Lavrov zatvára dvere Európe: Čo by robili pri rokovacom stole? Pozývať európskych politikov k prípadným rokovaniam o konci vojny na Ukrajine nemá zmysel, pretože chcú, aby vojna pokračovala, povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. „Neviem, čo by (Európania) pri rokovacom stole robili,“ povedal Lavrov. „Keď by si k nemu sadali s cieľom vo vojne pokračovať, prečo ich tam pozývať?“ Lavrov dal najavo, že pri prípadných diskusiách o mieri nehodlá Rusko, ktoré vojensky okupuje časť východnej Ukrajiny a ktorého armáda sa snaží obsadiť ďalšie ukrajinské územie, robiť „územné ústupky“ voči Kyjevu. /agentury/

Kedy bude mier? CNN: Trumpov plán na Ukrajine naberá obrysy.

Situáciu by mohli zlepšiť ukrajinské prezidentské voľby, ktoré by sa však museli konať v čase prímeria. Otázne je tiež, či si mier praje aj Rusko, keď na fronte postupuje, hoci za cenu veľkých strát.

Napriek relatívnemu mlčaniu Trumpovej administratívy, ktorá sa inak k rusko-ukrajinskej vojne často vyjadruje, by sa v nasledujúcich dvoch týždňoch mohli objaviť významné signály ohľadom budúceho smerovania, uvádza CNN.

 Šéf Bieleho domu minulý týždeň oficiálne vymenoval 80-ročného generála vo výslužbe Keitha Kellogga za svojho vyslanca pre Ukrajinu a Rusko.

 Kellogg následne oznámil, že na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa konala cez víkend, bude s aliančnými partnermi rokovať o ich vízii mieru na Ukrajine. Taktiež plánuje navštíviť aj Kyjev.

Kellogg sa v rozhovore pre Newsmax ohradil proti náznakom, že na mníchovskej konferencii budú verejne odhalené podrobnosti o mierovom pláne. „Osobou, ktorá mierový plán predstaví, je prezident Spojených štátov, nie Keith Kellogg,“ argumentoval, aktuality.sk

X X X

 Fica nepozvali, premiér sa pýta, prečo idú predstavitelia EÚ na rokovanie do Paríža. Nemajú mandát, kritizuje ich.

Predseda vlády Robert Fico telefonoval s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, ktorého sa pýtal najmä na okolnosti dnešného zasadnutia lídrov EÚ a niekoľkých európskych štátov v Paríži. V hlavnom meste Francúzska sa v pondelok popoludní bude rokovať o plánoch amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe vyhlásenia Tlačového odboru Úradu vlády SR.

 Neformálne mimoriadne zasadnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron a pozvánku dostali len niektoré európske krajiny. Na stretnutí by sa mali zúčastniť lídri Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomní bude aj Costa, predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a generálny tajomníko NATO Mark Rutte.

 Fico sa v telefonáte Costu spýtal, prečo ako najvyšší predstaviteľ EÚ prijal pozvanie na stretnutie, „ktoré sa má zaoberať otázkou účasti cudzích vojsk na území Ukrajiny ako bezpečnostnej garancie pre Ukrajinu po ukončení vojnového konfliktu a odmietnutí jej členstva v NATO.“ Premiér SR považuje účasť najvyšších predstaviteľov EÚ na takomto stretnutí bez akéhokoľvek mandátu za udalosť, ktorá „nenapomáha dôvere vo vnútri EÚ.“

EÚ podľa Fica nemá oprávnenie prijímať rozhodnutia o účasti cudzích vojsk na území iného štátu a takýto krok je možný iba na základe rozhodnutia príslušných orgánov OSN alebo na základe bilaterálnych dohôd medzi Ukrajinou a krajinami ochotnými nasadiť vojakov na jej územie. Fico zdôraznil, že bez „akýchkoľvek námietok rešpektuje stretnutie štátov pripravených poslať na Ukrajinu svoje vojská. Ide však o tému, s ktorou nemá EÚ nič spoločné a ani by sa k tejto téme nemala hlásiť.“

Predseda vlády tiež opätovne zdôraznil, že nikdy nebude súhlasiť s členstvom Ukrajiny v NATO, a že SR nevyšle na územie Ukrajiny žiadne ozbrojené sily. Vyzdvihol tiež, že je dlhodobým odporcom pokračovania vojny a pripomenul svoje vyjadrenie z minulosti, že Ukrajina „príde o časť svojho územia, nebude v NATO, jej územie budú kontrolovať cudzie armády“ a budú jej kladené prekážky pri vstupe do EÚ, ktorý SR „bezpodmienečne podporuje.“

Podľa informácii Pravdy z diplomatického zdroja, ktorý bol oboznámený s rozhovorom, bola napriek námietkam Fica premiérova diskusia s Costom konštruktívna. Predseda Európskej rady je na summite práve preto, aby zastupoval záujmy členských krajín, ktoré budú o celom priebehu schôdzky informované.

„Zúčastním na stretnutí, ktoré zvolal Emmanuel Macron v Paríži, na konzultácie medzi Európanmi za prítomnosti EÚ a NATO o situácii na Ukrajine a o bezpečnosti Európy. Je to začiatok procesu, ktorý bude pokračovať so zapojením všetkých partnerov, ktorí sú oddaní mieru a bezpečnosti v Európe. Európska únia a jej členské štáty budú v tomto procese zohrávať ústrednú úlohu,“ napísal pred schôdzkou v Paríži Costa na sociálnej sieti Bluesky.

Na príliš úzky formát sa však sťažovali aj iné krajiny. O pozvanie do Paríža mal záujem Česko či Rumunsko. Český premiér Petr Fiala dokonca vyhlásil, že schôdzka nič nevyrieši. Neformálne rokovania väčších únijných krajín o budúcej podpore Ukrajiny v Paríži zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa premiéra Petra Fialu (ODS) Európe nepridajú na váhe. Treba podľa neho pristúpiť k činom, revízii Green Dealu či obmedzeniu byrokracie, oznámila ČTK hovorkyňa vlády Lucia Ješátková. Vládny poradca pre národnú bezpečnosť Tomáš Pojar povedal, že Česko by malo pri pomoci Ukrajine pokračovať v tom, čo robí posledné tri roky, netreba vymýšľať nič nové./agentury/

X X X

 Koalícia bojuje o prežitie, Danko po ultimáte ponúka všetko, čo má. Politológ: Ťažko pochopiteľná taktika

Ultimátum, ktoré dal premiér Robert Fico (Smer) koaličným partnerom z Hlasu a zo Slovenskej národnej strany (SNS), v pondelok vypršalo. Znelo jasne – buď sa lídri dohodnú, alebo konflikt vyrieši po svojom a vlastný návrh riešenia vládnej krízy predostrie prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. Premiér naplnil svoje slová a po prvej koaličnej rade, ktorá sa konala dopoludnia, navštívil hlavu štátu sám. Koaličné ticho až popoludní preťal predseda SNS Andrej Danko, keď po stretnutí s premiérom ponúkol všetky pozície SNS. Či sa lídri dohodli a ako presne bude riešenie vládnej krízy vyzerať, zatiaľ nie je známe.

Lídri Hlasu a SNS sa najskôr stretli s premiérom na Úrade vlády, kde od 10. ráno rokovali zhruba hodinu. Za SNS prišiel Danko, za Hlas minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister školstva Tomáš Drucker. O tom, aká bude budúcnosť štvrtej Ficovej vlády, sa však po rokovaniach nevyjadril ani jeden z nich. V pláne totiž bola ešte jedna popoludňajšia koaličná rada.

Premiérova limuzína zamierila do Prezidentského paláca krátko pred pätnástou hodinou. Predseda vlády sa u Pellegriniho dlho nezdržal a už pred 15.30 z areálu paláca odchádzal. Aký návrh riešenia koaličnej krízy Fico predložil prezidentovi, nezverejnil.

„Prezident SR Peter Pellegrini dnes (v pondelok, poz. red) prijal v Prezidentskom paláci predsedu vlády SR Roberta Fica na jeho žiadosť a spoločne konzultovali aktuálnu politickú situáciu a možnosti jej riešenia,“ informovala len stručne Kancelária prezidenta SR.

 Druhá koaličná rada priniesla viac svetla do riešenia vládnej krízy. Líder SNS oznámil, že na stretnutí s Ficom deklaroval absolútnu podporu tejto vláde. Na rokovaní ponúkol všetky pozície SNS vrátane ministerstiev a iných nominácií, s cieľom uspokojiť každého, s kým bude premiér rokovať. Ak bude potrebná kompletná rekonštrukcia vlády, SNS poskytne „maximálnu súčinnosť“.

V kuloároch sa hovorí o tom, že s oslabenou pozíciou má po rekonštrukcii vlády skončiť práve Danko, ktorému musel klub SNS zachraňovať poslanec Smeru Dušan Muňko. Podľa koaličnej dohody pripadajú SNS tri ministerstvá – rezort životného prostredia, ktorý má pod palcom Tomáš Taraba (nom. SNS), rezort kultúry, kde je ministerkou Martina Šimkovičová (nom. SNS), a Dankova srdcová záležitosť, najmladšie ministerstvo cestovného ruchu a športu. Šéf národniarov v stanovisku uviedol, že oceňuje prácu nominantov svojej strany.

 „V tejto ťažkej dobe je však dôležité, aby nikto nebol prilepený na svoju stoličku a aby sa každý vedel obetovať s jediným cieľom – zabezpečenia fungovania koalície do budúcna,“ vyjadril sa s tým, že ministri SNS sa podľa neho neboja ani zásadných a tvrdých rozhodnutí.

„Predseda SNS je presvedčený, že táto vláda nesmie padnúť, že nemôžu byť vyhlásené predčasné parlamentné voľby, a zároveň verejne deklaruje poďakovanie všetkým ministrom SNS za ich pochopenie vzniknutej politickej situácie,“ reagovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová. Danko verí, že kompromis bude výsledkom dohody všetkých a nebude len politickým tlakom na SNS.

Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave hovorí, že Danko s podobnou taktikou prišiel aj po voľbách na jeseň 2023. „Vravel, že bude v tichosti podporovať vládu Roberta Fica bez ohľadu na to, či tam bude, alebo nebude. Nakoniec to dopadlo tak, že si vyrokoval jedno ministerstvo navyše a ešte chcel byť aj predseda parlamentu. Zatiaľ je to z jeho strany ťažko pochopiteľná taktika. To, čo dnes tvrdí, môže byť zajtra inak,“ myslí si politológ.

Možnosť odchodu Šimkovičovej a Tarabu do Smeru by bol podľa Štefančíka úplne pochopiteľný krok z ich strany, a to aj vzhľadom na to, že preferencie SNS sa prepadajú a má minimálnu šancu po najbližších voľbách znova sa dostať do parlamentu.

„Andrej Danko kalkuluje, rozmýšľa, ale racio by som tam zatiaľ nehľadal, pretože dobre vieme, že je neriadená strela a ťažko mu rozumieť. Počkal by som ešte, čo za tým je, a ako sa bude Danko správať,“ zhodnotil politológ.

Ultimátum od Fica dostali koaliční partneri ešte minulý týždeň v utorok. Cez médiá im oznámil, ako bude postupovať a naznačil záujem o pôvodnú sedemdesiatdeviatku v parlamente vrátane odídencov z klubu SNS a vylúčených poslancov Hlasu.

„Pokiaľ Hlas a SNS nebudú spôsobilé do tohto termínu dosiahnuť vnútrostranícke dohody s poslancami, ktorí opustili kluby týchto strán, akceptujú, že predseda Smeru pristúpi k riešeniu krízovej situácie z pozície predsedu vlády SR a ihneď v ten istý deň navrhne prezidentovi SR viaceré zmeny vo vláde SR,“ napísal v oznámení, na ktoré Danko reagoval emotívnym otvoreným listom.

Líder Hlasu sa snažil hľadať riešenia aj cez víkend. Podľa Aktualít sa stretli v sobotu v trojici Šutaj Eštok s Jánom Ferenčákom (Hlas) a Radomírom Šalitrošom. Ferenčák patril k pôvodnej štvorici rebelujúcich poslancov Hlasu, z ktorých však ako jediný v strane zostal.

Foto: Pravda, Ivan Majerský

Ján Ferenčák a Roman Malatinec sa pridal k Migaľovi a Šalitrošovi, aj keď ostávajú v strane. V NR SR nebudú hlasovať.

V kuloároch sa už dlhšie hovorilo o tom, že primátor Kežmarku by si v rámci rekonštrukcie vlády mohol polepšiť. Na sobotňajšom stretnutí mal dostať ponuku na post vicepremiéra pre plán obnovy, ktorý má aktuálne pod palcom Peter Kmec, o ktorej sa hovorilo už dlhšie. Okrem toho mu mal Šutaj Eštok ponúknuť aj funkciu ministra školstva, ktoré teraz vedie Drucker, a stoličku ministra informatizácie po Richardovi Rašim, ktorého navrhnú na post šéfa parlamentu.

Šutajovi Eštokovi sa presvedčiť Ferenčáka na vyššiu stoličku evidentne nepodarilo. Vo svojom facebookovom statuse to popoludní naznačil samotný poslanec a primátor Kežmarku. „Politici majú pracovať pre ľudí, hájiť hodnoty pravdy a zachovať si rovný charakter,“ uviedol Ferenčák.

Či dostal podobnú ponuku aj ďalší poslanec z pôvodnej rebelujúcej štvorice – Samuel Migaľ, nie je jasné. Na otázky Pravdy do uzávierky nereagoval, no predtým sa viackrát vyjadril, že jeho „ambíciou nie sú trafiky, ale služba občanom“.

V prípade Hlasu by malo dôjsť k najrozsiahlejším zmenám. Jednak sa spomínal presun ministra investícií Rašiho na post šéfa parlamentu a pertraktovaný bol aj post vicepremiéra pre plán obnovy Petra Kmeca. Na voľný post po Rašim má zasadnúť Kmec a na jeho miesto zase rebelujúci poslanec Hlasu Ferenčák. Tento plán sa ale nenaplnil.

 Politológ podotkol, že Ferenčák je tiež primátorom Kežmarku. „Ak si je vedomý svojho znovuzvolenia, asi by sme sa čudovali, keby zobral nejakú funkciu ministra, ktorá môže byť na niekoľko týždňov. Funkciu primátora by zrejme v takom prípade stratil, takže on skôr volí toho vrabca v hrsti ako nejakého holuba na streche,“ pokračoval Štefančík.

Politológ sa domnieva, že za Migaľovou absenciou môže byť už osobnostný aspekt a skutočnosť, že jeho cesty s lídrom Hlasu sa už definitívne rozišli. „Ak sa nemýlim, pán Šalitroš podporoval prezidenta v jeho predvolebnej kampani aj finančne, takže možno práve tam existuje spojenie medzi nimi. A ak sa nemýlim, Ferenčák je jedným zo zakladateľom Hlasu, tak aj tam existuje spojenie,“ myslí si. /agentury/

X X X

 Len záruka USA dokáže Rusko odradiť od útokov na Ukrajinu, upozornil britský premiér

 Keit Starmer zároveň dodal, že nejde len o budúcnosť Ukrajiny, ale aj celej Európy.

Britský premiér Keir Starmer tvrdí, že bezpečnostná záruka pre Kyjev zo strany USA je „jediným spôsobom“, akým je možné Rusko odradiť od ďalších útokov na Ukrajinu. Starmer sa takto vyjadril po skončení utorňajšieho mimoriadneho summitu európskych lídrov v Paríži, informuje TASR podľa správ stanice Sky News a denníka The Guardian.

Starmer zároveň zopakoval svoju ochotu zvážiť prítomnosť britských vojakov ako mierových jednotiek na Ukrajine po tom, ako sa dosiahne mierová dohoda s Ruskom a Kyjev získa bezpečnostné záruky vrátane zmienenej americkej zábezpeky, ktorú označil za nevyhnutnú. „Bezpečnostná záruka USA je jediným spôsobom, ako účinne odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu,“ povedal.

Britský premiér dôrazne varoval pred myšlienkou, že začatie mierových rokovaní by mohlo viesť k zníženiu podpory pre Kyjev. Zdôraznil, že túto podporu je naopak potrebné zvýšiť. Ide totiž podľa jeho slov o jediný spôsob, ako zabezpečiť.

Starmer pripomenul, že na budúci týždeň pôjde do Washingtonu, aby sa stretol s Donaldom Trumpom a „prediskutoval to, čo považujeme za kľúčové prvky trvalého mieru“. Európska reakcia je podľa jeho slov v počiatočnom štádiu a s americkým prezidentom chce hovoriť aj o nej.

„V tejto chvíli si musíme uvedomiť novú éru, v ktorej sa nachádzame… Je čas, aby sme prevzali zodpovednosť za našu bezpečnosť, za náš kontinent,“ povedal Starmer. Podľa jeho slov nie je „v stávke“ len budúcnosť Ukrajiny, ale aj celej Európy. Európania podľa jeho slov budú musieť zvýšiť výdavky na obranu i pomoc Ukrajine.

V nadchádzajúcich dňoch sa britský premiér chystá hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Taktiež dúfa, že po jeho návrate z USA absolvuje ďalšie rozhovory s európskymi spojencami.

Na neformálne zasadnutie, ktoré na pondelok zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, dostali pozvánku len niektoré európske krajiny. Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomná bola aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte, aktuality.sk 

X X X

 Danko ponúkol všetky ministerstvá v gescii SNS, Pellegrini prijal Fica v paláci

Koaličná SNS na stretnutí s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) deklarovala absolútnu podporu tejto vláde. Šéf SNS Andrej Danko ponúkol na rokovaní všetky pozície SNS, vrátane ministerstiev a iných nominácií, s cieľom uspokojiť každého, s kým bude predseda vlády rokovať. Pre TASR to uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová. Ak bude potrebná kompletná rekonštrukcia vlády, SNS poskytne „maximálnu súčinnosť“.

 Danko v stanovisku tvrdí, že oceňuje prácu nominantov SNS v jednotlivých rezortoch. „V tejto ťažkej dobe je však dôležité, aby nikto nebol prilepený na svoju stoličku a aby sa každý vedel obetovať s jediným cieľom – zabezpečenia fungovania koalície do budúcna,“ uviedla SNS v stanovisku. Strana verí, že k tejto situácii rovnako pristúpi aj Hlas a Smer.

Nominantami SNS sú minister životného prostredia Tomáš Taraba, ministerka kultúry Martina Šimkovičová a minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi. Podľa Danka riadia svoje rezorty s plnou zodpovednosťou a „neboja sa ani zásadných a tvrdých rozhodnutí“.

„Predseda SNS je presvedčený, že táto vláda nesmie padnúť, že nemôžu byť vyhlásené predčasné parlamentné voľby, a zároveň verejne deklaruje poďakovanie všetkým ministrom SNS za ich pochopenie vzniknutej politickej situácie,“ uviedla Škopcová. Danko verí, že kompromis bude výsledkom dohody všetkých a nebude len politickým tlakom na SNS.

Zasadá koaličná rada

V pondelok dopoludnia sa zišli predstavitelia vládnych strán na Úrade vlády, aby na koaličnej rade prerokovali ďalší postup v riešení problémov v koalícii.

V pondelok uplynie ultimátum, ktoré dal premiér Robert Fico (Smer) partnerom z Hlasu a SNS, aby si vyriešili situáciu s odídencami v ich stranách a priniesli riešenie na obnovenie stálej vládnej väčšiny v parlamente. V opačnom prípade je premiér pripravený ešte v pondelok predložiť prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu svoje návrhy na personálne výmeny vo vládnom kabinete.

Vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) cez víkend avizoval, že stranám SNS aj Hlasu by sa mohol vziať niektorý z rezortov. Tvrdí, že k zmene by mohlo dôjsť na ministerstve cestovného ruchu a športu, ktorému šéfuje nominant SNS Dušan Keketi.

Koalícia mala na začiatku volebného obdobia 79 poslancov. Vlani na jeseň z klubu SNS vystúpili traja poslanci – Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík. Klub Hlas-SD v tomto roku prišiel o troch poslancov, Roman Malatinec sa pridal k odídencom zo SNS a Radomíra Šalitroša a Samuela Migaľa zo strany vylúčili. Poslanci okolo Huliaka už skôr deklarovali pripravenosť podporovať programové vyhlásenie vlády. Viacerí ministri v uplynulých dňoch pripustili zmeny vo vláde súvisiace so zmenami pomerov v Národnej rade SR. Koalícia potrebuje mať v parlamente na dosiahnutie väčšiny aspoň 76 poslancov./agentury/

X X X

Dohoda o mieri na Ukrajine? Bez európskych vojakov takmer nemožná. Ako by mohlo vyzerať ich nasadenie

Rodí sa koalícia európskych štátov ochotných vyslať vojakov na Ukrajinu? Mohli by strážiť kontaktnú líniu medzi bojujúcimi stranami?

 Kto sa zapojí?

„Nehovorí sa mi to ľahko. Pociťujem veľmi hlbokú zodpovednosť, ktorá prichádza s potenciálnym ohrozením britských vojakov a vojačiek. Ale ak zohráme nejakú rolu pri zaručení bezpečnosti Ukrajiny, pomôže to zaistiť bezpečnosť nášho kontinentu a bezpečnosť našej krajiny,“ napísal v komentári pre denník Daily Telegraph britský premiér Keir Starmer.

„Tieto sily musia mať veľmi jasný mandát a nemyslím si, že ho budeme vidieť, kým sa v rokovaniach neposunieme ďalej. Ale Švédsko je zvyčajne súčasťou posilňovania bezpečnosti v našej časti sveta, takže predpokladám, že to tak bude aj tentoraz,“ uviedol pre agentúru Reuters švédsky premiér Ulf Kristersson.

Opatrnejšie je Nemecko. Vláda v Berlíne tvrdí, že sa nechce zbaviť zodpovednosti, keď bude dohodnutý rámec na vyslanie vojakov, ale zatiaľ je priskoro hovoriť o tom, ako by to mohlo vyzerať. Možno trochu prekvapujúco poľský premiér Donald Tusk oznámil, že Varšava sa na prípadnom nasadení jednotiek nebude podieľať, Kyjev však bude naďalej podporovať.

Európski vojaci, ktorí by mali mať na starosti udržiavanie pokoja zbraní, sa v istom momente môžu stať kľúčovým prvkom mierového plánu pre Ukrajinu. Predstavovali by totiž bezpečnostnú záruku, ktorú nikto iný nemôže, respektíve nechce poskytnúť. Vyslanie vojakov totiž už vylúčili Američania.

Zároveň musia byť Európania aktívni. Je to jediný spôsob, akým sa môžu dostať za rokovací stôl, a aj pomôcť Kyjevu. Americkí a ruskí vyjednávači totiž dnes začnú v Saudskej Arábii debatovať o vojne na Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že rozhovory sa majú zamerať aj na prípravu schôdzky medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Je možné, že sa v Saudskej Arábii stretnú už vo februári.

„Zatiaľ je víťazom diania Putin. Netvrdím však, že sa naozaj zrodí dohoda medzi americkým prezidentom a ruským vládcom. Nakoniec sa môže stať to, že Putin bude chcieť príliš veľa, a rozhovory sa zaseknú. No Američania mu už v podstate ponúkli ústupky, že Rusi by si mali ponechať územie, ktoré okupujú, a že Ukrajina nevstúpi do NATO. Zároveň Putina legitimizovali ako rovnocenného partnera,“ reagovala pre Pravdu Nathalie Tocciová, šéfka talianskeho Inštitútu pre medzinárodné vzťahy.

 Zaujímavé je, že Rusko síce nechce, aby sa Európania zapojili do rokovaní, ale zatiaľ priamo neodmietlo myšlienku, že by vyslali vojakov na Ukrajinu. Z Moskvy iba zaznelo, že nasadenie vojakov by bola zložitá otázka, o ktorej sa ešte dostatočným spôsobom nediskutovalo.

Analytici think-tanku Atlantická rada Léonie Allardová a Ian Brzezinski načrtli, ako by mohli európske sily vyzerať. Navrhujú však, aby boli nasadené ešte pred mierovou dohodou, aby Rusov odstrašili. Momentálne je to však mimoriadne nepravdepodobný scenár.

„Takáto odstrašujúca sila by mohla pozostávať z dvoch alebo troch rozšírených divízií (tento vojenský útvar môže mať až 25-tisíc vojakov, pozn. red.). Viac ako 80 percent príslušníkov a vybavenia by poskytli európske štáty a Kanada. Vo výzbroji by mali letectvo, protivzdušnú a protiraketovú obranu a vojenské kapacity na útoky na veľké vzdialenosti. Príspevok USA by pre tieto sily fungoval ako poistka. Amerika by mohla poskytnúť veliteľskú štruktúru, lietadlá, protivzdušnú a protiraketovú obranu a tiež systémy, ktoré by umožnili útoky na veľké vzdialenosti. Tieto aktíva sa už v Európe nachádzajú. Spojené štáty môžu čerpať z toho, čo majú k dispozícii. Znamená to, že by sa to obišlo bez nárastu počtu amerických jednotiek na starom kontinente,“ napísali analytici.

Summit v Paríži

Dnes sa v Paríži koná summit za účasti lídrov Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska a šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, predsedu Európskej rady Antónia Costu a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Cieľom schôdzky je rokovať o prístupe k Ukrajine. Vrátane toho, ako riešiť situáciu, keď sú Európania a Kyjev vylúčení z prvých fáz rokovaní.

Slovenský predseda vlády Robert Fico informoval, že sa pred stretnutím telefonicky spojil s Costom. „Považuje účasť najvyšších predstaviteľov EÚ bez akéhokoľvek mandátu na stretnutí v Paríži za udalosť, ktorá nenapomáha dôvere vo vnútri Európskej únie,“ uviedol vo vyhlásení Úrad vlády.

 Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

 Podľa informácií Pravdy z diplomatického zdroja, ktorý bol oboznámený s rozhovorom, bola napriek námietkam Fica premiérova diskusia s Costom konštruktívna. Predseda Európskej rady je na summite práve preto, aby zastupoval záujmy členských krajín, ktoré budú o celom priebehu schôdzky informované.

„Zúčastním na stretnutí, ktoré zvolal Emmanuel Macron v Paríži, na konzultáciách medzi Európanmi za prítomnosti EÚ a NATO o situácii na Ukrajine a o bezpečnosti Európy. Je to začiatok procesu, ktorý bude pokračovať so zapojením všetkých partnerov, ktorí sú oddaní mieru a bezpečnosti v Európe. Európska únia a jej členské štáty budú v tomto procese zohrávať ústrednú úlohu,“ napísal pred schôdzkou v Paríži Costa na sociálnej sieti Bluesky.

Na príliš úzky formát sa však sťažovali aj iné krajiny. O pozvanie do Paríža mali záujem Česko či Rumunsko, ale obišli naprázdno. Český premiér Petr Fiala potom dokonca vyhlásil, že schôdzka nič nevyrieši.

X X X

 Fico sa údajne chystá do USA, namiesto jedného tam bude tri dni

 Informoval o tom Denník N s odkazom na viacero zdrojov. Premiér by mal do Washingtonu odcestovať vo štvrtok a vrátiť na Slovensko v nedeľu.

„Pôvodne sa rátalo s jednodňovou cestou, no nakoniec by mal Robert Fico v USA stráviť tri celé dni, čo už pripomína oficiálnu cestu,“ uviedol denník. Fico by mal byť vo Washingtone v čase veľkého konzervatívneho samitu CPAC, ktorý sa začína v stredu 19. februára a končí sa v sobotu 22. februára.

Je otázne, s kým sa premiér Fico v USA stretne. V uplynulých týždňoch ale vyvinul smerom k USA viacero aktivít. Telefonoval si s prezidentom Donaldom Trumpom či písal list miliardárovi Elonovi Muskovi.

 Fico Muskovi písal kvôli grantom poskytnutým z americkej Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) slovenským mimovládnym organizáciám. Podľa Fica sa peniaze na Slovensku používali aj na politické ciele. „Je nespochybniteľné, že finančné zdroje pochádzajúce z USAID boli na Slovensku použité aj na politické ciele za účelom deformácie politického systému a zvýhodňovania určených politických strán,“ napísal Fico v liste Muskovi.

Fico je pripravený sa s Muskom stretnúť aj osobne, pretože považuje tému „zneužívania zahraničných fondov na Slovensku za účelom znevýhodňovania časti politického spektra“ za závažnú. S Muskom by chcel zároveň prerokovať aj iné projekty vzájomne výhodné pre slovensko-americké vzťahy.

 Chystanú cestu Fica do USA podľa „enka“ potvrdzuje minulotýždňové stretnutie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) s americkým veľvyslancom na Slovensku Gautamon Ranom. Na tejto schôdzke bol podľa informácií Denníka N aj štátny tajomník rezortu diplomacie Marek Eštok, ktorý „je hlavnou „spojkou“ premiéra na ministerstve a zvykne ho sprevádzať na zahraničných cestách“.

Odlet Fica do USA však môže kolidovať s návštevou generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho v Bratislave, o ktorej informoval minulý piatok prezident Peter Pellegrini. Na stretnutí by sa mal zúčastniť aj Fico. Témou rokovania má byť zvyšovanie výdavkov na obranu.

„Pokiaľ by Fico namiesto stretnutia s Ruttem zvolil let do USA, bolo by to pomerne silné gesto smerom do Aliancie. Preto nie je vylúčené, že by sa s termínom odletu mohlo ešte hýbať, aby premiér schôdzku s generálnym tajomníkom NATO absolvoval,“ píše Denník N.

Je takisto otázne, či Fica príjme aj prezident Trump alebo zavíta do Bieleho domu.

Ak by sa tak stalo, išlo by o Ficovo druhé rokovanie s najmocnejším politikom USA. V decembri 2013 sa medzi štyrmi očami stretol s vtedajšou hlavou štátu Barackom Obamoma a aj viceprezidentom Joe Bidenom. Témou rozhovorov bola ponuka Fica, aby sa slovenskí odborníci podieľali na ničení arzenálu sýrskych chemických zbraní.

Návšteva Bieleho domu nebola vtedy vopred avizovaná. Premiér tvrdil, že takéto cesty sú niekedy zahalené obrovským diplomatickým úsilím a záležalo aj na detailoch. Predsedu vlády sprevádzali minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a minister vnútra Robert Kaliňák.

 Zatiaľ posledným zo slovenských najvyšších ústavných činiteľov, ktorého prijal americký prezident v Bielom dome, bol Peter Pellegrini. Ešte ako premiér rokoval v máji 2019 práve s Donaldom Trumpom, ktorý slúžil svoje prvé funkčné obdobie hlavy štátu.

Obaja na stretnutí ocenili vzájomné bilaterálne vzťahy. Americký prezident ocenil nákup stíhačiek F-16 a partnerstvo oboch krajín v NATO. „Naše vzájomné vzťahy sú veľmi dobré. Toto je prvá návšteva slovenského premiéra v Oválnej pracovni,“ uviedol americký prezident.

 Slovenský premiér dodal, že to nie je len česť pre neho, ale pre krajinu, že môže byť v Bielom dome. „Od momentu prijatia som nemal ani jeden moment pocit, že tam sedím ako predstaviteľ maličkej krajiny, ktorá sa prišla pokloniť alebo vyspovedať veľkej mocnosti. Pán prezident bol veľmi otvorený a priateľský,“ zdôraznil Pellegrini./agentury/

X X X

Robert Fico si z rokovaní odbehol k prezidentovi Pellegrinimu, Andrej Danko ponúkol všetky rezorty

Peter Pellegrini a Andrej Danko počas rokovania NR SRZdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Na úrade vlády zasadala koaličná rada. Andrej Danko ponúkol premiérovi všetko, čo má SNS. Chce tak zabezpečiť, aby mohla koalícia ďalej fungovať.

O štvrť na štyri popoludní opustila Prezidentský palác vládna limuzína. Robert Fico si na približne hodinové rokovanie k Petrovi Pellegrinimu odskočil z koaličnej rady. Druhá časť koaličných rokovaní sa začala po sedemnástej. Podľa televízií Markíza a JOJ 24 trvala asi len 45 minút. O výsledku stretnutia koaliční lídri neinformovali.

„Vládna koalícia musí pri aktuálnych, ale aj všetkých budúcich rokovaniach myslieť na to, čo by ľudí na Slovensku čakalo, ak by sa súčasná opozícia opäť dostala k moci. Potrebujeme stabilitu a pokoj, aby sme sa mohli plne sústrediť na to, prečo si nás ľudia zvolili,“ napísal večer v statuse na sociálnej sieti predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok.

Jasné nie je ani to, o čom konkrétne rokoval premiér s prezidentom. „Prezident Peter Pellegrini dnes prijal v Prezidentskom paláci predsedu vlády SR Roberta Fica na jeho žiadosť a spoločne konzultovali aktuálnu politickú situáciu a možnosti jej riešenia,“ informovala hovorkyňa prezidenta Patrícia Medveď Macíková. Na stretnutie upozornil denník Sme, aktuality.sk

X X X

 Talianska spoločnosť podpísala dohodu o exporte plynu z Cypru cez Egypt do Európy

 V Stredomorí chce spoločnosť vytvoriť plynárenský uzol.

Talianska energetická spoločnosť Eni podpísala v pondelok dohodu o exporte plynu z cyperských podmorských ložísk cez Egypt do Európy. Talianska firma označila dohodu za „míľnik na ceste k vytvoreniu plynárenského uzla vo východnom Stredomorí“. Informovala o tom agentúra Reuters.

Na základe dohody, ktorej súčasťou je okrem Eni aj francúzska firma TotalEnergies, sa plyn z cyperského ložiska Cronos Block 6 skvapalní v LNG závode Damietta v Egypte. Odtiaľ sa potom vyvezie do Európy. Eni a TotalEnergies majú v Cronos Block 6 každá 50-percentný podiel. Talianska firma okrem toho kontroluje 50 % v závode na skvapalňovanie plynu Damietta.

Odhaduje sa, že ložisko Cronos Block 6, ktoré objavili v roku 2022, obsahuje viac než 3 bilióny kubických stôp (približne 85 miliárd m3) plynu. Navyše, pokračujúci prieskum poukazuje na ďalšie potenciálne zdroje plynu v oblasti. Ako povedal šéf Eni Claudio Descalzi, táto dohoda dláždi cestu na zabezpečenie dodávok plynu z Cypru na trhy v dohľadnom čase, čo prispeje k posilneniu energetickej bezpečnosti Európy, aktuality.sk

X X X

 Kresťanskí demokrati sa ostro ohrádzajú voči nepravdivým informáciám, ktoré šíria progresívci v súvislosti s návrhom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na zmenu Ústavy SR.

 Hnutia Progresívne Slovensko (PS) klamú, ak tvrdia, že kresťanskí demokrati chcú svojimi zmenami v ústave zakázať umelé oplodnenie. „Je to absolútny nezmysel. Hoci máme ako kresťania k tejto téme vážne výhrady, v našom návrhu žiadny takýto zákaz nie je,“ upozornil Majerský s tým, že ich návrh reaguje na európske trendy a odmieta nehumánne praktiky, ako je surogačné materstvo, teda prenájom materníc a obchodovanie s deťmi.

 Podpredseda KDH Viliam Karas zdôraznil, že návrh ústavnej novely je v súlade s hodnotami Európskeho parlamentu aj medzinárodnými dohovormi. Ako vysvetlil, cieľom je chrániť deti a ľudskú dôstojnosť. „Kliniky asistovanej reprodukcie môžu pokračovať v činnosti, pokiaľ nejde o dohody v prospech tretích strán, ako je oplodnenie surogátnej matky,“ dodal Karas. Kresťanskí demokrati sú aj naďalej pripravení o svojom návrhu rokovať s každou stranou. Pripomenuli, že ich návrhom sa posilní zvrchovanosť Slovenska a ochrana tradičných hodnôt. „Našou snahou je viesť dobrú a konštruktívnu diskusiu. Veríme, že všetky strany budú pristupovať k tejto téme s rešpektom a bez šírenia zavádzajúcich informácií,“ uzavrel Majerský.

Slovenská republika patrí ku krajinám, ktoré nemajú osobitným právnym predpisom regulované surogačné materstvo. Slovensko náhradné materstvo nepodporuje. Keďže surogácia je spravidla nevyhnutne spätá s asistovanou reprodukciou, prvá otázka, ktorou sa treba zaoberať, je otázka, či súčasná legislatíva umožňuje využiť metódy asistovanej reprodukcie žene, ktorá vystupuje ako náhradná matka. Druhá otázka sa týka určovania materstva podľa slovenského právneho poriadku a tiež toho, či a za akých podmienok umožňujú právne normy prevod alebo prechod rodičovských práv a povinností z náhradnej matky (rodičov) na objednávateľov.

 V súvislosti s prípadnými dohodami o surogačnom materstve parlament v zákone o rodine jednoznačne ustanovil neplatnosť akýchkoľvek dohôd či zmlúv, ktoré by boli v rozpore so zákonnou domnienkou materstva, podľa ktorej je matkou dieťaťa vždy žena, ktorá dieťa porodila. Slovenský zákonodarca tak celkom jasne vyjadril svoj postoj k tomuto fenoménu a odmietol mu poskytnúť právnu ochranu. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 2015 konštatoval, že zmluva o náhradnom materstve by bola neplatnou pre rozpor s dobrými mravmi. Na Slovensku nie je možný tzv. „prenájom maternice“. V našom právnom prostredí nie je vylúčený v prípade surogačného materstva ani trestnoprávny postih (obchodovanie s ľuďmi)./agentury/

X X X

 Srbskopripravené hostiť rozhovory o vojne na Ukrajine, vraví srbský minister

 Marko Djurič, srbský minister zahraničných vecí po návšteve Moskvy vyhlásil, že Srbsko má snahu riešiť problém.

Srbsko chce prispieť k urovnaniu konfliktu na Ukrajine a je pripravené hostiť rozhovory o tejto otázke, vyhlásil v pondelok počas návštevy Moskvy srbský minister zahraničných vecí Marko Djurič. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Tanjug.

Djurič po stretnutí s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom povedal, že Srbsko „má veľkú snahu prispieť k riešeniu tohto problému“ a podľa jeho slov je krajina pripravená hostiť akékoľvek formálne alebo neformálne diskusie.

Šéf srbskej diplomacie tak odpovedal na otázku, či bolo témou rozhovorov s ruským ministrom zahraničných vecí aj možnosť zapojenia Belehradu do diskusií o ukončení vojny na Ukrajine. Srbsko je podľa agentúry Tanjug jednou z mála krajín, ktoré udržiavajú dobré vzťahy so Spojenými štátmi, Ruskom a Ukrajinou.

USA čaká schôdza s Ruskom

V utorok bude v Saudskej Arábii rokovať americká a ruská delegácia. USA tvrdia, že pôjde o bilaterálnu schôdzku a nemala by sa považovať za rokovania o Ukrajine. Podľa Kremľa je cieľom prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny a pripraviť summit prezidentov USA a Ruska. Európa a Kyjev sa obávajú, že Washington a Moskva sa pokúsia ukončiť vojnu na Ukrajine bez ich účasti na rokovaniach.

Djurič v pondelok tiež uviedol, že Srbsko je odhodlané vstúpiť do Európskej únie, ale nevzdá sa svojich dlhodobo dobrých vzťahov s Ruskom, píše TASS. „Srbsko sa usiluje o členstvo v EÚ už 25 rokov a chce mať dobré vzťahy s Európou. V duchu historických vzťahov s Ruskom a v súlade s vôľou srbských občanov musíme udržiavať dobré vzťahy s Ruskom a ďalšími partnermi na medzinárodnej scéne,“ povedal.

Lavrov po stretnutí oznámil, že Rusko má záujem o spoluprácu so Srbskom v oblasti zdravotníctva, inovácií a high-tech., aktuality.sk