Ten Rusi predstavili na medzinárodnej konferencii o eurázijskej bezpečnosti v Minsku, informovala ruská agentúra TASS. „Prvky tejto iniciatívy sme rozšírili do krajín, ktoré sú súčasťou Šanghajskej organizácie spolupráce, Eurázijskej hospodárskej únie, Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, Spoločenstva nezávislých štátov, poslali sme ich členom spoločenstva ASEAN a budeme túto myšlienku presadzovať pri rozhovoroch s akýmikoľvek inými krajinami, vrátane tých európskych, ktoré majú záujem zapojiť sa do tejto diskusie,“ povedal Lavrov.
„Konferencie v Minsku sa zúčastnil minister zahraničných vecí Maďarska (Péter Szijjártó – pozn. red.), záujem prejavuje aj Slovensko,“ uviedol Lavrov podľa agentúry TASS. Slovenský rezort diplomacie túto informáciu poprel. „Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR odmieta informáciu šírenú prostredníctvom agentúry TASS, že by sa Slovenská republika zúčastnila konferencie v Minsku a že prejavila záujem zapojiť sa do rámca eurázijskej bezpečnostnej architektúry,“ uviedol v stanovisku komunikačný odbor rezortu slovenskej diplomacie.
„Slovensko je jasne ukotvené v bezpečnostnej architektúre Severoatlantickej aliancie a zároveň dôsledne presadzuje diplomatické riešenia akýchkoľvek konfliktov s cieľom dosiahnutia stabilného a trvalého mieru,“ uviedol komunikačný odbor ministerstva zahraničia.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár sa vo štvrtok na ministerskom zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Malte stretol s ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom. Ten ho podľa slovenského ministerstva popri hlavných témach bilaterálneho stretnutia informoval aj o zmienenej iniciatíve.
„To, že sa o obsahu rozhovorov medzi slovenskými predstaviteľmi a Lavrovom dozvedáme od ruského ministerstva zahraničných vecí, je neprijateľné. Ak sú tvrdenia Sergeja Lavrova pravdivé, ide nielen o nebezpečné vybočenie Slovenska z jeho euroatlantickej orientácie, ale hlavne, sa ním priamo spolupodieľame na zničení európskej bezpečnostnej architektúry. Znamená to tiež to, že minister Blanár zatajuje verejnosti závažné veci,“ uviedol exminister zahraničia a člen PS Ivan Korčok.
„Ak však Lavrov nehovorí pravdu, ide o ďalšiu dezinformáciu zo strany Ruska, ktorú Slovensko nemôže tolerovať a ministerstvo by si malo okamžite predvolať ruského veľvyslanca v Bratislave, aby tieto informácie objasnil, poznamenal Korčok./agentury/
X X X
Súzvuk, odcudzenie, reštart vzťahov? Macron privíta v katedrále Trumpa, ktorý o ňom povedal, že pobozkal zadok čínskemu prezidentovi
Neposadia ho možno do prvého radu, ale všetky oči budú na ňom. Reč je o Donaldovi Trumpovi túto sobotu v Paríži. Účasť na otvorení obnovenej katedrály Notre Dame sa stane jeho prvou návštevou Európy od zvolenia za šéfa Bieleho domu. Pozval ho francúzsky prezident Emmanuel Macron, s ktorým mal spočiatku vrelý vzťah, ale neskôr sa mu odcudzil. Ukázalo sa to aj v americkej predvolebnej kampani, keď sa Trump snažil, aby sa po štyroch rokoch vrátil k moci.
Bude zaujímavé sledovať, kde sa Trump posadí. Vyčlení mu Macron miesto v prvom rade? „Podľa protokolu by ho mali odsunúť za hlavy štátov, čo sú pri moci, dokonca za ministrov,“ poznamenal týždenník Gala. Na otvorení katedrály sa zúčastní okolo päťdesiat úradujúcich prezidentov, kráľov a predsedov vlád, Trump sa ujme moci po svojej inaugurácii 20. januára 2025. Niekomu sa môže zdať jeho miesto v parížskej katedrále nepodstatné, ale v prípade samoľúbeho republikána je asi viac pravdepodobné, že sa ocitne v prvej línii hostí.
Nie je známe, aký program Trumpa presne čaká. „Prijme ho Macron v Elyzejskom paláci na okraj ceremónie v Notre Dame?“ pýta sa server RTL. Nevedno, ale vyznieva logicky, aby sa hostiteľ porozprával s nastupujúcim prezidentom USA medzi štyrmi očami. Ak sa stretnú za zatvorenými dverami v paláci, potom sa Macron stane o desať dní stredobodom pozornosti na summite EÚ v Bruseli: lídri sa ho nepochybne začnú pýtať, čo mu Trump povedal hlavne o vojne na Ukrajine, o izraelsko-palestínskom ozbrojenom konflikte a o svojej obchodnej politike vo vzťahu k únii. Veď Macron by bol prvý štátnik z EÚ, ktorý by mal príležitosť s ním dôverne hovoriť od zvolenia za šéfa Bieleho domu.
Skutočnosť, že Trump prijal pozvanie do Paríža, sa dá označiť za veľký diplomatických úspech Macrona. Aj s prihliadnutím na to, že noví americkí prezidenti spravidla prichádzajú prvýkrát do Európy najprv do Londýna, pretože Washington tradične považuje Britániu za svojho najvýznamnejšieho spojenca v tejto časti sveta.
Denník La Dépêche označil rozhodnutie Trumpa prijať pozvanie na otvorenie Notre Dame za neočakávané, ale súčasne zdôraznil, že to ilustruje historické vzťahy medzi Francúzskom a Spojenými štátmi. Pred desiatimi dňami sa pritom zdalo, že Trump nepricestuje: „Zdroj blízky tejto záležitosti naznačil, že definitívne nepríde,“ napísali 29. novembra noviny Le Parisien. Opak sa stal pravdou 3. decembra, keď Trump na sociálnej sieti X oznámil, že do Paríža priletí.
Mimochodom, možno aj Macrona prekvapila táto správa. Nedá sa vylúčiť, že ho pozval zo zdvorilosti predpokladajúc, že si nenájde čas, ako sa pripravuje na prevzatie moci a zostavuje svoju vládu. Zvlášť s prihliadnutím na fakt, že vzťahy medzi nimi veľmi začali škrípať v ostatných rokoch. Alebo Macron už na začiatku tohto mesiaca nepočítal s príchodom Trumpa, pretože pozvanie nepochybne dostal vo výraznom časovom predstihu, ale svoju kladnú odpoveď zverejnil len niekoľko dní pred otvorením Notre Dame. To sú však iba špekulácie, podstatné je, že nastupujúci prezident USA do Paríža prichádza.
Skutočnosť, že Macron pritiahol Trumpa na návštevu, oceňujú všetky francúzske médiá. Podobne to vidí bývalý veľvyslanec Francúzska v USA Gérard Araud. „Trumpov príchod do Paríža je skvelý krok Macrona. Je nevyhnutné udržiavať priamy vzťah s jediným mužom, na ktorom Trumpovi v jeho vláde bude záležať. S Trumpom samotným. Fakt, že prijal pozvanie, dokazuje, že je pripravený obnoviť vzťahy s Macronom,“ povedal pre Araud pre La Dépêche. Dodal, že nezávidí šéfovi protokolu, ako vyrieši zmienenú otázku kam Trumpa posadiť (predsa len radšej do prvého radu?).
Vzťahy medzi Macronom a Trumpom, keď bol prezident USA v období 2027 – 2021, išli postupne dole kopcom. Ich začiatky pritom vyzerali nádejne. V júli 2017, keď bol republikán šiesty mesiac pri moci, spolu večerali v reštaurácii na Eiffelovej veži, ďalší deň sa hosť rozplýval pri pohľade na vojenskú prehliadku na parížskych Elyzejských poliach. Dokonca po návrate hovoril, že vo Washingtone treba robiť také vojenské parády.
Keď v apríli 2018 prišiel Macron do Bieleho domu, vybozkávali sa na líca a spolu s Trumpom zasadil strom. Idylka. Čoskoro to však medzi nimi vyzeralo inak. Macron verejne vyčítal Trumpovi, že USA sa pod jeho vedením otáčajú k európskym spojencom v NATO chrbtom, aliancii chýba strategická koordinácia a preto sa ocitá v stave mozgovej smrti. Trumpa to nahnevalo a Macron ho sklamal aj v novembri 2018, keď povedal, že EÚ si musí vytvoriť vlastnú reálnu armádu, aby Európania dokázali sami čeliť hrozbám Ruska a Číny. „Veľmi urážajúce, ale možno by Európa mala najskôr zaplatiť svoj spravodlivý podiel v NATO, ktoré USA výrazne dotujú!“ odkázal Trump na sociálnej sieti X v narážke na nízke výdavky na obranu v európskych členských štátoch aliancie. Macron to nenechal bez povšimnutia a vyhlásil, že byť spojencom neznamená byť vazalom.
Ostrými slovami Trump častoval Macrona aj po svojom odchode z Bieleho domu, kde ho v januári 2021 nahradil demokrat Joe Biden. Presne povedané v tomto roku počas svojej predvolebnej kampane. V januári pred voličmi v americkom štáte Iowa imitoval angličtinu Macrona a hovoril o ich telefonáte, keď bol šéfom Bieleho domu. Trump rozprával, ako sa obul do Macrona, ktorý zvažoval mimoriadne zdaniť veľké americké technologické firmy. Tvrdil, že sa mu na revanš vyhrážal uvalením stopercentného cla na dovoz francúzskych vín a šampanského do USA, údajne vystrašený Macron okamžite cúvol a ubezpečil ho, že špeciálne zdanenie už neprichádza do úvahy.
V apríli Trump nechutne komentoval výrok Macrona, keď bo na návšteve Číny. V rozhovore pre televíznu stanicu Fox News o ňom povedal, že pobozkal zadok čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi. Trumpa rozčúlil Macron, keď počas návštevy pre server Politico poznamenal, že Európa sa nemôže nechať vtiahnuť do kríz, ktoré nie sú jej, ale musí si budovať strategickú autonómiu. Súviselo to s Taiwanom, ktorý ohrozuje rozpínavosť Číny, čo USA nemienia tolerovať.
Teraz prichádza druhé dejstvo vzťahov medzi týmito lídrami. Ako prezidenti budú mať spolu do činenia do jari 2027, keď Macronovi vyprší druhé funkčné obdobie (o tretí mandát sa podľa francúzskej ústavy už nemôže uchádzať)./agentury/
X X X
Prezidenti Estónska, Lotyšska a Litvy podporujú poľský návrh na spoločný dohľad nad Baltským morom námornými silami západných štátov na jeho pobreží.
„Spoločné hliadky ukážu, že konáme, berieme zodpovednosť veľmi vážne a dokážeme ochrániť svoju kritickú infraštruktúru,“ povedal v piatok litovský prezident Gitanas Nauséda po rokovaniach s estónskym prezidentom Alarom Karisom a lotyšským prezidentom Edgarsom Rinkévičsom v litovskom prístavnom meste Klaipéda.
Rinkévičs vyhlásil, že myšlienku monitorovacej misie veľmi víta, pretože Baltské more sa stáva čoraz viac „miestom záujmov“. Zároveň poukázal na potrebu vysokej úrovne koordinácie a zložitosť tejto úlohy.
„Nemôžeme si byť stopercentne istí, že dokážeme určitým veciam zabrániť. Musíme však čo najviac investovať do ochrany našej infraštruktúry,“ doplnil Karis. Iniciatíva prichádza po tom, ako v novembri došlo v krátkom časovom úseku k poškodeniu dvoch optických káblov v Baltskom mori. Išlo o kábel medzi Švédskom a Litvou, a o kábel medzi Fínskom a Nemeckom. Presná príčina je v oboch prípadoch stále nejasná, švédske orgány to vyšetrujú ako možnú sabotáž.
Nauséda uviedol, že existuje „pomerne vysoká pravdepodobnosť“, že išlo o vedomú zlomyseľnú činnosť. Zatiaľ však neexistujú dôkazy o úmyselne spôsobenej škode. Pri vyšetrovaní sa úrady zamerali na čínsku veľkoobjemovú loď I Pcheng 3, ktorá 15. novembra opustila ruský prístav Usť-Luga. Z analýzy dát vyplýva, že zemepisné súradnice lode zodpovedali času a miestu, kde boli káble porušené.
Bezpečnostné zdroje tvrdia, že loď pretrhla podmorské káble vo švédskej ekonomickej zóne kotvou, ktorú ťahala niekoľko desiatok kilometrov po morskom dne. Čína uviedla, že je pripravená pomáhať pri vyšetrovaní. Rusko popiera, že by s incidentom malo čokoľvek spoločné. (tasr, dpa)
X X X
Rusko dnes zaútočilo balistickou raketou na Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti na juhu Ukrajiny, zahynuli dvaja ľudia a ďalších 13 je zranených. Sedem ľudí zabil ruský úder v Záporožskej oblasti, kde úrady pôvodne hlásili dve obete, napísala agentúra Reuters.
„Medzi zranenými je aj šesťročné dieťa. Chlapec je v nemocnici, „napísal na sieti Telegram šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak s tým, že jeho stav je stredne vážny. Priamo na mieste útoku zomrel muž, ďalší človek podľahol vážnym zraneniam v nemocnici.
Server Ukrajinska pravda napísal, že útok zasiahol administratívnu budovu. Krátko predtým vyzvala protivzdušná obrana obyvateľov mesta, aby sa ukryli, pretože systémy zaznamenali vypálenie balistickej strely z ukrajinského autonómneho polostrova Krym, ktoré Rusko anektovalo.
Šéf správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov podľa AFP oznámil, že cieľom ruského útoku sa stalo tiež mesto Záporoží. „Počet mŕtvych je sedem,“ povedal. Rusko podľa neho na úder použili letecké bomby. Po útoku začala horieť čerpacia stanica a niekoľko obcí v okolí prišlo o dodávky elektriny.
X X X
Ruský vodca Vladimir Putin odvolal gubernátora Kurskej oblasti Alexeja Smirnova. Ako referuje web Kyiv Independent s odvolaním sa na ruské opozičné médium Verstka, odôvodnil to údajným „chaosom“ v riadení po tom, ako Ukrajinci začiatkom augusta nečakane prenikli do tejto oblasti.
Na čele Kurskej oblasti bude dočasne poslanec Štátnej dumy Alexander Chinštein. Podľa Verstky začal Kremeľ aktívne hľadať nástupcu Smirnova už začiatkom novembra.
Ukrajina spustila 6. augusta nečakanú cezhraničnú ofenzívu do ruskej Kurskej oblasti. Hoci ruské sily odvtedy získali späť približne polovicu územia zabratého ukrajinskými silami, operácia spôsobila Rusku značné straty.
Počas Smirnovovho pôsobenia bol medzi presídlenými obyvateľmi z oblastí okupovaných ukrajinskou armádou silný nesúhlas a protesty. Nastali tiež konflikty medzi miestnymi politickými lídrami.
Podľa hlavného veliteľa ukrajinskej armády Oleksandra Syrského prišlo Rusko za tri mesiace bojov v Kurskej oblasti o tisíce vojakov. Dovedna 7 905 podľa neho prišlo o život, 12 220 bolo zranených a 717 padlo do zajatia.
X X X
Lídri Ruska a Bieloruska Vladimir Putin a Alexander Lukašenko v Minsku podpísali dohodu o bezpečnostných zárukách. Lukašenko pri tejto príležitosti požiadal svojho ruského spojenca, aby v Bielorusku rozmiestnil rakety Orešnik. Tieto strely budú zaradené do výzbroje ozbrojených síl Ruska a Bieloruska súbežne, odvetil Putin./agentury/
X X X
Kanada posilní spoluprácu s USA v Arktíde, odvoláva sa na hrozbu Ruska
Kanada plánuje v Arktíde užšie spolupracovať so Spojenými štátmi s cieľom zaistiť regionálnu bezpečnosť tvárou v tvár čoraz agresívnejšiemu Rusku, oznámila v piatok tamojšia vláda.
Ruskí vojaci na palube torpédoborca viceadmirála Kulakova počas vojenského cvičenia v Severnom ľadovom oceáne, september 202 v rámci obnovenej stratégie Kanada vymenuje veľvyslanca pre Arktídu a otvorí nové konzuláty v Anchorage na Aljaške a v Nuuku v Grónsku, ktoré patrí Dánskemu kráľovstvu.
Ako Vikingovia. NATO musí v Arktíde reagovať na Rusko a Čínu
Kanadská Arktída má rozlohu viac ako 4,4 milióna štvorcových kilometrov a okrem niekoľkých obcí a prístavov je takmer vyľudnená. Primerane preskúmaných je menej ako 16 percent vôd.
V 37-stranovom strategickom dokumente sa spomína ruská agresia, čínske ambície v regióne a účinky globálneho otepľovania, ktoré by mohli otvoriť nové plavebné trasy.
„Severoamerická Arktída už nie je bez napätia. Kanada musí ešte užšie spolupracovať so svojím najbližším spojencom USA, aby udržala svoju severoamerickú domovinu v bezpečí,“ uvádza sa ďalej v dokumente.
Novozvolený americký prezident Donald Trump sa minulý t ý s kanadským premiérom Justinom Trudeauom a uviedol, že okrem iných tém diskutovali aj o Arktíde.
Kanada preskúma nové možnosti spolupráce so Spojenými štátmi v oblastiach, ako je energetická bezpečnosť, dodávateľské reťazce, zmena klímy a kritické nerastné suroviny./agentury/
X X X
Ruská špionážna sieť v Londýne s českou stopou: Sledovanie, vydieranie a plány na vraždu.
Bulharské špiónky Katrin Ivanova a Vanya Gaberova, ktoré pracovali pre ruskú sieťSkupinu, ktorú pomáhal budovať aj muž s českými koreňmi, by sme pokojne mohli označiť za románovú predlohu. Technické vychytávky, sex ako nástroj špionáže, únosy či dokonca vražda – to všetko bolo v ich repertoári. Išli aj po investigatívnych novinároch.
V Londýne sa momentálne odohráva napínavý príbeh ako z filmu o Jamesovi Bondovi. Pred súdom stoja traja Bulhari obvinení zo špionáže pre Rusko. Katrin Ivanova, Vanya Gaberova a Tihomir Ivančev, všetko ešte len tridsiatnici boli súčasťou sofistikovanej špionážnej siete, ktorá sledovala novinárov, disidentov a strategické ciele. Ďalší dvaja členovia skupiny, Orlin Roussev a Biser Džambazov, sa už k špionáži priznali.
Skupina dostávala inštrukcie od ruského agenta operujúceho pod krycím menom Rupert Ticz a disponovala špičkovým vybavením – od odpočúvacích zariadení cez rušičky signálu až po drony. Pri prehliadke u nich našli 221 mobilných telefónov, 258 pevných diskov, 495 SIM kariet a 75 rôznych identifikačných dokladov. Na sledovanie svojich cieľov dokonca využívali taxíky, kuriérov donáškových služieb či falošné vozidlá zdravotnej služby.
V rámci operácií skupina plánovala využiť aj sexuálne nástrahy. Dve ženské členky skupiny mali slúžiť ako „honey trap“ (medová pasca) – sexuálna návnada na získavanie informácií od vytypovaných cieľov. Špióni pritom venovali mimoriadnu pozornosť investigatívnym novinárom – sledovali ich na letiskách, v hoteloch, ba dokonca aj na dovolenkách. Vďaka sofistikovanému odpočúvaciemu zariadeniu dokázali zachytiť ich telefonické rozhovory aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Podrobne mapovali ich denné rutiny, kontakty a slabé miesta, ktoré by mohli využiť pri prípadnom útoku.
Okrem toho zvažovali aj zvádzanie syna kazašského prezidenta, pre prípad, že by zlyhala ich stratégia s kompromitujúcimi deepfake pornografickými videami (falošné videá vytvorené za pomoci umelej inteligencie).
Najnebezpečnejšou operáciou skupiny bolo sledovanie americkej základne v nemeckom Stuttgarte. Tam sa ukrajinskí vojaci učili ovládať systém protivzdušnej obrany Patriot. Špióni plánovali použiť špeciálne zariadenie na zachytenie údajov z mobilných telefónov ukrajinských vojakov. Ak by sa im to podarilo, Rusko by získalo schopnosť lokalizovať tieto kľúčové obranné systémy priamo na bojisku, aktuality.sk
X X X
Ruská špionážna sieť v Londýne s českou stopou: Sledovanie, vydieranie a plány na vraždu
Skupinu, ktorú pomáhal budovať aj muž s českými koreňmi, by sme pokojne mohli označiť za románovú predlohu. Technické vychytávky, sex ako nástroj špionáže, únosy či dokonca vražda – to všetko bolo v ich repertoári. Išli aj po investigatívnych novinároch.
V Londýne sa momentálne odohráva napínavý príbeh ako z filmu o Jamesovi Bondovi. Pred súdom stoja traja Bulhari obvinení zo špionáže pre Rusko. Katrin Ivanova, Vanya Gaberova a Tihomir Ivančev, všetko ešte len tridsiatnici boli súčasťou sofistikovanej špionážnej siete, ktorá sledovala novinárov, disidentov a strategické ciele. Ďalší dvaja členovia skupiny, Orlin Roussev a Biser Džambazov, sa už k špionáži priznali.
Skupina dostávala inštrukcie od ruského agenta operujúceho pod krycím menom Rupert Ticz a disponovala špičkovým vybavením – od odpočúvacích zariadení cez rušičky signálu až po drony. Pri prehliadke u nich našli 221 mobilných telefónov, 258 pevných diskov, 495 SIM kariet a 75 rôznych identifikačných dokladov. Na sledovanie svojich cieľov dokonca využívali taxíky, kuriérov donáškových služieb či falošné vozidlá zdravotnej služby.
V rámci operácií skupina plánovala využiť aj sexuálne nástrahy. Dve ženské členky skupiny mali slúžiť ako „honey trap“ (medová pasca) – sexuálna návnada na získavanie informácií od vytypovaných cieľov. Špióni pritom venovali mimoriadnu pozornosť investigatívnym novinárom – sledovali ich na letiskách, v hoteloch, ba dokonca aj na dovolenkách. Vďaka sofistikovanému odpočúvaciemu zariadeniu dokázali zachytiť ich telefonické rozhovory aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Podrobne mapovali ich denné rutiny, kontakty a slabé miesta, ktoré by mohli využiť pri prípadnom útoku.
Aj zvádzanie syna kazašského prezidenta, pre prípad, že by zlyhala ich stratégia s kompromitujúcimi deepfake pornografickými videami (falošné videá vytvorené za pomoci umelej inteligencie).
Najnebezpečnejšou operáciou skupiny bolo sledovanie americkej základne v nemeckom Stuttgarte. Tam sa ukrajinskí vojaci učili ovládať systém protivzdušnej obrany Patriot. Špióni plánovali použiť špeciálne zariadenie na zachytenie údajov z mobilných telefónov ukrajinských vojakov. Ak by sa im to podarilo, Rusko by získalo schopnosť lokalizovať tieto kľúčové obranné systémy priamo na bojisku, aktuality.sk
X X X
Ruská špionáž v Londýne, policajti NAKA na slobode, návrat Juraja Frajta i protesty v Gruzínsku.
Na čelo kardiologického ústavu sa vracia Juraj Frajt. Gruzínsky sen sa rozplýva v slznom plyne. Nevynechajte ani dnes prehľad aktualít.
Ruská špionážna sieť v Londýne so stopou do Česka
Napínavý príbeh sa odohráva v Londýne, kde sú súdne stíhaní traja Bulhari obvinení zo špionáže pre Rusko. Skupina, do ktorej patrili, sledovala novinárov a disidentov a plánovala rôzne nebezpečné operácie. K zaujímavostiam prípadu patrí zapojenie českého občana Jana Maršálka, ktorý sa podieľal na nábore a technickej podpore pre špionážnu sieť.
Policajti z NAKA prepustení na slobodu
Dvojica policajtov z bývalej NAKA, Branislav Dunčko a Róbert Magula, bola na základe rozhodnutia súdu prepustená na slobodu. Sudca konštatoval, že obvinenia sú predčasné, pričom chýbajú dôkazy pre väzbu. Prokurátor podal sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu, ale termín ďalšieho zasadnutia je už stanovený.
Na čelo kardiologického ústavu sa vracia Juraj Frajt
Juraj Frajt sa znovu stal šéfom Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, pričom jeho meno je spájané s viacerými kauzami vrátane predražených obchodov. Frajtova minulosť zahŕňa obvinenia z kartelových dohôd a nejasné vlastníctvo nehnuteľností. Ministerstvo zdravotníctva neuviedlo dôvody jeho opätovného vymenovania.
Gruzínsky sen sa rozplýva v slznom plyne
V Gruzínsku prebiehajú intenzívne protesty po pozastavení rokovaní o vstupe do Európskej únie. Odborníci varujú pred možným pro-ruským sklonom krajiny a eskaláciou násilia. Realitu demonštrácií komplikuje policajné násilie, pričom medzi protestujúcimi panujú obavy z represívneho režimu, ktorý by mohol kopírovať ruské metódy.
X X X
Vážna dopravná nehoda uzavrela cestu v blízkosti diaľnice D4
V piatok popoludní došlo k vážnej dopravnej nehode na ceste II/572 za výjazdom z diaľnice D4 v smere na Most pri Bratislave, zhruba 1 km od obce Studené. Hovorí sa o zrážke dvoch osobných vozidiel značiek Peugeot a Renault. Cesta bola po nehode uzavretá a policajti vyšetrujú príčiny zrážky áut. Vodičov vyzvali na využitie alternatívnych trás, aktuality.sk
X X X
Jeho neveru kryl jeden z najobľúbenejších párov sveta, manželka túto zradu ich priateľov dodnes nevie prežiť: Nahnevaná a sklamaná prerušila všetky putá…
Obrovská zrada, ktorá nemá obdoby. Rozchod s exmanželom Hughom Jackmanom prežíva jeho dlhoročná partnerka Deborra-Lee Furness veľmi ťažko. Tvrdí, že bola posledná, ktorá sa o nevere dozvedela. Jej hnev sa najnovšie obrátil aj na ďalšie známe mená, ktoré o tom mlčali.
Správa o ich rozchode prišla ako blesk z jasného neba. Hollywoodsky miláčik Hugh Jackman (56) bol so svojou manželkou Deborrou-Lee Furness (69) takmer tridsať rokov a boli považovaní za najstabilnejší pár šoubiznisu.
Keď v septembri 2023 svet obletela správa o ich právnom oddelení, mnohí fanúšikovia tomu nevedeli uveriť. Ukázalo sa, že za ich rozchodom bola hercova nevera:
Najhoršie na tom bolo to, že jeho vzťah s hereckou kolegyňou Sutton Foster (49) bol akýmsi verejným tajomstvom. Ako napísal denník Daily Mail, Deborra doslova zúri. Nahneval ju hlavne fakt, že bola posledná, kto o romániku svojho muža vedel.
Ryan a Blake mlčali
Jej hnev sa obracia aj na dlhoročného kamaráta svojho ex, herca Ryana Reynoldsa a jeho ženu Blake Lively. Obaja o Hughovej milenke vedeli a tajili ju.
„Držali jazyk za zubami z lojality k Hughovi. Napriek ich dlhoročnému vzťahu s Deb sa ho rozhodli kryť,“ povedal zdroj z jej blízkeho okolia pre internetový portál RadarOnline.
„Teraz v nej kypí hnev nad tým, že bola posledná, ktorá to zistila, Deb sa cíti zaslepená. Má pamäť ako oceľová pasca a nebojí sa ju použiť,“ pokračoval. „Debs sa cíti všetkými tromi podvedená, pretože jej niekto mohol povedať, čo sa deje, a všetci sa rozhodli držať jazyk za zubami,“ dodal.
Stretnutie s deťmi
Jackman, ktorý však svoj vzťah s Foster verejne nepotvrdil, by však chcel dať svoje rodinné záležitosti do poriadku. Podľa zverejnených informácií plánuje svoju novú lásku predstaviť svojim dvom deťom – Oscarovi (24) a Ave (19), chcel by na to využiť vianočné obdobie.
Ich matka však týmto plánom nie je naklonená a má na to svoj názor. Posledná vec, po ktorej túži, je mať zmiešané rodinné Vianoce. „Je to chúlostivé vybalansovať to a má pocit, že ak niekto bude tento rok tráviť s deťmi menej času s, je to on,“ dodal zdroj RadarOnline.
Vzťah so Sutton však pre Hugha nie je len nejakým románikom. Podľa zákulisných správ sa obaja snažia, aby im to klapalo. Stretli sa v roku 2022, keď spoločne účinkovali v muzikáli The Music Man v divadle Winter Garden na Manhattane.
V septembri 2023 potom prišla šokujúca správa o rozchode. Manželia zverejnili svoje stanovisko.
„Boli sme požehnaní, že sme spolu mohli zdieľať takmer tri desaťročia ako manželia v nádhernom, milujúcom manželstve,“ uviedol pár a dodal: „Naša cesta sa teraz mení a rozhodli sme sa oddeliť, aby sme dosiahli svoj individuálny rast…“
Herečka tiež požiadala o rozvod
O tom, že vzťah s Hughom je vážny svedčí aj fakt, že aj sama herečka minulý mesiac požiadala o rozvod. Bola desať rokov vydatá za scenáristu Teda Griffina.
S Hughom sú podľa ich známych neoddeliteľní, hlboko zamilovaní a ako pár si chcú vybudovať nový život. No ich expartneri im to plánujú osladiť. Jackmana teraz čaká právny boj o svoj majetok. S Furness totiž nemali uzatvorenú žiadnu predmanželskú zmluvu. Filmový Wolverine má majetok v hodnote 290 miliónov dolárov a jeho exmanželka tým pádom dostane poriadny podiel.
Dvojica pritom spolu preskákala nejednu prekážku. Deborra bola od neho o 13 rokov staršia, na čo mnohí neprajníci s radosťou poukazovali.Prešli si aj peklom neplodnosti, niekoľkými potratmi aj pokusmi o umelé oplodnenie. Napokon sa rozhodli pre adopciu.
Ťažké boli aj roky, keď herec bojoval s rakovinou kože. A hoci by sa zdalo, že tieto ťažké momenty ich manželstvo zocelia, opak je pravdou a dnes každý kráča svojou cestou, aktuality.sk
X X X
Mám plán, k núdzovému stavu nepríde, tvrdí minister Šaško
Minister Kamil Šaško objasňuje, že jeho prioritou je, aby sa pacienti dostali k lekárom a bola zabezpečená zdravotná starostlivosť.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) má plán, ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť po novom roku, ak výpovede lekárov nadobudnú platnosť. Podľa jeho slov nepôjde o vyhlásenie núdzového stavu. Bližšie informácie neuviedol, tvrdí, že chce návrh najprv predstaviť kolegom na rokovaní vlády. Šaško o tom informoval po piatkovom rokovaní s Lekárskym odborovým združením (LOZ).
„Vláda musí prijať opatrenia, ktorými ľuďom zabezpečí dostupnú lekársku a zdravotnú starostlivosť. Avšak týmto opatrením nie je vyhlásenie núdzového stavu a návrh toho riešenia tak, ako mi bolo zadané, predstavím. A bude mať jediný cieľ, aby pri slovenskom pacientovi aj po novom roku bol lekár, bola mu zabezpečená zdravotná starostlivosť,“ povedal minister. Zdôraznil, že aj keby bolo avizované riešenie situácie schválené, nechce, aby bolo použité.
Lekárov žiada o zoznam
Šaško zároveň uviedol, že na rokovaní lekárskych odborárov požiadal, aby do utorka (10. 12.) odovzdali aktualizovaný zoznam svojich požiadaviek. „Na stretnutí som požiadal odborárov, aby mi do utorka odovzdali aktualizovaný zoznam toho, čo odo mňa žiadajú, aby bolo splnené do konca roka tak, aby stiahli svoje výpovede. A požiadal som ich, aby sme boli v týchto požiadavkách pragmatickí, aby toto bolo aj naozaj vykonateľné. Ja urobím maximum pre to, aby som tieto požiadavky aj reálne naplnil,“ vyhlásil.
Zopakoval, že drvivá väčšina bodov memoranda, ktoré s LOZ podpísala vláda v roku 2022, je splnená alebo v plnení. Takisto, že k zvyšku predstavil konkrétny plán krokov. Rovnako zopakoval, že jedinou nevyriešenou požiadavkou je otázka rastu platov lekárov. Na stretnutí preto podľa jeho slov požiadal odborárov, aby prestali verejne komunikovať, že im o platy nejde. „Ja teda teraz beriem na vedomie, že odborári sú zatiaľ rozhodnutí pokračovať vo svojich výpovediach. Ale znova zopakujem, že ja na takýto krok nevidím žiaden dôvod, ak teda o tieto platy nejde,“ dodal.
Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet, aktuality.sk
X X X
Tajné služby potvrdili zásahy z Ruska. V Rumunsku si zopakujú voľby prezidenta
Rumunský ústavný súd anuloval výsledky prvého kola prezidentských volieb. K takémuto rozhodnutiu dospel po tom, ako boli odtajnené dokumenty spravodajských služieb, z ktorých vyplýva, že Rusko viedlo na internete koordinovanú kampaň na podporu nezávislého krajne pravicového kandidáta Calina Georgesca, následného víťaza prvého kola volieb. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a Reuters.
Rozhodnutie súdu je konečné a znamená, že voľby sa musia zopakovať. V nedeľu sa pritom malo konať ich druhé kolo. Súd informoval, že sa rozhodol hlasovanie anulovať „s cieľom zabezpečiť jeho správnosť a zákonnosť“.
K takémuto rozhodnutiu dospel po tom, ako úradujúci prezident prezident Klaus Iohannis v stredu odtajnil informácie spravodajských služieb, podľa ktorých viedlo Rusko na podporu Georgesca rozsiahlu kampaň prostredníctvom tisícov účtov na platformách TikTok i Telegram.
Rozhodnutie rumunského ústavného súdu o anulovaní prezidentských volieb je jediným správnym riešením situácie v krajine. V piatok to uviedol premiér Marcel Ciolacu po odtajnení dokumentov Najvyššej rady národnej obrany (CSAT), ktoré dokazujú ovplyvnenie výsledkov prvého kola volieb Ruskom.
„Rozhodnutie ústavného súdu o anulovaní prezidentských volieb je jediným správnym riešením po odtajnení dokumentov zo zasadnutia CSAT. Dokazujú, že výsledok hlasovania Rumunov bol po zásahu Ruska hrubo skreslený. Prezidentské voľby sa musia zopakovať,“ napísal Ciolacu na Facebooku. Zároveň zdôraznil, že vyšetrovanie musí ukázať, kto je zodpovedný za ovplyvnenie výsledkov.
„Rumuni potrebujú od úradov jasné odpovede založené na spoľahlivých dôkazoch, pretože od toho závisí dôvera verejnosti v štátne inštitúcie a demokratické procesy, ktoré sú základom fungovania krajiny,“ povedal premiér. Podľa jeho slov je teraz mimoriadne dôležité potvrdiť mandáty nového parlamentu a dosiahnuť proeurópsku parlamentnú väčšinu, ktorá podporí rýchle vymenovanie novej vlády a podporí Rumunsko na európskej ceste rozvoja.
Georgescu zvíťazil 24. novembra v prvom kole volieb so ziskom takmer 23 percent hlasov napriek tomu, že bol dovtedy pomerne neznámym politikom a podľa prieskumov mal len minimálnu podporu. Kampaň viedol najmä na sieti TikTok a okrem iného počas nej tvrdil, že Rumunsko musí byť neutrálnou krajinou, pričom vyzdvihoval ruského prezidenta Vladimira Putina. Získal množstvo hlasov od mladých voličov, ako aj Rumunov žijúcich v zahraničí.
Do druhého kola, ktoré sa malo konať v nedeľu, sa s ním prebojovala aj proeurópska centristická kandidátkou Elena Lasconiová. Tú v prvom kole podporilo 19 percent voličov./agentury/
X X X Prezident podpísal rozpočet na rok 2025. Chce od vlády, aby pozorne sledovala jeho dopady na ľudí
Prezident SR Peter Pellegrini podpísal v piatok zákon o štátnom rozpočte na rok 2025. Verí, že vláda bude počas roka pozorne sledovať dosahy rozpočtu na ľudí a ak to bude nutné, nájde spôsob, ako pomôcť, v prípade, že budú ohrozené sociálne slabšie skupiny spoločnosti. TASR o tom informovali z Kancelárie prezidenta SR.
Zákon o rozpočte na rok 2025 schválili poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok (3. 12.). Deficit verejných financií má podľa zákona v budúcom roku roku klesnúť na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných očakávaných 5,8 percenta HDP. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má dosiahnuť 6,4 miliardy eur.
Celkové príjmy štátu sa budúci rok plánujú na úrovni 27,6 miliardy eur a celkové výdavky v sume 34 miliárd eur. Príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur alebo 42,8 % HDP. Celkové verejné výdavky sa rozpočtujú v objeme 66,5 miliardy eur alebo 47,5 % HDP.
V ďalších rokoch má deficit ďalej klesať, v roku 2026 na 3,7 % HDP a v roku 2027 na 3 % HDP. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné podľa Ministerstva financií (MF) SR do roku 2027 predstaviť dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,9 % HDP alebo 2,8 miliardy eur. „Konsolidačné opatrenia predstavené vládou zabezpečujú dosiahnutie cieľa v roku 2025. Na rok 2026 je schodok súčasne nastaveného rozpočtu vyšší o 0,4 % HDP, resp. o 1,9 % HDP v roku 2027,“ vyčíslil rezort financií.
Poslanci k rozpočtu schválili pozmeňujúci návrh z finančného výboru. Vzhľadom na niektoré nedávne legislatívne zmeny sa daňové príjmy štátneho rozpočtu znižujú o 27,7 milióna eur. O túto sumu sa znížia príjmy kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS). V tejto kapitole sa znižujú aj výdavky, a to o 123,6 milióna eur. Väčšina týchto peňazí je určená na zvyšovanie miezd zdravotníkov. O rovnakú sumu sa v rozpočte znižuje rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia, ktorá bola pôvodne stanovená na 421,5 milióna eur.
Fico po schválení rozpočtu: Médiá, prestaňte klamať
V rámci rozpočtu parlament vzhľadom na úpravy schválil aj mierne nižšie výdavkové limity oproti pôvodnému návrhu. Limit verejných výdavkov na rok 2025 tak bude v sume 61,143 miliardy eur, na rok 2026 vo výške 62,093 miliardy eur a na rok 2027 v sume 63,071 miliardy eur. Výdavky rozpočtu v budúcom roku sú pod úrovňou stanoveného limitu, v ďalších rokoch to bude potrebné dosiahnuť prijatím dodatočných konsolidačných opatrení.
„Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 je pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025–2028, v ktorom si vláda stanovuje záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov na štyri roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k 3 % HDP a verejný dlh sa stabilizoval,“ priblížil rezort financií. Upozornil, že nové európske pravidlá by umožnili SR rozložiť proces ozdravenia verejných financií na sedem rokov, to by však v najbližších rokoch viedlo k ďalšiemu pokračovaniu rastu zadlženia.
V roku 2024 by sa mal verejný dlh zvýšiť na 58,9 % HDP. Príčinou je deficit verejných financií pri ustupujúcej inflácii. Dynamika rastu dlhu sa však podľa MF v nasledujúcom období stabilizuje okolo úrovne 60 % HDP, a to najmä vďaka konsolidácii verejných financií. „Bez ďalších konsolidačných opatrení by deficit nedosiahol úroveň stabilizujúcu dlh a ten by opäť rástol vysoko nad 60 % HDP,“ upozornilo ministerstvo./agentury/
X X X
Mohla prísť pokojne nahá, píšu (ne)fanúšikovia. Seriálová princezná Diana na hororovej premiére spôsobila poriadny rozruch – aha, čo si obliekla
Niekoľko mesiacov sa v susednom Česku nakrúcal film, ktorý prináša návrat desivého vampíra. Snímka Nosferatu má za sebou prvé premiéry. Na londýnskej sa zišli hlavné hviezdy, no jedna z nich púta pozornosť aj inak ako hereckým umením.
Emma Corrin v kreácii Alexander McQueen, ktorá odhalila jej poprsie.
Herečka Lily-Rose Depp či herci Bill Skarsgård, Willem Dafoe a Nicholas Hoult stvárnili vo filme s názvom Nosferatu hlavné úlohy. Ani jeden z nich nechýbal na stredajšej londýnskej premiére snímky, ktorá je podľa viacerých filmových kritikov jednou z najočakávanejších v rámci roku 2024. Svetovú premiéru bude mať len pár dní pred jeho koncom – 25. decembra.
Za veľké očakávania nepochybne môže klasická predloha o upírovi, ktorý je posadnutý mladou ženou a pri jej prenasledovaní a podmaňovaní rozosieva hrôzu v celom jej okolí. Klasický príbeh má spojitosť aj so Slovenskom. V roku 1921 až 1922 jeho klasickú (v tom čase ešte nemú verziu) nakrúcali na Oravskom zámku, neskôr vznikla aj verzia v roku 1979 s Klausom Kinskim. Najnovšiu podobu nakrútil režisér Robert Eggers, ktorý má na konte aj snímke ako Čarodejnica či Maják a je považovaný za jedného z najtalentovanejších tvorcov žánrového filmu. Prvé reakcie na Nosferatu jeho pozíciu len potvrdzujú.
Londýnska premiéra sa niesla v duchu záujmu fanúšikov a médií a, samozrejme, hlavné hviezdy nenechali nič na náhodu. Lily-Rose Depp, dcéra Vanessy Paradis a Johnnyho Deppa zažiarila v kreácii Chanel Haute Couture, jej kolegovia stavili na klasickú pánsku eleganciu. Absolútne neprehliadnuteľná však bola iná dáma – britská herečka Emma Corrin, ktorá vo filme tiež účinkuje.
Herečka Lily-Rose Depp v kreácii Chanel Haute Couture na premiére filmu Nosferatu.
Niekdajšia hviezda seriálu Koruna a predstaviteľka princeznej Diany sa objavila v ľahučkých šatách s viktoriánskym nádychom z dielne Alexander McQueen. Romantický look bol však zároveň veľmi provokatívny. Pod tenučkou látkou odhalila herečka svoje poprsie, čo sa – samozrejme – nezaobišlo bez komentárov v online priestore.
„Mohla prísť aj nahá,“ vtipkoval napríklad jeden užívateľ. „Nosferatu má vydesiť divákov, ale mňa skôr desí, že jej nebola zima. Veď v tých šatách musela zamrznúť,“ pridala sa zase iná užívateľka na Instagrame. Iní komentujúci však ocenili, že herečka má originálny štýl a navyše do neho zapája aj atmosféru samotného filmu. Zaujímavosťou je, že tak neurobila prvýkrát.
Už na berlínskej prezentácii filmu Nosferatu sa totiž práve Emma objavila v kreácii Saint Laurent, ktorá pod čipkovanou štruktúrou opäť ukázala, že herečka sa neoštaruje so spodnou bielizňou. Viac si pozrite v galérii./agentury/
X X X
Teramácia, prírodné pohreby a urnové háje: Aj na Slovensku sa začína pochovávať ekologickejšie
Pohreb nemusí byť vnímaný len ako smutná udalosť, ale aj ako príležitosť na oslavu života. Namiesto náhrobku si ľudia môžu zvoliť vysadenie stromu na pamiatku zosnulého. Strom predstavuje nový život a rast. A to sme už nielen pri novom, ale najmä ekologickom spôsobe pochovávania. Oveľa viac o tom vie Monika Kossuth, spoluzakladateľka projektu Funebra.
Les spomienok v Košiciach.
Koľko ľudí sa ročne na Slovensku pochováva a koľko spopolňuje?
Na Slovensku umrie ročne okolo 50-tisíc ľudí. V Bratislave je zhruba 70% kremácii a 30% pohrebov do zeme. Veľmi to záleží aj od regiónu, čím viac postupujeme na východ, tak tým je to viac v prospech pochovávania do zeme. V mestách všeobecne berú kremáciu ako progresívnejší spôsob pochovávania, ale sú za tým aj priestorové dôvody na cintorínoch.
Má klasická metóda pochovávania nejaké výrazné mínusy?
Pohreb do zeme sa považuje za prírode bližší spôsob pochovávania, pretože kremácia je aj energeticky aj emisne náročná. Ľudia už uvažujú environmentálne aj v tejto oblasti, tak často vyhodnotia, že je lepšie pochovanie do zeme. Pri pochovaní do zeme však záleží aj na tom, aká je rakva a aký je hrob. Na Slovensku sa totiž niektoré hroby betónujú a telo nikdy nepríde do kontaktu s pôdou. Navyše, rakvy sú často niečím napustené, sú lakované, oblečenie zosnulého býva zo syntetických materiálov a ešte aj výstelka rakvy je často syntetická. A to sú bariéry, ktoré oddeľujú telo od reálnej pôdy. Mal by to byť ekologickejší spôsob pochovávania, ale nie vždy to tak je.
Pravda o klíme: Ekologické pohreby
Za ako dlho sa rozloží ľudské telo v zemi?
Ak by bolo v kontakte so zemou, tak mäkké časti sa rozložia do 3 rokov. Väčšinou sa stanovuje doba, za akú by sa telo malo rozložiť až na samotné kosti, na 5 až 20 rokov, podľa toho, aká pôda sa nachádza na danom cintoríne. Pôda v podstate funguje aj ako taký filter, takže pokiaľ sú v tele nejaké škodlivé látky alebo patogény, tak ich pôda dokáže zachytiť a ďalej sa to v nej nešíri. Nekontaminuje sa okolie ani spodné vody. Keď sa zakladá cintorín, tak je potrebný hydrogeologický prieskum, ktorý povie, ako vysoko je spodná voda a tomu sa potom prispôsobuje hĺbka hrobu. Veľmi záleží aj od d ruhu pôdy, pretože telo sa rozkladá inak v piesčitej a inak v ílovitej pôde. Pri en vironmentálne udržateľnejšom pochovávaní je dôraz na to, aby sa telo rozložilo čím skôr . Hovorí sa aj o tom, že by sa malo pochovávať plytkejšie, že stačí meter alebo niečo vyše metra. Na Slovensku máme normu 1,5 m a 2,2 m na takzvané prehĺbené hroby ,
Spomínali sme, že pre kremáciu sa rozhoduje stále viac ľudí. Čo si myslíte o rozprášení popola na zelenej lúke? Niektorí naozaj nechcú mať žiaden hrob. Je to stále v rámci ekologického podtónu alebo môže popol spôsobovať problémy? A je to vôbec legálne?
Na Slovensku je legálne rozptýliť alebo uložiť popol aj mimo cintorína, keď máte súhlas majiteľa pozemku, čiže na vlastnom pozemku pokojne. Ľudia si často ukladajú urny alebo popol svojich blízkych do záhrad, obzvlášť ak to bolo ich posledné prianie. Veľmi využívané sú aj lúky rozptylu, vsypové lúčky a podobne. Je pravda, že tam sa popol môže koncentrovať a ovplyvňuje pH pôdy. Veľa ľudí si myslí, že keď tam rastie zelená tráva, tak je to ekologickejšie, ale v podstate, bude to znieť možno bizarne, je to mŕtva pôda a mŕtvy priestor. Tráva tam síce horko ťažko rastie, ale je to potrebné aj prihnojovať a prevzdušňovať. Nie je to považované ani vo svete ani u nás za ekologický spôsob pochovávania. Možno skôr len odpíšeme nejaké ďalšie hriechy ako náhrobky, často vyrábané z kameňa, ktorý sa k nám dováža z Číny, z Indie. Takže detská práca, doprava, uhlíková stopa, neetické pracovné podmienky, toto sa všetko dá možno odpísať, ale lúka rozptylu určite prírode nepomáha.
Rozhodli ste sa trošku pre taký zaujímavý koncept prírodného pohrebníctva. Čo to je?
Prírodné pohrebníctvo je vlastne nový smer pochovávania, ktorý sa rozšíril z Veľkej Británie zhruba pred 30 rokmi, kde sa začalo pochovávať ku koreňom rastlín, najčastejšie stromov. Prírodné cintoríny na svete majú rôzne podoby. Ja som o tom na vysokej škole písala prácu. Všimol si ju riaditeľ Správy pražských cintorínov, taký inovatívny človek a povedal si, že má v podstate nevyužívaný les, ktorý je súčasťou cintorína a nech to tam ako študentka aj s jednou spolužiačkou skúsime. Vtedy sme založili úplne prvý prírodný cintorín v československom prostredí, Les spomienok v Prahe. Koncept som potom priniesla aj na Slovensko a vo Zvolene sme založili Záhradu spomienok, kde pochovávame popol zosnulých do trvalkových záhonov. Nie sú tam klasické náhrobky, nie sú tam vence ani kahance.