Slovensko a Maďarsko chváli za obranu práva veta. Slovensko a Maďarsko využívajúc svoje právo veta bránia tomu, aby sa z Európskej únie stala vojnová mašinéria, ako by si to priala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a ďalší lídri, ktorí riadia EÚ. Podľa servera nepszava.hu to uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu RT.
Lavrov, ktorého krajina vedie už vyše 43 mesiacov totálnu inváziu voči Ukrajine, nazval von der Leyenovú a ďalších lídrov EÚ v rozhovore „führermi“, píše nepszava.hu. Šéf ruskej diplomacie podotkol, že v súčasnosti v EÚ chcú zrušiť právo veta v kľúčových otázkach vojny a mieru. „Chcú zbaviť členské štáty EÚ ich práva veta, pričom primárne zasiahnu krajiny ako Maďarsko a Slovensko, ktoré chcú mier, nie vojnu,“ povedal Lavrov.
Lavrovove vyjadrenia prichádzajú v čase, keď Európska únia skutočne masívne posilňuje svoju obrannú stratégiu a vojenskú podporu pre Ukrajinu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová patrí k hlavným propagátorom tejto zmeny. Už v marci tohto roku predstavila päťbodový plán na prezbrojenie Európy, podľa ktorého by sa na obranu v EÚ mohlo mobilizovať takmer 800 miliárd eur.
Von der Leyenová vtedy vyhlásila: „Chceme trvalý mier, ale trvalý mier sa dá vybudovať len na základe sily a sila sa začína posilnením nás samých.“ Súčasťou tohto plánu je aj návrh na uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel pre členské štáty, čo by im umožnilo výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu bez spustenia postupu pri nadmernom deficite. Komisia tiež navrhla nový nástroj na poskytnutie 150 miliárd eur na pôžičky na obranné investície, ako je napríklad spoločný nákup munície, protilietadlových systémov a dronov./agentury/
X X X
Narazil Babiš u prezidenta podobne, ako sa to stalo Ficovi u Čaputovej v prípade Huliaka?
Víťaz českých parlamentných volieb sa prejavil ako rýchly vyjednávač, na Pražskom hrade však môže nájsť prekážky. Líder hnutia ANO v stredu povedal, že dohodu o novej vláde by chcel dosiahnuť do tohto piatku, a zrejme sa mu to podarí. Andrej Babiš o jej zostavovaní tento týždeň druhýkrát hovoril s prezidentom Petrom Pavlom, ktorý má zjavne výhrady k obsadeniu niektorých ministerstiev.
Líder hnutia ANO Andrej Babiš po príchode na Pražský hrad, kam prišiel informovať prezidenta Petra Pavla o zostavovaní novej vlády
ANO sa chystá vládnuť spolu so Slobodou a priamou demokraciou(SPD) a s Motoristami. „Prezident dal najavo, že na ministerstve obrany nechce zástupcu strán, ktoré spochybňujú členstvo v NATO,“ pripomenul server Seznam Zprávy výroky Pavla z predvolebného obdobia. Evidentne ide o jeho nesúhlas s tým, že tento silový rezort by riadil niekto z SPD. Krajne pravicová nacionalistická strana na čele s Tomiom Okamurom totiž požaduje vypísanie referenda nielen o vystúpení Českej republiky z EÚ, ale aj o odchode z NATO.
Babiš po debate s Pavlom, ktorá vo štvrtok trvala približne 90 minút, nepriamo potvrdil, že hlave štátu sa nepozdáva vidieť rezort obrany v rukách okamurovcov. „Ak má prezident výhrady, určite vám ich povie, nebudem hovoriť za neho,“ reagoval Babiš na otázku, či si Pavel kládol nejaké podmienky pri vymenovaní členov budúcej vlády.
Viaceré české médiá píšu, že líder ANO by mohol dospieť ku kompromisu s prezidentom. Vyzeralo by to tak, že ministrom obrany by sa nestal člen SPD, ale nejaký nestraník. V tejto súvislosti sa špekuluje o tom, že rezort by mohol riadiť šéf Asociácie obranného priemyslu Jiří Hynek. Na čele združenie stojí od roku 2011.
Čo sa týka kontroverzného Okamuru, Babiš už po voľbách povedal, že si ho vie predstaviť vo funkcii predsedu Poslaneckej snemovne. Líder SPD síce prejavil záujem o kreslo ministra vnútra, ale šéfa ANO pred niekoľkými dňami nahneval, keď vyhlásil, že by bolo vhodné odvolať policajného prezidenta Martina Vondráška. Babiš zdôraznil, že to bol veľmi nešťastný výrok. Okamura by sa asi chcel pomstiť Vondráškovi za to, že polícia ho začala trestne stíhať pre veľkoplošné plagáty s údajným rasistickým zameraním.
Pavel sa asi skepticky stavia aj k čestnému predsedovi Motoristov. Filip Turek povedal, že by rád riadil ministerstvo zahraničných vecí. Tento niekdajší europoslanec sa v minulosti zviditeľnil veľmi ostrými slovami na adresu EÚ, čo nepochybne prekáža prezidentovi.
Pripomeňme, že problémy pri zostavovaní novej slovenskej vlády mal na jeseň 2023 aj predseda Smeru Robert Fico. Vtedy narazil na neochotu prezidentky Zuzany Čaputovej vymenovať do funkcie ministra životného prostredia Rudolfa Huliaka. Namiesto neho tento rezort získal Tomáš Taraba. Huliak však nakoniec neobišiel naprázdno, pretože po vytvorení ministerstva cestovného ruchu a športu sa stal jeho šéfom./agentury/
X X X
Kremeľ vyvracia vyhlásenia o ochladení rusko-amerických mierových diskusií
Poradca Kremľa Ušakov tvrdí, že snahy Ruska a USA o ukončenie konfliktu na Ukrajine pokračujú. Tým rozporuje vyjadrenie námestníka ministra o strate impulzu.
Snahy Ruska a Spojených štátov zamerané na ukončenie konfliktu na Ukrajine stále prebiehajú, uviedol vo štvrtok poradca Kremľa Jurij Ušakov. Jeho vyjadrenie, ktoré priniesla štátna tlačová agentúra TASS, sú v zjavnom rozpore s vyhlásením popredného ruského diplomata zo stredy, informovala agentúra Reuters.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v stredu povedal, že silný impulz, ktorý v auguste vygenerovali prezidenti Ruska a USA Vladimir Putin a Donald Trump na svojom summite v meste Anchorage na Aljaške, sa do značnej miery vyčerpal. Obvinil zároveň európskych spojencov Kyjeva, že maria mierové úsilie.
Naďalej pracujú
„Tvrdenia, že impulz z Anchorage sa stráca alebo že bol tento impulz vyčerpaný, sú úplne nesprávne. Naďalej pracujeme s Američanmi na základe toho, na čom sa dohodli prezidenti v Anchorage,“ povedal vo štvrtok Ušakov.
Summit Trumpa s Putinom nepriniesol prelom pri snahách ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorá trvá viac ako tri a pol roka, a šéf Bieleho domu sa v posledných týždňoch vyjadruje čoraz kritickejšie o ruskom prezidentovi.
Moskva zdôrazňuje, že je naďalej otvorená diplomatickému riešeniu, no opakuje, že bude pokračovať v plnení svojich cieľov vojenskými prostriedkami, ak nedôjde k mierovej dohode, napísal Reuters. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane povedal, že Putin podľa neho nemá skutočný záujem o mier a šéfa Kremľa obviňuje zo zdržiavania rokovaní, aktuality.sk
X X X
Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová prežila obe odvolávania
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová čelila opäť hlasovaniu o dôvere. Napriek kritike a rôznorodým postojom politických frakcií je však aspoň zatiaľ jej pozícia neotrasiteľná.
Ursula von der Leyenová vo štvrtok prežila dve hlasovania o nedôvere vo svojom vedení Európskej komisie. Predsedníčku Komisie podporila väčšina členov Európskeho parlamentu. Tí hlasovali o dvoch návrhoch – jednom od krajnej ľavice a jednom od krajnej pravice.
V hlasovaní krajnej pravice bolo 179 hlasov za, 378 proti a 37 sa zdržalo hlasovania. V návrhu krajnej ľavice bolo 133 hlasov za, 383 proti a 78 sa zdržalo hlasovania.
Hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery pre predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú.Zdroj: EP/Ján Jakubov
Len niekoľko mesiacov po poslednom pokuse ju odvolať čelila šéfka Európskej komisie ďalšiemu hlasovaniu o dôvere. To sa uskutočnilo už dnes, vo štvrtok 9. októbra.
Keď sa v pondelok postavila pred poslancov Európskeho parlamentu, oproti situácii z júla, keď čelila kritike za kauzu Pfizergate, pôsobila Ursula von der Leyenová pokojnejšie.
V prejave, ktorý bol oproti tomu júlovému o polovicu kratší, sa prezentovala ako záruka stability uprostred globálnej neistoty. „Svet je v najneistejšom a najnebezpečnejšom stave za celé desaťročia,“ varovala poslancov a vyzvala ich, aby sa sústredili na to, čo je pre Európanov důležité, aktuality.sk
X X X
Šéf Volkswagenu Blume: Zákaz nových benzínových a naftových áut v EÚ do roku 2035 je nereálny
Plánovaný zákaz nových benzínových a naftových automobilov v Európskej únii (EÚ) do roku 2035 je „nereálny“. Vyhlásil to vo štvrtok generálny riaditeľ nemeckého automobilového giganta Volkswagen (VW), Oliver Blume, uviedla agentúra DPA.
„Z dnešného pohľadu je cieľ stanovený na rok 2035 nereálny,“ povedal Blume vo videorozhovore pre agentúru DPA. „Potrebujeme väčšiu flexibilitu.“
Politika, ktorú zaviedol Brusel v roku 2023 v snahe znížiť emisie oxidu uhličitého (CO2), sa má do konca roka prehodnotiť pre silný odpor výrobcov automobilov a pomalé zavádzanie elektrických modelov. Nemecký kancelár Friedrich Merz od svojho nástupu do úradu v máji opakovane sľúbil zrušenie zákazu. Vo štvrtok zorganizoval v Berlíne veľký samit, aby o tejto otázke diskutoval so zástupcami automobilového sektora v krajine. Merz po rozhovoroch povedal, že „urobí všetko“, aby sa vyhol „tvrdému zrušeniu“ spaľovacích motorov v roku 2035.
Blume pre DPA uviedol, že dosiahnutie klimatických cieľov je základnou povinnosťou. Dodal však, že možno zvážiť aj iné opatrenia, ktoré prispievajú k zníženiu emisií CO2, pričom ako príklad poukázal na plug-in hybridy. Konečný termín do roku 2035 sa podľa neho musí predĺžiť. Napriek výhradám k roku 2035 Blume zdôraznil, že elektrické vozidlá sú budúcnosťou automobilového priemyslu.
Skupina Volkswagen, ktorá okrem úspešnej kľúčovej značky VW vlastní aj veľké dcérske spoločnosti ako Audi a Škoda, je najväčším európskym výrobcom automobilov. „Elektromobilitu jednoznačne vnímame ako technológiu budúcnosti,“ vyhlásil a pripomenul, že na zabezpečenie jej úspechu je potrebné vynaložiť maximálne úsilie.
Okrem lepšej nabíjacej infraštruktúry – v mestách aj vo vidieckych oblastiach, vyzval Blume na priaznivejšie ceny elektriny. „Potrebujeme tiež atraktívne schémy financovania, ako sú inteligentné daňové modely, ktoré budú stimulovať nákup elektrických vozidiel,“ skonštatoval.
Merz vo štvrtok oznámil, že vládna koalícia sa dohodla na nových stimuloch pre domácnosti s nízkymi a strednými príjmami na nákup elektrických vozidiel. Cieľom tejto politiky je podporiť prechod na klimaticky neutrálnu mobilitu a poskytnúť „hmatateľné výhody pre spotrebiteľov“./agentury/
X X X
72 hodín pre Hamas. V Gaze už začalo podľa Egypťanov platiť prímerie, Izrael hovorí niečo iné. Trump sa chystá do Jeruzalema.
Izraelská vláda, ktorá sa dnes mala zísť, aby definitívne schválila mierový plán prezidenta Donalda Trumpa pre Pásmo Gazy, odložila kľúčové hlasovanie na 20:00 (19:00 SELČ). Odloženie nastalo po tom, čo sa v pôvodnom termíne, o 16:00 SELČ, zišiel Izraelský bezpečnostný kabinet. Finálne schválenie je kľúčové, pretože dohoda o prímerí s Hamasom nadobudne platnosť až po jej ratifikácii izraelským kabinetom, nie skôr, ako avizovali arabské médiá.
„Na programe je plán prepustenia izraelských rukojemníkov,“ uviedla izraelská vláda na svojom webe. Úrad premiéra Benjamina Netanjahua spresnil, že „72-hodinové odpočítavanie sa začne až po schválení dohody na zasadnutí kabinetu, ktoré sa očakáva vo večerných hodinách.“ Podľa stanice BBC je schválenie dohody izraelskou vládou prakticky isté, napriek ostrému odporu krajne pravicových koaličných spojencov premiéra Netanjahua. Minister financií Becalel Smotrič napríklad avizoval, že bude hlasovať proti, no nechce zvrhnúť vládu. Zopakoval, že po návrate rukojemníkov domov musí dôjsť k „eliminácii Hamasu“.
Trump o prepustení rukojemníkov
Hlasovanie vlády bolo presunuté z pôvodne plánovanej 18:00 (miestneho času) o dve hodiny neskôr, na 20:00. Ide o priame zdržanie spôsobené dlhším rokovaním Bezpečnostného kabinetu, ktorého zasadnutie malo predchádzať hlasovaniu vlády, napísal The Times of Izrael.
Americký prezident Donald Trump dnes potvrdil, že izraelskí rukojemníci budú prepustení v pondelok alebo utorok. Dohoda počíta s prepustením zvyšných 48 rukojemníkov, z ktorých je asi 20 považovaných za živých. Na oplátku má Izrael prepustiť 250 doživotne odsúdených Palestínčanov a 1 700 Palestínčanov zatknutých od začiatku vojny.
Donald Trump označil dohodu za „významný prelom na Blízkom východe“ a uviedol, že dúfa v nastolenie trvalého mieru. Na rokovaní kabinetu tiež povedal, že údery proti Iránu boli významné pre dosiahnutie dohody.
Hamas sa nechce vzdať zbraní
Zásadným problémom v rámci demilitarizácie Gazy zostáva postoj Hamasu. Islamistické hnutie nie je pripravené úplne sa vzdať zbraní. Predseda egyptskej Štátnej informačnej služby Dijá Rašwán uviedol, že Hamas Izraelu navrhol, že prestane zbrane používať na obdobie piatich až desiatich rokov. Zbrane by však chcel odovzdať výboru zloženému zo zástupcov Egypta, iných arabských krajín alebo Palestínčanov, a nie Izraelu či nearabskej strane. Otázka odzbrojenia je pritom podľa Trumpovho dvadsaťbodového mierového plánu kľúčová pre ukončenie vojny a vyžaduje si „trvalé vyradenie zbraní z používania“.
Prezident Trump potvrdil, že má v pláne navštíviť Egypt, kde sa má zúčastniť na podpise dohody. Americký zvláštny vyslanec Steve Witkoff potvrdil, že Trumpov plán je pricestovať na budúci týždeň a bude sa snažiť byť pri podpise dohody. Trumpovi sa črtá aj možná nedeľná návšteva Jeruzalema, ktorá by vyplývala z oznámenia kancelárie izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga o zrušení jeho programu. Hoci návšteva nebola oficiálne potvrdená, špekuluje sa, že by mohla zahŕňať prejav v izraelskom parlamente – Knesete.
Americké zdroje stanice CBS News naznačili, že prezident by mohol vycestovať aj do Egypta, pričom hovorkyňa Bieleho domu potvrdila, že Trump zvažuje návštevu na Blízkom východe už v piatok. Na novinársku otázku, či počas cesty navštívi aj Pásmo Gazy, odpovedal, že to možno urobí.
X X X
Srbsko poskytlo ruskej pohraničnej Kurskej oblasti finančnú humanitárnu pomoc 472 miliónov rubľov (takmer šesť miliónov dolárov), oznámilo vo štvrtok podľa agentúry TASS ruské ministerstvo zahraničných vecí. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev sa medzitým za pomoc v boji proti Ukrajincom v oblasti na západe Ruska poďakoval aj Severnej Kórei (KĽDR), ktorá tam vyslala svojich vojakov, píše TASR.
Ukrajinské sily prvýkrát vtrhli na územie Ruska začiatkom vlaňajšieho augusta. V Kurskej oblasti obsadili stovky štvorcových kilometrov a desiatky obcí vrátane mestečka Sudža. Rusi však Ukrajincov postupne vytlačili za pomoci severokórejských jednotiek, ktorých nasadenie v Rusku v apríli po niekoľkých mesiacoch prvýkrát potvrdila Moskva a neskôr aj Pchjongjang.
Súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Medvedev sa poďakoval za pomoc KĽDR, kam vo štvrtok pricestoval ako vedúci ruskej delegácie a líder vládnucej strany Jednotné Rusko pri príležitosti 80. výročia založenia vládnucej Kórejskej strany práce. Ruský exprezident ocenil Pchongjang za podporu „špeciálnej vojenskej operácie“, pričom použil termín, ktorým Moskva oficiálne označuje svoju inváziu na Ukrajinu.
„Naši vojaci bojovali bok po boku za oslobodenie Kurskej oblasti. Tento čin navždy zostane v našich srdciach,“ povedal Medvedev vo videu zverejnenom na sieti Telegram.
KĽDR podľa odhadov ukrajinských a juhokórejských tajných služieb vyslala do Ruska celkovo 14 000 až 15 000 vojakov. Bez obrnených vozidiel a skúseností v bojoch s dronmi zaznamenali ťažké straty, rýchlo sa však adaptovali, napísala agentúra Reuters. Podľa Soulu ich v Rusku padlo približne 4 700.
X X X
Kyjev amerického prezidenta Donalda Trumpa nominuje na Nobelovu cenu za mier, ak Ukrajine pošle rakety Tomahawk a pomôže vyjednať prímerie s Ruskom, uviedol vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje podľa správy portálu Politico.
„Plán na ukončenie vojny nebude jednoduchý, no je to rozhodne cesta vpred. Ak Trump dá svetu, a najmä ukrajinskému ľudu, šancu na také prímerie, potom áno, mal by byť nominovaný na Nobelovu cenu za mier,“ povedal Zelenskyj. „V mene Ukrajiny ho nominujeme,“ dodal. Šéf Bieleho domu sa usiluje získať toto prestížne ocenenie a tvrdí, že už ukončil sedem konfliktov.
Zelenskyj pre novinárov povedal, že rakety Tomahawk by pomohli Rusku „vytriezvieť a priviesť ho k rokovaciemu stolu“. Rakety dokážu letieť až do vzdialenosti 1500 kilometrov a Ukrajine by umožnili zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území. Prezident pripomenul, že Kyjev o rakety požiadal už minulú vládu USA, ktorá však žiadosť odmietla.
„Počas nášho posledného stretnutia som nepočul ‚nie‘. Počul som ale, že budeme naďalej pracovať na technickej úrovni a že sa táto možnosť zváži,“ povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve o stretnutí s Trumpom popri všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, ktorá sa konala koncom septembra.
Trump v pondelok vyhlásil, že už sa „do istej miery“ rozhodol, či Ukrajine pošle rakety Tomahawk, no žiadal objasnenie ich využitia. Ak by k tomu došlo, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí v stredu varovala pred eskaláciou vojny a poškodením vzťahov USA a Ruska, píše Politico.
X X X
Od septembra sa vedie diskusia o tom, či Spojené štáty nakoniec dodajú Ukrajine rakety dlhého doletu Tomahawk. Experti tvrdia, že tieto zbrane, ak ich Ukrajina dostane, jej umožnia zasiahnuť vojenské ciele hlboko na ruskom území a zvýšia tlak na ruského vodcu Vladimira Putina. Tým by Kyjev získal silnejšiu pozíciu v budúcich mierových rokovaniach.
X X X
Ukrajina vo štvrtok oznámila, že nariadila evakuáciu detí a ich zákonných zástupcov z miest a dedín v okolí mesta Kramatosk na východnom fronte. Došlo k tomu pre intenzívnenie ruských dronových útokov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
„V dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v istých oblastiach mesta Kramatorsk bola vyhlásená povinná evakuácia detí a rodín,“ oznámila mestská rada na sociálnych sieťach.
„Obyvatelia týchto sídiel, najmä rodiny s deťmi, ktoré tu, nanešťastie, stále zotrvávajú, musia okamžite opustiť oblasť v sprievode predstaviteľov evakuačných služieb,“ doplnila. Medzi evakuovanými oblasťami sú viaceré lokality Kramatorsku.
X X X
Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej vyzýva na jednotnú a koordinovanú reakciu Európskej únie na hybridné hrozby a provokácie zo strany Ruska. Dokument odsudzuje „bezohľadné a eskalačné konanie“ Moskvy, vrátane narušení vzdušného priestoru Poľska, Estónska, Lotyšska, Litvy a Rumunska, ako aj útokov dronmi na kritickú infraštruktúru v Dánsku, Švédsku a Nórsku. Informuje agentúra UNIAN.
Poslanci Európskeho parlamentu považujú tieto činy za súčasť „systematickej vojenskej a hybridnej vojny Ruska proti EÚ“ a vyzývajú členské štáty, aby reagovali spoločne – napríklad vytvorením mechanizmu na rýchle zostreľovanie vzdušných hrozieb.
Europarlament podporil myšlienku „dronovej steny“ a iniciatívu „Východný strážca“, pričom podporuje akúkoľvek iniciatívu, ktorá umožní EÚ a jej členským štátom prijímať koordinované, jednotné a primerané opatrenia proti všetkým narušeniam ich vzdušného priestoru – vrátane zostreľovania vzdušných hrozieb. Poslanci zdôrazňujú potrebu posilniť civilno-vojenskú koordináciu a vybaviť úrady modernými systémami na boj proti dronom na kritických objektoch – letiskách, elektrárňach, dopravných uzloch.
V rezolúcii sa uvádza: „EÚ musí prejaviť rozhodnosť a vyslať signál, že každá tretia krajina, ktorá sa pokúsi narušiť suverenitu členského štátu, sa okamžite stretne s odvetou.“
Poslanci tiež vyzývajú Radu a Komisiu, aby zvýšili účinnosť a dopad sankcií proti Rusku, s cieľom definitívne podkopať schopnosť krajiny pokračovať vo svojej brutálnej agresívnej vojne proti Ukrajine. Represívne opatrenia by sa mali rozšíriť na všetky štáty, ktoré podporujú konanie Ruska – ako Bielorusko, Irán a Severná Kórea – a tiež podporujú sankcie voči čínskym firmám, ktoré dodávajú dvojúčelové technológie a vojenské produkty potrebné na výrobu dronov a rakiet.
X X X
Predseda hnutia ANO Andrej Babiš si vo štvrtok napoludnie telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Vyjadril mu podporu a želanie, aby vojna čo najskôr skončila, uviedol na sieti X. Budúci rok by mohol navštíviť Ukrajinu.
X X X
Ruské útoky v posledných dňoch zničili na Ukrajine viac ako polovicu jej domácej produkcie zemného plynu. To pravdepodobne vládu v Kyjeve donúti, aby vynaložila 1,9 miliardy eur za dovoz paliva, aby krajina prežila blížiacu sa zimu. Napísala to dnes agentúra Bloomberg. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej vojenskej invázii a v poslednom čase sa snaží útočiť aj na energetickú infraštruktúru v Rusku.
Kyjev začiatkom tohto týždňa svojim spojencom oznámil, že masívna ruská paľba zameraná na Charkovskú a Poltavskú oblasť 3. októbra zničila zhruba 60 percent ukrajinskej produkcie plynu, píše Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené so záležitosťou. Zdroje chceli zostať v anonymite, pretože rokovania sú súkromné.
Ukrajinská plynárenská infraštruktúra bola pred začiatkom vojny schopná uspokojovať domáci dopyt. Od začiatku tohto roka je ale vystavená čoraz intenzívnejším raketovým a dronovým útokom. Ak budú útoky pokračovať, Ukrajina očakáva, že do konca marca budúceho roka bude musieť nakúpiť zhruba 4,4 miliardy metrov kubických plynu, čo bude stáť takmer dve miliardy eur, uvádzajú ľudia oboznámení s podrobnosťami. To zodpovedá takmer 20 percentám ročnej spotreby Ukrajiny.
Kyjev od začiatku útokov naliehavo žiada svojich partnerov zo skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 o vybavenie pre opravu svojho energetického systému. Ukrajina tiež dlhodobo žiada o viaceré systémy protivzdušnej obrany, ktoré by pomohli chrániť energetickú infraštruktúru. Zároveň sa usiluje o finančnú podporu na úhradu dovozu plynu.
„Rusko urobí čokoľvek, aby nám zabránilo v ťažbe nášho plynu,“ povedal v pondelok novinárom v Kyjeve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Urobia všetko. Bude ťažké toto všetko ochrániť. Úlohou je mať peniaze na dovoz plynu, aby ľudia mali plyn.“ dodal.
Plyn je nevyhnutný na vykurovanie predovšetkým v zimných mesiacoch, keď býva na Ukrajine veľmi chladno. Domácnosti sú tam pri vykurovaní takmer výlučne závislé od tohto paliva. Rusko od invázie každú zimu cieli na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, aby narušilo morálku civilného obyvateľstva.
Ukrajina zatiaľ tento rok nakúpila od zahraničných dodávateľov 4,58 miliardy metrov kubických plynu, z toho 3,67 miliardy od konca minulej vykurovacej sezóny. Kyjev síce odhadoval, že do konca tohto roka bude potrebné doviezť 5,8 miliardy metrov kubických, no začiatkom tohto týždňa spojencom oznámil, že to kvôli ruským útokom bude možno viac, uviedli zdroje.
Zvýšené dodávky plynu na Ukrajinu z Európskej únie by v regióne mohli viesť k zhoršeniu podmienok na trhu. Tieto obavy už na začiatku týždňa prispeli v Európe k rastu cien plynu. Zásoby plynu v EÚ sú ešte stále nižšie, ako sú dlhodobé priemery, čo región robí zraniteľným voči potenciálnemu narušeniu dodávok. Chladná zima by mohla rýchlo vyčerpať zásoby a ešte viac rozkolísať ceny, čo by pre spotrebiteľov znamenalo ďalší problém.
Zelenskyj dnes novinárom v Kyjeve povedal, že Ukrajina sa bude v prvom rade snažiť spoliehať na väčšiu domácu ťažbu. Ak ale dôjde k „silnému útoku na všetku plynárenskú infraštruktúru“, uchýli sa k dovozu a bude vedieť, kde nájsť potrebné peniaze, tvrdí Zelenskyj. Presné množstvo plynu, ktoré Ukrajina potrebuje, bude závisieť od množstva faktorov, vrátane rýchlosti opráv poškodených zariadení a dopadu prípadných budúcich leteckých úderov, uviedla v utorok ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková.
Ukrajinská národná energetická spoločnosť Naftohaz sa odmietla k situácii vyjadriť, ale jej generálny riaditeľ Serhij Koreckyj v príspevku na sieti LinkedIn uviedol, že rokoval so zástupcami G7 a že hovoril tiež s ľuďmi z Medzinárodného menového fondu (MMF) a s ďalšími partnermi. Rokovania so zástupcami G7 označil za produktívne. „Naši partneri úplne chápu zložitosť situácie,“ napísal.
Kľúčovým rizikom pre Kyjev je, že sa škody na domácej produkcii môžu zhoršiť, keďže Ukrajina aj Rusko naďalej stupňujú vzájomné údery na energetickú infraštruktúru toho druhého. Ukrajina sa tiež zamerala na ruské rafinérie v snahe obmedziť obrovské príjmy, ktoré Moskva získava z vývozu energií a potom ich využíva na financovanie vojnového ťaženia.
X X X
Kontakty medzi Ruskom a Spojenými štátmi ohľadom urovnania vojny na Ukrajine v rámci istanbulských rokovaní sa výrazne zbrzdili. Povedal to vo štvrtok podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR.
„Je to v prvom rade spojené s tým, že v súčasnosti došlo k vážnej prestávke v procese dialógu, v procese vývoja istanbulských rokovaní,“ povedal Peskov v reakcii na stredajšie vyjadrenia námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova, že silný impulz, ktorý v auguste vygenerovali lídri Ruska a USA na svojom stretnutí v Anchorage na Aljaške, sa do značnej miery vyčerpal.
Šéf Kremľa Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump rokovali na aljašskej vojenskej základni Elmendorf–Richardson 15. augusta. Ich stretnutie trvalo necelé tri hodiny a skončilo bez dohody o prímerí na Ukrajine či konkrétnych záväzkov.
Trump po rokovaní uviedol, že „mnohé body boli prerokované a niektoré čiastočne dohodnuté“, no pripustil, že k úplnej dohode sa zatiaľ nedospelo. Putin hovoril o porozumení medzi oboma stranami a navrhol pokračovanie dialógu v Moskve. Ukrajina, ktorá sa už viac než tri roky bráni ruskej invázii, na schôdzku pozvaná nebola.
X X X
Podľa štátneho prieskumu by sa víťazom volieb stal Smer, matovičovci na hranici zvoliteľnosti
Ak by sa voľby do Národnej rady konali v septembri, podľa štátneho prieskumu by ich vyhrala vládna strana Smer s výsledkom 20,2 percenta. Tesne by zvíťazila nad Progresívnym Slovenskom, ktoré by volilo 20,1 percenta účastníkov prieskumu.
So značným odstupom by ako tretí skončil Hlas so ziskom deviatich percent. Nasleduje Republika (8,9 percenta), Kresťanskodemokratické hnutie (8,6 percenta), strana Sloboda a Solidarita (6,1 percenta), Hnutie Slovensko (5,3 percenta) a Demokrati (5,1 percenta). SNS by skončila mimo parlamentu s výsledkom 3,1 percenta.
Výsledky prieskumu štátnej organizácie Infostat, ktorá spadá pod Štatistický úrad SR, sa líšia vo viacerých aspektoch od prieskumov renomovaných agentúr ako Focus, AKO či Ipsos. Podľa prieskumov všetkých troch menovaných agentúr by voľby v septembri vyhralo Progresívne Slovensko s výsledkom okolo 22 až 23,1 percenta, pričom Smeru namerali od 17,4 do 18,4 percenta. Výrazne odlišný výsledok ukazujú ostatné agentúry aj v prípade opozičného Hnutia Slovensko – podľa Focusu by získalo 8,5 percenta, prieskum AKO ukázal výsledok 8,7 percenta a Ipsos mu nameral 7,3 percenta.
„Hlas, ktorý si, síce pri miernom poklese, relatívne bezpečne udržiaval tretiu pozíciu, klesol pod hranicu 10 percent a zaradil sa do skupiny spolu s KDH a Republikou. SaS, Hnutie Slovensko a občas aj Demokrati sa dlhodobo pohybujú v intervale päť až sedem percent. Preferencie SNS už dlhší čas oscilujú okolo troch percent,“ komentoval Infostat svoj prieskum. Infostat prestal priebežne publikovať výsledky svojich prieskumov na jar tohto roku po verejnej kritike zo strany lídra SNS Andreja Danka. Národniarom totiž nameral len 1,5 percenta. Teraz zverejňuje viacero prieskumov naraz v súhrnnej správe, poslednú zverejnil tento týždeň.
Infostat sa respondentov pýtal aj na to, ktorej strane by dali svoj druhý hlas, keby bola možnosť voliť ešte jednu stranu alebo hnutie. „V prípade volebných preferencií pri druhom hlase si prvenstvo aj naďalej s predstihom udržiava Hlas s 18,5 percentami pred SaS (12,3 percenta) a Demokratmi, ktorých volebný potenciál v podobe druhého hlasu stúpol oproti mesiacu júl o 3,6 percentuálneho bodu na 11,7 percenta,“ uvádza prieskum. V tesnom závese je Smer s 11,3 percentami. Pod hranicou 10 percent je PS s 8,1 percenta, Republika (7,1 percenta) a SNS (6,3 percenta). Ostatné subjekty už v rámci druhého hlasu dosiahli menej ako päť percent./agentury/
X X X
Rozčúlený primátor Kežmarku Ján Ferenčák, úver sa opäť odložil
Na zasadnutí mestského zastupiteľstva sa opäť nezišiel dostatočný počet mestských poslancov, aby rokovali o novom úvere pre mesto.
KEŽMAROK: Sága s prerušovaním a presúvaním termínov zasadnutia mestského zastupiteľstva v Kežmarku pokračovalo štvrtým dielom. Rokovanie sa naťahuje od soboty 27. septembra, ktoré na víkendový termín zvolal primátor mesta Kežmarok Ján Ferenčák. Ešte pred jeho začiatkom desiatka poslancov z klubov KDH a Nezávislých dopredu avizovala, že sa ho pre nevhodný termín nezúčastnia.
Vedenie samosprávy poslancom na schválenie opakovane predkladá prijatie ďalšieho úveru vo výške 3 milióny eur. O ňom sa Kežmarčanom z rôznych príčin nedarí rokovať. Vlani v októbri pritom obecný parlament schválil iný 3,5 miliónový úver, ktorý do dnešného dňa ešte mesto nevyčerpalo. Ani dnes (9.10.) sa na zasadnutí mestského zastupiteľstva nezišiel dostatočný počet mestských poslancov, tak, aby bolo uznášaniaschopné.
Primátor názory opozície považuje za bludné
Z celkového počtu 18 mestských poslancov bolo prítomných iba sedem, ktorí podporujú vedenie kežmarskej samoprávy. Ani po polhodinovej prestávke sa počet prítomných nezmenil. Následne mestské zastupiteľstvo primátor Ján Ferenčák opäť presunul – tentoraz na utorok 14. októbra na 15.00 hod.
„Chcem požiadať tých, ktorí sa takto správajú k občanom mesta, aby prišli, počúvali, komunikovali, neutekali, vypočuli si všetko. Keď majú argumenty, nech to pomôže aj faktami, ale nielen svojimi tvrdeniami a výmyslami, ktoré tu hovoria dookola a zneužívajú súkromné médiá na prezentáciu svojich bludných názorov. Pekný deň vám prajem,“ kričal na konci zasadnutia Ján Ferenčák, ktorý sám priznal, že táto situácia ho „vytáča“.
Ján Ferenčák označil kroky skupiny 10 mestských poslancov, ktorý podľa neho už dva týždne blokujú rokovanie mestského zastupiteľstva o prijatí úveru vo výške za 3 milióny eur, za „robenie politiky na úkor obyvateľov Kežmarku“. V pondelok sa poslanci, ktorí sú pri novom úvere v názorovej opozícii voči primátorovi Kežmarku, zodvihli po prezencii prítomnosti z poslaneckých lavíc a odišli.
Koaliční poslanci obhajujú potrebu úveru
Ešte pred ukončením dnešného zasadnutia mestského parlamentu dal Ján Ferenčák po 30-minútovej prestávke, počas ktorej sa čakalo, či sa objavia ďalší mestskí poslanci, priestor prítomným siedmim poslancom na vyjadrenie svojho názoru, aktuality.sk
X X X
Ruská vojna ukončila jej detstvo v dvanástich. V Poprade prehovorili deti z Ukrajiny
Ukrajinská vedkyňa sa z USA vrátila do rodného Charkova miešať výbušné Molotovove koktejly.
POPRAD: Na štvrtkovom občianskom proteste v Poprade, ktorý pravidelne už takmer dva roky organizuje platforma Poprad za Demokraciu, vystúpili výnimoční hostia. Šlo o ukrajinskú vedkyňu Olga Shpak a tri školopovinné deti z Charkova, ktoré svoju školu poznajú posledné dva roky z podzemia. Charkov je mesto na východe Ukrajiny, ktoré je od Popradu vzdialené približne 1500 kilometrov a denne tam jeho obyvatelia na vlastnej koži pociťujú následky ničivej ruskej vojny v tejto krajine.
Olga Shpak, ktorej príhovor prekladal Maroš Cuník, doštudovala vysokú školu v Moskve a neskôr pracovala aj v Spojených štátoch amerických. Posledných 25 rokov svojho života preto pendlovala medzi Ukrajinou, Ruskom a USA, vďaka čomu na vlastné oči sledovala vývoj v týchto troch krajinách.
„Narodila som sa v Charkove a vždy som si myslela, že hovoriť po rusky je v poriadku, že to nič špeciálne neznamená. Ukrajinci a Rusi ale šli rôznymi smermi. V 90.tych rokoch, keď Ukrajina získala nezávislosť, bola pred nami budúcnosť. V tom istom čase si Rusi mysleli, že Rusko a Sovietsky zväz je to isté, a mysleli si, že rozpadom ZSSR ich okradli,“ opísala svoje vnímanie nedávnej histórie Olga Shpak.
Hrdinami sa staneme, až keď zomrieme
Ďalej približne dvom až trom stovkám protestujúcich vysvetľovala, ako v Rusku fungovala politická opozícia. „Ona tam vôbec nepôsobila, pretože jej rozdrobené sily nikdy nemali dostatok jednoty. Jej predstavitelia nemali dostatok charizmy a nedokázali medzi ľudí dostať svoj odkaz, preto za posledných 20 rokov nedosiahla nič,“ povedala ukrajinská vedkyňa z Charkova.
„Na Ukrajinu som sa vrátila jeden deň pred začiatkom vojny s očakávaním, že sa môže niečo stať. Už na druhý deň som na hlavnom námestí v meste liala olej do Molotovových koktejlov (pozn. red. – zápalný granát) a rozdávala som lieky. Všetci sme sa báli o život, ale zároveň sme boli veľmi nahnevaní. Už za pár dní ruské tanky operovali niekoľko kilometrov od nás. To bol moment, keď sme pocítili, že stratiť slobodu znamená do istej miery stratiť život,“ pokračovala Olga Shpak v opise o svojom rodnom meste.
Zahraniční pozorovatelia konfliktu Charkovčanov nazývajú hrdinami. „Tými sa staneme, až keď zomrieme. Bojujeme preto, lebo iné východisko z tejto situácie nevidíme. Keď sa začala veľká vojna na Ukrajine, celý svet uvidel, čo je čierne a čo biele. My bojujeme a zomierame za stranu svetla,“ zakončila svoju reč ukrajinská žena, ktorá už neverí, že ešte niekedy bude pracovať ako vedkyňa. Slovákom odkázala: „Aj keď bojujete, zatiaľ neumierate, ale to sa môže zmeniť“, aktuality.sk
X X X
SZRB podáva pomocnú ruku malým a stredným podnikateľom na Slovensku
SZRB, a. s. nie je len partnerom pre budúci rast, ale už dlhodobo zohráva kľúčovú úlohu pri financovaní a podpore malých a stredných podnikov.
Nový úver so zárukou NDF III. pomáha firmám rásť, investovať a znižovať náklady
V čase, keď sa podnikateľské prostredie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým, zohráva Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) kľúčovú úlohu pri zabezpečení stabilného a dostupného financovania pre malé a stredné podniky (MSP). Po rokoch aktívnej podpory teraz SZRB prichádza s novým produktom, ktorý môže firmám výrazne uľahčiť cestu k ďalšiemu rozvoju – Úverom so zárukou NDF III.
Novým úverom so zárukou NDF III., klient môže získať príspevok na splatenie až 25 % istiny úveru
Úver so zárukou od National Development Fund III., s. r. o. (NDF III.) vznikol v spolupráci so Slovak Investment Holding (SIH) a je podporený z fondov Plán obnovy a Program Slovensko 2021 – 2027. Ide o moderný nástroj, ktorý slúži na financovanie investičného rastu a súvisiacich prevádzkových výdavkov MSP, vrátane mikropodnikov.
Kľúčovou výhodou je možnosť získať grant až do výšky 25 % z vyčerpanej sumy úveru. Grant sa skladá z dvoch častí: podľa miesta lokalizácie projektu môže výška grantu dosiahnuť až 20 %, ďalších 5 % možná dodatočná bonifikácia grantu, a to pri splnení špecifických kritérií:
digitalizácia, automatizácia alebo princípy obehového hospodárstva.
Grant sa využíva vo forme mimoriadnej splátky istiny – v praxi tak môže podnikateľ získať prostriedky na splátku významnej časti úveru.
Parametre úveru NDF III.: výška úveru: minimálne 30 000 €, maximálne 2 812 500 €,, záruka NDF III: 80 % z istiny úveru, splatnosť: do 10 rokov (investičný), do 5 rokov (doplnkový prevádzkový úver do výšky 30 % z objemu investičného úveru), možnosť odkladu splátok až na 12 mesiacov, pri úveroch do výšky 300 000 €: bez potreby realizácie záložného práva.
Produkt je ideálny pre podnikateľov, ktorí: plánujú investovať do rozvoja alebo modernizácie – rekonštrukcie prevádzok, rozšírenie výroby, FVE, batériových úložísk alebo investície do udržateľného rastu, rozbiehajú väčší projekt a ocenia zníženie splátok grantom, potrebujú kryť aj časť prevádzkových nákladov súvisiacich s investíciou
Mikro-INVESTaktiv bez potreby ručenia aj pre malých podnikateľov
Pre začínajúcich podnikateľov, živnostníkov a mikropodniky ponúka SZRB aj produkt Mikro-INVESTaktiv, ktorý vznikol v spolupráci s Európskym investičným fondom (EIF). Je pripravený na mieru fyzickým osobám – podnikateľom, ktorí už podnikajú aspoň jedno účtovné obdobie (min. 6 mesiacov), ale potrebujú pomoc pri financovaní svojej prevádzky, investícií alebo rozvoja.
Tento úver: je vo výške od 5 000 € až do 30 000 €, má fixný úrok počas celej doby splácania, predčasné splatenie: bez poplatku, nevyžaduje ručenie majetkom (vďaka záruke EIF až do výšky 80 % požadovaného úveru ), splatnosť úveru: prevádzkový úver od 5 až do 8 rokov, investičný úver od 5 až do 10 rokov.
Je ideálnym riešením pre tých, ktorí chcú financovať prvé investície, prevádzku alebo rozšírenie činnosti a potrebujú úver, ktorý rast ich biznisu podporí a nie zaťaží.
/agentury/
X X X
Ako sa do jednej z najziskovejších firiem dostali ľudia ministerky Denisy Sakovej?
Teplý flek sa ušiel aj známemu hudobníkovi Mariánovi Greksovi.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) podľa Denníka N dosadila do energegických firiem svojich ľudí. Jedným z nich je hudobník Marián Greksa, ktorého môžu ľudia poznať z kapiel Demikát a Modus.
Od septembra 2024 je v dozornej rade Západoslovenskej energetiky – piatej najziskovejšej firme na Slovensku. Lukratívne pozície sa ale podľa Denníka N ušli aj trénerovi karate či obchodníčke s kabelkami.
Posty sa ušli aj bývalému poradcovi exministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej Marekovi Brezničanovi, ktorý je vo vedení distribučnej spoločnosti. Do dozornej rady holdingu Hlas dosadil právnika Tomáš Rusiňák, ktorý sa ukázal na tlačovej konferencii ministra zdravotníctva Kamila Šaška.
Greksa, ktorý nie je politickým nováčikom, je podľa Denníka N prepojený na Hlas cez manželku, ktorá je straníčkou v komunálnej politike v Senci, aktuality.sk
X X X
38 mŕtvych. Putin priznal, že Rusi zostrelili azerbajdžanské lietadlo a sľúbil aj odškodné
Za vlaňajšiu haváriu lietadla azerbajdžanskej spoločnosti AZAL je zodpovedná ruská protivzdušná obrana. Uviedol to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin na rokovaniach s azerbajdžanským náprotivkom Ilhamom Alijevom v Tadžikistane.
Šéf Kremľa sa už vlani ospravedlnil za tento „tragický incident“, avšak nepriznal priamo, že lietadlo havarovalo v dôsledku zásahu ruskej protivzdušnej obrany. Rusko teraz podľa neho urobí všetko preto, aby za incident vyplatilo odškodné.
Civilné lietadlo typu Embraer 190 spoločnosti AZAL smerovalo 25. decembra z azerbajdžanskej metropoly Baku do čečenského hlavného mesta Groznyj a krátko pred plánovaným pristátím ho poškodila strela protivzdušnej obrany. Neskôr havarovalo pri pokuse o núdzové pristátie pri meste Aktau v Kazachstane na opačnej strane Kaspického mora. Na palube bolo 67 ľudí vrátane piatich členov posádky. O život prišlo 38 osôb.
Príčiny havárie lietadla podľa Putina súvisia okrem iného s tým, že v ruskom vzdušnom priestore sa v tom čase nachádzal jeden z troch ukrajinských dronov. Verziu o odrážaní útoku bezpilotných lietadiel v oblasti Grozného prezentovala Moskva bezprostredne po udalosti.
„Druhým dôvodom sú technické poruchy samotného systému protivzdušnej obrany Ruska. A dve rakety, ktoré boli vypálené, nezasiahli lietadlo priamo. Keby sa tak stalo, zrútilo by sa na mieste. Explodovali – možno sa zničili samé – približne desať metrov (od lietadla),“ uviedol ruský prezident, podľa ktorého boli príčiny havárie objasnené po dôkladnej analýze zahŕňajúcej aj čierne skrinky.
Azerbajdžanský prezident za mylný zásah od začiatku vinil ruské ozbrojené sily. Rusko, ktoré sa podľa neho snažilo príčiny havárie ututlať, verejne ostro kritizoval a žiadal ospravedlnenie. Alijev tiež vyzval Moskvu, aby potrestala osoby zodpovedné za zostrelenie lietadla./agentury/