A toto povedal o Slovensku! Našu krajinu spomenul v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu. Slovensko a Maďarsko využívajúc svoje právo veta bránia tomu, aby sa z Európskej únie stala vojnová mašinéria, ako by si to priala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a ďalší lídri, ktorí riadia EÚ. Podľa servera nepszava.hu to uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu RT, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

 Lavrov, ktorého krajina vedie už vyše 43 mesiacov totálnu inváziu voči Ukrajine, nazval von der Leyenovú a ďalších lídrov EÚ v rozhovore „führermi“, píše nepszava.hu. Šéf ruskej diplomacie podotkol, že v súčasnosti v EÚ chcú zrušiť právo veta v kľúčových otázkach vojny a mieru. „Chcú zbaviť členské štáty EÚ ich práva veta, pričom primárne zasiahnu krajiny ako Maďarsko a Slovensko, ktoré chcú mier, nie vojnu,“ povedal Lavrov, aktuality.sk

X X X

 Tancujúci Trump je dnes absolútnym virálnym hitom. Najskôr zábava, potom tvrdá politika

Na letisku v Kuala Lumpur ho privítal malajzijský premiér Anwar Ibrahim spolu s tanečníkmi, ku ktorým sa Trump prekvapivo pridal — a jeho vystúpenie sa okamžite stalo virálnym hitom.

Americký prezident Donald Trump pricestoval v nedeľu ráno do Malajzie, kde odštartoval svoje päťdňové diplomatické turné po Ázii. Na medzinárodnom letisku v Kuala Lumpur, kde ho čaká samit Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Trumpa privítal malajzijský premiér Anwar Ibrahim.

Tanec na červenom koberci

Na mieste amerického prezidenta čakal tiež živý ceremoniál s červeným kobercom a vlajkami oboch krajín. Súčasťou boli tradičné tanečné vystúpenia reprezentujúce malajzijské, čínske, indické a domorodé komunity z Bornea.

X X X

Peter Pellegrini odvolal sudcu Krajského súdu v Bratislave Milana Chalupku z funkcie

 Prezident tak rozhodol v súlade so svojimi ústavnými právomocami. Prezident SR Peter Pellegrini odvolal sudcu Krajského súdu v Bratislave v funkcie. Rozhodol tak v zmysle svojich ústavných právomocí na základe doručených disciplinárnych rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR. TASR o tom informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR. Podľa informácií TASR má ísť o Milana Chalupku.

„Z jednotlivých doručených disciplinárnych rozhodnutí vyplýva, že sudca bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania činu, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu,“ priblížil komunikačný odbor.

Nevyhovel odvolaniu

Kancelárii prezidenta SR bolo postupne doručené upovedomenie NSS SR o právoplatnom disciplinárnom rozhodnutí, ktorým sa ukladá disciplinárne opatrenie spočívajúce v odvolaní sudcu z funkcie. Rovnako tak uznesenie NSS SR, ktorým bolo odmietnuté odvolanie disciplinárne obvineného, ako aj rozhodnutie NSS SR, ktorým bol sudca právoplatne uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu.

 Najvyšší správny súd SR začiatkom júla zamietol odvolanie Milana Chalupku voči jeho odvolaniu z funkcie sudcu. Rozhodnutie je právoplatné. Jeho právny zástupca Rastislav Palovič avizoval, že z funkcie sudcu by ho mal čoskoro odvolať prezident SR Peter Pellegrini. Priblížil tiež, že rozhodnutie rešpektujú, ale predpokladá, že sa jeho klient v tejto veci obráti na Ústavný súd SR.

Porušenie povinnosti

Senát NSS vlani v októbri odvolal sudcu z funkcie pre porušenie povinnosti deklarovať svoje majetkové pomery v súlade so zákonom. Zároveň ho uznal za vinného z porušenia povinnosti dodržiavať zásady sudcovskej etiky a hodnoverným spôsobom preukázať pôvod svojho majetku. Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová následne podala návrh na dočasné pozastavenie výkonu jeho funkcie sudcu. NSS mu vyhovel, aktuality.sk

X X X

 Šimečkovi praskli nervy v priamom prenose: Takto v STVR nahučal na Danka!

Situácia medzi politikmi vygradovala. V nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 bolo poriadne dusno. Šimečkovi praskli nervy v priamom prenose: Takto v STVR nahučal na Danka!

V nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 bolo poriadne dusno.

Oproti sebe si sadli líder opozičného PS Michal Šimečka a podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS). V relácii sa venovali viacerých pálčivým otázkam, na ktoré mali odlišné pohľady, a rovnaké to bolo aj pri téme narastajúcej kriminality. Danko uviedol, že treba rozlíšiť drobnú a závažnú kriminalitu a zefektívniť prácu polície i obvodných úradov.

 „Slovensko malo najväčší počet väzňov na počet obyvateľov. Nemáme vybudované väznice, nevyužívali sme náramky, domáce práce, verejnoprospešné tresty – toto všetko si vyžaduje diskusiu,“ poznamenal. Šimečka oponoval, že rast kriminality je dôsledkom novely Trestného zákona.

Danko zdôraznil, že tento problém treba riešiť. „Chcel by som pána Šimečku vidieť sa večer prechádzať v Marseille, tak asi by ho smiech prešiel,“ nadhodil. Moderátor zopakoval slová koalície, podľa ktorej rastie kriminalita aj na Západe. „Pán predseda Danko by mal ísť naozaj kandidovať do Francúzska. Na rozdiel od toho, aby sme sa rozprávali o Slovensku, on stále rozpráva o Francúzsku. Viete francúzsky, pán predseda?“ zareagoval líder PS. „Neviem, ale je to krásny jazyk,“ odpovedal šéf SNS.

 „No tak sa začnite učiť francúzsky, presťahujte sa do Francúzska, získajte občianstvo, kandidujte za krajnú pravicu, možno vás zvolia. Ale ja sa chcem rozprávať o slovenských problémoch,“ zdôraznil Šimečka. „Ľudia sa necítia na Slovensku bezpečne,“ povedal. „A vo Francúzsku sa ako cítia?“ opýtal sa Danko so zvýšeným hlasom. „Na Slovensku sa necítia bezpečne, choďte do Marseille, choďte večer do Paríža, do Bruselu,“ pokračoval.

Situácia následne vygradovala

Líder opozičnej strany uviedol, že aj v bratislavskej časti Ružinov, kde býva, spisujú ľudia petície pre obrovský nárast kriminality ale aj drog. „Kde sú detské ihriská, kde bývajú mladé rodiny s deťmi a to je v dôsledku novely Trestného zákona,“ dodal. „Ale veď vy drogy chcete. Vy chcete drogy legalizovať,“ skočil mu do reči Danko. „Ale už buďte ticho! Už buďte ticho. To je vážny problém. Vy tu rozprávate hlúposti,“ praskli Šimečkovi nervy. Spomínanú časť diskusie si môžete pozrieť vo videu nižšie, aktuality.sk

X X  X

 Do Pokrovska preniklo približne 200 ruských vojakov, hlási ukrajinský generálny štáb

 Ruské sily sa zároveň snažia preraziť ukrajinské obranné pozície za pomoci tankov a obrnených bojových vozidiel pechoty.

Po mesiacoch útokov na ukrajinské pozície v okolí Pokrovska sa ruským vojakom podarilo preniknúť do tohto mesta ležiaceho v Doneckej oblasti. Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA s odvolaním sa na informácie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl zverejnené na Facebooku.

Podľa nich sa do mesta infiltrovalo niekoľko malých skupín ruských vojakov, ktorí obišli ukrajinské obranné línie. Ide o približne 200 vojakov, ktorí sa zapojili sa do ťažkých bojov s ukrajinskými jednotkami. Obe strany do nich nasadili aj bojové drony.

Intenzívne boje s dronmi

Boje v Pokrovsku sa vyznačujú „vysokou dynamikou a intenzitou“, uviedol ukrajinský generálny štáb. Ruská armáda sa navyše pokúša prelomiť ukrajinské obranné línie pomocou tankov a bojových vozidiel pechoty.

 Generálny štáb poprel tvrdenia ruskej strany, že ukrajinské jednotky v Pokrovsku boli úplne obkľúčené. Naopak tvrdí, že rozsiahle oblasti v jeho okolí boli znovu dobyté, čím sa stabilizovala situácia v tomto sektore a pozdĺž prístupových ciest do Pokrovska.

Za posledných desať dní ukrajinské sily opäť dobyli obce Kučeriv Jar a Suchecke ležiace severne od Pokrovska, uviedol generálny štáb. Agentúra DPA poznamenala, že túto informáciu nie je možné nezávisle overiť, avšak podľa interaktívnej mapy DeepState, ktorá sleduje situáciu na bojisku a jej tvorcovia majú väzby na armádu, sú pod kontrolou Kyjeva, aktuality.sk

X X X

 Drucker: Rokovanie s PS? Nezmysel, sú obsahovo prázdni. Školská reforma je o spravodlivosti

Školská reforma nie je o likvidácii škôl, ale o spravodlivosti a rovnakom prístupe, uviedol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) v relácii Ide o pravdu.

Minister školstva Tomáš Drucker v relácii Ide o pravdu hovoril o reforme školského systému, ktorá má byť zavedená postupne do roku 2028. Cieľom reformy je podľa ministra vytvoriť spravodlivý systém, ktorý zabezpečí rovnaký prístup k vzdelaniu pre všetky deti, študentov, školy aj rodičov.

Drucker reagoval aj na informácie o údajnej spolupráci s Progresívnym Slovenskom: „V živote som sa ani formálne, ani neformálne nestretol s pánom Šimečkom, okrem pozdravenia v parlamente. Informácie o rokovaniach sú absolútny nezmysel. Nevidím vyzretosť PS, ani KDH, aby dokázali vydržať týždne v prípadnej vláde – stratili obsah. Obsahovo sú vyprázdnení. Preto si neviem predstaviť spoluprácu.“

K situácii poslanca Hlasu Jána Ferenčáka, ktorý nehlasoval za niektoré vládne návrhy, Drucker uviedol: „Zostáva v strane Hlas. My sme nikdy nepovedali, že niekoho ideme vylučovať za to, ako hlasuje. Poslanec, ktorý sa hlási k vládnej koalícii a nehlasuje za vládne zákony, asi nie je úplne koaličným poslancom, ak hlasuje s opozíciou. Ak sa ukáže, že to tak nie je, budeme konať.“

Jednou z kľúčových tém školskej reformy je financovanie súkromných a cirkevných škôl. Minister uviedol, že ak súkromná škola vyberá školné nad 500 eur ročne, štát jej financovanie zníži. „Školy, ktoré školné nevyberajú, ostávajú bez zmeny. Reforma sa zavádza postupne do roku 2028,“ vysvetlil Drucker.

Každý žiak musí mať podľa ministra prístup do verejnej školy vo svojom obvode, pričom cirkevné a súkromné školy môžu získať štatút verejného poskytovateľa alebo nastaviť vlastné pravidlá prijímania žiakov. Na protesty súkromných škôl minister reagoval slovami: „Protesty asociácie súkromných škôl sú ich právom. Reforma však nie je o likvidácii škôl, ale o spravodlivosti a rovnakom prístupe.“

Minister v súvislosti s opozičným návrhom na odvolanie ministra investícií tiež pripomenul, že za Samuela Migaľa zodpovedá premiér: „Za Samuela Migaľa zodpovedá strana Smer a premiér. My rešpektujeme koaličnú zmluvu.“

Minister školstva Tomáš Drucker zdôraznil, že povinné predškolské vzdelávanie je kľúčové najmä pre deti z marginalizovaných komunít. „Všetky štúdie preukazujú, že čím skôr začneme pracovať s deťmi, tým väčšia šanca na ich úspech,“ povedal minister. Podľa jeho slov dnes tri zo štyroch detí vo veku troch rokov navštevuje materskú školu, ale zvyšná štvrtina – často z marginalizovaných rómskych komunít – sa nepripravuje na školu a neskôr prichádza nepripravená na vyučovanie. Minister zároveň zdôraznil, že reforma rešpektuje aj rodičovský záujem: rodičia si môžu dieťa ponechať doma, ale musia túto skutočnosť nahlásiť ob/agentury/

X X X

Rusko proti zdravému rozumu. Brutálne odráža neexistujúci útok

Ruskej propagande sa podarilo časti verejnosti vsugerovať myšlienku, ktorá je z hľadiska zdravého rozumu nemožná. Vyhlásila, že sa bráni proti Ukrajine, hoci tá proti Rusku žiaden útok nepodnikla. Naopak, trvala na dodržiavaní Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, že jej bude zaručená bezpečnosť, ak sa vzdá svojich jadrových zbraní.

Rusko zhromaždilo takmer 200 000 vojakov, aby sa išlo brániť nie na svojom, ale cudzom území, a to dokonca až v jeho hlavnom meste Kyjeve, ktoré chcelo obsadiť.

Podľa Putinových slov chceli denuklearizovanú Ukrajinu „demilitarizovať“, čo znie ešte absurdnejšie, ak vezmeme do úvahy, že podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru mala v roku 2020 asi desatinu ruského obranného rozpočtu, nehovoriac o 5 000 nukleárnych hlaviciach zaručujúcich nedotknuteľnosť Ruska.

V roku 2022 malo Rusko 900 000 aktívnych vojakov, kým Ukrajina asi 200 000, 1 300 útočných lietadiel oproti 150 ukrajinským, 31 000 ozbrojených vozidiel oproti 5 000, 600 plavidiel oproti 38 a 70 ponoriek oproti 0. Je tak komické, ak internetoví vojenskí komentátori štvrtý rok predvídajú víťazstvo Ruska, ku ktorému malo dôjsť dávno, ak nie už v prvých týždňoch invázie.

Netreba zabúdať ani na to, že ešte pred jej začiatkom Rusko okyptilo Ukrajinu o Krym. Ak by bola pravda to, čo vyhlasuje ruské vedenie, znamenalo by to, že sa „bránili“ a „bránia“ s nepriestrelnou vestou a so štvornásobnou silou voči slabochovi, ktorému nikto nepomáha, iba mu niektorí dobrovoľníci z diaľky a oneskorene posielajú a predávajú svoje zvyšné a neškodné zbrane, ktorými môže útočníka ohľaduplne zasiahnuť.

Agresor si je tejto skutočnosti vedomý, čo potvrdzujú slová podpredsedu ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva, že „NATO vedené USA sa priveľmi bojí jadrovej apokalypsy, aby priamo vstúpilo do konfliktu.

Napokon bezpečnosť Washingtonu, Londýna a Bruselu sú oveľa dôležitejšie ako osud umierajúcich Ukrajincov, ktorých nikto nepotrebuje. Dodávka moderných zbraní je pre západné krajiny len biznis“.

Putin navyše minulý rok v auguste rozšíril jadrovú doktrínu krajiny a ohlásil, že akýkoľvek útok nejadrového štátu na Rusko, ktorý by kryla jadrová veľmoc, bude považovaný za spoločný útok. V našom príklade to znamená, že ak by sa napadnutý slaboch opovážil agresorovi útok opätovať s niekým v nepriestrelnej veste za chrbtom, agresor to bude brať tak, že ho napadli obaja a použije proti nim akékoľvek prostriedky.

Ruská štátna propaganda sa spolieha na stratégiu, ktorou je obviňovanie oponenta z toho, čo robí sama v otvorenejšej a brutálnej podobe. Takto odvádza pozornosť verejnosti, aby mohla pokračovať v zaberaní cudzích území.

Rusko sa iba bráni, ak prijmeme jeho tvrdenie, že Ukrajina ako národ a štát neexistuje a Krym a Doneck sú jeho. Z tohto pohľadu červenú čiaru porušovania suverenity iného štátu a medzinárodného práva neporušuje útočník, ale napadnutý.

Najhrubšiu červenú čiaru prekročilo Putinovo Rusko, keď sa vyhrážalo použitím jadrových zbraní. Takéto hrozby priamym útokom neboli prijateľné ani počas studenej vojny./agentury

X X X

 Pri brutálnom útoku dronmi na kyjevské bytovky zomreli traja ľudia, takmer 30 je zranených

Traja ľudia dnes v noci zomreli po ruskom vzdušnom útoku na Kyjev, uviedla ráno ukrajinská služba pre mimoriadne situácie. Zranených je podľa úradov 29 ľudí, vrátane siedmich detí. Podľa skoršieho vyjadrenia starostu Vitalija Klička boli zasiahnuté dva výškové obytné domy. Ruská protivzdušná obrana zneškodnila dron mieriaci na Moskvu.

 Hasiči pracujú pri zničenej obytnej budove po ruskom útoku dronom v Kyjeve na Ukrajine v nedeľu 26. októbra 2025.

 Ruská armáda obnovila masívne mechanizované útoky v smere na strategické mesto Pokrovsk v Doneckej oblasti, ale za cenu jedných z najvyšších strát ťažkej techniky za posledné mesiace. Ukrajinské drony, delostrelectvo a míny zničili najmenej 20 vozidiel z jednej 35-vozidlovej ruskej útočnej kolóny. / Zdroj: 82. samostatná výsadkovo-útočná bukovinská brigáda / Telegram

 X X X

 Po mesiacoch útokov na ukrajinské pozície v okolí Pokrovska sa ruským vojakom podarilo preniknúť do tohto mesta ležiaceho v Doneckej oblasti. Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA s odvolaním sa na informácie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl zverejnené na Facebooku.

Podľa nich sa do mesta infiltrovalo niekoľko malých skupín ruských vojakov, ktorí obišli ukrajinské obranné línie. Ide o približne 200 vojakov, ktorí sa zapojili sa do ťažkých bojov s ukrajinskými jednotkami. Obe strany do nich nasadili aj bojové drony.

Boje v Pokrovsku sa vyznačujú „vysokou dynamikou a intenzitou“, uviedol ukrajinský generálny štáb. Ruská armáda sa navyše pokúša prelomiť ukrajinské obranné línie pomocou tankov a bojových vozidiel pechoty.

Generálny štáb poprel tvrdenia ruskej strany, že ukrajinské jednotky v Pokrovsku boli úplne obkľúčené. Naopak tvrdí, že rozsiahle oblasti v jeho okolí boli znovu dobyté, čím sa stabilizovala situácia v tomto sektore a pozdĺž prístupových ciest do Pokrovska.

Za posledných desať dní ukrajinské sily opäť dobyli obce Kučeriv Jar a Suchecke ležiace severne od Pokrovska, uviedol generálny štáb. Agentúra DPA poznamenala, že túto informáciu nie je možné nezávisle overiť, avšak podľa interaktívnej mapy DeepState, ktorá sleduje situáciu na bojisku a jej tvorcovia majú väzby na armádu, sú pod kontrolou Kyjeva.

X X X

 Nadvláda Barcelony sa skončila, El Clásico ovládol Real Madrid. Vinícius nezvládol vystriedanie

Futbalisti Realu Madrid uspeli v úvodnom El Clasicu sezóny 2025/26.

 Najprestížnejšie derby v Španielsku sa stalo korisťou „bieleho baletu“ v nedeľňajšom stretnutí 10. kola La Ligy, v ktorom Real zdolal FC Barcelona 2:1.

Víťazný gól strelil v 43. minúte anglický stredopoliar Jude Bellingham, vďaka ktorému Real prerušil päť zápasov trvajúcu sériu triumfov Kataláncov vo vzájomných súbojoch.

Na čele tabuľky si vypracovali Madridčania päťbodový náskok práve pred Barcou.

Dojem z triumfu Realu trocha narušilo správane Viníciusa Juniora. Keď sa tréner bieleho baletu Xabi Alonso rozhodol vystriedať ho v 72. minúte, podráždený Brazílčan nervózne gestikuloval, kričal a španielskemu trénerovi ani nepodal ruku. Následne zamieril priamo do šatne. /agentury/

 X X X

 Rozhodovať o Černákovi či Lexovi môžu aj bez právnického vzdelania, Mário súdil biele kone. Kto sú sudcovia z ľudu?

Nemusia mať právnické vzdelanie a rozhodujú aj o ťažkých prípadoch ako je podmienečné prepustenie doživotne odsúdeného mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka. V talári budú dohliadať aj na spravodlivosť v kauze únosu prezidentovho syna Michala Kováča. Reč je o prísediacich, často označovaných ako sudcovia z ľudu.

 Desať rokov pôsobil ako sudca z ľudu na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom Mário Palcút (46), ktorý v civilnom živote pracuje v oblasti stavebníctva. Chcel byť užitočný, získať prehľad a skúsenosti a motivoval ho občiansky záujem o veci verejné. Výška odmeny ho nezaujímala, za každé pojednávanie dostával v tom období dve eurá a cestovné. Nevyužíval ani náhradu za ušlú mzdu. „Bral som to občiansku povinnosť a robil som to rád. Bola to rozhodne zaujímavá skúsenosť,“ hodnotí po piatich rokoch.

 Funkciu zanechal pred piatimi rokmi pre časovú tieseň. „Je to už pomerne dlhá doba, ale spomínam si na jeden veľmi zložitý a zdĺhavý prípad, šlo o podvod s takzvanými bielymi koňmi. Boli sme v pojednávacej miestnosti celý deň, bolo to priam nekonečné a pritom sa to nedokázalo uzavrieť tak akoby sa patrilo. Nebolo to nijako možné. Bolo to tak trochu frustrujúce,“ spomínal si.

A aj keď sa podieľal na rozhodovaní o podvodoch či napadnutiach, mimo súdnej siene sa s negatívnymi reakciami obžalovaných nikdy nestretol. „A to sme niekedy čakali spoločne na chodbe pred začiatkom pojednávania,“ opísal. Niekedy sa podľa jeho slov pojednávania príliš naťahovali aj preto, že bolo málo sudcov a nestíhali. „Termíny odročených prípadov boli rádovo mesiace a za takú dobu si aj svedkovia nie všetko pamätajú,“ podotkol.

Kto môže byť sudcom z ľudu

Hoci je funkcia otvorená aj laikom, prísediacim sa nemôže stať úplne hocikto. V zákonných podmienkach je vek od 30 do 65 rokov, trvalý pobyt na Slovensku, bezúhonnosť, dobrý zdravotný stav a vysoký morálny kredit. Najnižšie dosiahnuté vzdelanie zákon nespomína.

Za krátky čas sme na weboch okresných aj krajských miest našli hneď niekoľko ponúk na funkciu sudcu z ľudu. Mestská časť Košice – Dargovských hrdinov napríklad motivuje záujemcov podieľaním sa na spravodlivosti a rozhodovaní v súdnych konaniach. „Ide o čestnú a vysoko váženú pozíciu, ktorá nevyžaduje právnické vzdelanie,“ informuje.

Konkrétne mená navrhujú starostovia a primátori a zastupiteľstvá ich volia na štyri roky. „Funkcia prísediaceho trvá aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, ak je to potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim,“ uvádza sa v zákone. Postu sa ujímajú, keď zložia sľub a môžu sa ho aj vzdať.

Odmena za výkon je však pomerne nízka. Nárok majú na preplatenie cestovného lístka na súd a späť domov. Ak sú na pojednávaní viac ako päť hodín, dostanú stravné vo výške 7,80 eura. Paušálne ohodnotenie je vo výške päť eur a nárokovať si môžu aj spomínanú náhradu mzdy.

 Prežitok z minulosti?

Ekvivalentom účasti občanov pri rozhodovaní súdov je v niektorých zahraničných právnych systémoch takzvaná porota. V našich končinách sa laický prvok zaviedol po februári 1948, aby súdnictvo zľudovelo. Hoci dnes majú sudcovia z ľudu iné úlohy ako kedysi, rovnako ako profesionáli musia rozhodovať nezávisle a nestranne.

Kým v minulosti pôsobili v trestnom aj občianskoprávnom konaní, dnes je ich agenda podstatne štíhlejšia. „Tento inštitút zostal však naďalej zachovaný v prvej inštancii na okresných súdoch v trestnom konaní, a to len v niektorých veciach – obzvlášť závažné zločiny s dolnou hranicou sadzby trestu odňatia slobody 12 rokov,“ priblížila prezidentka Združenia sudcov Slovenska (ZSS) Lenka Praženková.

Dostanú sa aj k procesom o tých najzávažnejších trestných činoch: od podvodov až po lúpeže a vraždy. V súdnej sieni boli dve sudkyne z ľudu prítomné aj v prípade prepustenia na slobodu jedného z najobávanejším slovenských mafiánov.

„Ak teda súd rozhoduje vo veci v senáte zloženom z jedného sudcu a dvoch prísediacich – takzvaných „sudcov z ľudu“ – podieľajú sa títo sudcovia na senátnom rozhodnutí o veci v celom rozsahu, a to hlasovaním, po porade senátu, t.j. môže sa stať, že sudcu väčšinovo prehlasujú,“ priblížila. Ak by teda boli prísediace z prípadu Černáka presvedčené, že sa polepšil, mohli ho svojimi hlasmi dostať na slobodu.

Na okresných súdoch teda nerozhoduje senát v zložení troch sudcov. „Také zloženie senátov v rámci všeobecného súdnictva je v zmysle procesných kódexov len na krajských súdoch a na Najvyššom súde, kde môže byť senát zložený aj z až piatich sudcov, ako je to napríklad v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní, prípadne až sedem sudcov,“ vysvetlila ďalej šéfka ZSS.

Prokurátorka v prípade M. Černáka M. Brodanská: Senát dospel k spravodlivému a správnemu rozhodnutiu

 Nedostatok prísediacich ovplyvnil aj kauzu únosu a zavlečenia syna prezidenta Michala Kováča do Rakúska spred 30 rokov. Osem rokov od zrušenia takzvaných Mečiarových amnestií slovenské súdnictvo s prípadom nedokázalo pohnúť. Brzdil ho totiž nekompletný senát. Chýbali v ňom sudcovia z ľudu s bezpečnostnými previerkami, keďže celý spis je v režime utajenia.

Národný bezpečnostný úrad vydal cez prázdniny osvedčenia o previerke na stupeň „prísne tajné“ štyrom prísediacim. Predseda senátu a sudca Karol Posluch uviedol, že na to, aby bolo vo veci vôbec možné konať, je potrebné disponovať nielen preverenými dvoma riadnymi členmi senátu, no treba aj dvoch náhradníkov. Senát medzičasom zložili a začal študovať spis.

V kauze čelí okrem iných obžalobe exriaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa. Kedy začne bratislavský mestský súd vo veci pojednávať zatiaľ nie je jasné.

Na archívnej snímke z 5. októbra 1995 tlačová konferencia Michala Kováča ml. v hoteli Astron vo Viedni. Vľavo Peter Tóth ešte ako novinár denníka Sme.

Nie sú to len penzisti

Keďže rezort spravodlivosti počty, priemerný vek ani záujem o funkciu prísediacich neeviduje, tieto údaje by sa dali preveriť len prácnym oslovením všetkých 36 okresných súdov. Aj keď sa často predpokladá, že o post sudcov z ľudu sa uchádzajú skôr znudení penzisti, dáta, ktoré nám poskytli samosprávy, hovoria niečo iné.

Veková štruktúra prísediacich zvolených v Žiline na obdobie 2025 až 2028 je od 45 do 64 rokov, v Trnave je to medzi 40 a 55 rokov. V Nitre zvolili prísediacich, ktorí majú medzi štyridsiatkou a šesťdesiatkou. Výrazne menej je to v Banskej Bystrici, vekový priemer sudcov z ľudu je tu 39 rokov.

Víťazom je v tomto smere Prešov, kde majú zrejme jedného z najstarších prísediacich. „Veková štruktúra je od 41 do 73 rokov. Vekový priemer záujemcov o funkciu prísediacich je 59 rokov,“ uviedol pre Pravdu vedúci Oddelenia komunikácie, marketingu a vzťahov s verejnosťou Daniel Šoltis.

 Obrovský aj mizerný záujem

V Žiline zvolili vlani deväť prísediacich, pričom záujem prejavilo desať ľudí. Jeden človek svoju žiadosť stiahol. „Záujem o funkciu je kolísajúci, pričom viacerí kandidáti prejavia záujem pokračovať vo funkcii aj v nasledujúcom období a sú opakovane zvolení,“ zhodnotila hovorkyňa mesta Zuzana Ondrášová. Skutočný počet sudcov z ľudu neevidujú.

„Na vlaňajšiu výzvu sa prihlásilo päť záujemcov, avšak jeden svoju žiadosť neskôr stiahol a ďalší nespĺňal zákonnú podmienku, preto boli do procesu voľby zaradení len traja. Počet záujemcov klesá v súvislosti s vekovou podmienkou, ktorá bola stanovená v zákone,“ priblížila hovorkyňa Trnavy Veronika Majtánová. Veľmi nízky záujem evidujú aj v Banskej Bystrici.

Paradoxne, až 25-násobne viac sudcov z ľudu ako v Trnave zvolili nedávno v Trenčíne. Záujem tam v porovnaní s minulým obdobím podstatne narástol. „K dnešnému dňu vykonávajú funkciu prísediacich ešte tí prísediaci, ktorí boli zvolení v roku 2021. Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne vtedy zvolilo 20 prísediacich Okresného súdu Trenčín. Na ďalšie funkčné obdobie zvolil trenčiansky mestský parlament 9. septembra tohto roka 76 prísediacich Okresného súdu Trenčín,“ spresnila hovorkyňa mesta Erika Ságová.

Hovorca Nitry Tomáš Holúbek hovorí, že záujem o funkciu je u nich v dlhodobom časovom horizonte konštantný a polročne sa hlásia na funkciu zhruba jeden až dvaja ľudia, čo zvyčajne pokrýva potreby tamojšieho okresného súdu. „Z predchádzajúceho obdobia si vybavujeme jedinú väčšiu voľbu prísediacich na základe žiadosti súdu v roku 2022, kedy súd požadoval doplniť približne 12 prísediacich,“ priblížil.

 Čo predchádza voľbe

Mestá sa zhodujú, že voľba sudcov z ľudu nepredstavuje pre nich výraznú záťaž, ide väčšinou o administratívu. Ságová vysvetlila, že najskôr oslovujú tých, ktorí už boli vo funkcii v minulom období a súd navrhol, aby pokračovali, v druhej fáze nastáva „nábor“.

Celý proces trvá zhruba dva mesiace a samotného schváleniu prísediaceho predchádza viacero úkonov. Najskôr sa kontrolujú všetky tlačivá, ktoré kandidát predkladá k voľbe. Konkrétne je to žiadosť, dotazník, životopis, čestné prehlásenie o zdravotnej spôsobilosti a bezúhonnosti.

„Po vyhodnotení, že kandidát spĺňa všetky zákonné podmienky pre výkon funkcie, mesto osloví predsedu Okresného súdu Nitra so žiadosťou o vyjadrenie sa k voľbe kandidáta. Pokiaľ súd nevznesie k voľbe kandidáta výhrady a námietky, mesto pripraví materiál – návrh na zvolenie prísediaceho sudcu, ktorý najskôr prerokuje Mestská rada v Nitre a následne rozhodne o schválení/neschválení kandidáta mestské zastupiteľstvo,“ opísal hovorca Nitry.

Výsledok sa potom oznámi kandidátovi. Ak ho zvolia, mesto zašle výpis uznesenia zo zastupiteľstva a osvedčenie o zvolení aj súdu.

 X X X

 Václav Neuer: Smrť som videl v rôznych podobách. Ak na chodníku leží mŕtvy mafián, cítite to inak, ako keď je tam nevinné dieťa

Jeho pseudonymom, za ktorý sa tak trochu skryl po skončení profesionálnej policajnej služby, sa pred časom objavil na billboardoch po Slovensku. Václav Neuer, pôvodným menom Václav Kincl, napísal už desať vlastných kriminálnych románov a radí sa medzi úspešných autorov tohto žánru. Je jedným z mála, ktorých práca nadchla aj filmárov.

 Spisovateľ a bývalý vyšetrovateľ Václav Neuer, pôvodným menom Václav Kincl.

Nasledujúci rozhovor je prepísanou a editovanou podobou relácie Ide o nás, ktorú Václav Kincl navštívil pred pár týždňami. Pozrieť si ju môžete nižšie.

Stretli sme sa dnes relatívne skoro ráno, to nie je zvyčajný termín na tvorbu rozhovorov. Tak mi na úvod prezraďte: ste typ človeka, ktorý vstáva „pravou nohou“ a deň začína s dobrou náladou?

Väčšinou áno. Najmä vstávam relatívne skoro, už o piatej som hore bez budíka. Dnes už mám za sebou povinnosti s dcérou – odviezol som ju do školy, otočil som Trnavu, vyvetral psa a stihol som si dať aj kávu.

Píšete zvyčajne tiež hneď po zobudení?

Áno, väčšinou, keď pracujem alebo píšem, robím to ráno, maximálne do desiatej, jedenástej. Vtedy mám pocit, že sa mi dobre tvorí a som v najlepšej pohode. Nie som typ, ktorý by pracoval po nociach.

Po vyhrážkach od mafie som k autu chodil po štyroch, spomína Václav Neuer. O zločinoch píšem veci, ktoré som sám zažil, ale v knihách vždy vyhrá dobro

 Pred spisovateľskou kariérou ste roky pracovali ako kriminalista. Pôsobili ste na oddelení násilnej trestnej činnosti v Bratislave. To zrejme nie je jednoduchá práca. Boli aj dni, keď ste mali problém vstať a hovorili si, že sa vám tam znova nechce ísť?

Zaregistroval som, že sa dnes často používa pojem „byť dostupný 24/7“. Za mojich čias sme podobný výraz nepoznali, ale práca v polícii bola a je taká. Málokedy sa pracovný čas končí klasicky o pol štvrtej, ako je oficiálne dané. V drvivej väčšine prípadov sa v práci zdržíte oveľa dlhšie, neraz aj neskoro do noci. Stane sa, že ledva prídete domov, prezlečiete sa a už vás volajú naspäť. Nikdy neviete, kedy sa niečo stane. Zločin si nevyberá čas, takže pracujete cez deň aj v noci. Keď vás zavolajú do práce, jednoducho vstať musíte, či je to o tretej nadránom, alebo kedykoľvek inokedy. Samozrejme, potom máte spánkový deficit, lebo niekedy, keď sa objaví čerstvý prípad, po horúcej stope sa pracuje nepretržite prvých štyridsaťosem hodín. Vtedy robí každý, kto má ruky a nohy. Často sa ani nechodí domov, len sa prespí v kancelárii a pokračuje sa ďalej. V takom období sa vám, prirodzene, vstávať nechce. Ale osobne som so vstávaním nikdy nemal problém. Reagujem zvyčajne veľmi rýchlo. Keď mi niekto zavolá, pokojne poviem: „Dobre, o desať minút mi môžete poslať auto, idem fungovať.“

Spisovateľ a bývalý vyšetrovateľ Václav Neuer, pôvodným menom Václav Kincl.

Moja otázka smerovala skôr k psychickej stránke. To, čo ste videli a zažívali na dennej báze, jednotlivé prípady a krutosť, ktorú odhaľujú v ľuďoch – nespôsobovali vám niekedy nechuť vrátiť sa do práce?

Nie, moju robotu som chcel robiť a mal som ju veľmi rád. Každý prípad bol pre mňa svojím spôsobom výzva. Zvyčajne som nevnímal problém vrátiť sa k vyšetrovaniu. Samozrejme, každý je len človek, a keď ste už naozaj unavený, zanadávate si a poviete si, že by ste radšej zostali doma.

Koľko rokov ste strávili v polícii?

V štátnej službe to bolo bezmála 25 rokov, ráta sa aj vojenčina. Priamo v polícii to bolo 22 rokov.

 V kníhkupectvách máte už desať vlastných kníh, ale história spisovateľskej kariéry nie je taká dlhá. Písať ste nezačali ako dvadsiatnik, ale až po odchode z profesionálnej služby. Prečo?

Prišlo to úplne nenásilne a prirodzene. Nezobudil som sa jedného rána a nepovedal si, že od zajtra budem spisovateľom. Ani dnes o sebe nehovorím ako o spisovateľovi. Tvrdím, že je to môj koníček. Vždy som rád rozprával príbehy a toto je len iná forma. Odmalička som veľa čítal. Aj keď som z generácie klasických sídliskových detí 70. rokov – a stále sme behali s kamarátmi po vonku – vždy som si našiel čas na čítanie. Dodnes si rád otvorím dobrú knihu. Popri tom som sa začal pohrávať s myšlienkou, čo keby som niečo skúsil napísať sám. Nemal som veľké ambície, zo začiatku som si hovoril, že to vydám ako diplomovku, tri-štyri výtlačky pre kamarátov. Pri práci v polícii na to však čas nebol. Serióznejšie som sa teda rozhodol venovať písaniu, až keď som odišiel do výsluhového dôchodku. Kým vyšiel môj prvý titul, prešlo dosť času. Som samouk, takže som postupoval metódou pokus-omyl a skutočne veľa mojich prvých pokusov skončilo v koši.

Sám sebe som asi najväčší kritik, veľa prepisujem a snažím sa písať načisto. Nebol som spokojný, tak som jednotlivé strany hádzal preč. Pomohla mi vlastne náhoda. Jeden text som nevyhodil, iba odložil. Po pár mesiacoch som ho našiel, prečítal si ho s odstupom a už sa mi nezdal taký zlý. (úsmev) Vtedy som si povedal, že by možno stálo za to dokončiť ho. Tam som zasial zárodok mojej prvej knihy Krkavčí súd. Kamarát a bývalý spolužiak Michal Nemec, ktorý mal vydavateľstvo Verbis, ma povzbudil a dokonca mi ponúkol vydanie. Knižka vyšla v malom náklade a až potom sa začala moja spolupráca s Ikarom. Nemal som žiadne veľké sny, písanie ma skrátka bavilo a stále baví. Venujem sa mu pre zábavu.

 Cítite, že od prvej knihy po aktuálnu desiatu sa štýl písania vybrúsil a zmenil? Ste lepší?

(úsmev) Určite. Je to prirodzené pri každej činnosti – človek získa rutinu a isté návyky. Dnes sa mi píše z technickej stránky oveľa jednoduchšie a rýchlejšie. Už viem, čo a ako bude, a ľahšie si všetko zorganizujem. Na druhej strane je to svojím spôsobom náročnejšie. Pri prvých knihách o nič nešlo, boli zábavou. Teraz už cítim zodpovednosť voči vydavateľovi aj voči čitateľom. Ak boli predchádzajúce knihy hodnotené pozitívne, človek sa snaží udržať si latku a kvalitu. Takže treba nájsť dobrý námet a dobre ho spracovať.

Námet je kľúčový. Ako jeden z mála autorov využívate reálne skúsenosti a skutočné prípady. Ako veľmi si musíte strážiť, aby bol príbeh na jednej strane autentický, no zároveň, aby ste zostali zodpovedný voči téme, bývalým kolegom či pozostalým?

Čo sa týka námetu, je pravda, že čerpám z prípadov, ktoré sa reálne stali. Vždy však hovorím len o námete. Väčšinou používam prípady, na ktorých som sa nejakým spôsobom osobne podieľal, takže ich mám zažité a spájajú sa mi s nimi konkrétne emócie, skúsenosti. Potom prichádza druhá časť – príbehy celkom zámerne mením. Nielen z úcty ku kolegom alebo aby som neprezradil pátracie postupy, ale aj z etických dôvodov a z úcty k pozostalým. V skutočnosti sa teda prípad nikdy neodohral presne tak, ako ho opisujem, hoci sa stalo niečo veľmi podobné. Snažím sa však byť maximálne realistický a autentický v opisoch prostredia, výsluchov či operatívno-pátracích metód. Pokojne sa to teda mohlo stať tak, ako píšem.

Niekedy dokonca spojím dva rôzne námety do jedného príbehu. Snažím sa priniesť zaujímavý príbeh a čitateľovi umožniť nahliadnuť do policajnej práce v čo najreálnejšom pohľade. Pri poslednej knihe som však napríklad dlho váhal a nakoniec som sa rozhodol neprezradiť jednu relatívne novú vyšetrovaciu metódu. Nechcel som dávať návod niekomu, kto by sa rozhodol páchať trestnú činnosť. Mám istú lojalitu voči polícii a vyhráva u mňa aj napriek tomu, že si uvedomujem, aké atraktívne by mohlo byť odhalenie pre čitateľa.

Záber na hrdinov seriálu Neuer, ktorý vznikol podľa kníh Václava Kincla (Neuera).

Čítajú si páchatelia kriminálne romány, aby v nich hľadali návody alebo odhalili postupy vyšetrovateľov?

Úprimne, nemyslím si to. Keď sa niekto rozhodne páchať trestnú činnosť, nerozmýšľa takto. Kto príliš špekuluje, aby spáchal dokonalý zločin, urobí niekde chybu a odhalí sa skôr než ktokoľvek iný. Študovať si nejaké návody vopred by asi nepomohlo. Na druhej strane, prečo zbytočne trúbiť do sveta veci, ktoré nemusí vedieť každý?

Sedíte tu so mnou ako knižný autor, ale rozmer vašej predchádzajúcej práce je neodmysliteľný. Skúsme sa k nej na chvíľu vrátiť. Pamätáte si ešte na svoju prvú vraždu?

Áno. Treba však povedať, že prvú vraždu som zažil, keď som ešte nebol na oddelení vrážd, ale slúžil som na okrese. V tom čase fungovali procesy tak, že „vraždári“ z krajského riaditeľstva prišli riešiť prípad, ktorý im vecne prislúchal, a my z okresu sme im vypomáhali – robili sme bežné šetrenia, takpovediac servis. Spolupráca bola veľmi úzka, no zodpovednosť mal kraj. Pracoval som na okrese Bratislava III. V rámci toho som spolupracoval na niekoľkých vraždách a na základe tejto spolupráce ma neskôr aj oslovili, či by som k nim nechcel nastúpiť, keď sa uvoľnilo miesto. Na oddelenie vrážd sa nechodilo cez prihlášky, vyberali si ľudí z okresov, s ktorými mali dobré skúsenosti. A pamätám si konkrétne prvý prípad. Bola to zavraždená prostitútka, ktorej telo našli pohodené neďaleko vašej redakcie, kde práve sedíme – pri futbalovom štadióne. Na tom prípade som spolupracoval a podarilo sa mi získať aj informácie, ktoré boli pre objasnenie cenné. 

Každý z nás sa stretne počas života s nejakou formou smrti – zomrie mu blízky, rodič, možno spolužiak zo školy. Ale tento typ úmrtia ukazuje aj obrovskú krutosť. Vybudovali ste si v sebe obranný mechanizmus, aby vás práca príliš nezasiahla?

Musel som. Podobné pocity má každý policajt, aj ten najskúsenejší. Prizerajúc sa mŕtvemu človeku, vidíte definitívu smrti a hlavou sa vám preháňajú rôzne myšlienky. Je však nutné sa od nich za každú cenu odpútať. Emócie a osobné pocity pri objasňovaní prípadu nepomáhajú, skôr naopak. Práca na mieste činu je nesmierne náročná, sú to neopakovateľné a neodkladné úkony. Akúkoľvek chybu urobíte alebo nezaistíte stopu, všetko môže mať neskôr fatálne následky pre celé vyšetrovanie. Keďže som dostal dôveru robiť na vraždách, snažil som sa ju nesklamať a urobiť si prácu najlepšie, ako som vedel. Pomáhalo mi stopercentne sa sústrediť len na prácu – na kroky, ktoré treba robiť. Emocionálne veci sa mi darilo zatlačiť úplne do úzadia. Nešlo o bezcitnosť či nebodaj cynizmus – taký nie som – ale v danej fáze skrátka nemôžete rozmýšľať, aké hrozné museli byť chvíle, ktoré obeť prežívala. Myšlienky treba potlačiť.

 Objavili sa napriek tomu momenty alebo prípady, ktoré ste prežívali ťažšie ako iné?

Za roky práce človek vidí smrť v rôznych podobách. Keď na mieste činu nájdete zavraždené dieťa alebo mladé dievča, alebo keď niekto zomrie pre úplne banálnu príčinu, nad ktorou krútite hlavou, pocity sú intenzívnejšie a viac na vás celý obraz pôsobí. Je to asi prirodzené a logické. Povedané úplne priamo: keď nájdete na chodníku zastreleného mafiána, o ktorom viete, ako žil, nedotkne sa vás to tak, ako keď tam leží malé dievčatko.

Báli ste sa o seba alebo o vlastnú rodinu v súvislosti so svojou prácou?

Strach o rodinu som mal. Čo sa týka mňa, skôr to boli obavy a rešpekt. Počas môjho pôsobenia v službe prišli aj nejaké vyhrážky. Naša práca bola iná ako dnes. Zásahové jednotky neboli bežné, vrahov sme zatýkali v podstate sami. Spomínam si na prípad podozrivého z lúpeže, ktorý sa vyhrážal, že zastrelí každého policajta. Keď sme zistili, kde je, a mali sme po neho ísť, bolo nás len zopár. Dnes je to nepredstaviteľné.

Vaclav Neuer s jednou zo svojich kníh.

Znamená to, že podobné zásahy s kukláčmi, aké dnes bežne vidíme v spravodajstve alebo v televízii, bežné neboli?

Zásahová jednotka bola výberová jednotka, používaná v krajných prípadoch, napríklad pri potenciálnych teroristických útokoch alebo trebárs pri únose lietadla. Bežné zatýkanie, napríklad aj v prípade podozrivého vraha, sme museli zvládnuť v rámci oddelenia. Keď sa spätne vrátim k niektorým prípadom, zdá sa mi to až smiešne. Pamätám si prípad, keď sme sa chystali chytiť muža podozrivého z ozbrojenej lúpeže. Už v minulosti bol stíhaný za násilnú trestnú činnosť. Keď ho hliadka raz v meste zastavila, strieľal po nej – takže bol nebezpečný. Mali sme ho na odpočúvanie a počuli sme, ako do telefónu hovorí svojej družke, že už do basy nikdy nepôjde a zastrelí každého policajta, ktorý mu zaklope na dvere. Zistili sme miesto jeho úkrytu, chystali sme sa na zásah – bolo to mimo Bratislavy, niekde v okolí Galanty. Vtedy som môjmu šéfovi zavolal s prosbou: „Šéfe, ideme po neho, ale zdá sa, že to je fakt magor a strieľa na počkanie.“ Boli sme len traja, bytovka, v ktorej bol ukrytý, mala dva vchody. Spýtal som sa teda nadriadeného, či by ešte nemohli prísť nejakí ďalší kolegovia na pomoc.

Pozrel sa na mňa s úplne vážnym výrazom a vyhlásil: „Traja v sobotu? Ste sa zbláznili, a kto vám budete platiť nadčasy? Keď sa bojíte, choďte robiť na poštu, nie na políciu. Pošlem vám nejakého strážmajstra z miestneho oddelenia a on vám ho dovedie za ucho.“ (smiech) Dnes to znie absolútne absurdne, postupy sa od tých čias zmenili. Ale v skutočnosti išlo o obdobie s dozvukmi totality, keď policajt mal taký rešpekt, že – a trochu to preženiem – ukázal prstom a zločinec sám prišiel. Ale ešte sa vrátim k vašej predchádzajúcej otázke. Koncom 90. rokov som dostal informáciu, že jeden vysokopostavený člen podsvetia má na mňa ťažké srdce a existuje riziko, že by sa mohol pokúsiť ublížiť mojej rodine. Moja dcéra vtedy chodila do škôlky. Priznám sa, istý čas som fungoval tak, že som deň začínal „na štyroch“. Pred každou jazdou som kontroloval auto, či pod ním niečo nie je. Až potom som sa odvážil naložiť malú a odviezť ju. Vtedy som mal naozaj obavy o rodinu. Mnoho kolegov zažilo niečo podobné, je to súčasť práce.

 Funguje na Slovensku, podobne ako v amerických filmoch, program na ochranu svedkov, kde sa v prípade ohrozenia rodine zmení identita a presťahuje sa?

Áno, existuje. Aj za mojej éry sme tento inštitút viackrát využili. Má rôzne stupne, a ten, o ktorom hovoríte, je najprísnejší. Funguje to bežne, aj v rámci medzinárodnej policajnej spolupráce. Dá sa zariadiť aj úplne nová totožnosť, presťahovanie do zahraničia, práca – skrátka všetko.

Aj dnes sa často vraciame k pomerom na Slovensku pred príchodom nového milénia – vznik a pôsobenie mafiánskych skupín na Slovensku je doslova akýmsi fenoménom doby. V čom boli podľa vás deväťdesiate roky a nástup organizovaného zločinu špecifické?

Často sa stretávam s otázkou, prečo to vtedy dospelo tak ďaleko. Hovoríme o organizovanom zločine ako o novej forme, ktorá prišla po roku 1989 a koncom 90. rokov sa na Slovensku rozhorela do obrovských rozmerov. Problém bol v tom – nie som odborník, hovorím len svoj laický názor – že sme na to neboli pripravení legislatívne. Viem, že sme s tým bojovali a navrhovali zmeny, napríklad na Úrade boja proti organizovanej kriminalite či v rámci špeciálneho odboru na Generálnej prokuratúre.

Paradoxne, do istého času založenie a zosnovanie zločineckej skupiny nebolo trestným činom. Problém teda nebol v tom, že by polícia nebola vybavená autami či zbraňami; nebola vybavená paragrafmi, zákonmi, ktorými by mohla túto formu trestnej činnosti stíhať. Zjednodušene povedané: mohli ste chytiť človeka, ktorý išiel vyberať výpalné, ale nemali ste sa ako dostať k hlave skupiny, ktorej odniesol obálku s peniazmi a ktorá ho poslala. Hlava skupiny bola pred zákonom prakticky nepostihnuteľná, pokiaľ ju neusvedčil niekto zvnútra. Situáciu zmenili dve zlomové veci. Po prvé, samotné založenie a členstvo v zločineckej skupine sa stalo trestným činom. Po druhé, zaviedol sa inštitút dohody o vine a treste a spolupracujúceho svedka, takzvaného kajúcnika. S kolegami sme už v tých časoch opakovane zdôrazňovali, že mafiána vám neusvedčí učiteľka z materskej školy. Usvedčí ho len iný mafián, ktorého nejakým spôsobom presvedčíte, aby spolupracoval, napríklad výmenou za určitý benefit pri treste. Keď tieto nástroje začali fungovať, do dvoch-troch rokov fenomén hrubokrkých zločineckých skupín a výpalníctva z ulíc prakticky zmizol. Informácie sme o nich mali, vedeli sme, kto je kto, len sme nemali legálnu možnosť, za čo ich reálne zavrieť.

 Má každý kriminalista vo svojom zozname aj prípad, ktorý sa mu nepodarilo vyriešiť a ku ktorému sa v myšlienkach vracia?

Áno. Nie všetko sa podarilo objasniť, hoci paradoxne, objasnenosť vrážd bola v tom čase veľmi vysoká, v niektorých rokoch dokonca stopercentná. Ale áno, zostali prípady, ktoré sú neobjasnené dodnes. Na druhej strane, niektoré, ktoré boli otvorené za mojej éry, sa podarilo objasniť kolegom o mnoho rokov neskôr. Takže nikdy to nie je definitívne uzavreté, pokiaľ nedôjde k premlčaniu. Aj ja sa občas v mysli k niektorým vraciam a hovorím si, že keby sme vtedy mali dnešné technológie – napríklad analýzu DNA v takom rozsahu – určite by sme zistili oveľa viac a možno by to bolo iné. Ale sú aj zločiny – a nehovorí sa mi to ľahko – ktoré nebudú objasnené nikdy.

Píšete knihy tak, aby v nich dobro a spravodlivosť vždy zvíťazili?

Hovorím to úplne na rovinu. Píšem pohodové príbehy. Mojim kriminálkam zvyknem hovoriť „rozprávky pre dospelých“, lebo zlo je v nich vždy potrestané, správni chlapi zvíťazia a zlí skončia tam, kam patria. Vôbec sa na nič nehrám. Nemám ambície na Nobelovu cenu za literatúru, viem, že to má ďaleko do Hemingwaya alebo od Dostojevského. Nedávam do mojich knižiek žiadne posolstvá, životné rady, ani nepolitizujem. Mojím cieľom je vytvoriť dobrý príbeh s kriminálnym pozadím, pri ktorom si ľudia oddýchnu a zabavia sa. Ak má niekto tento žáner rád, chcem, aby si prišiel na svoje. 

Ústrednou postavou seriálu Neuer je vrchný inšpektor Peter Ledecký v podaní Mariána Miezgu.

A ako ste reagovali, keď vám zavolali so záujmom o váš námet pre sfilmovanie seriálu Neuer, tohtoročnú jesennú novinku z produkcie televízie JOJ?

(smiech) Prvé, čo mi preblesklo hlavou, bolo, či si zo mňa niekto nestrieľa. Ale bol to veľmi príjemný pocit. Zhruba pred tromi rokmi mi zavolal režisér Michal Kollár, vtedy už renomovaný tvorca, ktorý mal za sebou sfilmovanie Červeného kapitána. Chcel sa stretnúť a hovoril o záujme natočiť krimisériu na motívy mojich kníh. Príjemný pocit pretrval celé tri roky, počas tvorby scenára aj počas natáčania. A vygradoval, keď som videl hotové dielo. Musím povedať, že vizuál a obraz, ktorý seriálu dali, sa mi nesmierne páči. Som s ním úplne stotožnený, od réžie cez výber hercov až po ich výkony. Som veľmi spokojný.

 Na projekte ste spolupracovali ako konzultant. Mali ste slovo aj pri obsadení hlavných postáv – teda napríklad výber Mariána Miezgu do titulnej úlohy alebo Ladislava Bédiho do postavy Koreca?

Do výberu som nehovoril vôbec, ani som nemal takú ambíciu. Nie je to jednoduchá vec. Som s ním však, ako som povedal, absolútne spokojný. Dokonca som hercom hovoril – predtým som mal v hlave vlastnú predstavu o hrdinoch mojich kníh, teraz, keď píšem novú, už sa mi tam objavujú ich tváre. A čo sa týka konzultácií, tak áno. Nebol som autorom scenára, ale od prvého dňa sme boli s Michalom Kollárom v úzkom kontakte. Chcel, aby seriál pôsobil čo najautentickejšie. Veľa scén sme konzultovali, či už s ním, so scenáristom Lukášom Sigmundom, alebo neskôr pri natáčaní s rekvizitármi či kostymérmi. Nešlo o žiadne prednášky, skôr neformálne rozhovory pri káve. Keď niečo potrebovali vedieť, opýtali sa. Často šlo o drobné detaily – napríklad ako posunúť pásku na mieste činu a podobne. Veľmi ma prekvapili herci, aký mali záujem o policajnú prácu.

Zaujímali ich detaily, pocity, čo človek prežíva na mieste činu. Veľa sme sa zhovárali v prestávkach pri natáčaní alebo aj po ňom. Myslím si, že sme sa aj ľudsky veľmi zblížili – či už s Mariánom Miezgom, Markom Igondom, alebo Lacom Bédim. Všetkých zaujímalo napríklad aj to, o čom sme hovorili ešte v úvode – aké sú pocity priamo na mieste činu, čo sa nám policajtom odohráva v hlave. Potrebovali to vedieť, aby autenticky dokázali hrať scény pred kamerou, v mimike tváre. Boli skutoční profesionáli a mám pocit, že ich táto téma naozaj bavila.

Viete, prečo si tvorcovia seriálu nakoniec vybrali za jeho názov váš pseudonym?

(úsmev) To presne neviem a nemal som na to dosah. Viem, že pracovných názvov bolo viac, no nakoniec sa ustálil tento. Vôbec však nepopieram, že je to pre mňa obrovská pocta, nesmierne ma to teší a som za to vďačný. Pre autora je to asi vrchol. Seriál Neuer bude dokonca zastupovať medzinárodná španielska distribučná spoločnosť a ja tvorcom veľmi želám úspech.

Keď sa pozriete späť na životný oblúk od profesionálneho vyšetrovateľa k úspešnému autorovi, čo vnímate v priebehu rokov ako najväčšie zadosťučinenie?

Ťažko vypichnúť jednu konkrétnu vec. Som jednoducho spokojný a šťastný, že všetky veci v mojom živote išli tak, ako sa udiali. Mal som obrovské šťastie, že som celý život robil, čo ma baví, tak nejako nenásilne sa mi plnili sny. Odmalička som chcel byť policajt – to sa mi splnilo. Chcel som robiť na vraždách – aj to sa mi splnilo dosýtosti. Potom ma začalo baviť písanie – pustil som sa do písania, a relatívne úspešne. Teraz prišiel seriál, čo je fantastické. Som vďačný, že veci prichádzajú takto postupne, jedna za druhou. Azda ma ešte pár pekných čaká. /agentury/

 X X X

 Česi rúbu vysoko. Na reprezentačnú lavičku lákajú aj legendu nemeckého futbalu, predseda FAČR reagova.

Na zozname potenciálnych kandidátov na pozíciu hlavného trénera českej futbalovej reprezentácie je údajne bývalý nemecký útočník Jürgen Klinsmann.\

Trénerovi Ivanovi Hašekovi zlomila väz prehra Česka na Faerských ostrovoch.

Hoci kvalifikáciu na majstrovstvá sveta bude ako hlavný kouč viesť doterajší asistent Jaroslav Köstl, potom by mala Futbalová asociácia ČR oznámiť meno nového hlavného kormidelníka.

S informáciou, že by to mohol byť Klinsmann, prišiel na sociálnej sieti X taliansky športový novinár Nicolò Schira. „Jürgen Klinsmann je kandidátom na trénera pri národnom tíme Českej republiky. Prebehli už rozhovory.“

„V tejto chvíli nepovažujem za korektné s ohľadom na jednotlivých kandidátov komentovať prebiehajúce ani domnelé rokovania o novom koučovi českej reprezentácie,“ povedal predseda FAČR David Trunda pre web sport.cz.

Informáciu talianskeho žurnalistu nepotvrdil ani nevyvrátil. Aktuálne 61-ročný Klinsmann je voľný, naposledy viedol reprezentáciu Južnej Kórey, kde skončil vo februári 2024 po nečakanej prehre s Jordánskom v semifinále na majstrovstvách Ázie.

Za posledných deväť rokov odtrénoval necelých 30 zápasov. Nie je ale vôbec isté, že Nemec české mužstvo povedie, podľa Schiru je údajne len jedným z kandidátov.

Klinsmann bol oveľa úspešnejší ako hráč. S nemeckou reprezentáciou sa stal majstrom sveta aj Európy, nastrieľal za ňu 47 gólov.

Dvakrát vyhral vtedajší Pohár UEFA, s Bayernom Mníchom zase nemeckú ligu. Pôsobil aj v Interi Miláno, Tottenhame Hotspur, Stuttgarte, Monaku či Sampdorii Janov./agentury/

X X X

 Po desivej nehode bojovali o život mladého jazdca. Čerstvý majster sveta Moto3 ho zostrelil v plnej rýchlosti

Počas ranných hodín došlo na pretekoch Moto3 k desivo vyzerajúcej nehode. Už istý majster sveta José Antonio Rueda to v plnej rýchlosti napálil do mladého jazdca Noaha Dettwilera, ktorý veľmi pomaly išiel po vnútornej strane trate.

 Noaha Dettwilera (na pravom obrázku) museli po zrážke transportovať do nemocnice.

Obaja boli prevezení do nemocnice a ich tímy poskytli prvé informácie o ich stave. Kým 19-ročný Rueda utrpel „len“ niekoľko modrín a zlomeninu, o rok staršieho Dettweilera čaká niekoľko operácií.

K nehode došlo počas zahrievacieho kola pred štartom Veľkej ceny Malajzie. Čerstvo korunovaný španielsky majster sveta Rueda vyšiel z tretej zákruty na vonkajšej strane a nevšimol si švajčiarskeho jazdca, ktorý išiel pred ním veľmi pomaly a zrejme mal nejaké problémy s motorkou alebo kontroloval niečo na palubnej doske.

Rueda doňho narazil, načo obaja jazdci zostali nehybne ležať uprostred trate a okamžite sa o nich postaral zdravotný personál.

Následne boli prevezení do nemocnice, odkiaľ dorazili prvé správy o ich stave. „Po nehode na výjazde z tretej zákruty utrpel jazdec Red Bull KTM Ajo zlomeninu ruky. V súčasnosti je Rueda pri vedomí v nemocnici,“ informoval španielov tím. „Má mnoho modrín,“ dodala oficiálna webová stránka MotoGP.

Dettwiler, ktorý na prvý pohľad utrpel oveľa väčšie zranenia, je na tom horšie. „Dnes ráno počas zahrievacieho kola bol náš jazdec Noah Dettwiler účastníkom vážnej nehody.

Bol prevezený do nemocnice v Kuala Lumpure a bude musieť podstúpiť niekoľko operácií. Je v dobrých rukách a prosíme vás, aby ste rešpektovali jeho súkromie.

V tejto chvíli nebudeme zverejňovať žiadne ďalšie podrobnosti. Noah je skutočný bojovník a celý tím CIP Green Power je s ním. Budeme vás informovať hneď, ako to bude možné,“ uvádza sa v stanovisku tímu.

Švajčiarsky motocyklový pretekár pravdepodobne utrpel pri nehode počas život ohrozujúce zranenia.

Jeho otec Andy podľa agentúry DPA informoval o niekoľkých zástavách srdca a „strate veľkého množstva krvi u 20-ročného pretekára. „Bojovali o jeho život,“ uviedol starší Dettwiler. Jeho syn je momentálne v stabilizovanom stave.