. Keď prejdeme popri ňom, naskytá sa nám pohľad na staršie a menšie chaty, no aj evidentne novšie sídla s terasami a garážami a drevom, prichystaným na kúrenie. Pribudli len pred niekoľkými rokmi.

Lokalitu ľudia navštevujú v súčasnosti už len kvôli rekreácii. Staršie I novšie stavby sa nachádzajú akoby na lyžiarskom svahu tunajšieho strediska, ktoré nesie meno osady. Zo svahu a z chát je výhľad na Vsetínske vrchy a Beskydy.

Cesta priamo do osady, vďaka ktorej tu dnes stále pribúdajú rekreačné stavby, tu však nebola vždy – vybudovali ju až po rozdelení Československa.

Rozdelením štátov nastali ťažkosti aj pre rekreačnú oblasť. Hoci makovská osada vždy patrila na územie Slovenska, prístup do nej existoval počas Československa len z českej strany. Chatári a prevádzkari horských ubytovní a reštaurácií museli po rozdelení štátov dovážaný tovar podrobiť clu, s čím sa spájali zdržania na hraniciach.

 Spor hasil aj premiér

Na prelome tisícročí si osada vyžiadala pozornosť českých aj domácich médií práve pre spory kvôli hraniciam. V roku 2001 predala obec Makov dvom svojim občanom pozemky na území osady Kasárne. Na pozemkoch však stáli chaty českých majiteľov.

Majetkovo-právne spory pokračovali od rozdelenia republík v roku 1993. Dovtedy si na území stavali chaty najmä Česi, ich chaty sa po rozdelení Československa ocitli na území iného štátu. Českí chatári dokonca žiadali najvyššie české ústavné orgány, aby rokovali o zemne hraníc v ich prospech.

Vtedajší premiéri oboch krajín Mikuláš Dzurinda s Milošom Zemanom vlastníkom chát však odporučili, aby sa dohodli na prenájme s majiteľmi pozemkov. Pozemkovým sporom sa zaoberal aj minister zahraničných vecí Eduard Kukan, ktorý nechcel, aby poprask v osade Kasárne naštrbil vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi.

Dobytok v zajatí

Málokto však vie, že územné spory v tejto lokalite začali ešte v 16. storočí, medzi Moravanmi a Uhrami, teda dávno pred rozdelením Československa. Uhorská aj moravská strana mala o územie záujem, Morávaci aj uhorský rod Podmanických sa snažili dokázať, že majú naň nárok.

Konflikt sa prejavoval napríklad tak, že si vzájomne zajímali dobytok, ktorý sa v oblasti pásol. Spor mala urovnať komisia v roku 1 550, dohoda sa však nekonala pre ješitnosť oboch strán. Cisár až do konania komisie obom stranám povolil pásť dobytok na spornom území. Zakázal im však využívať územie lesov a potokov a poľovať tam. Strany si tiež mali vrátiť dobytok, ktorý si vzájomne zajali. Rod Podmanických si však z príkazov cisára nič nerobil a prepady zo strany uhrov pokračovali.

Strany spor urovnali až v roku 1 734. Podľa prameňov obce Veľké Karlovice Moravania ustúpili, aby už bol v oblasti kľud. Konflikt si vyžiadal aj ľudské obete.

Klimatické kúpele

Starosta hraničnej obce Makov dodáva, že okrem turistov či lyžiarov ľudia horskú osadu vyhľadávajú kvôli kvalite ovzdušia: „Osada Kasárne sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti Kysuce a má štatút klimatických kúpeľov, pobyt tu je vhodný pre ľudí s chorobami dýchacích ciest – parametre sú porovnateľné s Vysokými Tatrami.”

Z Kasární smerom popri hranici vedie hrebeňovka bez výrazných klesaní a stúpaní, trasa je vhodná pre deti aj cyklistov. Stretávame skupinu matiek s deťmi, ale aj partiu na bicykloch, ktorá má za sebou už stúpanie z obce Makov po ceste. Po hrebeňovke na hranici ďalej trasa pokračuje do lyžiarskeho strediska Kohútka, vzdialeného od Kasární turistickou trasou viac ako tri hodiny.

 Vojakom vrátila totožnosť

Okrem hraníc Česka a Slovenska sa v tejto lokalite prelínajú aj hranice žilinského a trenčianskeho kraja. Na trase z Kasární do českej Kohútky sa nachádza pamätník Stratenec, ktorý má už veľmi blízko k susednému kraju, ale ešte stále patrí do katastra kysuckej obce Makov.

Pamätník Stratenec tvoria tri kríže, ako pamäť oslobodenia prihraničných obcí Svobodovou armádou v roku 1945. Kríže sú tri, pretože na tomto mieste padli v bojoch traja československí vojaci – Andrej Rabčan a dvaja neznámi.

Dôchodkyni Marii Mikulcovej z Veľkých Karlovíc sa však podarilo vypátrať mená ďalších dvoch padlých vojakov. Zaslala preto starostovi Makova list, v ktorom podložila svoje zistenia. Všetci traja padlí vojaci boli podľa jej zdrojov mladíkmi zo Slovenska, zahynuli na konci vojny a sú pochovaní na cintoríne vo Veľkých Karloviciach, kde majú na pomníku zverejnené už aj svoje mená.

„Na jeseň roku 2017 vyšla kniha „Poslední výstřely“, autorov Milana Kopeckého a Petra Sehnálka. V knihe popisujú bojovú cestu I. Československého armádneho zboru v ZSSR v máji 1945, ktorá viedla cez rieku Váh, hrebene Javorníkov do údolia Vsetínské Bečvy, teda aj cez našu obec Velké Karlovice,” popisuje v liste Mikulcová.

 Dôchodkyňa z Česka ďalej vysvetlila, že v knihe našla mená 23 mužov, ktorí padli či zahynuli na následky zranení v máji 1945 počas bojov v pohorí Javorníkov. Troch z nich pochovali vo Veľkých Karloviciach, bol to Andrej Rabčan, rodák od Brezna, Rudolf Miko, zo sabinovského okresu a Ludvík Somoši, pravdepodobne z východného Slovenska, z okolia Košíc.

Marie Mikulcová svojím pátraním vrátila totožnosť dvom padlým vojakom a obec Makov nechala k pamätníku na Stratenci, v horách Javorníkov, prirobiť dodatočnú kamennú tabuľu s ich menami.

Kysuce: rekreácia v pohraničí

Kysuce majú mnoho pohraničných lokalít, kde sa slovenskí turisti stretávajú s tými poľskými či českými. Obľúbenými lokalitami sú Veľká Rača, kde sa stretávajú turisti Slovenska a Poľska, alebo Trojmedzie, kde sa v jednom bode spája hranica Slovenska, Poľska aj Česka.

V kysuckej osade Kasárne sa turizmus darí vďaka lyžiarskemu stredisku či penziónu Javorník udržiavať aj Slovákom. Veľakrát však v týchto lokalitách riadia cestovný ruch práve naši susedia. Viditeľné je to napríklad v lokalite Biely Kríž na hraniciach obce Klokočov. Česká a slovenská strana sú viditeľne odlišné – kým na českej strane panuje turistický ruch, na slovenskej sídli opustený a schátraný hotel Baron.

Nový investor už plánuje rekonštrukciu hotela aj priľahlých chatiek na slovenskej strane, aktuality.sk