Rusko bude během invaze na Ukrajině používat pouze konvenční zbraně. V úterý to řekl šéf ruského resortu diplomacie Sergej Lavrov v rozhovoru pro indickou zpravodajskou televizní stanici India Today.

 Úterní odpověď Lavrova pro indickou televizi patří mezi nejkategoričtější vyjádření vysokopostaveného ruského představitele o možném použití jaderných zbraní v rusko-ukrajinském konfliktu. Ruský ministr zahraničních věcí však není přímo zodpovědný za vojenské rozhodování.

Představitelé západních zpravodajských služeb varovali, že Kreml by se mohl uchýlit k použití taktických nebo jiných jaderných zbraní s omezeným účinkem v případě, kdy by se invaze na Ukrajině nevyvíjela podle jeho plánů.

Lavrov v úterním rozhovoru pro televizi Indie Today oznámil začátek další etapy ruské „speciální vojenské operace“ na Ukrajině, jejímž cílem má být „úplné osvobození“ Doněcké a Luhanské lidové republiky na východě Ukrajiny./agentury/

X X X

 ČÍNA: V nasledujúcich dňoch navštívi čínska delegácia osem krajín východnej a strednej Európy, aby zmiernila obavy z väzieb medzi Pekingom a Moskvou a z neochoty odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Napísal to hongkongský denník South China Morning Post (ct24).

X X X

 USA: Americký minister obrany Lloyd Austin sa tento týždeň v stredu a vo štvrtok stretne so svojimi poľskými a českými partnermi na samostatných bilaterálnych stretnutiach v Pentagone. Ukrajina bude stredobodom oboch stretnutí (CNN).

X X X

 UKRAJINA: Mariupolské oceliarne Azovstav sú po ruskom bombardovaní úplne zničené, vojaci z trosiek vyťahujú ľudí, uviedol zástupca veliteľa pluku Azov (ct24).

X X X

 NEMECKO: Nemecko vyčerpalo zbrane, ktoré môže poskytnúť Ukrajine zo svojich zásob, ale bude spolupracovať so súkromnými výrobcami vojenského vybavenia, aby pomohli Kyjevu s jeho požiadavkami, uviedol v utorok nemecký kancelár Olaf Scholz (CNN).

X X X

O čo ide Putinovi v Donbase?

Ruská vojna proti Ukrajine vstúpila do novej fázy.

Generálny štáb ukrajinskej armády je presvedčený, že cieľom nepriateľa je prelomenie obrannej línie v Doneckej a Luhanskej oblasti a úplné ovládnutie Mariupoľu. Zároveň poukazuje na snahu agresora mať pod kontrolou pozemný koridor s okupovaný Krymom. Agresor to však bude mať veľmi ťažké, pretože ukrajinský prezident Zelenskyj zdôraznil, že jeho vojaci sú odhodlaní brániť každý meter zeme.

X Aké sú pravdepodobné zámery Vladimira Putina na východe Ukrajiny?

Ruský prezident zjavne túži ovládnuť celú Doneckú i Luhanskú oblasť. Mesiac od vypuknutia vojny Moskva tvrdila, že čo sa týka Doneckej oblasti, tak ovláda 54 percent jej územia, v prípade Luhanskej oblasti to malo byť až 93 percent rozlohy. Krátko pred začiatkom ruskej agresie šéf Kremľa uznal nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Keby sa Rusom podarilo kompletne dobyť obidve teritóriá, zrejme by nasledovalo referendum o ich pričlenení k Ruskej federácii, čo by bolo v rozpore s medzinárodným právom ako v prípade anexie Krymu.

X Aké sú asi ďalšie ciele Moskvy vo východných častiach Ukrajiny?

Ukrajinská generalita sa nazdáva, že Putin chce dosiahnuť nielen úplnú kontrolu nad Donbasom, ale aj nad južným regiónom Chersonu. Rusko by v takom prípade malo v rukách zmienený pozemný koridor pozdĺž južného pobrežia Azovského mora vedúceho k ruským hraniciam so zabezpečenými dodávkami vody na Krym.

X Čo vojensky významné Rusi (ne)dosiahli v Donbase pred začatím najnovšieho útoku?

Doteraz sa im nepodarilo ovládnuť druhé najväčšie ukrajinské mesto, ktorým je Charkov (nachádza južne od hraníc s Ruskom). Naopak, obsadili mesto Izyum, ktoré je zhruba 140 kilometrov juhovýchodne od Charkova. Izyum má strategickú polohu, pretože z tohto mesta vedie hlavná diaľnica smerom na východ do oblastí od roku 2014 kontrolovanými proruskými separatistami. Ruská armáda sa zrejme pokúsi dobyť aj mesto Slavjansk, ktoré malo pred vypuknutím vojny 125-tisíc obyvateľov. Kedysi ho získali do svojich rúk proruskí separatisti, ale neskôr ho ukrajinská armáda dobyla späť.

X Aké sily proti sebe stoja na východnom fronte na Ukrajine?

V čase začiatku ruskej agresie tam ukrajinská armáda mala desať brigád. O jej príslušníkoch sa hovorí, že ide o najlepšie vycvičených ukrajinských vojakov. Počas vojny dostali posily (vrátane dobrovoľníkov). USA odhadujú, že Rusko tam má 76 taktických bojových oddielov (každý tvorí 700 až 900 mužov). Americký Inštitút pre štúdium vojny predpokladá, že nové boje nebudú trvať krátky čas. Podľa jeho analytikov by Rusi síce mali šancu rýchlejšie zdolať odpor ukrajinskej armády, ale jedine za cenu veľkých strát na životoch na svojej strane. Čo sa týka Ukrajincov, inštitút usudzuje, že sa budú usilovať vyhýbať sa veľkým bojom a, naopak, sústredia na asymetrické vojenské operácie s cieľom zlikvidovať čo najviac vojakov a vojenskej techniky agresora./agentury/

X X X

Francúzi lobujú za embargo na ropu, Maďari už povedali jasné nie

Ak by niečo dokázalo citeľne zasiahnuť Rusko, tak je to embargo na dovoz ropy a plynu. V EÚ však pri embargu na tieto energie panujú značné rozpory.

 Embargo presadzujú hlavne pobaltské krajiny, Poľsko a ďalšie postkomunistické štáty a tiež Francúzsko a Írsko. Nemecko, Rakúsko či Maďarsko sa však obávajú údajne ničivých vplyvov na ich vlastné hospodárstvo.

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó v utorok potvrdil, že jeho krajina akékoľvek sankcie týkajúce sa ruskej ropy a plynu nepodporí.

Na brífingu po rokovaní so svojím tureckým náprotivkom v Ankare minister podľa agentúr povedal, že dodávky zemného plynu do Maďarska nie sú nijako narušované a že Maďarsko urobí všetko pre zaistenie bezpečných dodávok energií.

Nemecká vláda odmietla uvaliť embargo na dovoz ruského plynu a ropy s odôvodnením, že by to vážne poškodilo ekonomiku krajiny. Vláda v Berlíne zdôraznila, že robí všetko, čo je v jej silách, aby znížila závislosť krajiny od dovozu energií z Ruska, ale zastavenie importu najmä od ruského plynu si vyžaduje čas.

Európska únia embargo na dovoz ropy z Ruska pripravuje. Francúzsko sa snaží presvedčiť váhajúce krajiny, aby ho podporili. Rozhlasovej stanici Europe 1 to v utorok povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Podľa neho je zastavenie dodávok ruskej ropy nutnosťou, ak Európa myslí svoju podporu Ukrajiny vážne a chce priškrtiť príjmy, z ktorých Rusko financuje vojnu.

„Keď vidíte, čo sa deje na Donbase, tak je viac než kedykoľvek predtým nevyhnutné zastaviť import ropy z Ruska. Pracujeme na tom, prezident (Emmanuel Macron) to otvorene hovorí už niekoľko týždňov,“ povedal Le Maire. „Ak chceme ochrániť Ukrajincov…, tak musíme zastaviť financovanie vojny Vladimira Putina zahraničnou menou získanou predajom ruskej ropy. To, že (embargo) doteraz neplatí, nie je preto, že by ho nechcelo Francúzsko, ale preto, že niektorí európski partneri stále váhajú,“ dodal minister krajiny, ktorá v súčasnosti Európskej únii predsedá. V polovici roka ju v tejto úlohe nahradí Česko.

Začiatkom apríla EÚ schválila zákaz dovozu ruského uhlia, ktorý má začať platiť od augusta. Vývoz uhlia do únijných krajín predstavuje pre Rusko príjem štyri miliardy eur ročne./agentury/

X X X

Dokáže Rusko preniesť vojnu do Podnesterska?

Proruský či dokonca prosovietsky skanzen. Aj tak sa dá opísať moldavský odštiepenecký región Podnestersko. Rusko tam má asi 1 500 vojakov a miestnu armádu tvorí približne osemtisíc mužov. Z hlavného mesta oblasti Tiraspolu je to do ukrajinskej Odesy vzdušnou čiarou menej ako 100 kilometrov.

  Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v marci označilo Podnestersko za územie okupované Ruskom. Bolo to po prvý raz, čo sa paneurópska organizácia takto vyjadrila. Zároveň sa od začiatku vojny Ruska proti Ukrajine neustále špekuluje, či by Moskva mohla svoje sily v Podnestersku nejakým spôsobom v konflikte využiť.

Odsúdenie vojny a neutralita

Moldavsko dostala invázia do nezávideniahodnej situácie. Malý a chudobný štát zasiahla plnou silou utečenecká vlna z Ukrajiny. Proeurópska vláda v Kišiňove ruskú vojnu jednoznačne odsúdila, no k sankciám proti Moskve sa nepridala. Moldavsko je v podstate na sto percent závislé od dovozu ruského plynu a Kremeľ v minulosti neváhal využiť export energií ako nástroj nátlaku na krajinu.

„Vo všeobecnosti môžeme povedať, že vládni predstavitelia v Kišiňove sa pripojili ku kritike toho, čo Rusko robí na Ukrajine. Moldavsko priamo odsúdilo inváziu a nazvalo ju vojnou, nie špeciálnou operáciou, čo je termín, ktorý používa Kremeľ. Vláda a prezidentka Maia Sanduová opakovane vyjadrili jednoznačnú podporu ukrajinskej nezávislosti a územnej celistvosti v rámci medzinárodne uznaných hraníc. Za zmienku stojí aj to, že Bezpečnostná a spravodajská služba zablokovala niektoré ruské alebo s Ruskom spojené internetové stránky ako Sputnik Moldova, ktoré podľa nej šírili dezinformácie nabádajúce k nenávisti. Tento krok umožnilo vyhlásenie núdzového stavu, ktorý v krajine platí od 24. februára,“ reagoval pre Pravdu Kamil Calus, expert na Moldavsko z varšavského Centra pre východné štúdie.

Vláda v Kišiňove sa tiež rozhodla požiadať o členstvo v Európskej únii a parlament zakázal používanie symbolov, ktoré súvisia s ruskou vojnou proti Ukrajine vrátane písmena Z, ktoré používajú okupačné sily.

„Na druhej strane Moldavsko jasne zdôrazňuje svoju neutralitu, ktorú má zakotvenú v ústave, a vyhlo sa gestám, ktoré by si Moskva mohla vysvetľovať ako jednoznačne nepriateľské. Preto od začiatku vojny nepripadalo do úvahy, že by cez Moldavsko na Ukrajinu prechádzali transporty so zbraňami a s vojenským materiálom. Okrem toho sa krajina nepridala k sankciám proti Rusku. Moldavsko je neutrálny štát a zároveň si nemôže dovoliť ukončiť alebo poškodiť ekonomické vzťahy s Ruskom. Smeruje tam osem percent moldavského exportu a prichádza odtiaľ 15 percent importu a takmer 100 percent dodávok plynu,“ pripomenul Calus.

Aj podľa odborníka na východnú Európu Florenta Parmentiera z parížskej univerzity Sciences Po je udržanie neutrality pre Moldavsko dôležité. „Konflikt v Podnestersku sa ťahá od roku 1992. Ale odvtedy neprepukol do väčších bojov. To sa nedá povedať o podobných konfliktoch v postsovietskom priestore. Moldavsko podporuje Ukrajinu, ale má záujem zostať neutrálne, lebo takýto postoj spája s vyriešením otázky Podnesterska,“ vysvetlil pre Pravdu Parmentier.

Staré zbrane a neochotní vojaci?

Samozrejme, keby sa Moskva rozhodla využiť svojich vojakov zo separatistického regiónu vo vojne na Ukrajine, pre Kišiňov by vznikol veľký problém. Naposledy sa objavili informácie, že Rusko sa dokonca usiluje naverbovať vojakov medzi obyvateľmi Moldavska.

„Takéto kroky neprispievajú k mieru pre našich občanov a rodiny. Pravidelne organizujeme stretnutia s ruským veľvyslancom, na ktorých jasne prezentujeme naše postoje,“ povedal podľa agentúry Reuters moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu pre miestne médiá.

Zatiaľ to však nevyzerá na to, že by Rusko chcelo využiť Podnestersko na útok proti Ukrajine. Popescu pre portál DefenseNews.com uviedol, že z 22-tisíc ton zbraní, ktoré sú oblasti, je 11-tisíc ton zastaraných. Kišiňov dokonca pred vojnou na Ukrajine riešil s Moskvou ich zničenie. Po vypuknutí konfliktu sa však tieto rozhovory prerušili.

Okrem problému so starou vojenskou technikou sa Kremeľ podľa všetkého nemôže ani príliš spoľahnúť na to, že vojaci v Podnestersku sú pripravení a ochotní bojovať. Veľkú väčšinu z približne 1 500-členného kontingentu totiž tvoria miestni ľudia, ktorí dostali ruské pasy. „V Podnestersku je asi len 50 až 100 vojakov, ktorí prišli priamo z Ruska,“ povedal pre Defense News Thomas de Waal, odborník na východnú Európu z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.

„Je potrebné zdôrazniť, že vojna nijakým spôsobila nezmenila priority moldavskej zahraničnej politiky, ktoré Rusko kritizuje. Cieľom súčasnej vlády je integrácia do EÚ, riešenie konfliktu v Podnestersku spôsobom, ktorý je výhodný pre Moldavsko a neobmedzuje jeho suverenitu, a odchod ruských vojakov, ktorí tam sú od začiatku 90. rokov,“ ozrejmil Calus.

Utečenecká kríza

Kišiňov však momentálne potrebuje najmä pomoc s ukrajinskými utečencami, hoci v apríli oproti marcu zatiaľ mierne klesli ich počty. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov ich však od začiatku konfliktu prišlo do Moldavska už viac ako 422-tisíc. Hoci mnohí išli ďalej na západ, aj tak je to pre krajinu, ktorá má približne 2,6 milióna obyvateľov, mimoriadne bremeno.

Viaceré štáty z Moldavska zobrali desiatky až stovky utečencov. Ako prvá to urobila Litva, pridali sa Nemecko či Francúzsko. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová navštívila Moldavsko koncom marca a hneď nato aj minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Krajine odovzdali humanitárnu pomoc a vyjadrili podporu jej eurointegračným ambíciám.

Podľa odborníkov je však potrebné urobiť viac. „Okrem finančnej a materiálnej podpory Kišiňov potrebuje pomoc pri vytváraní jasného mechanizmu, ktorý umožní tranzit utečencov cez Moldavsko na Západ,“ zdôraznil Calus.

Podobne to vidí Parmentier: „Je nevyhnutné, aby sme Moldavsku pomohli. Predstavuje únikovú cestu najmä pre utečencov z východnej a južnej Ukrajiny. A keď sa vojna intenzívnejšie rozhorí v Donbase, do Moldavska príde ešte viac ľudí.“/agentury/

X X X

Cesta k spravodlivosti bude dlhá a bolestivá, odkazujú Ukrajincom preživší z Bosny

Nezávisí od toho, ako dopadne ruská invázia na Ukrajinu – cesta k spravodlivosti bude dlhá a bolestivá, hovoria preživší občianskej vojny v Bosne a Hercegovine. Ukrajinci, ktorí už takmer dva mesiace trpia kvôli vpádu ruských vojsk, sa však môžu poučiť z ich skúsenosti, napísala agentúra AP.

Policajti pracujú na identifikácii zabitých civilistov v Buči predtým ako ich telá pošlú do márnice na predmestí Kyjeva, v stredu 6. apríla 2022.

Vojna v Bosne vypukla v roku 1992, keď vedúci moslimskí a chorvátski predstavitelia vyhlásili nezávislosť na rozpadajúcej sa Juhoslávii bez ohľadu na nesúhlas Srbov. Konflikt, ktorý ukončili až v roku 1995 takzvané daytonské mierové dohody, si vyžiadal životy približne 100 000 ľudí. Vojnu sprevádzalo vzájomné vyháňanie a vraždenie civilistov znepriatelenými stranami, pričom najviac zločinov sa pripisuje bosnianskosrbským silám.

Preživší venovali následné roky tomu, že znovu rozprávali a znovu prežívali svoje traumy v nádeji, že ich príbehy postavia osoby zodpovedné za vojnové zločiny pred spravodlivosť. Medzinárodného trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) nakoniec odsúdil 83 vysoko postavených politických a vojenských činiteľov. Vinníci, súdení aj vo vlastných krajinách, boli spoločne potrestaní viac ako 700 rokmi väzenia.

Rovnako ako v Srebrenici

Po identifikácii tiel a postavení vinníkov pred súd volala okrem iného organizácia Srebrenické matky. „Popieranie masakrov, ktoré teraz Rusko očividne pácha na Ukrajine, sa mi zdá rovnaké ako popieranie genocídy v Srebrenici,“ povedala Munira Subašičová, jedna zo zakladateliek organizácie. „Ale ak budú preživší vytrvalí, pravda zvíťazí,“ dodáva.

„Pre mňa je to osobné. Stále pátram po ostatkoch svojho brata. Nemôžem sa cez to preniesť. Nemôžem sa sústrediť na niečo iné a nechať to byť,“ hovorí Edin Ramulić z mesta Prijedor v severozápadnej Bosne. V apríli 1992, keď ho spoločne s jeho mužskými príbuznými deportovali, mal 22 rokov. V meste bolo zabitých cez 3 000 ľudí. Niektorí boli popravení v uliciach alebo priamo vo svojich domoch, ďalší v zajateckých táboroch. Väzni tam museli znášať bitie, mučenie, znásilňovanie. Ramuličov brat, strýko a štyria bratranci neprežili.

Objavenie zajateckých táborov v Prijedore v auguste 1992, podobne ako nedávne zverejnenie dôkazov o zabíjaní a mučení civilistov ruskými vojakmi v ukrajinskej Buči, obleteli celý svet. Svetoví vodcovia vtedy vyzvali, aby boli vinníci postavení pred spravodlivosť.

Stojí to za to

Preživší ako Ramulić potom po vojne museli zmeniť celý svoj život, založiť podporné skupiny pre možných svedkov, zbierať informácie o nezvestných a pripomínať obete masakrov.

„Strávil som mesiace svojho života v rôznych súdnych sieňach (ako svedok) a počúval som obhajobu, ako sa snaží zvrátiť dôkazy,“ povedal Ramulić. „Niekedy sa stane, že sú na slobodu kvôli nedostatku dôkazov prepustení ľudia, o ktorých viete, že sú viní. Ale stojí to za to,“ dodáva.

„Poznali sme mená zabijakov, dali sme ich dokopy a zdieľali s prokuratúrou. Navštívili sme každý masový hrob. Všetkým sme dýchali na krk a požadovali spravodlivosť. Ukrajinské matky budú musieť urobiť to isté,“ dodáva Subašičová.

„Preživší možných vojnových zločinov na Ukrajine musia pochopiť, že ich cesta k spravodlivosti bude dlhá a neistá, bude od nich vyžadovať mnoho obety,“ odkázala ombudsmanka pre ľudské práva v Bosne Jasminka Džumhurová. Rada OSN pre ľudské práva ju v marci vymenovala za členku komisie, ktorá vyšetrí porušovanie ľudských práv zo strany ruských síl pri invázii na Ukrajinu./agentury/

X X X

Slovensko môže zvýšiť ťažbu vlastného plynu až na desaťnásobok, má to však háčik

Spoločnosť Nafta v súčasnosti ťaží jedno percento z celkovej ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku, pričom by bolo možné ťažiť až do 10 percent ročnej spotreby.

Slovensko nevyužíva svoj potenciál v ťažbe zemného plynu. Spoločnosť Nafta v súčasnosti ťaží jedno percento z celkovej ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku, pričom by bolo možné ťažiť až do 10 percent ročnej spotreby, ročne sa pritom na Slovensku spotrebuje zhruba 5 miliárd kubíkov plynu. Ako uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Nafty Martina Štecová, v súčasnosti prebiehajú rokovacie a schvaľovacie procesy týkajúce sa ďalšej ťažby na Slovensku. Spomínané procesy sú však pravidelne napádané a sabotované činnosťou aktivistov.

„Prebiehali opakované pokusy o komunikáciu a vysvetlenie si názorových stanovísk avšak bezúspešne. Sú to ľudia, ktorí bežne využívajú spaľovacie motory vo svojich autách, doma si kúria plynom a paradoxne bojujú proti ťažbe ropy a zemného plynu. Pričom prieskumná a ťažobná činnosť podlieha veľmi prísnym normám bezpečnosti a ochrany životného prostredia,“ uviedla Štecová.

V súčasnosti je ťažba plynu na úrovni 50 miliónov metrov kubických ročne. To sú úplne minimálne množstvá, keď to porovnáme s tým, že v 60. rokoch Nafta ťažila 1,5 miliardy kubíkov plynu ročne.

V súčasnosti sú zásobníky spoločnosti Nafta naplnené na približne 20 percent obchodnej kapacity. Plyn, ktorý firma Nafta skladuje v podzemných zásobníkoch, je vlastníctvom jej zákazníkov. Tí rozhodujú aj o jeho použití. „Našou hlavnou úlohou je zodpovedne plniť požiadavky zákazníka vyplývajúce zo zmluvy o skladovaní a zabezpečiť technicky bezproblémové skladovanie a čerpanie plynu zo zásobníkov v prípade potreby,“ podotkla Štecová./agentury/

X X X

Prejde nová Krajniakova daň? Kým koalícia hľadá liek na zdražovanie, Fico ju podporil

Firmy zdaniť, rodinám rozdať. Takto v skratke by fungoval systém nového získavania peňazí na sociálne balíčky pre rodiny zasiahnuté zdražovaním, ktorý pred Veľkou nocou predostrel minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Inak povedané, koalíciu presviedča na zvýšenie daní.

„Nikto z koaličných partnerov nespochybnil tieto skupiny, ani výšku pomoci, ani termín dokedy by mala byť vyplatená, teda do konca júna. Čo sa týka rozpočtového krytia, ľuďom, ktorí túto pomoc potrebujú, je úplne jedno, či budú tieto výdavky hradené vyšším deficitom, alebo zvýšenými príjmami zo zdanenia monopolov, oligopolov a hazardu, či znížením investícií v budúcom roku,“ povedala pre Pravdu Eva Rovenská, hovorkyňa rezortu práce.

Vládni partneri, ako aj firmy, sa však proti úhrade zo zdrojov získaných vyšším zdanením firiem bránia. Naopak, návrh oceňuje najviac opozičný Smer, ktorý ho vidí ako šancu oživiť ich opatrenia z minulosti, ako bol bankový odvod či zákaz zisku poisťovní.

Firiem sa nikto nepýtal

Balík 133 miliónov eur, ktorými chce zaplatiť 100-eurové poukazy pre domácnosti najviac postihnuté vysokou infláciou, podľa Krajniakových prepočtov vláda získa zdanením aspoň desiatich majiteľov oligopolov alebo energetických spoločností na Slovensku. Ich zisky v poslednom období výrazne rastú. Návrh podporil aj rezort financií Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý podobné opatrenie avizoval na jeseň vo svojej daňovo-odvodovej revolúcii. Vyšším zdanením bánk, oligopolov a monopolov chcel priniesť do kasy až 200 miliónov ročne.

„Ide o návrh ministra financií, ktorý prezentoval na koaličnej rade. Ďalší postup aj konkrétne znenie opatrení závisí od politickej dohody,” uviedla pre Pravdu hovorkyňa rezortu Michaela Lovasová. Matovič sa zas vyjadril, že detaily novej dane predstaví po stretnutí s dotknutými subjektmi. Nápad nevylučuje ani premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Sú isté firmy, ktoré aj v tomto období zarábajú nadmieru dobre, generujú extrémne zisky. Je dôležité, aby sme tieto nadpriemerné zisky vedeli dať obyvateľom, tento nástroj je nachystaný ako súčasť kompenzačného balíka,“ vyhlásil Heger.

Podľa údajov Finstatu vlani najväčšie zisky vytvorili prepravca plynu eustream s takmer 277 miliónmi eur, SPP Infrastructure s 268 miliónmi či Slovenská sporiteľna s 234 miliónmi. V top 10 firiem sa nachádzajú aj energofirmy ZSE, SSE či ďalšie veľké banky.

So zdanením veľkých monopolov však nesúhlasia všetci koaliční partneri. „Zvyšovanie daní je pre nás červená čiara. Súhlasili by sme so zvýšením dane jedine vtedy, ak by sa iná daň znížila,“ uviedol predseda Výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS).

Tomáš Meravý, ekonomický expert strany Za ľudí, uviedol, že sú za obnovenie rovnej dane z príjmu na úrovni 19 %. „Konkrétny návrh monopolnej dane sme nevideli. Každopádne, daňovú politiku štátu nemožno robiť na základe ad hoc finančných potrieb toho či onoho ministra. Takýto prístup je nesystémový a zhoršujúci predvídateľnosť podnikateľského prostredia,” tvrdí. Slovensko navyše už dnes má najvyššie zdanenie firiem v celom regióne strednej a východnej Európy. Ak teda treba nejaké dane zvýšiť, za vhodnejšie považuje Meravý zvýšiť dane majetkové, spotrebné alebo ekologické.

Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý zastrešuje najväčšie firmy na Slovensku, uviedol, že doteraz s ich členmi nikto nediskutoval a o ničom nevedia. To isté uviedli aj oslovené energofirmy ZSE, SPP či Slovnaft.

Krajniak chcel zdaňovať zisky 50 percentami

Zdanenie najziskovejších firiem či monopolov na slovenskom trhu nie je novinkou. S rovnakým návrhom prišiel minister Krajniak (vtedy poslanec) v septembri 2017. Vtedy jeho hnutie Sme rodina predložilo návrh zákona o daňovej spravodlivosti, kde žiadali 50-percentné zdanenie zisku energetických monopolov a 33-percentné zdanenie zisku bánk, poisťovní a telekomunikačných operátorov. Argumentovali tým, že „SPP zarába na Slovákoch desaťnásobne viac ako energetické firmy v západnej Európe”, vyhlásil vtedy Krajniak. Ako dôvod hnutie uviedlo, že celosvetový priemer zisku energetických a vodárenských spoločností je 9,41 percenta. V roku 2016 bol však zisk najväčšieho francúzskeho energetického koncernu Engie 3,8 percenta, zisk nemeckého E-onu bol 2,3 percenta a zisk SPP distribúcia dosiahol až 37 percent./agentury/

X X X

Nemecký gigant môže transformovať slovenské obranné kapacity

Moderné nemecké pásové vozidlo sa uchádza o tender na modernizáciu slovenských ozbrojených síl na úroveň 21. storočia.

Lynx KF41 od nemeckého zbrojárskeho giganta Rheinmetall je jedným z najinovatívnejších príkladov modernej vojenskej techniky. Maďarsko sa nedávno stalo prvou krajinou, ktorá toto vozidlo kúpila. Lynx je tiež favoritom českého modernizačného programu a zúčastňuje sa na veľkých armádnych tendroch v USA a Austrálii.

Rheinmetall ponúka Lynx Slovensku v rámci tendra ministerstva obrany na nákup 152 nových pásových bojových vozidiel. Lynx bol vyvinutý tak, aby dokázal reagovať na rýchle zmeny moderného bojiska.

Vozidlo je vďaka svojej modulárnej konštrukcii mimoriadne flexibilné a dá sa jednoducho prekonfigurovať priamo v mieste konfliktu. Zbrane a pancierovú ochranu možno meniť v závislosti od typu misie, pričom medzi možné varianty patria napríklad režim plne obrneného vozidla, verzia pre mierové misie, prieskumný režim či režim sanitky.

Táto flexibilita je na modernom bojisku dôležitá. Ako dokazujú súčasné konflikty, ozbrojené sily musia očakávať pôsobenie v mestských aj mimomestských prostrediach. Bojové vozidlá preto musia plniť širokú škálu úloh.

Vozidlo Lynx je okrem svojej modularity výnimočné aj najmodernejšou pancierovou ochranou, aby sa vojaci, ktorí sú zároveň manželmi, synmi, bratmi a otcami, vrátili bezpečne domov.

Ochranné funkcie však musí dopĺňať aj bojová kapacita a Lynx má z tohto pohľadu najväčšiu silu zo všetkých pásových vozidiel, ktoré sa uchádzajú o slovenský tender. Jeho hlavná veža LANCE 2.0 je doplnená koaxiálnym guľometom a ďalšou zbraňou ovládateľnou oddelene od hlavnej výzbroje, čo mu umožňuje zasahovať viacero cieľov súčasne.

Obstaranie vozidiel Lynx by tiež znamenalo veľké ekonomické výhody pre Slovensko. Rheinmetall chce v Moldave nad Bodvou vybudovať moderný výrobný závod, kde by vzniklo 150 pracovných miest v strojárenstve a elektrotechnike.

Vozidlá Lynx by transformovali potenciál slovenských ozbrojených síl tak, aby zodpovedali dôležitej pozícii krajiny na východnom krídle NATO./agentury/

X X X

 Mazurek uspel, lekárovi Sabakovi nemusí dať 20-tisíc eur ani sa mu ospravedlniť. Súd ešte nevyhral

Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý Mazurekovi nariadil zaplatiť lekárovi Sabakovi odškodné. Definitívny verdikt však v prípade ešte nepadol.

V spore medzi známym lekárom Petrom Sabakom a poslancom Republiky Milanom Mazurekom došlo k významnému posunu.

Ešte vlani v decembri kežmarský okresný súd Mazurekovi prikázal, aby sa lekárovi ospravedlnil, zaplatil mu odškodné vo výške 20-tisíc eur a aby zo sociálnej siete zmazal video, v ktorom Sabaku nazýva „covidovým prorokom“ a spája ho so smrťou chlapca z rómskej osady.

Krajský súd v Prešove však teraz rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil. Mazurek nemusí nič platiť ani sa ospravedlňovať, no spomínané video musí z Facebooku odstrániť. Dosiaľ tak neurobil.

Mám toho dosť

Sabaka, ktorý pracuje na infektologickej klinike na bratislavských Kramároch, zažaloval Milana Mazureka aj jeho straníckeho šéfa Milana Uhríka vlani v októbri. Obaja politici o ňom podľa neho šírili nepravdivé informácie.

Lekár bol tvárou očkovacej kampane, v čase pandémie bol aktívny na sociálnych sieťach a pravidelne sa objavoval v médiách. Uhrík o ňom na Facebooku napísal, že dostal štátnu cenu J. M. Hurbana aj s finančnou odmenou 28-tisíc eur ako „tichú odmenu za verejné schvaľovanie nezmyselných covid obmedzení“.

Mazurek zasa na sociálnej sieti zverejnil emotívne video, kde Sabaku nepriamo spájal so smrťou chlapca v rómskej osade, ktorého lekárka nevyšetrila, pretože jeho mama nebola očkovaná. Video má do dnešného dňa už bezmála 500-tisíc zhliadnutí.

Od Uhríka lekár žiada odškodné 28-tisíc eur, od Mazureka rovných 20-tisíc. „Už mám toho dosť. Beriem to ako službu spoločnosti. Nemôže si niekto získavať politickú podporu tým, že o niekom rozširuje nepravdy. To nie je čistá hra,“ povedal pre Aktuality.sk Sabaka v októbri.

Súdny spor pokračuje

Už v decembri padlo v kauze jedno z prvých rozhodnutí. Sudca Okresného súdu v Kežmarku Juraj Šteffel vydal neodkladné opatrenie, ktorým Mazurekovi nariadil uhradiť Sabakovi nemajetkovú ujmu v plnej výške.

Poslanec sa však odvolal a na Šteffela dokonca podal trestné oznámenie pre ohýbanie práva. Odvolací súd dal teraz Mazurekovi za pravdu, o čom proaktívne informoval aj sám na Facebooku.

„Sabaka nedostane nič! Zákon a pravda boli celé mesiace na mojej strane,“ napísal. Mazurek síce neklamal, no celú záležitosť dosť zjednodušil. V prípade ešte totiž nepadlo žiadne definitívne rozhodnutie. Krajský súd rozhodoval iba o neodkladnom opatrení. Súdny spor pokračuje ďalej.

„Krajský súd sa rozhodol konať konzervatívne a opatrne, okresný súd bol pri svojom rozhodnutí pomerne progresívny. Ale je to v poriadku a nič proti tomu nemáme. Rozhodne sa to však nedá považovať za nejakú výhru pána Mazureka, pretože definitívny verdikt ešte nie je,“ hovorí Sabaka pre Aktuality.sk.

Uhrík status zmazal

Navyše (o čom už Milan Mazurek neinformoval) aj odvolací súd trvá na tom, aby poslanec video zo sociálnej siete zmazal. Mazurek tak stále neurobil. Na Sabaku navyše naďalej vo svojich príspevkoch na Facebooku útočí.

„Opakovane sa vyjadroval na moju adresu veľmi hanlivo, preto sme mu poslali ďalšie predžalobné výzvy, aby sa zdržal týchto vyjadrení a aby ich vymazal,“ dodáva Sabaka.

Mazurek hovorí, že svoje ďalšie kroky ešte konzultuje s advokátom. „Podľa uznesenia krajského súdu mám sporné video iba zneviditeľniť do doby súdneho rozhodnutia,“ argumentuje.

V spore s Milanom Uhríkom už tiež padlo prvé rozhodnutie. Okresný súd v Nitre, na ktorý sa lekár obrátil, neodkladným opatrením šéfovi Republiky rovnako prikázal, aby status aj video o Sabakovi odstránil.

Uhrík na rozdiel od Mazureka rozhodnutie prvostupňového súdu rešpektoval a status zmazal, aktuality.sk

X X X

Ukrajina: V Česku sa bude opravovať poškodená ukrajinská vojenská technika

V českých zbrojovkách sa začne opravovať poškodená ukrajinská vojenská technika. Serveru Seznam Zprávy to v utorok potvrdila česká ministerka obrany Jana Černochová.

„Česká republika bola prvou partnerskou krajinou, ktorú ukrajinská strana oficiálne oslovila s požiadavkou na vzájomnú spoluprácu českých a ukrajinských firiem pri opravách vojenskej techniky, ktorú je nutné sprevádzkovať alebo ktorá bola zničená v bojoch,“ uviedla Černochová.

Ako prvé sa začnú servisovať vážne poškodené tanky typu T-64, ktoré bude opravovať firma Czechoslovak Group. Neskôr by mali pribudnúť aj opravné a servisné práce na kolesových obrnených transportéroch, do ktorých by sa zapojili ďalšie české firmy.

Menšie opravy vojenskej techniky si Ukrajina bude realizovať sama.

Česko začiatkom apríla poslalo na Ukrajinu niekoľko desiatok starších typov nemodernizovaných tankov typu T-72 a starých bojových vozidiel československej výroby BVP-1. Vozidlá sú darom českej armády, na ktorom sa dohodli spojenci v rámci NATO. Majú pomôcť Ukrajine pri pozemnej obrane pred ruskými útokmi, aktuality.sk

X X

Kauza Balciar: Bývalý dôstojník NAKA vypovedal, ako na polícii upratali hlásenie o majetkoch exšéfa tajných

Keď sa dostalo hlásenie o majetku bývalého riaditeľa vojenských tajných k vtedajšiemu šéfovi finančnej spravodajskej jednotky Pavlovi Vorobjovovi, mal dostať pokyn, aby ho čím skôr poslal kolegom dole na finančnej polícii. Podľa jeho slov sa to potom nejak divne skončilo – bolo to zvláštne uzavreté.

Polícia sa dodnes zaoberá rozsiahlym majetkom rodiny bývalého šéfa vojenských tajných Jána Balciara, ktorý odborníci odhadujú na minimálne tri milióny eur. Jeho rozsah vzbudil svojho času nielen mediálnu pozornosť. Aktuality teraz zistili, že vyčerpávajúce hlásenie dostala v minulosti aj policajná finančná spravodajská jednotka.

Vyšetrovateľovi o tom porozprával jej bývalý šéf Pavol Vorobjov, ktorý po obvinení v kauze Očistec začal spolupracovať s políciou. Koncom marca uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste a čaká na na jej schválenie súdom.

„Ako príklad doby som uviedol, že prišlo hlásenie na riaditeľa pána Balciara. Bolo to dosť rozsiahle hlásenie. Pán Hraško (exriaditeľ NAKA) mi uviedol, že to je jeho kamarát, aby sme to čo najskôr poslali dole na finančnú k Slobodníkovi (exriaditeľ finančnej jednotky NAKA), že on si to už ďalej s ním dohodne,“ vypovedal pred časom Vorobjov.

Môže to byť problém

Neskôr sa podľa vlastných slov do tejto záležitosti už nemiešal. „Čo sa týka hlásenia na pána Balciara, viem, že to skončilo nejako divne, resp. že to nebolo dostatočne preverené na finančnej polícii. Viem, že to bolo nejako ,zvláštne‘ uzavreté. Pre mňa to skončilo tým, že som tú informáciu odovzdal podľa pokynu pána Hraška, ďalej som sa o to už nezaujímal,“ povedal Vorobjov.

Vtedajší šéf NAKA Peter Hraško sa podľa neho zaujímal o presný termín, kedy hlásenie odstúpi finančnej jednotke. Tak sa zrejme aj stalo.

„A po tomto všetkom išli také reči, že to bolo preverené tak, ako to bolo preverené a že keď to raz niekto otvorí na tej finančnej, tak z toho môže byť problém. Ale či je to pravda, to ja neviem, ja som ten spis nevidel, ani neviem aké úkony tam vykonali,“ doplnil Vorobjov po otázke vyšetrovateľa, či Hraško riešil Balciarovu záležitosť so Slobodníkom.

Balciar: Nič som nevybavoval

Keď sme sa Jána Balciara na okolnosti okolo bankovej operácie pýtali, rezolútne odmietol, že by sa vo veci angažoval. „Neriešil som nič,“ odpísal nám.

Pripustil len to, že pozná bývalého riaditeľa NAKA, ale niekdajšieho šéfa jednotky finančnej polície Bernarda Slobodníka nie.

„Pána Hraška poznám, že bol policajný funkcionár, pána Slobodníka nepoznám,“ uviedol Ján Balciar.

Na tvrdenie Vorobjova, že mal k hláseniu o Balciarovom majetku dostať pokyny od šéfa NAKA, sme sa chceli spýtať Hraškovho obhajcu, advokáta Ľubomíra Hlbočana. Telefón nedvíhal, na správy nereagoval. S Bernardom Slobodníkom sa nám nepodarilo spojiť.

Vlani nám NAKA potvrdila, že v súvislosti s majetkami bývalého šéfa vojenských tajných a ich preverovaním na polícii začala trestné stíhanie.

„Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a iné, z ktorých je podozrivých viacero osôb. Vzhľadom na počiatočné štádium konania a rozsah vyšetrovanej veci bližšie informácie nie je možné uviesť,“ napísal vtedy policajný hovorca Michal Slivka.

Po opätovnej otázke už polícia odpovedať odmietla. „Vzhľadom na štádium dokazovania, v ktorom sa vyšetrovanie nachádza, nie je možné v súčasnosti poskytovať žiadne informácie, aby nedošlo k narušeniu alebo k znehodnoteniu, prípadne úniku prešetrovaných okolností,“ reagoval hovorca.

Nevysvetlené majetky

Vorobjov v minulosti vypovedal aj o tom, ako sa na polícii pod koberec zamietlo hlásenie z banky o neobvyklej operácii vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Príkaz vraj tiež dostal od svojho niekdajšieho šéfa Petra Hraška. Bývalého riaditeľa NAKA neskôr polícia obvinila, pričom to súviselo aj s týmto prípadom.

Ján Balciar v službách štátu strávil približne 30 rokov. V minulosti šéfoval aj vojenským tajným. Fukncie sa vzdal po nástupe novej vlády, lebo sa podľa vlastných slov „cítil unavený“. Popri práci pre štát sa mu podarilo spolu s manželkou nahonobiť úctyhodný majetok. Vo svojom portfóliu majú vyše dvadsiatky nehnuteľností vrátane apartmánu v Chorvátsku, zrubov v Bystrej či apartmánov na Táľoch.

Ako sa k majetkom dostal, nedokázal po celý čas dôveryhodne vysvetliť.

Vysoký plat v tajnej službe

Z dávnejších prepočtov Aktualít vyplynulo, že by si ako dlhoročný štátny funkcionár dokázal iba ťažko zarobiť na takéto majetky, a to aj po započítaní päťciferného príjmu, ktorý v posledných mesiacoch vo funkcii dostával.

Jeho majetkové pomery preverovali aj policajti. Rezort obrany v minulosti potvrdil, že polícia viedla v rokoch 2019 až 2020 „konania k legalizácii príjmu z trestnej činnosti“. To bolo ukončené, pokračovať však malo konanie podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku. S akým záverom, dodnes nevieme.

Svoje imanie v minulosti Balciar vysvetľoval aj na výbore na kontrolu Vojenského spravodajstva. Rokovanie bolo utajené. Poslanci z neho odišli prekvapení výškou vtedajšieho Balciarovho platu, aktuality.sk

X X X

Advokát z fotky s mafiánom Piťom a Kollárom získal zákazky v rezortoch Sme rodina

Advokátska kancelária a hotel Pavla Hagyariho, ktorý je známy Borisa Kollára, dostali niekoľko štátnych zákaziek. Advokát klientelizmus odmieta.

Predsedu parlamentu a lídra koaličnej strany Sme rodina od vstupu do politiky prenasleduje jeho minulosť a fotky z Kuby, kde sa ešte v roku 2006 odfotil spolu s hlavou mafiánskej skupiny piťovcov Jurajom Ondrejčákom. Na tejto spoločnej fotografii s nimi pózuje aj známy advokát a bývalý primátor Prešova Pavel Hagyari.

Hagyari zostal predsedovi parlamentu blízky dodnes, aktuálne mu robí poradcu a poskytuje mu aj právne služby. „Je pravdou, že robím právneho zástupcu pánovi Kollárovi v jeho súdnych sporoch, avšak vzhľadom na obsah práce prípadný marginálny finančný objem poukazuje, že nedochádza k žiadnemu zneužitiu prípadných osobných kontaktov,“ povedal pre Aktuality.sk Pavel Hagyari.

Po nástupe novej vlády sa v dvoch rezortoch, ktoré patria pod Sme rodina, začalo dariť Hagyariho firmám. Podľa informácií zverejnených v centrálnom registri zmlúv ide o menšie zákazky.

Právne služby pre prístavy

Hagyariho advokátska kancelária Hagyari & Partners získala dokopy už tri zákazky v štátnej firme Verejné prístavy, a. s. Aj keď dokopy ide o zákazky v celkovej hodnote 10 700 eur, práve vďaka nízkym cenám o ne Hagyariho kancelária nemusela súťažiť, vybrali ju takpovediac napriamo.

V prípade jednej zo zmlúv však môže Hagyariho právna firma zarobiť ešte čosi navyše. Štátnu akciovku má totiž zastupovať pri konkurznom konaní voči dlžníkovi Verejných prístavov. Odmena sa tak môže navýšiť o percentá z vymoženej sumy. Podľa dostupných údajov o dlhu by tak kancelária v prípade úspechu pred súdom mohla zinkasovať desaťtisíce eur.

Štátne Verejné prístavy spadajú pod ministerstvo dopravy, ktoré je teraz v rukách strany Sme rodina. „Spoločnosť uzavrela zmluvy o poskytovaní právnych služieb s advokátskou kanceláriou Hagyari & Partners v zmysle pravidiel, ktorými sa pre štátne orgány upravujú transparentné zásady využívania právnych služieb advokátov zo strany štátu vrátane ich výberu a odmeňovania. Akýkoľvek vplyv na uzavretie zmluvy dôrazne odmietame,“ uviedlo ministerstvo dopravy v odpovedi na otázky o výbere Hagyariho advokátskej kancelárie.

Advokát Pavel Hagyari hovorí, že ide len o jednu zákazku, aj keď v skutočnosti sú podpísané tri zmluvy.

„Čo sa týka právnej pomoci vo veci Verejných prístavov, právna služba vo veci rozsahu je skutočne len marginálna. Ide o jedno zastupovanie pred súdom, dlhoročný spor, na prvom stupni boli Verejné prístavy úspešné a zmluva s mojou právnou firmou je výrazne finančne výhodnejšia ako s predchádzajúcou advokátskou kanceláriou.“

 Darí sa aj hotelu v Prešove

Na ministerstve dopravy sa zadarilo aj druhej Hagyariho firme Carpe Diem, v jej prípade však išlo o eurofondy. Eseročka z Prešova vlastní v tomto meste, kde bol Hagyari v minulosti primátorom, hotel a reštauráciu. A práve na gastročasť jeho podnikania je zameraný aj projekt pod názvom Zapojenie spoločnosti Carpe diem, s.r.o. do spolupráce so SOŠ.

Zverejnená dotačná zmulva má v priloženom rozpočte jedinú položku: „Nákup technologického vybavenia kuchyne hotela“. Projekt teda pomôže Hagyariho hotelu a reštaurácii, dovedna by mal dostať od štátu 214-tisíc eur. V hotelovej kuchyni sa budú vzdelávať stredoškoláci z prešovskej strednej školy. Poskytovateľom, teda tzv. riadiacim orgánom európskych peňazí je opäť ministerstvo dopravy.

„Zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku, na ktorú sa pýtate, podpísal s prijímateľom štatutárny zástupca sprostredkovateľského orgánu Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – Ministerstva hospodárstva SR. Preto vám odporúčame obrátiť sa s otázkami na nich,“ uviedol rezort dopravy.

Z odpovedí ministerstva hospodárstva vyplynulo, že projekt firmy Carpe Diem nebol v prvom kole výzvy úspešný. Peniaze hodnotiaca komisia priklepla projektu až v druhom kole, v ktorom boli nakoniec úspešní všetci uchádzači. Projekt Hagyariho firmy získal len 65 percent možných bodov v hodnotení odborníkmi, aj to však na priklepnutie 200-tisícovej dotácie stačilo.

Bez prílohy a podkladov

Firme Carpe Diem prišli peniaze aj z ďalšieho rezortu pod taktovkou strany Sme rodina, a to ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny. Pod týmto ministerstvom funguje Implementačná agentúra Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR (IA MPSVR).

Hagyariho firma uspela v súťaži, ktorú táto agentúra vyhlásila v marci pod názvom Zabezpečenie služieb spojených s realizáciou vzdelávacích aktivít národného projektu NP TSPII, Prešov.

Z verejne dostupných zdrojov sa človek o projekte veľa nedozvie: súťažné podklady pre záujemcov o zákazku boli dostupné len počas trvania samotnej súťaže a po jej skončení agentúra nezverejnila prílohy k zmluve, ktorá opisuje predmet zákazky.

Prílohy sú pritom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Agentúra tvrdí, že ich nezverejnenie je len administratívnou chybou.

„Ide o administratívnu chybu, za ktorú sa ospravedlňujeme. Na jej odstránení sme ihneď začali pracovať a požiadavku na zverejnenie opisu, ktorý je aj verejnou prílohou súťažných podkladov a cenovej ponuky, sme zaslali do systému centrálneho registra zmlúv.“

Dodnes sa však v centrálnom registri zmlúv príloha zmluvy nenachádza.

Do súťaže o podporu z projektu sa podľa agentúry ministerstva prihlásilo osem záujemcov – mali byť medzi nimi aj také subjekty, ktoré neoslovili napriamo. Agentúra však nespresnila, či Hagyariho Carpe Diem figurovala medzi priamo oslovenými uchádzačmi alebo nie.

Firmy mali na predloženie ponúk len týždeň, ale súťaž napokon nepriniesla výraznú úsporu. Pôvodne zákazku nacenili na 20 274,31 eura, Hagyariho firma nakoniec zvíťazila s ponukou 19 907,30 eura – oproti tabuľkovej cene to bolo len o 400 eur menej.

Podľa dodatočnej odpovede agentúry išli peniaze na zabezpečenie regionálnej aktivity, ktorá je viazaná na lokalitu Prešova a jej predmetom sú hotelové služby.

„Konkrétne prenájom konferenčných priestorov, technického zabezpečenia, stravu a ubytovanie počas siedmich vzdelávacích blokov, každý v trvaní 3 pracovných dní (spolu 21 dní) pre približne 20 účastníkov,“ uviedla agentúra IA MPSVR.

Na margo hotela Carpe Diem poznamenal, že vzhľadom na jeho kvalitu, polohu a cenu ho využívali mnohé štátne inštitúcie, aj ministri, premiéri či prezidenti, pri pracovných cestách do Prešovského kraja.

„Do fungovania hotela vôbec nezasahujem, podľa mojich informácií ide o ubytovanie v boutique hoteli, ktorý ako jeden z mála v centre mesta má aj priestory na menšie kongresy a semináre,“ dodal Hagyari.

Podozrenie z klientelizmu

Advokát Pavel Hagyari odmieta, že by mu k zákazkám v rezortoch Sme rodina pomohol vzťah s Borisom Kollárom.

„Je pravdou, že robím právneho zástupcu pánovi Kollárovi v jeho súdnych sporoch, avšak vzhľadom na obsah práce prípadný marginálny finančný objem poukazuje, že nedochádza k žiadnemu zneužitiu osobných kontaktov,“ povedal Hagyari.

Aj ministerstvo dopravy vylučuje, že by za zadaním zákazok pre Hagyariho firmy bol jeho vzťah s Kollárom.

„Akýkoľvek vplyv (strany Sme rodina, pozn. redakcie) na uzavretie zmluvy dôrazne odmietame,“ uvádza vo svojom stanovisku ministerstvo dopravy.

Implementačná agentúra rezortu práce zas argumentuje, že výber dodávateľa služby bol otázkou súťaže. Predseda parlamentu a predseda strany Sme rodina na otázky Aktuality.sk nereagoval.

Napriek tomu, že oslovené inštitúcie, ako aj Pavel Hagyari akékoľvek podozrenia z klientelizmu odmietajú, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková má na tento prípad odlišný pohľad.

„Určite sú to podozrenia z možného klientelizmu. Ak poradca a prípadne známy či kamarát pána Kollára dostáva zákazky od rezortov, ktoré Sme rodina riadi. Ak bolo na právne služby či ďalšie zmluvy s pánom Hagyarim urobené transparentné výberové konania a on uspel spomedzi viacerých uchádzačov s najlepšou cenou, je to v poriadku. Ak ho ale ministerstvá oslovili priamo, vyvoláva to oprávnené otázky.“

Riaditeľka nadácie do budúcnosti navrhuje, aby sa ministerstvá a ich organizácie podobných problematických obstarávaní vyvarovali. „Verejné inštitúcie by mali predovšetkým o zákazky súťažiť. Ak ide o zmluvy s nízkou hodnotou, nemali by zvýhodňovať ľudí blízkych politickým stranám, lebo ide o klientelizmus.“

Právnik a primátor so zvláštnymi kontaktmi

Pavel Hagyari bol v minulosti (2006 – 2014) primátorom Prešova, dnes je župným poslancom Prešovského kraja. Aktuálne figuruje v prípravnom výbore strany Zakrúžkuj ma! Som tvoj sused – nezávislí.

Ako primátor nebol ochotný zverejniť svoje majetkové priznanie. Tvrdil, že je to komplikované, lebo sa v ňom mieša jeho súkromný majetok a majetok jeho firiem.

Hagyari pred odchodom z primátorskej stoličky podpísal tzv. zlaté padáky siedmim zamestnancom, ktorých mal zvýhodniť oproti zvyšku radnice a nad rámec kolektívnej zmluvy. Hagyari dodnes figuruje vo firme s Michalom Grebečim, jedným z takzvaných odpadkových kráľov z okolia Bratislavy. Grebečiho niekoľkokrát zadržala polícia. Hagyari bol dovedna v štyroch firmách, kde sa objavil aj Grebeči, aktuality.sk

X X X

Bödörov Bonul dostal novú zákazku na ministerstve hospodárstva

Rezort lídra SaS Richarda Sulíka podpísal s kontroverznou strážnou službou Bonul zmluvu na stráženie starej budovy ministerstva. Fakt, že táto SBS služba prišla o previerku, ju z hry nevyradil.

Aktualizované o stanovisko ministerstva hospodárstva.

Dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni budú dvaja pracovníci súkromnej strážnej služby Bonul z Nitry dohliadať na bývalé sídlo ministerstva hospodárstva na Mierovej ulici v Bratislave a jeho okolie.

Bezpečnostnej firme Miroslava Bödöra sa darilo najmä v časoch vlády Smeru. Teraz uspela aj na ministerstve hospodárstva, ktorému už dva roky šéfuje predseda SaS Richard Sulík.

Nová zmluva na stráženie objektu má platiť od mája tohto roka, spolupráca by mala trvať rok a štát na ňu vyčlenil bezmála 130-tisíc eur bez DPH. Z dokladov, ktoré zverejnilo ministerstvo v centrálnom registri zmlúv, vyplýva, že Bonul bude budovu strážiť vlastnými ľuďmi, takže nevyužije subdodávateľa.

Zmluvu podpísal za rezort hospodárstva generálny tajomník služobného úradu Roman Achimský, za Bonul priamo Bödör starší.

Bez verejného obstarávania

Podľa zverejnených dokumentov ide o takzvanú zákazku s nízkou hodnotou. V týchto prípadoch ministerstvo nemusí robiť riadne verejné obstarávanie, ale môže firmu vybrať priamo alebo cez prieskum trhu. Ten v praxi vyzerá tak, že pracovník ministerstva osloví niekoľko firiem, vypýta si od nich ponuky a vyberie tú najvýhodnejšiu.

Ministerstvo hospodárstva v reakcii na naše otázky vylučuje, že by nitriansku spoločnosť uprednostnilo. „Do termínu predkladania ponúk prišli ponuky od troch uchádzačov. Zmluva bola podpísaná s uchádzačom, ktorý predložil najnižšiu ponuku. Zdôrazňujeme, že výber ako aj uzatvorenie zmluvy bolo v súlade s platnou legislatívou a internými predpismi rezortu,“ napísal tlačový odbor rezortu.

Aké ďalšie súkromné firmy sa o zákazku uchádzali a aké ponuky predložili, ministerstvo zatiaľ nezverejnilo. Redakcia požiadala o predloženie všetkých podkladov k výberu SBS-ky.

O vyjadrenie sme požiadali aj spoločnosť Bonul, na reakciu čakáme.

Bonul v minulosti strážil budovy ministerstva hospodárstva už v roku 2007, keď rezort viedol nominant Smer-u SD Ľubomír Jahnátek. Spolupráca pokračovala aj za ministrovania Petra Žigu (vtedy Smer, dnes Hlas).

Súkromnej bezpečnostnej službe so sídlom v Nitre pritom po voľbách a zmene vlády v roku 2020 významne klesli tržby a prišla o takzvaný status subjektu hospodárskej mobilizácie, ktorý mu zrušilo práve Sulíkovo ministerstvo. „Neexistuje preto žiaden dôvod domnievať sa, že by zo strany MH SR mohlo dôjsť k uprednostňovaniu Bonulu pred nejakou inou firmou,“ zdôraznilo ministerstvo v stanovisku.

Bez previerky

Neskôr SBS stratila aj bezpečnostnú previerku. Pri posudzovaní previerky totiž Národný bezpečnostný úrad môže preverovať aj súvisiace udalosti – jednou z nich je, že syn majiteľa SBS služby Norbert Bödör je trestne stíhaný vo viacerých kauzách, polícia ho označila za šéfa zločineckej skupiny, ktorá roky pôsobila na polícii, v kauze Dobytkár ho aktuálne súdia za pranie špinavých peňazí.

Norbert Bödör mal s Bonulom v minulosti finančné transakcie rádovo v desiatkach tisíc eur – peniaze dostával, ale aj posielal.

Aktuality.sk v minulosti zverejnili zábery z policajného odpočúvania na chate pri Leviciach, kde Miroslav Bödör sedával spolu s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom aj exministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Dovtedy politici tvrdili, že sa s majiteľom poznajú zo spoločenských udalostí či v súvislosti s pracovnými povinnosťami. Na odpočúvanej chate v Čifároch pritom rozoberali trestné kauzy Norberta Bödöra a ďalších nominantov či ľudí blízkych Smeru.

Hoci Bonul o previerku na najvyšší stupeň prišiel, zdá sa, že z hry o zákazky úplne nevypadol. Nie všetky zazmluvnené služby totiž vyžadujú od bezpečnostných firiem previerky. Ministerstvo pod vedením Sulíka v stanovisku spresnilo, že na stráženie bývalého sídla rezortu bezpečnostná služba nepotrebovala previerku, preto sa o dodávanie služieb mohol uchádzať aj Bonul, aktuality.sk

X X X

Kauza Balciar: Bývalý dôstojník NAKA vypovedal, ako na polícii upratali hlásenie o majetkoch exšéfa tajných

Keď sa dostalo hlásenie o majetku bývalého riaditeľa vojenských tajných k vtedajšiemu šéfovi finančnej spravodajskej jednotky Pavlovi Vorobjovovi, mal dostať pokyn, aby ho čím skôr poslal kolegom dole na finančnej polícii. Podľa jeho slov sa to potom nejak divne skončilo – bolo to zvláštne uzavreté.

Polícia sa dodnes zaoberá rozsiahlym majetkom rodiny bývalého šéfa vojenských tajných Jána Balciara, ktorý odborníci odhadujú na minimálne tri milióny eur. Jeho rozsah vzbudil svojho času nielen mediálnu pozornosť. Aktuality teraz zistili, že vyčerpávajúce hlásenie dostala v minulosti aj policajná finančná spravodajská jednotka.

Vyšetrovateľovi o tom porozprával jej bývalý šéf Pavol Vorobjov, ktorý po obvinení v kauze Očistec začal spolupracovať s políciou. Koncom marca uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste a čaká na na jej schválenie súdom.

„Ako príklad doby som uviedol, že prišlo hlásenie na riaditeľa pána Balciara. Bolo to dosť rozsiahle hlásenie. Pán Hraško (exriaditeľ NAKA) mi uviedol, že to je jeho kamarát, aby sme to čo najskôr poslali dole na finančnú k Slobodníkovi (exriaditeľ finančnej jednotky NAKA), že on si to už ďalej s ním dohodne,“ vypovedal pred časom Vorobjov.

Môže to byť problém

Neskôr sa podľa vlastných slov do tejto záležitosti už nemiešal. „Čo sa týka hlásenia na pána Balciara, viem, že to skončilo nejako divne, resp. že to nebolo dostatočne preverené na finančnej polícii. Viem, že to bolo nejako ,zvláštne‘ uzavreté. Pre mňa to skončilo tým, že som tú informáciu odovzdal podľa pokynu pána Hraška, ďalej som sa o to už nezaujímal,“ povedal Vorobjov.

Vtedajší šéf NAKA Peter Hraško sa podľa neho zaujímal o presný termín, kedy hlásenie odstúpi finančnej jednotke. Tak sa zrejme aj stalo.

„A po tomto všetkom išli také reči, že to bolo preverené tak, ako to bolo preverené a že keď to raz niekto otvorí na tej finančnej, tak z toho môže byť problém. Ale či je to pravda, to ja neviem, ja som ten spis nevidel, ani neviem aké úkony tam vykonali,“ doplnil Vorobjov po otázke vyšetrovateľa, či Hraško riešil Balciarovu záležitosť so Slobodníkom.

Balciar: Nič som nevybavoval

Keď sme sa Jána Balciara na okolnosti okolo bankovej operácie pýtali, rezolútne odmietol, že by sa vo veci angažoval. „Neriešil som nič,“ odpísal nám.

Pripustil len to, že pozná bývalého riaditeľa NAKA, ale niekdajšieho šéfa jednotky finančnej polície Bernarda Slobodníka nie.

„Pána Hraška poznám, že bol policajný funkcionár, pána Slobodníka nepoznám,“ uviedol Ján Balciar.

Na tvrdenie Vorobjova, že mal k hláseniu o Balciarovom majetku dostať pokyny od šéfa NAKA, sme sa chceli spýtať Hraškovho obhajcu, advokáta Ľubomíra Hlbočana. Telefón nedvíhal, na správy nereagoval. S Bernardom Slobodníkom sa nám nepodarilo spojiť.

Vlani nám NAKA potvrdila, že v súvislosti s majetkami bývalého šéfa vojenských tajných a ich preverovaním na polícii začala trestné stíhanie.

„Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a iné, z ktorých je podozrivých viacero osôb. Vzhľadom na počiatočné štádium konania a rozsah vyšetrovanej veci bližšie informácie nie je možné uviesť,“ napísal vtedy policajný hovorca Michal Slivka.

Po opätovnej otázke už polícia odpovedať odmietla. „Vzhľadom na štádium dokazovania, v ktorom sa vyšetrovanie nachádza, nie je možné v súčasnosti poskytovať žiadne informácie, aby nedošlo k narušeniu alebo k znehodnoteniu, prípadne úniku prešetrovaných okolností,“ reagoval hovorca.

Nevysvetlené majetky

Vorobjov v minulosti vypovedal aj o tom, ako sa na polícii pod koberec zamietlo hlásenie z banky o neobvyklej operácii vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Príkaz vraj tiež dostal od svojho niekdajšieho šéfa Petra Hraška. Bývalého riaditeľa NAKA neskôr polícia obvinila, pričom to súviselo aj s týmto prípadom.

Ján Balciar v službách štátu strávil približne 30 rokov. V minulosti šéfoval aj vojenským tajným. Fukncie sa vzdal po nástupe novej vlády, lebo sa podľa vlastných slov „cítil unavený“. Popri práci pre štát sa mu podarilo spolu s manželkou nahonobiť úctyhodný majetok. Vo svojom portfóliu majú vyše dvadsiatky nehnuteľností vrátane apartmánu v Chorvátsku, zrubov v Bystrej či apartmánov na Táľoch.

Ako sa k majetkom dostal, nedokázal po celý čas dôveryhodne vysvetliť.

Vysoký plat v tajnej službe

Z dávnejších prepočtov Aktualít vyplynulo, že by si ako dlhoročný štátny funkcionár dokázal iba ťažko zarobiť na takéto majetky, a to aj po započítaní päťciferného príjmu, ktorý v posledných mesiacoch vo funkcii dostával.

Jeho majetkové pomery preverovali aj policajti. Rezort obrany v minulosti potvrdil, že polícia viedla v rokoch 2019 až 2020 „konania k legalizácii príjmu z trestnej činnosti“. To bolo ukončené, pokračovať však malo konanie podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku. S akým záverom, dodnes nevieme.

Svoje imanie v minulosti Balciar vysvetľoval aj na výbore na kontrolu Vojenského spravodajstva. Rokovanie bolo utajené. Poslanci z neho odišli prekvapení výškou vtedajšieho Balciarovho platu, aktuality.sk

X X X

Koaličná rada opäť rokuje o balíku opatrení v súvislosti s infláciou

Koaličná rada opäť rokuje o balíku opatrení v súvislosti s infláciou. Podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) má koaličná SaS poslednú šancu „dostať sa na palubu“ tých politických strán, ktoré chcú ľuďom pomôcť.

Ak by strana chcela podľa neho ostať bokom, verí, že tému budú komunikovať spoločne zvyšní traja koaliční partneri. Pripustil však, že bez SaS nebude možné systémovú zmenu v parlamente presadiť.

„Dnes má SaS poslednú šancu dostať sa na palubu tých politických strán, ktoré chcú ľuďom pomôcť. Ak SaS povie, že silou-mocou chcú zostať bokom, pevne verím, že ostatné tri koaličné strany budeme komunikovať spoločne pomoc,“ povedal Matovič.

Riešenie je podľa neho také, ktoré už predstavili na predchádzajúcich koaličných radách. Čo sa týka konkrétnej výšky pomoci, tá je podľa Matoviča „rádovo vyššia“, ako bolo pôvodne odkomunikované. Pripomenul, že ide o systémové zvýšenie pomoci, nie jednorazové, preto na presadenie opatrení v parlamente treba podporu všetkých koaličních partneroch.

SaS odmieta zvyšovanie daní

SaS podľa Mariána Viskupiča naďalej odmieta zvyšovanie daní ako riešenie situácie, k predloženému návrhu majú výhrady. Strana si síce uvedomuje, že ide o mimoriadnu situáciu a treba pomáhať cielene, avšak nie zvýšením daní. Peniaze je podľa Viskupiča potrebné v rozpočte nájsť tak, ako sa našli pri testovaní, očkovacej lotérii alebo zvyšovaní základného imania pre VšZP. „Dane nemajú vznikať v strede roka skráteným legislatívnym konaním,“ odkázal Viskupič. Pripustil, že jednou z možností by bolo napríklad určité zvýšenie štátneho deficitu. Viskupič nechcel špekulovať, či návrh pôjde nakoniec bez podpory SaS. Je podľa neho predčasné hovoriť o tom, či strana využije právo veta.

Na margo súdnej mapy Matovič poznamenal, že s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou komunikujú. Zopakoval, že trvajú na tom, aby súdna reforma „korupciu umenšovala, nie jej napomáhala“. Minister verí, že k dohode príde. Uvedomuje si, že čas sa kráti, dôvodom toho, že k nej stále neprišlo je podľa neho absencia vôle dohodnúť sa na druhej strane. „Čím sa viac bude čas krátiť, tým skôr sa dohodneme. Je tam jedna mína, potrebujeme ju odstrániť,“ dodal Matovič, aktuality.sk

X X X

Johnson sa ospravedlnil za účasť na večierku počas lockdownu

Britský premiér Boris Johnson sa v utorok pred poslancami Dolnej snemovne parlamentu „z celého srdca“ ospravedlnil za účasť na večierku počas lockdownu.

Trvá však na tom, že pravidlá neporušil vedome a rovnako nemal v úmysle ani zavádzať snemovňu. Informujú o tom agentúry AP a AFP.

Johnson uviedol, že verejnosť má právo očakávať od premiéra lepšie správanie. „Bola to moja chyba a bezvýhradne sa za ňu ospravedlňujem,“ povedal. Údajne mu nenapadlo, že by zhromaždenie s narodeninovou tortou preňho tesne pred dôležitým rokovaním o ďalšom postupe proti ochoreniu COVID-19 mohol niekto považoval za párty.

Odmietol podať demisiu

Predseda britskej vlády dostal minulý týždeň v súvislosti s účasťou na večierku v júni 2020 vo svojom úrade na Downing Street pokutu vo výške 50 libier. Stal sa tak prvým britským premiérom, o ktorom sa zistilo, že porušil zákon počas funkčného obdobia. Johnson označil túto aféru za „malý prešľap“ a odmietol výzvy opozície, aby podal demisiu.

Vo štvrtok budú poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu hlasovať o tom, či bude Johnson čeliť vyšetrovaniu za zavádzanie poslancov v kauze lockdownových večierkov. Britský premiér v čase prevalenia kauzy tvrdil, že pri večierkoch neboli porušené žiadne protipandemické pravidlá.

Vyšetrovanie kauzy dovedna 12 večierkov z rokov 2020 a 2021 stále pokračuje, polícia dosiaľ v tejto súvislosti udelila už viac ako 50 pokút, aktuality.sk

X X X

Osobitný výbor Európskeho parlamentu vypracuje poučenia z pandémie

Belgická europoslankyňa Kathleen Van Bremptová bola v utorok zvolená za predsedníčku Osobitného výboru Európskeho parlamentu (EP) pre pandémiu COVID-19 (COVI).

Výbor COVI má preskúmať reakciu EÚ na súčasnú pandémiu a vypracovať odporúčania do budúcnosti, aby sa zaistila lepšia pripravenosť pre prípad ďalších podobných zdravotných kríz.

Osobitný výbor, oficiálne vytvorený 10. marca, má 33 členov zo všetkých politických frakcií EP a štyroch podpredsedov: Andreas Glück (Nemecko), Ewa Kopaczová (Poľsko), Michle Rivasiová (Francúzsko) a Karol Karski (Poľsko).

Snahou výboru je venovať sa európskej zdravotnej politike, rôznym aspektom očkovania či dopadom koronakrízy na spoločnosť a na základné práva a slobody občanov.

Prvé pracovné stretnutie výboru COVI je naplánované na 11. mája. Výbor má na predloženie svojich odporúčaní 12 mesiacov, aktuality.sk

X X X

Firmy odstupujú z projektov pre extrémny rast cien. Mestá môžu prísť o eurofondy

 Ceny stavebných materiálov zvýšili pandémia aj vojna na Ukrajine. Mestá žiadajú systémové riešenie. Pre rastúce ceny stavebných materiálov sa na mestá a obce obracia stále viac firiem, ktoré nedokážu uskutočniť práce na rôznych projektoch za pôvodne vysúťažené ceny.

V Trenčíne opakujú viaceré verejné obstarávania. Napríklad zhotoviteľa ohlasovaného kontajnerového divadla hľadali v súťaži už dvakrát, no zatiaľ žiadneho nenašli.

Kým vyhlásia obstarávanie, zvýšia sa ceny a neprídu ponuky, alebo prídu, no s vyššou cenou, ako očakávali. Aktuálne ťažkosti potvrdila hovorkyňa mesta Erika Ságová.

Problém majú aj s projektom športoviska v Zátoke pokoja, s rekonštrukciou a nadstavbou nocľahárne, kde zhotoviteľov vysúťažili, no drahšie, ako predpokladali.

Aj niektoré firmy, s ktorými už v Trenčíne uzavreli zmluvy, avizujú mestu vážne problémy a pre zmenu situácie na trhu žiadajú dodatky.

Jasle aj vodozádržné opatrenia

V Prievidzi majú ťažkosti s projektom výstavby detských jaslí, firma totiž podľa hovorcu mesta Michala Ďurejeho porušila zmluvný záväzok a neprevzala stavenisko. Tamojšia radnica teraz vyhlási nové verejné obstarávanie, čo však celý proces predĺži.

Zdražovanie stavebných materiálov má podľa Ďurejeho vplyv predovšetkým na termín začatia projektov, na ktoré mesto získalo nenávratný finančný príspevok z eurofondov a pri ktorých došlo k verejnému obstarávaniu vlani alebo ešte v roku 2020.

Okrem výstavby detských jaslí je v Prievidzi ohrozené aj budovanie vodozádržných opatrení. „Vzhľadom na zdĺhavý postup schválenia procesu verejného obstarávania poskytovateľom príspevku už vybraný uchádzač nemá záujem podpísať zmluvu a uskutočniť projekt za cenu, ktorú ponúkol v procese verejného obstarávania, keďže odvtedy došlo k výraznému nárastu cien,“ potvrdil Ďureje.

Ceny menila pandémia aj vojna

O tom, že mesto Košice nedávno prišlo o zmluvne dohodnutého partnera na priebežné opravy a údržbu košických ciest, informoval denník Korzár. Spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš podľa Korzára vypovedala rámcovú dohodu s mestom predčasne.

„Dôvodom uzatvorenia dohody o ukončení rámcovej dohody je dopad koronakrízy a ukrajinsko-ruského konfliktu, ktorý stavebný trh negatívne zasiahol skokovým nárastom cien energií, pohonných hmôt, stavebných materiálov a stavebných prác,“ vysvetľoval pre denník riaditeľ Cestných stavieb Liptovský Mikuláš Pavol Baláž.

Mesto ako investor pritom podľa Baláža nebolo ochotné vzhľadom na „jeho interpretáciu zákona o verejnom obstarávaní tieto nepredvídateľné okolnosti kompenzovať.“ Firma však práce za aktuálne ceny, ktoré sú diametrálne odlišné od tých v podmienkach súťaže z roku 2019, uskutočňovať ďalej nedokáže.

Ozývajú sa viacerí, rezervy chýbajú

Zhoršujúcu sa situáciu vnímajú aj v Banskej Bystrici. V tomto krajskom meste musia aktuálne reagovať na vysúťažených dodávateľov stavebných prác, ktorí ohlasujú, že v čase, keď ponuky predkladali, boli ceny stavebných materiálov výrazne nižšie.

„Teraz avizujú, že za vysúťažené ceny už práce uskutočniť nedokážu. Je to čerstvé. Snažíme sa s nimi rokovať, ako budeme postupovať ďalej,“ povedal banskobystrický viceprimátor Jakub Gajdošík.

V Banskej Bystrici už dlhšie plánujú výstavbu cyklolávky ponad cestu R1 v časti Radvaň. Mesto na začiatku pri príprave projektu určilo predpokladanú hodnotu zákazky na približne 3,2 milióna, príspevok z eurofondov bol tri milióny. Najnižšia ponuka zo súťaže však bola pre zvyšujúce sa ceny takmer 3,9 milióna.

„Samospráva tak musela urobiť rozhodnutie, či celý projekt stopne a peniaze z EÚ vráti, alebo ich nájde vo vlastnom rozpočte, samotný príspevok pritom ostal tri milióny, nijako sa nenavýšil,“ spomenul príklad Gajdošík. V Banskej Bystrici tak spolufinancovanie mesta navýšili o 700-tisíc eur.

„Už to bola veľká zmena. Teraz, akoby to nestačilo, sa začala vojna na Ukrajine a ceny ocele sa opäť výrazne zdvihli. Zhotoviteľ nás teda upozornil, že pri aktuálnych cenách pôjde o ďalšie státisíce eur nad rámec zmluvnej ceny,“ vysvetlil Gajdošík. Aj v tomto prípade rokujú o ďalších možnostiach, aby mal projekt vôbec šancu na uskutočnenie.

Ohrozené eurofondové projekty

V Banskej Bystrici vidia predovšetkým ohrozenie eurofondových projektov. „Byrokracia a zdĺhavé procesy v súvislosti s eurofondmi a teraz situácia s cenami materiálov, to sú klince do rakiev týchto projektov,“ poznamenal Gajdošík.

V mnohých prípadoch sa podľa neho na Slovensku stane, že európske peniaze jednoducho prepadnú, pretože za takýchto podmienok ich mestá a obce nebudú vedieť využiť.

Pri projektoch, keď sa ešte s prácami nezačalo, si vie predstaviť, že mesto súťaž zruší a vyhlásia nové obstarávanie s vyššou predpokladanou hodnotou zákazky. Na neustále navyšovanie cien však ani v Banskej Bystrici nemajú vytvorené rezervy a zdroje vo vlastnom rozpočte môžu hľadať len na úkor iných investičných akcií.

Firmy síce žiadajú dorovnať nárast cien od samosprávy prostredníctvom dodatkov, Gajdošík však hovorí o obmedzených možnostiach, ktoré dáva samosprávam zákon o verejnom obstarávaní. Pri fixnej vysúťaženej cene v zmluve, ktorú ešte donedávna volila väčšina miest a obcí, má uzatváranie dodatkov svoje pravidlá. Zákon síce počíta s navýšením ceny, no pre nepredvídateľné okolnosti, čo podľa Gajdošíka nie je dorovnanie cien materiálov. Iné je to, keď je v zmluve zahrnutá takzvaná indexácia cien a celková cena sa môže meniť v závislosti od aktuálnych cien materiálov.

Chceli by „vankúš“ z nevyčerpaných fondov

Okrem toho, že samosprávy musia hľadať peniaze na záchranu projektov podporených z externých zdrojov vo vlastných rozpočtoch, kritizujú aj systém ako taký.

„Implementačný systém eurofondov a procesu verejného obstarávania nie je natoľko pružný, aby dokázal v plnej miere na skokový rast cien reagovať,“ komentovala hovorkyňa mesta Trenčín.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie síce prišlo s metodickým usmernením, to však podľa trenčianskej radnice nestačí.

„Takmer vo všetkých eurofondových projektoch výsledok verejného obstarávania znížil cenu diela oproti schválenému nenávratnému finančnému príspevku a táto finančná úspora, ktorá sa vracia ako nevyčerpaná do príslušného operačného programu, by mohla aspoň sčasti slúžiť na vykrytie nepredvídateľného skokového nárastu cien,“ sprostredkovala postoj radnice.

Takýto „vankúš“, ktorý by samosprávy mohli využiť v časoch krízy cien stavebných materiálov na dofinancovanie ohrozených projektov, by ocenil aj Gajdošík.

Obavy majú mestá a obce aj z nových projektov. „Nestabilita cien začína odrádzať firmy zúčastňovať sa verejných súťaží, v ktorých nebudú mať istotu indexácie,“ poznamenala Ságová.

Obrátili sa na ÚVO aj prezidentku

Riešením komplikovanej situácie, v ktorej sa aktuálne nachádzajú samosprávy spolu so stavebnými firmami, by podľa Únie miest Slovenska, bola úprava legislatívnych podmienok, aby bolo možné sa s problémami vysporiadať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a rozpočtovými možnosťami miest.

Únia preto o prerokovanie možností nastavenia zmlúv v aktuálnych nepredvídateľných podmienkach podľa hovorkyne Daniely Piršelovej žiada Úrad pre verejné obstarávanie.

Pomoc hľadá aj u prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá únii prisľúbila, že sa so šéfom úradu Miroslavom Hlivákom stretne a prediskutuje s ním možné metodiky pre samosprávy.

Úrad vyzýva aj ďalšie štátne inštitúcie

Úrad pre verejné obstarávanie reagoval, že túto situáciu začal riešiť ešte minulý rok počas koronakrízy a pracovne rokoval aj s Európskou komisiou, keďže problém v mnohých prípadoch zasahuje práve eurofondové zákazky.

Pri hľadaní systémového riešenia však úrad podľa jeho hovorkyne Janky Zvončekovej potrebuje súčinnosť viacerých štátnych subjektov. „Tie požiadal o spoluprácu už vlani a navrhol vytvorenie systémového riešenia s dôrazom na zaistenie hospodárnosti pri nakupovaní za verejné zdroje v tomto krízovom období.“

Z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý podlieha európskym smerniciam, sú podľa Zvončekovej pravidlá jasné. Pripomenula, že pri každom podpise dodatku pre navýšenie zmluvnej ceny musí nákupca vedieť preukázať, že dôvody pre navýšenie sú v súlade so zákonom. „To znamená, že dodatkom nesanuje zanedbanie svojich povinností pri nakupovaní za verejné peniaze,“ vysvetlila.

Úrad však podľa nej vníma aj neočakávané udalosti, akými je vojna na Ukrajine a dôsledky z nej plynúce pre verejné súťaže. Nárastom cien v stavebníctve by sa však štát mal zaoberať v odbornej debate.

Rezort: Zmeny sa posudzujú individuálne

Aj Remišovej ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa nárastom cien stavebných materiálov zaoberalo už vlani.

Samosprávy odkázalo na už existujúce metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie, to ponúka práve možnosti riešenia navýšenia cien stavebných materiálov pre jednotlivých verejných obstarávateľov. Komunikačný odbor ministerstva však pripomenul, že každý prípad treba posudzovať individuálne.

Rezort ako riadiaci orgán pre Integrovaný regionálny operačný program vydal aj usmernenie pre uzatváranie dodatkov zmlúv v dôsledku skokového nárastu cien spôsobeného pandémiou COVID-19.

Pri národných projektoch podľa Remišovej ministerstva umožnili aj určité zvyšovanie nenávratných finančných príspevkov. „Toto zvyšovanie však bolo podmienené výlučne dôvodmi súvisiacimi s Covid-19,“ pripomenul rezort.

Indexácia cien je možná už dnes, musí však byť súčasťou podmienok už pri vyhlásení verejného obstarávania. „Už v súčasnosti je v rámci oprávnených výdavkov možné zahrnúť položku rezerva na nepredvídané výdavky, ak to riadiaci orgán umožní vo výzve,“ reagoval rezort.

Ministerstvo tiež komunikuje o riešení s Európskou komisiou, keďže ona určuje mnohé z pravidiel. Samosprávy by mali podľa Remišovej rezortu pri každom projekte za európske peniaze zvážiť, či ho dokáže uskutočniť, vrátane vlastných možností navýšeného spolufinancovania a súladu s postupmi verejného obstarávania.

„Následne môžu požiadať riadiaci orgán o zmenu projektu, riadiaci orgán má povinnosť túto žiadosť posúdiť pri dodržaní princípov nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a hospodárnosti,“ opísalo ministerstvo. Takéto posudzovanie sa deje na individuálnej báze, aktuality.sk

X X X

Ruskí vojaci mali pripravené slávnostné uniformy, miesto toho sa dostali do ťažkých bojov. Je to kokteil vecí, z ktorých vzíde vraždenie a znásilňovanie

Mŕtvi civilisti aj znásilnenia sú súčasťou vojny. Za určitých okolností sú tieto skutky schopné páchať všetky armády. Ide o to, aké prostredie im bolo vytvorené. A je pravda, že ruská a čečenská armáda vytvárajú lepšie prostredie na to, aby takéto brutálne činy mohli vzniknúť. Hovorí bývalý vojenský psychiater Jan Vevera.

Vevera pôsobil v Afganistane ako armádny psychiater aj ako koordinátor zdravotnej starostlivosti pre organizáciu Človek v tiesni v Kosove. Dnes vedie psychiatrickú kliniku v Plzni.

X Sledujete dianie na Ukrajine každý deň?

V rámci duševnej hygieny som to už obmedzil. Sledujem ho každý deň, ale maximálne pol hodiny. K zásadám duševnej hygieny patrí obmedzenie prítoku stresujúcich informácií. To hovorím aj s vedomím toho, že vyhľadávanie informácií je jedna zo správnych stratégií, ako zvládať stres. Ale dôležité je nájsť nejaký kompromis a nenechať sa tým pohltiť. Predstavte si, že by ste sa každú hodinu udreli kladivom do kolena a potom išli za ortopédom s tým, že vás koleno bolí. Keď si k sebe púšťate osem hodín stresujúce informácie, tak sa nemôžete diviť, že neviete zaspať.

X Mám vo svojom okolí ľudí, ktorí sa snažia vyhýbať správam opisujúcim znásilňovanie a mučenie civilistov. Selektujete aj vy niektoré informácie?

Vzhľadom na to, že som vedel, že sa na to budete pýtať, tak sa tomu teraz nevyhýbam. Ale určite to niektorým svojim klientom odporúčam.

X Každým dňom prichádzajú horšie a horšie správy o tom, čoho sa dopúšťali Čečenci (kadyrovci) a ruská armáda. Vás osobne prekvapila tá brutalita?

Neprekvapila. Násilie a brutalita sú bohužiaľ základným pracovným prostriedkom vojny. Mŕtvi civilisti vrátane detí aj znásilnenia sú súčasťou vojny. Za určitých okolností sú tieto skutky schopné páchať všetky armády, nie iba Čečenci alebo Rusi. Ide o to, aké prostredie im bolo vytvorené. A je pravda, že ruská a čečenská armáda vytvárajú lepšie prostredie na to, aby takéto brutálne činy mohli vzniknúť.

X Čo myslíte tým prostredím?

Začnem pozitívnymi správami. Prvá svetová vojna aj americká občianska vojna ukázali, že určitá časť vojakov nie je schopná zastreliť iného človeka. Máme v sebe brzdy, ktoré nám znemožňujú páchať násilie.

To armády, samozrejme, vedeli, preto potrebovali urobiť niečo, aby vojaci boli schopní zabíjať. A jedným zo základných postupov je dehumanizácia, keď sa snažíte o to, aby nepriateľ nebol vnímaný ako človek. Vyskytuje sa to v každej vojne. A keď berieme ľudskosť vojakom, tak sa nemôžeme diviť, že dehumanizácia sa prenesie na civilistov. Spomeňme si na nacistické vyhladzovacie tábory, kde ľudí zredukovali na podľudí alebo čísla. Dehumanizácia je prvým krokom.

Že takýchto činov, v menej brutálnom meradle, sú schopní napríklad aj univerzitní študenti, veľmi presvedčivo dokázal stanfordský väzenský experiment. Ten ukázal, že pokiaľ vytvoríme vhodné podmienky, tak sa ľudia voči iným ľuďom začnú správať ponižujúcim spôsobom.

(Pozn.: Išlo o psychologický pokus, na ktorom sa zúčastnilo 24 vysokoškolských študentov. Títo boli rozdelení na dve skupiny – dozorcovia a väzni. Obe skupiny sa veľmi rýchlo vžili do svojich úloh. Pokus ukázal, že ak je človek vystavený extrémnym podmienkam, môže v rekordnom čase výrazne zmeniť svoje správanie.)

X Ale predsa len existujú väzby – mnohí Rusi majú rodinu na Ukrajine a naopak. Akoby mohla dehumanizácia byť taká rýchla?

Profesor Zimbardo, autor stanfordského väzenského experimentu, ukázal, že to ide za necelý týždeň. Pokiaľ si myslíte, že je to iba záležitosť Rusov, tak si spomeňme na konflikty, ktoré mali v druhej svetovej vojne Česi s nemeckými spoluobčanmi, s ktorými žili stovky rokov. Stačilo pár týždňov a začali sme sa navzájom vyvražďovať.

X Keď je dehumanizácia prvý krok, čo je ďalší?

Je to veľká miera stresu. A to je niečo, čo vojna produkuje sama osebe. Bohužiaľ, jedným z veľmi efektívnych spôsobov, ako sa vyrovnávať so stresom, je správať sa násilne voči niekomu inému. Poznáme to ako mechanizmus prenesenej agresie.

Poviem príklad. Keď makak stratí svoje vedúce postavenie, pohryzie makaka pod sebou, ten pohryzie toho pod ním, ten pohryzie samicu a tá zaťahá mláďa za chvost. Isto si to vieme predstaviť aj v ľudských spoločenstvách – šéf skritizuje svojho podriadeného, ten si to vyventiluje na svojej partnerke, partnerka je zlá na deti a tie potiahnu za chvost mačku.

Nečudujme sa, že stresovaní vojaci si vylievajú zlosť na civilistov. To však neznamená, že to máme tolerovať alebo ospravedlňovať.

X Je tam ešte iný faktor, prečo je niekto schopný násilia?

Ďalším faktorom je niečo, čomu sa hovorí hmla vojny. My presne nevieme, čo sa deje na bojových líniách. Ani vo veľmi dobre organizovaných armádach neviete, čo sa deje v každej minúte počas útoku. Keď sa pozrieme na masaker v Buči alebo niekde inde, obetiam chýba ochrana, pretože už nefungujú policajné zložky a na druhej strane sú tam vojaci, nad ktorými nie je dohľad.

X Vy teda hovoríte, že je to mix vecí?

Je to kokteil vecí. Ruskí vojaci prišli s víziou, že idú oslobodzovať Ukrajinu od fašistov – dehumanizácia, očakávali trojdňové, krátke boje, v tankoch mali slávnostné uniformy, boli pripravení na slávnostný pochod Kyjevom a miesto toho sa dostali do ťažkých bojov, mali mnoho mŕtvych a zranených a nemali žiadne zásobovanie.

Predstavte si veľmi stresovaných mužov, ktorí pravdepodobne nevideli svoje priateľky počas niekoľkých mesiacov, pretože predtým boli na vojenskom cvičení, takže sexuálne abstinovali. Navyše nad nimi chýbala vonkajšia kontrola. A to je kokteil, z ktorého môže veľmi jednoducho vzísť znásilnenie a vraždenie civilistov.

Existuje na to riešenie?

Keď zoberiem svoje skúsenosti z misií v Afganistane, mali sme tam dvoch vojenských policajtov, ktorí nás kontrolovali. Pretože zvýšená miera kontroly je niečo, čo môže pomôcť rozptýliť hmlu vojny.

X Napriek všetkému, čo hovoríte, ak niekto dokáže páchať zločiny, je to aj preto, že už to má akosi v sebe?

To, že sa tak krvavo správajú Rusi k Ukrajincom, nie je výsledok vnútorných pohnútok, zvlášť nie v takej masovej miere. Existujú ľudia, ktorí sú sadisti, ale tí existujú aj na Slovensku, v Česku, aj na Ukrajine, a to pravdepodobne v podobnom percente, ktoré je malé. Ale to, že teraz toho Rusi páchajú viac, je dôsledkom vyššie spomenutých vonkajších faktorov, ktoré ruská armáda vytvára sama osebe lepšie.

X Asi nedokážem celkom prijať to, že ktokoľvek by bol za istých okolností schopný takýchto vecí.

Odpoveďou je napríklad masaker, ktorý spravili Česi po skončení druhej svetovej vojny na sudetských Nemcoch. V Postoloprtoch bolo po vojne zavraždených 700 až 2000 civilistov vrátane žien a detí. Ďalším príkladom je brniansky pochod smrti.

Pozrime sa do európskej histórie. Juhoslávia a vraždenie v Srebrenici. Obávam sa, že príkladov, že sme schopní urobiť takéto veci, môžeme nájsť dosť. Odborne sa tým zaoberal Stanley Milgram, ktorý na fingovanom pokuse preukázal, že dve tretiny ľudí sú schopné púšťať do vás elektrický prúd, aby zlepšili vaše študijné výsledky. Jednoducho vás mučiť. A stačil na to iba malý nátlak autority v bielom plášti.

X To, čo sa deje na Ukrajine, že ostreľujú domovy, nemocnice, mučia a vraždia civilistov, znásilňujú ženy a deti, je zlyhanie jednotlivcov alebo je to už cielená taktika?

Všetky tieto fenomény sme videli v juhoslovanských vojnách. Znásilňovanie žien malo systematický charakter a bolo jasným nástrojom taktického čistenia, ktorým sa snažili isté etnikum vytlačiť zo Srbska.

Podľa toho, čo zatiaľ vidím na Ukrajine, mi to nepripadá tak, že Rusi išli systematicky znásilňovať a vraždiť. Myslím si, že je to zlyhanie vnútorných kontrolných mechanizmov, ktoré armády majú. A pokiaľ ich nemajú, tak k takýmto udalostiam dochádza veľmi často.

Spomeňme si na masaker vo vietnamskej vojne, kde sa Američania správali veľmi podobným spôsobom, obdobne sa správali Francúzi v Tunisku, ale ide o to, že sa z toho poučili a majú vnútorné kontrolné mechanizmy. Aj keď v Afganistane boli civilné straty, bombardovanie nebolo úmyselne vedené na civilistov. To, že civilisti zomreli, bolo dôsledkom zle vyhodnotenej informácie.

Kdežto v tejto vojne Rusi bojujú úplne bezohľadne. Ale to nie je nič nové, videli sme to už v Čečensku.

X Hovoríte, že podľa vás nešla ruská armáda systematicky znásilňovať a vraždiť. V Buči ruskí vojaci znásilňovali ženy a dievčatá, držiac ich v pivnici, a chceli tak robiť dovtedy, kým sa im sex nesprotiví, aby nemali ukrajinské deti. Ďalšie ženy vypovedali, že mali so sebou viagru a drogy. Ale viagru asi bežne so sebou nenosíte do boja, nie?

Určite si viagru nenosíme, keď ideme do Afganistanu. Dokážem si predstaviť, že viagru so sebou mali v domnení, že ich budú vítať dievčatá s orgovánmi.

X Môžeme za znásilneniami vidieť nielen sexuálnu abstinenciu, ale aj snahu vojakov pomstiť sa za svojich padlých, získať nad niečím moc a ponížiť ženy?

Určite áno. Sú to dôsledky vysokej frustrácie, ktorú prežívajú, a dehumanizácie. Potom mužov zabíjajú a ženy znásilnia.

To je ten kokteil, ktorý vojna produkuje, stáva sa autokatalytickým procesom a zvyšuje sa. Veľmi sa teraz bojím toho, že Ukrajinci sa začnú omnoho brutálnejšie správať voči ruským zajatcom.

Spomeňme si na začiatok vojny, keď nabádali ruských vojakov, aby sa vzdali s tým, že im dajú azyl a finančné odškodnenie a zajatcom umožňovali telefonovať domov. Teraz by sa to už nestalo.

Pre nás – zahraničie je veľkou príležitosťou, aby sme vytvárali dopyt po ukrajinskom lídrovi, ktorý bude dávať pozor na dodržiavanie ľudských práv ruských zajatcov.

X To bude chcieť veľké sebazaprenie, nie?

Áno, preto to neočakávam od Ukrajincov, ktorí sú napádaní, znásilňovaní a bombardovaní, ale vidím to ako jednu z úloh západného sveta.

X Keď vojaci vraždia civilistov alebo ich mučia, či znásilnia, existuje u nich niečo ako vytriezvenie po vojne, majú potom výčitky?

V Afganistane som to u našich vojakov nevidel, ale ani si nie som vedomý toho, že by sa tam diali zverstvá na civilistoch. Aj keď vieme, že vo väznici Abu Ghraib v Iraku sa Američania správali spôsobom, ktorý zodpovedá Zimbardovmu väzenskému experimentu.

Niektorí si to určite vyčítajú. Ale neviem o tom, že Rusi, ktorí počas druhej svetovej vojny a po nej znásilňovali Nemky, si to nejako kolektívne vyčítali. Naproti tomu si myslím, že napríklad americkí veteráni z Vietnamu k tomu boli tlakom verejnosti donútení podstatne častejšie.

Ale bez ohľadu na to, či niekoho mučili, alebo len bojovali, doľahne na nich častejšie posttraumatická stresová porucha. Na to máme dostatok údajov. Udáva sa, že najväčšia pravdepodobnosť rozvoja posttraumatickej stresovej poruchy je do pol roka od návratu.

X Na druhej strane sú tu obete, ktoré si zažili veľkú traumu. Existujú nejaké odborné rady, ako sa správať, keď prídete do stretu s ozbrojeným vojakom, aby ste sa vyhli mučeniu či znásilneniu?

Česká armáda robí pre novinárov, ktorí idú do bojových oblastí, kurzy prežitia. Kurz sa začína tým, že vás zatknú a vtedy základná rada je nevyčnievať.

Keď sa dostanete do zajatia čaty vojakov, tak asi nemá zmysel sa brániť, ale snažiť sa prežiť a robiť šedú myš.

A základná rada psychológie prežitia je získať pod kontrolu aspoň to málo, čo pod kontrolou máte. Poviem príklad židovského lekára pôvodom z Moravy Lea Eitingera, ktorý prežil v Buchenwalde. Raz za deň dostával malú dávku chleba a on urobil to, že každú hodinu si bral z tohto chleba jednu malú guličku. Nie preto, že by to malo inú nutričnú hodnotu, ale preto, aby aspoň nad niečím mal kontrolu, aby vedel, že aspoň niečo môže ovplyvniť. A toto je presne vec, ktorú radíme či už vojakom, alebo novinárom, ktorí upadnú do zajatia. Mučiteľ sa vás bude snažiť zlomiť a nie vždy to musí byť fyzickým mučením. Keď je to psychické mučenie, tak vás zbaví kontroly nad všetkým, čo máte.

Nebudete vedieť, koľko je hodín, či je deň alebo noc, najesť dostanete raz denne. A v takýchto situáciách je výhodné aspoň to málo, čo máte, vziať si pod svoju moc. Napríklad rozdeliť si celu na miesto, kde budete odpočívať, a na miesto, kam budem chodiť na záchod, aj keby tá cela mala meter krát dva metre.

O tom, ako silným psychologickým mechanizmom je získanie kontroly, svedčí aj to, že slogan „Take our control“ pomohlo podporovateľom brexitu.

X Bude vôbec možné, aby sa muži, ženy a deti, ktoré si prešli traumou počas vojny, z tejto traumy niekedy dostali?

Na to nám odpovedajú štúdie preživších z koncentračných táborov. Riziko, že budú mať dlhodobé psychické problémy, je veľké, ale tak ako sa ľudia boli schopní vrátiť do života po tom, čo strávili tri roky v Osvienčime, tak je pravdepodobný návrat k normálnemu fungovaniu aj u týchto ľudí.

Nezľahčujem to, len tým chcem povedať, že základom je vytvoriť pozitívne očakávanie, že to pôjde.

Na druhej strane, samozrejme, poznám aj tie štúdie, ktoré hovoria, že trauma holokaustu sa prenášala do druhej aj tretej generácie. Vieme, že nielen oni to budú mať ťažšie, ale aj ich deti budú mať napríklad zvýšený sklon k úzkostiam, ale to neznamená, že sa nemôžu uzdraviť, že sa s tým nedá nič robiť.

X Do akého času by sa k nim mala dostať psychologická či psychiatrická pomoc, aby mala efekt?

Dlho sa špekulovalo, že vhodnou intervenciou by bol debriefing. To je psychologická prvá pomoc, ktorá spočíva v tom, že musia povine hovoriť o tom, čo videli, cítili, zažívali. Cielene sa ich na to vypytujete.

Pôvodne sa ukazovalo, že ľudia, ktorí prešli debriefingom, mali menšiu posttraumatickú stresovú poruchu ako tí, čo ho nedostali. Na základe toho sa debriefing implementoval do všetkých armád NATO. Avšak ukázalo sa, že debriefing nefunguje. Tu vidíte zložitosť vedy, jedna štúdia potvrdí a iná vyvráti. Ide o celkový kontext a opakovanie rovnakých výsledkov. Prvé štúdie boli robené na špecifickej populácii izraelských vojakov a preniesť tieto výsledky do iných kultúr nie je také jednoduché.

Sú ale veci, ktoré určite fungujú stále – a to je podpora obetí a ich bezprostredných potrieb, teda zaistiť im bezpečie, ubytovanie a psychologickú prvú podporu.

Najdôležitejší je krátkodobý pobyt v bezpečnom prostredí. Nevypytovať sa obetí, ale načúvať im a nepatologizovať ich reakcie. Teda vysvetľovať, že je to prirodzená reakcia na strašnú udalosť. Páčilo sa mi, že v Českej republike umožnili mamičkám s deťmi ísť zadarmo do zoologickej záhrady. To bola z môjho pohľadu veľmi elegantná psychologická prvá pomoc.

X Vidíme, že niektoré obete znásilnenia na Ukrajine rozpovedali médiám to, čo si prežili. Môže im to nejakým spôsobom pomôcť ?

Ventilovať svoje traumy celému svetu určite našim pacientom neodporúčame.

Ale že tu to hrá úlohu a že tým pomáhajú ukázať na bezprávie, ktoré sa im deje, je v poriadku a môže im to sekundárne dať zmysel. Tento psychologický mechanizmus si v tom dokážem predstaviť. Keď už sa im takéto hrozné nešťastie stalo, vidia zmysel hovoriť o tom, aby pomohli odsúdiť agresorov.

X Na začiatku ste opisovali kokteil všetkých vecí, ktoré spôsobia, že niekto je schopný vraždiť civilistov. Ako jeden z dôvodov ste uviedli, že vojaci nie sú pod dozorom. Je cestou zverejňovanie fotiek či mien útočníkov, ako sme to videli v prípade vojakov, ktorí mali páchať zločiny v Buči?

Myslím si, že je to ohromné a práve tu novinári hrozne prospievajú. Médiá pomáhajú rozkryť hmlu vojny a to je veľmi pozitívne, aktuality.sk

X X X

Kotleba už nie je poslancom Národnej rady. Extrémistom rozpustili aj poslanecký klub

Od utorka 19. apríla už nie je Marian Kotleba, predseda extrémistickej ĽS NS, poslancom Národnej rady. Vyplýva to z rozhodnutia predsedu Národnej rady SR, ktoré je zverejnené na stránke parlamentu.

 Podľa rozhodnutia predseda Národnej rady v zastúpení Gáborom Grendelom berie na vedomie, že „dňa 19. apríla 2022 bolo doručené oznámenie o právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR za úmyselný trestný čin, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho vyhlásenia, v trestnej veci poslanca Národnej rady SR Mariana Kotlebu“.

Grendel sa odvoláva na Ústavu SR, článok 81a písmeno f), podľa ktorého mandát poslanca zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin. Mandát Kotlebovi zanikol teda 5. apríla 2022, keď ho najvyšší súd odsúdil za sympatizovanie s neonacizmom na polročnú podmienku s odkladom na rok a pol. Dopustil sa ho odovzdávaním šekov s neonacistickou symbolikou.

Ďalším rozhodnutím zaniká poslanecký klub ĽS NS. Ako konštatuje Grendel v rozhodnutí „počet členov Klubu poslancov Národnej rady za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko sa znížil na sedem, a teda nespĺňa minimálny stanovený počet členov poslaneckého klubu, čím dňom 6. apríla 2022 tento klub zaniká“.

Okrem toho poslanec ĽS NS Martin Beluský už nebude členom poslaneckého grémia. Grendel žiada aj zastaviť čerpanie financií pre klub z rozpočtu Kancelárie Národnej rady.

Kotleba, ktorý sa nezúčastnil na vyhlásení rozsudku Najvyššieh súdu, hneď od začiatku tvrdil, že ide o to, aby „bol zbavený mandátu“. Neskôr spochybňoval aj stratu mandátu, vyhováral sa pritom na podmienečné odsúdenie. Ako však pripomína Vincent Bujňák z Univerzity Komenského v Bratislave Kotleba nebude môcť robiť ani asistenta poslanca Národnej rady. Keďže je odsúdený za úmyselný trestný čin, nemohlo by sa naňho v tomto prípade pozerať ako na bezúhonného.

V Národnej rade je v súčasnosti 29 nezaradených poslancov. Pribudne k nim ďalších sedem z klubu ĽS NS.

Ako informovala hovorkyňa Národnej rady Michaela Jurcová, na uprázdnený mandát po Kotlebovi nastúpi Slavěna Vorobelová./agentury/

X X X

Žilina má prvého kandidáta do volieb. Primátor Fiabáne nepotvrdil, či chce pokračovať

Primátor Žiliny Peter Fiabáne zatiaľ nepotvrdil, či opätovnú kandidatúru vôbec zvažuje.

Kandidatúru na post primátora Žiliny ohlásil mestský poslanec Peter Cibulka. Je prvý, kto oficiálne potvrdil záujem vystriedať súčasného primátora Petra Fiabáne (nezávislý). Tip na svojho kandidáta má aj mestský poslanecký klub.

Cibulka sa v meste venuje témam životného prostredia a majetkovým vzťahom mesta za súčasného aj minulých vedení. Dlhodobo vystupuje proti tomu, aby mesto zastavalo zelenú lúku za sídliskom Solinky, kde však územný plán počíta s výstavbou športoviska. Mesto v lokalite nedávno vyhlásilo architektonickú súťaž. Na lúke by mohol vzniknúť plavecko-rekreačný areál a zóna s dôrazom na environmentálne aspekty.

Lúka za sídliskom susedí s parcelami mestského lesoparku Chrasť, Cibulka tiež presadzuje myšlienku vyhlásiť celé toto územie za chránené.

Zatiaľ nepotvrdili

Súčasný primátor mesta Žilina Peter Fiabáne je na poste prvé volebné obdobie. Svoje pokračovanie oficiálne nepotvrdil. „V prípade, že sa Peter Fiabáne rozhodne opätovne kandidovať na funkciu primátora mesta Žilina, bude o tom verejnosť informovať,” odpovedal hovorca mesta Vladimír Miškovčík.

Jedným z najambicióznejších plánov Petra Fiabáneho ako primátora bolo urovnať majetkoprávne vzťahy s podnikateľom Georgeom Trabelssiem, známym Jána Slotu, ktorý vlastní v Žiline viacero pozemkov či budov. Vyrovnanie sa však nepodarilo, poslanci zaň nezahlasovali s tým, že bolo podľa ich slov pre mesto nevýhodné.

Primátor pred mesiacom oznámil, že mesto vymohlo poslednú splátku daňových dlhov od spoločností Georgea Trabelssieho vo výške 36-tisíc eur. Nedoplatky v minulosti podľa neho dosahovali výšku stoviek tisícov eur a sú len jedným z mnohých problémov medzi Žilinou a Trabelssieho spoločnosťami. Primátor mestským poslancom naznačil, že ak by v roku 2019 hlasovali za urovnanie vzťahov, mohla byť dnes Žilina vo výhodnejšej pozícii.

Vo voľbách v roku 2018 skončil druhý za zvoleným primátorom Petrom Fiabánem ďalší mestský poslanec Patrik Groma, ktorý pôsobil ako viceprimátor za vlády Igora Chomu (SMER-SD).

Groma často nesúhlasí s krokmi radnice, no zatiaľ nepotvrdil, že sa bude v nadchádzajúcich komunálnych voľbách uchádzať o hlasy Žilinčanov na post primátora. „Zatiaľ to nezvažujem, ak sa objaví vhodný kandidát, rád ho podporím,“ odpovedal.

Skloňujú jedno meno

Jedným z najkritickejších k súčasnému vedeniu je mestský poslanecký Klub za ZA, s predsedníčkou Miriam Šutekovou. Šuteková je mestskou poslankyňou a zároveň poslankyňou v Národnej rade za stranu Za ľudí.

Klub oficiálne meno kandidáta na primátora Žiliny neohlásil, no uvažuje, že by do predvolebného súboja postavil práve predsedníčku Miriam Šutekovú: „Aktuálne vedenie mesta nezvláda svoju prácu a považujeme za žiadúcu zmenu vo vedení. Zároveň si myslíme, že Miriam Šuteková je človek, ktorý by dokázal viesť mesto správnym smerom. Definitívne rozhodnutie však ešte nepadlo a budeme o tom diskutovať,” odpovedal klub.

Poslanecký Klub za ZA otvoril tému žilinských pozemkov, ktoré zvláštnymi prevodmi odchádzajú z majetku mesta do súkromných rúk. Zastupiteľstvo následne súhlasilo s tým, aby sa mesto o pozemky, kde je predpoklad, že mu kedysi mohli patriť, súdilo. Prelomili aj primátorovo veto, ktorý návrh najskôr nepodpísal, aktuality.sk

X X X

Rekordná mobilizácia. Slovákov ženie strach zo zdražovania hypoték. Takúto lavínu zmien nik nečakal, tvrdí expert.

Platiť čo najmenej počas čo najdlhšieho obdobia. To je aktuálny trend na trhu s hypotékami. Ľudia okamžite zareagovali na relatívne veľké zvyšovanie úrokov na úveroch na bývanie. Vo veľkom tak refinancujú súčasné hypotéky, aby získali čo najnižší úrok na čo najdlhšie obdobie. „Začiatok rastu úrokových sadzieb úverov na bývanie dokázal Slovákov nebývalo zmobilizovať,“ hovorí odborník na financie zo spoločnosti OVB Allfinanz Marián Búlik.

 Vo februári si ľudia požičali rekordné dve miliardy na bývanie. Nikdy v histórii si domácnosti nepožičali viac za jeden mesiac. Z toho takmer 60 percent bolo refinancovanie súčasných úverov – teda prehodnotenie výšky úroku a dĺžky fixácie. „Vo februári dosiahol podiel refinančných úverov absolútny historický rekord. Pred pandémiou dosahoval podiel úverov, ktoré dlžníci refinancovali vo svojej banke alebo si ich preniesli do inej banky, dlhodobo štvrtinu až tretinu objemu nových úverov. Keď však úvodom tohto roka prišiel prvý nárast úrokových sadzieb o 0,2 percentuálneho bodu, Slováci sa zrazu dokázali rekordne zmobilizovať. Ešte nikdy banky neposkytli z celkového objemu nových hypoték viac ako polovicu na refinancovanie,“ dokladá svojej tvrdenie Búlik číslami.

„V praxi vidíme, že časť ľudí sa poponáhľala so získaním hypotéky v januári, vo februári či v marci, aby si zaistila nízku úrokovú sadzbu počas ďalších rokov. Ak niekto potreboval riešiť bývanie, reálne nebolo na čo čakať, keďže okrem rýchleho zdražovania bývania išli hore aj ceny hypoték,“ pokračuje Búlik. On aj ďalší analytici pritom vychádzali z čísiel za mesiac február. Dá sa očakávať, že v marci sa trend iba posilní, keďže viacero bánk medzitým ohlásilo zdražovanie hypoték.

Nové čísla o objeme úverov a priemernej sadzbe nových hypoték za marec zverejní Národná banka Slovenska koncom apríla. „Kto by ešte pred dvoma mesiacmi povedal, že za 60 dní sa môže zmeniť prakticky úplne všetko. Éra lacných hypoték, navyše s dlhými fixáciami, sa nateraz definitívne končí,“ komentuje zmeny Slavomír Molnár z Prosight Slovensko. Končí sa tak aj éra bezbrehého refinancovania hypoték z banky do banky a zároveň sa končí aj éra reštartovania hypoték s výhodnejšími sadzbami, ako sú uvádzané v kampaniach, pokračuje Molnár.

Len na porovnanie, veľké zvýšenie sadzieb zaznamenala napríklad 10 ročná fixácia, ktorú ponúka ČSOB banka. Ešte na začiatku roka začínali sadzby od 0,99 percenta, od polovice apríla je najnižšia sadzba až od 2,25 percenta. „Zmena v splátke sa tak oproti pôvodným sadzbám navýšila pri 100 tisíc eurovej hypotéke s 20 ročnou splatnosťou zo sumy 459,45 eur na aktuálnych 517,81 eur, čo robí mesačný rozdiel v splátke 58,36 eur a rozdiel v preplatení po 10 rokoch, teda na konci fixácie je viac ako 10 tisíc eur,“ vypočítava riaditeľ portálu Finančný kompas Matej Dobiš./agentury/